UZNESENIE PREDSEDU VSEOBECNÉHO SÚDU z 19. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Konanie o nariadení predbezného opatrenia -- Státna pomoc -- Kompenzácie, ktoré vyplatil Grécky polnohospodársky poistovací orgán (ELGA) v rokoch 2008 a 2009 -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vrátenie -- Návrh na odklad výkonu -- Fumus boni iuris -- Naliehavost -- Zvázenie záujmov" Vo veci T-52/12 R, Helénska republika, v zastúpení: I. Chalkias a S. Papaďoannou, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: D. Triantafyllou a S. Thomas, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie 2012/157/EÚ zo 7. decembra 2011 o kompenzáciách, ktoré vyplatil Grécky polnohospodársky poistovací orgán (ELGA) v rokoch 2008 a 2009 ([2]Ú. v. EÚ L 78, s. 21), PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu, konanie a návrhy úcastníkov konania 1 Zákonom z roku 1988 bol zriadený Grécky polnohospodársky poistovací orgán (ELGA), ktorý je v úplnom vlastníctve státu a jeho cielom je poistovat rastlinnú a zivocísnu výrobu, ako aj rastlinstvo a hospodárske zvieratá polnohospodárskych podnikov proti skodám vyplývajúcim z prírodných rizík. Poistenie v orgáne ELGA je povinné, pricom jeho príjmy pochádzajú najmä z osobitného príspevku na poistenie - stanoveného na 3 % v prípade výrobkov rastlinného pôvodu a na 0,5 % v prípade výrobkov zivocísneho pôvodu -, ktorý sa ukladá polnohospodárskym výrobcom vyuzívajúcim poistný systém. 2 V roku 2009 grécka vláda stanovila, ze orgán ELGA vyplatí kompenzácie vo výske priblizne 425 miliónov eur, aby vyhovel staznostiam podaným velkým poctom gréckych polnohospodárov, ktorí utrpeli straty v príjmoch z dôvodu, ze výroba urcitých rastlinných plodín sa v rokoch 2008 a 2009 znízila v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok, akými sú sucho, vysoké teploty, dazde a entomologické i fytopatologické choroby predmetných plodín. 3 Komisia bola o týchto opatreniach informovaná a zacala konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré viedlo 7. decembra k prijatiu rozhodnutia 2012/157/EÚ o kompenzáciách, ktoré vyplatil ELGA v rokoch 2008 a 2009 ([3]Ú. v. EÚ L 78, s. 21), ktoré kvalifikovalo niektoré kompenzácie vo výske priblizne 425 miliónov eur ako protiprávnu státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariadilo ich spätné získanie od príjemcov (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 4 Komisia v napadnutom rozhodnutí stanovila Helénskej republike stvormesacnú lehotu odo dna jeho oznámenia na spätné získanie vyssie uvedenej sumy od polnohospodárskych výrobcov, zvýsenej o úroky vypocítané odo dna, ked bola vyplatená, az do dna jej vrátenia. Táto lehota bola neskôr predlzená o dva mesiace. 5 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. februára 2012 podala Helénska republika zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 6 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 18. mája 2012 podala Helénska republika tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia, v ktorom v podstate navrhuje, aby predseda Vseobecného súdu: -- nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia do vyhlásenia rozsudku Vseobecného súdu vo veci samej, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 7 Komisia vo svojich pripomienkach podaných do kancelárie Vseobecného súdu 30. mája 2012 v podstate navrhuje, aby predseda Vseobecného súdu: -- zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 8 Dna 18. júna 2012 predseda Vseobecného súdu na základe clánku 105 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v záujme riadneho výkonu spravodlivosti nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ulozilo Helénskej republike povinnost získat spät predmetnú pomoc, a to z dôvodu, ze tvrdenia Helénskej republiky - za predpokladu, ze by boli preukázané -, odôvodnovali zachovanie status quo, aby sa umoznilo dôkladné preskúmanie tvrdení úcastníkov konania. 9 Dna 11. septembra 2012 úcastníci konania predlozili svoje tvrdenia na pojednávaní a odpovedali na ústne otázky, ktoré im polozil predseda Vseobecného súdu. Právny stav 10 Z clánkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ v spojení s clánkom 256 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze ak sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení usúdi, ze si to okolnosti vyzadujú, môze nariadit odklad výkonu napadnutého aktu alebo nevyhnutné predbezné opatrenia. 