UZNESENIE PREDSEDU VSEOBECNÉHO SÚDU z 29. novembra 2012 ( [1]*1 ) "Konanie o nariadení predbezného opatrenia -- Hospodárska sútaz -- Rozhodnutie Komisie poskytnút dokumenty vnútrostátnemu súdu -- Dôverné zaobchádzanie -- Právo na úcinnú súdnu ochranu -- Návrh na nariadenie predbezných opatrení -- Fumus boni iuris -- Naliehavost -- Zvázenie záujmov" Vo veci T-164/12 R, Alstom, so sídlom v Levallois-Perret (Francúzsko), v zastúpení: J. Derenne, advokát, N. Heaton, P. Chaplin a M. Farley, solicitors, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Antoniadis, N. Khan a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: National Grid Electricity Transmission plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: A. Magnus, C. Bryant, E. Coulson, solicitors, J. Turner a D. Beard, QC, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie z 26. januára 2012 uvedeného v listoch generálneho riaditela Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz D/2012/006840 a D/2012/006863 týkajúceho sa zaslania niektorých dokumentov High Court of Justice (England & Wales) [Vysokému súdnemu dvoru (Anglicko a Wales)] na úcely ich pouzitia ako dôkazov v rámci zaloby podanej proti zalobkyni a návrh na dôverné zaobchádzanie s informáciami chránenými sluzobným tajomstvom obsiahnutými v odpovedi zalobkyne z 30. júna 2006 na oznámenie o výhradách vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia, PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu Úvodné pripomienky 1 Areva T&D Holding SA, Areva T&D SA a Areva T&D AG boli súcastou skupiny zalobkyne Alstom az do 8. januára 2004, t. j. dátumu, ked ich nadobudla spolocnost Areva. Dna 7. júna 2010 ich Areva postúpila spät na zalobkynu, ktorá ich premenovala na T&D Holding (neskôr Alstom Holdings po vnútorných restrukturalizáciách z 30. a 31. marca 2012), Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG. Tieto tri podniky sa v tomto uznesení oznacujú ako "spolocnosti Grid" bez ohladu na to, kto bol ich materskou spolocnostou. Konanie pred Komisiou a súdmi Európskej únie 2 Dna 20. apríla 2006 prijala Komisia oznámenie o výhradách vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom (dalej len rozhodnutie "AIG"), na ktoré zalobkyna odpovedala 30. júna 2006 (dalej len "odpoved zalobkyne") a spolocnost Areva a spolocnosti Grid odpovedali spolocne v ten istý den ako zalobkyna (dalej len "odpoved spolocnosti Areva a spolocností Grid"). 3 Dna 24. januára 2007 prijala Komisia v tejto veci rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení, sankcionujúce najmä zalobkynu, spolocnost Areva a spolocnosti Grid za ich úcast na karteli na trhu s rozvádzacmi izolovaných plynom. Dna 18. apríla 2007 zalobkyna, ako aj spolocnost Areva a spolocnosti Grid podali zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu. 4 Rozsudkom z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia ([2]T-117/07 a T-121/07, Zb. s. II-633), Vseobecný súd znízil výsku pokút ulozených zalobkyni, ako aj spolocnosti Areva a spolocnostiam Grid. Spolocnost Areva na jednej strane a zalobkyna a spolocnosti Grid na druhej strane podali proti tomuto rozsudku (spojené veci C-247/11 P a C-253/11 P, Areva/Komisia) 24. a 25. mája 2011 odvolanie. Konanie pred High Court of Justice (England & Wales) 5 Dna 17. novembra 2008 National Grid Electricity Transmission plc (dalej len "NGET") podala na High Court of Justice (England & Wales) [Vysoký súdny dvor (Anglicko a Wales)] (dalej len "High Court") zalobu o náhradu skody smerujúcu najmä proti zalobkyni, spolocnosti Areva a spolocnostiam Grid z dôvodu, ze ceny, ktoré zaplatila za rozvádzace izolované plynom kúpené v období rokov 1988 az 2004 od spolocností zúcastnujúcich sa na tomto karteli, boli nadmerné z dôvodu existencie tohto porusenia. 6 V rámci tohto konania spolocnost NGET poziadala, aby jej boli predlozené odpoved zalobkyne a odpovede spolocnosti Areva a spolocností Grid. High Court o tomto návrhu rozhodol rozsudkom zo 4. júla 2011 a následne po vydaní uznesenia z 11. júla 2011 (dalej len "uznesenie o dôvernom zaobchádzaní"), zavádzajúceho "kruh dôvernosti", ktorého predmetom bola ochrana dôverných informácií uvedených v dokumentoch sprístupnených úcastníkom konania pred týmto súdom, listom z 13. júla 2011 poziadal Komisiu o zaslanie odpovedí zalobkyne, spolocnosti Areva a spolocností Grid na základe clánku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Listom z 25. júla 2011 zalobkyna a spolocnosti Grid predlozili svoje pripomienky Komisii v súvislosti so ziadostou High Court o zaslanie dokumentov. 