NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 27. marca 2014 ( [1]1 ) Vec C-67/13 P Groupement des cartes bancaires (CB) proti Európskej komisii "Odvolanie -- Kartely -- Trh platobných kariet vo Francúzsku -- Groupement des cartes bancaires (CB) -- Tarifné opatrenia uplatnujúce sa na 'nových úcastníkov` Groupement -- Poplatok za pristúpenie a takzvané mechanizmy 'regulácie akvizicnej funkcie` a 'prebudenia spiacich` -- Existencia obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela -- Právomoc vydat súdny príkaz -- Dodrziavanie zásad proporcionality a právnej istoty" 1. Groupement des cartes bancaires (CB) (dalej len "Groupement") svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 29. novembra 2012, CB/Komisia ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd zamietol jeho zalobu na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 5060 v konecnom znení zo 17. októbra 2007, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (COMP/D1/38.606 - Groupement des cartes bancaires "CB") (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. V prejednávanej veci musí Súdny dvor predovsetkým urcit, ci Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospiet k záveru, ze sporné opatrenia mali za "ciel" obmedzovat hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (teraz clánok 101 ods. 1 ZFEÚ), pricom je potrebné spresnit, ze v prejednávanej veci sa Vseobecný súd vzdal preskúmania ich úcinkov na hospodársku sútaz, a to na rozdiel od Európskej komisie, ktorá v spornom rozhodnutí po hlbkovej analýze konstatovala, ze tieto opatrenia okrem uvedeného ciela mali aj protisútazné úcinky ( [3]3 ). 3. Osobitne je potrebné odpovedat na otázku, ci Vseobecný súd z právneho hladiska oprávnene prijal a prípade uplatnil skôr extenzívny výklad pojmu "obmedzovanie z hladiska ciela". Táto dôlezitá otázka, ktorá síce zdaleka nie je nová, vzniká vo velmi osobitnom rámci trhu platobných kariet, ktorého dvojstranná povaha ( [4]4 ) a osobitné vlastnosti do dnesného dna ( [5]5 ) neboli preskúmané Súdnym dvorom. Podstatnejsie, táto vec ponúka Súdnemu dvoru novú prílezitost vycibrit jeho mierne spornú judikatúru týkajúcu sa pojmu "obmedzovanie z hladiska ciela" uvedeného v clánku 81 ods. 1 ES. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Okolnosti predchádzajúce sporu, tak ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 5. Odvolatel je zoskupenie hospodárskych záujmov podla francúzskeho práva vytvorené v roku 1984 hlavnými francúzskymi bankovými institúciami. Bolo zalozené s cielom vytvorit interoperabilitu platobných systémov a výberov bankovými kartami (dalej len "CB") vydávanými jeho clenmi. Táto interoperabilita sa v praxi prejavuje tak, ze CB vydaná jedným clenom Groupement môze byt pouzitá na uskutocnenie platieb u vsetkých obchodníkov zdruzených v systéme CB prostredníctvom akéhokolvek iného clena Groupement a/alebo môze byt pouzitá na uskutocnenie výberov z bankomatov prevádzkovaných vsetkými ostatnými clenmi. Clenovia Groupement, ktorých pocet k 29. júnu 2007 bol 148, sú bud podniky nazvané "vedúce", alebo podniky priclenené k jednému z vedúcich podnikov. Na základe zmluvy o zalození Groupement, BNP Paribas, BPCE, pôvodne Caisse nationale des caisses d'épargne et de prévoyance (CNCEP), a Société Générale (dalej len "SG") patria medzi jedenást vedúcich podnikov. 6. Dna 10. decembra 2002 Groupement oznámil Komisii na základe nariadenia Rady c. 17 ( [6]6 ) rôzne nové pravidlá zamýslané pre systém CB, ktoré spocívali najmä ( [7]7 ) v troch tarifných opatreniach, ktoré mozno opísat takto: -- úprava nazvaná "MRAF" ( [8]8 ), ktorej cielom je podla Groupement v podstate na jednej strane podnietit clenov, ktorí sú viac vydavatelmi nez nadobúdatelmi, aby rozvíjali akvizicnú cinnost, a na druhej strane financne zohladnit úsilie clenov, ktorých akvizicná cinnost je velká vo vztahu k ich emisnej cinnosti. Vzorec stanovený na tento úcel spocíval v porovnaní podielu clena na vsetkých cinnostiach vytvárania systému CB (meraného poctom SIZP ( [9]9 ) a bankomatov) v pomere k podielu tohto clena na vsetkých cinnostiach vydávania v rámci tohto systému. MRAF sa mal uplatnit v prípade, ze pomer medzi dvoma ukazovatelmi bol nizsí nez 0,5. Sumy vybrané na základe MRAF mali byt rozdelené medzi clenov Groupement, ktorí neboli z tohto dôvodu povinní uhradit nijakú sumu, a to pomerne k ich prispeniu k akvizicnej cinnosti. Títo clenovia mohli sumy vybraté z tohto dôvodu volne pouzit, -- zmena poplatku za pristúpenie do Groupement, ktorý okrem fixnej sumy 50000 eur vybranej pri pristúpení obsahoval poplatok za CB vydanú a v cinnosti pocas troch rokov po pristúpení a prípadne dodatocný poplatok, ktorý sa uplatnoval na clenov, ktorých pocet CB na sklade v priebehu alebo na konci siesteho roku po ich pristúpení presiahol trojnásobok ich poctu CB na sklade na konci tretieho roku po ich pristúpení, -- úprava nazvaná "prebudenie spiacich" spocívajúca v poplatku za vydanú CB, ktorý sa uplatnuje na necinných alebo málo cinných clenov pred dátumom nadobudnutia úcinnosti nových tarifných opatrení, ktorých podiel v cinnosti vydávania CB v rámci celého systému CB v priebehu rokov 2003, 2004 a 2005 by bol tri krát vyssí nez ich podiel v celkovej cinnosti týkajúcej sa CB v rámci celého systému CB v priebehu rokov 2000, 2001 alebo 2002. 7. Dna 6. júla 2004 Komisia prijala prvé oznámenie o výhradách urcené Groupement a deviatim vedúcim podnikom, ktoré boli subjektmi overovania, v ktorom im vytýkala, ze uzavreli "tajnú protisútaznú dohodu" ktorej "globálnym cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz medzi bankami, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody, ako aj zosúladeným spôsobom brzdit hospodársku sútaz zo strany nových úcastníkov (najmä velkých distribucných retazcov, online bánk a zahranicných bánk) na trhu vydávania [CB]". Komisia sa domnievala, ze "oznámenie [bolo] uskutocnené s cielom zakryt skutocný obsah protisútaznej dohody". Zamýslala zbavit toto oznámenie vsetkých úcinkov a ulozit pokutu adresátom tohto oznámenia o výhradách. Groupement na toto oznámenie o výhradách odpovedal 8. novembra 2004 a jeho vypocutie sa uskutocnilo 16. a 17. decembra 2004. 8. Dna 17. júla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách urcené výlucne Groupement. Uviedla v nom, ze prvé oznámenie o výhradách je potrebné povazovat za vzaté spät. Toto druhé oznámenie o výhradách sa týkalo rozhodnutia zdruzenia podnikov, ktorým sa zavádza skupina tarifných opatrení, ktoré majú protisútazný ciel alebo následok. Groupement odpovedal na toto druhé oznámenie o výhradách z 19. októbra 2006 v rámci vypocutia, ktoré sa konalo 13. novembra 2006. 9. Dna 20. júla 2007 Groupement predlozil návrh záväzkov podla clánku 9 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [10]10 ), ktorý generálny riaditel Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz povazoval za oneskorený a neuspokojivý. 10. Komisia preto prijala sporné rozhodnutie, v ktorom sa domnievala, ze Groupement porusil clánok 81 ES. Toto rozhodnutie obsahuje najmä tieto odôvodnenia: -- relevantný trh bol definovaný ako trh vydávania platobných kariet vo Francúzsku, -- sporné opatrenia sú obsahom rozhodnutia zdruzenia podnikov, -- tieto opatrenia majú protisútazný ciel. Tento ciel vyplýva z ich samotného znenia a je v rozpore s cielmi týchto opatrení vyhlásenými v oznámení. Na jednej strane tieto opatrenia nie sú vhodné na podnietenie akvizície a vedú bud k zvýseniu nákladov pre clenov, ktorí im podliehajú, alebo k obmedzeniu cinnosti vydávania kariet zo strany tých clenov, ktorí by im inak podliehali. Na druhej strane funkcii MRAF spocívajúcej v podnietení akvizicnej cinnosti odporuje funkcia medzibankových provízií a funkcia dodatocného poplatku za pristúpenie a poplatku za "prebudenie spiacich". Tento protisútazný ciel zodpovedá skutocným cielom týchto opatrení vyjadreným vedúcimi podnikmi v priebehu ich prípravy, a síce vôli bránit hospodárskej sútazi nových úcastníkov a penalizovat ich, vôli zachovat príjmy vedúcich podnikov a vôli obmedzit znízenie ceny CB, -- úcinkom sporných opatrení je obmedzenie hospodárskej sútaze. Osobitne v období ich uplatnenia (od 1. januára 2003 do 8. júna 2004) tieto opatrenia viedli k znízeniu plánov nových úcastníkov na vydanie CB a k zabráneniu znízenia ceny CB, tak u nových úcastníkov, ako aj u vedúcich podnikov, -- sporné opatrenia nemôzu byt povazované za vedlajsie obmedzovania, ktoré nepatria do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES, a -- podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES nie sú splnené. Najmä odôvodnenie sporných opatrení, predovsetkým pokial ide o MRAF ako o mechanizmus rovnováhy medzi akvizicnou funkciou a vydávaním kariet, nemozno prijat, kedze vyrovnaný pomer cinnosti vydávania vo vztahu k referencnej akvizicnej cinnosti je pomerom vedúcich podnikov a nie pomerom optimálnej rovnováhy systému CB. 11. Komisia dospela k záveru, ze clánok 81 ods. 3 ES sa neuplatnoval na sporné opatrenia, ze rozhodnutie Groupement týkajúce sa sporných opatrení bolo v rozpore s ustanoveniami clánku 81 ods. 1 ES a absolútne neplatné na základe clánku 81 ods. 2 ES a ze preto mala právomoc nariadit Groupement, aby vzal spät sporné opatrenia a do budúcnosti za zdrzal akejkolvek dohody, rozhodnutia zdruzenia podnikov alebo zosúladeného postupu, ktoré by mali podobný ciel alebo úcinok. 12. Sporné rozhodnutie stanovuje: "Clánok 1 Tarifné opatrenia, ktoré prijal [Groupement] rozhodnutiami [správnej rady] z 8. a 29. novembra 2002, konkrétne [MRAF], poplatok pri pristúpení za kartu a dodatocný poplatok za pristúpenie, ako aj [poplatok za prebudenie spiacich] uplatnujúci sa na clenov Groupement, ktorí nevyvinuli dostatocnú cinnost 'CB` od ich pristúpenia, sú v rozpore s clánkom 81 [ES]. Clánok 2 Groupement okamzite skoncí porusenie uvedené v clánku 1 tým, ze vezme spät tarifné opatrenia, ktoré sú predmetom uvedeného clánku, pokial sa tak uz nestalo. Groupement sa do budúcnosti zdrzí akéhokolvek opatrenia alebo akéhokolvek správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný ciel alebo následok". II - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 13. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. decembra 2007 podal odvolatel zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia. BNP Paribas, BPCE a SG pristúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu odvolatela. 14. Odvolatel podporovaný vedlajsími úcastníkmi konania uviedol na podporu svojej zaloby sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 81 ES z dôvodu pochybenia v rámci metódy analýzy sporných opatrení a relevantných trhov, porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a nedostatku odôvodnenia. Druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES v dôsledku nesprávnych právnych posúdení, nesprávnych posúdení skutkového stavu a nesprávnych posúdení pri preskúmavaní ciela sporných opatrení. Tretí zalobný dôvod zalozený na nesprávnych právnych posúdeniach, nesprávnych posúdeniach skutkového stavu a nesprávnych posúdeniach pri preskúmaní úcinkov sporných opatrení. Stvrtý zalobný dôvod, predlozený ako subsidiárny, sa zakladal na porusení clánku 81 ods. 3 ES z dôvodu nesprávnych právnych posúdení, nesprávnych posúdení skutkového stavu a nesprávnych posúdení pri preskúmaní uplatnitelnosti tohto ustanovenia na sporné opatrenia. Piaty zalobný dôvod sa zakladal na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Nakoniec siesty zalobný dôvod sa zakladal na porusení zásad proporcionality a právnej istoty. 