ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora) zo 17. decembra 2015 ([1]*) "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá Francúzskom v prospech spolocnosti Sernam SCS - Pomoc na restrukturalizáciu a rekapitalizáciu, záruky a vzdanie sa pohladávok spolocnosti SNCF voci spolocnosti Sernam - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Zneuzitie pomoci - Vymáhanie - Hospodárska kontinuita - Kritérium súkromného investora" Vo veci T-242/12, Société nationale des chemins de fer français (SNCF), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: P. Beurier, O. Billard a V. Landes, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne D. Colas a J. Gstalter, neskôr D. Colas a J. Rossi a napokon D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Maxian Rusche a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Mory SA, v likvidácii, so sídlom v Pantin (Francúzsko), a Mory Team, v likvidácii, so sídlom v Pantin, v zastúpení: B. Vatier a F. Loubičres, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2012/398/EÚ z 9. marca 2012 o státnej pomoci SA. 12522 (C 37/08) - Francúzsko - Uplatnovanie rozhodnutia "Sernam 2" (Ú. v. EÚ L 195, s. 19), VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora), v zlození: predseda komory M. van der Woude, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a I. Ulloa Rubio (spravodajca), tajomník: S. Buksek Tomac, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 12. februára 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. O zalobkyni a spolocnosti Sernam v case skutkových okolností 1 Société nationale des chemins de fer (SNCF) (dalej len "SNCF" alebo "zalobkyna") sa po tom, co bola v roku 1938 zalozená ako akciová spolocnost, s úcinnostou od 1. januára 1983 stala na základe zákona 82-1153 z 30. decembra 1982 o úprave vnútrostátnej dopravy (loi 82-1153, du 30 décembre 1982, d'orientation des transports intérieurs) verejným priemyselným obchodným podnikom (établissement public industriel commercial - EPIC). Celé základné imanie (tvorené státnym príspevkom, a nie akciami) vlastní stát. 2 Cinnosti podniku Sernam spocívajú od jeho zalozenia v roku 1970 zalobkynou ako jej vnútorného útvaru v cinnostiach prepravy zásielok a expresnej prepravy balíkov a paliet. 3 V roku 1993 bola vykonaná reorganizácia, co viedlo k vytvoreniu spolocnosti Sernam Domaine a dcérskej spolocnosti Sernam Transport SA. Sernam Domaine zostala vnútorným útvarom spolocnosti SNCF, zatial co Sernam Transport bola zalozená ako dcérska spolocnost so 100 % podielom spolocnosti SNCF a sama vlastnila 24 dcérskych spolocností, prostredníctvom ktorých vykonávala svoje cinnosti v cestnej doprave. 4 Dna 1. februára 2000 sa Sernam Domaine transformovala na novú jednoduchú komanditnú spolocnost, pricom Sernam SCS mala samostatnú právnu subjektivitu a bola 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti SNCF. Sernam SCS vlastnila najmä podiely na základom imaní spolocnosti Sernam Transport, ktorá sa stala jej 100 % dcérskou spolocnostou. 5 V decembri 2001 sa Sernam SCS zmenila na Sernam SA. Sernam mala v roku 2005 10 prevádzkových dcérskych spolocností a jednu spolocnost na poskytovanie sluzieb v cestnej doprave - Sernam Transport Route (predtým Sernam Transport). 2. O rozhodnutí Sernam 1 6 Komisia Európskych spolocenstiev svojím rozhodnutím NN 122/00 (ex N 140/00) z 23. mája 2001 (dalej len "rozhodnutie Sernam 1") konstatovala, ze opatrenia týkajúce sa obchodnej pomoci a ozdravenia spolocnosti Sernam SCS uskutocnené zalobkynou, ktoré sa mali vykonat v období od zaciatku roka 2001 do konca roka 2004, predstavujú státnu pomoc zlucitelnú so Zmluvou o ES. Ich celková výska predstavovala 503 miliónov eur. Komisia tiez "vyjadrila polutovanie, ze [Francúzska republika] vykonala predmetnú pomoc v rozpore s clánkom 88 ods. 3 zmluvy". 7 Pomoc vo výske 503 miliónov eur bola schválená najmä na základe záväzku Francúzskej republiky, ze podnik sa odpredá. 60 % základného imania spolocnosti Sernam SCS totiz mala prevziat Geodis SA. Geodis sa tak mala stat úplne a neobmedzene zodpovednou za dlhy spolocnosti Sernam SCS a mala uhradit dodatocné náklady na restrukturalizáciu vo výske 67 miliónov eur. Sernam SCS sa zaviazala znízit pocet svojich prevádzok zo 107 na 72 v období od roku 1999 do roku 2004, znízit svoj obrat o 18 %, znízit pocet zamestnancov a vykonat restrukturalizáciu s uvedeným rozpoctom a v stanovenom case. 3. O rozhodnutí Sernam 2 8 Listom zo 17. júna 2002 francúzske orgány informovali Komisiu, ze pomoc schválená rozhodnutím Sernam 1 bola zrealizovaná za iných podmienok, ako boli podmienky, na základe ktorých Komisia prijala svoje rozhodnutie. 9 Listom z 30. apríla 2003 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí otvorit konanie uvedené v clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s touto pomocou [rozhodnutie s názvom "Státna pomoc - Francúzsko - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 88 ods. 2 Zmluvy ES v súvislosti s pomocou C 32/03 (ex NN 122/2000) - 'Sernam 2: Úprava pomoci na restrukturalizáciu`" (Ú. v. EÚ C 182, s. 2)]. 10 Komisia vykonala novú analýzu celého spisu na základe úplného aktualizovaného restrukturalizacného plánu, ktorý zohladnoval nové okolnosti. Komisia preskúmala nové skutocnosti, aby zistila, do akej miery sú alebo nie sú v súlade s rozhodnutím Sernam 1, a preverila, do akej miery bola nová situácia ku dnu prijatia rozhodnutia (v porovnaní s rozhodnutím Sernam 1) zlucitelná s usmerneniami Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2), najmä pokial ide o princíp výnimocnej pomoci. 11 Komisia vo svojom rozhodnutí 2006/367/ES z 20. októbra 2004, ktoré sa vztahuje na státnu pomoc ciastocne zrealizovanú zo strany Francúzska v prospech spolocnosti Sernam (Ú. v. EÚ L 140, 2006, s. 1, dalej len "rozhodnutie Sernam 2"), dospela k záveru, ze rozhodnutie Sernam 1 nebolo dodrzané, co predstavovalo zneuzitie pomoci v zmysle clánku 1 písm. g) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a bodu 43 usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach. 12 Komisia vsak konstatovala, ze francúzske orgány splnili viaceré zo svojich cielov v súlade s rozhodnutím Sernam 1 a ze preskúmaná pomoc splna kritériá úpravy plánu restrukturalizácie stanovené v bode 3.2.4 usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach. Komisia teda potvrdila, ze pomoc schválená rozhodnutím Sernam 1 vo výske 503 miliónov eur je za nových podmienok zlucitelná so spolocným trhom. 13 Komisia tiez dospela k záveru, ze dodatocná pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorú vyplatila zalobkyna spolocnosti Sernam a ktorá je priamym následkom zneuzitia pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 1, sa musí vyhlásit za nezlucitelnú so spolocným trhom a musí sa vymáhat spolu s úrokmi. 14 Konecný výrok rozhodnutia Sernam 2 znie: "Clánok 1 1. Státna pomoc v prospech spolocnosti Sernam, schválená v máji 2001 vo výske 503 miliónov EUR, je zlucitelná so spolocným trhom za podmienok uvedených v clánkoch 3 a 4. 2. Státna pomoc zo strany [Francúzskej republiky] v prospech spolocnosti Sernam v sume 41 miliónov EUR nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Francúzska republika] prijme vsetky opatrenia potrebné na opätovné nadobudnutie pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2, ktorá uz bola príjemcovi protiprávne poskytnutá. 