NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 8. mája 2014 ( [1]1 ) Vec C-242/13 Commerz Nederland NV proti Havenbedrijf Rotterdam NV[návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko)] "Pomoc poskytovaná státmi -- Pojem -- Pomoc poskytnutá verejnoprávnym podnikom vo forme záruky banke -- Rozhodnutie prijaté riaditelom verejnoprávneho podniku -- Porusenie stanov verejnoprávneho podniku" I - Úvod 1. Prejednávaná vec sa týka moznosti pripísat státu záruky poskytnuté banke verejnoprávnym podnikom v rozpore s jeho vnútornými predpismi na úcely prípadnej klasifikácie týchto záruk ako státnej pomoci v zmysle clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ. V prejednávanom prípade tieto záruky poskytol pán Scholten, jediný konatel spolocnosti Havenbedrijf Rotterdam NV (dalej len "HbR"), prístavného podniku Rotterdam (Holandsko), v prospech spolocností, ktoré boli súcastou holandskej skupiny RDM (dalej len "skupina RDM"). Je preukázané, ze pri poskytovaní týchto záruk pán Scholten konal svojvolne, zámerne utajoval poskytnutie týchto záruk a nerespektoval stanovy verejnoprávneho podniku, kedze si nevyziadal súhlas dozornej rady tohto podniku. 2. Zatial nihil sub sole novum ( [2]2 ), naopak je prekvapujúce, ze dotknutý clenský stát presadzuje názor, ze predmetné opatrenia mu mozno pripísat a ze tieto opatrenia predstavujú státnu pomoc v zmysle Zmluvy o FEÚ, kým oprávnená osoba z týchto záruk, ktorá chce zjavne získat uspokojenie svojej pohladávky, sa domnieva, ze záruky nepredstavujú státnu pomoc, lebo boli poskytnuté ultra vires. 3. Velmi podobná záruka, ktorá - s výnimkou veritela - bola poskytnutá medzi tými istými zmluvnými stranami, bola predmetom rozsudku Residex Capital IV ( [3]3 ). Ako generálna advokátka Kokott poznamenala v bode 2 svojich návrhov prednesených v uvedenej veci ( [4]4 ), túto záruku poskytol "za nejasných podmienok" orgán obce Rotterdam (dalej len "obec") a právny predchodca spolocnosti HbR, Gemeentelijk Havenbedrijf Rotterdam (obecný prístavný podnik Rotterdam, dalej len "GHR") v prospech spolocnosti, ktorá bola tiez súcastou holandskej skupiny RDM. Kedze v uvedenej veci nebola polozená otázka pripísatelnosti, Súdny dvor sa zaoberal len otázkou, ci clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ zaväzuje vnútrostátny súd na to, aby záruku poskytnutú obcou, ktorá nebola oznámená Európskej komisii a táto ju neschválila, povazoval za neplatnú. II - Právny rámec 4. Spor vo veci samej vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, ako aj bodov 50 az 58 rozsudku Francúzsko/Komisia ( [5]5 ), ktoré súvisia s otázkou pripísania opatrenia pomoci v zmysle týchto clánkov státu. 5. Zjednodusene povedané, Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, ze pripísatelnost opatrenia pomoci státu nemozno vyvodit "zo samotnej skutocnosti, ze predmetné opatrenie bolo prijaté verejnoprávnym podnikom" (bod 51), kedze tento podnik "môze konat s väcsou alebo mensou mierou nezávislosti, a to v závislosti od stupna samostatnosti, ktorú mu stát ponechal" (bod 52). Súdny dvor tiez vylúcil, ze "samotnú skutocnost, ze verejnoprávny podnik bol zalozený vo forme kapitálovej spolocnosti podla vseobecného práva,... [mozno] - vzhladom na samostatnost, ktorú mu je táto právna forma schopná poskytnút - povazovat za dostatocnú na to, aby sa vylúcila moznost pripísania opatrenia pomoci prijatého takou spolocnostou státu" (bod 57). 6. V bode 52 toho istého rozsudku Súdny dvor tiez rozhodol, ze na pripísanie opatrenia pomoci státu je "este potrebné preskúmat, ci treba vychádzat z toho, ze orgány verejnej moci sa takým ci onakým spôsobom podielali na prijímaní týchto opatrení". 7. V uvedenom rozsudku Francúzsko/Komisia ([6]EU:C:2002:294) vsak Súdny dvor konstatoval, ze "nemozno vyzadovat, aby sa na základe presného presetrovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne nabádali verejnoprávny podnik, aby prijal predmetné opatrenia pomoci" (bod 53), kedze taký dôkaz by bol pre tretiu osobu "velmi zlozitý" (bod 54). Z tohto dôvodu Súdny dvor uznal, ze "pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom státu mozno vyvodit zo súboru ukazovatelov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté" (bod 55). 8. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, ze "uz vzal do úvahy skutocnost, ze predmetný orgán nemohol prijat napadnuté rozhodnutie bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci... alebo ze - okrem väzieb organickej povahy medzi verejnoprávnymi podnikmi a státom - tieto podniky, prostredníctvom ktorých bola pomoc poskytnutá, museli zohladnit smernice vydané [státom]" (rozsudok Francúzsko/Komisia, [7]EU:C:2002:294, bod 55). 9. Podla Súdneho dvora "na konstatovanie pripísatelnosti opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom státu by prípadne mohli byt relevantné dalsie ukazovatele, ako napríklad jeho úcast v struktúrach verejnej správy, povaha jeho cinností a ich vykonávanie na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými prevádzkovatelmi, právny status podniku, teda ci sa na podnik vztahuje verejné právo alebo vseobecné právo obchodných spolocností, miera kontroly vykonávanej orgánmi verejnej moci vo vztahu k riadeniu podniku alebo akýkolvek iný ukazovatel, ktorý v konkrétnom prípade svedcí o úcasti orgánov verejnej moci alebo o nepravdepodobnosti ich neúcasti na prijímaní opatrenia, a to aj vzhladom na rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna" (rozsudok Francúzsko/Komisia, [8]EU:C:2002:294, bod 56). III - Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 10. Prístav Rotterdam spravuje HbR, akciová spolocnost, ktorej základné imanie vlastní obec (priblizne 70 %) a holandský stát (priblizne 30 %). V case skutkových okolností bola obec jediným akcionárom spolocnosti HbR, pricom holandský stát nadobudol svoj podiel v roku 2006. 11. V minulosti spravoval prístav Rotterdam Havenbedrijf der Gemeente Rotterdam (prístavný podnik obce Rotterdam), obecný orgán bez právnej subjektivity zalozený v roku 1932, ktorý sa v priebehu 80. rokov 20. storocia zmenil na GHR. Dna 1. januára 2004 nahradila podnik GHR spolocnost HbR. 12. Správa spolocnosti HbR je zverená správnej rade, ktorú kontroluje dozorná rada. V roku 1992 bol za jediného konatela podniku GHR/HbR vymenovaný pán Scholten. V case poskytnutia predmetných záruk bol predsedom dozornej rady zástupca starostu obce zodpovedný za prístav. 