ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 29. februára 2016 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Medzinárodné letecké speditérske sluzby -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Urcenie cien -- Príplatky a systémy stanovovania cien s vplyvom na konecnú cenu -- Dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty -- Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi -- Pravidlá profesijnej etiky týkajúce sa povinnosti lojálnosti a zákazu dvojitého zastupovania -- Fiduciárne povinnosti -- Vplyv na obchod medzi clenskými státmi -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Volba spolocností -- Pokuty -- Primeranost -- Závaznost porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Rovnost zaobchádzania -- Spolupráca -- Urovnanie -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006" Vo veci T-265/12, Schenker Ltd, so sídlom vo Felthame (Spojené královstvo), v zastúpení: F. Montag, B. Kacholdt, F. Hoseinian, advokáti, D. Colgan a T. Morgan, solicitors, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Dawes a N. von Lingen, neskôr A. Dawes a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Kennelly a H. Mussa, barristers, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C (2012) 1959 final z 28. marca 2012 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39462 - Speditérske sluzby) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, ako aj návrh na zmenu pokuty, ktorá jej bola ulozená v rámci tohto konania, VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz (spravodajca) a A. Popescu, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. septembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Rozhodnutím C (2012) 1959 final z 28. marca 2012 týkajúcim sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39462 - Speditérske sluzby) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Európska komisia konstatovala, ze spolocnosti vykonávajúce cinnost v sektore medzinárodných leteckých speditérskych sluzieb sa v obdobiach spadajúcich do rokov 2002 az 2007 zúcastnovali na rôznych dohodách a zosúladených postupoch v sektore medzinárodných leteckých speditérskych sluzieb, ktoré vyústili do styroch samostatných porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). 2 Zalobkynu, Schenker Ltd, vlastní Deutsche Bahn AG (dalej len "DB"), akciová spolocnost zalozená podla nemeckého práva, ktorej jediným vlastníkom je Spolková republika Nemecko. DB je spolocnost, ktorá stojí na cele skupiny spolocností (dalej len "skupina DB") poskytujúcich sluzby mobility a logistické sluzby po celom svete. Pod znackou DB Schenker a najmä prostredníctvom skupiny spolocností Schenker, ktorá zahrna viacero subjektov, vrátane zalobkyne, skupina DB poskytuje najmä letecké speditérske sluzby. [dôverné] ( [2]1 ) The Brink's Company (dalej len "Brink's") predala spolocnosti DB skupinu spolocností riadenú spolocnostou Bax Global Inc., ktorej súcastou bola najmä spolocnost Bax Global Ltd (UK). Potom, ako doslo k prenosu jej cinností na zalobkynu, Bax Global (UK) ukoncila svoju cinnost a zanikla. 3 Predmetná vec sa týka len jedného zo styroch porusení uvedených v bode 1 vyssie, konkrétne kartelu týkajúceho sa nového exportného systému (dalej len "NES"). Netýka sa kartelu týkajúceho sa faktoru menovej adaptácie (dalej len "CAF"), kartelu týkajúceho sa systému predchádzajúceho hlásenia (dalej len "AMS"), ani kartelu týkajúceho sa príplatku uplatnovaného v období hlavnej sezóny (dalej len "PSS"). V rozsahu, v akom Komisia napadnutým rozhodnutím sankcionovala ostatné spolocnosti skupiny DB za ich úcast na karteloch týkajúcich sa CAF, AMS a PSS, tieto spolocnosti podali samostatnú zalobu, ktorá je predmetom veci T-267/12. 4 Kartely uvedené v bode 3 vyssie sa týkajú trhu medzinárodných leteckých speditérskych sluzieb. Podla opisu tohto sektoru zo strany Komisie v odôvodneniach 3 az 71 napadnutého rozhodnutia mozno speditérske sluzby definovat ako organizáciu prepravy tovaru, co môze zahrnat aj cinnosti ako colné konanie, uskladnenie alebo sluzby pozemnej obsluhy v mene zákazníkov a podla ich potrieb. Speditérske sluzby sa clenia na vnútrostátne a medzinárodné speditérske sluzby a letecké, pozemné a námorné speditérske sluzby (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). 5 Opis kartelu týkajúceho sa NES zo strany Komisie v odôvodneniach 92 az 114 napadnutého rozhodnutia mozno zhrnút takto: NES je systém predbezného colného konania, pouzívaný v prípade vývozov zo Spojeného královstva do krajín mimo EHP, ktorý orgány Spojeného královstva zaviedli v roku 2002. Na stretnutí sa skupina speditérskych spolocností dohodla na zavedení príplatku za vyhlásenia NES, na jeho výske a termíne jeho zavedenia. Po tomto stretnutí si tieto speditérske spolocnosti vymenili niekolko e-mailov s cielom sledovat vykonávanie kartelu. Protisútazné kontakty trvali od 1. októbra 2002 do 10. marca 2003. 6 Diskusie o karteli týkajúcom sa AMS a kontrola jeho vykonávania sa konali najmä v rámci zdruzenia Freight Forward International (nazvaného Freight Forward Europe pred 1. januárom 2004, dalej len "zdruzenie FFI"). 7 Z odôvodnenia 72 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zacala vysetrovanie v nadväznosti na ziadost o oslobodenie od pokuty predlozenú spolocnostou Deutsche Post AG (dalej len "DP") podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([3]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006"). DP doplnila svoju ziadost o oslobodenie od pokuty vyhláseniami a listinnými dôkazmi. Listom z 24. septembra 2007 Komisia udelila spolocnosti DP podmienecné oslobodenie od pokuty za údajný kartel súkromných poskytovatelov medzinárodných speditérskych sluzieb, ktorého cielom bolo stanovit alebo preniest rôzne poplatky a príplatky. 8 Komisia vykonala neohlásené inspekcie od 10. do 12. októbra 2007. 9 [dôverné] DB a jej dcérske spolocnosti podali ziadost o oslobodenie od pokuty, alebo pre prípad, ze jej nebude vyhovené, ziadost o znízenie pokuty v súlade s programom zhovievavosti (odôvodnenie 76 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 5. februára 2010 Komisia zaslala zalobkyni oznámenie o výhradách, ktorá nan odpovedala (odôvodnenia 87 a 89 napadnutého rozhodnutia). 11 Od 6. do 9. júla 2010 Komisia uskutocnila ústne vypocutie, na ktorom sa zúcastnila zalobkyna (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia). 12 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, domnievala, ze zalobkyna ako hospodársky nástupca spolocnosti Bax Global (UK) je zodpovedná za úcast tejto spolocnosti na karteli týkajúcom sa NES. 13 V clánku 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze pokial ide o kartel týkajúci sa NES, zalobkyna ako hospodársky nástupca spolocnosti Bax Global (UK) porusila clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa od 1. októbra 2002 do 10. marca 2003 zúcastnila jediného a pokracujúceho porusenia v sektore leteckých speditérskych sluzieb na území Spojeného královstva, ktoré spocívalo v urcení cien alebo iných obchodných podmienok. Clánok 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze za toto porusenie sa zalobkyni ukladá pokuta v sume 3673000 eur. Zalobkyni nebola znízená pokuta za jej spoluprácu s Komisiou. 14 Z odôvodnenia 856 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze výska ulozenej pokuty bola vypocítaná na základe usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Konanie pred Vseobecným súdom a návrhy úcastníkov konania 15 Návrhom predlozeným do kancelárie Vseobecného súdu 12. júna 2012 podala zalobkyna túto zalobu. 16 Na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol Vseobecný súd (deviata komora) otvorit ústnu cast konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 písomne polozil úcastníkom konania otázky, pricom ich vyzval, aby na ne odpovedali. Úcastníci konania tejto výzve vyhoveli v stanovenej lehote. 17 Listom z 5. septembra 2014 zalobkyna predlozila svoje pripomienky k správe pre pojednávanie. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. septembra 2014. 19 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, -- zrusil pokutu ulozenú v clánku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu alebo subsidiárne znízil jej výsku a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 20 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 21 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza sedem zalobných dôvodov. 22 Prvý zalobný dôvod je zalozený jednak na porusení clánkov 4 a 7 a clánku 27 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces, a jednak na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP boli neprípustné. 23 V rámci druhého zalobného dôvodu zalobkyna uvádza, ze Komisia nemala právomoc na prijatie rozhodnutia o karteli týkajúcom sa NES, kedze tento kartel bol vynatý z pôsobnosti práva hospodárskej sútaze Európskej únie podla clánku 1 nariadenia Rady c. 141 o neuplatnovaní nariadenia Rady c. 17 na sektor dopravy [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES 124, 1962, s. 2751). 24 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze konstatovala, ze kartel týkajúci sa NES mohol citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, porusila clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, clánky 4 a 7 nariadenia c. 1/2003 a zásadu riadnej správy vecí verejných a nedodrzala usmernenia k pojmu ovplyvnenie obchodu uvedenému v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81, dalej len "usmernenia z roku 2004"). 25 Stvrtý zalobný dôvod sa týka porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, clánku 296 ZFEÚ a clánku 41 Charty základných práv Európskej únie, clánkov 4, 7 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásad osobnej zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, kedze len zalobkyna bola povazovaná za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK). 26 V rámci piateho zalobného dôvodu zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze Komisia tým, ze stanovila výsku pokuty na základe obratu prevysujúceho maximálnu teoretickú sumu, ktorá mohla byt vytvorená kartelom týkajúcim sa NES, porusila clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu primeranosti trestu za porusenie, zásadu nulla poena sine culpa a zásadu riadnej správy vecí verejných, nedodrzala usmernenia z roku 2006 a dopustila sa nesprávneho posúdenia. Na druhej strane tvrdí, ze Komisia porusila clánok 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 a právo na obhajobu. 27 V rámci siesteho zalobného dôvodu zalobkyna uvádza, ze Komisia tým, ze rozhodla o ziadostiach o oslobodenie od pokuty a znízení pokuty, porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania, nedodrzala oznámenie o spolupráci z roku 2006 a dopustila sa nesprávneho posúdenia. 28 Siedmy zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa nesprávneho posúdenia tým, ze odmietla vstúpit do rozhovorov o urovnaní podla oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([8]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, dalej len "oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní"). 29 Vo svojich písomnostiach zalobkyna spresnuje, ze prvý az stvrtý zalobný dôvod sa predkladajú na podporu návrhu na zrusenie clánku 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, a týkajú sa "teda" aj zrusenia clánku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia. Piaty az siedmy zalobný dôvod a subsidiárne stvrtý zalobný dôvod sa predkladajú na podporu návrhu na zrusenie clánku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia. 30 Zalobkyna tiez navrhuje, aby Vseobecný súd vyuzil svoju neobmedzenú právomoc, pricom piaty az siedmy zalobný dôvod sa výslovne predkladajú na podporu tohto návrhu. Okrem toho v rámci stvrtého zalobného dôvodu sa zalobkyna domáha, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty pri výkone svojej neobmedzenej právomoci. 31 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené právomocou preskúmania v rámci neobmedzenej právomoci, ktorá je súdu Únie priznaná clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. 32 Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil sumu ulozenej pokuty alebo penále. Pokial sú úvahy, z ktorých Komisia vychádzala pri urcení výsky ulozenej pokuty alebo penále, protiprávne, ale ak sa ich konecná výska musí povazovat za primeranú, neobmedzená právomoc oprávnuje súd zachovat výsku pokuty. 33 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyni ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost a dlzku trvania predmetného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, [9]T-343/06, Zb., [10]EU:T:2012:478, bod [11]117 a citovanú judikatúru). 34 Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [12]C-389/10 P, Zb., [13]EU:C:2011:816, bod [14]131). 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom jednak na porusení clánkov 4 a 7, ako aj clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces, a jednak na porusení zásady riadnej správy vecí verejných 35 Tento zalobný dôvod sa týka záveru Komisie uvedeného v odôvodnení 658 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bola oprávnená pouzit informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP. 36 Tento zalobný dôvod je vyjadrený v dvoch castiach. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze pouzila informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, porusila clánky 4 a 7, ako aj clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces. Po druhé tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze riadne nezohladnila tvrdenia, ktoré predlozila v priebehu správneho konania. O prvej casti zalozenej na porusení clánkov 4 a 7, ako aj clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces 37 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze pouzila informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, porusila clánky 4 a 7, ako aj clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces, ktoré sú uznané právom Únie a zakotvené v clánku 47 a clánku 48 ods. 2 Charty základných práv, ako aj v clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. 38 Podla zalobkyne Komisia nebola v prejednávanej veci oprávnená pouzit informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, mala ukoncit vysetrovanie alebo mala aspon vylúcit tieto informácie a tieto dôkazy zo spisu. Po prvé tým, ze advokátska kancelária C. poskytovala právnu pomoc spolocnosti DP pri vypracovaní a podaní uvedenej ziadosti, porusila profesijné tajomstvo, ako aj zákaz dvojitého zastupovania ci zásadu lojálnosti vo vztahu k bývalým klientom. Podla zalobkyne mala táto advokátska kancelária dvojakú úlohu. Na jednej strane bola právnym poradcom zdruzenia FFI a jeho jednotlivých clenov, pricom jedným z nich bola zalobkyna. Na druhej strane uvedená kancelária v rovnakom case alebo prinajmensom krátko po ukoncení tohto vztahu, ked stále podliehala právnym záväzkom vyplývajúcim z jej postavenia právneho poradcu zdruzenia FFI a jeho jednotlivých clenov, poskytovala právnu pomoc spolocnosti DP prinajmensom od 27. júla 2006 pri zhromazdovaní, zostavovaní, analýze a predkladaní informácií uvádzajúcich prípadné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie viacerým orgánom hospodárskej sútaze, vrátane Komisie. Po druhé DP porusila svoje fiduciárne povinnosti ako predseda a tajomník zdruzenia FFI. Dôvod, preco si tento podnik zvolil právnu pomoc advokátskej kancelárie C., bola nepochybne skutocnost, ze DP chcela mat prospech z osobitných vztahov, ktoré spájajú túto kanceláriu so zdruzením FFI a z dôverných informácií, ktoré tak mala k dispozícii. Kedze jednak správanie týkajúce sa AMS, do ktorého sa clenovia zdruzenia FFI zapojili, a jednak správanie týkajúce sa NES spolu úzko súvisia, Komisia nebola ani oprávnená pouzit informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, pokial ide o kartel týkajúci sa NES. 39 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. Konkrétne tvrdí, ze v rozsahu, v akom zalobkyna v replike uvádza, ze právo Únie zakazuje, aby advokát vyuzíval znalosti a informácie získané od svojho klienta v jeho neprospech, ide o nový zalobný dôvod, ktorý je potrebné povazovat za neprípustný. 40 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v práve Únie platí zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [15]T-50/00, Zb., [16]EU:T:2004:220, bod [17]72). 41 V zásade ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to totiz neplatilo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na úcely preukázania správania, ktoré je v rozpore s clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne pouzitie týchto ustanovení, ktorá je jej zverená Zmluvou o FEÚ (rozsudok z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [18]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [19]EU:T:2004:221, bod [20]192). 42 Právomoci, ktorými disponuje Komisia v priebehu predbezných fáz vysetrovania a získavania informácií, musia byt v súlade s dodrziavaním základných práv a vseobecných zásad práva Únie, ktoré platia pre vsetky postupy uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 43 Vzhladom na túto judikatúru a tieto zásady je potrebné preskúmat výhrady, ktoré sú po prvé zalozené na porusení profesijného tajomstva, po druhé na zákaze dvojitého zastupovania, ako aj zásade lojálnosti, a po tretie na fiduciárnych povinnostiach spolocnosti DP. O výhrade zalozenej na porusení profesijného tajomstva 44 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na skutocnost, ze advokátska kancelária C. porusila profesijné tajomstvo, informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP sú neprípustné a Komisia ich nemala pouzit. 45 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi je chránená na úrovni práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, [21]155/79, Zb., [22]EU:C:1982:157, body [23]18 az [24]28). 46 Pokial ide teda o vysetrovacie opatrenia Komisie týkajúce sa komunikácie medzi advokátmi a klientmi, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ochrana jej dôvernosti bráni tomu, aby sa Komisia oboznámila s jej obsahom. Okrem toho v prípade, ze by sa s nou oboznámila, ochrana jej dôvernosti bráni tomu, aby zalozila rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie, na tejto komunikácii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [25]T-125/03 a T-253/03, Zb., [26]EU:T:2007:287, body [27]86 az [28]88 a citovanú judikatúru). 47 Zalobkyna tvrdí, ze v prejednávanej veci bráni ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi aj tomu, aby Komisia pouzila informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP. Kedze dôvernost komunikácie medzi advokátmi a klientmi musí klientom umoznit celkom otvorene sa zdôverit svojim advokátom, bez obavy, ze neskorsie zverejnenie ich komunikácie by im mohlo spôsobit ujmu, uvedená komunikácia musí byt chránená nielen vo vztahu k vysetrovacím opatreniam Komisie, ale aj vo vztahu k zverejneniu advokátom, ktoré je v rozpore s profesijným tajomstvom. 48 V tejto súvislosti postacuje zdôraznit, ze z odôvodnenia 658 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vsetky informácie a dôkazy, ktoré DP predlozila vo svojej ziadosti o oslobodenie od pokuty, boli dostupné vsetkým clenom zdruzenia FFI. Podla zistení Komisie DP mala teda k dispozícii informácie a dôkazy obsiahnuté vo svojej ziadosti o oslobodenie od pokuty, bez ohladu na porusenie profesijného tajomstva advokátskou kanceláriou C. 49 Zalobkyna nepredkladá ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo toto zistenie spochybnit. Je totiz nutné konstatovat, ze napriek skutocnosti, ze podnik, ku ktorému prinálezí, bol clenom zdruzenia FFI, a ze mala teda dobré predpoklady kontrolovat opodstatnenost tohto zistenia Komisie, zalobkyna neoznacuje ziadnu informáciu v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, ktorú by advokátska kancelária C. zverejnila v rozpore s profesijným tajomstvom, ale len uvádza, ze dôvodom, preco si DP zvolila právnu pomoc advokátskej kancelárie C., pokial ide o prípravu jej ziadosti o oslobodenie od pokuty, nemohlo byt nic iné ako "prospech z privilegovaných okolností" týkajúcich sa skorsieho vztahu medzi touto kanceláriou a zdruzením FFI a jeho clenmi. 50 Preto je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na porusení profesijného tajomstva, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi bráni tomu, aby Komisia pouzila dokumenty, ktoré jej predlozil podnik potom, ako boli sprístupnené tomuto podniku advokátom v rozpore s profesijným tajomstvom. O výhrade zalozenej na porusení zákazu dvojitého zastupovania a zásady lojálnosti 51 Zalobkyna tvrdí, ze dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP sú neprípustné z dôvodu, ze advokátska kancelária C. tým, ze poskytovala právnu pomoc spolocnosti DP, pokial ide o prípravu a predlozenie jej ziadosti o oslobodenie od pokuty, porusila zákaz dvojitého zastupovania a zásadu lojálnosti, ktoré sú stanovené v Charte základných zásad európskeho advokáta a v Etickom kódexe európskych advokátov Rady európskych advokátskych komôr. 52 V tejto súvislosti je po prvé potrebné zdôraznit, ze v práve Únie neexistujú ustanovenia, podla ktorých Komisia nie je oprávnená pouzit informácie a dôkazy, ktoré jej predlozil podnik v ziadosti o oslobodenie od pokuty, ak advokát, ktorý poskytoval právnu pomoc tomuto podniku, porusil zákaz dvojitého zastupovania alebo povinnost lojálnosti vo vztahu k svojim bývalým klientom. 53 Po druhé vzhladom na skutocnost, ze Komisia musí dodrziavat základné práva a vseobecné zásady práva Únie aj v priebehu predbezných fáz vysetrovania a získavania informácií (pozri bod 42 vyssie), je potrebné preskúmat, ci Komisia bola oprávnená pouzit informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP. 54 V tomto kontexte je potrebné najprv zdôraznit, ze zákaz dvojitého zastupovania a povinnost lojálnosti, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, majú za ciel nielen zarucit nezávislost a lojálnost advokátov, ale aj zabránit tomu, aby advokáti boli postavení do situácie, ked by z dôvodu konfliktu záujmov svojich rôznych klientov mohli byt vedení k tomu, aby porusili profesijné tajomstvo. 55 Aj keby sa jednak pravidlá profesijnej etiky uvádzané zalobkynou povazovali za výraz spolocných vseobecných zásad, ktoré sa musia zohladnit v rámci konania pred Komisiou, a jednak aj keby konanie advokátskej kancelárie C. nebolo v súlade s týmito pravidlami, je potrebné konstatovat, ze za okolností prejednávanej veci sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze bola oprávnená pouzit informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP. 56 Ako bolo totiz uvedené v bodoch 48 a 49 vyssie, Komisia bola za okolností prejednávanej veci oprávnená sa domnievat, ze informácie a dôkazy obsiahnuté v uvedenej ziadosti pochádzali od spolocnosti DP, a neboli teda výsledkom porusenia profesijného tajomstva advokátskej kancelárie C. Okrem toho podnik nemá povinnost, aby mu advokát poskytoval právnu pomoc alebo ho zastupoval, pokial ide o prípravu a predlozenie ziadosti o oslobodenie od pokuty. Vzhladom na tieto okolnosti, aj keby sa uplatnili oba predpoklady uvedené v bode 55 vyssie, Komisia bola oprávnená pouzit informácie a dôkazy obsiahnuté v ziadosti o oslobodenie pokuty spolocnosti DP. V tomto kontexte je potrebné zdôraznit, ze porusenie vnútrostátnych pravidiel profesijnej etiky advokátmi kancelárie C., ktoré sa na nich vztahujú, je mozné sankcionovat podla vnútrostátneho práva. 