ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 5. februára 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Írska dan z cestujúcich v leteckej doprave -- Znízená sadzba v prípade miest urcenia nachádzajúcich sa najviac 300 km od letiska v Dubline -- Rozhodnutie vyhlasujúce státnu pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariadujúce jej vymáhanie -- Výhoda -- Selektívna povaha -- Identifikácia príjemcov pomoci -- Clánok 14 nariadenia (ES) c. 659/1999 -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-473/12, Aer Lingus Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: K. Bacon, D. Scannell, D. Bailey, barristers, a A. Burnside, solicitor, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, D. Grespan a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Írsko, v zastúpení: E. Creedon, A. Joyce a J. Quaney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Regan, SC, a B. Doherty, barrister, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2013/199/EÚ z 25. júla 2012 o státnej pomoci SA.29064 (11/C, ex 11/NN) - Diferencované danové sadzby zavedené Írskom v oblasti leteckej dopravy ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2013, s. 30), VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: predseda komory G. Berardis (spravodajca), sudcovia O. Czúcz a A. Popescu, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. júna 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [3]1 ) Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Aer Lingus Ltd, je leteckou spolocnostou so sídlom v Írsku, ktorá má prevádzky v Írsku (na letiskách Dublin, Cork a Shannon) a v Spojenom královstve (na letiskách Londýn Gatwick, Londýn Heathrow a Belfast). Prevádzkuje vnútrostátne spojenia v Írsku, ako aj medzinárodné spojenia medzi Írskom a Spojeným královstvom a 70 miest urcení v Írsku, Spojenom královstve, západnej Európe a Spojených státoch. 2 § 55 Finance Act (c. 2) 2008 (druhý financný zákon z roku 2008, dalej len "financný zákon") zavádza od 30. marca 2009, ktorý je dátumom nadobudnutia úcinnosti toho zákona, spotrebnú dan, nazvanú Air travel tax (dan z leteckej dopravy, dalej len "TTA"). 3 Financný zákon stanovuje, ze TTA sa vyberá priamo od prevádzkovatelov leteckých sluzieb v prípade kazdej osoby cestujúcej lietadlom z letiska nachádzajúceho sa v Írsku (s výnimkou letísk prepravujúcich menej ako 10000 cestujúcich rocne, neskôr od 3. júna 2009 50 000 cestujúcich rocne), pricom danová povinnost vzniká v momente, ked cestujúci opustí letisko na palube lietadla, ktoré je schopné prepravit viac ako 20 cestujúcich a ktoré sa nepouzíva na státne alebo vojenské úcely. Aj ked v konecnom dôsledku má byt dan prenesená do ceny letenky cestujúcich, za dan a jej odvádzanie sú zodpovední prevádzkovatelia leteckých sluzieb. 4 V case zavedenia sa dan vyberala v závislosti od vzdialenosti medzi letiskom odletu a cielovým letiskom, pricom v prípade letu z letiska nachádzajúceho sa v Írsku na miesto urcenia nachádzajúce sa najviac 300 km od letiska v Dubline bola sadzba dve eurá a v ostatných prípadoch desat eur. 5 Dna 21. júla 2009 Európska komisia zaregistrovala dve samostatné staznosti týkajúce sa viacerých aspektov TTA zavedenej Írskom, ktoré podal konkurent zalobkyne, pricom jednu podal na základe clánku 20 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a druhú na základe clánku 56 ZFEÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spolocných pravidlách prevádzky leteckých dopravných sluzieb v Spolocenstve (prepracované znenie) ([5]Ú. v. EÚ L 293, s. 3). 6 V nadväznosti na druhú staznost Komisia najskôr zacala vysetrovanie týkajúce sa mozného porusenia clánku 56 ZFEÚ, ktorý sa týka slobodného poskytovania sluzieb, a nariadenia c. 1008/2008. Na základe toho Komisia zaslala 18. marca 2010 írskym orgánom výzvu (dalej len "výzva"). V nadväznosti na výzvu boli sadzby dane zmenené, aby sa od 1. marca 2011 mohla uplatnovat jednotná sadzba vo výske troch eur v prípade vsetkých odletov bez ohladu na dosiahnutú vzdialenost. Vysetrovanie Komisie týkajúce sa porusenia clánku 56 ZFEÚ a nariadenia c. 1008/2008 bolo preto ukoncené. 