NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PEDRO CRUZ VILLALÓN prednesené 17. júla 2014 ( [1]1 ) Spojené veci C-93/13 P a C-123/13 P Európska komisia proti Versalis SpA, Eni SpA a Versalis SpA, Eni SpA proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s chloroprénovým kaucukom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Urcenie cien a rozdelenie trhov -- Pripísatelnost protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti -- Pokuty -- Pritazujúce okolnosti -- Opakované porusovanie" 1. Tieto odvolania smerujú proti rozsudku Vseobecného súdu Versalis a Eni/Komisia ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd v prvom rade zamietol zalobu o zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 5910 v konecnom znení z 5. decembra 2007 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Zmluvy o EHP (vec COMP/38629 - Chloroprénový kaucuk) ( [3]3 ) a súcasne znízil výsku pokuty, ktorú Európska komisia ulozila solidárne spolocnostiam Eni SpA a Versalis SpA. 2. V týchto dvoch odvolaniach je klasicky uvedený súbor dôvodov spochybnujúcich predovsetkým posúdenie Vseobecného súdu, pokial ide o pripísanie konstatovaných porusení spolocnostiam, ktorým bola v prejednávanej veci ulozená povinnost zaplatenia solidárnej pokuty, a o stanovenie výsky uvedenej pokuty. 3. V prejednávanej veci bola zodpovednost za konstatované porusenia pripísaná dcérskej spolocnosti skupiny a jej materskej spolocnosti za okolností, ked dotknutá cinnost bola postupne kontrolovaná viacerými subjektmi skupiny. Nedávno mal vsak Súdny dvor prílezitost zaujat stanovisko k hlavným otázkam súvisiacim s touto problematikou, osobitne vo veciach, ktoré viedli k vyneseniu rozsudkov Eni/Komisia ( [4]4 ), a Versalis/Komisia ( [5]5 ), ktoré sa vyznacujú mnozstvom podobností s týmito vecami, takze ich tu nebudem obsírnejsie rozoberat. 4. Tieto návrhy sa naproti tomu zamerajú na to, co mozno povazovat za hlavný problém vzniknutý v súvislosti s týmito dvomi vecami, a to problém podmienok, za akých Komisia môze z dôvodu opakovaného porusovania zvýsit základnú sumu pokuty ulozenej materskej spolocnosti na základe predtým konstatovaného porusenia vo vztahu k niektorej z jej dcérskych spolocností. I - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5. Okolnosti predchádzajúce sporu a obsah napadnutého rozhodnutia zhrnul Vseobecný súd v bodoch 1 az 25 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazujem kvôli podrobnostiam. 6. Pre potreby preskúmania týchto odvolaní iba pripomeniem, ze spolocnost Polimeri Europa SpA ( [6]6 ), neskôr Versalis SpA ( [7]7 ), a jej materská spolocnost Eni SpA, ktorým je formálne urcené napadnuté rozhodnutie, boli podla jeho clánku 1 písm. d) a clánku 2 písm. d) solidárne zaviazané na zaplatenie pokuty 132160000 eur za porusenie clánku [101 ZFEÚ] tým, ze sa pocas obdobia od 13. mája 1993 do 13. mája 2002 zúcastnovali na jedinej a pokracujúcej dohode a na zosúladených postupoch v odvetví chloroprénového kaucuku. 7. V prejednávanej veci bola cinnost skupiny Eni v odvetví chloroprénového kaucuku, pôvodne prevádzkovaná spolocnostou EniChem Elastomeri, prevedená na spolocnost EniChem, neskôr [dôverné], potom od 1. januára 2002 na spolocnost Polimeri Europa, neskôr Versalis, pricom treba spresnit, ze EniChem Elastomeri a Polimeri Europa boli v 100 % vlastníctve spolocnosti Enichem, ktorá bola sama kontrolovaná spolocnostou Eni. 8. Ako vyplýva z odôvodnení 448 az 455 napadnutého rozhodnutia, spolocnosti Polimeri Europa, neskôr Versalis, bola pripísaná zodpovednost za predchádzajúce správanie spolocnosti EniChem ako jej hospodárskemu nástupcovi. 9. Ako vyplýva z odôvodnenia 457 napadnutého rozhodnutia, Eni ako posledná materská spolocnost skupiny, scasti priamo a scasti nepriamo vlastniaca 99,93 % az 100 % základného imania spolocností zodpovedných za cinnost v odvetví chloroprénového kaucuku skupiny, a to EniChem Elastomeri, EniChem, neskôr [dôverné], dalej Polimeri Europa, neskôr Versalis, bola sankcionovaná, kedze sa navyse na základe dalsích skutocností potvrdilo, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv na uvedené dcérske spolocnosti. II - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 10. Návrhom z 20. februára 2008 odvolatelky podali zalobu proti napadnutému rozhodnutiu uvádzajúcu celkovo jedenást zalobných dôvodov, sest smerujúcich k zruseniu rozhodnutia a pät smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty, ktorá im bola ulozená. 11. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom vyhovel prvej casti ôsmeho zalobného dôvodu uplatneného odvolatelkami, ked rozhodol, ze napadnuté rozhodnutie sa vyznacuje nezákonnostou spocívajúcou v tom, ze Komisia nemôze zohladnit na jednej strane pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania vo vztahu k Eni a na strane druhej pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania vo vztahu k Polimeri Europa, neskôr Versalis, vychádzajúc pritom z rozhodnutia Polypropylén ( [8]8 ) (bod 287 napadnutého rozsudku). Ako nedôvodné zamietol ostatné uplatnené zalobné dôvody v ich jednotlivých castiach. 12. V dôsledku toho znízil pokutu ulozenú odvolatelkám na 106200000 eur a rozhodol, ze majú znásat styri pätiny svojich vlastných trov konania a nahradit styri pätiny trov konania Komisie. 13. Odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu napadnuté úcastníkmi konania v rámci ich odvolaní bude v prípade potreby citované v priebehu analýzy jednotlivých uplatnených zalobných dôvodov. III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 14. Proti napadnutému rozsudku boli podané dve odvolania. 15. Komisia podala odvolanie vo veci C-93/13 P podaním z 25. februára 2013. 16. Eni a Versalis podali odvolanie vo veci C-123/13 P podaním z 15. marca 2013. 17. Obe veci boli spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 18. Jednotliví úcastníci konania boli vypocutí na verejnom pojednávaní, ktoré sa konalo 27. februára 2014 a pri prílezitosti ktorého boli vyzvaní, aby jednak zamerali svoje prednesy na jednotlivé odvolacie dôvody týkajúce sa opakovaného porusovania (prvý odvolací dôvod vo veci C-93/13 P a piaty odvolací dôvod vo veci C-123/13 P) a jednak zaujali stanovisko k rozsudkom Eni/Komisia ( [9]9 ), a Versalis/Komisia ( [10]10 ). IV - O odvolaniach 19. Komisia vo svojom odvolaní vo veci C-93/13 P uplatnuje tri odvolacie dôvody, pricom vsetky tri sú namierené proti tomu, ako Vseobecný súd posúdil zákonnost pokút ulozených spolocnostiam Eni a Versalis. Spolocnosti Eni a Versalis vo svojom odvolaní vo veci C-123/13 P uplatnujú osem odvolacích dôvodov, pricom prvé tri sú namierené proti tomu, ako Vseobecný súd posúdil kvalifikáciu porusení, a zvysných pät je namierených proti zákonnosti pokút, ktoré im boli ulozené. 20. Jednotlivé dôvody budú skúmané podla tejto dichotómie v poradí bodov napadnutého rozsudku, na ktorý sa vztahujú, pricom je vsak najprv potrebné spresnit, ze okrem prvého dôvodu uplatneného Komisiou vo veci C-93/13 P, ktorý si vyzaduje podrobnú analýzu, budú vsetky dôvody po strucnom odôvodnení zamietnuté. V - O dôvodoch týkajúcich sa toho, ako Vseobecný súd preskúmal zákonnost konstatovania porusenia (vec C-123/13 P) 21. Prvé tri dôvody odvolateliek vo veci C-123/13 P sa vztahujú na odôvodnenie napadnutého rozsudku Vseobecného súdu týkajúce sa porusenia a presnejsie pripísania porusenia spolocnostiam Eni a Versalis podla judikatúry Akzo Nobel a i./Komisia ( [11]11 ). A - O pripísaní porusenia spolocnosti Eni (prvý odvolací dôvod) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 22. Svojím prvým dôvodom odvolatelky namietajú proti posúdeniu, ktoré vykonal Vseobecný súd v bodoch 53 az 78 napadnutého rozsudku, týkajúcemu sa pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskych spolocností EniChem Elastomeri, EniChem, neskôr [dôverné], a Polimeri Europa, neskôr Versalis, spolocnosti Eni. Domnievajú sa, ze Vseobecný súd nedodrzal jednak zásady stanovené najmä v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia ( [12]12 ), jednak povinnosti vyplývajúce z poziadavky odôvodnenia. 23. Komisia navrhuje iba zamietnutie dôvodu, pricom sa odvoláva na rozsudok Eni/Komisia ( [13]13 ), v ktorom Súdny dvor zamietol podobný dôvod uplatnený v podobnom kontexte. 2. Analýza 24. Tvrdenia odvolateliek nemozno uznat. Vseobecný súd v bodoch 53 az 78 napadnutého rozsudku dostatocne právne odôvodnil, preco usúdil, ze Komisia oprávnene povazovala spolocnost Eni za spolocne a nerozdielne zodpovednú so spolocnostou Polimeri Europa, neskôr Versalis, za protiprávne správanie, ktorého sa dopústala táto spolocnost a spolocnost EniChem, neskôr [dôverné], pocas obdobia od 13. mája 1993 do 13. mája 2002. V tejto súvislosti len poukázem na odôvodnenie rozsudku Eni/Komisia ( [14]14 ), v ktorom Súdny dvor zamietol tvrdenia rovnakej povahy uvedené v podobnom kontexte, pretoze odvolatelky nepodali ziadny dôkaz o tom, ze sa Súdny dvor odklonil od odôvodnenia prijatého v tomto rozsudku. B - O pripísaní porusenia spolocnosti Versalis (druhý odvolací dôvod) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 25. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked spolocnosti Versalis pripísal porusenie v súvislosti s cinnostami týkajúcimi sa chloroprénového kaucuku pocas obdobia od 13. mája 1993 do 31. decembra 2001 ( [15]15 ), pretoze za uvedené cinnosti niesla v tom case zodpovednost len spolocnost EniChem, neskôr [dôverné]. Domnievajú sa, ze Vseobecný súd nedodrzal jednak zásadu zosobnenia sankcií a jednak povinnosti vyplývajúce z poziadavky odôvodnenia. 