15. Vseobecný súd po tom, ako vsetky tieto zalobné dôvody zamietol, ulozil Groupement, aby znásal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania vynalozené Komisiou a zaviazal BNP Paribas, BPCE a SG na náhradu ich vlastných trov konania. III - Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 16. Svojím odvolaním odvolatel navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vrátil vec pred Vseobecný súd, ibaze by sa Súdny dvor domnieval, ze disponuje dostatkom informácií na to, aby sám zrusil sporné rozhodnutie, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. 17. BNP Paribas, BPCE a SG predlozili svoje vyjadrenia k odvolaniu na podporu odvolatela. 18. Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat odvolatela na náhradu trov konania. 19. Pred Súdnym dvorom úcastníci konania vyjadrili svoje stanoviská písomne a potom ústne na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. januára 2014. IV - Posúdenie odvolacích dôvodov 20. Na podporu svojho odvolania odvolatel predkladá tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení pojmu "obmedzovanie hospodárskej sútaze z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení pojmu "obmedzovanie hospodárskej sútaze hladiska úcinku" v zmysle tohto istého ustanovenia. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na porusení zásad proporcionality a právnej istoty. 21. Na úvod odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd zjavne vynechal z opisu skutkového stavu (body 1 az 48 napadnutého rozsudku) zásadné skutocnosti, co preukazuje, ze sa nikdy neodchýlil od stanoviska Komisie a ze nevykonal hlbkové právne a vecné preskúmanie, ktoré pozaduje Súdny dvor. ( [11]11 ) Tieto skutocnosti spocívali na jednej strane v tom, ze Komisia radikálne zmenila svoje stanovisko v priebehu vysetrovania ( [12]12 ), co mozno vysvetlit zásadnými chybami v analýze, ktoré Komisia neopravila, a na druhej strane v ignorovaní diskusie, ktorá prebehla na pojednávaní, ktoré sa konalo pred Vseobecným súdom 16. mája 2012 v súvislosti s pojmom obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, najmä vo vztahu k výkladu rozsudku Beef Industry Development Society a Barry Brothers ( [13]13 ), ktorý mal byt uplatnený. 22. Zdá sa mi, ze tieto úvodné poznámky, ktoré predstavujú podklad pre otázky, ktoré vznikli v tejto veci, nemozno analyzovat v tom zmysle, ze ich cielom je uviest jeden alebo viacero osobitných dôvodov vo vztahu k dôvodom uz formálne vyjadreným. 23. Preto treba teda postupne preskúmat tri formálne predlozené odvolacie dôvody s dôrazom kladeným na prvý z nich, ktorý sa zrejme nachádza v jadre diskusie a navyse je osobitne zaujímavý. A - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení pojmu obmedzovanie z hladiska ciela 24. Odvolatel podporovaný BNP Paribas, BPCE a SG tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri uplatnení clánku 81 ods. 1 ES. Zdôraznuje, ze prístup zvolený Vseobecným súdom predstavuje vázny precedens, kedze predstavuje zákaz per se fakturácie akejkolvek sumy jedným hospodárskym subjektom inému. Groupement konkrétnejsie tvrdí, ze Vseobecný súd neuznal, ze pojem obmedzovanie z hladiska ciela nemozno vykladat prílis extenzívne a zahmlil rámec analýzy vseobecne dodrziavaný Súdnym dvorom na úcely identifikácie takéhoto obmedzovania. 25. Pred preskúmaním vsetkých výhrad predlozených proti rámcu analýzy sporných opatrení zvolenému Vseobecným súdom sa mi zdá byt nevyhnutné uviest urcitý pocet úvodných úvah v súvislosti s prístupom, ktoré by podla mna mali byt zohladnené v prípade, ked ide o preskúmanie existencie obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 1. Vseobecné úvahy o kontúrach pojmu protisútazný ciel v zmysle clánku 81 ods. 1 ES 26. Je ustálené, ze celý systém zákazov a sankcionovania tajných postupov sa týka správaní, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz ( [14]14 ). 27. Na úcely identifikácie správaní, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, mozno vo vseobecnosti pouzit dva metodologické smery. 28. Prvý spocíva v prístupe kazuistickej povahy, z ktorého vyplýva hlbkové a dôkladné preskúmanie skutocných a potenciálnych protisútazných úcinkov správaní podnikov. Z takéhoto smerovania, hoci má velkú výhodu v tom, ze sa sústreduje práve na postupy, ktoré zjavne majú obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz, vyplýva mobilizácia znacných zdrojov a nie je prejavom hospodárnosti konania. Môze tak v konecnom dôsledku predstavovat prekázku vseobecného odhalovania protisútazných správaní. 29. Tieto nedostatky viedli k vyuzívaniu druhého smerovania, ciastocne menej individualizovaného, s odkazom najmä na správania, ktoré sa vo vseobecnosti podla hospodárskej analýzy povazujú za konania majúce skodlivé úcinky na hospodársku sútaz. 30. V takomto systéme nie je podstatný rozdiel medzi konaniami podnikov, ktoré mozno kvalifikovat ako obmedzovanie hospodárskej sútaze v nadväznosti na individuálne preskúmanie, a konaniami, ktoré sú obmedzovaniami na základe standardizovaného prístupu - obe sú totiz zakázané. Rozlisovanie, ktoré je potrebné uskutocnit, spocíva predovsetkým v procesných dôvodoch vo vztahu k dôkazom protisútazných úcinkov, ktoré uvedené konania spôsobujú. 31. Pre ilustráciu, v americkom protikartelovom práve sú urcité správania povazované za porusenia na základe svojej povahy. Podniky, ktoré sa dopustili takýchto správaní, nie sú spôsobilé, ci uz pred orgánom povereným stíhaním porusení hospodárskej sútaze alebo pred súdom, spochybnit kvalifikáciu kartelu obmedzujúceho hospodársku sútaz predlozením dôkazu, ze uvedené správania majú len málo skodlivých úcinkov, respektíve urcité priaznivé úcinky na hospodársku sútaz. 32. Odkaz v clánku 81 ods. 1 ES na kartely, ktoré majú "za ciel... vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu" prinása porovnatelné dôsledky, aj ked nie sú totozné. 33. V prvom rade, pokial sa preukáze, ze správania podniku majú protisútazný "ciel", tieto správania sú v zásade zakázané, pricom nie je potrebné skúmat ich úcinky. 34. V druhom rade, hoci je v rámci uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES mozné zvázit prosútazné a protisútazné úcinky, nic to nemení na skutocnosti, ze uplatnenie pojmu protisútazný ciel v tom zmysle, ze zjednodusuje preukázanie obmedzujúceho vplyvu niektorých postupov podnikov, má niekolko výhod. 35. Najskôr je nepochybne zdrojom predvídatelnosti, a teda právnej istoty pre podniky, kedze im umoznuje poznat právne dôsledky (najmä v zmysle zákazov a sankcií), ku ktorým vedú niektoré ich konania, ako napríklad uzavretie dohôd o cenách, a podla toho prispôsobit ich správanie. Identifikácia kartelov s cielom obmedzujúcim hospodársku sútaz má potom tiez odstrasujúci úcinok a prispieva k prevencii protisútazných správaní. Nakoniec je zdrojom hospodárnosti konania, kedze povereným dozorom nad hospodárskou sútazou umoznuje v prípade urcitých foriem tajných dohôd dospiet k záveru o ich protisútaznom vplyve bez toho, aby museli pristúpit k casto komplexnému a zlozitému preskúmaniu ich potenciálnych úcinkov na relevantný trh. 36. Takéto výhody sa vsak prejavia len vtedy, ak je uplatnenie pojmu obmedzovanie z hladiska ciela jasne vymedzené, kedze v opacnom prípade by to mohlo viest k zahrnutiu konaní, ktorých skodlivé úcinky na hospodársku sútaz nie sú zjavné. 37. Tieto úvahy majú konkrétnejsiu oporu v pouceniach, ktoré mozno vyvodit z ustálenej judikatúry Súdneho dvora. 38. Po prvé, ako Súdny dvor velmi skoro rozhodol vo svojom rozsudku LTM ( [15]15 ) a stále pripomínal ( [16]16 ), alternatívna povaha podmienky spocívajúcej v existencii dohody, ktorá má "za ciel alebo následok" obmedzovanie hospodárskej sútaze, upravená v clánku 81 ods. 1 ES, vyznacená spojkou "alebo", vedie najskôr k nevyhnutnosti zohladnit samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa má uplatnovat. Súdny dvor v tomto ohlade spresnil, ze v prípade, ze "analýza ustanovení tejto dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude potrebné skúmat jej následky, a aby bola zakázaná, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená. Na posúdenie toho, ci je dohoda zakázaná clánkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytocné zohladnovat konkrétne úcinky, pokial sa preukáze, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu ( [17]17 ). 39. Po druhé Súdny dvor spresnil, ze rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy dohôd medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy ( [18]18 ). Rôzne formy spolupráce medzi podnikmi boli povazované uz na základe ich samotného ciela za obmedzovanie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Preto boli povazované za majúce ciel obmedzujúci hospodársku sútaz nielen iné typy horizontálnych spoluprác nez uvedené v clánku 81 ods. 1 písm. a) az e) ES ( [19]19 ), ale aj niektoré vertikálne dohody ( [20]20 ). 40. Po tretie, standardizovanejsie posúdenie, ku ktorému vedie uplatnenie pojmu obmedzovanie z hladiska ciela predpokladá dôkladné a individuálne preskúmanie spornej dohody, ktoré sa vsak musí jasne odlisovat od preskúmania skutocných alebo potenciálnych úcinkov správaní dotknutých podnikov. 41. V tomto zmysle Súdny dvor uz velmi skoro ( [21]21 ) spresnil, ze preskúmanie otázky, ci urcitá dohoda mala obmedzujúci ciel, nemozno oddelit od hospodárskeho a právneho kontextu, s prihliadnutím na ktorý ju strany uzavreli. Potom ustáleným spôsobom pripomenul, ze ustanovenia predmetných dohôd je potrebné skutocne preskúmat s prihliadnutím na ich kontext ( [22]22 ), pricom základnou myslienkou bolo, ze v rámci preskúmania súladu správania s ustanoveniami Zmluvy v oblasti kartelov sú cisto teoretické a abstraktné úvahy len tazko obhájitelné ( [23]23 ). 42. Pre ilustráciu môjho tvrdenia odkazujem na príklad porusenia, pri ktorom sa vzhladom na získané skúsenosti mozno domnievat, ze spôsobuje jedno z najzávaznejsích obmedzovaní hospodárskej sútaze, konkrétne na horizontálnu dohodu o cenách konkrétneho tovaru. Hoci je nesporné, ze takýto kartel má spravidla vysoký stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz, tento záver neplatí v prípade, ked napríklad dotknuté podniky majú len nepatrný podiel na relevantnom trhu. 43. Rovnako tak Súdny dvor po preskúmaní kontextu rozhodol, ze distribucnú dohodu, hoci by sa na prvý pohlad mohla posúdit ako obmedzovanie hospodárskej sútaze, nemozno povazovat za dohodu s cielom citelného obmedzovania hospodárskej sútaze uz na základe jej povahy ( [24]24 ). 44. Domnievam sa, ze zohladnenie hospodárskeho a právneho kontextu pri hladaní protisútazného ciela je potrebné jasne odlísit, aby nedoslo k významovému posunu na úkor správneho výkladu clánku 81 ods. 1 ES - vrátim sa k tomu v nasledujúcich úvahách - od preukázania protisútazných úcinkov na základe druhej casti alternatívy uvedenej v tomto ustanovení. Zohladnenie kontextu pri identifikácii protisútazného ciela môze len potvrdit alebo neutralizovat ( [25]25 ) preskúmanie samotného znenia údajného kartelu. Nemôze nijako napravit absenciu skutocnej identifikácie protisútazného ciela prostredníctvom preukázania potenciálnych úcinkov dotknutých opatrení. 45. Inými slovami a nezávisle od podobností medzi oboma castami tejto alternatívy ( [26]26 ), zohladnenie hospodárskeho a právneho kontextu v prípade, ked ide o identifikáciu obmedzovania z hladiska ciela, nemôze viest k usvedceniu dotknutých podnikov v prípade dohody, ktorej znenie sa nejaví ako skodlivé z hladiska hospodárskej sútaze. 46. Zdá sa, ze ked judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu pripomínala rozlísenie medzi dvoma typmi obmedzovania uvedenými v clánku 81 ods. 1 ES, mohla byt v urcitej miere zdrojom rozdielnych výkladov ci dokonca zámeny. Zdá sa totiz, ze niektoré smery judikatúry urobili delikátnym nevyhnutné rozlísenie medzi preskúmaním protisútazného ciela a analýzou protisútazných úcinkov dohôd medzi podnikmi. 