ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Európsky trh s autosklom -- Zverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Zamietnutie ziadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré chce Komisia zverejnit -- Povinnost odôvodnenia -- Dôvernost -- Profesijné tajomstvo -- Program zhovievavosti -- Legitímna dôvera -- Rovnost zaobchádzania" Vo veci T-465/12, AGC Glass Europe SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), AGC Automotive Europe SA, so sídlom vo Fleuruse (Belgicko), AGC France SAS, so sídlom v Boussois (Francúzsko), AGC Flat Glass Italia Srl, so sídlom v Cuneo (Taliansko), AGC Glass UK Ltd, so sídlom v Northamptone (Spojené královstvo), AGC Glass Germany GmbH, so sídlom vo Wegbergu (Nemecko), v zastúpení: L. Garzaniti, J. Blockx, P. Niggemann, A. Burckett St Laurent, advokáti, a S. Ryan, solicitor, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Kellerbauer, G. Meessen a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 5719 final zo 6. augusta 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podali AGC Glass Europe SA, AGC Automotive Europe SA, AGC France SAS, AGC Flat Glass Italia Srl, AGC Glass UK Ltd a AGC Glass Germany GmbH na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/39.125 - Autosklo), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. J. Forwood (spravodajca), a E. Bieliunas, tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. marca 2015, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia Európskych spolocenstiev prijala 12. novembra 2008 rozhodnutie K(2008) 6815 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti viacerým výrobcom autoskla vrátane zalobkýn, teda spolocností AGC Glass Europe SA, AGC Automotive Europe SA, AGC France SAS, AGC Flat Glass Italia Srl, AGC Glass UK Ltd a AGC Glass Germany GmbH (vec COMP/39.125 - Autosklo), (dalej len "rozhodnutie Autosklo"). 2 Komisia najmä konstatovala, ze osoby, ktorým bolo rozhodnutie Autosklo urcené, porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa pocas rôznych období od marca 1998 do marca 2003 zúcastnili na súbore protisútazných dohôd a zosúladených postupov v sektore autoskla v rámci EHP. 3 Podla rozhodnutia Autosklo ide o jediné a pokracujúce porusenie spocívajúce v zosúladenom rozdelovaní zmlúv týkajúcich sa dodávok automobilových skiel alebo zostáv sklenených výplní, zahrnajúcich najmä predné sklo, zadné sklo a bocné sklá, a to hlavným výrobcom automobilov v rámci EHP. Tieto zosúladené postupy spocívali podla Komisie v koordinácii cenových politík a stratégií dodávok zákazníkom s cielom udrzat celkovú stabilitu trhových podielov podnikov zúcastnených na karteli na predmetnom trhu. Táto stabilita bola najmä dosahovaná nápravnými mechanizmami, ktoré sa pouzívali, ked zosúladené postupy neviedli k ocakávaným výsledkom. 4 Listom z 25. marca 2009 Generálne riaditelstvo (GR) Komisie pre hospodársku sútaz informovalo zalobkyne o svojom zámere uverejnit na svojej internetovej stránke v súlade s clánkom 30 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nedôvernú verziu rozhodnutia Autosklo v jeho autentických jazykových zneniach, teda v predmetnom prípade v anglictine, francúzstine a holandcine. GR pre hospodársku sútaz okrem toho vyzvalo zalobkyne, aby oznacili prípadné dôverné informácie alebo informácie, ktoré predstavujú obchodné tajomstvo, a aby svoje úvahy v tomto smere odôvodnili. 5 V nadväznosti na korespondenciu so zalobkynami schválilo GR pre hospodársku sútaz v decembri 2011 nedôverné znenie rozhodnutia Autosklo, ktoré malo byt uverejnené na internetovej stránke Komisie. Z predmetnej korespondencie vyplýva, ze GR pre hospodársku sútaz nevyhovelo ziadostiam zalobkýn o utajenie informácií uvedených v 246 odôvodneniach a 122 poznámkach pod ciarou rozhodnutia Autosklo. 