ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 28. januára 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Európsky trh s peroxidom vodíka a perboritanom -- Uverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Odmietnutie ziadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami poskytnutými Komisii na základe oznámenia o spolupráci vydaného Komisiou -- Povinnost odôvodnenia -- Dôvernost -- Profesijné tajomstvo -- Legitímna dôvera" Vo veci T-341/12, Evonik Degussa GmbH, so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: C. Steinle, M. Holm-Hadulla a C. von Köckritz, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito, M. Kellerbauer a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 3534 v konecnom znení z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala Evonik Degussa na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. J. Forwood (spravodajca) a E. Bieliunas, tajomník: C. Heeren, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. apríla 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dna 3. mája 2006 Komisia Európskych spolocenstiev prijala rozhodnutie C (2006) 1766 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, Eka Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret SA, Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "rozhodnutie PVP"). 2 V rozhodnutí PVP Komisia okrem iného konstatovala, ze Degussa AG, neskôr Evonik Degussa GmbH, zalobkyna, sa podielala na porusení clánku 81 ES na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) so sestnástimi dalsími spolocnostami pôsobiacimi v odvetví peroxidu vodíka a perboritanu. Zalobkyna bola prvou spolocnostou, ktorá nadviazala kontakt s Komisiou v decembri 2002 na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") a pri tejto prílezitosti plne spolupracovala, lebo poskytla Komisii vsetky informácie o porusení, ktoré mala k dispozícii, takze jej bolo priznané úplné oslobodenie od pokuty. 3 V roku 2007 bola na internetovej stránke generálneho riaditelstva (DG) "Hospodárska sútaz" Komisie (dalej len "DG COMP") uverejnená prvá nedôverná verzia rozhodnutia PVP. 4 Listom adresovaným zalobkyni 28. novembra 2011 ju Komisia informovala o svojom úmysle uverejnit novú, podrobnejsiu a nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, v ktorej by bol uvedený celý obsah uvedeného rozhodnutia s výnimkou dôverných informácií. Komisia pri tejto prílezitosti zalobkynu vyzvala, aby v rozhodnutí PVP identifikovala informácie, pre ktoré zamýsla pozadovat dôverné zaobchádzanie. 5 Zalobkyna sa domnievala, ze táto podrobnejsia nedôverná verzia obsahuje dôverné informácie alebo obchodné tajomstvá, a preto v liste z 23. decembra 2011 Komisiu informovala, ze namieta proti zamýslanému uverejneniu. Na podporu tejto námietky zalobkyna konkrétnejsie uviedla, ze uvedená nedôverná verzia obsahuje pocetné informácie, ktoré predlozila Komisii v rámci programu zhovievavosti, ako aj mená viacerých jej spolupracovníkov a údaje týkajúce sa jej obchodných vztahov. Podla zalobkyne by teda zamýslané uverejnenie porusovalo okrem iného zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania a mohlo by narusit úcel vysetrovania Komisie. 6 Listom z 15. marca 2012 Komisia zalobkynu informovala, ze vyhovie jej ziadosti odstránit z novej nedôvernej verzie, ktorá má byt uverejnená, vsetky informácie umoznujúce priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií, ktoré boli oznámené na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, rovnako ako mená spolupracovníkov zalobkyne. Naopak Komisia usúdila, ze nie je dôvodné priznat dôvernost dalsím informáciám, pri ktorých zalobkyna pozadovala dôverné zaobchádzanie. 7 Zalobkyna vyuzila moznost, ktorú upravuje rozhodnutie predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([3]Ú. v. EÚ L 275, s. 29, dalej len "rozhodnutie o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela"), a predlozila vec vysetrovatelovi, aby z nedôvernej verzie, ktorá sa má uverejnit, vylúcil vsetky informácie, ktoré poskytla na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Napadnuté rozhodnutie 8 Rozhodnutím C(2012) 3534 v konecnom znení z 24. mája 2012 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") vysetrovatel v mene Komisie zamietol ziadosti o dôverné zaobchádzanie, ktoré podala zalobkyna, a v dôsledku toho schválil uverejnenie informácií, ktoré Komisii oznámila s cielom vyuzit jej program zhovievavosti. 9 V napadnutom rozhodnutí vysetrovatel predovsetkým zdôraznil obmedzenia svojej pôsobnosti, ktorá mu umoznuje preskúmat iba to, ci sa informácia má povazovat za dôvernú, ale nie napravit údajné porusenie legitímnych ocakávaní zalobkyne voci Komisii. 10 Okrem toho uviedol, ze zalobkyna namietala proti uverejneniu novej, podrobnejsej a nedôvernej verzie rozhodnutia PVP iba z dôvodu, ze by obsahovala informácie poskytnuté podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a oznámenie takých informácií tretím osobám by jej mohlo spôsobit ujmu v kontexte zaloby o náhradu skody podanej na vnútrostátnych súdoch. Podla vysetrovatela pritom Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní, ci uverejní viac nez len podstatný obsah svojich rozhodnutí. Navyse odkazy na dokumenty, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, samy osebe nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie. 11 Podla vysetrovatela zalobkyna nepreukázala, ze uverejnenie informácií, ktoré oznámila Komisii s cielom vyuzit jej program zhovievavosti, by jej mohlo spôsobit váznu ujmu. Záujem podniku, ktorému Komisia ulozila pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom správaní, ktorého sa dopustil, neboli sprístupnené verejnosti, si v kazdom prípade nezasluhuje osobitnú ochranu. Vysetrovatel v tomto ohlade pripomenul, ze zaloby o náhradu skody sú súcastou politiky Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze, a preto zalobkyna nemôze uplatnovat legitímny záujem byt chránená proti riziku, ze bude celit takým zalobám z dôvodu jej úcasti na karteli, ktorého sa týkalo rozhodnutie PVP. 12 Vysetrovatel sa takisto domnieval, ze nie je príslusný na zodpovedanie tvrdenia zalobkyne, podla ktorého sprístupnenie informácií, ktoré oznámila Komisii v rámci programu zhovievavosti, tretím osobám by bolo na ujmu uvedenému programu, kedze taká otázka prekracuje hranice jeho pôsobnosti. V tomto ohlade pripomenul, ze podla judikatúry iba Komisii prinálezí posúdit, v akom rozsahu má oboznámit verejnost so skutkovým a historickým kontextom, do ktorého patrí predmetné správanie, pokial neobsahuje dôverné informácie. 13 Napokon vysetrovatel uviedol, ze vzhladom na to, ze pôsobnost, ktorá mu bola zverená podla clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela, sa obmedzuje na posúdenie toho, do akej miery informácie patria do obchodného tajomstva alebo sa s nimi musí zaobchádzat dôverne z iného dôvodu, nie je príslusný vyjadrit sa k tvrdeniu zalobkyne, podla ktorého by uverejnenie informácií, ktoré oznámila v rámci programu zhovievavosti, viedlo k neodôvodnenému odlisnému zaobchádzaniu v porovnaní s inými úcastníkmi porusenia sankcionovaného v rozhodnutí PVP, a teda by porusovalo zásadu rovnosti zaobchádzania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. augusta 2012 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Uznesením zo 16. novembra 2012, Evonik Degussa/Komisia (T-341/12 R), predseda Vseobecného súdu jednak rozhodol o odklade výkonu napadnutého rozhodnutia a jednak Komisii nariadil, aby sa zdrzala uverejnenia verzie rozhodnutia PVP, ktorá by bola vo vztahu k zalobkyni podrobnejsia nez verzia uverejnená na internetovej stránke DG COMP od roku 2007. 16 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu vec pridelená. 17 Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol na základe správy sudcu spravodajcu o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval Komisiu na predlozenie jedného dokumentu. Tá predlozila pozadovaný dokument v stanovenej lehote. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 9. apríla 2014. 19 Zalobkyna predlozila v den pojednávania kópiu listu Komisie z 11. februára 2014, ktorý sa týka prebiehajúceho rozhodcovského konania v Spojených státoch amerických. Komisia, ktorú predseda tretej komory vyzval, aby predlozila svoje pripomienky k tomuto novému dokumentu v lehote jedného týzdna od pojednávania, v liste dorucenom do kancelárie Vseobecného súdu 15. apríla 2014 potvrdila, ze namieta proti jeho zohladneniu v tomto konaní vzhladom na jeho oneskorené predlozenie. 20 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 21 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 22 Zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby v podstate pät zalobných dôvodov. Z nich prvý je zalozený na porusení clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela, práva na riadnu správu vecí verejných a práva byt vypocutý, druhý na nedostatocnom odôvodnení, tretí na porusení profesijného tajomstva, ktoré chráni clánok 339 ZFEÚ a clánok 8 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ako aj dôvernej povahy informácií, ktorých uverejnenie Komisia zamýsla, stvrtý na porusení zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania a piaty na porusení zásady úcelovosti, ktorá je zakotvená v clánku 28 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj na porusení odseku 48 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ], clánkov 53, 54 a 57 [Dohody] EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([5]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7, dalej len "oznámenie o prístupe k spisu"). O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela, práva na riadnu správu vecí verejných a práva byt vypocutý 23 Tento zalobný dôvod zahrna v podstate dve casti. V prvej casti zalobkyna vysetrovatelovi vytýka, ze meritórne nepreskúmal tvrdenia zalozené na porusení zásad legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, ktoré mu predlozila, rovnako ako tvrdenie, podla ktorého uverejnenie zamýslané Komisiou porusuje zásadu zakotvenú v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého informácie získané podla clánkov 17 az 22 uvedeného nariadenia mozno pouzit iba na úcely, na ktoré boli získané. Vysetrovatel tým, ze obmedzil svoje skúmanie iba na otázku, ci informácie, voci ktorých uverejneniu zalobkyna namieta, boli alebo neboli dôverné, protiprávne obmedzil rozsah preskúmania, ktoré je oprávnený vykonávat podla clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela. 24 V druhej casti zalobkyna tvrdí, ze vysetrovatel tým, ze nerozhodol o niektorých tvrdeniach, ktoré predlozila, prijal napadnuté rozhodnutie v rozpore s jej právom na riadnu správu vecí verejných, ktoré je zarucené v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Táto necinnost predstavuje aj porusenie práva zalobkyne byt riadne vypocutý v rámci správneho konania, ktoré je zakotvené v clánku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv. 25 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. 26 Pokial ide o prvú cast, treba na úvod uviest, ze zalobkyna týmto prvým zalobným dôvodom vysetrovatelovi v podstate vytýka, ze neodpovedal na tri odlisné tvrdenia, ktoré mu predlozila, pricom kazdé z nich mohlo podla nej tvorit prekázku uverejnenia podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktoré Komisia zamýslala. Tieto tvrdenia sa týkajú po prvé porusenia zásady úcelovosti zakotvenej v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého informácie získané Komisiou na základe clánkov 17 az 22 uvedeného nariadenia mozno pouzit iba na úcely, na ktoré boli získané, po druhé narusenia legitímnej dôvery zalobkyne v skutocnost, ze sporné informácie nebudú uverejnené, a po tretie porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúceho zo skutocnosti, ze toto uverejnenie spôsobí, ze zalobkyna bude v menej výhodnom postavení nez iní adresáti rozhodnutia PVP, ktorí nespolupracovali s Komisiou, v kontexte zalôb o náhradu skody, ktoré prípadne podajú osoby poskodené porusením práva hospodárskej sútaze, ktoré toto rozhodnutie sankcionovalo. 