UZNESENIE PREDSEDU VSEOBECNÉHO SÚDU zo 16. novembra 2012 ( [1]*1 ) "Konanie o nariadení predbezného opatrenia -- Hospodárska sútaz -- Uverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Odmietnutie ziadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami poskytnutými Komisii na základe oznámenia o spolupráci vydaného Komisiou -- Návrh na nariadenie predbezných opatrení -- Naliehavost -- Fumus boni iuris -- Zvázenie záujmov" Vo veci T-345/12 R, Akzo Nobel NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), Akzo Nobel Chemicals Holding AB, so sídlom v Nacke (Svédsko), Eka Chemicals AB, so sídlom v Bohuse (Svédsko), v zastúpení: C. Swaak a R. Wesseling, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito, M. Kellerbauer a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie C(2012) 3533 final z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podali Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB a Eka Chemicals AB na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan), a návrh na nariadenie predbezných opatrení, aby sa zachovalo dôverné zaobchádzanie priznané vo vztahu k niektorým údajom týkajúcim sa zalobkýn, pokial ide o rozhodnutie Komisie 2006/903/ES z 3. mája 2006, ktoré sa týka konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret S.A., Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/C.38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) ([2]Ú. v. EÚ L 353, s. 54), PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu, konanie a návrhy úcastníkov konania 1 Toto konanie o nariadení predbezného opatrenia sa týka rozhodnutia Komisie C(2012) 3533 z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podali Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB a Eka Chemicals AB na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Európska komisia napadnutým rozhodnutím zamietla ziadost, aby nedôverné znenie jej rozhodnutia 2006/903/ES z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret S.A., Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/C.38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) zostalo v podobe uverejnenej v septembri 2007 na internetovej stránke Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz ([3]Ú. v. EÚ L 353, s. 54, dalej len "rozhodnutie z roku 2006"). 3 Komisia v rozhodnutí z roku 2006 konstatovala porusenie clánku 81 ES, ktorého sa dopustili zalobkyne Akzo Nobel, Akzo Nobel Chemicals Holding a Eka Chemicals a strnást dalsích podnikov v rokoch 1994 az 2000 na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pokial ide o peroxid vodíka a perboritan. Jednej zo zalobkýn, Eka Chemicals, ktorá v marci 2003 ako druhá nadviazala kontakt s Komisiou na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci") a predlozila dôkazy, ktoré mali znacnú pridanú hodnotu oproti dôkazom, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, bola pokuta, ktorá by jej inak bola ulozená, znízená o 40 %. V dôsledku toho bola trom zalobkyniam ulozená solidárne pokuta 25,2 milióna eur. 4 Komisia po tom, ako zohladnila ziadosti o dôverné zaobchádzanie podané adresátmi rozhodnutia z roku 2006, uverejnila v septembri 2007 celú nedôvernú verziu tohto rozhodnutia na svojej internetovej stránke. Proti tomuto uverejneniu zalobkyne nenamietali. 5 Listom z 28. novembra 2011 Komisia informovala zalobkyne o svojom úmysle uverejnit z dôvodov transparentnosti podrobnejsiu, nedôvernú verziu rozhodnutia z roku 2006 a vyzvala ich, aby v navrhovanom texte identifikovali prípadné dôverné informácie. Zalobkyne po konstatovaní, ze velká cast navrhovanej podrobnejsej verzie obsahuje informácie poskytnuté na základe oznámenia o spolupráci, teda informácie, ktoré v septembri 2007 neboli uverejnené z dôvodov dôvernosti, vyjadrili formálny nesúhlas s návrhom Komisie, kedze takéto uverejnenie by vázne a nezvratne poskodilo ich záujmy. Bez ohladu na to vsak predlozili zoznam ziadostí o dôverné zaobchádzanie, v ktorých boli zdôraznené casti navrhovanej podrobnejsej verzie, ktoré by mali v kazdom prípade zostat dôvernými. 6 Listom z 15. marca 2012 Komisia informovala zalobkyne o svojom zámere nezohladnit ich námietky a oznámila im revidovaný návrh podrobnejsej, nedôvernej verzie rozhodnutia z roku 2006. Oznámila im, ze tento revidovaný návrh odráza jej konecné stanovisko týkajúce sa ziadostí o dôverné zaobchádzanie, pricom vsetky informácie umoznujúce urcit pôvod poskytovaných informácií v kontexte oznámenia o spolupráci boli odstránené. Komisia vyzvala zalobkyne, aby sa v prípade nesúhlasu obrátili na vysetrovatela na základe rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([5]Ú. v. EÚ L 275, s. 29). 7 Listom z 10. apríla 2012 zalobkyne informovali vysetrovatela, ze sú proti uverejneniu nedôvernej verzie rozhodnutia z roku 2006, ktorá má byt podrobnejsia ako tá, ktorá bola uverejnená v septembri 2007, a poziadali ho, aby sa predislo uverejneniu akejkolvek informácie poskytnutej na základe oznámenia o spolupráci. V tejto súvislosti odkázali na porusenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, kedze nedôverná verzia uz bola po vzájomnej dohode uverejnená v roku 2007. Okrem toho tvrdili, ze mali ocakávania týkajúce sa dôverného zaobchádzania s informáciami poskytnutými dobrovolne na základe oznámenia o spolupráci, kedze platí, ze Komisia sa nesmie s retroaktívnym úcinkom odchýlit od svojej dovtedajsej praxe spocívajúcej práve v ochrane dôvernosti takýchto informácií. 