6 Podla GR pre hospodársku sútaz mozno tieto informácie rozdelit do troch kategórií. Prvá kategória obsahuje mená zákazníkov a opis dotknutých výrobkov, tak ako aj akékolvek informácie umoznujúce urcit totoznost zákazníka (dalej len "informácie I. kategórie"). Druhá kategória obsahuje mnozstvá dodaných dielov, pridelovanie kvót kazdému výrobcovi automobilov, dohody o cenách, ich výpocet a úpravy a nakoniec údaje a percentuálne podiely v rámci pridelovania zákazníkov medzi úcastníkmi kartelu (dalej len "informácie II. kategórie"). Tretia kategória obsahuje informácie výlucne administratívnej povahy, spocívajúce v odkazoch na dokumenty v spise (dalej len "informácie III. kategórie"). 7 Zalobkyne sa 20. januára 2012 obrátili v súlade s clánkom 9 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([4]Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151) na vysetrovatela, pricom namietali proti zverejneniu informácií I. a II. kategórie, ako aj proti zverejneniu casti vety nachádzajúcej sa v odôvodnení 726 rozhodnutia Autosklo. Listom z 21. mája 2012 zalobkyne vzali spät svoju ziadost, pokial ide o informácie II. kategórie. Napadnuté rozhodnutie 8 Vysetrovatel sa k ziadosti zalobkýn vyjadril v rozhodnutí Komisie C(2012) 5719 final zo 6. augusta 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podali zalobkyne, vydanom na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/39.125 - Autosklo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 V rámci úvodných poznámok vysetrovatel v prvom rade uviedol, ze oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([5]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006") nie je vo vztahu k zalobkyniam základom vzniku legitímnej dôvery, ktorá by bránila Komisii zverejnit informácie nepatriace do rámca profesijného tajomstva. Okrem toho záujem zalobkýn na tom, aby podrobnosti o ich správaní, na ktoré sa uvedené tajomstvo nevztahovalo, neboli zverejnené, si nezaslúzi ziadnu osobitnú ochranu. Vysetrovatel nie je aj tak oprávnený vyjadrit sa k prílezitosti zverejnenia informácií, ktoré nie sú dôverné, ani k dosahu vyplývajúcemu zo vseobecnej politiky Komisie v tejto súvislosti (odôvodnenia 12 az 14 a 19 napadnutého rozhodnutia). 10 V druhom rade vysetrovatel zamietol tvrdenie, podla ktorého je Komisia viazaná svojou skorsou praxou týkajúcou sa rozsahu zverejnenia. Vysetrovatel okrem toho pripomenul, ze plánované zverejnenie nezahrnalo zdroj vyhlásení o zhovievavosti ani iné dokumenty predlozené v tomto rámci, pricom zdôraznil, ze nemá právomoc vyjadrit sa k rozsahu plánovaného zverejnenia vzhladom na zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze zalobkyne sú v postavení ziadateliek o zhovievavost (odôvodnenia 16 az 18 napadnutého rozhodnutia). 11 Z odôvodnenia 21 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto rozhodnutie vychádza hlavne z preskúmania dvoch tvrdení predlozených zalobkynami. Prvé tvrdenie preskúmané v odôvodneniach 22 az 35 napadnutého rozhodnutia sa týka dôvernosti sporných informácií ako takých a druhé tvrdenie preskúmané v odôvodneniach 36 az 45 napadnutého rozhodnutia sa týka ochrany totoznosti fyzických osôb. 12 Pokial ide o prvé tvrdenie, vysetrovatel sa domnieval, po prvé, ze informácie I. kategórie týkajúce sa mien zákazníkov a opisu dotknutých výrobkov boli svojou povahou a vzhladom na osobitosti trhu s autosklom známe nielen zalobkyniam, po druhé, ze tieto informácie sa týkali minulosti, a po tretie, ze sa týkali samotnej podstaty porusenia, takze ich zverejnenie je potrebné aj v záujme poskodených osôb (odôvodnenia 24 az 29 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne predlozili osobitné tvrdenia na preukázanie dôvernosti týchto informácií napriek vseobecným charakteristikám opísaným vyssie, vysetrovatel po tom, ako vykonal analýzu zohladnujúcu tri kumulatívne podmienky, dospel k záveru, ze informácie I. kategórie nepatria do rámca profesijného tajomstva (odôvodnenie 30 posledná veta az odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). 13 Pokial ide o druhé tvrdenie, vysetrovatel sa oprel o clánok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov ([6]Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) a súhlasil s dôverným zaobchádzaním s informáciami nachádzajúcimi sa v odôvodneniach 115, 128, 132, 252 a 562, ako aj v poznámke pod ciarou 282 rozhodnutia Autosklo (odôvodnenia 36 az 45 a clánok 2 napadnutého rozhodnutia). 