47. V niektorých veciach sa totiz zohladnenie uvedeného kontextu zhoduje so skutocným preskúmaním potenciálnych úcinkov sporných opatrení. 48. Preto sa Vseobecný súd vo veci GlaxoSmithKline Services/Komisia ( [27]27 ) pri rozhodovaní o protisútaznom cieli ustanovení dohody, ktorá upravovala obmedzenie paralelného obchodu s liecivami, v podstate domnieval, ze protisútaznú povahu dohody nebolo mozné vyvodit z výkladu jej samotného znenia uskutocneného v jej kontexte, ale ze bolo "nevyhnutne" potrebné tiez prihliadnut na jej úcinky. Z tohto rozsudku vyplýva, ze k urceniu existencie protisútazného ciela treba v kazdom prípade konstatovat jej konkrétne úcinky na hospodársku sútaz ( [28]28 ). 49. Mozno si legitímne klást otázku, ci sa táto analýza, ktorá znamená posudzovat nevyhnutné dôsledky predmetných dohôd, blízi viac k preskúmaniu ich obmedzujúcich úcinkov na hospodársku sútaz nez k analýze ich protisútazného ciela. 50. Nedávno a to este zjavnejsím spôsobom Súdny dvor v rozsudku Allianz Hungária Biztosító a i. ( [29]29 ) rozhodol, ze dohody, ktorými sa poistovne poskytujúce poistenie motorových vozidiel dvojstranne dohodnú bud s autorizovanými predajcami automobilov, ktorí pôsobia ako opravovne, alebo so zdruzením, ktoré ich zastupuje, na tom, ze hodinová sadzba, ktorú má platit poistovna za opravu nou poisteného vozidla, bude závisiet okrem iného na mnozstve a podiele poistných zmlúv, ktoré autorizovaný predajca ako sprostredkovatel dohodol pre túto spolocnost, mozno povazovat za obmedzovanie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. To platí v prípade, ze po individuálnom a konkrétnom preskúmaní obsahu a ciela týchto dohôd, ako aj hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria, vyjde najavo, ze tieto dohody uz na základe ich samotnej povahy skodia riadnemu fungovaniu hospodárskej sútaze na jednom z dvoch relevantných trhov ( [30]30 ). 51. Tu je opät delikátne rozlísit v com sa preskúmanie kontextu, ktoré odporúca Súdny dvor a ktoré spocíva v zhodnotení rizika vylúcenia alebo závazného oslabenia hospodárskej sútaze na relevantnom trhu, vzhladom najmä na "struktúru tohto trhu, [na] existenciu alternatívnych distribucných kanálov a [na] ich obmedzujúci význam, [ako aj na] trhovú silu dotknutých spolocností", odlisuje od preskúmania prípadných obmedzujúcich úcinkov na hospodársku sútaz. 52. Napriek tomu, ze judikatúra by mohla do urcitej miery prispiet k rozostreniu hranice medzi pojmami obmedzovanie z hladiska ciela a obmedzovanie z hladiska úcinku, sa vsak domnievam, ze uplatnenie tohto pojmu musí byt jasnejsie ohranicené. 53. Kvalifikácia dohody alebo postupu ako obmedzovanie hospodárskej sútaze vzhladom na ich samotný ciel má významné dôsledky, z ktorých je potrebné zdôraznit aspon dva. 54. Najskôr prístup, ktorý spocíva v identifikácii "protisútazného ciela", vychádza z formalistického prístupu, ktoré je nebezpecný z hladiska ochrany vseobecných záujmov sledovaných pravidlami Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. V prípade, ze sa preukáze, ze dohoda má ciel obmedzujúci hospodársku sútaz, zákaz, ktorý z toho vyplýva, je velmi vseobecný, a síce mozno ho ulozit preventívne a tým narusit nadviazanie budúcich kontaktov ( [31]31 ), a to nezávisle od hodnotenia konkrétne spôsobených úcinkov. 55. Tento formalistický prístup je teda mozné akceptovat len v prípade správaní, ktoré vykazujú inherentné riziko velmi závazného skodlivého úcinku, alebo správaní, pri ktorých mozno dospiet k záveru, ze nepriaznivé úcinky pre hospodársku sútaz prevazujú nad prosútaznými úcinkami. Rozhodnút inak by znamenalo popriet, ze niektoré konania hospodárskych subjektov môzu potenciálne mat pozitívne prejavy z hladiska hospodárskej sútaze. Domnievam sa, ze len v prípade, ze skúsenost ukáze, ze obmedzenie je v súlade s hospodárskou analýzou ustáleným spôsobom zakázané, sa javí ako rozumné priamo ho sankcionovat v snahe o hospodárnost konania ( [32]32 ). 56. Za obmedzujúce hospodársku sútaz z hladiska ciela by sa preto mali povazovat len také správania, ktorých skodlivost je vzhladom na získané skúsenosti a hospodársku vedu preukázaná a lahko odhalitelná, a nie dohody, ktoré vzhladom na kontext, do ktorého patria, majú nejednoznacné úcinky na trh alebo ktoré majú vedlajsie obmedzujúce úcinky nevyhnutné na sledovanie hlavného ciela, ktorý hospodársku sútaz neobmedzuje. 57. Nakoniec táto kvalifikácia zbavuje vysetrujúci orgán bremena preukázat protisútazné úcinky dohody alebo postupu, ktoré má preskúmat. Nekontrolované rozsirovanie správaní, ktoré spadajú do obmedzovaní z hladiska ciela, je nebezpecné z hladiska zásad, ktoré upravujú preukázanie protisútazných správaní a súvisiace dôkazné bremeno. 58. Z dôvodu týchto dôsledkov sa kvalifikácia obmedzujúceho kartelu z hladiska ciela nevyhnutne musí ohranicit a týkat v konecnom dôsledku len tých dohôd, ktoré inherentne vykazujú urcitý stupen skodlivosti. Tento pojem by sa mal vztahovat len na dohody, ktoré inherentne, teda bez toho, aby bolo potrebné hodnotit ich skutocné alebo potenciálne úcinky, majú taký stupen závaznosti alebo skodlivosti, ze ich negatívny vplyv na hospodársku sútaz sa zdá byt velmi pravdepodobný. Napriek otvorenosti zoznamu správaní, ktoré mozno oznacit za obmedzujúce na základe ich ciela, navrhujem zachovat pri urcovaní obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela relatívne obozretný prístup. 59. Túto obozretnost treba respektovat tým viac, ze analýza, ktorú je Súdny dvor nútený uskutocnit, bude záväzná tak pre Komisiu, ako aj pre vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, ktorých citlivost a úroven odbornosti spocívajú na premenných parametroch. 60. Výhoda spocívajúca v predvídatelnosti a odlahcení dôkazného bremena, ktorú zahrna identifikácia obmedzujúcich dohôd z hladiska ciela, sa zdá byt spochybnená, pokial je táto identifikácia v konecnom dôsledku sprevádzaná preskúmaním vychádzajúcim z dôsledkov uvedenej dohody na hospodársku sútaz, ktoré presahuje rámec dôkladného preskúmania dohody. 61. V kazdom prípade treba uviest, ze Súdny dvor napriek zjavnému rozsíreniu správaní oznacovaných ako obmedzujúce z hladiska ciela ustáleným spôsobom pripomínal, a to pocnúc uz citovaným rozsudkom LTM az po uz citovaný rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., ze analýza ciela musí odhalit "dostatocný stupen skodlivosti" ( [33]33 ). 62. Nakoniec by som chcel pripomenút, ze takéto ohranicenie neznamená "poskytnutie imunity" urcitým správaniam a ich vynatie zo zákazu uvedeného v clánku 81 ods. 1 ES. V prípade, ze sa nepreukáze, ze urcitá dohoda nie je konkrétne - teda po zohladnení je cielov, ako aj hospodárskeho kontextu, do ktorého patrí - schopná vylúcit, obmedzovat alebo skreslit hospodársku sútaz na trhu, mozno vylúcit len samotné uplatnenie pojmu obmedzovanie z hladiska ciela. Orgán poverený kontrolou hospodárskej sútaze bude vzdy schopný ju zakázat po dôkladnejsom preskúmaní jej skutocných a potenciálnych protisútazných úcinkov na trhu. 2. O posúdení existencie obmedzovania z hladiska ciela v prejednávanej veci 63. Treba uviest, ze vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatel vo vseobecnosti namieta proti neobmedzenému vnímaniu pojmu obmedzovanie z hladiska ciela prijatému Vseobecným súdom. Konkrétne spochybnuje nesprávne posúdenia, ku ktorým doslo v rámci posúdenia Vseobecným súdom pri preskúmaní obsahu, ciela a kontextu prijatia sporných opatrení. 64. Inými slovami je namieste najskôr stanovit, ci bol Vseobecný súd vo vseobecnosti oprávnený domnievat sa, ako to urobil v bodoch 124 a 146 napadnutého rozsudku, ze "nebolo namieste vykladat pojem porusenia z hladiska ciela restriktívne". Potom bude potrebné urcit, ci nezávisle od tohto tvrdenia Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, potvrdit v prejednávanej veci existenciu porusenia z hladiska ciela v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. a) Restriktívny alebo extenzívny výklad pojmu protisútazný ciel? 65. Na úvod treba zdôraznit, ze judikatúra, ktorá sa vyznacuje dvojznacnostou medzi zelaním neupravit uzavretý zoznam obmedzovaní z hladiska ciela a nevyhnutnost respektovat ratio legis clánku 81 ods. 1 ES, ktorý najmä vyzaduje, aby dotknuté správania mali urcitý stupen skodlivosti, nie vzdy jasne odpovedá na otázku, ci sa pojem obmedzovanie z hladiska ciela má alebo nemá vykladat restriktívne, a to aj napriek tomu, ze niektorí generálni advokáti sa vyslovili pre jeden ci druhý prístup ( [34]34 ). 66. Co sa týka osobitne uz citovaného rozsudku Beef Industry Development Society a Barry Brothers, podla môjho názoru sa nan Vseobecný súd nesprávne odvolával na podporu svojho záveru, ze pojem porusenie z hladiska ciela sa nemá vykladat restriktívne. 67. Ako vsak vyplýva z bodu 22 tohto rozsudku, Súdny dvor síce odpovedal na argumentáciu rozvinutú Beef Industry Development Society a Barry Brothers Ltd, podla ktorej "by sa pojem porusenie z hladiska ciela mal vykladat restriktívne" a ze "do tejto kategórie patria len dohody, ktorých cielom je horizontálne urcovanie cien, obmedzenie výroby alebo rozdelenie trhov, teda dohody, ktorých protisútazné úcinky sú do tej miery zjavné, ze si nevyzadujú nijakú hospodársku analýzu". 68. Zdôraznujem vsak, ze hoci odpoved poskytnutá Súdnym dvorom v bode 23 uvedeného rozsudku, podla ktorého "druhy dohôd predpokladané v clánku 81 ods. 1 písm. a) az e) ES netvoria taxatívny zoznam zakázaných dohôd", jasne uvádza, ze pojem obmedzovanie hospodárskej sútaze sa neobmedzuje len na najflagrantnejsie obmedzovania typu kartelov ("hard core infringements") uvedené týmto ustanovením a nemôze byt uzavretý do taxatívneho zoznamu, nevyhnutne neprejudikuje ani restriktívnu povahu výkladu, ktorý je potrebné prijat pre pojem obmedzovanie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 69. Pri cítaní tohto rozsudku je potrebné dospiet k dalsiemu zisteniu. V konecnom dôsledku viedlo preskúmanie samotného znenia predmetných dohôd Súdny dvor k záveru, ze tieto dohody mali za ciel obmedzovat hospodársku sútaz. 70. Je pravda, ze dohody dotknuté vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (dalej len "dohody BIDS"), mali osobitné vlastnosti v tom zmysle, ze sledovali ciele racionalizácie odvetvia hovädzieho a telacieho mäsa znízením prebytkov výrobnej kapacity. 71. Nic to vsak nemení na tom, ze tieto dohody bolo mozné povazovat za dohody s cielom obmedzit výrobu v zmysle clánku 81 ods. 1 písm. b) ES. Práve na základe dôkladného preskúmania znení dohôd BIDS Súdny dvor dospel k záveru, ze majú protisútazný ciel. Domnieval sa najmä, ze tieto dohody upravovali mechanizmus urcený na podporu odchodu konkurencných podnikov. Skutocnosti, s ktorými bolo oboznámený Súdny dvor, preukázali, ze dohody BIDS sledovali dva hlavné ciele. Na jednej strane islo o zvýsenie stupna koncentrácie dotknutého trhu citelným znízením poctu podnikov ponúkajúcich sluzby spracovania mäsa a na druhej strane o odstránenie priblizne 75 % nadbytocných výrobných kapacít ( [35]35 ). Cielom dohôd BIDS bolo teda predovsetkým umoznit viacerým podnikom uskutocnovat spolocnú politiku, ktorej cielom bolo podporit odchod niektorých z nich z trhu a v dôsledku toho znízit nadbytocné kapacity, ktoré majú dopad na výnosnost, pretoze im bránia v dosiahnutí úspor z rozsahu výroby ( [36]36 ). 72. Súdny dvor dospel k záveru, ze "tento druh dohôd zjavným spôsobom naráza na koncepciu vlastnú ustanoveniam Zmluvy ES týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na trhu". Domnieva sa, ze v rámci hospodárskej sútaze by podniky, ktoré uzavreli dohody BIDS, nemali v prípade ich neexistencie iné prostriedky na zlepsenie svojej výnosnosti, ako zintenzívnenie obchodnej rivality alebo uskutocnenie koncentrácií. Vdaka týmto dohodám sa môzu vyhnút takémuto postupu a spolocne znásat významnú cast nákladov nevyhnutných pre zvýsenie stupna koncentrácie trhu najmä na základe platby príspevku 2 eur za kus dobytka spracovaný kazdým zo zostávajúcich podnikov. Navyse Súdny dvor uvádza, ze prostriedky pouzité na dosiahnutie ciela dohôd BIDS zahrnali tiez obmedzenia, ktorých ciel má protisútaznú povahu ( [37]37 ). 