8 V napadnutom rozhodnutí, podpísanom "za Komisiu", vysetrovatel zamietol ziadost o dôverné zaobchádzanie podanú zalobkynami. Zdôraznil obmedzenú povahu svojho mandátu, ktorý mu umoznuje skúmat len to, ci predmetná informácia môze byt sprístupnená, pretoze nepredstavuje obchodné tajomstvo alebo akúkolvek inú dôvernú informáciu, alebo preto, lebo existuje prevládajúci záujem na jej sprístupnení. Okrem toho uviedol, ze zalobkyne netvrdili, ze podrobnejsia verzia rozhodnutia z roku 2006 obsahovala dôverné informácie alebo obchodné tajomstvo, ale namietali proti uverejneniu tejto verzie iba preto, lebo obsahovala informácie poskytnuté na základe oznámenia o spolupráci, pricom nepreukázali, ze sprístupnenie týchto informácií by im mohlo spôsobit váznu ujmu, co by vsak aj tak Komisii vôbec nebránilo pristúpit k plánovanému uverejneniu. 9 Napadnuté rozhodnutie bolo zalobkyniam oznámené 28. a 29. mája 2012. 10 E-mailom z 31. mája 2012 Komisia oznámila zalobkyniam, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje jej konecné stanovisko k tejto otázke. 11 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. augusta 2012 podali zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia napadnutého rozhodnutia, a to nielen v rozsahu, v akom v tomto rozhodnutí Komisia zamietla ich ziadost o dôverné zaobchádzanie, ale takisto v rozsahu, v akom toto rozhodnutie poskytuje prístup k niektorým informáciám na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([6]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331). Na podporu tejto zaloby v podstate tvrdia, ze sporné uverejnenie porusilo povinnost dôvernosti prináleziacu Komisii na základe clánku 339 ZFEÚ, ako aj zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, kedze podrobnejsia verzia rozhodnutia z roku 2006 obsahuje informácie, ktoré zalobkyne poskytli Komisii s cielom, aby mali prospech z oznámenia o spolupráci. 12 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den zalobkyne podali tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia, v ktorom v podstate navrhli, aby predseda Vseobecného súdu: -- na základe clánku 105 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu odlozil výkon napadnutého rozhodnutia, az kým Vseobecný súd nerozhodne o tomto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia alebo v kazdom prípade o zalobe vo veci samej, -- -- v rozsahu, v akom toto rozhodnutie umoznuje Komisii uverejnit podrobnejsiu, nedôvernú verziu rozhodnutia z roku 2006, a na tieto úcely nariadil Komisii, aby takúto verziu neuverejnila, -- v rozsahu, v akom toto rozhodnutie povoluje na základe nariadenia c. 1049/2001 prístup k celému textu rozhodnutia z roku 2006, a na tieto úcely nariadil Komisii, aby takýto prístup neposkytla, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 13 Uznesením zo 7. augusta 2012 predseda Vseobecného súdu vydal na základe clánku 105 ods. 2 rokovacieho poriadku predbezné opatrenia navrhované zalobkynami. 14 Komisia v pripomienkach k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, podaných do kancelárie Vseobecného súdu 26. septembra 2012, navrhla, aby predseda Vseobecného súdu: -- zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti 15 Zalobkyne pripustili, ze nevedia, ci Komisia naozaj prijala rozhodnutie poskytnút prístup k celému textu svojho rozhodnutia z roku 2006 na základe nariadenia c. 1049/2001, a domnievajú sa, ze napadnuté rozhodnutie mozno vykladat tak, ze obsahuje implicitné povolenie na prístup na základe uvedeného nariadenia. V dôsledku toho sa ich návrh na nariadenie predbezného opatrenia týka napadnutého rozhodnutia nielen v rozsahu, v akom povolilo sporné uverejnenie, ale takisto v rozsahu, v akom povolilo na základe nariadenia c. 1049/2001 prístup k dôverným informáciám, ktoré zalobkyne poskytli Komisii na základe oznámenia o spolupráci. 16 Komisia uvádza, ze dodnes neexistuje ziadne rozhodnutie, ktorým by poskytla prístup k sporným informáciám na základe nariadenia c. 1049/2001. Pokial ide o napadnuté rozhodnutie, bolo výslovne zalozené iba na nariadení Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([7]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a len na rozhodnutí 2011/695. 17 V tejto súvislosti sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení musí zohladnit to, ze ani predmetom tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, ani zaloby vo veci samej nie je rozhodnutie, ktoré by uz Komisia prijala na základe nariadenia c. 1049/2001. Zalobkyne sa teda iba cisto preventívne domáhajú toho, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení zakázal Komisii prijat takéto rozhodnutie, takze ide o preventívnu zalobu, ktorou sa má Komisii zakázat konat. Právomoci sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezných opatrení sa vsak obmedzujú na výkon súdneho preskúmania v súvislosti so správnymi aktmi, ktoré uz Komisia prijala, a nevztahujú sa na posúdenie otázok, o ktorých táto institúcia este nerozhodla. Takáto právomoc by totiz predstavovala prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej a zámenu správneho a súdneho konania, co je nezlucitelné so systémom rozdelenia právomocí medzi Komisiu a súd Európskej únie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 12. júla 1996, Sogecable/Komisia, [8]T-52/96 R, Zb. s. II-797, bod 39). Sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení teda môze zabránit Komisii vykonávat jej správne právomoci predtým, ako prijala konecný akt, ktorého výkonu chcú zalobkyne zabránit, iba za výnimocných okolností (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 5. decembra 2001, Reisebank/Komisia, [9]T-216/01 R, Zb. s. II-3481, bod 52), pricom vsak v tomto prípade existenciu takýchto okolností zalobkyne nepreukázali. 