13. Skupina RDM bola súborom spolocností, ktorých vlastníkom bol pán van den Nieuwenhuyzen. Táto skupina pôsobila v oblasti výroby a dodávky vojenského materiálu. Na jej majetok bol vyhlásený konkurz a jej cinnosti neprebral iný podnik. Skupina RDM nebola nijako prepojená so spolocnostou HbR. 14. Dna 28. decembra 2002 sa RDM Holding NV (dalej len "RDM Holding") zmluvne zaviazala voci podniku GHR (dalej len "zmluva o ponorkách"), ze neposkytne Taiwanu nijaké informácie ani materiál, ktorý by mal význam pre výrobu alebo pouzívanie ponoriek. Výmenou za to sa GHR zaviazal, ze bude rucit veritelom spolocnosti RDM Holding a/alebo jej dcérskych spolocností za akúkolvek sumu vyssiu ako 100000000 eur, a to pocas obdobia, ktoré nepresiahne tri roky. 15. GHR a RDM Holding sa tiez zaviazali, ze tretím osobám neoznámia existenciu a obsah zmluvy o ponorkách. 16. V preambule tejto zmluvy GHR a RDM Holding uviedli, ze po prvé RDM Holding v spolupráci s americkými orgánmi preskúmala moznost presunút technológiu výroby ponoriek do Taiwanu prostredníctvom dalsích spolocností skupiny RDM, po druhé GHR bol informovaný o rokovaniach v tejto súvislosti medzi advokátmi spolocnosti RDM Holding a holandským státom, po tretie Cínska ludová republika oznámila, ze ak RDM Holding dodá túto technológiu do Taiwanu, uvalí na Holandsko sankcie, vrátane presunu svojej námornej dopravy do iného prístavu ako Rotterdam, po stvrté GHR chcel urobit vsetko, aby zabránil tejto moznosti, a po piate RDM Holding bola ochotná vzdat sa presunu tejto technológie do Taiwanu za podmienok stanovených v zmluve. 17. Zmluvou z 5. novembra 2003 Commerz Nederland NV (dalej len "Commerz") poskytla spolocnosti RDM Vehicles BV (dalej len "RDM Vehicles") úver s limitom 25 miliónov eur (dalej len "úver Vehicles") urcený na financovanie výroby obrneného vozidla. V ten istý den pán Scholten podpísal rucitelské vyhlásenie, ktorým sa GHR zarucil voci spolocnosti Commerz za splnenie záväzkov, ktoré spolocnosti RDM Vehicles vyplývali z úveru Vehicles. 18. Kedze 1. januára 2004 HbR nahradila podnik GHR, pán Scholten poskytol 4. júna 2004 tú istú záruku v prospech spolocnosti Commerz za úver Vehicles, tento raz v mene spolocnosti HbR, pricom Commerz sa vzdala práv, ktoré jej vyplývali zo záruky, ktorú poskytol GHR. Táto záruka bola schválená dozornou radou spolocnosti HbR 22. júna 2004. 19. Advokátska kancelária Spigthoff odovzdala spolocnosti Commerz právne stanoviská z 10. novembra 2003 a zo 4. júna 2004, podla ktorých záruky podpísané v mene podniku GHR a spolocnosti HbR za úver Vehicles predstavujú "platné, záväzné a vymozitelné záväzky" rucitela. Rozsudkom zo 17. apríla 2013 Gerechtshof te 's-Gravenhage (Holandsko) rozhodol, ze tieto právne stanoviská boli úmyselne vypracované nesprávne. 20. Zmluvami z 27. februára 2004 Commerz poskytla spolocnosti RDM Finance I BV (dalej len "RDM I") úver s limitom 7,2 milióna eur a spolocnosti RDM Finance II BV (dalej len "RDM II") úver s limitom 6,4 milióna eur (dalej len "úver RDM I" a "úver RDM II"). Tieto úvery boli urcené na financovanie objednávok vojenského materiálu pre spolocnost RDM Technology B.V. 21. Dna 2. marca 2004 pán Scholten podpísal rucitelské vyhlásenia, ktorými sa HbR zarucila voci spolocnosti Commerz za splnenie záväzkov, ktoré spolocnostiam RDM I a RDM II vyplývali z týchto úverov. Dna 3. marca 2004 Spigthoff odovzdala spolocnosti Commerz právne stanovisko podobné právnym stanoviskám spomenutým v bode 19 týchto návrhov. 22. Rechtbank Rotterdam rozsudkom z 15. októbra 2010 ( [9]6 ) rozhodol, ze pán Scholten prijal dary od pána van den Nieuwenhuyzena, vlastníka a generálneho riaditela skupiny RDM, ktorými chcel pán van den Nieuwenhuyzen dosiahnut, aby pán Scholten uprednostnil jeho podnik. Tým istým rozsudkom Rechtbank Rotterdam rozhodol, ze pán Scholten zámerne vyhotovil nepravdivé potvrdenia, v ktorých uviedol, ze schválenie záruk dozornou radou nie je potrebné, a ze úmyselne nespomenul predmetné záruky v úctovných závierkach spolocnosti HbR za roky 2002 a 2003. Rechtbank Rotterdam napokon rozhodol, ze pán Scholten zámerne utajoval poskytnuté záruky, kedze vedel, ze ak by o nich dozorná rada bola informovaná, nesúhlasila by s nimi. Rechtbank Rotterdam ulozil pánovi Scholtenovi trest odnatia slobody na dvanást mesiacov za prijímanie úplatku, falsovanie písomností a podvody, ktorými bola HbR poskodená. 23. Listom z 20. augusta 2004 Commerz odstúpila od zmluvy o úvere Vehicles a pozadovala zaplatenie dlzného zostatku. Kedze sa neuskutocnila nijaká platba, Commerz poziadala spolocnost HbR, aby jej na základe poskytnutej záruky zaplatila 19843541,80 eura spolu s príslusenstvom. HbR tejto ziadosti nevyhovela. 24. Listami z 29. apríla 2004 Commerz odstúpila od zmlúv o úveroch RDM I a RDM II a poziadala o vrátenie dlzných zostatkov. Vzhladom na nezaplatenie Commerz vyzvala spolocnost HbR, aby jej na základe poskytnutých záruk zaplatila 4869,00 eura a 14 538,24 eura spolu s príslusenstvom. HbR nevyhovela ani tejto ziadosti. 25. Po tom, co HbR odmietla splnit záväzky vyplývajúce zo záruk, Commerz podala zalobu proti spolocnosti HbR na Rechtbank Rotterdam, ktorou sa domáhala zaplatenia dlznej sumy na základe záruky poskytnutej spolocnostou HbR za úver Vehicles. Tento súd zamietol predmetnú zalobu s odôvodnením, ze uvedená záruka predstavuje opatrenie pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa malo v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámit Európskej komisii, k comu nedoslo, a ze v dôsledku toho je uvedená záruka na základe clánku 3:40 ods. 2 holandského Obcianskeho zákonníka neplatná. 26. Commerz podala proti tomuto rozsudku na Gerechtshof te 's-Gravenhage odvolanie, ktorým sa tiez domáhala ulozenia povinnosti spolocnosti HbR zaplatit dlzné sumy na základe záruk poskytnutých spolocnostou HbR za úvery RDM I a RDM II. Gerechtshof te 's-Gravenhage potvrdil rozsudok Rechtbank Rotterdam a zamietol odvolanie spolocnosti Commerz. 27. Podla Gerechtshof te 's-Gravenhage z preskúmania skutkového stavu z hladiska kritérií stanovených rozsudkom Francúzsko/Komisia ([10]EU:C:2002:294) vyplýva záver, ze poskytnutie predmetných záruk treba pripísat Holandsku. 