7 Prvá staznost, zalozená na uplatnení pravidiel v oblasti státnej pomoci, poukazuje najmä na skutocnost, ze najnizsia sadzba dane (dve eurá namiesto desiatich eur) v podstate zvýhodnovala také domáce spolocnosti, akou je Aer Arann, ktoré uskutocnovali svoje lety do miest urcenia nachádzajúcich sa menej ako 300 km od letiska Dublin. V tej istej staznosti bola tiez uvedená skutocnost, ze pausálna povaha dane bola diskriminacná, kedze taká dan predstavovala v prípade nízkonákladových spolocností vyssí podiel ceny cestovného nez v prípade tradicných leteckých spolocností. V staznosti sa napokon poukazuje na skutocnost, ze neuplatnenie TTA na tranzitných a transferových cestujúcich predstavovalo protiprávnu státnu pomoc v prospech leteckých spolocností Aer Lingus a Aer Arann, kedze tieto spolocnosti predstavovali relatívne vysoký podiel cestujúcich a letov zodpovedajúcich týmto kategóriám. 8 Listom z 13. júla 2011 Komisia informovala Írsko o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo vztahu k nizsej vnútrostátnej sadzbe uplatnovanej v rámci TTA v období od 30. marca 2009 do 1. marca 2011. Komisia poziadala írske orgány, aby príjemcom pomoci predlozili kópiu rozhodnutia. 9 Rozhodnutím z 13. júla 2011, ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 18. októbra 2011 ([6]Ú. v. EÚ C 306, s. 10) a ktoré bolo prijaté po skoncení fázy predbezného preskúmania, Komisia najmä konstatovala, ze neuplatnenie TTA na transferových alebo tranzitných cestujúcich, ako aj uplatnenie pausálnej dane nepredstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak usúdila, ze uplatnenie nizsej vnútrostátnej sadzby v období od 30. marca 2009 do 1. marca 2011 sa zdá byt státnou pomocou, z ktorej vyvstávajú otázky týkajúce sa zlucitelnosti s vnútorným trhom, kedze v porovnaní s cezhranicnými letmi protiprávne zvýhodnovala vnútrostátne lety. V dôsledku toho Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa tohto posledného uvedeného opatrenia, pricom vyzvala dotknuté strany, aby k predmetnému opatreniu predlozili svoje pripomienky. 10 Írske orgány predlozili svoje pripomienky 15. septembra 2011. Zalobkyna v tomto stádiu konania nepredlozila pripomienky. 11 Dna 25. júla 2012 Komisia prijala rozhodnutie 2013/199/EÚ o státnej pomoci SA.29064 (11/C, ex 11/NN) - Diferencované danové sadzby zavedené Írskom v oblasti leteckej dopravy ([7]Ú. v. EÚ L 119, 2013, s. 30, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bolo zalobkyni navyse oznámené v liste írskeho Ministerstva financií z 23. augusta 2012 a dorucené 6. septembra 2012. 12 Komisia v clánku 1 tohto rozhodnutia usúdila, ze státna pomoc vo forme znízenej danovej sadzby z leteckej dopravy, ktorú Írsko v období od 30. marca 2009 do 1. marca 2011 (dalej len "dotknuté obdobie") protiprávne uplatnovalo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a ktorá sa podla financného zákona z roku 2008 vztahovala na vsetky odlety z letiska, z ktorého kazdorocne odlietalo 10000 cestujúcich do miest urcenia vzdialených najviac 300 km od letiska Dublin, pricom tieto odlety boli zabezpecované prostredníctvom lietadla, ktoré je schopné prepravit viac ako 20 cestujúcich a ktoré sa nevyuzíva na státne alebo vojenské úcely, je nezlucitelná s vnútorným trhom. 13 Clánok 4 tohto rozhodnutia stanovuje, ze Írsko je povinné vymáhat od príjemcov nezlucitelnú pomoc poskytnutú na základe schémy uvedenej v clánku 1. Títo príjemcovia sú v odôvodnení 70 napadnutého rozhodnutia identifikovaní ako Ryanair, zalobkyna, Aer Arann a dalsí leteckí prepravcovia, ktorých urcí Írsko. V tom istom bode je spresnené, ze suma státnej pomoci predstavuje rozdiel medzi nizsou sadzbou TTA a beznou sadzbou vo výske desat eur odvedenou za kazdého cestujúceho, teda osem eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 1. novembra 2012 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. marca 2013 Írsko podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 17. apríla 2013 predseda siestej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 16 Írsko podalo vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania k zalobe 4. júna 2013. Listom zo 17. júna 2013 Komisia oznámila kancelárii, ze nemá pripomienky. Zalobkyna podala svoje pripomienky k uvedenému vyjadreniu 24. júla 2013. 17 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do deviatej komory, v dôsledku coho jej bola táto vec pridelená. 