ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 6. októbra 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s chlorecnanom sodným v EHP -- Pozmenujúce rozhodnutie, ktorým sa skracuje zistená dlzka úcasti na karteli -- Výpocet výsky pokuty -- Premlcanie -- Clánok 25 nariadenia (ES) c. 1/2003" Vo veci T-250/12, Corporación Empresarial de Materiales de Construcción, SA, predtým Uralita, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: K. Struckmann, advokát, a G. Forwood, barrister, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne N. von Lingen, R. Sauer a J. Bourke, neskôr R. Sauer a J. Norris-Usher, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 1 ods. 2 a clánku 2 rozhodnutia Komisie C(2012) 1965 final z 27. marca 2012, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008, týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni a L. Madise (spravodajca), tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. novembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Corporación Empresarial de Materiales de Construcción, SA, predtým Uralita, SA, je akciová spolocnost zalozená podla spanielskeho práva. V roku 1992 zalozila spolocnost Aragonesas Industrias y Energía, SA. Do roku 1994 vlastnila 100 % podiel v uvedenej akciovej spolocnosti. V decembri 1994 presunula cinnost týkajúcu sa chemických výrobkov tejto akciovej spolocnosti do holdingovej spolocnosti nazvanej Energía y Industrias Aragonesas EIA, SA (dalej len "EIA"), ktorú predtým zalozila. V roku 2003 sa v dôsledku fúzie zlúcila so spolocnostou EIA a znovu vlastnila 100 % základného imania tejto akciovej spolocnosti. Dna 2. júna 2005 predala spolocnosti Ercros Industrial, SAU (dalej len "Ercros"), dotknutú akciovú spolocnost, ktorá sa stala spolocnostou Aragonesas Industrias y Energía, SAU (dalej len "Aragonesas"). 2 Dna 28. marca 2003 zástupcovia spolocnosti EKA Chemicals AB (dalej len "EKA") so sídlom vo Svédsku podali ziadost o oslobodenie od pokút alebo o ich znízenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"), týkajúcu sa existencie kartelu v odvetví chlorecnanu sodného. 3 Komisia Európskych spolocenstiev prijala 30. septembra 2003 rozhodnutie, ktorým spolocnosti EKA priznala podmienecné oslobodenie od pokuty v súlade s bodom 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 4 Dna 10. septembra 2004 Komisia v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) zaslala ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam, okrem iného spolocnosti Aragonesas. Aragonesas odpovedala na tieto ziadosti o informácie v dnoch 3. a 9. decembra 2004. 5 V období od 13. novembra 2006 do 11. apríla 2008 Komisia v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zaslala ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam, okrem iného spolocnosti Aragonesas 13. novembra 2006, 8. februára 2007, 12. marca 2007 a 11. apríla 2008 a zalobkyni 8. februára 2007, 20. apríla 2007 a 11. apríla 2008. 6 Komisia prijala 27. júla 2007 oznámenie o výhradách, ktoré bolo urcené najmä spolocnosti Aragonesas a zalobkyni. Zalobkyna a Aragonesas v stanovenej lehote oznámili Komisii svoje pripomienky k tomuto oznámeniu o výhradách. 7 Dna 20. novembra 2007 zalobkyna vyuzila svoje právo byt ústne vypocutý Komisiou. 8 Dna 11. júna 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 428 v konecnom znení, týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) (dalej len "rozhodnutie z roku 2008"). V tomto rozhodnutí zastávala názor, ze Aragonesas sa v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000 podielala na dotknutých protisútazných postupoch. 9 Po prvé, pokial ide o zalobkynu, Komisia sa v odôvodneniach 416 az 426 a 455 az 468 rozhodnutia z roku 2008 v podstate domnievala, ze zalobkyna priamo, ale aj nepriamo vykonávala prostredníctvom spolocnosti EIA rozhodujúci vplyv na strategické rozhodovanie a celkovú obchodnú politiku spolocnosti Aragonesas. Po druhé Komisia dospela k záveru, ze vzhladom jednak na domnienku, ze EIA vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Aragonesas, lebo v case spáchania porusenia vlastnila celé jej základné imanie, a jednak na dalsie faktory uvedené v rozhodnutí z roku 2008, EIA prinajmensom skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na konanie spolocnosti Aragonesas, takze EIA bola ako subjekt, ktorý bol spolu so spolocnostou Aragonesas súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia, zodpovedná za protiprávne správanie uvedeného podniku. Kedze sa EIA v roku 2003 zlúcila so zalobkynou a zalobkyna sa stala jej právnou a ekonomickou nástupkynou, Komisia sa tak domnievala, ze pri tejto prílezitosti presla zodpovednost spolocnosti EIA, pokial ide o protiprávne správanie predmetného podniku, na zalobkynu. 10 Z tohto dôvodu Komisia povazovala v odôvodneniach 469 a 487 az 489 rozhodnutia z roku 2008 spolocnost Aragonesas a zalobkynu za spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie, ktorého sa prvá uvedená spolocnost dopustila v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000. 11 Komisia tak v clánku 1 písm. g) a h) rozhodnutia z roku 2008 vyvodila záver, ze Aragonesas a zalobkyna porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000 zúcastnovali na súbore dohôd a zosúladených postupov. 12 V clánku 2 písm. f) rozhodnutia z roku 2008 Komisia ulozila spolocnosti Aragonesas a zalobkyni spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 9900000 eur. 13 V clánku 4 rozhodnutia z roku 2008 Komisia vymenovala subjekty, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, medzi ktorými boli Aragonesas a zalobkyna. 14 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 26. augusta 2008 Aragonesas podala zalobu o neplatnost smerujúcu proti rozhodnutiu z roku 2008 v rozsahu, v akom sa jej týkalo. Táto zaloba bola zapísaná do registra pod císlom T-348/08. Aragonesas v podstate poprela, ze by sa v období od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000 podielala na dotknutých protisútazných postupoch, a tým celkovú výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 15 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 26. augusta 2008 zalobkyna podala zalobu o neplatnost smerujúcu proti rozhodnutiu z roku 2008 v rozsahu, v akom sa jej týkalo. Táto zaloba bola zapísaná do registra pod císlom T-349/08. Zalobkyna v podstate poprela rozhodnutie Komisie pripísat jej protiprávne správanie vytýkané spolocnosti Aragonesas a ulozit jej spolocne a nerozdielne pokutu s uvedenou spolocnostou. 16 Zalobkyna 16. septembra 2008 predbezne zaplatila pokutu, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Aragonesas v rozhodnutí z roku 2008. 17 Rozsudkom z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia (T-348/08, Zb., dalej len "rozsudok Aragonesas", [4]EU:T:2011:621), Vseobecný súd rozhodol: "1. Clánok 1 písm. g) rozhodnutia Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku [101 ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Komisia Európskych spolocenstiev uviedla, ze spolocnost [Aragonesas] sa dopustila porusenia v obdobiach jednak od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a jednak od 1. januára 1999 do 9. februára 2000. 