11 Clánok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, ze návrhy na nariadenie predbezných opatrení musia uvádzat predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení môze nariadit odklad výkonu aktu a iné predbezné opatrenia, ak sa preukáze, ze ich nariadenie je na prvý pohlad skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a ze sú naliehavé v tom zmysle, ze na zabránenie váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch úcastníka konania, ktorý ich navrhuje, je nevyhnutné, aby tieto opatrenia boli nariadené a úcinné uz pred rozhodnutím vo veci samej [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., [4]C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 22]. Tieto podmienky sú kumulatívne, takze ak jedna z nich nie je splnená, predbezné opatrenia treba zamietnut [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, [5]C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 30]. Súd rozhodujúci o predbeznom opatrení v prípade potreby tiez zvázi dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, [6]C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [7]T-198/01 R, Zb. s. II-2153, bod 50). 12 V rámci tohto celkového prieskumu má súd rozhodujúci o predbeznom opatrení sirokú volnú úvahu a volnost pri rozhodovaní o tom, akým spôsobom majú byt vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci tieto jednotlivé podmienky overené, ako aj o poradí tohto prieskumu, kedze ziadna právna norma mu neukladá vopred urcený postup analýzy na posúdenie nevyhnutnosti predbezného rozhodnutia [uznesenia predsedu Súdneho dvora Komisia/Atlantic Container Line a i., uz citované, bod 23, a z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia, [8]C-459/06 P(R), Zb. s. I-53*, bod 25]. O fumus boni iuris 13 Podla ustálenej judikatúry je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená, ak sa aspon jeden zo zalobných dôvodov, ktoré uvádza zalobca na podporu zaloby vo veci samej, javí na prvý pohlad relevantný a v nijakom prípade sa nejaví ako nedôvodný, kedze poukazuje na existenciu citlivej právnej otázky, ktorú nemozno jednoznacne vyriesit, a teda si vyzaduje dôkladné preskúmanie, ktoré nemôze uskutocnit súd rozhodujúci o predbeznom opatrení, ale musí byt predmetom konania vo veci samej, takze zaloba nie je na prvý pohlad zjavne neopodstatnená (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. mája 2003, Komisia/Artegodan a i., [9]C-39/03 P-R, Zb. s. I-4485, bod 40, ako aj uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 10. marca 1995, Atlantic Container Line a i./Komisia, [10]T-395/94 R, Zb. s. II-595, bod 49, a z 30. apríla 2010, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [11]T-18/10 R, Zb. s. II-75*, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 14 V prejednávanej veci Helénska republika v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu uvedeného na podporu zaloby smerujúcej k zruseniu napadnutého rozhodnutia vytýka Komisii, ze porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked nesprávne usúdila, ze sporné platby "[sa] dotkn[ú]... obchodu medzi clenskými státmi" a "narus[ia] hospodársku sútaz", zatial co výska odskodnenia bola priemerne iba priblizne 500 eur na polnohospodára a vsetky platby boli kompenzáciami za skutocné straty v polnohospodárskej výrobe, ktoré vyplývali z prícin nepripísatelných výrobcom. Kompenzácie takej nízkej hodnoty nie sú vsak spôsobilé poskytnút gréckym polnohospodárom konkurencnú výhodu v porovnaní s výrobcami ostatných clenských státov. 15 Helénska republika dodáva, ze hoci sa v bode 59 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "polnohospodárske odvetvie je otvorené hospodárskej sútazi na úrovni Európskej únie, a teda vnímavé voci kazdému opatreniu v prospech výroby v tom ci onom clenskom státe", nic nenaznacuje, ze Komisia zohladnila vlastnosti dotknutého trhu a hospodársku situáciu gréckych polnohospodárov, ktorí získali kompenzácie. Komisia iba odkazuje na rôzne rozsudky Súdneho dvora, v ktorých uvedený súd pripustil, ze polnohospodárske odvetvie je vo vseobecnosti citlivé na hospodársku sútaz. V prejednávanej veci vsak sporné platby, ktoré mali za ciel kompenzovat skutocné straty vzniknuté polnohospodárom, obnovili hospodársku sútaz namiesto toho, aby ju narusili. 16 Helénska republika dalej tvrdí, ze Komisia nesprávne zahrnula do výsky údajnej státnej pomoci sumu 186 miliónov eur zodpovedajúcu príspevkom, ktoré zaplatili samotní polnohospodári v rokoch 2008 a 2009 v rámci systému povinného poistenia orgánu ELGA. Táto suma má byt odpocítaná od výsky pomoci, ktorú treba vrátit. 17 Komisia v nadväznosti na to uvádza, ze odskodnovací úcel sporných platieb nezohráva ziadnu úlohu pri ich kvalifikácii ako státnej pomoci. Pokial ide o kritériá skreslenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, podla ustálenej judikatúry neexistuje nijaký prah citlivosti, pod ktorým by tieto podmienky neboli splnené, kedze príjemcovia státnej pomoci vykonávajú svoje cinnosti na trhu, ktorý je otvorený hospodárskej sútazi, a teda citlivý na akékolvek opatrenie v prospech výroby v ktoromkolvek clenskom státe. Co sa týka povinných príspevkov, ktoré zaplatili grécki polnohospodári a ktoré presli kontrolou gréckeho státu, Komisia sa domnieva, ze túto sumu, ktorú odhaduje na 145 miliónov eur, nemozno odpocítat od pomoci, ktorú treba vrátit, kedze jej pôvodne súkromný charakter nebráni tomu, aby sporné platby boli v celom rozsahu kvalifikované ako státna pomoc. 