26. Komisia poukazuje na to, ze druhý odvolací dôvod odvolateliek sa týka posúdenia skutocností, ktoré nepodliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, a preto musí byt zamietnutý ako neprípustný, kedze sa odvolatelky neodvolávali na skreslenie skutkových okolností. Zdôraznuje, ze odvolatelky v kazdom prípade menia dosah judikatúry Súdneho dvora, na ktorú sa odvolávajú. 2. Analýza 27. Tvrdenia odvolateliek nemozno uznat. Vseobecný súd v bodoch 89 az 99 napadnutého rozsudku dostatocne právne odôvodnil, preco usúdil, ze Komisia oprávnene pripísala protiprávne správanie, ktorého sa dopustila spolocnost EniChem, neskôr [dôverné], spolocnosti Versalis, a to bez toho, aby porusila relevantnú judikatúru Súdneho dvora ( [16]16 ). V tejto súvislosti len poukázem na odôvodnenie rozsudku Versalis/Komisia ( [17]17 ), v ktorom Súdny dvor odmietol tvrdenia rovnakej povahy uvedené v podobnom kontexte, pretoze odvolatelky nepredlozili ziadny dôkaz o tom, ze sa Súdny dvor odklonil od odôvodnenia prijatého v tomto rozsudku. C - O dôkaze úcasti EniChem na karteli a dlzke trvania porusovania (tretí odvolací dôvod) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 28. Odvolatelky zdôraznujú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkové okolnosti a dôkazy, ked usúdil, ze pocas období od mája 1993 do februára 1994 a od októbra 2000 do mája 2002 boli úcastníckami kartelu. Vseobecný súd sa predovsetkým v bode 173 napadnutého rozsudku nesprávne stotoznil so záverom Komisie, ze zaciatok úcasti spolocnosti EniChem na karteli mozno urcit ako dátum stretnutia vo Florencii 12. alebo 13. mája 1993, kedze sa verejne nedistancovala od dohody o cielových trhoch, ktorá na nom bola uzatvorená. Okrem toho nesprávne dospela k záveru, ze dve stretnutia, ktoré sa uskutocnili v Leverkusene 23. apríla 2002 a v Neapole 13. mája 2002, mali protisútaznú povahu. 29. Odôvodnenie rozsudku je údajne tiez nesprávne alebo prinajmensom nedostatocné. Preto navrhujú, aby Súdny dvor opätovne preskúmal výhrady Komisie a obmedzil dlzku trvania úcasti na porusovaní na obdobie od februára 1994 do októbra 2000. 30. Komisia navrhuje zamietnut tento odvolací dôvod ako neprípustný. 2. Analýza 31. Tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako neprípustný, pretoze odvolatelky, ktoré do velkej miery opakujú tvrdenia uvedené v prvostupnovom konaní, napádajú predovsetkým to, ako Vseobecný súd posúdil skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré Komisia zohladnila na úcely urcenia dátumu zaciatku a ukoncenia ich úcasti na karteli (body 147 az 204 napadnutého rozsudku), pricom vsak presne neuvádzajú skutkové okolnosti, ktoré Vseobecný súd údajne skreslil, ani nepreukazujú nesprávnu analýzu, ktorá ho pri posudzovaní viedla k takémuto skresleniu. ( [18]18 ) 32. Podotknem len, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd rozhodol (bod 168 napadnutého rozsudku), ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze úcast spolocnosti EniChem na karteli sa zacala pocínajúc stretnutím vo Florencii 12. alebo 13. mája 1993, pricom okrem dalsích nenamietaných skutocností vychádzal z toho, ze spolocnost bola uvedená v uzavretej dohode, od ktorej sa nedistancovala. Okrem toho odvolatelky, ktoré neposkytli ani najmensí dôkaz o tom, ze sa spolocnost EniChem skutocne verejne distancovala od dohody uzatvorenej na uvedenom stretnutí ( [19]19 ), neuviedli, v com spocíva skreslenie skutkových okolností a dôkazov týmto konstatovaním. VI - O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa toho, ako Vseobecný súd preskúmal zákonnost pokút (veci C-93/13 P a C-123/13 P) A - O urcení základnej sumy pokuty (stvrtý odvolací dôvod vo veci C-123/13 P) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 33. Stvrtý odvolací dôvod odvolateliek, ktorý sa skladá z dvoch castí, je zalozený na tom, ako Vseobecný súd posúdil urcenie základnej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, zo strany Komisie. V rámci prvej casti odvolacieho dôvodu tvrdia v súvislosti s bodmi 239 a 240, 242, 247 a 249 napadnutého rozsudku, ze Vseobecný súd porusil právo Únie, a najmä zásadu spravodlivého zaobchádzania, zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze sa vzdal výkonu svojej neobmedzenej právomoci pri preskúmaní dôkazov, ktoré odvolatelky predlozili s cielom spochybnit urcenie základnej sumy dodatocnej pokuty Komisiou. Vseobecný súd predovsetkým nevzal do úvahy ich výhrady zalozené na tom, ze Komisia neuplatnila bod 18 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ( [20]20 ). V rámci druhej casti odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, pricom sa v tejto súvislosti odvolávajú na svoj tretí odvolací dôvod, ze násobitel dlzky trvania stanovenej v bode 24 usmernení sa mal znízit na 6,75, co zodpovedá 6 rokom a 9 mesiacom skutocnej úcasti spolocnosti Versalis na porusovaní. 34. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod, ktorý iba celkovo odkazuje na tvrdenia uplatnené v prvostupnovom konaní, treba zamietnut ako neprípustný. 2. Analýza 35. Prvú cast odvolacieho dôvodu odvolateliek treba zamietnut ako neprípustnú, pretoze v skutocnosti smeruje iba k dosiahnutiu preskúmania zaloby podanej na Vseobecnom súde, ktoré podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora nie je v právomoci Súdneho dvora. ( [21]21 ) V tejto súvislosti stací uviest, ze odvolatelky sa vseobecne odvolávajú na svoju zalobu v prvostupnovom konaní, pricom uvádzajú niektoré skutocnosti, ktoré Vseobecný súd nezohladnil, ale neobjasnujú, v com spocíva údajné nesprávne právne posúdenie z jeho strany, ani nenamietajú výklad alebo uplatnenie práva Únie zo strany Vseobecného súdu. ( [22]22 ) Výhradu zalozenú na neuplatnení bodu 18 usmernení treba takisto zamietnut ako neprípustnú, pretoze odvolatelky tvrdia iba to, co Komisia spochybnuje a co tvrdili na pojednávaní pred Vseobecným súdom. Okrem toho so zretelom na navrhovanú odpoved na tretí odvolací dôvod treba zamietnut aj druhú cast odvolacieho dôvodu. B - O kvalifikácii opakovaného porusovania spolocnostou Eni (prvý odvolací dôvod vo veci C-93/13 P) 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 36. Vseobecný súd v bode 275 napadnutého rozsudku rozhodol, ze konstatované porusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemozno vo vztahu k Eni povazovat za opakované porusovanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (body 268 az 275) v podstate vyplýva, ze tento záver súbezne potvrdzujú úvahy dvojakého charakteru. 37. Prvá úvaha znie, ze Komisia vo svojich rozhodnutiach Polypropylén a PVC II ( [23]23 )"ani netvrdila, ani nedokázala", ze spolocnosti, na ktoré sa rozhodnutia vztahovali, cize Anic SpA a EniChem, nezávisle neurcovali svoje správanie na predmetnom trhu v obdobiach, ked dochádzalo k porusovaniu, a teda ze tvoria s Eni jeden hospodársky subjekt (bod 272 napadnutého rozsudku). Eni tak ani nebola sankcionovaná, ani jej nebolo urcené oznámenie výhrad (body 272 a 274). 38. Druhá úvaha znie, ze Eni ako materská spolocnost nemohla preukázat, ze s oboma podnikmi, ktorým boli uvedenými rozhodnutiami ulozené sankcie, netvorí jednu hospodársku jednotku. Spolocnost Eni preto nebolo mozné povazovat za zodpovednú za predchádzajúce porusenie, inak by doslo k poruseniu jej práva na obhajobu a presnejsie práva namietat prípadnú existenciu hospodárskej jednotky s dvoma sankcionovanými podnikmi (body 273 a 274 napadnutého rozsudku). 39. Vseobecný súd vsak v bode 276 napadnutého rozsudku rozhodol, ze skutocnost, ze voci Eni nemozno konstatovat ziadne opakované porusovanie, nemôze mat sama osebe za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia alebo znízenie sumy ulozenej pokuty, kedze konstatovanie opakovaného porusovania vo vztahu k Polimeri Europa, neskôr Versalis, môze odôvodnit zvýsenie sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 40. Komisia v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-93/13 P, ktorý sa skladá z dvoch castí, tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia nesprávne zvýsila z dôvodu opakovaného porusenia základnú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Eni. Osobitne poukazuje na body 271 az 274 napadnutého rozsudku. 41. V rámci prvej casti tohto prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu dodrziavania práva na obhajobu pri konstatovaní opakovaného porusovania, ked v podstate dospel k záveru, ze opakované porusovanie vo vztahu k spolocnosti Eni nemozno konstatovat, pretoze nemala moznost vyvrátit domnienku, ze vykonávala úplnú kontrolu nad podnikmi, ktorým boli urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II. 42. Komisia sa s odvolaním na rozsudok Vseobecného súdu Shell Petroleum a i./Komisia ( [24]24 ) domnieva, ze právo na obhajobu bolo zarucené, kedze v case, ked oznámila svoj zámer konstatovat opakované porusovanie, poskytla úcastníkom konania moznost preukázat, ze jej podmienky nie sú splnené. V prejednávanej veci malo íst o tento prípad. Bod 416 oznámenia o výhradách upozornuje svojich adresátov konkrétne na bod 28 prvú zarázku usmernení z roku 2006, ktorá sa týka opakovaného porusovania, pricom poznámka pod ciarou 483 v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutia PVC II a Polypropylén. Eni sa vsak nesnazila ani vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu, ktorý uplatnovala na podniky, ktorým boli urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II, ani sa so zretelom na cas, ktorý uplynul od prijatia týchto dvoch rozhodnutí, nesnazila poukázat na to, ze v tomto ohlade nemala moznost predlozit relevantné dôkazy. 