18 Z toho vyplýva, ze tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa musí vyhlásit za neprípustný v rozsahu, v akom je jeho predmetom jednak odklad výkonu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie umoznuje na základe nariadenia c. 1049/2001 prístup k celému textu rozhodnutia z roku 2006, a jednak príkaz Komisii, aby takýto prístup neposkytla. O veci samej 19 Jednak zo znenia clánku 278 ZFEÚ v spojení s clánkom 279 ZFEÚ a jednak zo znenia clánku 256 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení môze, ak si myslí, ze to vyzadujú okolnosti, nariadit odklad výkonu napadnutého aktu na Vseobecnom súde alebo urcit potrebné docasné opatrenia. 20 Clánok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia musí uvádzat predmet sporu, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad odôvodnujú nariadenie navrhovaného predbezného opatrenia. Odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbezné opatrenia môze sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení nariadit, ak sa preukáze, ze ich nariadenie je z právneho a faktického hladiska na prvý pohlad dôvodné (fumus boni iuris) a ze sú naliehavé v tom zmysle, ze sú potrebné na to, aby sa predislo váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch úcastníka konania, ktorý ich navrhol, a mali úcinky uz pred rozhodnutím vo veci samej. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení zvázi v prípade potreby takisto záujmy, o ktoré ide (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, [10]C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73). 21 V rámci toho celkového skúmania sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení disponuje sirokou mierou volnej úvahy a môze slobodne rozhodnút s ohladom na osobitosti prejednávanej veci o spôsobe, akým musia byt tieto rôzne podmienky preskúmané, ako aj o poradí tohto skúmania, kedze ziadne pravidlo práva mu neukladá vopred stanovenú analytickú schému na úcely posúdenia nevyhnutnosti rozhodnút o nariadení predbezných opatrení [uznesenia predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., [11]C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 23, a z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia, C-459/06 P(R), neuverejnené v Zbierke, bod 25]. 22 Vzhladom na prvky v spise sa sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení domnieva, ze má k dispozícii vsetky skutocnosti potrebné na rozhodnutie o tomto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia bez toho, aby bolo predtým potrebné vypocut ústne vysvetlenia úcastníkov konania. 23 Za okolností predmetnej veci treba najprv pristúpit k zvázeniu záujmov a preskúmat, ci podmienka týkajúca sa naliehavosti je splnená. O zvázení záujmov a naliehavosti 24 Podla ustálenej judikatúry zvázenie rôznych prítomných záujmov spocíva v tom, ze sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení zistí, ci záujem úcastníka konania, ktorý navrhuje nariadenie predbezného opatrenia, má prednost pred záujmom, ktorý predstavuje okamzité uplatnenie sporného aktu, tak, ze konkrétne preskúma, ci prípadné zrusenie tohto aktu súdom vo veci samej umozní zvrátit situáciu, ktorá by bola spôsobená jeho okamzitým vykonaním, a naopak, ci odklad výkonu uvedeného aktu je takej povahy, ze by bránil jeho plnému úcinku v prípade, ze by bola zaloba vo veci samej zamietnutá (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora z 11. mája 1989, RTE a i./Komisia, [12]76/89 R, 77/89 R a 91/89 R, Zb. s. 1141, bod 15, a z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia, [13]C-182/03 R a C-217/03 R, Zb. s. I-6887, bod 142). 25 Pokial ide konkrétnejsie o podmienku, podla ktorej právna situácia vytvorená uznesením o nariadení predbezného opatrenia musí byt zvrátitelná, je potrebné poznamenat, ze úcel konania o nariadení predbezného opatrenia je obmedzený na zabezpecenie plnej úcinnosti budúceho rozhodnutia vo veci samej [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros, [14]C-7/04 P(R), Zb. s. I-8739, bod 36]. V dôsledku toho toto konanie je cisto vedlajsím vo vztahu k hlavnému konaniu, na ktoré je naviazané (uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 12. februára 1996, Lehrfreund/Rada a Komisia, [15]T-228/95 R, Zb. s. II-111, bod 61), takze rozhodnutie prijaté sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezných opatrení musí mat predbeznú povahu v tom zmysle, ze nesmie prejudikovat budúce rozhodnutie vo veci samej, ale ani nesmie spôsobit jeho iluzórnost tým, ze ho zbaví potrebného úcinku (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 17. mája 1991, CIRFS a i./Komisia, [16]C-313/90 R, Zb. s. I-2557, bod 24, a predsedu Vseobecného súdu z 12. decembra 1995, Connolly/Komisia, [17]T-203/95 R, Zb. s. II-2919, bod 16). 26 Z toho nevyhnutne vyplýva, ze záujem obhajovaný jedným z úcastníkov konania o nariadení predbezného opatrenia nie je hodný ochrany, ak tento úcastník ziada od sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezných opatrení, aby prijal rozhodnutie, ktoré okrem toho, ze vôbec nemá cisto predbeznú povahu, by spôsobilo prejudikovanie budúceho rozhodnutia vo veci samej a privodilo by jeho iluzórnost tým, ze ho zbaví potrebného úcinku. Z toho istého dôvodu návrh na nariadenie predbezného opatrenia pozadujúci, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení nariadil "predbezné" sprístupnenie informácií, ktoré má Komisia a sú údajne dôverné, bolo vyhlásené za neprípustné, kedze uznesenie, ktorým by sa vyhovelo tomuto návrhu, by mohlo vopred neutralizovat dôsledky rozhodnutia, ktoré sa prijme neskôr vo veci samej (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 23. januára 2012, Henkel a Henkel France/Komisia, T-607/11 R, body 23 az 25). 