2. Clánok 2 písm. f) rozhodnutia K(2008) 2626 v konecnom znení sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje pokutu na 9900000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. ..." 18 V bode 247 rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([5]EU:T:2011:621), Vseobecný súd rozhodol "prijat prvú cast prvého zalobného dôvodu ako ciastocne dôvodnú, kedze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze v... rozhodnutí [z roku 2008] vyvodila záver, ze [Aragonesas] sa zúcastnila na dotknutom porusení jednak od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a jednak od 1. januára 1999 do 9. februára 2000". 19 V bode 258 rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([6]EU:T:2011:621), Vseobecný súd vzhladom na závery vyvodené v bode 247 uvedeného rozsudku rozhodol, ze "je potrebné v celom rozsahu prijat ako dôvodnú druhú cast druhého zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o výpocet dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení". 20 V bode 302 rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([7]EU:T:2011:621), Vseobecný súd v súvislosti s druhým zalobným dôvodom rozhodol, ze treba "ciastocne prijat druhý zalobný dôvod, kedze dlzka trvania porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, ako ho uviedla Komisia na úcely výpoctu pokuty, ktorá jej bola ulozená, [bola] nesprávna". 21 V bode 303 rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([8]EU:T:2011:621), Vseobecný súd rozhodol, ze treba "ciastocne prijat návrh na zrusenie... rozhodnutia [z roku 2008] v rozsahu, v akom v nom Komisia jednak v clánku 1 vyvodila záver o úcasti [spolocnosti Aragonesas] na porusení v období od 16. decembra 1996 do 27. januára 1998 a v období od 1. januára 1999 do 9. februára 2000, a jednak v clánku 2 stanovila výsku pokuty na 9900000 eur". 22 Napokon v bode 307 rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([9]EU:T:2011:621), Vseobecný súd predovsetkým pripomenul, ze Komisia musí vyvodit následky zo záverov zalozených na bode 303 uvedeného rozsudku. 23 Rozsudkom z 25. októbra 2011, Uralita/Komisia (T-349/08, dalej len "rozsudok Uralita", [10]EU:T:2011:622), Vseobecný súd v plnom rozsahu zamietol zalobu zalobkyne ako nedôvodnú. 24 Listom z 5. decembra 2011 Komisia informovala zalobkynu a spolocnost Aragonesas o následkoch, ktoré zamýsla vyvodit z rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([11]EU:T:2011:621). Z tohto dôvodu v súvislosti so spolocnostou Aragonesas uviedla, ze má v úmysle navrhnút kolégiu komisárov, aby jej ulozili pokutu v novej výske v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o obdobie porusenia potvrdené v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([12]EU:T:2011:621). Co sa týka zalobkyne, uviedla, ze hoci Vseobecný súd v rozsudku Uralita, uz citovanom v bode 23 vyssie ([13]EU:T:2011:622), zamietol zalobu v celom rozsahu, takze pokuta, ktorá jej bola ulozená v rozhodnutí z roku 2008, jej bola zachovaná, chcela kolégiu komisárov navrhnút, aby jednak zmenil dlzku trvania porusenia, na ktorom sa podielala, a jednak následne znízil výsku pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Aragonesas. Zároven s listom z 5. decembra 2011 Komisia poslala zalobkyni a spolocnosti Aragonesas ziadost o informáciu, aby tak mohla sfinalizovat svoj návrh pre kolégium komisárov. 25 Listom z 19. decembra 2011 Aragonesas a zalobkyna v odpovedi na list z 5. decembra 2011 Komisii oznámili, ze aj ked nesúhlasia s jej postojom, pokial ide o následky, ktoré sa majú v súvislosti s druhou uvedenou spolocnostou vyvodit z rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([14]EU:T:2011:621), odpovedali na ziadost o informácie, aby im bola vrátená aspon cast pokuty, ktorá im bola ulozená spolocne a nerozdielne v rozhodnutí z roku 2008. Spresnili, ze uvedený list nemá vplyv na ich právne postavenie. 26 Listom z 23. januára 2012 po prvé zalobkyna informovala Komisiu, ze po jej fúzii so spolocnostou Ercros, Aragonesas prestala od 31. mája 2013 existovat. Po druhé uviedla, ze hoci je Aragonesas nadalej spolocne a nerozdielne zodpovedná za predmetné porusenie, pokial ide o obdobie, ktoré Vseobecný súd nezrusil v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([15]EU:T:2011:621), v súlade s dohodou o kúpe akcií, ktorú podpísala so spolocnostou Ercros, znása výlucnú ekonomickú zodpovednost za zaplatenie akejkolvek pokuty, ktorá by jej bola ulozená na základe pozmenovacieho rozhodnutia prijatého v nadväznosti na uvedený rozsudok, ako aj rozsudok Uralita, uz citovaný v bode 23 vyssie ([16]EU:T:2011:622). V uvedenom liste okrem iného uviedla: "... Uralita tak bez výhrady uznáva svoju zodpovednost za porusenie v období od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998, v rámci konania vedeného Komisiou vo veci 38.695 - Chlorecnan sodný. Vzhladom na prechádzajúce a s ohladom na svoj záujem, aby bolo prijaté pozmenujúce rozhodnutie a aby jej bola co najskôr vrátená predbezne zaplatená pokuta, Uralita uvádza svoj súhlas s tým... ze bude niest výlucnú zodpovednost za zaplatenie akejkolvek pokuty urcenej v takomto rozhodnutí za obdobie porusenia stanovené v rozsudku [Aragonesas, uz citovaný v bode 17 vyssie ([17]EU:T:2011:621)], teda za obdobie od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998, a... ze kazdé pozmenujúce rozhodnutie bude mozné adresovat len jej bez toho, aby bol potrebný iný procesný akt, nez je list z 5. decembra 2011 obsahujúci opis skutkových okolností." 27 Komisia prijala 27. marca 2012 rozhodnutie C(2012) 1965 final, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008, týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Podla napadnutého rozhodnutia Komisia, ktorá pripomenula skutocnosti predchádzajúce sporu a najmä to, ze Vseobecný súd v rozsudku Uralita, uz citovanom v bode 23 vyssie ([18]EU:T:2011:622), zamietol v celom rozsahu zalobu zalobkyne smerujúcu proti rozhodnutiu z roku 2008, zastávala názor, ze pokuta vo výske 9900000 eur, ktorá jej bola ulozená, zostala zachovaná. V odôvodneniach 8 a 9 napadnutého rozhodnutia Komisia totiz uviedla: "(8) Aj ked Vseobecný súd zamietol zalobu o neplatnost smerujúcu proti rozhodnutiu [z roku 2008], ktorú podala spolocnost Uralita, Komisia vsak vzhladom na rozhodnutie o ciastocnom zrusení obsiahnuté v rozsudku Aragonesas [uz citovanom v bode 17 vyssie ([19]EU:T:2011:621)], povazuje za vhodné skrátit dlzku trvania porusenia v prípade spolocnosti Uralita, aby tak bola prispôsobená dlzke trvania porusenia v [uz citovanom] rozsudku Aragonesas, teda od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998. (9) Okrem toho vzhladom na osobitné okolnosti veci, najmä na vyhlásenia spolocnosti Uralita obsiahnuté v jej liste z 23. januára 2012... a na skutocnost, ze Uralita uz Komisii predbezne zaplatila celú výsku pokuty [ulozenú v rozhodnutí z roku 2008] v lehotách stanovených v tomto rozhodnutí, Komisia rozhodla zmenit rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo prijaté a oznámené spolocnosti Uralita, takto: a) skrátit dlzku trvania úcasti na porusení, aby zodpovedala obdobiu od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998; a b) stanovit podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokutu, ktorá zodpovedá dlzke tohto zmeneného obdobia porusenia, za zaplatenie ktorej bude zodpovedná Uralita." 