14 Vysetrovatel takisto súhlasil s dôverným zaobchádzaním, pokial ide o cast vety nachádzajúcej sa v odôvodnení 726 rozhodnutia Autosklo (odôvodnenie 8 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 15 Vo zvysnej casti vysetrovatel ziadost zalobkýn zamietol (clánok 3 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. októbra 2012 podali túto zalobu. 17 Uznesením z 27. novembra 2013 predseda tretej komory Vseobecného súdu zamietol návrhy na vstup vedlajsích úcastníkov do konania predlozené na podporu návrhov Komisie styrmi poistovnami pôsobiacimi v odvetví autoskiel. 18 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- prijal vsetky dalsie vhodné opatrenia. 19 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 20 Na podporu svojich návrhov zalobkyne predlozili sest zalobných dôvodov zalozených na: -- porusení clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([7]Ú. v. EÚ L 275, s. 29), -- porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, -- porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, -- porusení zásady riadnej správy vecí verejných, -- porusení ustanovení týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom institúcií Únie, -- porusení ustanovení týkajúcich sa ochrany profesijného tajomstva. 21 Najprv treba preskúmat siesty zalobný dôvod. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení týkajúcich sa ochrany profesijného tajomstva [omissis] O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 8 rozhodnutia 2011/695 55 Zalobkyne tvrdia, ze vysetrovatel sa tým, ze odmietol v odôvodneniach 14, 17 a 19 napadnutého rozhodnutia skúmat, ci plánované zverejnenie bolo v súlade so zásadami ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, zdrzal výkonu právomoci, ktorú mu poskytuje clánok 8 rozhodnutia 2011/695. V kazdom prípade, kedze vysetrovatel výslovne odmietol svoju právomoc, napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené vzhladom na tieto zásady. 56 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze ako vyplýva z analýzy vykonanej v rámci siesteho zalobného dôvodu, v napadnutom rozhodnutí nedoslo k protiprávnosti, pokial ide o posúdenia týkajúce sa dôvernosti sporných informácií. 57 Dalej, z odôvodnení 14, 17 a 19 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vysetrovatel rozlisoval jednak medzi tvrdeniami zalobkyne zalozenými na dôvernej povahe sporných informácií a jednak tvrdeniami zalozenými na porusení zásad, ktoré sa netýkajú profesijného tajomstva, ako sú zásada rovnosti zaobchádzania a zásada ochrany legitímnej dôvery. 58 V tejto súvislosti vysetrovatel právom dospel v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze predmetné tvrdenia sa uz z povahy veci samotnej týkali informácií, ktoré mohli byt zverejnené vzhladom na hranice, ktoré stanovovali pre konanie Komisie clánok 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a clánok 8 rozhodnutia 2011/695, teda vzhladom na to, ze islo o informácie, na ktoré sa ako také nevztahuje profesijné tajomstvo. Treba pripomenút, ze ako vyplýva z clánku 8 ods. 1 rozhodnutia 2011/695, konanie, ktoré môze viest k zapojeniu vysetrovatela, sa zacne "v prípade, ze Komisia má v úmysle zverejnit informácie, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie". V tomto kontexte takisto vysetrovatel právom zdôraznil volnú úvahu, ktorú má Komisia, ked táto institúcia identifikovala nedôverné informácie, ktoré budú zverejnené. 