7 Dna 28. októbra 2011 Komisia zaslala High Court list, ktorým ho informovala o svojom zámere vyhoviet jeho ziadosti, pricom spresnila, ze bola predtým povinná o tom informovat zalobkynu a spolocnosti Grid. Listom z 26. januára 2012 Komisia oznámila týmto podnikom svoje rozhodnutie vyhoviet ziadosti High Court (dalej len "napadnuté rozhodnutie") a uviedla dokumenty, ktoré zamýslala poslat v prípade, ze nenapadnú toto rozhodnutie pred Vseobecným súdom a sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia. 8 Dna 21. februára 2012 zalobkyna a spolocnosti Grid informovali Komisiu o svojom zámere podat zalobu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj o návrh na nariadenie predbezného opatrenia predsedovi Vseobecného súdu. Konanie Návrh na nariadenie predbezného opatrenia a návrh na ciastocné spätvzatie 9 Zalobkyna a spolocnosti Grid podali 10. apríla 2012 zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu. Samostatným podaním z toho istého dna podali návrh na nariadenie predbezného opatrenia smerujúci k odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia podla clánkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ. 10 Po dorucení návrhu na nariadenie predbezného opatrenia Komisia vzala na vedomie výhradu zalobkyne a spolocností Grid, podla ktorej, napriek vylúceniu skutocností predlozených v rámci jej oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) z pôsobnosti ziadosti High Court, znenie odpovedí, ktoré mu chcela poskytnút, obsahovalo tieto skutocnosti. Listom z 26. apríla 2012 Komisia informovala tieto podniky, ze sa rozhodla zmenit uvedené znenia vymazaním týchto skutocností. 11 Dna 10. mája 2012 Komisia predlozila svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. 12 Dna 21. mája 2012 zalobkyna a spolocnosti Grid dorucili do kancelárie Vseobecného súdu list, v ktorom ho informovali, ze po rozhodnutí Komisie z 26. apríla 2012 zo zmeneného a doplneného znenia odpovede spolocnosti Areva a spolocností Grid viac nevyplýva nijaká dostatocne významná otázka, a preto sa spolocnosti Grid rozhodli nepokracovat v konaní vo veci samej a vziat spät svoj návrh na nariadenie predbezného opatrenia. Okrem toho, kedze zalobkyna vzala na vedomie rozhodnutie Komisie, zmenila svoje návrhy vzhladom na stratu relevantnosti niektorých jej dôvodov a prilozených dokumentov na podporu jej návrhu. 13 Dna 29. mája 2012 Komisia podala svoje pripomienky k návrhu na ciastocné spätvzatie a k zmene návrhov v rámci návrhu na nariadenie predbezného opatrenia zo strany zalobkyne. 14 Dna 13. júla 2012 predseda Vseobecného súdu prijal uznesenie o ciastocnom výmaze vo veci T-164/12 R na úcely odstránenia názvov spolocností Grid zo zoznamu zalobkýn. Dna 10. júla 2012 predseda stvrtej komory Vseobecného súdu uznesením odstránil tiez názov spolocností Grid zo zoznamu zalobkýn vo veci samej a ulozil Komisii povinnost znásat vlastné trovy konania, ako aj povinnost nahradit tretinu trov konania vynalozených spolocnostami Grid vo veciach T-164/12 a T-164/12 R. Vstup NGET ako vedlajsieho úcastníka do konania a ziadost zalobkyne o dôverné zaobchádzanie 15 Dna 1. mája 2012 podala NGET návrh na vstup do konania vo veci T-164/12 ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Listom z 22. mája 2012 Komisia informovala predsedu Vseobecného súdu, ze v tejto súvislosti nemá námietky. Dna 23. mája 2012 zalobkyna oznámila svoje pripomienky k tomuto návrhu, v ktorých v podstate spresnila, ze k tomuto vstupu vedlajsieho úcastníka do konania nevznesie námietky. Samostatným podaním z toho istého dna zalobkyna podala ziadost o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k informáciám a dokumentom predlozeným v rámci veci T-164/12 R. Dna 6. júna 2012 poslala NGET list, v ktorom uviedla, ze aspekt vnútrostátneho konania bol zalobkynou v jej pripomienkach k návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania uvedený nesprávne, a pri tejto prílezitosti zopakovala dôlezitost jej prijatia ako vedlajsieho úcastníka, aby mohla Vseobecnému súdu objasnit povahu a statút konania pred High Court. 16 Dna 10. júla 2012 podala NGET návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie vo veci T-164/12, voci ktorému nebola vznesená nijaká námietka ani zo strany Komisie, ani zo strany zalobkyne. Zalobkyna vsak 7. augusta 2012 podala ziadost o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k informáciám a dokumentom predlozeným v rámci veci T-164/12. 17 Uznesením zo 4. septembra 2012 predseda stvrtej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhu NGET na vstup do konania ako vedlajsí úcastník vo veci T-164/12. Dna 13. septembra 2012 predseda Vseobecného súdu prijal uznesenie, ktorým sa NGET povoluje vstup do konania vo veci T-164/12 R ako vedlajsí úcastník. Bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbeznom opatrení, pokial ide o dôvodnost ziadosti o dôverné zaobchádzanie, nedôverné znenie dokumentov, ktoré pripravila zalobkyna, predlozených v rámci návrhu na nariadenie predbezného opatrenia bolo zaslané najmä vedlajsiemu úcastníkovi konania, ktorý bol vyzvaný, aby v tejto súvislosti predlozil svoje prípadné pripomienky. 