28 Pokial ide o výpocet novej výsky pokuty ulozenej zalobkyni, Komisia uplatnila rovnaké parametre, aké boli pouzité v rozhodnutí z roku 2008, okrem casového multiplikátora, ktorý bol stanovený vo výske 0,91 s cielom zohladnit kratsie obdobie porusovania. 29 Pokial ide o úroky získané z pokuty 9900000 eur ulozenej v rozhodnutí z roku 2008, Komisia po tom, co zalobkyna túto pokutu predbezne zaplatila, zastávala v odôvodnení 11 napadnutého rozhodnutia názor, ze "vzhladom na to, ze Vseobecný súd potvrdil úcast [zalobkyne] na porusení v období od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998, úroky z pokuty, ktorá sa má ulozit podla tohto rozhodnutia..., prinálezia Komisii, a preto si ich Komisia ponecháva". 30 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Rozhodnutie [z roku 2008] sa mení a doplna takto: 1. V clánku 1 sa písmeno h) nahrádza takto: 'h) Uralita SA od 28. januára 1998 do 31. decembra 1998.` 2. V prvom odseku clánku 2 sa písmeno f) nahrádza takto: 'f) Uralita SA: 4231000 eur.` Clánok 2 Úroky z pokuty vo výske 4231000 eur, ktorá bola predbezne zaplatená, prislúchajú od 16. septembra 2008 Komisii. Clánok 3 Toto rozhodnutie je urcené pre: Uralita..." 31 Dna 3. apríla 2010 Komisia zalobkyni vrátila sumu vo výske 5981569 eur. Táto suma bola vypocítaná na základe rozdielu medzi pokutou vo výske 9900000 eur, ulozenou v rozhodnutí z roku 2008 (dalej len "pôvodná pokuta") a pokutou vo výske 4231000 eur, ulozenou v napadnutom rozhodnutí a navýsenou o úroky uplatnitelné na tento rozdiel od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty. Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 5. júna 2012 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 33 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu vo výske 4231000 eur, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 35 Na podporu zaloby zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 266 ZFEÚ. 36 Komisia spochybnuje dôvodnost oboch zalobných dôvodov, ktoré uviedla zalobkyna. Na úvod v podstate tvrdí, ze zaloba je v rozsahu, v akom je zalozená na prvom zalobnom dôvode, neprípustná, lebo zalobkyna údajne nemá záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. O prípustnosti 37 Komisia spochybnuje prípustnost "zaloby podanej [zalobkynou], pokial ide o prvý zalobný dôvod". Z tohto dôvodu predovsetkým tvrdí, ze po prvé vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Uralita, uz citovaný v bode 23 vyssie ([20]EU:T:2011:622), zalobkyna neuviedla zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, ani nespochybnila dlzku trvania úcasti spolocnosti Aragonesas na predmetnom porusení, a ze po druhé na základe rozsudku Uralita, uz citovaného v bode 23 vyssie ([21]EU:T:2011:622), kedze proti uvedenému rozsudku nebolo podané odvolanie, rozhodnutie z roku 2008 nadobudlo právoplatnost voci zalobkyni v rozsahu, v akom jej ulozilo pokutu vo výske 9900000 eur. Dodáva, ze vzhladom na judikatúru nebola povinná poskytnút zalobkyni prospech z ciastocného zrusenia rozhodnutia z roku 2008, vyhláseného v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([22]EU:T:2011:621). Kedze teda napadnuté rozhodnutie nenahradzuje rozhodnutie z roku 2008, ale ho len mení a doplna, je zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 oneskorený, a teda neprípustný, a dalej aj za predpokladu, ze by bolo napadnuté rozhodnutie zrusené, zalobkyna by z jeho zrusenia nemala nijaký prospech, lebo by bolo obnovené rozhodnutie z roku 2008, takze by jej bola ulozená pokuta vo vyssej výske, nez aká jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna tak nemá právny záujem na podaní zaloby proti napadnutému rozhodnutiu. 38 Komisia v druhom rade tvrdí, ze po prvé listom z 19. decembra 2011 zalobkyna výslovne vyjadrila svoj súhlas s tým, ze nesie výlucnú zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá jej môze byt ulozená za obdobie od 28. januára do 31. decembra 1998 a dalej svoj záujem na tom, aby bolo rozhodnutie, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2008, co najskôr prijaté, a ze po druhé zalobkyna netvrdila, ze doslo k poruseniu clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 pocas správneho konania týkajúceho sa napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna preto nemôze teraz legitímne tvrdit, ze má záujem na tom, aby bolo pozmenujúce rozhodnutie zrusené. 39 Zalobkyna tvrdí, ze v podstate má vzhladom na predmet zaloby, teda návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu vo výske 4231000 eur, a dalej na právne úcinky rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([23]EU:T:2011:621) voci nej, záujem na konaní proti uvedenému napadnutému rozhodnutiu. Tento záujem nemôze byt spochybnený s ohladom na jej vyhlásenia uvedené v liste z 23. januára 2012. 40 Na úvod treba uviest, ze v odpovedi na otázku, ktorú Komisii polozil na pojednávaní Vseobecný súd a v ktorej ju vyzval, aby spresnila rozsah uplatnenej výhrady týkajúcej sa neprípustnosti, Komisia uviedla, ze uvedená výhrada sa týka prvého zalobného dôvodu. Námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, treba skúmat s ohladom na toto spresnenie. 41 V tomto ohlade, pokial ide o prípustnost zaloby o neplatnost, podla ustálenej judikatúry je takáto zaloba podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze zrusenie aktu môze vo svojom výsledku priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2000, Parlament/Richard, C-174/99 P, Zb., [24]EU:C:2000:412, bod 33; z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb., [25]EU:C:2009:536, bod 33 a citovanú judikatúru, a z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb., [26]EU:T:2004:275, bod 44 a citovanú judikatúru). 42 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia v podstate tvrdí, ze zalobkyna nemá záujem dosiahnut zrusenie clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia na základe prvého zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na porusení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. Námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia proti prvému zalobnému dôvodu, treba preto skúmat s ohladom na vyssie uvedenú judikatúru. 43 Po prvé treba predovsetkým uviest, ze ako to vyplýva z odôvodnení 8 a 9 napadnutého rozhodnutia, Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia rozhodla zmenit a doplnit rozhodnutie z roku 2008, aby zalobkyni umoznila mat prospech z úcinkov rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([27]EU:T:2011:621). Z tohto dôvodu rozhodla, ze jednak v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia skráti obdobie porusenia, ktoré sa zalobkyni vytýka v rozhodnutí z roku 2008, aby sa, ako to vyplýva z odôvodnenia 8 napadnutého rozhodnutia, zhodovalo s obdobím porusenia konstatovaným v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([28]EU:T:2011:621), a jednak v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia znízi výsku pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená v rozhodnutí z roku 2008, aby, ako vyplýva z odôvodnenia 9 písm. b) napadnutého rozhodnutia, zodpovedala novému obdobiu porusenia. 