57 Preto je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na porusení zákazu dvojitého zastupovania a zásady lojálnosti, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci sú výrazom vseobecných zásad spolocných právam clenských státov, ktoré sa musia zohladnovat v rámci konania pred Komisiou, a ci konanie advokátskej kancelárie C. bolo v súlade s týmito zásadami. O výhrade zalozenej na porusení fiduciárnych povinností spolocnosti DP 58 Zalobkyna tvrdí, ze ziadost o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP bola neprípustná z dôvodu, ze táto spolocnost porusila svoje fiduciárne povinnosti vyplývajúce z jej postavenia predsedu a tajomníka zdruzenia FFI. 59 Po prvé v rozsahu, v akom je predmetom tejto výhrady zalobkyne samotné rozhodnutie spolocnosti DP spolupracovat s Komisiou, je potrebné ju zamietnut. V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenút, ze oprávnenia, aké má Komisia v priebehu predbezných fáz vysetrovania a získavania informácií, podniky nemajú. To platí predovsetkým pre oznámenie o spolupráci z roku 2006 vzhladom na skutocnost, ze cielom tohto oznámenia Komisie je podnecovat podniky, aby odhalili existenciu protiprávnych kartelov a spolupracovali pri jej vysetrovaní tým, ze oznámia správanie podnikov, ktoré sa ich zúcastnovali. 60 Po druhé v rozsahu, v akom je predmetom tejto výhrady len rozhodnutie spolocnosti DP, aby jej poskytovala právnu pomoc práve advokátska kancelária C., je potrebné ju tiez zamietnut. Aj keby DP tým, ze si zvolila právnu pomoc advokátskej kancelárie C., porusila svoje fiduciárne povinnosti vzhladom na záujmy, o ktoré ide v prejednávanej veci, nebránilo by to tomu, aby Komisia pouzila informácie a dôkazy obsiahnuté v jej ziadosti o oslobodenie od pokuty (pozri bod 56 vyssie). V tomto kontexte je tiez potrebné pripomenút, ze aj ked fiduciárne povinnosti uvádzané zalobkynou nemozno samé osebe povazovat za zakázané a neplatné podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ, porusenie povinností uvádzaných zalobkynou by v kazdom prípade mohlo byt sankcionované podla vnútrostátneho práva. 61 Preto je potrebné zamietnut aj tretiu výhradu zalozenú na porusení fiduciárnych povinností spolocnosti DP. 62 Je teda potrebné zamietnut prvú cast v celom rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o výhrade týkajúcej sa neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia. O druhej casti zalozenej na porusení zásady riadnej správy vecí verejných 63 Zalobkyna uvádza, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze riadne nezohladnila tvrdenia, ktoré predlozila v priebehu správneho konania a ktoré sa týkajú porusenia profesijného tajomstva, zákazu dvojitého zastupovania, povinnosti lojálnosti a fiduciárnych povinností. 64 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 65 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v rámci konania o ulození pokuty podnikom za porusenie clánku 101 ZFEÚ sa Komisia nemôze obmedzit na preskúmanie dôkazov predlozených podnikmi, ale v rámci riadnej správy vecí verejných musí svojimi vlastnými prostriedkami prispiet k preukázaniu relevantných skutocností a okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [29]56/64 a 58/64, Zb., [30]EU:C:1966:41, s. 501). 66 V prejednávanej veci Komisia zohladnila tvrdenia týkajúce sa porusenia profesijného tajomstva. Ako bolo totiz uvedené v bodoch 48 a 49 vyssie, Komisia preskúmala pôvod informácií a dôkazov obsiahnutých v ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP a konstatovala, ze DP ich mala k dispozícii bez ohladu na porusenie profesijného tajomstva advokátskou kanceláriou C. Zalobkyna nepredlozila ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze tieto úvahy Komisie vychádzajú z nesprávneho posúdenia. 67 Okrem toho, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa porusení zákazu dvojitého zastupovania, povinnosti lojálnosti a fiduciárnych povinností spolocnosti DP, s odkazom na body 51 az 61 vyssie postacuje pripomenút, ze aj keby boli za okolností prejednávanej veci takéto porusenia preukázané, nemohli by Komisii zabránit v pouzití informácií. Komisia teda ani nebola povinná preskúmat tieto tvrdenia. 68 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy musí byt teda zamietnutá aj druhá cast prvého zalobného dôvodu, a teda prvý zalobný dôvod v celom rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné odpovedat na otázku, ci porusenia uvádzané zalobkynou, ktoré sa vztahovali na kartel týkajúci sa AMS, mohli ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia o karteli týkajúcom sa NES. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 1 nariadenia c. 141 69 Tento zalobný dôvod sa týka záveru Komisie uvedeného v odôvodneniach 644 az 648 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Komisia bola oprávnená vychádzat z nariadenia c. 1/2003 na úcely sankcionovania zalobkyne za úcast spolocnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES. Podla Komisie tento kartel nebol vynatý z pôsobnosti nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([31]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), na základe výnimky pre dopravu stanovenej clánkom 1 nariadenia c. 141. V tomto kontexte vychádzala najmä z úvahy, podla ktorej úcastníci kartelu týkajúceho sa NES koordinovali svoje správanie za úcelom znízenia neistoty týkajúcej sa rôznych súcastí ceny v sektore speditérskych sluzieb, a uvedený kartel sa teda týkal cien speditérskych sluzieb, a nie cien dopravných sluzieb. Aj keby speditérske spolocnosti mali zmluvné vztahy s leteckými spolocnostami, tieto vztahy by boli základom pre poskytovanie sluzieb leteckej dopravy, ale nie pre poskytovanie speditérskych sluzieb, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES. 70 Zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy Komisie sú nesprávne. Podla clánku 1 nariadenia c. 141 Komisia nemala právomoc na prijatie rozhodnutia o karteli týkajúcom sa NES. 71 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 1/2003 v znení nariadenia Rady (ES) c. 411/2004 z 26. februára 2004, ktorým sa zrusuje nariadenie (EHS) c. 3975/87 a menia a doplnajú sa nariadenia (EHS) c. 3976/87 a (ES) c. 1/2003 v súvislosti s leteckou dopravou medzi spolocenstvom a tretími státmi ([32]Ú. v. EÚ L 68, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 17), na ktorom Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie, sa uplatnuje na leteckú dopravu. 72 Podla právnej úpravy, ktorá bola úcinná predtým, ako sa zacalo uplatnovat nariadenie c. 1/2003, teda pred 1. májom 2004, vsak kartely týkajúce sa leteckej dopravy medzi Spolocenstvom a tretími krajinami boli vynaté z pôsobnosti nariadenia c. 17. Podla clánku 1 nariadenia c. 141 sa totiz nariadenie c. 17 neuplatnovalo na kartely v sektore dopravy, ktorých predmetom alebo úcelom bolo urcenie cien a stanovenie podmienok dopravy, obmedzenie alebo kontrola ponuky dopravy alebo rozdelenie trhov dopravy. Je pravda, ze clánok 1 nariadenia Rady (EHS) c. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúceho postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy ([33]Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 262), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) c. 2410/92 z 23. júla 1992 ([34]Ú. v. ES L 240, s. 18; Mim. vyd. 07/001, s. 430), zrusil túto výnimku v prípade leteckej dopravy medzi letiskami Spolocenstva, ale nie v prípade leteckej dopravy medzi Spolocenstvom a tretími krajinami. 73 Zalobkyna teda v podstate tvrdí, ze kedze k úcasti spolocnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES doslo pred 1. májom 2004, tento kartel bol vynatý z pôsobnosti nariadenia c. 17 podla clánku 1 nariadenia c. 141. Podla zalobkyne sú speditérske sluzby a podacie sluzby NES súcastou dopravného procesu, a predstavujú preto dopravné sluzby v zmysle uvedeného clánku. Speditérske sluzby ako celok, a konkrétnejsie speditérske sluzby týkajúce sa NES, sa podla nej v kazdom prípade priamo týkajú leteckej dopravy. Podla nej ju teda Komisia nebola oprávnená sankcionovat podla nariadenia c. 1/2003. 74 Najprv je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa výkladu clánku 1 nariadenia c. 141 a následne jej tvrdenia týkajúce sa záveru Komisie, podla ktorého sa kartel týkajúci sa NES nevztahoval na dopravné sluzby, ale na speditérske sluzby. O výklade clánku 1 nariadenia c. 141 75 Zalobkyna tvrdí, ze cielom clánku 1 nariadenia c. 141 je vylúcit oblast cinností v sektore dopravy, konkrétne vsetky cinnosti, ktoré sú súcastou dopravného procesu, kedze pojem priemyselné odvetvie môze byt sirsí ako pojem relevantný trh. Pri posudzovaní cinností, ktoré sú týmto clánkom vynaté, je potrebné zohladnit povahu hospodárskej cinnosti podnikov. V tomto kontexte nemozno robit rozdiel medzi rôznymi úrovnami cinnosti podniku. V prípade spolocnosti Bax Global (UK) tak Komisia nemala rozlisovat získanie nákladového priestoru od dopravcov na jednej strane a ponuku tohto priestoru odosielatelom na druhej strane. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze clánok 1 nariadenia c. 141 sa musí uplatnovat na sluzby súvisiace s dopravou z dôvodu, ze tento clánok odkazuje na "podmienky dopravy" a ze preambula uvedeného nariadenia odkazuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré sa priamo týkajú poskytovania dopravných sluzieb. 76 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 77 V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenút, ze na to, aby bolo správanie podniku vynaté z pôsobnosti nariadenia c. 17 podla clánku 1 nariadenia c. 141, musí byt jeho predmetom alebo úcinkom obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu dopravy. Podla tretieho odôvodnenia uvedeného nariadenia musí byt uvedeným clánkom vynaté len správanie, ktoré sa priamo týka poskytovania dopravných sluzieb. 78 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze správanie podniku, ktoré sa netýka leteckej dopravy ako takej, ale trhu na vstupe alebo nadväzujúceho trhu leteckej dopravy, nemozno povazovat za správanie, ktoré sa priamo týka poskytovania dopravných sluzieb, a nie je teda vynaté clánkom 1 nariadenia c. 141 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, [35]T-219/99, Zb., [36]EU:T:2003:343, body [37]171 a [38]172). 79 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy nemozno prijat výklad clánku 1 nariadenia c. 141, ktorý zastáva zalobkyna. 80 Výklad clánku 1 nariadenia c. 141, podla ktorého sa toto ustanovenie neobmedzuje na vynatie kartelov týkajúcich sa sluzieb leteckej dopravy, ale sú ním vynaté vsetky cinnosti v sektore leteckej dopravy, totiz nie je v súlade so znením tohto ustanovenia, ani s tretím odôvodnením uvedeného nariadenia, a ani s vyssie uvedenou judikatúrou, z ktorej vyplýva, ze kartel sa musí vztahovat priamo na poskytovanie sluzieb leteckej dopravy. 81 Dalej na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, clánkom 1 nariadenia c. 141 nie sú vynaté vsetky cinnosti podniku len preto, ze cast jeho cinností sa týka sluzieb leteckej dopravy. Preto aj ked chce podnik uspokojit svoj dopyt po dopravných sluzbách na trhu na vstupe, jeho cinnosti na nadväzujúcom trhu, ktoré sa priamo netýkajú dopravných sluzieb, nie sú vynaté podla uvedeného clánku. 82 Okrem toho je potrebné odmietnut výklad zastávaný zalobkynou, podla ktorého sú clánkom 1 nariadenia c. 141 vynaté vsetky sluzby, ktoré majú priamu súvislost s dopravnými sluzbami. Ako totiz vyplýva z úvah uvedených v bode 80 vyssie, toto ustanovenie sa obmedzuje na vynatie kartelov, ktoré sa priamo týkajú dopravných sluzieb, ale nie sú ním vynaté kartely týkajúce sa sluzieb, ktoré majú priamu súvislost s dopravnými sluzbami. 83 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna na podporu výkladu clánku 1 nariadenia c. 141, ktorý navrhuje, uvádza, ze toto ustanovenie odkazuje na "podmienky dopravy", postacuje konstatovat, ze tento výraz len objasnuje, ze nie sú vynaté len kartely vztahujúce sa na ceny dopravných sluzieb, ale aj kartely stanovujúce obchodné podmienky v zmysle clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak z toho nemozno vyvodit, ze sluzby, ktoré nie sú dopravné sluzby, ale ktoré s nimi majú priamu súvislost, sú tiez vynaté z pôsobnosti nariadenia c. 17. O sluzbách, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES 84 Zalobkyna tiez spochybnuje úvahu Komisie, podla ktorej sa kartel týkajúci sa NES vztahoval na speditérske sluzby ako na balík sluzieb. 85 V tejto súvislosti Komisia najmä v odôvodneniach 3 az 6, 64 az 66, 614, 867 az 872 a 877 az 879 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze z ekonomického hladiska speditérske spolocnosti premenili dopravné sluzby a iné vstupné sluzby na speditérske sluzby, ktoré zodpovedajú osobitnému dopytu ich klientov. Tento dopyt nie je uspokojený jednotlivými sluzbami, z ktorých pozostávajú speditérske sluzby. Speditérske spolocnosti ponúkali svojim zákazníkom balík sluzieb, ktorý im umoznoval jednoducho zasielat tovar bez toho, aby sa museli zaoberat podrobnostami organizácie dopravy. Tieto sluzby zahrnali sluzby leteckej dopravy, ale mohli tiez zahrnat sluzby skladovania, manipulácie s nákladom, logistiky alebo sluzby týkajúce sa colných a danových zálezitostí. Keby boli sami odosielatelia nútení zaobstarat si jednotlivé sluzby potrebné na zabezpecenie toho, aby tovar dorazil na miesto urcenia, museli by jednak koordinovat jednotlivé operácie na vlastné riziko, a jednak by nemohli mat prospech z úspor z rozsahu, ktoré sú speditérske spolocnosti schopné dosiahnut konsolidáciou tovaru svojich jednotlivých klientov. Naproti tomu speditérske spolocnosti predplácajú alebo vopred vo velkom nakúpia sluzby tretích strán, ktoré sú potrebné na poskytovanie speditérskych sluzieb, a sú schopné tým, ze prostredníctvom konsolidácie spoja tovar svojich zákazníkov do zásielok s optimálnou hmotnostou a rozmermi, vyuzívat úspory z rozsahu a pouzívat tieto kapacity efektívnejsie, nez by to mohol urobit jeden z ich zákazníkov, keby sa pokúsil kúpit priamo sluzby leteckej dopravy alebo súvisiace sluzby od leteckého dopravcu, od spolocnosti poskytujúcej sluzby pozemnej obsluhy alebo skladovania. Pre zákazníkov speditérskych spolocností majú teda speditérske sluzby vyssiu hodnotu, ako je hodnota ich vstupov posudzovaných jednotlivo. 86 Okrem toho najmä v odôvodneniach 129 a 130, 572, 645, 868, 869 a 872 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze aj ked sa speditérske spolocnosti prostredníctvom kartelu týkajúceho sa NES dohodli len na príplatku NES, tento kartel sa vztahoval na speditérske sluzby. Po prvé v tomto kontexte vychádzala z úvahy, podla ktorej príplatok NES tvoril súcast celkovej ceny, ktorú zákazníci museli platit za poskytovanie speditérskych sluzieb. Po druhé uviedla, ze speditérske spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa NES, neboli len poskytovatelia podacích sluzieb NES, nepovazovali tretie osoby, ktoré neboli speditérskymi spolocnostami a ktoré ponúkali jednotlivé podacie sluzby NES, za skutocných alebo potenciálnych konkurentov, a nesnazili sa zapojit týchto poskytovatelov do kartelu týkajúceho sa NES. Po tretie uviedla, ze z dôkazov, ktoré mala k dispozícii, vyplýva, ze rozhodnutie speditérskej spolocnosti nepreniest rizikové ci nákladové faktory na svojich zákazníkov v podobe príplatku, jej mohlo poskytnút konkurencnú výhodu na trhu speditérskych sluzieb ako balíka sluzieb. Kedze trh speditérskych sluzieb sa vyznacuje nízkymi marzami, dokonca aj malé zvýsenie cien alebo zavedenie ci nezavedenie príplatku môze hrat rozhodujúcu úlohu v tom, ci si speditérske spolocnosti udrzia alebo stratia svojich zákazníkov, ci si udrzia alebo ci stratia svoju klientsku základnu, alebo ci získajú nové obchodné prílezitosti na úkor svojich konkurentov. 87 Zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy vychádzajú z nesprávneho posúdenia. 88 Po prvé tvrdí, ze Komisia opomenula, ze dopravné sluzby sú zahrnuté v speditérskych sluzbách a ze z hladiska zákazníkov speditérskych spolocností sú dopravné sluzby velmi dôlezité, kedze organizácia dopravy ako taká bez samotnej dopravy neuspokojuje ich dopyt. Zmluvný záväzok speditérskych spolocností voci ich zákazníkom isiel nad rámec organizácie dopravy tovaru ako takej zo zdroja do miesta urcenia. Z pohladu zákazníkov je dotknutým tovarom alebo sluzbou nákladový priestor, bez ohladu na to, ci ho ponúka dopravca alebo speditérska spolocnost. 89 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 90 Túto výhradu treba zamietnut. 91 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nespochybnila, ze z hladiska zákazníkov speditérskych spolocností predstavujú dopravné sluzby dôlezitý prvok speditérskych sluzieb. Obmedzila sa na konstatovanie, ze aj ked speditérske sluzby zahrnajú dopravné sluzby, treba ich od nich odlisovat. Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze z hladiska zákazníkov speditérskych spolocností sú sluzby, ktoré ponúkajú speditérske spolocnosti, nákladové priestory, je potrebné konstatovat, ze ide len o tvrdenie a ze zalobkyna nepredlozila ziadny dôkaz, ktorým by preukázala, ze úvahy Komisie uvedené v bode 85 vyssie, podla ktorých je potrebné odlisovat speditérske sluzby od dopravných sluzieb, vychádzajú z nesprávneho posúdenia. 92 Po druhé zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze si casto prenajíma celé lietadlá, co jej umoznuje urcovat destináciu a harmonogram dopravných sluzieb, a ze znása hospodárske riziko súvisiace s vyuzitím disponibilnej prepravnej kapacity. Na druhej strane samotné speditérske spolocnosti casto poskytujú dopravné sluzby, ci uz ciastocne, alebo v celom rozsahu. Aj ked je doprava oznacená ako "nákladná letecká doprava", na krátke vzdialenosti sama casto poskytuje takúto dopravu po zemi pomocou vozového parku nákladných vozidiel, ktorý má k dispozícii. 93 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 94 Túto výhradu treba tiez zamietnut. 95 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze okolnost uvádzaná zalobkynou, podla ktorej si prenajíma celé lietadlá a znása hospodárske riziko súvisiace s vyuzitím disponibilnej prepravnej kapacity, neumoznuje dospiet k záveru, ze celá jej cinnost sa týka dopravných sluzieb. Je pravda, ze v rozsahu, v akom speditérske spolocnosti nakupujú sluzby leteckej dopravy od dopravcov, sa ich cinnost týka trhu leteckej dopravy. Ako vsak bolo uvedené v bode 81 vyssie, nestací, ze zalobkyna chce uspokojit svoj dopyt po sluzbách na trhu sluzieb leteckej dopravy, aby celá jej cinnost bola vynatá podla clánku 1 nariadenia c. 141. Podla zistení Komisie uvedených v bodoch 85 a 86 vyssie sa pritom kartel týkajúci sa NES nevztahoval na trh dopravných sluzieb, ale na trh speditérskych sluzieb, na ktorom speditérske spolocnosti ponúkajú speditérske sluzby svojim zákazníkom a ktorý je trhom nadväzujúcim na trh dopravných sluzieb. V kazdom prípade zalobkyna nespochybnuje zistenie Komisie uvedené v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého väcsina speditérskych spolocností sama neprevádzkuje leteckú dopravu. 96 Okrem toho skutocnost, ze v rámci poskytovania speditérskych sluzieb sama zalobkyna zabezpecuje niektoré alebo vsetky dopravné sluzby po zemi, nic nemení na skutocnosti, ze sluzby, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES, neboli dopravné sluzby, ale speditérske sluzby ako balík sluzieb. 97 Po tretie zalobkyna uvádza, ze letecké spolocnosti priamo rokujú o zmluvách o leteckej doprave s významnými zákazníkmi a ze sami dopravcovia si môzu prenajat lietadlá od poskytovatelov. Speditérske spolocnosti sú teda v skutocnosti priamou konkurenciou leteckých spolocností. 98 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 99 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze tieto tvrdenia nemôzu spochybnit úvahu Komisie, podla ktorej treba odlisovat speditérske sluzby od dopravných sluzieb, pretoze ako balík sluzieb uspokojujú osobitný dopyt zákazníkov, z pohladu ktorých nemozno speditérske sluzby z ekonomického hladiska nahradit jednotlivými sluzbami, z ktorých sa skladajú. Skutocnost, ze niektorí významní zákazníci dopravcov priamo rokujú o zmluvách o leteckej doprave s dopravcami, totiz nemôze z dôvodov uvedených v bode 85 vyssie preukázat, ze pre väcsinu zákazníkov speditérskych spolocností nemôzu z ekonomického hladiska jednotlivé sluzby, z ktorých sa skladajú speditérske sluzby, nahradit speditérske sluzby. 100 Okrem toho zalobkyna neuvádza, v com skutocnost, ze si dopravcovia prenajímajú lietadlá na úcely ich vyuzívania na poskytovanie sluzieb leteckej dopravy, môze spochybnit zistenie Komisie, podla ktorého boli sluzby, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES, speditérske sluzby, ktoré je potrebné odlisovat od dopravných sluzieb. 101 Táto výhrada sa teda musí zamietnut. 102 Po stvrté zalobkyna uvádza, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze tovar nemohol byt prepravovaný bez vyhlásenia NES. Komisia podla nej uplatnila nesprávne kritérium pre urcenie, ci existuje priama súvislost medzi speditérskymi sluzbami (ako celkom alebo len speditérskymi sluzbami týkajúcimi sa NES) na jednej strane a leteckou dopravou na druhej strane. Kedze vyhlásenie NES je predpokladom dopravnej cinnosti, nepredlozenie dokumentov NES by podla nej ohrozilo existenciu leteckej dopravy zo Spojeného královstva. Súvislost s leteckou dopravou podla nej existuje aj v prípade speditérskych sluzieb ako celku. 103 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 104 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení 647 napadnutého rozhodnutia uznala, ze dodrziavanie postupu NES predstavuje zákonnú podmienku dopravy zo Spojeného královstva a ze nedodrziavanie tohto postupu by mohlo ohrozit leteckú prepravu tovaru. Komisia teda zohladnila význam podacích sluzieb NES pre dopravné sluzby. 105 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze tvrdenia predlozené zalobkynou zalozené na súvislosti medzi postupom NES a dopravnými sluzbami a na súvislosti medzi dopravnými sluzbami a speditérskymi sluzbami nemôzu spochybnit dôvodnost úvah Komisie. Kartel týkajúci sa NES sa totiz vztahoval na speditérske sluzby a clánkom 1 nariadenia c. 141 sú vynaté len kartely, ktoré sa priamo vztahujú na dopravné sluzby (pozri bod 82 vyssie), nie vsak kartely, ktoré sa vztahujú na sluzby súvisiace s dopravnými sluzbami. Súvislosti medzi postupom NES a sluzbami leteckej dopravy zo Spojeného královstva a súvislosti medzi dopravnými sluzbami a speditérskymi sluzbami teda nemôzu spochybnit záver Komisie, podla ktorého kartel týkajúci sa NES nie je vynatý. 106 Táto výhrada sa teda musí zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci sú relevantné dalsie úvahy Komisie uvedené v odôvodnení 647 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých jednak neexistencia speditérskych sluzieb alebo nevykonanie postupu NES neohrozilo existenciu sluzieb leteckej dopravy ako takých, a jednak, ze sluzba týkajúca sa postupu NES mohla byt poskytovaná inými poskytovatelmi nez leteckými spolocnostami alebo speditérskymi spolocnostami. 107 Po piate zalobkyna uvádza skutocnost, ze pravidlá Medzinárodného zdruzenia leteckých dopravcov (IATA) sa uplatnujú nielen na vztahy medzi dopravcami a speditérskymi spolocnostami, ale aj na vztahy medzi speditérskymi spolocnostami a ich zákazníkmi. 