18 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil alebo subsidiárne ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 Komisia podporovaná Írskom navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav [omissis] O tretom a stvrtom zalobnom dôvode zalozených na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení v rámci kvalifikácie pomoci a stanovenia jej výsky, ktoré vyplývajú z nezohladnenia prenesenia TTA na cestujúcich, a na porusení clánku 14 nariadenia c. 659/1999 a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania nariadením vymáhania pomoci 78 Svojím tretím zalobným dôvodom zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked identifikovala leteckých dopravcov podliehajúcich nizsej sadzbe ako príjemcov údajnej pomoci vo výske osem eur na cestujúceho a na základe toho nariadila vymáhanie pomoci, hoci uznala, ze táto dan mohla byt prenesená na cestujúcich, ktorí tak boli hlavnými príjemcami znízenej sadzby. 79 Podla zalobkyne mala Komisia zohladnit túto skutocnost v rámci kvalifikácie pomoci a stanovenia jej výsky, pricom mala posúdit výhodu, ktorú si skutocne zachovali letecké spolocnosti, ktoré odviedli TTA vo výske dvoch eur a ktoré ju z velkej casti preniesli na cestujúcich. Kedze akákolvek cast struktúry ôsmich eur, ktorú predstavuje nizsia dan, bola prenesená na cestujúcich a letecké spolocnosti si ju neponechali, rozhodnutie Komisie vyzadujúce vrátenie ôsmich eur na cestujúceho malo za následok ulozenie povinnosti leteckým spolocnostiam podliehajúcim tejto nizsej sadzbe vrátit viac nez skutocne získali, v dôsledku coho bolo protiprávne. 80 Svojím stvrtým zalobným dôvodom zalobkyna okrem toho uvádza, ze vzhladom na to, ze je nemozné vymáhat a posteriori od cestujúcich, v prípade ktorých sa uplatnila nizsia sadzba, osem eur na cestujúceho, nariadenie vymáhania sa javí ako dodatocná dan, ktorú znásajú dotknuté letecké spolocnosti, a v dôsledku toho predstavuje skôr protiprávnu sankciu voci týmto spolocnostiam nez návrat k situácii pred priznaním údajnej pomoci. To by bolo neprimerané a predstavovalo by to porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a v dôsledku toho porusenie clánku 14 nariadenia c. 659/1999. 81 Pokial ide o tretí zalobný dôvod, Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. V prvom rade spochybnuje, ze podla predmetnej právnej úpravy neexistovala nijaká povinnost preniest dan na cestujúcich. Naproti tomu kazdá spolocnost sa mohla rozhodnút, ci sa náklady súvisiace s danou majú úplne alebo scasti preniest na cestujúcich. V druhom rade Komisia uvádza, ze aj prípad úplného prenesenia struktúry dane by pre dotknuté letecké spolocnosti predstavoval tiez výhodu v rozsahu, v akom tieto spolocnosti mohli ponúknut ceny, ktoré sú pre ich zákazníkov prítazlivejsie nez v prípade, ak by podliehali beznej sadzbe vo výske desiatich eur. To, ci sa príjemca rozhodol preniest zvýhodnenie na svojich zákazníkov a dosiahnut tak vyssie objemy predajov alebo priamo pohltit zvýhodnenie úctovaním vyssej ceny, preto nemá velký význam. Logickým dôsledkom bolo teda vymôct celú sumu pomoci, t. j. osem eur na zákazníka, pokial ide o lety podliehajúce nizsej sadzbe vo výske dvoch eur. 82 Pokial ide o stvrtý zalobný dôvod, Komisia uvádza, ze vymáhanie pomoci nemozno povazovat za neprimerané opatrenie, kedze jeho cielom je návrat do pôvodného stavu. Navyse skutocnost, ze úcelom vrátenia je iba obnovit predtým existujúcu situáciu, nemozno toto opatrenie v zásade povazovat za sankciu. Nedoslo teda k nijakému poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, kedze príjemcovia pomoci majú povinnost vrátit protiprávnu a nezlucitelnú pomoc. 83 Na úvod treba pripomenút, ze povinnost státu zrusit pomoc, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, je urcená na obnovenie predtým existujúcej situácie. Tento ciel je dosiahnutý v prípade, ze príjemcovia vrátili sumy vyplatené z dôvodu protiprávnej pomoci, cím stratili výhodu, ktorú mali v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a nastolí sa situácia pred vyplatením pomoci (pozri rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb., [8]EU:C:1999:311, body 64 a 65 a citovanú judikatúru; rozsudok z 13. februára 2012, Budapesti Ero"mu"/Komisia, T-80/06 a T-182/09, [9]EU:T:2012:65, bod 107). 84 Treba pripomenút, ze nijaké ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia, ked nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací totiz, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce jeho adresátovi túto výsku urcit bez neprimeraných tazkostí (rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, C-480/98, Zb., [10]EU:C:2000:559, bod 25, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C-415/03, Zb., [11]EU:C:2005:287, bod 39). Navyse výroková cast aktu je neoddelitelne spojená s jeho odôvodnením, takze v prípade potreby je nutné výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré k nemu viedli (rozsudky z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb., [12]EU:C:1997:241, bod 21, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb., [13]EU:C:2004:240, bod 97). 