18 Dna 27. septembra 2012 vedlajsí úcastník konania podal jednak vyjadrenie vedlajsieho úcastníka a jednak svoje pripomienky k ziadosti o dôverné zaobchádzanie podanej zalobkynou, v ktorých Vseobecnému súdu predkladá na posúdenie moznost prijat procesné opatrenia umoznujúce jeho vypocutie v súvislosti s touto problematikou. Dna 8. októbra 2012 kancelária Vseobecného súdu dorucila tieto dva dokumenty zalobkyni a Komisii. Návrhy úcastníkov konania 19 Zalobkyna v podstate navrhuje, aby predseda Vseobecného súdu: -- nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia az do rozhodnutia Vseobecného súdu vo veci samej, -- nariadil v rámci tohto konania dôverné zaobchádzanie so sluzobným tajomstvom uvedeným v jej odpovedi, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Vzhladom na to, ze zalobkyna zmenila svoje návrhy (pozri bod 12 vyssie), treba na nu hladiet tak, ze vzala spät svoj návrh na nariadenie predbezného opatrenia v rozsahu, v akom sa týka informácií poskytnutých v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov. 21 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania v podstate navrhuje, aby predseda Vseobecného súdu: -- zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav O návrhu na nariadenie dôverného zaobchádzania so sluzobným tajomstvom uvedeným v odpovedi zalobkyne pocas konania o nariadení predbezného opatrenia 22 Vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 sa Komisia domnieva, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia musí byt zamietnutý ako neprípustný, kedze sa v nom pozaduje, aby sa so sluzobným tajomstvom uvedeným v odpovedi zalobkyne zaobchádzalo pocas tohto konania dôverne. 23 V tejto súvislosti treba uviest, ze návrh na nariadenie dôverného zaobchádzania pocas tohto konania vo vztahu k sluzobnému tajomstvu, ktoré je uvedené v odpovedi zalobkyne, môze byt chápaný len ako návrh smerujúci proti zalovanej. V prejednávanom prípade by takýto návrh nemal zmysel, kedze Komisia má dôverné znenie sporných dokumentov k dispozícii. Ak by vsak zalobkyna týmto návrhom chcela docielit takéto zaobchádzanie vo vztahu k prípadnému vedlajsiemu úcastníkovi konania, bol by tento návrh predcasný. V kazdom prípade treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bodoch 17 a 18 vyssie, vedlajsí úcastník konania mal prístup len k nedôvernej verzii dokumentov predlozených v rámci tohto návrhu. O návrhu na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia 24 Zo znenia clánku 278 ZFEÚ v spojení s clánkom 279 ZFEÚ na jednej strane a z clánku 256 ods. 1 ZFEÚ na druhej strane vyplýva, ze sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení môze, ak sa domnieva, ze to vyzadujú okolnosti, nariadit odklad výkonu rozhodnutia napadnutého pred Vseobecným súdom alebo nariadit nevyhnutné predbezné opatrenia. 25 Clánok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu stanovuje, ze návrhy na nariadenie predbezného opatrenia musia uvádzat predmet sporu, okolnosti preukazujúceho naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení môze nariadit odklad výkonu rozhodnutia a dalsie predbezné opatrenia, ak sa preukáze, ze ich nariadenie je na prvý pohlad skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a ze sú naliehavé v tom zmysle, ze na zabránenie váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch zalobcu je nevyhnutné, aby boli vydané a úcinné uz pred rozhodnutím v konaní vo veci samej. Sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení musí prípadne tiez zvázit dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, [5]C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73). 26 V rámci toho skúmania sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení disponuje sirokou mierou volnej úvahy a vzhladom na osobitosti prejednávanej veci môze slobodne rozhodnút o spôsobe, akým musia byt tieto rôzne podmienky preskúmané, ako aj o poradí tohto skúmania, kedze ziadne pravidlo práva mu neukladá vopred stanovenú analytickú schému na úcely posúdenia nevyhnutnosti rozhodnút o nariadení predbezných opatrení [uznesenia predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., [6]C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 23, a z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia, C-459/06 P(R), neuverejnené v Zbierke, bod 25]. 27 Vzhladom na skutocnosti uvedené v spise sa sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení domnieva, ze disponuje vsetkými nevyhnutnými skutocnostami na to, aby rozhodol o tomto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, pricom nie je potrebné vopred vypocut vysvetlenia úcastníkov konania alebo prijat opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ako to navrhuje vedlajsí úcastník konania. 