59 Okrem toho treba zdôraznit, ze ako vyplýva z clánku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695, vysetrovatel musí vo svojom rozhodnutí stanovit lehotu, po ktorej uplynutí sporná informácia povazovaná za nedôvernú bude zverejnená, pricom predmetná lehota nemôze byt kratsia ako jeden týzden. Z tohto ustanovenia vyplýva, ze zapojenie vysetrovatela spocíva v uplatnení pravidiel chrániacich podniky z dôvodu dôvernosti dotknutej informácie. To, ze GR pre hospodársku sútaz zverejní informáciu, na ktorú sa vztahuje profesijné tajomstvo, s konecnou platnostou zmarí osobitnú ochranu poskytovanú tomuto typu informácií. Cielom zapojenia vysetrovatela je teda pridat dalsiu fázu kontroly zo strany orgánu, ktorý je nezávislý od GR pre hospodársku sútaz. Tento orgán je navyse povinný odlozit úcinnost svojho rozhodnutia, cím sa dotknutému podniku dáva moznost obrátit sa na sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezných opatrení s cielom priznat odklad výkonu v súlade s tým súvisiacimi podmienkami. Preto treba rozlisovat medzi uplatnením právnych predpisov týkajúcich sa dôvernosti informácie ako takej na jednej strane a tých, na ktoré sa odkazuje s cielom priznat dôverné zaobchádzanie s informáciou nezávisle od otázky, ci táto informácia je uz zo svojej povahy dôverná, na druhej strane. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ako tvrdí Komisia, ze aj ked zverejnenie informácie, na ktorú sa nevztahuje profesijné tajomstvo, môze predstavovat porusenie pravidla patriaceho do druhej z dvoch vyssie uvedených kategórií, táto okolnost nespôsobuje, ze by sa ochrana poskytovaná pravidlami týkajúcimi sa uvedeného tajomstva stala iluzórnou. Ak by bolo takéto porusenie preukázané, môze viest k primeraným nápravným opatreniam ako k náhrade skody, ak sú splnené podmienky týkajúce sa vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie. V dôsledku toho vecná analýza tvrdení patriacich do tejto kategórie pravidiel prekracuje ciele sledované mandátom, ktorý bol daný vysetrovatelovi na základe clánku 8 rozhodnutia 2011/695 (rozsudok z 28. januára 2015, Evonik Degussa/Komisia, T-341/12, Zb., [8]EU:T:2015:51, bod 43), takze posúdenia uvedené v odôvodneniach 14, 17 a 19 nie sú poznacené protiprávnostou. 60 Napokon v odôvodneniach 12, 13 a 16 napadnutého rozhodnutia vysetrovatel v kazdom prípade zdôraznil, ze zalobkyne sa nemohli odvolávat na dôveru alebo iný legitímny záujem brániaci Komisii zverejnit nedôverné informácie, aj ked tieto informácie nepredstavujú podstatu rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Okrem toho vysetrovatel pripomenul v odôvodnení 18 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia súhlasila s tým, ze odstráni akýkolvek odkaz, ktorý by mohol viest k identifikácii zdroja vyhlásení vykonaných v rámci konania o zhovievavosti alebo dokumentov predlozených v rámci uvedeného konania, aby sa riadne zohladnilo postavenie zalobkýn ako podniku, ktorý spolupracoval. Za týchto podmienok treba konstatovat, ze vysetrovatel uviedol svoje posúdenie týkajúce sa tvrdení zalozených na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, takze pokial ide o napadnuté rozhodnutie, nie je mozné v ziadnom prípade konstatovat nedostatok odôvodnenia. 61 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O druhom a tretom zalobnom dôvode, zalozených na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia 62 Zalobkyne tvrdia, ze oznámenia o spolupráci z roku 2002 a 2006 obsahujú ustanovenia, ktoré sú vo vztahu ku kazdému podniku, ktorý patrí do ich pôsobnosti, základom vzniku legitímnej dôvery, pokial ide o skutocnost, ze dobrovolne poskytnuté informácie zostanú dôverné v rámci mozností aj v stádiu zverejnenia rozhodnutia Komisie. Okrem toho tie isté oznámenia podla nich poskytujú konkrétne ubezpecenia, ze zverejnené informácie zaistia spolupracujúcim podnikom, akými sú zalobkyne, aby boli vystavené riziku obcianskoprávnej zaloby v mensej miere ako podniky, ktoré nespolupracovali. Táto dôvera, ktorá je takisto zalozená na clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, sa vztahuje nielen na dokumenty predlozené v rámci konania o zhovievavosti, ale takisto na informácie obsiahnuté v nich. Napadnuté rozhodnutie vsak povolilo zverejnenie totoznosti zákazníkov zalobkýn, teda informácií poskytnutých Komisii v rámci programu zhovievavosti. Toto zverejnenie, ktoré nie je potrebné na úcely uplatnenia clánku 101 ZFEÚ, tak porusuje legitímnu dôveru zalobkýn a posúva ich do postavenia, ktoré je menej výhodné v porovnaní s podnikmi, ktoré nespolupracovali. Z toho vyplýva porusenie ustanovení týkajúcich sa ochrany profesijného tajomstva. 