85 Ak sa vsak Komisia predsa len rozhodne nariadit vymáhanie urcitej sumy, musí v súlade so svojou povinnostou nálezitého a nestranného skúmania spisu v rámci clánku 108 ZFEÚ nejakým spôsobom urcit presne v rozsahu, v akom to okolnosti veci umoznujú, hodnotu pomoci, ktorú podnik prijal (pozri rozsudok z 29. marca 2007, Scott/Komisia, T-366/00, Zb., [14]EU:T:2007:99, bod 95 a citovanú judikatúru). 86 Komisia tým, ze obnoví stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci, je na jednej strane povinná zabezpecit, aby skutocná výhoda pomoci bola odstránená, a nariadit tak vrátenie vsetkej pomoci. Komisia vedená snahou o zhovievavost voci príjemcovi pomoci nemôze nariadit vrátenie nizsej sumy, nez je hodnota pomoci získanej príjemcom. Na druhej strane Komisia, aby vyjadrila svoj nesúhlas, pokial ide o závaznost protiprávnosti, nemôze nariadit vymáhanie vyssej sumy, nez je hodnota pomoci získanej príjemcom (rozsudok Scott/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, [15]EU:T:2007:99, bod 95). 87 Zalobkyna nespochybnuje, ze uplatnenie znízenej sadzby dane mohlo aj za predpokladu, ze by TTA bola v celom rozsahu prenesená na cestujúcich, poskytnút podniku, ktorý má povinnost zaplatit túto dan, výhodu. Spochybnuje vsak rozsah tejto výhody, ktorá bola v napadnutom rozhodnutí ohodnotená na osem eur na cestujúceho. 88 V tejto súvislosti treba najskôr konstatovat, ze clánok 55 financného zákona kvalifikuje TTA ako "spotrebnú dan" (excise duty), teda ako dan ulozenú, vybratú a zaplatenú v prípade kazdého odletu cestujúceho na palube lietadla z letiska v Írsku, co Írsko tiez potvrdilo na pojednávaní. 89 Spotrebná dan je vsak na rozdiel od priamych daní, akými sú dane z príjmov alebo zo ziskov, ktoré znásajú priamo podniky, vymedzená ako nepriama dan vyberaná za spotrebu veci alebo osobitnej sluzby. 90 V prejednávanej veci je nesporné, ze letecké spolocnosti mali podla financného zákona povinnost uplatnit TTA vo výske dvoch eur v prípade vsetkých letov podliehajúcich tejto sadzbe. Takisto je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze podla clánku 23 nariadenia c. 1008/2008 mali letecké spolocnosti povinnost uviest sumu TTA samostatne v cene kazdej letenky predanej ich cestujúcim. V tomto zmysle bola TTA formálne urcená na to, aby bola prenesená do ceny letenky, ktorú cestujúci zaplatil, tak ako sa uvádza v odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia. 91 Ako tvrdí zalobkyna, treba preto odlisovat pojem formálne alebo právne prenesenie, ktoré sa týka spôsobu, akým je dan zákonne vybraná a uplatnená, od pojmu ekonomické prenesenie, ktoré spocíva v urcení rozsahu, v akom letecké spolocnosti znásali ekonomické náklady na TTA, napríklad prípadným prispôsobením ceny letenky bez dane v závislosti od skutocne uplatnitelnej sadzby TTA, alebo v prípade uplatnenia znízenej sadzby TTA vo výske dvoch eur rozsahu, v akom si skutocne ponechali ekonomickú výhodu vyplývajúcu z tejto znízenej sadzby. 92 Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze letecké spolocnosti, ktoré odvádzali dan so znízenou sadzbou vo výske dvoch eur, mali nizsie náklady, ktoré sa mali preniest bud na ich zákazníkov, alebo ich mali znásat samotné spolocnosti. Komisia následne podradila tieto znízené náklady pod ekonomické zdroje, ktoré mohli letecké spolocnosti usetrit a ktoré z tohto dôvodu zlepsili ich ekonomické postavenie vo vztahu k iným leteckým spolocnostiam. 93 V odôvodnení 57 napadnutého rozhodnutia Komisia odpovedala na tvrdenia írskych orgánov, podla ktorých leteckým spolocnostiam nebola poskytnutá nijaká výhoda, pretoze dan v podstate predstavovala dan zo spotreby urcenú na to, aby bola prenesená na cestujúcich. Komisia, ktorá vychádzala z rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaného v bode 45 vyssie ([16]EU:C:2001:598), usúdila, ze aj v prípade, ked existovala zákonná povinnost preniest predmetnú dan na spotrebitelov, mohlo znízenie vo vztahu k beznej sadzbe zdanenia poskytnút leteckým spolocnostiam, ktoré musia platit túto dan so znízenou sadzbou, selektívnu výhodu. 