28 Za okolností prejednávaného prípadu treba najprv pristúpit k zvázeniu dotknutých záujmov. O zvázení dotknutých záujmov 29 Podla ustálenej judikatúry spocíva zvázenie dotknutých rôznych záujmov pre sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezného opatrenia v urcení, ci záujem úcastníka konania, ktorý pozaduje vydanie predbezných opatrení, prevazuje alebo neprevazuje nad záujmom, ktorý predstavuje okamzité uplatnenie sporného aktu, pricom najmä skúma, ci prípadné zrusenie tohto aktu súdom rozhodujúcim vo veci samej umozní uviest do pôvodného stavu situáciu, ku ktorej by doslo v dôsledku okamzitého výkonu sporného rozhodnutia, a naopak, ci odklad výkonu tohto rozhodnutia môze zabránit jeho plnému úcinku, ak bude zaloba vo veci samej zamietnutá (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora z 11. mája 1989, RTE a i./Komisia, [7]76/89 R, 77/89 R a 91/89 R, Zb. s. 1141, bod 15, a z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia, [8]C-182/03 R a C-217/03 R, Zb. s. I-6887, bod 142). V tomto kontexte sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení môze vziat do úvahy záujmy tretích osôb. 30 Konkrétne, pokial ide o podmienku, podla ktorej právna situácia vytvorená uznesením o nariadení predbezného opatrenia musí byt napravitelná, treba pripomenút, ze úcelom konania o nariadení predbezného opatrenia je zabezpecenie plnej úcinnosti budúceho rozhodnutia vo veci samej [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros, [9]C-7/04 P(R), Zb. s. I-8739, bod 36]. Preto má toto konanie cisto akcesorickú povahu vzhladom na hlavné konanie, na ktoré sa viaze (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 12. februára 1996, Lehrfreund/Rada a Komisia, [10]T-228/95 R, Zb. s. II-111, bod 61), takze rozhodnutie prijaté sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia musí mat predbeznú povahu v tom zmysle, ze nesmie prejudikovat budúce rozhodnutie vo veci samej, ale ani nesmie spôsobit jeho iluzórnost tým, ze ho zbaví potrebného úcinku (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. mája 1991, CIRFS a i./Komisia, [11]C-313/90 R, Zb. s. I-2557, bod 24, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 12. decembra 1995, Connolly/Komisia, [12]T-203/95 R, Zb. s. II-2919, bod 16). 31 Z toho nevyhnutne vyplýva, ze záujem hájený úcastníkom konania o nariadení predbezného opatrenia nepodlieha ochrane, kedze tento úcastník konania navrhuje, aby sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení prijal rozhodnutie, ktoré namiesto toho, aby malo výlucne predbeznú povahu, má za následok prejudikovanie budúceho rozhodnutia vo veci samej a spôsobuje jeho iluzórnost tým, ze ho zbavuje potrebného úcinku. 32 V prejednávanom prípade bude Vseobecný súd vyzvaný, aby v rámci konania vo veci samej rozhodol o otázke, ci napadnuté rozhodnutie, ktorým sa Komisia rozhodla vyhoviet ziadosti High Court smerujúcej k tomu, aby mu bola oznámená predovsetkým odpoved zalobkyne, musí byt zrusené najmä z dôvodu porusenia sluzobného tajomstva chráneného clánkom 339 ZFEÚ. 33 Po prvé, pokial ide o záujem hájený vedlajsím úcastníkom konania, treba uviest, ze vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania upriamuje pozornost sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezného opatrenia na skutocnost, ze v rámci zvázenia príslusných záujmov treba zvázit rôzne moznosti, ktoré ponúkajú postupy Vseobecného súdu a High Court. 34 V prípade, ak by bol návrh na odklad výkonu rozhodnutia prijatý, Komisia by sporné dokumenty nemohla poskytnút High Court, kým by Vseobecný súd v rámci konania vo veci samej nevydal rozsudok. Vedlajsí úcastník konania sa vsak domnieva, ze ak by Vseobecný súd rozhodol v prospech Komisie, ale vydal by svoj rozsudok po tom, co High Court prijal svoje rozhodnutie, bol by pripravený o dokumenty potrebné pre svoj návrh a odklad výkonu by znamenal pre zalobkynu výhodu z úcinkov konecného rozsudku vydaného v jej prospech, zatial co Vseobecný súd by zamietol zalobu vo veci samej ako nedôvodnú. 35 Následne v prípade, ak by bol návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý, Komisia by sporné dokumenty poskytla High Court, ktorý by ich následne poskytol "kruhu dôvernosti" zavedenému uznesením z 11. júla 2011 na úcely ich zohladnenia v rámci konania o náhrade skody. Vedlajsí úcastník konania sa dalej domnieva, ze ak by Vseobecný súd rozhodol v prospech zalobkyne predtým, ako by High Court prijal svoje rozhodnutie, informácie poskytnuté protizákonne by boli vylúcené z vnútrostátneho konania. 36 Treba vsak uviest, ze vedlajsí úcastník konania nezohladnuje iný predpoklad, ktorý je podstatný vzhladom na záujmy hájené zalobkynou: predpoklad, ked by návrh na nariadenie predbezného opatrenia bol zamietnutý a High Court by rozhodol predtým, ako by mal Vseobecný súd cas rozhodnút o návrhu vo veci samej. V takomto prípade by bol zrusujúci rozsudok iluzórny a zbavený potrebného úcinku. Zamietnutie tohto návrhu by tiez malo za následok prejudikovanie budúceho rozhodnutia vo veci samej, teda zamietnutie zaloby o neplatnost. 37 Vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 30 a 31 vyssie treba uviest, ze pred sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia môze spor týkajúci sa poskytnutia sporných dokumentov institúciou vnútrostátnemu súdu, o ktoré sa ziada v rámci prejednávaného sporu, spochybnit akcesorickú povahu konania o nariadení predbezného opatrenia. 38 V situácii, keby sa na jednej strane prejednávanému návrhu vyhovelo a na druhej strany by bol High Court oprávnený rozhodovat predtým, ako by Vseobecný súd vydal svoje rozhodnutie v rámci konania vo veci samej, vsak vedlajsí úcastník konania nepreukázal, ze nemohol hájit svoj záujem tým, ze ako zalobca pred High Court navrhoval prerusenie konania o náhrade skody. 