ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 26. novembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Rozhodnutie konstatujúce odmietnutie podrobit sa inspekcii a ukladajúce pokutu -- Clánok 23 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Prezumpcia neviny -- Právo na obhajobu -- Proporcionalita -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-272/12, Energetický a prumyslový holding a.s., so sídlom v Brne (Ceská republika), EP Investment Advisors s.r.o., so sídlom v Prahe (Ceská republika), v zastúpení: pôvodne K. Desai, solicitor, J. Schmidt a M. Peristeraki, neskôr J. Schmidt, R. Klotz a M. Hofmann, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Antoniadis a R. Sauer, neskôr R. Sauer a C. Vollrath, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 1999 final z 28. marca 2012 týkajúceho sa postupu podla clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) c. 1/2003 (odmietnutie podrobit sa inspekcii) (vec COMP/39793 - EPH a i.), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. marca 2014, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 20 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje, ze "úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie [majú právomoc] vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov". 2 Clánok 20 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje: "Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. ..." 3 Podla clánku 23 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ktoré nepresahujú 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, ked úmyselne alebo z nedbalosti..., pocas inspekcie podla clánku 20 predlozia pozadované obchodné knihy alebo iné záznamy v neúplnej forme alebo sa odmietnu podrobit inspekcii nariadenej rozhodnutím prijatým podla clánku 20 ods. 4". Okolnosti predchádzajúce sporu 4 Komisia Európskych spolocenstiev rozhodnutím zo 16. novembra 2009 v súlade s clánkom 20 nariadenia c. 1/2003 nariadila inspekciu v priestoroch spolocnosti Energetický a prumyslový holding a.s. (dalej len "EPH") a v podnikoch kontrolovaných touto poslednou uvedenou spolocnostou. Inspekcia v EPH a v EP Investment Advisors s.r.o. (dalej len "EPIA"), jej 100 % vlastnenej dcérskej spolocnosti (dalej spolocne len "zalobkyne"), sa zacala 24. novembra 2009 o 9.30 hod. v ich spolocných priestoroch nachádzajúcich sa na piatom poschodí budovy v Prahe (Ceská republika). Zalobkyne po tom, ako sa oboznámili s týmto rozhodnutím o inspekcii, vyhlásili, ze voci nemu nemajú námietky. 5 Inspekciu vykonávali siedmi zástupcovia Komisie a styria zástupcovia ceského Úradu na ochranu hospodárskej sútaze. Táto skupina oznámila rozhodnutie o inspekcii, ako aj vysvetlivky pánovi J, konatelovi EPIA a clenovi predstavenstva EPH. 6 Pán N., clen inspekcnej skupiny, poziadal pána J. o opis organizacnej struktúry zalobkýn a skontaktovanie sa s osobou zodpovednou za ich informatické oddelenie. Pána J. tiez informoval o tom, ze informatické oddelenie musí identifikovat a zablokovat jeho emailový úcet, ako aj emailové úcty jeho dalsích troch spolupracovníkov, ktorí tak ako on zastávali v spolocnosti klúcové pozície, teda úcty pánov K., S. a M. Spresnil, ze tieto styri emailové úcty by mali byt opätovne spustené s pouzitím nového hesla, ktoré budú poznat len inspektori Komisie, aby tak mali pocas inspekcie výhradný prístup k uvedeným úctom. 7 Zalobkyne v case vykonávania inspekcie nemali samostatné informatické oddelenie. J&T Banka, dcérska spolocnost spolocnosti J&T Finance Group, pôvodnej materskej spolocnosti EPH, tieto informatické sluzby docasne poskytovala zalobkyniam, az kým sa zalobkyne v nadväznosti na svoj predaj 8. októbra 2009 neprestahovali do iných priestorov. Na úcely spravovania emailových úctov zalobkýn informatické oddelenie, nachádzajúce sa na tretom poschodí budovy, v ktorej sídlili zalobkyne, pouzívalo server J&T Finance Group. Toto oddelenie pozostávajúce z ôsmich zamestnancov riadil pán H. Vsetci títo zamestnanci pracovali v jednej a tej istej informatickej miestnosti, v ktorej sa nachádzali ich kancelárie. 8 Emaily zasielané na emailový úcet EPIA prechádzali pred tým, nez boli rozdistribuované na jednotlivé úcty, cez server J&T Finance Group. To isté platilo o EPH, kedze osoby, ktoré pracovali pre zalobkyne, pouzívali v obidvoch spolocnostiach len jeden spolocný emailový úcet. Tak to bolo aj v prípade styroch spolupracovníkov uvedených v bode 6 vyssie, z ktorých kazdý mal pri plnení svojich úloh v obidvoch zalujúcich spolocnostiach jeden emailový úcet. 9 V prvý den inspekcie pán J. pocas svojho stretnutia s pánom N. oznacil pána H. za osobu zodpovednú za informatické oddelenie zalobkýn. Po tom, ako pán J. vyzval pána H., aby odpovedal na otázky týkajúce sa informatiky, sa pán H. stretol s pánom D., inspektorom Komisie povereným informacnými technológiami. Pocas tohto stretnutia priblizne o 11.30 hod. poziadal pán D. pána H. o zablokovanie emailového úctu styroch osôb zastávajúcich klúcové pozície, az kým inspektori Komisie nevydajú nové nariadenie, pricom k tomuto zablokovaniu doslo o 12.00 hod. Osobou, ktorá následne okolo 12,30 hod. zmenila heslo emailového úctu v informatickej miestnosti v prítomnosti pánov H. a D., bol pán Ko., zamestnanec informatického oddelenia. 10 V ten istý den priblizne o 14.00 hod. telefonoval pán M., ktorý pracoval z domu, na informatické oddelenie, aby oznámil, ze sa mu nedarí získat prístup k jeho emailovému úctu. Pán Sp., jeden z podriadených pána H., na tento telefonát odpovedal a obnovil heslo pána M., aby mu tak umoznil znovu pouzívat jeho emailový úcet. 11 Dna 25. novembra 2009, teda na druhý den inspekcie, sa pán D. márne pokúsal získat prístup k emailovému úctu pána M., pricom následne skonstatoval, ze heslo tohto úctu bolo zmenené. Pán D. poziadal o opätovnú zmenu tohto hesla, aby sa uvedený úcet opät zablokoval a aby inspektori mohli zacat s preskúmaním. 12 V ten istý den Komisia vypracovala zápisnicu, v ktorej sa najmä uvádzalo: "Dna 24. novembra priblizne o 11.30 hod. nariadila Komisia pánovi [H.], aby zmenil heslo úctov Active Directory v prípade styroch osôb, a to v prípade pánov [K., J., S. a M.]. Pánovi [H.] jasne oznámila, ze prístup k predmetným úctom musí zostat zablokovaný pocas inspekcie, resp. prinajmensom az kým inspektori podniku neoznámia, ze heslá môzu byt zmenené. Pán [Ko.] heslá zmenil na pokyn pána [H.] a týmto emailovým úctom bolo pridelené heslo, ktoré poznali len inspektori Komisie. Priblizne o 14 hod. toho istého dna pán [Sp.], zamestnanec informatického oddelenia, zmenil heslo emailového úctu pána [M.] na ziadost pána [M.]. Pán [H.] takisto potvrdzuje, ze... vo stvrtok 26. novembra priblizne o 12 hod. oznámil inspektorom Komisie, ze v stredu 25. novembra nariadil externému informatickému oddeleniu zablokovat vsetku emailovú postu idúcu cez tieto styri úcty na ziadost pána [J.]... Pán [H.] potvrdzuje, ze vyssie uvedené zodpovedá presnému opisu skutocností. Podnik má moznost tieto vysvetlivky opravit, zmenit alebo doplnit do 1. decembra 2009." 13 Túto zápisnicu podpísali inspektori a pán. H. 14 Dna 26. novembra 2009, teda na tretí den inspekcie, o 12 hod. inspektori Komisie pri skúmaní emailového úctu pána J. skonstatovali, ze jeho inbox neobsahuje nijaké nové emaily. Pán H. inspektorom vysvetlil, ze na druhý den inspekcie priblizne o 12 hod. na ziadost pána J. nariadil informatickému oddeleniu, aby zabránilo tomu, aby emaily odoslané na úcet styroch osôb zastávajúcich klúcovú pozíciu boli dorucené do ich inboxov. Prichádzajúce emaily teda zostali na serveri J&T Finance Group a neboli presmerované do inboxov ich adresátov. 15 Následne sa potvrdilo, ze toto opatrenie sa uplatnilo len vo vztahu k emailovému úctu pána J., a nie vo vztahu k úctom iných osôb zastávajúcich klúcovú pozíciu. 16 Komisia 17. mája 2010 rozhodla o zacatí konania proti EPH a J&T Investment Advisors s.r.o. (teraz EPIA) s cielom prijat rozhodnutie na základe kapitoly VI nariadenia c. 1/2003 z dôvodu odmietnutia podrobit sa inspekcii a za neúplné predlozenie pozadovaných záznamov. Rozhodnutia o zacatí tohto konania boli týmto spolocnostiam oznámené 19. mája 2010. 