28. Gerechtshof te 's-Gravenhage dospel k uvedenému záveru na základe skutocnosti, ze po prvé obec vlastnila celé základné imanie spolocnosti HbR, po druhé clenov predstavenstva a dozornej rady vymenovávalo valné zhromazdenie akcionárov, teda obec, po tretie predsedom dozornej rady bol zástupca starostu zodpovedný za prístav, po stvrté podla stanov spolocnosti HbR sa na poskytnutie takých záruk, o aké ide v prejednávanom prípade, vyzadoval súhlas dozornej rady, po piate úcel spolocnosti HbR vymedzený v jej stanovách nebol porovnatelný s úcelom jednoduchej obchodnej spolocnosti vzhladom na popredné miesto vseobecného záujmu pri správe prístavu, akým je prístav Rotterdam. 29. Commerz napadla tento rozsudok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyssí súd Holandska), ktorý sa zaoberá otázkou, ci predmetné záruky mozno pripísat holandskému státu. 30. Vnútrostátny súd rozhodol, ze hoci pán Scholten konal úplne svojvolne, prekrocil medze svojej právomoci ako jediného konatela spolocnosti HbR - tým, ze zámerne utajoval existenciu zmluvy o ponorkách, ako aj záruk a pred poskytnutím predmetných záruk si nevyziadal súhlas dozornej rady -, záruky poskytnuté v rozpore so stanovami spolocnosti HbR napriek tomu zaväzovali túto spolocnost na základe holandského súkromného práva. 31. Za týchto skutkových okolností sa vnútrostátny súd pýta, ci pri rozhodovaní o pripísaní alebo nepripísaní predmetných záruk holandskému státu treba uplatnit reálny a faktický prístup, alebo naopak právny prístup. Vnútrostátny súd sa domnieva, ze v prípade uplatnenia prvého uvedeného prístupu by bolo potrebné konstatovat, ze stát ani nevedel o existencii záruk a uz vôbec neschválil ich poskytnutie. Naopak, v prípade uplatnenia druhého uvedeného prístupu by podla vnútrostátneho súdu stacilo preukázat, ze stát spravidla urcuje rozhodovací proces, ktorý sa má uplatnovat v rámci verejnoprávneho podniku pri prijímaní opatrení, akými je poskytnutie záruk, alebo aspon má znacný a rozhodujúci vplyv na tento proces. 32. Hoge Raad der Nederlanden, ktorý sa domnieval, ze ide o otázku práva Únie, rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Bráni tomu, aby sa poskytnutie záruky zo strany verejnoprávneho podniku pripísalo orgánom verejnej moci - na úcely pozadovanej klasifikácie ako státnej pomoci v zmysle clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ -, skutocnost, ze záruku poskytol, ako v prejednávanom prípade, (jediný) konatel verejnoprávneho podniku, ktorý na to síce bol podla obcianskeho práva oprávnený, ale konal svojvolne, prevzatie záruky zámerne utajoval a nerespektoval stanovy verejnoprávneho podniku tým, ze si nevyziadal súhlas dozornej rady, a treba dalej vychádzat z toho, ze predmetný subjekt verejnej moci (v tomto prípade obec) záruku nechcel poskytnút? 2. Sú tieto okolnosti, pokial nevyhnutne nepredstavujú prekázku pripísatelnosti orgánom verejnej moci, irelevantné z hladiska odpovede na otázku, ci mozno poskytnutie záruky pripísat orgánom verejnej moci, alebo musí súd vykonat posúdenie so zretelom na ostatné ukazovatele, ktoré svedcia v prospech, resp. v neprospech pripísatelnosti orgánom verejnej moci?" IV - Konanie pred Súdnym dvorom 33. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol dorucený Súdnemu dvoru 29. apríla 2013. Písomné pripomienky predlozili Commerz, HbR, holandská vláda, ako aj Komisia. 34. Súdny dvor v súlade s clánkom 61 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku zaslal 20. januára 2014 úcastníkom konania viaceré otázky na zodpovedanie na pojednávaní, ale napriek ich relevantnosti a významu - z hladiska poskytnutia správnej a uzitocnej odpovede vnútrostátnemu súdu - sa holandská vláda rozhodla, ze sa na pojednávaní z 13. marca 2014 nezúcastní. 35. Táto spolupráca spocívajúca v zodpovedaní otázok Súdneho dvora by vo veci s viacerými "prekvapujúcimi" aspektmi bola hodnotná. Je mi lúto, ze holandská vláda so Súdnym dvorom nespolupracovala. Na pojednávaní sa teda zúcastnili len Commerz, HbR a Komisia. V - Analýza 36. Vnútrostátny súd sa svojimi otázkami pýta, ci poskytnutie predmetných záruk ultra vires a najmä skutocnost, ze pán Scholten ich poskytol v rozpore so stanovami svojho podniku a dokonca bez toho, aby o nich informoval dozornú radu, vylucuje pripísanie týchto záruk holandskému státu a v opacnom prípade ci okolnosti, za ktorých boli záruky poskytnuté, mozno zohladnit pri rozhodovaní o ich pripísaní státu. A - Tvrdenia predlozené Súdnemu dvoru 37. Commerz zastáva názor, ze hoci sú predmetné záruky podla súkromného práva pre spolocnost HbR záväzné, nemozno ich pripísat státu. Na podporu svojho návrhu poukazuje na výklad bodov 50 az 58 rozsudku Francúzsko/Komisia ([11]EU:C:2002:294), ktoré Hoge Raad der Nederlanden navrhol vnútrostátny generálny advokát Keus vo svojich návrhoch zo 7. decembra 2012. 38. Podla tohto generálneho advokáta je predpokladom pripísania opatrenia pomoci státu reálna a faktická úcast státnych orgánov na predmetných opatreniach. Z tohto rozsudku podla neho vyplýva, ze podmienkou pripísatelnosti oparenia prijatého verejnoprávnym podnikom státu je, aby sa stát "v konkrétnom prípade" podielal "na prijímaní tohto opatrenia" a aby skutocne vykonával kontrolu nad týmto podnikom (bod 52). Kedze Súdny dvor v bodoch 55 az 57 uvedeného rozsudku spresnil, ze pripísatelnost opatrenia prijatého verejnoprávnym podnikom státu mozno vyvodit zo "súboru ukazovatelov" vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté, generálny advokát Keus uviedol, ze hoci Súdny dvor vymedzil minimálne poziadavky týkajúce sa dôkazu a spôsob, akým mozno tento dôkaz poskytnút, nezmenil predmet dôkazu, ktorým je konkrétna úcast orgánov verejnej moci na predmetnom opatrení. 39. Commerz sa domnieva, ze holandské súdy sa nemohli opierat - ako to urobil Gerechtshof te 's-Gravenhage - o súbor ukazovatelov zalozených na vseobecnom kontexte, v ktorom boli záruky poskytnuté, a tak vylúcit konkrétne okolnosti prípadu. Vzhladom na to, ze pán Scholten konal samostatne, svojvolne a tajne, v rozpore s vôlou obce a bez toho, aby respektoval poziadavky stanovené obcou, Commerz sa domnieva, ze obec sa nepodielala na poskytnutí sporných záruk. V dôsledku toho Commerz zastáva názor, ze záruky nemozno pripísat ani obci, ani státu a z tohto dôvodu nejde o opatrenia pomoci v zmysle clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, a preto by sa nemali oznámit Komisii. 