39 Okrem toho sa zdá úspech takéhoto návrhu pravdepodobnejsí, nez keby toto prerusenie navrhovala zalobkyna v pozícii zalovanej pred High Court v prípade, ak by na jednej strane bol prejednávaný návrh zamietnutý a následne dokumenty poskytnuté High Court a na druhej strane by High Court bol oprávnený rozhodnút predtým, ako by tak Vseobecný súd urobil v rámci konania vo veci samej. 40 Po druhé, pokial ide o záujem hájený Komisiou, treba uviest, ze vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 sa domnieva, ze nemá iný záujem, ako chránit právomoc vnútrostátnych súdov uplatnit ustanovenia práva Únie zarucením ich plného úcinku a ochranou práv, ktoré priznávajú jednotlivcom. V tejto súvislosti spresnuje, ze prejednávanými záujmami nie sú len záujmy subjektov pozadujúcich náhradu skody, ktorú utrpeli v dôsledku konania spôsobilého obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, ale tiez vseobecný záujem úcinného uplatnenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, pricom zaloby o náhradu skody pred vnútrostátnymi súdmi by mohli výrazne prispiet k udrzaniu úcinnej hospodárskej sútaze. Vedlajsí úcastník konania v tejto súvislosti doplna, ze tak Komisia, ako aj súdy Únie uznali dôlezitost zaistit obetiam porusenia práva hospodárskej sútaze moznost podat zalobu o náhradu skody a uplatnit práva, ktoré im priznáva právo Únie. V tomto kontexte Komisia uvádza, ze v rozsudku z 12. júna 2009, ktorým sa rozhodlo najmä o návrhu na prerusenie konania pred High Court zacatého zalobkynou a vsetkými ostatnými zalovanými vzhladom na zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu AIG, uvedený súd konkrétne trval na nevyhnutnosti nezdrziavat konanie pred podaním zaloby, aj ked zaloby boli stále podané na Vseobecný súd. 41 Pokial ide o úcinné uplatnenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a najmä konaní týkajúcich sa zalôb o náhradu skody na vnútrostátnej úrovni, hoci záujem na rýchlosti konania vyvoláva osobitnú odozvu v rámci posúdenia sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezného opatrenia pri zvázení záujmov, treba konstatovat, ze Komisia, ktorá napriek tomu, ze prevzala stanovisko High Court, nepodala návrh na skrátené súdne konanie pred Vseobecným súdom, ako ju vyzvala zalobkyna, pricom v prejednávanom návrhu uviedla, ze mu v prípade potreby nebude bránit. Podla clánku 76a rokovacieho poriadku, ak vedlajsí úcastník nemôze podat takýto návrh, prislúcha to Komisii, pokial by rýchlost tohto konania bola klúcovým prvkom stanoviska tejto institúcie. 42 Okrem toho vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 37 az 39 vyssie, týkajúce sa ochrany potrebného úcinku rozhodnutia Vseobecného súdu v rámci konania vo veci samej a zvlástnych okolností v prejednávanom prípade, treba zvázit úcinné uplatnenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze pri dodrzaní akcesorickej povahy konania o nariadení predbezného opatrenia. Navyse implicitne ide o podobné zvázenie, ktoré sa vykonalo, ked bol návrh na nariadenie predbezného opatrenia, vyzývajúcim predsedu Vseobecného súdu, aby nariadil "predbezné" sprístupnenie informácií, ktoré má Komisia a ktoré sú údajne dôverné, vyhlásený za neprípustný, kedze uznesenie, ktorým by sa vyhovelo tomuto návrhu, by mohlo vopred neutralizovat dôsledky rozhodnutia, ktoré sa prijme neskôr vo veci samej (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 23. januára 2012, Henkel a Henkel France/Komisia, T-607/11 R, body 23 az 25). 43 Po tretie vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania z 27. septembra 2012 vedlajsí úcastník konania zdôraznil potrebu, aby sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení zohladnil pri zvázení záujmov stratégiu námietok zalobkyne spocívajúcu vo vyuzívaní odkladných postupov s cielom zabránit konaniu pred High Court. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze nijaký procesný akt uvedený vedlajsím úcastníkom konania ako prekázka jeho zaloby o náhradu skody nebol posúdený ako zneuzívanie práva, co uznáva aj vedlajsí úcastník konania. Tieto postupy sú iba výrazom právnych prostriedkov poskytnutých úcastníkovi konania na zabezpecenie jeho práv. Pokial boli tieto postupy posúdené ako nedôvodné, vec vedlajsieho úcastníka konania bola prijatá a konanie pred High Court primerane pokracovalo. Na druhej strane, hoci toto konanie podla vedlajsieho úcastníka konania trvalo neobvykle dlho, vedlajsí úcastník konania nepreukázal, ze by mu bola spôsobená ujma touto dlzkou trvania a ze by bolo potrebné, aby jeho záujem poznat sporné informácie pred vydaním rozsudku Vseobecným súdom v rámci konania vo veci samej prevazoval nad záujmom zachovat potrebný úcinok tohto rozsudku (pozri body 37 az 39 vyssie). 