94 Komisia v tom istom odôvodnení 57 napadnutého rozhodnutia uznala, ze v danom prípade mohla byt ekonomická zátaz vyplývajúca z dane (the cost of the tax) prenesená na cestujúcich, hoci neexistoval nijaký mechanizmus, ktorý by zaistil, ze sa dan skutocne prenesie, a ze islo o volbu ponechanú na posúdenie kazdou leteckou spolocnostou. 95 V podobnej situácii vsak sám Súdny dvor usúdil, ze vzhladom na to, ze letiskové dane priamo a mechanicky ovplyvnujú cenu trasy, je diferenciácia vo výske daní, ktoré nesú cestujúci, automaticky prenesená do nákladov na prepravu (rozsudok Stylianakis, uz citovaný v bode 59 vyssie, [17]EU:C:2003:72, bod 28). 96 Komisia sa vsak domnieva, ze aj vtedy, ak bola TTA prenesená, získali spolocnosti výhodu, pretoze mohli ponúknut svojim zákazníkom prítazlivejsie ceny, co sa odrazilo na vyssom obrate. 97 Treba preto konstatovat, ze Komisia v takej situácii, o akú ide v prejednávanom prípade, ked bola TTA urcená na to, aby sa preniesla na cestujúcich, a ked mohla byt ekonomická výhoda vyplývajúca z uplatnenia nizsej sadzby tiez prenesená na cestujúcich, nemohla predpokladat, ze výhoda, ktorú letecké spolocnosti skutocne získali a ponechali si ju, v kazdom prípade predstavovala osem eur na cestujúceho. 98 Ako priznala samotná Komisia v odôvodnení 57 napadnutého rozhodnutia, v takom prípade totiz výhoda, ktorú letecké spolocnosti skutocne získali, nespocíva nevyhnutne v rozdiele medzi dvomi sadzbami, ale v moznosti ponúknut ich zákazníkom prítazlivejsie ceny a v dôsledku toho zvýsit tak obrat. 99 V prípade leteckých spolocností, akou je zalobkyna, ktoré odviedli TTA v nizsej sadzbe vo výske dvoch eur, mala preto Komisia urcit rozsah, v akom tieto spolocnosti skutocne preniesli na svojich cestujúcich ekonomickú výhodu vyplývajúcu z uplatnenia znízenej sadzby TTA, aby mohla presne stanovit výsku výhody, ktorú skutocne získali, ibaze by sa rozhodla zverit túto úlohu vnútrostátnym orgánom, pricom by im v tejto súvislosti poskytla nevyhnutné údaje. 100 Iba za predpokladu, ze by zalobkyna systematicky zvýsila ceny svojich leteniek bez dane vo výske ôsmich eur za letenku v prípade letov podliehajúcich TTA vo výske dvoch eur, by bolo mozné prijat záver, ze ekonomická výhoda vyplývajúca z uplatnenia diferencovanej sadzby dosiahla v prípade zalobkyne osem eur na cestujúceho, pretoze táto výhoda nemohla byt ani ciastocne prenesená na cestujúcich. 101 Treba vsak konstatovat, ze Komisia nikde v napadnutom rozhodnutí ani v rámci tohto sporu nevysvetlila, v com by taký predpoklad predstavoval skôr beznú situáciu nez predpoklad, ked letecké spolocnosti prenesú výhodu na svojich cestujúcich v súlade so stanoveným cielom TTA, pricom tiez priznala, ze také prenesenie bolo mozné (pozri bod 95 vyssie). 102 Okrem toho Komisia dostatocne nezohladnila osobitnú situáciu predmetného trhu a jeho konkurencné obmedzenia, kedze vsetky letecké spolocnosti uskutocnujúce lety kratsie ako 300 km (vypocítané z letiska Dublin) z letiska v Írsku podliehali TTA vo výske dvoch eur na cestujúceho. Komisia tak nepreukázala, co za takých okolností predstavovalo pre letecké spolocnosti, ktorých lety podliehali TTA v znízenej sadzbe dvoch eur na cestujúceho, výhodu zodpovedajúcu rozdielu medzi dvomi sadzbami TTA, t. j. osem eur na cestujúceho. 103 Komisia sa tým dopustila nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia. 104 Ako totiz správne tvrdí zalobkyna, vrátenie pomoci sa musí obmedzit na financné výhody, ktoré skutocne vyplývajú z poskytnutia pomoci jej príjemcom, a musí byt primerané týmto výhodám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2013, Salzgitter/Komisia, T-308/00 RENV, Zb., [18]EU:T:2013:30, bod 138). 105 Komisia preto mala v prípade, ze by výhoda vyplývajúca z uplatnenia znízenej sadzby mohla spocívat v zlepsení konkurencného postavenia leteckých spolocností z dôvodu, ze tieto spolocnosti mohli ponúknut konkurencnejsie ceny, iba nariadit vymáhanie súm, ktoré skutocne zodpovedajú tejto výhode, alebo ak by sa ukázalo, ze nemozno v rozhodnutí presne urcit tieto sumy, mala sa obmedzit na zverenie tejto úlohy vnútrostátnym orgánom, pricom by im v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 85 vyssie poskytla na tento úcel nevyhnutné údaje. 