108 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 109 V tejto súvislosti postacuje uviest, ze pôsobnost pravidiel IATA nemôze spochybnit záver Komisie, podla ktorého existuje osobitný dopyt po speditérskych sluzbách ako balíku sluzieb, ktoré nemôzu byt z dôvodov uvedených v bode 85 vyssie z ekonomického hladiska nahradené jednotlivými sluzbami, z ktorých sa skladajú. 110 Ziadny z argumentov uvádzaných zalobkynou teda nemôze preukázat, ze Komisia nesprávne vylozila alebo nesprávne uplatnila clánok 1 nariadenia c. 141. 111 Preto je potrebné druhý zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi 112 Tento zalobný dôvod sa týka úvah Komisie uvedených v bode 5.2.1.3 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 113 Zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy nie sú v súlade s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a clánkami 4 a 7 nariadenia c. 1/2003, a ze Komisia nedodrzala zásadu riadnej správy vecí verejných, ani usmernenia z roku 2004. 114 Tvrdenia, ktoré zalobkyna uvádza v rámci tohto zalobného dôvodu, mozno rozdelit na dve casti. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od zistení Komisie sa kartel týkajúci sa NES nevztahuje na speditérske sluzby, ale len na podacie sluzby NES. Po druhé tvrdí, ze zistenie Komisie, podla ktorého uvedený kartel mohol citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, vychádza z nesprávneho posúdenia, kedze úcinky tohto kartelu sa obmedzovali na Spojené královstvo, ci dokonca na niektoré casti tohto clenského státu. O prvej casti týkajúcej sa sluzieb, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES 115 Zalobkyna spochybnuje úvahu Komisie uvedenú v odôvodnení 614 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej sa kartel týkajúci sa NES vztahoval na speditérske sluzby. Domnieva sa, ze táto úvaha vychádza z nesprávneho posúdenia. Kartel týkajúci sa NES sa podla nej vztahoval len na podacie sluzby NES. Zosúladený postup speditérskych spolocností sa podla nej týkal len výsky príplatku NES a poskytovanie podacích sluzieb NES bolo úplne nezávislé od speditérskych sluzieb. Podla nej islo o samostatnú cinnost týkajúcu sa konkrétnej právnej úpravy v Spojenom královstve, a teda o samostatný trh sluzieb na úcely práva hospodárskej sútaze. 116 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepredlozila dostatocné dôkazy na preukázanie, ze kartel týkajúci sa NES ovplyvnil speditérske sluzby ako celok. Komisia sa podla nej obmedzila na konstatovanie, ze príplatok NES bol zahrnutý do celkovej ceny platenej zákazníkmi za poskytovanie speditérskych sluzieb. Podla nej existovali nezávislé tretie osoby, ktoré neboli speditérske spolocnosti a ktoré ponúkali podacie sluzby NES. Na rozdiel od úvah Komisie nie je podla nej okolnost, ze tieto tretie osoby sa nespomínali v rámci diskusií medzi speditérskymi spolocnostami, relevantná. 117 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 118 Túto výhradu treba zamietnut. 119 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia sa neobmedzila na konstatovanie, ze príplatok NES bol zahrnutý do celkovej ceny platenej zákazníkmi za poskytovanie speditérskych sluzieb. 120 Na jednej strane totiz úvahy Komisie, na ktorých zalozila svoj záver, podla ktorého speditérske sluzby ako balík sluzieb predstavujú trh, ktorý je potrebné odlísit od trhov jednotlivých sluzieb, z ktorých sa skladajú, boli uz uvedené v bode 85 vyssie. 121 Na druhej strane, ako uz bolo uvedené v bode 86 vyssie, záver Komisie, podla ktorého sa kartel týkajúci sa NES vztahoval na speditérske sluzby, nebol zalozený len na úvahe, ze príplatok NES bol súcastou celkovej ceny, ktorú zákazníci museli platit za poskytovanie speditérskych sluzieb. Ako totiz Komisia konstatovala, po prvé vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa NES, boli speditérskymi spolocnostami a ziadny z nich nebol len poskytovatelom podacích sluzieb NES, po druhé tieto podniky nepovazovali takýchto poskytovatelov za skutocných ci potenciálnych konkurentov, po tretie sa ich nesnazili zapojit do kartelu týkajúceho sa NES, a po stvrté rozhodnutie speditérskej spolocnosti nepreniest rizikové a nákladové faktory na svojich zákazníkov v podobe príplatku jej mohlo poskytnút konkurencnú výhodu na trhu speditérskych sluzieb. 122 Cielom kartelu týkajúceho sa NES teda nebolo obmedzit hospodársku sútaz týkajúcu sa podacích sluzieb NES ako samostatných sluzieb, ale hospodársku sútaz týkajúcu sa speditérskych sluzieb ako balíka sluzieb. 123 Okrem toho je pravda, ze skutocnost, ze tretie osoby, ktoré nie sú speditérskymi spolocnostami, ponúkajú podacie sluzby NES, a okolnost uvádzaná zalobkynou, podla ktorej az do 40 %, ci dokonca 50 % colných vyhlásení v Európe je predkladaných priamo odosielatelom alebo prostredníctvom colných zástupcov, aj keby bola preukázaná, môzu preukazovat, ze existoval dopyt po samostatných podacích sluzbách NES. Nemôzu vsak preukázat, ze sa predmetný kartel vztahoval na tieto samostatné sluzby. 124 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nekonzistentné. Na jednej strane v odôvodnení 441 napadnutého rozhodnutia Komisia podla nej odkázala v rámci popisu porusenia len na správanie priamo súvisiace s príplatkom NES a nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by preukazoval, ze kartel týkajúci sa NES sa dotýkal iných oblastí, napríklad cien dopravy alebo iných vedlajsích sluzieb. Na druhej strane v odôvodnení 872 napadnutého rozhodnutia Komisia podla nej uviedla, ze kartel týkajúci sa NES sa nevztahuje na trh podacích sluzieb NES, ale na speditérske sluzby. 125 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 126 Túto výhradu treba zamietnut. 127 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne nie sú tieto úvahy protichodné. Aj ked sa totiz podla zistení Komisie zhrnutých v bodoch 85 a 86 vyssie kartel týkajúci sa NES vztahoval len na príplatok NES, jeho cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz medzi speditérskymi spolocnostami týkajúcu sa speditérskych sluzieb. 128 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze dôvod, preco speditérske spolocnosti oznacujú vedlajsie sluzby ako podacie sluzby NES spolu so speditérskymi sluzbami na svojich faktúrach, je cisto administratívnej povahy, co uznala aj samotná Komisia. To umoznuje fakturovat tieto sluzby v rámci jednej celkovej faktúry. 129 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 130 Túto výhradu treba tiez zamietnut. 131 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze okolnost, ze speditérske spolocnosti fakturovali podacie sluzby NES svojim zákazníkom, nijakým spôsobom nespochybnuje úvahu Komisie, podla ktorej existuje osobitný dopyt po speditérskych sluzbách ako balíku sluzieb, pretoze umoznujú usetrit cas a peniaze. Naopak tvrdenie zalobkyne, ze to umoznuje zasielat ich zákazníkom jednu celkovú faktúru, tieto úvahy potvrdzuje. 132 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, v odôvodnení 868 napadnutého rozhodnutia Komisia nekonstatovala, ze skutocnost, ze speditérske spolocnosti fakturovali podacie sluzby NES svojim zákazníkom, je cisto administratívnej povahy a je bezvýznamná. Konstatovala tam len, ze okolnost, ze speditérske spolocnosti na svojich faktúrach uvádzali príplatok NES samostatne namiesto toho, aby ho zahrnuli do konecnej ceny speditérskych sluzieb, predstavuje cisto formálny aspekt, ktorý je hospodársky ci právne bezvýznamný. 133 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze z clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kartel týkajúci sa NES sa vztahoval na poskytovanie podacích sluzieb NES. 134 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 135 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze zo znenia tohto odseku jasne vyplýva, ze kartel týkajúci sa NES sa týkal "sektoru leteckých speditérskych sluzieb". 136 Ziadne z týchto tvrdení predlozených zalobkynou teda nemôze preukázat, ze úvaha Komisie, podla ktorej bolo cielom kartelu týkajúceho sa NES obmedzit hospodársku sútaz, pokial ide o speditérske sluzby, vychádza z nesprávneho posúdenia. 137 Táto cast sa teda musí zamietnut. O druhej casti vztahujúcej sa na vplyv na obchod medzi clenskými státmi 138 Zalobkyna tiez spochybnuje záver Komisie, podla ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citelným spôsobom ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 139 V bode 5.2.1.3 napadnutého rozhodnutia, v odôvodneniach 590 az 599 a 602 az 615 Komisia uviedla, ze obchod medzi clenskými státmi mohol byt ovplyvnený kartelom týkajúcim sa NES jednak priamo, pokial ide o poskytovanie speditérskych sluzieb, a jednak nepriamo, pokial ide o prepravovaný tovar. 140 Zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Ani úcinky, aké mohol mat kartel týkajúci sa NES na speditérske sluzby, ani úcinky, aké mohol mat na prepravu tovaru, podla nej nemohli citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Komisia podla nej vychádzala zo vseobecných tvrdení, nepredlozila dostatocné dôkazy, nedodrzala usmernenia z roku 2004 a nevykonala primerané vysetrovanie. 141 V tejto súvislosti je potrebné najskôr pripomenút, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP sa týkajú len dohôd, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Ako vyplýva z judikatúry, na to, aby bola dohoda spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musí na základe súboru objektívnych právnych alebo skutkových okolností umoznit, aby sa dalo s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohla mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., [39]C-295/04 az C-298/04, Zb., [40]EU:C:2006:461, bod [41]42). 142 Tiez je potrebné pripomenút, ze na dohodu sa nevztahuje zákaz podla clánku 101 ZFEÚ, pokial ovplyvnuje trh len zanedbatelným spôsobom (pozri rozsudok z 21. januára 1999, Bagnasco a i., [42]C-215/96 a C-216/96, Zb., [43]EU:C:1999:12, bod [44]34 a citovanú judikatúru). 143 Cezhranicná povaha speditérskych sluzieb sa nemôze zamienat s otázkou citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Ak by totiz kazdá cezhranicná transakcia bola automaticky spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, judikatúrou stanovený pojem citelný charakter, ktorý je vsak podmienkou uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, by bol úplne zbavený obsahu (rozsudok zo 16. júna 2011, Ziegler/Komisia, [45]T-199/08, Zb., [46]EU:T:2011:285, body [47]52 a [48]53). 144 Vzhladom na skutocnost, ze pojem obchod v zmysle clánku 101 ZFEÚ sa neobmedzuje na tradicné cezhranicné výmeny výrobkov, ale zahrna aj obchod so sluzbami, je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne, ktorých cielom je spochybnit úvahy Komisie zalozené na úcinkoch kartelu týkajúceho sa NES na obchod týkajúci sa speditérskych sluzieb, a následne preskúmat tvrdenia, ktorých cielom je spochybnit jej úvahy zalozené na úcinkoch uvedeného kartelu na tok tovaru. Dalej je potrebné zaoberat sa tvrdením zalozeným na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a porusení bodu 77 usmernení z roku 2004. O vplyve na obchod týkajúci sa speditérskych sluzieb 145 Zalobkyna spochybnuje úvahu Komisie, podla ktorej mohol mat kartel týkajúci sa NES citelné úcinky na trh speditérskych sluzieb. 146 V odôvodneniach 598, 607, 608, 610, 613 a 614 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze napriek skutocnosti, ze kartel týkajúci sa NES mal súvislost len s právnou úpravou jedného clenského státu, mohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, najmä pokial sa týkal speditérskych sluzieb. Na jednej strane speditérske sluzby, na ktoré sa vztahoval kartel týkajúci sa NES, boli podla nej predmetom dopytu nielen zo strany zákazníkov v Spojenom královstve, ale aj zo strany zákazníkov mimo Spojeného královstva, v iných krajinách EHP alebo zo strany miestnych orgánov týchto krajín. Na druhej strane sa sektor speditérskych sluzieb podla nej vyznacuje významným objemom obchodu medzi clenskými státmi, tak medzi státmi Únie ako aj medzi státmi Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO). Speditérske spolocnosti sú podla nej v konkurencnom vztahu vo vsetkých alebo takmer vo vsetkých státoch EHP a ich zákazníci sú usadení v EHP. Podla nej je zrejmé, ze správanie celosvetových spolocností na anglickom trhu mohlo mat dopad na konkurencnú struktúru vnútorného trhu, kedze zmena ich marzí v Spojenom královstve mohla ovplyvnit ich obchodné praktiky v iných clenských státoch. Okrem toho Komisia uviedla, ze úcinky kartelu týkajúceho sa NES na speditérske sluzby boli citelné, kedze podmienky domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 boli splnené. Po prvé kartel týkajúci sa NES je svojou samotnou povahou kartel, ktorý môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle tohto bodu. Po druhé obrat strán v súvislosti so sluzbami, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES, prevysoval 40 miliónov eur a ich podiel na trhu prevysoval prahovú hodnotu 5 %. 147 Zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy vychádzajú z nesprávneho posúdenia. Úvahy Komisie sú podla nej cisto spekulatívne. Na rozdiel od úvah Komisie sa kartel týkajúci sa NES podla nej nevztahoval na obchod vo viacerých clenských státoch a jeho hlavným cielom nebolo regulovat hospodársku sútaz v rámci EHP. Akýkolvek úcinok príplatku NES bol obmedzený na Spojené královstvo, ci dokonca len na niektoré jeho casti. 148 Konkrétnejsie zalobkyna spochybnuje po prvé úvahy Komisie zalozené na úcinkoch na zákazníkov speditérskych spolocností a na správanie speditérskych spolocností v iných clenských státoch, a po druhé jej úvahy týkajúce sa citelného ovplyvnenia obchodu. - O úcinkoch na zákazníkov speditérskych spolocností a na správanie speditérskych spolocností v iných clenských státoch 149 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze úvaha Komisie uvedená v odôvodnení 610 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej zmena marzí speditérskych spolocností v Spojenom královstve mohla mat dopad na ich správanie v iných clenských státoch, je cisto spekulatívna. Komisia podla nej nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze príplatok NES, ktorý je v praxi uplatnitelný len na tovar v Spojenom královstve, mohol mat akýkolvek úcinok na cinnost podnikov pôsobiacich v iných clenských státoch, obzvlást s prihliadnutím na jeho malý obchodný význam. Za okolností prejednávanej veci je podla nej irelevantná okolnost, ze podniky, ktoré sa zúcastnili na dohode, boli clenmi skupín z rôznych státov. 150 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 151 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa vztahuje na dohody, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Komisia teda nie je povinná preukázat skutocné úcinky dohody, stací, ked dospeje k záveru, ze tieto dohody môzu mat taký úcinok. Komisia sa tak môze obmedzit na preukázanie, ze existuje dostatocný stupen pravdepodobnosti, ze dohoda by mohla mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [49]C-219/95 P, Zb., [50]EU:C:1997:375, bod [51]20). 152 Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze za okolností prejednávanej veci je dostatocne pravdepodobné, ze kartel týkajúci sa NES by mohol mat vplyv na správanie speditérskych spolocností v iných clenských státoch ako Spojené královstvo. 153 V tomto kontexte je totiz po prvé potrebné pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, kartel týkajúci sa NES sa vztahoval na speditérske sluzby (pozri body 115 az 136 vyssie). 154 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze podla zistení Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré zalobkyna nespochybnila, speditérske spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa NES, ponúkajú svoje speditérske sluzby aj v iných clenských státoch ako Spojené královstvo a v týchto clenských státoch sú v konkurencnom vztahu, pokial ide o tieto speditérske sluzby. 155 Po tretie za okolností prejednávanej veci nemozno vylúcit, ze pri neexistencii kartelu týkajúceho sa NES mohla mat hospodárska sútaz medzi speditérskymi spolocnostami, pokial ide o náklady vyplývajúce z NES, dopad na marzu speditérskych spolocností v Spojenom královstve a mohla viest k ziskom a stratám trhových podielov v tejto krajine. Je pravda, ze v tomto kontexte zalobkyna tvrdí, ze príplatok NES mal len malý obchodný význam. Toto tvrdenie vsak nemôze spochybnit zistenie Komisie, podla ktorého sa vzhladom na okolnost, ze trh speditérskych sluzieb sa vyznacuje nízkymi marzami, nemohol obchodný význam príplatku NES povazovat za zanedbatelný. Túto úvahu Komisie totiz podporuje jednak jej zistenie uvedené v odôvodnení 907 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zákazníci speditérskych spolocností postavili proti plateniu príplatku NES, a jednak dôkazy uvedené v odôvodnení 869 napadnutého rozhodnutia, ktoré svedcia o obavách niektorých speditérskych spolocností, ktoré sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa NES, ze hospodárska sútaz týkajúca sa nákladov vyplývajúcich z NES by mohla zmenit marze a viest k zisku ci strate trhových podielov. Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo tieto zistenia spochybnit. 156 Po stvrté vzhladom na tieto okolnosti sa zdá byt dostatocne pravdepodobné, ze kartel týkajúci sa NES mohol mat dopad na správanie speditérskych spolocností v iných clenských státoch, v ktorých boli tiez v konkurencnom vztahu, a v tomto ohlade mohol zmenit struktúru hospodárskej sútaze v Únii. 157 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze ziadne z tvrdení, ktoré predlozila zalobkyna, nemôze spochybnit úvahu Komisie zalozenú na dôsledkoch kartelu týkajúceho sa NES na správanie speditérskych spolocností v iných clenských státoch ako Spojené královstvo. 158 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze zistenie Komisie uvedené v odôvodnení 607 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sluzby dotknuté kartelom týkajúcim sa NES boli predmetom dopytu nielen zo strany zákazníkov v Spojenom královstve, ale aj podnikov v iných clenských státoch EHP, vychádza z nesprávneho posúdenia. Podacie sluzby NES podla nej neulahcujú cezhranicný obchod, kedze tieto sluzby majú význam len v Spojenom královstve a nevytvárajú dopyt mimo tohto clenského státu. V kazdom prípade, Komisia podla nej v tejto veci nepredlozila dostatocný dôkaz. 159 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, kartel týkajúci sa NES sa nevztahoval na podacie sluzby NES, ale na speditérske sluzby (pozri body 115 az 136 vyssie). 160 Okrem toho pokial ide o pochybnosti zalobkyne týkajúce sa zistení Komisie, podla ktorých zákazníci v iných clenských státoch ako Spojené královstvo mali dopyt po speditérskych sluzbách, ktoré mohli byt dotknuté kartelom týkajúcim sa NES, je potrebné pripomenút, ze Komisia sa môze obmedzit na preukázanie, ze existuje dostatocný stupen pravdepodobnosti, ze uvedený kartel mohol mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi (pozri bod 151 vyssie). 161 Ako pritom sama zalobkyna uvádza, Komisia v tejto súvislosti vychádzala z vyhlásenia [dôverné], podla ktorého [dôverné]. 162 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vierohodnost tohto vyhlásenia nemozno spochybnit jej tvrdením, podla ktorého vo väcsine prípadov, v ktorých bol tovar nachádzajúci sa v inom clenskom státe prepravovaný cez Spojené královstvo, neboli podacie sluzby NES potrebné. Aj keby sa totiz toto tvrdenie preukázalo, je potrebné konstatovat, ze sa nevztahuje na prípad, ked má zákazník v inom clenskom státe ako Spojené královstvo dopyt po speditérskych sluzbách týkajúcich sa tovaru, ktorý sa uz nachádza v Spojenom královstve. 163 Je teda potrebné konstatovat, ze ziadne z tvrdení, ktoré predlozila zalobkyna, nemôze spochybnit úvahu Komisie zalozenú na úcinkoch kartelu týkajúceho sa NES na speditérske sluzby, po ktorých majú dopyt zákazníci v inom clenskom státe ako Spojené královstvo. 164 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze povaha a rozsah kartelu týkajúceho sa NES preukazuje, ze sa obmedzoval na Spojené královstvo a ze jeho cielom nebolo vytvárat úcinky na obchod medzi clenskými státmi. Kartel týkajúci sa NES podla nej vykonávali zamestnanci leteckej nákladnej dopravy rôznych podnikov usadených v regióne letiska Londýn-Heathrow. Komisia podla nej nepreukázala, ze dotknuté osoby mali oprávnenie zaväzovat ich celé organizácie v Spojenom královstve. Clen spolocnosti Bax Global (UK), ktorý sa zúcastnil na uvedenom karteli, M. B., nehral ziadnu úlohu v urcení cien. Bax uplatnovala politiku, ktorá umoznovala autonómiu, takze riaditelia pobociek spolocnosti Bax Global (UK) mali spravidla znacný rozhodovací priestor, pokial ide o ceny, pricom kazdá pobocka tvorila samostatnú obchodnú jednotku. Výsku príplatku NES uplatnovanú na konkrétneho zákazníka spolocnosti Bax Global (UK) teda urcoval riaditel dotknutej pobocky v nadväznosti na rokovania medzi pobockou zodpovednou za odoslanie a uvedeným zákazníkom. 165 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 166 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje zistenia Komisie uvedené v odôvodneniach 94 az 114 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa M. B. ako zástupca spolocnosti Bax Global (UK) zúcastnil na stretnutí a na následných kontaktoch, v priebehu ktorých sa dohodol so zástupcami iných speditérskych spolocností na zavedení príplatku týkajúceho sa NES, na jeho sadzbách, na harmonograme jeho uplatnovania a na sledovaní jeho vykonávania. 167 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze M. B. nehral ziadnu úlohu pri urcení cien, postacuje uviest, ze zalobkyna nespochybnuje zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia na základe dôkazov podrobne uviedla, ze M. B. mal oprávnenia v oblasti urcenia ceny v spolocnosti Bax Global (UK), ze existencia kartelu týkajúceho sa NES bola v rámci tejto spolocnosti známa a ze clenovia predstavenstva boli pánom M. B. informovaní o existencii kartelu týkajúceho sa NES a nic proti nemu nenamietali. V tomto kontexte je tiez potrebné pripomenút, ze na to, aby bola úcast zamestnanca podniku pripísatelná podniku, nie je potrebný formálny mandát (rozsudok zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia, [52]T-78/06, [53]EU:T:2011:673, bod [54]39). 168 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna uvádza, ze rozsah kartelu týkajúceho sa NES bol obmedzený na Spojené královstvo ci dokonca na cast územia tohto clenského státu, stací uviest, ze z dôvodu úvah uvedených v bodoch 149 az 163 vyssie toto tvrdenie nespochybnuje úvahu Komisie, podla ktorej kartel týkajúci sa NES mohol mat úcinky v iných clenských státoch. 169 Je teda potrebné rozhodnút, ze ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze preukázat, ze úvahy Komisie, podla ktorých kartel týkajúci sa NES mohol mat úcinky na správanie speditérskych spolocností v iných clenských státoch a na zákazníkov speditérskych spolocností, vychádzajú z nesprávneho posúdenia. - O citelnom ovplyvnení obchodu 170 Zalobkyna tiez spochybnuje konstatovanie Komisie, podla ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citelným spôsobom ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 171 V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze v prejednávanej veci sú podmienky pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 splnené. Uviedla, ze kartel týkajúci sa NES môze svojou samotnou podstatou ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Okrem toho v odôvodnení 614 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze obrat, ktorý príslusné strany dosiahli prostredníctvom predmetného obchodu, bol citelne vyssí ako pozadovaných 40 miliónov eur. V odôvodneniach 613 a 899 napadnutého rozhodnutia sa domnievala, ze nielen relatívne silné individuálne postavenie dotknutých podnikov na trhoch Spojeného královstva a EHP, ale aj ich celkový trhový podiel v Spojenom královstve a v EHP svedcia v prospech ovplyvnenia obchodu. 