44 Preto záujem Komisie a vedlajsieho úcastníka konania na zamietnutí návrhu na nariadenie predbezného opatrenia musí ustúpit záujmu hájenému zalobkynou, a to tým viac, ze nariadením odkladu pozadovaného výkonu sa na obmedzený cas zachová status quo, ktorý existoval pocas viacerých rokov (pozri v tomto zmysle uznesenie RTE a i./Komisia, uz citované, bod 15; pozri tiez uznesenie predsedu Vseobecného súdu zo 16. novembra 2012, Akzo Nobel a i./Komisia, T-345/12 R, bod 29), bez toho, aby to spôsobovalo tazkosti, pre ktoré treba okamzite ukoncit protiprávnu situáciu. V tejto súvislosti treba dodat, ze zalobkyna nebráni poskytnutiu dôverného znenia sporných dokumentov. Vyhovenie návrhu na odklad výkonu sporného rozhodnutia tak nebráni tomu, aby Komisia prijala nové rozhodnutie umoznujúce poskytnút nedôverné znenie sporných dokumentov, pricom sa ocakáva, ze Vseobecný súd rozhodne o zalobe o neplatnost v rámci konania vo veci samej. Konanie pred High Court tak môze v urcitom rozsahu pokracovat. O naliehavosti 45 Zdá sa naliehavé chránit záujem hájený zalobkynou, kedze v prípade zamietnutia jej návrhu na nariadenie predbezného opatrenia hrozí vznik váznej a nenapravitelnej ujmy. V tomto kontexte zalobkyna v podstate tvrdí, ze situácia vyplývajúca z poskytnutia sporných dokumentov nemôze byt urovnaná. Pokial uz raz boli dôverné informácie poskytnuté, neskorsie zrusenie napadnutého rozhodnutia, najmä z dôvodu porusenia sluzobného tajomstva chráneného v clánku 339 ZFEÚ, nezmení úcinky vyplývajúce z poskytnutia. Preto by právo na úcinnú súdnu ochranu bolo len "prázdnou ulitou", ak by sporné informácie boli poskytnuté predtým, nez by bol spor vo veci samej rozhodnutý. 46 Na úvod treba pripomenút, ze vzhladom na zvlástnost sporu týkajúceho sa poskytnutia dôverných dokumentov v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia (pozri bod 37 vyssie) a na osobitnost okolností prípadu (pozri body 38 a 39 vyssie) stací posúdit závaznost a nenapravitelnost ujmy vzniknutej zalobkyni v prejednávanom prípade z dôvodu poskytnutia sporných informácií, a to vzhladom na jej právo na úcinnú právnu ochranu. 47 Treba teda konstatovat, ze v prípade, ak by bol na jednej strane tento návrh odmietnutý a Komisia by poskytla dokumenty High Court a na druhej strane by High Court rozhodoval predtým, ako by mal Vseobecný súd cas rozhodnút o zalobe v rámci konania vo veci samej, týkajúcej sa prípadnej protiprávnosti poskytnutia informácií, právo na úcinnú súdnu ochranu, ktoré má zalobkyna, by nemalo zmysel. 48 Je vsak zaujímavé uviest, ze vedlajsí úcastník konania, ktorý vo svojom návrhu na vstup do konania ako vedlajsí úcastník správne spresnil, ze bude schopný Vseobecnému súdu objasnit povahu a statút návrhu, ktorý podal v Spojenom královstve, jednak vo svojom liste zo 6. júna 2012 uvádza, ze High Court nemusí cakat na rozhodnutie Súdneho dvora vo veciach, ktoré sú predmetom odvolacieho konania týkajúcich sa rozsudkov Vseobecného súdu vydaných po zalobách podaných proti rozhodnutiu AIG, a jednak vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania z 27. septembra 2012 uvádza, ze je pravdepodobné, ze Vseobecný súd potrebuje na rozhodnutie o zalobách v rámci konania vo veci samej viac casu, nez potrebuje High Court na ukoncenie vnútrostátneho konania. Vzhladom na tieto informácie sa zdá váznym a nielen hypotetickým rizikom, ze vnútrostátny súd prijme svoje rozhodnutie, pricom zohladní informácie poskytnuté predtým, ako by mal Vseobecný súd moznost vyjadrit sa k zákonnosti tohto poskytnutia. 49 Kedze Komisia by v prípade zamietnutia tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia pristúpila k okamzitému poskytnutiu sporných informácií, treba sa obávat, ze zalobkyna riskuje, ze ohrozí svoje základné právo na úcinný prostriedok nápravy zakotvené v clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a clánku 47 Charty základných práv Európskej únie ([13]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389), ak by Komisia bola oprávnená poskytnút predmetné informácie predtým, ako by Vseobecný súd rozhodol o zalobe vo veci samej. V dôsledku toho, kedze základné právo, ktoré má zalobkyna, môze byt vázne a nenapravitelne narusené, s výhradou predchádzajúceho preskúmania podmienky týkajúcej sa fumus boni iuris (pokial ide o úzku väzbu medzi touto podmienkou a podmienkou naliehavosti, pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 8. apríla 2008, Cyprus/Komisia, T-54/08 R, T-87/08 R, T-88/08 R a T-91/08 R az T-93/08 R, neuverejnené v Zbierke, body 56 a 57), sa zdá naliehavé priznat odklad pozadovaného výkonu rozhodnutia (pozri tiez uznesenie Akzo Nobel a i./Komisia, uz citované, body 31 az 33). O fumus boni iuris 50 Podla ustálenej judikatúry je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená, ak sa aspon jeden z dôvodov uvedených úcastníkom konania, ktorý pozaduje predbezné opatrenia na podporu zaloby vo veci samej, zdá na prvý pohlad relevantný a v kazdom prípade nie nedôvodný v tom, ze odkrýva existenciu zlozitých právnych otázok, ktorých riesenie nie je mozné vykonat naraz, a preto si zaslúzi podrobné preskúmanie, ktoré nemôze byt vykonané sudcom rozhodujúcim o predbeznom opatrení, ale musí byt predmetom konania vo veci samej, alebo ak diskusia medzi úcastníkmi konania odkrýva existenciu dôlezitých právnych sporov, ktorých riesenie nie je mozné vykonat naraz (pozri uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 19. septembra 2012, Grécko/Komisia, T-52/12 R, bod 13 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. mája 2003, Komisia/Artegodan a i., [14]C-39/03 P-R, Zb. s. I-4485, bod 40). 