106 Podla Komisie, ak by sa malo uplatnit tvrdenie zalobkyne, malo by to za následok, ze Komisia alebo vnútrostátne orgány by mali povinnost v kazdom konkrétnom prípade posúdit úcinky pomoci na jej príjemcov v závislosti od ich subjektívnych volieb, co by bolo v rozpore s judikatúrou uvedenou v bode 44 vyssie a rozsudkom z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano (C-148/04, Zb., [19]EU:C:2005:774). 107 Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Súdny dvor totiz pripomenul, ze zrusenie protiprávnej pomoci jej vymáhaním je logickým následkom konstatovania jej protiprávnosti. Toto vymáhanie s cielom návratu do pôvodného stavu nemozno v zásade posudzovat ako neprimerané opatrenie vzhladom na úcel ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu pozíval voci svojim konkurentom, a nastolí sa nanovo skorsia situácia, existujúca pred poskytnutím pomoci (pozri rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 106 vyssie, [20]EU:C:2005:774, bod 113 a citovanú judikatúru). 108 Súdny dvor preto usúdil, ze sumy, ktoré sa majú vrátit, nemozno urcit na základe rôznych plnení, ktoré mohli podniky uskutocnit, keby si nezvolili formu plnenia spojenú s pomocou. Túto volbu totiz urobili s vedomím rizika vymáhania pomoci poskytnutej v rozpore s postupom stanoveným v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Uvedené podniky sa tomuto riziku mohli vyhnút tým, ze by sa rovno rozhodli pre odlisne struktúrované plnenia. Okrem toho návrat do pôvodného stavu znamená co najrýchlejsí návrat k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné plnenia uskutocnili bez poskytnutia znízenia dane (pozri v tomto zmysle rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 106 vyssie, [21]EU:C:2005:774, body 114 az 117). 109 Podla Súdneho dvora takýto návrat do pôvodného stavu nezahrnuje odlisnú rekonstrukciu minulosti v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú volby, casto viacnásobné, ktoré mohli urobit dotknuté subjekty, kedze skutocne vykonané volby spojené s prijatím pomoci sa môzu ukázat ako nenávratné. Návrat do pôvodného stavu umoznuje v stádiu vymáhania pomoci vnútrostátnymi orgánmi zohladnit len danové zaobchádzanie, prípadne výhodnejsie ako podla vseobecnej právnej úpravy, ktoré by bolo poskytnuté pri neexistencii protiprávnej pomoci a podla vnútrostátnych noriem zlucitelných s právom Únie na základe skutocne uskutocneného plnenia (rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 106 vyssie, [22]EU:C:2005:774, body 118 az 119). 110 Treba vsak uviest, ze na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 106 vyssie ([23]EU:C:2005:774), na ktorý poukazuje Komisia, podniky, ktorým bola v prejednávanom prípade poskytnutá pomoc, si nemohli zvolit iné plnenie nez to, ktoré zahrnovalo pomoc. Podla vnútrostátnej právnej úpravy uplatnitelnej v danom období boli totiz povinné uplatnit TTA vo výske dvoch eur na cestujúceho v prípade vsetkých letov s dlzkou kratsou ako 300 km a vypocítanou z letiska v Dubline, ktoré sa uskutocnovali z letiska v Írsku. Z rovnakých dôvodov nemohli od cestujúcich zákonným spôsobom vybrat v prípade týchto letov TTA vo výske desat eur. 111 Tieto podniky vsak nepochybne mohli zvýsit ceny leteniek bez dane, aby vyuzili výhodu vyplývajúcu z uplatnenia TTA so znízenou sadzbou vo výske dvoch eur. Komisia vsak bez toho, aby zohladnila okolnosti prejednávaného prípadu, nemohla urcit výhodu, ktorú letecké spolocnosti skutocne získali. Vzhladom na fungovanie TTA a konkurencné obmedzenia, ktorým boli vystavené letecké spolocnosti v súvislosti s letmi, na ktoré sa uplatnila TTA vo výske dvoch eur (pozri bod 103 vyssie), Komisia nemohla predpokladat, ze ekonomická výhoda vyplývajúca z uplatnenia znízenej sadzby TTA nebola vôbec prenesená na cestujúcich. 112 Ako tvrdí Komisia, potreba vyplývajúca z judikatúry spomínanej v bode 86 vyssie, kvantifikovat tak presne, ako to dovolujú okolnosti, výhodu, ktorú skutocne získali dotknuté letecké spolocnosti z dôvodu uplatnenia znízenej sadzby TTA, preto neznamená to isté ako návrat do pôvodného stavu v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú volby, casto viacnásobné, ktoré mohli urobit dotknuté subjekty, ale naopak smeruje k zabezpeceniu, aby príjemca stratil výhodu, ktorú na trhu získal voci svojim konkurentom, nic viac nic menej, a k nastoleniu situácie pred poskytnutím pomoci. 