27 Podla clánku 1 ods. 1 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela sú právomoci a povinnosti vysetrovatelov, ktorí sú menovaní pre konania vo veci hospodárskej sútaze, stanovené v uvedenom rozhodnutí. 28 Clánok 8 ods. 1 az 3 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela stanovuje: "1. V prípade, ze Komisia má v úmysle zverejnit informácie, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie akéhokolvek podniku alebo osoby, títo sú písomne informovaní o takomto úmysle a jeho dôvodoch [DG COMP]. Urcí sa lehota, v ktorej daný podnik alebo osoba môzu predlozit akékolvek písomné pripomienky. 2. V prípade, ze daný podnik alebo osoba nesúhlasí so zverejnením informácií, môze vec postúpit vysetrovatelovi. Ak sa vysetrovatel domnieva, ze informácie môzu byt zverejnené, pretoze nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie alebo preto, ze existuje prevládajúci záujem na ich zverejnení, uvedie sa toto zistenie v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré sa oznámi dotknutému podniku alebo osobe. V rozhodnutí sa uvedie termín, po ktorom sa príslusné informácie zverejnia. Tento termín nesmie byt stanovený skôr ako jeden týzden odo dna oznámenia. 3. Odseky 1 a 2 sa primerane uplatnujú na zverejnenie informácií formou uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie." 29 Pokial ide najprv o výhradu voci vysetrovatelovi, ze nepreskúmal tvrdenie o porusení zásady úcelovosti, ak vôbec mozno usudzovat, ze zalobkyna vo svojej ziadosti z 10. apríla 2012 mu také tvrdenie specificky predlozila, je namieste schválit postoj Komisie, podla ktorého napadnuté rozhodnutie nan v podstate prinása odpoved. V bode 19 napadnutého rozhodnutia totiz vysetrovatel uviedol, ze s výhradou dodrzania sluzobného tajomstva prinálezí Komisii urcit, ktoré informácie chce uverejnit nad rámec podstatného obsahu rozhodnutí, ktoré prijala na základe clánku 23 nariadenia c. 1/2003. V bodoch 20 a 21 napadnutého rozhodnutia pritom vysetrovatel navyse zamietol tvrdenie zalobkyne, podla ktorého je také uverejnenie vylúcené vo vztahu k informáciám, ktoré oznámila Komisii s cielom mat prospech z jej programu zhovievavosti. 30 Preto bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie platnosti tohto prístupu v rámci piateho zalobného dôvodu, z napadnutého rozhodnutia implicitne, ale nevyhnutne vyplýva, ze uverejnenie informácií, ktoré poskytol podnik domáhajúci sa prospechu z programu zhovievavosti, neporusuje napriek nesúhlasu, ktorý uvedený podnik v tomto ohlade vyjadril, zásadu zakotvenú v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého informácie získané Komisiou pocas vysetrovania porusenia práva hospodárskej sútaze mozno pouzit iba na úcely, na ktoré boli získané. 31 Pokial ide dalej o tvrdenia vychádzajúce z toho, ze vysetrovatel neodpovedal na námietky zalozené na narusení legitímnej dôvery v skutocnost, ze k spornému uverejneniu nedôjde, ako aj na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, treba uviest, ze tieto tvrdenia zalobkyna skutocne predlozila vo svojej ziadosti podanej vysetrovatelovi 10. apríla 2012. 32 Preto je potrebné urcit, ci vysetrovatel v bodoch 15 a 24 napadnutého rozhodnutia oprávnene usúdil, ze nie je príslusný rozhodovat o týchto tvrdeniach vzhladom na obmedzenia pôsobnosti, ktorá mu je zverená podla clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela. 33 V tomto ohlade treba na úvod uviest, ze Vseobecný súd rozhodol, ze ak vysetrovatel prijme rozhodnutie na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([6]Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151), nahradeného clánkom 8 ods. 3 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela, je povinný skúmat nielen to, ci verzia rozhodnutia sankcionujúceho porusenie clánku 81 ES, ktorú má preskúmat, obsahuje obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie pozívajúce podobnú ochranu, ale musí tiez overit, ci táto verzia obsahuje iné informácie, ktoré nemôzu byt sprístupnené verejnosti bud z dôvodu pravidiel práva Spolocenstva, ktoré ich specificky chránia, alebo preto, lebo patria medzi informácie, ktoré svojou povahou podliehajú profesijnému tajomstvu (rozsudky Vseobecného súdu z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, [7]T-198/03, Zb. s. II-1429, bod 34, a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, [8]T-474/04, Zb. s. II-4225, bod 66). 34 Z tej istej judikatúry rovnako vyplýva, ze medzi pravidlá, ktoré specificky chránia urcité informácie, patria nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov ([9]Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) a clánok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([10]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ktorý upravuje výnimky z práva na prístup k dokumentom institúcií stanoveného v clánku 2 ods. 1 tohto nariadenia (rozsudok Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 64). 35 Dalej je namieste zdôraznit, ze v case, ked boli vyhlásené rozsudky Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, a Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, clánok 9 rozhodnutia 2001/462 odkazoval iba na ochranu obchodného tajomstva podnikov, ktoré sú predmetom vysetrovania v oblasti porusenia práva hospodárskej sútaze. Toto ustanovenie sa teda v tomto ohlade lísilo od clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela, ktorý ho nahradil, kedze uvedený clánok odkazuje na obchodné tajomstvo podnikov i na iné dôverné informácie. 36 Ako bolo zdôraznené v bode 33 vyssie, Vseobecný súd napriek tomu dal clánku 9 ods. 3 rozhodnutia 2001/462 v judikatúre citovanej v uvedenom bode výklad, ktorý prekracuje znenie tohto ustanovenia, zalozený na analýze jeho kontextu a cielov. 37 Vseobecný súd tak na úvod uviedol, ze clánok 9 rozhodnutia 2001/462 mal vykonat procesnú stránku ochrany informácií, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, stanovenú právom Spolocenstva (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 28). Po tom, co Vseobecný súd pripomenul ochranu informácií, ktoré svojou povahou podliehajú profesijnému tajomstvu podla clánku 20 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([11]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), uviedol, ze podla judikatúry oblast informácií, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, presahuje rámec obchodného tajomstva podnikov (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 29). 38 Vseobecný súd dalej uviedol, ze na jednej strane prvé dva odseky clánku 9 rozhodnutia 2001/462 sa týkajú sprístupnovania informácií osobám, podnikom alebo zdruzeniam podnikov na úcely výkonu ich práva byt vypocutý v rámci konania o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze a na druhej strane sa konanie upravené v týchto dvoch odsekoch uplatní iba primerane na sprístupnenie informácií prostredníctvom ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré zase upravuje tretí odsek tohto ustanovenia. To predovsetkým znamenalo, ze ked vysetrovatel prijímal rozhodnutie na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462, bol povinný dbat na dodrziavanie profesijného tajomstva vo vztahu k informáciám, ktoré nevyzadovali takú zvlástnu ochranu, aká sa poskytuje obchodnému tajomstvu, a predovsetkým informáciám, ktoré mohli byt oznámené tretím osobám, ktoré mali právo byt vypocuté k ich obsahu, ale ktorých dôverný charakter bránil ich sprístupneniu verejnosti (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 31). 39 Vseobecný súd dalej odôvodnil svoj siroký výklad clánku 9 rozhodnutia 2001/462 odkazom na odôvodnenie 9 uvedeného rozhodnutia, podla ktorého "pri prezradení informácií o fyzických osobách má byt zvlástna pozornost venovaná nariadeniu... c. 45/2001" (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 32). 40 Také konstatovania zostávajú relevantné pocas platnosti rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela. 41 Rovnako ako clánok 9 rozhodnutia 2001/462 aj clánok 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela má totiz vykonat procesnú stránku ochrany, ktorú právo Únie poskytuje informáciám, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, teraz upravených v clánku 28 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Uvedený clánok 8 tak uskutocnuje rovnaké rozlisovanie, ako je pripomenuté v bode 38 vyssie, medzi ochranou dôvernosti informácií voci tretím osobám, ktoré majú právo byt vypocuté v rámci konania o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, a sirsou ochranou, ktorú treba poskytnút, ked sa zamýsla uverejnenie v úradnom vestníku. Navyse odôvodnenie 23 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v podstate preberá obsah odôvodnenia 9 rozhodnutia 2001/462, ked poukazuje na to, ze vysetrovatel musí pri sprístupnení informácií týkajúcich sa fyzických osôb zohladnit okrem iného nariadenie c. 45/2001. 42 V prejednávanej veci vsak zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, ktorých sa zalobkyna dovolávala pred vysetrovatelom, nepredstavujú pravidlá, ktoré majú specificky chránit proti sprístupneniu verejnosti informácie, aké zalobkyna oznámila Komisii s cielom dosiahnut jej zhovievavost. 43 Na rozdiel od napríklad pravidiel nachádzajúcich sa v nariadení c. 45/2001, pokial ide o spracovanie osobných údajov orgánmi alebo institúciami Únie, alebo v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, pokial ide o výnimky z práva na prístup k dokumentom, totiz také zásady nemajú specifický ciel chránit dôvernost informácií alebo dokumentov. Tieto zásady preto ako také nie sú súcastou ochrany, ktorú právo Únie poskytuje informáciám, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, takze prekracujú rámec úlohy, ktorá je zverená vysetrovatelovi podla clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela. 44 Z toho vyplýva, ze vysetrovatel v prejednávanej veci oprávnene odmietol svoju právomoc na zodpovedanie námietok voci spornému uverejneniu, ktoré zalobkyna vzniesla na základe zásad legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 45 Pokial ide dalej o výhradu, podla ktorej napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, lebo ziaden útvar Komisie nepreskúmal zásadné námietky zalobkyne voci uverejneniu podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktoré zalobkyna predlozila na podporu svojho prvého zalobného dôvodu, ani tú nemozno prijat. 46 Táto výhrada totiz spocíva, ako správne tvrdí Komisia, na chybnom predpoklade, ze Komisia vo vseobecnosti nezaujala v tomto ohlade postoj. 47 V liste, ktorý DG COMP adresovalo zalobkyni 28. novembra 2011, tak Komisia uviedla, ze sa rozhodla uverejnit novú podrobnejsiu nedôvernú verziu rozhodnutia PVP z dôvodov transparentnosti. 48 Okrem toho z listu, ktorý DG COMP adresovalo zalobkyni 15. marca 2012, vyplýva, ze v rámci analýzy zásadných námietok voci spornému uverejneniu sa Komisia domnievala, ze jej prinálezí vyvázit najmä ochranu úcelu svojho vysetrovania, ktorej sa týka výnimka zo zásady transparentnosti upravená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, s legitímnymi záujmami úcastníkov konania. Komisia navyse uviedla, ze dokument, akým je vyhlásenie podniku, nie je chránený zo samotného dôvodu, ze bol oznámený v rámci ziadosti o zhovievavost, a ze zamýslané uverejnenie nenarúsa úcel jej vysetrovania. Okrem toho zdôraznila, ze v prejednávanej veci treba zohladnit clánok 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001, podla ktorého výnimky z práva na prístup k dokumentom stanovené v prvých troch odsekoch tohto clánku sa uplatnujú iba v období, pocas ktorého je stanovená ochrana odôvodnená obsahom dokumentu. Komisia z toho vyvodila, ze sporné uverejnenie nepredstavuje narusenie legitímnej dôvery zalobkyne. 49 Preto v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia skutocne preskúmala zásadné námietky voci spornému uverejneniu, ktoré zalobkyna vzniesla. 