43. Komisia dodáva, ze úcelom konstatovania opakovaného porusovania nie je sankcionovat so spätnou úcinnostou prvé porusenie, ale iba vyvodit dôsledky nového porusenia, ktorého sa podnik dopustil. 44. V rámci druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa v kazdom prípade dopustil aj zjavného porusenia clánku 101 ZFEÚ, ked rozhodol, ze spolocnosti Eni nemôze prisúdit zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila v minulosti a za ktoré nebola sankcionovaná. Konstatovanie opakovaného porusovania údajne nevychádza z predchádzajúceho ulozenia penaznej sankcie, ale iba z konstatovania existencie predchádzajúceho porusenia. 45. V prejednávanej veci pritom opakované porusovanie zo strany spolocnosti Eni nebolo konstatované z dôvodu, ze bola "povazovaná za zodpovednú za predchádzajúce porusenie", ale preto, lebo mala 100 % kontrolu nad dcérskou spolocnostou, ktorej bola predtým ulozená pokuta, a podnik, ktorý s touto spolocnostou tvorí, sa dopustil nového porusenia, za ktoré treba ulozit pokutu, ktorá by sa mala zvýsit z dôvodu opakovania. 46. Eni naproti tomu tvrdí, ze ju nemozno povazovat za spolocnost, ktorá sa opakovane dopustila porusenia, pretoze nikdy nebola úcastníkom konania vo veciach Polypropylén a PVC II, neboli jej urcené rozhodnutia o porusení a dokonca v nich ani nebola uvedená, nedostala ziadosti o informácie ani oznámenia o výhradách a nebola vypocutá v rámci vypocutia. Následné pripísanie zodpovednosti za opakované porusovanie na základe domnienky, ktorú nikdy nemala moznost vyvrátit, nie je, ako konstatoval Vseobecný súd, v súlade so zásadou dodrziavania práva na obhajobu. 3. Analýza 47. Najskôr treba pripomenút, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora institúcie Únie nemusia preukázat záujem na konaní, aby mohli podat odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu. ( [25]25 ) Skutocnost, ze prvý odvolací dôvod Komisie je namierený proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktorým Vseobecný súd konstatoval pochybenie Komisie, ked v clánku 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala opakované porusovanie zo strany spolocnosti Eni, pricom vsak predmetné rozhodnutie nezrusila, preto nemôze viest Súdny dvor k vyhláseniu neprípustnosti uvedeného odvolania pre neexistenciu záujmu na konaní. 48. Po tomto spresnení je pred preskúmaním dôvodnosti odvolacieho dôvodu Komisie potrebné pripomenút relevantnú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa opakovaného porusovania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze ( [26]26 ) a presne vymedzit problém spojený s touto vecou. Ako sme práve videli, táto vec sa týka osobitného prípadu konstatovania opakovaného porusovania v kontexte porusení nasledujúcich po sebe, ktorých sa dopustili spolocnosti skupiny, a presnejsie osobitnej situácie, ked bolo opakované porusovanie zo strany materskej spolocnosti konstatované iba na základe predchádzajúceho správania jednej z jej dcérskych spolocností. a) Úvodné pripomienky o osobitostiach konstatovania opakovaného porusovania v kontexte porusení nasledujúcich po sebe, ktorých sa dopustili spolocnosti skupiny 49. Výska pokuty, ktorú Komisia môze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ( [27]27 ) ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti porusili clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, sa urcuje podla závaznosti porusenia a v prípade potreby podla dlzky jeho trvania. ( [28]28 ) 50. Opakované porusovanie je jedným z faktorov, ktorý je podla iteratívnej judikatúry Súdneho dvora ( [29]29 ), rovnako ako Vseobecného súdu, potrebné zohladnit pri analýze závaznosti porusenia ako pritazujúcu okolnost ( [30]30 ). Opakované porusovanie, ktoré je uz vymedzené v usmerneniach ( [31]31 ), je pritazujúca okolnost, ktorá môze odôvodnit zvýsenie základnej sumy pokuty ulozenej ktorémukolvek podniku, ktorý bol uznaný vinným z toho, ze sa dopustil alebo opakovane sa dopustil rovnakého alebo podobného porusenia, ako je predchádzajúce porusenie konstatované Komisiou alebo vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz. 51. Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania, ktorého úcelom je podnietit podniky, ktoré majú sklon obchádzat pravidlá hospodárskej sútaze, k zmene svojho správania ( [32]32 ), patria do právomoci Komisie, pokial ide o výber faktorov, ktoré treba vziat do úvahy pri urcovaní výsky pokút ( [33]33 ). 52. Okrem týchto spresnení Súdny dvor na rozdiel od Vseobecného súdu naozaj nikdy blizsie nevymedzil pojem "opakované porusovanie". 53. Podla najrozsírenejsej definície ( [34]34 ) pouzívanej Vseobecným súdom "pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, ako jej bola ulozená sankcia za podobné porusenia" ( [35]35 ). 54. Súdny dvor ( [36]36 ) vsak rozhodol, cím potvrdil judikatúru Vseobecného súdu v tejto oblasti ( [37]37 ), ze "pojem opakované porusovanie neznamená nevyhnutne konstatovanie predchádzajúcej penaznej sankcie, ale iba konstatovanie predchádzajúceho porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva". 55. Preto velmi schematicky akékolvek konstatovanie opakovaného porusovania v práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze predpokladá opakovanie toho istého porusenia (zhodnost porusenia) tým istým páchatelom (zhodnost páchatela). 56. Konstatovanie opakovaného porusovania zo strany podnikov vlastnených spolocnostami, ktoré sú súcastou skupiny spolocností, má vsak urcité specifiká, ako to dokazuje táto vec. Táto vec totiz objasnuje tazkosti, ktoré môzu byt spojené s posúdením podmienky opakovaného porusovania viazanej na zhodnost podniku, ktorý sa dopustil porusenia, nie vseobecne, ale v osobitnom prípade, ked sú po sebe nasledujúce porusenia práva hospodárskej sútaze pripísatelné rôznym spolocnostiam tej istej skupiny, pricom podmienka podobnosti porusení tu nie je predmetom diskusie. 57. Nasledujúce úvahy sa preto netýkajú podmienok konstatovania opakovaného porusovania vo vseobecnosti, ale len prípustnosti postupu Komisie ( [38]38 ) spocívajúceho vo zvýsení základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti, ktorá je súcastou skupiny spolocností, za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze na základe pritazujúcej okolnosti, pricom sa pouzije siroké vymedzenie podniku ako hospodárskej jednotky v zmysle judikatúry Akzo Nobel ( [39]39 ). 58. Obmedzím sa len na pripomenutie v tejto súvislosti, ze v súlade s touto judikatúrou protiprávne správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, svoje správanie na trhu "neurcuje nezávisle", ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. 59. Týmto sa pripústa, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na jej správanie a ze existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto podmienok Komisii stací dokázat, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve jej materskej spolocnosti, aby mohla usúdit, ze táto materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti, a povazovat materskú spolocnost za spolocne a nerozdielne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti, pokial táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, neposkytne dostatocné dôkazy o tom, ze sa jej dcérska spolocnost na trhu správa nezávisle. 60. Tri hlavné prípady, ktoré v tejto súvislosti teoreticky pripadajú do úvahy, mozno opísat nasledujúcim spôsobom. Najprv mozno uvazovat o predchádzajúcom porusení zo strany dcérskej spolocnosti skupiny s cielom preukázat opakované porusovanie vo vztahu k inej dcérskej spolocnosti tejto skupiny. Dalej mozno uvazovat o predchádzajúcom porusení zo strany dcérskej spolocnosti skupiny s cielom preukázat opakované porusovanie vo vztahu k materskej spolocnosti z dôvodu správania tej istej dcérskej spolocnosti alebo inej dcérskej spolocnosti skupiny. Napokon mozno uvazovat o predchádzajúcom porusení zo strany dcérskej spolocnosti skupiny s cielom preukázat opakované porusovanie vo vztahu k materskej spolocnosti skupiny ( [40]40 ), ked bola táto spolocnost sankcionovaná z dôvodu svojho vlastného správania ( [41]41 ). Práve tento posledný predpoklad je predpokladom v tejto veci. 61. To, co navzájom zblizuje tieto tri predpoklady a co je podstatou tohto sporu, je skutocnost, ze pri vymedzení pojmu podnik ako hospodárska jednotka Komisia môze zvýsit sankciu ulozenú materskej spolocnosti na základe predchádzajúceho porusenia, ktorého sa dopustil podnik, za ktorý nesie zodpovednost dcérska spolocnost, ktorú materská spolocnost kontrolovala, a to aj vtedy, ked uvedená materská spolocnost nebola sankcionovaná za toto prvé porusenie a nebola úplne transparentná v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu prvého rozhodnutia. 62. Vseobecný súd mal viackrát prílezitost preskúmat zákonnost tejto rozhodovacej praxe Komisie. Jeho stanovisko vseobecne oscilovalo medzi tromi stanoviskami, pricom prvým ju v podstate schválil ( [42]42 ), cím otvoril cestu rozvoju spornej rozhodovacej praxe Komisie, druhým ju v podstate zamietol na základe nesplnenia velmi prísnej povinnosti zdôvodnenia ( [43]43 ) a tretím ju v podstate zamietol ( [44]44 ) z dôvodov, ktoré súvisia najmä s právom na obhajobu materských spolocností povazovaných za spolocnosti, ktoré sa za takých podmienok opakovane dopustili porusení. 