113 Okrem toho pomoc vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 106 vyssie ([24]EU:C:2005:774), spocívala v danovej výhode vo forme znízenia sadzby dane z príjmov v prípade bánk, ktoré pocas piatich po sebe idúcich zdanovacích období uskutocnili fúziu alebo podobnú restrukturalizáciu, na 12,5 % za urcitých podmienok. Je nesporné, ze dan z príjmov predstavuje zátaz, ktorú nesú výlucne podniky, ktoré tejto dani podliehajú, na rozdiel od predmetnej TTA, ktorú letecké spolocnosti síce vyberali ako spotrebnú dan, ale ktorú in fine skutocne platili a prinajmensom ciastocne, ak nie v celom rozsahu, znásali cestujúci. 114 Napokon Komisia dostatocne z právneho hladiska vo svojom rozhodnutí nepreukázala, ze vrátenie ôsmich eur na cestujúceho bolo nevyhnutné na úcely zabezpecenia návratu do pôvodného stavu, t. j. co najrýchlejsieho návratu k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné plnenia uskutocnili bez poskytnutia znízenia dane alebo inými slovami, ak by lety podliehajúce sadzbe vo výske dvoch eur na cestujúceho boli zdanené vo výske desiatich eur na cestujúceho. 115 Vymáhanie sumy osem eur na cestujúceho od leteckých spolocností totiz neumoznilo zabezpecit návrat k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné plnenia uskutocnili bez poskytnutia predmetnej pomoci, pretoze pre letecké spolocnosti nebolo mozné spätne vymôct od svojich zákazníkov sumu osem eur na cestujúceho, ktorá mala byt vybratá. Vymáhanie sumy osem eur na cestujúceho od spolocnosti nie je preto nevyhnutné na úcely odstránenia narusenia hospodárskej sútaze spôsobeného konkurencnou výhodou získanou na základe tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, C-275/10, Zb., [25]EU:C:2011:814, bod 34 a citovanú judikatúru). Naproti tomu, ako správne tvrdí zalobkyna, vymáhanie takej sumy by mohlo viest k dodatocným naruseniam hospodárskej sútaze, pretoze by to mohlo viest k situácii, ze sa od leteckých spolocností vymôze viac, nez predstavuje výhoda, ktorú skutocne získali. 116 Komisia mala preto zohladnit zvlástnosti TTA ako spotrebnej dane urcenej na to, aby ju letecké spolocnosti v prípade vsetkých letov podliehajúcich v dotknutom období sadzbe vo výske dvoch eur preniesli na cestujúcich. Vzhladom na to, ze ekonomická výhoda vyplývajúca z uplatnenia tejto znízenej sadzby mohla byt aj ciastocne prenesená na cestujúcich, Komisia nemala právo usúdit, ze výhoda, ktorú získali letecké spolocnosti, automaticky v kazdom prípade predstavovala osem eur na cestujúceho. 117 Komisia v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax v oblasti danovej pomoci zahrnujúcu spotrebné dane, podla ktorej oslobodenia od takej zátaze poskytujú podnikom s danovou povinnostou výhodu aj v prípade, ked mohla byt táto dan prenesená na spotrebitelov. 118 Treba vsak pripomenút, ze povaha urcitého opatrenia ako státnej pomoci sa má posudzovat len v rámci relevantných ustanovení Zmluvy, ako aj opatrení prijatých na jej vykonanie, a nie vzhladom na prípadnú skorsiu rozhodovaciu prax Komisie (rozsudky z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb., [26]EU:C:2003:510, body 52 a 53, a z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb., [27]EU:T:2005:219, bod 177). 119 V kazdom prípade sa rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva Komisia a ktoré sú uvedené v poznámke pod ciarou k odôvodneniu 57 napadnutého rozhodnutia, netýkajú daní, ktoré znásajú letecké spolocnosti, ako uvádza Komisia, ale daní z energie, ktoré v prípade urcitých kategórií podnikov stanovujú znízenú sadzbu alebo oslobodenia. Vo vsetkých týchto veciach neboli dane urcené na to, aby ich podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, preniesli na svojich zákazníkov. Spotrebné dane sa totiz týkali vstupov (v tomto prípade energie), ktoré spotrebovali samotné podniky, a nie výrobkov alebo sluzieb urcených na predaj ich zákazníkom ako v prejednávanom prípade. Napokon treba poznamenat, ze v nijakej z týchto vecí Komisia nenariadila vymáhanie pomoci od jej príjemcov, ale naopak vyhlásila túto pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 120 Okrem toho treba poznamenat, ze rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 45 vyssie ([28]EU:C:2001:598), nepochybne umoznuje podporit tvrdenie, podla ktorého uplatnením znízenej sadzby dane mozno poskytnút podnikom podliehajúcim tejto dani selektívnu výhodu, aj ked tieto podniky podliehajú zákonnej povinnosti preniest túto dan na svojich zákazníkov, avsak nepreukazuje, ze v prípade plurality príjemcov pomoci musí byt suma pomoci v celom rozsahu pripísaná podnikom, ktoré prenásajú túto dan na svojich zákazníkov. 