44 Po druhé z konstatovania uvedeného v bode 43 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo urcené zalobkyni, nepriaznivo zasahuje do jej právneho postavenia, lebo sa jej na jednej strane vytýka, ze sa pocas nového obdobia zúcastnila na porusení, o ktoré ide v rozhodnutí z roku 2008, a jednak sa jej ukladá pokuta v novej výske v porovnaní s výskou pokuty ulozenou v rozhodnutí z roku 2008. Na základe prvého zalobného dôvodu sa zalobkyna snazí dosiahnut zrusenie clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej Komisia ulozila pokutu po tom, co uplynula premlcacia lehota stanovená v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. Zalobkyna v nijakom prípade nespochybnuje zákonnost clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom urcuje dlzku trvania porusenia, ktoré sa jej teraz vytýka. 45 Po tretie je nesporné, ze porusenie, o ktoré ide vo veci samej, je jediným a nepretrzitým porusením. V súlade s ustanoveniami clánku 25 ods. 2 druhej vety nariadenia c. 1/2003 zacala premlcacia lehota stanovená v clánku 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia plynút odo dna ukoncenia porusenia. V prejednávanej veci, aj ked obdobie porusenia, ktoré sa zalobkyni vytýka v rozhodnutí z roku 2008, skoncilo 9. februára 2000, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nové obdobie porusenia vytýkané zalobkyni v uvedenom rozhodnutí skoncilo skôr, a to 31. decembra 1998, ako to úcastníci konania uznali v odpovedi na otázku, ktorú im na pojednávaní polozil Vseobecný súd. 46 Kedze Komisia zmenou dlzky trvania porusenia, ktoré sa zalobkyni pôvodne vytýkalo v rozhodnutí z roku 2008, stanovila nový dátum, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota stanovená v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, zalobkyni nesprávne vytýka, ze na podporu zaloby o neplatnost uviedla prvý zalobný dôvod, ktorý je zalozený na porusení uvedeného clánku, hoci ho zalobkyna neuviedla vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Uralita, uz citovaný v bode 23 vyssie ([29]EU:T:2011:622). 47 Po stvrté tvrdenie Komisie, ze aj keby bolo napadnuté rozhodnutie zrusené, znamenalo by to, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie z roku 2008 nadobudlo voci zalobkyni právoplatnost, zostal by clánok 2 písm. f) tohto nariadenia v platnosti v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu vo výske 9900000 eur, takze zalobkyna by nemala z takého zrusenia prospech. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o tom, ci Komisia mala povinnost poskytnút zalobkyni prospech z úcinkov rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([30]EU:T:2011:621), ako sa konstatovalo v bode 43 vyssie, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa rozhodla skrátit dlzku trvania porusenia, ktoré sa zalobkyni vytýka v rozhodnutí z roku 2008. 48 Preto za predpokladu, ze by Vseobecný súd vyhovel zalobe na základe prvého zalobného dôvodu, kedze uvedený zalobný dôvod smeruje len proti clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, bolo by zrusené len ciastocne, a to len v rozsahu, v akom stanovuje novú výsku pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená v rozhodnutí z roku 2008, a nie v rozsahu, v akom stanovuje nové obdobie porusenia vytýkaného zalobkyni, s ohladom ku ktorému sa posudzuje premlcanie právomoci Komisie ulozit pokutu. V dôsledku toho netreba na úcely posúdenia prípustnosti prvého zalobného dôvodu predpokladat, ze by rozsudok ciastocne zrusujúci napadnuté rozhodnutie, ktorý je zalozený na prvom zalobnom dôvode, mal za následok obnovenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni v rozhodnutí z roku 2008, a to vzhladom na povinnost Komisie prijat opatrenia, ktoré vyplývajú z daného rozsudku, v súlade s clánkom 266 ZFEÚ, pokial ide najmä o jej právomoc ulozit zalobkyni pokutu s ohladom na nové obdobie porusenia urcené v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok CAS Succhi di Frutta/Komisia, T-191/96 a T-106/97, Zb., [31]EU:T:1999:256, bod 62 a citovanú judikatúru). 49 Z toho vyplýva, ze ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia na základe prvého zalobného dôvodu poskytovalo zalobkyni prospech v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 vyssie. Treba preto zastávat názor, ze prvý zalobný dôvod je prípustný. 50 Tento záver nemozno zmenit s ohladom na tvrdenie Komisie, ze zalobkyna listom z 19. decembra 2011 výslovne uviedla svoj súhlas s tým, ze nesie výlucnú zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá jej môze byt ulozená v rozhodnutí, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2008, pocas nového zisteného obdobia porusenia. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zo znenia listu z 19. decembra 2011 totiz nevyplýva, ze v nom zalobkyna takýto súhlas vyjadrila. V uvedenom liste zalobkyna vyjadruje svoje pripomienky v súvislosti s následkami, ktoré Komisia chcela vyvodit po vydaní rozsudkov Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([32]EU:T:2011:621), a Uralita, uz citovaného v bode 23 vyssie ([33]EU:T:2011:622), najmä pokial ide o úhradu aspon ciastocnej výsky pôvodnej pokuty, ktorá jej bola urcená. 51 Naopak treba konstatovat, ze v liste z 23. januára 2012 zalobkyna informovala Komisiu, ze nesie výlucnú ekonomickú zodpovednost za zaplatenie akejkolvek pokuty, ktorá by jej bola ulozená na základe rozhodnutia, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2008, v dôsledku jednak rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([34]EU:T:2011:621), a jednak rozsudku Uralita, uz citovaného v bode 23 vyssie ([35]EU:T:2011:622). 52 Podla judikatúry skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, totiz môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby, ale nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Vseobecný súd, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Bez výslovne stanoveného právneho základu na tento úcel je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obhajobu. Treba napokon dodat, ze právo na úcinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je zarucené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvej vety ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Podla clánku 52 ods. 1 tejto Charty akékolvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byt ustanovené zákonom (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb., [36]EU:C:2010:389, body 90 a 91). 53 Navyse treba konstatovat, ze skutocnost, ze zalobkyna v liste z 23. januára 2012 informovala Komisiu, ze nesie výlucnú ekonomickú zodpovednost za zaplatenie akejkolvek pokuty, ktorú jej mozno ulozit za predmetné porusenie, nemozno vykladat v tom zmysle, ze sa vzdala uplatnenia ustanovení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, pokial ide o prípadné premlcanie právomoci Komisie ulozit jej takúto pokutu. Zo znenia uvedeného listu totiz vyplýva len to, ze zalobkyna uznala, ze nesie výlucnú zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorú by prípadne ulozila Komisia. 