63. Súdny dvor mal nateraz iba jednu prílezitost preskúmat posúdenie rozhodovacej praxe Komisie Vseobecným súdom. V nedávnych rozsudkoch Eni/Komisia ( [45]45 ) a Versalis/Komisia ( [46]46 ), vynesených neskôr ako napadnutý rozsudok, v prejednávanej veci potvrdil rozsudky Vseobecného súdu Eni/Komisia ( [47]47 ) a Polimeri Europa/Komisia ( [48]48 ), ktorými sa zrusuje rozhodnutie konstatujúce opakované porusovanie materskou spolocnostou za okolností podobných okolnostiam prejednávanej veci az identických s nimi. V podstate rozhodol, ze v prípade, ak sa Komisia rozhodne ulozit spolocnosti pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a na základe opakovania porusenia zvýsit základnú sumu tejto pokuty, musí "spolu s rozhodnutím, ktorým sa ukladá uvedená pokuta[ ( [49]49 )], poskytnút výklad umoznujúci súdom Únie, ako aj tejto spolocnosti pochopit povahu a rozsah úcasti tejto spolocnosti na predchádzajúcom porusení". V prípade, ak sa domnieva, ze predmetná spolocnost bola súcastou podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie týkajúce sa predchádzajúceho porusenia, predovsetkým musí toto tvrdenie dostatocne právne zdôvodnit. 64. V týchto dvoch rozsudkoch sa Súdny dvor v prejednávanej veci domnieval, ze napadnuté rozhodnutie, ktorým sa materskej spolocnosti skupiny spolocností ukladá pokuta, ktorej základná suma bola zvýsená pre opakovanie porusenia za okolností velmi podobných okolnostiam tejto veci, nie je dostatocne odôvodnené a informácie, ktoré obsahuje, nijako neumoznujú pochopit v akom postavení a rozsahu uvedená materská spolocnost, ktorá nie je uvedená medzi adresátmi predchádzajúcich rozhodnutí Polypropylén a PVC II, bola implikovaná v týchto rozhodnutiach. ( [50]50 ) 65. Z týchto rozsudkov sa vyvodzuje, ze Súdny dvor v zásade nevylucuje, ze Komisia má moznost uplatnit pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania za okolností, ako sú okolnosti prejednávanej veci, pricom vsak prípustnost tejto praxe viaze na podmienku, ze rozhodnutie, ktorým sa konstatuje druhé porusenie a prihliada sa na opakovanie porusenia vo vztahu k materskej spolocnosti, prinajmensom splna presné poziadavky, ktoré stanovuje. Treba uviest, ze Súdny dvor sa tak pústa do analýzy situácie v stádiu prijatia rozhodnutia, ktorým sa prihliada na opakovanie porusenia a konstatuje sa druhé porusenie, a nie v stádiu prijatia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje prvé porusenie, ako to urobil Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. b) Nezlucitelnost prístupu Vseobecného súdu s judikatúrou Súdneho dvora a rozhodnutie o odvolaní 66. Prvý odvolací dôvod Komisie, v rámci ktorého Komisia predovsetkým tvrdí, ze v rozpore s tým, ako rozhodol Vseobecný súd, môze byt opakované porusovanie zohladnené vo vztahu k materskej spolocnosti skupiny spolocností v prípade, ze tejto materskej spolocnosti nebola ulozená ziadna predchádzajúca sankcia, pokial sa preukáze, ze tvorila hospodársku jednotku s inou spolocnostou, ktorá bola sama predtým sankcionovaná a v priebehu prijímania druhého rozhodnutia konstatujúceho opakovanie porusenia mala moznost vyvrátit domnienku, ze skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost, ktorá bola predtým sankcionovaná, je potrebné preskúmat práve z hladiska predchádzajúcich úvah. 67. Najprv zdôraznujem, ze sa zretelne ukazuje, ze napadnutý rozsudok, ktorý je v súlade s úvahami v rámci tretej a poslednej línie judikatúry rozobranej Vseobecným súdom a ktorý v zásade vylucuje akékolvek konstatovanie opakovaného porusovania za okolností, ako sú okolnosti prejednávanej veci, nie je zlucitelný s judikatúrou Súdneho dvora. 68. Nesprávne právne posúdenia Vseobecného súdu, ktoré by mohli odôvodnit zrusenie napadnutého rozsudku, vsak neznamenajú, ze odvolaniu Komisie sa musí vyhoviet, ani to, ze rozsudok Vseobecného súdu musí byt zrusený, ak sa výrok napadnutého rozsudku javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov. ( [51]51 ) 69. Posúdenie Vseobecného súdu, ze Komisia nemôze zohladnit pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania vo vztahu k spolocnosti Eni, sa v prvom rade javí ako dôvodné konkrétne z hladiska poziadaviek stanovených Súdnym dvorom v rozsudkoch Eni/Komisia ( [52]52 ) a Versalis/Komisia ( [53]53 ). Predovsetkým sa javí ako dôvodné z hladiska poziadaviek vyplývajúcich zo záruky práva na obhajobu materskej spolocnosti sankcionovanej za opakované porusovanie za okolností, ako sú okolnosti tohto prípadu, co je otázka, ku ktorej Súdny dvor este nemal prílezitost sa vyjadrit. i) Nezlucitelnost prístupu Vseobecného súdu s judikatúrou Súdneho dvora 70. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze v podstate nebolo mozné zohladnit opakované porusovanie materskej spolocnosti za okolností tohto prípadu, to znamená za predpokladu, ze prvá sankcia bola ulozená dcérskej spolocnosti predmetnej materskej spolocnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, bez toho, aby bolo automaticky dotknuté jej právo na obhajobu. Materská spolocnost postavená do v takej situácie nemohla byt "v case predchádzajúceho porusenia" ( [54]54 ) schopná vyvrátit domnienku, ze skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju sankcionovanú dcérsku spolocnost. Skutocnost, ze sa materská spolocnost nemohla obhájit, súvisí s tým, ze jej nebolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje prvé porusenie, za toto porusenie nebola sankcionovaná a v rámci tohto konstatovania nedostala oznámenie o výhradách. ( [55]55 ) 71. Z napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze opakované porusovanie zo strany právnickej osoby nemozno konstatovat bez toho, aby uvedenej osobe bola predtým ulozená sankcia. Kazdé konstatovanie opakovaného porusovania je teda podmienené nielen pripísaním dvoch podobných opakovaných porusení tomu istému podniku, ale aj skutocným ulozením sankcie tej istej osobe za tieto porusenia. Pojem "opakované porusovanie" teda znamená skutocné ulozenie sankcie tej istej osobe za dve podobné porusenia nasledujúce po sebe. ( [56]56 ) 72. Celkový prístup k opakovanému porusovaniu, ktorý zastáva Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, sa teda od základu dostáva do priameho rozporu s tým, ako Súdny dvor rozhodol vo svojom rozsudku Groupe Danone/Komisia ( [57]57 ). V kazdom prípade uz nie je v súlade s prístupom, ktorý si Súdny dvor zvolil vo svojich rozsudkoch Eni/Komisia ( [58]58 ) a Versalis/Komisia ( [59]59 ). 73. Z týchto rozsudkov totiz vyplýva, ze konstatovanie opakovaného porusovania za rovnakého predpokladu ako v tomto prípade v zásade nemozno vylúcit, pokial je spojené s potrebnými zárukami, a najmä podmienené splnením konkrétnej povinnosti odôvodnenia. Z toho sa v sirsej miere odvodzuje, ze tazkosti spôsobené takýmto konstatovaním osobitne v súvislosti s dodrzaním práva materskej spolocnosti na obhajobu netreba riesit v stádiu prijatia prvého rozhodnutia o porusení, ako rozhodol Vseobecný súd, ale v stádiu prijatia druhého rozhodnutia o porusení, ako tvrdila Komisia. 74. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorého sa dopustila spolocnost Eni, nemozno vo vztahu k nej povazovat za opakované porusovanie, pricom sa opiera len o konstatovanie, ze z dôvodu, ze nebola sankcionovaná rozhodnutiami Polypropylén a PVC II, na ktoré sa odvoláva Komisia, a v rámci prijatia týchto rozhodnutí nebola adresátom oznámenia o výhradách, nemohla v case predchádzajúceho porusenia predlozit svoje argumenty, aby mohla namietat skutocnost, ze s podnikmi sankcionovanými týmito rozhodnutiami tvorí hospodársku jednotku. 75. Prvý odvolací dôvod, ktorý uviedla Komisia, je teda vo svojej prvej casti dôvodný. Neznamená to vsak, ze odvolaniu treba vyhoviet, pretoze dôvodnost napadnutého rozsudku vyplýva z iného právneho základu, ako je to v tomto prípade, z dvoch dôvodov. ii) Konstatovanie nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 76. Najprv treba uviest, ze podla vsetkého sa nemozno domnievat, ze napadnuté rozhodnutie splna poziadavky odôvodnenia stanovené Súdnym dvorom v jeho rozsudkoch Eni/Komisia ( [60]60 ) a Versalis/Komisia ( [61]61 ), pretoze nespresnuje ani v akom postavení, ani predovsetkým v akom rozsahu, bola spolocnost Eni implikovaná v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. 77. V odôvodneniach 540 a 541 napadnutého rozhodnutia, citovaných Vseobecným súdom v bode 255 napadnutého rozsudku, sa totiz uvádza len to, ze spolocnost Eni treba povazovat za spolocnost, ktorá sa opakovane dopustila porusovania, so spresnením v poznámke pod ciarou 517, ze Anic, dcérska spolocnost skupiny Eni, bola sankcionovaná za úcast na karteli konstatovanou rozhodnutím Polypropylén z 23. apríla 1986 a EniChem bola sankcionovaná za úcast na karteli konstatovanou rozhodnutím PVC II z 27. júla 1994. 78. Kedze úcastníci konania boli vyzvaní, aby zaujali stanovisko k týmto dvom rozsudkom z hladiska opakovaného porusovania, ktorého sa týkajú, v línii týchto dvoch rozsudkov mozno uvazovat o potvrdení rozsudku Vseobecného súdu prostredníctvom nahradenia odôvodnenia, pretoze Súdny dvor má dostatocné informácie na to, aby dospel k záveru, ze posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom je v kazdom prípade dôvodné pre nedostatok odôvodnenia. 