18 Helénska republika v rámci stvrtého zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu zdôraznuje, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a volnú úvahu, ktorú má v oblasti státnej pomoci, kedze sporné platby mali byt povazované za zlucitelné s vnútorným trhom z dôvodu velmi vázneho narusenia celého gréckeho hospodárstva. Toto ustanovenie primárneho práva treba totiz uplatnit priamo, ak sú splnené podmienky, ktoré stanovuje, ako je to v prejednávanej veci: medzinárodná financná a hospodárska kríza, ktorá trvá od roku 2008, silne postihla vsetky odvetvia gréckeho hospodárstva a vyvolala velmi váznu financnú krízu, ktorá spôsobila predovsetkým významné znízenie likvidity na gréckom trhu, pretrvávajúcu recesiu v piatom roku po sebe a schudobnenie viacerých skupín obyvatelstva. Nedostatok likvidity, ktorým trpí polnohospodárske odvetvie, predstavuje hrozbu vzniku systémových rizík pre celé grécke hospodárstvo, pretoze toto hospodárstvo spocíva z väcsej casti na primárnej výrobe, pricom polnohospodárski výrobcovia predstavujú významnú cast výrobnej siete gréckeho hospodárstva, kedze ich pocet, priblizne 860000 z celkových takmer 5 miliónov, predstavuje významný percentuálny podiel aktívneho obyvatelstva. 19 Komisia v nadväznosti na to uvádza, ze clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ jej pri posudzovaní zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom ponecháva volnú úvahu, ktorú pouzila pri prijímaní oznámenia, ktoré stanovuje docasný rámec Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 83, s. 1). Toto oznámenie v bode 4.2.2 tretom odseku písm. h) pôvodne vylúcilo podniky pôsobiace v oblasti primárnej polnohospodárskej výroby z dôvodu skreslení hospodárskej sútaze, ktoré sa môzu v tomto odvetví vyskytnút aj v prípade pomoci v malej výske, co je dôvod, pre ktorý Komisia dospela k záveru, ze sporné platby nie sú v súlade s uvedeným oznámením a nemôze sa na ne vztahovat výnimka uvedená v clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. 20 Helénska republika v siestom zalobnom dôvode vytýka Komisii, ze nesprávne vypocítala sumy, ktoré treba vrátit, kedze neodpocítala pomoc de minimis upravenú v jej nariadení (ES) c. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES], pokial ide o pomoc de minimis v sektore polnohospodárstva a rybného hospodárstva ([12]Ú. v. EÚ L 325, s. 4) a nariadení (ES) c. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] na pomoc de minimis v sektore polnohospodárskej výroby ([13]Ú. v. EÚ L 337, s. 35). Za obdobie roka 2008 bolo potrebné sumu 25 miliónov eur povazovat za dovolenú pomoc de minimis, ktorá teda nepodlieha vráteniu, zatial co za obdobia troch rokov 2009 az 2011 predstavovala príslusná suma takmer 67 miliónov eur. 21 Komisia bez toho, aby sa vyjadrila k císelným údajom predlozeným Helénskou republikou, v nadväznosti na to uviedla, ze vôbec nevylucuje zásadu odpocítania pomoci de minimis v prípade gréckych polnohospodárov. 22 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Helénska republika sa svojou argumentáciou v podstate usiluje preukázat, ze jednak sporné platby nemozno povazovat za spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a jednak povinnost ulozenú v decembri 2011 získat spät sumy poskytnuté príjemcom treba v kazdom prípade kvalifikovat ako neprimeranú. Preskúmanie tejto argumentácie vsak nemôze ignorovat osobitné okolnosti, ktoré charakterizujú hospodársku a financnú situáciu v Grécku od roku 2008. 23 Pokial ide v tejto súvislosti o dopad sporných platieb na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi, treba pripomenút, ze podla názoru Komisie je celková výska týchto platieb priblizne 425 miliónov eur. Na prvý pohlad sa vsak javí, ze sumu 425 miliónov eur je potrebné znacne znízit. 24 Je totiz nesporné, ze cast tejto sumy vo výske niekolko desiatok miliónov mozno povazovat za pomoc de minimis. Podla Komisie je dokonca velmi pravdepodobné, ze "mnohí príjemcovia" platieb, ktoré vyplatil orgán ELGA, dostali pomoci tejto povahy, takze sú oslobodení od povinnosti vrátit ich. Okrem toho odôvodnenia 97, 98 a 104 napadnutého rozhodnutia výslovne predpokladajú, ze sumy, ktoré môzu predstavovat pomoc de minimis, nebudú vrátené. Pokial pomoc de minimis nebude získaná spät od príjemcov a jej poskytnutie bude teda dovolené, je to preto, lebo sa konstatuje, ze nenarúsa hospodársku sútaz a neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 25 Dalej je nesporné, ze grécki polnohospodári zaplatili v rámci systému povinného poistenia orgánu ELGA príspevky, ktoré prinajmensom nepriamo naplnili príjmy ELGA v rokoch 