27 V predmetnom prípade má Vseobecný súd rozhodnút v rámci sporu vo veci samej o tom, ci napadnuté rozhodnutie - ktorým Komisia zamietla ziadost zalobkýn, aby sa zdrzala uverejnenia sporných informácií - má byt zrusené, najmä z dôvodu porusenia profesijného tajomstva chráneného clánkom 339 ZFEÚ a porusenia dôvernej povahy informácií, ktoré zalobkyne poskytli Komisii s cielom mat prospech z oznámenia Komisie o spolupráci. V tejto súvislosti je zjavné, ze na úcely zachovania potrebného úcinku rozsudku zrusujúceho napadnuté rozhodnutie musia byt zalobkyne schopné predíst tomu, aby Komisia pristúpila k protiprávnemu uverejneniu sporných informácií. Zrusujúci rozsudok by vsak bol iluzórnym a nemal by potrebný úcinok, keby bol tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý, kedze toto zamietnutie by znamenalo umoznit Komisii okamzité uverejnenie predmetných informácií a de facto prejudikovat budúce rozhodnutie vo veci samej, teda zamietnutie zaloby o neplatnost. 28 Tieto úvahy nevyvracia okolnost, ze ani samotné skutocné uverejnenie sporných informácií by pravdepodobne nespôsobilo, ze by zalobkyne boli zbavené záujmu na konaní, pokial ide o zrusenie napadnutého rozhodnutia. Dôvod toho je najmä ten, ze akýkolvek odlisný výklad, ktorý by prípustnost zaloby podmienoval sprístupnením alebo nesprístupnením namietaných údajov Komisiou, by Komisii dovoloval vyhnút sa súdnemu preskúmaniu odkazom na uz vzniknutú situáciu (fait accompli), ktorá by nastala tým, ze Komisia údaje sprístupní, aj keby to bolo protiprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, [18]T-474/04, Zb. s. II-4225, body 39 az 41). Toto formálne zachovanie záujmu na konaní na úcely sporu vo veci samej vsak nedokáze zabránit tomu, aby zrusujúci rozsudok vydaný po uverejnení predmetných informácií nemal uz ziadny potrebný úcinok pre zalobkyne. 29 V dôsledku toho záujem Komisie na zamietnutí návrhu na nariadenie predbezného opatrenia musí ustúpit záujmu obhajovanému zalobkynami, a to tým skôr, ze nariadenie navrhovaných predbezných opatrení spôsobí na obmedzené obdobie len zachovanie statusu quo, ktorý existoval uz viacero rokov (pozri v tomto zmysle uznesenie RTE a i./Komisia, uz citované, bod 15; pozri tiez uznesenie predsedu Vseobecného súdu zo 16. novembra 2012, Evonik Degussa/Komisia, T-341/12 R, bod 24). 30 Zdá sa byt naliehavé chránit záujem obhajovaný zalobkynami, ak hrozí, ze sa im spôsobí vázna a nenapravitelná ujma v prípade, ze by bol zamietnutý ich návrh na nariadenie predbezného opatrenia. V tomto kontexte zalobkyne v podstate tvrdia, ze situáciu vyplývajúcu z uverejnenia podrobnejsej verzie rozhodnutia z roku 2006 uz nebude mozné zvrátit. Ked uz raz budú dôverné informácie uverejnené, neskorsie zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia profesijného tajomstva chráneného clánkom 339 ZFEÚ nezvráti úcinky vyplývajúce z uverejnenia. V dôsledku toho právo zalobkýn na úcinnú súdnu ochranu by sa stalo len "prázdnou skrupinou", keby sporné informácie boli oznámené predtým, ako sa vyriesi spor vo veci samej. 31 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v prípade, ked sa vo veci samej zdá, ze uverejnenie plánované Komisiou sa týka informácií dôvernej povahy, ktorých sprístupneniu bráni ochrana profesijného tajomstva na základe clánku 339 ZFEÚ, zalobkyne sa môzu odvolávat na toto ustanovenie, ktoré im priznáva základné právo bránit sa proti takémuto uverejneniu. 32 Ako Súdny dvor uznal v rozsudku zo 14. februára 2008, Varec ([19]C-450/06, Zb. s. I-581, body 47 a 48), pricom odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva, v skutocnosti môze byt potrebné zakázat sprístupnenie urcitých informácií povazovaných za dôverné, aby sa zachovalo základné právo podniku na dodrziavanie súkromného zivota, zakotvené v clánku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), a v clánku 7 Charty základných práv Európskej únie ([20]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389, dalej len "Charta"), pricom platí, ze pojem "súkromný zivot" sa nesmie vykladat tak, ze vylucuje obchodnú cinnost právnickej osoby. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, ze predmetnému podniku by mohla vzniknút "extrémne vázna ujma", keby urcité informácie boli predmetom protiprávneho oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Varec, uz citovaný, bod 54). 33 Kedze Komisia by v prípade zamietnutia tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia mohla pristúpit k okamzitému uverejneniu sporných informácií, je dôvodné sa obávat, ze základné právo zalobkýn na ochranu ich profesijných tajomstiev, zakotvené v clánku 339 ZFEÚ, v clánku 8 EDLP a v clánku 7 Charty, by bolo nezvratne zbavené akéhokolvek zmyslu, pokial ide o uvedené informácie. Takisto je riziko, ze by sa narusilo základné právo zalobkýn na úcinnú súdnu ochranu, zakotvené v clánku 6 EDLP a v clánku 47 Charty, keby sa povolilo Komisii uverejnit predmetné informácie predtým, ako Vseobecný súd rozhodne vo veci samej. V dôsledku toho, kedze základné práva zalobkýn by mohli byt vázne a nezvratne poskodené, keby nedoslo k podmienky fumus boni iuris (pokial ide o úzku väzbu medzi touto poslednou uvedenou podmienkou a podmienkou naliehavosti, pozri uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 8. apríla 2008, Cyprus/Komisia, T-54/08 R, T-87/08 R, T-88/08 R a T-91/08 R az T-93/08 R, neuverejnené v Zbierke, body 56 a 57), zdá sa naliehavé nariadit navrhované predbezné opatrenia (pozri tiez uznesenie Evonik Degussa/Komisia, uz citované, body 26 az 28). O fumus boni iuris 34 Podla ustálenej judikatúry je