79. Domnievam sa vsak, ze Súdny dvor by mal vyuzit prílezitost, ktorá sa mu ponúka v súvislosti s týmito vecami, na dôslednejsiu analýzu zákonnosti rozhodovacej praxe Komisie a okrem uz identifikovaného problému odôvodnenia riesit zásadnejsiu otázku zarucenia práva na obhajobu osoby povazovanej za osobu, ktorá sa opakovane dopustila porusenia, ktorá sa natíska v súvislosti s rozhodovacou praxou. iii) Konstatovanie nedodrzania práva spolocnosti Eni na obhajobu 80. Hoci pre potreby práva v oblasti hospodárskej sútaze konstatovanie opakovaného porusovania osobou neznamená nevyhnutne, ako uviedol Súdny dvor vo svojom rozsudku Groupe Danone/Komisia ( [62]62 ), konstatovanie predchádzajúcej penaznej sankcie ulozenej uvedenej osobe, ale iba konstatovanie predchádzajúceho porusenia práva, minimálne znamená to, ze táto osoba bola uz na zaciatku konania, ktoré muselo vyústit do sankcie a konstatovania opakovaného porusovania, vopred a odôvodnene informovaná o tom, ze má v tomto smere moznost v plnom rozsahu si zabezpecit obhajobu. 81. Takáto poziadavka sa presadzuje s este väcsou silou v kontexte uplatnovania práva v oblasti hospodárskej sútaze vo vztahu k skupine spolocností, ked sa uvazuje o zvýsení sankcie ulozenej osobe nie na základe rozhodnutia konstatujúceho podobné porusenie, ktorého sa predtým dopustila predmetná osoba, cize na základe cinu právne konstatovaného a preukázaného konecným rozhodnutím, ale jednoducho na základe konstatovania, ze jej prípadne bolo a mohlo byt pripísatelné predchádzajúce podobné porusenie bez toho, aby bolo konstatované rozhodnutím, ktoré jej bolo urcené. 82. Konstatovanie opakovaného porusovania za okolností, ako sú okolnosti tohto prípadu, je teda prípustné len v prípade, ze Komisia splní nielen poziadavky odôvodnenia, ktoré Súdny dvor uz stanovil vo svojich rozsudkoch Eni/Komisia ( [63]63 ) a Versalis/Komisia ( [64]64 ), ale aj dodrzí prísnu záruku práva na obhajobu spolocnosti, o ktorej sa tvrdí, ze sa opakovane dopustila porusenia. 83. Komisia by preto mala najskôr zaslat materskej spolocnosti oznámenie o výhradách, ktorým jej osobitne oznámi svoj zámer sankcionovat ju a zvýsit sankciu, ktorú jej ulozila, z dôvodu opakovaného porusovania, a súcasne jej objasní, na základe coho a presne z akých dôvodov. Nestací teda, aby Komisia uviedla "poznámku" o existencii rozhodnutia, ktorým sa konstatuje predchádzajúce porusenie. Naopak, okrem toho by mala spresnit, pokial uvedené rozhodnutie sankcionuje inú spolocnost a nevztahuje sa na materskú spolocnost ani ju neuvádza, nielen to, ze na úcely konstatovania opakovaného porusovania hodlá vychádzat z domnienky, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na sankcionovanú spolocnost, ale i svoje dôvody na takúto domnienku, ako aj dôvody, preco povazuje za nevyhnutné zvýsit sankciu za opakované porusovanie. 84. Práve za týchto podmienok bude môct vopred a riadne informovaná materská spolocnost vyvrátit domnienku, na ktorej je zalozené konstatovanie opakovaného porusovania, a tak si vhodne zabezpecit obhajobu s ohladom na prijatie konecného rozhodnutia o sankcii. Táto poziadavka sa uplatnuje o to intenzívnejsie, ze v prípade materskej spolocnosti vzdy existujú, niekedy o niekolko rokov neskôr, objektívne tazkosti s vyvrátením domnienky, ze skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost povazovanú za zodpovednú a sankcionovanú za prvé porusenie. 85. V tejto súvislosti treba podotknút, ze tieto poziadavky na Komisiu nie sú ani prísnejsie, ani menej prísne, ale sú rovnaké ako tie, ktoré by na nu boli kladené v prípade, ak by skutocne pripísala prvé porusenie materskej spolocnosti ako spolocnosti, ktorá skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na sankcionovanú dcérsku spolocnost. Splnenie týchto poziadaviek sa jednoducho v tomto prípade vyzaduje az neskôr, v case, ked sa takpovediac aktivuje pripísatelnost prvého porusenia materskej spolocnosti. 86. V skutocnosti treba pripomenút, ze ako vyplýva z iteratívnej judikatúry, zásada dodrziavania práva na obhajobu vylucuje, aby sa za oprávnené mohlo povazovat rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá podniku pokutu v oblasti hospodárskej sútaze bez toho, aby mu vopred oznámila výhrady, ktoré voci nemu zohladnila, pricom so zretelom na jeho dôlezitost ako základnej procesnej záruky musí byt v oznámení o výhradách nielen presne vymedzená právnická osoba, ktorej bude mozné ulozit pokuty, co si vyzaduje identifikovat ju ( [65]65 ), ale aj v akom postavení sa uvedenej právnickej osobe vytýkajú uvedené skutocnosti, a toto oznámenie musí byt následne uvedenej osobe zaslané ( [66]66 ). 87. Komisia v prejednávanej veci vo svojich písomných podaniach uviedla, ze oznámením o výhradách boli na opakované porusovanie upozornení tí, ktorým bolo urcené. ( [67]67 ) 88. Za okolností, ako sú okolnosti tohto prípadu, sa vsak Komisia nemôze povazovat za oslobodenú od svojich povinností iba z dôvodu tejto poznámky. Naopak, prislúcha jej v oznámení o výhradách presne uviest dôvody, preco sa nazdávala, ze môze vychádzat z domnienky, ze spolocnost Eni môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoje dve dcérske spolocnosti sankcionované uvedenými rozhodnutiami, ako aj dôvody, preco mala v úmysle aktivovat túto domnienku na úcely zvýsenia sankcie, ktorú jej zamýslala ulozit. 89. Splnenie týchto poziadaviek sa pozaduje tým viac, ze Eni bola úplne transparentná v rámci konstatovania prvých porusení, pretoze ani nebola adresátom konecných rozhodnutí, ani v nich nebola uvedená a samotná moznost, ze konstatované porusenia jej dcérskych spolocností jej mohli byt pripísané, nebola spomenutá. 90. Napriek nedostatkom napadnutého rozsudku je preto potrebné potvrdit posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia nemohla zohladnit pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania vo vztahu k spolocnosti Eni, pricom napadnuté rozhodnutie sa v kazdom prípade javí ako porusujúce právo spolocnosti Eni na obhajobu a nedostatocne odôvodnené. C - O kvalifikácii opakovaného porusovania zo strany Versalis a ulození spolocnej a nerozdielnej povinnosti zaplatit zvýsenú sumu pokuty spolocnosti Eni (piaty odvolací dôvod vo veci C-123/13 P) 1. Odôvodnenie napadnutého rozsudku 91. Vseobecný súd v podstate v bodoch 277 az 280 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia môze vychádzat z rozhodnutia PVC II, ktorým bola spolocnost EniChem sankcionovaná, na úcely konstatovania opakovaného porusovania zo strany Polimeri Europa, neskôr Versalis, a zvýsenia sumy pokuty, v prípade ktorej bola Eni spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie, pretoze Polimeri Europa bola hospodárskym nástupcom spolocnosti EniChem v prípade cinnosti spojenej s chloroprénovým kaucukom a sama osebe bola zodpovedná za druhé porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí, ktorého sa táto spolocnost dopústala pocas obdobia od 13. mája 1993 do 31. decembra 2001. 92. Na druhej strane vsak v bodoch 281 a 282 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nemôze na úcely konstatovania opakovaného porusovania zo strany Polimeri Europa vychádzat z rozhodnutia Polypropylén, pretoze Eni v podstate nemohla byt kvalifikovaná ako spolocnost, ktorá sa opakovane dopustila porusenia, z dôvodov vysvetlených v bodoch 272 az 274 napadnutého rozsudku a preskúmaných vyssie. Preto aj v tejto súvislosti vyhlásil napadnuté rozhodnutie za nezákonné (bod 287 napadnutého rozsudku) a práve na tomto základe rozhodol znízit percentuálne zvýsenie pokuty ulozenej odvolatelkám zo 60 na 50 % (bod 367 napadnutého rozsudku). 2. Tvrdenia úcastníkov konania 93. Vo svojom piatom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil, ze pritazujúca okolnost spocívajúca v opakovanom porusovaní je uplatnitelná vo vztahu k spolocnosti Polimeri Europa, neskôr Versalis, na základe ulozenia sankcie spolocnosti EniChem v rámci rozhodnutia PVC II. Zároven spochybnujú odôvodnenie rozsudku, uplatnenie kritéria hospodárskeho nástupníctva v prejednávanej veci a okolnost, ze Vseobecný súd konstatoval opakované porusenie na odlisných základoch, ako sú tie, ktoré si zvolila Komisia (prvá cast). Okrem toho sa domnievajú, ze Vseobecný súd v zásade porusil zásadu proporcionality tým, ze stanovil znízenie percentuálneho zvýsenia pokuty zo 60 na 50 % (druhá cast), a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked spolocnosti Eni ulozil spolocnú a nerozdielnu povinnost zaplatit zvýsenú sumu pokuty z dôvodu opakovaného porusovania (tretia cast). 94. Komisia tvrdí, ze tento piaty dôvod musí byt v jednotlivých castiach zamietnutý ako nedôvodný. 3. Analýza 95. Domnievam sa, ze kedze druhý odvolací dôvod odvolateliek vo veci C-123/13 P musí byt zamietnutý ( [68]68 ), následne musí byt zamietnutý aj piaty dôvod v jeho jednotlivých castiach. 96. Nazdávam sa totiz, ze Vseobecný súd sa vzhladom na dostatocné, hoci len strucné odôvodnenie mohol oprávnene domnievat, ze za okolností tohto prípadu, ked je Versalis hospodárskym nástupcom EniChem v rámci skupiny spolocností kontrolovaných tou istou právnickou osobou, v prejednávanej veci spolocnostou Eni, je za porusenia konstatované rozhodnutím PVC II a napadnutým rozhodnutím skutocne zodpovedná tá istá právnická osoba. V opacnom prípade by totiz skupinám spolocností stacilo previest zodpovednost za hospodársku cinnost zo spolocnosti sankcionovanej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze na inú spolocnost skupiny, aby sa mohla systematicky vyhýbat akémukolvek konstatovaniu opakovaného porusovania, ako uviedol Vseobecný súd (bod 279 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenie, ze Vseobecný súd konstatoval opakované porusovanie na odlisných základoch, ako sú tie, ktoré si zvolila Komisia, je preto potrebné zamietnut ako nedôvodné. D - O zákonnosti znízenia násobitela uplatneného v prípade spolocností Eni a Versalis (druhý a tretí odvolací dôvod vo veci C-93/13 P) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 97. Vo svojom druhom a tretom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení pri posudzovaní uplatnenia násobitela v prípade spolocností Eni a Versalis. 