73. V konecnom dôsledku sporné opatrenia mali taký stupen skodlivosti, ze bolo mozné dospiet k záveru, ze mali protisútazný ciel. 74. Vzhladom na vsetky tieto úvahy podla môjho názoru Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne tvrdil, ze pojem ciel sa nesmie vykladat restriktívnym spôsobom. 75. Je namieste preskúmat, ci i napriek tomuto tvrdeniu Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, potvrdit záver, podla ktorého sporné opatrenia mali protisútazný ciel. b) K struktúre analýzy prijatej v prejednávanej veci pre dospenie k záveru o existencii obmedzovania z hladiska ciela 76. Na úvod sa zdá byt dôlezité pripomenút, ze hoci Vseobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala zo spisových písomností, a jednak právomoc posúdit skutkové okolnosti, Súdny dvor má právomoc vykonat na základe clánku 256 ZFEÚ preskúmanie právnej kvalifikácie týchto skutkových udalostí a právnych dôsledkov, ktoré z toho Vseobecný súd vyvodil. Posúdenie skutkových okolností, s výhradou prípadu skreslovania dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, nepredstavuje právnu otázku, ktorá by, ako taká, podliehala kontrole Súdneho dvora ( [38]38 ). 77. V prejednávanej veci sa zdá, ze odvolatel v tomto odvolacom dôvode namieta predovsetkým jednak proti nesprávnym právnym posúdeniam, ktorých sa podla neho dopustil Vseobecný súd pri kvalifikácii sporných opatrení za obmedzovanie z hladiska ciela, a jednak proti skresleniu Vseobecným súdom dôkazov, ktoré mu boli predlozené. Tieto otázky a priori nemôzu byt vynaté z preskúmania Súdneho dvora. 78. Súdnemu dvoru totiz prinálezí, aby overil, ci Vseobecný súd riadne preskúmal, ze Komisia po individuálnom a konkrétnom preskúmaní obsahu, ciela a hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého sporné opatrenia spadajú, dostatocne preukázala, ze tieto opatrenia mali taký stupen skodlivosti, ze ich negatívne úcinky na hospodársku sútaz bolo mozné predpokladat. 79. Na tieto úcely je úplne relevantný odkaz na nadobudnuté skúsenosti. Tieto "skúsenosti" treba chápat ako skúsenosti, ktoré tradicne vyplývajú z hospodárskej analýzy, ako boli potvrdené orgánmi hospodárskej sútaze a prípadne potvrdené judikatúrou. 80. V tomto kontexte je potrebné konstatovat, ze sporné opatrenia majú horizontálnu povahu a ze a priori by mohli byt povazované za vhodnejsie na úcely obmedzujúceho ciela hospodárskej sútaze. 81. Hoci je totiz ustálené, ze urcité horizontálne dohody medzi podnikmi obsahujú zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze ako urcovanie cien a rozdelenie trhov ( [39]39 ) a mozno ich preto povazovat za dohody obsahujúce obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela, skodlivost sporných opatrení pre hospodárska sútaz nie je zjavná na prvý pohlad. 82. Treba vsak preskúmat, ci Vseobecný súd oprávnene potvrdil záver Komisie o existencii obmedzovania z hladiska ciela, pricom tento záver musí vyplývat z posúdenia celkového obsahu opatrení, prípadne aj s prihliadnutím na objektívne sledované ciele a na hospodársky a právny kontext. 83. V tomto zmysle by sa mohlo zdat spojenie castí tohto odvolacieho dôvodu, z ktorých kazdá sa týka jedného z troch relevantných aspektov pre posúdenie restriktívneho opatrenia z hladiska ciela, ako umelé. 84. Zdá sa vsak byt vhodné analyzovat ich postupne. i) O prvej casti týkajúcej sa preskúmania obsahu opatrení Groupement 85. Odvolatel podporovaný vo viacerých aspektoch BNP Paribas, BPCE a SG tvrdí, ze Vseobecný súd sa pri posúdení obsahu sporných opatrení dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. 86. V prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri analýze "samotného ciela" sporných opatrení. Najskôr Vseobecný súd neuskutocnil analýzu stupna skodlivosti sporných opatrení s odkazom na ich obsah, ale vychádzal výlucne zo subjektívnych záujmov niektorých clenov Groupement. Vseobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 126 a 132 napadnutého rozsudku, ked sa domnieval, ze zo samotného znenia sporných opatrení vyplýva, ze majú protisútazný ciel spocívajúci v bránení hospodárskej sútazi zo strany nových úcastníkov dotknutého trhu. Navyse sa odvolatel domnieva, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked dospel k záveru, ze urcitý pocet prekázok v praxi velmi stazuje rozvoj akvizicnej cinnosti zo strany nového úcastníka, pricom sa opieral predovsetkým o vyhlásenia Komisie a bez platného vysvetlenia zamietol dôkazy preukazujúce opak. 87. V druhom rade odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri zohladnení v bodoch 186 a 256 napadnutého rozsudku vývoja, ktorý predchádzal prijatiu sporných opatrení, ako vyplýva z dokumentov zaistených pri overeniach uskutocnených v priestoroch Groupement a v priestoroch urcitých jeho clenov. 88. Najskôr Vseobecný súd na úcely analýzy ciela sporných opatrení neoprávnene zohladnil návrhy urcitých vedúcich podnikov uskutocnené pred prijatím týchto opatrení, kedze tieto návrhy neodzrkadlovali prejav vôle samotného Groupement, ale niektorých jeho clenov. Rozhodnutie sa vsak môze posudzovat ako rozhodnutie zdruzenia podnikov práve vtedy, ked predstavuje verný prejav vôle svojho autora. V prejednávanej veci okolnosti týkajúce sa prípravy a prijatia sporného rozhodnutia vsak nie sú relevantné, kedze záujem Groupement plne odzrkadlujú len oznámené opatrenia. Navyse vývoj opatrení bol zohladnený namiesto podrobnej analýzy obsahu týchto opatrení. 89. Dalej sa odvolatel domnieva, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy tým, ze uskutocnil nevhodný výber medzi prípravnými návrhmi, zaistenými dokumentmi a vyhláseniami nových úcastníkov. Odvolatel sa domnieva, ze Vseobecný súd mal vziat do úvahy urcité mnozstvo skutocností dávajúcich dôraz najmä na nevyhnutnost bojovat proti parazitovaniu a starost o dodrzanie práva hospodárskej sútaze, ktoré dokazujú existenciu skutocných pochybností o obmedzovaní hospodárskej sútaze. Toto skreslenie je tým zjavnejsie, ze Vseobecný súd vychádzal z týchto istých dôkazov ako pouzila Komisia, bez jasného distancovania sa od návrhov jej prvého oznámenia o výhradách. 90. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze protisútazný ciel sporných opatrení spocíval v bránení hospodárskej sútazi nových úcastníkov na francúzskom trhu vydávania CB. 91. Vseobecný súd tým prebral záver, podla ktorého protisútazný ciel sporných opatrení vyplýval zo vzorcov výpoctu, ktoré boli stanovené na úcely sporných opatrení (pozri body 126 az 133 napadnutého rozsudku). Tiez rozhodol, ze Komisia sa oprela o dokumenty získané v priebehu overovaní týkajúce sa návrhov vedúcich podnikov v rámci prípravy sporných opatrení len pre potvrdenie (pozri body 123 az 154 napadnutého rozsudku). 92. Co sa vsak týka po prvé preskúmania vzorcov výpoctu pouzitých v sporných opatreniach a pokracovania v tom, co som uz uviedol, zdá sa mi, ze Vseobecný súd nepreskúmal, ci tieto opatrenia obsahovali protisútaznú úpravu uz na základe svojej povahy. 93. Vseobecný súd síce v bode 132 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze Komisia sa domnievala, vzhladom na formulácie stanovené pre sporné opatrenia a z dôvodu tazkosti rozvinutia akvizicnej cinnosti, ze tieto opatrenia ukladali clenom Groupement, ktorí im podliehali, bud aby obmedzili svoju cinnost vydávania kariet, alebo znásali náklady (týkajúce sa vydávania), ktoré neboli znásané inými clenmi Groupement vrátane vedúcich podnikov. Vseobecný súd tiez uviedol, ze "tieto formulácie preto obmedzovali moznost clenov, ktorí im podliehali, sútazit (prostredníctvom cien) na trhu vydávania kariet s clenmi Groupement, ktorí im nepodliehali". Komisia preto dospela k záveru, ze sporné opatrenia mali protisútazný ciel spocívajúci v zabránení hospodárskej sútazi nových úcastníkov (pozri odôvodnenia 212, 213 a 222 sporného rozhodnutia)". 94. Rovnako Vseobecný súd v bode 133 napadnutého rozsudku prebral záver Komisie, podla ktorého "úlohe, ktorú Groupement zveril MRAF (podnietenie akvizicnej cinnosti), odporovala existencia medzibankových provízií, ktoré podnecovali vydávanie (pozri odôvodnenia 226 az 230 sporného rozhodnutia) a okolnost, ze dodatocný poplatok za pristúpenie a poplatok za prebudenie spiacich sankcionoval banky, ktoré v nedávnej minulosti nevydali dostatok kariet (pozri odôvodnenia 231 a 232 sporného rozhodnutia)". 95. Hoci tieto zistenia urcite vychádzajú z obsahu sporných opatrení, ktorých cielom je v podstate ulozit urcité náklady niektorým bankám a podnietit akvizicnú cinnost, zdá sa mi, ze tak Komisia, ako aj Vseobecný súd nepreukázali, v com tieto opatrenia boli na základe ich samotného znenia obmedzujúce pre hospodársku sútaz. Pokial by sa totiz vychádzalo zo znenia oznámených opatrení, ako boli predlozené Komisii a preskúmané Vseobecným súdom, ich ciel spocíva v ulození financného príspevku clenom Groupement, ktorý je urcený na financovanie nákladov fungovania platobného systému CB. Ako uvádzam dalej v texte (pozri najmä body 130 a 131 týchto návrhov), samotnú skutocnost, ze urcití clenovia Groupement mohli z dôvodu prijatých sporných opatrení bud obmedzit svoju cinnost vydávania platobných kariet, alebo znásat náklady (týkajúce sa ich vydávania), ktoré nenesú iní clenovia Groupement, nemozno kvalifikovat za obmedzujúcu hospodársku sútaz z hladiska ciela. 96. Po druhé, pokial ide o zohladnenie "vývoja", teda návrhov uvedených vedúcimi podnikmi obsiahnutých v urcitých prípravných dokumentoch k sporným opatreniam, ktoré boli zaistené v priebehu overovaní, odôvodnenie Vseobecného súdu je v rámci tohto odvolania spochybnené z hladiska viacerých aspektov. 97. V prvom rade je potrebné skúmat, ci Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, pripísal Groupement ako celku niektoré z návrhov uvedených vedúcimi podnikmi este predtým, nez boli vyhotovené sporné opatrenia. V druhom rade je potrebné analyzovat význam pripisovaný uvedeným návrhom v rámci posúdenia obsahu dotknutých opatrení a poslednom rade ich relevantnost na úcely zistenia obmedzovania z hladiska ciela. 98. V prvom rade, co sa týka otázky, ci návrhy vedúcich podnikov boli skutocne vyjadrením vôle samotného Groupement, tvrdenie, podla ktorého sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze za zámer Groupement povazoval návrhy uvedené vedúcimi podnikmi, sa mi zdá byt presvedcivé. 99. V tomto ohlade poukazujem na to, ze Vseobecný súd sa obmedzil na konstatovanie, ze "vzhladom na to, ze vedúce podniky sú clenmi neformálneho orgánu, konkrétne [menového výboru], ktorý pripravil sporné opatrenia, a správnej rady, ktorá ich prijala, zámer vyjadrený vedúcimi podnikmi v zásade zodpovedá zámeru Groupement, pokial ide o prijatie sporných opatrení" (bod 256 napadnutého rozsudku). Dospel teda k záveru, ze Komisia si neprotirecila, ked kvalifikovala sporné opatrenia za rozhodnutia zdruzenia podnikov a teda ked na základe tejto kvalifikácie uznala, ze sporné opatrenia sú prejavom vôle Groupement, pricom sa oprela o návrhy vedúcich podnikov s cielom potvrdit skutocnost, ze ich cielom bolo vylúcit nových úcastníkov (bod 257 napadnutého rozsudku). 100. Pre potvrdenie záveru, ku ktorému Komisia dospela v súvislosti s pricítatelnostou návrhov vedúcich podnikov celému Groupement, sa mi totiz zdá, ze Vseobecný súd mal preskúmat, ci návrhy urcitých vedúcich podnikov sú verným prejavom vôle Groupement, pretoze v opacnom prípade by nemohli byt spájané s rozhodnutím zdruzenia podnikov sporným v tejto veci ( [40]40 ). V tomto ohlade treba zdôraznit, ako to Vseobecný súd uviedol v bode 7 napadnutého rozsudku, ze menový výbor je neformálnym orgánom bez rozhodovacej právomoci. 