40. HbR a holandská vláda nesúhlasia s týmto výkladom rozsudku Francúzsko/Komisia ([12]EU:C:2002:294). 41. HbR sa domnieva, ze pripísatelnost opatrenia pomoci státu musí vychádzat z objektívnych kritérií a nie z predpokladanej vôle státu. Podla spolocnosti HbR teda treba urcit, ci sa stát podielal alebo mal podielat, a nie ci sa chcel alebo by sa chcel podielat na opatrení pomoci. 42. HbR zdôraznuje, ze vzhladom na to, ze je viazaná predmetnými zárukami, aj ked boli poskytnuté ultra vires, obec sa na nich podielala, lebo k ich poskytnutiu nemohlo dôjst bez jej úcasti, ci uz to chcela, alebo nie. Z týchto dôvodov sa HbR domnieva, ze predmetné záruky mozno pripísat státu a v dôsledku toho predstavujú opatrenia pomoci v zmysle clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, ktoré sa mali oznámit Komisii. 43. Podla holandskej vlády skutocnost, ze záruky boli poskytnuté ultra vires, nebráni ich pripísaniu státu. Holandská vláda v tejto súvislosti súhlasí so stanoviskom Gerechtshof te 's-Gravenhage zhrnutom v bode 28 týchto návrhov, podla ktorého sa pripísanie predmetných záruk holandskému státu opiera o dominantné postavenie obce v spolocnosti. 44. HbR a holandská vláda sa tiez domnievajú, ze úcinnost pravidiel v oblasti státnej pomoci by mohla byt neprijatelným spôsobom ovplyvnená, ak by bolo uplatnenie týchto pravidiel vylúcené z dôvodu, ze statutárny zástupca verejnoprávneho podniku v rámci prijímania opatrenia prekrocil stanovy tohto podniku. V praxi totiz nie je vzdy mozné overit, ci predmetné opatrenie bolo alebo nebolo prijaté v rozpore s vôlou verejnoprávneho podniku a clenský stát by sa teda mohol odvolávat na "chyby" konatela, aby sa vyhol moznosti, ze mu bude opatrenie pripísané. 45. Komisia tiez nesúhlasí s výkladom rozsudku Francúzsko/Komisia ([13]EU:C:2002:294), ktorý navrhuje spolocnost Commerz a generálny advokát Keus. Komisia, ktorá sa odvoláva na body 55 a 56 tohto rozsudku, uvádza, ze na pripísanie opatrenia pomoci státu stací, aby stát skutocne urcoval rozhodovací proces uplatnovaný v rámci verejnoprávneho podniku alebo aby skutocne vykonával znacný a rozhodujúci vplyv na tento proces. 46. Komisia sa teda domnieva, ze na konstatovanie konkrétnej úcasti státu na prijímaní predmetného opatrenia pomoci nie je potrebné preukázat presný pokyn. Pripomína, ze ak by to tak bolo, podmienka pripísatelnosti by bola v prípade opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom splnená len velmi zriedka. 47. Komisia z toho vyvodzuje záver, ze je úlohou vnútrostátneho súdu zvázit ukazovatele uvedené v bodoch 55 az 57 rozsudku Francúzsko/Komisia ([14]EU:C:2002:294), a pripája sa k analýze Gerechtshof te 's-Gravenhage, ktorú som zhrnul v bode 28 týchto návrhov. 48. Pokial ide o konkrétne okolnosti poskytnutia záruk, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, Komisia sa domnieva, ze tieto okolnosti nemajú nijaký vplyv na pripísatelnost záruk obci, kedze po prvé samotná obec vytvorila situáciu, v ktorej HbR poskytla predmetné záruky, a po druhé ich poskytnutie nepatrí medzi bezné obchodné cinnosti spolocnosti HbR, ale vyplýva skôr z dôvodov vseobecného záujmu uvedených v preambule zmluvy o ponorkách. B - Posúdenie 1. Ide o opatrenia pomoci, alebo v podstate o obchodné rozhodnutia? 49. Skôr nez preskúmam tieto tvrdenia, povazujem za potrebné overit, ci predmetné záruky predstavujú opatrenia pomoci. Záruka totiz môze predstavovat pomoc len vtedy, ak prinása podniku výhodu. ( [15]7 ) 50. Generálna advokátka Kokott v bode 17 svojich návrhov vo veci Residex Capital IV (C-275/10, [16]EU:C:2011:354) konstatovala existenciu pomoci v prospech spolocnosti RDM Aerospace NV, ktorá - pripomínam - bola súcastou tej istej skupiny ako podniky, v prospech ktorých boli poskytnuté záruky v prejednávanej veci, kedze "podla informácií vnútrostátneho súdu by" uvedená spolocnost "bez tejto záruky... nemohla získat takýto úver". 51. Hoci sa vnútrostátny súd v prejednávanej veci touto otázkou nezaoberá, treba vychádzat z toho, ze záruky, o ktoré v nej ide, priniesli výhodu podnikom skupiny RDM, ktoré by bez nich nemohli získat úvery Vehicles, RDM I a RDM II. 52. Je vsak potrebné preskúmat aj otázku, ci HbR pri poskytovaní týchto záruk nekonala z dôvodov, ktoré sú v podstate obchodné, ako by to urobil súkromný investor, pricom výhoda získaná podnikmi RDM by potom predstavovala protihodnotu vzájomných výhod, ktoré tieto podniky poskytli spolocnosti HbR. ( [17]8 ) 53. Len v prípade zápornej odpovede na túto otázku bude potrebné preskúmat, ci sa záruky poskytnuté spolocnostou HbR týkajú verejných prostriedkov a sú pripísatelné státu. Ako generálny advokát Jacobs uviedol v bode 55 svojich návrhov vo veci Francúzsko/Komisia (C-482/99, [18]EU:C:2001:685), "malo by sa vychádzat z toho, ze obchodné rozhodnutia, ktoré by prijal pivovar vo verejnom vlastníctve bez akéhokolvek zásahu orgánov verejnej moci, vybocujú z pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci". 54. Tá istá zásada bola uvedená na strane 250 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Slynn vo veci Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, [19]EU:C:1987:177), ktorý si v súvislosti s opatrením pomoci posudzovaným v tejto veci, teda so stanovením zvýhodnenej sadzby, polozil otázku, "ci stanovenie tejto zvýhodnenej sadzby, a to aj pod vplyvom státu, ktoré státu spôsobilo straty, bolo nevyhnutné vzhladom na obchodné dôvody, ktoré by vylucovali moznost, ze ide o 'pomoc`". 55. Komisia sa domnieva, ze v prejednávanom prípade poskytnutie záruk predstavuje opatrenie vyplývajúce z dôvodov verejného záujmu, a nie z obchodných dôvodov. Jej záver je zalozený na okolnostiach, na ktoré poukázal Gerechtshof te 's-Gravenhage s cielom odôvodnit svoj záver, ze nad spolocnostou HbR vykonáva skutocnú kontrolu holandský stát ( [20]9 ), ako aj na cieloch vseobecného záujmu, ktorými sa riadi cinnost spolocnosti HbR, najmä pokial ide o prispievanie k mestskému rozvoju, o rozvoj mestských prístavov a zdokonalovanie mestskej infrastruktúry mesta a regiónu Rotterdam. 