98. Po prvé sa domnieva (druhý odvolací dôvod týkajúci sa bodu 326 napadnutého rozsudku), ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, presnejsie porusil dispozicnú zásadu, clánok 21 Statútu Súdneho dvora a clánok 44 ods. 1 a clánok 48 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku, ked skúmal, ci uplatnenie násobitela 1,4 v prípade spolocností Eni a Versalis bolo v porovnaní s násobitelom uplatneným v prípade spolocnosti Dow v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, zatial co odvolatelky uviedli uvedenú zásadu nanajvýs len v stádiu pojednávania. 99. Dalej sa domnieva (tretí odvolací dôvod týkajúci sa bodov 323 az 325 napadnutého rozsudku), ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia pri výklade a uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci. 100. Odvolatelky navrhujú tieto dva odvolacie dôvody zamietnut. 2. Analýza 101. Druhý odvolací dôvod Komisie treba zamietnut ako zjavne nedôvodný. Nemozno sa totiz domnievat, ze Vseobecný súd ex offo posudzuje výhradu zalozenú na nedodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze odvolatelky v bode 106 svojho návrhu v prvostupnovom konaní uz vytkli Komisii, ze na ne uplatnila násobitel bez toho, aby ho uplatnila aj na ostatné podniky. Tá istá výhrada bola zopakovaná a rozvinutá v bodoch 56 a 57 ich repliky v prvostupnovom konaní, pricom odvolatelky výslovne uviedli, ze Komisia v ich prípade uplatnila stvornásobné zvýsenie oproti spolocnosti Dow. Odvolatelky na pojednávaní nakoniec spresnili, ze za týchto okolností zvýsenie pokuty, ktoré sa uplatnilo v ich prípade, je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania (body 310 a 322 napadnutého rozsudku). 102. Aj tretí odvolací dôvod Komisie musí byt zamietnutý. 103. Súdny dvor uz síce mal prílezitost zdôraznit, ze v rámci výpoctu pokút podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi súvisí s výkonom právomocí Komisie, ktorá musí v rámci svojho priestoru na volnú úvahu individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. ( [69]69 ) 104. Súdny dvor vsak zároven rozhodol, ze pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnením rozdielnych spôsobov jej stanovenia nesmie dôjst k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode. ( [70]70 ) Z judikatúry v sirsom zmysle vyplýva, ze rozdielne zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, je prípustné len z objektívnych dôvodov. ( [71]71 ) 105. V prejednávanej veci vsak Komisia skôr nez samotný princíp uplatnovania zásady rovnosti zaobchádzania namieta pravidlá, podla ktorých ju Vseobecný súd uplatnil konkrétne v prejednávanej veci. Presnejsie tvrdí, ze Vseobecný súd porovnal celkové obraty spolocností Eni a Dow, ktoré Komisia v príslusných prípadoch pouzila pri stanovovaní násobitela, zatial co bolo potrebné porovnat vztah medzi celkovým obratom oboch skupín a dosiahnutým obratom z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom kartelu, priblizne 3000 : 1 v prípade Eni a 1 000 : 1 v prípade Dow. 106. Treba vsak uviest, ze v tomto ohlade je posúdenie Vseobecného súdu zalozené výlucne na dôvodoch uvedených v bode 584 napadnutého rozhodnutia (pozri body 308 a 323 az 325 napadnutého rozsudku). Uvedený bod vsak odkazuje len na celkový obrat skupín. Vseobecný súd teda bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol dospiet k záveru, ze v prejednávanej veci doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, pricom Komisia neposkytla ziadny objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie so spolocnostami Eni a Dow. E - O urcení prahovej hodnoty 10 % obratu (siesty odvolací dôvod vo veci C-123/13 P) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 107. Vo svojom siestom odvolacom dôvode sa odvolatelky domnievajú, ze kedze ich nemozno povazovat za zodpovedné za porusenia, ktoré sú im pripísané, ako tvrdia v rámci svojho prvého a druhého odvolacieho dôvodu, maximálna suma pokuty podla clánku 23 nariadenia c. 1/2003 sa mala uplatnit iba na obrat spolocnosti [dôverné], a teda mala byt stanovená na 82 miliónov eur, cize 10 % z 820 miliónov obratu tejto spolocnosti za rok 2006. 2. Analýza 108. Kedze prvý a druhý odvolací dôvod, ako je vysvetlené v bodoch 24 a 27 týchto návrhov, musia byt zamietnuté ako nedôvodné, domnievam sa, ze nie je potrebné rozhodnút o siestom odvolacom dôvode. F - O neexistencii súdneho preskúmania posúdenia spolupráce spolocností [dôverné] a Versalis z dôvodu oznámenia o zhovievavosti (siedmy odvolací dôvod vo veci C-123/13 P) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 109. Vo svojom siedmom odvolacom dôvode odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd protiprávne nevykonal súdne preskúmanie, ktoré mal vykonat v súvislosti s odmietnutím Komisie znízit pokutu, ktorá im bola ulozená na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ( [72]72 ) alebo aj v súlade s bodom 29 usmernení k metóde stanovovania pokút. Vseobecný súd sa v podstate domnieval, ze informácie poskytnuté spolocnostami [dôverné] a Versalis nemali významnú pridanú hodnotu, cím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nedostatocne odôvodnil svoj rozsudok. 110. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný, pretoze odvolatelky iba opakujú tvrdenia uvedené v prvostupnovom konaní a snazia sa dosiahnut nové posúdenie skutkových okolností. V kazdom prípade musí byt zamietnutý ako nedôvodný, kedze Vseobecný súd preskúmal posúdenie, ktoré Komisia v tejto súvislosti uskutocnila, hoci len v obmedzenom rozsahu vzhladom na priestor na volnú úvahu, ktorým v tejto veci disponuje. 2. Analýza 111. Treba konstatovat, ze argumentácia odvolateliek v rámci ich odvolania je v podstatnej miere len opakovaním toho, co Vseobecný súd posúdil v napadnutom rozsudku (body 350 az 365), takze tento odvolací dôvod môze byt preto zamietnutý ako neprípustný. G - O intenzite preskúmania Vseobecného súdu, pokial ide o posúdenia Komisie týkajúce sa stanovenia výsky pokuty (ôsmy odvolací dôvod vo veci C-123/13 P) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 112. Vo svojom ôsmom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze pokuta, ktorá im bola ulozená, je nespravodlivá, nenálezitá a neprimeraná a ze Vseobecný súd nevykonal neobmedzenú súdnu právomoc, ktorú mu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003. Vseobecný súd presnejsie nedodrzal ich právo na úcinnú a úplnú súdnu ochranu, pretoze sa obmedzil na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia bez toho, aby posúdil okolnosti prejednávanej veci. 2. Analýza 113. Ako Súdny dvor uz mal prílezitost rozhodnút, pokial rozhoduje o právnych otázkach v rámci odvolania, neprinálezí mu z dôvodov spravodlivosti nahrádzat svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý rozhoduje o výskach pokút ulozených podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze v rámci neobmedzenej súdnej právomoci. ( [73]73 ) 114. V dôsledku toho, kedze ôsmy odvolací dôvod odvolateliek sa obmedzuje na spochybnenie primeranosti pokuty, ktorá im bola ulozená, a smeruje k dosiahnutiu opätovného preskúmania skutkových posúdení, na ktoré Súdny dvor nemá v rámci odvolania právomoc ( [74]74 ), musí byt vyhlásený za neprípustný. VII - O trovách 115. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 116. Kedze sa domnievam, ze obe odvolania musia byt zamietnuté, a úcastníci konania navrhli, aby bola protistrane ulozená povinnost nahradit trovy konania, podla ustanovenia clánku 184 ods. 1 v spojení s ustanovením clánku 137 rokovacieho poriadku navrhujem ulozit kazdému úcastníkovi konania, ktorý v odvolaní nebol úspesný, povinnost nahradit trovy konania. VIII - Návrh 117. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby: 1. zamietol odvolania vo veciach C-93/13 P a C-123/13 P; 2. zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vo veci C-93/13 P; 3. zaviazal spolocnosti Versalis SpA a Eni SpA na náhradu trov konania vo veci C-123/13 P. __________________________________________________________________ ( [75]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [76]2 ) T-103/08, [77]EU:T:2012:686, dalej len "napadnuté rozhodnutie". ( [78]3 ) Dalej len "napadnuté rozhodnutie". ( [79]4 ) C-508/11 P, [80]EU:C:2013:289. ( [81]5 ) C-511/11 P, [82]EU:C:2013:386. ( [83]6 ) Dalej len "Polimeri Europa". ( [84]7 ) Spolocnosti Eni a Versalis, zalobkyne vo veci T-103/08 a odvolatelky vo veci C-123/13 P, sa v dalsom podrobnom výklade budú oznacovat ako "Eni" a "Versalis" alebo vseobecne a na zjednodusenie vyjadrovania "odvolatelky" napriek tomu, ze vo veci C-93/13 P sú odporkynami odvolatela. ( [85]8 ) Rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) ([86]Ú. v. ES L 230, s. 1). ( [87]9 ) [88]EU:C:2013:289. ( [89]10 ) [90]EU:C:2013:386. ( [91]11 ) C-97/08 P, [92]EU:C:2009:536. ( [93]12 ) Tamze. ( [94]13 ) [95]EU:C:2013:289, body 64 az 70. ( [96]14 ) Tamze (body 60 az 77). ( [97]15 ) V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu vsak odvolatelky namietajú takto vymedzené obdobie porusovania, pretoze toto obdobie trvalo maximálne od februára 1994 do októbra 2000. ( [98]16 ) Osobitne rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [99]EU:C:2004:6, body 354 az 359); ETI a i. (C-280/06, [100]EU:C:2007:775), a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia (C-352/09 P, [101]EU:C:2011:191, body 143 az 157). ( [102]17 ) [103]EU:C:2013:386, body 51 az 60. ( [104]18 ) V tejto súvislosti pozri najmä rozsudky Lafarge/Komisia (C-413/08 P, [105]EU:C:2010:346, body 15 az 17); Caffaro/Komisia (C-447/11 P, [106]EU:C:2013:797, bod 25). ( [107]19 ) V tejto súvislosti pozri rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia ([108]EU:C:2004:6, body 81 az 85); Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [109]EU:C:2005:408, body 142 az 144); Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, [110]EU:C:2007:52, body 47 a 48); Archer Daniels Midland/Komisia (C-510/06 P, [111]EU:C:2009:166, body 119 a 120). ( [112]20 ) [113]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006". ( [114]21 ) Pozri najmä rozsudok Volkswagen/Komisia (C-338/00 P, [115]EU:C:2003:473, bod 47). ( [116]22 ) Pozri najmä rozsudok E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, [117]EU:C:2012:738, body 112 az 114). ( [118]23 ) Rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] ([119]Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"). ( [120]24 ) T-343/06, [121]EU:T:2012:478, bod 275. ( [122]25 ) Pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [123]EU:C:1999:356, body 171 a 172). ( [124]26 ) V tejto súvislosti pozri najmä PIERNAS LÓPEZ, J. J.: The aggravating Circumstance of Recidivism and the Principle of Legality in the EC Fining Policy: nulla poena sine lege? In: World Competition. 2006, zv. 29, c. 3, s. 441; BOSCO a kol.: Ombres et lumičres du traitement de la récidive par le droit des pratiques anticoncurrentielles. In: Concurrences, 2010, c. 4, s. 13; najmä BARENNES, M., WOLF, G.: Cartel Recidivism in the Mirror of EU Case Law. In: Journal of European Competition Law & Practice. September 2011; WILS, W. P. J.: Recidivism in EU Antitrust Enforcement: A Legal and Economic Analysis. In: World Competition. 2012, zv. 35, c. 1. ( [125]27 ) [126]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. Predtým podla clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy ([127]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [128]28 ) Pozri najmä rozsudok Ferriere Nord/Komisia (C-219/95 P, [129]EU:C:1997:375, bod 32). ( [130]29 ) Pozri rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia ([131]EU:C:2004:6, bod 91); Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, [132]EU:C:2007:88, bod 26) a Lafarge/Komisia ([133]EU:C:2010:346, bod 63). ( [134]30 ) Rozsudok SGL Carbon/Komisia (C-308/04 P, [135]EU:C:2006:433, bod 71). ( [136]31 ) Pozri bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([137]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998") a bod 28 usmernení z roku 2006. ( [138]32 ) Pozri najmä rozsudok Groupe Danone/Komisia ([139]EU:C:2007:88, bod 39). ( [140]33 ) Pozri najmä rozsudok Ferriere Nord/Komisia ([141]EU:C:1997:375, bod 33). ( [142]34 ) Pozri najmä rozsudky Thyssen Stahl/Komisia (T-141/94, [143]EU:T:1999:48, bod 617); Michelin/Komisia (T-203/01, [144]EU:T:2003:250, bod 284); Shell Petroleum a i./Komisia (T-38/07, [145]EU:T:2011:355, bod 91); Eni/Komisia (T-39/07, [146]EU:T:2011:356, bod 162); ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia (T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, [147]EU:T:2011:364, bod 308), ako aj Saint-Gobain Glass France a i./Komisia (T-56/09 a T-73/09, [148]EU:T:2014:160, bod 305). ( [149]35 ) Mozno si vsimnút, ze Vseobecný súd vo svojom rozsudku Shell Petroleum a i./Komisia ([150]EU:T:2012:478, bod 247), rozhodol, ze "pod pojmom opakované porusovanie sa musí rozumiet, ze sa vztahuje na prípady, ked sa ten istý podnik po tom, ako bol sankcionovaný za porusenie, dopustí nového podobného porusenia", co nie je to isté. ( [151]36 ) Rozsudok Groupe Danone/Komisia ([152]EU:C:2007:88, bod 41). ( [153]37 ) Rozsudky Groupe Danone/Komisia (T-38/02, [154]EU:T:2005:367, bod 363) a BPB/Komisia (T-53/03, [155]EU:T:2008:254, bod 387). ( [156]38 ) Co budem v dalsích úvahách nazývat "spornou rozhodovacou praxou Komisie". ( [157]39 ) Pozri najmä rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia ([158]EU:C:2009:536, body 54, 55 a 58), ako aj Komisia/Siemens Österreich a i. (C-231/11 P az C-233/11 P, [159]EU:C:2014:256, body 41 az 48) a citovanú judikatúru. ( [160]40 ) Teoreticky pripadá do úvahy aj opak spocívajúci v zohladnení predchádzajúceho porusenia materskej spolocnosti skupiny s cielom preukázat pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania vo vztahu k dcérskej spolocnosti uvedenej skupiny; v tomto zmysle pozri BERNARDEAU, L., CHRISTIENNE, J.-P.: Les amendes en droit de la concurrence. In: Pratique décisionnelle et contrôle juridictionnel du droit de l'Union. Larcier, 2013, c. I.270. ( [161]41 ) Tento schematický opis, samozrejme, neberie do úvahy faktory týkajúce sa zlozitosti vývoja právnej struktúry skupiny spolocností v období medzi konstatovaním dvoch porusení a ulozením sankcie za ne. ( [162]42 ) Pozri rozsudky Michelin/Komisia ([163]EU:T:2003:250, bod 290) a Shell Petroleum a i./Komisia ([164]EU:T:2012:478). ( [165]43 ) Pozri rozsudky Eni/Komisia ([166]EU:T:2011:356, body 161 az 171) a Polimeri Europa/Komisia (T-59/07, [167]EU:T:2011:361, body 293 az 303). Súdny dvor oba tieto rozsudky potvrdil vo svojich rozsudkoch Eni/Komisia ([168]EU:C:2013:289), a Versalis/Komisia ([169]EU:C:2013:386), skúmané dalej v texte. ( [170]44 ) Pozri rozsudky ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia ([171]EU:T:2011:364, body 308, 319 az 320 a 322) a Saint-Gobain Glass France a i./Komisia ([172]EU:T:2014:160, body 317 az 320). Odvolanie podané proti rozsudku ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia bolo vymazané uznesením ThyssenKrupp Elevator CENE a ThyssenKrupp Fahrtreppen/Komisia (C-503/11 P, [173]EU:C:2012:277). ( [174]45 ) [175]EU:C:2013:289, bod 129. ( [176]46 ) [177]EU:C:2013:386, bod 142. ( [178]47 ) [179]EU:T:2011:356. ( [180]48 ) [181]EU:T:2011:361. ( [182]49 ) Tu treba podotknút, ze hoci sa Súdny dvor odvoláva len na samotné odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta a konstatuje sa opakované porusovanie, v rámci kontroly, ktorú vykonáva v prejednávanej veci, vsak berie do úvahy odôvodnenie oznámenia o výhradách (pozri rozsudky Eni/Komisia, [183]EU:C:2013:289, bod 130, a Versalis/Komisia, [184]EU:C:2013:386, bod 143), jemnú podrobnost, ku ktorej este budem mat prílezitost sa vrátit. ( [185]50 ) Treba si vsimnút, ze sám Vseobecný súd usúdil, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatocne podrobné a presné informácie na to, aby bolo mozné preukázat, ze ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania, co nie je úplne to isté; pozri rozsudky Eni/Komisia ([186]EU:T:2011:356, bod 171) a Polimeri Europa/Komisia ([187]EU:T:2011:361, bod 303). ( [188]51 ) Pozri najmä rozsudky Lestelle/Komisia (C-30/91 P, [189]EU:C:1992:252, bod 28), a Finsider/Komisia (C-320/92 P, [190]EU:C:1994:414, bod 37). ( [191]52 ) [192]EU:C:2013:289. ( [193]53 ) [194]EU:C:2013:386. ( [195]54 ) Pozri bod 274 in fine napadnutého rozsudku. ( [196]55 ) Vseobecný súd tiez tvrdí, ze spolocnost Eni nebola vypocutá v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutí, ktorými sa konstatujú prvé porusenia; pozri bod 272 in fine napadnutého rozsudku. ( [197]56 ) Treba uviest, ale bez zachádzania do podrobností, ze v jeho neskorsom rozsudku vo veci Saint-Gobain Glass France a i./Komisia ([198]EU:T:2014:160, bod 320) sa povazuje za rozhodujúcu najmä "neexistencia konstatovania v predchádzajúcom rozhodnutí, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jednu hospodársku jednotku", a nie skutocnost, ze materská spolocnost nebola adresátom oznámenia o výhradách a predchádzajúceho rozhodnutia. ( [199]57 ) [200]EU:C:2007:88, bod 41. ( [201]58 ) [202]EU:C:2013:289. ( [203]59 ) [204]EU:C:2013:386. ( [205]60 ) [206]EU:C:2013:289. ( [207]61 ) [208]EU:C:2013:386. ( [209]62 ) [210]EU:C:2007:88, bod 41. ( [211]63 ) [212]EU:C:2013:289, bod 129. ( [213]64 ) [214]EU:C:2013:386, bod 142. ( [215]65 ) Rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [216]EU:T:1999:80, bod 978). ( [217]66 ) Pozri najmä rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, [218]EU:C:1983:158, bod 14); Compagnie maritime belge transports a i./Komisia (C-395/96 P a C-396/96 P, [219]EU:C:2000:132, body 142 az 145); Papierfabrik August Koehler a i./Komisia (C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, [220]EU:C:2009:500, body 34 az 48); Akzo Nobel a i./Komisia ([221]EU:C:2009:536, body 57 az 64), ako aj Ballast Nedam/Komisia (C-612/12 P, [222]EU:C:2014:193, body 24 az 30). ( [223]67 ) Pozri bod 42 týchto návrhov. ( [224]68 ) Pozri bod 27 týchto návrhov. ( [225]69 ) Pozri rozsudky Britannia Alloys & Chemicals/Commission (C-76/06 P, [226]EU:C:2007:326, bod 44) a Caffaro/Komisia ([227]EU:C:2013:797, bod 50). ( [228]70 ) Pozri najmä rozsudky Sarrió/Komisia (C-291/98 P, [229]EU:C:2000:631, bod 97); Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, [230]EU:C:2012:479, bod 58), ako aj Ziegler/Komisia (C-439/11 P, [231]EU:C:2013:513, bod 133). ( [232]71 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Dow Chemical a i./Komisia (C-499/11 P, [233]EU:C:2013:482, body 50 a 51), ako aj Kendrion/Komisia (C-50/12 P, [234]EU:C:2013:771, bod 65 a 66). ( [235]72 ) [236]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155. ( [237]73 ) Pozri najmä rozsudky Finsider/Komisia ([238]EU:C:1994:414, bod 46), BPB Industries a British Gypsum/Komisia (C-310/93 P, [239]EU:C:1995:101, bod 34), Eni/Komisia ([240]EU:C:2013:289, bod 105), ako aj Solvay Solexis/Komisia (C-449/11 P, [241]EU:C:2013:802, bod 74). ( [242]74 ) Pozri najmä rozsudky British Sugar/Komisia (C-359/01 P, [243]EU:C:2004:255, bod 49) a Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([244]EU:C:2005:408, bod 246). References 1. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#t-ECR_62013CC0093_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0001 76. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0002 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A686&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0003 79. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0004 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 81. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0005 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 83. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0006 84. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0007 85. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0008 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 87. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0009 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 89. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0010 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 91. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0011 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 93. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0012 94. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0013 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 96. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0014 97. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0015 98. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0016 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0017 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0018 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&lang=SK&format=pdf&target=null 107. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0019 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=null 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=pdf&target=null 112. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0020 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 114. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0021 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0022 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0023 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 120. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0024 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=null 122. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0025 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 124. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0026 125. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0027 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 128. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0028 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&lang=SK&format=pdf&target=null 130. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0029 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 134. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0030 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=null 136. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0031 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 138. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0032 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 140. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0033 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&lang=SK&format=pdf&target=null 142. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0034 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&lang=SK&format=pdf&target=null 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=null 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&lang=SK&format=pdf&target=null 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 149. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0035 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=null 151. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0036 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 153. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0037 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=null 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=pdf&target=null 156. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0038 157. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0039 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 160. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0040 161. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0041 162. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0042 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=null 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=null 165. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0043 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 170. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0044 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=null 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A277&lang=SK&format=pdf&target=null 174. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0045 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 176. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0046 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 178. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0047 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 180. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0048 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 182. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0049 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 185. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0050 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 188. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0051 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&lang=SK&format=pdf&target=null 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A414&lang=SK&format=pdf&target=null 191. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0052 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 193. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0053 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 195. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0054 196. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0055 197. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0056 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 199. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0057 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 201. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0058 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0059 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 205. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0060 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0061 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 209. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0062 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0063 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 213. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0064 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 215. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0065 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=null 217. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0066 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=null 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=null 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A193&lang=SK&format=pdf&target=null 223. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0067 224. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0068 225. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0069 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=null 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&lang=SK&format=pdf&target=null 228. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0070 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0071 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=pdf&target=null 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=null 235. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0072 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 237. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0073 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A414&lang=SK&format=pdf&target=null 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A101&lang=SK&format=pdf&target=null 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=pdf&target=null 242. file:///tmp/lynxXXXXq9cLvR/L91797-6118TMP.html#c-ECR_62013CC0093_SK_01-E0074 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A255&lang=SK&format=pdf&target=null 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null