17 Komisia v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zalobkyniam 8. septembra 2010 adresovala ziadost o informácie, na ktorú odpovedali listami z 22. septembra 2010. 18 Dna 23. septembra 2010 sa medzi Komisiou a zalobkynami uskutocnilo "bilancujúce stretnutie", na ktorom mali zalobkyne prílezitost vyjadrit svoje pripomienky. 19 Dna 22. decembra 2010 Komisia zaslala zalobkyniam oznámenie o výhradách vo veci údajného porusenia v zmysle clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003. 20 Dna 17. februára 2011 zalobkyne predlozili svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách. Vypocutie sa uskutocnilo 25. marca 2011. 21 Dna 1. apríla 2011 Komisia opätovne zaslala zalobkyniam ziadost o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 s cielom objasnit si informácie poskytnuté pocas vypocutia. Zalobkyne na túto ziadost odpovedali 14. apríla 2011, pricom poskytli predovsetkým nové informácie týkajúce sa zablokovania emailového úctu. 22 Dna 16. júna 2011 Komisia zaslala zalobkyniam novú ziadost o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003, na ktorú zalobkyne odpovedali listom z 22. júna 2011. V tejto odpovedi najmä uviedli, ze celkový obrat EPH dosiahol v roku 2010 990 700 000 eur. 23 Dna 23. júna 2011 boli zalobkyne na dalsom "bilancujúcom stretnutí" informované o predbeznom stanovisku Komisie v nadväznosti na vypocutie a ich písomné vyhlásenia. 24 Dna 19. júla 2011 Komisia zaslala zalobkyniam dodatocné oznámenie o výhradách, v ktorom sa uvádzali doplnujúce skutocnosti k jednej z výhrad, a to k zablokovaniu emailového úctu. 25 Dna 12. septembra 2011 zalobkyne predlozili svoje pripomienky k dodatocnému oznámeniu o výhradách. Dna 13. októbra 2011 sa uskutocnilo vypocutie. 26 Dna 28. marca 2012 prijala Komisia rozhodnutie C(2012) 1999 final týkajúce sa postupu podla clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 (odmietnutie podrobit sa inspekcii) (vec COMP/39793 - EPH a i.) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého výrok znie: "Clánok 1 EPH a EPIA sa odmietli podrobit inspekcii, ktorá sa v ich priestoroch konala v dnoch od 24. do 26. novembra 2009 na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia... c. 1/2003, kedze z nedbanlivosti povolili prístup k zablokovanému emailovému úctu a úmyselne presmerovali emaily na serveri, co predstavuje porusenie v zmysle clánku 23 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa EPH a EPIA ukladá spolocne a nerozdielne pokuta vo výske 2500000 eur..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 27 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. júna 2012 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 28 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil Komisii písomné otázky, na ktoré Komisia odpovedala v stanovenej lehote. 29 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. marca 2014. 30 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil ulozenú pokutu, resp. ju znízil na symbolickú výsku alebo aspon ju znacným spôsobom znízil, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom rozsahu, -- ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 32 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení ich práv na obhajobu, druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnosti konstatovania, podla ktorého sa zalobkyne odmietli podrobit inspekcii, tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady prezumpcie neviny a stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality pri urcovaní výsky pokuty. 33 Na úvod treba posúdit druhý zalobný dôvod zalozený na konstatovaní sporného porusenia. Následne je potrebné spolocne preskúmat prvý a tretí zalobný dôvod, ktoré sa týkajú priebehu správneho konania. Nakoniec treba preskúmat stvrtý zalobný dôvod týkajúci sa výpoctu výsky pokuty. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 34 Porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, v danom prípade odmietnutie podrobit sa inspekcii, pozostáva jednak z nedbanlivosti udeleného povolenia prístupu k zablokovanému emailovému úctu a jednak z úmyselného presmerovania emailov prichádzajúcich na server. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze konstatovanie porusenia sa opiera o dva priame a objektívne dôkazy, a to o zápisnicu (uvedenú v bode 12 vyssie) a "výpis" z emailového úctu pána M. (odôvodnenia 28 a 33 napadnutého rozhodnutia). Na pojednávaní pri odpovediach na otázky Vseobecného súdu zalobkyne spresnili, ze nespochybnujú obsah tejto zápisnice. Nikdy nespochybnovali ani dôkaznú hodnotu "výpisov". Medzi úcastníkmi konania je teda nesporné, ze pán M. mal pocas inspekcie v rozpore s pokynmi inspektorov prístup k svojmu emailovému úctu a emaily prichádzajúce na emailový úcet pána J. boli zablokované na ziadost tohto pána J. 35 Týmto zalobným dôvodom vsak zalobkyne tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze okolnosti, ktoré sa im dávajú za vinu, mali za následok neúplné predlozenie záznamov vyzadovaných inspektormi, takze sa im nemôze vytýkat, ze sa odmietli podrobit inspekcii. Podla zalobkýn správanie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, bolo výsledkom len náhodného nedostatku pozornosti, a nevyplývalo ani z nedbanlivosti ci z úmyselného zámeru. Vzhladom na to treba napadnuté rozhodnutie zrusit. 36 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. 37 Na úvod treba pripomenút, ze ako vyplýva zo znenia clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003, Komisia môze ukladat pokuty, ked sa podniky úmyselne alebo z nedbalosti odmietnu podrobit inspekcii. Ide o jeden z dvoch prípadov, ked môze byt v zmysle tohto ustanovenia ulozená pokuta. V súlade s judikatúrou je Komisia povinná preukázat takéto odmietnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, Zb., [3]EU:C:2012:738, bod 71). Treba teda preskúmat, ci vzhladom na argumentáciu zalobkýn tieto dôkazy z právneho hladiska dostatocne podporujú také konstatovanie porusenia, aké vyplýva z napadnutého rozhodnutia. O povolení prístupu k zablokovanému emailovému úctu udelenom z nedbanlivosti 38 Treba skonstatovat, ze emailový úcet pána M., ktorý skúmali inspektori, nemali títo inspektori od prvého dna inspekcie pod úplnou kontrolou, pricom zalobkyne to nespochybnili. Okrem toho skutocnost, ze pán M. mal prístup k svojmu úctu, bola odhalená az vtedy, ked sa pán D. na druhý den inspekcie pokúsal dostat k tomuto úctu. Vzhladom na to samotná skutocnost, ze inspektori nezískali výlucný prístup tak, ako pozadovali, k emailovému úctu pána M. jednej zo styroch osôb zastávajúcich klúcovú pozíciu a voci ktorej bolo nariadené zablokovanie jej úctu (pozri bod 12 vyssie), stací na to, aby sa sporná udalost charakterizovala ako odmietnutie podrobit sa inspekcii. 39 V prvom rade nemozno uznat tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia nesprávne kvalifikovala povolenie prístupu k zablokovanému emailovému úctu ako porusenie, ku ktorému doslo z nedbanlivosti, bez ohladu na otázku, ci sa s emailami manipulovalo alebo ci boli vymazané. Z odôvodnenia 28 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pán H. v zápisnici potvrdil nielen to, ze k predmetnému úctu bol pocas inspekcie udelený prístup, ale aj to, ze "inspektori si okrem toho zadovázili zoznam pripojení, ku ktorým doslo na emailovom úcte pána [M.]", a ze "z tohto výpisu vyplýva, ze emailový úcet pána [M.] bol dostupný bez prerusenia od 14.50 hod. prvého dna do 13.05 druhého dna [inspekcie]".Ako vyplýva z predchádzajúcich úvah, Komisia má povinnost preukázat prístup udelený k údajom nachádzajúcim sa na zablokovanom emailovom úcte pána M., pricom jej vsak neprinálezí preukázat, ze sa s týmito údajmi manipulovalo alebo ze boli vymazané (pozri analogicky rozsudok z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, T-141/08, Zb., [4]EU:T:2010:516, body 85 a 86). 40 V tomto kontexte zalobkyne netvrdia, ze údaje nachádzajúce sa na úcte pána M. boli pocas toho, ako ich inspektori kontrolovali, úplné. Naproti tomu predkladajú tvrdenia technickej povahy týkajúce sa "odolnosti" elektronických súborov a ich automatického reprodukovania na serveri na úcely tvrdenia, ze nedoslo k odmietnutiu podrobit sa inspekcii, kedze údaje boli ulozené na ich serveri. S týmto tvrdením nie je mozné súhlasit, pretoze odmietnutie podrobit sa inspekcii bolo v danom prípade preukázané, kedze inspektori nezískali výlucný prístup k úctu pána M. (pozri bod 38 vyssie). 