172 Zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Na jednej strane Komisia podla nej nesprávne uplatnila domnienku stanovenú v bode 53 usmernení z roku 2004. Na druhej strane za okolností prejednávanej veci bola uvedená domnienka vyvrátená. 173 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 174 V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenút, ze bod 53 usmernení z roku 2004, ktorého zákonnost ani relevantnost nie je v rámci predmetnej zaloby spochybnovaná, znie takto: "Komisia sa okrem toho domnieva, ze ak dohoda alebo praktika môze svojou samotnou povahou ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, napríklad preto, ze sa týkajú dovozov a vývozov alebo viacerých clenských státov, existuje vyvrátitelná pozitívna domnienka, ze takéto ovplyvnenie obchodu je citelné, ak je obrat strán v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vztahuje dohoda..., vyssí ako 40 miliónov eur. V prípade týchto dohôd, ktoré môzu svojou samotnou povahou ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, mozno tiez casto predpokladat, ze ovplyvnenie obchodu je citelné, ak je trhový podiel strán vyssí ako prahová hodnota 5 % uvedená vyssie. Takáto domnienka sa vsak neuplatní, ak sa dohoda vztahuje len na cast clenského státu (pozri bod 90 vyssie). " [neoficiálny preklad] 175 Dalej je potrebné odmietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze kartel týkajúci sa NES nebol dohodou, ktorá svojou samotnou povahou mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. V tomto kontexte je po prvé potrebné zdôraznit, ze uplatnenie domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 nevyhnutne nevyzaduje, aby sa kartel vztahoval na viacero clenských státov. Ako totiz vyplýva z pouzitia slova "napríklad", ide len o príklad dohôd, na ktoré sa tento bod vztahuje. Po druhé je potrebné odkázat na body 149 az 168 vyssie, v ktorých bolo uvedené, ze úvaha Komisie, podla ktorej napriek skutocnosti, ze sa kartel týkajúci sa NES vztahoval na náklady vyplývajúce z právnej úpravy Spojeného královstva týkajúce sa NES, mohol ovplyvnit trh speditérskych sluzieb vo viacerých clenských státoch, nevychádza z nesprávneho posúdenia. 176 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna spochybnuje analýzu Komisie, podla ktorej prahové hodnoty stanovené v bode 53 usmernení z roku 2004 boli prekrocené, je potrebné konstatovat, ze sa obmedzuje len na tvrdenie, ze Komisia nemala pouzit obrat dosiahnutý v súvislosti so speditérskymi sluzbami, ale len obrat dosiahnutý v súvislosti s podacími sluzbami NES. V tejto súvislosti postacuje jednak pripomenút, ze podla bodu 53 usmernení z roku 2004 je potrebné zohladnit obrat dosiahnutý stranami v súvislosti so sluzbami, na ktoré sa vztahuje kartel, a jednak, ze z dôvodu úvah uvedených v bodoch 115 az 137 vyssie je potrebné sa domnievat, ze kartel týkajúci sa NES sa vztahoval na speditérske sluzby. 177 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze domnienka stanovená v bode 53 usmernení z roku 2004 je vyvrátitelná, a ze za okolností prejednávanej veci bola vyvrátená, postacuje poukázat na to, ze v tomto kontexte zalobkyna nepredlozila ziadne tvrdenie, ktoré by este nebolo preskúmané a odmietnuté v bodoch 115 az 176 vyssie. 178 Ziadne tvrdenie predlozené zalobkynou teda nemôze spochybnit záver Komisie, podla ktorého kartel týkajúci sa NES mohol citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pokial ide o speditérske sluzby. O ovplyvnení toku tovaru 179 Zalobkyna taktiez tvrdí, ze úvahy Komisie zalozené na ovplyvnení toku tovaru vychádzajú z nesprávneho posúdenia. Kartel týkajúci sa NES podla nej nemal za následok zmenu struktúry obchodu, pokial ide o tovar pochádzajúci zo Spojeného královstva, ani pokial ide o tovar pochádzajúci z iných krajín. Na jednej strane sa príplatok NES uplatnoval len na tovar pochádzajúci zo Spojeného královstva, pricom moznosti uplatnovania príplatku NES na zásielky nepochádzajúce zo Spojeného královstva boli prakticky nulové. Na druhej strane sa tok tovaru nachádzajúceho sa v Spojenom královstve nemohol príplatkom NES zmenit. Kartel týkajúci sa NES teda nemohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, alebo aspon nie citelne. 180 Tieto tvrdenia treba odmietnut ako neúcinné. Aj keby totiz kartel týkajúci sa NES citelne neovplyvnil tok tovaru medzi clenskými státmi, nemohlo by to spochybnit záver Komisie, podla ktorého uvedený kartel mohol vzhladom na svoje úcinky na speditérske sluzby citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. O porusení zásady riadnej správy vecí verejných a bodu 77 usmernení z roku 2004 181 V rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných a bod 77 usmernení z roku 2004, ktorý stanovuje, ze ak sa kartelové dohody vztahujú na územie jediného clenského státu, môze byt nevyhnutné vykonat podrobnejsie preskúmanie ich schopnosti ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, a to tým, ze nevykonala dodatocné vysetrovanie, stací uviest, ze z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, mohla oprávnene dospiet k záveru, podla ktorého kartel týkajúci sa NES mohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, bez toho, aby musela vykonat dodatocné vysetrovanie. 182 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze spochybnit dôvodnost úvahy Komisie, podla ktorej kartel týkajúci sa NES mohol citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 183 Preto je potrebné tretí zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode vztahujúcom sa na rozhodnutie Komisie, ktorým sa za zodpovednú povazuje len zalobkyna 184 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa len ona povazuje za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK). Tento zalobný dôvod je vyjadrený v troch castiach. V rámci prvej casti zalozenej najmä na porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a zásady osobnej zodpovednosti zalobkyna tvrdí, ze neexistuje právny základ na to, aby bola povazovaná za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK). V rámci druhej casti zalozenej na porusení clánku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných zalobkyna Komisii vytýka, ze nevysetrovala, ci mala byt za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK) povazovaná aj spolocnost Brink's, bývalá materská spolocnost spolocnosti Bax Global (UK), alebo len spolocnost Brink's. V rámci tretej casti zalozenej na porusení clánku 296 ZFEÚ zalobkyna Komisii vytýka, ze napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade dostatocne neodôvodnila. O prvej casti zalozenej najmä na porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a zásady osobnej zodpovednosti 185 Táto cast sa týka rozhodnutia Komisie, ktorým sa za zodpovednú za úcast spolocnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES povazuje len zalobkyna. 186 V odôvodneniach 664 a 754 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze Bax Global (UK) sa zúcastnila na karteli týkajúcom sa NES od 1. októbra 2002 do 10. marca 2003, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia boli vsetky jej cinnosti prevedené na jednu z jej príbuzných spolocností, konkrétne na zalobkynu, ze zanikla, a teda nemohla byt adresátom napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna je jej hospodárskym nástupcom, a ze teda za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK) mozno povazovat zalobkynu. 187 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia týmto postupom porusila zásadu osobnej zodpovednosti, clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánky 4 a 7, ako aj clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. V prejednávanej veci podla nej neexistoval právny základ na to, aby bola povazovaná za zodpovednú za úcast spolocnosti Bax Global (UK) na karteli týkajúcom sa NES. Na rozdiel od zistení Komisie nemalo podla nej nadobudnutie a prevzatie spolocnosti Bax Global (UK) za následok prechod zodpovednosti za správanie podniku, ku ktorému Bax Global (UK) patrila od októbra 2002 do marca 2003 a ktorý ovládala Brink's, na zalobkynu. Kedze Brink's ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia stále existovala, Komisia mala podla nej povazovat za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK) práve ju, nie zalobkynu. Prechod zodpovednosti na novú právnickú osobu je podla nej mozný pod podmienkou, ze táto nová právnická osoba tvorí s pôvodnou právnickou osobou jeden a ten istý podnik na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie, co v prejednávanej veci neplatí. 188 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 189 V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenút, ze ak podnik porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, za toto porusovanie zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti. 190 Ako vsak Komisia správne uviedla v odôvodnení 664 napadnutého rozhodnutia, zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby sa v urcitých prípadoch povazoval za zodpovedného za správanie spolocnosti hospodársky nástupca tejto spolocnosti. 191 Na jednej strane z judikatúry vyplýva, ze hospodárskeho nástupcu právneho subjektu, ktorý je zodpovedný za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie, mozno povazovat za zodpovedného, ak uvedený subjekt v case prijatia rozhodnutia Komisie uz neexistoval (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [55]C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, Zb., [56]EU:C:2009:576, body [57]77 az [58]83, a z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [59]C-448/11 P, [60]EU:C:2013:801, bod [61]23). 192 Na druhej strane ak spolocnost, ktorá je zodpovedná za porusenie práva hospodárskej sútaze, prevedie hospodársku cinnost na relevantnom trhu na inú spolocnost v case, ked sú tieto dve spolocnosti súcastou toho istého podniku, tak spolocnost, na ktorú bola cinnost prevedená, mozno povazovat za zodpovednú z dôvodu strukturálnych väzieb, ktoré medzi týmito dvoma spolocnostami v tom case existovali (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [62]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [63]EU:C:2004:6, body [64]354 az [65]360, a z 31. marca 2009, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, [66]T-405/06, Zb., [67]EU:T:2009:90, body [68]106 az [69]119). 193 V oboch vyssie uvedených prípadoch je pripísanie zodpovednosti hospodárskemu nástupcovi odôvodnené v záujme úcinného vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze. Keby totiz Komisia takúto moznost nemala, pre podniky by bolo jednoduché vyhnút sa sankciám prostredníctvom restrukturalizácií, prevodov ci iných právnych alebo organizacných zmien. Ciel potlacit správania odporujúce pravidlám hospodárskej sútaze a zabránit ich opakovaniu prostredníctvom odradzujúcich sankcií by bol tak zmarený. 194 Kedze Komisia preukázala, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia boli vsetky cinnosti spolocnosti Bax Global (UK) prevedené na zalobkynu, ktorá bola v tomto case príbuznou spolocnostou, a ze rovnako pred prijatím napadnutého rozhodnutia Bax Global (UK) zanikla (pozri bod 186 vyssie), bola oprávnená povazovat zalobkynu za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila Bax Global (UK), na základe judikatúry a zásad uvedených v bodoch 191 a 192 vyssie. 195 Ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze tento záver spochybnit. 196 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze z bodov 61 az 64 rozsudku z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia ([70]T-161/05, Zb., [71]EU:T:2009:366) vyplýva, ze za porusenie zodpovedá výlucne Brink's ako bývalá materská spolocnost spolocnosti Bax Global (UK). 197 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze kedze sa Bax Global (UK) zúcastnila na karteli týkajúcom sa NES (pozri bod 186 vyssie), mozno ju povazovat za zodpovednú za tento kartel. 198 Okrem toho pokial ide o prípadnú zodpovednost spolocnosti Brink's ako materskej spolocnosti spolocnosti Bax Global (UK), je potrebné pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, moznost Komisie povazovat ju ako hospodárskeho nástupcu spolocnosti Bax Global (UK) za zodpovednú nie je obmedzená jej prípadnou moznostou povazovat za zodpovednú aj jej bývalú materskú spolocnost Brink's (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode [72]191 vyssie, [73]EU:C:2009:576, bod [74]82). 199 Navyse je potrebné zdôraznit, ze bod 61 rozsudku Hoechst/Komisia, uz citovaného v bode [75]196 vyssie ([76]EU:T:2009:366), týmto záverom vôbec neodporuje. Je pravda, ze v tomto bode Súd prvého stupna uviedol, ze za porusenie v zásade zodpovedá právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná spolocnost. Z jeho kontextu vsak vyplýva, ze v tomto bode sa Súd prvého stupna obmedzil na objasnenie, ze materskú spolocnost, ktorá v case, ked doslo k poruseniu, ovládala dcérsku spolocnost, ktorá bola do tohto porusenia priamo zapojená, a teda bola súcastou toho istého podniku, mozno povazovat za zodpovednú za toto porusenie, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia Komisie tieto dve spolocnosti uz neboli súcastou toho istého podniku. 200 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. 201 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze z bodu 109 rozsudku ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaného v bode [77]192 vyssie ([78]EU:T:2009:90) vyplýva, ze v prípade prevodu vsetkých hospodárskych cinností alebo casti týchto cinností jedného právneho subjektu na iný mozno zodpovednost za porusovanie, ktorého sa dopustil pôvodný prevádzkovatel v rámci predmetných cinností, pripísat novému prevádzkovatelovi, len ak obaja tvoria jednu hospodársku jednotku na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze. 202 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze prípad, ktorého sa týka rozsudok ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode [79]192 vyssie ([80]EU:T:2009:90), konkrétne prípad uvedený v bode 192 vyssie, nie je jediným prípadom, kedy mozno povazovat hospodárskeho nástupcu za zodpovedného. Ako bolo totiz uvedené v bodoch 190 az 193 vyssie, pokial spolocnost, ktorá porusila pravidlá hospodárskej sútaze, v case prijatia napadnutého rozhodnutia uz neexistovala, Komisia bola oprávnená povazovat za zodpovedného jej hospodárskeho nástupcu, bez ohladu na to, ci tieto dva právne subjekty boli súcastou toho istého podniku. V prejednávanej veci spolocnost Bax Global (UK) uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia neexistovala. Komisia bola teda oprávnená povazovat za zodpovednú zalobkynu ako jej hospodárskeho nástupcu. 203 Okrem toho a v kazdom prípade, pokial ide o uplatnenie rozsudku ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaného v bode [81]192 vyssie ([82]EU:T:2009:90), je potrebné zdôraznit, ze v case, ked boli cinnosti spolocnosti Bax Global (UK) prevedené na zalobkynu, tieto dve spolocnosti patrili do skupiny DB. Z dôvodu strukturálnych väzieb, ktoré medzi nimi existovali v case prevodu hospodárskej cinnosti spolocnosti Bax Global (UK) na zalobkynu, bola teda Komisia oprávnená povazovat zalobkynu za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK). 204 Toto tvrdenie je teda potrebné odmietnut. 205 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze pojmy podnik a zodpovednost v zmysle clánku 101 ZFEÚ, ako aj otázka prechodu zodpovednosti medzi jednotlivými podnikmi sú právne pojmy, a teda ze Komisia nemala vo vztahu k nim ziadnu diskrecnú právomoc. 206 Pokial ide o toto tvrdenie, najskôr je potrebné zdôraznit, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by sa Komisia domnievala, ze disponuje diskrecnou právomocou, pokial ide o pojem podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Únie alebo prechod zodpovednosti. V odôvodnení 754 napadnutého rozhodnutia sa totiz obmedzila na uplatnenie judikatúry a zásad uvedených v bodoch 190 az 193 vyssie, podla ktorých v takom prípade, ako je prípad v prejednávanej veci, bola oprávnená povazovat za zodpovedného hospodárskeho nástupcu spolocnosti, ktorá sa priamo zúcastnila na porusení. 207 Pokial ide o odôvodnenia 791 a 782 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia uviedla, ze nesankcionuje bývalé materské spolocnosti dcérskych spolocností, ktoré sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa NES, je potrebné konstatovat, ze Komisia sa v tomto kontexte obmedzila na vyuzitie miery volnej úvahy, ktorou disponovala, na úcely urcenia právnych subjektov, voci ktorým ulozí sankciu, ako to uznala aj samotná zalobkyna. Naopak, v tomto kontexte nerozhodla o otázke, ci je v prejednávanej veci mozné povazovat tieto bývalé materské spolocnosti za súcast podniku, ktorý porusil clánok 101 ZFEÚ, ani o otázkach prechodu zodpovednosti. 208 Kedze ziadne z tvrdení, ktorých cielom bolo preukázat, ze v prejednávanej veci neexistoval právny základ pre sankcionovanie zalobkyne, nie je dôvodné, túto cast je potrebné zamietnut. O druhej casti zalozenej na porusení clánku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných, a o tretej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 209 V rámci týchto castí zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia tým, ze starostlivo a dôkladne nevysetrovala, ci mohla povazovat spolocnost Brink's za zodpovednú za správanie spolocnosti Bax Global (UK) a v akom rozsahu bolo nevyhnutné a spravodlivé viest konanie proti zalobkyni s cielom zabezpecit primerané uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, porusila clánok 41 Charty základných práv a zásadu riadnej správy vecí verejných. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa uspokojila s oznámením svojej volby nepovazovat spolocnost Brink's za zodpovednú, hoci podla clánku 296 ZFEÚ mala odôvodnit svoje rozhodnutie, ze nepovazuje spolocnost Brink's, bývalú materskú spolocnost spolocnosti Bax Global (UK), za spolocnost, ktorá je zodpovedná výlucne alebo solidárne. Preto je podla zalobkyne potrebné napadnuté rozhodnutie zrusit, alebo aspon zaviazat ju len na taký podiel na pokute, aký by mala napokon znásat, ak by mohla pozadovat plnenie od spolocnosti Brink's ako solidárneho dlzníka. 210 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. O porusení clánku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných 211 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom pokuty, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti porusujú ustanovenia clánku 101 ZFEÚ. Toto ustanovenie odkazuje len na moznost sankcionovat podniky, ale neurcuje právne subjekty, ktorým môze byt pokuta ulozená. Komisia teda disponuje mierou volnej úvahy, pokial ide o volbu právnych subjektov, ktorým ulozí sankciu za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode [83]191 vyssie, [84]EU:C:2009:576, bod [85]82). 212 Pri výkone tejto volby vsak Komisia nie je úplne slobodná. Musí najmä respektovat vseobecné zásady práva Únie a základné práva zarucené na úrovni Únie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., [86]C-628/10 P a C-14/11 P, Zb., [87]EU:C:2012:11, bod [88]48). 213 Pokial sa teda Komisia v priebehu svojho vysetrovania rozhodne neulozit pokutu niektorej kategórii právnych subjektov, ktoré mohli byt súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia, musí dodrziavat najmä zásadu rovnosti zaobchádzania. 214 Z toho vyplýva, ze kritériá, ktoré Komisia stanoví s cielom rozlísit právne subjekty, ktorým pokutu ulozí, od právnych subjektov, pri ktorých sa rozhodne, ze im pokutu neulozí, nielenze nemôzu byt svojvolné, ale musia byt aj uplatnované rovnakým spôsobom. 215 Práve vzhladom na tieto zásady a túto judikatúru je potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci Komisia prekrocila hranice miery svojej volnej úvahy. 216 Po prvé, pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ktorých cielom je spochybnit kritériá, ktoré Komisia uplatnila, je potrebné zdôraznit, ze Komisia v prejednávanej veci rozhodla povazovat za zodpovedné nielen dcérske spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa NES, ale aj materské spolocnosti uvedených dcérskych spolocností, ktoré boli v case prijatia napadnutého rozhodnutia súcastou toho istého podniku v zmysle clánku 101 ZFEÚ, v rozsahu, v akom mohla byt úcast na uvedenom karteli pripísaná aj týmto spolocnostiam. Ako naopak vyplýva z odôvodnení 791 a 782 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa rozhodla neulozit pokuty bývalým materským spolocnostiam uvedených dcérskych spolocností, bez ohladu na to, ci je ich tiez mozno povazovat za zodpovedné za kartel týkajúci sa NES. 217 Takýto prístup je mozný v rámci miery volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia. V rámci tejto miery volnej úvahy totiz môze zohladnit skutocnost, ze prístup, ktorého cielom by bolo sankcionovat vsetky právne subjekty, ktoré mozno povazovat za zodpovedné za porusenie, by mohol podstatne stazit jeho vysetrovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode [89]191 vyssie, [90]EU:C:2009:576, bod [91]82). 218 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v prejednávanej veci aj pri vylúcení bývalých materských spolocností dcérskych spolocností, ktoré sa zúcastnili na karteloch týkajúcich sa AMS, NES, CAF a PSS, je pocet právnych subjektov, ktoré sa zúcastnili konania pred Komisiou, 47. Vzhladom na tento vysoký pocet nemozno rozhodnutie Komisie o tom, ze konanie sa nebude viest aj proti bývalým spolocnostiam uvedených dcérskych spolocností, povazovat za svojvolné. 219 V tomto kontexte je tiez potrebné pripomenút, ze v bodoch 155 az 167 svojho rozsudku z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia ([92]C-444/11 P, [93]EU:C:2013:464), Súdny dvor uz uviedol, ze Komisia neprekrocila hranice miery svojej volnej úvahy, ked rozhodla o ulození sankcií len spolocnostiam, ktoré boli priamo zapojené do porusenia, ako aj súcasným materským spolocnostiam, ktoré mozno povazovat za zodpovedné za ich správanie, a nie ich bývalým materským spolocnostiam. 220 Po druhé, pokial ide o spôsob, akým Komisia uplatnila kritériá, ktoré stanovila, postacuje konstatovat, ze zalobkyna neuvádza ziadne tvrdenie na preukázanie toho, ze neboli uplatnované rovnakým spôsobom. 221 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze Komisia tým, ze sa rozhodla nesankcionovat spolocnost Brink's, bývalú materskú spolocnost spolocnosti Bax Global (UK), ktorá sa priamo zúcastnila na karteli týkajúcom sa NES, hoci Brink's mohla byt prípadne povazovaná za zodpovednú, neprekrocila hranice miery volnej úvahy, ktorou disponovala podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003. 222 Ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze spochybnit tento záver. 