2008 a 2009 vo výske najmenej 145 miliónov eur. Hoci skutocnost, ze sporné platby uhradené orgánom ELGA boli ciastocne financované z takých súkromných príspevkov, nebráni tomu, aby boli kvalifikované ako státna pomoc, nic to nemení na tom, ze financný dopad týchto platieb na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi znizuje skutocnost, ze samotní polnohospodári vrátane príjemcov pomoci museli tieto príspevky zaplatit. Okrem toho v bode 22 napadnutého rozhodnutia Komisia pripustila, ze vzhladom na to, ze odskodnenia, ktoré vyplatil orgán ELGA v rámci systému povinného poistenia, boli financované vdaka príjmom pochádzajúcim z osobitného príspevku na poistenie, mozno ich povazovat za odskodnenia, ktoré neposkytli príjemcom neoprávnenú výhodu. 26 Kedze financný dopad sporných platieb na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi sa zdá na prvý pohlad podstatne nizsí ako financný dopad sumy 425 miliónov eur stanovenej Komisiou, nic neumoznuje vylúcit, ze tieto platby boli pouzité výlucne na odskodnenie gréckych polnohospodárov, ktorí utrpeli straty v príjmoch z dôvodu znízenia výroby urcitých rastlinných plodín v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok, a nie na umelé podporenie výroby a vývozov. 27 Ako vsak úcastníci konania potvrdili na pojednávaní, Helénska republika prechádza niekolko rokov hlbokou hospodárskou a financnou krízou. Táto kríza, ktorá uviedla krajinu do urcitého stavu hospodárskej izolácie, nesetrila grécke polnohospodárske odvetvie. Bez toho, aby jej Komisia odporovala, Helénska republika v tejto súvislosti uvádza, ze: -- polnohospodársky príjem v Grécku sa od roku 2006 do roku 2011 znízil o 22,6 %, zatial co zodpovedajúci príjem v Európskej únii stúpol o 19 %, -- hodnota rastlinnej výroby od roku 2005 do roku 2011 zaznamenala pokles o viac ako 15 %, -- výrobné náklady sa zvýsili o 11 % v roku 2008, o 4 % v roku 2010 a o 7,5 % v roku 2011, kým ceny pre výrobcov zaznamenali významný pokles (33,9 % v prípade paradajok, 27,5 % v prípade kapusty, 11,7 % v prípade bavlny, 11 % v prípade tabaku a 21,5 % v prípade spenátu), -- spomalenie bankového financovania v prospech polnohospodárskych podnikov zaznamenalo pokles o 49 % a polnohospodári majú v súcasnosti iba malé moznosti financovania. 28 Okrem toho sa zdá, ze grécke polnohospodárske odvetvie sa vyznacuje prevahou malých rodinných polnohospodárskych podnikov. Komisia implicitne uznala túto rozdrobenost odvetvia, pricom pripustila, ze sporné platby boli rozdelené tak, ze kazdý grécky polnohospodár dostal sumu priemerne priblizne 500 eur. Komisia okrem toho netvrdí, ze grécke polnohospodárske odvetvie sa vyznacuje osobitnou obchodnou a vývoznou agresivitou, a netvrdí ani, ze iné ako grécke podniky pôsobiace na trhu s polnohospodárskymi výrobkami sa stazovali, ze v dôsledku sporných platieb boli vystavené obzvlást tvrdej konkurencii zo strany gréckych polnohospodárov. 29 Zdá sa teda, ze argumentácia uvedená Helénskou republikou vyvoláva právnu otázku, ci za výnimocných okolností prejednávanej veci mohol financný dopad sporných platieb, ktoré spocívali v odskodnení gréckych polnohospodárov, skutocne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a predstavovat hrozbu narusenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétnejsie ide o urcenie, ci uvedené výnimocné okolnosti majú vplyv na uplatnenie úvah, ktoré boli prijaté v kontexte systému pomoci de minimis a umoznujú vylúcit z pôsobnosti tohto ustanovenia pomoc, ktorá nemá významný vplyv na obchod a hospodársku sútaz medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [14]C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 10). 30 Nezdá sa vsak, ze táto otázka bola definitívne zodpovedaná v judikatúre Súdneho dvora. Súdny dvor totiz pouzíva opatrnú schému, podla ktorej relatívne malý rozsah pomoci alebo relatívne malá velkost podniku, ktorý je príjemcom, "nevylucujú a priori moznost" ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, kedze pomoc relatívne malého rozsahu môze ovplyvnit tento obchod a narusit hospodársku sútaz najmä vtedy, ked v odvetví, v ktorom pôsobia podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, vládne silná konkurencia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [15]C-278/00, Zb. s. I-3997, body 69 a 70, ako aj Taliansko/Komisia, [16]C-372/97 P, Zb. s. I-3679, body 53 a 54, a [17]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 54 a tam citovanú judikatúru) alebo ak sa podnik, ktorý je príjemcom, zameriava na medzinárodný obchod (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, [18]730/79, Zb. s. 2671, bod 11). 