2. Vymáhanie sa vykoná bezodkladne v súlade s postupmi vnútrostátneho práva tak, aby umoznili okamzitú a úcinnú realizáciu tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorú je potrebné vrátit, zahrna úroky od dátumu, ked boli poskytnuté príjemcovi az po dátum ich opätovného získania. Úroky sa vyrátajú na základe referencnej sadzby, ktorá sa pouzíva na výpocet ekvivalentu dotácie v rámci regionálnej pomoci. Clánok 3 1. S výhradou odseku 2 je potrebné dodrzat tieto podmienky: a) Spolocnost Sernam bude môct rozvíjat len svoje cinnosti prepravy tovaru zeleznicou podla koncepcie Expresného vlakového bloku [(]TBE). V tomto ohlade spolocnost SNCF zarucuje, ze ponúkne kazdému operátorovi, ktorý o to poziada, rovnaké podmienky ako sú podmienky pridelené spolocnosti Sernam na rozvoj zeleznicnej nákladnej dopravy, TBE. b) Spolocnost Sernam zase bude musiet v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, integrálne nahradit svoje vlastné prostriedky a sluzby cestnej prepravy prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spolocností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spolocnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu. Vlastnými prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy spolocnosti Sernam sa myslí súbor cestných prostriedkov, a síce vozidlá cestnej dopravy spolocnosti Sernam v úplnom vlastníctve alebo... kúpené na lízing/prenajaté; Spolocnosti, ktoré prevezmú cinnosti v cestnej doprave spolocnosti Sernam budú musiet zabezpecit celú sluzbu cestnej prepravy za pomoci svojich vlastných zdrojov. 2. V prípade, ze spolocnost Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spolocnosti, ktorá nemá právny vztah so spolocnostou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatnujú. Clánok 4 Kazdý ciastocný alebo celkový predaj spolocnosti Sernam sa musí vykonat za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného vsetkým jej konkurentom. Za týchto podmienok pripadne spolocnosti Sernam, ak bude nadalej existovat, úhrada pomoci 41 miliónov EUR. ..." 4. O prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku na spolocnost Financičre Sernam a o udalostiach, ktoré po nom nasledovali 15 V nadväznosti na rozhodnutie Sernam 2 francúzske orgány 24. novembra 2004 navstívili Komisiu a oficiálnym listom z 21. decembra 2004 ju informovali, ze sa rozhodli predat aktíva spolocnosti Sernam vcelku v súlade s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 16 Zalobkyna uskutocnila s pomocou banky (dalej len "banka X") verejnú sútaz. Bolo kontaktovaných 34 skupín. 17 Podla francúzskych orgánov hospodárska situácia spolocnosti Sernam neumoznila získat návrhy s kladným ocenením. Vo vsetkých ponukách odovzdaných v rámci tejto verejnej sútaze bola navrhnutá výrazne záporná hodnota: - uchádzac c. 1 (predbezná ponuka): - 120 miliónov eur, - uchádzac c. 2 (predbezná ponuka): - 90,4 milióna eur, - uchádzac c. 3 (predbezná ponuka): - 90,4 milióna eur, - uchádzac c. 4 (nezáväzná ponuka v druhom kole): - 65,2 milióna eur, - uchádzac c. 5 (nezáväzná ponuka v druhom kole): - 56,4 milióna eur. 18 Nebola predlozená ziadna záväzná ponuka. Dvaja úcastníci sútaze, a to uchádzac c. 4 a uchádzac c. 5, pricom tento posledný uvedený uchádzac bol spojený s vedením spolocnosti Sernam, vsak po skoncení druhého kola prejavili vázny záujem. Bolo prijaté rozhodnutie, ze v diskusiách sa bude pokracovat jedine s konzorciom tvoreným uchádzacom c. 5 spojeným s vedením spolocnosti Sernam (dalej len "konzorcium"). 19 Uchádzac c. 5 napokon zalobkyni 15. júna 2005 ústne oznámil, ze do 30. júna 2005 nie je schopný predlozit - a to ani podmienecnú - ponuku na prevzatie aktív. 20 Vedenie spolocnosti Sernam sa teda rozhodlo predlozit prostredníctvom spolocnosti, ktorá sa este len mala zalozit a ktorá sa nazývala najprv Bidco a potom Financičre Sernam, samostatnú ponuku na prevzatie aktív, ktorá bola zalobkyni predlozená 30. júna 2005 a v podstate v ten istý den odsúhlasená generálnym riaditelstvom zalobkyne. 21 Protokol o dohode, ktorá bola uzavretá medzi zalobkynou, spolocnostou Sernam, spolocnostou SAS Sernam Xpress (jedna z 10 dcérskych spolocností v 100 % vlastníctve spolocnosti Sernam, zalozená v roku 2002, dalej len "Sernam Xpress") a vrcholovým manazmentom budúcej spolocnosti Financičre Sernam, bol podpísaný 21. júla 2005 (dalej len "protokol o dohode z 21. júla 2005"). 22 Proces prevodu sa uskutocnil v styroch etapách: - zalobkyna rekapitalizovala svoju dcérsku spolocnost Sernam, ktorej bola 100 % vlastníkom, vo výske 57 miliónov eur, - Sernam následne uskutocnila v prospech svojej dcérskej spolocnosti Sernam Xpress, ktorej bola 100 % vlastníkom, ciastkový vklad aktív (dalej len "vklad"), ktorý podliehal pravidlám rozdelenia uvedeným v clánkoch L 236-16 az L 236-21 francúzskeho obchodného zákonníka (code de commerce), za ktorý Sernam získala podiel v spolocnosti Sernam Xpress v menovitej hodnote 100 eur (odmena za ciastkový vklad aktív spocívala v odovzdaní cenných papierov). Tento vklad zahrnal vsetky aktíva, vrátane rekapitalizácie vo výske 57 miliónov eur, a pasíva spolocnosti Sernam, s výnimkou urcitých financných pasív v celkovej výske 38,5 milióna eur (dalej len "financné pasíva"), ktoré zahrnali: - dlh súvisiaci s úcastníckou pôzickou, ktorú si Sernam vzala od skupiny SNCF 21. decembra 2001, - aktíva a pasíva spojené s vypovedaním zmluvy "IBM - GPS", - vzápätí po uskutocnení vkladu Sernam Xpress pristúpila k zvýseniu základného imania spolocnosti o 2 milióny eur, ktoré bolo v plnom rozsahu upísané zalobkynou. Po tejto transakcii zalobkyna vlastnila väcsinu podielov v spolocnosti Sernam Xpress, - Sernam a zalobkyna následne predali spolocnosti Financičre Sernam vsetky svoje podiely v spolocnosti Sernam Xpress za cenu vo výske dvoch miliónov eur, ktorá predstavovala celé základné imanie spolocnosti Sernam Xpress. 23 Okrem toho bol stanovený mechanizmus zvýsenia ceny v prípade neskorsieho úplného alebo ciastkového prevodu základného imania alebo aktív prevádzanej spolocnosti na tretiu osobu a zrusujúca dolozka v prípade zamietavého rozhodnutia Komisie do piatich rokov po uzatvorení protokolu o dohode z 21. júla 2005. 24 Pri tomto prevode zalobkyna tiez poskytla záruky. 25 Zmluva o ciastkovom vklade aktív medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress je datovaná 14. septembra 2005. Financičre Sernam bola zapísaná do obchodného registra 14. októbra 2005. 26 Jednotlivé transakcie pri procese prevodu opísané v bode 22 vyssie sa uskutocnili v ten istý den, 17. októbra 2005, ktorý sa oznacuje ako den "uzávierky". 27 Sernam zanikla na základe súdnej likvidácie 15. decembra 2005. Suma 41 miliónov eur, ktorá sa mala zaplatit zalobkyni na základe rozhodnutia Sernam 2, bola vykázaná v pasívach vzniknutých v súvislosti s touto likvidáciou, tak ako financné pasíva vo výske 38,5 milióna eur vylúcené z vkladu (pozri bod 22 druhú zarázku vyssie). 28 V roku 2006 získal urcitý investicný fond 51,8 % podiel na základnom imaní spolocnosti Sernam Xpress. 29 V máji 2011 uskutocnila Sernam Xpress vklad ochrannej známky Sernam do svojej prevádzkovej dcérskej spolocnosti Sernam Services. 30 Dna 30. júna 2011 bola Sernam Xpress zrusená a Financičre Sernam ako jej jediný spolocník získala jej majetok (tzv. transakcia "univerzálneho prevodu majetku"). 