54 Navyse treba konstatovat, ze v liste z 19. decembra 2011 zalobkyna výslovne spresnila, ze uvedený list nemá nijaký vplyv na jej právne postavenie. 55 Znenie listu z 19. decembra 2011 ani znenie listu z 23. januára 2012 preto nemozno uplatnit voci zalobkyni s cielom napadnút prípustnost prvého zalobného dôvodu. 56 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia proti prvému zalobnému dôvodu, zamietnut ako nedôvodnú, a teda pokracovat v meritórnom preskúmaní veci samej. O veci samej 57 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze porusila clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 tým, ze jej po uplynutí premlcacej lehoty stanovenej v uvedenom clánku ulozila novú pokutu a dalej, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v clánku 2 napadnutého rozhodnutia rozhodla ponechat úroky, ktoré plynú od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty, vzniknuté z casti tejto pôvodnej pokuty rovnajúcej sa novej výske pokuty stanovenej v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. 58 Konkrétnejsie, po prvé zalobkyna tvrdí, ze na základe clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia Komisia skrátila obdobie porusenia voci spolocnosti Uralita, takze uvedené obdobie zodpovedá obdobiu stanovenému Vseobecným súdom v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([37]EU:T:2011:621), a to od 28. januára do 31. decembra 1998. 59 V prvom rade, kedze predmetné porusenie bolo podla ustanovení clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 kvalifikované ako nepretrzité porusenie, pätrocná premlcacia lehota zacala plynút od 31. decembra 1998. 60 Dalej ziadost spolocnosti EKA o zhovievavost z 28. marca 2003, ako aj rozhodnutie Komisie z 30. septembra 2003 priznat jej v súlade s bodom 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002 podmienecné oslobodenie od pokuty nepredstavujú udalosti, ktoré môzu prerusit premlcaciu lehotu podla ustanovení clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Navyse zalobkyna poznamenáva, ze na základe uvedeného oznámenia z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze Komisia povazuje za akt, ktorý prerusuje plynutie premlcacej lehoty, prvú ziadost o informácie. V odôvodnení 492 rozhodnutia z roku 2008 Komisia povazovala za udalost, ktorá môze prerusit lehotu, o ktorú ide v tejto veci, prvú ziadost o informácie, ktorá bola podaná 10. septembra 2004. Táto rozhodovacia prax bráni Komisii, aby ako akt prerusujúci premlcaciu lehotu v súcasnosti uplatnila iný druh aktu, akým je rozhodnutie priznat podmienecné oslobodenie od pokuty. 61 Napokon pri neexistencii akejkolvek inej udalosti prerusujúcej premlcanie premlcacia lehota stanovená v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 uplynula 31. decembra 2003. 62 Zalobkyna sa preto domnieva, ze Komisia tým, ze jej v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia ulozila pokutu z dôvodu dlzky trvania porusenia stanoveného v clánku 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, porusila clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 63 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze kedze právo Komisie ulozit jej v napadnutom rozhodnutí novú pokutu bolo premlcané, nemohla v clánku 2 uvedeného rozhodnutia právoplatne ponechat úroky, ktoré plynú od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty, vzniknuté z casti tejto pôvodnej pokuty rovnajúcej sa novej výske pokuty stanovenej v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, teda vo výske 4231000 eur. 64 Po tretie v replike najskôr zalobkyna tvrdí, ze na to, aby sa mohlo rozhodnút o otázke, ci právo Komisie ulozit zalobkyni pokutu bolo na základe ustanovení clánku 25 nariadenia c. 1/2003 premlcané, a teda ci bola oprávnená ponechat úroky, ktoré plynú od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty, vzniknuté z casti tejto pôvodnej pokuty rovnajúcej sa novej výske pokuty stanovenej v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, treba urcit, ci ciastocné zrusenie rozhodnutia z roku 2008 v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([38]EU:T:2011:621), malo voci nej úcinky. Z tohto dôvodu tvrdí, ze v rozsahu, v akom bola spolocne a nerozdielne zodpovedná za predmetné porusenie, ktoré vyplýva len z protiprávneho správania spolocnosti Aragonesas, a to len z dôvodu rozhodujúceho vplyvu, ktorý vykonávala na naposledy uvedenú spolocnost, a jej vstupu do práv a povinností spolocnosti EIA, ciastocné zrusenie rozhodnutia z roku 2008 v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([39]EU:T:2011:621), malo voci nej úcinky. Preto by mala mat prospech z prípadného premlcania jedinej pokuty, ktorá bola spolocne a nerozdielne ulozená jej a spolocnosti Aragonesas. 65 Dalej zalobkyna zastáva názor, ze kedze Vseobecný súd v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([40]EU:T:2011:621), zrusil celú výsku pokuty, ktorá jej bola v rozhodnutí z roku 2008 ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Aragonesas, Komisia jej v napadnutom rozhodnutí ulozila novú pokutu. Napadnuté rozhodnutie tak podlieha vsetkým pravidlám týkajúcim sa premlcania, ktoré sú stanovené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 66 Napokon aj keby bola premlcacia lehota prerusená v den prijatia rozhodnutia Komisie z 30. septembra 2003 priznat spolocnosti EKA podmienecné oslobodenie od pokuty, a to pri súcasnom zohladnení prerusenia premlcacej lehoty stanovenej v clánku 25 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, po uplynutí maximálnej desatrocnej premlcacej lehoty stanovenej v clánku 25 ods. 5 toho istého nariadenia by doslo k ulozeniu pokuty stanovenej v napadnutom rozhodnutí. 67 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia uvedené na podporu prvého zalobného dôvodu. 68 Na úvod Vseobecný súd konstatuje, ze prvý zalobný dôvod spocíva na dvoch výhradách, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Pokial ide o druhú výhradu, zo zaloby vyplýva, ze zalobkyna neurcila právne pravidlo, ktoré podla nej porusila Komisia, ked v clánku 2 napadnutého rozhodnutia rozhodla ponechat úroky, ktoré plynú od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty, vzniknuté z casti tejto pôvodnej pokuty rovnajúcej sa novej výske pokuty stanovenej v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. 69 Treba vsak najprv uviest, ze v druhom zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 266 ZFEÚ v podstate tým, ze vzhladom na to, ze v clánku 2 napadnutého rozhodnutia rozhodla ponechat sumu novej pokuty, ktorá jej bola ulozená, ako aj úroky vzniknuté z uvedenej sumy, ktoré plynú od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty, nevyvodila vsetky dôsledky z rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([41]EU:T:2011:621). 70 Zalobkyna v odpovedi na otázku, ktorú jej na pojednávaní polozil Vseobecný súd, týkajúcu sa dosahu druhého zalobného dôvodu, uznala, ako to bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa týka len úrokov vzniknutých z novej výsky pokuty stanovenej v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Druhý zalobný dôvod sa preto musí vykladat v tom zmysle, ze zalobkyna spochybnuje len rozhodnutie Komisie, ktorá je uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, ponechat úroky, ktoré plynú od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty, vzniknuté z casti tejto pôvodnej pokuty rovnajúcej sa novej výske pokuty stanovenej v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. 