50 Napokon vzhladom na konstatovania uvedené v bodoch 30, 44 a 49 vyssie je namieste zamietnut ako nedôvodnú druhú cast zalobného dôvodu, ktorou zalobkyna tvrdí, ze odmietnutie vysetrovatela odpovedat na niektoré jej námietky voci spornému uverejneniu predstavuje porusenie jej práva na riadnu správu vecí verejných, ktoré je zarucené v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv, ako aj jej práva byt riadne vypocutý v rámci správneho konania, ktoré je zakotvené v clánku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv. 51 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod nie je dôvodný a treba ho zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení 52 Zalobkyna vysetrovatelovi vytýka, ze dostatocne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, cím porusil jednak clánok 296 ZFEÚ a clánok 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv, a jednak clánok 8 ods. 2 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela. Napadnuté rozhodnutie tak nevysvetluje, co viac nez pät rokov po uverejnení prvej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP odôvodnuje uverejnenie podrobnejsej nedôvernej verzie. Zalobkyna síce uznáva, ze Komisia v liste, ktorý jej adresovala 28. novembra 2011, odkázala na dôvody transparentnosti, ale samotný tento odkaz neumoznuje pochopit dôvody, ktoré ju viedli k úsudku, ze prvá nedôverná verzia uverejnená na jej internetovej stránke v roku 2007 nesplna alebo uz nesplna túto poziadavku. Specifické odôvodnenie tohto bodu v samotnom napadnutom rozhodnutí je podla nej o to nevyhnutejsie, ze rozhodnutie Komisie uverejnit podrobnejsiu nedôvernú verziu rozhodnutia PVP sa odchyluje od skorsej administratívnej praxe. 53 Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie posudzované vo svojom kontexte je v tomto ohlade dostatocne odôvodnené. 54 Podla ustálenej judikatúry je úcelom povinnosti odôvodnenia individuálneho rozhodnutia umoznit súdu Únie preskúmat zákonnost rozhodnutia a poskytnút dotknutej osobe dostatocnú informáciu, aby vedela, ci je rozhodnutie dôvodné a ci prípadne neobsahuje vadu, ktorá umoznuje spochybnit jeho platnost, pricom rozsah tejto povinnosti závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v akom bol prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [12]322/81, Zb. s. 3461, bod 14; rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, [13]T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 51). 55 Komisia je teda podla clánku 296 ZFEÚ síce povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie rozhodnutia, a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, ale nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám tohto ustanovenia, musí byt posúdená nielen vzhladom na jeho znenie, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [14]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Vseobecného súdu z 26. októbra 2012, CF Sharp Shipping Agencies/Rada, T-53/12, bod 37). Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatocne odôvodnený vtedy, pokial bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umoznuje jej pochopit dosah opatrenia prijatého vo vztahu k nej (rozsudok Vseobecného súdu z 15. apríla 2011, Ceská republika/Komisia, [15]T-465/08, Zb. s. II-1941, bod 163). 56 Táto povinnost odôvodnenia je vykonaná v clánku 8 ods. 2 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia, pokial ide o rozhodnutia, ktoré má vysetrovatel prijat o ziadostiach o dôverné zaobchádzanie s urcitými informáciami v rámci konaní o vykonanie pravidiel hospodárskej sútaze. 57 V prejednávanej veci z listu zalobkyne z 23. decembra 2011 adresovaného DG COMP, ako aj z listu, ktorý adresovala vysetrovatelovi 10. apríla 2012, vyplýva, ze zalobkyna v priebehu správneho konania tvrdila, ze uverejnenie novej verzie rozhodnutia PVP obsahujúcej informácie, ktoré dobrovolne oznámila s cielom mat prospech z oznámenia o spolupráci z roku 2002, porusuje jej legitímne ocakávania a navyse nie je odôvodnené nijakým prevazujúcim verejným záujmom. Z rovnakých listov okrem toho vyplýva, ze zalobkyna uvádzala, ze také uverejnenie sa odchyluje od skorsej administratívnej praxe Komisie spocívajúcej v tom, ze tretím osobám sa nesprístupnia informácie, ktoré jej podniky oznámili v rámci programu zhovievavosti. 58 V tomto ohlade treba uviest, ze hoci vysetrovatel osobitne neodpovedal na kazdé z týchto tvrdení, urobil tak z dôvodu, ako to v podstate vyplýva z preskúmania prvého zalobného dôvodu, aby respektoval obmedzenia pôsobnosti, ktorú mu zveril clánok 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela. 59 Ako vsak uz bolo zdôraznené v bode 49 vyssie, napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na konci správneho konania, pocas ktorého Komisia mala odpovedat na zásadné námietky zalobkyne voci zamýslanému uverejneniu, ktoré boli nad rámec právomocí vysetrovatela. 60 Za týchto okolností a na zabezpecenie úcinnej súdnej ochrany zalobkyne je namieste vnímat napadnuté rozhodnutie v kontexte, ktorý viedol k jeho prijatiu, a teda usudzovat, ze uvedené rozhodnutie implicitne, ale nevyhnutne zahrna stanoviská Komisie vo vztahu k zamýslanému uverejneniu, ktoré vyjadrila prostredníctvom DG COMP, v rozsahu, v akom sa týkajú aspektov, ktoré nepatria do pôsobnosti vysetrovatela. 61 Napadnuté rozhodnutie vnímané týmto spôsobom pritom zalobkyni umoznuje pochopit skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí jeho právne odôvodnenie. 62 V prvom rade, ako uz bolo zdôraznené v bode 47 vyssie, Komisia v liste, ktorý DG COMP adresovalo zalobkyni 28. novembra 2011, odôvodnila svoj úmysel uverejnit podrobnejsiu nedôvernú verziu rozhodnutia PVP odkazom na ciel transparentnosti. 63 V druhom rade je síce pravda, ze vysetrovatel sa oznacil za nepríslusného na preskúmanie prípadného porusenia legitímnych ocakávaní zalobkyne z dôvodu, ze také preskúmanie by prekrocilo hranice jeho pôsobnosti, ktorá mu vyplýva z clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela, ale Komisia v liste zalobkyni z 15. marca 2012 výslovne odpovedala na jej tvrdenie, podla ktorého sporné uverejnenie porusuje legitímne ocakávania zalobkyne. 64 Ako uz bolo zdôraznené v bode 48 vyssie, z uvedeného listu totiz v podstate vyplýva, ze v rámci analýzy zásadných námietok voci spornému uverejneniu sa Komisia domnievala, ze jej prinálezí vyvázit najmä ochranu úcelu svojho vysetrovania, ktorej sa týka výnimka zo zásady transparentnosti upravená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, s legitímnymi záujmami úcastníkov konania. Komisia navyse uviedla, ze dokument nie je chránený zo samotného dôvodu, ze bol oznámený v rámci ziadosti o zhovievavost, a ze zamýslané uverejnenie nenarúsa úcel jej vysetrovania. Okrem toho zdôraznila, ze v prejednávanej veci treba zohladnit clánok 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001, podla ktorého výnimky z práva na prístup k dokumentom stanovené v prvých troch odsekoch tohto clánku sa uplatnujú iba v období, pocas ktorého je stanovená ochrana odôvodnená obsahom dokumentu. Komisia z toho vyvodila, ze sporné uverejnenie nepredstavuje narusenie legitímnej dôvery zalobkyne. 65 V tretom rade napadnuté rozhodnutie spomína viaceré okolnosti na podporu zamietnutia ziadostí zalobkyne o dôverné zaobchádzanie. Vysetrovatel v nom na úvod zdôraznil, ze odkazy na dokumenty, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, samy osebe nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné informácie dôvernej povahy. Zamietnutie ziadostí o dôverné zaobchádzanie bolo dalej odôvodnené po prvé velkou mierou volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri uverejnení viac nez len podstatného obsahu rozhodnutí, ktoré prijme podla clánku 23 nariadenia c. 1/2003, po druhé okolnostou, ze zalobkyna nepreukázala, ze uverejnenie informácií, ktoré oznámila Komisii na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, by viedlo k riziku spôsobeniu váznej ujmy, a po tretie skutocnostou, ze aj keby sa také riziko preukázalo, z judikatúry vyplýva, ze záujem zalobkyne na tom, aby sa podrobnosti o jej úcasti na porusovaní nestali známe verejnosti, si nezasluhuje ochranu. Vysetrovatel dodal, ze uvedená judikatúra sa uplatní v prejednávanej veci analogicky, pretoze napriek skutocnosti, ze zalobkyni nebola v rozhodnutí PVP ulozená povinnost zaplatit pokutu, sa v nom rozhodlo, ze sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP, ktoré je predmetom uvedeného rozhodnutia. 66 Napokon konstatovania uvedené v predchádzajúcom bode vedú takisto k zamietnutiu tvrdenia zalobkyne, podla ktorého napadnuté rozhodnutie nevysvetluje, co odôvodnuje, ze v prejednávanej veci doslo k odchýleniu sa od skorsej administratívnej praxe Komisie. Aj keby sa totiz skorsia administratívna prax, na ktorú zalobkyna odkazuje, preukázala, co sa skúma v rámci stvrtého zalobného dôvodu, napadnuté rozhodnutie vnímané v kontexte svojho prijatia poskytuje dostatocne vela údajov, ktoré jej umoznujú pochopit dôvody, preco sa Komisia rozhodla od nej v prejednávanej veci odchýlit. 67 Preto zalobkyni nemozno vyhoviet, pokial tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, a druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení profesijného tajomstva, ako aj na porusení dôvernej povahy informácií, ktorých uverejnenie Komisia zamýsla 68 Zalobkyna tvrdí, ze vysetrovatel v napadnutom rozhodnutí porusil dôvernú povahu informácií dobrovolne poskytnutých Komisii pocas jej vysetrovania. Napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu podla nej porusuje clánok 339 ZFEÚ i clánok 8 EDLP. 69 Podla zalobkyne taká dôverná povaha vyplýva predovsetkým z okolnosti, ze tieto informácie pochádzajú z vyhlásení, ktoré uskutocnila ona sama alebo iné podniky v rámci programu zhovievavosti, alebo z dokumentov dobrovolne predlozených Komisii pocas vysetrovania. Také informácie patria do súkromnej cinnosti zalobkyne, ktorú chráni clánok 8 ods. 1 EDLP, a to nezávisle od ich obsahu. Navyse z rozsudku Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia ([16]145/83, Zb. s. 3539), vyplýva, ze osobitná ochrana prinálezí informáciám a dokumentom, ktoré boli dobrovolne oznámené Komisii pod podmienkou, ze tá ich nesprístupní. 70 Zalobkyna dalej tvrdí, ze informácie, pri ktorých pozaduje dôverné zaobchádzanie, podliehajú profesijnému tajomstvu chránenému clánkom 339 ZFEÚ i clánkom 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, lebo zodpovedajú trom podmienkam, ktoré sú na tento úcel identifikované v rozsudku Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovanom v bode 33 vyssie. Tieto informácie sú teda známe iba obmedzenému poctu osôb, ich sprístupnenie môze spôsobit zalobkyni váznu ujmu a napokon nesprístupnenie týchto informácií je objektívne ziaduce, aj ked sa zohladnia protichodné záujmy nasvedcujúce v prospech ich sprístupnenia. 71 Zalobkyna v tomto ohlade uvádza, ze informácie, ktorých uverejnenie sa v prejednávanej veci zamýsla a ktoré sa nenachádzajú v docasnej nedôvernej verzii rozhodnutia PVP uverejnenej v roku 2007, podrobne ukazujú nielen protisútazné dohody a výmeny informácií, ktoré sú predmetom rozhodnutia PVP, ale aj spôsob, akým sa na nich zúcastnovala. K týmto informáciám sú pripojené pocetné citácie vybraté z dokumentov, ktoré predlozili ziadatelia o zhovievavost, ako aj pomoc s výkladom, ktorú poskytla Komisia. Také uverejnenie sa musí pokladat za priame uverejnenie vyhlásení zalobkyne a dalsích podnikov adresátov rozhodnutia PVP, ktoré uskutocnili vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti, co môze vázne poskodit dobrú povest zalobkyne a mat vplyv na jej postavenie na trhu. Zalobkyna dodáva, ze zamýslané uverejnenie jej spôsobí závaznejsiu ujmu nez iným podnikom, ktoré sa zúcastnili na porusení sankcionovanom v rozhodnutí PVP, lebo na úcely dosiahnutia oslobodenia od pokuty nemala inú moznost ako bezvýhradne uznat vlastnú úcast na karteli a co mozno najviac prispiet k objasneniu skutkového stavu Komisiou. 