NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 11. decembra 2014 ( [1]1 ) Spojené veci C-293/13 P a C-294/13 P Fresh Del Monte Produce, Inc., a i. proti Európskej komisii a i. "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Zosúladené postupy -- Európsky trh s banánmi -- Hospodárska jednotka tvorená materskou a dcérskou spolocnostou -- Dobrovolná odpoved na jednoduchú ziadost Komisie o informácie -- Znízenie pokuty z dôvodu poskytnutia spolupráce Komisii v priebehu správneho konania -- Cielené obmedzovanie hospodárskej sútaze -- Jednotné a pokracujúce porusovanie" Obsah I - Úvod II - Okolnosti predchádzajúce sporu A - Právne vztahy medzi spolocnostami Del Monte a Weichert B - Správne konanie a sporné rozhodnutie III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania A - Návrhy vo veci C-293/13 P B - Návrhy vo veci C-294/13 P C - Spojenie vecí a ústna cast konania IV - Posúdenie odvolaní A - Úvodné otázky týkajúce sa prípustnosti úcasti spolocnosti Weichert na konaní 1. Spôsobilost spolocnosti Weichert na podanie vyjadrenia k odvolaniu 2. Spôsobilost spolocnosti Weichert na podanie vzájomných odvolaní 3. Predbezný záver B - O hlavnom odvolaní spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P 1. Prvý, tretí a stvrtý odvolací dôvod: Neexistencia hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, dôkazné bremeno, prezumpcia neviny a) Prvý odvolací dôvod: Kritériá predpokladu existencie hospodárskej jednotky i) Prípustnost ii) Odôvodnenost - O vplyve spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) - O údajnom neuplatnovaní pokynov spolocnostou Weichert (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) b) Tretí a stvrtý odvolací dôvod: Dôkazné bremeno a prezumpcia neviny i) Tretí odvolací dôvod: Dôkazné bremeno ii) Stvrtý odvolací dôvod: Prezumpcia neviny iii) Predbezný záver 2. Druhý odvolací dôvod: Skreslenie dôkazov a) O jednotlivých námietkach skreslenia i) O námietke skreslenia spolocenskej zmluvy - O právach veta komanditistu - O právach veta komplementára - O vymenovaní a odvolaní konatela - O rozhodcovskom konaní ii) O námietke skreslenia urcitých dalsích dokumentov - O "rovnováhe právomocí" - O vyhláseniach iných dovozcov vo veci stanovovania ceny - O písomnom vyjadrení externého advokáta adresovanom spolocnosti Del Monte - O vyjadrení k zalobe v rámci konania pred vnútrostátnym súdom - O chýbajúcej konsolidácii výsledkov spolocností iii) Predbezný záver b) O povinnosti Vseobecného súdu posúdit dôkazy komplexne 3. Piaty odvolací dôvod: Jednotné a pokracujúce porusovanie C - O vzájomnom odvolaní spolocnosti Weichert vo veci C-293/13 P 1. Prvý odvolací dôvod: Existencia zosúladeného postupu a) O výhrade protirecivého odôvodnenia rozsudku b) O výhrade skreslenia dôkazných prostriedkov c) O výhrade chýbajúcej výmeny informácií o budúcom správaní d) Predbezný záver 2. Druhý odvolací dôvod: cielené obmedzovanie hospodárskej sútaze a) Relevantné právne kritériá b) Uplatnenie relevantných právnych kritérií v konkrétnom prípade - O druhu výmeny informácií a jej predmete - O frekvencii a pravidelnosti výmeny informácií c) Predbezný záver 3. Zhrnutie týkajúce sa vzájomného odvolania vo veci C-293/13 P D - O hlavnom odvolaní Komisie vo veci C-294/13 P 1. Prvý odvolací dôvod: O odpovedi na ziadost Komisie o informácie ako základe pre znízenie pokuty 2. Druhý odvolací dôvod: Hospodárska jednotka ako predpoklad rozsírenia polahcujúcich okolností z dcérskej spolocnosti na materskú spolocnost a) Prípustnost b) Odôvodnenost 3. Zhrnutie týkajúce sa hlavného odvolania vo veci C-294/13 P E - O oboch vzájomných odvolaniach spolocností Weichert a Del Monte vo veci C-294/13 P: rozsah práva nevypovedat vo svoj neprospech V - Prepocítanie výsky pokuty VI - Trovy konania VII - Návrh I - Úvod 1. Prejednávané odvolacie konanie dáva Súdnemu dvoru prílezitost zaujat stanovisko k dvom okruhom problémov, ktoré majú pre budúcu správnu prax Európskej Komisie ako orgánu pre hospodársku sútaz mimoriadny význam. 2. Znamená to, ze na jednej strane treba spresnit právne predpoklady, za ktorých sa vyvodzuje solidárna zodpovednost voci materskej spolocnosti za protisútazné správanie jej dcérskej spolocnosti, ak nejde o 100 % alebo takmer 100 % dcérsku spolocnost. 3. Na druhej strane treba objasnit, ci pri výpocte pokuty treba predpokladat existenciu polahcujúcej okolnosti vzdy, ked podnik v priebehu správneho konania riadne odpovie na ziadost Komisie o informácie, alebo iba vtedy, ak podnik zaobstará informácie pre Komisiu z vlastnej iniciatívy - teda nielen dobrovolne, ale aj spontánne. 4. Okrem toho ide o niekolko detailov v súvislosti s konceptmi zosúladeného postupu, cieleného obmedzovania hospodárskej sútaze, ako aj jednotného a pokracujúceho porusovania, ktoré sú uplatnované v európskom práve hospodárskej sútaze. 5. Vsetky tieto otázky vznikajú v súvislosti s "banánovým kartelom", ktorého clenovia sa vo viacerých clenských státoch Európskej únie dopustili protisútazného zosúladeného postupu. Európska Komisia ulozila jednotlivým úcastníkom kartelu rozhodnutím z 15. októbra 2008 ( [2]2 ) niekolko miliónové pokuty z dôvodu porusenia clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ). V dôsledku zaloby podanej spolocnostou Fresh Del Monte Produce vyslovil Súdny dvor Európskej únie rozsudkom zo 14. marca 2013 (vec T-587/08) ( [3]3 ) podstatné znízenie pokuty ulozenej Komisiou. Zdá sa, ze tento prvostupnový rozsudok neprispel k vseobecnej spokojnosti, kedze teraz je napadnutý rôznymi úcastníkmi konania jednak odvolaniami, a jednak vzájomnými odvolaniami, o ktorých musí Súdny dvor rozhodnút spolocne. 6. Prejednávané konanie v spojených veciach C-293/13 P a C-294/13 P úzko súvisí s odvolacím konaním vo veci C-286/13 P, v ktorej dnes tiez predlozím svoje návrhy. Tam polozené právne otázky sa vsak - s výnimkou problematiky cieleného obmedzovania hospodárskej sútaze - jasne odlisujú od otázok polozených v prejednávanom prípade. II - Okolnosti predchádzajúce sporu A - Právne vztahy medzi spolocnostami Del Monte a Weichert 7. Skupina Fresh Del Monte Produce ( [4]4 ) je jedným z najväcsích vertikálne integrovaných výrobcov, obchodníkov a predajcov cerstvého a cerstvo rezaného ovocia a zeleniny vo svete, ako aj jedným z hlavných výrobcov a predajcov upraveného ovocia a zeleniny, dzúsov, nápojov, obcerstvení a dezertov v Európe, Spojených státoch, Strednom východe a v Afrike. Skupina Del Monte predáva svoje výrobky, najmä banány, po celom svete pod znackou Del Monte. 8. Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG ( [5]5 ) bola v case skutkových okolností komanditnou spolocnostou zalozenou podla nemeckého práva, ktorá pôsobila v oblasti predaja banánov, ananásov a iného exotického ovocia v severnej Európe. Od 24. júna 1994 do 31. decembra 2002 Del Monte nepriamo vlastnila ako komanditista 80 % podiel v spolocnosti Weichert. Podiel vlastnila prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti Westeuropa-Amerika-Linie GmbH, ktorú nadobudla v roku 1994 prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Global Reefer Carriers Ltd ( [6]6 ). Spolocnost Weichert bola do 31. decembra 2002 výhradným predajcom banánov znacky Del Monte pre severnú Európu. B - Správne konanie a sporné rozhodnutie 9. Predmetom správneho konania vedeného Komisiou bol zosúladený postup viacerých podnikov pôsobiacich na trhu s banánmi (dalej len "zúcastnené podniky") - medzi nimi spolocnosti Weichert a prostredníctvom nej aj spolocnosti Del Monte - spocívajúci v koordinácii referencných cien banánov predávaných v severnej Európe v rokoch 2000, 2001 a 2002. 10. Podla zistení Vseobecného súdu sa spravidla prepravia este zelené banány lodami z latinskoamerických prístavov do severnej Európy, a to väcsinou raz týzdenne. 11. Európskym odberatelom sú banány dodávané bud priamo este zelené alebo sa nechajú priblizne sedem dní dozriet a dodávajú sa zlté. Dozrievanie môze vykonávat dovozca alebo iný subjekt v jeho mene, alebo ho môze zabezpecit odberatel. Zákazníkmi dovozcov sú obvykle subjekty zaoberajúce sa dozrievaním alebo maloobchodné retazce. 12. Tvorba cien týchto banánov v rozhodujúcom období bola v severnej Európe organizovaná v týzdenných cykloch na základe referencných cien zelených banánov. Referencná cena zltých banánov sa spravidla vypocítala z referencnej ceny zelených banánov navýsenej o poplatok za dozretie. Ceny, ktoré maloobchodníci a predajcovia platili (takzvané "skutocné ceny" alebo "transakcné ceny"), vychádzali potom bud z rokovaní, ktoré sa konali na týzdennom základe, za normálnych okolností vo stvrtok poobede alebo v piatok, alebo zo zmlúv o dodávkach s vopred stanovenými cenovými vzorcami. 13. Zúcastnené podniky na jednej strane nadviazali dvojstranné kontakty, v rámci ktorých diskutovali o relevantných faktoroch týzdenného stanovenia referencných cien alebo prerokúvali ci prezrádzali si vývoj cien, alebo si poskytovali údaje o referencných cenách na nasledujúci týzden. Tieto kontakty sa uskutocnovali obvykle v stredu pred tým, ako zúcastnené podniky stanovili svoje referencné ceny, a vsetky sa týkali budúcich referencných cien. Uvedené dvojstranné kontakty mali za ciel znízit neistotu spojenú so správaním úcastníkov, pokial ide o referencné ceny, ktoré mali stanovit vo stvrtok dopoludnia. 14. Na druhej strane si zúcastnené podniky obojstranne vymenili svoje referencné ceny po tom, co ich stanovili vo stvrtok ráno. Táto výmena informácií im umoznila kontrolovat individuálne rozhodnutia o stanovení cien vzhladom na kontakty pred stanovením cien, ku ktorým doslo predtým, a posilnila ich vzájomnú spoluprácu. 15. Spomínané referencné ceny slúzili prinajmensom ako signály, trendy alebo údaje pre trh, pokial ide o plánovaný vývoj cien banánov. Okrem toho pri niektorých transakciách bola cena na základe zmluvne dohodnutých cenových vzorcov priamo naviazaná na referencné ceny. 16. Zúcastnené podniky museli pri urcovaní svojho správania na trhu nevyhnutne zohladnit informácie získané od svojich konkurentov, co spolocnosti Chiquita a Dole dokonca výslovne pripustili. 17. Chiquita podala Komisii 8. apríla 2005 ziadost o zhovievavost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 ( [7]7 ). Po vykonaní inspekcií v rôznych podnikoch, okrem iného aj v priestoroch spolocností Del Monte a Weichert, a zaslaní viacerých ziadostí o informácie, Komisia 20. júla 2007 poslala mnohým podnikom pôsobiacim na trhu s banánmi oznámenie o výhradách. V dalsom priebehu správneho konania bol dotknutým podnikom sprístupnený spis, a medzi 4. az 6. februárom 2008 boli podniky vypocuté. Dna 15. októbra 2008 Komisia napokon prijala sporné rozhodnutie. 18. Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze viaceré podniky, medzi nimi aj spolocnosti Del Monte a Weichert, porusili clánok 81 ES tým, ze sa zúcastnili zosúladeného postupu, ktorý spocíval v koordinovaní referencných cien banánov. Z geografického hladiska sa porusenie týkalo Belgicka, Dánska, Nemecka, Fínska, Luxemburska, Holandska, Rakúska a Svédska. ( [8]8 ) Komisia urcila, ze úcast spolocností Del Monte a Weichert na porusovaní trvala v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002. ( [9]9 ) 19. Kedze trh s banánmi v severnej Európe sa vyznacoval podstatným objemom a protisútazné postupy sa týkali významnej casti Spolocenstva, zosúladený postup mal podla Komisie znacný vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 20. Komisia dospela k záveru, ze kontakty pred stanovením cien, ku ktorým doslo medzi spolocnostami Dole a Chiquita a medzi spolocnostami Dole a Weichert, boli spôsobilé ovplyvnit ceny pouzívané subjektmi a týkali sa stanovenia cien, a ze viedli k zosúladenému postupu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES. 21. Komisia kvalifikovala vsetky protisútazné dohody opísané v napadnutom rozhodnutí ako jednotné a pokracujúce porusovanie, ktorého cielom je obmedzit hospodársku sútaz v Spolocenstve v zmysle clánku 81 ES. Komisia uznala spolocnosti Chiquita a Dole za zodpovedné za porusenie ako celok, kým spolocnost Weichert uznala za zodpovednú iba za cast porusenia, na ktorej sa podielala, teda za cast porusenia, ktorá sa týkala protisútaznej výmeny so spolocnostou Dole. 22. Komisia ulozila v spornom rozhodnutí viacerým zúcastneným podnikom pokuty z dôvodu ich úcasti na porusení. Spolocnostiam Weichert a Del Monte ulozila Komisia pokutu spolocne a nerozdielne vo výske 14,7 milióna eur. ( [10]10 ) Pre stanovenie toho solidárneho záväzku bolo podla Komisie rozhodujúce, ze Del Monte mala spolocne s komplementármi spolocnosti Weichert moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú cinnost spolocnosti Weichert, a pocas obdobia porusovania takýto vplyv v skutocnosti aj vykonávala, takze spolocnost Weichert nemohla svoje správanie na trhu urcovat nezávisle a so spolocnostou Del Monte tvorila hospodársku jednotku. 23. Viacerí adresáti sporného rozhodnutia sa prostredníctvom zalôb o neplatnost tohto rozhodnutia domáhali právnej ochrany uz na prvom stupni na Vseobecnom súde. Del Monte podala 31. decembra 2008 zalobu a jej návrhy boli podporené spolocnostou Weichert ako vedlajsou úcastníckou konania. Zaloba spolocnosti Del Monte bola úspesná pokial ide o rozsudok Vseobecného súdu zo 14. marca 2013 o znízení pokuty ulozenej Komisiou spolocne a nerozdielne voci spolocnostiam Del Monte a Weichert na 8,82 milióna eur. Vo zvysnej casti Vseobecný súd zalobu zamietol a spolocnosti Del Monte ulozil povinnost znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradit tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, kým spolocnost Weichert bola zaviazaná znásat svoje vlastné trovy konania a Komisia bola zaviazaná znásat stvrtinu vlastných trov konania. III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 24. Proti rozsudku Vseobecného súdu podalo viacero úcastníkov konania odvolania resp. vzájomné odvolania: vo veci C-293/13 P bolo podané odvolanie spolocnosti Del Monte písomným podaním z 24. mája 2013, ako aj vzájomné odvolanie spolocnosti Weichert písomným podaním zo 7. augusta 2013; vo veci C-294/13 P bolo podané odvolanie Komisie písomným podaním z 27. mája 2013 a vzájomné odvolanie spolocnosti Del Monte písomným podaním z 1. augusta 2013, ako aj dalsie vzájomné odvolanie spolocnosti Weichert písomným podaním zo 7. augusta 2013. A - Návrhy vo veci C-293/13 P 25. Del Monte ako odvolatelka vo svojom odvolaní vo veci C-293/13 P navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu zo 14. marca 2013 vo veci T-587/08, -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolatelky a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v prvostupnovom konaní a v konaní o tomto odvolaní. 26. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- odvolatelke ulozil povinnost nahradit trovy konania. 27. Naproti tomu spolocnost Weichert navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie spolocnosti Del Monte pokial ide o zodpovednost materskej spolocnosti, -- vyhovel odvolaniu spolocnosti Del Monte pokial ide o otázku jednotného a pokracujúceho porusovania, -- zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie v celom rozsahu, -- subsidiárne, zrusil napadnutý rozsudok, pokial tento potvrdzuje sporné rozhodnutie vo vztahu k otázke jednotného a pokracujúceho porusovania, ako aj primerane znízil pokutu ulozenú spolocnostiam Del Monte a Weichert, dalej: -- zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania a odvolacieho konania. 28. Spolocnost Weichert vo svojom vzájomným odvolaním vo veci C-293/13 P okrem toho navrhuje, aby Súdny dvor -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie, ako aj -- zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania a odvolacieho konania. 29. Del Monte sa vo svojom vyjadrení k vzájomnému odvolaniu v zásade sa priklána k návrhom spolocnosti Weichert ( [11]11 ), zatial co Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol vzájomné odvolanie a zároven ulozil povinnost nahradit trovy konania. B - Návrhy vo veci C-294/13 P 30. Komisia ako odvolatelka vo svojom odvolaní vo veci C-294/13 P navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku, -- v konecnom rozsudku stanovil pre Del Monte pokutu vo výske 9800000 eur, ako aj -- zaviazal Del Monte na náhradu trov odvolacieho konania a casti trov konania pred Vseobecným súdom, ktorú Súdny dvor povazuje za primeranú. 31. Del Monte navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie Komisie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32. Spolocnost Weichert navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie Komisie v celom rozsahu a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania. 33. Spolocnost Weichert vo svojom vzájomnom odvolaní vo veci C-294/13 P okrem toho navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom rozhodol, ze spolocnost Weichert sa nemôze odvolávat na právo nevypovedat vo svoj neprospech, -- znízil pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnostiam Del Monte a Weichert vzhladom na skutocnost, ze spolocnost Weichert odpovedaním na ziadost o informácie spolupracovala s Komisiou nad rámec svojej povinnosti, -- zrusil sporné rozhodnutie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania. 34. Del Monte vo svojom vyjadrení k tomuto vzájomnému odvolaniu pre prípad, ze by odvolanie Komisie bolo úspesné, navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom v bode 839 uvádza, ze právo odopriet výpoved sa neuplatnuje v prípade jednoduchej ziadosti Komisie o informácie, -- vrátil vec Vseobecnému súdu na preskúmanie, ci Komisiou pozadované informácie pôsobili vo vlastný neprospech poskytovatela informácie, a ci v dôsledku toho mali byt spolocnostiam Weichert resp. Del Monte znízené pokuty a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 35. To isté navrhuje aj Del Monte vo svojom vlastnom vzájomnom odvolaní vo veci C-294/13 P. 36. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol obe vzájomné odvolania a zároven ulozil povinnost nahradit trovy konania. C - Spojenie vecí a ústna cast konania 37. Uznesením z 22. júla 2014 predsedkyna druhej komory Súdneho dvora rozhodla o spojení vecí C-293/13 P a C-294/13 P na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. Ústna cast konania pred Súdnym dvorom sa uskutocnila 9. októbra 2014. IV - Posúdenie odvolaní A - Úvodné otázky týkajúce sa prípustnosti úcasti spolocnosti Weichert na konaní 38. Predtým nez sa budem venovat jednotlivým odvolacím dôvodom uvedeným v hlavných a vo vzájomných odvolaniach podaných rôznymi úcastníkmi konania, je potrebné objasnit, ci úcast spolocnosti Weichert na oboch odvolacích konaniach vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P je vôbec prípustná. Táto skutocnost bola spochybnená Komisiou. 39. Námietku Komisie týkajúcu sa prípustnosti treba posudzovat z hladiska tých okolností, ze spolocnost Weichert, ako adresátka sporného rozhodnutia, nechala márne uplynút lehotu na podanie vlastnej zaloby o neplatnost proti uvedenému rozhodnutiu. ( [12]12 ) Sporné rozhodnutie tým voci spolocnosti Weichert nadobudlo právoplatnost. ( [13]13 ) 40. Spolocnost Weichert mohla byt úcastníckou prvostupnového konania pred Vseobecným súdom len preto, lebo Vseobecný súd ju pripustil ako vedlajsieho úcastníka konania na strane spolocnosti Del Monte. Napriek tomu, ze existujú znacné pochybnosti o správnosti tohto postupu, zákonnost vedlajsieho úcastníctva spolocnosti Weichert v prvostupnovom konaní ako taká nie je predmetom prejednávaného odvolacieho konania. 41. Spolocnost Weichert, vychádzajúc zo svojho postavenia vedlajsieho úcastníka v prvostupnovom konaní, sa zúcastnila na prejednávanom odvolacom konaní tak vo veci C-293/13 P, ako aj vo veci C-294/13 P podaním vyjadrenia k odvolaniu a okrem toho aj podaním vzájomného odvolania. Tieto dva druhy úcasti na konaní treba od seba dôsledne odlisovat. 1. Spôsobilost spolocnosti Weichert na podanie vyjadrenia k odvolaniu 42. Podla clánku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora kazdý úcastník konania v predmetnej veci pred Vseobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môze podat svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho dorucenia. 43. V zásade aj vedlajsí úcastníci prvostupnového konania, ako napríklad spolocnost Weichert, sa môzu zúcastnit odvolacieho konania podaním vyjadrenia k odvolaniu za predpokladu, ze majú záujem na úspesnosti alebo neúspesnosti odvolania podaného druhým úcastníkom konania. 44. Záujem na úcasti na odvolacom konaní takéhoto druhu nie je nevyhnutne totozný so záujmom, ktorý treba preukázat na úcely pripustenia vedlajsieho úcastníka konania v prvostupnovom konaní (clánok 40 ods. 2 Statútu Súdneho dvora). V tomto zmysle medzi pripustením vedlajsieho úcastníka konania pred Vseobecným súdom a moznostou úcasti na odvolacom konaní pred Súdnym dvorom nie je ziadne automatické prepojenie. Záujem na úcasti na takýchto konaniach treba skôr posudzovat vzdy so zretelom na konkrétny predmet konania. Kým predmetom konania pred Vseobecným súdom je sporné rozhodnutie a jeho zákonnost, pred Súdnym dvorom ide o napadnutý rozsudok a jeho potvrdenie alebo zrusenie na základe právnych dôvodov. 45. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa záujmu na konaní vyplýva, ze existencia záujmu na úcasti na odvolacom konaní predpokladá, ze toto konanie by svojím výsledkom mohlo priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý podal vyjadrenie k odvolaniu. ( [14]14 ) Takýto prospech nemusí byt nevyhnutne právneho charakteru. Úcast na odvolacom konaní môze v závislosti od danej situácie odôvodnovat aj hospodársky alebo nehmotný záujem. 46. Spolocnost Weichert má v prejednávanom prípade, na rozdiel od toho, ako to zrejme vidí Komisia, zjavný záujem na výsledku oboch odvolacích konaní vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P. V oboch veciach totiz z úspesnosti resp. neúspesnosti hlavného odvolania podaného spolocnostou Del Monte (C-293/13 P) a Komisiou (C-294/13 P), ako aj vzájomného odvolania spolocnosti Del Monte (C-293/13 P) vyplývajú pre spolocnost Weichert vázne právne a hospodárske následky. 47. Spolocnost Weichert v zásade uz nemôze spochybnit svoju úcast na porusení a svoju povinnost zaplatit pokutu, kedze proti spornému rozhodnutiu nepodala vcas zalobu, a tým toto rozhodnutie nadobudlo voci nej právoplatnost. Vsetky návrhy a argumenty vo vyjadreniach k odvolaniu, ako aj v ústnych vyjadreniach spolocnosti Weichert, ktorých cielom je zrusit sporné rozhodnutie, sú preto neprípustné. 48. Spolocnost Weichert vsak musí v závislosti od toho, ako Súdny dvor vo veci C-293/13 P rozhodne, bud sama alebo spolocne a nerozdielne so spolocnostou Del Monte zaplatit stanovenú pokutu, pricom ak ide o solidárny záväzok, v rámci vnútorného vztahu medzi solidárnymi spoludlzníkmi môze eventuálne poziadat o jej celkovú alebo ciastocnú náhradu spolocnostou Del Monte. Výska pokuty, ku ktorej je spolocnost Weichert zaviazaná spolocne a nerozdielne, bude vyssia alebo nizsia v závislosti od toho, ako Súdny dvor rozhodne vo veci C-294/13 P. Spolocnost Weichert má oprávnený záujem na zodpovedaní vsetkých súvisiacich právnych otázok a odôvodnuje to jej úcast na konaní pred Súdnym dvorom. 49. Doposial bola teda spolocnost Weichert podla clánku 172 rokovacieho poriadku v oboch veciach spôsobilá na podanie vyjadrenia k odvolaniu a takýmto spôsobom - aj ked s obmedzením sa na aspekty práve uvedené v bode 48 - na úcast na odvolacom konaní. 2. Spôsobilost spolocnosti Weichert na podanie vzájomných odvolaní 50. Inak je to v prípade dvoch vzájomných odvolaní spolocnosti Weichert vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P. 51. Podmienkou podania vzájomného odvolania je podla clánku 172 v spojení s clánkom 176 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora tiez to, aby navrhovatel vzájomného odvolania bol úcastníkom predmetnej veci pred Vseobecným súdom a mal "oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí". 52. To vsak nestací: Podla clánku 56 ods. 2 druhej vety Statútu Súdneho dvora neprivilegovaný vedlajsí úcastník prvostupnového konania môze podat odvolanie len vtedy, ak sa ho napadnuté rozhodnutie Vseobecného súdu okrem toho aj "priamo dotýka". Ustanovenie statútu, ktoré je zakotvené v primárnom práve a teda má prednost pred rokovacím poriadkom, by stratilo zmysel, ak by sme ho vykladali rovnako ako poziadavku "oprávneného záujmu na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí", ktorá sa uz beztak uplatnuje podla clánku 172 rokovacieho poriadku. 53. Inými slovami, neprivilegovaný vedlajsí úcastník prvostupnového konania musí teda splnit dalsiu podmienku prípustnosti, ak chce sám podat odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu. ( [15]15 ) Táto prísnost vyplýva z procesného postavenia odvolatela, ktorý prostredníctvom ním uvedených právnych dôvodov a argumentov napokon spoluurcuje predmet sporu pred Súdnym dvorom. Takúto moznost nemajú ostatní úcastníci konania, ktorí sa len vyjadrujú k uz podanému odvolaniu. 54. V rovnakom zmysle aj neprivilegovaný vedlajsí úcastník prvostupnového konania, ktorý chce podat vzájomné odvolanie, musí byt napadnutým rozhodnutím Vseobecného súdu priamo dotknutý. Z rokovacieho poriadku totiz jednak nie je jasné, co konkrétne svedcí v prospech miernejsích podmienok prípustnosti v prípade vzájomného odvolania, a jednak clánok 56 ods. 2 druhá veta statútu platí rovnako pre vsetky druhy odvolaní - pre hlavné aj vzájomné odvolania. 55. Vzájomné odvolanie je síce akcesorické vo vztahu k hlavnému odvolaniu ( [16]16 ), navrhovatelovi vzájomného odvolania vsak umoznuje spoluurcovat predmet sporu pred Súdnym dvorom prostredníctvom vlastných právnych dôvodov a argumentov úplne podobným spôsobom ako navrhovatelovi hlavného odvolania, kedze argumenty uvedené v jeho vzájomnom odvolaní sa musia odlisovat od dôvodov a argumentov uvedených v jeho vyjadrení k odvolaniu (clánok 178 ods. 3 rokovacieho poriadku). Aj prípade vzájomného odvolania je preto opodstatnená poziadavka "priamej dotknutosti" ako dalsej podmienky prípustnosti, ktorá presahuje rámec obycajnej poziadavky oprávneného záujmu na výsledku konania (clánok 172 v spojení s clánkom 176 ods. 1 rokovacieho poriadku). 56. Co konkrétne vsak táto podmienka prípustnosti znamená? 57. Odvolatel resp. navrhovatel vzájomného odvolania je v zmysle clánku 56 ods. 2 druhej vety statútu priamo dotknutý, ak napadnutý rozsudok vyvolal negatívnu zmenu jeho právneho postavenia alebo jeho hospodárskeho alebo nehmotného záujmu. Predmetný rozsudok teda musí pre neho predstavovat materiálnu nevýhodu. 58. Vo vztahu k spolocnosti Weichert to tak v prejednávanom prípade nie je. 59. Napadnutý rozsudok výrazne znízil pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnostiam Del Monte a Weichert. Spolocnost Weichert tým nebola poskodená, ale skôr zvýhodnená. 60. Spolocnost Weichert je a nadalej ostáva znevýhodnená v tom zmysle, ze jej úcast na porusení clánku 81 ES bola vôbec stanovená a ze sa od nej vyzaduje zaplatenie - aj ked zretelne nizsej - pokuty. Toto nevýhodné postavenie spolocnosti Weichert vsak nevyplýva priamo z napadnutého rozsudku, ale zo sporného rozhodnutia. 61. Predmetom sporu v prejednávanom konaní je vsak výlucne zodpovednost spolocnosti Del Monte za porusenie. Del Monte vo svojej zalobe o neplatnost podanej na Vseobecnom súde navrhovala iba to, aby Vseobecný súd zrusil clánky 1 az 4 sporného rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa jej (t. j. spolocnosti Del Monte) týkajú. ( [17]17 ) V tomto zmysle sa aj napadnutý rozsudok zaoberá iba zodpovednostou spolocnosti Del Monte. Správaním spolocnosti Weichert sa Vseobecný súd zaoberá len do tej miery, pokial to má význam pre posúdenie zodpovednosti spolocnosti Del Monte. 62. Ak by spolocnost Weichert chcela popriet svoju zodpovednost za porusenie na Vseobecnom súde, ako adresátka sporného rozhodnutia by bola bezpochyby oprávnená - na rozdiel od vedlajsích úcastníkov konania v doterajsích prípadoch Súdneho dvora týkajúcich sa tejto problematiky ( [18]18 ) - sama podat zalobu o neplatnost na Vseobecnom súde (clánok 263 ods. 4 prvá alternatíva ZFEU). Spolocnost Weichert vsak nevyuzila vcas svoje právo podat zalobu, takze sporné rozhodnutie voci nej nadobudlo právoplatnost. Ako som uz uviedla, ( [19]19 ) spolocnost Weichert túto právoplatnost nemôze obíst podaním vzájomných odvolaní v súdnych konaniach iniciovaných druhými adresátmi sporného rozhodnutia vo vztahu k ich danej zodpovednosti. 63. Moznost neprivilegovaného vedlajsieho úcastníka konania zúcastnit sa na konaní prvého stupna, ako aj jeho právo napadnút prvostupnové rozhodnutie Vseobecného súdu podaním vlastného odvolania, nesmie byt zneuzité ako kompenzácia toho, ze daný úcastník konania nechal márne uplynút lehotu na podanie vlastnej zaloby o neplatnost. Parazitovanie vylucuje uplatnenie vzájomného odvolania ako prostriedku právnej ochrany. 64. Prejednávaný prípad ponúka Súdnemu dvoru ojedinelú prílezitost na objasnenie tohto procesnoprávneho detailu, ktorý nemôze ostat nepovsimnutý v záujme budúcich prípadov týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze a vo vseobecnosti z hladiska odvolacieho konania. 65. Kedze napadnutý rozsudok sa v procesnoprávnom zmysle priamo nedotýka spolocnosti Weichert, jej dve vzájomné odvolania vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P nesplnajú podmienky prípustnosti podla clánku 56 ods. 2 druhej vety statútu. Sú neprípustné. 3. Predbezný záver 66. V konecnom dôsledku je teda úcast spolocnosti Weichert na konaní prípustná len do tej miery, do akej sa spolocnost Weichert vyjadruje k odvolaniam vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P v záujme zabezpecenia svojich legitímnych záujmov vo vztahu ku svojej solidárnej zodpovednosti so spolocnostou Del Monte. Z dôvodu neexistencie priamej dotknutosti v zmysle clánku 56 ods. 2 druhej vety statútu vsak spolocnost Weichert nemá právo podat proti napadnutému rozsudku vlastné opravné prostriedky vo forme vzájomných odvolaní nad rámec predmetu sporu dvoch hlavných odvolaní vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P. B - O hlavnom odvolaní spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P 67. Odvolanie spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P, ktoré sa zakladá na piatich odvolacích dôvodoch, sa v zásade zaoberá vztahom medzi spolocnostami Del Monte a Weichert. Je vhodné preskúmat jednotlivé odvolacie dôvody v mierne zmenenom poradí. 1. Prvý, tretí a stvrtý odvolací dôvod: Neexistencia hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, dôkazné bremeno, prezumpcia neviny 68. Del Monte Vseobecnému súdu vytýka, ze jej solidárnu zodpovednost za protisútazné správanie spolocnosti Weichert predpokladal nesprávne. Tieto výhrady sú uvedené najprv v rámci prvého odvolacieho dôvodu ako porusenie clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) a clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ( [20]20 ). Tej istej problematiky sa týka okrem toho aj tretí a stvrtý odvolací dôvod vo veci C-293/13 P, tieto dôvody vsak otázku zodpovednosti spolocnosti Del Monte skúmajú z hladiska dôkazného bremena (tretí odvolací dôvod) a prezumpcie neviny - zásada in dubio pro reo - (stvrtý odvolací dôvod). Vzhladom na to, ze tieto odvolacie dôvody sa obsahovo prelínajú, vsetky tri preskúmam postupne v ich vzájomnej súvislosti. a) Prvý odvolací dôvod: Kritériá predpokladu existencie hospodárskej jednotky 69. Del Monte v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu uvádza, ze Vseobecný súd nesprávne predpokladal existenciu hospodárskej jednotky medzi nou a spolocnostou Weichert. Del Monte sa pritom v rozhodujúcej miere opiera o mnozstvo argumentov, ktoré súvisia s konkrétnym skutkovým stavom tohto prípadu a ktoré sa v podstate vztahujú na struktúru spolocnosti Weichert ako komanditnej spolocnosti podla nemeckého práva, na dohodu o distribúcii uzavretej medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, na diskusie medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, ako aj na cenovú politiku spolocnosti Weichert. i) Prípustnost 70. Komisia a zaujímavé je, ze aj spolocnost Weichert, namietajú proti tomuto tvrdeniu a povazujú ho za neprípustné spochybnovanie posúdenia skutkových okolností a dôkazov vykonaného Vseobecným súdom. 71. Prvý odvolací dôvod spolocnosti Del Monte sa v skutocnosti pohybuje na velmi úzkej hranici medzi otázkou posúdenia skutkových okolností a dôkazov na jednej strane a problémami právnej kvalifikácie skutkového stavu na strane druhej. Zatial co Súdny dvor ako odvolacia instancia nemá právomoc posúdit skutkové okolností a dôkazy - s výnimkou prípadnej výhrady skreslenia, - preskúmanie právnej kvalifikácie skutkového stavu v odvolacom konaní patrí do jeho právomoci. ( [21]21 ) Súdny dvor má v kazdom prípade právomoc preskúmat, ci Vseobecný súd uplatnil pri preskúmaní zákonnosti sporného rozhodnutia správne právne kritériá a ci zo skutkového stavu vyvodil z právneho hladiska správne závery. ( [22]22 ) 72. Prvý odvolací dôvod spolocnosti Del Monte je teda prípustný iba pokial Vseobecnému súdu vytýka, ze neuplatnil právne kritériá pre urcenie hospodárskej jednotky medzi dvoma alebo viacerými spolocnostami, platné v európskom práve hospodárskej sútaze. Súdny dvor by sa vsak mal pri preskúmaní tvrdenia spolocnosti Del Monte zdrzat pokusenia, aby svojim vlastným posúdením skutkového stavu a dôkazov nahradil posúdenie vykonané Vseobecným súdom, na co by nemal právomoc. Pokial Súdny dvor nechce, aby sa odvolacie konanie obrátilo na obycajné konanie druhého stupna, musí sa striktne drzat skutkových okolností uvedených Vseobecným súdom. ii) Odôvodnenost 73. Podla ustálenej judikatúry porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré vykonala dcérska spolocnost, môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. ( [23]23 ) 74. Inými slovami, materská spolocnost môze solidárne zodpovedat za protisútazné správanie svojej dcérskej spolocnosti, ak dcérska spolocnost bola v case porusenia pod rozhodujúcim vplyvom svojej materskej spolocnosti. ( [24]24 ) V tejto súvislosti je druhoradé, ci materská spolocnost vykonávala tento vplyv sama alebo spolu s inými spolocnostami. 75. V prípade spolocností Del Monte a Weichert nemozno hovorit o klasickom vztahu medzi materskou a dcérskou spolocnostou, ale skôr o partnerstve medzi spolocnostou Del Monte a rodinou W. ( [25]25 ) Uvedené kritériá vsak mozno bez problémov aplikovat aj na takýto prípad partnerstva. Zhodli sa na tom vsetci úcastníci konania a aj Vseobecný súd správne vychádzal z tohto predpokladu. ( [26]26 ) 76. Kedze Del Monte nemala 100 % alebo takmer 100 % úcast na spolocnosti Weichert, v prejednávanom prípade neplatila nevyvrátitelná domnienka výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert ( [27]27 ), ale Komisia ju musela preukázat. ( [28]28 ) 77. Vseobecný súd po dôkladnom preskúmaní dôkazového materiálu vychádza v napadnutom rozsudku z toho, ze Komisii sa to podarilo preukázat. ( [29]29 ) Vseobecný súd pritom zakladá svoj názor na spojenom výklade niektorých okolností prejednávaného prípadu, menovite na -- väzbách medzi spolocnostou Del Monte a rodinou W. v podobe komanditnej spolocnosti podla nemeckého práva, pricom Del Monte síce prevzala iba úlohu komanditistu, ale vlastnila 80 % podielov spolocnosti a mala urcité práva veta, -- dohode o distribúcii medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, ktorá v praxi viedla k tomu, ze Del Monte sa stala výhradným dodávatelom banánov spolocnosti Weichert a spolocnost Weichert sa stala výhradným distribútorom banánov znacky Del Monte v severnej Európe, -- výmene informácií medzi spolocnostami Weichert a Del Monte, v zmysle ktorej spolocnost Weichert pravidelne a podrobne informuje Del Monte o svojej beznej podnikatelskej cinnosti, ako aj na -- rokovaniach týkajúcich sa cenovej politiky a zásobovania spolocnosti Weichert, v rámci ktorých sa spolocnosti Del Monte a Weichert intenzívne a doposial aj protichodne vyjadrovali k otázkam distribúcie a stanovenia cien banánov prostredníctvom spolocnosti Weichert. 78. Ako som uz uviedla, bolo by v zjavnom rozpore so zmyslom odvolacieho konania, ak by Súdny dvor teraz opätovne preskúmal celý dôkazový materiál a jeho posúdenie vykonané Vseobecným súdom nahradil svojím vlastným posúdením. V stádiu odvolacieho konania mozno iba preskúmat, ci Vseobecný súd, vychádzajúc zo zistení v napadnutom rozsudku týkajúcich sa skutkového stavu, uplatnil z právneho hladiska správne kritériá. 79. Je potrebné zdôraznit, ze existenciu takého hospodárskeho celku mozno odvodit z celého radu zhodných skutocností, hoci ani jedna z týchto skutocností - ak sa posudzujú izolovane - nestací na prijatie záveru o existencii takejto jednotky. ( [30]30 ) Zohladnit teda treba vsetky relevantné skutocnosti konkrétneho prípadu i závery, ktoré z toho vyvodil Vseobecný súd, a pritom sa neobmedzit na selektívne skúmanie jednotlivých skutocností, ako sa o to snazí Del Monte. 80. Kedze kazdý prípad má svoje osobitosti, nemôze byt rozhodujúce ani to, ci v judikatúre Súdneho dvora alebo Vseobecného súdu nachádzame precedensy, ktoré sú rovnako alebo podobne koncipované ako prejednávaný prípad. 81. Po predostretí vyssie uvedeného teraz pristúpim k dvom výhradám spolocnosti Del Monte, ktorými jednak namieta proti výkonu rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Weichert, a jednak chce v kazdom prípade spochybnit úspesnost takéhoto vplyvu. - O vplyve spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 82. Del Monte po prvé popiera, ze vôbec vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. Del Monte sa domnieva, ze skutocnosti, z ktorých Komisia s odobrením Vseobecného súdu vyvodila záver, ze v prejednávanom prípade islo o rozhodujúci vplyv, nesplnajú právne predpoklady solidárnej zodpovednosti urcitej spolocnosti za protisútazné správanie inej spolocnosti. Del Monte v tejto súvislosti vytýka Vseobecnému súdu "nesprávnu interpretáciu overenia zodpovednosti materskej spolocnosti". 83. Argumenty, na ktorých Del Monte túto námietku zakladá, mozno v podstate zaradit do dvoch okruhov problémov: na jednej strane ide o otázku, ci Del Monte mala moznost vykonávat rozhodujúci vplyv, a na druhej strane ide o otázku, ci skutocne doslo k výkonu takéhoto vplyvu. 84. Pokial ide o moznosti výkonu rozhodujúceho vplyvu, Del Monte poukazuje na to, ze v rámci partnerstva s rodinou W., ktoré malo právnu formu komanditnej spolocnosti podla nemeckého práva, prevzala iba úlohu komanditistu, bola vylúcená z riadenia spolocnosti a disponovala mimochodom len obmedzenými právami na spolocné rozhodovanie. Del Monte v tejto súvislosti cituje ustanovenia nemeckého Obchodného zákonníka a spolocenskej zmluvy spolocnosti Weichert. 85. Z právneho hladiska treba zohladnit, ze sa nedá posúdit iba podla kritérií relevantnej právnej úpravy obchodných spolocností (legislatívne ustanovenia, ale aj dohody v rámci spolocenských zmlúv), ci urcitá spolocnost môze urcovat svoje trhové správanie sama, alebo je vystavená rozhodujúcemu vplyvu inej spolocnosti. Aj ked rozhodne treba zohladnit, akými právomocami disponujú orgány a spolocníci. V neposlednom rade je rozhodujúcou hospodárska realita. Právo hospodárskej sútaze sa totiz neriadi formalitami, ale skutocným správaním podnikov. ( [31]31 ) 86. Právne postavenie komanditistu, ktorý je vylúcený z riadenia spolocnosti, samo osebe nezakladá predpoklad, ze mohlo íst o vykonávanie rozhodujúceho vplyvu. V kazdom prípade je vsak mozné, ze sa objavia dalsie skutocnosti hospodárskeho, organizacného a právneho charakteru zabezpecujúce komanditistovi tolko právomocí, ze de facto môze vykonávat rozhodujúci vplyv na dotknutú spolocnost. 87. Práve takéto skutocnosti Vseobecný súd v prejednávanom prípade zistil. 88. Po prvé Vseobecný súd poukázal na práva veta spolocnosti Del Monte v rámci struktúry spolocnosti Weichert. Takéto práva veta este samy osebe de iure nezakladali výlucnú kontrolu spolocnosti Del Monte nad spolocnostou Weichert. Nie je vsak vylúcené, ze v spojení s inými skutocnostami de facto viedli k výlucnej kontrole. ( [32]32 ) V kazdom prípade ich mozno povazovat za spolocnú kontrolu spolocnosti Del Monte a rodiny W., co podla najnovsej judikatúry uz môze byt postacujúce pre pripísanie zodpovednosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. ( [33]33 ) 89. Navyse z právneho hladiska nie je potrebné, aby sa takéto práva veta vztahovali na opatrenia aktuálneho riadenia spolocnosti alebo konkrétne na správanie spolocnosti na trhu, ale je postacujúce, ak tieto práva veta vo vseobecnosti zabezpecujú dotknutému spolocníkovi dostatocný vplyv na obchodnú politiku spolocnosti v najsirsom zmysle. ( [34]34 ) 90. Práva veta spolocnosti Del Monte sa podla zistení Vseobecného súdu vztahujú okrem iného na dôlezité rozhodnutia valného zhromazdenia spolocníkov týkajúce sa rozpoctu, investicných plánov a personálnych plánov. ( [35]35 ) Takéto práva veta zabezpecujú spolocníkovi spravidla znacný faktický vplyv na obchodnú politiku, aj ked mu z cisto právneho hladiska nemusia povolit spoluurcovanie beznej podnikatelskej cinnosti. 91. Po druhé, Vseobecný sú zdôraznil, ze Del Monte vlastnila ako komanditista 80 % obchodných podielov v spolocnosti Weichert. Vseobecný súd na základe toho dospel k záveru, ze Del Monte mala výraznú motiváciu hospodárskeho charakteru, aby na spolocnost Weichert vykonávala vplyv. ( [36]36 ) 92. Po tretie, Vseobecný súd poukázal na dohodu o distribúcii uzavretú medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, ktorá v praxi viedla k tomu, ze Del Monte sa stala výhradným dodávatelom banánov spolocnosti Weichert a spolocnost Weichert sa stala výhradným distribútorom banánov znacky Del Monte v severnej Európe. ( [37]37 ) 93. Takýto vztah výhradnosti, najmä ak je spojený s postavením dotknutého predajcu ako daleko najväcsieho vlastníka podielov, môze byt spravidla spôsobilý vyvolat hospodársku a organizacnú závislost a umoznit výkon vplyvu na obchodnú politiku. 