223 Po prvé na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z rozsudku z 18. júla 2013, Dow Chemical a i./Komisia ([94]C-499/11 P, Zb., [95]EU:C:2013:482) nemozno vyvodit, ze Komisia bola v prejednávanej veci povinná skúmat, ci by mohla povazovat spolocnost Brink's ako bývalú materskú spolocnost spolocnosti Bax Global (UK) za zodpovednú. Aj keby sa totiz muselo z bodu 47 uvedeného rozsudku vyvodit, ze Súdny dvor sa v podstate domnieval, ze platí zásada, ze Komisia ulozí pokutu vsetkým právnym subjektom, ktoré sú súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia, tento bod by sa musel vykladat pri zohladnení kontextu, do ktorého patrí. V tejto veci totiz materská spolocnost, ktorú Komisia povazovala za zodpovednú za správanie jednej z jej dcérskych spolocností, uviedla, ze vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje, Komisia mala odôvodnit svoj prístup, preco ju povazovala za zodpovednú. Práve v odpovedi na toto tvrdenie Súdny dvor vychádzal zo zásady, ze ako spolocnost patriaca k podniku, ktorý porusil clánok 101 ZFEÚ, musela byt sankcionovaná materská spolocnost. Z tohto rozsudku vsak nemozno vyvodit, ze Komisia nemôze zvolit prístup spocívajúci v tom, ze konanie bude viest len voci niektorým kategóriám právnych subjektov, pokial takýto prístup nie je svojvolný a umoznuje jej úcinne vyuzívat svoje zdroje. Súdny dvor totiz v bode 47 uz citovaného rozsudku Dow Chemical a i./Komisia ([96]EU:C:2013:482) výslovne uznal, ze Komisia nemusí sankcionovat materskú spolocnost za predpokladu, ze takéto rozhodnutie je zalozené na objektívnych dôvodoch. 224 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze keby bola zaviazaná spolocne so spolocnostou Brink's, poskytlo by jej to ekonomické výhody, kedze by jej to ulahcilo pozadovat od nej plnenie, pokial ide o zaplatenie jej podielu na pokute. 225 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze aj keby mohli byt zalobkyna a Brink's solidárne zaviazané na zaplatenie pokuty a takéto zaviazanie by zalobkyni poskytlo výhodu, tieto okolnosti by nemohli preukazovat, ze Komisia prekrocila hranice miery volnej úvahy, ktorou disponuje. Komisia totiz dbá na dodrziavanie práva hospodárskej sútaze Únie v záujme Únie a na úcely dosiahnutia tohto ciela disponuje len obmedzenými zdrojmi. Aj ked teda prístup spocívajúci v tom, ze sa nebude viest konanie proti vsetkým právnym subjektom, ktorým by mohla byt prípadne ulozená pokuta, môze mat za následok, ze právne subjekty, ktorým je pokuta ulozená, sa ocitnú v menej výhodnom postavení, nebráni to Komisii v zaujatí tohto prístupu, pokial je zalozený na objektívnych dôvodoch a umoznuje jej úcinnejsie vyuzívat svoje zdroje. 226 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia sa v prejednávanej veci nedopustila nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze neulozí pokuty spolocnosti Brink's ako bývalej materskej spolocnosti spolocnosti Bax Global (UK). 227 Druhá cast zalozená na porusení clánku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných sa teda musí zamietnut. O porusení povinnosti odôvodnenia 228 Zalobkyna tiez tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ. 229 Na úvod je potrebné pripomenút, ze odôvodnenie pozadované týmto ustanovením musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia aktu a príslusnému súdu preskúmat ho (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [97]C-521/09 P, Zb., [98]EU:C:2011:620, bod [99]147). 230 V rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit súdne preskúmanie, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode [100]229 vyssie, [101]EU:C:2011:620, bod [102]148 a citovanú judikatúru). 231 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode [103]229 vyssie, [104]EU:C:2011:620, bod [105]150 a citovanú judikatúru). 232 S prihliadnutím na túto judikatúru je potrebné preskúmat, ci je napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené. 233 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení 754 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze je oprávnená povazovat zalobkynu za zodpovednú za porusenie ako hospodárskeho nástupcu spolocnosti Bax Global (UK). Navyse v odôvodneniach 791 a 782 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze sa rozhodla nesankcionovat bývalé materské spolocnosti. Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze sa to vztahovalo na spolocnost Brink's ako bývalú materskú spolocnost spolocnosti Bax Global (UK). Okrem toho z odôvodnenia 791 napadnutého rozhodnutia a jeho kontextu dostatocne jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze cielom tohto prístupu je vyhnút sa tomu, aby jej vysetrovanie nebolo nadmerne stazené. Na jednej strane totiz z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocet právnych subjektov, ktoré sa zúcastnili konania pred Komisiou, bol 47, a ze prístup spocívajúci v sankcionovaní aj bývalých materských spolocností by mal za následok zvýsenie uz takto vysokého poctu. Na druhej strane Komisia v poznámke pod ciarou 802 v odôvodnení 791 napadnutého rozhodnutia odkázala na bod 335 rozsudku zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia ([106]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb., [107]EU:T:2006:396), v ktorom Súd prvého stupna konstatoval, ze vysetrovania Komisie by boli podstatne stazené nevyhnutnostou v kazdom prípade nástupníctva v ovládaní podniku overit, v akom rozsahu môze byt jeho konanie pripísané bývalej materskej spolocnosti. 234 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze informácie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí boli dostatocné na to, aby jednak zalobkyni umoznili pochopit dôvody, preco sa Komisia rozhodla sankcionovat práve ju a nie spolocnost Brink's, a jednak Vseobecnému súdu toto rozhodnutie preskúmat. 235 Je teda potrebné zamietnut aj tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu, a teda stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu, nielen pokial ide o návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia, ale aj pokial ide o návrh, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc. 5. O piatom zalobnom dôvode, ktorý sa vztahuje na chyby vo výpocte výsky pokuty, ako aj na porusenie clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu 236 Tento zalobný dôvod je vyjadrený v dvoch castiach, pricom prvá cast je zalozená na chybách vo výpocte výsky pokuty a druhá cast je zalozená na porusení clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj práva na obhajobu. O prvej casti, ktorá sa vztahuje na chyby vo výpocte výsky pokuty 237 Táto cast sa týka tej casti napadnutého rozhodnutia, v ktorej Komisia vypocítala výsku pokuty, ktorú ulozila zalobkyni. 238 V tomto kontexte Komisia vychádzala zo vseobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006. Konkrétne sa domnievala, ze pri stanovení základnej výsky pokuty je jednak podla bodu 13 usmernení z roku 2006 potrebné vychádzat z hodnoty predaja zalobkyne v súvislosti so speditérskymi sluzbami poskytnutými zákazníkom v EHP v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES, a jednak uplatnit sadzbu závaznosti 15 %. Taktiez sa domnievala, ze zalobkyna sa nemohla dovolávat ziadnej polahcujúcej okolnosti. 239 Zalobkyna tvrdí, ze týmto postupom jej Komisia ulozila pokutu, ktorá prevysuje rozsah a závaznost kartelu týkajúceho sa NES. V tomto kontexte predkladá styri výhrady. Po prvé tvrdí, ze Komisia nepouzila vhodnú hodnotu predaja. Po druhé spochybnuje sadzbu závaznosti uplatnenú Komisiou. Po tretie uvádza, ze Komisia opomenula zohladnit polahcujúcu okolnost, konkrétne existenciu protiprávneho kartelu vztahujúceho sa na dopravné sluzby. Po stvrté tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. O výhrade vztahujúcej sa na hodnotu predaja 240 Táto výhrada sa vztahuje na úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach 857 az 890 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých je podla bodu 13 usmernení z roku 2006 potrebné pri výpocte základnej výsky pokuty pouzit hodnotu predaja zalobkyne v súvislosti so speditérskymi sluzbami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES. 241 Zalobkyna sa domnieva, ze tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Komisia podla nej nedodrzala usmernenia z roku 2006, porusila clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu primeranosti trestu za porusenie a zásadu nulla poena sine culpa. Tiez sa podla nej dopustila nesprávneho posúdenia. 242 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze pouzila hodnotu jej predaja v súvislosti so speditérskymi sluzbami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES, ulozila jej pokutu, ktorá prevysuje rozsah a závaznost porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. Podla zalobkyne Komisia nemala pouzit hodnotu predaja v súvislosti so speditérskymi sluzbami, ale mala sa ubezpecit, ze pouzitá hodnota predaja odráza hospodársku ujmu spôsobenú kartelom týkajúcim sa NES, namiesto toho, aby vychádzala zo vseobecných odstrasujúcich cielov, a túto hodnotu mala upravit s prihliadnutím na existenciu kartelu na vstupe na trhu dopravných sluzieb. 243 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 244 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze podla clánku 49 ods. 3 Charty základných práv prísnost trestov nesmie byt neprimeraná trestnému cinu, a ze podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 Komisia pri stanovení ciastky pokuty zohladní závaznost a dobu trvania porusovania. 245 Zásada proporcionality a zásada primeranosti trestu za porusenie si vyzadujú, aby pokuty neboli neprimerané vzhladom na sledované ciele, teda vzhladom na dodrzanie práva hospodárskej sútaze Únie, a ze suma pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost. Konkrétne zásada proporcionality má za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [108]T-43/02, Zb., [109]EU:T:2006:270, body [110]226 az [111]228). 246 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze v rámci posúdenia závaznosti porusenia práva hospodárskej sútaze Únie musí Komisia zohladnit velký pocet skutocností, ktorých povaha a dôlezitost sa menia v závislosti od typu porusenia a jeho osobitných okolností. Medzi tieto skutocnosti v závislosti od jednotlivých prípadov patria objem a hodnota tovarov, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v dôsledku toho vplyv, ktorý tento podnik môze uplatnovat na trhu (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, [112]100/80 az 103/80, Zb., [113]EU:C:1983:158, bod [114]121; z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [115]C-534/07 P, Zb., [116]EU:C:2009:505, bod [117]96, a KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode [118]34 vyssie, [119]EU:C:2011:816, body [120]58 a [121]59). 247 Pokial ide konkrétnejsie o objem a hodnotu tovaru, ktorý je predmetom porusovania, Súd prvého stupna uz konstatoval, ze aj ked je nesporné, ze obrat podniku alebo obrat na trhu je ako faktor na hodnotenie závaznosti porusenia nevyhnutne neurcitý a nedokonalý, normotvorca Únie, ako aj Komisia a Súdny dvor obrat aj napriek jeho pribliznému charakteru v súcasnosti povazujú za vhodné kritérium v oblasti práva hospodárskej sútaze na posúdenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov (rozsudok zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, [122]T-127/04, Zb., [123]EU:T:2009:142, bod [124]93). 248 Cast celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov alebo sluzieb, ktoré sú predmetom porusenia, totiz môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia. 249 Tieto zásady sa odrázajú v usmerneniach z roku 2006, ktoré stanovujú vseobecnú metódu pre výpocet výsky pokút. Z bodu 6 usmernení z roku 2006 totiz vyplýva, ze "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a [jeho] trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". 250 Usmernenia z roku 2006 teda stanovujú, ze v prvej etape Komisia stanoví základnú výsku pokuty. V rámci tejto etapy podla bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia identifikuje hodnotu predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP pocas urcitého roku. Okrem toho na túto hodnotu uplatnuje sadzbu závaznosti v podobe urcitého percentného podielu podla stupna závaznosti porusenia a tento výsledok vynásobí poctom rokov úcasti podniku na porusovaní. V prípade horizontálnych dohôd o urcení ceny, rozdelení trhu a obmedzení výroby zahrnie dodatocnú sumu. V druhej etape zohladní pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 251 Tým, ze Komisia prijala usmernenia z roku 2006, sama sa obmedzila vo výkone svojej volnej úvahy. Od metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006 sa teda nemôze bezdôvodne odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [125]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [126]EU:C:2005:408, bod [127]211). 252 Bod 37 usmernení z roku 2006 vsak Komisii umoznuje odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej v týchto usmerneniach, s cielom zohladnit konkrétne okolnosti danej veci alebo dosiahnut odstrasujúci úcinok. 253 Práve vzhladom na tieto zásady a túto judikatúru je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne. - O predaji v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES 254 Zalobkyna tvrdí, ze kartel týkajúci sa NES sa týkal len príplatku NES, a teda ze Komisia mala pouzit len hodnotu predaja v súvislosti s podacími sluzbami NES. Okrem toho Komisia nemala do hodnoty predaja zahrnút náklady na dopravné sluzby fakturované dopravcami. Speditérske spolocnosti podla nej organizujú prepravu tovaru, ale dopravcovia im fakturujú svoje sluzby, vrátane takých poplatkov ako palivové a bezpecnostné príplatky. Poplatky a príplatky vyberané dopravcami, nad ktorými nemajú speditérske spolocnosti ziadnu kontrolu, teda podla nej nemozno povazovat za také, na ktoré by sa vztahoval kartel týkajúci sa NES. 255 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 256 V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia identifikuje hodnotu predaja tovaru alebo sluzieb, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí. Ako bolo uvedené v bodoch 84 az 101 a 115 az 137 vyssie, kartel týkajúci sa NES sa vztahoval na speditérske sluzby ako balík sluzieb. Komisia teda neprekrocila hranice, ktoré si stanovila bodom 13 usmernení z roku 2006, ked pouzila hodnotu predaja zalobkyne v súvislosti so speditérskymi sluzbami ako balíkom sluzieb, a nielen hodnotu predaja v súvislosti s podacími sluzbami NES. 257 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze na základe ziadnej z okolností uvádzaných zalobkynou nemala Komisia povinnost odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006 podla bodu 37 týchto usmernení. 258 Zalobkyna tvrdí, ze Bax Global (UK) konala len ako sprostredkovatel v postavení "výbercu dlhov", pokial ide o niektoré náklady. 259 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze najmä v odôvodneniach 65, 878 a 879 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala, ze speditérske spolocnosti majú postavenie sprostredkovatelov medzi dopravcom a odosielatelom, a ako podnik môzu mat rôznu formu. 260 Je vsak potrebné konstatovat, ze v prípade, ked speditérska spolocnost neprenása dopravné náklady na svojich zákazníkov, ale príjem sa obmedzuje na províziu od dopravcu, nevzniká ziadny problém, kedze v jej obrate sa odrazí len suma provízie. 261 Pokial ide o prípad, ked speditérska spolocnost prenása na svojich zákazníkov dopravné náklady, ktoré sama musela alebo bude musiet zaplatit tretím osobám, je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva zo zistení Komisie zhrnutých v bode 85 vyssie, z ekonomického hladiska sa úloha speditérskej spolocnosti neobmedzuje len na úlohu sprostredkovatela. Speditérska spolocnost totiz premiena sluzby nadobudnuté od tretích osôb a iné vstupy na integrované speditérske sluzby, ktoré jej zákazníkom umoznujú setrit cas a peniaze, a tak uspokojujú osobitný dopyt, ktorý by nebol uspokojený jednotlivými sluzbami, z ktorých sa tieto speditérske sluzby skladajú. Vzhladom na tieto úvahy je Komisia v takomto prípade oprávnená pouzívat hodnotu predaja speditérskej spolocnosti v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006. 262 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nebola povinná odpocítat hodnotu dopravných sluzieb. 263 Ako totiz bolo uvedené vyssie, tieto sluzby sa musia povazovat za vstupy pre speditérske sluzby. Vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti. Preto nemozno odpocítat náklady na vstupy, ktoré sú spojené s cenou predávaných výrobkov a sluzieb, od hodnoty predaja, ani ked náklady na vstupy tvoria významnú cast hodnoty predaja (pozri v tomto zmysle rozsudky KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode [128]34 vyssie, [129]EU:C:2011:816, body [130]58 az [131]65, a KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode [132]247 vyssie, [133]EU:T:2009:142, bod [134]91). Je pravda, ze táto judikatúra sa týka veci, v ktorej neboli usmernenia z roku 2006 este uplatnitelné. Táto judikatúra sa vsak môze na tieto usmernenia uplatnit. Úvahy, na ktorých je táto judikatúra zalozená, sa totiz vseobecne týkajú pouzitia obratu v rámci výpoctu výsky pokuty, a naznacujú, ze ide o objektívne kritérium, ktoré úzko súvisí s predmetným porusením (v tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [135]C-580/12 P, Zb., [136]EU:C:2014:272, bod [137]59). 264 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, povaha speditérskych sluzieb a kartelu týkajúceho sa NES nebránili tomu, aby Komisia pouzila celkový obrat zalobkyne v súvislosti s týmito sluzbami v rámci predmetného obchodovania, bez toho, aby od neho odpocítala náklady na dopravné sluzby alebo iné sluzby, ktoré poskytli tretie osoby, ale ktoré boli súcastou balíku sluzieb, z ktorých sa skladajú uvedené speditérske sluzby. - O uplatnení príplatku NES 265 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemala zohladnit speditérske sluzby, ktoré nepodliehali príplatku NES. V prípade neuplatnovania tohto príplatku sa nemohol obrat súvisiaci s nakládkou povazovat za obrat, ktorý by bol ovplyvnený správaním týkajúcim sa NES. 266 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 267 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení z roku 2006 Komisia pouzíva hodnotu predaja súvisiaceho s porusením, bez toho, aby zohladnila vykonávanie porusenia. Z tohto bodu teda nevyplýva, ze na výpocet predaja mozno zohladnit len hodnotu predaja vyplývajúceho z transakcií, ktoré boli skutocne ovplyvnené protiprávnymi kartelmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [138]T-211/08, Zb., [139]EU:T:2011:289, bod [140]58). 268 V tomto kontexte je vsak potrebné pripomenút, ze podla judikatúry sa pojem hodnota predaja uvedený v bode 13 usmernení z roku 2006 nemôze rozsírit tak, aby zahrnal predaje realizované predmetným podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo nepatria do pôsobnosti vytýkaného kartelu (rozsudok Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode [141]219 vyssie, [142]EU:C:2013:464, body [143]73 az [144]78). 269 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna sa obmedzuje na tvrdenie, ze Komisia nemala zohladnit speditérske sluzby, na ktoré sa neuplatnil príplatok NES, ale nepredlozila ziadne tvrdenie, ktoré by umoznovalo preukázat, ze speditérske sluzby, ktoré Komisia zohladnila, konkrétne obrat v rámci obchodovania dotknutého kartelom týkajúcim sa NES, nepatrili do pôsobnosti uvedeného kartelu. 270 Okrem toho za okolností prejednávanej veci Komisia nebola povinná odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej bodom 13 usmernení z roku 2006 podla bodu 37 týchto usmernení. Súdy Únie totiz Komisii nikdy neulozili povinnost, aby v kazdom prípade preukázala, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom (rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný v bode [145]267 vyssie, [146]EU:T:2011:289, bod [147]60). Naopak, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, obmedzenie hodnoty predaja na predaj, pri ktorom je preukázané, ze bol skutocne ovplyvnený kartelom, na ktorom sa podnik zúcastnil, by spôsobilo umelú minimalizáciu hospodárskeho významu kartelu, kedze samotná skutocnost, ze sa zistil obmedzený pocet priamych dôkazov o predaji skutocne dotknutom kartelom by viedla k tomu, ze nakoniec by bola ulozená pokuta bez skutocného vztahu s pôsobnostou predmetného kartelu. Takáto odmena za utajenie by narusila takisto ciel sledovat a úcinne sankcionovat porusenia clánku 101 ZFEÚ, a preto ju nemozno pripustit (rozsudok Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode [148]219 vyssie, [149]EU:C:2013:464, body [150]76 a [151]77). 271 Je teda potrebné odmietnut tvrdenie zalozené na uplatnení príplatku NES. - O existencii kartelu vztahujúceho sa na sluzby leteckej dopravy 272 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu primeranosti trestu za porusenie, zásadu proporcionality a zásadu nulla poena sine culpa tým, ze nezohladnila okolnost, ze ceny za dopravné sluzby boli umelo navýsené kartelom vztahujúcim sa na tieto sluzby. V dôsledku toho podla nej dvakrát sankcionovala úcinky jedného a toho istého porusenia, jednak vo vztahu k dopravcom, ktorí sa ho dopustili, a jednak vo vztahu k tým, ktorí boli ich zákazníci. Zalobkyna tiez tvrdí, ze úvaha Komisie uvedená v odôvodnení 884 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zalobkyna môze proti dopravcom podat návrh na zacatie konania pred vnútrostátnymi civilnými súdmi, je irelevantná. 273 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 274 V tejto súvislosti je na úvod potrebné zdôraznit, ze usmernenia z roku 2006 neobsahujú pravidlo, ktoré by výslovne stanovovalo, ze existencia kartelu na vstupe musí byt zohladnená v rámci výpoctu pokuty. 275 Je teda potrebné preskúmat, ci existencia kartelu týkajúceho sa trhu, ktorý predchádza trhu, na ktorý sa vztahuje porusenie a z dôvodu ktorého je ulozená pokuta, predstavuje okolnost, ktorá vyzaduje, aby sa Komisia odchýlila od vseobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006. 276 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze pouzitie kritéria hodnoty predaja ako východiskového bodu pre výpocet pokuty je odôvodnené najmä skutocnostou, ze samotná cast celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov alebo sluzieb, ktoré sú predmetom porusenia, najlepsie odráza hospodársky význam tohto porusenia (pozri body 247 a 248 vyssie), a ze ide o objektívne kritérium, ktoré sa lahko uplatnuje. 277 Okolnost, ze na trh sluzieb leteckej dopravy sa vztahoval kartel, nemôze spôsobit neplatnost zistenia Komisie, podla ktorého hodnota predaja zalobkyne na trhu speditérskych sluzieb v rámci obchodovania, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES, môze naozaj odrázat hospodársky význam jej úcasti na tomto porusení. Po prvé ide totiz o obrat zalobkyne v konkrétnych podmienkach na trhu. Po druhé existuje objektívna väzba medzi kartelom týkajúcim sa NES a týmto obratom, ktorý odráza relatívnu váhu úcasti zalobkyne. 