101. V druhom rade, co sa týka významu pripisovanému zámeru vyjadrenému návrhmi vedúcich podnikov pre stanovenie protisútazného ciela sporných opatrení, záver Vseobecného súdu, podla ktorého sa Komisia len pre potvrdenie oprela o dokumenty zaistené v priebehu overení, ktoré obsahovali návrhy vedúcich podnikov vyjadrené pri príprave sporných opatrení (body 134 a 267 napadnutého rozsudku), zdaleka nie je zjavný. 102. Hoci, pokial by sa vychádzalo zo struktúry casti venovanej v spornom rozhodnutí preskúmaniu existencie obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela ( [41]41 ), zdá sa, ze Komisia v prvom rade vychádzala z toho, ze samotná formulácia opatrení odporuje cielom vyhláseným v oznámení ( [42]42 ) a v druhom rade uviedla dôvody, pre ktoré podla nej ciel obmedzujúci hospodársku sútaz, ako vyplýva zo samotnej formulácie opatrení, úplne zodpovedá skutocným cielom opatrení vyjadreným v návrhoch vedúcich podnikov pocas ich prípravy ( [43]43 ). Komisia rovnako uviedla, ze "protisútazný ciel MRAF bol potvrdený vyhláseniami vedúcich podnikov v období prípravy opatrení" ( [44]44 ). 103. V kazdom prípade sa zdá, ze Komisia v konecnom dôsledku priznala dokumentom týkajúcim sa "vývoja" uvedených opatrení rovnaký význam ako preskúmaniu formulácie sporných opatrení. 104. Zdá sa mi, ze to dost jasne vyplýva z odôvodnení 193 a 198 sporného rozhodnutia, ktoré v rámci syntézy prístupu Komisie pri stanovovaní protisútazného ciela dávajú dôraz na prípravné dokumenty. Okrem toho, ako to navyse zdôraznila najmä SG vo svojich písomných vyjadreniach, cast venovaná preskúmaniu formulácií mala za ciel poskytnút negatívny dôkaz o tom, ze sporné opatrenia nezodpovedali uvádzanému cielu. Pozitívny dôkaz protisútazného ciela sporných opatrení sa z velkej casti zakladal na vecných dôkazov vyplývajúcich z prípravných dokumentov vyhotovených vedúcimi podnikmi ( [45]45 ). 105. Rovnako sa zdá, ze na úcely výkladu obsahu sporných opatrení Vseobecný súd prebral úvahy týkajúce sa formulácií uvedených v týchto opatreniach, a to s prihliadnutím na dokumenty zaistené v priebehu overovaní a s dôrazom na návrhy vedúcich podnikov ( [46]46 ). 106. V kazdom prípade sa v tretom rade zdá byt nevyhnutné stanovit, ci návrhy vedúcich podnikov ako súcast vývoja sporných opatrení bolo mozné povazovat za relevantné pre stanovenie existencie obmedzovania z hladiska ciela. 107. V tomto ohlade sa domnievam, ze tieto návrhy, aj keby sa predpokladalo, ze skutocne predstavujú zámer Groupement, co sa mi zdá byt vylúcené (pozri bod 100 týchto návrhov), nemohli byt povazované za dostatocné na preukázanie existencie protisútaznej dohody a tým menej dohody obsahujúcej obmedzovanie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 108. Z judikatúry dostatocne jasne vyplýva, ze hoci zámer úcastníkov dohody nepredstavuje nevyhnutný prvok pre stanovenie obmedzujúcej povahy dohody, orgánom hospodárskej sútaze, ani vnútrostátnym súdom a súdom Únie nic nezakazuje, aby ho zohladnili ( [47]47 ). 109. Túto moznost zohladnit zámer vyjadrený úcastníkmi dohody mozno podla mna uplatnit len pre úplnost alebo doplnenie a nesmie nahrádzat podrobné preskúmanie znenia a cielov vytýkaných správaní. Tak ako sa úcastníci dohody nemôzu dovolávat neexistencie zámeru porusit zákaz clánku 81 ods. 1 ES ( [48]48 ), nemôze stacit poukázat na existenciu takéhoto zámeru na úcely prijatia záveru, ze prijaté opatrenia majú protisútazný ciel. Zámer vyjadrený úcastníkmi dohody by nemal byt nijako zohladnený, pokial ide tak, ako v prejednávanej veci, o zhodnotenie protisútazného vplyvu správaní podnikov. 110. Domnievam sa totiz, ze identifikácia "protisútazného ciela" si vyzaduje skutocne objektívne preskúmanie, ktoré je nezávisle od vôle jej úcastníkov. Preto sa domnievam, ze prípadne vyjadrené zámery úcastníkov údajného kartelu, ale ani prípadné legitímne ciele nimi sledované, nie sú priamo relevantné, pokial sa má preskúmat, ci uvedený kartel bez ohladu na jeho formu má protisútazný "ciel". 111. Nakoniec v rámci tejto casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatel poukazuje na to, ze Vseobecný súd skreslil predlozené dôkazy. Toto skreslenie by malo spocívat v tom, ze okrem dokumentov preukazujúcich, ze rozvoj akvizicnej cinnosti nebol nevyhnutne tazký, Komisia uskutocnila nevhodný výber medzi návrhmi vedúcich podnikov. 112. V tomto ohlade stací pripomenút, ze v zásade prinálezí výlucne Vseobecnému súdu, aby posúdil dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat dôkazom, ktoré sú mu predlozené. Skreslenie dôkazov predpokladá, aby Vseobecný súd zjavne prekrocil medze rozumného posúdenia týchto dôkazov ( [49]49 ), co musí zjavne vyplývat z písomností v spise bez toho, aby bolo nevyhnutné pristúpit k novému posúdeniu uvedených dôkazov. Ak odvolatel tvrdí, ze sa Vseobecný súd dopustil skreslenia dôkazov, musí presne oznacit dôkazy, ktoré ním boli skreslené, a poukázat na nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jeho názoru viedlo Vseobecný súd k takémuto skresleniu ( [50]50 ). 113. V prejednávanej veci tvrdené skreslenie dôkazov zjavným spôsobom nevyplýva zo spisových písomností. Navyse odvolatel presne neoznacil dokumenty, ktoré podla neho potvrdzujú takéto skreslenie. Zdá sa, ze odvolatel svojou argumentáciou, hoci poukazuje na skreslenie dôkazov, sleduje v skutocnosti dosiahnutie ich nového posúdenia, co vsak nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 114. Z týchto úvah vyplýva, ze pokial sa vychádza z preskúmania samotného znenia sporných opatrení, ako s ním bol oboznámený Vseobecný súd, záver, podla ktorého Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala protisútaznú povahu uvedených oparení z hladiska ciela, je len tazko pochopitelný. ii) O druhej casti týkajúcej sa preskúmania ciela opatrení 115. Odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri posúdení cielov sporného opatrenia. Hoci totiz Vseobecný súd uznal, ze boj proti parazitovaniu na systéme CB predstavuje legitímny ciel, nesprávne odmietol posúdit tento ciel vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES. Vseobecný súd mal uznat, ze obmedzovanie hospodárskej sútaze z hladiska ciela je vylúcené, pokial opatrenia Groupement vedú k stimulácii akvizicnej cinnosti a k hladaniu optimalizácie medzi akvizicnými cinnostami a cinnostami vydávania. Tieto opatrenia boli v súlade so zásadou proporcionality primerané, kedze spocívali v systematických a vyvázených opatreniach prijatých vo vseobecnom záujme systému CB, pretoze ponechávali kazdému clenovi Groupement na výber moznost prispôsobenú jeho individuálnej situácii. 116. Ako vyplýva z judikatúry, na úcely stanovenia, ci urcitá dohoda spadá pod zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES, je najmä potrebné sústredit sa na ciele, ktoré sa snazí dosiahnut ( [51]51 ). 117. Zdá sa mi dôlezité pripomenút, ze tieto objektívne ciele, ktoré musia jasne vyplývat zo sporných opatrení, sa nijako neprekrývajú so subjektívnymi zámermi obmedzit ci neobmedzit hospodársku sútaz, ani s prípadnými legitímnymi cielmi sledovanými dotknutými podnikmi. Je ustálené, ze dohodu teda mozno povazovat za dohodu s cielom obmedzujúcim hospodársku sútaz aj v prípade, ze sleduje iné legitímne ciele ( [52]52 ). 118. Ako bolo teda potrebné v prejednávanej veci chápat tarifné opatrenia prijaté Groupement? 119. Na rozdiel od toho, co Komisia naznacila na pojednávaní, mozno len tazko tvrdit, ze úprava MRAF má takú skodlivost, aby ju bolo mozné povazovat za cenový kartel ( [53]53 ), ktorý ako taký poskodzuje hospodársku sútaz. Rovnako z dôvodov uvedených vyssie, sporné opatrenia v prejednávanej veci, ktoré neobsahujú mechanizmus na podporu odchodu urcitých konkurentov z trhu, sa mi zdajú byt len tazko porovnatelné s opatreniami na racionalizáciu trhu dotknutými vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers. 120. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze sporné opatrenia sa predovsetkým týkali ulozenia poplatkov clenom Groupement, ktorí v stádiu tak prístupu, ako aj pouzívania systému CB boli viac vydavatelmi CB (cinnost vydávania platobných kariet a/alebo kariet na výbery z bankomatov ich drzitelom) nez nadobúdatelmi (cinnost spocívajúca v pridruzovaní obchodníkov majúcich císlo SIZP a prevádzkovanie bankomatov). 121. Vsetky tieto opatrenia boli podla Groupement urcené na ochranu systému CB pred fenoménmi hospodárskeho parazitovania vyplývajúcimi z cinnosti bánk rozvíjajúcich predovsetkým cinnost vydávania kariet a profitujúcich bez protiplnenia z výhod vyplývajúcich z investícií vynalozených clenmi systému v akvizicnej oblasti. 122. Hoci je riadne ustálené, ako to navyse uznal aj Vseobecný súd (pozri najmä body 76 a 77 napadnutého rozsudku), ze boj proti parazitovaniu môze predstavovat legitímny ciel, takáto úvaha nie je priamo relevantná pre urcenie existencie obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 123. V dôsledku toho si nemyslím, ze Vseobecný súd sa úplne mýlil, ked dospel k záveru, ze ciel boja proti parazitovaniu nemusí byt vo vseobecnosti zohladnený v stádiu preskúmania opatrení vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES, ale ze môze byt zohladnený pri preskúmaní uplatnenia prípadnej výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES. 124. Zdá sa mi vsak, ze tento záver dáva zmysel len vtedy, ked sa po dôkladnom preskúmaní jasne preukáze, ze sporné opatrenia majú protisútazný ciel. Práve okolnost, ze urcité správanie zjavne má protisútazný ciel, zbavuje skutocnost, ze sleduje i iné ciele, akejkolvek relevantnosti. 125. V opacnom prípade, teda v prípade obmedzovania z hladiska ciela, ktoré nie je jasne preukázané, ako sa to javí v prejednávanej veci, bude namieste pristúpit k preskúmaniu protisútazných úcinkov a v tomto rámci zhodnotit nevyhnutnost a primeranost dotknutých opatrení s ohladom na sledovaný ciel ( [54]54 ). 126. Viem si vsak len tazko predstavit, v com sporné opatrenia vykazujú stupen skodlivosti pozadovaný judikatúrou. 127. Predovsetkým je úplne nesporné, ze tieto opatrenia boli prijaté s cielom stimulovat akvizicnú cinnost CB v rámci platobného systému, ktorý mal dve strany prepojené existenciou sietových úcinkov. Ako Vseobecný súd uviedol v bode 102 napadnutého rozsudku, Komisia samotná uviedla, ze cinnosti vydávania a akvizicné cinnosti boli nevyhnutné jedna pre druhú a pre fungovanie platobného systému CB vo vseobecnosti, kedze na jednej strane by obchodníci nesúhlasili so svojím vstupom do platobného systému CB, pokial by pocet nositelov kariet bol nedostatocný, a na druhej strane by spotrebitelia nechceli mat kartu, pokial by nebola pouzitelná u dostatocného poctu obchodníkov. 128. Preto bolo cielom sporných opatrení získat penazný príspevok zo strany clenov, ktorí mali v oblasti cinnosti vydávania kariet priamy prospech z pristúpenia do platobného systému vyplývajúceho z úsilia vynalozeného inými clenmi v oblasti "akvizície". Tieto opatrenia, najmä MRAF, obsahujú v podstate úpravu, ktorej cielom je pozadovat penazný príspevok od clenov, ktorí sú málo aktívni v oblasti "akvizície". 129. Zdá sa mi, ze ulozenie financného poplatku clenom siete, ktorí majú bez protiplnenia prospech z úsilia vynalozeného inými clenmi na úcely rozvoja siete, nemá protisútazný ciel. 130. V prejednávanej veci síce výska pozadovaného poplatku alebo tazkosti urcitých hospodárskych subjektov pri rozvoji akvizicnej cinnosti môzu mat za následok vylúcenie hospodárskych subjektov, ktorí nezaplatia poplatky stanovené na základe sporných opatrení. Okrem prípadu odvolávania sa na teóriu "základnej infrastruktúry" ( [55]55 ), ktorú Komisia v prejednávanej veci nijako nespomína ( [56]56 ) a ktorej uplatnenie sa mi v kazdom prípade zdá byt pochybné ( [57]57 ), sa mi to vsak nezdá byt postihnutelné z hladiska hospodárskej sútaze. 