podmienka fumus boni iuris splnená, ked sa aspon jeden z dôvodov uvádzaných úcastníkom konania, ktorý navrhuje nariadenie predbezných opatrení na podporu svojej zaloby vo veci samej, zdá na prvý pohlad relevantný a v kazdom prípade nie neopodstatnený v tom zmysle, ze poukazuje na existenciu komplexných právnych otázok, ktorých riesenie nie je hned jasné, a teda si vyzaduje hlbsie preskúmanie, ktoré nemôze vykonat sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení, ale musí byt predmetom konania vo veci samej, alebo ked diskusia medzi úcastníkmi konania odhalí existenciu dôlezitého právneho rozporu, ktorého riesenie nie je hned jasné (uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 19. septembra 2012, Grécko/Komisia, T-52/12 R, bod 13 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. mája 2003, Komisia/Artegodan a i., [21]C-39/03 P-R, Zb. s. I-4485, bod 40). 35 V predmetnom prípade zalobkyne pripomenuli, ze nedôverná verzia rozhodnutia z roku 2006, tak ako bola uverejnená v roku 2007, bola výsledkom dlhého procesu, pocas ktorého Komisia zohladnila jednak profesijné tajomstvo, ako aj legitímne ocakávania podnikov, ktoré mali prospech z oznámenia o spolupráci, a jednak verejný záujem na transparentnosti, a tvrdia, ze uverejnením podrobnejsej verzie rozhodnutia z roku 2006, obsahujúcej informácie poskytnuté na základe oznámenia o spolupráci, Komisia porusí povinnost zachovat profesijné tajomstvo stanovené v clánku 339 ZFEÚ, v clánku 30 nariadenia c. 1/2003 a v clánku 16 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([22]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). 36 Zalobkyne odkazujú na rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia ([23]145/83, Zb. s. 3539, bod 34), a uvádzajú, ze na informácie dobrovolne poskytnuté podnikmi, ktoré sprevádza ziadost o zachovanie dôvernosti zalozená na oznámení o spolupráci, sa naozaj vztahuje ochrana profesijného tajomstva na základe clánku 339 ZFEÚ. V uz citovanom rozsudku Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia (body 64 a 66) Vseobecný súd spresnil, ze oznámenie o spolupráci priznáva ochranu týmto informáciám ako profesijnému tajomstvu. Komisia sama odporúcala dôverné zaobchádzanie s takýmito informáciami v rôznych veciach. Komisia teda uznala, ze sprístupnenie informácií pochádzajúcich zo ziadostí o zhovievavost by mohlo vázne poskodit ziadatelov o zhovievavost, pretoze by ich znacným spôsobom znevýhodnilo v konaniach o náhradu skody zacatých proti nim, a zdôraznila pred Vseobecným súdom (rozsudok z 15. decembra 2011, CDC Hydrogene Peroxide/Komisia, [24]T-437/08, Zb. s. II-8251, bod 57) a pred Súdnym dvorom (rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C-404/10 P, bod 115), ze záujem na tom, aby tieto informácie neboli sprístupnené, si zaslúzi byt chránený, kedze je podstatný pre fungovanie jej programu zhovievavosti a politiku represie kartelov. 37 Zalobkyne este Komisii vytýkajú, ze porusila vlastné oznámenie o spolupráci, ktoré v bodoch 29, 32 a 33 zarucuje, ze informácie poskytnuté podnikmi v rámci ziadosti o zhovievavost sú chránené profesijným tajomstvom a ze tieto podniky môzu mat v tejto súvislosti legitímne ocakávania. Kedze Komisia je týmto oznámením viazaná, rozhodnutie uverejnit podrobnejsiu verziu rozhodnutia z roku 2006 a oznámit tak informácie pochádzajúce zo ziadosti zalobkýn o zhovievavost by narusilo ochranu poskytovanú oznámením o spolupráci. 38 Podla zalobkýn verzia rozhodnutia z roku 2006, tak ako bola uverejnená v septembri 2007, uz zodpovedala cielu informovat verejnost o dôvodoch, na ktorých sa zakladajú akty Komisie. V dôsledku toho nie je "relevantný záujem ani dôvod" pristúpit k plánovanému podrobnejsiemu uverejneniu, ktoré by mohlo narusit individuálne legitímne ocakávania zalobkýn, pokial ide o konecnú povahu verzie uverejnenej v roku 2007 a dôverné zaobchádzanie s informáciami pochádzajúcimi z ich ziadosti o zhovievavost. Uverejnenie podrobnejsej verzie viac ako styri roky po pôvodnom uverejnení by takisto porusilo zásadu právnej istoty. Ak chce Komisia zmenit svoju predoslú prax, spocívajúcu v ochrane dôvernosti informácií pochádzajúcich zo ziadostí o zhovievavost, musí tak urobit vo vztahu k budúcim ziadostiam, a nie retroaktívne, ked tak ako v tomto prípade predmetné rozhodnutie uz bolo uverejnené pred viac ako styrmi rokmi. 39 Komisia odpovedala, ze rozhodnutie pristúpit k spornému uverejneniu uz bolo prijaté v jej liste z 28. novembra 2011 (pozri bod 5 vyssie) z dôvodov transparentnosti. Ak sa zalobkyne domnievali, ze toto rozhodnutie je protiprávne, mali ho napadnút zalobou o neplatnost, a to v lehote stanovenej v clánku 263 siestom odseku ZFEÚ. Zalobkyne tak vsak neurobili. V kazdom prípade podmienka týkajúca sa fumus boni iuris nebola splnená, kedze ziadny konkrétny prvok na prvý pohlad nenasvedcuje, ze by bola zaloba o neplatnost podaná zalobkynami dôvodná. 40 Komisia odkazuje najmä na rozsudok Vseobecného súdu z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia ([25]T-198/03, Zb. s. II-1429, bod 78), a na uz citovaný rozsudok Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia (bod 72) a tvrdí, ze zalobkyne mohli lahko vediet, ze v súlade s clánkom 30 nariadenia c. 1/2003 a s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa tohto ustanovenia mohla v zásade uverejnit celý obsah konecného rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze. Ani profesijné tajomstvo zalobkýn, ani oznámenie o spolupráci, ani zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery teda neboli v predmetnom prípade porusené. Sprístupnenie sporných informácií nemohlo spôsobit váznu skodu zalobkyniam, pretoze ich údajne menej výhodné postavenie v konaniach o náhradu skody zacatých proti nim po plánovanom uverejnení je legitímnym dôsledkom ich správania predstavujúceho porusenie. Navyse záujem zalobkýn zachovat v tajnosti podrobnosti o ich úcasti na protiprávnom správaní si nezaslúzi ziadnu osobitnú ochranu vzhladom na záujem verejnosti poznat co najsirsie dôvody cinnosti Komisie a na záujem osôb poskodených porusením poznat jeho podrobnosti s cielom môct prípadne uplatnit svoje práva proti sankcionovaným podnikom. 