41 Ak sa to povazuje za preukázané, skutocnost, ze k dotknutým elektronickým súborom, teda k emailom pána M. doruceným na emailový úcet a odoslaným z neho, mali inspektori po celý cas prístup zo servera, je irelevantná, kedze Komisia nemala povinnost vysetrovat moznost, ci sa tieto súbory nachádzajú neporusené aj inde nez na emailovom úcte, ktorého zablokovanie nariadili na zaciatku inspekcie. Inspektorom malo byt umoznené získat dôkazy, ci uz v papierovej podobe alebo na elektronickom nosici, na miestach, kde sa zvycajne nachádzajú bez toho, aby im v tom bránili zalobkyne, teda v prejednávanom prípade na úcte pána M. (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2010, CNOP a CCG/Komisia, T-23/09, Zb., [5]EU:T:2010:452, bod 69 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti je irelevantné aj tvrdenie zalobkýn, podla ktorého mal pán M. prístup k svojmu úctu na dialku, co mu bránilo zmenit údaje ulozené na pevnom disku jeho pocítaca. 42 To isté platí o tvrdení, podla ktorého Komisia mala overit, kedy bola na serveri ulozená posledná kópia, aby sa zistilo, ci skutocne doslo k bráneniu overenia obsahu úctu. Komisia nemala ziadnu povinnost vykonat takéto overenie (pozri bod 39 vyssie). Dalej skutocnost, na ktorú poukazujú zalobkyne, ze Komisia v predchádzajúcej veci konala odlisne, ked opätovne získala súbory, ktoré boli vymazané, nie je sama osebe takej povahy, ze by jej ukladala takúto povinnost v prejednávanej veci, a nemôze znamenat, ze voci nim Komisia postupovala zaujato. 43 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze konali z nedbanlivosti, pokial ide o prístup k zablokovanému úctu. Toto tvrdenie sa uvádza v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "mal pán [H.] povinnost bezodkladne informovat svojich podriadených, vrátane pána [Sp.], o pokynoch inspektorov a zabezpecit, aby boli tieto pokyny do písmena dodrzané", pricom "skutocnost, ze tak neurobil, vedie k záveru, ze k poruseniu doslo z nedbanlivosti". 44 Po prvé, ak sa to povazuje za preukázané, skutocnost, ze pán M. nevedel, ze jeho úcet bol zablokovaný a ze prebiehala inspekcia, ako to tvrdia zalobkyne, je irelevantná, kedze konstatovanie nedbanlivosti je zalozené na opomenutí pána H. Ako vyplýva z odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia, "kedze bol pán [H.] inspektormi Komisie ako vedúci informatického oddelenia osobitne a podrobne informovaný, práve [jemu] prinálezalo bezodkladne informovat svojich podriadených informatického oddelenia o týchto povinnostiach [o zablokovaní emailových úctov] a o ich podrobnom vykonaní v informatickej oblasti..., aby sa tak predislo poruseniu procesných povinností vyplývajúcich z nariadenia c. 1/2003". Zalobkyne na pojednávaní spresnili, ze nespochybnujú obsah zápisnice. Nemôzu ani tvrdit, ze k incidentu doslo "len nedopatrením", kedze pán H. skutocne dostal pokyn, ze styri emailové úcty identifikované inspektormi majú ostat zablokované pocas celého trvania inspekcie a zalobkyne boli povinné podriadit sa tomuto pokynu na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 45 Okrem toho zalobkyne nemôzu pripísat opomenutie pána H. nedostatku nálezitej starostlivosti inspektorov, teda vytýkat im, ze zalobkyne adekvátne neinformovali o ich povinnostiach a sankciách v prípade nedodrzania pokynov inspektorov. Vzhladom na to, ze cielom clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 je umoznit Komisii vykonat v podnikoch podozrivých z porusenia clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ necakané kontroly, ak bolo odôvodnené rozhodnutie o inspekcii správne oznámené oprávnenej osobe v týchto podnikoch, Komisia musí byt schopná vykonat svoje inspekcie bez toho, aby podliehala povinnosti informovat kazdú dotknutú osobu o jej povinnostiach vzhladom na okolnosti veci. Takáto povinnost by mala za následok omeskanie inspekcie, ktorej trvanie je prísne ohranicené. Na pojednávaní zalobkyne potvrdili, ze pán J. ako právny zástupca a pán H. ako riaditel informatického oddelenia boli kvalifikovanými osobami na obdrzanie pokynov od inspektorov Komisie. Treba skonstatovat, ze ak bolo rozhodnutie o inspekcii oznámené oprávneným osobám na zaciatku inspekcie, zalobkyniam prinálezalo prijat vsetky potrebné opatrenia na vykonanie pokynov inspektorov, ako aj na zabezpecenie toho, aby osoby oprávnené konat na úcet podnikov nenarúsali realizáciu týchto pokynov (pozri analogicky rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, [6]EU:T:2010:516, bod 260). 46 Po druhé treba zamietnut aj tvrdenie uvedené v replike, podla ktorého bol pán H. zamestnancom nezávislej spolocnosti, a teda nebol oprávnený konat za zalobkyne. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, pricom zalobkyne to nespochybnili, ze na zaciatku inspekcie pán J. oznacil pred inspektormi pána H. za vedúceho informatického oddelenia zalobkýn (odôvodnenie 22 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právomoc Komisie sankcionovat podnik, ak spáchal porusenie, predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vo vseobecnosti oprávnená konat v mene podniku (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, [7]EU:T:2010:516, bod 258 a citovanú judikatúru). 47 Po tretie treba uviest, ze "subjektívne domnienky" Komisie o úrovni informovanosti pána Sp., ktorú zalobkyne spochybnujú, v skutocnosti pozostáva z tvrdení uvedených v oznámení vo výhradách, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí nenachádzajú. Tvrdenia zalobkýn v tejto veci sú teda v kazdom prípade irelevantné (pozri bod 44 vyssie), kedze konstatovanie nedbanlivosti sa zakladá na opomenutí, ktorého sa dopustil pán H., a nie na informovanosti pána Sp. 48 Vzhladom na vyssie uvedené treba prijat názor, ze Komisia v prejednávanom prípade z právneho hladiska správne uviedla, ze povolenie prístupu k zablokovanému emailovému úctu bolo udelené z nedbanlivosti. O úmyselnom presmerovaní emailov prichádzajúcich na server 49 Zalobkyne tvrdia, ze z právneho hladiska Komisia nedostatocne preukázala zlozky zakladajúce porusenie clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003, pokial ide o presmerovanie prichádzajúcich emailov, ktoré mohlo údajne obmedzit rozsah prístupu inspektorov pocas znacnej casti inspekcie. 50 V prvom rade treba vyvrátit tvrdenia zalobkýn, podla ktorých emaily odoslané na úcet pána J. aj nadalej prechádzali serverom a ukladali sa na tomto nosici, ku ktorému mali inspektori kedykolvek prístup, pokial mali v úmysle tieto emaily preskúmat. Inspektori totiz mali byt schopní dostat sa k vsetkej elektronickej poste, ktorá sa zvycajne nachádza v inboxe pána J., ktorý bol predmetom inspekcie, pricom na úcely vykonania inspekcie nemali povinnost tieto údaje zbierat na iných miestach (pozri bod 40 vyssie). 51 Zalobkyne na úvod nespochybnujú, ze tieto emaily boli, na rozdiel od pokynov inspektorov, na ziadost pána J. presmerované z jeho úctu. Dalej, tak ako sa uvádza v bodoch 38 az 42 vyssie, kedze Komisia preukázala neúplné predlozenie súborov na úcte pána J. pocas inspekcie na základe nespochybnených dôkazov, neprinálezí jej preskúmat, ci sa chýbajúce údaje mohli nachádzat inde v informatickom systéme zalobkýn. Ako vyplýva z odôvodnenia 57 napadnutého rozhodnutia, pokyn pána J. presmerovat na server vsetky nové emaily prichádzajúce na úcty styroch osôb zastávajúcich u zalobkýn klúcovú pozíciu a jeho vykonanie informatickým oddelením, prinajmensom pokial ide o emaily adresované na jeho vlastný úcet, bol vykonaný bez toho, aby o tom boli inspektori Komisie informovaní. Inspektori zistili, ze nemajú prístup k vsetkým emailom na úcte pána J. v priebehu inspekcie, a to hoci na jej zaciatku ziadali o výlucný prístup k tomuto úctu (pozri bod 12 vyssie). Napokon, vzhladom na predchádzajúce úvahy, je irelevantné tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze Komisia nemohla nevediet, ze údaje môzu byt presmerované na server. 