31 Skupinu Sernam ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia tvorili Financičre Sernam a dcérske spolocnosti bývalej spolocnosti Sernam Xpress: Sernam Services a Aster (predtým nazývaná Sernam Transport Route). 32 Dna 31. januára 2012 sa zacalo konkurzné konanie voci spolocnostiam Financičre Sernam a Sernam Services. Dna 3. februára 2012 dcérska spolocnost Aster vstúpila do súdnej likvidácie s docasným pokracovaním v cinnosti. 33 Kedze ustanovený konkurzný správca sa domnieval, ze plán pokracovania cinnosti spolocnosti Sernam nie je uskutocnitelný, zacal hladat záujemcov o jej odkúpenie. 5. O konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia 34 Uz 24. júna 2005 sa prvý stazovatel (dalej len "prvý stazovatel") Komisii stazoval na nesprávne uplatnovanie rozhodnutia Sernam 2. 35 Dna 22. februára 2006 podal prvý stazovatel zalobu na necinnost proti Komisii. 36 Listami z 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 podala na Komisiu staznost aj druhá zainteresovaná strana (dalej len "druhý stazovatel"). 37 Obidvaja stazovatelia sa v podstate domnievali, ze rozhodnutie Sernam 2 sa nesprávne uplatnovalo. 38 Komisia rozhodnutím zo 16. júla 2008, nazvaným "Státna pomoc - Francúzsko - Státna pomoc C 37/08 - Uplatnovanie rozhodnutia vo veci Sernam 2 - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom [108 ods. 2 ZFEÚ]" (Ú. v. EÚ C 4, 2009, s. 5, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"), zacala konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 39 Dna 29. apríla 2009 Súd prvého stupna zastavil konanie o zalobe na necinnost, ktorú podal prvý stazovatel proti Komisii (uznesenie z 29. apríla 2009, HALTE/Komisia, T-58/06, EU:T:2009:125). 40 Dna 9. marca 2012 prijala Komisia rozhodnutie 2012/398/EÚ o státnej pomoci SA. 12522 (C 37/08) - Francúzsko - Uplatnovanie rozhodnutia "Sernam 2" (Ú. v. EÚ L 195, s. 19, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bolo dorucené francúzskym orgánom 10. marca 2012. Francúzske orgány ho dorucili zalobkyni 26. marca 2012. 6. Napadnuté rozhodnutie 41 Komisia na úvod uviedla, ze sa zacalo konanie podla clánku 16 nariadenia c. 659/1999, pretoze Komisia mala informácie, ze Francúzska republika zneuzila pomoc schválenú rozhodnutím Sernam 2 za urcitých podmienok, a to po zneuzití pomoci schválenej rozhodnutím Sernam 1 takisto za urcitých podmienok. O zneuzití státnej pomoci povolenej rozhodnutím Sernam 2 42 Komisia sa domnievala, ze vzhladom na to, ze francúzske orgány potvrdili, ze podmienky uvedené v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 neboli dodrzané, mohla sa obmedzit na kontrolu toho, ci Francúzska republika dodrzala podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 43 Komisia konstatovala, ze neboli dodrzané viaceré poziadavky stanovené clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 44 Po prvé Komisia v bode 3.2.1 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod cinností sa 30. júna 2005 neuskutocnil. 45 Po druhé Komisia v bode 3.2.2 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze vzhladom na to, ze cena bola záporná, uskutocnený prevod cinnosti nepredstavoval predaj a z toho istého dôvodu nebol dodrzaný clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 46 Po tretie Komisia v bode 3.2.3 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod cinnosti nepredstavoval predaj aktív, ale prevod celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív), kedze na jednej strane prevod pozostával z prevodu aktív aj pasív vcelku v rámci skupiny a z následného predaja akcií (share deal) dcérskej spolocnosti, ktorá ich prijala (odôvodnenia 108 az 112 napadnutého rozhodnutia) a na druhej strane prevod sa neobmedzil na aktíva, ale zahrnal celú spolocnost Sernam (aktíva aj pasíva) (odôvodnenia 113 az 116 napadnutého rozhodnutia). 47 Po stvrté Komisia v bode 3.2.4 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prevod sa neobmedzil na aktíva, ktoré vlastnila Sernam v case prijatia rozhodnutia Sernam 2, ale ze rekapitalizácia v netto sume 57 miliónov eur predstavovala pripocítanie aktív, ktoré v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebolo povolené. 48 Po piate Komisia v bode 3.2.5 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prevod cinností sa neuskutocnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu. 49 Po sieste Komisia v bode 3.2.6 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze úcel predaja aktív nebol splnený. 50 Komisia na záver konstatovala, ze clánok 3 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodrzaný, a preto bola pomoc vo výske 503 miliónov eur zneuzitá. 51 Komisia konstatovala, ze vzhladom na to, ze pomoc vo výske 503 miliónov eur bola pouzitá príjemcom v rozpore s rozhodnutím Sernam 2, nie je zlucitelná s vnútorným trhom na základe rozhodnutia Sernam 2. Komisia uviedla, ze vzhladom na to, ze Francúzska republika neuviedla ziadny dôvod zlucitelnosti, táto pomoc nie je zlucitelná a musí sa vymôct spolu s úrokmi pocítanými od dátumu, ked bola poskytnutá, od spolocnosti Financičre Sernam a od jej dcérskych spolocností, najmä Sernam Services a Aster, ktoré podla Komisie pokracovali vo svojej hospodárskej cinnosti, na ktorú bola poskytnutá podpora a ktorú kedysi vykonávala Sernam a potom Sernam Xpress (ktorej majetok pohltila Financičre Sernam v dôsledku univerzálneho prevodu majetku z 30. júna 2011). O vymození pomoci vo výske 41 miliónov eur 52 Komisia v odôvodneniach 132 az 151 napadnutého rozhodnutia overila, ci Francúzska republika správne vymohla pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, tak, ze ju vykázala v pasívach spolocnosti Sernam pri jej likvidácii, a ci bolo vzhladom na judikatúru Únie v oblasti vymáhania pomoci potrebné rozsírit vrátenie pomoci na spolocnost Financičre Sernam a na jej dcérske spolocnosti Sernam Services a Aster. Komisia poukázala najmä na rozsudky z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia (C-399/00 a C-328/99, Zb., dalej len "rozsudok Seleco", EU:C:2003:252), z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia (C-277/00, Zb., dalej len "rozsudok SMI", EU:C:2004:238), a z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T-324/00, Zb., dalej len "rozsudok CDA", EU:T:2005:364). 53 Po prvé v odôvodneniach 144 az 148 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Sernam Xpress mal za následok, ze Sernam Xpress si zachovala skutocný prospech z konkurencnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou, kedze medzi oboma spolocnostami existovala hospodárska kontinuita, a ze tento prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Sernam Xpress zodpovedal obídeniu príkazu na vrátenie pomoci spolocnostou Sernam. 54 Po druhé Komisia v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze podla judikatúry skutocnost, ze akcionár predá tretej osobe akcie spolocnosti, ktorej bola poskytnutá neoprávnená pomoc, nemá vplyv na platnost povinnosti vymáhania pomoci od spolocnosti, ktorá bola jej príjemcom. V prejednávanom prípade preto Sernam Xpress mala povinnost vrátit 41 miliónov eur aj po predaji jej akcií spolocnosti Financičre Sernam. 