131. V kazdom prípade, ak nemozno vylúcit, ze sporné oparenia majú za následok podnietenie urcitých clenov Groupement bud k obmedzeniu ich cinnosti vydávania kariet, alebo k zvýseniu ich akvizicnej cinnosti, co je posledná moznost, ktorá sa zdá byt konkrétne zlozitá a viedla by teda k ich vylúceniu zo systému, táto otázka spadá v kazdom prípade do preskúmania potenciálnych protisútazných úcinkov uvedených opatrení a nie do preskúmania ich ciela. Domnievam sa, ze úcinky spocívajúce vo vylúcení, ktoré vyplývajú z takých tarifných opatrení, ako sú opatrenia sporné v tejto veci, mozno skúmat len v stádiu preskúmania protisútazného úcinku. 132. Musím vsak priznat urcité rozpaky v súvislosti s tým, ako Komisia aj Vseobecný súd vykladali sporné opatrenia prijaté Groupement a urcené vsetkým jeho clenom, ktorí, ako bolo uvedené, sú bud vedúcimi podnikmi alebo clenmi pripojenými k nim ( [58]58 ). Kedze tarifné opatrenia sa týkajú priamo alebo nepriamo vsetkých clenov Groupement, len tazko viem pochopit, v com tieto opatrenia mohli uz na základe svojej povahy obsahovat úpravu protisútaznej povahy a v akom rozsahu boli navrhnuté tak, aby usetrili vedúce podniky ( [59]59 ). 133. Z týchto úvah vyplýva, ze ani znenie sporných opatrení, ani ciele, ktoré sledujú, nepodopierajú záver, podla ktorého Komisia oprávnene dospela v prejednávanej veci k záveru o existencii obmedzovania z hladiska ciela. iii) O tretej casti týkajúcej sa preskúmania kontextu vypracovania opatrení 134. Odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení pri analýze kontextu, do ktorého patria sporné opatrenia. 135. V prvom rade odvolatel vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne zohladnil právny kontext sporu tým, ze nesprávne vykladal jednak judikatúru týkajúcu sa obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela, najmä uz citovaný rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, a jednak otázky zohladnené v predchádzajúcej rozhodovacej praxi. V tomto ohlade napadnutý rozsudok najmä obsahuje protichodné odôvodnenie, kedze Vseobecný súd v bodoch 94 a 99 uvedeného rozsudku tvrdil, ze postupy preskúmané v dvoch rozhodnutiach "Visa" ( [60]60 ) sú citelne odlisné od postupov sporných v tejto veci a súcasne, ze tieto dve rozhodnutia sa týkajú "podobných alebo rovnakých situácií". Nesprávne posúdenie v rámci analýzy vyplýva aj zo skutocnosti, ze samotná Komisia súhlasila s prerokovaním prípadných záväzkov na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, teda opatrení "ktoré splnia poziadavky [reagujú na jej výhrady - neoficiálny preklad]" a ako také nepredstavujú porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 136. V druhom rade sa odvolatel domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri zohladnení hospodárskeho kontextu, najmä ked sa vyhol otázke dvojstranného fungovania platobných systémov CB. 137. V tretom rade sa odvolatel domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri zohladnení hospodárskeho kontextu, ked nepreskúmal komplexné hospodárske hodnotenia. V prejednávanej veci Vseobecný súd nijako nepristúpil k tomuto minimálnemu a objektívnemu preskúmaniu hospodárskych posúdení obsiahnutých v spornom rozhodnutí, ale sa v bodoch 320 a 321 napadnutého rozsudku uspokojil s tým, ze odmietol niektoré hospodárske stúdie predlozené Groupement z dôvodu ich údajného rozporu s inými stúdiami. 138. Z preskúmania dvoch prvých castí tohto odvolacieho dôvodu vyplýva, ze pokial sa vychádza z obsahu sporných opatrení a z ciela, ktorý sa snazia dosiahnut, existencia obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 81 ods. 1 ES nie je preukázaná. 139. Za týchto okolností skutocnosti vyplývajúce z hospodárskeho a právneho kontextu ( [61]61 ), v ktorom boli vypracované sporné opatrenia, nemôzu samy osobe preukázat existenciu protisútazného ciela. Ako som uz uviedol predtým, preskúmanie kontextu nemôze nijakým spôsobom preklenút neexistenciu skutocného zistenia protisútazného ciela (pozri bod 44 týchto návrhov). 140. Pre úplnost vsak treba zdôraznit nasledovné. 141. Po prvé, co sa týka zohladnenia právneho kontextu, ako som vyssie uviedol, nadobudnuté skúsenosti v sirsom zmysle slova predstavujú parameter, ktorý sa musí zohladnit na úcely dospenia k záveru o existencii obmedzovania z hladiska ciela (pozri body 55 a nasl. týchto návrhov). 142. Pokial vsak nadobudnuté skúsenosti môzu nespochybnitelne potvrdit inherentnú skodlivost pre hospodársku sútaz urcitých druhov spolupráce v prípade zjavných a/alebo jasných obmedzovaní, ktoré majú velmi pravdepodobne dopad na hospodársku sútaz, nie som presvedcený, ze je vzdy mozné vyvodit silný argument z rozhodovacej praxe Komisie. Skutocnost, ze Komisia v minulosti nepovazovala dohodu urcitého typu za obmedzujúcu hospodársku sútaz uz na základe jej samotného ciela, nemôze sama osebe bránit Komisii, aby tak urobila v budúcnosti po individuálnom a dôkladnom preskúmaní sporných opatrení. 143. V prejednávanej veci zohladnenie predchádzajúcich stanovísk Komisie k dohodám prijatým v rámci platobných systémov a osobitne k dohodám vyplývajúcim z rozhodnutí Visa 2001 a Visa 2002 za predpokladu, ze sa týkajú opatrení citelne totozných s opatreniami spornými v prejednávanej veci, by nemalo nevyhnutne prejudikovat obmedzujúcu povahu sporných opatrení z hladiska ciela. 144. Nic to nemení na tom, ze treba byt obozretný, pokial ide o dôvody, ktoré odôvodnujú odklon od záverov, ktoré boli doteraz zastávané v rozhodovacej praxi Komisie týkajúcej sa trhu platobných systémov. Vseobecný súd uz rozhodoval najmä o tom, v com mali sporné opatrenia na rozdiel od opatrení prijatých na tom istom trhu, ktorých podobnost bola Vseobecným súdom ciastocne uznaná ( [62]62 ), taký stupen skodlivosti, aby mohli byt analyzované ako opatrenia majúce protisútazný ciel. 145. Pokial ide o precedens, ktorý predstavuje v prejednávanej veci uz citovaný rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, ako som uz skôr uviedol v bodoch 69 az 73 týchto návrhov, domnievam sa, ze uvedená vec sa jasne lísi od prejednávanej veci vo viacerých aspektoch. 146. Pokial ide, po druhé, o zohladnenie hospodárskeho kontextu, Groupement v podstate Vseobecnému súdu vytýka, ze nezohladnil vlastnosti systému CB a osobitne dvojstrannú povahu tohto systému. 147. V tomto ohlade sa domnievam, ze aj za predpokladu, ze by sa mohlo zo znenia a cielov sledovaných spornými opatreniami vyvodit, ze mali protisútazný ciel, skutocnosti vyplývajúce z kontextu by mohli tento záver oslabit. 148. K tomuto bodu pripomínam, ze na úcely prijatia záveru o existencii obmedzovania z hladiska ciela sa Komisia nemôze obmedzit na abstraktné preskúmanie, osobitne v prípade existencie obmedzovania, ktorého povaha nie je zjavná. 149. Zohladnenie existujúcej interakcie medzi castou "vydávania" a castou "akvizícií" v rámci preskúmania kontextu vyhotovenia opatrení na úcely identifikácie obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska ciela sa mi zdá byt odlisné od toho, ktoré sa týka definície relevantného trhu. Nejde totiz o spochybnenie tvrdenia, podla ktorého trhy vydávania a akvizície sú odlisné, ale o preskúmanie, ci hospodársky kontext vypracovania opatrení bol dostatocne zohladnený. 150. V prejednávanej veci, ako to odvolatel uviedol pred Vseobecným súdom, riadne fungovanie systému CB vyzadovalo, aby cinnosti vydávania a akvizicné cinnosti boli vykonávané vyvázeným spôsobom. V tomto ohlade nemozno vylúcit, ze by mohlo byt zohladnené prispenie kazdého z clenov k rozvoju oboch týchto funkcií. Bez ohladu na to, ci ide o clena alebo nového úcastníka, clen Groupement, ktorý je aktívny predovsetkým alebo výhradne v oblasti vydávania CB, pozíva prospech z investícií vynalozených na rozvoj "akvizicnej" stránky, ktorá je nevyhnutným pilierom trvácnosti systému. 3. Záver 151. Na záver sa zdá, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze jednak dospel k záveru o nerestriktívnom výklade pojmu obmedzovanie z hladiska ciela a prijal tento výklad, a jednak tým, ze uplatnil práve takýto prístup pri preskúmaní obsahu, cielov a kontextu vypracovania sporných opatrení. 152. Vseobecný súd predovsetkým neoveril, ci Komisia mohla vzhladom na znenie, ciele a kontext vyhotovenia opatrení v prejednávanej veci oprávnene dospiet k záveru, ze uvedené opatrenia mali taký stupen skodlivosti, ze ich protisútazné úcinky bolo mozné predpokladat. 153. Napadnutý rozsudok v tomto bode neuniesol kritiku a mozno ho výlucne na základe tohto dôvodu zrusit. 154. Kedze Vseobecný súd nepovazoval za nutné preskúmat, ci uvedené opatrenia mali protisútazný úcinok, bude potrebné vrátit túto vec Vseobecnému súdu. 155. Napriek tomu a pre prípad, ze by sa Súdny dvor nestotoznil s mojím návrhom, preskúmam krátko druhý a tretí odvolací dôvod, ktoré odvolatel predlozil v rámci tohto odvolania. B - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pojmu obmedzovanie z hladiska úcinku 156. Odvolatel podporovaný BNP Paribas tvrdí, ze zo 455 bodov napadnutého rozsudku sú len styri venované preskúmaniu úcinkov sporných opatrení. Okrem nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní existencie obmedzovania hospodárskej sútaze z hladiska úcinku, Vseobecný súd právne dostatocným spôsobom neodpovedal na vsetky tvrdenia odvolatela, a tým porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z ustanovení clánku 36 v spojení s ustanoveniami clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Komisii na osobitne nepodarilo preukázat, ze sporné opatrenia skutocne viedli k odchodu nových úcastníkov alebo k obmedzeniu ich cinnosti vydávania CB. 157. V prejednávanej veci Vseobecný súd práve nepreskúmal, ci sporné opatrenia mali protisútazné úcinky a v prípade, ze by sa na rozdiel do toho, co navrhujem, malo dospiet k záveru, ze Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospiet k záveru, ze sporné opatrenia mali za "ciel" obmedzovat hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, druhý odvolací dôvody musí byt vyhlásený za neúcinný ( [63]63 ). 158. Podla ustálenej judikatúry ( [64]64 ) a v nadväznosti na to, co som uz uviedol vyssie, pokial sa preukáze protisútazný ciel dohody, nie je namieste skúmat jej protisútazné úcinky. 159. Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 269 az 272 napadnutého rozsudku dospel k záveru o neúcinnosti zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnych právnych posúdeniach, nesprávnych posúdeniach skutkového stavu a nesprávnych posúdeniach pri preskúmaní úcinkov sporných opatrení, ked usúdil, ze uvedené opatrenia mali za ciel zamedzenie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 160. Vseobecnému súdu nemozno ani vytýkat, ze nesplnil v tejto súvislosti svoju povinnost odôvodnenia. V prejednávanej veci Vseobecný súd povazoval za vhodné, ako ho oprávnuje judikatúra, obmedzit sa na preskúmanie existencie protisútazného ciela, a nebol povinný uviest dôvody, pre ktoré mali sporné opatrenia navyse aj protisútazné úcinky. 161. Okrem toho v rámci tohto konania Súdnemu dvoru neprinálezí, aby sa zaoberal otázkou, ci bez ohladu na prípadný protisútazný ciel sporných opatrení, tieto opatrenia mohli byt povazované za opatrenia s protisútaznými úcinkami. Súdnemu dvoru najmä neprinálezí, aby overil, ci sa Komisii podarilo preukázat, ze sporné opatrenia spôsobili odchod nových úcastníkov z trhu alebo obmedzenie ich plánu vydávania CB. To platí tým viac, ze ako som uz skôr uviedol ( [65]65 ), Komisia venovala podstatnú cast sporného rozhodnutia úcinkom, ktoré spôsobili sporné opatrenia. 