52 Z prílohy 2 správy o inspekcii Komisie týkajúcej sa informatického vysetrovania navyse vyplýva, ze inspektori mali v prejednávanom prípade v úmysle restaurovat niektoré elektronické súbory, ale ze dospeli k "zvlástnemu" výsledku a ze stále chýbala znacná cast dokumentov. Vzhladom na to treba ako nedôvodné zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého mali inspektori k údajom, ktoré boli predmetom rozhodnutia o inspekcii, kedykolvek prístup zo servera. 53 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze v rámci povinnosti spolupráce pocas inspekcie z judikatúry vyplýva, ze podnik, ktorý je predmetom vysetrovania, je povinný, ak ho o to Komisia poziada, predlozit jej listiny, ktoré sa týkajú predmetu vysetrovania, aj ked tieto písomnosti môze Komisia pouzit na preukázanie existencie porusenia (pozri, pokial ide o nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([8]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), rozsudok z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon, C-301/04 P, Zb., [9]EU:C:2006:432, bod 44). Zalobkyne sa tak nemôzu obmedzit na tvrdenie, ze inspektori mohli nájst dotknuté údaje niekde inde v ich priestoroch, kedze boli povinné dat emaily pána J. k dispozícii inspektorom. Okrem toho na úcely uplatnenia clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 stací, aby sa na presmerované emaily vztahovalo rozhodnutie o inspekcii, co zalobkyne nespochybnujú. 54 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého doslo k presmerovaniu pocas velmi krátkej fázy inspekcie a môze sa tak týkat len obmedzeného poctu emailov nepodstatných pre vysetrovanie, ktoré pochádzajú az z roku 2006, nie je takej povahy, ze by viedlo k inému objasneniu skutocností uvádzaných Komisiou. V kazdom prípade mnozstvo a význam presmerovaných emailov je v prejednávanom prípade z hladiska predmetu vysetrovania na úcely preukázania porusenia irelevantné. 55 Aj skutocnost, ze Komisia nestíhala zalobkyne po spornej inspekcii za porusenie hmotnoprávnych noriem v zmysle clánku 101 ZFEÚ, je irelevantná na úcely kvalifikácie procesného porusenia. So zretelom na skutocnost, ze rozhodnutia o inspekcii sú prijímané na zaciatku vysetrovania, nemozno v tomto stádiu hovorit o definitívnom posúdení, ci mozno konania alebo rozhodnutia entít, ktoré sú adresátmi rozhodnutia, alebo iných entít kvalifikovat ako dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy odporujúce clánku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo dokonca postupy uvedené v clánku 102 ZFEÚ. (rozsudok CNOP a CCG/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, [10]EU:T:2010:452, bod 68). 56 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze predpoklad uvedený v odôvodnení 75 napadnutého rozhodnutia neumoznuje z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze konali úmyselne. 57 Toto odôvodnenie znie: "Pokial ide o presmerovanie prichádzajúcich emailov (emaily, ktoré dosli pocas inspekcie) z emailových úctov na server J&T FG, Komisia sa domnieva, ze tak pán [J.], ako aj pán [H.] vedeli, ze majú inspektorom Komisie zabezpecit výlucný prístup k styrom oznaceným emailovým úctom, a teda ze neboli oprávnení menit parametre emailových úctov pocas trvania inspekcie. Nebola stanovená nijaká výnimka pre prichádzajúce emaily, ktoré bezne prichádzali na úcty; tieto prichádzajúce emaily boli podrobené prebiehajúcej inspekcii a podliehali pokynom, ktoré sa ich týkali. Pán [J.], ktorý pána [H.] poziadal, aby informatickému oddeleniu nariadil presmerovat prichádzajúce emaily adresované na niektoré emailové úcty a samotný pán [H.] mali vediet, ze tento akt je porusením povinností, ktoré majú EPIA a EPH pocas inspekcie. Prichádzajúce emaily tak boli presmerované (aspon pokial ide o emailový úcet pána [J.]) úmyselne." 58 Treba si vsimnút, ze v poznámke pod ciarou c. 87 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na odôvodnenia 20 a 21 tohto rozhodnutia, pokial ide o vysvetlenia a pokyny, ktoré inspektori Komisie dali pánovi J. a pánovi H. Obsah týchto dvoch odôvodnení je v podstate zopakovaný v bodoch 6 az 8 vyssie. Je potrebné skonstatovat, ze vysvetlenia a pokyny dané pánovi H. sa v skutocnosti nachádzajú v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 9 vyssie). 59 Tieto skutocnosti zalobkyne nespochybnili, a teda nesprávne tvrdia, ze Komisia vychádzala z jednoduchého "predpokladu". Na jednej strane pokyny udelené pánovi H. potvrdzuje zápisnica (pozri bod 12 vyssie). Na druhej strane je nesporné, ze pán J. dostal oznámenie rozhodnutia o inspekcii od zalobkýn, a pred inspektormi oznacil pána H. ako zodpovedného za informatické oddelenie zalobkýn, na úcely zablokovania úctov (pozri body 5 a 9 vyssie). Tak pán J., ako aj pán H. dostali pokyny týkajúce sa zablokovania úctov priamo od inspektorov a boli povinní predlozit im elektronické dokumenty, ktoré sa mali stat predmetom vysetrovania (pozri bod 53 vyssie). Komisia sa teda správne domnievala, ze k presmerovaniu prichádzajúcich emailov na server doslo úmyselne, kedze tieto dve osoby nariadili a vykonali presmerovanie emailov z úctu pána J., aby uz nebolo mozné získat prístup k elektronickej poste pána J. z jeho úctu, co je v zjavnom rozpore tak s pokynmi, ktoré im boli dané, ako aj s cielom inspekcie. 60 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého dotknuté osoby nemohli vediet, ze ich správanie predstavuje porusenie, je v podstate spojené s prvým zalobným dôvodom, a teda bude preskúmané v rámci tohto prvého zalobného dôvodu. 61 Treba skonstatovat, ze v rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne nepredlozili nijaké iné prijatelné vysvetlivky skutocností, nez je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, [11]EU:C:2012:738, body 74 az 76). 62 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady prezumpcie neviny 63 Svojím prvým zalobným dôvodom zalobkyne prisudzujú dve udalosti zakladajúce predmetné porusenie nedostatku nálezitej starostlivosti inspektorov Komisie a zastávajú názor, ze vzhladom na nedostatocnost pokynov bolo porusené ich právo na obhajobu. Podla zalobkýn by tieto udalosti nenastali, ak by dotknuté osoby, teda pán J. a pán H. a jeho tím, boli správne informované o svojich povinnostiach pocas inspekcie a následkoch ich nerespektovania. 64 Tretím zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze Komisia pocas správneho konania voci nim prejavovala zaujatost, co viedlo k prijatiu prílis prísneho stanoviska v napadnutom rozhodnutí prijatom v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. 65 Komisia odmieta vsetky tieto tvrdenia ako nedôvodné. O prvom zalobnom dôvode 66 Na úvod je potrebné pripomenút, ze správne konanie stanovené nariadením c. 1/2003, ktoré sa uskutocnuje v rámci Komisie, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorej kazdá má vlastnú vnútornú logiku, a síce na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci vymedzené v tomto nariadení a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (pozri rozsudok z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, T-410/09, Zb., [12]EU:T:2012:676, bod 24 a citovanú judikatúru). 67 Z povahy vysetrovacích opatrení, ktoré prijme Komisia pocas fázy predbezného vysetrovania, najmä zo ziadostí o informácie a z pokynov v zmysle clánkov 18 a 20 nariadenia c. 1 vyplýva obvinenie z porusenia a môzu mat vázny dosah na situáciu podozrivých podnikov. Rovnako je potrebné vyhnút sa tomu, aby boli práva na obhajobu v tejto fáze správneho konania nenapravitelne ohrozené, kedze prijaté vysetrovacie opatrenia môzu byt rozhodujúce na úcely preukázania dôkazov o nezákonnosti správania podnikov, za ktoré im môze byt priznaná zodpovednost. Komisii teda prinálezí s najväcsou moznou presnostou uviest co sa hladá a ktorých bodov sa má inspekcia týkat (pozri v tomto zmysle rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, [13]EU:T:2012:676, body 26 az 29 a citovanú judikatúru). 