278 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze prístup, podla ktorého by existencia protiprávneho kartelu, ktorý sa vztahuje na trh na vstupe, nútila Komisiu upravit hodnotu predaja v súvislosti s porusením, ktoré sa vztahuje na trh na výstupe, by mal za následok zavedenie prvku neistoty uz v stádiu celkom prvej etapy výpoctu pokuty. Po prvé vo vseobecnosti by totiz bolo zlozité stanovit výsku odpoctov, ktoré sa majú vykonat. Po druhé s cielom dodrzat zásadu rovnosti zaobchádzania by bolo potrebné vykonat odpocty nielen v prípade, ze sa protiprávny kartel vztahoval na trh na vstupe, ale vseobecnejsie vo vsetkých prípadoch, ked faktory, ktoré sa majú povazovat za faktory, ktoré sú v rozpore s právom Únie, môzu mat priamy alebo nepriamy vplyv na ceny predmetných výrobkov alebo sluzieb. Po tretie by takýto prístup mal za následok, ze základ výpoctu pokuty by mohol byt spochybnený po prijatí napadnutého rozhodnutia v prípadoch, ked by sa faktory, ktoré môzu mat priamy alebo nepriamy vplyv na ceny vstupov, objavili po tomto dátume. Prístup zastávaný zalobkynou by teda mohol viest k nekonecným a neriesitelným sporom, vrátane tvrdení o diskriminácii. 279 Pokial ide o tvrdenie zalozené na porusení zásady nulla poena sine culpa, postacuje uviest, ze kedze pokuta ulozená zalobkyni bola vypocítaná na základe predajných cien, ktoré sama fakturovala svojim zákazníkom, Komisia ju nesankcionovala za porusenie, ktorého sa dopustila tretia osoba, ale zohladnila príjmy, ktoré sama dosiahla a za ktoré musí zodpovedat. Toto tvrdenie musí byt teda tiez odmietnuté. 280 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné vyvodit záver, ze existenciu kartelu týkajúceho sa trhu, ktorý predchádza trhu, na ktorý sa vztahuje porusenie a z dôvodu ktorého je ulozená pokuta, nemozno povazovat za okolnost, ktorá si vyzaduje, aby sa Komisia odchýlila od vseobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006. 281 Je teda potrebné odmietnut tvrdenie zalozené na existencii kartelu vztahujúceho sa na trh dopravných sluzieb, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci je v tomto kontexte relevantná poznámka Komisie uvedená v odôvodnení 884 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej zalobkyna môze podat proti dopravcom návrh na zacatie konania pred vnútrostátnymi civilnými súdmi. Aj keby totiz táto poznámka vychádzala z nesprávneho posúdenia, nespochybnila by ostatné zistenia Komisie, ktorých dôvodnost bola preskúmaná vyssie. - O zohladnení spôsobenej hospodárskej ujmy 282 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila hospodársku ujmu spôsobenú kartelom týkajúcim sa NES. Tvrdí, ze podla usmernení z roku 2006 pokuty specificky súvisia s predpokladanou hospodárskou ujmou odvodenou z hodnoty predaja súvisiaceho s porusením. Podla nej sa teda Komisia musí ubezpecit, ze pouzitý obrat odráza hospodársku ujmu. V stádiu stanovenia obratu týkajúceho sa zisteného porusenia podla nej nie je potrebné zohladnit vseobecný odstrasujúci úcinok, kedze takýto úcinok mozno zohladnit az v neskorsom stádiu výpoctu pokuty. V prejednávanej veci okolnosti, ze maximálny teoretický obrat súvisiaci so systémom NES predstavuje len zanedbatelnú cast ulozenej pokuty a este mensiu cast obratu pouzitého Komisiou, podla zalobkyne preukazujú, ze prístup Komisie je v rozpore s usmerneniami z roku 2006. 283 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 284 V tejto súvislosti je potrebné po prvé zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, bod 13 ani iný bod usmernení z roku 2006 nestanovuje, ze hodnota predaja musí byt upravená s ohladom na hospodársku ujmu spôsobenú porusením. 285 Po druhé na základe ziadnej z okolností uvádzaných zalobkynou nemala Komisia povinnost odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006 podla bodu 37 týchto usmernení. 286 Je urcite pravda, ze v rámci výpoctu pokuty netreba hodnote predaja pripisovat neprimeranú dôlezitost (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode [152]34 vyssie, [153]EU:C:2011:816, bod [154]60). V tejto súvislosti vsak postacuje pripomenút, ze hodnota predaja je len jedným z viacerých kritérií, ktoré je zohladnené vseobecnou metódou stanovenou usmerneniami z roku 2006. Aj keby totiz také okolnosti uvádzané zalobkynou, ako spôsobená ujma alebo dosiahnutá marza, boli relevantné pre výpocet pokuty, podla uvedenej metodológie by mohli byt zohladnené v rámci neskorsích etáp tohto výpoctu, ako posúdenie sadzby závaznosti porusenia, existencie polahcujúcich alebo pritazujúcich okolností, alebo aj platobnej schopnosti dotknutých podnikov. Aj keby totiz Komisia bola v prejednávanej veci povinná zohladnit okolnosti uvádzané zalobkynou v neskorsích etapách stanovenia výsky pokuty, nebola by z tohto dôvodu povinná odchýlit sa od bodu 13 usmernení z roku 2006 podla bodu 37 týchto usmernení. 287 Pokial ide o vztah medzi výskou pokuty a výskou ulozených príplatkov, je potrebné zdôraznit, ze pokuty musia byt skutocne stanovené na dostatocne vysokej úrovni, aby podniky boli odradené od úcasti na karteli, a to napriek prospechu, ktorý z neho môzu mat. Naopak, výsku pokuty nemozno povazovat za neprimeranú len preto, ze neodráza hospodársku ujmu, ktorá bola ci mohla byt spôsobená predmetným kartelom. 288 V tomto kontexte je tiez potrebné odmietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze v stádiu stanovenia hodnoty predaja Komisia vychádzala zo vseobecného ciela odstrasenia, hoci takýto ciel nemala právo zohladnit v tomto stádiu výpoctu pokuty. 289 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia sa tým, ze pouzila hodnotu predaja zalobkyne v súvislosti so speditérskymi sluzbami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES, obmedzila na uplatnenie vseobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006, a teda neodchýlila sa od tejto metódy tým, ze by sa odvolávala na vseobecný ciel odstrasenia. 290 Okrem toho v prípade, ze zalobkyna svojimi tvrdeniami chcela povedat, ze v rozsahu, v akom hodnota predaja neodráza hospodársku ujmu spôsobenú v podobe vyberaných príplatkov, Komisia bola povinná túto hodnotu upravit, aby zabránila zohladneniu vseobecného ciela odstrasenia uz v tomto stádiu výpoctu pokuty, je potrebné tieto tvrdenia tiez odmietnut. 291 V tomto kontexte je potrebné zdôraznit, ze hodnota predaja sa pouzíva ako hodnota náhrady za hospodársky význam porusenia nielen preto, lebo najlepsie odráza hospodársky význam tohto porusenia, ako aj relatívnu váhu kazdého podniku zúcastneného na porusení, ale aj preto, lebo ide o objektívne kritérium, ktoré sa lahko uplatnuje. V dôsledku tohto aspektu hodnoty predaja je cinnost Komisie pre podniky predvídatelnejsia a umoznuje im zhodnotit výsku pokuty, ktorej sa vystavujú, pokial sa rozhodnú zúcastnit sa na protiprávnom karteli. Pouzitie kritéria hodnoty predaja v bode 13 usmernení z roku 2006 teda sleduje najmä vseobecný ciel odstrasenia. Na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, nic nebráni tomu, aby Komisia v rámci úlohy vykonávat dohlad nad dodrziavaním práva hospodárskej sútaze Únie, ktorú jej zveruje Zmluva (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode [155]246 vyssie, [156]EU:C:1983:158, bod [157]105, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode [158]251 vyssie, [159]EU:C:2005:408, bod [160]170), sledovala ciel vseobecnej prevencie pri stanovovaní vseobecnej metódy pre výpocet pokuty. 292 Tvrdenia zalozené na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila hospodársku ujmu spôsobenú kartelom týkajúcim sa NES, musia byt teda tiez odmietnuté. - O dotknutých faktoroch hospodárskej sútaze 293 Zalobkyna tiez tvrdí, ze z dôvodu skutocnosti, ze Komisia pouzila hodnotu predaja v súvislosti so speditérskymi sluzbami, sankcionovala ju, ako keby cielom kartelu týkajúceho sa NES bolo urcenie konecnej ceny speditérskych sluzieb alebo pokrytie vsetkých faktorov hospodárskej sútaze existujúcich v sektore speditérskych sluzieb. 294 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 295 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v bodoch 267 az 270 vyssie, Komisia bola oprávnená pouzit ako východiskový bod pre výpocet pokuty predaje spadajúce do pôsobnosti uvedeného kartelu bez ohladu na závaznost tohto porusenia. 296 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla vseobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006 sa povaha porusenia zohladnuje v neskorsom stádiu, pri stanovení sadzby závaznosti, ktorá sa podla bodu 20 uvedených usmernení vyhodnocuje osobitne pre kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti veci. 297 Vzhladom na tieto úvahy nemozno zo skutocnosti, ze Komisia pouzila hodnotu predaja v súvislosti so speditérskymi sluzbami ovplyvnenými kartelom týkajúcim sa NES ako východiskový bod pre výpocet pokuty ulozenej zalobkyni, vyvodit, ze tento kartel povazovala za kartel, ktorého cielom je urcenie konecnej ceny speditérskych sluzieb alebo pokrytie vsetkých faktorov hospodárskej sútaze. 298 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. - O nesprávnom posúdení 299 V rozsahu, v akom zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, obmedzuje sa na odkaz na tvrdenia, ktoré uz boli vyssie preskúmané a odmietnuté. Preto je potrebné odmietnut aj toto tvrdenie. 300 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze preukázat, ze Komisia tým, ze pouzila hodnotu predaja v súvislosti so speditérskymi sluzbami vo vztahu ku kartelu týkajúcemu sa NES, porusila usmernenia z roku 2006, clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu primeranosti trestu za porusenie alebo zásadu nulla poena sine culpa, alebo ze sa dopustila nesprávneho posúdenia. 301 Z toho vyplýva, ze je potrebné v celom rozsahu zamietnut výhradu vztahujúcu sa na to, ze Komisia pouzila hodnotu predaja zalobkyne v súvislosti so speditérskymi sluzbami pre zákazníkov v EHP v rámci obchodovania, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES. O výhrade vztahujúcej sa na sadzbu závaznosti 302 V replike zalobkyna spochybnuje záver Komisie uvedený v odôvodnení 945 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je pre kartel týkajúci sa NES primeraná sadzba závaznosti 15 %. 303 V odôvodneniach 891 az 947 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, preco je takáto sadzba závaznosti primeraná. V tomto kontexte najmä uviedla, ze cielom kartelu týkajúceho sa NES bolo priamo alebo nepriamo urcit ceny alebo iné obchodné podmienky. V tejto súvislosti uviedla, ze podniky sa dohodli na zavedení, úrovni a harmonograme zavedenia príplatku týkajúceho sa NES. Taktiez uviedla, ze tento kartel bol vykonávaný ciastocne a ze jeho vykonávanie bolo monitorované. 304 Zalobkyna sa domnieva, ze sadzba závaznosti 15 % stanovená Komisiou správne neodráza závaznost kartelu týkajúceho sa NES. 305 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 306 V tejto súvislosti je po prvé potrebné uviest, ze zalobkyna nepredkladá ziadne tvrdenie, ktoré by konkrétne spochybnovalo úvahy Komisie týkajúce sa sadzby závaznosti uvedené v odôvodneniach 891 az 947 napadnutého rozhodnutia. 307 Po druhé je potrebné konstatovat, ze aj keby tvrdenia zalobkyne vztahujúce sa na pouzitie hodnoty predaja boli tiez zohladnené ako tvrdenia vztahujúce sa na závaznost, nemohli by preukázat nesprávne posúdenie v rámci úvah Komisie týkajúcich sa tejto sadzby. 308 Je totiz potrebné zdôraznit, ze kartel týkajúci sa NES predstavuje horizontálny kartel týkajúci sa prvku ceny speditérskych sluzieb, a teda sa musí povazovat za závazné obmedzenie hospodárskej sútaze. 309 Dalej je potrebné pripomenút, ze z bodu 23 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze podiel predajov, ktorý Komisia zohladní pri horizontálnych dohodách o urcení ceny, bude vo vseobecnosti stanovený na hornej casti stupnice, az do 30 %. 310 Okrem toho vzhladom na povahu predmetných sluzieb okolnost, ze kartel týkajúci sa NES sa vztahoval len na príplatok NES, neumoznuje domnievat sa, ze sadzba závaznosti 15 % je neprimeraná. Ako totiz Komisia uviedla v odôvodnení 869 napadnutého rozhodnutia a ako to potvrdzujú dôkazy, ktoré sa v nom uvádzajú, zosúladený postup týkajúci sa prenosu nákladových faktorov prostredníctvom zavedenia príplatku mohol mat nezanedbatelný vplyv na správanie speditérskych spolocností a na struktúru trhu (pozri body 155 a 156 vyssie). 311 Z tých istých dôvodov je potrebné odmietnut tvrdenie zalozené na tom, ze maximálny teoretický obrat súvisiaci so systémom NES predstavuje len zanedbatelnú cast ulozenej pokuty a este mensiu cast obratu pouzitého Komisiou. 312 Napokon, pokial ide o vykonávanie kartelu, je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje úvahy Komisie uvedené v odôvodnení 907 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých jednak úroven vykonávania kartelu týkajúceho sa NES nebola pripísatelná zámeru podnikov ukoncit tento kartel, ale bola pripísatelná situáciám, ktoré boli mimo jeho fungovania, ako zdrzanlivost zákazníkov, a jednak, ze ziadna zo strán dostatocne nepreukázala, ze by sa vyhýbala vykonávaniu uvedeného kartelu tým, ze by sa na trhu správala konkurencným spôsobom. 313 Vzhladom na tieto úvahy nemozno stanovenie sadzby závaznosti na 15 % povazovat za neprimerané. 314 Je teda potrebné zamietnut aj výhradu vztahujúcu sa na sadzbu závaznosti 15 % stanovenú Komisiou, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci je táto výhrada prípustná, hoci zalobkyna jednak namietla neprimeranost tejto sadzby az v stádiu repliky a jednak neidentifikovala úvahy Komisie týkajúce sa sadzby závaznosti, ktoré chcela spochybnit. O výhrade vztahujúcej sa na existenciu polahcujúcej okolnosti 315 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala zohladnit existenciu kartelu na vstupe a jeho vplyv na ceny dopravných sluzieb ako polahcujúcu okolnost. Komisia mala v tejto súvislosti vykonat dalsie vysetrovanie, a teda porusila aj zásadu riadnej správy vecí verejných. 316 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 317 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze bod 29 usmernení z roku 2006 stanovuje netaxatívny zoznam polahcujúcich okolností, ktoré za urcitých podmienok môzu viest k znízeniu základnej výsky pokuty. 318 Pokial sa totiz porusenia dopustili viaceré podniky, treba preskúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich na porusení, aby sa zistilo, ci vo vztahu k nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (rozsudok z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia,[161]T-348/08, Zb., [162]EU:T:2011:621, bod [163]277). 319 Je potrebné zdôraznit, ze existenciu kartelu vztahujúceho sa na trh na vstupe nemozno spájat s polahcujúcimi okolnostami výslovne uvedenými v bode 29 usmernení z roku 2006. 320 Navyse aj ked zoznam uvedený v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je vycerpávajúci, je potrebné konstatovat, ze existencia kartelu vztahujúceho sa na trh dopravných sluzieb je externým faktorom, ktorý nemôze znízit pomernú závaznost úcasti zalobkyne na karteli týkajúcom sa NES. 321 Okrem toho v rozsahu, v akom sa má tvrdenie predlozené zalobkynou chápat tak, ze sa vztahuje na prícinnú súvislost medzi príplatkami, ktoré speditérske spolocnosti úctovali svojim zákazníkom a príplatkami zavedenými dopravcami, postacuje konstatovat, ze takéto tvrdenie nemôze odôvodnit protiprávny kartel medzi speditérskymi spolocnostami, ktorého cielom je nekonkurovat si, pokial ide o náklady vyplývajúce z podacích sluzieb NES, ale tieto príplatky preniest na svojich zákazníkov. 322 V prejednávanej veci teda existenciu kartelu vztahujúceho sa na dopravné sluzby nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost. 323 V tomto kontexte je tiez potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd uz mal prílezitost preskúmat a odmietnut porovnatelné tvrdenie (rozsudok zo 14. mája 2014, Reagens/Komisia, [164]T-30/10, [165]EU:T:2014:253, bod [166]289). 324 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na tom, ze Komisia nezohladnila polahcujúcu okolnost a porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. O výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 325 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze v predmetnej veci uplatnila odlisnú metodológiu ako vo veci COMP/39258 - Nákladná letecká doprava (dalej len "vec týkajúca sa nákladnej leteckej dopravy"). V uvedenej veci stanovila výsku pokút ulozených dopravcom len na základe obratu v súvislosti s palivovými a bezpecnostnými príplatkami. 326 V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú právnu zásadu, ktorú je Komisia povinná dodrziavat v konaní zacatom podla clánku 101 ZFEÚ a ktorá bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (rozsudok z 29. júna 2012, GDF Suez/Komisia, [167]T-370/09, Zb., [168]EU:T:2012:333, bod [169]386). 327 Po druhé, pokial ide o otázku, ci Komisia zaobchádzala s porovnatelnou situáciou odlisne, najprv je potrebné pripomenút, ze jej predchádzajúca rozhodovacia prax nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie, kedze konkrétne údaje o odlisných veciach nie sú zhodné (rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [170]C-167/04 P, Zb., [171]EU:C:2006:594, body [172]201 a [173]205). 328 O to viac to platí v predmetnom prípade, v ktorom je predmetná skutocnost, konkrétne stanovenie hodnoty predaja pouzitej ako východiskový bod pre výpocet pokuty, predmetom výslovného pravidla v bode 13 usmernení z roku 2006. V takom prípade je totiz potrebné preskúmat výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania vzhladom na znenie uvedeného bodu, ktorý Komisia prijala s cielom posilnit koherentnost svojho postoja v jednotlivých veciach. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia jednak dodrzala vseobecnú metodológiu stanovenú v uvedenom bode, a jednak, ze za okolností prejednávanej veci nebola povinná sa od nej odchýlit. 329 Aj keby sa teda preukázalo tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia uplatnila odlisnú metodológiu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, nemohlo by to preukázat, ze v predmetnom prípade porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. V takom prípade totiz na rozdiel od prejednávanej veci bud existovali osobitosti vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, ktoré odôvodnovali, aby sa Komisia odchýlila od vseobecnej metódy stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006, alebo Komisia ich v uvedenej veci nedodrzala. V ziadnom z týchto dvoch prípadov vsak zalobkyna nie je oprávnená domáhat sa toho, aby sa s nou zaobchádzalo v predmetnej veci rovnakým spôsobom ako vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy. 330 V dôsledku toho je potrebné zamietnut aj výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Záver 331 V rozsahu, v akom sa domáha zrusenia pokuty ulozenej v clánku 2 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, je teda potrebné túto cast zamietnut. 332 Taktiez je potrebné zamietnut ju v rozsahu, v akom je predlozená na podporu návrhu, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc. 333 Preskúmanie tejto casti totiz nielenze neodhalilo nesprávne posúdenie, ale ani neprimeranost v rámci výpoctu pokuty. 334 Konkrétne vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 240 az 264 a 272 az 301 vyssie je potrebné zdôraznit, ze prístup navrhovaný zalobkynou spocívajúci v tom, ze sa zohladní len obrat v súvislosti s podacími sluzbami NES, ani prístup, podla ktorého sa náklady na dopravné sluzby odpocítajú od pouzitej hodnoty predaja, a ani prístup, podla ktorého sa táto hodnota predaja upraví z dôvodu existencie kartelu vztahujúceho sa na trh dopravných sluzieb, nemozno povazovat za vhodný, kedze takéto prístupy nemôzu primeraným spôsobom odrázat hospodársky význam úcasti zalobkyne na karteli týkajúcom sa NES, ktorý sa vztahuje na speditérske sluzby ako balík sluzieb. 335 V tomto kontexte je potrebné tiez zdôraznit, ze aj ked nemozno vylúcit, ze existencia nízkych marzí môze byt ukazovatelom nízkej financnej schopnosti podniku napriek rozsahu jeho obratu, v prejednávanej veci nebolo predlozené ziadne tvrdenie, ktoré by umoznovalo preukázat, ze ulozené pokuty boli vzhladom na financnú schopnost zalobkyne neprimerané. 336 Okrem toho z dôvodov uvedených v bodoch 265 az 271 vyssie nemozno povazovat za vhodný ani prístup, podla ktorého mozno zohladnit len predaj, v súvislosti s ktorým bol príplatok NES skutocne fakturovaný. 337 Preto musí byt prvá cast piateho zalobného dôvodu zamietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení clánku 27 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu 338 Táto cast sa týka odôvodnenia uvedeného v odôvodneniach 887 a 888 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia uviedla dôvody, preco nemozno zalobkyni sprístupnit spis vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy. V tomto kontexte Komisia uviedla, ze zalobkyna nebola do tejto veci zapojená, a teda ze nemôze mat prístup k spisu podla oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([174]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7), ani podla nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([175]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). Okrem toho konstatovala, ze v kazdom prípade ziadny z dokumentov obsiahnutých v spise vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy nie je relevantný pre zodpovednost speditérskych spolocností v prejednávanej veci. 339 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a právo na obhajobu. Mala jej umoznit preskúmat relevantné informácie vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, ktoré úzko súvisia s prejednávanou vecou. Tvrdí, ze bez primeraného prístupu k spisu nemohla vykonávat svoje právo na obhajobu v celom rozsahu. 340 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 341 V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenút, ze podla clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a clánku 24 ods. 2 uvedeného nariadenia Komisia poskytne podnikom, proti ktorým smeruje jej konanie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. 342 Podla clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa právo príslusných strán na obhajobu v konaniach plne respektuje. Tieto strany majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. 343 Podla clánku 15 nariadenia c. 773/2004, ak sa to pozaduje, tak Komisia poskytne prístup k spisu stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach a prístup bude povolený po oznámení vyhlásenia o námietkach. 344 Z týchto ustanovení vyplýva, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [176]C-407/08 P, Zb., [177]EU:C:2010:389, bod [178]22). 345 Pokial ide o neoznámenie dokumentov svedciacich v jeho prospech, podla ustálenej judikatúry musí dotknutý podnik iba preukázat, ze ich nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací teda, ak podnik preukáze, ze uvedené dokumenty by vo svoj prospech mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost urcitým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v prípadnom rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a dlzky trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty (rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode [179]344 vyssie, [180]EU:C:2010:389, bod [181]23). 346 Z toho vyplýva, ze zalobkyna má preukázat nielen to, ze nemala prístup k dokumentom obsiahnutým v spise vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy, ale aj to, ze ich mohla pouzit na svoju obhajobu. Nemôze totiz uzitocne namietat neoznámenie dokumentov, ktoré sú irelevantné. 347 Zalobkyna tvrdí, ze na základe relevantných castí spisu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy mohla byt schopná poskytnút odhad dopadu kartelu týkajúceho sa nákladnej leteckej dopravy na svoj obrat. Tvrdí, ze tak mohla preukázat, ze rozhodnutie Komisie zohladnit nadhodnotený obrat bolo nevhodné a neprimerané. 