41 Komisia dodáva, ze dôverné nie sú ani informácie, ktoré boli dôverné, ale sú staré pät rokov alebo viac, a preto sa musia povazovat za historické, ibaze by ich poskytovatel výnimocne preukázal, ze napriek tomu, ze sú staré, tieto informácie predstavujú este stále podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby. Vsetky sporné informácie vsak majú viac ako pät rokov. Aj keby boli dôverné v case ich odovzdania, tieto informácie sa musia teraz povazovat za historické, pretoze zalobkyne nepreukázali, ze tieto informácie, napriek tomu, ze sú staré, este vzdy predstavujú podstatné prvky ich obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby. 42 Podla Komisie uz citované rozsudky Adams/Komisia a Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia neumoznujú tvrdit, ze oznámenie o spolupráci stanovuje ochranu informácií pochádzajúcich zo ziadostí o zhovievavost na základe profesijného tajomstva. Body 32 a 33 tohto oznámenia sa týkajú len sprístupnenia dokumentov a písomných vyhlásení. Na druhej strane informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch nie sú vo vseobecnosti chránené proti sprístupneniu. Komisia pripústa, ze v niektorých osobitných prípadoch bola v minulosti proti sprístupneniu niektorých "dokumentov" poskytnutých podnikmi ziadajúcimi o zhovievavost, ked prístup k týmto dokumentom v iných krajinách alebo súdnych systémoch alebo na základe nariadenia c. 1049/2001 mohol spochybnit obmedzenia prístupu k spisu stanovené nariadením c. 1/2003, a dalej tvrdí, ze nikdy nedala ubezpecenie, ze nesprístupní "informácie" obsiahnuté v týchto dokumentoch. 43 Nakoniec Komisia pripomína, ze bod 32 oznámenia o spolupráci chráni dokumenty týkajúce sa zhovievavosti len v rámci "úcelu [jej] kontrol a vysetrovaní". a nie v súkromnom záujme podnikov ziadajúcich o zhovievavost, a ze bod 29 tohto oznámenia vytvára legitímnu dôveru podnikov ziadajúcich o zhovievavost, len pokial ide o imunitu pred pokutami a znízenie ich sumy vo veciach týkajúcich sa kartelov, na ktoré majú právo za urcitých okolností. Na zachovanie prítazlivosti svojho programu zhovievavosti Komisia môze povazovat za potrebné v osobitných prípadoch rovnako zaobchádzat s podnikmi pozadujúcimi zhovievavost a s inými porusitelmi tak, ze neumozní prístup k samoobvinujúcim vyhláseniam vykonaným na úcely zhovievavosti. Na druhej strane podniky ziadajúce o zhovievavost nesmú byt zvýhodnené oproti iným úcastníkom kartelu tak, ze sa utají cast ich správania predstavujúceho porusenie, kedze toto utajenie by v prílis velkom rozsahu znevýhodnilo tretie osoby poskodené kartelom, ktoré majú legitímny záujem pozadovat náhradu skody. Na sprístupnenie takýchto samoobvinujúcich vyhlásení sa vztahuje clánok 101 ZFEÚ. Moznost jednotlivcov odvolávat sa nan na vnútrostátnych súdoch, ktorá sa týmto sprístupnením ulahcí, je jedným z pilierov umoznujúcich zabezpecit potrebný úcinok práva hospodárskej sútaze. 44 V tejto súvislosti sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení najprv konstatuje, ze Komisia tým, ze odkázala na to, ze list z 28. novembra 2011 údajne predstavoval rozhodnutie, chce bud spochybnit v rámci fumus boni iuris prípustnost zaloby o neplatnost, v rámci ktorej bol podaný návrh na nariadenie predbezného opatrenia (tak, ze tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie len potvrdzuje rozhodnutie z 28. novembra 2011, ktoré sa stalo konecným), alebo tvrdit, ze právo zalobkýn na odvolávanie sa na dôvernost informácií, ktoré jej poskytli na základe oznámenia o spolupráci, je premlcané. Nech je to akokolvek, argumentácia Komisie musí byt prima facie zamietnutá. V liste z 15. marca 2012 (pozri bod 6 vyssie) sa Komisia neopierala o to, ze by rozhodnutie, ktorým 28. novembra 2011 uz zamietla ziadost zalobkýn o dôverné zaobchádzanie, bolo konecné, ale naopak, vyzvala ich, aby sa obrátili na vysetrovatela v prípade, ak trvajú na tejto ziadosti. Okrem toho Komisia v e-maile z 31. mája 2012 (pozri bod 10 vyssie) výslovne potvrdila, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje jej konecné stanovisko v danej veci. 45 Nic teda nebráni tomu, aby fumus boni iuris vyplývajúci zo zaloby o neplatnost podanej zalobkynami bol predmetom úplného preskúmania. 46 Ako uz bolo uvedené v rámci zvázenia záujmov, rozsudok, ktorý sa má neskôr vydat vo veci samej, musí v podstate vyriesit to, ci napadnuté rozhodnutie porusuje právo zalobkýn na profesijné tajomstvo zarucené clánkom 339 ZFEÚ, clánkom 8 EDLP a clánkom 7 Charty, pretoze uverejnenie plánované Komisiou zahrna údaje, ktoré jej zalobkyne oznámili na základe oznámenia o spolupráci a ktoré v dôsledku toho z hladiska svojho pôvodu a podstaty predstavujú dôverné informácie, ktoré musia byt chránené pred uverejnením. 47 Na rozdiel od toho, co, ako sa zdá, tvrdí Komisia, judikatúra neumoznuje lahko odpovedat na túto otázku, ktorá naopak vyzaduje prehlbené preskúmanie v rámci konania vo veci samej, a to o to viac, ze problémy vznikajúce z dôvernosti, ktorá sa má poskytnút ziadostiam o zhovievavost (dalej len "problematika spojená so zhovievavostou"), nie sú výslovne riesené ani v nariadení c. 1/2003, ani v nariadení c. 1049/2001. 