ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Európsky trh s autosklom -- Zverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Zamietnutie ziadosti o dôverné zaobchádzanie s údajmi, na ktoré sa údajne vztahuje obchodné tajomstvo -- Povinnost odôvodnenia -- Dôvernost -- Profesijné tajomstvo -- Legitímna dôvera" Vo veci T-462/12, Pilkington Group Ltd, so sídlom v St Helens (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Scott, S. Wisking, K. Fountoukakos-Kyriakakos, solicitors, a C. Puech Baron, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Kellerbauer, P. Van Nuffel a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 5718 final zo 6. augusta 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala Pilkington Group Ltd na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/39.125 - Autosklo), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. J. Forwood (spravodajca) a E. Bieliunas, tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. januára 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia Európskych spolocenstiev prijala 12. novembra 2008 rozhodnutie K(2008) 6815 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti viacerým výrobcom autoskla, vrátane zalobkyne, teda spolocnosti Pilkington Group Ltd (vec COMP/39.125 - Autosklo), (dalej len "rozhodnutie Autosklo"). 2 Komisia najmä konstatovala, ze osoby, ktorým bolo rozhodnutie Autosklo urcené, porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas rôznych období medzi marcom 1998 a marcom 2003 zúcastnili na súbore protisútazných dohôd a zosúladených postupov v sektore s autosklom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 3 Podla rozhodnutia Autosklo ide o jediné a pokracujúce porusenie spocívajúce v zosúladenom rozdelovaní zmlúv týkajúcich sa dodávok automobilových skiel alebo zostáv sklenených výplní, zahrnajúcich najmä predné sklo, zadné sklo a bocné sklá, a to hlavným výrobcom automobilov v rámci EHP. Tieto zosúladené postupy spocívali podla Komisie v koordinácii cenových politík a stratégií dodávok zákazníkom s cielom udrzat celkovú stabilitu trhových podielov podnikov zúcastnených na karteli na predmetnom trhu. Táto stabilita bola najmä dosahovaná nápravnými mechanizmami, ktoré sa pouzívali, ked zosúladené postupy neviedli k ocakávaným výsledkom. 4 Listom z 25. marca 2009 Generálne riaditelstvo Komisie pre hospodársku sútaz (dalej len "DG COMP") informovalo zalobkynu o svojom zámere uverejnit na svojej internetovej stránke v súlade s clánkom 30 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nedôvernú verziu rozhodnutia Autosklo v jeho autentických jazykoch, ktorými sú anglictina, francúzstina a holandcina. DG COMP okrem toho vyzvalo zalobkynu, aby oznacila dôverné informácie alebo informácie, ktoré predstavujú obchodné tajomstvo, a aby svoje úvahy v tomto smere odôvodnila. 5 V nadväznosti na korespondenciu so zalobkynou schválilo DG COMP vo februári 2012 nedôverné znenie rozhodnutia Autosklo, ktoré malo byt uverejnené na internetovej stránke Komisie. Z predmetnej korespondencie vyplýva, ze DG COMP nevyhovelo ziadostiam zalobkyne o utajenie informácií uvedených v 202 odôvodneniach a 53 poznámkach pod ciarou rozhodnutia Autosklo. 6 Podla DG COMP mozno tieto informácie rozdelit do troch kategórií. Prvá kategória obsahuje mená zákazníkov a opis dotknutých výrobkov, tak ako aj akékolvek informácie umoznujúce urcit totoznost zákazníka (dalej len "informácie I. kategórie"). Druhá kategória obsahuje mnozstvá dodaných dielov, pridelovanie kvót kazdému výrobcovi automobilov, dohody o cenách, ich výpocet a úpravy a nakoniec údaje a percentuálne podiely v rámci pridelovania zákazníkov medzi úcastníkmi kartelu (dalej len "informácie II. kategórie"). Tretia kategória obsahuje informácie týkajúce sa fyzických osôb, ktoré sú clenmi personálu zalobkyne (dalej len "informácie III. kategórie"). 7 Zalobkyna sa 30. júna 2011 obrátila v súlade s clánkom 9 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([3]Ú. v. ES L 162, s. 21, Mim. vyd. 08/002, s. 151), pricom namietala proti zverejneniu vsetkých sporných informácií. Napadnuté rozhodnutie 8 Vysetrovatel sa k ziadosti zalobkyne vyjadril v rozhodnutí Komisie C(2012) 5718 zo 6. augusta 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala Pilkington Group na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/39.125 - Autosklo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 Z odôvodnenia 18 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto rozhodnutie vychádza hlavne z preskúmania dvoch tvrdení predlozených zalobkynou. Prvé tvrdenie preskúmané v odôvodneniach 19 az 42 napadnutého rozhodnutia sa týka informácií I. a II. kategórie, zatial co druhé tvrdenie preskúmané v odôvodneniach 43 az 48 napadnutého rozhodnutia sa týka informácií III. kategórie. 10 Pokial ide o prvé tvrdenie, vysetrovatel sa v prvom rade domnieval, ze informácie I. a II. kategórie boli svojou povahou a vzhladom na osobitosti trhu s autosklom známe nielen zalobkyni, po druhé sa tieto informácie týkali minulosti a po tretie sa týkali samotnej podstaty porusenia, takze ich zverejnenie sa pozaduje aj v záujme poskodených osôb (odôvodnenia 19 az 32 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna predlozila osobitné tvrdenia na preukázanie dôvernosti informácií, vysetrovatel napriek vseobecným charakteristikám opísaným vyssie dospel k záveru, ze s odôvodneniami 198, 208, 367, 383 a 393 az 397 rozhodnutia Autosklo mozno výnimocne zaobchádzat dôverne v rozsahu, v akom obsahujú informácie I. a II. kategórie (odôvodnenie 32 posledná veta az odôvodnenie 42 a clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia). 11 Pokial ide o druhé tvrdenie, vysetrovatel sa oprel o clánok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov ([4]Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) a súhlasil s dôverným zaobchádzaním s informáciami nachádzajúcimi sa v odôvodneniach 98, 132, 160, 163 a poznámkach pod ciarou c. 282 a c. 410 rozhodnutia Autosklo (odôvodnenia 43 az 47 a clánok 3 napadnutého rozhodnutia). 12 Vo zvysnej casti vysetrovatel ziadost zalobkyne zamietol (clánok 4 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súd 19. októbra 2012 podala túto zalobu. 14 Uznesením z 11. marca 2013 predseda Vseobecného súdu nariadil ciastocný odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Uznesením z 10. septembra 2013, Komisia/Pilkington Group [C-278/13 P(R), Zb., [5]EU:C:2013:558] podpredseda Súdneho dvora Európskej únie zamietol odvolanie podané Komisiou proti uzneseniu predsedu Vseobecného súdu. 15 Uznesením z 27. novembra 2013 predseda tretej komory Vseobecného súdu zamietol návrhy na vstup vedlajsích úcastníkov do konania predlozené styrmi poistovnami pôsobiacimi v odvetví autoskiel na podporu návrhov Komisie. 