348 Ako bolo uvedené v bodoch 272 az 281 a 315 az 324 vyssie, existencia kartelu vztahujúceho sa na sluzby leteckej dopravy nemohla mat dopad na obrat pouzitý Komisiou, ani ju nebolo mozné zohladnit ako polahcujúcu okolnost. Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 325 az 330 vyssie, zalobkyna nemôze zalozit výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania na správaní Komisie vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy. 349 V tomto kontexte je tiez potrebné odmietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého rozhodnutie Komisie o tom, ze jej nesprístupní spis bez dalsieho preskúmania, nie je v súlade s "celkovým prístupom práva Únie". Toto tvrdenie totiz nemôze spochybnit záver, podla ktorého obsah spisu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy nemôze ovplyvnit posúdenie Komisie vykonané v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho v rozsahu, v akom sa zalobkyna v tomto kontexte odvoláva na rozsudok z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia ([182]T-344/08, Zb., [183]EU:T:2012:242), postacuje jednak uviest, ze tento rozsudok sa týkal prístupu k spisu podla nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([184]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), a nie ustanovení uvedených v bodoch 341 az 343 vyssie, a jednak, ze tento rozsudok bol Súdnym dvorom zrusený (rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, [185]C-365/12 P, Zb., [186]EU:C:2014:112). 350 Zalobkyna neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit tieto úvahy alebo preukázat, ze obsah spisu vo veci týkajúcej sa nákladnej leteckej dopravy mohol ovplyvnit iný aspekt posúdenia, ktoré Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí. 351 Je teda potrebné zamietnut aj túto cast, a teda tento zalobný dôvod v celom rozsahu, nielen pokial ide o návrh na zrusenie, ale aj pokial ide o návrh, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc. 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady rovnosti zaobchádzania, na nedodrzaní oznámenia o spolupráci z roku 2006 a na nesprávnom posúdení 352 Tento zalobný dôvod sa vztahuje na rozhodnutie Komisie, ktorým sa udeluje oslobodenie od pokuty spolocnosti DP v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES. 353 V odôvodneniach 1026 az 1103 napadnutého rozhodnutia Komisia na jednej strane udelila spolocnosti DP oslobodenie od pokuty v súvislosti s kartelmi týkajúcimi sa NES, AMS, CAF a PSS. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze v case, ked dostala ziadost o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, vzhladom na informácie, ktoré jej predlozila, bola oprávnená poskytnút jej listom z 24. septembra 2007 podmienecné oslobodenie od pokuty v súvislosti s údajným kartelom medzi súkromnými poskytovatelmi medzinárodných speditérskych sluzieb, ktorého cielom bolo stanovit alebo preniest na ich zákazníkov rôzne poplatky a príplatky, najmä [dôverné]. Na konci správneho konania Komisia rozhodla, ze DP dostatocne spolupracovala a ze údajný kartel, v súvislosti s ktorým udelila podmienecné oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, "v celom rozsahu zahrnal vsetky porusenia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie". Na druhej strane Komisia posúdila ziadosti o oslobodenie od pokuty a znízenie pokuty iných podnikov v súvislosti s týmito kartelmi. 354 Zalobkyna tvrdí, ze tieto úvahy vyplývajú z nesprávneho posúdenia. Komisia podla nej zvýhodnila spolocnost DP v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré predlozili ziadosti o oslobodenie od pokuty a znízenie pokuty, kedze ich ziadosti posúdila na inom základe ako ziadost spolocnosti DP. Aj ked Komisia konstatovala existenciu styroch porusení, vseobecné podmienecné oslobodenie od pokuty pokrývajúce sektor leteckých speditérskych sluzieb udelila spolocnosti DP bez preskúmania, ci sa dôkazy, ktoré tento podnik predlozil, vztahovali na vsetky predmetné správania. Komisia podla nej postupovala odlisne, pokial ide o ziadosti o znízenie pokuty ostatných podnikov, ktoré posúdila samostatne vo vztahu ku kazdému poruseniu. Zalobkyna tvrdí, ze keby boli vsetky ziadosti o oslobodenie od pokuty a o znízenie pokuty posudzované pri zohladnení sektora speditérskych sluzieb ako celku, mala by nárok na priaznivejsie zaobchádzanie. 355 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 356 Vzhladom na tvrdenia zalobkyne, ktorých cielom je preukázat, ze keby Komisia správne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2006, zaobchádzalo by sa s nou priaznivejsie, je v prvom rade potrebné preskúmat, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze spolocnosti DP udelila oslobodenie od pokuty v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES, a následne je v druhom rade potrebné preskúmat tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia pouzila odlisný základ pre ziadosti o znízenie pokuty ostatných podnikov, vrátane zalobkyne. O dodrzaní podmienok stanovených na poskytnutie oslobodenia od pokuty 357 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze z bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyplýva, ze Komisia v prípade podniku, ktorý vyzradí svoju úcast na údajnom karteli, poskytne podmienecné oslobodenie od pokuty, ak tento podnik ako prvý predlozí informácie a dôkazy, ktoré jej umoznia vykonat cielenú inspekciu v súvislosti s týmto kartelom. 358 Bod 9 oznámenia o spolupráci z roku 2006 stanovuje: "Aby Komisia mohla vykonat cielenú inspekciu v zmysle bodu 8 písm. a), podnik musí poskytnút Komisii informácie a dôkazy, vymenované nizsie a v takom rozsahu, aby to podla názoru Komisie neohrozilo inspekcie: a) vyhlásenie spolocnosti..., ktoré v takom rozsahu, v akom je známe ziadatelovi v case podania ziadosti, obsahuje: -- podrobný opis dohovorov v rámci údajného kartelu vrátane napr. jeho cielov, cinností a fungovania; informácie o príslusnom výrobku alebo sluzbe, geografickom pokrytí, trvaní a odhadovaných trhových objemoch ovplyvnených údajným kartelom; príslusný dátum, miesto, obsah a mená úcastníkov stretnutí údajného kartelu, vsetky dôlezité informácie súvisiace s dôkazmi poskytnutými na podlozenie svojej ziadosti; -- meno a adresu právnickej osoby, ktorá predkladá ziadost o oslobodenie od pokuty, ako aj mená a adresy vsetkých ostatných podnikov, ktoré mali alebo majú úcast na údajnom karteli; -- mená, postavenie, pracovné a v prípade potreby aj domáce adresy vsetkých osôb, o ktorých je ziadatelovi známe, ze sú alebo boli zapojené do cinnosti údajného kartelu, vrátane tých osôb, ktoré boli zapojené v ziadatelovom mene; -- informácie o tom, s ktorými dalsími orgánmi hospodárskej sútaze v EÚ alebo mimo EÚ ziadatela nadviazal, alebo zamýsla nadviazat kontakt, v súvislosti s údajným kartelom,[ ]a b) iné dôkazy súvisiace s údajným kartelom, ktorými ziadatel v case predlozenia ziadosti disponuje alebo k nim má prístup, najmä vsetky dôkazy, tykajúce sa príslusného obdobia." 359 Podla bodu 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006, ked Komisia získa informácie a dôkazy predlozené podnikom a overí si, ze ziadost splna podmienky ustanovené v bode 8 písm. a), udelí podniku písomné podmienecné oslobodenie od pokuty. 360 Z bodu 22 uvedeného oznámenia vyplýva, ze ak podnik ku koncu správneho konania splnil podmienky stanovené v jeho bode 12, najmä vrátane skutocnej, úplnej a neprerusovanej spolupráce s Komisiou, Komisia mu udelí konecné oslobodenie od pokuty v rozhodnutí, ktorým sa koncí správne konanie. 361 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze Komisia prijatím oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyvolala legitímne ocakávania, co navyse aj uznala v bode 38 uvedeného oznámenia. Vzhladom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, môzu vyvodit z tohto oznámenia, je teda Komisia povinná postupovat v súlade s ním. Ak teda Komisia nedodrzí usmernenia stanovené uvedeným oznámením, dostane sa do rozporu so zásadou ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [187]T-410/03, Zb., [188]EU:T:2008:211, bod [189]510, a z 13. júla 2011, Kone a i./Komisia, [190]T-151/07, Zb., [191]EU:T:2011:365, bod [192]127). 362 Pokial ide o volbu faktorov zohladnených pri uplatnovaní kritérií uvedených v oznámení o spolupráci z roku 2006 a o hodnotenie týchto faktorov, je na Vseobecnom súde, aby vykonal kontrolu zákonnosti, ktorá mu prinálezí, bez toho, aby sa opieral o mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia, na úcely upustenia od podrobnej kontroly tak právneho, ako aj skutkového stavu (rozsudok z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia, [193]C-510/11 P, [194]EU:C:2013:696, body [195]24 a [196]54). 363 Tvrdenia zalobkyne je potrebné preskúmat s prihliadnutím na túto judikatúru a tieto zásady. 364 Vzhladom na struktúru pravidiel oznámenia o spolupráci z roku 2006 je potrebné preskúmat, ci podla bodu 8 písm. a) a bodov 9 a 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006 bola Komisia oprávnená udelit podmienecné oslobodenie od pokuty spolocnosti DP v súvislosti s údajným kartelom s rozsahom uvedeným v bode 353 vyssie, a následne skúmat, ci bola oprávnená udelit jej na konci správneho konania konecné oslobodenie od pokuty v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES. 365 Podla bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006 musela byt teda DP prvým podnikom, ktorý predlozil informácie a dôkazy, ktoré Komisii umoznili vykonat cielenú inspekciu v súvislosti s údajným kartelom, ktorý zahrna kartel týkajúci sa NES. 366 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v case, ked DP predlozila svoju ziadost o oslobodenie od pokuty, Komisia nemala k dispozícii ziadne informácie o existencii prípadných porusení v sektore leteckých speditérskych sluzieb. Komisia teda musela hodnotit ziadost o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP na základe informácií a dôkazov, ktoré jej predlozila. V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, ze informácie spolocnosti DP jej umoznovali vykonat cielené inspekcie vo vztahu ku kartelu s rozsahom uvedeným v bode 353 vyssie. 367 V tejto súvislosti zalobkyna uvádza len to, ze Komisia implicitne poskytla spolocnosti DP oslobodenie od pokuty v súvislosti so vsetkými predmetnými prípadmi správania bez toho, aby posúdila, ci dôkazy predlozené spolocnostou DP zahrnajú vsetky predmetné prípady správania. 368 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v case, ked Komisia dostane ziadost o oslobodenie od pokuty v zmysle tohto bodu, o predmetnom karteli este nevie. Ako je teda spresnené v poznámke pod ciarou 1 v bode 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006, v súvislosti so ziadostou o oslobodenie od pokuty musí vykonat hodnotenie ex ante zalozené výlucne na druhu a kvalite informácií, ktoré podnik poskytol. 369 Oznámenie o spolupráci z roku 2006 teda nebráni tomu, aby Komisia priznala podniku podmienecné oslobodenie od pokuty, aj ked jej informácie predlozené týmto podnikom este neumoznujú vytvorit si podrobnú a presnú predstavu o povahe a rozsahu údajného kartelu. 370 Aj ked totiz bod 9 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyzaduje, aby podnik ziadajúci o oslobodenie od pokuty poskytol Komisii "podrobný opis" najmä dohovorov v rámci údajného kartelu a jeho geografického pokrytia, ako aj "príslusn[é]" informácie o jeho obsahu, táto povinnost platí len v rozsahu, v akom má podnik o nom vedomost v case podania ziadosti. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze spolupráca podniku pri odhalovaní existencie kartelu, o ktorom Komisia doposial nevedela, má nezastupitelnú hodnotu, ktorá môze odôvodnit oslobodenie od pokuty. Cielom bodu 8 písm. a) a bodu 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006 je totiz ulahcit odhalovanie porusení, o ktorých Komisia nevie a ktoré by bez dôkazov poskytnutých podnikom ziadajúcim o oslobodenie od pokuty zostali tajné (pozri analogicky rozsudok Kone a i./Komisia, uz citovaný v bode [197]362 vyssie, [198]EU:C:2013:696, bod [199]67). 371 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, bod 8 písm. a) a body 9 a 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006 teda nevyzadujú, aby dôkazy predlozené podnikom predstavovali informácie a dôkazy, ktoré sa konkrétne vztahujú na prípady porusenia, ktoré Komisia konstatuje na konci správneho konania. Postacuje, aby jej umoznili cielené vysetrovanie vo vztahu k údajnému poruseniu, ktoré zahrna jeden ci viac prípadov porusenia, ktoré konstatuje na konci tohto konania. 372 Dalej je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit úvahu Komisie, podla ktorej jej informácie, ktoré jej DP predlozila pred 24. septembrom 2007, umoznili vykonat cielenú inspekciu týkajúcu sa údajného kartelu medzi súkromnými poskytovatelmi medzinárodných speditérskych sluzieb, ktorého cielom bolo urcit alebo preniest rôzne poplatky a príplatky na územiach uvedených v bode 353 vyssie. 373 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze spolocnosti DP udelila podmienecné oslobodenie od pokuty v súvislosti s takýmto údajným kartelom podla bodu 8 písm. a) a bodov 9 a 18 oznámenia o spolupráci z roku 2006. 374 Pokial ide o rozhodnutie Komisie poskytnút konecné oslobodenie od pokút spolocnosti DP na konci správneho konania, je potrebné zdôraznit, ze Komisia potom, ako v odôvodnení 1029 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze kartely týkajúce sa NES, AMS, CAF a PSS predstavujú samostatné jediné a pokracujúce porusenia, v odôvodnení 1031 uvedeného rozhodnutia uviedla, ze údajný kartel, v súvislosti s ktorým udelila spolocnosti DP podmienecné oslobodenie od pokuty, "sa v celom rozsahu vztahoval na vsetky prípady porusenia, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie". 375 Komisia tak postupovala v súlade s bodom 22 oznámenia o spolupráci z roku 2006. 376 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné vyvodit záver, ze v prejednávanej veci Komisia neporusila podmienky stanovené v bode 8 písm. a) a v bodoch 9, 18 a 22 oznámenia o spolupráci z roku 2006. O tvrdení zalozenom na pouzití odlisného základu 377 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa nesprávneho posúdenia tým, ze so ziadostou o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP zaobchádzala na inom základe ako so ziadostami ostatných podnikov. 378 V tejto súvislosti je na úvod potrebné zdôraznit, ze ako vyplýva z odôvodnení 1029 a 1031 napadnutého rozhodnutia, ked Komisia na konci správneho konania vydala konecné rozhodnutie týkajúce sa ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP a ziadostí o znízenie pokuty iných podnikov, tieto ziadosti vyhodnotila na rovnakom základe, konkrétne vo vztahu k samostatným kartelom týkajúcim sa NES, AMS, CAF a PSS, ktorých existenciu konstatovala v tomto stádiu konania. 379 Dalej je potrebné preskúmat tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2006, ked zohladnila dôkazy, ktoré mala k dispozícii v case, ked jej bola dorucená jednak ziadost o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP a jednak ziadosti iných podnikov, vrátane ziadosti zalobkyne. Podla zalobkyne bol cas podania ziadostí o oslobodenie od pokuty a znízenie pokuty zohladnený uz v rámci zoradenia ziadostí. Nemohol byt teda opät zohladnený na úcel odôvodnenia, ze so ziadostou spolocnosti DP a so ziadostami o znízenie pokuty ostatných podnikov sa zaobchádzalo na odlisných základoch. 380 Po prvé za predpokladu, ze táto výhrada je zalozená na skutocnosti, ze Komisia zohladnila dôkazy, ktoré mala k dispozícii v case, ked boli predlozené jednotlivé ziadosti, je potrebné na jednej strane uviest, ze z pravidiel stanovených v oznámení o spolupráci z roku 2006 jasne vyplýva, ze Komisia je povinná zohladnit dôkazy, ktoré má k dispozícii v case podania ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty. Z bodu 10 uvedeného oznámenia teda vyplýva, ze podmienecné oslobodenie od pokuty podla bodu 8 písm. a) nie je mozné, ak uz Komisia disponuje dostatocnými dôkazmi na to, aby mohla prijat rozhodnutie vykonat inspekciu v súvislosti s údajným kartelom. Pokial ide o ziadosti o znízenie pokuty, z bodu 24 oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyplýva, ze na úcely znízenia pokuty musí podnik poskytnút Komisii také dôkazy o údajnom porusovaní práva, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu "dôkazov, ktorými Komisia uz disponuje". 381 Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze cielom programu zhovievavosti Komisie nie je poskytnút podnikom zúcastnujúcim sa na tajných karteloch moznost uniknút pred financnými dôsledkami svojej zodpovednosti, ale ulahcit odhalovanie týchto praktík a následne v priebehu správneho konania v maximálnom moznom rozsahu ulahcit rekonstrukciu relevantných skutocností. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách, preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti a správneho konania vedeného Komisiou. 382 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia sa teda v prejednávanej veci nedopustila nesprávneho posúdenia, ked zohladnila okolnost, ze v case, ked DP predlozila svoju ziadost o oslobodenie od pokuty, este nevedela o protisútaznom správaní vztahujúcom sa na speditérske sluzby, zatial co v case, ked jej boli dorucené ziadosti ostatných podnikov, vrátane ziadosti skupiny DB, uz takýmito informáciami disponovala. V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze ked ostatné podniky predlozili svoje ziadosti, Komisia disponovala nielen informáciami a dôkazmi, ktoré jej predlozila DP, ale aj dôkazmi, ktoré získala v priebehu neohlásených inspekcií. 383 Po druhé za predpokladu, ze tvrdenie zalobkyne je zalozené na skutocnosti, ze na jednej strane, pokial ide o ziadost o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP, Komisia v prvom rade udelila podmienecné oslobodenie od pokuty na základe informácií, ktorými disponovala v tomto stádiu konania, a v druhom rade na konci správneho konania udelila konecné oslobodenie od pokuty v súvislosti s konstatovanými kartelmi z dôvodu, ze tieto kartely patrili pod kartel, v súvislosti s ktorým udelila podmienecné oslobodenie od pokuty, zatial co na druhej strane, pokial ide o ziadosti o znízenie pokuty ostatných podnikov, Komisia sa obmedzila na preskúmanie pridanej hodnoty informácií a dôkazov predlozených v súvislosti s kartelmi konstatovanými na konci správneho konania, musí byt tiez odmietnuté. 384 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze oznámenie o spolupráci z roku 2006 stanovuje odlisný rezim na jednej strane pre ziadosti o oslobodenie od pokuty a na druhej strane pre ziadosti o znízenie pokuty. Len vo vztahu k ziadostiam o oslobodenie od pokuty totiz stanovuje, ze Komisia prijme rozhodnutie o podmienecnom oslobodení od pokuty na základe informácií, ktorými disponuje v case prijatia takejto ziadosti, teda na základe hodnotenia ex ante. Naproti tomu vo vztahu k ziadostiam o znízenie pokuty nie je takéto predcasné podmienecné rozhodnutie stanovené, a Komisia sa teda na konci správneho konania obmedzuje na preskúmanie pridanej hodnoty informácií a dôkazov predlozených vo vztahu ku kartelom, ktorých existenciu konstatovala na konci konania. 385 V rozsahu, v akom je cielom tvrdenia zalobkyne spochybnit toto rozlisovanie v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2006, postacuje konstatovat, ze privilegované zaobchádzanie s prvým podnikom, ktorý riadne spolupracuje s Komisiou v zmysle bodu 8 uvedeného oznámenia, je odôvodnené cielmi spocívajúcimi jednak v podnietení podnikov, aby co najrýchlejsie spolupracovali s Komisiou s cielom cerpat výhody z tohto privilegovaného zaobchádzania, a jednak v tom, ze podnikom, ktoré nespolupracujú s Komisiou riadne ako prvé, sa nepriznávajú výhody presahujúce úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie plnej úcinnosti programu zhovievavosti a správneho konania (pozri bod 381 vyssie). 386 V tomto kontexte je tiez potrebné pripomenút, ze rozlisovanie medzi rezimom stanoveným na jednej strane pre ziadosti o oslobodenie od pokuty a na druhej strane pre ziadosti o znízenie pokuty, je vyjadrené pravidlom stanoveným bodom 26 tretím odsekom oznámenia o spolupráci z roku 2006. Podla tohto pravidla ak podnik ziadajúci o znízenie pokuty predlozí presvedcivý dôkaz v zmysle bodu 25 oznámenia o spolupráci z roku 2006 a Komisia tento dôkaz vyuzila pri preukázaní dodatocných skutocností zvysujúcich váznost alebo predlzujúcich trvanie porusovania práva, Komisia nebude brat tieto dodatocné skutocnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol, a tým mu poskytne "ciastocné oslobodenie od pokuty". 387 Vzhladom na tieto úvahy musí byt tiez odmietnuté tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia posúdila ziadost o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP a ziadosti o znízenie pokuty ostatných podnikov na odlisných základoch. 388 Preto je potrebné vyvodit záver, ze ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze preukázat, ze hodnotenie ziadosti o oslobodenie od pokuty spolocnosti DP a ziadostí ostatných podnikov o znízenie pokuty zo strany Komisie vychádza z nesprávneho posúdenia. 389 Siesty zalobný dôvod je teda potrebné v celom rozsahu zamietnut, a to nielen pokial ide o návrh na zrusenie, ale aj pokial ide o návrh, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc. 7. O siedmom zalobnom dôvode vztahujúcom sa na rozhodnutie Komisie o tom, ze neuskutocní konanie o urovnaní 390 Zalobkyna tvrdí, ze skupina DB listom z 21. októbra 2009 informovala Komisiu o skutocnosti, ze predmetná vec je vhodná na urovnanie a vyjadrila svoj záujem zúcastnit sa na rokovaniach o urovnaní. Podla nej Komisia tým, ze jej listom zo 4. novembra 2009 odpovedala, ze vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a relatívne pokrocilé stádium konania, nepovazuje za vhodné v predmetnej veci vstúpit do rozhovorov o urovnaní, jednak porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a dopustila sa nesprávneho posúdenia, a jednak porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. O prvej casti zalozenej najmä na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a na nesprávnom posúdení 391 Po prvé zalobkyna uvádza, ze Komisia mala potom, ako jej bol dorucený jej list z 21. októbra 2009, jednak zistit, ci sa príslusné strany chceli zúcastnit na rokovaniach o urovnaní, aby mohla riadne vykonat svoju volnú úvahu, a jednak vstúpit s nou do rozhovoru o urovnaní v tejto veci. Cielom konania o urovnaní je podla nej optimalizovat vyuzitie zdrojov Komisie tým, ze zlepsí svoje výsledky výkonu bez toho, aby musela nevyhnutne zvýsit svoje administratívne náklady. Komisia podla nej nemohla primerane posúdit moznosti dosiahnut zvýsenie efektívnosti prostredníctvom konania o urovnaní, ked sa predtým neubezpecila, ci strany, na ktoré sa vztahovalo vysetrovanie, boli pripravené prípadne uznat svoju zodpovednost podla clánku 101 ZFEÚ za celé alebo cast správania, ktoré je predmetom jej preskúmavania. 392 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 393 V tejto súvislosti je najprv potrebné zdôraznit, ze podla prístupu, ktorý zastáva zalobkyna, Komisia nie je schopná v celom rozsahu posúdit úcelnost konania o urovnaní predtým, ako kontaktuje príslusné strany a preskúma ich záujem uzavriet urovnanie. Komisia sa teda podla nej dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze prijala rozhodnutie neuskutocnit konanie o urovnaní predtým, ako kontaktovala osoby, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie. 394 Takýto prístup nie je v súlade s uplatnitelnými ustanoveniami. 