48 Ziadny z rozsudkov konkrétnejsie uvádzaných úcastníkmi konania - uz citované rozsudky Bank Austria Creditanstalt/Komisia, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, Komisia/Éditions Odile Jacob a Adams/Komisia - sa totiz netýka problematiky zhovievavosti. Pokial ide o rozsudok Vseobecného súdu z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia (T-344/08, body 8 a 148), podla ktorého v súlade s nariadením c. 1049/2001 nemôze byt prístup k dokumentom poskytovaným v rámci ziadosti o zhovievavost odmietnutý osobám poskodeným kartelom, lebo záujem spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na karteli, vyhnút sa zalobám o náhradu skody, nepredstavuje záujem hodný ochrany, postacuje konstatovat, ze tento rozsudok este nie je právoplatný, pretoze o odvolaní podanom Komisiou sa este stále koná na Súdnom dvore (vec C-365/12 P). 49 Okrem toho v rozsudku zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([26]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 30), týkajúcom sa otázky vseobecného prístupu osoby poskodenej kartelom k dokumentom poskytnutým v rámci ziadosti o zhovievavost, ktoré majú vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz, Súdny dvor len uviedol, ze vnútrostátny súd musí dbat na to, aby boli zvázené záujmy odôvodnujúce oznámenie informácií dobrovolne poskytnutých ziadatelom o zhovievavost a ich ochrana, pricom generálny advokát Mazák sa v návrhoch prednesených 16. decembra 2010 vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, v zásade vyslovil proti prístupu k vyhláseniam a k príslusným dokumentom, ktoré boli dobrovolne oznámené ziadatelmi o zhovievavost a v ktorých títo ziadatelia v skutocnosti uznávajú svoju úcast na porusení clánku 101 ZFEÚ. 50 V dôsledku toho právna otázka, o ktorej sa má rozhodnút v rámci konania vo veci samej, este nebola predmetom konecného rozhodnutia súdu Únie. Treba na nu odpovedat tak, ze sa urobí výklad vsetkých relevantných ustanovení vrátane oznámenia o spolupráci. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, v tejto súvislosti má význam aj judikatúra týkajúca sa nariadenia c. 1049/2001, a to o to viac, ze sama Komisia odkázala na toto nariadenie v bode 32 oznámenia o spolupráci a v liste z 28. novembra 2011 (pozri bod 5 vyssie). V rámci konania vo veci samej bude treba prinajmensom zistit, ci jednak judikatúra týkajúca sa nariadenia c. 1/2003 a jednak judikatúra týkajúca sa nariadenia c. 1049/2001 obsahujú prípadné rozdielne posúdenia, pokial ide o problematiku spojenú so zhovievavostou, a ak je to tak, ako tieto rozdiely môzu byt prekonané. 51 V rámci konania vo veci samej bude teda potrebné skúmat dôvodnost argumentácie, podla ktorej záujem zalobkýn zachovat v tajnosti informácie, ktoré poskytli ako ziadatelia o zhovievavost, nie je hodný ochrany, pretoze program zhovievavosti Komisie obsahuje dostatocnú motiváciu tým, ze ponúka moznost znízenia pokuty, a teda Komisia nevidí nijakú potrebu uprednostnovat ziadatelov o zhovievavost. Je mozné, ze táto argumentácia nehladí na skutocnost, ze ziadatel o zhovievavost má riziko, ze nezíska podstatné znízenie sumy pokuty napriek jeho prianiu a oznámeniu dôkazov v neprospech, kedze ostatní clenovia kartelu ho predbehli a informovali Komisiu skôr. 52 V tejto súvislosti treba prípadne zohladnit rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i. ([27]C-67/91, Zb. s. I-4785, body 52 a 53), podla ktorého výhoda vyplývajúca zo znízenia sumy pokuty v prospech podniku, ktorý oznámil svoju úcast na karteli, predstavuje protihodnotu za riziko, ktoré vyplýva tomuto podniku z toho, ze sám oznámi kartel, kedze riskuje, ze mu bude odmietnuté znízenie sumy pokuty, ktorého sa domáhal, a bude potrestaný za svoje skorsie správanie pred oznámením. Podla Súdneho dvora, keby clenské státy mohli pouzit ako dôkazy informácie obsiahnuté v takomto oznámení na odôvodnenie vnútrostátnych sankcií, podstatným spôsobom by to znízilo rozsah výhody priznanej oznamujúcim podnikom. Súdny dvor z toho vyvodil zákaz pouzívat tieto informácie. 53 Ked Komisia tvrdí, ze vsetky sporné informácie bez výnimky majú viac ako pät rokov, takze v kazdom prípade stratili svoju dôvernú povahu, naozaj sa môze odvolávat na judikatúru týkajúcu sa dôverného zaobchádzania s dokumentmi, ktoré sa majú oznámit vedlajsiemu úcastníkovi konania v súlade s clánkom 116 ods. 2 rokovacieho poriadku. Podla tejto judikatúry sa informácie o podnikoch, ktoré boli tajné alebo dôverné, ale majú pät a viac rokov, musia vo vseobecnosti povazovat za historické (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu stvrtej komory Súdu prvého stupna z 22. februára 2005, Hynix Semiconductor/Rada, [28]T-383/03, Zb. s. II-621, bod 60, a predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 8. mája 2012, Spira/Komisia, T-108/07, bod 65), pretoze stratili svoju obchodnú hodnotu. Aj tak vsak v rámci konania vo veci samej bude treba skúmat, ci toto posúdenie, ktoré, zdá sa, sa týka najmä podnikov, ktoré sú úcastníkmi sporového konania, nachádzajúcich sa v situácii hospodárskej konkurencie, je takisto vhodné v tomto prípade, ktorý sa týka uverejnenia podrobných informácií týkajúcich sa porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré, hoci sú staré, by mohli byt dôlezité pre osoby poskodené kartelom, kedze by im mohli v rámci zalôb o náhradu skody proti zalobkyniam ulahcit predstavenie skutkových okolností potrebných na urcenie sumy skody a prícinnej súvislosti. 