71 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze druhá výhrada uvedená na podporu prvého zalobného dôvodu je totozná s dôvodmi, ktoré zalobkyna uviedla na podporu druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 266 ZFEÚ. V prvom rade tak treba druhú výhradu prvého zalobného dôvodu vykladat s ohladom na druhý zalobný dôvod a z tohto dôvodu zastávat názor, ze podla uvedenej výhrady zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu clánku 266 ZFEÚ. Dalej s ohladom na to, ze predmet druhej výhrady prvého zalobného dôvodu a druhý zalobný dôvod sú totozné v rozsahu, v akom obe navrhujú, aby sa konstatovalo porusenie clánku 266 ZFEÚ, treba ich preskúmat spolocne. Napokon z formulácie prvého zalobného dôvodu v podstate vyplýva, ze druhá cast uvedeného zalobného dôvodu je zalozená na konstatovaní dôvodnosti prvej casti. Podla zalobkyne Komisia protiprávne ponechala úroky, ktoré plynú od predbezného zaplatenia pôvodnej pokuty, vzniknuté z casti tejto pôvodnej pokuty rovnajúcej sa novej výske pokuty stanovenej v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom bolo právo Komisie ulozit zalobkyni pokutu v novej výske premlcané. Preto treba zastávat názor, ze druhý zalobný dôvod, rovnako ako aj druhá výhrada prvého zalobného dôvodu sú zalozené na predchádzajúcom konstatovaní dôvodnosti prvej casti prvého zalobného dôvodu, ktorý vyjadril Vseobecný súd. 72 Pokial ide o prvú výhradu prvého zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na porusení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, treba poznamenat, ze smeruje v podstate k tomu, aby Vseobecný súd konstatoval, ze právo Komisie ulozit zalobkyni pokutu, bolo premlcané. 73 Po prvé treba uviest, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu vychádza z predpokladu, ze Vseobecný súd v rozsudku Aragonesas, uz citovanom v bode 17 vyssie ([42]EU:T:2011:621), zrusil v plnom rozsahu clánok 2 písm. f) rozhodnutia z roku 2008, takze v napadnutom rozhodnutí Komisia prijala nové rozhodnutie o ulození pokuty zalobkyni. 74 Tento predpoklad sa ukazuje ako nesprávny. Zo znenia bodu 2 výroku rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([43]EU:T:2011:621), totiz výslovne vyplýva, ze Vseobecný súd zrusil clánok 2 písm. f) rozhodnutia z roku 2008 "v rozsahu, v akom stanovuje pokutu na 9900000 eur". Zrusenie uvedeného clánku rozhodnutia z roku 2008 je tak pouzitím výrazu "v rozsahu, v akom", ciastocné, lebo vymedzuje len výsku stanovenej pokuty a netýka sa rozhodnutia Komisie ulozit pokutu. 75 Tento výklad clánku 2 písm. f) rozhodnutia z roku 2008 nachádza podporu v odôvodnení rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([44]EU:T:2011:621), ktoré je uvedené v bodoch 247, 258, 302 a 303 uvedeného rozsudku, ako je citované v bodoch 18 az 21 vyssie. 76 Z výroku, ako aj z odôvodnenia rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([45]EU:T:2011:621), teda vyplýva, ze Vseobecný súd zrusil clánok 2 písm. f) rozhodnutia z roku 2008 len v rozsahu, v akom v nom Komisia stanovila výsku pokuty. Vseobecný súd v nijakom prípade nezrusil uvedený clánok v rozsahu, v akom Komisia na základe ustanovení clánku 23 ods. 2 rozhodnutia c. 1/2003 rozhodla ulozit spolocne a nerozdielne pokutu spolocnosti Aragonesas a zalobkyni. 77 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna v napadnutom rozhodnutí, Komisia neprijala nové rozhodnutie ulozit jej pokutu. Úcelom alebo následkom uvedeného rozhodnutia totiz bolo ciastocne zachovat pokutu, ktorá bola zalobkyni pôvodne ulozená v rozhodnutí z roku 2008, vo výske 4231000 eur, teda vo výske uvedenej v clánku 1 ods. 1 písm. f) napadnutého rozhodnutia. Pri posúdení dôvodnosti prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na premlcaní právomoci Komisie ulozit zalobkyni pokutu treba preto zohladnit dátum, ku ktorému Komisia rozhodla ulozit zalobkyni pokutu, teda dátum rozhodnutia z roku 2008, ktorým je 11. jún 2008, a nie dátum prijatia napadnutého rozhodnutia, ktoré ako z neho vyplýva, malo za ciel poskytnút zalobkyni prospech z úcinkov rozsudku Aragonesas, uz citovaného v bode 17 vyssie ([46]EU:T:2011:621). 78 Po druhé, pokial ide o premlcaciu lehotu stanovenú v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, treba pripomenút, ze podla uvedeného clánku v spojení s clánkom 23 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia sa na právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, pokial sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 101 ZFEÚ, vztahuje pätrocná premlcacia lehota. 79 Podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 premlcacia lehota zacína plynút odo dna, ked doslo k spáchaniu porusenia. Toto isté ustanovenie vsak spresnuje, ze v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína premlcacia lehota plynút az odo dna ukoncenia porusenia. 80 Clánok 25 ods. 3 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze kazdý akt Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, ktorý smeruje k presetreniu alebo stíhaniu porusenia, ako je okrem iného písomná ziadost Komisie o informácie, prerusí premlcaciu lehotu s úcinnostou odo dna, ked bol akt oznámený aspon jednému podniku, ktorý sa podielal na porusení. 81 Podla clánku 25 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 sa prerusenie premlcacej lehoty uplatnuje na vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa podielali na porusení (rozsudok z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, T-372/10, Zb., [47]EU:T:2012:325, bod 201). 82 Clánok 25 ods. 5 prvá veta nariadenia c. 1/2003 okrem iného stanovuje, ze plynutie premlcacej lehoty sa obnovuje po kazdom prerusení. 83 V prejednávanej veci je po prvé medzi úcastníkmi konania nesporné, ze predmetné porusenie je jediným a nepretrzitým porusením. V súlade s ustanoveniami clánku 25 ods. 2 druhej vety nariadenia c. 1/2003 zacala premlcacia lehota plynút "dnom ukoncenia porusovania", cize ako bolo konstatované v bode 45 vyssie, 31. decembra 1998. Pri neexistencii aktu prerusujúceho premlcanie musela pätrocná premlcacia lehota uvedená v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 v zásade uplynút 31. decembra 2003. 84 Po druhé treba preskúmat, ako to tvrdí Komisia, ci pätrocná premlcacia lehota stanovená v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 bola prerusená pred 31. decembrom 2003, a to na základe aktu Komisie v zmysle clánku 25 ods. 3 toho istého nariadenia. 85 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z ustanovení clánku 25 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze pokial sa podnik podielal na porusení, cize v konecnom dôsledku, pokial je tento podnik takto oznacený v napadnutom rozhodnutí, pôsobí voci nemu prerusenie premlcania vyplývajúce z oznámenia úkonu týkajúceho sa vysetrovania a stíhania aspon jednému (tomuto alebo inému) podniku, ktorý je tiez oznacený ako podnik, ktorý sa podielal na porusení. Úkony prerusujúce premlcanie tak majú úcinky erga omnes voci vsetkým podnikom, ktoré sa zúcastnili na predmetnom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré/Komisia, uz citovaný v bode 81 vyssie, [48]EU:T:2012:325, body 201, 205 a 211). 