121 Navyse vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Súdny dvor nekonstatoval, ze by pomoc mala byt vymáhaná od poskytovatelov energie, ktorí mali priamu povinnost platit dan a preniest ju, ako v prejednávanom prípade letecké spolocnosti, na svojich zákazníkov, ale konstatoval, ze mala byt prenesená na podniky, ktoré sú ich zákazníkmi, v prípade ktorých bolo preukázané, ze ich hlavnou cinnostou bola výroba hmotného majetku, a ktoré mali nárok na vrátenie daní z energie. 122 Okolnost, ze v prejednávanom prípade zákazníci leteckých spolocností podliehajúcich TTA nie sú podnikmi v zmysle práva Únie, takze nebolo mozné od nich vymáhat nijakú pomoc, nemôze spochybnit povinnost Komisie presne identifikovat príjemcov pomoci, t. j. podniky, ktoré ju skutocne vyuzili (rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C-457/00, Zb., [29]EU:C:2003:387, bod 55), a obmedzit vymáhanie pomoci na financné výhody, ktoré skutocne vyplývajú z poskytnutia pomoci príjemcom (pozri v tomto zmysle rozsudok Salzgitter/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, [30]EU:T:2013:30, bod 138). 123 Treba preto konstatovat, ze Komisia sa na jednej strane dopustila nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia tým, ze stanovila sumu pomoci, ktorá sa má od leteckých spolocností vymáhat, na osem eur na cestujúceho, a na druhej strane porusila clánok 14 nariadenia c. 659/199 tým, ze nariadila vymáhanie takej sumy od týchto leteckých spolocností. 124 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k prípadnému poruseniu zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, treba preto vyhoviet tretiemu a stvrtému zalobnému dôvodu zalobkyne a zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je pomoc, ktorá sa má vymáhat od leteckých spolocností, v tomto rozhodnutí stanovená na osem eur na cestujúceho a v rozsahu, v akom je nariadenie vymáhania v dôsledku toho tiez nezákonné. 125 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze clánok 4 napadnutého rozhodnutia stanovuje vymáhanie pomoci od jej príjemcov, ktorí sú identifikovaní v odôvodnení 70 toho istého rozhodnutia, a to vo výske osem eur na cestujúceho, co predstavuje sumu, ktorá je tiez stanovená v tom istom odôvodnení. 126 Podla ustálenej judikatúry vsak odôvodnenia rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musia byt zohladnené na úcely výkladu jeho výrokovej casti (pozri rozsudok z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia, C-271/13 P, [31]EU:C:2014:175, bod 69 a citovanú judikatúru). 127 Treba preto zrusit clánok 4 napadnutého rozhodnutia vykladaný so zretelom na odôvodnenie 70 uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v tomto clánku nariaduje vymáhanie pomoci stanovenej na osem eur na cestujúceho od leteckých spolocností, ktoré v dotknutom období uskutocnovali lety podliehajúce znízenej sadzbe TTA vo výske dvoch eur, a v zostávajúcej casti zalobu zamietnut. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 4 rozhodnutia Komisie 2013/199/EÚ z 25. júla 2012 o státnej pomoci SA.29064 (11/C, ex 11/NN) - Diferencované danové sadzby zavedené Írskom v oblasti leteckej dopravy, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom nariaduje vymáhanie pomoci od jej príjemcov v sume, ktorá bola v odôvodnení 70 uvedeného rozhodnutia stanovená na osem eur na cestujúceho. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených spolocnostou Aer Lingus Ltd. 4. Aer Lingus znása polovicu svojich vlastných trov konania. 5. Írsko znása svoje vlastné trovy konania. Berardis Czúcz Popescu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. februára 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [32]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [33]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNAVvZe/L91070-8576TMP.html#t-ECR_62012TJ0473_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:119:TOC 3. file:///tmp/lynxXXXXNAVvZe/L91070-8576TMP.html#t-ECR_62012TJ0473_SK_01-E0002 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:293:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:306:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:119:TOC 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A65&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A241&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///tmp/lynxXXXXNAVvZe/L91070-8576TMP.html#c-ECR_62012TJ0473_SK_01-E0001 33. file:///tmp/lynxXXXXNAVvZe/L91070-8576TMP.html#c-ECR_62012TJ0473_SK_01-E0002