72 Okrem toho podla nej z judikatúry vyplýva, ze informácie týkajúce sa obchodných vztahov spolocností, cien ich výrobkov, struktúry ich nákladov, podielov na trhu alebo podobných údajov, akými sú informácie, ktorých uverejnenie sa zamýsla v prejednávanej veci, sú súcastou obchodných záujmov uvedených spolocností a zasluhujú si ochranu, aj ked sa týkajú správania, o ktorého protiprávnosti sa rozhodlo. Zamýslané uverejnenie navyse vystavuje zalobkynu zvýsenému riziku, ze jej bude ulozená povinnost zaplatit náhradu skody v rámci zaloby podanej pred vnútrostátnymi súdmi. Zalobkyna pritom na pojednávaní zdôraznila, ze by mala byt proti takým zalobám o vyvodenie zodpovednosti chránená. 73 Zalobkyna dalej uvádza, ze zamietnutie jej ziadostí o dôverné zaobchádzanie zo strany vysetrovatela porusuje vseobecnú domnienku protiprávnosti, ktorá sa spája s uverejnením informácií pochádzajúcich z vyhlásení podnikov na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj z dokumentov, ktoré tieto podniky dobrovolne predlozili Komisii. Je totiz potrebné vyhnút sa tomu, aby uverejnením v úradnom vestníku neboli zbavené obsahu striktné pravidlá upravujúce spracovanie informácií, ktoré Komisia získa v rámci konaní v oblasti kartelov, najmä tie, ktoré vyplývajú z oznámenia o spolupráci z roku 2002. Zalobkyna na pojednávaní takisto zdôraznila, ze Komisia nemôze uverejnením zbavit úcinnosti ochranu proti sprístupneniu urcitých informácií, ktorú poskytuje clánok 4 nariadenia c. 1049/2001. 74 Zalobkyna este uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nepoukazuje na nijaký prevazujúci verejný záujem, ktorý by odôvodnoval zamýslané uverejnenie, napriek tomu, ze sporné informácie majú dôvernú povahu. Kedze verejnost uz bola dostatocne informovaná uverejnením nedôvernej verzie v roku 2007, taký verejný záujem v kazdom prípade v prejednávanej veci neexistuje. Pokial ide o prípadný záujem osôb poskodených porusením, ktoré bolo sankcionované v rozhodnutí PVP, na uverejnení podrobnejsej verzie uvedeného rozhodnutia, ide o cisto súkromný záujem. Zalobkyna k tomuto poslednému bodu na pojednávaní dodala, ze napadnuté rozhodnutie v kazdom prípade nevysvetluje, v com by bolo zamýslané uverejnenie nevyhnutné na ulahcenie výkonu práva osôb poskodených kartelom, ktorý bol predmetom rozhodnutia PVP, na úcinný prostriedok nápravy. 75 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. 76 Tento zalobný dôvod zahrna v podstate tri casti zalozené po prvé na porusení obchodného tajomstva zalobkyne alebo prinajmensom dôvernosti obchodných informácií, ktoré sa jej týkajú, po druhé na porusení dôvernosti informácií oznámených Komisii v rámci programu zhovievavosti a po tretie na porusení práva na ochranu súkromia. 77 V tomto ohlade Vseobecný súd na úvod uvádza, ze tvrdenia týkajúce sa porusenia legitímnej dôvery, ktorú zalobkyna údajne nadobudla na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 i skorsej praxe Komisie, uvedené na podporu tretieho zalobného dôvodu sa v podstate prekrývajú s castou argumentácie na podporu stvrtého zalobného dôvodu. Tieto tvrdenia sú preto skúmané v tomto rámci. 78 Dalej je potrebné pripomenút, ze podla clánku 339 ZFEÚ povinnost mlcanlivosti clenov institúcií Únie, clenov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, ktorá sa vztahuje na informácie chránené sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách, trvá aj po ukoncení ich funkcie. 79 Podla clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa informácie získané Komisiou pocas vysetrovaní, ktoré vedie na základe uvedeného nariadenia podla jeho clánkov 17 az 22, pouzijú len na úcely, na ktoré boli získané, cím nie sú dotknuté clánky 12 a 15 tohto nariadenia. Clánok 28 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý doplna pravidlo správania zakotvené v clánku 339 ZFEÚ v oblasti uplatnovania uvedeného nariadenia, okrem toho spresnuje, ze bez toho, aby bola dotknutá spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov i moznost adresátov oznámenia o výhradách nahliadat do vysetrovacieho spisu, Komisia a uvedené orgány, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohladom týchto orgánov, ako aj úradníci a zamestnanci iných orgánov clenských státov nezverejnia informácie získané alebo medzi nimi vymenené podla tohto nariadenia, ktoré podliehajú sluzobnému tajomstvu. 80 Navyse podla clánku 30 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Komisia uverejní okrem iného rozhodnutia, ktorými ukladá pokuty podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré povazuje za zodpovedné za porusenie práva Únie v oblasti kartelov. Podla clánku 30 ods. 2 tohto nariadenia uverejnenie obsahuje mená dotknutých osôb a obsah rozhodnutia vrátane ulozených pokút, ale musí zohladnovat oprávnený záujem podnikov na tom, aby sa nesprístupnili ich obchodné tajomstvá. 81 Napokon clánok 16 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([17]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) v podstate stanovuje, ze Komisia je povinná nesprístupnit ani neoznámit informácie vrátane dokumentov, ktoré sa nachádzajú vo vysetrovacom spise, pokial obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie o akejkolvek osobe. 82 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje, ze sa zúcastnila na karteli, ktorý je predmetom rozhodnutia PVP. Naopak tvrdí, ze dôvernost sporných informácií vyplýva zo samotnej skutocnosti, ze ich poskytla dobrovolne Komisii v rámci programu zhovievavosti, a ze zamýslané uverejnenie môze ohrozit ochranu úcelu vysetrovania Komisie. 83 Okrem toho sa dovoláva predovsetkým skutocnosti, ze uverejnenie podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktoré zamýsla Komisia, by poskodilo jej obchodné záujmy v zmysle clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, kedze uvedená verzia obsahuje informácie týkajúce sa úrovne cien, ktoré uplatnovala, zamýslaných zvýsení cien, jej úlohy pocas stretnutí s konkurentmi, miest, na ktorých sa také stretnutia uskutocnili, ako aj ich dátumov, zúcastnených osôb a ich obsahu. Podla zalobkyne by teda zamýslané uverejnenie vázne poskodilo jej dobrú povest a zvýsilo by riziko, ze bude celit zalobám o náhradu skody zo strany osôb poskodených porusením, ktoré bolo sankcionované v rozhodnutí PVP, alebo regresným zalobám, ktoré proti nej podajú iné podniky zúcastnené na uvedenom porusení. Dalej tvrdí, ze sporné informácie predstavujú v kazdom prípade obchodné tajomstvo alebo prinajmensom obchodné informácie dôvernej povahy, ktorých uverejnenie je vylúcené na základe clánku 28 ods. 2 a clánku 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Este uvádza, ze ochrana súdnych konaní zakotvená v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 bráni spornému uverejneniu, kedze to by malo za následok narusenie rovnosti zbraní v rámci súkromnoprávnych zalôb podaných na vnútrostátne súdy, co by porusovalo zásadu nestrannosti zakotvenú v clánku 41 Charty základných práv. Napokon dôvernost sporných informácií vyplýva zo skutocnosti, ze tieto informácie, ktoré boli dobrovolne oznámené Komisii pocas vysetrovania, patria do súkromnej cinnosti zalobkyne, a teda ich chráni clánok 8 ods. 1 EDLP. O prvej casti zalozenej na tom, ze sporné informácie predstavujú obchodné tajomstvo alebo prinajmensom obchodné informácie dôvernej povahy 84 Je namieste pripomenút, ze podla dlhodobo ustálenej judikatúry nie sú ani tajné, ani dôverné informácie, ktoré také boli, ale sú staré pät rokov alebo viac, a preto sa musia povazovat za historické, ibaze by zalobkyna výnimocne preukázala, ze tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia alebo obchodného postavenia tretej osoby (uznesenie Vseobecného súdu z 15. novembra 1990, Rhône-Poulenc a i./Komisia, [18]T-1/89 az T-4/89 a T-6/89 az T-15/89, Zb. s. II-637, bod 23; pozri uznesenie predsedu stvrtej komory Vseobecného súdu z 22. februára 2005, Hynix Semiconductor/Rada, [19]T-383/03, Zb. s. II-621, bod 60 a tam citovanú judikatúru; uznesenia predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 8. mája 2012, Diamanthandel A. Spira/Komisia, T-108/07, bod 65, a z 10. mája 2012, Diamanthandel A. Spira/Komisia, T-354/08, bod 47). 85 V prejednávanej veci je nesporné, ze vsetky sporné informácie sú starsie ako pät rokov, väcsina z nich je starsia ako desat rokov. Pritom je nutné konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijakú specifickú argumentáciu s cielom preukázat, ze uvedené informácie napriek ich veku v súcasnosti este predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia alebo obchodného postavenia tretej osoby. Obmedzila sa na tvrdenia, ze velký pocet úryvkov rozhodnutia PVP, ktorého uverejnenie Komisia zamýsla, obsahuje popri opise skutkových okolností porusenia aj informácie týkajúce sa jej obchodných vztahov a cenovej politiky, ze ochrana obchodného tajomstva nie je vylúcená vo vztahu k informáciám týkajúcim sa protiprávneho správania a napokon ze ochranu obchodného tajomstva nemozno obmedzit obdobím, ktorého dlzka je urcená rigidným spôsobom. 86 Z toho vyplýva, ze aj za predpokladu, ze niektoré informácie nachádzajúce sa v rozhodnutí PVP, ktorých prvé uverejnenie Komisia zamýsla, by mohli v urcitom období predstavovat obchodné tajomstvo, musia sa v kazdom prípade povazovat za historické a navyse sa nepreukázalo, co by odôvodnovalo priznat im este výnimocne ochranu, ktorú v tomto ohlade poskytuje clánok 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 87 Prvá cast teda nie je dôvodná a treba ju zamietnut. O druhej casti zalozenej na dôvernosti informácií oznámených Komisii v rámci programu zhovievavosti 88 Kedze oblast informácií, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, presahuje rámec obchodného tajomstva podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Adams/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 34, a Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 29), treba bez ohladu na analýzu dôvodnosti stvrtého zalobného dôvodu urcit, ci informácie musia byt chránené, ako to tvrdí zalobkyna, len z toho dôvodu, ze ich podnik dobrovolne poskytol Komisii s cielom mat prospech z programu zhovievavosti. 89 Podla clánku 1 druhého odseku ZEÚ sa rozhodnutia vnútri Únie prijímajú co najotvorenejsie. Táto zásada sa odráza v clánku 15 ZFEÚ, ktorý za urcitých podmienok zarucuje právo obcanov na prístup k dokumentom institúcií. V súlade s touto zásadou a pri neexistencii ustanovení, ktoré by výslovne prikazovali alebo zakazovali uverejnenie, je moznost institúcií uverejnovat akty, ktoré prijímajú, pravidlom, z ktorého existujú výnimky v rozsahu, v akom právo Únie najmä prostredníctvom ustanovení zarucujúcich dodrziavanie profesijného tajomstva bráni sprístupneniu týchto aktov alebo informácií, ktoré obsahujú (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 69). 90 Ani clánok 339 ZFEÚ, ani clánok 28 nariadenia c. 1/2003 výslovne neuvádzajú, ktoré informácie okrem obchodného tajomstva sú predmetom profesijného tajomstva. Z clánku 28 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pritom nemozno vyvodzovat, ze sa to týka vsetkých informácii získaných na základe uvedeného nariadenia s výnimkou tých, ktorých uverejnenie je podla jeho clánku 30 povinné. Clánok 339 ZFEÚ rovnako ako clánok 28 nariadenia c. 1/2003, ktorý doplna a vykonáva toto ustanovenie primárneho práva v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze uplatnovaných na podniky, totiz bránia iba sprístupneniu informácií, ktoré svojou povahou podliehajú profesijnému tajomstvu (pozri analogicky rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 70). 91 Okrem toho je pravda, ze podla bodu 75 rozsudku Bank Austria/Komisia, uz citovaného v bode 33 vyssie, a bodu 64 rozsudku Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, uz citovaného v bode 33 vyssie, pokial je dôvernost urcitých informácií chránená výnimkou z práva na prístup k dokumentom upravenou v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, je taká ochrana relevantná na posúdenie toho, ci Komisia dodrzala zákaz, ktorý je jej ulozený v clánku 28 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, sprístupnit informácie, ktoré svojou povahou podliehajú profesijnému tajomstvu. 