31 Táto judikatúra preto ponecháva otvorenú otázku, ci v prejednávanej veci z dôvodu úplne osobitných a výnimocných tazkostí spojených s úspornými opatreniami, ktoré charakterizujú stav gréckeho hospodárstva uz niekolko rokov, mozno grécke polnohospodárske odvetvie povazovat za odvetvie, ktoré nie je vystavené silnej konkurencii ani zamerané na medzinárodný obchod, co by prípadne vylúcilo, ze sporné platby mohli významne ovplyvnit obchodné výmeny a hospodársku sútaz medzi clenskými státmi. 32 Je potrebné dodat, ze argumentácia, ktorú uvádza Helénska republika, vyvoláva dalsiu právnu otázku, ci aj za predpokladu, ze by sporné platby splnili vsetky podmienky clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v case ich poskytnutia, treba napadnuté rozhodnutie povazovat za neprimerané v tom, ze ukladá povinnost ich vrátenia 7. decembra 2011 napriek tomu, ze mimoriadne problematický stav gréckeho polnohospodárskeho odvetvia sa od ich poskytnutia este zhorsil. 33 V tejto súvislosti je pravda, ze podla judikatúry má povinnost clenského státu zrusit státnu pomoc, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, za ciel obnovit predchádzajúci stav (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [19]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 65, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 98). Súdny dvor vsak spresnil, ze Komisia môze iba "vo vseobecnosti, okrem výnimocných okolností" legálne poziadat dotknutý clenský stát, aby pristúpil k takému vráteniu s cielom obnovit predchádzajúci stav (rozsudky Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 66, zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 99, ako aj z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97 P, uz citovaný, bod 104, a C-298/00 P, uz citovaný, bod 76). 34 Táto judikatúra preto ponecháva otvorenú otázku, ci sa Helénska republika v prejednávanej veci môze platne odvolávat na výnimocné okolnosti, ktoré robia povinnost získat sporné platby spät od príjemcov takú, ako ju ukladá napadnuté rozhodnutie, neprimeranou, kedze Helénska republika musela v case prijatia napadnutého rozhodnutia 7. decembra 2011 celit váznemu naruseniu svojho národného hospodárstva v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vrátane svojho polnohospodárskeho odvetvia, a ci Komisia, vychádzajúc z tohto ustanovenia primárneho práva, mala upustit od poziadavky akéhokolvek spätného získania pomoci od odvetvia, ktoré bolo týmto narusením velmi oslabené. 35 Súd rozhodujúci o predbeznom opatrení sa domnieva, ze na vyssie uvedené právne otázky nemozno jednoznacne odpovedat a vyzadujú si dôkladné preskúmanie, ktoré je predovsetkým predmetom konania vo veci samej. Uvedený súd preto nemôze v tomto stádiu povazovat túto zalobu za zjavne neopodstatnenú. V dôsledku toho sa predmetné otázky javia na prvý pohlad dostatocne relevantné a závazné na to, aby predstavovali fumus boni iuris, ktoré môze odôvodnit nariadenie navrhovaného odkladu výkonu rozhodnutia v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie ukladá Helénskej republike povinnost získat spät sporné platby od polnohospodárskych výrobcov. O naliehavosti a rovnováhe záujmov 36 Podla ustálenej judikatúry naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia sa musí posudzovat vo vztahu k nevyhnutnosti predbezného rozhodnutia s cielom zabránit, aby vznikla vázna a nenapravitelná ujma úcastníkovi konania, ktorý pozaduje predbezné opatrenie. Tomuto úcastníkovi prislúcha predlozit dostatocný dôkaz o tom, ze nemôze cakat na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby osobne utrpel ujmu takej povahy. Hoci bezprostrednost ujmy nemusí byt preukázaná s absolútnou istotou, jej vznik musí byt predvídatelný s dostatocnou mierou pravdepodobnosti. Úcastník konania, ktorý pozaduje predbezné opatrenie, zostáva v kazdom prípade povinný preukázat skutocnosti, ktoré majú odôvodnit ocakávanie váznej a nenapravitelnej ujmy a umoznit súdu rozhodujúcemu o predbeznom opatrení, aby posúdil presné dôsledky, ktoré by pravdepodobne vyplynuli z neexistencie navrhovaných opatrení, pricom výlucne hypotetická ujma nemôze v rozsahu, v akom je zalozená na vzniku budúcich a neistých udalostí, odôvodnit nariadenie predbezného opatrenia (pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 26. marca 2010, SNF/ECHA, [20]T-1/10 R, Zb. s. II-47*, body 47 a 48 a tam citovanú judikatúru, a zo 7. mája 2010, Almamet/Komisia, [21]T-410/09 R, Zb. s. II-80*, bod 32 a tam citovanú judikatúru). 37 Kedze tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia podala Helénska republika, je potrebné pripomenút, ze clenské státy zodpovedajú za záujmy, ktoré sú povazované za vseobecné z vnútrostátneho hladiska, a môzu zabezpecit ich ochranu v rámci konania o predbeznom opatrení (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdneho dvora z 29. júna 1993, Nemecko/Rada, [22]C-280/93 R, Zb. s. I-3667, bod 27, a z 12. júla 1996, Spojené královstvo/Komisia, [23]C-180/96 R, Zb. s. I-3903, bod 85). Clenské státy môzu najmä navrhovat nariadenie predbezných opatrení a tvrdit, ze napadnuté opatrenie môze vázne ohrozit plnenie ich státnych úloh a verejný poriadok. 