16 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd polozil Komisii niekolko písomných otázok. Komisia odpovedala na tieto otázky listami zo 7. októbra a 18. decembra 2014. 17 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, najmä jeho clánok 4, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 19 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov zalozených na: -- nedostatku odôvodnenia a pochybení vo vztahu k odôvodneniu 115 rozhodnutia Autosklo, -- porusení clánku 339 ZFEÚ, clánku 28 nariadenia c. 1/2003 a clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([6]Ú. v. EÚ L 275, s. 29), -- porusení zásady rovnosti zaobchádzania, -- porusení zásady legitímnej dôvery, -- porusení zásad upravujúcich ochranu totoznosti jednotlivcov, -- porusení zásady proporcionality a zásad upravujúcich prístup verejnosti k dokumentom institúcií. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a pochybení vo vztahu k odôvodneniu 115 rozhodnutia Autosklo 20 Zalobkyna tvrdí, ze vysetrovatel zamietol jej ziadost na základe strucného a vseobecného odôvodnenia vychádzajúceho z nerelevantných kritérií. Navyse predmetné odôvodnenie jasne neuvádza pouzitý právny predpis, neodpovedá na celý rad tvrdení vychádzajúcich z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, ani nevysvetluje konkrétny rozpor so stanoviskom DG COMP. Pritom zalobkyna odôvodnila svoju ziadost jednotlivými odkazmi na kazdé dotknuté odôvodnenie. Vseobecné odôvodnenie je teda svojou povahou nedostatocné, lebo sporné informácie, hoci patria do rovnakej kategórie, majú velmi rozdielnu povahu, o com svedcí skutocnost, ze s niektorými sa zaobchádzalo dôverne a s inými nie. Nakoniec vseobecný odkaz na skutocnosti zakladajúce porusenie ako samostatné kritérium a na nedôvernú povahu informácií predlozených Komisiou v rámci ziadosti o zhovievavost, ako aj nekoherentné definície dôvernosti dokazujú, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené. Za týchto podmienok Komisia porusila clánok 296 ZFEÚ a zásadu riadnej správy vecí verejných stanovenú v clánku 41 Charty základných práv Európskej únie. O výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia 21 Úcelom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie je vedla umoznenia súdneho preskúmania poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby zistila, ci rozhodnutie nie je prípadne postihnuté vadou, ktorá spochybnuje jeho platnost. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast. Odôvodnenie aktu musí byt okrem toho logické, najmä bez vnútorných rozporov, ktoré bránia porozumiet dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb., [7]EU:C:2011:620, body 148, 150 a 151). 22 Podla clánku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695 môze vysetrovatel rozhodnút, ze informácie môzu byt zverejnené, pretoze nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie, alebo preto, ze existuje prevazujúci záujem na ich zverejnení. V dôsledku toho záver, ze sporná informácia môze byt zverejnená, musí byt odôvodnený úvahami, ktoré vysetrovatela viedli k názoru, ze táto informácia bud nepredstavuje obchodné tajomstvo alebo inú dôvernú informáciu, alebo existuje prevazujúci záujem na jej zverejnení. 23 V tejto súvislosti skutocnost, ze odmietnutie dôvernosti je zalozené na jednom alebo niekolkých dôvodoch, pokial ide o sériu informácií, ktoré majú podla názoru vysetrovatela spolocné vlastnosti, nemá vplyv na úplnost odôvodnenia, ak napadnuté rozhodnutie umoznuje porozumiet dôvodom, na ktorých vysetrovatel zalozil svoje závery. Ak predmetné dôvody nie sú vo vztahu k jednej ci viacerým informáciám platné, bude spochybnená dôvodnost odôvodnenia, a nie jeho dostatocnost, ako podstatná formálna nálezitost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb., [8]EU:C:2001:178, bod 35). 24 V prejednávanej veci z odôvodnení 19 az 32 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vysetrovatel najskôr opísal urcité spolocné vlastnosti informácií I. a II. kategórie, z dôvodu ktorých nemôzu byt podla jeho názoru tieto informácie kvalifikované ako dôverné. Ide v prvom rade o skutocnost, ze predmetné informácie sú zo svojej povahy známe tretím osobám, v druhom rade, ze sa vztahujú k minulosti a v tretom rade, ze predstavujú samotnú podstatu protiprávneho správania. 25 V tejto súvislosti vysetrovatel preskúmal, ci napriek týmto vlastnostiam zalobkyna uviedla osobitné tvrdenia preukazujúce, ze predmetné informácie sú dôverné v tom zmysle, ze sú známe len obmedzenému poctu osôb, ze by ich zverejnenie mohlo spôsobit závaznú ujmu a ze je objektívne odôvodnená ochrana záujmov, ktoré by mohli byt zverejnením poskodené. V tejto súvislosti vysetrovatel dospel k záveru, ze jedine odôvodnenia 198, 208, 367, 383 a 393 az 397 rozhodnutia Autosklo obsahujú informácie, ktoré by nemali byt zverejnené (odôvodnenia 33 az 42 napadnutého rozhodnutia). 26 Nakoniec, pokial ide o informácie III. kategórie, vysetrovatel v odôvodneniach 46 a 47 napadnutého rozhodnutia uviedol, ze jedine odôvodnenia 98, 132, 160 a 163 a poznámky pod ciarou c. 282 a c. 410 rozhodnutia Autosklo obsahujú informácie, ktoré by s rozumnou pravdepodobnostou viedli k urceniu totoznosti fyzických osôb. Naopak ostatné odôvodnenia rozhodnutia Autosklo, ktoré podla zalobkyne obsahujú informácie III. kategórie, podla odôvodnenia 48 napadnutého rozhodnutia neobsahujú údaje, ktoré by s rozumnou pravdepodobnostou viedli k urceniu totoznosti fyzických osôb. 27 Kedze napadnuté rozhodnutie obsahuje takéto odôvodnenie, poskytuje tak Vseobecnému súdu, ako aj zalobkyni informácie, ktoré umoznujú zistit dôvody, preco sa vysetrovatel domnieval, ze sporné informácie sú nedôverné, ci uz sa tieto dôvody vztahovali ku konkrétnej informácii, alebo odkazovali na vlastnosti série informácií. Okolnost, ze vysetrovatel neuviedol samostatné posúdenie vo vztahu ku kazdému odôvodneniu rozhodnutia Autosklo dotknutému ziadostou zalobkyne, tak neznamená, ze je napadnuté rozhodnutie nedostatocne odôvodnené. Zalobkyna teda mohla úcinne spochybnit zákonnost rozboru uskutocneného vysetrovatelom a Vseobecný súd má k dispozícii dostatok informácií potrebných na svoje posúdenie. 