51 Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje po prvé clánok 339 ZFEÚ, po druhé bod 25 oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi pri uplatnovaní clánkov 81 [ES] a 82 [ES] [neoficiálny preklad] ([15]Ú. v. ES C 101, 2004, s. 54) a po tretie clánok 4 ods. 3 ZEÚ. 52 V tomto kontexte sa v podstate spochybnuje, ze poskytnutie odpovede zalobkyne, tak ako ho zamýsla Komisia, je v rozpore s clánkom 339 ZFEÚ, kedze záruky poskytnuté High Court na úcely ochrany dôvernosti poskytnutých informácií nezarucujú rovnakú úroven ochrany, ako vyplýva z ustanovení Zmluvy o FEÚ. 53 Komisia po pripomenutí povinnosti prijat vsetky nevyhnutné opatrenia, aby nedoslo k zásahu do tohto práva z dôvodu a v rámci poskytnutia dokumentov vnútrostátnemu súdu, ktorá jej prislúcha a ktorá je spresnená v rozsudku Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia ([16]T-353/94, Zb. s. II-921, bod 90), sa domnieva, ze z tohto rozsudku vyplýva, ze vnútrostátnemu súdu prislúcha zarucit dôvernost poskytnutých informácií, a preto dodrzuje túto povinnost, kedze uvádza vnútrostátnemu súdu dokumenty alebo pasáze, ktoré obsahujú dôverné informácie alebo obchodné tajomstvo, a tiez sa uistuje, aby tieto informácie boli poskytnuté iba v prípade, ak vnútrostátny súd ponúka konkrétne záruky vzhladom na jeho schopnost a vôlu chránit dôvernost informácií. 54 Po prvé, pokial ide o prvé opatrenie týkajúce sa uvádzania dokumentov alebo pasází, na ktoré sa vztahuje dôverné zaobchádzanie alebo obchodné tajomstvo, Komisiou, treba zdôraznit, ze v prejednávanom prípade Komisia nepovazovala za dôlezité preskúmat skutocnost tohto posúdenia pred poskytnutím uvedených dokumentov, ale uspokojila sa s oznacením pasází, ktoré zalobkyna povazuje za dôverné. V tejto súvislosti je pozoruhodné, ze Komisia vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 prehodnotila uznanie tejto spôsobilosti, lebo mohla byt vyvodená z obycajnej skutocnosti, ze vnútrostátnemu súdu poskytuje tieto informácie v súlade s opatreniami, ktoré sa uplatnujú na poskytovanie informácií chránených clánkom 339 ZFEÚ, kedze spadajú skutocne do pôsobnosti tohto ustanovenia. V kazdom prípade overenie takejto spôsobilosti, ak by bolo nevyhnutné, vyzaduje detailné preskúmanie, ktorého vykonanie neprislúcha sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbezného opatrenia. 55 Po druhé, pokial ide o konkrétne záruky poskytnuté vnútrostátnym súdom, o ktorých existencii sa Komisia musí uistit pred poskytnutím týchto informácií, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa uspokojila s uvedením, ze uznesenie o dôvernosti umoznovalo chránit vsetky dôverné informácie obsiahnuté v pozadovaných dokumentoch podla záruk stanovených clánkom 339 ZFEÚ. V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vzhladom na povinnost stanovenú v clánku 339 ZFEÚ nevyplýva ziadne posúdenie, pokial ide o konkrétne úcinky ochrany stanovenej uznesením o dôvernosti, ako je to vykladané judikatúrou. 56 Po prvé, treba uviest, ze Komisia vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 uviedla, ze vnútrostátny súd ju informoval, ze pozadované dokumenty budú poskytnuté len v rámci "kruhu dôvernosti" zavedeného v konaní pred High Court so súhlasom úcastníkov sporu, a ze zalobkyna v pripomienkach, ktoré jej predlozila 25. júla 2011, nevyjadrila nijakú obavu týkajúcu sa rozsahu "kruhu dôvernosti" alebo súvisiacich podmienok. Skutocnost, ze úcastníci sporu pred High Court, vrátane zalobkyne, boli spojení rozsahom "kruhu dôvernosti", neumoznuje zabudnút, ze vnútrostátny súd vo svojom rozsudku zo 4. júla 2011 (bod 13) spomenul konkrétne moznost úcastníkov konania predlozit Komisii pripomienky v súvislosti s vhodnostou rozhodnutia o vyhovení alebo nevyhovení návrhu na poskytnutie dotknutých informácií. Okrem toho z pripomienok (bod 34), ktoré zalobkyna zaslala 25. júla 2011, vyplýva, ze informovala Komisiu o potrebe zmenit obsah niektorých dokumentov v prípade, ak sa vyhovie návrhu High Court. Inými slovami, zlozenie "kruhu dôvernosti" zalobkyni zjavne robilo tazkosti, kedze sama bránila poskytovaniu dôverných znení pozadovaných dokumentov v rámci tohto kruhu. Vzhladom na existenciu týchto skutocností nemozno vylúcit moznost, ze v rámci konania vo veci samej Vseobecný súd preskúma otázku, ci na úcely dodrzania ochrany sluzobného tajomstva v súlade s clánkom 339 ZFEÚ nemusí Komisia prijat iné opatrenia, nez sú tie, ktoré sú stanovené v napadnutom rozhodnutí. 