68 Takisto treba uviest existenciu piatich kategórií záruk ponúkaných dotknutým podnikom v rámci inspekcie, a to po prvé odôvodnenie rozhodnutí o inspekcii, po druhé obmedzenia ulozené Komisii pocas inspekcie, po tretie, ze Komisia nemá moznost pouzit pri inspekcii násilie, po stvrté zásah vnútrostátnych orgánov a po piate existenciu prostriedkov právnej ochrany a posteriori (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, T-289/11, T-290/11 a T-521/11, vec v odvolacom konaní, Zb., [14]EU:T:2013:404, bod 74). V prejednávanom prípade tvrdenie zalobkýn, podla ktorého inspektori nedostatocne informovali osoby dotknuté inspekciou o ich povinnostiach a mozných sankciách v prípade ich nerespektovania, sa v podstate týka prvých dvoch vyssie uvedených kategórií. 69 Pokial ide v prvom rade o odôvodnenie rozhodnutia o inspekcii, z judikatúry vyplýva, ze cielom tohto odôvodnenia je preukázat dôvodnost zamýslaného zásahu v dotknutých podnikoch. Odôvodnenie musí obsahovat aj predpoklady a domnienky, ktoré Komisia chce preverit (rozsudok Deutsche Bahn a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, [15]EU:T:2013:404, bod 75). Okrem toho toto rozhodnutie musí splnat poziadavky uvedené v clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 (pozri bod 2 vyssie). 70 Treba skonstatovat, ze tieto poziadavky boli v prejednávanom prípade splnené. Najmä z clánku 1 rozhodnutia o inspekcii vyplýva, ze zalobkyne boli jasne informované o rozsahu svojej povinnosti spolupráce v rámci inspekcie. Boli predovsetkým povinné predlozit obchodné knihy, ako aj vsetky ostatné záznamy, bez ohladu na druh nosica, pozadované na úcely kontroly vykonávanej inspektormi pocas trvania inspekcie. Clánok 3 rozhodnutia o inspekcii stanovuje sankcie za nedodrzanie povinností podrobne uvedených v clánku 1. Konkrétne clánok 3 písm. a) rozhodnutia o inspekcii uvádza moznost ulozenia pokuty v prípade, ze podnik sa úmyselne alebo z nedbanlivosti odmietne podrobit inspekcii. 71 Ako správne tvrdí Komisia, je potrebné skonstatovat, ze inspektori neboli povinní oznámit dotknutým osobám, ze nesplnenie povinnosti môze byt sankcionované pokutou. Na zachovanie práv na obhajobu stací, aby boli rozhodnutie o inspekcii a vysvetlivky správne oznámené oprávneným osobám v podnikoch zalobkýn. Povinnost spolupráce vyplýva z oznámenia rozhodnutia o inspekcii a nie z prípadných individuálnych upozornení (pozri bod 45 vyssie). 72 V druhom rade treba uviest, ze vysvetlivky oznámené podnikom spolu s napadnutými rozhodnutiami uzitocne spresnujú obsah zásady dodrziavania práv na obhajobu a zásadu riadnej správy vecí verejných, tak ako ich vníma Komisia. Tieto vysvetlivky spresnujú spôsob, akým sa majú vykonat urcité fázy inspekcie a obsahujú informácie uzitocné pre podnik, ak jeho zástupcovia musia posúdit rozsah ich povinnosti spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Bahn a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, [16]EU:T:2013:404, body 83 a 84). 73 Vysvetlivky poskytnuté zalobkyniam spresnovali najmä tieto aspekty: povinnost Komisie oznámit rozhodnutie povolujúce inspekciu (bod 3), taxatívne vymenovanie oprávnených úradníkov (bod 4), právo vyuzit advokátsku pomoc (bod 6), spôsoby nahliadania do urcitých elektronických dokumentov, ich vyhladávania a kopírovania (body 10 a 11), rôzne spôsoby nahliadania do urcitých informácií ulozených na informacných nosicoch (body 11 a 12) a podmienky dôverného nakladania s urcitými informáciami alebo urcitými obchodnými tajomstvami po ukoncení vysetrovania (body 13 a 14). V bode 15 sa podrobne uvádza spôsob, akým sa má vykonat zapecatenie. 74 Medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze rozhodnutie o inspekcii a vysvetlivky boli pánovi J. oznámené pri príchode inspektorov do priestorov zalobkýn v prvý den inspekcie (pozri odôvodnenie 18 napadnutého rozhodnutia). Komisia tým zabezpecila záruky uvedené v bode 68 vyssie. 75 Rozhodnutie o inspekcii konkrétne zahrna prvky stanovené v clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Komisia dbala na to, aby boli uvedené mená adresátov, dôvodov, ktoré viedli k podozreniam o existencii protiprávneho konania, druh protiprávnych konaní v rozsahu, v akom by sa mohli preukázat ako protisútazné, dotknutý trh tovarov a sluzieb, geografický trh, na ktorom malo dochádzat k údajným protiprávnym konaniam, vztah medzi týmito údajnými konaniami a konaním podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia, úradníci poverení vykonaním inspekcie, prostriedky, ktoré majú k dispozícii a povinnosti personálu príslusného podniku, dátum a miesto inspekcie, sankcie, ktoré budú ulozené v prípade obstrukcie, moznost podania opravného prostriedku a podmienky jeho podania. Komisia tým v plnom rozsahu dodrzala právo zalobkýn na obhajobu a ostatné tvrdenia týchto zalobkýn nie sú takej povahy, aby toto konstatovanie spochybnili. 76 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa v spise Komisie nenachádza nijaký údaj týkajúci sa spôsobu, akým sa Komisia ubezpecí, ze osoby dotknuté inspekciou boli správne informované o svojich povinnostiach a následkoch ich nedodrzania, z vyssie uvedeného vyplýva, ze pánovi J. boli pri oznámení rozhodnutia o inspekcii odovzdané vsetky relevantné informácie, vrátane moznosti byt stíhaný za procesné porusenia. 77 Zalobkyne sa konkrétne nemôzu odvolávat na chýbajúce oznámenie zo strany inspektorov Komisie, aby tak odôvodnili jednostranné nariadenie presmerovania prichádzajúcich emailov zo strany pána J., ktorý prijal oznámenie týchto dokumentov ako právny zástupca zalobkýn. Tvrdená skutocnost, ze pán J. zastával názor, ze mu bolo ulozené o inspekcii nikoho neinformovat, je teda irelevantná. Ako totiz vyplýva z bodov 74 az 76 vyssie, Komisia poskytla priamo jemu vsetky pozadované informácie. Otázne nie je ani porusenie práv zalobkýn na obhajobu. Navyse, ako vyplýva z odôvodnení 21 a 22 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah zalobkyne nespochybnili, pán J. oznacil pred inspektormi pána H. ako zodpovedného za informatické oddelenie, aby vykonal ich pokyny týkajúce sa zablokovania emailových úctov, co preukazuje, ze sa ujal povinnosti spolupráce, ktorá prinálezala pocas inspekcie zalobkyniam. 78 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, je irelevantné, ze ostatné osoby zastávajúce u zalobkýn klúcové pozície sa nepovazujú za také, ktorým bolo oznámené zablokovanie ich emailových úctov. Kedze je cas priznaný Komisii na vykonanie inspekcií prísne ohranicený rozhodnutím o inspekcii, inspektori musia byt schopní predpokladat, ak odovzdali svoje instrukcie podnikom, ci tieto podniky prijmú opatrenia potrebné na ich vykonanie bez toho, aby tieto pokyny bolo treba opakovat. Kedze Komisia v prejednávanom prípade oznámila rozhodnutie o inspekcii a vysvetlivky oprávneným osobám, treba skonstatovat, ze zalobkyniam prinálezalo prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie toho, aby sa pokyny týkajúce sa zablokovania emailových úctov vykonali v plnom rozsahu (pozri bod 45 vyssie). Tvrdenia týkajúce sa údajného nedostatku informácií musia byt zamietnuté, vrátane nepodlozených tvrdení, podla ktorých pán J. inspektorom oznámil svoj zámer poziadat o to, aby jeho emaily uz neboli odosielané do jeho inboxu. 79 Práve z toho istého dôvodu treba vyvrátit tvrdenie, podla ktorého je povinnost informovat prináleziaca Komisii dôlezitejsia pre ochranu práv na obhajobu, kedze na rozdiel od zapecatenia, ktoré je pre vsetkých viditelné a predstavuje osobitnú udalost, sa samotné zablokovanie elektronického emailového úctu ako také nejaví. Zalobkyniam po obdrzaní jednoznacných pokynov inspektorov prinálezalo tieto pokyny vykonat. 80 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zamestnanec informatického oddelenia nebol zamestnancom zalobkýn, ani s týmto tvrdením nie je mozné súhlasit. Skutocnost, ze clenov informatického oddelenia platila J&T Banka a svoje sluzby poskytovali zalobkyniam docasne, resp. skutocnost, ze pán H. bol zamestnancom nezávislej spolocnosti, nebráni tomu, aby sa Komisia mohla domnievat, ze títo zamestnanci vykonávali práce v prospech a pod vedením zalobkýn (pozri bod 46 vyssie). Okrem toho pán J. ako právny zástupca zalobkýn oznacil pána H. pred inspektormi za zodpovedného za ich informatické oddelenia od zaciatku inspekcie. 81 Pokial ide o údajnú skutocnost, ze pán H. nemal cas informovat clenov informatického oddelenia a dat im pokyny týkajúce sa zablokovania styroch emailových úctov, nepodporuje ju ziadny dôkaz. Okrem toho list zalobkýn adresovaný Komisii 30. novembra 2009 s názvom "Oznámenie vysvetlení pocas inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady c. 1/2003", vôbec neodkazuje na takéto obmedzenie. 82 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut. O tretom zalobnom dôvode 83 Zalobkyne pocas správneho konania tvrdili, ze Komisia voci nim prejavovala zaujatost najmä oznámením, ze v prípade EPH dochádza k úniku informácií o konaní sa inspekcie, co bolo uverejnené v ceských novinách, cím porusila zásadu prezumpcie neviny. Pripomínajú, ze Komisia trvala na niektorých skutocnostiach pocas inspekcie a správneho konania bez toho, aby na to mala nejaký zjavný dôvod. Z toho vyplýva, ze Komisia bola presvedcená, ze zalobkyne boli o tejto inspekcii informované a boli na nu pripravené, co je v rozpore s povinnostou nestranného analyzovania skutocností. 84 Treba zdôraznit, ze toto tvrdenie zalobkýn sa netýka napadnutého rozhodnutia, ale oznámenia o výhradách zo 17. decembra 2010, ktoré bolo voci nim prijaté, a bolo im oznámené 22. decembra 2010 (pozri bod 19 vyssie). V zalobe zalobkyne kritizujú "rozhodnutie Komisie odkazovat na ne v oznámení o výhradách". 85 Na úvod treba pripomenút, ze oznámenie o výhradách musí podla ustálenej judikatúry obsahovat zhrnutie výhrad formulované dostatocne jasne, aj ked strucne, aby umoznovalo dotknutým osobám skutocne zistit, aké správanie im Komisia vytýka, a tým im umoznit úspesne uplatnovat svoju obhajobu predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Okrem toho platí ustálená judikatúra, podla ktorej je táto poziadavka dodrzaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb., [17]EU:T:2002:50, bod 442 a citovanú judikatúru). Komisia môze v kontexte správneho konania zmenit alebo doplnit skutkové alebo právne skutocnosti na podporu výhrad, ktoré formulovala (rozsudok z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb., [18]EU:T:2002:254, bod 438). 86 Toto tvrdenie treba posúdit vzhladom na vyssie uvedené. 87 V bode 13 oznámenia o výhradách zo 17. decembra 2010, v rámci skutkového stavu, Komisia uviedla: "Treba spomenút, ze o hrozbe náhlych inspekcií zo strany Komisie informoval Euro.cz (ktorý je spojený s EPH) 23. novembra 2009, to znamená den pred zaciatkom inspekcie. V novinovom clánku sa uvádza vyhlásenie pána [M.] (odborníka na vonkajsie vztahy s verejnostou pracujúceho pre J&T IA, ako aj EPH), s ktorým sa viedol rozhovor ako s hovorcom EPH. Pán [M.] vyhlásil, ze vzhladom na podiel spolocnosti na trhu a skutocnú situáciu trhu by bolo zacatie konania voci spolocnosti prekvapujúce, ale ze spolocnost sa takémuto konaniu nebráni. Dna 23. novembra 2009 o 17.47 hod. pán [M.] informoval elektronickou postou najmä pána [K.] (konatela J&T IA a predsedu predstavenstva EPH), pána [S.] (právneho poradcu J&T IA a EPH) a pána [J.] o rozhovore a pripojil mu link na clánok na internetovej stránke Euro.cz." 88 Po prvé treba vyvrátit tvrdenie zalozené na znení bodu 13 oznámenia o výhradách, kedze vychádza z jeho nesprávneho pochopenia. Z tohto bodu nevyplýva, ze Komisia EPH, resp. pánovi M. vytýkala, ze je pôvodcom úniku informácií, hoci odkazovala na spojitost medzi spolocnostou, ktorá robila reportáz o prípadných inspekciách, a EPH. Okrem toho z bodu 14 oznámenia o výhradách, v ktorom Komisia uvádza, ze "bola [vo vnútrostátnej tlaci] spomenutá osobitná situácia, resp. hrozba inspekcií zo strany Komisie", vyplýva, ze Komisia zdôraznila výzvu inspektorov voci pánovi J., pokial ide o povinnost spolupráce pocas inspekcie v kontexte následných predmetných tazkostí. 89 Po druhé Komisia v kazdom prípade v dodatocnom oznámení o výhradách z 15. júla 2011 ani v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze zalobkyne boli pôvodcami úniku informácií. Medzi úcastníkmi konania je tiez nesporné, ze o únikoch informácií sa v napadnutom rozhodnutí nezmienuje. Jediný odkaz na predmetný novinový clánok sa nachádza v odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia, ktorý zodpovedá tvrdeniam zalobkýn týkajúcich sa osobitných okolností a ktorý znie: "Pán [M.], odborník na vztahy s verejnostou pracujúci pre úcastníkov konania, bol aj ich hovorcom. Hoci on samotný neprijímal obchodné rozhodnutia, existuje velmi velká pravdepodobnost, ze bol informovaný o dôlezitých obchodných otázkach. Okrem toho vydal ako hovorca úcastníkov konania den pred inspekciou tlacové vyhlásenie, v ktorom vyjadril obavy z budúceho vysetrovania v oblasti kartelov a zneuzívania dominantného postavenia na ceskom trhu s elektrickou energiou." 90 V dôsledku toho Komisia vyvrátila tvrdenie, podla ktorého pán M. nebol spojený s obchodnými cinnostami zalobkýn a nijakým spôsobom sa nezmienila o únikoch informácií týkajúcich sa inspekcie. Vzhladom na to sa úniky informácií nenachádzajú medzi skutocnostami, ktoré Komisia zohladnila pri urcovaní výsky pokuty. Okrem toho sa v napadnutom rozhodnutí netvrdí, ze zalobkyne boli na inspekciu upozornené. Skutocnost, ze zablokovanie úctu pána M. sa povazovalo za porusenie spáchané z nedbanlivosti (odôvodnenie 70 napadnutého rozhodnutia), totiz preukazuje, ze Komisia nezohladnila údajnú vedomost tohto posledného uvedeného o inspekcii. 91 Po tretie tvrdenie, podla ktorého postoj, ktorý prijala Komisia voci zalobkyniam, vysvetluje, ze Komisia "aj nadalej naliehala pocas inspekcie a správneho konania bez akéhokolvek zjavného dôvodu", je len jednoduchým tvrdením, ktoré nie je podporené ziadnym dôkazom. 92 Po stvrté nemozno súhlasit ani s tvrdeniami týkajúcimi sa nedostatku nálezitej starostlivosti Komisie a obmedzených úcinkov údajného odmietnutia podrobit sa inspekcii, ako aj iným administratívnym postupom. Sú totiz v podstate spojené s tvrdeniami uz vyvrátenými v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia preukázala dve udalosti zakladajúce porusenie postupu, ktorých skutocnosti zalobkyne pred Vseobecným súdom nespochybnili. 93 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia pocas správneho konania neporusila zásadu prezumpcie neviny. Tretí zalobný dôvod je teda potrebné zamietnut v celom jeho rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri urcovaní výsky pokuty 94 Kedze uz boli zamietnuté prvé tri zalobné dôvody, treba preskúmat stvrtý zalobný dôvod uvádzaný subsidiárne. 95 Kedze zalobkyne tvrdia, ze nerozumejú tomu, ako bola v napadnutom rozhodnutí vypocítaná výska pokuty, sa Vseobecný súd v prvom rade domnieva, ze treba preskúmat, ci je napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnené. 96 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a súdu Spolocenstva vykonávat svoju právomoc preskúmania. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, [19]EU:T:2010:516, bod 277 a citovanú judikatúru). 97 V prejednávanom prípade boli kritériami, z ktorých Komisia vychádzala pri urcovaní výsky spornej pokuty, najmä závaznost a dlzka trvania porusenia. Komisia zamietla tvrdenia, ktoré predlozili zalobkyne, na preukázanie existencie polahcujúcich okolností (odôvodnenia 83 az 103 napadnutého rozhodnutia). 98 Po prvé teda Komisia vyuzila význam ulozenia pokuty, ktorá má odstrasujúci úcinok, aby pre podnik, ktorý je predmetom inspekcie, uz nebolo výhodné falsovat korespondenciu s cielom vyhnút sa ulozeniu pokuty za porusenie hmotnoprávnych noriem (odôvodnenie 83). Po druhé zdôraznila osobitnú povahu elektronických dokumentov, s ktorými je podla nej mozné manipulovat viac nez s dokumentmi v papierovej podobe (odôvodnenia 83 a 87). Po tretie uviedla, ze sporné porusenie sa skladá z dvoch samostatných udalostí (odôvodnenie 88) a vyjadrila názor, ze hoci k jednej z nich doslo z nedbanlivosti, nic to nemení na závaznosti tohto porusenia (odôvodnenie 89). Po stvrté sa domnievala, ze porusenie trvalo pocas znacnej casti inspekcie (odôvodnenie 90). 99 Komisia dalej zamietla tvrdenia zalobkyne uvádzané z titulu polahcujúcich okolností. V tejto súvislosti na jednej strane bránila stanovisko, podla ktorého zalobkyne mali právne znalosti práva hospodárskej sútaze a ze EPH bola významným subjektom energetického odvetvia (odôvodnenia 92 az 98 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane zamietla ako irelevantné tvrdenie zalobkýn, podla ktorého pán J. ani pán M. nevykonávali úlohu spojenú s obchodnou cinnostou zalobkýn (odôvodnenia 99 az 101 napadnutého rozhodnutia). Napokon zdôraznila obmedzený rozsah spolupráce zalobkýn, pokial ide o preukázanie sporného porusenia (odôvodnenie 102 napadnutého rozhodnutia). 