86 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna je oznacená v napadnutom rozhodnutí ako subjekt, ktorý sa podielal na porusení. Preto za predpokladu, ze by bol v prejednávanej veci zistený akt prerusujúci premlcanie, bolo by ho mozné voci zalobkyni namietat. 87 Okrem toho si treba polozit otázku, ako tvrdí Komisia, ci jej rozhodnutie z 30. septembra 2003 priznat v súlade s bodom 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002 spolocnosti EKA podmienecné oslobodenie od pokuty, sa má kvalifikovat ako akt prerusujúci premlcanie v zmysle clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 88 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry nie je výpocet obsiahnutý v clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, v ktorého úvode je uvedená príslovka "najmä", nijako taxatívny a ze toto ustanovenie neviaze prerusenie premlcania na oznámený akt alebo písomné splnomocnenie na vykonanie overenia (pozri analogicky rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb., [49]EU:C:2002:582, body 141 a 162) a dalej, ze kedze prerusenie premlcacej lehoty predstavuje výnimku zo zásady pätrocnej premlcacej lehoty, musí sa ako také vykladat restriktívne (rozsudok z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb., [50]EU:T:2003:76, bod 484). 89 Navyse z ustanovení clánku 25 ods. 3 prvej vety nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze na prerusenie premlcania v zmysle uvedeného nariadenia musí byt akt Komisie vykonaný najmä "s cielom vysetrovania alebo konania vzhladom k porusovaniu". 90 Pokial vsak ide o politiku zhovievavosti zavedenú Komisiou, Súdny dvor rozhodol, ze programy zhovievavosti predstavujú uzitocné nástroje v úcinnom boji na odhalovanie a ukoncenie porusovania noriem hospodárskej sútaze a prispievajú tým k dosiahnutiu ciela úcinného uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer, C-360/09, Zb., [51]EU:C:2011:389, bod 25). 91 Rovnako podla Vseobecného súdu "cielom programu zhovievavosti je teda vysetrit, potlácat a odradzovat od páchania praktík, ktoré predstavujú najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ" (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, T-12/06, Zb., [52]EU:T:2011:441, bod 107). 92 Vseobecný súd rovnako rozhodol, ze priznaním podmienecného oslobodenia od pokuty sa vytvára osobitné procesné postavenie v priebehu správneho konania v prospech podniku splnajúceho podmienky stanovené v bode 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002, co vyvoláva urcité právne úcinky (rozsudok Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, [53]EU:T:2011:441, bod 114). 93 Ako to teda vyplýva z bodov 103 az 118 rozsudku Deltafina/Komisia, uz citovaného v bode 91 vyssie ([54]EU:T:2011:441), ktorý sa týka programu zhovievavosti zavedeného Komisiou, priznanie podmienecného oslobodenia od pokuty ziadatelovi o zhovievavost prispieva k plnej úcinnosti uvedeného programu, ktorý má za ciel zabezpecit priaznivé zaobchádzanie podnikom, ktoré s nou spolupracujú pri vysetrovaní tajných kartelov vztahujúcich sa na praktiky, ktoré predstavujú najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ (rozsudok Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, [55]EU:T:2011:441, body 103 a 105). Týmto podnikom tak za ich aktívnu a dobrovolnú spoluprácu pri vysetrovaní, ktorá Komisii ulahcuje jej úlohu spocívajúcu v zistovaní a potlácaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze, môze byt poskytnuté zvýhodnené zaobchádzanie s ohladom na pokuty, ktoré by im boli v opacnom prípade ulozené, pod podmienkou, ze splnia podmienky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 2002 (rozsudok Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, [56]EU:T:2011:441, bod 108). 94 Navyse treba pripomenút, ze bod 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje: "Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, ak: a) podnik je prvý, ktorý predkladá dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad], alebo b) podnik je prvý, ktorý predlozí dôkaz, ktorý podla názoru Komisie jej umozní zistit porusovanie clánku [101 ZFEÚ] v súvislosti s údajným kartelovým vplyvom na spolocenstvo [v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - neoficiálny preklad]." 95 Podla bodu 11 písm. a) az c) oznámenia o spolupráci z roku 2002: "Okrem podmienok stanovených v bode 8 písm. a) a v bode 9 alebo prípadne v bode 8 písm. b) a bode 10 musia byt v kazdom prípade splnené tieto kumulatívne podmienky s cielom oprávnenia na oslobodenie od pokuty: a) podnik spolupracuje plne, trvalo a úcinne pocas celého správneho postupu Komisie a poskytne Komisii vsetky dôkazy, ktoré vlastní, alebo ktoré má k dispozícii, pokial ide o porusenie, pre ktoré existuje podozrenie. Je najmä k dispozícii Komisii s cielom rýchleho zodpovedania akejkolvek poziadavky, ktorá môze prispiet k stanoveniu [preukázaniu - neoficiálny preklad] daných skutocností; b) podnik skoncuje so svojím zapojením sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr v case, ked predkladá dôkaz podla bodu 8 písm. a) alebo prípadne bodu 8 písm. b); c) podnik neprijal ziadne opatrenia na prinútenie iných podnikov, aby sa podielali na tomto porusovaní." 96 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 90 az 95 vyssie treba najprv uviest, ze program zhovievavosti priamo prispieva k plnej úcinnosti politiky stíhania porusení pravidiel Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze, za ktoré je Komisia zodpovedná. Dalej rozhodnutie priznat ziadatelovi o zhovievavost podmienecné oslobodenie od pokuty preukazuje, ze jeho ziadost splna predpoklady, aby sa mu na konci správneho konania mohlo za urcitých podmienok priznat konecné oslobodenie od pokuty. Napokon toto procesné postavenie priznané ziadatelovi o zhovievavost na základe rozhodnutia, ktorým sa mu priznáva podmienecné oslobodenie od pokuty, ukladá dotknutej osobe na to, aby sa mohla domáhat konecného oslobodenia od pokuty, povinnost pokracovat az dovtedy, kým Komisia prijme konecné rozhodnutie v konaní, ktoré splna podmienky stanovené v bode 11 písm. a) az c) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Toto konanie ziadatela o zhovievavost sa vyznacuje najmä povinnostou úplnej, trvalej a rýchlej spolupráce v priebehu celého správneho konania a dalej povinnostou poskytnút Komisii vsetky dôkazy, ktoré vlastní, alebo ktoré má k dispozícii, pokial ide o porusenie, pre ktoré existuje podozrenie. 97 V dôsledku toho má rozhodnutie priznat ziadatelovi o zhovievavost podmienecné oslobodenie od pokuty v rozsahu, v akom mu poskytuje takéto procesné postavenie, zásadný význam na to, aby Komisia mohla vysetrovat alebo stíhat porusenie, pre ktoré existuje podozrenie. Preto treba zastávat názor, ze tento procesný akt prijatý Komisiou sa týka vysetrovania alebo stíhania porusenia v zmysle clánku 25 ods. 3 prvej vety nariadenia c. 1/2003, a mozno ho teda kvalifikovat ako akt prerusujúci premlcanie. Ako je pripomenuté v bode 85 vyssie, takýto prerusujúci akt má úcinky erga omnes voci vsetkým podnikom, ktoré sa zúcastnili na predmetnom porusení. 