92 Po vyhlásení týchto rozsudkov vsak Súdny dvor vylozil clánok 4 nariadenia c. 1049/2001 v tom zmysle, ze institúcie sú oprávnené sa opierat v tomto ohlade o vseobecné domnienky uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné pouzit podobné vseobecné úvahy. Tento výklad sa uplatní vtedy, ked právna úprava, ktoré upravuje konanie, stanovuje aj striktné pravidlá, pokial ide o zaobchádzanie s informáciami, ktoré boli získané alebo preukázané v rámci takého konania (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C-404/10 P, body 108, 116 a 118). To je pritom presne prípad clánku 27 ods. 2 a clánku 28 nariadenia c. 1/2003 a clánkov 6, 8, 15 a 16 nariadenia c. 773/2004, ktoré restriktívnym spôsobom upravujú pouzívanie dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 101 ZFEÚ (rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014, Komisia/EnBW Energie Baden-Württemberg, C-365/12 P, bod 86). V tomto kontexte by zohladnenie clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 takým spôsobom, ze by sa Komisii zakázalo uverejnit akúkolvek informáciu, ku ktorej by mohla odmietnut prístup podla tohto ustanovenia s odkazom na vseobecnú domnienku, zbavilo clánok 30 nariadenia c. 1/2003 svojho obsahu. Taký výklad by mal totiz za následok, ze Komisia by bola zbavená moznosti uverejnit co len podstatný obsah svojho rozhodnutia, kedze z neho nevyhnutne vyplývajú informácie z vysetrovacieho spisu. Okrem toho by jeho praktickým následkom bol aj prenos dôkazného bremena, ktoré v oblasti dôverného zaobchádzania zatazuje ziadatela o také zaobchádzanie, lebo by mu postacovalo odvolat sa na vseobecnú domnienku, ktorej sa institúcie môzu dovolávat za vyssie opísaných podmienok, a prakticky Komisiu prinútit, aby preukázala, ze spornú informáciu môze zahrnút do uverejnenej verzie svojho rozhodnutia. 93 Na rozdiel od toho, co v podstate tvrdí zalobkyna, pritom sprístupnenie informácií o porusení práva hospodárskej sútaze Únie prostredníctvom uverejnenia rozhodnutia, ktorým sa uvedené porusenie sankcionuje, na základe clánku 30 nariadenia c. 1/2003 nemozno v zásade zamienat s prístupom tretích osôb k dokumentom, ktoré sa nachádzajú vo vysetrovacom spise Komisie týkajúcom sa takého porusenia. Napríklad, ak by v prejednávanej veci malo dôjst k uverejneniu informácií týkajúcich sa skutocností tvoriacich porusenie, ktoré sa nenachádzajú v nedôvernej verzii rozhodnutia PVP uverejnenej v roku 2007, nespôsobilo by to, ze tretím osobám by boli oznámené ziadosti o zhovievavost, ktoré podala zalobkyna Komisii, zápisnice, v ktorých sú zaznamenané ústne vyhlásenia zalobkyne v rámci programu zhovievavosti, ani dokumenty, ktoré dobrovolne predlozila Komisii pocas vysetrovania. 94 Práve so zretelom na tieto zásady treba preskúmat tri kumulatívne podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby informácie svojou povahou patrili do sféry profesijného tajomstva, a teda boli chránené pred sprístupnením verejnosti, a to ze po prvé tieto informácie sú známe iba obmedzenému poctu osôb, po druhé ich sprístupnenie môze spôsobit váznu ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám a napokon po tretie záujmy, ktoré by mohli byt poskodené sprístupnením takých informácií, si objektívne zasluhujú ochranu (rozsudky Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 71, a Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 65). 95 Komisia tvrdí, ze prvá podmienka nie je v prejednávanej veci splnená z dôvodu, ze informácie, ktoré jej zalobkyna poskytla v priebehu vysetrovania, sa nachádzajú v spise, do ktorého mali prístup dalsí adresáti rozhodnutia PVP. 96 Túto argumentáciu treba odmietnut. V tomto ohlade sa totiz musí rozlisovat medzi ochranou, ktorú treba poskytnút informáciám tvoriacim predmet profesijného tajomstva vo vztahu k osobám, podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré majú právo byt vypocuté v rámci konania o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ochranou, ktorú je potrebné poskytnút takým informáciám vo vztahu k verejnosti vo vseobecnosti [rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 29; pozri tiez analogicky uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 10. septembra 2013, Komisia/Pilkington Group, C-278/13 P(R), body 56 a 57]. 97 Povinnost úradníkov a ostatných zamestnancov institúcií nesprístupnit informácie, ktorými disponujú a ktoré podliehajú profesijnému tajomstvu, uvedená v clánku 339 ZFEÚ a vykonaná v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze uplatnovaných na podniky clánkom 28 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, je teda zmiernená vo vztahu k osobám, ktorým clánok 27 ods. 2 uvedeného nariadenia priznáva právo byt vypocutý. Komisia môze takým osobám oznámit niektoré informácie, ktoré podliehajú profesijnému tajomstvu, pokial je toto oznámenie nevyhnutné pre riadny priebeh vysetrovania. Za takých okolností je vsak namieste usudzovat, ze tieto informácie sú známe iba obmedzenému poctu osôb. 98 Z toho vyplýva, ze pravidlo uvedené v clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktoré zakotvuje právo osôb dotknutých vysetrovaním Komisie na prístup k administratívnemu spisu, nemá vplyv na ochranu informácií, ktoré boli Komisii poskytnuté pocas vysetrovania a podliehajú profesijnému tajomstvu, proti sprístupneniu verejnosti vo vseobecnosti. 99 Pokial ide o druhú podmienku, Vseobecný súd konstatuje, ze v prejednávanej veci je takisto splnená. 100 Ako bolo uvedené v bode 83 vyssie, zalobkyna tvrdí, ze zamýslané uverejnenie by jej spôsobilo váznu ujmu z dôvodu poskodenia jej dobrej povesti a zvýsenia rizika, ze toto uverejnenie ju vystaví zalobám o náhradu skody zo strany osôb poskodených porusením, ktoré bolo sankcionované v rozhodnutí PVP, alebo regresným zalobám, ktoré proti nej podajú iné podniky zúcastnené na uvedenom porusení. 101 V tomto ohlade je nesporné, ze sporné informácie, ktorých uverejnenie závisí od výsledku sporu, pozostávajú predovsetkým z opisu skutocností tvoriacich porusenie clánku 81 ES, ktoré Komisia sankcionovala v rozhodnutí PVP. 102 Pritom je namieste konstatovat, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by uverejnenie sporných informácií mohlo poskodit jej dobrú povest a mat vplyv na jej obchodné vztahy, ze urcitý pocet úryvkov rozhodnutia PVP, ktorých prvé uverejnenie sa zamýsla, skutocne osvetluje protiprávne správanie zalobkyne citelne podrobnejsie nez nedôverná verzia uvedeného rozhodnutia uverejnená v roku 2007. Napríklad úryvky uvedené v odôvodneniach 115, 116, 123, 126, 130, 140, 147, 149, 150, 151, 169, 170, 188, 189, 201, 211, 233, 260 a 277 rozhodnutia PVP, ktorých uverejnenie Komisia zamýsla, umoznujú pochopit významnú úlohu zalobkyne nielen pri vzniku porusenia clánku 81 ES, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, ale aj pri pokracovaní v nom pocas takmer siedmich rokov. 103 Okrem toho, hoci Komisia osobitne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie vo vztahu k cielu ulahcit zaloby o náhradu skody na vnútrostátnych súdoch, zo spisu vyplýva, ze uverejnenie podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP zamýslané Komisiou, najmä casti uvedeného rozhodnutia, ktorá sa týka fungovania kartelu, by na prvý pohlad mohlo tretím osobám, ktoré sa domnievajú, ze boli poskodené zisteným porusením práva hospodárskej sútaze Únie, umoznit lahsie preukázat súkromnoprávnu zodpovednost zalobkyne a dalsích podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, rovnako ako prípadne rozsah tejto zodpovednosti. 104 Ako to ilustrujú výnatky z nedôvernej verzie rozhodnutia PVP spomenuté v bode 102 vyssie, ktorých uverejnenie sa zamýsla, uvedená verzia uvádza podrobnosti o tajných kontaktoch alebo protisútazných dohodách, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila, pricom spomína okrem iného názvy výrobkov, ktorých sa týkali uvedené kontakty alebo dohody, císelné údaje o pouzitých cenách, ako aj ciele, ktoré úcastníci sledovali vo vztahu k cenám a rozdeleniu podielov na trhu. Také informácie môzu ulahcit preukazovanie skody fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sa povazujú za poskodené porusením clánku 81 ES sankcionovaným v rozhodnutí PVP, rovnako ako prícinnej súvislosti medzi uvedeným porusením a uplatnovanou skodou. 105 Bez toho, aby bolo v tomto stádiu úvah nevyhnutné sa vyslovit k otázke, ci uverejnenie sporných informácií by zalobkynu, ako to tvrdí, znevýhodnilo v rámci zaloby o náhradu skody v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení sankcionovanom v rozhodnutí PVP, ale ktoré neukázali rovnakú ochotu spolupracovat, je preto namieste povazovat za preukázané, ze sprístupnenie informácií, pri ktorých zalobkyna pozadovala dôverné zaobchádzanie, by jej mohlo spôsobit váznu ujmu. 106 Pokial ide napokon o tretiu podmienku, treba pripomenút, ze tá znamená, ze posúdenie dôvernej povahy informácie vyzaduje vyvázenie medzi legitímnymi záujmami, ktoré bránia tomuto sprístupneniu, a vseobecným záujmom, ktorý vyzaduje, aby institúcie pri výkone svojich cinností co mozno najviac respektovali zásadu otvorenosti (rozsudky Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 71, a Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 65). 107 V tomto ohlade, pokial ide najprv o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by zamýslané uverejnenie poskodilo jej dobrú povest a týmto spôsobom jej obchodné záujmy, treba na úvod uviest, ze záujem podniku, ktorému Komisia ulozila pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom správaní, ktoré je mu vytýkané, neboli sprístupnené verejnosti, si v zásade nezasluhuje ziadnu osobitnú ochranu vzhladom na záujem verejnosti co najlepsie poznat dôvody kazdého konania Komisie, záujem hospodárskych subjektov vediet, v dôsledku akého správania môzu byt vystavené sankciám, a záujem osôb poskodených porusením poznat jeho podrobnosti, aby sa prípadne mohli domáhat svojich práv voci sankcionovaným podnikom, a so zretelom na moznost uvedeného podniku podrobit také rozhodnutie súdnemu preskúmaniu (rozsudky Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 78, a Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 72; pozri analogicky rozsudok Súdu EZVO z 21. decembra 2012, DB Schenker/EFTA Surveillance Authority, E-14/11, Report of the EFTA Court, s. 1178, bod 189). 108 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze legitímne namietat proti tomu, aby Komisia uverejnila informácie, ktoré podrobne odhalujú jej úcast na porusení sankcionovanom v rozhodnutí PVP, z dôvodu, ze také uverejnenie môze zmenit imidz, ktorý má v obchodných vztahoch, a tým poskodit jej obchodné záujmy. 109 Pokial ide dalej o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by zamýslané uverejnenie neodôvodnene zasahovalo do prebiehajúcich alebo budúcich obcianskoprávnych konaní, lebo vnútrostátne súdy rozhodujúce o takých zalobách by zbavilo moznosti, aby sami posúdili nevyhnutnost ziadat od Komisie oznámenie informácií, o aké ide v tomto spore, na základe clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ani to nemozno prijat. 110 Je totiz nutné konstatovat, ze zalobkyna sa týmto tvrdením chce v podstate chránit pred prípadným ulozením povinnosti náhrady skody vnútrostátnym súdom z dôvodu svojej úcasti na porusení clánku 81 ES. Záujem spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení clánku 81 ES, vyhnút sa takým zalobám pritom nepredstavuje záujem, ktorý si zasluhuje ochranu, najmä vzhladom na právo kazdej osoby domáhat sa náhrady skody, ktorá jej bola spôsobená správaním, ktoré môze obmedzovat alebo narúsat hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [20]C-453/99, Zb. s. I-6297, body 24 a 26; z 13. júla 2006, Manfredi a i., [21]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, body 59 a 61, a zo 6. novembra 2012, Otis a i., C-199/11, bod 41). 111 Z toho tiez vyplýva, ze výhrady zalobkyne zalozené na prípadnom porusení zásady nestrannosti zakotvenej v clánku 41 Charty základných práv, ako aj zásady rovnosti zbraní v rámci vnútrostátnych konaní nie sú dôvodné a treba ich zamietnut. 