38 Podla Helénskej republiky v prejednávanej veci môze spätné získanie sumy 425 miliónov eur od vsetkých polnohospodárov v krajine v pocte priblizne 800000 - ktorí so svojimi rodinami predstavujú tretinu celého polnohospodárskeho obyvatelstva - vyvolat pocetné reakcie zo strany polnohospodárskeho obyvatelstva, ktoré postihla kríza a mimoriadne úsporné opatrenia tým viac, ze strajky vo verejnom a v súkromnom sektore sa stali beznými a velmi ostré sociálne napätie, ako aj konflikty manifestujúcich s políciou neustále stúpajú. 39 Helénska republika uvádza, ze na úcely výkonu napadnutého rozhodnutia príslusné orgány v januári 2012 informovali vsetkých polnohospodárov o vrátení pomoci povazovanej za protiprávnu. Panhelénska konfederácia zväzov polnohospodárskych druzstiev, ktorá zastupuje vsetkých gréckych polnohospodárov, vo svojej okamzitej reakcii zdôraznila tazkú financnú situáciu týchto polnohospodárov a ich neschopnost v súcasnosti vrátit získané sumy vzhladom na hospodársku krízu a mnozstvo prijatých úsporných opatrení. 40 Helénska republika dodáva, ze skutocnost, ze asi od 800000 polnohospodárov sa ziada, aby v súcasnosti vrátili poskytnuté sumy, a ich preukázaná a zjavná neschopnost tak urobit zákonite povedú k zaúctovaniu týchto súm príslusnými danovými orgánmi, co bude predstavovat znacný administratívny náklad, bude mat nepriaznivé administratívne dôsledky a vyvolá konflikty s verejnou mocou z dôvodu zacatia konaní vo veci núteného vymáhania v tisícoch prípadov. Verejný sektor vsak v súcasnosti musí zaviest nové opatrenia na výber daní, spracúvanie danových priznaní a zistovanie splatných financných záväzkov. 41 Komisia dospela k záveru, ze neexistuje naliehavost, pricom poukazuje na to, ze hospodárske tazkosti, ktoré sa týkajú celého gréckeho obyvatelstva, nijako nesúvisia s uplatnením napadnutého rozhodnutia a ze prípadná skutocnost, ze polnohospodári nemôzu vrátit pomoc, nepredstavuje sama osebe váznu a nenapravitelnú ujmu pre samotnú Helénsku republiku. Pokial ide o ujmu uvádzanú s ohladom na verejný poriadok, tá je teoretická a neurcitá. Skutocnost, ze niektorí polnohospodári sú povinní vrátit protiprávnu pomoc, automaticky neznamená, ze vyvolajú nepokoje. Okrem toho nebolo preukázané, ze polnohospodári spôsobili nepokoje, ku ktorým doslo v Aténach na zaciatku roka, kedze tieto nepokoje velmi pravdepodobne spôsobili obyvatelia mesta, ktorí logicky nie sú polnohospodármi. Vseobecné a neurcité obavy týkajúce sa hypotetických udalostí, ktoré môzu nastat v budúcnosti, vsak nemôzu predstavovat vyzadovanú váznu a nenapravitelnú ujmu. Pokial ide o administratívnu zátaz vyplývajúcu z vymáhania pomoci od mnozstva príjemcov, tá nemôze predstavovat pre Helénsku republiku váznu a nenapravitelnú ujmu, kedze je nelogické, aby opatrenia vyzadované pre samotný výkon napadnutého rozhodnutia boli povazované za opatrenia zakladajúce ujmu. 42 Co sa v tejto súvislosti týka administratívnych tazkostí uvádzaných Helénskou republikou, ktoré by bránili okamzitému vráteniu sporných platieb, je pravda, ze podla ustálenej judikatúry v oblasti nesplnenia povinnosti clenského státu obava z vnútorných tazkostí - aj ked sú neprekonatelné - neodôvodnuje, aby clenský stát nedodrzal povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie (rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko, [24]C-404/97, Zb. s. I-4897, bod 52). Táto judikatúra sa vsak neuplatní vtedy, ak sa clenský stát bráni proti takej povinnosti primeranými právnymi prostriedkami a podnikne potrebné kroky, aby sa vyhol protiprávnemu konaniu. 43 V rámci konania o predbeznom opatrení ide teda konkrétne o posúdenie, ci sa na prvý pohlad javí, ze zalobca musí skutocne dodrzat povinnost, ktorá mu vyplýva z práva Únie. V prejednávanej veci vsak súd rozhodujúci o predbeznom opatrení pripustil existenciu fumus boni iuris, ktorá môze odôvodnit nariadenie odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia, cize docasné nedodrzanie tohto rozhodnutia Helénskou republikou v rozsahu, v akom jej nariaduje spätné získanie sporných platieb od polnohospodárskych výrobcov. Helénska republika teda môze tvrdit, ze také okamzité spätné získanie môze zahrnat administratívne tazkosti, ktoré by jej mohli spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu. 44 Helénska republika v tejto súvislosti bez toho, aby jej niekto protirecil, na pojednávaní uviedla, ze boj proti danovým podvodom je v súcasnej hospodárskej situácii jednou z jej absolútnych priorít. Helénska republika na tento úcel práve vykonáva zásadnú reformu danovej správy, ktorej cielom je modernizovat a zlepsit systém výberu daní a prekonat významné administratívne prekázky, ktoré sú príznacné pre túto oblast verejnej správy. Helénska republika tým chce z krátkodobého a strednodobého hladiska oprávnene sústredit svoje zdroje na zavedenie výkonnej danovej správy, ktorá bude schopná predovsetkým identifikovat a sledovat "velké danové úniky" a bojovat proti danovým podvodom, ktorých objem bol na pojednávaní odhadnutý ako strata vo výske 20 miliárd eur. 45 Za týchto podmienok by skutocnost, ze grécke správne orgány musia vykonat napadnuté rozhodnutie, o ktorého zákonnosti bude definitívne rozhodnuté az po skoncení konania vo veci samej, prípadne odvolacieho konania pred Súdnym dvorom, mohla s najväcsou pravdepodobnostou aspon ciastocne ovplyvnit boj proti danovým podvodom. 