63 Zalobkyne takisto tvrdia, ze ako jediné ziadatelky o zhovievavost sa nachádzajú v inej situácii ako ostatní adresáti rozhodnutia Autosklo. Napadnuté rozhodnutie vsak umoznuje Komisii prijat, pokial ide o zverejnenie totoznosti dotknutých zákazníkov, rovnaký prístup voci vsetkým adresátom rozhodnutia Autosklo. Táto okolnost údajne neproporcionálne poskodzuje zalobkyne, kedze odkazy na výrobcov vozidiel, ktorých sa týkal kartel, zahrnajú vo väcsine prípadov ich vlastných zákazníkov. Tieto okolnosti znamenajú takisto porusenie profesijného tajomstva, pricom v posúdeniach vysetrovatela sa okrem toho vyskytlo zjavne nesprávne posúdenie a navyse sú tieto posúdenia poznacené nedostatkom odôvodnenia. 64 Tieto tvrdenia nemozno uznat. 65 Na úvod treba uviest, ze posúdenia uvedené v bode 59 vyssie nemajú ziadny dosah na právomoc súdu Únie rozhodnút o zalobných dôvodoch zalozených na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery alebo zásady rovnosti zaobchádzania. 66 V tejto súvislosti v prvom rade oznámenia o spolupráci z rokov 2002 a 2006 neobsahujú ziadne ustanovenie, ktoré by podporovalo argumentáciu zalobkýn. Konkrétne, z bodov 3 az 7 oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj z bodov 3 az 5 oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyplýva, ze cielom týchto oznámení je stanovit podmienky, za ktorých podnik môze získat bud oslobodenie od pokuty, alebo jej znízenie. Ako tvrdí Komisia, predmetné oznámenia nestanovujú ziadnu inú výhodu, na ktorú by si mohol podnik nárokovat výmenou za svoju spoluprácu. Pravidlá stanovené v bodoch 8 az 27 oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v bodoch 8 az 30 oznámenia o spolupráci z roku 2006 sa týkajú výlucne sumy pokút. 67 Toto posúdenie je výslovne potvrdené v bode 31 oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v bode 39 zodpovedajúceho oznámenia z roku 2006. Podla zhodného znenia týchto bodov skutocnost, ze podnik získal oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty, neznamená, ze tento podnik je chránený pred dôsledkami svojej úcasti na porusovaní clánku 101 ZFEÚ v obcianskoprávnom konaní. 68 Iste, podla bodu 6 oznámenia o spolupráci z roku 2006 "prípadných ziadatelov o zhovievavost môze... odradit od spolupráce s Komisiou v súlade s týmto oznámením skutocnost, ze by to mohlo zhorsit ich postavenie v civilnom konaní v porovnaní s podnikmi, ktoré nespolupracujú s Komisiou". 69 Túto vetu vsak treba vnímat v jej kontexte a najmä vzhladom na tieto vety, ktoré jej predchádzajú: "Okrem predlozenia uz existujúcich dokumentov podniky môzu dobrovolne oboznámit Komisiu so svojimi vedomostami o karteli a so svojou úlohou v nom, pricom materiál, vo forme vyhlásenia spolocnosti, k tomuto oboznámeniu vypracujú konkrétne na úcel tejto iniciatívy v rámci programu zhovievavosti. Ukázalo sa, ze takéto iniciatívy sú uzitocné pri efektívnom vysetrovaní a pomáhajú ukoncit porusovanie práva kartelmi a nemali by sa potlácat súdnymi príkazmi na sprístupnenie skutocností, ktoré sú vydávané v civilnom konaní." 70 V dôsledku toho veta citovaná v bode 68 vyssie znamená, ze podnik nemôze byt znevýhodnený v rámci obcianskoprávnych konaní, ktoré prípadne budú voci nemu zacaté, len preto, ze dobrovolne písomne predlozil Komisii vyhlásenie o zhovievavosti, v súvislosti s ktorým by mohlo byt vydané rozhodnutie nariadujúce oznámenie dokumentov. Práve v rámci tohto zámeru chránit osobitne vyhlásenia o zhovievavosti Komisia stanovila pre seba v bodoch 31 az 35 oznámenia o spolupráci z roku 2006 osobitné pravidlá upravujúce spôsoby formulovania uvedených vyhlásení, prístup k nim a ich pouzívanie. Tieto pravidlá sa týkajú výlucne dokumentov a vyhlásení, ci uz písomných, alebo zaznamenaných, dorucených v súlade s oznámeniami o spolupráci z rokov 2002 alebo 2006, pricom ich zverejnenie Komisia vo vseobecnosti povazuje za zverejnenie, ktoré narúsa ochranu cielov inspekcií a vysetrovaní v zmysle clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, ako sa uvádza v bodoch 32 a 40 citovaných oznámení. Cielom ani úcinkom týchto pravidiel teda nemohlo byt zabránit Komisii zverejnit v rozhodnutí, ktorým sa koncí správne konanie, informácie týkajúce sa opisu porusenia, ktoré jej boli predlozené v rámci programu zhovievavosti, a tieto pravidlá v tejto súvislosti ani nie sú základom vzniku legitímnej dôvery. 