112 Nezávisle od stvrtého zalobného dôvodu vsak zalobkyna v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie odrádza podniky od oznamovania porusení hospodárskej sútaze Únie, o ktorých majú vedomost, a od spolupráce s Komisiou s cielom mat prospech z jej programu zhovievavosti, a preto môze poskodit efektívnost boja proti poruseniam práva Únie v oblasti kartelov. Tento záujem si pritom zasluhuje ochranu, lebo program zhovievavosti má zásadný vplyv na celkovú efektívnost práva Únie v oblasti kartelov. V tomto kontexte v podstate dodáva, ze vzhladom na to, ze informácie, ktorých uverejnenie sa zamýsla, sa jej týkajú viac nez iných podnikov, ktoré neziadali o zhovievavost, by ju také uverejnenie neproporcionálne znevýhodnilo v rámci konaní na vnútrostátnych súdoch, co by ohrozilo efektívnost programu zhovievavosti. 113 V tomto ohlade je namieste na jednej strane uviest, ze úcinnost programov zhovievavosti môze byt ovplyvnená predlozením dokumentov týkajúcich sa konania o zhovievavosti osobám, ktoré chcú podat zalobu o náhradu skody, aj v prípade, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze alebo Komisia priznajú ziadatelovi o zhovievavost úplné alebo ciastocné oslobodenie od pokuty, ktorú mohli ulozit (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. júna 2011, Pfleiderer, [22]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 26). Osoba zapojená do porusenia práva hospodárskej sútaze by totiz v prípade takého predlozenia mohla byt odradená od vyuzitia moznosti, ktorú ponúkajú také programy zhovievavosti, najmä vzhladom na skutocnost, ze dokumenty predlozené Komisii alebo vyhlásenia vykonané pred nou môzu mat samoobvinujúci charakter. 114 Na druhej strane právo na náhradu skody spôsobenej zmluvou alebo správaním, ktoré môzu obmedzovat alebo narúsat hospodársku sútaz, môze podstatne prispiet k zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze v Únii (pozri rozsudok Otis a i., uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 42 a tam citovanú judikatúru), cím prispieva k dosiahnutiu ciela verejného záujmu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok DB Schenker/EFTA Surveillance Authority, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 132). 115 Práve na základe týchto zásad Súdny dvor v prejudiciálnom konaní v rámci sporov týkajúcich sa ziadostí podnikov, ktoré sa povazovali za poskodené poruseniami práva hospodárskej sútaze, o prístup k vysetrovacím spisom, ktoré mali vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, vyzval vnútrostátne súdy, ktoré o týchto sporoch rozhodovali, aby zvázili záujmy odôvodnujúce poskytnutie informácií, ktoré dobrovolne poskytli ziadatelia o zhovievavost, a ich ochranu (rozsudky Súdneho dvora Pfleiderer, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 30, a zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i., C-536/11, body 30 a 31). 116 Je potrebné posúdit dosah tejto judikatúry v prejednávanej veci. 117 Ako uz bolo zdôraznené v bode 93 vyssie, táto vec sa netýka spochybnenia zamietnutia prístupu k dokumentom z konania v oblasti hospodárskej sútaze, co bolo podstatou vecí, ktoré viedli k rozsudku Pfleiderer, uz citovanému v bode 113 vyssie, a rozsudku Donau Chemie a i., uz citovanému v bode 115 vyssie, ale uverejnenia, ktoré Komisia zamýsla pri urcitých informáciách uvedených v dokumentoch alebo vyhláseniach, ktoré jej dobrovolne poskytla zalobkyna s cielom mat prospech z programu zhovievavosti. 118 V prejednávanej veci sa zalobkyna obmedzila na to, ze vo vseobecnosti tvrdí, ze uverejnenie informácií, ktoré dobrovolne poskytla pocas vysetrovania, lebo chcela mat prospech z programu zhovievavosti, by narusilo úcel vysetrovania Komisie. 119 Za týchto okolností je nutné konstatovat, ze aj keby toto tvrdenie bolo pravdivé, nespôsobuje existenciu právnej normy, ktorú by Komisia porusila len preto, lebo zamýslané uverejnenie informácií poskytnutých v rámci zhovievavosti by mohlo mat vplyv na vykonávanie uvedeného programu pri budúcich vysetrovaniach. Navyse toto konkrétne tvrdenie predpokladá záujem verejnosti co najlepsie poznat dôvody kazdého konania Komisie, záujem hospodárskych subjektov na informovaní o správaní, v ktorého dôsledku môzu byt vystavené sankciám, a napokon záujem Komisie zachovat potrebný úcinok svojho programu zhovievavosti. Tieto osobitné záujmy pritom nie sú záujmami zalobkyne, takze iba Komisii prinálezí, aby za okolností prejednávanej veci zvázila efektívnost programu zhovievavosti na jednej strane a záujem verejnosti a hospodárskych subjektov na informovaní o obsahu jej rozhodnutia a na konaní s cielom chránit svoje práva na druhej strane. 120 Tento záver nemozno spochybnit tvrdením zalobkyne, podla ktorého informácie, pri ktorých pozadovala dôverné zaobchádzanie, v podstate nie sú nevyhnutné na pochopenie výrokovej casti rozhodnutia PVP, a teda sa na ne nevztahuje povinnost uverejnenia, ktorú má Komisia podla clánku 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Bez toho, aby bolo potrebné posúdit, ci to je tak, totiz postacuje poznamenat, ze vzhladom na konstatovanie uvedené v bode 107 vyssie nie je úcelom tohto ustanovenia obmedzit volnost Komisie dobrovolne uverejnit úplnejsiu verziu svojho rozhodnutia, nez je potrebné minimum, a zahrnút do nej aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyzaduje, pokial nie je sprístupnenie týchto informácií nezlucitelné s ochranou profesijného tajomstva (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 79). 121 Co sa týka odkazu zalobkyne na rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i. ([23]C-67/91, Zb. s. I-4785), analýza jeho relevantnosti v prejednávanej veci patrí do piateho zalobného dôvodu, a preto sa skúma v tomto rámci. 122 Z toho vyplýva, ze druhá cast nie je dôvodná, a preto ju treba zamietnut. O tretej casti zalozenej na porusení práva na ochranu súkromia 123 Zalobkyna sa napokon dovoláva porusenia svojho práva na ochranu súkromia, ktoré je zarucené v clánku 8 ods. 1 EDLP a teraz zakotvené v clánku 7 Charty základných práv. 124 V tomto ohlade treba spolu so zalobkynou poukázat na to, ze z bodu 76 uz citovaného rozsudku Komisia/Éditions Odile Jacob vyplýva, ze Komisia pripustila, ze informácie, ktoré jej predkladajú podniky zúcastnené na koncentrácii, sa musia povazovat za súcast ich súkromnej cinnosti a ako také musia podliehat dodrziavaniu ustanovení clánku 8 EDLP. 125 Aj ked takú povinnost má Komisia v zásade aj vtedy, ked získava informácie od podnikov v rámci vysetrovania porusenia práva Únie v oblasti kartelov, podla dlhodobo ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva sa nikto nemôze dovolávat clánku 8 EDLP, aby sa stazoval na zásah do svojej dobrej povesti, ktorý predvídatelným spôsobom vyplýva z jeho vlastného konania, akým je trestný cin (pozri rozsudky ESLP Sidabras a Dziautas v. Litva z 27. júla 2004, zal. c. 5480/00 a 59330/00, § 49, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2004-VIII, s. 367, Taliadorou a Stylianou v. Cyprus zo 16. októbra 2008, zal. c. 39627/05 a 39631/05, § 56, a Gillberg v. Svédsko z 3. apríla 2012, zal. c. 41723/06, § 67). 126 Z toho vyplýva, ako správne uvádza Komisia, ze právo na ochranu súkromia zarucené clánkom 8 EDLP nemôze bránit sprístupneniu informácií, akých uverejnenie sa zamýsla v prejednávanej veci, ktoré sa týkajú úcasti podniku na porusení práva Únie v oblasti kartelov konstatovanom v rozhodnutí Komisie, ktoré bolo prijaté na základe clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a urcené na uverejnenie v súlade s clánkom 30 rovnakého nariadenia. 127 Je teda namieste zamietnut tretiu cast ako nedôvodnú a s nou tretí zalobný dôvod ako celok. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania 128 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie narusuje legitímnu dôveru, ktorú údajne nadobudla na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj viacerých vyhlásení Komisie v tom zmysle, ze informácie, ktoré jej budú dobrovolne oznámené v rámci programu zhovievavosti, sa neuverejnia. Legitímne ocakávanie zalobkyne v to, ze s informáciami, ktoré dobrovolne poskytla Komisii, sa bude zaobchádzat dôverne, sa týka priameho prístupu tretích osôb k dokumentom alebo vyhláseniam nachádzajúcim sa vo vysetrovacom spise, ako aj sprístupnenia celého alebo casti obsahu takých dokumentov alebo vyhlásení prostredníctvom uverejnenia podrobnejsej verzie rozhodnutia PVP. 129 Komisia teda podla nej prijala rozhodnutie uverejnit sporné informácie niekolko rokov po skoncení konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia PVP, v rozpore s týmto legitímnym ocakávaním a svojou skorsou administratívnou praxou. Také uverejnenie nielen odrádza podniky od dobrovolnej spolupráce s Komisiou v rámci zistovania a stíhania porusení clánku 81 ES, ale navyse porusuje zásadu rovnosti. V tomto ohlade je nepodstatné, ze sporné informácie sú starsie ako pät rokov. 130 Zalobkyna navyse tvrdí, ze legitímna dôvera, ktorú nadobudla v skutocnost, ze sporné informácie nebudú uverejnené, má pôvod aj v skutocnosti, ze Komisia uz v roku 2007uverejnila na svojej internetovej stránke nedôvernú verziu rozhodnutia PVP a pri tomto uverejnení zohladnila väcsinu jej ziadostí o dôverné zaobchádzanie. Z tohto uverejnenia teda vyplýva konkludentné rozhodnutie Komisie vyhoviet ziadostiam o dôverné zaobchádzanie, ktoré predlozila zalobkyna. Napadnuté rozhodnutie spochybnuje toto konkludentné rozhodnutie, cím porusuje nielen legitímnu dôveru zalobkyne, ale aj zásadu právnej istoty. 131 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. 132 V tomto ohlade je potrebné na úvod zdôraznit, ze v súlade s úvahami vysvetlenými v bodoch 58 az 60 vyssie sa napadnuté rozhodnutie musí vnímat v kontexte správneho konania, ktoré viedlo k jeho prijatiu, a uvedené rozhodnutie preto zahrna stanoviská Komisie vo vztahu k zamýslanému uverejneniu v rozsahu, v akom sa týkajú aspektov, ktoré nepatria do pôsobnosti vysetrovatela. 133 Z toho vyplýva, ze samotná okolnost, ze vysetrovatel nemal právomoc vyjadrit sa k tvrdeniam zalobkyne zalozeným na porusení zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania, ktorá vyplýva v podstate zo skúmania prvého zalobného dôvodu, nemá vplyv na právomoc súdu Únie vyjadrit sa k takým tvrdeniam v rámci prejednávanej zaloby. 134 Meritórne je namieste pripomenút, ze Komisia sa prijatím pravidiel postupu, aké sú obsiahnuté v oznámeniach o spolupráci z roku 2002 a roku 2006, a zverejnením, ze ich v budúcnosti bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri vykonávaní svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel bez odôvodnenia odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [24]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [25]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 71). 135 Okrem toho je ustálenou judikatúrou, ze dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery môze kazdá osoba, u ktorej institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní z dôvodu presných uistení, ktoré jej poskytla [rozsudky Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, [26]265/85, Zb. s. I-1155, bod 44, a zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, [27]C-537/08 P, Zb. s. I-12917, bod 63]. 136 V prejednávanej veci treba v prvom rade zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia nesmie uverejnit za akýchkolvek okolností informácie, ktoré sa nachádzajú v ziadostiach o zhovievavost alebo vo vyhláseniach uskutocnených v rámci programu zhovievavosti, v dôsledku oznámení o spolupráci z roku 2002 alebo z roku 2006. 