55 Po tretie Komisia v odôvodnení 150 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze fúzia medzi spolocnostami Sernam Xpress a Financičre Sernam z 30. júna 2011 mala za následok prevod prospechu z pomoci vo výske 41 miliónov eur, a teda aj povinnosti vrátenia pomoci na spolocnost Financičre Sernam a na jej dcérske spolocnosti, najmä Sernam Services a Aster, ktoré pokracovali v cinnosti spolocností Sernam a Sernam Xpress. O novej pomoci poskytnutej spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam 56 Komisia konstatovala, ze opatrenia upravené v protokole o dohode z 21. júla 2005 predstavovali novú státnu pomoc. Týmito opatreniami sú rekapitalizácia spolocnosti Sernam zalobkynou v netto sume 57 miliónov eur, odpísanie dvoch pohladávok zalobkyne voci spolocnosti Sernam v celkovej výske 38,5 milióna eur a styri záruky zalobkyne poskytnuté spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam. 57 Komisia najprv v odôvodneniach 154 az 158 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla neuplatnit pri kvalifikácii týchto opatrení z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. 58 V prvom rade v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v situácii vymáhania pomoci nie je opodstatnené uplatnit kritérium súkromného investora. 59 V druhom rade Komisia v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol predaj aktív ekvivalentom kompenzacných opatrení, ktoré ukladá clánok 3 ods. 1 tohto rozhodnutia. Podla bodu 40 usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o záchrane a restrukturalizácii") pritom nie je mozné povazovat prevod stratovej cinnosti za kompenzacné opatrenie. Komisia uviedla, ze záporná cena ukazuje, ze ide prevod stratovej cinnosti, ktorý nemôze byt ekvivalentom kompenzacného opatrenia, a ze v tomto prípade záporná cena zodpovedá prevádzkovej pomoci podniku, ktorá je uz svojou povahou neschopná zmiernit narusenie hospodárskej sútaze. 60 Pokial ide o kvalifikáciu státnej pomoci, Komisia v odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze opatrenia pomoci boli poskytnuté zo zdrojov verejného podniku, ktorým je zalobkyna. Vzhladom na to, ze zalobkyna je spolocnost podla verejného práva (EPIC) podliehajúca velmi podrobnému dohladu zo strany státu, výhodu tiez poskytol stát. Kedze Sernam Xpress a Financičre Sernam pôsobili v cestnej doprave, ktorá je otvorená hospodárskej sútazi v rámci Únie, výhoda mohla spôsobit narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Komisia poukázala na to, ze nie je potrebné rozlisovat výhody poskytnuté spolocnostiam Sernam Xpress a Financičre Sernam, lebo tieto dve spolocnosti sa zlúcili. 61 Kedze Francúzska republika neuviedla dôvody zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom, hoci niesla dôkazné bremeno, Komisia na základe toho dospela k záveru, ze táto pomoc je nezlucitelná s vnútorným trhom a musí sa vrátit spolu s úrokmi. 62 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 1. Státna pomoc vo výske 503 mil. EUR, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] spolocnosti Sernam SCS (ktorá sa stala spolocnostou [Sernam]) a ktorú schválila Komisia [rozhodnutím Sernam 2], bola zneuzitá. Je nezlucitelná s vnútorným trhom. Táto pomoc bola poskytnutá aj spolocnosti Sernam Xpress a spolocnosti Financičre Sernam a jej dcérskym spolocnostiam, Sernam Services a Aster. 2. Státna pomoc vo výske 41 mil. EUR, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] spolocnosti Sernam SCS a ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, bola poskytnutá aj spolocnosti Sernam Xpress a spolocnosti Financičre Sernam a jej dcérskym spolocnostiam, najmä Sernam Services a Aster. 3. Rekapitalizácia spolocnosti [Sernam] spolocnostou SNCF vo výske 57 mil. EUR, odpísanie pohladávok SNCF voci spolocnosti [Sernam] vo výske 38,5 mil. EUR a záruky poskytnuté spolocnostou SNCF pri prevode cinností spolocnosti [Sernam] na Financičre Sernam, s výnimkou záruky poskytnutej zelezniciarom, predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Clánok 2 1. [Francúzska republika] je povinn[á] vymôct pomoc uvedenú v clánku 1 od spolocnosti Financičre Sernam a jej dcérskych spolocností Sernam Services a Aster. 2. Zo súm, ktoré sa majú vrátit, plynú úroky odo dna, ked boli poskytnuté príjemcovi, az do ich skutocného vrátenia. 3. Úroky sa vypocítajú ako zlozený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci poskytnutej v rámci opatrení uvedených v clánku 1 je bezodkladné a úcinné. 2. [Francúzska republika] zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia. 3. V rámci vykonania tohto nariadenia [rozhodnutia - neoficiálny preklad] môze [Francúzska republika] zohladnit prípadné sumy uz vrátené [vymozené - neoficiálny preklad] spolocnostou SNCF v nadväznosti na likvidáciu spolocnosti [Sernam] za podmienok uvedených vyssie v texte. Clánok 4 1. [Francúzska republika] do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predlozí Komisii tieto informácie: a) dátumy, ked bola pomoc v rámci jednotlivých opatrení poskytnutá príjemcovi, celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú príjemca musí vrátit za kazdé z opatrení pomoci; b) podrobný opis uz prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím; c) dokumenty, ktoré dokazujú, ze príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátit. 2. [Francúzska republika] bude Komisiu informovat o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, az do úplného vrátenia pomoci uvedenej v clánku 1. [Francúzska republika] na poziadanie Komisie bezodkladne poskytne vsetky informácie o opatreniach, ktoré sa uz prijali a ktoré sa plánujú prijat na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokov, ktoré príjemca uz vrátil. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." 7. O skutocnostiach, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia 63 Po prijatí napadnutého rozhodnutia francúzske orgány 23. marca 2012 poziadali Komisiu, aby potvrdila, ze povinnost vrátit státnu pomoc, ktorá bola ulozená spolocnostiam skupiny Sernam v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, sa nebude vztahovat aj na spolocnosti skupiny Geodis (patriacej do skupiny zalobkyne) a skupiny BMV v prípade, ak tieto skupiny prevezmú cast aktív spolocností Sernam v rámci konkurzného konania voci týmto spolocnostiam. 64 Komisia vo svojom rozhodnutí zo 4. apríla 2012 o státnej pomoci SA. 34547 (2012/N) - Francúzsko - Prevzatie aktív skupiny Sernam v rámci konkurzného konania voci tejto skupine (dalej len "rozhodnutie Sernam 4") dospela k záveru, ze neexistuje hospodárska kontinuita medzi skupinou Sernam a nadobúdatelmi casti aktív tejto skupiny, skupiny Geodis a BMV, a ze nie je potrebné rozsírit vymáhanie pomoci, ktorá bola v napadnutom rozhodnutí vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom, na skupiny Geodis a BMV. 65 Dna 13. apríla 2012 sa zacala súdna likvidácia spolocností Financičre Sernam a Sernam Services. V ten istý den Geodis predlozila ponuku a Tribunal de commerce de Nanterre (Obchodný súd v Nanterre, Francúzsko) ju oznacil za nadobúdatela aktív skupiny Sernam. Konanie a návrhy úcastníkov konania 66 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júna 2012 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 67 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 18. októbra 2012 Francúzska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobkyne. Uznesením z 26. novembra 2012 predseda siestej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. Francúzska republika predlozila 11. februára 2013 vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 68 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 14. februára 2013 zalobkyna poziadala o zalozenie nového návrhu na vykonanie dôkazu do spisu. Predseda siestej komory zalozil tento nový návrh na vykonanie dôkazu do spisu 26. februára 2013. Komisia predlozila pripomienky k tomuto novému dôkazu 14. marca 2013. Francúzska republika oznámila, ze nepredlozí pripomienky. 