56. Hoci tieto okolnosti zodpovedajú skutocnosti, domnievam sa, ze sa na ne mozno odvolávat len v súvislosti s pripísatelnostou záruk státu - ako to navyse urobil Gerechtshof te 's-Gravenhage - a nie - ako to robí Komisia - s cielom vyriesit otázku, ci v konkrétnom prípade predmetných záruk ich poskytnutie vyplývalo alebo nevyplývalo z dôvodov obchodnej povahy. 57. Za predpokladu, ze to overí vnútrostátny súd, sa priklánam ku kladnej odpovedi. 58. Ako som uviedol v bodoch 14 az 16 týchto návrhov, z preambuly zmluvy o ponorkách vyplýva, ze skupina RDM skúmala - v spolupráci s americkými orgánmi - moznost presunút technológiu ponoriek do Taiwanu. V bode A preambuly sú spomenuté rokovania o tejto otázke medzi advokátmi spolocnosti RDM Holding a holandského státu. 59. V bode B preambuly je uvedená hrozba, ktorú vyjadrila Cínska ludová republika, ze v prípade presunu technológie týkajúcej sa ponoriek do Taiwanu uvalí na Holandsko sankcie, vrátane odklonu svojej námornej dopravy do iného prístavu ako prístavu Rotterdam, ako aj vôla podniku GHR urobit vsetko, aby sa zabránilo tejto moznosti. 60. Je pravda, ze platnost a pravost tejto zmluvy boli spochybnené. Ako Commerz oznámila Súdnemu dvoru na pojednávaní, Rechtbank Rotterdam odsúdil pána Scholtena za prijímanie úplatku v podobe darov od pána van den Nieuwenhuyzena. Ten istý Rechtbank Rotterdam vsak rozhodol, ze sfalsovanie zmluvy nebolo zákonne a presvedcivo ("niet wettig en overtuigend") preukázané, pricom státne zastupitelstvo podalo proti tejto casti rozsudku odvolanie. Na pojednávaní HbR uviedla, ze toto odvolanie este stále prejednávajú holandské súdy. 61. Práve z tohto dôvodu Súdny dvor polozil v tejto súvislosti otázku ( [21]10 ), pricom sa domnieval, ze okrem spolocností Commerz a HbR sa aj holandská vláda urcite môze vyjadrit k dôveryhodnosti skutkových tvrdení uvedených v preambule zmluvy o ponorkách. Ako som uviedol, holandská vláda sa nezúcastnila na pojednávaní, co jej umoznuje spochybnit, ze predmetné záruky boli poskytnuté z obchodných dôvodov uvedených v preambule zmluvy o ponorkách. To ma utvrdzuje v názore, ze poskytnutie záruk v podstate vyplývalo z dôvodov obchodnej povahy. 62. Za týchto podmienok - pokial vnútrostátny súd overí pravost tejto zmluvy (ktorú HbR spochybnuje) a prípadný nepomer medzi poskytnutými zárukami a obchodným rizikom vyplývajúcim z prípadného odklonu lodí plaviacich sa z Cínskej ludovej republiky alebo dalsie skutkové okolnosti, ktoré má vnútrostátny súd k dispozícii - sa domnievam, ze pán Scholten pri poskytovaní predmetných záruk - hoci aj ultra vires - sledoval v záujme podniku GHR/HbR obchodný ciel, a to vyhnút sa následkom embarga Cíny na prístav Rotterdam, co si vyzadovalo získat výmenou za záruky záväzok skupiny RDM, ze nepresunie technológiu v oblasti ponoriek do Taiwanu. 2. Ak sa predmetné záruky kvalifikujú ako výhody alebo opatrenia pomoci, ide o výhody alebo opatrenia pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ? 63. Ak výhody, ktoré poskytujú predmetné záruky, nesledujú v podstate obchodný ciel, predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ len vtedy, ak sú "poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov" a ak sú "pripísatelné státu". ( [22]11 ) a) Státne prostriedky 64. Je nesporné, ze v prípade uplatnenia záruk dôjde k vynalozeniu verejných prostriedkov, kedze HbR - podnik, ktorý v case skutkových okolností v celom rozsahu vlastnila obec - bude musiet zo svojich prostriedkov splnit vo vztahu k spolocnosti Commerz financné záväzky, ktoré prijali voci tejto spolocnosti podniky skupiny RDM. b) Pripísatelnost státu 65. Otázka pripísatelnosti nevzniká v prípade, ak státne opatrenie prijme státny orgán, bez ohladu na postavenie tohto orgánu v hierarchii státnej správy, ci uz patrí k ústredným orgánom státnej správy, alebo k subjektu decentralizovanému alebo dekoncentrovanému od státu. O taký prípad islo v rozsudku Residex Capital IV ([23]EU:C:2011:814), ktorá sa týkala tých istých subjektov - podniku GHR a skupiny RDM -, toho istého druhu záruky poskytnutej tou istou osobou (pánom Scholtenom) tým istým spôsobom ultra vires a v ktorej ani nevznikla otázka pripísatelnosti, lebo záruky poskytol administratívny útvar obce. 66. Pre prípad, ak opatrenie pomoci prijal subjekt, ktorý nie je státnym orgánom v zmysle predchádzajúceho bodu, Súdny dvor v bode 51 rozsudku Francúzsko/Komisia ([24]EU:C:2002:294) velmi jasne rozhodol, ze pripísatelnost opatrenia pomoci státu nemozno automaticky vyvodit "zo samotnej skutocnosti, ze predmetné opatrenie bolo prijaté verejnoprávnym podnikom". 67. O taký prípad ide v prejednávanej veci, kedze záruky za úver Vehicles síce pôvodne poskytol GHR, administratívny útvar obce, ale 4. júna 2004 stratili úcinnost. HbR, akciová spolocnost, ktorej celé základné imanie vlastní obec a ktorá 1. januára 2004 vstúpila do práv a povinností podniku GHR, tiez 4. júna 2004 poskytla tie isté záruky v prospech spolocnosti Commerz. Záruky týkajúce sa úverov RDM I a RDM II boli od zaciatku poskytnuté verejnoprávnym podnikom HbR. 68. V takom prípade je potrebné preskúmat, ci predmetné opatrenia pomoci predsa len mozno pripísat státu, pokial boli poskytnuté takým spôsobom, ze "treba vychádzat z toho, ze orgány verejnej moci sa takým ci onakým spôsobom podielali na prijímaní týchto opatrení". ( [25]12 ) 69. Taká úcast státu je preukázaná, ak predmetné opatrenia pomoci poskytol subjekt oprávnený vykonávat výsady verejnej moci alebo subjekt, ktorý koná pod skutocnou kontrolou státu. 70. Pokial ide o kritérium výkonu výsad verejnej moci, Komisia na pojednávaní tvrdila, ze HbR nie je beznou súkromnou spolocnostou. Podla Komisie tejto spolocnosti z jej stanov vyplýva povinnost posilnovat postavenie prístavného a priemyselného komplexu v Rotterdame, podporovat bezpecnost lodnej dopravy, dozerat na poriadok a bezpecnost plavby a námornej dopravy a tiez vykonávat právomoci prístavného orgánu. Na základe toho Komisia tvrdila, ze predmetné záruky mozno pripísat holandskému státu. 