137 Z odsekov 32 a 33 oznámenia o spolupráci z roku 2002 síce vyplýva, ze "akékolvek písomné vyhlásenie vykonané voci Komisii [v tomto ohlade] nesmie byt odhalené alebo pouzité na iný úcel, ako je uplatnovanie clánku 81 [ES]", a ze "Komisia sa domnieva, ze bezné odhalenie dokladov získaných [v rámci ziadosti o zhovievavost] by podkopávalo ochranu úcelu kontrol a vysetrovaní v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1049/2001". Takisto je pravda, ze Komisia vo svojom oznámení o spolupráci z roku 2006, ku ktorého prijatiu doslo po období, ked zalobkyna spolupracovala na vysetrovaní, ktoré viedlo k rozhodnutiu PVP, spresnila, ze iniciatívy urcitých podnikov predlozit jej dobrovolne to, co vedia o karteli, ako aj o svojej úlohe v tomto karteli "by sa nemali potlácat súdnymi príkazmi na sprístupnenie skutocností, ktoré sú vydávané v civilnom konaní" (odsek 6) a ze "iným stranám, napr. stazovatelom, nebude umoznený prístup k vyhláseniam spolocností" uskutocneným v rámci programu zhovievavosti (odsek 33). 138 Ako vsak správne zdôraznuje Komisia, tieto rôzne záväzky sa týkajú iba sprístupnenia dokumentov, ktoré jej dobrovolne predlozili podniky, ktoré chceli mat prospech z programu zhovievavosti, ako aj sprístupnenia vyhlásení, ktoré tieto podniky uskutocnili z rovnakého dôvodu. Navyse práve so zretelom na tieto záväzky treba chápat rozhodnutie Komisie odmietnut spolocnosti EnBW Energie Baden-Württemberg AG prístup ku vsetkým dokumentom v administratívnom spise týkajúcom sa konania vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom, na ktoré odkazuje vo svojich písomných podaniach. 139 Tieto záväzky takisto objasnujú dôvod, ktorý je základom rozhodnutia Komisie odstránit z podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktorej uverejnenie zamýsla, vsetky informácie umoznujúce priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií, ktoré jej oznámila zalobkyna s cielom mat prospech z programu zhovievavosti. 140 V druhom rade treba uviest, ze rozlisovaniu opísanému v bodoch 136 az 139 vyssie neprotirecia vyhlásenia alebo postoje Komisie, na ktoré odkazuje zalobkyna. 141 Pokial ide napríklad o úryvok z listu, ktorý generálny riaditel DG COMP adresoval jednému sudcovi zo Spojených státov amerických, uvedený v clánku v tlaci z 22. decembra 2011 a predlozený zalobkynou, ten u nej nemohol vytvorit legitímnu dôveru, ktorej sa dovoláva. Podla znenia tohto úryvku totiz generálny riaditel DG COMP uviedol, ze sprístupnenie dôvernej verzie rozhodnutia, ktorým Komisia konstatovala porusenie clánku 81 ES, v rámci prebiehajúceho konania pred súdom Spojených státov amerických by poskodilo verejné záujmy Únie a významne by ovplyvnilo jej schopnost odhalovat a potlácat kartely. Pritom je nesporné, ze taká dôverná verzia obsahuje na rozdiel od nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktorej uverejnenie sa v prejednávanej veci zamýsla, okrem iného údaje o zdroji informácií, ktoré podniky dobrovolne oznámili Komisii s cielom mat prospech z programu zhovievavosti, a ze taká verzia teda môze obsahovat samoobvinujúce vyhlásenia, ktoré tieto podniky uskutocnili. Taká dôverná verzia môze navyse obsahovat mená zamestnancov podnikov, ktorých úcast na porusení sa preukázala. 142 Za týchto okolností nemozno z úryvku z listu generálneho riaditela DG COMP, na ktorý odkazuje zalobkyna, citovaného v clánku v tlaci, ktorý sa spomína v predchádzajúcom bode, vyvodit politiku Komisie zarucujúcu dôvernost akejkolvek informácie, ktorú jej dobrovolne oznámil podnik s cielom mat prospech z programu zhovievavosti, najmä v rámci uverejnenia rozhodnutí, ktoré Komisia prijíma na základe clánku 23 nariadenia c. 1/2003. 143 Úvahy uvedené v bodoch 141 a 142 vyssie sa analogicky uplatnia aj na list týkajúci sa prebiehajúceho rozhodcovského konania v Spojených státoch, ktorý DG COMP adresovalo jednej advokátskej kancelárii 11. februára 2014 a zalobkyna predlozila v den pojednávania. Bez toho, aby bolo nevyhnutné rozhodnút o prípustnosti tejto listiny, ktorú Komisia spochybnila, je totiz nutné konstatovat, ze rovnako ako list, na ktorý sa odkazuje v bode 141 vyssie, vyjadruje iba nesúhlas Komisie so sprístupnením dôvernej verzie rozhodnutia, ktorým konstatovala porusenie práva Únie v oblasti kartelov a sankcionovala z tohto dôvodu viaceré podniky. Navyse a v kazdom prípade Vseobecný súd dodáva, ze uvedený list zo 14. februára 2014 je irelevantný na úcely posúdenia, ci napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v máji 2012, spôsobuje narusenie legitímnej dôvery zalobkyne. 144 Pokial ide dalej o pripomienky, ktoré Komisia predniesla ako amicus curiae pred High Court of Justice (England & Wales) [Vysoký Súdny dvor (Anglicko a Wales), Spojené královstvo] v novembri 2011, predlozené v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ani tie nemôzu vytvorit u zalobkyne dôveru v tom zmysle, ze Komisia neuverejní podrobnejsiu nedôvernú verziu rozhodnutia PVP nez uverejnila v roku 2007. 145 V týchto pripomienkach totiz Komisia iba nesúhlasila s tým, aby sa tretím osobám sprístupnila jednak dôverná verzia rozhodnutia, ktorým konstatovala porusenie práva hospodárskej sútaze Únie, a jednak dokumenty, ktoré jej podniky dobrovolne oznámili s cielom mat prospech z programu zhovievavosti v rámci vysetrovania vedúceho k prijatiu uvedeného rozhodnutia, ako aj vyhlásenia uskutocnené v rámci programu zhovievavosti pocas tohto vysetrovania. V rozsahu, v akom sa uvedené pripomienky týkajú sprístupnenia dôvernej verzie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie práva hospodárskej sútaze Únie, sa primerane uplatnia úvahy uvedené v bodoch 141 a 142 vyssie. Co sa týka nesúhlasu, ktorý Komisia vyjadrila voci tomu, aby sa tretím osobám sprístupnili dokumenty a vyhlásenia, ktoré jej podniky dobrovolne predlozili s cielom mat prospech z programu zhovievavosti, nemozno z neho vyvodit existenciu politiky Komisie, ktorá by vo vseobecnosti vyhradzovala dôverné zaobchádzanie pre vsetky informácie týkajúce sa porusenia práva hospodárskej sútaze Únie, ktoré jej poskytol podnik domáhajúci sa prospechu z programu zhovievavosti. 146 V kazdom prípade treba uviest, ze v odôvodneniach 20, 21 a 23 predmetných pripomienok Komisia okrem iného podlozila svoj postoj, podla ktorého bolo neprimerané sprístupnit tretím osobám dôvernú verziu dotknutého rozhodnutia, okolnostou, ze uvedená verzia obsahovala iba málo doplnujúcich informácií o fungovaní predmetného kartelu v Spojenom královstve v porovnaní s nedôvernou verziou uvedeného rozhodnutia dostupnou verejnosti. Komisia sa v tomto osobitnom prípade domnievala, ze sprístupnenie dôvernej verzie daného rozhodnutia tretím osobám nebolo odôvodnené vzhladom na velmi obmedzený záujem, ktorý by také sprístupnenie malo pre osobu údajne poskodenú uvedeným kartelom, ktorá sa na súdoch Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska domáhala náhrady skody, o ktorej tvrdila, ze ju utrpela. 147 Naopak aktuálny spor sa týka uverejnenia nedôvernej verzie rozhodnutia PVP Komisiou, ktorá obsahuje velký pocet podrobných informácií o fungovaní kartelu sankcionovaného v uvedenom rozhodnutí, ktoré sa nenachádzajú v jeho verzii uverejnenej na internetovej stránke v roku 2007. Ako bolo zdôraznené v bode 103 vyssie, také uverejnenie by na prvý pohlad mohlo tretím osobám, ktoré sa domnievajú, ze boli uvedeným kartelom poskodené, umoznit lahsie preukázat súkromnoprávnu zodpovednost zalobkyne a dalsích podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, rovnako ako prípadne rozsah tejto zodpovednosti. Z toho vyplýva, ze postoj, ktorý Komisia zaujala v pripomienkach citovaných v bode 144 vyssie, sa týkal situácie, ktorá sa v tomto ohlade odlisovala od situácie v aktuálnej veci, takze uvedené pripomienky nemohli v ziadnom prípade viest u zalobkyne ku vzniku legitímnej dôvery, ktorej sa dovoláva. 148 Pokial ide dalej o tvrdenie zalozené na koncepcii obhajovanej Komisiou v rámci súkromnoprávnych konaní prebiehajúcich v Spojených státoch, podla ktorej podniky, ktoré s nou dobrovolne spolupracujú a odhalia existenciu kartelov, nemôzu byt v rámci takých konaní v menej výhodnom postavení ako dalsí úcastníci kartelov, ktorí nepreukázali takú ochotu spolupracovat, ani to nemozno prijat. 149 V tomto ohlade, kedze záujem podniku, ktorému Komisia ulozila pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom správaní, ktoré je mu vytýkané, neboli sprístupnené verejnosti, si v zásade nezasluhuje ziadnu osobitnú ochranu (pozri bod 107 vyssie), zalobkyna sa nemôze domáhat takej ochrany pod zámienkou, ze musí mat pred vnútrostátnym súdom osobitné postavenie v porovnaní s postavením podnikov, ktoré nepreukázali rovnakú mieru spolupráce s Komisiou. Dalej vzhladom na to, ze uverejnené rozhodnutie sa vztahuje na skutkový stav zakladajúci zodpovednost kazdého z jeho adresátov za porusenie clánku 101 ZFEÚ, zalobkyna nie je v tomto ohlade znevýhodnená v porovnaní s ostatnými úcastníkmi porusenia. Napokon je potrebné pripomenút, ze spolupráca zalobkyne s Komisiou spôsobom opísaným v bode 2 vyssie viedla k úplnému oslobodeniu od pokuty, co predstavuje normálny dôsledok podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. V kazdom prípade zalobkyna nepredlozila nic, co by mohlo preukázat, ze uverejnenie informácií, pri ktorých v prejednávanej veci pozaduje dôverné zaobchádzanie a ktoré sa týkajú fungovania kartelu ako celku, by ju znevýhodnilo v porovnaní s dalsími podnikmi adresátmi rozhodnutia PVP v rámci zalôb o náhradu skody. Z toho vyplýva, ze medzi týmto postojom, ktorý sa navyse odráza v pripomienkach predlozených pred High Court of Justice v novembri 2011, spomenutých v bode 144 vyssie, a postojom, ktorý Komisia obhajuje v prejednávanej veci, nie je nijaké protirecenie. 150 Co sa týka odkazov zalobkyne na postoj zastávaný Komisiou vo veci, ktorá viedla k rozsudku Vseobecného súdu z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia (T-344/08), a rozsudku Súdneho dvora Komisia/EnBW Energie Baden-Württemberg, uz citovaného v bode 92 vyssie, tie sú v prejednávanej veci irelevantné, ako správne zdôraznuje Komisia, lebo v tejto veci islo o rozhodnutie o zamietnutí prístupu ku vsetkým dokumentom nachádzajúcim sa vo vysetrovacom spise Komisie týkajúcom sa porusenia práva hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze postoj zastávaný Komisiou v tomto rámci nemohol vytvorit u zalobkyne legitímne ocakávanie, ze Komisia nesprístupní verejnosti akúkolvek informáciu, ktorú jej dobrovolne poskytla pocas vysetrovania s cielom mat prospech z programu zhovievavosti. 151 Napokon v tretom rade treba preskúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého narusenie jej legitímnej dôvery má svoj pôvod aj v skorsej praxi Komisie spocívajúcej v nesprístupnovaní informácií, ktoré jej podniky dobrovolne oznámili na základe ziadostí o zhovievavost a pre ktoré uvedené podniky pozadovali dôverné zaobchádzanie. Túto prax ilustruje nedôverná verzia rozhodnutia PVP uverejnená v roku 2007, ktorá vo velkej miere zohladnuje ziadosti zalobkyne o dôverné zaobchádzanie a na rozdiel od iných uverejnených verzií rozhodnutí, ktorými sa sankcionujú porusenia práva hospodárskej sútaze Únie, ju Komisia nekvalifikovala ako docasnú. 152 V tomto ohlade je namieste uviest, ze aj za predpokladu, ze by sa taká prax preukázala, nemohla by u zalobkyne vytvorit legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia ju v budúcnosti nezmení. 153 Dodrziavanie zásady legitímnej dôvery síce tvorí súcast základných zásad práva Únie, ale hospodárske subjekty nemôzu vkladat legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môzu institúcie Únie zmenit v rámci svojej volnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1982, Edeka, [28]245/81, Zb. s. 2745, bod 27; pozri rozsudok Vseobecného súdu z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia, [29]T-29/05, Zb. s. II-4077, bod 426 a tam citovanú judikatúru). 154 V prejednávanej veci z preskúmania tretieho zalobného dôvodu vyssie vyplýva, ze informácie, proti ktorých uverejneniu zalobkyna namieta, nemozno so zretelom na argumentáciu, ktorú uviedla pocas správneho konania a v rámci tohto súdneho konania, povazovat za svojou povahou dôverné. 