69 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k siedmej komore, ktorej bola prejednávaná vec z tohto dôvodu 23. septembra 2013 pridelená. 70 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 25. novembra 2013 Mory SA, Mory Team a Superga Invest podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania v prejednávanej veci na podporu návrhov Komisie. 71 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 29. januára 2014 zalobkyna poziadala o dôverné zaobchádzanie s urcitými castami a pasázami podaní v prípade, ak sa výnimocne vyhovie ziadosti subjektov, ktoré podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, o sprístupnenie vsetkých castí podaní. Zalobkyna na tento úcel predlozila nedôvernú verziu predmetných podaní. 72 Uznesením z 23. mája 2014 predseda siedmej komory Vseobecného súdu povolil vstup spolocností Mory a Mory Team ako vedlajsích úcastníkov do konania na základe clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 a zamietol návrh spolocnosti Superga Invest na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Rozhodnutie o ziadosti zalobkyne o dôverné zaobchádzanie bolo odlozené na neskôr. 73 Vseobecný súd listom z 23. októbra 2014 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 písomne polozil zalobkyni, Komisii a Francúzskej republike urcité otázky, pricom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali, a vyzval zalobkynu a Komisiu, aby predlozili urcité dokumenty. Títo úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 74 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 17. novembra 2014 zalobkyna poziadala o zalozenie druhého nového návrhu na vykonanie dôkazu do spisu. Predseda siedmej komory Vseobecného súdu ho zalozil do spisu 21. novembra 2014, pricom vyzval Komisiu a Francúzsku republiku, aby v tejto súvislosti predniesli na pojednávaní pripomienky. 75 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 27. novembra 2014 zalobkyna predlozila pripomienky k odpovediam na otázky predlozeným Komisiou. Predseda siedmej komory Vseobecného súdu rozhodnutím z 3. decembra 2014 rozhodol, ze tento list nezalozí do spisu. 76 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 12. februára 2015. 77 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 78 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za neprípustnú a subsidiárne za nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 79 Mory a Mory Team navrhujú, aby Vseobecný súd zamietol zalobu ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú. Právny stav 80 Na podporu svojho návrhu na zrusenie zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení jej práva na obranu, kedze Komisia zaujala v napadnutom rozhodnutí stanovisko k neuplatnitelnosti kritéria súkromného investora na prejednávaný prípad, ktoré nebolo uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. V tejto súvislosti Francúzska republika tvrdí, ze doslo aj k poruseniu jej práva na obranu, a to z tých istých dôvodov. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti dodrzat primeranú lehotu a zásady právnej istoty. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze pri prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Piaty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze povinnost vrátit státnu pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlucitelnú, bola prevedená na spolocnost Financičre Sernam a na jej dcérske spolocnosti. Siesty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 predstavovali novú státnu pomoc v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam. 81 Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné najprv preskúmat posledné tri zalobné dôvody a následne prvé tri zalobné dôvody, ktoré sa týkajú porusení vseobecných zásad práva Únie, kedze mnohé otázky, ktoré tieto prvé tri zalobné dôvody vyvolávajú, závisia od posúdenia stvrtého, piateho a siesteho zalobného dôvodu. 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze pri prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 82 Stvrtý zalobný dôvod zalobkyne sa delí na sest castí. Prvá cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 97 a 98 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze k prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku nedoslo 30. júna 2005. Druhá cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 99 az 102 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj. Tretia cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 103 az 116 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze daná transakcia predstavovala prevod "celej" spolocnosti Sernam. Stvrtá cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod sa neobmedzil na aktíva spolocnosti Sernam, ale zvýsil sa o 59 miliónov eur (resp. o netto sumu 57 miliónov eur). Piata cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku sa neuskutocnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu. Siesta cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 121 az 123 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze úcel predaja aktív nebol splnený. 83 Pokial ide o zneuzitie pomoci, zo znenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení s clánkom 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 a clánkom 16 toho istého nariadenia vyplýva, ze je v zásade povinnostou Komisie, aby preukázala, ze vsetky prípady pomoci, ktoré predtým schválila na základe skorsieho rozhodnutia, alebo niektoré z nich, boli príjemcom zneuzité. Pokial sa to totiz nepreukáze, musí sa táto pomoc povazovat za pomoc, na ktorú sa vztahuje jej skorsie rozhodnutie o schválení (rozsudok z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb., EU:T:2005:166, bod 86). O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 97 a 98 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze k prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku nedoslo 30. júna 2005 84 Po prvé zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia skreslila znenie rozhodnutia Sernam 2 tým, ze konstatovala, ze "prevod cinností spolocnosti [Sernam] na spolocnost Financičre Sernam sa neuskutocnil najneskôr 30. júna 2005, ako to vsak vyzadovala podmienka stanovená v rozhodnutí Sernam 2". Zalobkyna tvrdí, ze v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol spomenutý len "predaj", a nie "prevod" cinností v pravom zmysle slova. Po druhé zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodnení 97 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prijatie záväznej ponuky spolocnosti Financičre Sernam vedením spolocnosti SNCF 30. júna 2005 vzhladom na francúzske právo nepostacovalo na uzavretie zmluvy o predaji. Podla názoru zalobkyne vo francúzskom práve dohoda o veci a cene medzi predávajúcim a kupujúcim - bez ohladu na jej právnu formu - umoznuje uzavriet neodvolatelnú zmluvu o predaji, a to aj v prípade, ak este nedoslo k dodaniu veci ani zaplateniu ceny. 85 V bodoch 97 a 98 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze 30. júna 2005 vedenie zalobkyne v podstate iba prijalo záväznú ponuku spolocnosti Financičre Sernam. Konstatovala, ze protokol o dohode, ktorým sa vsetky strany zaviazali uskutocnit transakciu, vsak bol podpísaný az 21. júla 2005 a jednotlivé prevodné transakcie sa vykonali az 17. októbra 2005. Komisia na základe toho usúdila, ze prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Financičre Sernam sa neuskutocnil najneskôr 30. júna 2005, ako to vsak vyzadovala podmienka stanovená v rozhodnutí Sernam 2, a ze uz len tento jediný dôvod stací na vyvodenie záveru, ze Francúzska republika zneuzila pomoc podmienecne schválenú rozhodnutím Sernam 2. 