71. Nestotoznujem sa s týmto stanoviskom Komisie. Podla môjho názoru opatrenie pomoci prijaté subjektom oprávneným vykonávat výsady verejnej moci mozno pripísat státu len v rozsahu, v akom - v posudzovanom prípade - toto opatrenie bolo prijaté v rámci výkonu týchto výsad. V prejednávanej veci samotné poskytnutie záruk ani dôvod, pre ktorý záruky boli poskytnuté, nespadajú do výkonu výsad verejnej moci spolocnosti HbR. 72. Treba teda preskúmat, ci predmetné záruky mozno pripísat holandskému státu na základe skutocnej kontroly, ktorú tento stát vykonáva vo vztahu k spolocnosti HbR. 73. Ako Súdny dvor rozhodol v bode 52 svojho rozsudku Francúzsko/Komisia ([26]EU:C:2002:294), "aj ked je stát schopný kontrolovat verejnoprávny podnik a vykonávat dominantný vplyv na jeho cinnost, nemozno automaticky predpokladat, ze sa táto kontrola v konkrétnom prípade skutocne vykonáva. Verejnoprávny podnik môze konat s väcsou alebo mensou mierou nezávislosti, a to v závislosti od stupna samostatnosti, ktorú mu stát ponechal". 74. Skôr nez preskúmam, ci skutocnost, ze predmetné záruky boli poskytnuté "ultra vires", bráni ich pripísaniu státu - pricom pripomínam, ze moja argumentácia vychádza z predpokladu, ze rozhodnutie o poskytnutí záruk nebolo v podstate zalozené na obchodných dôvodoch -, tak ako Gerechtshof te 's-Gravenhage sa domnievam, ze v prejednávanej veci je dostatok ukazovatelov v zmysle rozsudku Francúzsko/Komisia ([27]EU:C:2002:294) na pripísanie tohto rozhodnutia státu, co HbR ani holandská vláda navyse nespochybnujú. 75. Na pripísanie opatrenia pomoci státu na základe skutocnej kontroly sa nevyzaduje, "aby sa na základe presného presetrovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne nabádali verejnoprávny podnik, aby prijal predmetné opatrenia pomoci". ( [28]13 ) Ako Súdny dvor konstatoval v bode 54 svojho rozsudku Francúzsko/Komisia ([29]EU:C:2002:294), taký dôkaz môze byt "pre tretiu osobu velmi zlozitý, a to práve z dôvodu privilegovaných vztahov, ktoré existujú medzi státom a verejnoprávnym podnikom". 76. V prejednávanom prípade HbR a holandská vláda uznávajú, ze HbR sa nachádza pod skutocnou kontrolou holandskej vlády. Vzhladom na skutocnost, ze holandská vláda sa nezúcastnila na pojednávaní, a teda neodpovedala na otázky týkajúce sa výslovne tejto problematiky, je vsak uzitocné preukázat existenciu takej kontroly nezávisle od tohto jednoduchého konstatovania holandskej vlády v jej písomných pripomienkach. 77. Ako Súdny dvor uviedol v bode 56 svojho rozsudku Francúzsko/Komisia ([30]EU:C:2002:294), musí sa vziat do úvahy viacero ukazovatelov, "ako napríklad... úcast [subjektu, ktorý prijal predmetné opatrenie,] v struktúrach verejnej správy, povaha jeho cinností a ich vykonávanie na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými prevádzkovatelmi, právny status podniku, teda ci sa na podnik vztahuje verejné právo alebo vseobecné právo obchodných spolocností, miera kontroly vykonávanej orgánmi verejnej moci vo vztahu k riadeniu podniku alebo akýkolvek iný ukazovatel, ktorý v konkrétnom prípade svedcí o úcasti orgánov verejnej moci alebo o nepravdepodobnosti ich neúcasti na prijímaní opatrenia, a to aj vzhladom na rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna". 78. V prvom rade poukazujem na okolnosti organickej povahy. Právni predchodcovia spolocnosti HbR boli súcastou administratívy obce a uz poskytli záruky rovnakého typu (ak nie tie isté záruky!) spolocnosti tej istej skupiny RDM. ( [31]14 ) V case skutkových okolností obec vlastnila celé základné imanie spolocnosti HbR. Clenov predstavenstva a dozornej rady vymenovalo valné zhromazdenie akcionárov, teda obec. Predsedom dozornej rady bol zástupca starostu zodpovedný za prístav. Stanovy spolocnosti HbR dovolovali - aj ked len so súhlasom dozornej rady - poskytnutie záruk, o aké ide v prejednávanej veci. Tieto ukazovatele svedcia o tom, ze HbR mala obmedzenú mieru nezávislosti od obce ako jediného akcionára. 79. Vzhladom na tieto úzke väzby medzi spolocnostou HbR a obcou by bolo tazké uverit "nepravdepodobnosti... neúcasti" ( [32]15 ) státu pri poskytovaní predmetných záruk, a to tým skôr, ze v prejednávanom prípade ide o záruky poskytnuté v prospech skupiny pôsobiacej v zbrojárskej oblasti, nehovoriac o diplomatických a politických komplikáciách uvedených v preambule zmluvy o ponorkách, ktoré mohli byt dôvodom ich poskytnutia. 80. Zostáva preskúmat otázku, ci skutocnost, ze predmetné záruky boli poskytnuté ultra vires, bráni ich pripísaniu státu. 3. Bráni skutocnost, ze záruky boli poskytnuté ultra vires, ich pripísaniu státu? 81. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prvom rade jasne vyplýva, ze HbR je viazaná predmetnými zárukami napriek tomu, ze boli poskytnuté ultra vires. Vzniká teda otázka, ci skutocnost, ze pán Scholten ich poskytol ultra vires, bráni ich pripísaniu holandskému státu. 82. Na podporu svojho názoru, ze pripísanie nie je mozné, Commerz cituje návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Keus v konaní pred vnútrostátnym súdom, v ktorých vyjadril názor, ze v rozsudku Francúzsko/Komisia ([33]EU:C:2002:294) Súdny dvor zrejme mal na mysli skutocnú a faktickú úcast státu na prijímaní predmetných opatrení. Na základe tohto výkladu uvedeného rozsudku Commerz tvrdí, ze takáto skutocná a faktická úcast státu na poskytovaní predmetných záruk nie je mozná v prípade ich poskytnutia ultra vires. Inak povedané, ako by sa dalo povedat, ze v prejednávanom prípade "predmetný orgán nemohol prijat napadnuté opatrenie bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci", ( [34]16 ) ak je preukázané, ze orgány verejnej moci ani nevedeli o poskytnutí predmetných záruk? 83. Hoci sa - tak ako generálny advokát Keus - domnievam, ze úcast státu musí byt konkrétna, teda musí sa týkat predmetného opatrenia pomoci ( [35]17 ) a nie cinností verejnoprávneho podniku vo vseobecnosti, toto konstatovanie podla môjho názoru nie je uzitocné na zodpovedanie otázky pripísatelnosti opatrení prijatých konatelom verejnoprávneho podniku bez dodrzania stanov tohto podniku. 84. Ako totiz uvádza generálny advokát Keus, ukazovatele uvedené Súdnym dvorom v bodoch 55 az 57 jeho rozsudku Francúzsko/Komisia (EU: C:2002:294) sa týkajú skôr minimálnych poziadaviek týkajúcich sa dôkazu o existencii skutocnej kontroly, teda urcenia ukazovatelov, z ktorých mozno vyvodit úcast státu, ako samotného predmetu dôkazu, teda úcasti státu na prijímaní predmetných opatrení. Jednoznacne to vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, kde Súdny dvor rozhodol, ze nie je potrebné, "aby sa na základe presného presetrovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne nabádali verejnoprávny podnik, aby prijal predmetné opatrenia pomoci". 