155 Komisia pritom disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní, ci také informácie uverejní. Vzhladom na zásady pripomenuté v bodoch 89 a 90 vyssie totiz treba vykladat clánok 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v tom zmysle, ze obmedzuje povinnost uverejnenia, ktorú má Komisia, iba na uvedenie dotknutých osôb a podstatného obsahu rozhodnutí, na ktoré sa odkazuje v prvom odseku tohto ustanovenia, aby sa ulahcila úloha Komisie informovat o ich existencii a obsahu verejnost, predovsetkým vzhladom na jazykové obmedzenia spojené s uverejnením v úradnom vestníku. Toto ustanovenie naopak neobmedzuje moznost Komisie, pokial to povazuje za vhodné a pokial jej to umoznujú zdroje, uverejnit úplný text alebo prinajmensom velmi podrobnú verziu svojich rozhodnutí, pokial dodrzí ochranu obchodného tajomstva a iných dôverných informácií (pozri analogicky rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 76). 156 Komisia teda síce podlieha vseobecnej povinnosti uverejnovat len verzie svojich rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter, ale na to, aby sa zarucilo dodrziavanie tejto povinnosti, nie je nutné vykladat clánok 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v tom zmysle, ze priznáva osobám, ktorým sú urcené rozhodnutia prijaté na základe clánkov 7 az 10 a clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia, zvlástne právo, ktoré by im umoznovalo bránit tomu, aby Komisia uverejnila v úradnom vestníku a prípadne na internetovej stránke tejto institúcie informácie, ktoré aj ked nie sú dôverné, nie sú hlavné pre pochopenie výrokovej casti týchto rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 77). Úcelom clánku 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 teda nie je obmedzit volnost Komisie dobrovolne uverejnit úplnejsiu verziu svojho rozhodnutia, nez je potrebné minimum, a zahrnút do nej aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyzaduje, pokial nie je sprístupnenie týchto informácií nezlucitelné s ochranou profesijného tajomstva (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 79). 157 Z tejto miery volnej úvahy teda v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 153 vyssie vyplýva, ze aj keby zalobkyna preukázala skorsiu administratívnu prax, na ktorú poukazuje, nemôze nadobudnút nijakú legitímnu dôveru v jej zachovanie. 158 Tento záver platí v prejednávanej veci o to viac, ze uverejnenie podrobných informácií o porusení práva Únie v oblasti kartelov môze ulahcit preukázanie súkromnoprávnej zodpovednosti podnikov, ktoré za také porusenie zodpovedajú, a tak posilnit uplatnovanie uvedeného práva v súkromnoprávnej oblasti. V tomto ohlade je namieste takisto zohladnit skutocnost, ze Komisia v odseku 31 svojho oznámenia o spolupráci z roku 2002 a odseku 39 svojho oznámenia o spolupráci z roku 2006 zdôraznila, ze "skutocnost, ze podnik získal oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty, neznamená, ze tento podnik je chránený pred dôsledkami svojej úcasti na porusovaní clánku 81 [ES]". 159 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého jej legitímna dôvera v skutocnost, ze Komisia nesprístupní informácie, ktoré dobrovolne poskytla pocas vysetrovania, má svoj pôvod v uverejnení prvej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP v roku 2007, v ktorej sa zohladnili nou predlozené ziadosti o dôverné zaobchádzanie, ani to nemozno prijat. 160 Komisia síce túto prvú nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, ktorú uverejnila v roku 2007, výslovne nekvalifikovala ako docasnú. 161 Treba vsak pripomenút, ze v tom case uz Vseobecný súd vylozil clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý v podstate zodpovedá clánku 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, v tom zmysle, ze úcelom tohto ustanovenia nie je obmedzit volnost Komisie dobrovolne uverejnit úplnejsiu verziu svojho rozhodnutia, nez je potrebné minimum, a zahrnút do nej aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyzaduje, pokial nie je sprístupnenie týchto informácií nezlucitelné s ochranou profesijného tajomstva (rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 79). V tomto kontexte je namieste usudzovat, ze samotná okolnost, ze Komisia uverejnila prvú nedôvernú verziu rozhodnutia PVP v roku 2007 a ze ju nekvalifikovala ako docasnú, nemohla zalobkyni poskytnút nijaké presné uistenie, ze neskôr nedôjde k uverejneniu novej podrobnejsej nedôvernej verzie uvedeného rozhodnutia, v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 135 vyssie. 162 Okrem toho ziadosti o dôverné zaobchádzanie, ktoré zalobkyna predlozila v júli 2006, boli odôvodnené aj okolnostou, ze dôverná verzia rozhodnutia PVP podla nej odhaluje významný pocet citlivých obchodných informácií, ktoré sa jej týkajú. Pritom v case uverejnenia prvej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP uz bola judikatúra dlhodobo ustálená v tom zmysle, ze nie sú ani tajné, ani dôverné informácie, ktoré také boli, ale sú staré pät rokov alebo viac, a preto sa musia povazovat za historické, ibaze by dotknutý podnik výnimocne preukázal, ze tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo obchodného postavenia tretej osoby (pozri judikatúru citovanú v bode 84 vyssie). Preto zalobkyna bola uz v tomto období schopná pochopit, ze prípadnú dôvernú povahu týchto informácií nemozno v zásade zarucit neobmedzene dlho. 163 Kedze zalobkyna navyse nepredlozila nic, co by mohlo preukazovat, ze Komisia sa konkrétne voci nej zaviazala neuverejnit nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, ktorá by obsahovala viac informácií nez verzia uverejnená na internetovej stránke DG COMP v septembri 2007, nemôze sa opierat len o toto uverejnenie, aby z neho vyvodila legitímnu dôveru v tomto zmysle. 164 Napokon výhrady zalozené na porusení zásad právnej istoty a rovnosti zaobchádzania treba takisto zamietnut, kedze úvahy, ktoré zalobkyna uvádza na ich podporu, sa v podstate prekrývajú s úvahami zalozenými na porusení zásady legitímnej dôvery. 165 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod nie je dôvodný, a preto ho treba zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady úcelovosti zakotvenej v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ako aj na porusení odseku 48 oznámenia o prístupe k spisu 166 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je jeho súcastou uverejnenie vyhlásení a dokumentov pochádzajúcich od uchádzacov o zhovievavost, porusuje zásadu úcelovosti zakotvenú v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Podla tohto ustanovenia mozno informácie získané v rámci konaní podla clánkov 17 az 22 nariadenia c. 1/2003 pouzit iba na úcely, na ktoré boli získané. Sprístupnenie informácií, ktoré pochádzajú zo spisu Komisie, prostredníctvom uverejnenia podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktoré bolo prijaté pred viacerými rokmi, by podla nej malo iný úcel, nez na ktorý boli uvedené informácie získané. Tento záver potvrdzuje odsek 48 oznámenia o prístupe k spisu, z ktorého vyplýva, ze taký prístup sa poskytne iba pod podmienkou, ze získané dokumenty sa pouzijú len na úcely súdnych alebo správnych konaní, ktorých predmetom je uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie v súvisiacom správnom konaní. 167 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. 168 V tomto ohlade treba predovsetkým uviest, ze zalobkyni nemozno vyhoviet, ked zamýsla zalozit svoju kritiku napadnutého rozhodnutia v rámci tohto zalobného dôvodu na odseku 48 oznámenia o prístupe k spisu. 169 Ako totiz správne uvádza Komisia, zo znenia odseku 48 oznámenia o prístupe k spisu vyplýva, ze zákaz, ktorý zavádza, pokial ide o pouzívanie dokumentov nachádzajúcich sa vo vysetrovacom spise na iné úcely ako v súdnych a správnych konaniach, ktorých predmetom je uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie v súvisiacom správnom konaní, je urcený osobám, podnikom a zdruzeniam podnikov, ktorým Komisia adresovala oznámenie o výhradách a ktoré majú prístup k uvedenému spisu v zmysle odseku 3 oznámenia o prístupe k spisu. Predmetom uvedeného odseku 48 teda nie je obmedzit Komisiu pri pouzití vyhlásení a dokumentov, ktoré získala v rámci vysetrovania týkajúceho sa porusenia clánku 81 ES. 170 Pokial ide dalej o výhradu zalozenú na porusení zásady úcelovosti, ktorá je zakotvená v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, je namieste pripomenút, ze v zmysle tohto ustanovenia mozno informácie získané podla clánkov 17 az 22 uvedeného nariadenia pouzit len na úcely, na ktoré boli získané, cím nie sú dotknuté jeho clánky 12 a 15 týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi pre hospodársku sútaz clenských státov a spolupráce medzi Komisiou a súdmi clenských státov. 171 Tejto výhrade vsak nemozno vyhoviet, pricom nie je nevyhnutné vyslovit sa k otázke rozoberanej úcastníkmi konania, ci informácie, ktoré boli dobrovolne poskytnuté Komisii pocas vysetrovania, patria do pôsobnosti uvedeného ustanovenia napriek skutocnosti, ze clánky 17 az 22 nariadenia c. 1/2003 majú vymedzit vysetrovacie právomoci Komisie. 172 Uverejnenie rozhodnutí, ktoré Komisia prijala na základe clánku 23 nariadenia c. 1/2003 totiz v zásade predstavuje, ako to potvrdzuje clánok 30 uvedeného nariadenia, záverecnú fázu správneho konania, ktorou Komisia konstatuje a postihuje porusenia clánku 81 ES. 173 Z toho vyplýva, ze bez ohladu na ochranu, ktorá sa má poskytnút dôverným informáciám nachádzajúcim sa vo vysetrovacích spisoch Komisie, uverejnenie nedôvernej verzie takých rozhodnutí obsahujúcich informácie, ktoré jej podniky dobrovolne oznámili s cielom mat prospech z programu zhovievavosti, nemozno kvalifikovat tak, ze má iné dôvody, nez na ktoré boli uvedené informácie získané. 174 Toto konstatovanie navyse umoznuje odlísit prejednávanú vec od veci, ktorá viedla k rozsudku Asociación Espańola de Banca Privada a i., uz citovanému v bode 121 vyssie, na ktorý poukazuje zalobkyna. Bez toho, aby bolo nevyhnutné pripomenút rozdiely medzi clánkom 20 ods. 1 nariadenia c. 17 a clánkom 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorý ho nahrádza, totiz postacuje konstatovat, ze tento rozsudok sa týkal toho, ci vnútrostátne orgány môzu pouzit ako dôkazné prostriedky informácie získané Komisiou od podnikov, ktoré neboli uvedené v jej rozhodnutí o sankcionovaní porusenia práva hospodárskej sútaze, uverejnenom za podmienok upravených clánkom 21 nariadenia c. 17, pricom Súdny dvor rozhodol, ze také pouzitie je zakázané, lebo má iné dôvody, nez na ktoré boli také informácie získané (rozsudok Asociación Espańola de Banca Privada a i., uz citovaný v bode 121 vyssie, body 35 az 38 a 47 az 54). 175 Piaty zalobný dôvod teda nie je dôvodný a treba ho zamietnut rovnako ako celú zalobu. O trovách 176 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 177 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Evonik Degussa GmbH je povinná nahradit trovy konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Papasavvas Forwood Bieliunas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. januára 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [30]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGXDLOP/L91082-7790TMP.html#t-ECR_62012TJ0341_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:325:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:162:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0198&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0474&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:008:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0049&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0465&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0145&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0383&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0067&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0265&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0537&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0245&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0029&locale=SK 30. file:///tmp/lynxXXXXGXDLOP/L91082-7790TMP.html#c-ECR_62012TJ0341_SK_01-E0001