86 V súlade s ustálenou judikatúrou treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb., EU:C:1983:335, bod 12, a z 21. februára 2013, RVS Levensverzekeringen, C-243/11, Zb., EU:C:2013:85, bod 23). 87 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze výrok aktu nemozno oddelit od jeho odôvodnenia, v dôsledku coho sa v prípade potreby musí výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb., EU:C:1997:241, bod 21). 88 Pokial ide o prvé tvrdenie zalobkyne, ze Komisia skreslila znenie rozhodnutia Sernam 2, je potrebné poukázat na to, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa týka prípadu, ze Sernam "predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005". 89 Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 spresnuje, ze "naopak, keby spolocnost Sernam musela predat svoje aktíva vcelku, Komisia pripomína, ze [obe podmienky stanovené v clánku 3 ods. 1], ktoré sa vztahujú na restrukturalizáciu spolocnosti, sa nebudú uplatnovat za predpokladu, ze [kedze - neoficiálny preklad] spolocnost Sernam uz nebude fungovat vo svojej súcasnej právnej forme a uvolní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého úcastníka (ktorý bude môct de facto pokracovat vo svojich cinnostiach s aktívami spolocnosti Sernam)". 90 Ako teda zdôraznuje Komisia, okamihom, ktorý sa mal vziat do úvahy pri posudzovaní otázky, ci doslo k predaju, bol v prejednávanom prípade nevyhnutne okamih skutocného prevodu aktív, kedze cielom clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s odôvodnením 217 tohto rozhodnutia bolo zaviazat spolocnost Sernam, aby sa zbavila vsetkých svojich aktív a uvolnila svoje podiely na trhu. Opacný formalistický výklad clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 by bránil jeho úcinnosti a spôsobil by riziko, ze k skutocnému prevodu aktív by doslo ovela neskôr ako k uzavretiu zmluvy o "predaji" v právnom zmysle tohto pojmu. 91 Preto stací uviest, ze Komisia oprávnene konstatovala, ze jednotlivé prevodné transakcie boli vykonané az 17. októbra 2005, ktorý sa oznacuje ako den "uzávierky", a teda ze konecný termín 30. júna 2005 stanovený clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodrzaný. 92 Je teda potrebné poukázat na to, ze druhé tvrdenie zalobkyne týkajúce sa presného okamihu, v ktorom doslo k uzavretiu zmluvy o "predaji" vzhladom na francúzske právo, je neúcinné. 93 Preto treba prvú cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 99 az 102 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj 94 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, kedze v odôvodneniach 99 az 102 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze doslo k poruseniu clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, lebo zmluva uzavretá medzi zalobkynou a spolocnostou Financičre Sernam nepredstavovala predaj, kedze cena bola záporná. 95 Odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyna tiez napáda, sa týka inej otázky, nez o akú ide v odôvodneniach 99 az 102 uvedeného rozhodnutia, lebo jeho predmetom je rozdelenie transakcie na dve etapy (vklad spolocnosti Sernam do spolocnosti Sernam Xpress, po ktorom nasledoval prevod akcií spolocnosti Sernam Xpress na spolocnost Financičre Sernam) a skutocnost, ze Komisia v podstate odmietla uznat, ze tieto jednotlivé transakcie posudzované ako celok sa majú povazovat za rovnocenné predaju "aktív vcelku". Kedze odôvodnenie 124 vyvoláva tvrdenia podobné tým, ktoré sa týkajú odôvodnení 108 az 112 napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd zastáva názor, ze je potrebné preskúmat spolocne tvrdenia zalobkyne uvedené voci týmto jednotlivým odôvodneniam v rámci tretej casti tohto zalobného dôvodu (pozri body 140 az 149 nizsie). 96 V odôvodneniach 99 a 100 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze "predaj" spocíva v prevode vlastníctva k tovaru za úhradu ceny, pricom táto cena musí byt kladná, a ze transakcia, ktorou osoba, ktorá chce previest vlastníctvo k jednému tovaru alebo k viacerým tovarom, poskytne peniaze urcitej osobe, ktorá tovar prevezme, nie je predajom, ale odlisným druhom zmluvy. V odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze v tomto prípade zalobkyna zaplatila 59 miliónov eur prostredníctvom rekapitalizácie spolocnosti Sernam za 57 miliónov eur a spolocnosti Sernam Xpress za 2 milióny eur a poskytla spolocnosti Financičre Sernam rôzne záruky. Komisia konstatovala, ze úhrada 2 miliónov eur spolocnostou Financičre Sernam v prospech zalobkyne a spolocnosti Sernam neutralizuje rekapitalizáciu spolocnosti Sernam Xpress, ale nie ostatné prvky transakcie. Komisia na základe toho v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze zmluva uzatvorená medzi zalobkynou a spolocnostou Financičre Sernam nepredstavuje predaj a ze uz aj z tohto dôvodu nebol clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 dodrzaný. 97 V tejto súvislosti zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, uvádza v podstate tri tvrdenia. 98 Po prvé tvrdí, ze vzhladom na to, ze v rozhodnutí Sernam 2 bol pouzitý vseobecný pojem "predaj", typ uzavretej zmluvy bol nepodstatný, kedze transakcia mala ocakávaný úcinok, a to prevod vlastníctva aktív spolocnosti Sernam vcelku na tretí subjekt, ktorý je nezávislý od zalobkyne. Po druhé zalobkyna uvádza, ze práve vzhladom na poziadavky francúzskeho práva, ako je zákaz predaja za zápornú cenu, bola nútená uskutocnit transakciu tak, ako ju uskutocnila, a najprv rekapitalizovat spolocnost Sernam, ale ze záporná cena je napriek tomu trhovou cenou, co je jediná podmienka stanovená v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Po tretie zalobkyna a Francúzska republika poukazujú na predchádzajúce rozhodnutia, ktoré svedcia o tom, ze Komisia vo svojej rozhodovacej praxi uznala oznacenie "predaj" v prípade prevodu aktív alebo akcií uskutocneného za zápornú cenu. 99 Komisia popiera tieto tvrdenia a po prvé uvádza, ze zalobkyna implicitne uznáva, ze transakcia nie je predajom v zmysle clánku 1582 francúzskeho obcianskeho zákonníka (code civil), kedze prijala opatrenia s cielom obíst zákaz predaja za zápornú cenu, ktorý platí vo francúzskom práve. Po druhé Komisia zastáva názor, ze prevod cinností za zápornú cenu nemá rovnaký ekonomický úcinok ako predaj aktív za kladnú cenu, kedze v prvom uvedenom prípade sa hospodárskemu subjektu zaplatí za to, aby udrzal pri zivote cinnost a podnik, ktoré by mali zaniknút, a v druhom uvedenom prípade sa majetok, ktorý má skutocnú kladnú hodnotu, prevedie, aby sa vyuzíval ekonomicky racionálnym spôsobom. Táto skutocnost má podla Komisie zásadný význam, a to najmä vzhladom na poziadavky právnej úpravy pomoci a na úcel rozhodnutia Sernam 2. Po tretie Komisia pripomína, ze podla ustálenej judikatúry sa rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa iných vecí nemôze dotknút platnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa môze posúdit iba z hladiska objektívnych pravidiel Zmluvy. Dalej v podstate tvrdí, ze rozhodnutia, na ktoré Francúzska republika a zalobkyna poukazujú, nie sú uplatnitelné v prejednávanom prípade, a to najmä preto, lebo boli vydané po uskutocnení transakcie, a preto, lebo islo o predaj akcií, zatial co v prejednávanom prípade zvolený postup spocíval v predaji aktív. 