98 Vzhladom na záver vyvodený v bode 97 vyssie treba konstatovat, ze v prejednávanej veci bola premlcacia lehota, ktorá zacala zalobkyni plynút od 31. decembra 1998, prerusená o styri roky a devät mesiacov neskôr, a to na základe rozhodnutia Komisie z 30. septembra 2003 priznat spolocnosti EKA podmienecné oslobodenie od pokuty. Z tohto dôvodu zacala premlcacia lehota od tohto rozhodnutia nanovo plynút a o jedenást mesiacov a desat dní neskôr bola znovu prerusená na základe ziadosti Komisie o informácie z 10. septembra 2004, ktorá bola okrem iného zaslaná spolocnosti Aragonesas. Premlcacia lehota teda zacala nanovo plynút az do prijatia rozhodnutia z roku 2008, ku ktorému doslo 11. júna 2008, teda o tri roky a devät mesiacov neskôr. Preto s ohladom na záver vyvodený v bode 77 vyssie, ze treba zohladnit dátum, ku ktorému Komisia rozhodla ulozit zalobkyni pokutu, ktorým je dátum rozhodnutia z roku 2008, teda 11. jún 2008, bolo toto naposledy uvedené rozhodnutie, ktoré si na základe napadnutého rozhodnutia ciastocne zachovalo úcinky, pokial o sumu pokuty vo výske 4231000 eur, prijaté v pätrocnej premlcacej lehote stanovenej v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 99 Tento záver nemôze spochybnit tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v odôvodnení 492 rozhodnutia z roku 2008 identifikovala prvú ziadost o informácie z 10. septembra 2004 ako akt, ktorý v prejednávanej veci prerusil premlcaciu lehotu. Skutocnost, ze Komisia uviedla tento akt v rozhodnutí z roku 2008, jej totiz nemôze v súcasnosti bránit v uplatnení skorsieho aktu, akým je rozhodnutie z 30. decembra 2003, ktorý tiez povazuje za akt, ktorý mohol prerusit plynutie uvedenej premlcacej lehoty. Zo znenia uvedeného odôvodnenia totiz výslovne vyplýva, ze premlcacia lehota bola podla Komisie prerusená "najneskôr"10. septembra 2004. Komisia tak vôbec nevylúcila, ze iné akty predchádzajúce ziadosti o informácie z 10. septembra 2004, ako je rozhodnutie Komisie z 30. septembra 2003 priznat spolocnosti EKA podmienecné oslobodenie od pokuty, mohli tiez prerusit plynutie premlcacej lehoty. 100 Dalej zalobkyna nesprávne uplatnuje rozhodovaciu prax, ktorá podla nej doposial prevazovala v rozhodnutiach Komisie, aby mohla podporit tvrdenie, ze Komisia bola povinná zohladnit ako akt prerusujúci premlcanie prvú ziadost o informácie, ktorú 10. septembra 2004 zaslala jednej z osôb, ktorej bolo urcené rozhodnutie z roku 2008. Ako totiz vyplýva zo vsetkých dôvodov uvedených v bodoch 84 az 97 vyssie, kvalifikácia aktu Komisie ako aktu prerusujúceho premlcanie je zalozená na uplatnení normatívnych ustanovení, ktoré v prejednávanej veci vychádzajú najmä z clánku 25 nariadenia c. 1/2003, ako ich s konecnou platnostou vykladá súd Únie. Skorsia prax Komisie, ktorej sa dovoláva zalobkyna, ju tak nemôze zbavit moznosti, a to pod dohladom súdu Únie, zohladnit iné druhy aktov prerusujúcich premlcanie, nez je prvá ziadost o informácie. 101 Po tretie, pokial ide o zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uviedla v replike, zalozený na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, treba pripomenút, ze podla clánku 76 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí zaloba najmä obsahovat strucné zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Okrem toho podla ustálenej judikatúry musí byt toto zhrnutie nezávisle od akejkolvek terminologickej otázky dostatocne jasné a presné, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obranu a aby Vseobecný súd mohol rozhodnút o zalobe prípadne bez toho, aby musel ziadat o dalsie informácie. Na prípustnost zaloby sa totiz vyzaduje, aby z jej samotného znenia aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom, vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti (pozri rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb., [57]EU:T:2006:267, bod 208 a citovanú judikatúru). Z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze akýkolvek zalobný dôvod, ktorý nebol dostatocne vyjadrený v návrhu na zacatie konania, treba povazovat za neprípustný. Podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada. Pokial ide o prekázku konania z dôvodu verejného záujmu, túto neprípustnost môze Vseobecný súd podla potreby uplatnit aj bez návrhu (pozri rozsudok zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T-209/01, Zb., [58]EU:T:2005:455, body 54 a 55 a citovanú judikatúru). 102 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna v zalobe v nijakom prípade v podstate netvrdila, ze doslo k poruseniu clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom stanovuje maximálnu desatrocnú premlcaciu lehotu, ktorú má Komisia na ulozenie pokuty. Ako teda tvrdí Komisia, zalobný dôvod uvedený vo fáze repliky, ktorý je zalozený na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, treba zamietnut ako neprípustný. 103 Pre úplnost treba konstatovat, ze uvedený zalobný dôvod je v kazdom prípade zjavne nedôvodný. Desatrocná premlcacia lehota stanovená v clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 totiz zacala plynút od 31. decembra 1998 a musela uplynút najneskôr 31. decembra 2008, za predpokladu, ze nebola prerusená v súlade s ustanoveniami clánku 25 ods. 6 toho istého nariadenia. Bez toho, aby bolo potrebné vypocítat dlzku takéhoto prípadného prerusenia, treba konstatovat, ze rozhodnutie z roku 2008, ktoré si na základe napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z bodu 77 vyssie, ciastocne zachovalo svoje úcinky, pokial ide o sumu pokuty vo výske 4231000 eur, bolo prijaté 11. júna 2008, teda viac ako sest mesiacov pred 31. decembrom 2008. 104 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy treba prvú výhradu prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 105 Vzhladom na úvahy uvedené v bode 71 vyssie, ktoré sa týkajú prepojenia medzi prvou výhradou prvého zalobného dôvodu na jednej strane a druhou výhradou prvého zalobného dôvodu a druhým zalobným dôvodom na druhej strane, kedze prvá výhrada prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná, treba zamietnut zalobu v plnom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o druhej výhrade prvého zalobného dôvodu alebo o druhom zalobnom dôvode. O trovách 106 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Corporación Empresarial de Materiales de Construcción, SA, znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. októbra 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [59]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXP588On/L90507-3591TMP.html#t-ECR_62012TJ0250_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A441&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A441&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A441&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A441&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A441&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///tmp/lynxXXXXP588On/L90507-3591TMP.html#c-ECR_62012TJ0250_SK_01-E0001