162. V konecnom dôsledku sa domnievam, ze tomuto odvolaciemu dôvodu by sa v nijakom prípade nemalo vyhoviet. C - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil zásady proporcionality a právnej istoty tým, ze nezrusil príkaz obsiahnutý v clánku 2 druhom odseku sporného rozhodnutia 163. Odvolatel podporovaný BNP Paribas tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze nezrusil príkaz uvedený v clánku 2 druhom odseku sporného rozhodnutia, ktorým sa Groupement ulozila povinnost zdrzat sa do budúcnosti akéhokolvek opatrenia alebo správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinok ako sporné opatrenia, porusil zásady proporcionality a právnej istoty. 164. Co sa týka v prvom rade zásady proporcionality potvrdenej v clánku 5 ods. 4 ZEÚ, odvolatel pripomína, ze podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Vseobecný súd mal konstatovat, ze povinnost ulozená Komisiou nebola nevyhnutná vo vztahu k sledovanému cielu, teda k "ukonceniu zisteného porusenia", kedze Groupement uz pred prijatím sporného rozhodnutia pozastavil platnost opatrení a toto rozhodnutie napriek tomu vo svojom clánku 2 prvom odseku ukladá povinnost okamzite ukoncit porusenie zrusením oznámených tarifných opatrení. Rovnako mal Vseobecný súd konstatovat, ze sporný príkaz je neprimeraný v tom, ze sa vztahuje na opatrenia s "podobným" úcinkom. Nutnost uzsieho vymedzenia je v prejednávanej veci tým dôlezitejsia, ze rozdiely v analýze sporných opatrení medzi Vseobecným súdom a Groupement sú znacné. 165. Nakoniec, co sa týka zásady právnej istoty, odvolatel sa domnieva, ze Vseobecný súd mal konstatovat, ze sporné rozhodnutie sa vyznacuje velkou nejednoznacnostou rozsahu ulozeného príkazu, co vedie k právnej neistote pre Groupement vo vztahu k opatreniam, ktoré môze v budúcnosti prijat na to, aby zarucil svoju konkurencieschopnost a svoj rozvoj. Neistota spocíva v prejednávanej veci vo velmi vseobecnej a nepresnej kvalifikácií opatrení zakázaných Groupement do budúcnosti, ktorá by mohla zahrnat akékolvek opatrenie na dosiahnutie rovnováhy, ktoré by sa v budúcnosti javilo ako nevyhnutné na posilnenie konkurencného systému CB alebo zarucenie jeho rozvoja. Z tohto dôvodu je Groupement bránené v tom, aby prijal opatrenia pre boj proti fenoménu parazitovania, ktorého je uvedený systém obetou. 166. Treba uviest, ze svojím tretím odvolacím dôvodom sa odvolatel snazí kritizovat Komisiu za to, ze uzsie nevymedzila rozsah príkazu obsiahnutého v druhom odseku clánku 2 sporného rozhodnutia, pricom vsak neoznacil nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd vo vztahu najmä k výkladu judikatúry Súdneho dvora, ktorý sa mal uplatnit. 167. Je nutné konstatovat, ze tento odvolací dôvod teda v podstate preberá tvrdenia rozvinuté na podporu zaloby pred Vseobecným súdom v rámci druhej casti siesteho zalobného dôvodu ( [66]66 ) a výlucne preto sa musí vyhlásit za neprípustný. 168. Po tomto spresnení vsak mozno uviest, ze tento odvolací dôvod otvára zaujímavú problematiku úzko prepojenú s prvým odvolacím dôvodom v súvislosti s právomocou vydávat príkazy zverenou Komisii a potrebným preskúmaním výkonu tejto právomoci Vseobecným súdom. 169. Hoci sa mi zdá, ze úcastníci konania sa zhodujú na uplatnení zásad proporcionality a právnej istoty, otázkou ostáva, aký je dosah týchto zásad v prípade, ked Komisia dospela k záveru o existencii kartelu obmedzujúceho hospodársku sútaz "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 170. Pokial ide o dodrzanie zásady proporcionality, nevyhnutnost zarucit potrebný úcinok rozhodnutia konstatujúceho existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES ma vedie k záveru, ze pokial sa uz raz jasne preukáze existencia obmedzovania "z hladiska ciela", Komisia má právo nariadit dotknutým podnikom nielen prerusit a zastavit výkon sporných opatrení, ale aj zdrzat sa do budúcnosti vykonania akéhokolvek opatrenia, ktoré by malo podobný ciel. 171. Dalej je potrebné, aby "protisútazný" ciel, ktorý údajne majú vytýkané opatrenia, bol jasne identifikovaný a vymedzený, k comu, ako som uviedol v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, zjavne nedoslo. 172. Táto poziadavka sa mi zdá byt tiez oprávnená z hladiska dodrzania zásady právnej istoty. 173. Pokial je protisútazný ciel sporných opatrení dostatocne identifikovaný a identifikovatelný, Komisia musí byt oprávnená ulozit dotknutým podnikom povinnost zdrzat sa akéhokolvek podobného správania. Domnievam sa, ze oprávnenost takéhoto prístupu mozno kritizovat viac v prípade, ked bud protisútazný ciel nie je vymedzený alebo je nedostatocne vymedzený, alebo ked sú podniky tak, ako v prejednávanej veci, vedené k tomu, aby samy urcili rozsah dotknutého príkazu. V - Návrh 174. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 29. novembra 2012, CB/Komisia (T-491/07), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [67]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [68]2 ) T-491/07 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [69]3 ) Pozri body 252 az 358 sporného rozhodnutia. ( [70]4 ) Dvojstranné trhy mozno definovat ako trhy, na ktorých objem uskutocnených transakcií závisí nielen od vseobecnej úrovne cien zaplatených úcastníkmi, ale aj od ich struktúry (Rochet, J.-C., a Tirole, J., "Two-sided markets: a progress report", The RAND Journal of Economics, vol. 37, c. 3, 2006, s. 645 az 667). ( [71]5 ) Treba vsak uviest, ze vec MasterCard a i./Komisia (C-382/12 P), v súcasnosti prejednávaná pred Súdnym dvorom (pozri návrhy generálneho advokáta Mengozziho prednesené 30. januára 2014), sa týka preskúmania niektorých rozhodnutí prijatých v rámci takzvaného "otvoreného" systému platieb kartou spravovaného MasterCard. Zdá sa, ze táto vec sa okrem toho, ze kladie právne otázky odlisné od otázok kladených v tejto veci, týka znacne odlisných opatrení o ulození viacstranných provízií interchange (CMI). ( [72]6 ) Nariadenie Rady zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([73]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [74]7 ) Z opisu opatrení vyplýva, ze okrem tarifných opatrení oznámené opatrenia upravovali zmenu spôsobu výpoctu volebných hlasov clenov v rámci Groupement. ( [75]8 ) Mechanizmus regulácie akvizicnej funkcie. ( [76]9 ) Systému identifikácie v zozname podnikov. ( [77]10 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([78]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd.08/002, s. 205). ( [79]11 ) Pozri rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([80]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 102). ( [81]12 ) Groupement zdôraznuje, ze Komisia sa nijako neodchýlila od návrhov prijatých v prvom oznámení o výhradách zo 6. júla 2004. V nadväznosti na vypocutie, ktoré sa konalo 16 a 17. decembra 2004, Komisia bola nútená vziat spät toto oznámenie o výhradách, ktoré sa nezakladalo na nijakom váznom odôvodnení. ( [82]13 ) Rozsudok z 20. novembra 2008 ([83]C-209/07, Zb. s. I-8637). ( [84]14 ) Treba spresnit, ze pojem "obmedzovanie" treba chápat tak, ze sa týka tiez prípadov, ked sa hospodárska sútaz "vylucuje" alebo "skresluje". Rovnako tiez obmedzovanie, o ktoré ide v prejednávanej veci, treba chápat tak, ze sa týka nielen slobody konania podnikov na trhu ("restraint of trade"), ale aj slobody, ktorá sa týka fungovania a struktúry trhu ("restriction of competition"). ( [85]15 ) Rozsudok z 30. júna 1966 ([86]56/65, Zb. s. 337, 359). ( [87]16 ) Rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, bod 15). ( [88]17 ) Pozri rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, bod 16 a citovanú judikatúru). ( [89]18 ) Rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, bod 18). ( [90]19 ) Za konanie majúce takýto protisútazný ciel bola povazovaná najmä výmena informácií urcených na koordináciu správaní konkurentov na trhu (rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [91]C-8/08, Zb. s. I-4529). ( [92]20 ) Pozri najmä rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia ([93]56/64 a 58/64, Zb. s. 429); z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia ([94]19/77, Zb. s. 131) (distribucné dohody zakazujúci paralelný obchod medzi clenskými státmi a zavádzajúce teritoriálnu exkluzivitu); z 3. júla 1985, Binon ([95]243/83, Zb. s. 2015) (systém selektívnej distribúcie so stanovením minimálnych cien pri dalsom predaji), ako aj z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([96]C-439/09, Zb. s. I-9419) (systém selektívnej distribúcie zakazujúci predaj niektorých výrobkov na internete bez objektívneho odôvodnenia). ( [97]21 ) Pozri najmä rozsudok Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný, s. 497). ( [98]22 ) Pozri najmä rozsudky Miller International Schallplatten/Komisia (uz citovaný, bod 7); z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia ([99]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 26), ako aj zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia ([100]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 66). ( [101]23 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Roemer vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný, s. 525). ( [102]24 ) Rozsudok z 28. apríla 1998, Javico ([103]C-306/96, Zb. s. I-1983, body 19 az 31). ( [104]25 ) Pre ilustráciu takejto neutralizácie pozri rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i. ([105]C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 97). ( [106]26 ) V tomto zmysle viacero autorov zdôraznilo, ze analýza ciela bola uplatnením analýzy úcinkov (pozri napríklad Wish, R., úvod k 4. okrúhlemu stolu konferencie New Frontiers of Antitrust z 10. februára 2012 nazvanému "Anticompetitive object vs. anticompetitive effect: does it really matter?", Concurrences, c. 2, 2012, s. 59 a nasl.). ( [107]27 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006 ([108]T-168/01, Zb. s. II-2969, bod 147). ( [109]28 ) Hoci Súdny dvor v rámci odvolania podaného v tejto veci dospel k potrebe vyhlásenia neplatnosti analýzy protisútaznej povahy ciela sporných dohôd, urobil tak len v rozsahu, v akom Vseobecný súd podmienil existenciu protisútazného ciela dôkazom, ze dohoda prinásala nevýhody pre konecných spotrebitelov (pozri rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [110]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, body 63 a 64). ( [111]29 ) Rozsudok zo 14. marca 2013 (C-32/11). ( [112]30 ) Pozri rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i. (uz citovaný, bod 48). ( [113]31 ) Význam týchto dôsledkov uz zdôraznil generálny advokát Cruz Villalón v bode 64 svojich návrhov vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i. ( [114]32 ) Zdá sa, ze Komisia tento prístup prijala v usmerneniach o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 ES ([115]Ú. v. ES C 101, s. 97) z 27. apríla 2004. Uvádza najmä, ze "dohody, ktoré majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, sú tie, ktoré v dôsledku svojej povahy, majú potenciál hospodársku sútaz obmedzit". Ide o obmedzovania, ktoré vzhladom na ciele sledované pravidlami hospodárskej sútaze Spolocenstva sú natolko spôsobilé mat negatívne úcinky na hospodársku sútaz, ze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 nie je nutné preukázat, ze spôsobujú konkrétne úcinky na trhu. Táto domnienka vyplýva zo závaznosti obmedzovania a zo skúseností, ktoré preukazujú, ze obmedzovania hospodárskej sútaze na základe ciela by mohli mat negatívne úcinky na trh a ohrozit ciele sledované pravidlami hospodárskej sútaze Spolocenstva" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [116]33 ) Táto poziadavka sa stále pripomína v najnovsej judikatúre (pozri rozsudky Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, bod 15), T-Mobile Netherlands a i. (uz citovaný, bod 28), GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (uz