100 V prvom rade treba poznamenat, ze na základe doslovného výkladu clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 sa vyzadoval "predaj aktív" spolocnosti Sernam "vcelku" a ze jedinou poziadavkou týkajúcou sa ceny bola poziadavka trhovej ceny pri dodrzaní transparentného a otvoreného postupu. 101 Ako vyplýva z bodu 86 vyssie, pri výklade rozhodnutia Sernam 2 treba zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované ekonomickou úpravou, ktorej je súcastou. 102 Komisia teda nemôze len na základe právnych pojmov alebo institútov dospiet k záveru, ze neboli dodrzané podmienky zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu stanovené v jednom z jej rozhodnutí. Navyse je potrebné poukázat na to, ze právny pojem predaj je pojmom, ktorý je specifický pre právny poriadok kazdého clenského státu. 103 Zalobkyna teda oprávnene zdôraznuje, ze právo státnej pomoci sa nezaoberá právnymi institútmi, prostredníctvom ktorých mozno uskutocnit transakcie, ale ich ekonomickou realitou. 104 Formalistické tvrdenia Komisie zalozené na francúzskom práve teda treba zamietnut. 105 V druhom rade je potrebné konstatovat, ze zalobkyna presvedcivo tvrdí, ze rekapitalizácia pred predajom je prostriedkom, ktorý umoznuje zabránit uplatneniu zákazu stanovit v zmluve o predaji zápornú cenu, ktorý platí vo francúzskom práve. 106 Otázka, aký je ekonomický úcinok tohto predaja za zápornú cenu v prejednávanom prípade, bude preskúmaná v súvislosti s tretou a siestou castou tohto zalobného dôvodu. 107 V tretom rade je potrebné zdôraznit, ze rozhodnutia citované zalobkynou a Francúzskou republikou svedcia o moznosti predat akcie podnikov za "záporné ceny", teda za predpokladu, ze ich predávajúci najprv rekapitalizuje (pozri najmä rozhodnutie z 13. júla 2009 o pomoci na restrukturalizáciu pre Combus AS a rozhodnutie z 28. augusta 2009 o státnej pomoci C 6/09 (ex N 663/08) týkajúce sa opatrení v prospech Austrian Airlines). 108 Je teda potrebné konstatovat, ze úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach 99 az 102 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých vzhladom na to, ze cena za prevod bola záporná, nedoslo k predaju a uz aj z tohto dôvodu nebol clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 dodrzaný, sú nesprávne. 109 Preto je potrebné vyhoviet druhej casti stvrtého zalobného dôvodu. O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 103 az 116 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze transakcia predstavovala prevod "celej" spolocnosti Sernam (aktív aj pasív) 110 Zalobkyna uvádza na podporu tretej casti dve výhrady. V prvom rade vytýka Komisii, ze v odôvodneniach 103 a 113 az 116 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod, ktorý uskutocnila zalobkyna, sa neobmedzil na aktíva, ale zahrnal celú spolocnost Sernam (aktíva aj pasíva), a ze aj z tohto dôvodu nebola dodrzaná podmienka týkajúca sa predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku stanovená v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. V druhom rade jej zalobkyna v podstate vytýka, ze v odôvodneniach 108 az 112 a 124 napadnutého rozhodnutia umelo rozdelila predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku na dve samostatné transakcie - prvú transakciu tvorenú ciastkovým vkladom aktív spolocnosti Sernam do spolocnosti Sernam Xpress a druhú transakciu spocívajúcu v predaji akcií spolocnosti Sernam Xpress spolocnosti Financičre Sernam -, hoci v skutocnosti ide o jedinú transakciu, ktorá je úplne súbezná a neoddelitelná, uskutocnenú v "jedinom okamihu" tým istým aktom s jediným cielom, ktorým bolo predat aktíva spolocnosti Sernam vcelku spolocnosti Financičre Sernam. O prvej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia v odôvodneniach 103 a 113 az 116 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze prevod, ktorý uskutocnila zalobkyna, sa neobmedzil na aktíva, ale zahrnal celú spolocnost Sernam (aktíva aj pasíva) 111 Zalobkyna uvádza v podstate tri tvrdenia. V prvom rade sa domnieva, ze Komisia podala nesprávny výklad clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, kedze v bode 103 napadnutého rozhodnutia vychádzala z predpokladu, ze predaj aktív vcelku sa musel týkat len aktív spolocnosti Sernam a nesmel sa týkat pasív. V druhom rade na základe poziadaviek vnútrostátneho práva vysvetluje, ze bolo potrebné previest aj urcité pasíva, najmä prevádzkové pasíva, a to len s cielom zabránit tomu, aby veritelia uplatnili svoje právo na námietky, ktoré stanovuje francúzske právo. V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze - v rozpore s tým, co Komisia uviedla v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia - sa prevod netýkal "celej" spolocnosti Sernam" (aktív aj pasív), co podla jej názoru potvrdzujú protichodné pasáze napadnutého rozhodnutia týkajúce sa presného vymedzenia predmetu prevodu. - O prvom tvrdení, podla ktorého Komisia podala nesprávny výklad clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, kedze vychádzala z predpokladu, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku sa musel týkat len aktív spolocnosti Sernam a nesmel sa týkat pasív 112 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze pojem predaj aktív vcelku logicky vyzadoval, aby sa predaj týkal vsetkých aktív spolocnosti Sernam a aby sa tieto aktíva predali "vcelku", teda aby sa vsetky spolu predali jednému nadobúdatelovi, ale ze z tohto pojmu nevyplývalo, ze sa nevyhnutne musia predat len tieto aktíva. 113 Z odôvodnenia 103 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "aj keby sa uznalo, ze prevod cinností spolocnosti [Sernam] na spolocnost Financičre Sernam predstavuje predaj, dodrzanie clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 predpokladá, ze tento predaj sa bude vztahovat iba na aktíva, a nie na celú spolocnost [Sernam] (aktíva aj pasíva)", a ze to "vyplýva... z odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2". V odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez vysvetlila, ze "v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2... sa jasne rozlisuje medzi predajom aktív na jednej strane a predajom celej spolocnosti [Sernam] (aktív aj pasív) na druhej strane". 