28 Nakoniec výhrady vychádzajúce zo skutocnosti, ze neboli uvedené pouzité právne predpisy, ze uvedené dôvody nie sú prispôsobené vsetkým sporným informáciám, ze pojem skutocnosti zakladajúce porusenie nie je relevantný, ze informácie II. kategórie nie sú svojou povahou známe iným osobám, nez zalobkyni, a ze definície dôverného zaobchádzania nie sú v napadnutom rozhodnutí koherentné, sa týkajú materiálnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia a sú preskúmané v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu. 29 Pokial ide o výhradu, ze vysetrovatel neodpovedal na tvrdenie vychádzajúce z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, táto výhrada nie je dôvodná. Aj za predpokladu, ze by vysetrovatel bol povinný vykonat takéto preskúmanie, vysetrovatel túto povinnost splnil v odôvodneniach 14 a 15 napadnutého rozhodnutia, ked po prvé uviedol, ze prístup Komisie prijatý v rámci predchádzajúcich vysetrovaní môze byt zmenený v dôsledku nového uverejnenia úplnejsieho znenia rozhodnutia konstatujúceho porusenia a po druhé, ze nemozno predpokladat, ze by kazdý údaj vynechaný v uverejnenom znení takéhoto rozhodnutia predstavoval profesijné tajomstvo. Otázka, ci je toto odôvodnenie správne, spadá do oblasti dôvodnosti odôvodnenia a bude preskúmaná v rámci tretieho zalobného dôvodu. O výhrade zalozenej na pochybení vo vztahu k odôvodneniu 115 rozhodnutia Autosklo 30 Naopak, zdá sa, ze zalobkyna oprávnene spochybnuje skutocnost, ze vysetrovatel jej ziadost týkajúcu sa odôvodnenia 115 rozhodnutia Autosklo výslovne zamietol, hoci DG COMP tejto ziadosti uz vyhovelo. 31 Osobitne podla clánku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695 v prípade, ze dotknutý podnik "nesúhlasí so zverejnením informácií" môze vec postúpit vysetrovatelovi. Ak má Komisia v úmysle zverejnit takéto informácie, musí o nom informovat podnik v súlade s clánkom 8 ods. 1 toho istého rozhodnutia. Z týchto ustanovení vyplýva, ze právomoc vysetrovatela je obmedzená ziadostou, ktorá mu bola podaná, a nemôze spochybnit dôvody rozhodnutia prijatého DG COMP, ktorými sa vyhovelo ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 32 V prejednávanej veci pritom z odseku 4 listu Komisie z 1. februára 2012 vyplýva, ze DG COMP súhlasilo s tým, ze zo zverejneného znenia rozhodnutia Autosklo budú odstránené mená zákazníkov zalobkyne uvedené v odôvodnení 115 tohto rozhodnutia s cielom chránit totoznost urcitých clenov personálu zalobkyne. V tomto smere treba odmietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého bol názor vyjadrený v liste z 1. februára 2012 len predbezný a nemá vplyv na konecné rozhodnutie vysetrovatela. Ako uz bolo uvedené v bode 31 vyssie, vysetrovatel je zapojený len v prípade, ze podnik so zamýslaným zverejnením nesúhlasí. Naopak, ak sa neuvazuje o zverejnení, zapojenie vysetrovatela je bezpredmetné. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, list z 1. februára 2012 túto skutocnost ilustruje vo svojom odseku 9, v ktorom je zalobkyna vyzvaná, aby sa obrátila na vysetrovatela, ak nesúhlasí s rozsahom zamýslaného zverejnenia ("[s]hould you not agree with the scope of the disclosure as described in this letter"). 33 Hoci je pravda, ze zalobkyna zahrnula odôvodnenia 115 rozhodnutia Autosklo do svojich listov z 30. júna a 7. novembra 2011 urcených vysetrovatelovi, nemení to nic na tom, ze toto zahrnutie je spôsobené tým, ze DG COMP vyjadrilo súhlas s nezverejnením príslusnej casti uvedeného odôvodnenia 115 az v liste z 1. februára 2012, teda po tom, ako bola vec predlozená vysetrovatelovi. Napriek tejto situácii vysetrovatel výslovne zamietol ziadost o dôverné zaobchádzanie s odôvodnením 115 rozhodnutia Autosklo (odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia), hoci bol povinný konstatovat, ze DG COMP uz uvedenej ziadosti vyhovelo a túto otázku uz neposudzovat. 34 Napadnuté rozhodnutie treba v rozsahu, v akom zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie predlozenú zalobkynou vo vztahu k casti odôvodnenia 115 rozhodnutia Autosklo, zamietnut. V zostávajúcej casti sa prvý zalobný dôvod musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 339 ZFEÚ, clánku 28 nariadenia c. 1/2003 a clánku 8 rozhodnutia 2011/695 35 Podla zalobkyne pojem dôverné informácie zahrna obchodné tajomstvo, iné informácie, ktorých zverejnenie by vázne poskodilo obchodné záujmy podniku a nakoniec údaje osobnej povahy. Informácia je dôverná, ak je známa obmedzenému poctu jednotlivcov a jej zverejnenie by mohlo spôsobit ujmu. Informácia, ktorá splna tieto kumulatívne podmienky, môze byt zverejnená, len ak existuje prevazujúci záujem, ktorý musí byt potvrdený po zvázení záujmov v rámci restriktívneho výkladu. Vysetrovatel predtým, nez rozhodol o existencii prevazujúceho záujmu na zverejnení sporných údajov, vsak údajne nevykonal na základe stanovených kritérií konkrétne posúdenie toho, ci sú tieto údaje svojou povahou dôverné. 36 Pokial ide osobitne o informácie I. kategórie, zverejnenie rozhodnutia Autosklo v znení vyplývajúcom z napadnutého rozhodnutia by odhalilo v konsolidovanej forme hlavných zákazníkov zalobkyne, ako aj dotknuté modely vozidiel a diely dodávané v konkrétnych obdobiach. Sprístupnenie týchto informácií sa rovná zverejneniu zoznamu zákazníkov vrátane podrobností o vztahoch so zákazníkmi, teda dôverných informácií. Pokial by samotné disponovanie touto informáciou zákazníkmi zalobkyne stacilo na vylúcenie akejkolvek dôvernej povahy tejto informácie, nemohla by byt oznacená za dôvernú ziadna informácia týkajúca sa vztahu so zákazníkmi, co by bolo absurdné. To isté platí v prípade informácií vymenených medzi úcastníkmi kartelovej dohody. Pokial ide o informácie II. kategórie, zalobkyna tvrdí, ze obsahujú predovsetkým obchodné tajomstvo, ktoré nie je prístupné odborným kruhom. Vysetrovatel vsak neodôvodnil svoje posúdenie, podla ktorého sú tieto dôverné informácie týkajúce sa aj bezných obchodných vztahov, ako potvrdzuje odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia, známe iným osobám, nez zalobkyni. Odôvodnenie uvedené ako posledné je navyse protirecivé, lebo neumoznuje pochopit dôvod, z ktorého vysetrovatel vychádzal na úcely rozlísenia medzi informáciami, ktoré potrebujú ochranu ako dôverné informácie, a informáciami, ktoré mozno zverejnit. 37 Zalobkyna tiez spochybnuje, ze informácie I. a II. kategórie sa týkajú minulosti. Vsetci dotknutí zákazníci sú totiz este dnes jej zákazníkmi, pokial ide o modely vozidiel uvedené v rozhodnutí Autosklo. Posúdenia uvedené v odôvodnení 37 napadnutého rozhodnutia dokazujú, ze sprístupnenie informácií I. kategórie by spôsobilo ujmu. Navyse s ohladom na vlastnosti zmlúv o dodávkach, ktoré sú dohodnuté niekolko rokov vopred a plnené pocas dlhého obdobia, nemozno predpokladat, ze sú informácie II. kategórie, ktoré majú viac ako pät rokov zastarané, lebo ich zverejnenie by mohlo odhalit totoznost súcasných zákazníkov a trh vymedzený dvojstranným vyjednávaním. Zalobkyna okrem toho odkázala na osobitné dôvody preukazujúce, ze tieto informácie sú nadalej relevantné, a teda citlivé. Spolocné zverejnenie informácií I. a II. kategórie by tak verejnosti poskytlo mimoriadne detailný pohlad na súcasné vztahy zalobkyne s jej zákazníkmi, co uz bolo uznané v napadnutom rozhodnutí vo vztahu k niekolkým odôvodneniam rozhodnutia Autosklo. 