71 Takéto zverejnenie vykonané na základe clánku 30 nariadenia c. 1/2003 pri dodrzaní profesijného tajomstva, ako to vyplýva zo skúmania siesteho zalobného dôvodu, nenarusuje legitímnu dôveru, na ktorú sa môzu odvolávat zalobkyne na základe oznámení o zhovievavosti z rokov 2002 a 2006 a ktorá sa týka výpoctu sumy pokuty a nakladania s dokumentmi a osobitne s uvedenými vyhláseniami. 72 S tým súvisí, ze z dôvodov uvedených v bode 29 vyssie sa clánok 4 nariadenia c. 1049/2001 týka prístupu k dokumentom, ktoré sú súcastou spisu týkajúceho sa vysetrovania, s výnimkou rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma na konci správneho konania a ktorého obsah je konecný v zmysle clánku 30 nariadenia c. 1/2003. Na základe clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 teda nemôze vzniknút v súvislosti so zalobkynami legitímna dôvera, pokial ide o obsah verejnej verzie rozhodnutia Autosklo. 73 V druhom rade, ako tvrdí Komisia, cielom oznámení o spolupráci z rokov 2002 a 2006 je zrealizovat politiku rozlisovania medzi adresátmi rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, podla miery spolupráce kazdého z nich a z hladiska výsky pokuty. Kedze podla predchádzajúcej analýzy cielom predmetných oznámení nie je ovplyvnenie dôsledkov, ktoré na obcianskoprávnej úrovni vyvolá úcast podnikov ziadajúcich o zhovievavost na protiprávnom konaní, nie je mozné uznat tvrdenie zalobkýn, ze sa ocitli z hladiska týchto dôsledkov v odlisnej situácii v porovnaní s ostatnými adresátmi rozhodnutia vo veci Autosklo z dôvodu, ze sú ziadatelkami o zhovievavost (pozri bod 63 vyssie). Preto tvrdenie, ze Komisia mala upravit zverejnené údaje o zákazníkoch kazdého adresáta rozhodnutia Autosklo podla miery spolupráce kazdého z nich, je okrem toho, ze sa nedá vykonat, zalozené na nesprávnom predpoklade. Vzhladom na to, ze Komisia súhlasila, ako pripomenul vysetrovatel v odôvodnení 18 napadnutého rozhodnutia, s odstránením kazdého údaja, ktorý by mohol odhalit zdroj informácií ku kazdej zo skutkových okolností, na ktorých je zalozené rozhodnutie Autosklo, nemôze v kazdom prípade vzniknút otázka porusenia zásady rovnosti zaobchádzania alebo povinnosti odôvodnenia. 74 Treba preto zamietnut druhý a tretí zalobný dôvod. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných [omissis] O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom institúcií [omissis] O trovách [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. AGC Glass Europe SA, AGC Automotive Europe SA, AGC France SAS, AGC Flat Glass Italia Srl, AGC Glass UK Ltd a AGC Glass Germany GmbH sú povinné nahradit trovy konania. Papasavvas Forwood Bieliunas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [9]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [10]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. Pokial ide o vynechané body, odkazuje sa na rozsudok Vseobecného súdu z 15. júla 2015, Pilkington Group/Komisia (T-462/12). References 1. file:///tmp/lynxXXXXExn9DR/L90703-4141TMP.html#t-ECR_62012TJ0465_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXExn9DR/L90703-4141TMP.html#t-ECR_62012TJ0465_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:162:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:298:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:008:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///tmp/lynxXXXXExn9DR/L90703-4141TMP.html#c-ECR_62012TJ0465_SK_01-E0001 10. file:///tmp/lynxXXXXExn9DR/L90703-4141TMP.html#c-ECR_62012TJ0465_SK_01-E0002