46 Ako totiz uviedla Helénska republika bez toho, aby jej Komisia odporovala, do spätného získania sporných platieb od dotknutých polnohospodárov by sa zapojili viaceré útvary, najmä ELGA a danová správa, a to v období, ked stát nedisponuje na tento úcel potrebnými zamestnancami. Konkrétne, pokial pomoc, ktorá sa má vrátit, nie je predmetom dobrovolného zaplatenia orgánu ELGA, danová správa musí pristúpit k nútenému vymáhaniu predmetných súm. Aj keby sa pripustilo, ze také opatrenia by neboli vykonané voci vsetkým 800000 gréckym polnohospodárom, kedze treba odpocítat pocet príjemcov pomoci de minimis, z údajov dostupných v tomto smere - teda pomoc de minimis vo výske 92 miliónov eur v rokoch 2008 a 2009 (pozri bod 20 vyssie) a pomoc, ktorú dostal kazdý polnohospodár, vo výske priemerne 500 eur (pozri body 14 a 28 vyssie) - vyplýva, ze pocet dotknutých gréckych polnohospodárov by bol pravdepodobne stále niekolko státisícov. 47 Vzhladom na vyssie opísanú mimoriadne tazkú vseobecnú financnú situáciu a na uvedenú reakciu Panhelénskej konfederácie zväzov polnohospodárskych druzstiev je vsak vysoko predvídatelné, ze významná cast státisícov príjemcov by odmietla zaplatit pozadované sumy, co by si vyzadovalo hromadný zásah danových úradníkov, ktorých pocet sa vsak nezvýsil. Je zjavné, ze taký hromadný nútený výber by v znacnej miere bránil danovej správe, aby sa venovala jednej zo svojich prioritných úloh, ktorá spocíva v boji proti danovým únikom a vo výbere nezdanených súm, ktoré sú takmer pätdesiatkrát vyssie nez sporné platby. 48 Pokial ide o riziko narusenia verejného poriadku v prípade okamzitého spätného získania sporných platieb od gréckeho polnohospodárskeho odvetvia, je nesporné, ze spolocenská klíma v Grécku je v súcasnosti poznacená poskodením dôvery voci verejnej moci, vseobecnou nespokojnostou a pocitom nespravodlivosti. Ako Helénska republika konkrétne uviedla bez toho, aby jej Komisia odporovala, neustále pribúdajú násilné demonstrácie proti velmi prísnym úsporným opatreniam, ktoré prijala grécka verejná moc. Na pojednávaní este Helénska republika pripomenula jasný vzostup urcitých extrémne pravicových strán v posledných parlamentných volbách v Grécku. 49 Za týchto podmienok sa riziko uvádzané Helénskou republikou, ze okamzité spätné získanie sporných platieb v gréckom polnohospodárskom odvetví môze spustit demonstrácie, ktoré sa môzu zvrhnút na násilie, nejaví výlucne hypotetické ani teoretické alebo neurcité. Nemozno totiz ignorovat moznost, ze proces vrátenia sporných platieb by urcité kruhy verejne pouzili ako príklad nespravodlivosti spáchanej na polnohospodárskej vrstve a ze v súcasnej situácii plnej silných emócií by taká verejná diskusia vyvolala násilné demonstrácie, pricom nie je rozhodujúce, ktorá skupina obyvatelstva by mohla byt pôvodcom násilia, ktoré by si vyziadalo este väcsie nasadenie poriadkových síl. Pritom je zrejmé, ze narusenie verejného poriadku spôsobené takými demonstráciami a excesmi, ku ktorým - ako ukázali nedávne dramatické udalosti - by mohlo dôjst, by spôsobili váznu a nenapravitelnú ujmu, na ktorú sa môze Helénska republika oprávnene odvolávat. 50 Vzhladom na skutocnosti uvedené v bode 48 vyssie treba prejednávanú vec odlísit od veci, v ktorej bolo vydané uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Grécko/Komisia ([25]C-278/00 R, Zb. s. I-8787, body 8, 16 a 18) a v ktorej bolo odvolávanie sa na "velmi vázne sociálne nepokoje" zamietnuté z dôvodu, ze dotknutý clenský stát iba vyslovil svoje vseobecné úvahy bez konkrétnej skutocnosti a neposkytol nijaký dôkaz týkajúci sa prípadných údajných závazných udalostí. Na rozdiel od kontextu veci C-278/00 R je totiz vseobecne známe, ze narusenia verejného poriadku, aké v prejednávanej veci uvádza Helénska republika ako predvídatelné dôsledky ulozenej povinnosti spätného získania, sa uz v podobných situáciách vyskytli, a to v súvislosti s protestnými hnutiami zameranými proti úsporným opatreniam, ktoré prijala grécka verejná moc od zaciatku hospodárskej krízy. 51 Treba teda konstatovat, ze prejednávaná vec sa vyznacuje osobitnými okolnostami, ktoré preukazujú existenciu naliehavosti. 