38 Zalobkyna dodáva, ze napadnuté rozhodnutie naráza na ustálenú prax Komisie, pokial ide o dôverné zaobchádzanie s podobnými informáciami v minulosti, a narusuje uzitocný úcinok ustanovení týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom institúcií. 39 Zalobkyna okrem toho spochybnuje pouzitie pojmu skutocnosti zakladajúce porusenie vysetrovatelom v prejednávanej veci. Tento pojem podla zalobkyne zahrna konanie stretnutí kartelu, totoznost zúcastnených podnikov a typy vymienaných informácií, bez toho, aby bolo potrebné odkazovat na mená zákazníkov ci opis výrobkov konkrétne prejednávaných na kazdom stretnutí. V kazdom prípade, aj ak by boli informácie I. a II. kategórie povazované za informácie, na ktoré sa tento pojem vztahuje, aj tak by nestratili svoj dôverný charakter, lebo splnajú relevantné kritériá uvedené v bode 35 vyssie. Rozdielne zaobchádzanie na jednej strane v odôvodnení 207 a na druhej strane v odôvodnení 394 rozhodnutia Autosklo potvrdzuje odôvodnenost tohto prístupu a ukazuje aj, ze nemozno posúdit, ci sa tento pojem vztahuje na vsetky alebo len na niektoré z informácií I. a II. kategórie. V tejto súvislosti teda treba konstatovat nedostatok odôvodnenia. 40 Vysetrovatel tiez nesprávne uplatnil kritériá týkajúce sa profesijného tajomstva, pokial ide o informácie uvedené vo vyhlásení o zhovievavosti, ktorého dôverný charakter nemôze byt dotknutý zásadou otvorenosti konania Komisie, ani záujmami údajne poskodených osôb. 41 Zalobkyna napokon tvrdí, ze dôverné informácie mozno zverejnit, len ak je to nevyhnutné na úcely verejného záujmu alebo záujmu osôb poskodených porusením. V prejednávanej veci vsak nie je zverejnenie sporných dôverných informácií nevyhnutné na úcely sledovania týchto záujmov. Tieto informácie sa totiz netýkajú porusenia ako takého, o com svedcí skutocnost, ze vysetrovatel ziadosti zalobkyne vo vztahu k niektorým informáciám vyhovel. Okrem toho znenie uz zverejnené bez dôverných informácií umoznuje verejnosti oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých vychádza konanie Komisie a údajne poskodeným osobám uplatnit ich práva na príslusných súdoch. 42 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 30 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Komisia uverejní rozhodnutia, ktorými zistila porusenie a ukladá pokuty alebo pravidelné penále. Podla odseku 2 toho istého clánku uverejnenie obsahuje mená strán a obsah rozhodnutia, vrátane akýchkolvek ulozených pokút. Zohladnuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev. 43 Clánok 28 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze informácie získané podla clánkov 17 az 22 toho istého nariadenia sa pouzijú len na úcel, na ktorý boli získané a osoby pracujúce pre príslusné orgány nesmú zverejnit informácie, ktoré podliehajú profesijnému tajomstvu. 44 Z clánku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695 vyplýva, ze vysetrovatel môze rozhodnút, ze informácie môzu byt zverejnené, pretoze nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie alebo preto, ze existuje prevazujúci záujem na ich zverejnení. 45 Profesijné tajomstvo zahrna, okrem obchodného tajomstva, informácie, ktoré sú známe iba obmedzenému poctu osôb, a ich sprístupnenie môze spôsobit váznu ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám. Napokon je potrebné, aby si záujmy, ktoré by mohli byt poskodené sprístupnením takých informácií, objektívne zasluhovali ochranu. Posúdenie dôvernej povahy informácie teda vyzaduje vyvázenie medzi legitímnymi záujmami, ktoré bránia tomuto sprístupneniu, a vseobecným záujmom, ktorý vyzaduje, aby institúcie Únie pri výkone svojich cinností co mozno najviac respektovali zásadu otvorenosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, T-198/03, Zb., [9]EU:T:2006:136, body 29 a 71). 46 Samozrejme, podla bodu 75 rozsudku Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaného v bode 45 vyssie ([10]EU:T:2006:136), a bodu 64 rozsudku z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, (T-474/04, Zb., [11]EU:T:2007:306), v rozsahu, v akom je dôverný charakter urcitých informácií chránený výnimkou z práva na prístup k dokumentom stanovenou v clánku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([12]Ú. v. EÚ L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), je takáto ochrana relevantná na úcely posúdenia, ci Komisia dodrzala zákaz, ktorý sa na nu vztahuje na základe clánku 28 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, teda zákaz zverejnit informácie, ktoré podliehajú profesijnému tajomstvu. 47 Po vyhlásení týchto rozsudkov vsak Súdny dvor vylozil clánok 4 nariadenia c. 1049/2001 v tom zmysle, ze institúcie sú oprávnené opierat sa v tomto ohlade o vseobecné domnienky uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné pouzit podobné vseobecné úvahy. Tento výklad sa uplatní vtedy, ked právna úprava, ktorá upravuje konanie, stanovuje aj striktné pravidlá, pokial ide o zaobchádzanie s informáciami, ktoré boli získané alebo preukázané v rámci takého konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C-404/10 P, Zb., [13]EU:C:2012:393, body 108, 116 a 118). To je pritom presne prípad clánku 27 ods. 2 a clánku 28 nariadenia c. 1/2003 a clánkov 6, 8, 15 a 16 nariadenia (ES) c. 773/2004 Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] ([14]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), ktoré restriktívnym spôsobom upravujú pouzívanie dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 101 ZFEÚ (rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C-365/12 P, Zb., [15]EU:C:2014:112, bod 86). V tomto kontexte by zohladnenie clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 takým spôsobom, ze by sa Komisii zakázalo uverejnit akúkolvek informáciu, ku ktorej by mohla odmietnut prístup podla tohto ustanovenia s odkazom na vseobecnú domnienku, zbavilo clánok 30 nariadenia c. 1/2003 svojej podstaty. V dôsledku takéhoto prístupu by Komisia nemohla zverejnit ani podstatu svojho rozhodnutia, kedze toto nevyhnutne vychádza z informácií vo vysetrovacom spise. Okrem toho by jeho praktickým následkom bol aj prenos dôkazného bremena, ktoré v oblasti dôverného zaobchádzania zatazuje ziadatela o také zaobchádzanie, lebo by mu postacovalo odvolat sa na vseobecnú domnienku, ktorej sa institúcie môzu dovolávat za vyssie opísaných podmienok, a prakticky Komisiu prinútit, aby preukázala, ze spornú informáciu môze zahrnút do uverejnenej verzie svojho rozhodnutia. Skutocnost, ze Komisia môze pri posudzovaní ziadosti o prístup ku vsetkým dokumentom oznaceným vseobecným spôsobom a nachádzajúcim sa vo vysetrovacom spise uplatnit vseobecnú domnienku vychádzajúcu z ochrany niektorého zo záujmov uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EnBW, uz citovaný, [16]EU:C:2014:112, body 65 az 69), teda nijako neprejudikuje rozsah zverejnenia, ku ktorému môze táto institúcia v rámci clánku 30 nariadenia c. 1/2003 pristúpit. 48 V prejednávanej veci, pokial ide o informácie I. kategórie, vysetrovatel pripomenul, ze sa týkali mien zákazníkov, názvov a opisu výrobkov a vsetkých ostatných informácií, ktoré umoznujú urcit totoznost zákazníka (odôvodnenie 21 napadnutého rozhodnutia). 49 Pritom treba uviest, ze v prvom rade sú tieto informácie svojou povahou známe tretím osobám. Navyse rozhodnutie Autosklo neobsahuje zoznam zákazníkov alebo distribútorov, ale vymenúva zákazníkov v rámci opisu porusenia. Totoznost zákazníka výrobcu automobilového skla okrem toho prestáva byt dôvernou z dôvodu uvedenia tohto výrobcu na instalovanom skle (odôvodnenia 22 az 24 napadnutého rozhodnutia). 50 V druhom rade, kedze predmetné informácie sa týkali skutocností, ku ktorým doslo pred 3. septembrom 2002, nemohli byt uz kvalifikované ako dôverné, pokial by sa nepreukázalo, ze napriek tomu, ze sa týkajú minulosti, aj nadalej ide o zásadné prvky obchodného postavenia zalobkyne. Pritom vseobecný opis trhu s autosklom s jeho dlhodobými zmluvami, ani tvrdená moznost zovseobecnit údaje o cenách vztahujúcich sa k minulosti nemôzu popriet úcinky plynutia casu v prejednávanej veci (odôvodnenia 25 az 28 napadnutého rozhodnutia). 51 V tretom rade vysetrovatel zdôraznil záujem poskodených osôb na uplatnení ich práv voci osobám, ktoré sa dopustili porusenia, a v tejto súvislosti pripomenul, ze informácie I. kategórie patria do kategórie skutocností zakladajúcich uvedené porusenie (odôvodnenie 29 posledná veta az odôvodnenie 31 napadnutého rozhodnutia). 52 Pokial ide o informácie II. kategórie, vysetrovatel pripomenul, ze tieto informácie obsahujú mnozstvá dodaných dielov, pridelovanie kvót kazdému výrobcovi automobilov, dohody o cenách, ich výpocet a zmeny a nakoniec údaje a percentuálne podiely v rámci pridelovania zákazníkov medzi úcastníkmi kartelu (odôvodnenie 21 napadnutého rozhodnutia). 53 V tejto súvislosti podla odôvodnení 22 az 31 napadnutého rozhodnutia charakterizujú tie isté skutocnosti tak informácie I. kategórie opísané v bodoch 49 az 51 vyssie, ako aj informácie II. kategórie. 54 Z toho podla odôvodnenia 32 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze s ohladom na ich vseobecnú povahu nemôzu byt informácie I. a II. kategórie kvalifikované ako utajené, ani ako dôverné. Za týchto podmienok by sa mohlo s informáciami zaobchádzat dôverne, len ak existujú osobitné skutocnosti, ktoré preukazujú splnenie podmienok uvedených v bode 45 vyssie. Po preskúmaní existencie takýchto skutocností dospel vysetrovatel k záverom uvedeným v bodoch 25 a 26 vyssie. 55 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, toto posúdenie je správne. 56 Pokial totiz ide o informácie I. kategórie, nemozno pripustit, ze totoznost zákazníkov zalobkyne predstavuje informáciu známu obmedzenému poctu osôb. V tomto smere treba v prvom rade uviest, ze kedze sama zalobkyna v rámci tajných dohôd oznámila zoznam svojich zákazníkov svojim konkurentom, predmetné zverejnenie len poskytne jej zákazníkom moznost zistit totoznost ostatných zákazníkov zalobkyne. Pritom, ako uviedol vysetrovatel, podla zvykov, ktoré prevládajú na trhu s autosklom, je na skle zabudovanom do vozidla viditelne oznacený jeho obchodný pôvod, takze konkrétny model vozidla mozno spojit s dodávatelom skla. V tomto ohlade tvrdenie predlozené zalobkynou na pojednávaní, ze predmetný údaj neposkytuje informácie o totoznosti vsetkých dodávatelov skla urcitého modelu vozidla, nie je relevantný. Informácia, proti ktorej zverejneniu zalobkyna namieta, sa totiz konkrétne týka skutocnosti, ze zalobkyna dodávala sklo pre urcité znacky alebo modely vozidiel. Nedotýka sa otázky, ci pre tie isté znacky alebo modely dodávali sklá iní výrobcovia autoskla. 57 Napokon mozno pochybovat o tom, ze by bolo vyhotovenie zoznamu modelov vozidiel, pre ktoré zalobkyna dodávala sklo pocas urcitého obdobia, spojené s podstatnými praktickými prekázkami danými mnozstvom modelov vozidiel v obehu. Aj keby totiz takéto prekázky existovali, nemozno ich precenovat, lebo specializované kruhy výrobcov automobilov sú dostatocne skúsené, aby na základe údaju vyznaceného na zabudovanom skle mohli dospiet ku správnym vseobecným záverom. Z odôvodnení 76 az 86 rozhodnutia Autosklo a predovsetkým z odôvodnení 77, 78 a 85 vyplýva, ze trh s autosklom sa vyznacuje takou mierou transparentnosti, ze túto informáciu nemozno kvalifikovat ako dôvernú. 58 Okrem toho je správne aj konstatovanie vysetrovatela, podla ktorého sa dotknuté informácie týkajú minulosti. Osobitne nie sú ani tajné, ani dôverné informácie, ktoré takými boli, ale sú staré viac ako pät rokov, a preto sa musia povazovat za historické, ibaze by výnimocne zalobkyna preukázala, ze tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia alebo obchodného postavenia dotknutej tretej osoby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. mája 2012, Spira/Komisia, T-108/07, [17]EU:T:2012:226, bod 65 a citovanú judikatúru). Kedze informácie I. kategórie sú staré viac ako pät rokov od zverejnenia napadnutého rozhodnutia, majú skutocne povahu informácií vztahujúcich sa k minulosti, pricom zalobkyna nepreukázala, ze v dôsledku jej súcasného obchodného postavenia je nevyhnutné zaobchádzat s nimi dôverne vzhladom na posúdenia uvedené v bodoch 56 a 57 vyssie. 59 Nakoniec v súlade s analýzou vysetrovatela má Komisia právo, ak dodrzí profesijné tajomstvo, zohladnit záujem osôb poskodených porusením tým, ze ulahcí ich kroky smerujúce k náprave ich ujmy, co predstavuje súcast politiky hospodárskej sútaze. Komisia teda môze uverejnit úplnejsiu verziu svojho rozhodnutia, nez je potrebné minimum vyzadované podla clánku 30 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, [18]EU:T:2006:136, body 78 a 79). 60 Pokial ide o informácie II. kategórie, treba uviest, ze posúdenie vysetrovatela, podla ktorého sú tieto informácie svojou povahou známe tretím osobám, je správne. Je pravda, ze na informácie o cenách dohodnutých s kazdým zákazníkom, o mnozstve dodaných dielov a o podrobnostiach obchodnej politiky vyjadrenej v dohodách o predaji sa v zásade vztahuje obchodné tajomstvo. V prejednávanej veci sa vsak zalobkyna rozhodla oznámit tieto informácie práve osobám a subjektom, vo vztahu ku ktorým ich treba povazovat za tajné. Predovsetkým tieto osoby a subjekty sú práve vdaka svojmu postaveniu, ako konkurenti zalobkyne, schopní vyuzit predmetné tajomstvo s cielom spôsobit jej ujmu tým, ze ich zohladnia v rámci svojej obchodnej politiky. Ako pritom tvrdí Komisia, zalobkyna sa rozhodla odtajnit tieto informácie tým, ze ich oznámila svojim konkurentom výmenou za protiprávnu dohodu o ich budúcom fungovaní. Táto dohoda má odstránit neistotu vyplývajúcu z konkurencného prostredia danú práve tajnostou tohto typu informácií, osobitne vo vztahu ku konkurentom. V dôsledku toho zalobkyna neoprávnene tvrdí, ze zverejnenie predmetných informácií v rozhodnutí Autosklo bude viest k bezdôvodnému rozsíreniu okruhu osôb disponujúcich týmito informáciami, lebo práve zalobkyna sa o tieto informácie delila so svojimi hlavnými konkurentmi. V tomto kontexte sa riziko, ze sa predmetné informácie dostanú do rúk jej konkurentov, stalo bezpredmetným v dôsledku vlastného konania zalobkyne. Kedze okrem toho siroká verejnost nemá prostriedky na poskodzovanie obchodných záujmov zalobkyne, je skutocnost, ze predmetné informácie budú verejne dostupné, právne bezvýznamná. 61 Okrem toho, ako uviedol vysetrovatel v odôvodneniach 30 a 31 napadnutého rozhodnutia, kedze predmetné informácie neboli len predmetom diskusií medzi konkurentmi, ale tiez výsledkom týchto diskusií, ako napríklad dohodnuté ceny alebo kvóty v rámci pridelovania, tieto informácie predstavujú samotnú podstatu porusenia. Predmetné informácie teda vychádzajú z kontextu vylucujúceho tajnost vo vztahu ku konkurentom, ako ju ukladá clánok 101 ZFEÚ, a existovali teda vdaka tomuto neutajeniu. V dôsledku toho hodnota týchto informácií pre zalobkynu spocívala práve v skutocnosti, ze vyplývali z dohody odstranujúcej neistotu, ktorá existuje v systéme hospodárskej sútaze stanovenom v Zmluve. Vysetrovatel sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zdôraznil, ze tieto informácie svojou povahou predstavujú samotnú podstatu porusenia, aby tak vylúcil, ze boli známe obmedzenému poctu jednotlivcov. 62 Toto obmedzenie profesijného tajomstva sa odráza tiez v clánku 39 Dohody o obchodných aspektoch práv dusevného vlastníctva, ktorá tvorí prílohu 1C Dohody o zalození Svetovej obchodnej organizácie podpísanej 15. apríla 1994 v Marakési a ktorá bola schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spolocenstva, pokial ide o zálezitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 - 1994) ([19]Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd.11/021, s. 80). Podla tohto ustanovenia clenské státy WTO sú povinné v súlade s príslusnými pravidlami chránit "nezverejnené informácie" pod podmienkou, ze tieto informácie: -- sú tajné v tom zmysle, ze nie sú ako celok alebo presná zostava a súhrn jej castí vseobecne známe alebo bezne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa bezne zaoberajú príslusným druhom informácií, -- majú obchodnú hodnotu z dôvodu svojho utajenia a -- osoby, ktoré ich majú právoplatne vo svojej drzbe, uskutocnili za daných okolností primerané kroky, aby ich udrzali v tajnosti. 63 Hoci je pravda, ze toto ustanovenie sa týka dusevného vlastníctva, nemení to nic na tom, ze vyjadruje myslienku, podla ktorej sa má dôvernost posudzovat s ohladom na kruhy, ktoré sa príslusným druhom informácií bezne zaoberajú. 64 Zalobkyna pritom tým, ze uvedené informácie oznámila svojim konkurentom, odhalila tieto informácie práve osobám, ktoré sú v rámci podniku, do ktorého patria, zodpovedné za spracovanie predmetných informácií. Zalobkyna navyse uz z povahy veci nevynalozila ziadne úsilie ochránit tajnost týchto informácií voci osobám, vo vztahu ku ktorým majú tieto informácie ostat dôverné (pozri body 60 a 61 vyssie). 65 S ohladom na predchádzajúci rozbor nemozno pripustit, ze by predmetné informácie boli známe len obmedzenému poctu osôb v zmysle judikatúry citovanej v bode 45 vyssie. Tvrdenia zalobkyne, podla ktorých, po prvé sú predmetné informácie známe len obmedzenému poctu osôb a po druhé kritérium pouzité vysetrovatelom vztahujúce sa k tomu, ze okolnost, ze tieto informácie odhalujú skutocnosti zakladajúce porusenie, nie je relevantné, musia byt teda zamietnuté. 66 Treba tiez zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze zverejnené ceny môzu byt na základe extrapolácie pouzité na urcenie výsky súcasných cien. Bez ohladu na to, ze toto málo pravdepodobné tvrdenie nie je podlozené vzhladom na zastaranost týchto cien (pozri bod 58 vyssie), treba pripomenút, ako bolo uvedené v odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia, ze tieto ceny boli vytvorené v rámci tajných dohôd medzi hlavnými výrobcami autoskla. Kedze nebolo osobitne vysvetlené, aký význam by mohol mat tento typ informácií v rámci snahy odvodit od nich výsku súcasných cien, musí byt toto tvrdenie zalobkyne zamietnuté. 67 Prístup vysetrovatela vo vztahu k informáciám, s ktorými odmietol zaobchádzat dôverne, je navyse v súlade s jeho úvahami týkajúcimi sa informácií, ktoré si podla jeho názoru zasluhovali ochranu. 68 Osobitne treba uviest, ze z odôvodnenia 37 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokial ide o informácie I. kategórie, vysetrovatel súhlasil s utajením odkazu na výrobcov automobilov a dva modely vozidiel urcitej znacky, aby bola chránená informácia, ze jeden z týchto modelov "predstavoval trh, ktorý nie je pre [zalobkynu] ziskový" a ze zalobkyna "bola evidentne spokojná, ze sa ho zbavila". Najmä vzhladom na to, ze toto posúdenie, ktoré prinálezí Komisii a zjavne nebolo známe iným osobám, nez zalobkyni, uz bolo zverejnené v predbeznom znení rozhodnutia Autosklo, a jeho utajenie sa teda stalo bezpredmetným, vysetrovatel súhlasil s utajením odkazov na výrobcov, znacku a modely vozidiel uvedené v odôvodnení 394 tohto rozhodnutia. Aby vysetrovatel zachoval uzitocný úcinok tohto utajenia, súhlasil tiez s utajením tých istých údajov uvedených v odôvodneniach 383, 393, 396 a 397 rozhodnutia Autosklo. Z tých istých dôvodov vysetrovatel súhlasil so skrytím mien výrobcov automobilov a názvov modelov vozidiel v odôvodneniach 367 a 395 rozhodnutia Autosklo, ktoré obsahujú posúdenie Komisie v súvislosti s technickými problémami s urcitými sklenenými výplnami, so skutocnostou, ze tieto výplne neboli medzi výrobcami populárne, a skutocnostou, ze niektoré uplatnované ceny viedli k stratám. 69 Dalej, pokial ide o informácie II. kategórie, vysetrovatel súhlasil v odôvodneniach 35 a 36 napadnutého rozhodnutia s utajením konkrétnych sadzieb zliav z cien uvedených v odôvodneniach 104, 134, 198, 208, 323 a 344, ako aj v poznámke pod ciarou c. 294 rozhodnutia Autosklo, lebo zlavy toho istého druhu sú poskytované dodnes. Za týchto podmienok je názor vysetrovatela v súlade s výnimkou, podla ktorej môzu byt informácie, ktoré sa v zásade týkajú minulosti, povazované za dôverné, pokial stále predstavujú podstatné prvky obchodného postavenia osoby, ktorá ziada o dôverné zaobchádzanie, alebo obchodného postavenia dotknutej tretej osoby (pozri bod 58 vyssie). 70 Zalobkyna teda nemôze z týchto posúdení odvodit uzitocné tvrdenie, aby zneplatnila závery vysetrovatela týkajúce sa dôvernej povahy informácií I. a II. kategórie. 71 Vzhladom na predchádzajúcu analýzu vysetrovatel vo vztahu k informáciám II. kategórie správne odkázal na moznost Komisie zohladnit záujem osôb poskodených porusením tým, ze ulahcí ich kroky smerujúce k náprave ich ujmy (pozri bod 59 vyssie). 72 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ze napadnuté rozhodnutie naráza na ustálenú prax Komisie, pokial ide o dôverné zaobchádzanie s podobnými informáciami v minulosti a narusuje uzitocný úcinok ustanovení týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom institúcií, tieto tvrdenia budú preskúmané v rámci posúdenia tretieho, stvrtého a siesteho zalobného dôvodu (pozri body 77, 78 a 89 dalej). 73 Napokon, kedze prejednávaná vec sa netýka informácií poskytnutých v rámci oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([20]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155), tvrdenie zalobkyne, ze vysetrovatel nesprávne uplatnil kritériá týkajúce sa profesijného tajomstva, pokial ide o informácie uvedené vo vyhlásení o zhovievavosti, je neúcinné, hoci vysetrovatel strucne a vseobecne v odôvodnení 29 napadnutého rozhodnutia odkázal na program zhovievavosti. 74 Za týchto podmienok treba zamietnut tvrdenia zalobkyne v rozsahu, v akom sa týkajú tohto typu informácií a v dôsledku toho zamietnut druhý zalobný dôvod. O tretom a stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady legitímnej dôvery 75 Zalobkyna uvádza, ze Komisia zmenou svojej politiky zverejnovania dôverných informácií vo vztahu k praxi, ktorú v konkrétnych a obdobných prípadoch uplatnovala v minulosti, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Okrem toho nedoslo k ziadnej zmene legislatívneho, ci regulacného rámca, ktorá by tento nový prístup odôvodnovala. 76 Ustálená prax Komisie spocívajúca v ochrane takých dôverných informácií, ako sú informácie, ktoré patria do I. a II. kategórie, vyvolala u zalobkyne legitímnu dôveru. Zalobkyna sa teda môze dovolávat vo svoj prospech zásady legitímnej dôvery s ohladom na nezverejnenie týchto informácií, ktoré v súlade s nariadením c. 1/2003 predstavujú profesijné tajomstvo. 77 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ako bolo uvedené v bode 59 vyssie, ze Komisia je oprávnená v rámci svojich právomocí v oblasti vykonávania práva hospodárskej sútaze v Únii zverejnit v súlade s pravidlami upravujúcimi ochranu profesijného tajomstva pripomenutými v bodoch 42 az 47 vyssie, znenie svojich rozhodnutí, ktoré je úplnejsie, nez minimum vyzadované v clánku 30 nariadenia c. 1/2003. Rovnako ako v prípade vseobecnej výsky pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb., [21]EU:C:1983:158, bod 109), má tak Komisia právo prispôsobit svoj prístup v oblasti zverejnovania svojich rozhodnutí potrebám svojej politiky hospodárskej sútaze. Úlohou dohladu, ktorú Komisii zverujú clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 102 ZFEÚ, totiz nezahrna len povinnost vyhladávat a potlácat jednotlivé porusenia, ale rovnako obsahuje aj povinnost uskutocnovat vseobecnú politiku s cielom uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [22]EU:C:2005:408, bod 170). Aj keby sa teda v napadnutom rozhodnutí prejavila zmena prístupu Komisie, pokial ide o mieru podrobnosti zverejnenia znenia rozhodnutia Autosklo vo vztahu k predchádzajúcim prípadom, len táto skutocnost by vzhladom na rozbor venovaný druhému zalobnému dôvodu nemohla ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 78 Ako okrem toho z posúdenia uskutocneného v rámci druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze informácie I. a II. kategórie nepredstavujú profesijné tajomstvo. V rozsahu, v akom zalobkyna vo svoj prospech uplatnuje zásadu ochrany legitímnej dôvery zalozenej na dôvernosti týchto informácií, vychádza preto jej tvrdenie z chybného predpokladu. Okrem toho, pokial treba tvrdeniu zalobkyne rozumiet tak, ze sa odvoláva na zásadu ochrany legitímnej dôvery nezávisle od dôvernej povahy týchto informácií, treba dospiet k záveru, ze s ohladom na právomoc Komisie prispôsobit svoj prístup potrebám politiky hospodárskej sútaze, ktorej uskutocnovanie v Únii je jej úlohou, nemôzu podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k prijatiu rozhodnutia, ktoré má byt zverejnené na základe clánku 30 nariadenia c. 1/2003, nadobudnút takúto dôveru, pokial ide o mieru podrobnosti nedôverných informácií, ktoré sa majú zverejnit (pozri analogicky rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, [23]EU:C:2005:408, body 171 az 173, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb., [24]EU:C:2006:328, bod 22). 79 V dôsledku toho treba tretí a stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad upravujúcich ochranu totoznosti jednotlivcov 80 Zalobkyna s ohladom na posúdenie vysetrovatela, pokial ide o informácie I. kategórie, tvrdí, ze predmetom napadnutého rozhodnutia je zverejnenie informácií umoznujúcich urcit totoznost niektorých z jej zamestnancov, a to vdaka údaju o pracovných pozíciách zastávaných týmito zamestnancami a odkazu na mená ich zákazníkov. Okrem toho zverejnenie rozhodnutia Autosklo v znení vyplývajúcom z napadnutého rozhodnutia tiez mohlo viest k nesprávnemu urceniu totoznosti a narusit tak vzájomnú dôveru, na ktorej musia byt zalozené vztahy medzi personálom zalobkyne a jej zákazníkmi. Komisia pritom nevysvetluje, pre prípad, ze by nemohla zverejnit mená zákazníkov z dôvodu, ze by toto zverejnenie mohlo zjednodusit nepriamu identifikáciu clenov personálu zalobkyne zapojených do porusenia, v com by bola narusená moznost osôb údajne poskodených porusením podat súkromnoprávnu zalobu proti tomuto konaniu zalobkyne. 81 V tomto ohlade treba zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého zalobkyna nie je oprávnená uplatnit tvrdenia zalozené na záujme svojich zamestnancov. Clánok 8 rozhodnutia c. 2011/695 totiz takéto obmedzenie vo vztahu k správnemu konaniu nestanovuje, takze zalobkyna má v tomto ohlade právo spochybnit zákonnost posúdenia vysetrovatela. 82 Nakoniec treba uviest, ze ked Komisia zverejní rozhodnutie urcené podniku zapojenému do tajných dohôd s jeho konkurentmi, zákazníci dotknutého podniku z toho nevyhnutne odvodia, ze niektorí jeho zamestnanci sa podielali na výmene informácií alebo uzatváraní predmetných dohôd. Je tiez nevyhnutné, ze títo zákazníci budú predpokladat, ze daní zamestnanci sú zodpovední za obchodné vztahy s nimi. Zákazníci k týmto záverom dospejú, aj ak Komisia zverejní extrémne strucné znenie svojho rozhodnutia, v ktorom budú zverejnené len mená osôb, ktorým je rozhodnutie urcené, odkaz na dotknuté výrobky a vseobecný opis porusenia. Zalobkyna teda nemôze ziadat, aby boli odkazy na jej zákazníkov v zverejnenom znení rozhodnutia Autosklo vynechané z dôvodu, ze by uvedení zákazníci mohli z tohto znenia odvodit mená fyzických osôb zúcastnených na protisútazných dohodách. 83 Okrem toho zalobkyna nesprávne uvádza stratu dôvery jej zákazníkov vo vztahu k niektorým clenom jej personálu, ktorá by mohla byt spôsobená zverejnením rozhodnutia Autosklo v znení vyplývajúcom z napadnutého rozhodnutia. Po prvé v rozsahu, v akom by doslo k takejto strate dôvery, by sa tak stalo v dôsledku protisútazného konania zalobkyne, ktoré malo zo svojej podstaty za ciel poskodit financné záujmy jej zákazníkov. Po druhé zákazníci zalobkyne budú predpokladat, ze osoby zodpovedné za vztah s nimi boli zapojené do tajných dohôd bez ohladu na to, ci Komisia mená daných zákazníkov zverejní, ci nie. Kedze, ako zdôraznuje sama zalobkyna, jej zákazníci poznajú urcité podrobnosti jej vnútornej organizácie, najmä mená osôb, ktoré mali týchto zákazníkov na starosti, takze zákazníci budú mat voci niektorým zodpovedným osobám podozrenia, nezávisle od rozsahu sporného zverejnenia. Po tretie v rozsahu, v akom zalobkyna vyjadruje svoje znepokojenie pokial ide o nesprávne urcenie totoznosti, stací uviest, ze vynechanie mien jej zákazníkov by neznízilo moznost takéhoto nesprávneho urcenia totoznosti. Najmä odkaz na mená zákazníkov v rámci opísania nadviazania kontaktu s konkurentmi objasnuje, ze tento kontakt sa týkal jedného alebo niekolkých konkrétnych zákazníkov. Neuvedenie nijakého mena daného zákazníka ci zákazníkov alebo daného modelu ci modelov totiz bude viest k tomu, ze vsetci zákazníci zalobkyne budú z úcasti na takomto kontakte podozrievat osobu zodpovednú za ich zálezitosti. V tejto súvislosti môze konkrétny odkaz na daného zákazníka ci zákazníkov zmiernit neistotu a podozrenia, ktoré by vyplývali z neuvedenia akéhokolvek mena v zverejnenom znení rozhodnutia Autosklo. 84 V tejto súvislosti vysetrovatel správne v odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia uviedol, ze by mali byt utajené len informácie umoznujúce urcit totoznost jednotlivca s dostatocnou presnostou. Z odôvodnenia 47 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze podla vysetrovatela je to tak v prípade odkazov na meno, pracovné miesto a prípadne telefónne císlo jednotlivca, spolocne s menami zákazníkov, ktoré mal tento jednotlivec na starosti. V takomto prípade vysetrovatel súhlasil s utajením mena a pracovného miesta a s tým, ze ak pracovné miesto uz bolo zverejnené v znení rozhodnutia Autosklo bez dôverných údajov, bolo potrebné skryt meno daného zákazníka. 85 Naopak, ako uviedol vysetrovatel, nemôzu byt z dôvodov ochrany totoznosti jednotlivcov skryté informácie uvedené v bodoch odôvodnenia a poznámkach pod ciarou rozhodnutia Autosklo uvedené v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia. Tieto informácie totiz odkazujú na diskusie medzi konkurentmi o urcitých zákazníkoch a modeloch, bez uvedenia mien ci pracovného miesta zúcastnených osôb. V tejto súvislosti by skrytie mien dotknutých zákazníkov nemohlo oslabit podozrenie, ktoré by mohli mat zákazníci zalobkyne vzhladom na totoznost zúcastnených osôb. 86 Preto je potrebné piaty zalobný dôvod zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a zásad upravujúcich prístup verejnosti k dokumentom institúcií 87 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vyvoláva dôsledky, ktoré idú nad rámec toho, co je nevyhnutné na ochranu záujmov osôb, ktoré sa chcú dovolávat jej zodpovednosti pred vnútrostátnymi súdmi. Kedze zverejnenie sporných informácií by znacne poskodilo obchodné záujmy zalobkyne a urcitých fyzických osôb, bolo by v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi prístup verejnosti k vysetrovaciemu spisu. Okrem toho vnútrostátne súdy sú vhodným miestom na riesenie otázok spojených so zverejnením sporných informácií. 88 V tomto ohlade treba pripomenút, ze z dôvodov uvedených v rámci druhého zalobného dôvodu nepredstavujú sporné informácie profesijné tajomstvo. Komisia ich teda môze uviest vo verejnom znení jej rozhodnutia, aj ak sa nepreukázalo, ze toto zahrnutie je nevyhnutné na úcely podania zaloby osobami poskodenými porusením na súd. Okrem toho nemozno vázne spochybnit, ze zverejnenie predmetných informácií prispieva k lepsej súdnej ochrane osôb poskodených konaním osôb, ktorým je rozhodnutie Autosklo urcené. Zverejnenie tohto rozhodnutia pritom spadá do právomocí Komisie na základe clánku 30 nariadenia c. 1/2003 bez toho, aby táto skutocnost bolo akokolvek ovplyvnená tým, ze prístup k sporným informáciám môze byt upravený v rámci konania pred vnútrostátnymi súdmi. 89 Pokial ide nakoniec o argument vychádzajúci z ustanovení upravujúcich prístup verejnosti k vysetrovaciemu spisu, stací uviest, ze tieto pravidlá sa týkajú prístupu k dokumentom, ktoré sú súcastou vysetrovacieho spisu. Z dôvodov uvedených v bode 47 vyssie sa tieto pravidlá nevztahujú na zverejnenie rozhodnutia, ktoré Komisia prijala v nadväznosti na toto vysetrovanie. Uvedené tvrdenie teda treba, tak ako aj siesty zalobný dôvod, zamietnut. 90 S ohladom na predchádzajúce úvahy treba ciastocne zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka ziadosti zalobkyne, ktorá sa vztahuje k odôvodneniu 115 rozhodnutia Autosklo (pozri body 30 az 34 vyssie) a vo zvysnej casti zalobu zamietnut. O trovách 91 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 92 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhom. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie C(2012) 5718 final zo 6. augusta 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala Pilkington Group Ltd na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/39.125 - Autosklo), sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka ziadosti spolocnosti Pilkington Group týkajúcej sa odôvodnenia 115 rozhodnutia K (2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Pilkington Group je povinná nahradit trovy konania. Papasavvas Forwood Bieliunas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4E2bAO/L90699-2856TMP.html#t-ECR_62012TJ0462_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:162:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:008:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A393&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A226&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:336:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///tmp/lynxXXXX4E2bAO/L90699-2856TMP.html#c-ECR_62012TJ0462_SK_01-E0001