395 Podla clánku 10a ods. 1 nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008 ([200]Ú. v. EÚ L 171, s. 3), Komisia totiz stanoví lehotu, pocas ktorej strany môzu písomne uviest, ze sú ochotné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní na úcely mozného predlozenia návrhov na urovnanie. Zo znenia tohto ustanovenia teda jasne vyplýva, ze nie je povinná kontaktovat strany, ale ze v tejto súvislosti disponuje mierou volnej úvahy. Tento výklad clánku 10a ods. 1 nariadenia c. 773/2004 v znení zmien a doplnení potvrdzuje odôvodnenie 4 nariadenia c. 622/2008, podla ktorého si Komisia ponecháva rozsiahlu diskrecnú právomoc stanovit, v ktorých prípadoch mozno povazovat za vhodné preskúmat záujem strán zúcastnit sa na rozhovoroch o urovnaní, a takisto má právomoc rozhodnút o tom, ci sa do rozhovorov zapojí, ukoncí ich, alebo uzavrie urovnanie s konecnou platnostou. 396 V tomto kontexte je tiez potrebné uviest, ze prax Komisie je v súlade s týmto prístupom. Podla bodu 6 oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní ak totiz Komisia usúdi, ze prípad je v zásade vhodný na urovnanie, preskúma záujem vsetkých strán toho istého konania o urovnanie, hoci strany konania nemajú nárok na urovnanie. Z uvedeného bodu jasne vyplýva, ze len v prípade, ze sa domnieva, ze vec je vhodná na urovnanie, preskúma záujem dotknutých podnikov. Uvedený bod teda stanovuje aj moznost, ze sa môze domnievat, ze vec nie je vhodná na urovnanie, bez toho, aby najprv kontaktovala príslusné strany a preskúmala ich záujem o urovnanie. 397 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, samotná skutocnost, ze Komisia nepreskúmala jej záujem a záujem ostatných dotknutých podnikov o urovnanie, nemôze sama osebe preukázat, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia. Túto výhradu je preto potrebné zamietnut. 398 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze za okolností prejednávanej veci vychádzalo rozhodnutie Komisie o tom, ze neuskutocní konanie o urovnaní, z nesprávneho posúdenia. Podla nej by v prejednávanej veci urovnanie viedlo k zvýseniu efektívnosti. 399 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 400 Je potrebné zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, Komisia vyuzila svoju volnú úvahu. V tejto súvislosti postacuje uviest, ze vo svojom liste zo 4. novembra 2009 odpovedala, ze v predmetnej veci nepovazuje za vhodné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní. 401 Okrem toho, pokial ide o výhrady týkajúce sa nesprávneho posúdenia Komisie, na úvod je potrebné pripomenút, ze podla Komisie bolo jej rozhodnutie o tom, ze v predmetnej veci neuskutocní konanie o urovnaní, zalozené najmä na úvahe, podla ktorej nebola pravdepodobnost dosiahnutia spolocného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúcastnenými stranami dostatocne vysoká, najmä vzhladom na ich vysoký pocet. 402 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze úcelom urovnania je maximalizovat vyuzitie zdrojov Komisie ukladaním úcinných a rýchlo vyhlásených sankcií. Podla odôvodnenia 4 nariadenia c. 622/2008 musí zohladnovat pravdepodobnost dosiahnutia spolocného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúcastnenými stranami v primeranom casovom rámci. Ako vyplýva z uvedeného odôvodnenia, v tomto rámci môze zohladnovat také faktory, akými je napríklad pocet zúcastnených strán, predvídatelné sporné stanoviská v súvislosti s prisudzovaním zodpovednosti a rozsah, v akom sa napádajú fakty. Z tohto odôvodnenia tiez vyplýva, ze môze zohladnit iné faktory ako prípadné zvýsenie efektívnosti, ako napríklad prijatie mozného precedentného rozhodnutia. 403 Práve vzhladom na tieto úvahy je potrebné preskúmat, ci tvrdenia predkladané zalobkynou môzu preukázat nesprávne posúdenie Komisie. 404 V tejto súvislosti sa po prvé zalobkyna odvoláva na vysoký pocet príslusných strán a na skutocnost, ze konanie o urovnaní mohlo viest k zvýseniu efektívnosti. 405 Pokial ide o toto tvrdenie, je potrebné pripomenút, ze zvýsenie efektívnosti vyplývajúce z konania o urovnaní je najvýraznejsie vtedy, ked vsetky príslusné strany súhlasia s urovnaním. V takom prípade totiz Komisia nie je povinná umoznit prístup k spisu a zorganizovat vypocutie. Môze sa tiez obmedzit na vypracovanie strucnej verzie vyhlásenia o námietkach v jednom jazyku. Naopak ak jedna alebo viacero príslusných strán nepovazuje urovnanie za vhodné, zvýsenie efektívnosti je obmedzenejsie. Nejde teda o nesprávne posúdenie v prípade domnienky, ze vysoký pocet príslusných strán môze mat negatívny dopad na lehotu, v akej Komisia dosiahne spolocné stanovisko týkajúce sa rozsahu prípadných námietok s príslusnými stranami. 406 Vzhladom na okolnost, ze v prejednávanej veci bol pocet strán, ktoré sa zúcastnili na konaní, 47, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze tento aspekt veci nesvedcil v prospech urovnania. 407 V tomto kontexte je tiez potrebné jednak zdôraznit, ze nezanedbatelný pocet dotknutých podnikov nespolupracoval s Komisiou na základe jej oznámenia o spolupráci z roku 2006, a jednak, ze niektoré prvky v jej rozhodnutí, ako prípustnost informácií a dôkazov predlozených spolocnostou DP, pripísanie zodpovednosti hospodárskym nástupcom a stanovenie hodnoty predaja v súvislosti s kartelmi, mohli byt spochybnované niektorými osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nebolo teda mozné vylúcit, aby niektoré prvky napadnutého rozhodnutia neboli spochybnované osobami, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené. 408 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vysoký pocet strán teda nebránil tomu, aby Komisia rozhodla o tom, ze nezacne konanie o urovnaní. 409 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze pocet príslusných strán mohol byt nizsí, keby Komisia rozhodla o zacatí samostatných konaní v súvislosti s kazdým jednotlivým kartelom týkajúcim sa AMS, CAF, NES a PSS, namiesto ich spojenia do jedného konania. Podla nej sa Komisia nemôze dovolávat okolnosti, za ktorú je zodpovedná. 410 Toto tvrdenie treba tiez odmietnut. 411 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze tak moznost urovnania, ako aj moznost súbezného prejednania viacerých porusení v rámci toho istého konania, majú za ciel dosiahnut zvýsenie efektívnosti. Kedze ziadne ustanovenie nestanovuje hierarchiu medzi týmito dvoma moznostami, volba Komisie prejednat viacero porusení v rámci jedného konania nie je obmedzená moznostou urovnania. Komisii teda nemozno vytýkat, ze si zvolila spolocné prejednanie kartelov týkajúcich sa AMS, CAF, NES a PSS a posúdila úcelnost urovnania pri zohladnení procesnej situácie vyplývajúcej z tejto volby. 412 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze by rozhodnutie o samostatnom prejednaní vyssie uvedených porusení viedlo k inému výsledku, pokial ide o urovnanie. V tomto kontexte je potrebné zdôraznit, ze aj keby sa ku kazdému z uvedených prípadov porusenia pristupovalo osobitne, pre kazdé porusenie existoval nezanedbatelný pocet podnikov, ktoré nespolupracovali v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2006, a ze na základe tejto okolnosti bola Komisia oprávnená domnievat sa, ze ziadne z porusení nebolo vhodné na vedenie konania o urovnaní, bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia. 413 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa odvolala na pokrocilé stádium konania. Podla nej sa nejedná o relevantný dôvod nezacat konanie o urovnaní. Naopak, Komisia podla nej nemôze rozhodnút vo veci mozného konania o urovnaní skôr, nez dospeje do relatívne pokrocilého stádia konania, ktoré jej umozní posúdit správanie dotknutých podnikov a disponovat dostatocnými dôkazmi na preukázanie existencie porusenia. 414 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 415 Toto tvrdenie je potrebné odmietnut. 416 Toto tvrdenie je potrebné odmietnut ako neúcinné. V prejednávanej veci bola totiz úvaha Komisie, podla ktorej vec nebola vhodná na urovnanie, uz odôvodnená úvahou týkajúcou sa vysokého poctu strán (pozri body 404 az 408 vyssie). 417 Okrem toho je v kazdom prípade potrebné zdôraznit, ze v prejednávanej veci sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked zohladnila stádium, v ktorom sa nachádzalo konanie v dobe, ked jej bol dorucený list skupiny DB, v ktorom táto skupina vyjadrila svoj záujem na konaní o urovnaní. Ako bolo uvedené vyssie, okolnost, ze podniky oznámia svoj záujem zúcastnit sa na urovnaní, je jedným z faktorov, ktorý Komisia môze zohladnit na úcel rozhodnutia, ci je vec vhodná na urovnanie, kedze tento faktor môze ovplyvnit pravdepodobnost dosiahnutia spolocného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok s dotknutými stranami v primeranom casovom rámci. Váha takéhoto oznámenia záujmu sa vsak môze lísit v závislosti od stádia konania. V prípade, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, zamýslala nezvolit cestu urovnania a uz zacala konanie, ktorého súcastou nie je urovnanie, sa totiz zvýsenie efektívnosti, ktoré mohlo vyplývat z urovnania, môze ukázat ako obmedzenejsie. 418 V prejednávanej veci Komisia zamýslala konanie, ktorého súcastou nie je urovnanie, a v dobe, ked jej bol dorucený list skupiny DB z 21. októbra 2009, uz pripravila a prejednala návrh vyhlásenia o námietkach. Jej úvaha, podla ktorej vzhladom na prácu, ktorá uz bola vykonaná, malo oznámenie záujmu skupiny DB mensiu váhu, teda nevychádza z nesprávneho posúdenia. 419 Po stvrté zalobkyna uvádza, ze orgány hospodárskej sútaze vo viacerých tretích státoch ako Nový Zéland, Spojené státy a Juhoafrická republika, povazovali za úcelné dosiahnut urovnanie v prípade totozných alebo podobných porusení. 420 Toto tvrdenie treba tiez odmietnut. 421 V tejto súvislosti totiz postacuje pripomenút, ze rozhodnutie Komisie sa musí posudzovat na základe uplatnitelnej právnej úpravy Únie, a ze skutocnost, ze tretie státy si zvolili cestu urovnania, teda nemôze preukázat nesprávne posúdenie Komisie. V kazdom prípade v rozsahu, v akom zalobkyna uvádza príklady týkajúce sa státov, v ktorých sa pouzíva systém "dohôd o vine a treste" (plea bargaining), je potrebné zdôraznit, ze konanie o urovnaní stanovené v clánku 10a ods. 1 nariadenia c. 773/2004 v znení zmien a doplnení, sa od takéhoto systému podstatne lísi. 422 Ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou teda nemôze preukázat, ze posúdenie Komisie, podla ktorého predmetná vec nebola vhodná na urovnanie, vychádza z nesprávneho posúdenia. 423 Po tretie je potrebné odpovedat na výhradu predlozenú zalobkynou, podla ktorej Komisia uviedla iné odôvodnenie svojho rozhodnutia nezvolit cestu urovnania v rámci konania pred Vseobecným súdom a ze tieto dôvody sú neprípustné alebo prinajmensom irelevantné. 424 V tomto kontexte je potrebné odkázat na judikatúru uvedenú v bodoch 229 az 231 vyssie. Tiez je potrebné pripomenút, ze odôvodnenie rozhodnutia musí byt v zásade oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu, a ze chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania pred súdmi Únie (rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, [201]C-628/10 P a C-14/11 P, Zb., [202]EU:C:2012:479, bod [203]74). 425 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze táto zaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu, a teda ze preskúmat je potrebné odôvodnenie tohto rozhodnutia. Ako kontext tohto rozhodnutia je vsak mozné zohladnit aj obsah listu Komisie zo 4. novembra 2009. 426 Pokial ide o dostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, po prvé je potrebné konstatovat, ze Komisia na jednej strane vo svojom liste zo 4. novembra 2009 uviedla pokrocilé stádium konania a osobitné okolnosti veci. Na druhej strane z kontextu a obsahu napadnutého rozhodnutia dostatocne jasne vyplýva, ze pocet príslusných strán bol vysoký, ze nezanedbatelná cast podnikov nespolupracovala s Komisiou a ze niektoré aspekty prístupu Komisie mohli byt spochybnované (pozri najmä zmienku o osobách, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, jeho bod 2.2 týkajúci sa podnikov, voci ktorým sa vedie konanie pred Komisiou, jeho bod 8.5 o uplatnovaní oznámenia o spolupráci z roku 2006, jeho odôvodnenia 644 az 648 týkajúce sa právomoci Komisie a jeho odôvodnenia 857 az 890 týkajúce sa stanovenia hodnoty predaja). 427 Po druhé z právneho kontextu napadnutého rozhodnutia, konkrétne z bodu 4 nariadenia c. 622/2008 a z oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze tieto okolnosti boli relevantné pre jej rozhodnutie, ci zvolit cestu urovnania. 428 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatocne jasné na to, aby zalobkyni umoznilo pochopit jeho dôvody a Vseobecnému súdu preskúmat ho. 429 Preto musí byt prvá cast siedmeho zalobného dôvodu zamietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 430 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Vec týkajúca sa speditérskych sluzieb sa podla nej výrazne neodlisuje od iných vecí, v ktorých Komisia zvolila cestu urovnania. 431 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené, ale ze pokial ide o porovnatelnost situácií, predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie, kedze konkrétne údaje o odlisných veciach nie sú zhodné (body 326 a 327 vyssie). 432 V kazdom prípade je dalej potrebné zdôraznit, ze okolnosti uvádzané zalobkynou nemôzu preukázat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 433 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze porovnatelný charakter dvoch situácií je potrebné posúdit najmä s ohladom na predmet a ciel predmetného právneho rámca (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., [204]C-127/07, Zb., [205]EU:C:2008:728, bod [206]26). Kedze cielom konania o urovnaní je umoznit Komisii rýchlejsie a efektívnejsie riesit prípady kartelov, musí najmä zohladnit pravdepodobnost dosiahnutia spolocného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných námietok so zúcastnenými stranami v primeranom casovom rámci (pozri odôvodnenie 4 nariadenia c. 622/2008). 434 Po prvé v rozsahu, v akom zalobkyna uvádza, ze v iných prípadoch boli prípady porusenia komplexnejsie, postacuje konstatovat, ze tieto faktory nemôzu samy osebe preukázat, ze Komisia sa v tomto prípade mala domnievat, ze by bolo lahsie dosiahnut spolocné stanovisko týkajúce sa rozsahu prípadných námietok so zúcastnenými stranami v primeranom casovom rámci. 435 Po druhé v rozsahu, v akom zalobkyna v podstate tvrdí, ze kazdý jednotlivý kartel týkajúci sa NES, AMS, CAF a PSS bol samostatne vhodný na urovnanie, postacuje konstatovat, ze toto tvrdenie sa nevztahuje na predchádzajúcu prax Komisie, ale obmedzuje sa v podstate na zopakovanie výhrady zalozenej na tom, ze pocet príslusných strán mohol byt nizsí, keby Komisia rozhodla zacat samostatné konania vo vztahu ku kazdému kartelu týkajúcemu sa AMS, CAF, NES a PSS, co uz bolo odmietnuté v bodoch 409 az 412 vyssie. 436 Po tretie v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia v rozhodnutí Komisie K (2010) 5001 v konecnom znení z 20. júla 2010, týkajúcom sa konania podla clánku [101 ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.866 - Fosfáty pouzívané na výzivu zvierat), prijala rozhodnutie o urovnaní, ktoré sa nevztahovalo na vsetky strany zapojené do porusenia, postacuje uviest, ze Komisia v uvedenej veci potom, ako sa rozhodla vstúpit do rozhovorov o urovnaní s príslusnými stranami, rozhodla neprijat rozhodnutie o urovnaní vo vztahu k podniku, ktorý sa rozhodol rozhovory ukoncit. Zalobkyna pritom neuvádza, v com je uvedená vec porovnatelná s prejednávanou vecou, v ktorej bol pocet strán velmi vysoký a nezanedbatelná cast dotknutých podnikov nespolupracovala s Komisiou. 437 Je teda potrebné zamietnut cast zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, a teda siedmy zalobný dôvod v celom rozsahu. 438 Vzhladom na to, ze vsetky zalobné dôvody musia byt zamietnuté a ich preskúmanie neodhalilo nic, co by odôvodnovalo, aby Vseobecný súd v rámci neobmedzenej právomoci znízil pokutu ulozenú zalobkyni, je potrebné zamietnut zalobu v celom rozsahu, nielen pokial ide o návrh na zrusenie, ale aj pokial ide o návrh, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc. O trovách 439 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Schenker Ltd je povinná nahradit trovy konania. Berardis Czúcz Popescu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. februára 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Konanie pred Vseobecným súdom a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom jednak na porusení clánkov 4 a 7, ako aj clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces, a jednak na porusení zásady riadnej správy vecí verejných O prvej casti zalozenej na porusení clánkov 4 a 7, ako aj clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces O výhrade zalozenej na porusení profesijného tajomstva O výhrade zalozenej na porusení zákazu dvojitého zastupovania a zásady lojálnosti O výhrade zalozenej na porusení fiduciárnych povinností spolocnosti DP O druhej casti zalozenej na porusení zásady riadnej správy vecí verejných 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 1 nariadenia c. 141 O výklade clánku 1 nariadenia c. 141 O sluzbách, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi O prvej casti týkajúcej sa sluzieb, na ktoré sa vztahuje kartel týkajúci sa NES O druhej casti vztahujúcej sa na vplyv na obchod medzi clenskými státmi O vplyve na obchod týkajúci sa speditérskych sluzieb - O úcinkoch na zákazníkov speditérskych spolocností a na správanie speditérskych spolocností v iných clenských státoch - O citelnom ovplyvnení obchodu O ovplyvnení toku tovaru O porusení zásady riadnej správy vecí verejných a bodu 77 usmernení z roku 2004 4. O stvrtom zalobnom dôvode vztahujúcom sa na rozhodnutie Komisie, ktorým sa za zodpovednú povazuje len zalobkyna O prvej casti zalozenej najmä na porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a zásady osobnej zodpovednosti O druhej casti zalozenej na porusení clánku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných, a o tretej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia O porusení clánku 41 Charty základných práv a zásady riadnej správy vecí verejných O porusení povinnosti odôvodnenia 5. O piatom zalobnom dôvode, ktorý sa vztahuje na chyby vo výpocte výsky pokuty, ako aj na porusenie clánku 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu O prvej casti, ktorá sa vztahuje na chyby vo výpocte výsky pokuty O výhrade vztahujúcej sa na hodnotu predaja - O predaji v súvislosti s kartelom týkajúcim sa NES - O uplatnení príplatku NES - O existencii kartelu vztahujúceho sa na sluzby leteckej dopravy - O zohladnení spôsobenej hospodárskej ujmy - O dotknutých faktoroch hospodárskej sútaze - O nesprávnom posúdení O výhrade vztahujúcej sa na sadzbu závaznosti O výhrade vztahujúcej sa na existenciu polahcujúcej okolnosti O výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania Záver O druhej casti zalozenej na porusení clánku 27 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady rovnosti zaobchádzania, na nedodrzaní oznámenia o spolupráci z roku 2006 a na nesprávnom posúdení O dodrzaní podmienok stanovených na poskytnutie oslobodenia od pokuty O tvrdení zalozenom na pouzití odlisného základu 7. O siedmom zalobnom dôvode vztahujúcom sa na rozhodnutie Komisie o tom, ze neuskutocní konanie o urovnaní O prvej casti zalozenej najmä na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a na nesprávnom posúdení O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania O trovách __________________________________________________________________ ( [207]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [208]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQk6XRU/L90000-2637TMP.html#t-ECR_62012TJ0265_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXQk6XRU/L90000-2637TMP.html#t-ECR_62012TJ0265_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:298:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:X:1962:124:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:167:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:068:TOC 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1987:374:TOC 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:240:TOC 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A343&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point171 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point172 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A12&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A12&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A12&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A285&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A673&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A673&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A673&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point354 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point360 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point119 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point196 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A11&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A11&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point229 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point229 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point226 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point228 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A272&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point219 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point267 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point219 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point246 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point251 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point277 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A253&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point289 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A333&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A333&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A333&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point386 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point201 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point205 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:325:TOC 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point344 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A242&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A242&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point510 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A365&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A365&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A365&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point362 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A728&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A728&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A728&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 207. file:///tmp/lynxXXXXQk6XRU/L90000-2637TMP.html#c-ECR_62012TJ0265_SK_01-E0001 208. file:///tmp/lynxXXXXQk6XRU/L90000-2637TMP.html#c-ECR_62012TJ0265_SK_01-E0002