52 Toto riesenie je v súlade so zvázením odlisných existujúcich záujmov, v rámci ktorého musí sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení predovsetkým preskúmat, ci záujem navrhovatela na nariadení navrhovaných predbezných opatrení prevazuje, alebo neprevazuje nad záujmom, ktorý predstavuje okamzité uplatnenie napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia, [26]C-182/03 R a C-217/03 R, Zb. s. I-6887, bod 142). 53 Helénska republika totiz preukázala naliehavost a fumus boni iuris svojho návrhu na vydanie predbezného opatrenia. Treba teda uznat, ze má oprávnený záujem na nariadení pozadovaného odkladu výkonu rozhodnutia tým skôr, ze Komisia iba tvrdí, ze nevyhnutnost dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze musí mat prednost pred "nejasným a neurcitým" ohrozením verejného poriadku. Ako vsak bolo uvedené vyssie, jednak nie je zjavné, ze sporné platby splnajú vsetky podmienky clánku 107 ZFEÚ, a jednak naliehavost spocívajúcu v riziku narusenia verejného poriadku nemozno kvalifikovat ako nejasnú ci neurcitú. Pokial ide o riziko narusenia úsilia gréckych správnych orgánov úcinne bojovat proti vsetkým danovým podvodom, nemozno okrem toho nespomenút, ze úspech tohto úsilia je nepriamo aj v záujme Únie, kedze cast príjmov pochádzajúcich z výberu daní v Grécku bude môct naplnat vseobecný rozpocet Únie rovnako ako výkon napadnutého rozhodnutia. 54 Za výnimocných okolností, ktorými sa v súcasnosti vyznacuje hospodárska a sociálna situácia v Grécku, je teda potrebné uznat prednost záujmov uvádzaných Helénskou republikou, ktoré spocívajú jednak v ochrane sociálneho zmieru a v predchádzaní sociálnym nepokojom a jednak v moznosti sústredit kapacity svojej danovej správy na úlohy, ktoré povazuje pre krajinu za prvoradé. Naproti tomu nariadenie odkladu výkonu rozhodnutia by vystavilo záujmy Únie iba riziku odkladu vnútrostátnych opatrení na vymáhanie na neskôr bez toho, aby existovali dôkazy, ze by tento odklad sám osebe poskodil sance týchto opatrení na úspech. 55 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze návrhu na nariadenie odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia treba vyhoviet v rozsahu, v akom toto rozhodnutie ukladá Helénskej republike povinnost spätne získat vyplatené sumy od príjemcov. 56 Napokon clánok 108 rokovacieho poriadku umoznuje súdu rozhodujúcemu o predbeznom opatrení kedykolvek zmenit alebo zrusit svoje uznesenie, ak sa zmenia okolnosti, pricom pod "zmenou okolností" treba konkrétne rozumiet najmä skutkové okolnosti, ktoré by mohli zmenit posúdenie kritéria naliehavosti v konkrétnej prejednávanej veci [uznesenie Súdneho dvora zo 14. februára 2002, Komisia/Artegodan, [27]C-440/01 P (R), Zb. s. I-1489, body 62 az 64]. Bude teda prinálezat Komisii, aby sa prípadne obrátila na Vseobecný súd, ak sa bude domnievat, ze sa okolnosti zmenili takým spôsobom, ze môzu odôvodnit zmenu tohto uznesenia o nariadení predbezného opatrenia. Z týchto dôvodov PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU nariadil: 1. Nariaduje sa odklad výkonu rozhodnutia Komisie 2012/157/EÚ zo 7. decembra 2011 o kompenzáciách, ktoré vyplatil Grécky polnohospodársky poistovací orgán (ELGA) v rokoch 2008 a 2009, v rozsahu, v akom toto rozhodnutie ukladá Helénskej republike povinnost spätne získat vyplatené sumy od príjemcov. 2. O trovách konania sa rozhodne neskôr. V Luxemburgu 19. septembra 2012 Tajomník E. Coulon Predseda M. Jaeger __________________________________________________________________ ( [28]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYRO4SP/L94312-7255TMP.html#t-ECR_62012TO0052_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:078:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:078:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0149&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0268&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0445&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0198&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0459&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0039&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0395&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010T?0018&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:325:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:337:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0310&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0372&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010T?0001&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009T?0410&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0280&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0180&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0404&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0440&locale=SK 28. file:///tmp/lynxXXXXYRO4SP/L94312-7255TMP.html#c-ECR_62012TO0052_SK_01-E0001