54 V rámci konania vo veci samej bude treba takisto zistit, ci zalobkyne v marci 2003, ked oznámili predmetné informácie Komisii v rámci oznámenia o spolupráci, mohli rátat s tým, ze tieto informácie budú ako dôverné informácie z hladiska svojej podstaty podliehat trvalej ochrane pred uverejnením. V tejto súvislosti sa mozno na prvý pohlad domnievat, ze v danom case bolo stanovisko Komisie týkajúce sa problematiky spojenej so zhovievavostou v podstate zhodné so stanoviskom, ktoré obhajovala vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok CDC Hydrogene Peroxide/Komisia (bod 31): riziko podania zaloby o náhradu skody predstavuje váznu ujmu, ktorá v budúcnosti môze viest podniky zúcastnené na karteli k tomu, ze viac nebudú spolupracovat, co je dôvod, pre ktorý nemozno pripustit, aby ochrana profesijného tajomstva podnikov spolupracujúcich s nou v rámci konania v oblasti kartelov bola ovplyvnená ziadostou o prístup k dokumentom zalozenou výlucne na záujmoch súkromného práva. Vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia (bod 70), Komisia rozsírila toto stanovisko na konania o uplatnení nariadenia c. 1/2003 v tom zmysle, ze úcastníci kartelu, ktorí jej dobrovolne sprístupnia informácie, sú oprávnení ocakávat, ze ona predmetné dokumenty nesprístupní a ze budú pouzité iba na úcely konania týkajúceho sa hospodárskej sútaze vrátane preskúmania vykonávaného súdom Únie. Okrem toho je nesporné, ze este v minulom roku Komisia nevyhovela podobným ziadostiam o informácie podaným súdmi clenských státov a tretích krajín, pricom sa odvolala na podobné dôvody. 55 Súd rozhodujúci vo veci samej bude musiet preskúmat, ci sa zalobkyne v marci 2003 mohli domnievat, ze toto stanovisko týkajúce sa ochrany informácií oznámených v kontexte ziadostí o zhovievavost, tvrdo obhajované Komisiou, ovplyvnuje takisto výklad bodu 32 oznámenia o spolupráci. Podla tohto ustanovenia Komisia nesmie sprístupnit na základe nariadenia c. 1049/2001 "doklad[y] získan[é] v súvislosti s týmto oznámením". Vzhladom na základné právo na profesijné tajomstvo a zásadu legitímnej dôvery sa môze zdat formalistické obmedzit túto ochranu iba na "dokumenty", ktorých sa týka nariadenie c. 1049/2001, pretoze ciel sledovaný takouto ochranou sa takisto týka, a to aj v oblasti práva hospodárskej sútaze, úplného uverejnenia informácií a castí pochádzajúcich z takýchto dokumentov. Nakoniec bude potrebné v tejto súvislosti preskúmat, v akom rozsahu teória, ktorú v predmetnom prípade obhajuje Komisia, podla ktorej uplatnovanie kartelového práva prostredníctvom zalôb o náhradu skody je súcastou sankcie za porusenia práva hospodárskej sútaze v zmysle bodu 33 oznámenia o spolupráci, je zlucitelná so stanoviskom, ktoré obhajovala vo veciach, v ktorých boli vydané uz citované rozsudky EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia a CDC Hydrogene Peroxide/Komisia. 56 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze v tejto veci vznikajú komplexné právne otázky, ktoré sa nemôzu na prvý pohlad povazovat za irelevantné, ale ktorých riesenie si vyzaduje hlbsie preskúmanie v rámci konania vo veci samej. Treba teda pripustit existenciu fumus boni iuris (pozri tiez uznesenie Evonik Degussa/Komisia, uz citované, body 38 az 50). 57 Z toho vyplýva, ze vsetky podmienky sú v tejto súvislosti splnené, takze je potrebné vyhoviet návrhu na nariadenie predbezného opatrenia a nariadit predbezné opatrenia, ktorými sa zakazuje Komisii uverejnit sporné informácie. Z týchto dôvodov PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU nariadil: 1. Výkon rozhodnutia Komisie C(2012) 3533 z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podali Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB a Eka Chemicals AB na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan), sa odkladá. 2. Nariaduje sa, aby Komisia neuverejnila verziu svojho rozhodnutia 2006/903/ES z 3. mája 2006, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret S.A., Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/C.38.620 - Peroxid vodíka a perboritan), ktorá by bola podrobnejsia, pokial ide o Akzo Nobel, Akzo Nobel Chemicals Holding a Eka Chemicals, ako verzia uverejnená v septembri 2007 na internetovej stránke Komisie. 3. Návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa v zostávajúcej casti zamieta. 4. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. V Luxemburgu 16. novembra 2012 Tajomník E. Coulon Predseda M. Jaeger __________________________________________________________________ ( [29]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX25Gl3v/L93989-2073TMP.html#t-ECR_62012TO0345_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0052&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0216&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0445&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0149&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989??0076&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0007&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0228&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0203&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0474&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0450&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1950:083:TOC 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0039&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0145&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0437&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0198&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0067&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0383&locale=SK 29. file:///tmp/lynxXXXX25Gl3v/L93989-2073TMP.html#c-ECR_62012TO0345_SK_01-E0001