94. Otázka, ci v prejednávanom prípade skutocne vznikla takáto závislost medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, je cisto faktického charakteru, a jej posúdenie tak patrí výlucne do právomoci Vseobecného súdu. Z právneho hladiska vsak nic neodporuje predpokladu Vseobecného súdu, ze Del Monte bola vzhladom na súhrn jej hospodárskych väzieb a väzieb v oblasti práva obchodných spolocností so spolocnostou Weichert zistených v prvostupnovom konaní spôsobilá vykonávat napriek svojmu postaveniu komanditistu rozhodujúci vplyv na túto spolocnost. 95. Napokon nie je potrebné skúmat, ci Del Monte mala z právneho hladiska dostatok mozností, aby vykonávala vplyv na spolocnost Weichert, a ci Del Monte mala de iure výlucnú kontrolu nad spolocnostou Weichert alebo sa o túto kontrolu musela delit s rodinou W., pokial sa preukáze, ze Del Monte de facto vykonávala rozhodujúci vplyv. ( [38]38 ) 96. Pokial ide o tento skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu, Del Monte sa podla zistení Vseobecného súdu nechala priebezne a podrobne informovat spolocnostou Weichert o jej beznej podnikatelskej cinnosti na trhu s banánmi, pricom toto informovanie daleko presahovalo rámec práv spolocnosti Del Monte podla spolocenskej zmluvy, ako aj podla dohody o distribúcii. ( [39]39 ) Del Monte vsak predovsetkým podla zistení Vseobecného súdu ( [40]40 ) vo viacerých prípadoch výslovne a priamo udelovala pokyny vo vztahu k distribúcii a stanovení cien banánov predávaných spolocnostou Weichert pod znackou Del Monte. ( [41]41 ) 97. Vseobecný súd tak mal k dispozícii viacero dôkazov, na základe ktorých mohol bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia dospiet k záveru, ze Del Monte skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Weichert a dokonca priamo zasahovala do správania spolocnosti Weichert na trhu. Vseobecný súd pritom mohol existenciu konkrétnych pokynov spolocnosti Del Monte vo vztahu k distribúcii jej banánov a k tomu patriace stanovenie cien povazovat za osobitne jasný ukazovatel existencie rozhodujúceho vplyvu tejto spolocnosti na spolocnost Weichert. ( [42]42 ) 98. Pripústam, ze dôkazy by bolo mozné interpretovat aj inak ako to urobil Vseobecný súd. Úlohou Súdneho dvora ako odvolacej instancie vsak nie je nahradit nezávislé a právne bezchybné hodnotenie dôkazov Vseobecného súdu svojim vlastným hodnotením dôkazov. - O údajnom neuplatnovaní pokynov spolocnostou Weichert (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 99. Na druhej strane Del Monte popiera, ze jej vplyv na spolocnost Weichert mal úspech. Del Monte v podstate tvrdí, ze spolocnost Weichert v praxi neuplatnila vsetky pokyny, ktoré jej dala Del Monte a dokonca viedla so spolocnostou Del Monte - súdne a mimosúdne - právne spory. Podla spolocnosti Del Monte Vseobecný súd nesmel za týchto okolností vychádzat z existencie hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Del Monte a Weichert respektíve predpokladat existenciu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert. 100. Ako som uz uviedla, existenciu hospodárskej jednotky medzi dvoma spolocnostami mozno predpokladat len vtedy, ak jedna z nich neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala druhá spolocnost. ( [43]43 ) 101. Toto kritérium by sa vsak nemalo mylne vykladat tak, ze jedna spolocnost musí bezvýhradne uplatnit vsetky pokyny druhej spolocnosti, a ze medzi nimi nemôze dôjst k ziadnym názorovým odchýlkam, ale skôr ide o to, ze spomínané pokyny musia byt uplatnené vo svojej podstate. Spolocnost takisto nemusí udusit v zárodku kazdý odpor druhej spolocnosti voci jej vplyvu a kazdý právny prostriedok obrany druhej spolocnosti, aby demonstrovala svoj vplyv a tým hospodársku jednotku. 102. Ani v klasických struktúrach koncernu nie sú vnútorné názorové odchýlky ziadnym ojedinelým javom. Niekedy sa stáva, ze 100 % alebo takmer 100 % dcérske spolocnosti neuplatnujú pokyny svojej materskej spolocnosti a dokonca, ze porusujú velmi dôlezité pokyny. Je preto bezné, ze materské spolocnosti v rámci programov na uplatnenie pokynov dávajú vsetkým svojim dcérskym spolocnostiam takzvané pokyny programu dodrziavania pravidiel, ktorými im zabranujú uskutocnovat akékolvek protisútazné obchodné praktiky. Prípadné neuplatnenie takýchto pokynov programu dodrziavania pravidiel, ktorých význam pre obchodný styk, ale aj pre právo hospodárskej sútaze je nesporný, podla judikatúry v ziadnom prípade nevylucuje, aby zodpovednost za protisútazné správanie jednej spolocnosti bola pripísaná druhej spolocnosti. ( [44]44 ) 103. V tomto zmysle mohol Vseobecný súd správne vychádzat z existencie hospodárskeho celku medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, aj ked spolocnost Weichert neuplatnila vsetky pokyny spolocnosti Del Monte a proti niektorým bodom sa inác bránila voci spolocnosti Del Monte aj právnymi prostriedkami. 104. V kazdom prípade o rozhodujúcom vplyve a o hospodárskom celku nemozno hovorit, ak existujú vázne indície, ze neuplatnenie pokynov, ktoré dala jedna spolocnost druhej spolocnosti, sa stalo pravidlom a viedlo k nezávislému správaniu druhej spolocnosti na trhu. 105. Vseobecný súd preto v prejednávanom prípade úplne správne preskúmal daný dôkazový materiál z toho hladiska, ci sa spolocnost Weichert vo vseobecnosti neriadila pokynmi spolocnosti Del Monte a správala sa na trhu nezávisle. ( [45]45 ) V tejto súvislosti sa Vseobecný súd obzvlást podrobne venoval tvrdeniu spolocnosti Del Monte, ze spolocnost Weichert sa jednak tým, ze sa orientovala na cenovú hladinu spolocnosti Dole, riadila inou cenovou politikou ako by si zelala Del Monte, a jednak neuplatnila nový marketingový prístup spolocnosti Del Monte, ktorým chcela Del Monte údajne umiestnit svoje banány do prémiovej sekcie s cielom priblízit sa cenovo spolocnosti Chiquita. 106. Ak by sa takéto skutocnosti preukázali, predstavovali by skutocne významnú indíciu proti (úspesnému) výkonu rozhodujúceho vplyvu zo strany spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert, a tým proti existencii hospodárskeho celku medzi dvoma spolocnostami. 107. Del Monte sa teda pokúsala vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach v prejednávanom odvolacom konaní po celý cas vzbudit dojem, ze v prípade domnelého neuplatnovania jej cenových pokynov a jej nového marketingového prístupu spolocnostou Weichert pocas obdobia porusovania v rokoch 2000 az 2002 islo o preukázanú skutocnost. 108. Ak sa vsak neobmedzíme iba na cast citovanú spolocnostou Del Monte, ( [46]46 ) ale zohladníme celú pasáz napadnutého rozsudku venujúcu sa tejto téme, ( [47]47 ) ukáze sa, ze Vseobecný súd vôbec nepovazoval tvrdenia spolocnosti Del Monte za preukázané. Vseobecný súd tak zdôraznuje, ze Del Monte nepredlozila "dôkaz o tom, ze jasne vyjadrila svoje ocakávania vo vztahu k spolocnosti Weichert" ( [48]48 ). Vseobecný súd okrem toho konstatuje, ze vyhlásenia dalsích dovozcov, o ktoré sa Del Monte pokúsala opriet, boli v skutocnosti v rozpore s jej vlastnými tvrdeniami. ( [49]49 ) 109. Podla zistení Vseobecného súdu, ktoré sú ako jediné - s výhradou prípadného skreslenia ( [50]50 ) - rozhodujúce na úcely preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, v prípade tvrdenia odvolatelky týkajúceho sa domnelej autonómnej cenovej politiky spolocnosti Weichert a neuplatnenia nového marketingového prístupu spolocnosti Del Monte spolocnostou Weichert islo teda o obycajné tvrdenia ( [51]51 ), ktoré Vseobecný súd pri zohladnení dalsích dôkazov vôbec nepovazoval za presvedcivé. 110. Za týchto okolností Vseobecnému súdu nemozno v tomto bode vytýkat nesprávnu právnu kvalifikáciu skutocností. Vseobecný súd vzhladom na zistenia v prvostupnovom konaní z právneho hladiska nebol povinný vychádzat z neexistencie hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Del Monte a Weichert. b) Tretí a stvrtý odvolací dôvod: Dôkazné bremeno a prezumpcia neviny 111. Tretím odvolacím dôvodom Del Monte Vseobecnému súdu vytýka obrátenie dôkazného bremena, zatial co stvrtý odvolací dôvod sa zakladá na prezumpcii neviny (zásada in dubio pro reo). Tieto dva odvolacie dôvody majú spolocné tvrdenie, ze dôkazy v prejednávanom súdnom konaní nepripústajú predpoklad rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert, takze nemozno vychádzat zo solidárnej zodpovednosti spolocnosti Del Monte za protisútazné správanie spolocnosti Weichert. 112. Zdá sa mi, ze cielom tohto tvrdenia je podnietit Súdny dvor pod zámienkou právnych výhrad k novému posúdeniu skutkových okolností a dôkazov, na co Súdny dvor v odvolacom konaní nemá právomoc. V dôsledku toho by mali byt oba tieto odvolacie dôvody vyhlásené za neprípustné. ( [52]52 ) 113. Len pre úplnost dodávam, ze tvrdenie spolocnosti Del Monte nie je presvedcivé ani z obsahového hladiska. i) Tretí odvolací dôvod: Dôkazné bremeno 114. V rámci tretieho odvolacieho dôvodu Del Monte uvádza, ze Vseobecný súd z konal právneho hladiska nesprávne, ked obrátil dôkazné bremeno tým, ze predpokladal, ze urcité dôkazy predlozené spolocnostou Del Monte nie sú spôsobilé preukázat nezávislost spolocnosti Weichert voci spolocnosti Del Monte. 115. Konkrétne ide o práva veta v rámci spolocnosti Weichert, ( [53]53 ) o stanovenie cien spolocnosti Weichert, ( [54]54 ) o stanovisko spolocnosti Weichert v právnom spore vedenom pred vnútrostátnym súdom ( [55]55 ) a o chýbajúcu konsolidáciu úctovnej závierky spolocností Del Monte a Weichert. ( [56]56 ) 116. Je správne, ze Vseobecný súd tvrdeniam spolocnosti Del Monte uvedeným v tejto súvislosti nepriznal dôkaznú hodnotu pokial ide o nezávislost spolocnosti Weichert voci spolocnosti Del Monte. Na rozdiel od názoru spolocnosti Del Monte to vsak neznamená obrátenie dôkazného bremena. Vseobecný súd skôr úplne správne vychádzal z toho, ze vo vztahu k solidárnej zodpovednosti spolocnosti Del Monte za porusenie nesie dôkazné bremeno Komisia. ( [57]57 ) 117. Vychádzajúc z tohto rozdelenia dôkazného bremena Vseobecný súd preskúmal dôkaznú hodnotu vsetkých dôkazov, ktoré mu boli predlozené. Dospel k záveru, ze jednak existuje dostatok dôkazov preukazujúcich rozhodujúci vplyv spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert, a jednak protiargumenty spolocnosti Del Montes neboli spôsobilé vyvrátit tvrdenia Komisie. Tento postup nemozno právne spochybnit. ( [58]58 ) Neobsahuje obrátenie dôkazného bremena, ale zakladá sa na beznej interakcii medzi relevantnými dôkaznými bremenami, ktorá prebieha pred posúdením objektívneho dôkazného bremena. ( [59]59 ) ii) Stvrtý odvolací dôvod: Prezumpcia neviny 118. V rámci stvrtého odvolacieho dôvodu Del Monte uvádza, ze Vseobecný porusil zásadu prezumpcie neviny (zásada in dubio pro reo) ( [60]60 ) tým, ze aj napriek pochybným indíciám vychádzal zo solidárnej zodpovednosti spolocnosti Del Monte za protisútazné správanie spolocnosti Weichert. 119. K tomuto stvrtému odvolaciemu dôvodu sa z obsahového hladiska nemozno vyjadrit inak ako k prvému. Ako som uz vyssie uviedla, ( [61]61 ) Vseobecný súd mohol z celého radu dôkazov, ktoré mal k dispozícii, bez právneho pochybenia dospiet k záveru, ze Del Monte vykonávala pocas obdobia porusovania rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert a ze obe spolocnosti preto tvorili v tom case hospodársky celok. 120. Ak existuje dostatok dôkazov hovoriacich v prospech solidárnej zodpovednosti, tak nemozno hovorit o porusení zásady prezumpcie neviny. iii) Predbezný záver 121. Tretí odvolací dôvod je teda rovnako nedôvodný ako stvrtý. 2. Druhý odvolací dôvod: Skreslenie dôkazov 122. Kedze prvý odvolací dôvod, ako som uz vyssie uviedla, je rovnako nedôvodný ako tretí a stvrtý, budem sa teraz venovat druhému odvolaciemu dôvodu, ktorý je uplatnovaný iba subsidiárne. Del Monte v nom Vseobecnému súdu vytýka, ze vo viacerých aspektoch skreslil dôkazy, ktoré súvisia s moznostami spolocnosti Del Monte vykonávat vplyv na spolocnost Weichert. a) O jednotlivých námietkach skreslenia 123. Podla ustálenej judikatúry je domnienka skreslenia skutkových okolností alebo dôkazov viazaná na striktné podmienky. O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. ( [62]62 ) Hned musím povedat, ze ani jedna z námietok skreslenia podaných spolocnostou Del Monte ani len v náznaku nesplna tieto prísne poziadavky. 124. Podobne ako Komisia a spolocnost Weichert, aj ja mám ten dojem, ze Del Monte je len nespokojná s hodnotením dôkazov Vseobecného súdu a Súdnemu dvoru chce teraz vsugerovat alternatívnu interpretáciu dôkazového materiálu, ktorá vsak vôbec nie je nutná. i) O námietke skreslenia spolocenskej zmluvy 125. Del Monte najskôr uvádza celý rad námietok skreslenia vo vztahu k spolocenskej zmluve, v ktorej spolocnost Weichert stanovila, ze jej právnou formou bude komanditná spolocnost podla nemeckého práva. - O právach veta komanditistu 126. Del Monte poukazuje v prvom rade na § 7 ods. 3 spolocenskej zmluvy, ktorý stanovuje, ze komplementári museli v prípade urcitých právnych úkonov poziadat o predbezný písomný súhlas vsetkých spolocníkov. Del Monte zastáva názor, ze Vseobecný súd toto ustanovenie skreslil, ked v bode 101 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "je teda zrejmé, ze vsetky dôlezité úkony, ktoré mali nevyhnutne - hoci aj nepriamy - vplyv na riadenie spolocnosti Weichert", by "nemohli byt prijaté bez súhlasu komanditistu". 127. Táto námietka je nedôvodná. 128. Medzi právne úkony, ktoré si v zmysle § 7 ods. 3 spolocenskej zmluvy vyzadovali súhlas vsetkých spolocníkov, patril nákup a predaj vsetkých nehnutelností a akéhokolvek podielu na základnom imaní alebo iné investície v iných podnikoch, investície nad 100000 nemeckých mariek (DEM), pôzicky zamestnancom v sume vyssej ako 10000 DEM, pôzicky spolocnosti Weichert, ktoré sa netýkali bezných obchodných cinností, poskytovanie záruk touto poslednou uvedenou spolocnostou, odmeny akéhokolvek druhu riadiacemu spolocníkovi a akákolvek dohoda uzavretá riadiacim spolocníkom alebo spolocníkmi, ktorá vytvárala pravidelné platobné záväzky v prípade sumy vyssej ako 10000 DEM mesacne, s výnimkou pracovných zmlúv, prinajmensom ak stanovili rocnú odmenu nizsiu ako 60000 DEM. 129. Je lahko obhájitelné - a v kazdom prípade nie zjavne nesprávne -, povazovat takéto postupy za "vsetky dôlezité úkony" a predpokladat, ze právo veta, ktoré spolocnosti Del Monte v tejto súvislosti prinálezí, "mal[o] nevyhnutne - hoci aj nepriamy - vplyv na riadenie spolocnosti Weichert" ( [63]63 ). V uvedenej casti rozsudku, na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Del Monte, nie je rec o konkrétnych úcinkoch na správanie spolocnosti Weichert na trhu. Navyse zistenie takýchto úcinkov by podla judikatúry vôbec nebolo potrebné. ( [64]64 ) - O právach veta komplementára 130. Po druhé Del Monte napáda bod 114 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatuje, ze "skutocnost, ze komplementár mal podla zalobkyne právo veta na 'vsetky` rozhodnutia spolocnosti, nevyplýva z ustanovení spolocenskej zmluvy". Naopak, Del Monte zastáva názor, ze neexistovalo ziadne rozhodnutie, ktoré mohla vnútit spolocnosti proti vetu komplementára. 131. Sporné vyjadrenia Vseobecného súdu treba posudzovat v spojení s bezprostredne predchádzajúcimi bodmi napadnutého rozsudku a tie dávajú odpoved na argument spolocnosti Del Monte s odkazom na § 9 ods. 2 druhú vetu spolocenskej zmluvy. ( [65]65 ) Ustanovenie sa týka iba urcitých uznesení valného zhromazdenia spolocníkov definovaných v § 9 ods. 4 tejto zmluvy. Súhlas vsetkých spolocníkov bol podla spomínaného ustanovenia potrebný len v prípade uznesení, ktoré tam boli uvedené. 132. Závery Vseobecného súdu, podla ktorých z ustanovení spolocenskej zmluvy nevyplýva právo veta komplementára "na 'vsetky` rozhodnutia spolocnosti", sú za týchto okolností obhájitelné a v kazdom prípade nemôzu byt povazované za zjavne nesprávne. 133. Subsidiárne treba pripomenút, ze prípadné skreslenie dôkazov vedie k zruseniu napadnutého rozsudku iba vtedy, ak mohlo mat vplyv na jeho výrok. ( [66]66 ) V tejto súvislosti je podstatné, ze vseobecné právo veta komplementára "na 'vsetky` rozhodnutia spolocnosti" ako také este nic nehovorí o tom, aké právne a faktické moznosti ovplyvnovania mal komanditista v rámci spolocnosti. Del Monte neuviedla nic, co by mohlo Vseobecný súd viest k záveru, ze komplementár mohol v spolocnosti - aj napriek odporu komanditistu - výlucne rozhodovat. 134. Ako som uz uviedla, solidárna zodpovednost komanditistu za protisútazné správanie spolocnosti beztak nevyhnutne nepredpokladá, aby komanditista vykonával výlucnú kontrolu, ale skôr aj spolocná kontrola s jedným alebo viacerými komplementármi môze viest k pripísaniu zodpovednosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. ( [67]67 ) - O vymenovaní a odvolaní konatela 135. Po tretie odvolatelka napáda bod 117 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd zamietol argument spolocnosti Del Monte, ze nemala právomoci potrebné na vymenovanie, odvolanie, ani vetovanie vymenovania riadiacich zamestnancov spolocnosti. Zamietnutie jej argumentu Vseobecným súdom povazuje Del Monte za "skreslenie dôkazov". 136. K tomu treba poznamenat, ze ak odvolatelka tvrdí, ze doslo k skresleniu dôkazov Vseobecným súdom, musí presne oznacit dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jej názoru viedlo Vseobecný súd k takémuto skresleniu. ( [68]68 ) 137. V prejednávanom prípade vôbec neboli uvedené takéto informácie. Spolocnost opomenula oznacit konkrétny dokument a nálezite podlozit, do akej miery Vseobecný súd tento dokument skreslil. V dôsledku toho je táto cast druhého odvolacieho dôvodu neprípustná. 138. Inak sa mozno len domnievat, ze Del Monte má na mysli skreslenie § 9 ods. 3 spolocenskej zmluvy, pretoze sporná cast rozsudku sa vztahuje na toto ustanovenie. V uvedenom zmluvnom ustanovení je vsak stanovené doslova to isté, co uvádza Vseobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku, totiz, ze na akúkolvek zmenu alebo doplnenie spolocenskej zmluvy sa vyzaduje jednomyselnost spolocníkov. 139. Kedze postavenie spolocníka s osobnou zodpovednostou ako konatela bolo výslovne stanovené § 7 ods. 1 spolocenskej zmluvy, urcené alebo zmenené mohlo byt iba zmenou tejto zmluvy, a teda iba so súhlasom spolocnosti Del Monte. Tvrdenie spolocnosti Del Monte, ze vo vztahu k vymenovaniu a odvolaniu konatelov nemala právo veta, je preto v kazdom prípade v takejto vseobecnej rovine nesprávne. 140. O skreslení dôkazov preto nemozno hovorit. Skôr mám dojem, ze Del Monte sa snazí pod zámienkou výhrady skreslenia jednoducho podnietit Súdny dvor k novému posúdeniu skutkového stavu, co v odvolacom konaní nie je prípustné. ( [69]69 ) - O rozhodcovskom konaní 141. Po stvrté Del Monte vytýka Vseobecnému súdu skreslenie § 9 ods. 5 spolocenskej zmluvy, ktorý na úcely vyriesenia patových situácií stanovil vo valnom zhromazdení spolocníkov zriadenie rozhodcovského výboru. ( [70]70 ) 142. Del Monte konkrétne napáda dve tvrdenia Vseobecného súdu v bode 116 napadnutého rozsudku: -- Vseobecný súd na jednej strane nepovazuje "tvrdenie o prijímaní rozhodnutí jednoduchou väcsinou v rámci uvedeného výboru, a teda rozhodnutí nevyhnutne výhodných pre [rodinu W.]" za "preukázané". -- Vseobecný súd na druhej strane uvádza, ze "rozsah predmetnej výhody treba v kazdom prípade relativizovat vzhladom na osobitné právomoci valného zhromazdenia spolocníkov". 143. Po preskúmaní § 9 ods. 5 spolocenskej zmluvy sa mi ani jedno z týchto dvoch tvrdení Vseobecného súdu nezdá zjavne nesprávne. Naopak: -- V súvislosti s prvým tvrdením treba poznamenat, ze § 9 ods. 5 spolocenskej zmluvy nehovorí nic o väcsinových poziadavkách vztahujúcich sa na rozhodovanie v rozhodcovskom výbore. Je mozné, ze poziadavku prijímania rozhodnutí jednoduchou väcsinou mozno odvodit z iných ustanovení spolocenskej zmluvy. Ich skreslenie vsak Del Monte nenamietala. Tvrdenie Vseobecného súdu sa mimochodom vztahuje na väcsinu, ktorou sú rozhodnutia rozhodcovského výboru skutocne prijímané. Je samozrejmé, ze samotné ustanovenie spolocenskej zmluvy ako také nevypovedá o jeho praktickom uplatnení vo fungovaní spolocnosti. -- Co sa týka druhého tvrdenia, vyplýva z neho iba tolko, ze Vseobecný súd posúdil a relativizoval rozsah výhod vyplývajúcich pre rodinu W. z rozhodcovského konania v celkovej súvislosti so spolocenskou zmluvou. Nie je zrejmé a odvolatelka neuvádza ziadne argumenty pokial ide o otázku, do akej miery malo byt takéto posúdenie v celkovej súvislosti, ktoré zahrna dôkazy, zjavne nesprávne. 