85. Napokon môze byt uzitocné poukázat na zásady medzinárodného verejného práva týkajúce sa pripísania medzinárodne protiprávneho konania státu, konkrétne na clánok 7 Clánkov Komisie pre medzinárodné právo o zodpovednosti státu za medzinárodne protiprávne konanie (dalej len "clánky o zodpovednosti státu") ( [36]18 ), ktorý je nazvaný "Prekrocenie právomoci alebo konanie v rozpore s pokynmi". 86. Tento clánok stanovuje, ze "postup státneho orgánu alebo osoby ci subjektu oprávneného vykonávat výsady verejnej moci sa povazuje za konanie státu podla medzinárodného práva, ak tento orgán, táto osoba alebo tento subjekt koná v tomto postavení, aj ked prekrocí svoju právomoc alebo porusí svoje pokyny". ( [37]19 ) 87. Toto pravidlo je dlhodobo ustálené v judikatúre medzinárodných súdov ( [38]20 ) a Komisia pre medzinárodné právo ho uznala vo svojom komentári k clánkom o zodpovednosti státu. ( [39]21 ) 88. V prejednávanom prípade - aj ked nezohladníme skutocnost, ze dozorná rada spolocnosti HbR 22. júna 2004ex post facto schválila záruku poskytnutú za úver Vehicles - je jasné, ze pán Scholten konal ako jediný konatel spolocnosti HbR a ze stanovy ani predmet cinnosti spolocnosti HbR nezakazovali poskytnutie záruk, akými boli predmetné záruky, v súvislosti s ktorými Commerz mohla úplne dôverovat záväzku spolocnosti HbR ako takému. A to tým skôr, ze Commerz získala právne stanoviská, ktoré jej potvrdili platnost poskytnutých záruk. ( [40]22 ) 89. Je pravda, ze Gerechtshof te 's-Gravenhage rozhodol, ze tieto právne stanoviská boli úmyselne vypracované nesprávne. Aj keby sme na základe toho predpokladali, ze Commerz vedela alebo mohla vediet o neplatnosti záruk vo vztahu k vnútorným stanovám podniku GHR/HbR, nemalo by to mat nijaký vplyv na pripísatelnost záruk státu. 90. Napokon - tak ako HbR a holandská vláda - zastávam názor, ze úcinnost pravidiel v oblasti státnej pomoci by mohla byt ovplyvnená, ak by bolo mozné vylúcit ich uplatnenie len z dôvodu, ze statutárny zástupca verejnoprávneho podniku v rámci prijímania opatrenia pomoci nedodrzal stanovy tohto podniku alebo sa dopustil prijímania úplatku, ako to bolo v prejednávanom prípade. 91. Pripísanie opatrenia pomoci státu má totiz cisto objektívnu povahu, pricom subjektívny pojem zavinenia státnych orgánov alebo zamestnancov alebo ich dôvody sú nepodstatné. V opacnom prípade by bola úcinnost a jednotnost uplatnovania práva státnej pomoci znacne oslabená. 92. Na prejudiciálne otázky teda treba odpovedat tak, ze záruky, akými sú predmetné záruky, mozno pripísat státu, ak predstavujú opatrenia pomoci a poskytol ich jediný konatel verejnoprávneho podniku, aj ked tento konatel, ktorý síce vystupoval v postavení konatela, prekrocil svoju právomoc alebo porusil stanovy tohto podniku. 93. Okrem tohto záveru zalozeného len na ukazovateloch prebratých z rozsudku Francúzsko/Komisia ([41]EU:C:2002:294) by som chcel tiez dodat, ze mám vázne pochybnosti o tom, ci HbR, obec a holandská vláda nemali ani najmensie podozrenie o existencii záruk poskytnutých pánom Scholtenom v prospech priemyselnej skupiny pôsobiacej v oblasti výroby a dodávky vojenského materiálu. 94. Skutkové okolnosti prejednávanej veci sú totiz velmi specifické. V tejto súvislosti poukazujem na: -- velmi prekvapivé stanovisko vlády, podla ktorej predmetné opatrenie nevyplýva z dôvodov, ktoré sú v podstate obchodné, a predstavuje státnu pomoc, ktorú teda mozno pripísat státu (aj ked toto stanovisko umoznuje nesplnit záruky), -- skutkové tvrdenia uvedené v preambule zmluvy o ponorkách, v ktorých sa spomína pokus dodávky technológie ponoriek do Taiwanu, hrozba Cínskej ludovej republiky, ze uvalí na Holandsko sankcie, vrátane odklonu svojej námornej dopravy do iného prístavu ako Rotterdam, spolupráca skupiny RDM s americkými orgánmi s cielom presunút dodávku technológie ponoriek do Taiwanu prostredníctvom iných ako holandských spolocností skupiny RDM, ako aj rokovania medzi touto skupinou a holandskou vládou o tejto dodávke, -- skutocnost, ze Commerz získala právne stanoviská potvrdzujúce zákonnost predmetných záruk, ale holandské súdy rozhodli, ze tieto stanoviská boli úmyselne vypracované nesprávne, a -- schválenie záruky spojenej s úverom Vehicles ex post facto dozornou radou spolocnosti HbR. 95. Tieto okolnosti sú mimoriadne cudné. Generálna advokátka Kokott ich oznacila za "nejasné". ( [42]23 ) VI - Návrh 96. Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Hoge Raad der Nederlanden, takto: Záruky, akými sú predmetné záruky, mozno pripísat státu, ak predstavujú opatrenia pomoci a poskytol ich jediný konatel verejnoprávneho podniku, aj ked tento konatel, ktorý síce vystupoval v postavení konatela, prekrocil svoju právomoc alebo porusil stanovy tohto podniku. __________________________________________________________________ ( [43]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [44]2 ) Kniha Ekleziastikus, kapitola 1, vers 10. ( [45]3 ) C-275/10, [46]EU:C:2011:814. ( [47]4 ) C-275/10, [48]EU:C:2011:354. ( [49]5 ) C-482/99, [50]EU:C:2002:294. ( [51]6 ) ECLI:NL:RBROT:2010:BO0530. ( [52]7 ) Pozri oznámenie Komisie o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme záruk ([53]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, bod 3.1). ( [54]8 ) Táto otázka nebola predmetom veci Residex Capital IV ([55]EU:C:2011:814) - tak ako otázka pripísatelnosti záruk poskytnutých v prospech spolocnosti RDM Aerospace NV státu -, v dôsledku coho boli tieto záruky kvalifikované ako státna pomoc. ( [56]9 ) Pozri bod 28 týchto návrhov. ( [57]10 ) Pýtal sa najmä, ci "z písomných pripomienok spolocnosti HbR po prvé vyplýva, ze predmet jej cinnosti zahrna najmä posilnovanie 'priemyselného komplexu v Rotterdame`, ako aj 'rozvoj, výstavbu, správu a prevádzkovanie prístavu a priemyselnej zóny v Rotterdame v najsirsom zmysle slova`. Po druhé v bode 17 uvedených pripomienok sa uvádza, ze v konaní vo veci samej sa tvrdilo, ze poskytnutie záruk bolo