100 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, preco prijala názor, ze nebolo potrebné zohladnit skutocnosti, ktoré uvádzali zalobkyne. 101 Kedze Komisia neprijala v súvislosti s clánkom 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 usmernenia zavádzajúce metódu výpoctu, ktorú by bola povinná uplatnovat v rámci stanovovania pokút na základe tohto ustanovenia a úvaha Komisie sa v napadnutom rozhodnutí objavuje jasným a jednoznacným spôsobom, Komisia nebola povinná vycíslit v absolútnej hodnote alebo percentuálne základnú sumu pokuty a prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na údajnej nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa musí zamietnut. 102 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze pokuta, ktorá im bola ulozená, je neprimeraná. V prvej casti spochybnujú posúdenie závaznosti a dlzky trvania porusenia vykonané Komisiou. V druhej casti poukazujú na existenciu polahcujúcich okolností, ktoré Komisia riadne nezohladnila. V tretej casti uvádzajú dôvody, pre ktoré bola výska pokuty nadmerná. 103 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia zalobkýn. 104 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je vhodné a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, cím sa rozumie, ze v prípade, kde existuje volba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k tomu najmenej obmedzujúcemu a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neúmerné vo vztahu k sledovaným cielom (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, [20]EU:T:2010:516, bod 286 a citovanú judikatúru). 105 Z toho vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, teda vzhladom na dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach, a to najmä s prihliadnutím na jeho závaznost. V tejto súvislosti sa závaznost porusenia podla ustálenej judikatúry urcuje s ohladom na viacero faktorov, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, [21]EU:T:2010:516, bod 287 a citovanú judikatúru). 106 V odôvodneniach 85 az 89 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze predmetné porusenie bolo ako také z celkového hladiska závazným porusením. 107 Po prvé a v súlade s úvahami uvedenými v bode 66 vyssie treba skonstatovat, ze právomoc vykonávat inspekcie má osobitný význam pre odhalovanie porusení uvedených v clánkoch 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Komisia teda v odôvodnení 86 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze normotvorca v nariadení c. 1/2003 stanovil prísnejsie sankcie, nez boli sankcie stanovené v predchádzajúcom rezime za odmietnutie podrobit sa inspekcii, aby sa zohladnila osobitne závazná povaha tohto procesného porusenia. Bola tiez oprávnená zohladnit potrebu zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb., [22]EU:C:1983:158, bod 108), aby sa podniky nemohli domnievat, ze by bolo pre ne výhodné predlozit elektronické dokumenty v rámci inspekcie len ciastocne, a tým Komisii bránit v preukázaní porusenia hmotnoprávnych noriem na základe týchto dôkazov. 108 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tento odstrasujúci úcinok má o to väcsí význam v prípade elektronických súborov, kedze tieto môzu byt vzhladom na svoju osobitnú povahu zmanipulované lahsie a rýchlejsie nez spisy v papierovej podobe. Hoci, ako to tvrdia zalobkyne, zrusenie elektronických súborov na emailovom úcte nie je vzdy nezvratné, kedze je ich mozné opätovne získat prostredníctvom iných informatických nosicov - co je mimochodom mozné aj v prípade niektorých fyzicky roztrhaných dokumentov - v kazdom prípade je nespochybnitelné, ze lahká manipulovatelnost s nimi spôsobuje z hladiska efektívnosti inspekcie osobitné tazkosti. Spisy v papierovej podobe, ak ich inspektori získajú, fyzicky zostávajú pod ich kontrolou pocas trvania inspekcie. Naproti tomu elektronické súbory je mozné rýchlo zatajit aj v prítomnosti inspektorov. Títo inspektori teda nevedia, ci pristupujú k úplným a nedotknutým elektronickým údajom. V prejednávanom prípade inspektori, ked kontrolovali údajne zablokovaný emailový úcet pána J., nevedeli, ze prichádzajúce emaily boli presmerované na server az do posledného dna inspekcie. Komisia sa teda nedopustila chyby, ked v odôvodnení 87 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze ak podnik nedodrzuje pokyny inspektorov, podla ktorých pocas trvania inspekcie musia byt emailové úcty neprístupné ich majitelom a v plnom rozsahu prístupné inspektorom, treba prijat záver, ze toto nedodrzanie aj svojou povahou predstavuje závazné porusenie procesných povinností, ktoré majú podniky pocas inspekcie. 109 Po druhé, kedze zalobkyne nepreukázali existenciu nedostatku nálezitej starostlivosti v rámci predchádzajúcich zalobných dôvodov, nemôzu v rámci tohto zalobného dôvodu tvrdit, ze Komisia mala zohladnit ich neznalost práva hospodárskej sútaze Únie, resp. ich obmedzených zdrojov. Ich tvrdenie, podla ktorého napadnuté rozhodnutie ako prvé rozhodnutie týkajúce sa odmietnutia podrobit sa inspekcii implikujúcej prehladávanie elektronických súborov, nemôze slúzit ako precedens z dôvodu toho istého údajného nedostatku nálezitej starostlivosti, musí byt tiez zamietnuté. 110 Najprv, ako uz bolo konstatované v bodoch 70 a 73 vyssie, boli totiz zalobkyne od zaciatku inspekcie jasne informované o svojej povinnosti spolupráce a svojom práve vyuzit sluzby advokáta. Interní advokáti specializovaní v danej oblasti sa vsak v priestoroch zalobkýn nachádzali od popoludnia druhého dna inspekcie (odôvodnenia 97 a 98 napadnutého rozhodnutia). Dalej tvrdenia uvádzané zalobkynami týkajúce sa ich malej velkosti, zanedbatelných cezhranicných cinností a ich vzniku krátko pred inspekciou nemôzu mat v prejednávanom prípade, ak sa preukázu, vplyv na neúplné predlozenie emailových úctov v rozpore s jednoznacnými pokynmi inspektorov. Komisia teda správne zamietla vsetky tieto tvrdenia (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). Napokon nie je mozné súhlasit ani s tvrdeniami zalozenými na údajne novej povahe ich porusenia, kedze vo vysvetlivkách sa osobitne uvádza moznost prehladávat elektronické súbory (pozri bod 73 vyssie) a rozhodnutie o inspekcii podrobne rozpracúva povinnost spolupráce v rámci takýchto prehladávaní. 111 Po tretie, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, pokuta vo výske 2500000 eur sa vzhladom na okolnosti prejednávanej veci nemôze povazovat za neprimeranú vo vztahu k ich velkosti. Na základe clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je Komisia oprávnená ukladat podnikom a zdruzeniam podnikov pokuty az do 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, ak sa dopustia procesných porusení. Ako sa konstatuje v odôvodnení 103 napadnutého rozhodnutia, pokuta ulozená zalobkyniam zodpovedá 0,25 % rocného obratu EPH v roku 2010. Treba pripomenút, ze tento posledný uvedený obrat, teda 990700000 eur (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia), uviedli zalobkyne pocas správneho konania. Zalobkyne nepredlozili nijaké tvrdenie takej povahy, ze by preukázalo neprimeranost výsky ich pokuty vo vztahu k ich velkosti ako takej. 112 Na jednej strane treba skonstatovat, ze tvrdenie, ktorým zalobkyne spochybnujú svoj 6,9 % podiel na trhu, pokial ide o výrobu, uvádzaný v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 95), nepodporuje nijaký presvedcivý dôkaz. Citujú podanie, ktoré predlozili pocas správneho konania, uvádzajúce percentuálny podiel 1,7 % "zavedenej kapacity" ku dnu inspekcie, a percentuálny podiel 6,7 % za rok 2012, nepredkladajú vsak údaje umoznujúce skontrolovanie tohto výpoctu a ich zdroja. Zalobkyne len potvrdzujú, ze "v okamihu inspekcie" uz nie sú "významným cinitelom energetického odvetvia" (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade sa velkost zalobkýn zohladnuje, kedze clánok 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovil maximálny strop 1 % ich obratu. 