144. Dodávam, ze samotná existencia rozhodcovského konania v podobe rozhodcovského výboru je vsetkým, len nie dôkazom pre tvrdenie spolocnosti Del Monte, ze "rodina W. napokon sama rozhodla, ako sa majú riadit zálezitosti spolocnosti Weichert". Totiz, aj ked Del Monte správne uvádza, ze rodina W. má v spomínanom rozhodcovskom výbore tri zo siestich hlasov, nie je to - ani len jednoduchá - väcsina. ii) O námietke skreslenia urcitých dalsích dokumentov 145. Del Monte sa domnieva, ze Vseobecný súd skreslil okrem spolocenskej zmluvy aj výpovednú hodnotu urcitých dalsích dokumentov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Týmto sa budem teraz krátko venovat. - O "rovnováhe právomocí" 146. Po prvé Del Monte namieta "zjavné skreslenie" jej vlastných vyjadrení k zalobe predlozenej v prvostupnovom konaní, ( [71]71 ) kde hovorila o "rovnováhe právomocí" medzi komanditistami a komplementármi. Odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku na základe jej vyjadrení k "rovnováhe právomocí" nesprávne dospel k záveru, ze rodina W. a Del Monte vykonávali nad spolocnostou Weichert spolocnú kontrolu a toto povazoval za znak toho, ze Del Monte bola spôsobilá vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 147. O skreslenie argumentácie úcastníka konania v prvostupnovom konaní Vseobecným súdom ide - vychádzajúc z judikatúry týkajúcej sa skreslenia skutkových okolností a dôkazov - vtedy, ak túto argumentáciu Vseobecný súd pochopil zjavne nesprávne, alebo ak pri jej reprodukovaní pozmenil jej zmysel. ( [72]72 ) 148. V prejednávanom prípade o tom nemozno hovorit. Je pravda, ze Vseobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku pouzil pojem "rovnováha právomocí" uvedený spolocnostou Del Monte. Z obsahového hladiska vsak predmetná cast rozsudku vôbec neodzrkadlovala argumentáciu spolocnosti Del Monte. Vseobecný súd skôr odkazoval spätne na vlastné vyjadrenia bezprostredne predchádzajúce spomínanému bodu, ktoré sa týkali urcitých ustanovení spolocenskej zmluvy, ( [73]73 ) a na základe toho dospel k záveru, ze Del Monte bola spôsobilá vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. - O vyhláseniach iných dovozcov vo veci stanovovania ceny 149. Po druhé Del Monte vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 211 az 215 napadnutého rozsudku na základe odpovedí iných dovozcov (Chiquita a Dole), ktoré poskytli na ziadost Komisie o informácie, predpokladal, ze vyrovnanie referencných cien spolocnosti Weichert s cenami spolocnosti Dole "splnalo aj ocakávania spolocnosti Del Monte". Vseobecný súd tým podla spolocnosti Del Monte skreslil vyhlásenia dovozcov. 150. Táto námietka spocíva na nesprávnej interpretácii napadnutého rozsudku, ktorá dokonca pozmenuje jeho zmysel. Spomínaná cast rozsudku totiz ani slovom nestanovuje a ani len nenaznacuje, ze vyrovnanie referencných cien spolocnosti Weichert s cenami spolocnosti Dole "splnalo aj ocakávania spolocnosti Del Monte". Del Monte teda pripisuje Vseobecnému súdu vyjadrenie, ktoré Vseobecný súd v takejto forme vôbec nevyslovil a spája to so závaznou námietkou skreslenia dôkazov. 151. V skutocnosti sa Vseobecný súd v spomínanej casti rozsudku zaoberá tvrdeniami spolocnosti Del Monte, ze spolocnost Weichert bola úplne nezávislá, ze Del Monte si sama zelala priblízenie referencných cien cenám spolocnosti Chiquita a ze Del Monte v tejto súvislosti jasne vyjadrila svoje ocakávania vo vztahu k spolocnosti Weicher. ( [74]74 ) Vseobecný súd v uvedenej casti dospel len k predbeznému záveru, ze vyhlásenia spolocností Chiquita a Dole citované spolocnostou Del Monte sú v rozpore s jej vlastnými tvrdeniami. ( [75]75 ) Vseobecný súd v sporných bodoch 211 az 215 napadnutého rozsudku nevyvodzuje konecný záver, pokial ide o nezávislost spolocnosti Weichert voci spolocnosti Del Monte. 152. Okrem toho treba poznamenat, ze spomínané vyhlásenia spolocností Chiquita a Dole vôbec neboli také jednoznacné ako to tvrdí Del Monte. Dávali práve naopak priestor pre rôzny výklad. Platí to najmä v prípade vyhlásenia spolocnosti Dole, podla ktorého Del Monte "nebola spokojná s výsledkami marketingu spolocnosti Weichert" a "zjavne prerusila svoje vztahy so spolocnostou Weichert s cielom uplatnit svoj vlastný agresívny marketingový prístup" ( [76]76 ). 153. Ako som uz vyssie uviedla, ( [77]77 ) z týchto vyhlásení nie je po prvé jasné, ci Dole bola so spolocnostou Weichert nespokojná len z financného hladiska alebo aj vzhladom na marketingový prístup. Po druhé z dôkazového materiálu taktiez nevyplýva, ci riadenie spolocnosti Weichert vôbec dostalo od spolocnosti Del Monte pokyn na uplatnenie tohto nového marketingového prístupu a kedy sa tak malo stat. Po tretie nie je jasné, ci daný marketingový prístup stroskotal svojho casu skutocne z dôvodu odporu riadenia spolocnosti Weichert alebo jednoducho nebol uplatnitelný na trhu, ako to uvádza spolocnost Weichert. Z dôkazového materiálu, ktorý mal Vseobecný súd podla spolocnosti Del Monte skreslit, nevyplýva jasne ani len to, kedy Del Monte vôbec vytvorila a skúsala presadit svoj "vlastný agresívny marketingový prístup": ci este pocas obdobia porusovania v rokoch 2000 az 2002 alebo az v roku 2003, teda po ukoncení porusovania. 154. Ak sú na základe posúdenia dôkazov mozné rôzne závery a Vseobecný súd sa rozhodol pre jedno z riesení, nemozno mu vytýkat skreslenie dôkazov. Takáto je situácia v prípade dôkazných prostriedkov, na ktoré odkazujú body 211 az 215 napadnutého rozsudku. - O písomnom vyjadrení externého advokáta adresovanom spolocnosti Del Monte 155. Po tretie Del Monte namieta skreslenie dôkazov vzhladom na písomné vyjadrenie externého advokáta adresované spolocnosti Del Monte z roku 1997. Zatial co Vseobecný súd v bode 236 napadnutého rozsudku vzbudil dojem, ze toto písomné vyjadrenie bolo zaslané z poverenia jedného zo spolocníkov spolocnosti Weichert, v skutocnosti to bola sama spolocnost, ktorá o list poziadala. 156. V tejto súvislosti treba hned poznamenat, ze Vseobecný súd sa na danom mieste napadnutého rozsudku vôbec nezaoberá autorom spomínaného písomného vyjadrenia, ale len vseobecnými úvahami sa vyjadruje k otázke, ci skutocnost, ze spolocník vyuzije právneho poradcu, môze mat za následok výkon kontroly nad spolocnostou druhým spolocníkom. Zdá sa mi preto, ze námietka skreslenia spolocnosti Del Monte je pomerne silená. 157. Po pozornom precítaní spomínaného listu je okrem toho zrejmé, ze list je - na rozdiel od názoru spolocnosti Del Monte - koncipovaný viacvýznamovo a vôbec nevyjadruje jasne, v koho mene a z koho poverenia má o urcitých veciach vypovedat. Z úvodu vyplýva, ze list dáva stanovisko spolocnosti. ( [78]78 ) Dalsie vyjadrenia sú vsak aspon scasti urobené aj v mene pána W. a scasti dokonca vyslovene spolocne v mene pána W. a spolocnosti. ( [79]79 ) 158. Opät teda ide o dôkaz, ktorý ponecháva znacný priestor pre rôzne výklady. Za týchto okolností Vseobecnému súdu nemozno vytýkat skreslenie, ked v bode 236 napadnutého rozsudku hovorí o tom, ze "spolocník vyuzije právneho poradcu, aby sa oboznámil so svojimi právami a bránil sa pred osobou, ktorú podozrieva, ze ich nerespektuje". 159. Subsidiárne treba poznamenat, ze Del Monte ani len slovom neuviedla, do akej miery mohlo mat údajné skreslenie výpovednej hodnoty spomínaného písomného vyjadrenia vplyv na rozsudok Vseobecného súdu. Prípadné skreslenie dôkazov vsak môze viest k zruseniu napadnutého rozsudku iba vtedy, ak mohlo mat vplyv na jeho výrok. ( [80]80 ) V prejednávanom prípade tomu vsak nenasvedcujú ziadne konkrétne ukazovatele. - O vyjadrení k zalobe v rámci konania pred vnútrostátnym súdom 160. Po stvrté sa Del Monte vzhladom na body 237 a 238 napadnutého rozsudku domnieva, ze Vseobecný súd skreslil dôkaznú hodnotu vyjadrenia k zalobe v rámci konania pred vnútrostátnym súdom. Spolocnost Weichert v tomto vyjadrení odpovedá na zalobu spolocnosti Del Monte, ze celá ekonomická pridaná hodnota spolocnosti Weichert, teda nákupy, marketing a logistika, je pripísatelná výlucne komplementárom, a ze postavenie spolocnosti Del Monte v spolocnosti Weichert bolo obmedzené iba na financnú úcast. 161. Vseobecný súd v tejto súvislosti - vecne úplne správne - poznamenal, ze zalobu podala Del Monte, nie spolocnost Weichert, ze to bolo v kontexte vypovedania dohody o distribúcii a ze skutocnost, ze Del Monte podala zalobu týkajúcu sa ekonomickej hodnoty podniku, nevylucuje vykonávanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Del Monte. ( [81]81 ) 162. Nie je mi jasné, ako mohol Vseobecný súd týmito tvrdeniami skreslit spomínané vyjadrenie k zalobe. Vseobecný súd skúmal vyjadrenie k zalobe iba v procedurálnom a ekonomickom kontexte a vyvodil z toho úplne obhájitelné - v ziadnom prípade nie zjavne nesprávne - závery v prospech jeho dôkaznej hodnoty v prejednávanom konaní o porusení hospodárskej sútaze. - O chýbajúcej konsolidácii výsledkov spolocností 163. Po piate Del Monte vzhladom na bod 259 napadnutého rozsudku namieta, ze Vseobecný súd nesprávne zlahcoval chýbajúcu konsolidáciu výsledkov spolocností Del Monte a Weichert s tým, ze "je úplne irelevantná". Del Monte v tom vidí skreslenie dôkazov. 164. Toto tvrdenie je neopodstatnené. Del Monte sa môze domnievat, ze Vseobecný súd vyvodil z chýbajúcej konsolidácie nesprávne právne závery a ze nezohladnil príslusnú judikatúru. So skreslením dôkazov to vsak nemá nic spolocné. iii) Predbezný záver 165. Na záver ostáva uz len zhrnút, ze ziadna z konkrétnych námietok skreslenia spolocnosti Del Monte nie je dôvodná ani len v náznaku. b) O povinnosti Vseobecného súdu posúdit dôkazy komplexne 166. V rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu Del Monte na záver uviedla, ze Vseobecný súd neposúdil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, komplexne. Podla spolocnosti Del Monte Vseobecný súd skreslil dôkazový materiál tým, ze posudzoval kazdý dôkaz jednotlivo, pricom neskúmal, ci dôkazový materiál ako celok hovorí proti predpokladu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte, alebo - subsidiárne - ci to z dôkazov v tejto súvislosti nie je zrejmé (non liquet). 167. Zdá sa mi, ze aj táto námietka sa zakladá na velmi selektívnej interpretácii napadnutého rozsudku. Stací jediný pohlad na bod 266 tohto rozsudku, aby bolo mozné konstatovat, ze Vseobecný súd nepovazoval listinné dôkazy spolocnosti Del Monte "posudzované jednotlivo alebo spolocne" za spôsobilé spochybnit zodpovednost spolocnosti Del Monte za protisútazné správanie spolocnosti Weichert. Vseobecný súd teda v ziadnom prípade neopomenul vykonanie komplexného posúdenia dôkazového materiálu. 168. V skutocnosti sa totiz aj námietka spolocnosti Del Monte - napriek tomu, ze je oznacená ako námietka skreslenia - javí skôr ako výhrada voci nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností. Del Monte sa domnieva, ze Vseobecný súd vyvodil z komplexne posúdeného dôkazového materiálu nesprávne právne závery vzhladom na existenciu hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Del Monte a Weichert. Táto naposledy spomenutá výhrada v rámci druhého odvolacieho dôvodu sa v tomto zmysle prelína s prvým odvolacím dôvodom a treba ju zamietnut z dôvodov, ktoré uz v danej súvislosti boli uvedené. ( [82]82 ) 3. Piaty odvolací dôvod: Jednotné a pokracujúce porusovanie 169. Del Monte vo svojom poslednom piatom odvolacom dôvode uvádza, ze Vseobecný súd mal zrusit sporné rozhodnutie, pretoze sa v nom konstatovalo jednotné a pokracujúce porusovanie medzi spolocnostami Dole, Chiquita a Del Monte/Weichert napriek tomu, ze spolocnost Weichert nevedela o výmene informácií medzi spolocnostami Dole a Chiquita. 170. Del Monte Vseobecnému súdu vytýka, ze nevedomost spolocnosti Weichert o výmene informácií medzi spolocnostami Dole a Chiquita nesprávne vyhodnotil iba ako polahcujúcu okolnost a týmto spôsobom nezohladnil relevantnú judikatúru Súdneho dvora. 171. Zdá sa mi, ze tento odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnej interpretácii napadnutého rozsudku, ako aj judikatúry Súdneho dvora. 172. Koncept jednotného a pokracujúceho porusovania umoznuje vsetkým úcastníkom kartelu pripísat zodpovednost za úkony iných úcastníkov konania - ako spoluvinníkom - a to aj v prípade, ze sa na kazdej samostatnej zlozke celkovej kartelovej dohody sami aktívne nezúcastnili. ( [83]83 ) 173. Je známe, ze podmienkou uvedenej zodpovednosti je to, ze príslusný podnik preukázatelne vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo to racionálne mohol predpokladat a bol ochotný prevziat na seba s tým súvisiace riziko. ( [84]84 ) 174. Inými slovami povedané, vzájomná zodpovednost za jednotlivé úkony je mozná, pokial príslusný úcastník kartelu vedel, alebo musel vediet, ze sa svojím úkonom stáva súcastou celkovej kartelovej dohody, a svojím správaním prispel k dosiahnutiu spolocných cielov, ktoré sledovali vsetci úcastníci kartelu a ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. ( [85]85 ) 175. Ak naopak nie je preukázané, ze úcastník kartelu vedel alebo musel vediet o urcitých aspektoch jednotného a pokracujúceho porusovania, nemozno mu za tieto aspekty pripísat zodpovednost. ( [86]86 ) 176. Skutocnost, ze úcastník kartelu nepoznal alebo nemusel poznat vsetky aspekty, prirodzene, nic nemení na objektívnej existencii jednotného a pokracujúceho porusovania. Táto okolnost najmä nemôze viest k zbaveniu sa zodpovednosti tohto podniku za správania, na ktorých sa nesporne zúcastnil alebo za ktoré môze byt skutocne povazovaný za zodpovedný. ( [87]87 ) Rozdiely sú totiz výlucne stupnovitej povahy a nemenia nic na tom, ze dotknutý podnik porusil clánok 81 ES, aj ked mu nemozno pripísat vsetky správania v rámci jednotného a pokracujúceho porusovania. ( [88]88 ) 177. V konecnom dôsledku teda rozsah a závaznost jednotlivých úkonov vo vztahu k celkovej kartelovej dohode sa musí individuálne zohladnit pri stanovení výsky pokuty pre kazdého úcastníka kartelu. ( [89]89 ) 178. Vseobecný súd tieto pravidlá v prejednávanom prípade správne uplatnil. 179. Vseobecný súd uznal, ze spolocnost Weichert nevedela o výmene informácií medzi spolocnostami Dole a Chiquita a ani o nej nemusela vediet. Vseobecný súd túto skutocnost úplne správne nepovazoval napríklad za podnet k tomu, aby spochybnil existenciu jednotného a pokracujúceho porusovania ako takého. Napadnutý rozsudok sa skôr správne sústredil na právne následky vyplývajúce pre spolocnost Weichert a konstatoval, ze spolocnosti Weichert - na rozdiel od spolocností Dole a Chiquita - nie je mozné pripísat zodpovednost za celé porusenie a v dôsledku toho mala byt ulozená nizsia pokuta. ( [90]90 ) 180. Priznávam, ze je prekvapujúce, ze Vseobecný súd hovorí v tejto súvislosti - v súlade s terminológiou, ktorú pouzila Komisia v spornom rozhodnutí - o "polahcujúcich okolnostiach" pre spolocnost Weichert. V skutocnosti je to totiz jednoducho mensia úcast spolocnosti Weichert na porusení, ktorá odôvodnuje nizsiu sankciu. Presne z toho vychádza napokon aj Vseobecný súd, ked uvádza, ze základná suma pokuty je v prípade spolocnosti Weichert nizsia, pretoze táto spolocnost nevedela o kontaktoch spolocností Dole a Chiquita pred stanovením cien alebo ich nemohla rozumne predpokladat. 181. Piaty odvolací dôvod treba za týchto okolností zamietnut. C - O vzájomnom odvolaní spolocnosti Weichert vo veci C-293/13 P 182. Ako som uz vyssie uviedla, ( [91]91 ) vzájomné odvolanie spolocnosti Weichert vo veci C-293/13 P, je neprípustné, pretoze nesplna podmienky podla clánku 56 ods. 2 druhej vety Statútu Súdneho dvora. K jeho odôvodnenosti sa preto vyjadrím len subsidiárne. 1. Prvý odvolací dôvod: Existencia zosúladeného postupu 183. Po prvé spolocnost Weichert svojim vzájomným odvolaním vo veci C-293/13 P napáda tvrdenia Vseobecného súdu, v ktorých konstatoval existenciu zosúladeného postupu medzi spolocnostami Weichert a Dole. Podla spolocnosti Weichert nemôze íst o zosúladený postup medzi týmito dvoma spolocnostami, pretoze spolocnost Weichert sa svojimi cenami vzdy iba jednostranne prispôsobovala referencným cenám spolocnosti Dole. 184. Spolocnost Weichert mala v tejto súvislosti spolu tri výhrady voci napadnutému rozsudku, ktorým sa budem teraz jednotlivo venovat. a) O výhrade protirecivého odôvodnenia rozsudku 185. Po prvé spolocnost Weichert povazuje napadnutý rozsudok za protirecivo odôvodnený, kedze na jednej strane v bode 580 odmieta, ze by islo o znaky prispôsobenia sa referencným cenám, a na druhej strane v bode 847 povazuje práve toto prispôsobenie sa referencným cenám za mozné. 186. V tejto súvislosti otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je protirecivé alebo nedostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorá môze byt v rámci odvolania preskúmaná. ( [92]92 ) 187. V prejednávanom prípade Vseobecný súd v poslednej vete bodu 580 napadnutého rozsudku konstatuje, ze urcité - tam blizsie vysvetlené - vyhlásenie spolocnosti Chiquita v priebehu správneho konania nestací na odôvodnenie tvrdenia, "ze spolocnost Weichert kazdý týzden cakala, kým sa nedozvedela cenu spolocnosti Dole pred tým, ako stanovila svoju vlastnú referencnú cenu na rovnakej úrovni". 188. Naproti tomu Vseobecný súd v bode 847 napadnutého rozsudku uvádza, ze to isté vyhlásenie spolocnosti Chiquita "mohlo tiez nasvedcovat tomu, ze spolocnost Weichert len nasledovala cenovú politiku spolocnosti Dole". 189. Aj ked medzi týmito dvoma bodmi napadnutého rozsudku je na prvý pohlad urcité napätie, po ich blizsom preskúmaní predsa len nie sú protirecivé. Vseobecný súd sa totiz v oboch castiach rozsudku zaoberá - aj ked zakazdým v úplne inej súvislosti - dôkaznou hodnotou toho istého vyhlásenia spolocnosti Chiquita v priebehu správneho konania. Vseobecný súd napokon v oboch prípadoch vychádza z toho, ze toto vyhlásenie má prirodzene pomerne malú dôkaznú hodnotu. 190. Práve z dôvodu malej výpovednej hodnoty dotknutého vyhlásenia spolocnosti Chiquita Vseobecný súd tomuto vyhláseniu celkovo nepriznal velkú dôkaznú hodnotu vo vztahu k existencii alebo neexistencii zosúladeného postupu medzi spolocnostami Dole a Weichert: Vseobecný súd tak na jednej strane v bodoch 580 a 581 napadnutého rozsudku odmietol vyhodnotit vyhlásenie spolocnosti ako dôkaz toho, ze spolocnost Weichert sa iba prispôsobovala referencným cenám spolocnosti Dole. Na druhej strane Vseobecný súd v bodoch 847 az 853 napadnutého rozsudku tiez odmietol, ze by spomínané vyhlásenie mohlo byt usvedcujúcim dôkazom vo vztahu k protisútaznosti dvojstranných kontaktov medzi spolocnostami Weichert a Dole. 191. V dôsledku toho nemozno povedat, ze ide o porusenie povinnosti odôvodnenia Vseobecným súdom podla clánku 36 v spojení s clánkom 53 ods. 1 Statútu Súdneho dvora. 192. Beztak mozno vo vseobecnosti konstatovat, ze Vseobecný súd nemá ani tak povinnost odôvodnit posúdenie dôkazných prostriedkov ako skôr odôvodnit svoj rozsudok. Aj keby formulácia bodov 580 a 847 napadnutého rozsudku - na rozdiel od môjho vyssie uvedeného názoru - nebola povazovaná za úplne súladnú, aj tak je samotné rozhodnutie Vseobecného súdu vo veci prejednávanej zaloby jasne a neprotirecivo odôvodnené, a to tak, ze ide o zosúladený postup s protisútazným cielom a spolocnost Weichert sa na nom podielala. ( [93]93 ) 193. Výhrada spolocnosti Weichert týkajúca sa nedostatocného odôvodnenia teda nie je dôvodná. b) O výhrade skreslenia dôkazných prostriedkov 194. Po druhé spolocnost Weichert vytýka Vseobecnému súdu skreslenie dôkazných prostriedkov. Zistenie uvedené v bode 580 napadnutého rozsudku, ze vyhlásenie spolocnosti nie je dostatocným dôkazom predpokladu, ze spolocnost Weichert sa iba prispôsobovala referencným cenám, skresluje jednoznacnost dôkazov. Spolocnost Weichert to chce odvodit zo spolocného posúdenia tohto bodu s bodom 847 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd, ako som uz uviedla, konstatuje, ze spomínané vyhlásenie spolocnosti Chiquita "mohlo tiez nasvedcovat tomu, ze Weichert len nasledovala cenovú politiku spolocnosti Dole". 195. Ako som uz uviedla, domnienka skreslenia skutkových okolností alebo dôkazov je viazaná na striktné podmienky. O takéto skreslenie ide len vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. ( [94]94 ) O skreslenie naopak nejde, ak sú na základe posúdenia skutkových okolností a dôkazov mozné rôzne závery a Vseobecný súd sa rozhodol pre jedno z riesení. 196. V prejednávanom prípade ide o druhú z uvedených mozností. Z predmetného vyhlásenia spolocnosti Chiquita v priebehu správneho konania nevyplýva jasne, ci sa spolocnost Weichert iba jednostranne prispôsobovala referencným cenám spolocnosti Dole, alebo bola so spolocnostou Dole zapletená do zosúladeného postupu s protisútazným cielom. Vseobecný súd dospel k záveru, ze vyhlásenie spolocnosti Chiquita nepodporuje tvrdenie o prispôsobovaní referencných cien. ( [95]95 ) Takýto záver bol vzhladom na malú výpovednú hodnotu uvedeného vyhlásenia vo vztahu k spolocnostiam Weichert Dole lahko obhájitelný; tento záver Vseobecného súdu v ziadnom prípade nebol zjavne nesprávny. 197. Výhrada skreslenia dôkazných prostriedkov je preto nedôvodná. c) O výhrade chýbajúcej výmeny informácií o budúcom správaní 198. Spolocnost Weichert napokon tvrdí, ze v prejednávanom prípade nikdy nedoslo k výmene informácií medzi spolocnostami Dole a Weichert o ich vlastnom, budúcom správaní na trhu. Spolocnost Weichert sa domnieva, ze aj toto je jeden z dôvodov, preco nemozno hovorit o protisútaznom zosúladenom postupe týchto dvoch podnikov. 199. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze posúdenie skutkových okolností a dôkazov prinálezí výlucne Vseobecnému súdu a Súdny dvor ako odvolacia instancia na to - s výnimkou prípadnej výhrady skreslenia - nemá právomoc. ( [96]96 ) Tvrdenie spolocnosti Weichert tento rámec presahuje, pretoze chce Súdny dvor primät k novému posúdeniu skutkového stavu, a v dôsledku toho ho treba zamietnut ako neprípustné. 200. Len pre úplnost dodávam, ze na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Weichert viaceré casti napadnutého rozsudku svedcia o existencii výmeny informácií medzi spolocnostami Dole a Weichert o ich budúcom správaní na trhu. ( [97]97 ) 201. Bezvýznamné je navyse aj to, ci jediná spolocnost jednostranne informuje svojich konkurentov o konaní, ktoré má v úmysle podniknút na trhu, alebo ci sa vsetky dotknuté spolocnosti vzájomne informujú o svojich úvahách a zámeroch. Na to, aby sa ihned zmiernil stupen neistoty o fungovaní predmetného trhu pre vsetky dotknuté subjekty, s rizikom obmedzenia hospodárskej sútaze a výskytu zosúladených konaní totiz stací, aby sa odhalil jediný podnik a poskytol svojim konkurentom dôverné informácie o svojej budúcej obchodnej politike. ( [98]98 ) 202. Nie je preto potrebné skúmat, ci sa spolocnosti Dole a Weichert v rámci svojich kontaktov pred stanovením cien vzájomne informovali o svojom budúcom správaní na trhu, alebo ci iba Dole jednostranne poskytla takéto informácie spolocnosti Weichert, nie vsak opacne. Nic by to nezmenilo na existencii zosúladeného postupu s protisútazným cielom, ktorý je podla clánku 81 ES (clánok 101 ZFEÚ) zakázaný. d) Predbezný záver 203. Prvý odvolací dôvod spolocnosti Weichert v rámci jej vzájomného odvolania vo veci C-293/13 P je preto celkovo nedôvodný. 2. Druhý odvolací dôvod: cielené obmedzovanie hospodárskej sútaze 204. Po druhé spolocnost Weichert vo svojom vzájomnom odvolaní vo veci C-293/13 P namieta, ze Vseobecný súd v prejednávanom prípade nesprávne vychádzal z cieleného obmedzovania hospodárskej sútaze. Podla spolocnosti Weichert Vseobecný súd iba "uviedol", ze kontakty pred stanovením cien majú uz z dôvodu ich samotnej povahy negatívne dôsledky na hospodársku sútaz a opomenul posúdit ich konkrétnu spôsobilost obmedzit hospodársku sútaz v danom právnom a hospodárskom kontexte. 205. Na prvý pohlad by sa mohlo zdat, ze spolocnost Weichert sa usiluje touto argumentáciou dosiahnut, aby Súdny dvor nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie skutkových okolností a dôkazov zo strany Vseobecného súdu, co vsak v odvolacom konaní nemôze urobit. V skutocnosti tu má Vseobecný súd overit, ci posúdenie skutkových okolností a dôkazov Vseobecným súdom bolo vykonané v súlade s príslusnými kritériami a zásadami. Ide o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v odvolacom konaní ( [99]99 ) a ktorá má vo svetle nedávneho rozsudku CB/Komisia ( [100]100 ) osobitný význam. 206. Predbezne uvádzam, ze Vseobecný súd sa na tomto mieste obzvlást dôsledne zaoberal vlastnostami trhu, ako aj tvrdeniami uvedenými v tejto súvislosti a velmi prehladne odôvodnil, preco musí byt výmena informácií medzi dvoma zúcastnenými podnikmi povazovaná za skodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz len z dôvodu jej samotnej povahy. Prejednávaný prípad sa v tomto zmysle podstatne odlisuje od spomínanej veci CB/Komisia. a) Relevantné právne kritériá 207. V rámci pôsobnosti clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) môze protisútaznost urcitého postupu podniku vyplývat nielen z jeho úcinkov, ale aj z jeho ciela. Vztahuje sa to rovnako na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy. ( [101]101 ) 208. Výmena informácií medzi konkurentmi nemá nevyhnutne za ciel vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. ( [102]102 ) 209. Skutocnost, ci takáto výmena informácií predstavuje uz len z dôvodu jej samotnej povahy dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi na to, aby mohla byt povazovaná za cielené obmedzovanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, sa posudzuje vzhladom na jej predmet, na ciele, ktoré chce dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí. ( [103]103 ) V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry daného trhu alebo daných trhov. ( [104]104 ) Úmysly dotknutých osôb mozno tiez zohladnit pri posúdení, aj ked nie sú nevyhnutným prvkom. ( [105]105 ) 210. Ak na základe uplatnenia uvedených kritérií dospeje k záveru, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt povazovaná za skodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz len z dôvodu jej samotnej povahy - inými slovami, ze môze sama osebe predstavovat dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi -, jej konkrétne úcinky na hospodársku sútaz nemusia byt preskúmané ani zohladnené. ( [106]106 ) Potrebné je potom jedine to, aby výmena informácií bola spôsobilá viest konkrétne k vylucovaniu, obmedzovaniu alebo skreslovaniu hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. ( [107]107 ) 211. Judikatúra Súdneho dvora navyse zavádza vyvrátitelnú domnienku, podla ktorej, s výhradou dôkazu opaku zatazujúceho hospodárske subjekty majúce záujem ho vyuzit, podniky podielajúce sa na zosúladenom postupe a aktívne na trhu zohladnujú informácie vymenené so svojimi konkurentmi na úcely urcenia ich konania na tomto trhu. ( [108]108 ) b) Uplatnenie relevantných právnych kritérií v konkrétnom prípade 212. Na rozdiel od názoru spolocnosti Weichert nevidím znaky nasvedcujúce tomu, ze by Vseobecný súd uvedené právne kritériá v prejednávanom prípade uplatnil nesprávne alebo preskúmal prílis povrchne. 213. Vo vseobecnosti sa mi zdá, ze spolocnost Weichert stiera podmienky pre stanovenie existencie protisútazného ciela a protisútazného úcinku, ked - uz v konaní na prvom stupni - uviedla, ze Vseobecný súd mal zohladnit "ekonomický dosah vytýkaného správania na trhu s banánmi v Európe". V rámci clánku 81 ES (clánok 101 ZFEÚ) sa totiz nevyzaduje posúdenie ciela urcitého správania, ale iba posúdenie jeho úcinku (úcinkov). ( [109]109 ) - O druhu výmeny informácií a jej predmete 214. Spolocnost Weichert tvrdí v prvom rade konkrétne to, ze výmenu informácií o referencných cenách nemozno povazovat za protisútaznú len z dôvodu jej samotnej povahy. 215. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze výmena informácií má protisútazný ciel nielen vtedy, ked sa priamo týka trhových cien zúcastnených podnikov. Totiz, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, clánok 81 ES (clánok 101 ZFEÚ) slúzi na ochranu struktúry trhu, a tým hospodárskej sútaze ako takej. ( [110]110 ) Podla toho konstatovanie existencie protisútazného ciela zosúladeného postupu nemozno podmienovat existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebitelskými cenami. ( [111]111 ) Rovnako nemusí existovat ani priama súvislost medzi vymenenými informáciami a velkoobchodnými cenami. Na úcely domnienky protisútazného ciela je postacujúce, ak si konkurenti vymenia informácie o faktoroch, ktoré sú relevantné pre ich súcasnú cenovú politiku alebo - vseobecnejsie - pre ich správanie na trhu. ( [112]112 ) 216. O takýto prípad ide v prejednávanej veci. 217. Podla mimoriadne podrobných zistení Vseobecného súdu, proti ktorým spolocnost Weichert nepodala výhradu skreslenia, v prejednávanom prípade doslo medzi zúcastnenými podnikmi k dvojstranným kontaktom pred stanovením cien, v rámci ktorých boli prerokované ich referencné ceny a urcité cenové trendy. ( [113]113 ) Nepodlozené tvrdenie spolocnosti Weichert, ze výmena informácií sa týkala iba vseobecných trhových podmienok, nie vsak individuálnych predstáv zúcastnených podnikov o cenách, nie je v súlade so skutkovým stavom, ako ho zistil Vseobecný súd, a preto je v prejednávanom odvolacom konaní - za neexistencie výhrady skreslenia - irelevantné. 218. Taktiez podla zistení Vseobecného súdu, ktoré vychádzajú mimochodom aj z vlastných vyhlásení spolocnosti Weichert, referencné ceny boli relevantné pre dotknutý trh. ( [114]114 ) Zo spomínaných referencných cien dovozcov banánov v prejednávanom prípade vyplývali prinajmensom signály, trendy a/alebo údaje pre trh o ocakávanom vývoji cien banánov; okrem toho pri niektorých transakciách bola cena priamo naviazaná na referencné ceny na základe zmluvne dohodnutých cenových vzorcov. ( [115]115 ) 219. Dodávam, ze z podnikatelského hladiska by nemalo velký zmysel vôbec urcovat referencné ceny a rokovat s konkurentmi o ich dalsom vývoji, ak by sa ich vlastné referencné ceny a získané informácie o referencných cenách konkurentov nemali prejavit v budúcom správaní daných podnikov na trhu a v cenách, ktoré tieto podniky skutocne uplatnujú. 220. Vseobecný súd preto správne dospel k záveru - po tom, co podrobne preskúmal konkrétne okolnosti vlastné trhu a argumentáciu spolocnosti Weichert -, ze výmena informácií medzi zúcastnenými podnikmi mala protisútazný ciel. ( [116]116 ) 221. Takáto výmena informácií medzi konkurentmi o faktoroch týkajúcich sa cien je totiz v zjavnom rozpore s poziadavkou autonómie, ktorá je charakteristická pre správanie podnikov na trhu v systéme úcinnej hospodárskej sútaze. ( [117]117 ) Predstavuje teda - bez potreby dalsích vysvetlení - dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi a môze byt povazovaná za skodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz len z dôvodu jej samotnej povahy. ( [118]118 ) 222. Z tohto hladiska sa prejednávaný prípad podstatne lísi od situácie vo veci Asnef-Equifax ( [119]119 ), na ktorú odkazovala spolocnost Weichert a ktorá sa týkala spanielskeho systému výmeny informácií o úveroch. Výmena informácií o bonite dlzníkov, ako to bolo v prípade Asnef-Equifax, slúzi v prvom rade na zlepsenie fungovania trhu a na vytvorenie rovnakých podmienok hospodárskej sútaze pre vsetkých dlzníkov tak, aby subjekt na trhu pritom nejakým spôsobom neodhalil svojim konkurentom podmienky, ktoré chce zaistit svojim zákazníkom. Presne opacné úcinky má výmena informácií, o akú ide v prejednávanom prípade, ktorá sa v podstate týka faktorov stanovenia referencných cien pre nasledujúci týzden a cenových trendov: zúcastnené podniky prostredníctvom nej zverejnujú svojim konkurentom - aspon ciastocne - svoje zamýslané správanie na trhu a citlivé údaje v súvislosti s ich budúcimi predstavami o cenách. Táto skutocnost je zjavne spôsobilá odstránit neistotu týkajúcu sa konania, ktoré majú v úmysle dotknuté podniky, a umoznuje vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu. 223. Za týchto okolností treba kritiku spolocnosti Weichert týkajúcu sa druhu a predmetu výmeny informácií zamietnut. - O frekvencii a pravidelnosti výmeny informácií 224. Dalsia námietka spolocnosti Weichert sa týka frekvencie a pravidelnosti jej výmeny informácií so spolocnostou Dole. Spolocnost Weichert zdôraznuje, ze za rok doslo "len" k priblizne 20 az 25 dvojstranným kontaktom pred stanovením cien, zatial co referencné ceny boli stanovované kazdý týzden. Okrem toho o "moznom budúcom vývoji referencných cien vo vseobecnosti" sa diskutovalo "iba prílezitostne". 225. Aj ked sa mi zdá tazko spochybnitelné, ze 20 az 25 výmen informácií za rok predstavuje podstatnú pravidelnost a frekvenciu, prejednávané odvolacie konanie, v ktorom ide výlucne o právne otázky, nemôze byt vhodným rámcom pre císelné hry, ktoré by napokon viedli k novému posúdeniu skutkových okolností. 226. K cielu nevedie v tejto súvislosti ani ten argument spolocnosti Weichert, ze referencné ceny boli síce stanovované kazdý týzden, ale nie kazdý týzden sa uskutocnila výmena informácií týkajúca sa faktoroch relevantných z hladiska cien. Totiz, aj keby bolo správne tvrdenie, ze rytmus stanovovania referencných cien a výmeny informácií nebol perfektne synchrónny, nic by to nezmenilo na skutocnosti, ze existovala výmena informácií s protisútazným cielom. 227. Na rozdiel od stanoviska spolocnosti Weichert totiz urcenie existencie výmeny informácií s protisútazným cielom nezávisí od toho, ci sa preukáze frekventovanejsia alebo pravidelnejsia - alebo dokonca týzdenná - výmena informácií medzi zúcastnenými podnikmi. Uz jednorazová výmena informácií môze podla judikatúry tvorit základ pre zistenie porusenia a ulozenie pokuty, ak dotknuté podniky ostanú po tejto výmene informácií nadalej cinné na trhu. ( [120]120 ) 228. Kritika spolocnosti Weichert voci Vseobecnému súdu, ze údajne opomenul preskúmat frekvenciu a pravidelnost jej výmeny informácií so spolocnostou Dole, je preto irelevantná. c) Predbezný záver 229. V koncenom dôsledku argumentácia spolocnosti Weichert nie je spôsobilá vyvrátit právnu kvalifikáciu predmetnej výmeny informácií, ktorú vykonal Vseobecný súd, ako zosúladeného postupu s protisútazným cielom, ktorý je podla clánku 81 ES zakázaný. Aj druhý vzájomný odvolací dôvod vo veci C-293/13 P je teda neúspesný. 3. Zhrnutie týkajúce sa vzájomného odvolania vo veci C-293/13 P 230. Kedze ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených spolocnostou Weichert nemozno prijat, jej vzájomné odvolanie vo veci C-293/13 P treba zamietnut. D - O hlavnom odvolaní Komisie vo veci C-294/13 P 231. Zjavne ani Komisia nebola s napadnutým rozsudkom spokojná. Jej odvolanie vo veci C-294/13 P sa týka otázky, aké sú právne predpoklady povinnosti zohladnit spoluprácu podniku s Komisiou v priebehu správneho konania pri stanovení výsky pokuty ako polahcujúcu okolnost. 1. Prvý odvolací dôvod: O odpovedi na ziadost Komisie o informácie ako základe pre znízenie pokuty 232. Prvý odvolací dôvod Komisie smeruje proti bodom 840 az 853 napadnutého rozsudku. V tejto casti rozsudku povazuje Vseobecný súd znízenie pokuty udelenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam Del Monte a Weichert, vychádzajúc okrem iného z oznámenia o spolupráci z roku 2002, za potrebné, a to na znak ocenenia, ze spolocnost Weichert v priebehu správneho konania dobrovolne poskytla urcité údaje. ( [121]121 ) Komisia povazuje z právneho hladiska tento postup za nesprávny a v podstate argumentuje, ze spolocnost Weichert iba splnila svoju povinnost odpovedat na ziadost o informácie. Spolocnosti Del Monte a Weichert sa bránia, ze takúto povinnost nemali, a informácie boli spolocnostou Weichert poskytnuté dobrovolne. 233. Zdá sa mi, ze urputný spor medzi úcastníkmi konania v rámci tohto prvého odvolacieho dôvodu je scasti zavinený urcitými terminologickými nejasnostami okolo pojmov dobrovolnost, spolupráca a právo nevypovedat vo svoj neprospech v súvislosti s poskytnutím informácií v správnom konaní. Tieto terminologické nejasnosti sa prejavili ciastocne uz v napadnutom rozsudku a teraz pokracujú prostredníctvom odvolania Komisie. 234. Je jasné, ze Komisia má právomoc vyzvat podniky a zdruzenia podnikov, aby jej v záujme odhalenia domnelého protisútazného správania poskytli vsetky nevyhnutné informácie. Na tieto úcely môze Komisia podla volného uvázenia vyuzit jednoduchú ziadost alebo formálne rozhodnutie (clánok 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003). 235. Povinné je len poskytnutie informácií ziadaných na základe formálneho rozhodnutia, zatial co vybavenie jednoduchých ziadostí o informácie je dobrovolné. ( [122]122 ) Toto zistenie sa potvrdí, ak venujeme krátku pozornost sankciám za neposkytnutie informácií: sankcie sú stanovené len v prípade ziadostí na základe formálneho rozhodnutia, nie vsak u jednoduchých ziadostí; ( [123]123 ) iba v prípade poskytnutia nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií hrozí v oboch prípadoch pokuta. ( [124]124 ) Takýmto spôsobom zabezpecuje nariadenie c. 1/2003 krehkú rovnováhu medzi efektivitou zistení Komisie a primeranou ochranou dotknutých podnikov a zdruzení podnikov. 236. Je nesporné, ze spolocnost Weichert nebola v prejednávanom prípade zaviazaná k poskytnutiu informácií na základe formálneho rozhodnutia v zmysle clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ale Komisia ju poziadala o informácie len neformálne, na základe jednoduchej ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 tohto nariadenia. ( [125]125 ) Na rozdiel od názoru Komisie je tým zrejmé, ze spolocnost Weichert odpovedaním na ziadost o informácie v priebehu správneho konania nesplnila akúsi právnu povinnost, ale poskytnutie vsetkých informácií bolo dobrovolné. 237. Z tejto dobrovolnosti vsak v ziadnom prípade nevyplýva nevyhnutne a automaticky, ze v prejednávanom prípade bolo uplatnitelné oznámenie o spolupráci. 238. Aj keby sme vychádzali z toho, ze informácie poskytnuté spolocnostou Weichert, ako to konstatoval Vseobecný súd, boli nielen dobrovolné, ale mali aj osobitný význam pre správne konanie ( [126]126 ) a Komisii umoznili lahsie preukázat existenciu porusenia, ( [127]127 ) to vsetko este nedáva odpoved na to, ci islo skutocne o akt spolupráce s Komisiou, ktorým si mala spolocnost Weichert podla oznámenia o spolupráci vyslúzit znízenie jej pokuty. 239. Treba skôr pripomenút, ze znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie konanie dotknutého podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za skutocnú spoluprácu s Komisiou. Inými slovami správanie podniku v priebehu správneho konania musí svedcit o skutocnej spolupráci. ( [128]128 ) 240. Bola by chyba hovorit o skutocnej spolupráci vzdy, ked nejaký podnik riadne vybaví ziadost Komisie o informácie. Totiz samotné odpovedanie na konkrétne ziadosti Komisie, aj keby mali formu jednoduchej ziadosti, a teda boli by právne nezáväzné, je len splnením toho, co sa od podniku v správnom konaní beztak ocakáva a co zodpovedá obvyklému správaniu uvázlivého úcastníka konania. ( [129]129 ) 241. Skutocnost, ze podnik správne konanie nebrzdí, este nie je dôvodom na odmenu. Podnik tým len odvráti uplatnenie pritazujúcich okolností, ktoré by mohli eventuálne odôvodnovat zvýsenie ulozenej pokuty. ( [130]130 ) Z neexistencie takýchto pritazujúcich okolností este nevyplýva existencia polahcujúcich okolností. Ten, kto chce vyuzit výhodu polahcujúcich okolností, musí urobit viac, nez len prejavit obvyklé správanie, ktoré mozno racionálne ocakávat od ktoréhokolvek úcastníka konania. Musí skrátka sám vylozit vsetky karty na stôl. 242. Komisia okrem toho správne zdôraznila, ze udelenie výhody vsetkým úcastníkom kartelu od zaciatku, len co Komisii poskytli na jej ziadost dôkazový materiál alebo iné uzitocné informácie vzhladom na urcenie porusenia, vôbec nezodpovedá cielu a úcelu programu zhovievavosti ako je uvedený v oznámení o spolupráci. 243. Uplatnenie programu zhovievavosti, ktoré má byt podla judikatúry výslovne iba výnimkou, by sa inak stalo pravidlom ( [131]131 ) a spôsobilo by to inflacný nárast znízení pokút. 244. Ak by výhody znízenia pokuty prinálezali podniku aj vtedy, ked zadrziava informácie a dôkazné prostriedky do casu, kým o ne Komisia konkrétnou ziadostou o informácie poziada, výrazne by to znízilo stimulacný úcinok programu zhovievavosti. Podnikom by sa tak z hladiska stratégie konania a z ekonomického hladiska oplatilo správat sa zdrzanlivo a dokonca pasívne namiesto toho, aby sa vrátil k zákonnosti, ako aj zaobstaral Komisii z vlastnej iniciatívy co najrýchlejsie a najkomplexnejsie informácie o skutkovom stave a dôkazový materiál. Úcinnému presadzovaniu európskych pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré je jedným z hlavných cielov Zmlúv, ( [132]132 ) by to neprospelo. 245. Skutocnost, ze zdrzanlivé a pasívne správanie podniku v priebehu správneho konania nie je zárukou uplatnenia polahcujúcej okolnosti, je zrejmá aj z porovnania s usmerneniami z roku 2006, v ktorých sa vyzaduje aktívna spolupráca s Komisiou. ( [133]133 ) Neexistujú ziadne ukazovatele nasvedcujúce tomu, ze poziadavky na kvalitu spolupráce podniku s Komisiou v rámci pôsobnosti programu zhovievavosti uvedeného v oznámení o spolupráci, by mali byt nizsie ako v rámci pôsobnosti vseobecných pravidiel výpoctu pokút uvedených v usmerneniach z roku 2006. 246. Za týchto okolností je znízenie pokuty stanovené v oznámení o spolupráci odôvodnené len vtedy, ak podnik poskytne informácie Komisii bez vyzvania. Inými slovami, spolupráca s Komisiou musí byt nielen dobrovolná, ale aj spontánna. ( [134]134 ) 247. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 840 az 853 napadnutého rozsudku konstatoval, ze uz dobrovolné vybavenie jednoduchej ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 odôvodnuje znízenie pokuty v zmysle bodov 20 az 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 248. Skutocnost, ze medzi Komisiou a spolocnostou Weichert v prejednávanom prípade neslo práve o skutocnú spoluprácu, vyplýva mimochodom nielen z neexistencie spontánneho poskytnutia informácií Komisii, ale aj zo zistenia Vseobecného súdu, ze spolocnost Weichert sústavne popierala akékolvek porusenie v priebehu celého správneho konania ( [135]135 ). Oba tieto aspekty - neexistencia spontánneho poskytnutia informácií na jednej strane a sústavné popieranie porusenia na strane druhej - kategoricky vylucujú uplatnenie bodov 20 az 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 249. Samotná okolnost, ze Vseobecný súd pri odôvodnení znízenia pokuty ulozenej spolocnostiam Del Monte a Weichert vychádzal z nesprávneho výkladu oznámenia o spolupráci, nevedie nevyhnutne k zruseniu napadnutého rozsudku. ( [136]136 ) Treba totiz pripomenút, ze v spomínanom oznámení je iba vyjadrená vtedajsia správna prax Komisie ako orgánu pre hospodársku sútaz a jeho zverejnením Komisia stanovila záväznost svojimi vlastnými právnymi aktmi tak, aby tým oznámenie nenadobudlo charakter právnej normy. ( [137]137 ) Vseobecnému súdu nic nebráni v tom, aby v rámci výkonu svojej vlastnej neobmedzenej právomoci (clánok 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003) stanovil iné pravidlá a prípadne urcil velkorysejsie znízenia pokút. ( [138]138 ) 250. Výkon tejto právomoci podla clánku 261 ZFEÚ Vseobecným súdom preskúmava Súdny dvor len vzhladom na zjavné omyly. ( [139]139 ) O takéto omyly ide po prvé vtedy, ak Vseobecný súd nesprávne posúdi rozsah svojich právomocí podla 261 ZFEÚ, ( [140]140 ) po druhé, ak sa nezaoberal komplexne vsetkými relevantnými aspektmi, ( [141]141 ) po tretie, ak uplatnil nesprávne právne kritériá, ( [142]142 ) v neposlednom rade vzhladom na zásady rovnosti zaobchádzania ( [143]143 ) a proporcionality. ( [144]144 ) 251. Prejednávaný prípad patrí do druhej z uvedených kategórií: Vseobecný súd sa v rámci výkonu svojich právomocí podla clánku 261 ZFEÚ nezaoberal komplexne vsetkými relevantnými aspektmi. Po prvé, ako som uz uviedla, nezohladnil rozdiel medzi cisto dobrovolnou spoluprácou a spontánnou spoluprácou. ( [145]145 ) Po druhé nezaoberal sa negatívnymi úcinkami, ktoré môze mat znízenie pokút uplatnované v praxi súdov Únie v prípade dobrovolnej, ale nie spontánnej spolupráce, na fungovanie programu zhovievavosti a - vseobecnejsie - na úcinné uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze. ( [146]146 ) 252. Prvému odvolaciemu dôvodu Komisie preto treba vyhoviet. 2. Druhý odvolací dôvod: Hospodárska jednotka ako predpoklad rozsírenia polahcujúcich okolností z dcérskej spolocnosti na materskú spolocnost 253. Svoj druhý odvolací dôvod uvádza Komisia len subsidiárne pre prípad, ze by jej prvý odvolací dôvod nebol úspesný. Aj ked som vyssie navrhla, aby Súdny dvor prvému odvolaciemu dôvodu vyhovel, ( [147]147 ) len pre úplnost sa budem teraz krátko venovat aj druhému odvolaciemu dôvodu. 254. Komisia vytýka Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia, pretoze znízenie pokuty poskytnuté spolocnosti Weichert z dôvodu jej spolupráce v priebehu správneho konania priznala aj spolocnosti Del Monte, pricom neskúmal, ci spolocnosti Del Monte a Weichert boli este súcastou toho istého podniku. a) Prípustnost 255. Del Monte povazuje tento druhý odvolací dôvod Komisie za neprípustný, kedze Komisia ani v spornom rozhodnutí, ani kedysi v konaní na prvom stupni netvrdila, ze spolocnosti Del Monte a Weichert mali byt vzhladom na výsku pokuty posudzované osobitne. 256. Tejto námietke treba vyhoviet. 257. Skutocnost, ze v spornom rozhodnutí chýbajú vyjadrenia týkajúce sa predmetnej otázky, nemôze íst na úkor Komisie. Komisia totiz vykonala iba znízenia pokút, ktoré sa vztahovali na okolnosti v období rokov 2000 az 2002. Kedze Komisia povazovala v tom case spolocnosti Del Monte a Weichert este za jeden podnik, nemusela riesit v súcasnosti diskutovanú problematiku rozdielnych pokút ulozených jednotlivým spolocnostiam. 258. Komisia vsak mohla a musela uviest svoj argument najneskôr v konaní na prvom stupni. Del Monte v rámci spomínaného konania poziadala o znízenie pokuty ako kompenzáciu za spoluprácu spolocnosti Weichert s Komisiou v priebehu správneho konania. V odpovedi na tento zalobný dôvod mohla Komisia pokojne argumentovat, ze spolocnosti Del Monte a Weichert od roku 2002 uz neboli, najmä nie pocas správneho konania, jednotným podnikom a Del Monte by preto nemala byt odmenená za prípadnú spoluprácu spolocnosti Weichert s Komisiou. 259. Za týchto okolností mozno preto sotva argumentovat tým, ze odvolací dôvod Komisie v prejednávanom prípade vznikol zo samotného napadnutého rozsudku a musí byt v dôsledku toho nevyhnutne prípustný. ( [148]148 ) Platí to tým skôr, ze Vseobecný súd podla ustálenej judikatúry ( [149]149 ) nebol povinný pri výkone svojej neobmedzenej právomoci (clánok 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003) ex offo opätovne presetrit celý spis a zachytit pritom problémy podobné tomuto problému, ktorý predostrela Komisia. 260. Ak by sa Komisii teraz umoznilo, aby spomínaný problém predostrela po prvýkrát v stádiu odvolacieho konania, povolí sa jej predlozit Súdnemu dvoru spor v sirsom rozsahu, nez bol ten, ktorým sa zaoberal Vseobecný súd. To by bolo v odvolacom konaní neprípustné. ( [150]150 ) b) Odôvodnenost 261. Pre prípad, ze by Súdny dvor povazoval druhý odvolací dôvod Komisie taktiez za prípustný, dodávam, ze výhrada Komisie by bola obsahovo presvedcivá. 262. Ako Súdny dvor nedávno rozhodol, znízenie pokuty, ktorým je odmenená spolupráca úcastníka kartelu s Komisiou v priebehu správneho konania, nemozno rozsírit na spolocnost, ktorá síce pocas celého alebo len pocas urcitého obdobia trvania predmetného porusenia bola súcastou hospodárskej jednotky tvorenej prvým uvedeným podnikom, ale ktorá bola z tejto jednotky vylúcená v case, ked tento podnik spolupracoval s Komisiou. ( [151]151 ) 263. Na rozdiel od tvrdenia spolocností Del Monte a Weichert, solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za protisútazné správanie dcérskej spolocnosti, na ktorú má rozhodujúci vplyv, nemozno obmedzit na akcesorický vztah, ako je to napríklad v prípade rucenia. Súdny dvor oznacil solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti ako "odvodenú a akcesorickú", pokial ide o existenciu porusenia a jeho trvanie. ( [152]152 ) Odhliadnuc od toho vsak právo Únie neobsahuje ziadnu zásadu, podla ktorej by materskej spolocnosti nemohla byt ulozená vyssia pokuta, nez bola ulozená jej dcérskej spolocnosti. ( [153]153 ) 3. Zhrnutie týkajúce sa hlavného odvolania vo veci C-294/13 P 264. V konecnom dôsledku je teda odvolanie Komisie vo veci C-294/13 P na základe prvého odvolacieho dôvodu dôvodné a vedie k zruseniu bodu 1 výroku napadnutého rozsudku (clánok 61 ods.1 prvá veta Statútu Súdneho dvora). Druhý odvolací dôvod, ktorý síce uvádza obsahovo správne vyjadrenia, ale nesplna podmienky prípustnosti, je za týchto okolností irelevantný. E - O oboch vzájomných odvolaniach spolocností Weichert a Del Monte vo veci C-294/13 P: rozsah práva nevypovedat vo svoj neprospech 265. Vzájomné odvolania spolocností Weichert a Del Monte vo veci C-294/13 P smerujú proti bodu 839 napadnutého rozsudku a obe sa týkajú toho istého právneho problému: Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa nezaoberal otázkou, ci ziadosti Komisie o informácie adresované spolocnosti Weichert boli v súlade s právom nevypovedat vo svoj neprospech (nemo tenetur se ipsum accusare). ( [154]154 ) 266. Túto výhradu uvádzajú obe navrhovatelky vzájomných odvolaní len pre prípad, ze by Súdny dvor prijal tézu uvedenú Komisiou v jej hlavnom odvolaní a vychádzal by z právnej povinnosti spolocnosti Weichert odpovedat na jednoduché ziadosti o informácie v zmysle clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 267. Ako som uz uviedla, ( [155]155 ) správanie spolocnosti Weichert v priebehu správneho konania nebolo spôsobilé na to, aby bolo posúdené ako polahcujúca okolnost a aby odôvodnovalo znízenie pokuty v zmysle oznámenia o spolupráci. Úplne nezávisle od toho vsak boli odpovede spolocnosti Weichert na jednoduché ziadosti Komisie o informácie dobrovolné; za neexistencie rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 spolocnost Weichert nemala povinnost poskytnút Komisii pozadované informácie. Z rovnakého dôvodu jednoduché ziadosti Komisie o informácie od pociatku neboli spôsobilé zaviazat spolocnost Weichert, aby vypovedala vo svoj neprospech. ( [156]156 ) 268. Obe vzájomné odvolania vo veci C-294/13 P sú teda bezpredmetné a nie je nevyhnutné o nich rozhodovat. V - Prepocítanie výsky pokuty 269. Z uvedeného vyplýva, ze vyhoviet mozno iba odvolaniu Komisie vo veci C-294/13 P. Zrusenie bodu 1 napadnutého rozsudku, ktoré som vzhladom na toto odvolanie navrhla, ( [157]157 ) má za následok, ze výsku pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam Del Monte a Weichert v clánku 2 písm. c) sporného rozhodnutia treba prepocítat. 270. Okrem toho v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom mali úcastníci konania prílezitost vymenit si názory o vsetkých skutocnostiach, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie tohto prípadu. Ani skutkový stav si nevyzaduje dalsie objasnovanie. Právny spor sa teda nachádza v stave, ktorý dovoluje vydat rozhodnutie (clánok 61 ods. 1 druhá veta Statútu Súdneho dvora). 271. V rámci svojho evokacného práva má Súdny dvor neobmedzenú diskrecnú právomoc, ktorá je mu priznaná clánkom 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003. Môze preto opätovne stanovit pokutu podla volného uvázenia. ( [158]158 ) 272. Vseobecným súdom zabezpecené 10 % znízenie pokuty z dôvodu spolupráce spolocnosti Weichert v priebehu správneho konania treba na úcely opravy urcenej právnej chyby v napadnutom rozsudku vziat spät. ( [159]159 ) 273. Mozné by bolo okrem toho aj zvýsenie ulozenej pokuty z dôvodu, ze spolocnost Weichert v priebehu správneho konania sústavne popierala porusenie. ( [160]160 ) Výkon neobmedzenej právomoci v zásade ponúka aj túto moznost, ( [161]161 ) najmä zákaz reformatio in peius neplatí ani v prvostupnovom konaní, ani v odvolacom konaní; súdy Únie nie sú vzhladom na výsku pokuty viazané ani návrhmi úcastníkov konania, pokial sa drzia v medziach zaloby o neplatnost a predmetu sporu urceného v odvolaní alebo v odvolaniach. 274. V prejednávanom prípade jednako navrhujem upustit od zvýsenia pokuty. Totiz, aj ked spolocnost Weichert sústavne popierala porusenie, predsa len vzdy riadne odpovedala na vsetky ziadosti Komisie o informácie. Samotné popieranie nezákonnosti správania pripisovaného podniku, ktoré vzhladom na zásadu prezumpcie neviny a právo na obhajobu prinálezí kazdému úcastníkovi konania, neodôvodnuje osobitné sprísnenie ulozenej sankcie. 275. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom sa aj úcastníci konania, s ktorými boli vsetky vyssie uvedené aspekty prerokované, vyjadrili v tejto súvislosti súhlasne. Najmä Komisia argumentovala proti tomu, aby sa popieranie porusenia samo osebe povazovalo za pritazujúcu okolnost. 276. Odhliadnuc od práve prejednaných otázok týkajúcich sa primeraného posúdenia správania podniku v priebehu správneho konania sa mi nepodarilo identifikovat ziadne skutocnosti, ktoré by poukazovali na nesprávny výpocet pokuty, ktorá bola ulozená spolocnostiam Del Monte a Weichert, na jej neúmernost alebo jednoducho na jej neprimeranost. 277. Po opätovnom posúdení vsetkých okolností konkrétneho prípadu, predovsetkým druhu, závaznosti a trvania porusovania, sa pokuta vo výske 9,8 milióna eur javí ako primeraná cinu a zavineniu, pricom stále trvá solidárna zodpovednost spolocností Del Monte a Weichert. VI - Trovy konania 278. Ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania (clánok 184 ods. 2 rokovacieho poriadku). 279. Podla clánku 138 ods. 1 v spojení s clánkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze návrhom spolocností Del Monte a Weichert - ci uz mali formu odvolaní, vzájomných odvolaní alebo vyjadrení k odvolaniam iných úcastníkov konania - sa nevyhovelo, kazdá z nich je povinná znásat svoje vlastné trovy konania vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P, a okrem toho nahradit vsetky trovy konania, ktoré vznikli Komisii v oboch veciach, pricom v druhom prípade sú k tomu zaviazané spolocne a nerozdielne. ( [162]162 ) VII - Návrh 280. Na základe vyssie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto: 1. Bod 1 výroku rozsudku Fresh Del Monte Produce/Komisia (T-587/08, [163]EU:T:2013:129) sa zrusuje. 2. Výska pokuty, ktorú Európska Komisia ulozila 15. októbra 2008 v clánku 2 písm. c) rozhodnutia K (2008) 5955 v konecnom znení, sa stanovuje na 9800000 eur. 3. Odvolanie a vzájomné odvolanie vo veci C-293/13 P sa zamietajú. 4. O dvoch vzájomných odvolaniach vo veci C-294/13 P nie je potrebné rozhodnút. 5. Spolocnosti Fresh Del Monte Produce, Inc. a Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG znásajú kazdá svoje vlastné trovy konania vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P. Spolocnosti sú okrem toho povinné nahradit vsetky trovy konania, ktoré vznikli Európskej Komisii v oboch veciach, spolocne a nerozdielne. __________________________________________________________________ ( [164]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [165]2 ) Rozhodnutie Komisie K (2008) 5955 v konecnom znení z 15. októbra 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (Vec COMP/39.188 - Banány, zhrnuté v [166]Ú. v. EÚ C 189, 2009, s. 12), dalej len "sporné rozhodnutie". ( [167]3 ) Rozsudok Fresh Del Monte Produce/Komisia (T-587/08, [168]EU:T:2013:129), dalej len "napadnutý rozsudok" alebo "rozsudok Vseobecného súdu". ( [169]4 ) Dalej len "Del Monte". ( [170]5 ) Dalej len "Weichert". ( [171]6 ) Pre zjednodusenie budem dalej hovorit o spolocnosti Del Monte, aj ked sa myslí jedna z uvedených dcérskych spolocností. ( [172]7 ) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([173]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/2002, s. 155), dalej len "oznámenie o spolupráci". ( [174]8 ) Clánok 1 sporného rozhodnutia. ( [175]9 ) Clánok 1 písm. g) a h) sporného rozhodnutia. ( [176]10 ) Clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia. ( [177]11 ) Del Monte vsak navrhuje, aby Súdny dvor zrusil sporné rozhodnutie iba v rozsahu, v akom sa týka odvolatelky. ( [178]12 ) Zalobu o neplatnost podanú spolocnostou Weichert Vseobecný súd právoplatne zamietol ako zjavne neprípustnú z dôvodu uplynutia lehoty (pozri uznesenia Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, T-2/09, [179]EU:T:2009:478, a Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, C-73/10 P, [180]EU:C:2010:684). ( [181]13 ) Rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (C-310/97 P, [182]EU:C:1999:407, body 52 az 57). Z tohto hladiska sa prejednávaný prípad podstatne odlisuje od prípadu Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [183]EU:C:2013:29), v ktorom tak materská spolocnost, ako aj dcérska spolocnost podali osobitné zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie. ( [184]14 ) Rozsudky Rendo a i./Komisia (C-19/93 P, [185]EU:C:1995:339, bod 13), Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (C-550/07 P, [186]EU:C:2010:512, bod 23) a Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran (C-27/09 P, [187]EU:C:2011:853, bod 43). ( [188]15 ) V tom istom zmysle rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia (C-74/00 P a C-75/00 P, [189]EU:C:2002:524, bod 55). ( [190]16 ) Pozri clánok 183 rokovacieho poriadku. ( [191]17 ) Bod 46 napadnutého rozsudku. ( [192]18 ) Rozsudky Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia (C-74/00 a C-75/00, [193]EU:C:2002:524, body 55 az 58) a International Power a i./NALOO (C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, [194]EU:C:2003:534, body 51 az 53). ( [195]19 ) Pozri bod 47 týchto návrhov vyssie. ( [196]20 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ( [197]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [198]21 ) Rozsudky Komisia/Brazzelli Lualdi a i. (C-136/92 P, [199]EU:C:1994:211, bod 49), Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group (C-337/09 P, [200]EU:C:2012:471, bod 55) a Ziegler/Komisia (C-439/11 P, [201]EU:C:2013:513, bod 74). ( [202]22 ) Rozsudky Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, [203]EU:C:2007:52, bod 40), Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C-413/06 P, [204]EU:C:2008:392, bod 117), Solvay/Komisia (C-109/10 P, [205]EU:C:2011:686, bod 51) a Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje (C-440/11 P, [206]EU:C:2013:514, bod 59). ( [207]23 ) Pozri v tejto súvislosti principiálne rozsudky Imperial Chemical Industries/Komisia (48/69, [208]EU:C:1972:70, body 132 az 135), Geigy/Komisia (52/69, [209]EU:C:1972:73, bod 44) a Europemballage a Continental Can/Komisia (6/72, [210]EU:C:1973:22, bod 15); z najnovsej judikatúry pozri najmä rozsudky ETI a i. (C-280/06, [211]EU:C:2007:775, bod 39 v spojení s bodom 49), Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [212]EU:C:2009:536, bod 58), Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One Internationale a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, [213]EU:C:2012:479, bod 43) a Areva a i./Komisia (C-247/11 P a C-253/11 P, [214]EU:C:2014:257, bod 30). ( [215]24 ) V tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [216]EU:C:2009:536, body 60 a 61), Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [217]EU:C:2011:620, body 56, 63 a 95), Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje ([218]EU:C:2013:514, najmä body 40 a 41) a Areva a i./Komisia (C-247/11 P a C-253/11 P, [219]EU:C:2014:257, body 32 a 33). ( [220]25 ) Bod 72 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 382 a 383 sporného rozhodnutia. ( [221]26 ) Pozri najmä body 50 az 56, ako aj body 87 a 88 napadnutého rozsudku. ( [222]27 ) V súvislosti s vyvrátitelnou domnienkou skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu pozri napríklad judikatúru uvedenú v bode 24 vyssie. ( [223]28 ) Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One Internationale a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, [224]EU:C:2012:479, body 102, 104 a 105); podobne, aj ked v inej súvislosti rozsudok AceaElectrabel Produzione/Komisia (C-480/09 P, [225]EU:C:2010:787, bod 46 a nasl.). ( [226]29 ) Bod 276 napadnutého rozsudku. ( [227]30 ) Rozsudok Knauf Gips/Komisia (C-407/08 P, [228]EU:C:2010:389, bod 65). ( [229]31 ) Pozri v tejto súvislosti nedávny rozsudok Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje (C-440/11 P, [230]EU:C:2013:514, najmä body 66 az 68), ako aj moje návrhy v tej istej veci ([231]EU:C:2012:763, body 71 a 72). ( [232]32 ) V tomto zmysle rozsudky Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One Internationale a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, [233]EU:C:2012:479, body 102 az 105) a rozsudok Sasol a i./Komisia (T-541/08, [234]EU:T:2014:628, body 53 a 54). ( [235]33 ) Rozsudky The Dow Chemical Company/Komisia (C-179/12 P, [236]EU:C:2013:605), EI du Pont de Nemours/Komisia (C-172/12 P, [237]EU:C:2013:601) a Avebe/Komisia (T-314/01, [238]EU:T:2006:266). ( [239]34 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [240]EU:C:2009:536, body 73 a 74), ako aj moje návrhy v tej veci ([241]EU:C:2009:262, body 89 az 93), dalej rozsudok Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P, [242]EU:C:2013:522, najmä bod 112). ( [243]35 ) Bod 99 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 387 sporného rozhodnutia. ( [244]36 ) Body 122, 125 a 130 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 387 a 404 sporného rozhodnutia. ( [245]37 ) Bod 135 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 383 sporného rozhodnutia. ( [246]38 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One Internationale a i. ([247]EU:C:2012:11, body 144, 145 a 154). ( [248]39 ) Body 156 az 158 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 388 a 393 sporného rozhodnutia. ( [249]40 ) Body 204, 220 a subsidiárne body 171, 175, 176 a 185 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 389 a 390 sporného rozhodnutia. ( [250]41 ) Otázka, ci spolocnost Weichert uplatnila tieto pokyny v dostatocnej miere, a teda pokyny boli "úspesné", je predmetom osobitnej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorému sa tiez budem venovat (pozri body 96 az 107 týchto návrhov nizsie). ( [251]42 ) Pozri moje návrhy vo veci Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [252]EU:C:2009:262, bod 89). ( [253]43 ) V tejto súvislosti pozri este raz judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 23 vyssie. ( [254]44 ) Rozsudok Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P, [255]EU:C:2013:522, najmä bod 144). ( [256]45 ) Bod 208 napadnutého rozsudku. ( [257]46 ) Del Monte sa niekolkokrát opiera o bod 208 napadnutého rozsudku. ( [258]47 ) Pozri najmä body 208 az 215 napadnutého rozsudku. ( [259]48 ) Bod 210 napadnutého rozsudku. ( [260]49 ) Bod 211 napadnutého rozsudku. ( [261]50 ) V súvislosti s výhradou skreslenia dôkazov, ktorú podala Del Monte, pozri moje vyjadrenia v rámci druhého odvolacieho dôvodu v bodoch 122 az 165 týchto návrhov. ( [262]51 ) Del Monte nevedela podat vysvetlenie ani na moju výslovnú výzvu na pojednávaní pred Súdnym dvorom, ze kde v napadnutom rozsudku sa má nachádzat zistenie potvrdzujúce jej tvrdenie, alebo ktorý dôkaz Vseobecný súd v tejto súvislosti nezohladnil. ( [263]52 ) Rozsudky Lafarge/Komisia (C-413/08 P, [264]EU:C:2010:346, bod 23), Ziegler/Komisia (C-439/11 P, [265]EU:C:2013:513, body 75 a 76) a FLSmidth/Komisia (C-238/12 P, [266]EU:C:2014:284, bod 31). ( [267]53 ) Bod 113 napadnutého rozsudku. ( [268]54 ) Bod 208 napadnutého rozsudku. ( [269]55 ) Body 237 a 238 napadnutého rozsudku. ( [270]56 ) Body 259 a 260 napadnutého rozsudku. ( [271]57 ) Body 104 a 221 napadnutého rozsudku. ( [272]58 ) Pozri tiez rozsudok Knauf Gips/Komisia (C-407/08 P, EU:C:2010:389,bod 80). ( [273]59 ) V tejto súvislosti rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [274]EU:C:2004:6, body 79 a 132) a - z oblasti clánku 86 Zmluvy o EHS - rozsudok Lucazeau a i. (110/88, 241/88 a 242/88, [275]EU:C:1989:326, bod 25). Pokial die o interakciu medzi relevantnými dôkaznými bremenami v rôznych súvislostiach pozri okrem toho moje návrhy vo veciach Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (C-105/04 P, [276]EU:C:2005:751, bod 73), T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [277]EU:C:2009:110, bod 89), Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [278]EU:C:2009:262, bod 74) a Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One Internationale a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, [279]EU:C:2012:11, bod 170). ( [280]60 ) Del Monte sa v tejto súvislosti odvoláva na clánok 48 Charty základných práv a na clánok 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. ( [281]61 ) Pozri v tejto súvislosti body 82 az 110 týchto návrhov vyssie. ( [282]62 ) Rozsudky PKK a KNK/Rada (C-229/05 P, [283]EU:C:2007:32, bod 37), Sniace/Komisia (C-260/05 P, [284]EU:C:2007:700, bod 37) a Lafarge/Komisia (C-413/08 P, [285]EU:C:2010:346, bod 17). ( [286]63 ) Bod 101 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [287]64 ) V tejto súvislosti pozri opät rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [288]EU:C:2009:536, body 73 a 74), ako aj moje návrhy v tej veci ([289]EU:C:2009:262, body 89 az 93), dalej rozsudok Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P, [290]EU:C:2013:522, najmä bod 112). ( [291]65 ) Pozri body 111 az 114 napadnutého rozsudku. ( [292]66 ) Rozsudky P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia (C-442/03 P a C-471/03 P, [293]EU:C:2006:356, body 67 az 69), Sison/Rada (C-266/05 P, [294]EU:C:2007:75, body 70 az 72) a Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C-583/11 P, [295]EU:C:2013:625, bod 112). ( [296]67 ) V tejto súvislosti pozri bod 87 týchto návrhov vyssie. ( [297]68 ) Rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [298]EU:C:2004:6, body 50 a 159), Lafarge/Komisia (C-413/08 P, [299]EU:C:2010:346, bod 16) a Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia (C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [300]EU:C:2011:368, bod 152). ( [301]69 ) Rozsudky Lafarge/Komisia (C-413/08 P, [302]EU:C:2010:346, bod 23), Ziegler/Komisia (C-439/11 P, [303]EU:C:2013:513, body 75 a 76) a FLSmidth/Komisia (C-238/12 P, [304]EU:C:2014:284, bod 31). ( [305]70 ) Fungovanie tohto rozhodcovského konania je zhrnuté v bode 115 napadnutého rozsudku. ( [306]71 ) Konkrétne ide o bod 63 zaloby predlozenej v prvostupnovom konaní. ( [307]72 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veciach Solvay/Komisia (C-110/10 P, [308]EU:C:2011:257, body 126 a 131), ako aj Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C-583/11 P, [309]EU:C:2013:21, bod 134). ( [310]73 ) Pozri úvodné slová bodu 118 napadnutého rozsudku: "z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze spolocenská zmluva vyjadruje...". ( [311]74 ) Pozri body 209 a 210 napadnutého rozsudku. ( [312]75 ) Bod 211 napadnutého rozsudku. ( [313]76 ) Bod 214 napadnutého rozsudku. ( [314]77 ) Pozri body 107 az 109 týchto návrhov vyssie. ( [315]78 ) Úvodný odsek listu znie: "We were retained by Interfrucht as legal counsel ... Interfrucht wishes to stress the following ...", pricom "Interfrucht" je skratka obchodného mena spolocnosti Weichert. ( [316]79 ) Pozri formulácie ako "Mr. [W.] instructed us", "Mr. [W.] never consented", "Mr. [W.] further wishes to remind you", ako aj "Mr. [W.] and Interfrucht" resp. "he and Interfrucht". ( [317]80 ) Rozsudky P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia (C-442/03 P a C-471/03 P, [318]EU:C:2006:356, body 67 az 69), Sison/Rada (C-266/05 P, [319]EU:C:2007:75, body 70 az 72) a Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C-583/11 P, [320]EU:C:2013:625, bod 112). ( [321]81 ) Bod 238 napadnutého rozsudku. ( [322]82 ) Pozri opät body 82 az 110 týchto návrhov vyssie. ( [323]83 ) Pozri moje návrhy vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [324]EU:C:2012:317, bod 34). ( [325]84 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [326]EU:C:1999:356, body 83, 87 a 203), Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [327]EU:C:2004:6, bod 83) a Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [328]EU:C:2012:778, body 43 a 44); podobne aj rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [329]EU:C:2005:408, bod 143), v ktorom ide o "tacitné schválenie nezákonnej iniciatívy", ktoré vedie k "podpore" a "pasívnemu spôsobu úcasti na porusení". ( [330]85 ) Pozri moje návrhy vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [331]EU:C:2012:317, bod 36); v tom istom zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [332]EU:C:1999:356, bod 87). ( [333]86 ) V tomto zmysle rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [334]EU:C:2012:778, bod 44). ( [335]87 ) Rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [336]EU:C:2012:778, bod 45). ( [337]88 ) V tomto zmysle moje návrhy vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [338]EU:C:2012:317, bod 33). ( [339]89 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [340]EU:C:1999:356, bod 90), Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [341]EU:C:2004:6, bod 86) a Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [342]EU:C:2012:317, bod 45). ( [343]90 ) Body 646 a 649 napadnutého rozsudku; pozri tiez odôvodnenia 258 a 476 sporného rozhodnutia. ( [344]91 ) Pozri body 50 az 65 týchto návrhov vyssie. ( [345]92 ) Rozsudky FIAMM a i./Rada a Komisia (C-120/06 P a C-121/06 P, [346]EU:C:2008:476, bod 90), Masdar (UK)/Komisia (C-47/07 P, [347]EU:C:2008:726, bod 76) a Melli Bank/Rada (C-380/09 P, [348]EU:C:2012:137, bod 41); v tomto zmysle uz rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [349]EU:C:1999:356, body 190 a 202). ( [350]93 ) Pozri najmä body 583 az 585 a 788 napadnutého rozsudku. ( [351]94 ) Rozsudky PKK a KNK/Rada (C-229/05 P, [352]EU:C:2007:32, bod 37), Sniace/Komisia (C-260/05 P, [353]EU:C:2007:700, bod 37) a Lafarge/Komisia (C-413/08 P, [354]EU:C:2010:346, bod 17). ( [355]95 ) Body 850 a 851 napadnutého rozsudku. ( [356]96 ) Uznesenie San Marco/Komisia (C-19/95 P, [357]EU:C:1996:331, body 39 a 40) a rozsudky Komisia/Schneider Electric (C-440/07 P, [358]EU:C:2009:459, bod 103), ako aj Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (C-295/12 P, [359]EU:C:2014:2062, bod 84); podobne rozsudok MasterCard a i./Komisia (C-382/12 P, [360]EU:C:2014:2201, bod 60). ( [361]97 ) Pozri najmä body 583 az 585, ako aj bod 362 napadnutého rozsudku. ( [362]98 ) Pozri moje návrhy vo veci T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [363]EU:C:2009:110, bod 54). ( [364]99 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [365]EU:C:2004:6, bod 125), Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C-413/06 P, [366]EU:C:2008:392, bod 117) a Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje (C-440/11 P, [367]EU:C:2013:514, bod 59). ( [368]100 ) C-67/13 P, [369]EU:C:2014:2204. ( [370]101 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [371]EU:C:2009:343, bod 24). ( [372]102 ) V tejto súvislosti pozri moje návrhy vo veci T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [373]EU:C:2009:110, bod 37). ( [374]103 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [375]EU:C:2009:343, bod 27); v tomto zmysle rozsudky Allianz Hungária Biztosító a i. (C-32/11, [376]EU:C:2013:160, bod 37) a CB/Komisia (C-67/13 P, [377]EU:C:2014:2204, bod 53). ( [378]104 ) Rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i. (C-32/11, [379]EU:C:2013:160, bod 36) a CB/Komisia (C-67/13 P, [380]EU:C:2014:2204, bod 53). ( [381]105 ) Rozsudky T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [382]EU:C:2009:343, bod 27), Allianz Hungária Biztosító a i. (C-32/11, [383]EU:C:2013:160, bod 37) a CB/Komisia (C-67/13 P, [384]EU:C:2014:2204, bod 54). ( [385]106 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [386]EU:C:2009:343, body 29 a 30); v tomto zmysle rozsudky Football Association Premier League a i. (C-403/08 a C-429/08, [387]EU:C:2011:631, bod 135), Allianz Hungária Biztosító a i. (C-32/11, [388]EU:C:2013:160, bod 34) a CB/Komisia (C-67/13 P, [389]EU:C:2014:2204, body 49 az 52 a 57 in fine). ( [390]107 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [391]EU:C:2009:343, body 31 a 43); v tomto zmysle rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i. (C-32/11, [392]EU:C:2013:160, bod 38). ( [393]108 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [394]EU:C:1999:356, body 121 a 126), Hüls/Komisia (C-199/92 P, [395]EU:C:1999:358, body 162 a 167) a T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [396]EU:C:2009:343, bod 51), ako aj moje návrhy vo veci T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [397]EU:C:2009:110, bod 75). ( [398]109 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [399]EU:C:2009:343, body 29 a 30); v tomto zmysle rozsudky Football Association Premier League a i. (C-403/08 a C-429/08, [400]EU:C:2011:631, bod 135), Allianz Hungária Biztosító a i. (C-32/11, [401]EU:C:2013:160, bod 34) a CB/Komisia (C-67/13 P, [402]EU:C:2014:2204, body 49 az 52 a 57 na konci). ( [403]110 ) Rozsudky T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [404]EU:C:2009:343, bod 38) a GlaxoSmithKline Services/Komisia (C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, [405]EU:C:2009:610, bod 63). ( [406]111 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [407]EU:C:2009:343, body 36 az 39). ( [408]112 ) V tomto zmysle rozsudky Suiker Unie a i./Komisia (40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [409]EU:C:1975:174, bod 173), Deere/Komisia (C-7/95 P, [410]EU:C:1998:256, bod 86) a T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [411]EU:C:2009:343, bod 32). ( [412]113 ) Pozri najmä body 17 az 20, 583 az 585 a 788 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 51 az 57 sporného rozhodnutia. ( [413]114 ) Body 450 az 562 napadnutého rozsudku; pozri okrem toho body 850 az 852 tohto rozsudku, ktoré sa vztahujú na vlastné vyhlásenia spolocnosti Weichert. ( [414]115 ) Body 21, 553 a 583 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 115 sporného rozhodnutia. ( [415]116 ) Pozri najmä bod 585 napadnutého rozsudku. ( [416]117 ) V súvislosti s poziadavkou autonómie pozri najmä rozsudky Suiker Unie a i./Komisia (40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [417]EU:C:1975:174, bod 173), Deere/Komisia (C-7/95 P, [418]EU:C:1998:256, body 86 a 87) a T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [419]EU:C:2009:343, body 32 a 33). ( [420]118 ) V súvislosti s týmito kritériami pozri opät nedávny rozsudok CB/Komisia (C-67/13 P, [421]EU:C:2014:2204, najmä body 50 a 57). ( [422]119 ) Rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado (C-238/05, [423]EU:C:2006:734). ( [424]120 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [425]EU:C:2009:343, body 58 a 59); pozri tiez rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [426]EU:C:1999:356, bod 121) a Hüls/Komisia (C-199/92 P, [427]EU:C:1999:358, bod 162); subsidiárne pozri moje návrhy vo veci T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [428]EU:C:2009:110, body 97 az 107). ( [429]121 ) Pozri najmä bod 853 napadnutého rozsudku. ( [430]122 ) Rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [431]EU:C:2002:582, bod 279). ( [432]123 ) Clánok. 23 ods. 1 písm. b) a clánok 24 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 1/2003. ( [433]124 ) Clánok 23 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia c. 1/2003. ( [434]125 ) Bod 838 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 46 sporného rozhodnutia. ( [435]126 ) Bod 852 napadnutého rozsudku. ( [436]127 ) Bod 855 napadnutého rozsudku. ( [437]128 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [438]EU:C:2005:408, body 395 a 396) a Schenker a i. (C-681/11, [439]EU:C:2013:404, bod 48). ( [440]129 ) V tomto zmysle pozri tiez rozsudok AOI/Komisia (C-668/11 P, [441]EU:C:2013:614, bod 78), v ktorom sa vsak poukazuje - podla môjho názoru nesprávne - na právnu povinnost vybavit jednoduchú ziadost o informácie predpokladanú v prvostupnovom konaní (pozri rozsudok Agroexpansión/Komisia, T-38/05, [442]EU:T:2011:585, bod 268). ( [443]130 ) V súvislosti s pritazujúcou okolnostou pozri bod 28 druhú zarázku usmernení k metóde stanovovania pokút podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([444]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). ( [445]131 ) V tomto zmysle rozsudok Schenker a i. (C-681/11, [446]EU:C:2013:404, bod 49), hoci v súvislosti s imunitou alebo neulozením pokuty. ( [447]132 ) V súvislosti s významom pravidiel hospodárskej sútaze pre fungovanie vnútorného trhu pozri rozsudok Eco Swiss (C-126/97, [448]EU:C:1999:269, bod 36), ako aj - vzhladom na právny stav po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy - rozsudky TeliaSonera (C-52/09, [449]EU:C:2011:83, bod 20) a Komisia/Taliansko (C-496/09, [450]EU:C:2011:740, bod 60). Nevyhnutnost úcinného uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) bola zdôraznená v najnovsej judikatúre, napr. v rozsudkoch X BV (C-429/07, [451]EU:C:2009:359, body 33 az 35), VEBIC (C-439/08, [452]EU:C:2010:739, bod 59), Pfleiderer (C-360/09, [453]EU:C:2011:389, bod 19) a Schenker a i. (C-681/11, [454]EU:C:2013:404, bod 46). ( [455]133 ) Bod 29 stvrtá zarázka usmernení z roku 2006. ( [456]134 ) Len pre úplnost dodávam, ze spontánne uvedené informácie sa môzu nachádzat aj v rámci vybavenia ziadosti Komisie o informácie, pokial idú nad rámec predmetu polozenej otázky resp. pozadovaných podkladov. ( [457]135 ) Bod 855 napadnutého rozsudku. ( [458]136 ) V tejto súvislosti rozsudky Lestelle/Komisia (C-30/91 P, [459]EU:C:1992:252, bod 28), FIAMM a i./Rada a Komisia (C-120/06 P a C-121/06 P, [460]EU:C:2008:476, bod 187) a MasterCard a i./Komisia (C-382/12 P, [461]EU:C:2014:2201, bod 170). ( [462]137 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [463]EU:C:2005:408, body 209 az 211), KME a i./Komisia (C-272/09 P, [464]EU:C:2011:810, bod 100) a Ziegler/Komisi (C-439/11 P, [465]EU:C:2013:513, bod 60). ( [466]138 ) Rozsudok ThyssenKrupp/Komisia (C-65/02 P a C-73/02 P, [467]EU:C:2005:454, body 51 a 54) mozno chápat v tom zmysle, ze znízenie pokuty prichádza do úvahy uz vtedy, ak podnik len nepopieral zásadné skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zalozila svoje výhrady. Jednako treba poukázat na to, ze Súdny dvor tým zaujal stanovisko výlucne k výkladu rezimu, ktorý predchádzal oznámeniu o spolupráci z roku 2002, nie vsak k tomu, co sa zdá byt primerané v rámci výkonu neobmedzenej právomoci súdu podla clánku. 261 ZFEÚ. ( [468]139 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [469]EU:C:2004:6, bod 365). ( [470]140 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veciach Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (C-105/04 P, [471]EU:C:2005:751, bod 137) a Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P, [472]EU:C:2013:248, bod 190); v tomto zmysle rozsudky Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P, [473]EU:C:2013:522, body 155 a156) a Kone a i./Komisia (C-510/11 P, EU:C:2013:696,body 40 a 42). ( [474]141 ) Rozsudky Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, [475]EU:C:1998:608, bod 128), Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [476]EU:C:2005:408, body 244 a 303) a Papierfabrik August Koehler a i./Komisia (C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, [477]EU:C:2009:500, bod 125). ( [478]142 ) Rozsudky Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, [479]EU:C:1998:608, bod 128), Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [480]EU:C:2005:408, body 244 a 303) a Papierfabrik August Koehler a i./Komisia (C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, [481]EU:C:2009:500, bod 125). ( [482]143 ) Rozsudky Weig/Komisia (C-280/98 P, [483]EU:C:2000:627, body 63 a 68) a Sarrió/Komisia (C-291/98 P, [484]EU:C:2000:631, body 97 a 99). ( [485]144 ) Rozsudky E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, [486]EU:C:2012:738, bod 126) a Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P, [487]EU:C:2013:522, bod 165). ( [488]145 ) Pozri body 232 az 236 a 241 týchto návrhov vyssie. ( [489]146 ) Pozri body 237 az 240 týchto návrhov vyssie. ( [490]147 ) Pozri bod. 247 týchto návrhov. ( [491]148 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky Komisia/Siemens Österreich a i. (C-231/11 P az C-233/11 P, [492]EU:C:2014:256, body 100 az 102) a FLS Plast/Komisia (C-243/12 P, [493]EU:C:2014:2006, bod 48). ( [494]149 ) Rozsudky Chalkor/Komisia (C-386/10 P, [495]EU:C:2011:815, bod 66), Kone a i./Komisia (C-510/11 P, [496]EU:C:2013:696, bod 32), ako aj Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (C-295/12 P, [497]EU:C:2014:2062, bod 55). ( [498]150 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P,[499]EU:C:2005:408, bod 165), Schweden/API a Komisia (C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, [500]EU:C:2010:541, bod 126) a Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (C-295/12 P, [501]EU:C:2014:2062, bod 99). ( [502]151 ) Rozsudok FLS Plast/Komisi (C-243/12 P, [503]EU:C:2014:2006, bod 85); v tomto zmysle uz rozsudok FLSmidth/Komisia (C-238/12 P, [504]EU:C:2014:284, bod 85). ( [505]152 ) Rozsudok Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [506]EU:C:2013:29, body 38 a 39). ( [507]153 ) Rozsudok FLS Plast/Komisia (C-243/12 P, [508]EU:C:2014:2006, bod 107). ( [509]154 ) Rozsudky Orkem/Komisia (374/87, [510]EU:C:1989:387, body 28 az 35), Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [511]EU:C:2004:6, body 62 az 65) a Komisia/SGL Carbon (C-301/04 P, [512]EU:C:2006:432, body 40 az 49). ( [513]155 ) Pozri v tejto súvislosti moje vyjadrenia k prvému odvolaciemu dôvodu Komisie vo veci C-294/13 P (body 227 az 247 týchto návrhov). ( [514]156 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Dalmine/Komisia (C-407/04 P, [515]EU:C:2007:53, body 34 a 35) a Erste Group Bank a i./Komisia (C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, [516]EU:C:2009:576, body 271 a 272). ( [517]157 ) Pozri bod 264 týchto návrhov vyssie. ( [518]158 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [519]EU:C:1999:356, bod 218) a Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [520]EU:C:2012:778, bod 79). ( [521]159 ) Bod 856 napadnutého rozsudku. ( [522]160 ) Bod 855 napadnutého rozsudku ( [523]161 ) Rozsudok Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, [524]EU:C:2007:88, bod 61). ( [525]162 ) V tomto zmysle rozsudok D a Svédsko/Rada (C-122/99 P a C-125/99 P, [526]EU:C:2001:304, bod 65); aj v tomto prípade podali D a Svédske královstvo dve osobitné odvolania a boli zaviazaní nahradit trovy konania spolocne a nerozdielne. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0154 155. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0155 156. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0156 157. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0157 158. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0158 159. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0159 160. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0160 161. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0161 162. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#t-ECR_62013CC0293_SK_01-E0162 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=null 164. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0001 165. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0002 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:189:TOC 167. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0003 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=null 169. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0004 170. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0005 171. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0006 172. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0007 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 174. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0008 175. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0009 176. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0010 177. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0011 178. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0012 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A478&lang=SK&format=pdf&target=null 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A684&lang=SK&format=pdf&target=null 181. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0013 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=null 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=null 184. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0014 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A339&lang=SK&format=pdf&target=null 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=pdf&target=null 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&lang=SK&format=pdf&target=null 188. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0015 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=null 190. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0016 191. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0017 192. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0018 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=null 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A534&lang=SK&format=pdf&target=null 195. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0019 196. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0020 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 198. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0021 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A211&lang=SK&format=pdf&target=null 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A471&lang=SK&format=pdf&target=null 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=null 202. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0022 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=null 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=null 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=null 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0023 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=pdf&target=null 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&lang=SK&format=pdf&target=null 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 215. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0024 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=null 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=null 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0025 221. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0026 222. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0027 223. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0028 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A787&lang=SK&format=pdf&target=null 226. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0029 227. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0030 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=null 229. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0031 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=null 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A763&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0032 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&lang=SK&format=pdf&target=null 235. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0033 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=pdf&target=null 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=pdf&target=null 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A266&lang=SK&format=pdf&target=null 239. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0034 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=null 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 243. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0035 244. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0036 245. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0037 246. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0038 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=null 248. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0039 249. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0040 250. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0041 251. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0042 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=null 253. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0043 254. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0044 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 256. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0045 257. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0046 258. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0047 259. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0048 260. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0049 261. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0050 262. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0051 263. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0052 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=null 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 267. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0053 268. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0054 269. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0055 270. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0056 271. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0057 272. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0058 273. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0059 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A326&lang=SK&format=pdf&target=null 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A751&lang=SK&format=pdf&target=null 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&lang=SK&format=pdf&target=null 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=null 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=null 280. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0060 281. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0061 282. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0062 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&lang=SK&format=pdf&target=null 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=null 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 286. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0063 287. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0064 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=null 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 291. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0065 292. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0066 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A75&lang=SK&format=pdf&target=null 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 296. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0067 297. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0068 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 301. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0069 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=null 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 305. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0070 306. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0071 307. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0072 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A21&lang=SK&format=pdf&target=null 310. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0073 311. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0074 312. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0075 313. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0076 314. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0077 315. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0078 316. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0079 317. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0080 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A75&lang=SK&format=pdf&target=null 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 321. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0081 322. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0082 323. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0083 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 325. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0084 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 327. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 330. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0085 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 333. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0086 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 335. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0087 336. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 337. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0088 338. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 339. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0089 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 342. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A317&lang=SK&format=pdf&target=null 343. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0090 344. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0091 345. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0092 346. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=null 347. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=pdf&target=null 348. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A137&lang=SK&format=pdf&target=null 349. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 350. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0093 351. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0094 352. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&lang=SK&format=pdf&target=null 353. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=null 354. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 355. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0095 356. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0096 357. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A331&lang=SK&format=pdf&target=null 358. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A459&lang=SK&format=pdf&target=null 359. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=null 360. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=pdf&target=null 361. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0097 362. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0098 363. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&lang=SK&format=pdf&target=null 364. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0099 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 366. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=null 367. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=null 368. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0100 369. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 370. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0101 371. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 372. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0102 373. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&lang=SK&format=pdf&target=null 374. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0103 375. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 376. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 377. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 378. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0104 379. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 380. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 381. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0105 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 383. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 384. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 385. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0106 386. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 387. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 388. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 389. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 390. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0107 391. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 392. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 393. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0108 394. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 395. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=null 396. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 397. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&lang=SK&format=pdf&target=null 398. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0109 399. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 400. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 401. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 402. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 403. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0110 404. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 405. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&lang=SK&format=pdf&target=null 406. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0111 407. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 408. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0112 409. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=null 410. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 411. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 412. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0113 413. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0114 414. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0115 415. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0116 416. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0117 417. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=null 418. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 419. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 420. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0118 421. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 422. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0119 423. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&lang=SK&format=pdf&target=null 424. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0120 425. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 426. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 427. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=null 428. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&lang=SK&format=pdf&target=null 429. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0121 430. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0122 431. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 432. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0123 433. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0124 434. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0125 435. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0126 436. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0127 437. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0128 438. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 439. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 440. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0129 441. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A614&lang=SK&format=pdf&target=null 442. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A585&lang=SK&format=pdf&target=null 443. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0130 444. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 445. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0131 446. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 447. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0132 448. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=null 449. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=null 450. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&lang=SK&format=pdf&target=null 451. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A359&lang=SK&format=pdf&target=null 452. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&lang=SK&format=pdf&target=null 453. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=null 454. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 455. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0133 456. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0134 457. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0135 458. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0136 459. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&lang=SK&format=pdf&target=null 460. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=null 461. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=pdf&target=null 462. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0137 463. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 464. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=null 465. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=null 466. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0138 467. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=pdf&target=null 468. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0139 469. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 470. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0140 471. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A751&lang=SK&format=pdf&target=null 472. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A248&lang=SK&format=pdf&target=null 473. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 474. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0141 475. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=null 476. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 477. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=null 478. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0142 479. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=null 480. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 481. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=null 482. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0143 483. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A627&lang=SK&format=pdf&target=null 484. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 485. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0144 486. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=null 487. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 488. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0145 489. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0146 490. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0147 491. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0148 492. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 493. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=pdf&target=null 494. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0149 495. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=null 496. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=null 497. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=null 498. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0150 499. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 500. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A541&lang=SK&format=pdf&target=null 501. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=null 502. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0151 503. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=pdf&target=null 504. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 505. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0152 506. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=null 507. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0153 508. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=pdf&target=null 509. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0154 510. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=null 511. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 512. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&lang=SK&format=pdf&target=null 513. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0155 514. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0156 515. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=null 516. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=null 517. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0157 518. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0158 519. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 520. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 521. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0159 522. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0160 523. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0161 524. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 525. file:///tmp/lynxXXXX7F3AJp/L91339-4334TMP.html#c-ECR_62013CC0293_SK_01-E0162 526. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A304&lang=SK&format=pdf&target=null