citovaný, bod 55), ako aj zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([117]C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, bod 135). ( [118]34 ) Treba napríklad poznamenat, ze vo svojich návrhoch vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., sa generálny advokát Cruz Villálon vyjadril v prospech restriktívneho prístupu, ked dospel k záveru, ze kategória obmedzovaní hospodárskej sútaze na základe ciela sa má chápat restriktívne a obmedzit na prípady, v ktorých existuje inherentné riziko osobitne závazných skodlivých úcinkov (pozri bod 65 uvedených návrhov). Vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok T-Mobile Netherlands a i., generálna advokátka Kokott zdá sa zaujala iný menej vyhranený prístup, ked uviedla, ze "urcite sa treba vyhnút prílis rozsirujúcemu výkladu pojmu zosúladeného postupu majúceho protisútazný ciel a to z dôvodu radikálnych následkov, ktorým v prípade porusenia clánku 81 ods. 1 ES môzu byt vystavené podniky. Tomuto pojmu vsak nemozno dávat ani prílis zuzujúci výklad, ktorý by v praxi potlacil zákaz 'porusení na základe ciela` zakotvený v primárnom práve a ktorý by tak zbavil clánok 81 ods. 1 ES casti jeho praktickej efektívnosti" (pozri bod 44 týchto návrhov). ( [119]35 ) Pozri rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, body 31 a 32). ( [120]36 ) Pozri rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, bod 33). ( [121]37 ) Pozri rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, body 34 az 36). ( [122]38 ) Pozri najmä rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, body 84 a 85). ( [123]39 ) Rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([124]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 75). ( [125]40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Wouters a i. (uz citovaný, bod 64). ( [126]41 ) Body 193 az 251 sporného rozhodnutia. ( [127]42 ) Cast 10.2.1.1 zodpovedajúca bodom 199 az 234 sporného rozhodnutia. ( [128]43 ) Cast 10.2.1.2 zodpovedajúca bodom 235 az 250 sporného rozhodnutia. ( [129]44 ) Bod 234 sporného rozhodnutia. ( [130]45 ) Pozri tiez uvedenie obsahu sporného rozhodnutia v bodoch 35 a 36 napadnutého rozsudku. ( [131]46 ) Pozri osobitne bod 186 napadnutého rozsudku. ( [132]47 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i. (uz citovaný, bod 37 a citovanú judikatúru). ( [133]48 ) Pozri najmä rozsudok General Motors/Komisia (uz citovaný, bod 77 a citovanú judikatúru). ( [134]49 ) Pozri rozsudky z 10. februára 2011, Activision Blizzard Germany/Komisia ([135]C-260/09 P, Zb. s. I-419, bod 57), ako aj zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i. (C-287/11 P, bod 52). ( [136]50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([137]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 50). ( [138]51 ) Pozri rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, bod 21). ( [139]52 ) Ako sú najmä legálne ciele obchodnej politiky (rozsudok General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 64) alebo ochrana verejného zdravia a znízenie nákladov na kontrolu zhody (rozsudok z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. p. 3369, bod 25), ako aj opatrenia na prekonanie krízy odvetvia (rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný, bod 21). ( [140]53 ) Zdá sa, naopak, ze vnímanie sporných opatrení ako kartelu medzi Groupement a vedúcimi podnikmi najskôr (pozri bod 7 týchto návrhov) Komisia zastávala, a potom od neho v priebehu vysetrovania upustila. ( [141]54 ) Pozri rozsudky z 28. januára 1986, Pronuptia de Paris ([142]161/84, Zb. s. 353, body 15 az 17), a z 15. decembra 1994, DLG ([143]C-250/92, Zb. s. I-5641). ( [144]55 ) Pripomínam, ze na základe tejto teórie je drzitel zdroja alebo struktúry povinný dat ich k dispozícii svojim konkurentom, pokial je prístup k tejto struktúre nevyhnutný pre výkon ich cinností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, IMS Health, [145]C-418/01, Zb. s. I-5039). ( [146]56 ) Pozri v tejto súvislosti napadnutý rozsudok (body 66 a 224). ( [147]57 ) Vo svojej 30. správe k politike hospodárskej sútaze 2000 samotná Komisia uviedla toto: "Komisia sa domnieva, ze systém CB nepredstavuje základnú infrastruktúru a ze v dôsledku toho Groupement môze stanovit, ci umozní svojim konkurentom prístup don (pod podmienkou ze ich nebude navzájom diskriminovat)" (bod 207 tejto správy). ( [148]58 ) Pozri bod 3 napadnutého rozsudku, ktorý preberá bod 29 sporného rozhodnutia. ( [149]59 ) Pozri bod 130 napadnutého rozsudku. BNP Paribas zdôraznila tak vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka, ako aj na pojednávaní, ze kvalifikáciu konania ako porusenia z hladiska ciela odôvodnovala najmä domnienka, podla nej nesprávna, podla ktorej sa sporné opatrenia neuplatnili na nijaký z vedúcich podnikov. Tým, ze Vseobecný súd potvrdil túto základnú domnienku, nesplnil svoju povinnost odôvodnenia. ( [150]60 ) Rozhodnutia Komisie o konaniach podla clánku 81 ES a clánku 53 EHP, konkrétne rozhodnutie 2001/782/ES z 9. augusta 2001 (Vec COMP/29.373 - Visa International) ([151]Ú. v. ES L 293, s. 24, dalej len "rozhodnutie Visa 2001"), a rozhodnutie 2002/914/ES z 24. júla 2002 (Vec COMP/29.373 - Visa International - Commission multilatérale d'interchange) ([152]Ú. v. ES L 318, s. 17, dalej len "rozhodnutie Visa 2002"). ( [153]61 ) Aj ked sa dôvody uvedené odvolatelom delia na tri casti, zdá sa mi, ze tretia cast, ktorá kritizuje Vseobecný súd, ze nevykonal preskúmanie komplexných hospodárskych posúdení, je lahko prepojitelná s castou týkajúcou sa preskúmania hospodárskeho kontextu. ( [154]62 ) A to aj napriek tomu, ze sa zdá, ze existuje mierny rozpor medzi záverom prijatým v bode 94 napadnutého rozsudku, podla ktorého opatrenia dotknuté v rozhodnutiach Visa 2001 a Visa 2002 nemozno povazovat za porovnatelné, a záverom prevzatým do bodu 99 napadnutého rozsudku, podla ktorého "z povinnosti odôvodnenia nemozno vyvodit, ze by Komisia musela nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia odkazom na spis v dotknutej veci uviest konkrétne dôvody, ktoré ju viedli k odlisnému záveru, nez ku ktorému dospela v predchádzajúcej veci týkajúcej sa podobných alebo rovnakých situácií alebo situácií s rovnakými hospodárskymi subjektmi". ( [155]63 ) V tomto zmysle Súdny dvor najmä spresnil, ze prednostné preskúmanie tvrdení týkajúcich sa protisútazného ciela dohody vo vztahu k tvrdeniam týkajúcim sa jej protisútazných úcinkov je o to odôvodnenejsie, pretoze v situácii, ked sa ukáze, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu ciela uvedenej dohody, bude potrebné zamietnut odvolanie týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s protisútazným úcinkom dohody (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uz citovaný, bod 56). ( [156]64 ) Pozri rozsudky LTM (uz citovaný) a Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citovaný, bod 16). ( [157]65 ) Pozri bod 2 týchto návrhov. ( [158]66 ) Pozri body 435 az 452 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#t-ECR_62013CC0067_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0001 68. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0002 69. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0003 70. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0004 71. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0005 72. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0006 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0007 75. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0008 76. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0009 77. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0010 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0011 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 81. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0012 82. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0013 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0014 85. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0015 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0016 88. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0017 89. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0018 90. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0019 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0020 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0243&locale=SK 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0439&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0021 98. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0022 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0023 102. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0024 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0025 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0026 107. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0027 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0028 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0029 112. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0030 113. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0031 114. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0032 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:101:TOC 116. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0033 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0403&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0034 119. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0035 120. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0036 121. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0037 122. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0038 123. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0039 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0040 126. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0041 127. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0042 128. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0043 129. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0044 130. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0045 131. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0046 132. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0047 133. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0048 134. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0049 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0260&locale=SK 136. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0050 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 138. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0051 139. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0052 140. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0053 141. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0054 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0161&locale=SK 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0055 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 146. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0056 147. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0057 148. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0058 149. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0059 150. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0060 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:293:TOC 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:318:TOC 153. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0061 154. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0062 155. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0063 156. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0064 157. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0065 158. file:///tmp/lynxXXXXAbKgGl/L92191-4186TMP.html#c-ECR_62013CC0067_SK_01-E0066