113 Na druhej strane treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého je ulozená pokuta predstavujúca 0,25 % relevantného obratu vysoká a neprimeraná vzhladom na pokutu, ktorú Komisia ulozila E.ON Energie AG (Vec COMP/B-1/39.326 - E.ON Energie AG) a ktorá predstavovala len 0,14 % relevantného obratu a bola nizsia ako v prejednávanom prípade, a to napriek existencii pritazujúcich okolností a skutocnosti, ze sa týkala zjavnejsieho a závaznejsieho porusenia, a to porusenia pecate. V tomto poslednom uvedenom kontexte Súdny dvor vyjadril názor, ze porusenie tvorené porusením pecate, ktoré vyvoláva pochybnosti o vsetkých dôkazoch nachádzajúcich sa v zapecatenej miestnosti, je osobitne závazné uz na základe svojej povahy (rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, [23]EU:C:2012:738, body 128 a 129). V prejednávanej veci sa uplatnujú analogické úvahy, kedze cielom clánku 20 ods. 2 písm. b) a clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 je chránit inspekcie pred hrozbou, ktorá vyplýva z chýbajúcej úplnosti záznamov získaných inspektormi. Treba vsak skonstatovat, ze na rozdiel od situácie týkajúcej sa spolocnosti E.ON sa okolnosti, ktoré viedli k napadnutému rozhodnutiu, týkali dvoch rozdielnych udalostí, z ktorých jedna bola spáchaná úmyselne. 114 V kazdom prípade skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie. Úcinné uplatnovanie týchto pravidiel si totiz vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky (pozri, pokial ide o nariadenie c. 17, rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, [24]EU:C:1983:158, bod 109). 115 Po stvrté, pokial ide o zohladnenie dlzky trvania sporného porusenia, Komisia v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia vyjadrila názor, ze porusenie "trvalo pocas znacnej casti inspekcie, ktorá sa konala v priestoroch EPIA a EPH [,ze] emailový úcet pána [M.] [bol] zablokovaný od prvého do druhého dna a emaily pána [J.] presmerované od druhého do tretieho dna [a ze, cím] dlhsie [trvalo] zablokovanie emailového úctu, resp. presmerovanie, tým [bolo] riziko falsovania emailov väcsie". 116 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze pri stanovení sumy pokuty sa okrem závaznosti zohladní aj doba trvania porusenia. Toto ustanovenie nijako nerozlisuje medzi pokutami ulozenými za hmotnoprávne porusenia alebo procesné porusenia. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, bola Komisia pri stanovení výsky pokuty oprávnená zohladnit dlzku trvania sporného procesného porusenia. 117 Dalej treba vyvrátit tvrdenie, podla ktorého Komisia neodôvodnila svoje posúdenie, podla ktorého porusenie trvalo pocas znacnej casti inspekcie. Ako vyplýva z bodov 101 a 115 vyssie, Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila svoje dôvody stanovenia spornej pokuty tým, ze najmä spresnila, ze trvanie zvysuje riziko falsovania elektronických údajov. V odpovedi na otázku, ktorú polozil Vseobecný súd na pojednávaní, Komisia opätovne zdôraznila, ze trvanie dvoch udalostí priamo vplývalo na predmetné porusenie, kedze cím dlhsie trvali, tým väcsie bolo riziko, ze inspektori nebudú môct nájst súbory nachádzajúce sa na emailových úctoch. 118 Napokon treba vyvrátit tvrdenie, podla ktorého Komisia mala pri vymedzení dlzky trvania porusenia zohladnit úplnú spoluprácu zalobkýn s inspektormi. Z preskúmania druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze toto porusenie Komisia preukázala na základe objektívnych dôkazov, ktoré neboli pred Vseobecným súdom spochybnené. Skutocnost, ze zalobkyne by inak spolupracovali s inspekciou, ako uvádzajú v bode 57 repliky, nie je takej povahy, aby ovplyvnila posúdenie dlzky trvania dvoch udalostí zakladajúcich porusenie, ani zohladnenie polahcujúcich okolností. Treba skonstatovat, ze takáto spolupráca neprevysuje ich povinnost podrobit sa inspekcii (pozri bod 40 vyssie). 119 V tretom rade, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré uvádzajú zalobkyne, na úvod stací skonstatovat, ze rovnaké tvrdenia týkajúce sa ich velkosti a významu v energetickom odvetví v case, ked nastali skutkové okolnosti, uz boli vyvrátené v bodoch 111 a 112 vyssie. Kedze bola velkost zalobkýn zohladnená maximálnym stropom 1 % ich obratu, sama osebe neodôvodnuje znízenie výsky ulozenej pokuty. 120 Dalej, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého ich spolupráca inspektorom umoznila preukázat okolnosti, za ktorých bolo spáchané porusenie, treba skonstatovat, ze Komisia túto okolnost v napadnutom rozhodnutí zohladnila, ale ze zalobkyne uvádzajú, ze toto zohladnenie nebolo adekvátne. 121 Podla odôvodnenia 102 napadnutého rozhodnutia: "[...P]ri stanovení výsky pokuty Komisia zohladnuje skutocnost, ze úcastníci konania spolupracovali spôsobom, ktorý jej umoznil preukázat okolnosti odmietnutia podrobit sa inspekcii, pokial ide o emaily: osoba zodpovedná za informatické oddelenie konajúca v mene úcastníkov konania podpísala zápisnicu opisujúcu zablokovanie emailového úctu a presmerovanie emailov a, po inspekcii, úcastníci konania takisto zaslali list, v ktorom priznali, ze pocas inspekcie doslo k presmerovaniu emailov a k zablokovaniu emailového úctu. Treba tiez poznamenat, ze pán [H.] sám od seba nepriznal procesné porusenia, ku ktorým doslo v informatickej oblasti. Urobil tak az vtedy, ked inspektori nasli dôkazy o odmietnutí podrobit sa inspekcii (teda o tom, ze uz nie mozné prezriet si úcet pána [M.] a ze emaily do inboxu pána [J.] uz neprichádzajú). Rovnako, aj ked je pravda, ze úcastníci konania niektoré skutocnosti nespochybnili, spochybnili dôkaznú silu podpísanej zápisnice a vseobecným spôsobom sa pokúsili spochybnit existenciu procesného porusenia." 122 Treba poukázat na to, ze zalobkyne neupriamili pozornost inspektorov na dve udalosti zakladajúce v prejednávanom prípade porusenie. V obidvoch prípadoch si inspektori vsimli nezrovnalost v inboxoch údajne pod ich kontrolou a museli zistovat dôvody, pre ktoré bol narusený ich prístup k emailom (pozri body 11 a 14 vyssie). Navyse, zalobkyne síce spochybnili dôkaznú hodnotu zápisnice (pozri bod 12 vyssie), nie vsak pred Vseobecným súdom (pozri bod 34 vyssie). Vzhladom na to, ze v súcasnosti neexistujú usmernenia na stanovenie výsky pokút procesnej povahy, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené (pozri bod 101 vyssie) a na podozrivé pocínanie si zalobkýn pri preukazovaní okolností odmietnutia podrobit sa inspekcii Vseobecný súd zastáva názor, ze Komisia pri stanovení výsky pokuty dostatocne zohladnila ich spoluprácu. 123 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého inspekcia nebola potrebná ani odôvodnená, kedze neexistoval ziadny faktický dôkaz o dôvodnosti veci, treba odkázat na úvahy uvedené v bode 55 vyssie. Okrem toho, ako to zalobkyne potvrdili v odpovedi na otázku Vseobecného súdu polozenú na pojednávaní, proti rozhodnutiu o inspekcii pocas správneho konania ani pred Vseobecným súdom zalobkyne nenamietali (pozri bod 4 vyssie). 124 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze pokuta ulozená zalobkyniam nie je neprimeraná. 125 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod, ako aj zalobu je potrebné zamietnut v celom rozsahu. O trovách 126 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 127 Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Energetický a prumyslový holding a.s. a EP Investment Advisors s.r.o. sú povinné nahradit trovy konania. Frimodt Nielsen Dehousse Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. novembra 2014. Podpisy Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 O povolení prístupu k zablokovanému emailovému úctu udelenom z nedbanlivosti O úmyselnom presmerovaní emailov prichádzajúcich na server O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady prezumpcie neviny O prvom zalobnom dôvode O tretom zalobnom dôvode O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality pri urcovaní výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXei39ld/L91395-6063TMP.html#t-ECR_62012TJ0272_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A452&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A452&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///tmp/lynxXXXXei39ld/L91395-6063TMP.html#c-ECR_62012TJ0272_SK_01-E0001