odôvodnené tak cielom zabezpecit zamestnanost v dôlezitom výrobnom odvetví prístavu, ako aj zmluvou z 28. decembra 2002, ktorou sa skupina RDM zaviazala, ze nedodá technológiu pre ponorky do Taiwanu, ktorá je spomenutá aj v bodoch 3.3 (II) a 3.4 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Prosíme, aby Commerz, HbR a holandská vláda na pojednávaní spresnili, ci z dôvodu uvedených alebo iných okolností existujú dôkazy, ktoré by nasvedcovali tomu, ze sporné záruky boli poskytnuté v záujme spolocnosti HbR a/alebo [obce] a/alebo holandského státu. Osobitne ich prosíme, aby sa vyjadrili k pravdivosti okolností uvedených v odôvodneniach A az C uvedenej zmluvy." ( [58]11 ) Rozsudky Francúzsko/Komisia ([59]EU:C:2002:294, bod 24), ako aj Association Vent De Colčre a i. (C-262/12, [60]EU:C:2013:851, bod 17). ( [61]12 ) Rozsudok Francúzsko/Komisia ([62]EU:C:2002:294, bod 52). ( [63]13 ) Tamze (bod 53). ( [64]14 ) Tieto záruky boli predmetom rozsudku vo veci Residex Capital IV ([65]EU:C:2011:814). ( [66]15 ) Rozsudok Francúzsko/Komisia ([67]EU:C:2002:294, bod 56). ( [68]16 ) Rozsudok Francúzsko/Komisia ([69]EU:C:2002:294, bod 55). ( [70]17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Association Vent De Colčre a i. ([71]EU:C:2013:851, bod 17). ( [72]18 ) UNGA A/CN.4/L.602/Rev.1. Clánky o zodpovednosti státu odporucilo státom na prijatie Valné zhromazdenie Organizácie Spojených národov (OSN) - pozri UNGA A/RES/56/83, UNGA A/RES/59/35 a UNGA A/RES/62/61. ( [73]19 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [74]20 ) Pozri Spojené národy, Maal Case, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, zv. X (1903), s. 732 a 733; La Masica Case (Velká Británia, Honduras) zo 7. decembra 1916, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, zv. XI (1916), s. 560; Thomas H. Youmans (USA) v. Spojené státy mexické z 23. novembra 1926, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, zv. IV (1926), s. 116; Francisco Mallén (Spojené státy mexické) v. USA z 27. apríla 1927, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, zv. IV (1927), s. 177; Charles S. Stephens a Bowman Stephens (USA) v. Spojené státy mexické zo 17. júla 1927, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, zv. IV (1927), s. 267 a 268; William T. Way (USA) v. Spojené státy mexické z 18. októbra 1928, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, zv. IV (1928), s. 400 a 401, ako aj Estate of Jean-Baptiste Caire v. Spojené státy mexické zo 7. júna 1929, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, zv. V (1929), s. 531. Táto zásada je tiez súcastou judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva (pozri rozsudok ESLP Ilascu a i. v. Moldavsko a Rusko z 8. júla 2004, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2004-VII, s. 90 a 106), Medziamerického súdu pre ludské práva [pozri rozsudok MASLP Velásquez-Rodríguez v. Honduras z 29. júla 1988, séria C, c. 4 (1989), body 169 az 172] a Súdu pre pohladávky Spojených státov a Iránu [pozri Petrolane, Inc. v. Iránska islamská republika (1991) 27 Iran-U.S.C.T.R. 64, s. 92]. ( [75]21 ) Body 4 az 6 komentára k clánku 7 clánkov o zodpovednosti státu. ( [76]22 ) Pozri body 19 a 21 týchto návrhov. ( [77]23 ) Pozri návrhy vo veci Residex Capital IV ([78]EU:C:2011:354, bod 2). References 1. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0005 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0006 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0007 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A354&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0008 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A685&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A177&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0009 21. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0010 22. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0011 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0012 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0013 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0014 32. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0015 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0016 35. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0017 36. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0018 37. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0019 38. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0020 39. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0021 40. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0022 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#t-ECR_62013CC0242_SK_01-E0023 43. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0001 44. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0002 45. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0003 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0004 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A354&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0005 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0006 52. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0007 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 54. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0008 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0009 57. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0010 58. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0011 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0012 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0013 64. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0014 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0015 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0016 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0017 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0018 73. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0019 74. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0020 75. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0021 76. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0022 77. file:///tmp/lynxXXXXeJjOnY/L92012-1908TMP.html#c-ECR_62013CC0242_SK_01-E0023 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A354&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab