ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 19. januára 2016 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh projektov týkajúcich sa rozvádzacov izolovaných plynom -- Rozhodnutie prijaté po ciastocnom zrusení pôvodného rozhodnutia Vseobecným súdom -- Pokuty -- Právo na obhajobu -- Povinnost odôvodnenia -- Rovnost zaobchádzania -- Východisková suma -- Podiel na vzniku porusenia" Vo veci T-404/12, Toshiba Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: J. MacLennan, solicitor, A. Schulz a S. Sakellariou, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 4381 z 27. júna 2012, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007, týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (teraz clánok 101 ZFEÚ) a clánku 53 Dohody o EHP, v casti, v ktorej bolo urcené spolocnostiam Mitsubishi Electric Corp. a Toshiba Corp. (vec COMP/39.966 - Rozvádzace izolované plynom - Pokuty) a subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyna) a E. Buttigieg, tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. apríla 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Toshiba Corp., je japonská spolocnost, ktorá pôsobí v rôznych odvetviach, najmä v odvetví rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"). Od októbra 2002 do apríla 2005 vykonávala svoju cinnost v odvetví RIP v rámci spolocného podniku TM T&D Corp., ktorý vlastnila v rovnakom podiele so spolocnostou Mitsubishi Electric Corp. (dalej len "Melco") a ktorý bol zrusený v roku 2005. 2 Dna 24. januára 2007 prijala Komisia Európskych spolocenstiev rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "rozhodnutie z roku 2007"). 3 V rozhodnutí z roku 2007 Komisia konstatovala, ze jediné a pokracujúce porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore existovalo na trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) s RIP od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 a subjektom, ktorým bolo uvedené rozhodnutie urcené, európskym a japonským výrobcom RIP, ulozila pokuty, ktorých výska bola vypocítaná podla metodiky uvedenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([2]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút") ako aj v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 4 Porusenie, ktorého sa týka rozhodnutie z roku 2007, zahrna tri hlavné prvky: -- dohodu podpísanú vo Viedni 15. apríla 1988 (dalej len "dohoda GQ"), ktorej predmetom je rozdelovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni podla dohodnutých pravidiel, aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce do velkej miery ich odhadované historické podiely na trhu; dohoda, ktorá sa uplatnovala celosvetovo okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy, spocívala v pridelovaní "spolocnej japonskej kvóty" japonským výrobcom a "spolocnej európskej kvóty" európskym výrobcom, -- paralelnú dohodu (dalej len "spolocná dohoda"), na základe ktorej na jednej strane projekty RIP v Japonsku a v krajinách európskych clenov kartelu boli vyhradené jednotlivým japonským a európskym clenom kartelu a na druhej strane projekty RIP v iných európskych krajinách boli tiez vyhradené európskej skupine, kedze japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladat ponuky na projekty RIP v Európe; pricom v kazdom prípade výmenou za túto dohodu sa takéto projekty museli oznamovat japonskej skupine a byt zahrnuté do "spolocnej európskej kvóty" stanovenej dohodou GQ, -- dohodu podpísanú vo Viedni 15. apríla 1998 s názvom "E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement" (dalej len "dohoda EQ"), ktorú podpísali clenovia európskej skupiny výrobcov a ktorej predmetom bolo rozdelovanie projektov RIP pridelených uvedenej skupine na základe dohody GQ. 5 V clánku 1 rozhodnutia 2007 Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnila na porusení v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. 6 Za porusenie konstatované v clánku 1 rozhodnutia bola v clánku 2 rozhodnutia zalobkyni ulozená pokuta vo výske 90900000 eur, z ktorých mala 4650000 eur zodpovedajúcich poruseniu, ktorého sa dopustila TM T & D, zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Melco. 7 Dna 18. apríla 2007 podala zalobkyna zalobu proti rozhodnutiu z roku 2007. 8 Rozsudkom z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([4]T-113/07, Zb., [5]EU:T:2011:343), Vseobecný súd na jednej strane zamietol zalobu zalobkyne v rozsahu, v akom sa týkala zrusenia clánku 1 rozhodnutia z roku 2007. Na druhej strane vsak zrusil clánok 2 písm. h) a i) rozhodnutia z roku 2007 v rozsahu, v akom sa týkal zalobkyne z dôvodu, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze si pri výpocte výsky pokuty v prípade zalobkyne zvolila referencný rok, ktorý sa odlisoval od referencného roka zvoleného v prípade európskych výrobcov, ktorí sa zúcastnili na porusení. 9 Dna 23. septembra 2011 podala zalobkyna odvolanie na Súdny dvor proti rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovanému v bode [6]8 vyssie ([7]EU:T:2011:343). 10 Dna 15. februára 2012 zaslala Komisia zalobkyni list s opisom skutocností, z ktorého vyplývalo, ze má v úmysle prijat nové rozhodnutie, ktorým jej ulozí pokutu (dalej len "opis skutocností"). Komisia uviedla skutocnosti, ktoré boli podla nej relevantné na úcely výpoctu výsky tejto pokuty, vzhladom na rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode [8]8 vyssie ([9]EU:T:2011:343). 11 V dnoch 7. a 23. decembra 2012 predlozila zalobkyna svoje pripomienky k opisu skutocností. 12 Dna 12. júna 2012 sa uskutocnilo stretnutie medzi zástupcami zalobkyne a tímom Komisie povereným vecou. 13 Rozhodnutím Komisie C(2012) 4381 z 27. júna 2012, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie z roku 2007, pokial ide o spolocnost Melco a zalobkynu (vec COMP/39.966 - Rozvádzace izolované plynom - Pokuty) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), bol clánok 2 rozhodnutia z roku 2007 zmenený a doplnený pridaním nových písmen h) a i). V písmene h) sa uvádza, ze zalobkyni sa ukladá pokuta vo výske 4650000 eur, ktorú má zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Melco. V písmene h) sa zalobkyni ako výhradne zodpovednej ukladá pokuta vo výske 56793000 eur. 14 Na úcely nápravy nerovnosti zaobchádzania, ktorú Vseobecný súd kritizoval v rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [10]8 vyssie ([11]EU:T:2011:343), vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí z celosvetového obratu RIP za rok 2003. Kedze pocas tohto roka vykonávala cinnosti zalobkyne a spolocnosti Melco v oblasti RIP spolocnost TM T&D, Komisia zohladnila jej obrat za rok 2003 (odôvodnenia 59 a 60 napadnutého rozhodnutia). 15 Po prvé Komisia v rámci rôzneho zaobchádzania s cielom zohladnit jednotlivé podiely rozlicných úcastníkov na karteli, vypocítala trhový podiel spolocnosti TM T&D v roku 2003, pokial ide o RIP (15 az 20 %) a zaradila ho do druhej kategórie podla kategorizácie uvedenej v odôvodneniach 482 az 488 rozhodnutia z roku 2007. V dôsledku toho bola v prípade spolocnosti TM T&D stanovená predpokladaná východisková suma 31000000 eur (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia). 16 Po druhé bola na úcely zohladnenia nerovnakej schopnosti zalobkyne a spolocnosti Melco prispievat k poruseniu v období pred zalozením spolocnosti TM T&D východisková suma pokuty spolocnosti TM T&D rozdelená medzi jej akcionárov pomerne k ich jednotlivým predajom RIP v roku 2001, co bol posledný celý rok pred zalozením spolocnosti TM T&D. V dôsledku toho bola v prípade zalobkyne stanovená východisková suma 10863199 eur a v prípade spolocnosti Melco východisková suma 20136801 eur (odôvodnenia 62 a 63 napadnutého rozhodnutia). 17 Po tretie Komisia na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku pokuty uplatnila na zalobkynu koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku 2 na základe jej obratu za rok 2005 (odôvodnenia 69 az 71 napadnutého rozhodnutia). 18 Po stvrté na úcely zohladnenia dlzky trvania porusenia pocas obdobia pred zalozením spolocnosti TM T&D bola východisková suma zalobkyne zvýsená o 140 % (odôvodnenia 73 az 76 napadnutého rozhodnutia). 19 Po piate na úcely zohladnia dlzky trvania porusenia pocas obdobia cinnosti spolocnosti TM T&D bola zalobkyni a spolocnosti Melco spolocne a nerozdielne ulozená suma vo výske 15 % z predpokladanej východiskovej sumy spolocnosti TM T&D (odôvodnenie 77 napadnutého rozhodnutia). 20 Napokon po sieste bola spolocná a nerozdielna suma pokuty vynásobená koeficientom na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku vztahujúcim sa na zalobkynu a suma, ktorá po tomto vynásobení presahovala spolocnú a nerozdielnu sumu pokuty, jej bola ulozená ako suma, ktorú musí samostatne zaplatit (odôvodnenie 78 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. septembra 2012 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Uznesením predsedu stvrtej komory Vseobecného súdu z 2. mája 2013 bolo konanie prerusené az do vyhlásenia rozsudku vo veci C-498/11 P, Toshiba CorP./Komisia. 23 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudkyna spravodajkyna bola pridelená k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 24 Rozsudkom z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia ([12]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [13]EU:C:2013:866) Súdny dvor zamietol odvolanie podané zalobkynou proti rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovanému v bode [14]8 vyssie ([15]EU:T:2011:343). Vzhladom na to sa v konaní v tejto veci pokracovalo. 25 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Vseobecný súd (prvá komora) 3. februára 2015 rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a odpovedali písomne na otázky. Úcastníci konania vyhoveli návrhu Vseobecného súdu v stanovených lehotách. 26 Listom z 15. apríla 2015, vlozenom do spisu, zalobkyna predlozila svoje pripomienky k odpovediam Komisie na otázky polozené Vseobecným súdom. V prílohe tohto listu oboznámila Vseobecný súd so zhrnutím pripraveným jej advokátmi na stretnutí z 12. júna 2012. 27 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 21. apríla 2015. 28 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne znízil výsku pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov vynalozených v súvislosti s bankovou zárukou. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako ciastocne zjavne neprípustnú a ciastocne zjavne bez právneho základu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav O hlavnom návrhu, ktorého cielom je zrusenie napadnutého rozhodnutia 30 Zalobkyna vo svojej zalobe na podporu svojho hlavného návrhu uvádza pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a zásady proporcionality. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení jej práva na obhajobu. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o východiskovú sumu pokuty. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie úrovne zodpovednosti zalobkyne v porovnaní s európskymi úcastníkmi porusenia. 31 Zalobkyna v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu vyhlásila, ze v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku Siemens/Komisia, uz citovaného v bode [16]24 vyssie ([17]EU:C:2013:866), berie spät svoj prvý zalobný dôvod. V dôsledku toho treba preskúmat len druhý az piaty zalobný dôvod. V tejto súvislosti Vseobecný súd povazuje za uzitocné preskúmat zalobné dôvody, ktoré sa týkajú konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia, konkrétne druhý a stvrtý zalobný dôvod, predtým, ako sa bude zaoberat tretím a piatym zalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dôvodnosti výpoctu výsky pokuty vykonaného v uvedenom rozhodnutí. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva zalobkyne na obhajobu 32 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu tým, ze na jednej strane pred prijatím napadnutého rozhodnutia nezaslala nové oznámenie o výhradách a na druhej strane sa v opise skutocností nezaoberala vsetkými podstatnými informáciami na úcely výpoctu výsky ulozenej pokuty. 33 Komisia namieta dôvodnost tvrdení zalobkyne. - O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na absencii nového oznámenia o výhradách 34 V prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej mala pred prijatím napadnutého rozhodnutia poslat nové oznámenie o výhradách namiesto toho, aby jej dorucila obycajný list o opise skutocností. 35 Zalobkyna v tomto ohlade pripomína, ze oznámenie o výhradách predstavuje "podstatnú procedurálnu ochranu" zarucujúcu právo adresáta rozhodnutia Komisie byt vypocutý a tvrdí, ze opis skutocností nepredstavuje rovnaké záruky najmä preto, ze neumoznuje poziadat o vypocutie pred nezávislým úradníkom pre vypocutie tímu povereného spisom. 36 V tomto ohlade Komisia podla zalobkyne nesprávne tvrdí, ze oznámenie o výhradách je potrebné len vtedy, ak sa uvádzajú nové výhrady. Podla judikatúry sa oznámenie o výhradách vyzaduje, aby sa umoznilo dotknutému podniku bránit sa nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu novej pokuty. Tento záver potvrdzuje aj oznámenie Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 [ZFEÚ] a 102 [ZFEÚ] ([18]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6, dalej len "oznámenie o osvedcených postupoch"), ako aj vyhlásenia clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz. Prijatie nového oznámenia o výhradách takisto zodpovedá rozhodovaciemu postupu Komisie v porovnatelných veciach s touto vecou, v ktorých bolo rozhodnutie zrusené súdom Európskej únie. 37 Zalobkyna dodáva, ze podla judikatúry sa má konanie, ktoré sa vedie na úcely nahradenia zruseného konania, v zásade zacat presne od okamihu, v ktorom doslo k protiprávnosti. V prejednávanej veci je nesprávne posúdenie odôvodnujúce zrusenie rozhodnutia z roku 2007 nesprávnym hmotnoprávnym posúdením, ktoré by mohlo nevyhnutne ovplyvnit platnost prípravných opatrení tohto rozhodnutia, co naznacuje, ze nové oznámenie o výhradách bolo potrebné. 38 Komisia sa domnieva, ze vzhladom na to, ze neuviedla nové skutocnosti proti zalobkyni, nebolo v prejednávanom prípade potrebné nové oznámenie o výhradách. 39 Podla judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovat dostatocne jasne formulované zhrnutie výhrad, aj ked strucne, aby umoznovalo dotknutým osobám skutocne zistit, aké správanie im Komisia vytýka. Iba pod touto podmienkou môze oznámenie o výhradách splnat funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Únie, spocívajúcu v uvedení vsetkých skutocností, ktoré podniky potrebujú na úspesné uplatnovanie svojej obhajoby predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (pozri rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [19]T-15/02, Zb., [20]EU:T:2006:74, bod [21]46 a citovanú judikatúru). 40 Pokial ide o výkon práva na obhajobu vo vztahu k ulozeniu pokút, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", splní si povinnost respektovat právo podnikov byt vypocutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode [22]39 vyssie, [23]EU:T:2006:74, bod [24]48 a citovanú judikatúru). 41 V tomto kontexte pokial Komisia uviedla skutkové a právne okolnosti, na ktorých zalozí výpocet výsky pokút, nie je povinná spresnit spôsob, akým kazdú z týchto okolností pouzije pri urcení výsky pokuty. Uvedenie údajov týkajúcich sa výsky súm plánovaných pokút, kým nebolo podnikom umoznené uplatnit ich pripomienky k výhradám uvádzaným na ich adresu, by viedlo k nevhodnému prejudikovaniu rozhodnutia Komisie (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode [25]39 vyssie, [26]EU:T:2006:74, bod [27]62 a citovanú judikatúru). 42 V prejednávanej veci nie je spochybnené, ze prijatiu rozhodnutia z roku 2007 predchádzalo odoslanie oznámenia o výhradách z 20. apríla 2006 zalobkyni (dalej len "oznámenie o výhradách z roku 2006"). Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie výslovne stanovuje, ze predstavuje rozhodnutie, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2007, na postup jeho prijatia sa vztahuje predlzenie konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2007. Za týchto okolností mozno zohladnit obsah oznámenia o výhradách z roku 2006, aby sa overilo, ci bolo dodrzané právo zalobkyne na obhajobu v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nie je spochybnený rozsudkom Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [28]8 vyssie ([29]EU:T:2011:343). 43 V tomto ohlade Komisia v bode 9.2 oznámenia o výhradách z roku 2006 výslovne oznámila, ze má v úmysle ulozit pokuty adresátom uvedeného dokumentu (odôvodnenie 408) a spresnila hlavné faktory na urcenie výsky týchto pokút (odôvodnenie 409 az 416), a to najmä závaznost porusenia, jeho úmyselnú a trvalú povahu, tajnú a institucionalizovanú povahu kartelu, jeho geografický rozmer, relatívnu závaznost porusenia, ktorého sa dopustili rôzne podniky, najmä pokial ide o trvanie ich úcasti a ich význam pre trh s RIP, a vôlu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokút. 44 V rozpore s tým, co tvrdila zalobkyna na pojednávaní, oznámenie o výhradách z roku 2006 tak splna poziadavky stanovené judikatúrou citovanou v bode 40 vyssie, pokial ide o dodrzanie práva na obhajobu. 45 Okrem toho, hoci rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode [30]8 vyssie ([31]EU:T:2011:343), zrusil rozhodnutie z roku 2007 v rozsahu, v akom bola zalobkyni ulozená pokuta, nespochybnil pravdivost, relevantnost alebo dôvodnost skutkových a právnych okolností týkajúcich sa výpoctu výsky pokuty uvedených v oznámení o výhradách z roku 2006 a zhrnutých v bode 43 vyssie. 46 Vseobecný súd predovsetkým nekritizoval ani vôlu Komisie zabezpecit odstrasujúci úcinok pokút, ani jej rozhodnutie zohladnit závaznost týkajúcu sa porusenia, ktorého sa dopustili rozlicné podniky, pokial ide o ich význam na trhu s RIP, kedze sa obmedzil na to, ze za okolností prejednávaného prípadu uviedol, ze nebolo dôvodné, aby sa výpocet výsky pokuty zakladal na rôznych referencných rokoch v prípade rozlicných podnikov. 47 V dôsledku toho úvahy uvedené v rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [32]8 vyssie ([33]EU:T:2011:343), nebránia zohladneniu informácií poskytnutých v oznámení o výhradách z roku 2006 vo veci urcenia výsky pokuty pri skúmaní dodrzania práva zalobkyne na obhajobu v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. 48 Ostatné tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu prvej casti druhého zalobného dôvodu nemôzu spochybnit tento záver. 49 Zalobkyna sa tak odvoláva na judikatúru, podla ktorej sa vyzaduje oznámenie o výhradách na to, aby sa mohol dotknutý podnik bránit nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty, ktorá nebola spomenutá v skorsom oznámení o výhradách (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [34]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb., [35]EU:T:2000:77, bod [36]480). 50 Táto judikatúra sa vsak týka prípadov, ked Komisia vo svojom konecnom rozhodnutí ulozila pokutu naraz podnikom a profesijným zdruzeniam, kým oznámenie o výhradách odkazovalo len na úmysel Komisie ulozit pokuty podnikom. Právo na obhajobu dotknutých profesijných zdruzení tak bolo porusené tým, ze pocas správneho konania neboli vyzvané predlozit svoje pripomienky k prípadnému výkonu právomoci Komisie ulozit im pokutu (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode [37]49 vyssie, [38]EU:T:2000:77, bod [39]480). 51 Naopak v prejednávanej veci odôvodnenie 408 oznámenia o výhradách z roku 2006 výslovne uvádzalo úmysel Komisie ulozit pokuty adresátom uvedeného dokumentu, a to vrátane zalobkyne. V dôsledku toho bol rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode [40]49 vyssie ([41]EU:T:2000:77), vyhlásený za skutocne odlisných skutkových okolností, a nemôze teda podporit dôvodnost tvrdení zalobkyne. 52 To isté platí, aj pokial ide o údajnú rozhodovaciu prax Komisie, ktorá zahrna tri rozhodnutia. 53 Pokial ide o rozhodnutie Komisie 94/215/ESUO zo 16. februára 1994, opätovne prijaté 8. novembra 2006 (vec COMP/F/38.907 - Ocelové nosníky), povinnost zaslat nové oznámenie o výhradách vychádzala zo skutocnosti, ze skorsie oznámenie o výhradách bolo zaslané spolocnosti TradeArbed SA, pricom pokuta bola právoplatne ulozená jej materskej spolocnosti, Arbed SA. Pokial ide o rozhodnutie Komisie 98/247/ESUO z 21. januára 1998, opätovne prijaté 20. decembra 2006 (vec COMP/39.234 - Prirázka na zliatinu, opätovné prijatie), protiprávnost spocívala naopak v tom, ze v konecnom rozhodnutí bola spolocnost ThyssenKrupp Stainless AG zodpovedná za úcast spolocnosti Thyssen Stahl AG na karteli bez toho, aby bola táto úcast predvídaná v oznámení o výhradách, a teda bez toho, aby sa spolocnost ThyssenKrupp Stainless mohla v tejto súvislosti bránit. Pokial ide o rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2001, opätovne prijaté 23. júna 2010 (vec COMP/36.212 - Samoprepisujúci papier), protiprávnost naopak vychádzala zo skutocnosti, ze spolocnost Bolloré SA nemohla vyvodit zo skorsieho oznámenia o výhradách úmysel Komisie vychádzat z jej priamej úcasti na karteli a nielen na úcasti jej dcérskej spolocnosti Copigraph. 54 V troch prípadoch tak zaslanie nového oznámenia o výhradách vyplývalo z toho, ze Komisia sa rozhodla pripísat podnikom správanie, ktoré nebolo uvedené v skorsom oznámení o výhradách. V prejednávanej veci to tak nie je, co okrem iného zalobkyna nenamieta. 55 Pokial ide o oznámenie o osvedcených postupoch, body týkajúce sa obsahu oznámenia o výhradách týkajúce sa ulozenia pokút znejú: "84. Oznámenie námietok [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] jasne uvedie, ci má Komisia v úmysle ulozit pokuty podnikom, ak by sa námietky potvrdili [clánok 23 nariadenia (ES) c. 1/2003]. V takýchto prípadoch bude oznámenie námietok [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] odkazovat na príslusné zásady ustanovené v usmernení pre urcenie pokút. V oznámení námietok [oznámení o výhradách - neoficiálny preklad] Komisia uvedie základné skutocnosti a právne zálezitosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako sú trvanie a závaznost porusenia a ci porusenie bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti. V oznámení námietok [oznámení o výhradách - neoficiálny preklad] bude aj dostatocne presným spôsobom zmienené, ze niektoré skutocnosti môzu viest k pritazujúcim okolnostiam a, v moznej miere, k polahcujúcim okolnostiam. 85. Komisia, aby zvýsila transparentnost, aj ked v tomto smere nemá ziadnu právnu povinnost, bude usilovat zahrnút do oznámenia námietok [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] (s vyuzitím dostupných informácií) dalsie veci významné pre akékolvek následné výpocty pokút, vrátane zohladnenia príslusných údajov o predaji a roka (rokov), ktoré budú zohladnené pre hodnotu takéhoto predaja. Tieto informácie môzu byt poskytnuté úcastníkom po oznámení námietok. V oboch prípadoch dostanú úcastníci moznost vyjadrit sa." 56 Na úvod, ako tvrdí Komisia, bod 7 oznámenia o osvedcených postupoch výslovne stanovuje, ze "[uvedené] oznámenie nezakladá ziadne nové práva alebo [nové] povinnosti ani nemení práva alebo povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy [o FEÚ], nariadenia (ES) c. 1/2003, vykonávacieho nariadenia a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie". Oznámenie o osvedcených postupoch sa teda v ziadnom prípade nemôze odchylovat od judikatúry uvedenej v bodoch 39 az 41 vyssie. 57 Rovnaká úvaha platí o to viac, pokial ide o skutocnosti uvedené v bode 85 oznámenia o osvedcených postupoch, kedze Komisia výslovne spresnila, ze ich uvedenie v oznámení o výhradách nevyplývalo z právnej povinnosti a ze v kazdom prípade ich mohla oznámit dotknutým podnikom v neskorsom stádiu. 58 Skutocnosti uvedené v bode 84 oznámenia o osvedcených postupoch zodpovedajú postupom stanoveným v judikatúre uvedenej v bodoch 39 az 41 vyssie. Za týchto okolností z preskúmania uvedeného v bodoch 43 a 44 vyssie vyplýva, ze oznámenie o výhradách z roku 2006 splna poziadavky stanovené v bode 84 oznámenia o osvedcených postupoch. 59 Preskúmanie oznámenia o osvedcených postupoch preto nepodporuje tvrdenia zalobkyne. 60 Rovnako to platí v prípade vyhlásení zo 14. apríla 2011 pochádzajúcich od clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz, na ktoré sa odvoláva zalobkyna. Na jednej strane takéto vyhlásenia nezaväzujú Komisiu pri prijímaní rozhodnutí ukladajúcich pokutu za porusenie pravidiel práva hospodárskej sútaze. Na druhej strane zaujatie postoja uvedeného clena Komisie, na ktorý poukazuje zalobkyna, preukazuje budúci politický záväzok a nie existujúcu záväznú právnu normu. 61 Zalobkyna tiez tvrdí, ze nesprávne posúdenie odôvodnujúce zrusenie rozhodnutia z roku 2007 je nesprávnym hmotnoprávnym posúdením, ktoré nevyhnutne ovplyvnilo platnost prípravných opatrení tohto rozhodnutia, co podla nej naznacuje, ze nové oznámenie o výhradách bolo potrebné. 62 Zalobkyna vsak nespresnuje, ako rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode [42]8 vyssie ([43]EU:T:2011:343), poznacil prípravné opatrenia rozhodnutia z roku 2007. 63 Okrem toho, ako uz bolo v podstate uvedené v bodoch 45 a 46 vyssie, kritika vyjadrená Vseobecným súdom v rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [44]8 vyssie ([45]EU:T:2011:343), sa v kazdom prípade nevztahuje na skutkové urcenie a právne posúdenie porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, ani urcenia faktorov, ktoré sa majú zohladnit pri urcení výsky pokuty. Vseobecný súd len vytýkal volbu referencných údajov, ktoré mali slúzit na podrobný výpocet, ktorý je v dôsledku toho jediným prípravným opatrením, ktoré môze byt poznacené rozsudkom Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [46]8 vyssie ([47]EU:T:2011:343). Z judikatúry uvedenej v bodoch 39 az 41 vyssie vsak vyplýva, ze tento výpocet sa nemá uskutocnit v oznámení o výhradách, kedze uvedenie významných faktorov je z hladiska práva na obhajobu dotknutých podnikov postacujúce. V dôsledku toho tvrdenie viazané na prípravné opatrenia nepreukazuje ani to, ze nové oznámenie o výhradách bolo v prejednávanej veci potrebné. 64 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené údaje je potrebné dospiet k záveru, ze oznámenie o výhradách z roku 2006 poskytlo zalobkyni potrebné informácie, aby mohla úspesne uplatnovat svoju obhajobu, a to aj pokial ide o ulozenie pokuty, dalej, ze pravdivost, relevantnost a dôvodnost týchto skutocností neboli ovplyvnené rozsudkom Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [48]8 vyssie ([49]EU:T:2011:343), a nakoniec, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla proti zalobkyni nové skutocnosti v porovnaní so skutocnostami uvedenými v oznámení o výhradách z roku 2006. 65 Za týchto okolností Komisia nemala povinnost zaslat zalobkyni nové oznámenie o výhradách, z coho vyplýva, ze prvú cast druhého zalobného dôvodu treba zamietnut. - O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva zalobkyne byt vypocutý, pokial ide o dodatocnú sumu 66 Zalobkyna v druhej casti druhého zalobného dôvodu tvrdí, ze jej právo na obhajobu bolo porusené tým, ze opis skutocností sa vôbec nezaoberal podstatnými prvkami výpoctu výsky ulozenej pokuty, napriek povinnosti Komisie zahrnút do neho co najviac podrobností, pokial ide o metodiku tohto výpoctu. 67 Opis skutocností sa nezaoberal úmyslom Komisie ulozit dodatocnú sumu pokuty vo výske 4,65 milióna eur vyplývajúcu z uplatnenia koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku vztahujúceho sa na zalobkynu za obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D uvedené v bode 20 vyssie (dalej len "dodatocná suma"). 68 V dôsledku toho zalobkyna tvrdí, ze nemohla predlozit svoje pripomienky k uplatneniu dodatocnej sumy uvedenej v odôvodnení 78 napadnutého rozhodnutia, co naznacuje, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu. 69 Zalobkyna sa okrem toho domnieva, ze stanovenie dodatocnej sumy popri pokute ulozenej spolocnosti TM T&D je nesprávne. 70 Komisia namieta dôvodnost tvrdení zalobkyne. 71 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu, treba pripomenút, ze podla judikatúry dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mala dotknutá osoba moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [50]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [51]EU:C:2004:6, bod [52]66). 72 Okrem toho v bode 40 vyssie uz bolo uvedené, ze ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", splní si povinnost respektovat právo podnikov byt vypocutý, kedze im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode [53]39 vyssie, [54]EU:T:2006:74, bod [55]48 a citovanú judikatúru). 73 V prejednávanej veci z odôvodnenia 78 napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, ze cielom dodatocnej sumy je zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej zalobkyni. Ako vsak uz bolo konstatované v bode 43 vyssie, vôla zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty bola v bode 9.2 oznámenia o výhradách z roku 2006 uvedená primeraným spôsobom, co mozno v prejednávanej veci zohladnit (pozri bod 42 vyssie). V dôsledku toho Komisia dodrzala poziadavky stanovené judikatúrou uvedenou v bodoch 40 a 72 vyssie, pokial ide o dodatocnú sumu. 74 Toto konstatovanie vsak nemá vplyv na to, aby Komisia mala podla judikatúry uvedenej v bode 71 vyssie po zaslaní oznámenia o výhradách povinnost poskytnút zalobkyni dodatocné informácie, pokial ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty, aby sa jej v tomto ohlade umoznilo úcinne vyjadrit svoje stanovisko, a to aj pokial ide o ulozenie dodatocnej sumy. 75 V rozpore s tvrdením zalobkyne, kedze opis skutocností nemá osobitné procesné postavenie, vsak nie je potrebné, aby boli predmetné skutocnosti podrobne vysvetlené Komisiou v tomto dokumente. Je skôr potrebné overit, ci bolo zalobkyni z hladiska priebehu celého konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia primeraným spôsobom umoznené pochopit tento zámer a vyjadrit sa k nemu. 76 Po prvé v tomto ohlade treba uviest, ze relevantné údaje v tomto kontexte vyplývajú z rozhodnutia z roku 2007. Odôvodnenie 491 tohto rozhodnutia stanovuje koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku uplatnitelný na zalobkynu, kým jeho odôvodnenie 503 výslovne stanovuje, na rozdiel od toho, co tvrdila zalobkyna na pojednávaní, ze zalobkyni sa za obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D ulozí dodatocná suma vypocítaná na základe toho istého koeficientu. Vzhladom na tieto úvahy teda zalobkyna mala moznost oboznámit sa s tým, ze Komisia má v úmysle zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty, aj pokial ide o obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D. 77 Po druhé nic v rozsudku Tohsiba/Komisia, uz citovanom v bode [56]8 vyssie ([57]EU:T:2011:343), neumoznuje zastávat názor, ze rozhodnutie Komisie zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej zalobkyni, aj pokial ide o obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D, bolo protiprávne alebo nevhodné, kedze tento rozsudok sa nezaoberá touto otázkou. 78 Po tretie Komisia v bode 20 opisu skutocností uviedla, ze v novom rozhodnutí, ktoré má byt prijaté po rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [58]8 vyssie ([59]EU:T:2011:343), neuvádza nové výhrady proti zalobkyni a ze výpocet novej pokuty sa bude zakladat na posúdení skutocností uvedených v rozhodnutí z roku 2007, a to za dodrzania zásad stanovených v rozsudku Toshiba/Komisia uz citovanom v bode [60]8 vyssie ([61]EU:T:2011:343), a v rozsudku z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia ([62]T-133/07, Zb., [63]EU:T:2011:345). Komisia v bodoch 22, 31 a 32 opisu skutocností pripomenula svoj zámer stanovit výsku pokuty na dostatocne vysokú úroven, aby sa zabezpecil jej odstrasujúci úcinok, a spresnila, ze svoje posúdenie v tomto ohlade bude zakladat na celkovom obrate zalobkyne a spolocnosti Melco. Komisia v bodoch 21 a 41 opisu skutocností vyzvala zalobkynu a spolocnost Melco, aby predlozili svoje pripomienky, najmä pokial ide o metódu výpoctu relevantných parametrov, a stanovila im v tomto ohlade lehotu. 79 Zo znenia opisu skutocností tak bolo zalobkyni umoznené pochopit, ze na jednej strane v rozsahu, v akom boli parametre na výpocet výsky pokuty ulozenej v rozhodnutí z roku 2007 zlucitelné z rozsudkom Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [64]8 vyssie ([65]EU:T:2011:343), budú tieto parametre uvedené v rozhodnutí, ktoré sa má prijat, a na druhej strane, ze tieto parametre zahrnali vôlu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. Kedze táto vôla viedla Komisiu v rozhodnutí z roku 2007 k tomu, aby ulozila zalobkyni dodatocnú sumu za obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D, zalobkyna mohla pochopit, ze jej Komisia môze v napadnutom rozhodnutí ulozit podobnú dodatocnú sumu. 80 Zalobkyna v tomto ohlade tvrdí, ze opis skutocností vo svojich bodoch 31 a 32 neodkazoval na rozhodnutie z roku 2007, pokial ide o ulozenie dodatocnej sumy, zatial co tak robil pri iných aspektoch výpoctu sumy pokuty, najmä v bodoch 26 a 39. 81 Bez toho, aby bolo potrebné zaoberat sa prípustnostou tohto tvrdenia spochybneného Komisiou, stací podotknút, ze ako uz bolo konstatované v bodoch 78 a 79 vyssie, okolnost, podla ktorej rozhodnutie, ktoré sa malo prijat, malo byt zalozené, pokial je to mozné, na parametroch uvedených v rozhodnutí z roku 2007, vyplývala jasne z opisu skutocností a najmä z jeho bodu 20, napriek tomu, ze v bodoch 31 a 32 uvedeného listu sa výslovne neodkazovalo na rozhodnutie z roku 2007. 82 Po stvrté zalobkyna v bodoch 21 a 22 svojich pripomienok k opisu skutocností odkázala na koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku, ktorý sa na nu mal uplatnit bez toho, aby sa skúmalo, na aké obdobie sa mal uplatnovat. Pripomienky zalobkyne k opisu skutocností tak nenasvedcujú o pochybnostiach týkajúcich sa urcenia tohto obdobia. 83 Po piate úcastníci konania sa nezhodujú, pokial ide o otázku, ci sa na stretnutí z 12. júna 2012 uvádzalo uplatnenie koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku vztahujúce sa na obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D. Komisia, vychádzajúc z internej zápisnice, ktorú vyhotovila z tohto stretnutia, tvrdí, ze to tak bolo. Zalobkyna namieta výklad Komisie, pricom odkazuje na zhrnutie pripravené jej advokátmi na uvedenom stretnutí predlozené v prílohe k jej listu z 15. apríla 2015. 84 V tomto ohlade treba uviest, ze aj ked interná zápisnica Komisie obsahuje pod druhou zarázkou uvedenou na jej tretej strane cast, ktorá by prípadne mohla byt vykladaná tak, ze odkazuje na uplatnenie koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku vztahujúce sa na obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D, táto cast nebola dostatocne jasne formulovaná, ako to pripústa samotná Komisia, co naznacuje, ze nemohla byt zohladnená Vseobecným súdom. 85 V dôsledku toho tak z iných castí internej zápisnice Komisie formulovaných jasným a presným spôsobom, ako aj zo zhrnutia pripraveného advokátmi zalobkyne, ktoré môze byt zohladnené, pokial predstavuje reakciu na tvrdenia Komisie v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2005, Gaki-Kakouri/Súdny dvor, [66]C-243/04 P, [67]EU:C:2005:238, bod [68]32), výslovne vyplýva, ze podla názoru Komisie nebolo potrebné zmenit parametre výpoctu výsky pokuty uvedené v rozhodnutí z roku 2007, ktoré Vseobecný súd nekritizoval, a ze jediná zmena metodiky sa v tejto súvislosti mala týkat referencného roka. Ako sa vsak konstatovalo v bodoch 76 a 77 vyssie, Komisia uplatnila koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku na obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D v rozhodnutí z roku 2007, pricom tento prvok výpoctu výsky pokuty Vseobecný súd následne nekritizoval. 86 Za týchto okolností treba zastávat názor, ze stanovisko, ktoré Komisia vyjadrila na stretnutí z 12. júna 2012, ako sa uvádza tak v internej zápisnici, ako aj v zhrnutí pripravenom advokátmi zalobkyne, podporujú ostatné relevantné informácie, z ktorých vyplýva, ze mala v úmysle uplatnit koeficient na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku na obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D, a teda ulozit zalobkyni dodatocnú sumu. 87 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze od oznámenia o výhradách z roku 2006 zalobkyna vedela, ze Komisia má v úmysle zabezpecit odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty. Prinajmensom od rozhodnutia z roku 2007 mala moznost rozpoznat, ze z tohto úmyslu vyplýva ulozenie dodatocnej sumy za obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D. Tento úmysel nebol spochybnený rozsudkom Toshiba/Komisia, uz citovaným v bode [69]8 vyssie ([70]EU:T:2011:343), a bol potvrdený tak v opise skutocností, ako o tom svedcia pripomienky zalobkyne, ako aj na stretnutí z 12. júna 2012. 88 Za týchto okolností tvrdenia zalobkyne neumoznujú preukázat, ze jej právo na obhajobu bolo porusené, pokial ide o úmysel Komisie ulozit jej dodatocnú sumu. Druhú cast je preto potrebné zamietnut v rozsahu, v akom sa týka porusenia uvedených práv. 89 V rozsahu, v akom zalobkyna okrem iného tvrdí, ze ulozenie dodatocnej sumy vyplýva z nesprávneho posúdenia, treba uviest, ze jej tvrdenie je v rámci tohto zalobného dôvodu neúcinné, kedze jeho cielom nie je preukázat porusenie jej práva na obhajobu. 90 Okrem toho zalobkyna sa v tomto ohlade v kazdom prípade obmedzuje na uvedenie toho, ze vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie ulozilo rôzne pokuty "spolocnosti Toshiba" a "TM T&D", dodatocná suma nemôze byt ulozená popri druhej pokute, kedze TM T&D je subjekt lísiaci sa od jeho akcionárov, ktorého obrat nebol dostatocne významný na odôvodnenie uplatnenia koeficientu na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku. Toto tvrdenie vsak vychádza z nesprávneho predpokladu, kedze napadnuté rozhodnutie neulozilo "zalobkyni" a "TM T&D" rôzne pokuty, ale ulozilo zalobkyni jedinú pokutu za jej úcast na porusení. Okrem toho skutocnost, ze cast pokuty ulozenej zalobkyni zodpovedá obdobiu cinnosti spolocnosti TM T&D, nijako nenaznacuje, ze táto istá cast pokuty nemôze byt zvýsená na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku vo vztahu k zalobkyni, ktorá bola zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila TM T&D. 91 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné druhú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut a druhý zalobný dôvod preto zamietnut v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 92 Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila východiskovú sumu spolocnosti TM T&D, pouzitú v napadnutom rozhodnutí na výpocet východiskovej sumy zalobkyne, teda pokutu vztahujúcu sa na obdobie cinnosti spolocnosti TM T&D, ako aj dodatocnú sumu. Zalobkyna v tomto ohlade spresnuje, ze základ, z ktorého Komisia vychádzala pri výpocte východiskovej sumy 31000000 eur pre TM T&D, nebol vysvetlený v rozhodnutí z roku 2007 a ze napadnuté rozhodnutie uvádza túto istú sumu bez toho, aby poskytlo dalsie vysvetlenie. V dôsledku toho Komisia pri urcení východiskovej sumy spolocnosti TM T&D konala svojvolne a porusila povinnost odôvodnenia. 93 Komisia namieta dôvodnost tvrdení zalobkyne. 94 Podla judikatúry musia byt z odôvodnenia pozadovaného clánkom 296 ZFEÚ jednoznacne a nepochybne zrejmé úvahy institúcie, ktorá prijala akt, aby mali dotknuté osoby moznost oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby sa im umoznilo obhajovat svoje práva a aby mal súd Únie moznost vykonat svoje preskúmanie (pozri analogicky rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, [71]C-338/00 P, Zb., [72]EU:C:2003:473, bod [73]124 a citovanú judikatúry). Hoci je Komisia na základe clánku 296 ZFEÚ povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia, a právne úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie nevyzaduje, aby sa Komisia vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (pozri analogicky rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný, [74]EU:C:2003:473, bod [75]127 a citovanú judikatúru). Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [76]C-367/95 P, Zb.,[77]EU:C:1998:154, bod [78]63 a citovanú judikatúru). Vyssie uvedená judikatúra sa analogicky uplatnuje na rozhodnutia Komisie konstatujúce porusenie clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. 95 V tomto kontexte treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí sa výslovne stanovuje, ze je rozhodnutím, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2007, pokial ide o pokuty ulozené zalobkyni a spolocnosti Melco. Za týchto okolností v rozsahu, v akom odôvodnenie rozhodnutia z roku 2007 nebolo dotknuté rozsudkom Toshiba/Komiisia, uz citovaným v bode 8 vyssie ([79]EU:T:2011:345), a neodporuje zneniu napadnutého rozhodnutia, môze byt zohladnené pri skúmaní tohto zalobného dôvodu. 96 V tejto súvislosti sa Komisia v odôvodneniach 57 az 61 napadnutého rozhodnutia domnieva, ze kedze bolo dotknuté porusenie velmi závazné, bolo namieste uplatnit rozdielne zaobchádzanie na úcely zohladnenia nerovnakej schopnosti rozlicných podnikov spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi. Komisia sa domnievala, ze toto rozdielne zaobchádzanie musí mat formu kategorizácie východiskových súm podla celosvetových obratov týkajúcich sa RIP za rok 2003 poskytnutých rôznymi podnikmi zúcastnujúcimi sa na porusení. Komisia odkázala na kategorizáciu vykonanú v odôvodneniach 484 az 488 rozhodnutia z roku 2007 a v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze celosvetový obrat spolocnosti TM T&D v prípade RIP zaraduje túto spolocnost do druhej kategórie, z coho vyplýva, ze jej predpokladaná východisková suma bola 31000000 eur. 97 V odôvodnení 483 rozhodnutia z roku 2007 sa okrem toho spresnuje, ze kategórie boli vypracované tak, aby boli rozdiely medzi podielmi na trhu RIP v prípade podnikov v tej istej kategórii mensie nez rozdiely vo vztahu k podielom na trhu podnikov zaradených do rozdielnych kategórií. 98 V tomto kontexte okrem toho z bodu 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút vyplýva, ze v prípade velmi závazných porusení je predpokladaná východisková suma vyssia nez 20000000 eur. 99 Tieto skutocnosti sú teda takej povahy, ze umoznujú zalobkyni pochopit kritériá posúdenia, ktoré Komisii umoznili zmerat závaznost porusenia, ktorého sa zalobkyna dopustila, z coho vyplýva, ze Komisia dodrzala svoju povinnost odôvodnenia, a najmä ze nebola povinná uviest v napadnutom rozhodnutí podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa presného urcenia východiskovej sumy spolocnosti TM T&D (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [80]T-236/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb., [81]EU:T:2004:118, bod [82]252). 100 Okrem toho, aj ked Komisia v napadnutom rozhodnutí neuvádza, z akých dôvodov si zvolila presnú sumu 31 000 000 eur pre podniky zaradené do druhej kategórie, teda aj pre TM T&D, túto volbu nemozno oznacit za svojvolnú a neprekracuje hranice diskrecnej právomoci, ktorou Komisia v tejto oblasti disponuje (pozri analogicky rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode [83]99 vyssie, [84]EU:T:2004:118, bod [85]224), kedze je ohranicená kritériami uvedenými v bodoch 96 az 98 vyssie. 101 Za týchto okolností treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o východiskovú sumu pokuty 102 Vo svojom tretom zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania pri výpocte pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená na základe východiskovej sumy spolocnosti TM T&D, a nie na základe obratu tejto spolocnosti. 103 Zalobkyna v tomto ohlade tvrdí, ze Komisia mala najprv namiesto urcenia predpokladanej východiskovej sumy pre TM T&D a jej rozdelenia medzi samotnú zalobkynu a spolocnost Melco rozdelit medzi tieto dve spolocnosti obrat spolocnosti TM T&D za rok 2003, dalej vypocítat ich podiely na celosvetovom trhu v roku 2003 na základe ich jednotlivých podielov na obrate spolocnosti TM T&D a nakoniec ich zaradit do vhodnej skupiny východiskových súm urcenej v rozhodnutí z roku 2007 podla podielov na celosvetovom trhu. Zalobkyna teda tvrdí, ze sa s nou malo zaobchádzat rovnakým spôsobom ako s európskymi výrobcami. 104 Zalobkyna podporuje svoje stanovisko styrmi okruhmi tvrdení. 105 Po prvé sa odvoláva na rozhodnutie z roku 2007, rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode [86]8 vyssie ([87]EU:T:2011:343), ako aj na urcité casti napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze stanovenie výsky pokút sa malo zakladat na hodnote predajov RIP v roku 2003. 106 Po druhé zalobkyna uvádza viaceré tvrdenia, ktoré sa v podstate týkajú údajnej inkoherencie medzi volbou urcit východiskovú sumu pre TM T&D a skutocnostou, ze pokuty boli ulozené samotnej zalobkyni. 107 Po tretie zalobkyna kritizuje konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého mala mat metóda, ktorú navrhla, za následok pouzitie teoretického obratu za rok 2001. 108 Po stvrté podla zalobkyne Komisia odmietla postupovat podla metódy, ktorú navrhla bez poskytnutia primeraného odôvodnenia, a najmä bez uvedenia dôvodov, pre ktoré mala byt uvedená metóda nesprávna alebo nevhodná. 109 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení zalobkyne. 110 Na úvod treba pripomenút, ze pri stanovovaní výsky pokút má Komisia urcitú mieru volnej úvahy, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode [88]99 vyssie, [89]EU:T:2004:118, bod [90]216 a citovanú judikatúru). 111 Komisia stanovuje výsku pokuty podla závaznosti porusenia a v prípade potreby podla dlzky trvania porusenia. Závaznost porusenia sa musí urcit na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Musia sa zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode [91]71 vyssie, [92]EU:C:2004:6, body [93]89 az [94]91). 112 Komisia je vsak vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako ju vykladajú súdy Únie (rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [95]T-59/02, Zb., [96]EU:T:2006:272 bod 315). Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [97]T-311/94, Zb., [98]EU:T:1998:93, bod [99]309 a citovanú judikatúru). 113 V prejednávanej veci treba na úvod uviest, ze zalobkyna nenamieta, ze pocas referencného roka, teda roka 2003, ona samotná nevykonávala predaje RIP, kedze v roku 2002 previedla svoje cinnosti v tomto odvetví na TM T&D. 114 Táto okolnost naznacuje, ze pokuta zalobkyne nemohla byt vypocítaná presne tým istým spôsobom ako pokuta európskych adresátov rozhodnutia z roku 2007, a teda ze v tejto otázke nebola jej situácia porovnatelná so situáciou týchto európskych adresátov. 115 Za týchto okolností sa Komisia rozhodla správne, ked namiesto toho, aby rozdelila celosvetový predaj RIP spolocnosti TM T&D medzi jej akcionárov a urcila ich jednotlivé východiskové sumy na základe ich jednotlivých podielov na uvedených predajoch, radsej stanovila predpokladanú východiskovú sumu spolocnosti TM T&D a rozdelila ju medzi jej akcionárov. 116 Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 2 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia 61 rozhodnutia z roku 2007, TM T&D bola spolocným podnikom so samostatnou subjektivitou zodpovedným za výrobu a predaj RIP. TM T&D tak predstavovala subjekt odlisujúci sa od jej akcionárov, hoci nimi bola spolocne kontrolovaná. 117 Táto okolnost okrem toho vyplýva z bodu 7.2.7 rozhodnutia z roku 2007 týkajúceho sa urcenia jeho adresátov. Zalobkyna a spolocnost Melco boli totiz v odôvodneniach 407 a 435 uvedeného rozhodnutia ako akcionári výslovne povazovaní za zodpovedných za "porusenie, ktorého sa dopustila TM T&D v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004". 118 Tvrdenia zalobkyne nemôzu spochybnit tento záver. 119 Zalobkyna vo svojom prvom okruhu tvrdení uvedenom v bode 105 vyssie uvádza, ze z rozhodnutia z roku 2007, rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovaného v bode [100]8 vyssie ([101]EU:T:2011:343), a odôvodnení 59, 60, 62 a 66 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze urcenie výsky pokút malo byt zalozené na hodnote individuálnych predajov RIP samotnej zalobkyne a spolocnosti Melco v roku 2003. 120 Z odôvodnení 59 a 60 napadnutého rozhodnutia vsak v podstate vyplýva, ze v prípade zalobkyne musí byt vseobecné pravidlo pouzité v rozhodnutí z roku 2007, na ktorom Vseobecný súd trval v rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovanom v bode [102]8 vyssie ([103]EU:T:2011:343), teda pouzitie roka 2003 ako referencného roka na urcenie hodnoty predajov, uplatnené podla osobitných pravidiel, kedze pocas uvedeného roku samotná zalobkyna nevykonávala predaje RIP vzhladom na skutocnost, ze svoje cinnosti v tomto odvetví previedla na TM T&D. 121 Tento výklad potvrdzujú tak odôvodnenia 62 a 66 napadnutého rozhodnutia, ako aj rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode [104]8 vyssie ([105]EU:T:2011:343), v ktorom Vseobecný súd výslovne uviedol metódu, ktorú uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí, ako vhodný príklad. 122 Pokial ide o druhý okruh tvrdení uvedený v bode 106 vyssie, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne odkázala na "úcast TM T&D na porusení", kedze Komisii neprinálezalo stanovit pokutu spolocnosti TM T&D ale jej materským spolocnostiam. V tomto kontexte má obrat spolocnosti TM T&D, pokial ide o RIP, predstavovat súcet obratov zalobkyne a spolocnosti Melco. 123 Na úvod, ako vyplýva z bodu 117 vyssie, skutocnost, ze Komisia odkázala na porusenie, ktorého sa dopustila TM T&D, je v plnom súlade s konstatovaniami uvedenými v rozhodnutí z roku 2007. 124 Dalej z dôvodu postavenia spolocnosti TM T&D ako odlisného subjektu zalobkyna nesprávne tvrdí, ze obrat spolocnosti TM T&D, pokial ide o RIP, predstavuje len sumu obratov jej akcionárov. 125 Vo vseobecnosti skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí boli pokuty ulozené len zalobkyni a spolocnosti Melco, vzhladom na zánik spolocnosti TM T&D v roku 2005, nemôze mat za následok, ze Komisia bude mat povinnost umelo rozdelit obrat tejto poslednej uvedenej spolocnosti bez zohladnenia skutocnosti, ze pocas referencného roka bola na trhu aktívna ako subjekt nezávislý od svojich akcionárov. Takýto prístup totiz skutocne vedie k odklonu od úmyslu Komisie vychádzat z obratov dosiahnutých pocas uvedeného roku pri urcení výsky pokút. 126 V rámci tretieho okruhu tvrdení uvedeného v bode 107 vyssie zalobkyna namieta, ze by pouzitie metódy, ktorú navrhuje, malo za následok pouzitie "teoretického obratu zo rok 2001". Zalobkyna spresnuje, ze v roku 2001 mala skutocný obrat a ze v kazdom prípade Komisii neprinálezalo vypocítat teoretický obrat za rok 2001, ale za rok 2003 a následne ho porovnat so skutocnými obratmi iných úcastníkov porusenia. 127 V tomto ohlade treba pripustit, ze zmysel piatej vety odôvodnenia 66 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej by bola metóda navrhovaná zalobkynami "nevhodná, kedze zahrna porovnanie teoretických obratov spolocností Melco a Toshiba za rok 2001 s obratmi iných podnikov za rok 2003", nie je celkom jasný najmä preto, ze Komisia nedefinovala výraz "teoretický obrat za rok 2001". 128 Vzhladom na to Komisia v tretej a stvrtej vete odôvodnenia 66 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze metóda navrhovaná zalobkynou neumoznuje zohladnit význam spolocnosti TM T&D ako subjektu, ktorý sa zúcastnil na porusení v roku 2003, v rámci tohto posledného uvedeného porusenia. V kontexte viet, ktoré bezprostredne predchádzajú piatej vete toho istého odôvodnenia 66, táto veta teda vyjadruje, ze podla názoru Komisie by mala metóda navrhovaná zalobkynou za následok umelé rozdelenie obratu spolocnosti TM T&D, napriek jej postaveniu ako subjektu lísiaceho sa od jej akcionárov, na úcely urcenia teoretických obratov týchto posledných uvedených spolocností. Ako teda vyplýva z bodov 115 az 117 a 123 az 125 vyssie, toto konstatovanie Komisie je dôvodné. 129 Vo stvrtom okruhu tvrdení zhrnutom v bode 108 vyssie sa zalobkyna stazuje, ze Komisia neodôvodnila svoje odmietnutie metódy, ktorú navrhla, a najmä neuviedla dôvody, pre ktoré mala byt uvedená metodika nesprávna alebo nevhodná. 130 Na jednej strane, kedze sa vsak tento zalobný dôvod netýkal porusenia povinnosti odôvodnenia, tvrdenie zalobkyne je vo svojom kontexte neúcinné. 131 Na druhej strane je uvedené tvrdenie v kazdom prípade zjavne skutkovo nepodlozené. Ako bolo uvedené v bodoch 127 a 128 vyssie, Komisia v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, na základe ktorých povazovala za nevhodnú metódu navrhnutú zalobkynou. 132 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy musí byt tretí zalobný dôvod zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie úrovne zodpovednosti zalobkyne vo vztahu k európskym výrobcom 133 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze pri urcení východiskovej výsky pokút nezohladnila jej nizsiu úroven zodpovednosti nez je úroven zodpovednosti európskych výrobcov. V tejto súvislosti zalobkyna v návrhu vysvetluje, ze kým európski úcastníci porusenia sa podielali na dvoch poruseniach, konkrétne na spolocnej dohode a rozdelení projektov RIP v EHP, japonskí úcastníci - vrátane zalobkyne - boli zapojení len do spolocnej dohody. 134 Zalobkyna zastáva názor, ze podla judikatúry skutocnost, ze podnik sa nepodielal na vsetkých prvkoch tvoriacich kartel, sa musí zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia a stanovení výsky pokuty. V rámci uplatnenia usmernení k metóde stanovovania pokút sa vsak musí toto posúdenie vykonat v stádiu stanovenia východiskovej sumy, kedze podnik, ktorý sa zúcastnil len na jednom aspekte kartelu, sa dopustil menej závazného porusenia, ako podnik, ktorý sa podielal na viacerých aspektoch toho istého kartelu. 135 Zalobkyna v replike spresnuje - v odpovedi na tvrdenia Komisie - ze piaty zalobný dôvod sa netýka výrazu jediné a pokracujúce porusenie ani závaznosti jej konania, uvedeného v bode 260 rozsudku Toshiba/Komisia, uz citovaného v bode [106]8 vyssie ([107]EU:T:2011:343), ale jej úcasti na karteli, ktorá musí byt zohladnená pri stanovení výsky pokuty. 136 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení zalobkyne. Tvrdí najmä to, ze porusenie konstatované v rozhodnutí z roku 2007 bolo jediným a pokracujúcim porusením a ze úcast japonských podnikov - vrátane zalobkyne - na porusení nebola menej závazná ako úcast európskych podnikov. 137 Podla ustálenej judikatúry v prípade, ze sa porusenia dopustilo viac podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, [108]C-49/92 P, Zb., [109]EU:C:1999:356, bod [110]150 a citovanú judikatúru). Skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých aspektoch protisútaznej schémy alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa teda musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a pri stanovovaní výsky pokuty (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, [111]EU:C:1999:356, bod [112]90). 138 V prejednávanej veci bolo v prvom rade v bodoch 2 az 4 vyssie pripomenuté, ze v rozhodnutí Komisie z roku 2007 bolo konstatované jediné a pokracujúce porusenie zahrnajúce spolocnú dohodu, dohodu GQ a dohodu EQ. Zalobkyna tak nesprávne tvrdí, ze európske podniky sa zúcastnili na dvoch poruseniach, kým ona sama sa zúcastnila len na jednom porusení. 139 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, jej úcast na porusení nie je mensia tým, ze sa nepodielala na pridelovaní projektov RIP v EHS, upravenom v dohode EQ. 140 V tomto ohlade je pravda, ze úcast japonských a európskych výrobcov na dohodách a zosúladených postupoch konstatovaných v rozhodnutí z roku 2007 a týkajúcich sa EHP nemala rovnakú povahu ako úcast európskych výrobcov. Japonské podniky, vrátane zalobkyne, sa v rámci spolocnej dohody zaviazali nevstupovat na trh EHP, a teda ich úcast spocívala v necinnosti. Európske podniky si zas rozdelili jednotlivé projekty RIP na uvedenom trhu prostredníctvom aktívnej zosúladenej cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode [113]8 vyssie, [114]EU:T:2011:343, bod [115]260). 141 Treba vsak uviest, ze necinnost japonských podnikov, vrátane zalobkyne, bola nevyhnutnou podmienkou zabezpecenia rozdelovania projektov RIP v EHP medzi európskych výrobcov v súlade s pravidlami dohodnutými na tento úcel (pozri v tomto zmysle rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode [116]8 vyssie, [117]EU:T:2011:343, bod [118]261). Japonské podniky sa tak pri dodrzaní svojich záväzkov podla spolocnej dohody nevyhnutne podielali na existencii porusenia ako celku. 142 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze úcast zalobkyne na porusení je porovnatelná s úcastou európskych podnikov, z coho vyplýva, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 143 Za týchto okolností treba piaty zalobný dôvod zamietnut. 144 Kedze vsetky zalobné dôvody uvedené na podporu hlavného návrhu boli zamietnuté, hlavný návrh treba zamietnut v celom rozsahu. O subsidiárnom návrhu na znízenie výsky pokuty 145 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odkazuje na náhradný výpocet, ktorý uvádza v prílohe návrhu. 146 Komisia namieta prípustnost tohto návrhu, pricom uvádza, ze nie je podlozený ziadnym zalobným dôvodom. 147 Bez toho, aby sa muselo rozhodnút o námietke neprípustnosti podanej Komisiou, je potrebné uviest, ze náhradný výpocet uvádzaný zalobkynou nie je podporený inými tvrdeniami, ako sú tie, ktoré sú uvádzané na podporu hlavného zalobného návrhu, a ze spocíva najmä v uplatnení metodológie, ktorú zalobkyna obhajovala v rámci tretieho zalobného dôvodu. Preto vzhladom na vyssie uvedené úvahy a neexistenciu iných prvkov v danom prípade, ktoré by mohli viest k znízeniu výsky pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, nie je dôvodné v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu vyhoviet subsidiárnemu zalobnému návrhu. 148 Zalobu je preto potrebné zamietnut v celom rozsahu. O trovách 149 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Toshiba Corp. je povinná nahradit trovy konania. Kanninen Pelikánová Buttigieg Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. januára 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O hlavnom návrhu, ktorého cielom je zrusenie napadnutého rozhodnutia O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva zalobkyne na obhajobu - O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na absencii nového oznámenia o výhradách - O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva zalobkyne byt vypocutý, pokial ide o dodatocnú sumu O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o východiskovú sumu pokuty O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie úrovne zodpovednosti zalobkyne vo vztahu k európskym výrobcom O subsidiárnom návrhu na znízenie výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [119]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFx12YN/L90166-8383TMP.html#t-ECR_62012TJ0404_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point480 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point480 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A238&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A345&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point252 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point224 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point216 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A93&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A93&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A93&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point309 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point260 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point261 119. file:///tmp/lynxXXXXFx12YN/L90166-8383TMP.html#c-ECR_62012TJ0404_SK_01-E0001