57 Po druhé z analýzy uznesenia o dôvernom zaobchádzaní, ktorú poskytol High Court Komisii v prílohe ziadosti o poskytnutie sporných dokumentov, vyplýva, ze "kruh dôvernosti", ktorého zlozenie môze byt v budúcnosti zmenené, tvorí významný pocet osôb (na tomto zozname je uvedených 92 mien), ktoré zastávajú rôzne funkcie, ako externý advokát, interný právny poradca (to je napríklad prípad dvoch zamestnancov vedlajsieho úcastníka konania), sekretárka alebo informatik. Je nesporné, ze vsetky tieto osoby podliehajú povinnosti mlcanlivosti a podla vedlajsieho úcastníka konania ziadna z nich nevykonáva obchodnú cinnost. Vzhladom na úvahy na úrovni práva Únie týkajúce sa ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi a poziadavky nezávislosti zahrnujúcej aj neexistenciu akéhokolvek zamestnaneckého vztahu v prípade existencie povinnosti v rámci deontológie a profesijnej disciplíny v rámci konania vo veci samej mohla byt vznesená otázka, podla ktorej mala Komisia vzhladom na spôsoby rozsirovania pozadovaných informácií, ktoré jej boli známe, na vnútrostátnej úrovni v prejednávanom prípade, podrobne preskúmat konkrétne dôsledky tejto záruky na ochranu sluzobného tajomstva a prípadne dospiet k zamietnutiu ziadosti o poskytnutie informácií, tak ako je naformulovaná, a to pod hrozbou porusenia v clánku 339 ZFEÚ. V tejto súvislosti treba dodat, ze na úcely preukázania, ze stanovené sírenie nemôze byt povazované za sírenie úcastníkom konania v Spojenom královstve, sa Komisia nemôze uspokojit s uvedením, ze cielom "kruhu dôvernosti" je umoznit advokátom úcastníkov konania preskúmat sírené dokumenty, kedze presnejsie zlozenie tohto kruhu nie je ani nemenné, ani sa neobmedzuje na osoby, ktoré sú advokátmi. 58 Vzhladom na tieto úvahy nemozno vylúcit, ze v rámci konania vo veci samej by mal súd rozhodujúci vo veci samej rozhodnút o rozsahu kontroly, ktorú by mala vykonávat Komisia, kedze zaistuje, ze dôverné informácie budú poskytnuté len v prípade, ak vnútrostátny súd ponúkne konkrétne záruky vzhladom na svoju schopnost a vôlu chránit dôvernost týchto informácií. Inými slovami, súd rozhodujúci vo veci samej sa môze pýtat na otázku, ci opatrenia prijaté v prejednávanom prípade Komisiou na úcely zabezpecenia povinnosti, ktorá jej prislúcha na základe clánku 339 ZFEÚ, boli dostatocné, alebo ci by mala pristúpit k podrobnejsej analýze mechanizmu navrhovanému vnútrostátnym súdom na úcely ochrany dôvernosti pozadovaných informácií. 59 Aj keby by tieto opatrenia v zásade boli posúdené ako primerané na úcely dodrzania tejto povinnosti, treba pripomenút, ze rozsudok Postbank/Komisia, uz citovaný, spresnuje, ze je mozné, ze aj ked Komisia prijme vsetky potrebné opatrenia, ochrana tretích osôb by v niektorých prípadoch nemusela byt plne zaistená. V týchto výnimocných prípadoch Vseobecný súd uvádza, ze Komisia môze odmietnut poskytnutie dokumentov vnútrostátnym súdom. Vzhladom na skutocnosti, o ktoré ide v prejednávanom prípade, nie je vylúcené, ze by súd rozhodujúci vo veci samej musel urcit, ci sa Komisia nachádzala v takejto situácii. 60 Tieto analýzy vyvolávajú nové právne otázky. V tejto súvislosti treba uviest, ze tak v liste z 28. októbra 2011 (bod 6) zaslanom High Court, ako aj v napadnutom rozhodnutí (bod 14) Komisia sama poukázala na novú povahu ziadosti a predmetné tazkosti. 61 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze prejednávaná vec vyvoláva nové otázky práva, ktoré nemozno na prvý pohlad povazovat za irelevantné a ktorých riesenie si zaslúzi dôkladné preskúmanie v rámci konania vo veci samej. Treba preto pripustit existenciu fumus boni iuris (pozri tiez uznesenie Akzo Nobel a i./Komisia, uz citované, body 44 az 56). 62 Z toho vyplýva, ze vsetky podmienky sú v tejto súvislosti splnené, takze je potrebné vyhoviet návrhu na nariadenie predbezného opatrenia a nariadit predbezné opatrenia, ktorými sa Komisii zakazuje poskytnút sporné informácie, tak ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. Z týchto dôvodov PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU nariadil: 1. Výkon rozhodnutia Komisie z 26. januára 2012 sa odkladá v rozsahu, v akom sa týka poskytnutia dôverného znenia odpovede spolocnosti Alstom z 30. júna 2006 na oznámenie o výhradách vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom High Court of Justice (England & Wales) [Vysokému súdnemu dvoru (Anglicko a Wales)]. 2. Návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa v zostávajúcej casti zamieta. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. V Luxemburgu 29. novembra 2012 Tajomník E. Coulon Predseda M. Jaeger __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXKYrmpJ/L93994-8691TMP.html#t-ECR_62012TO0164_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0117&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0445&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0149&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989??0076&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0007&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0228&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0203&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0039&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0353&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXKYrmpJ/L93994-8691TMP.html#c-ECR_62012TO0164_SK_01-E0001