114 V súlade s judikatúrou spomenutou v bode 87 vyssie výrok aktu nemozno oddelit od jeho odôvodnenia, v dôsledku coho sa v prípade potreby musí výrok vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu. 115 Dva alternatívne formulované odseky clánku 3 rozhodnutia Sernam 2 znejú: "1. S výhradou odseku 2 je potrebné dodrzat tieto podmienky: a) Spolocnost Sernam bude môct rozvíjat len svoje cinnosti prepravy tovaru zeleznicou podla koncepcie Expresného vlakového bloku, TBE)... b) Spolocnost Sernam zase bude musiet v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, integrálne nahradit svoje vlastné prostriedky a sluzby cestnej prepravy prostriedkami a sluzbami cestnej prepravy jednej alebo viacerých spolocností, ktoré sú právne a ekonomicky nezávislé od spolocnosti SNCF a ktoré sa vyberú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu... 2. V prípade, ze spolocnost Sernam predá svoje aktíva vcelku, a to do 30. júna 2005 v trhovej cene spolocnosti, ktorá nemá právny vztah so spolocnostou SNCF prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu, podmienky odseku 1 sa neuplatnujú." 116 Odôvodnenie 217 rozhodnutia Sernam 2 znie: "Komisia tiez pripomína, ze v prípade predaja celej spolocnosti Sernam (aktíva aj pasíva), ktorý plánujú francúzske úrady[,] sa musia v kazdom prípade uplatnit podmienky rozhodnutia (obnovenie aktivít cestnej prepravy spolocnosti Sernam inými spolocnostami a diverzifikácia aktivít spolocnosti Sernam na zeleznicnú dopravu). Naopak, keby spolocnost Sernam musela predat svoje aktíva vcelku, Komisia pripomína, ze tieto vyssie uvedené podmienky, ktoré sa vztahujú na restrukturalizáciu spolocnosti, sa nebudú uplatnovat[, kedze] spolocnost Sernam uz nebude fungovat vo svojej súcasnej právnej forme a uvolní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého úcastníka (ktorý bude môct de facto pokracovat vo svojich cinnostiach s aktívami spolocnosti Sernam)." 117 Z týchto formulácií vyplýva, ze v rozhodnutí Sernam 2 sa jednoznacne rozlisuje "predaj celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív)" a "predaj aktív" spolocnosti Sernam "vcelku". 118 Komisia teda oprávnene konstatovala, ze predaj aktív vcelku v zmysle clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, vykladaný z hladiska odôvodnenia 217 tohto rozhodnutia, sa musel týkat len aktív a nesmel sa týkat pasív. 119 Ak by sa toto ustanovenie vykladalo opacne, znamenalo by to popretie rozdielu, ktorý existuje medzi dvoma alternatívnymi podmienkami stanovenými v clánku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia Sernam 2 (a dvoma spôsobmi predaja uvedenými v odôvodnení 217 uvedeného rozhodnutia). Je totiz potrebné poukázat na to, ze v prípade, ak by sa mal predaj aktív vcelku vykladat tak, ze zahrna aj pasíva, bolo by nelogické a nekoherentné stanovit v odseku 1 a v odseku 2 clánku 3 rozhodnutia Sernam 2 odlisné podmienky. 120 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze ak by sa malo urcit, aká transakcia je protikladom predaja aktív vcelku, bol by to samostatný predaj aktív, a nie predaj "celej" spolocnosti Sernam (aktív aj pasív), ako to Komisia sama konstatovala vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky SMI, uz citovaný v bode 52 vyssie (EU:C:2004:238, body 68 a 70), a CDA, uz citovaný v bode 52 vyssie (EU:T:2005:364, bod 73). 121 Toto tvrdenie treba zamietnut, kedze rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa iných vecí sa nemôze dotknút platnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa môze posúdit iba z hladiska objektívnych pravidiel Zmluvy (rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C-138/09, Zb., EU:C:2010:291, bod 21). 122 V prejednávanom prípade treba podat výklad rozhodnutia Sernam 2 so zretelom na odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie so zretelom na stanovisko, ktoré Komisia zaujala v iných veciach. Treba pritom konstatovat, ze v rozhodnutí Sernam 2 sa vôbec nerozlisuje predaj aktív vcelku a samostatný predaj aktív. 123 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze ak si to Komisia zelala, mala v rozhodnutí Sernam 2 výslovne spresnit, ze predaj aktív vcelku vylucuje pasíva, a v tejto súvislosti na pojednávaní poukázala na neskorsie rozhodnutia prijaté vo veci nazývanej "polské lodenice", ktoré podrobnejsie upravovali stanovené podmienky - poukázala najmä na odôvodnenia 349, 350 a 354 rozhodnutia Komisie zo 6. novembra 2008 o státnej pomoci C 19/05 (ex N 203/05), ktorú Polsko poskytlo v prospech stetínskych lodeníc (Ú. v. EÚ L 5, 2010, s. 1), a na odôvodnenia 401 az 410 rozhodnutia Komisie zo 6. novembra 2008 o státnej pomoci C 17/05 (ex N 194/05 a PL 34/04), ktorú Polsko poskytlo v prospech lodeníc v Gdyni (Ú. v. EÚ L 33, 2010, s. 1). 124 Odhliadnuc od toho, ze rozhodnutie Sernam 2 je právoplatné a nemozno ho spochybnit v tomto konaní, z jeho odôvodnenia 217 vyplýva, ze rozhodnutie Sernam 2 vzhladom na to, ze podmienky spojené s predajom celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív) boli odlísené od podmienok spojených s predajom aktív spolocnosti Sernam vcelku, dostatocne jasne stanovovalo, ze predaj aktív vcelku vylucoval pasíva. V kazdom prípade, kedze Komisia je povinná vykonat individualizovanú analýzu konkrétnych okolností kazdej veci, nie je viazaná inými rozhodnutiami, a uz vôbec nie neskorsími rozhodnutiami. 125 Prvé tvrdenie preto treba zamietnut. - O druhom tvrdení zalozenom na tom, ze zalobkyna bola vzhladom na poziadavky vnútrostátneho práva nútená previest spolu s aktívami spolocnosti Sernam aj urcité pasíva (s výnimkou financných pasív) 126 Zalobkyna tvrdí, ze bola nútená previest spolu s aktívami spolocnosti Sernam aj prevádzkové pasíva, a to len s cielom zabránit tomu, aby veritelia uplatnili svoje právo na námietky, ktoré stanovuje francúzske právo. Uvádza, ze francúzske právo dovoluje veritelom uplatnit námietky voci vkladu alebo prevodu a dosiahnut bud okamzité uspokojenie svojich pohladávok, alebo poskytnutie záruk. Okrem toho v prípade zacatia neskorsieho konkurzného konania veritelia mohli napadnút úkony, ktorými sa zmensil majetok ich dlzníka a ku ktorým doslo pocas 18 mesiacov pred zacatím konkurzného konania. Podla zalobkyne by sa v prípade, ak by sa predali len aktíva spolocnosti Sernam, veritelia spolocnosti Sernam stali veritelmi spolocnosti, ktorá nemá nijaké aktíva a ktorá je velmi zadlzená, cím by stratili akékolvek vyhliadky na uspokojenie svojich pohladávok, a preto by s velkou pravdepodobnostou namietali voci tomu, aby sa previedli len aktíva spolocnosti Sernam vcelku, alebo - ak by súhlasili s tým, aby sa previedli len aktíva - celkom urcite by napadli tento prevod v rámci neskorsieho likvidacného konania. Podla zalobkyne z toho vyplynula potreba previest aj prevádzkové pasíva s cielom umoznit uskutocnenie prevodu aktív spolocnosti Sernam. 127 V tejto súvislosti - odhliadnuc od toho, ze zalobkyna nepreukázala, ze predajom samotných aktív by veritelia prisli o akúkolvek moznost uspokojenia svojich pohladávok, kedze týmto predajom by Sernam mala za normálnych okolností získat príjmy - je potrebné poukázat na to, ze tvrdenie tohto druhu, ktoré je zalozené na specifikách vnútrostátneho práva, vychádza z nesprávneho predpokladu, ze Komisia vyzadovala splnenie podmienok stanovených v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, hoci existovala moznost výberu jedného z dvoch odsekov clánku 3 tohto rozhodnutia. 128 Ako Komisia zdôraznuje vo svojom vyjadrení k zalobe, ak zalobkyna a clenský stát mali tazkosti s uplatnovaním clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 vzhladom na praktické prekázky alebo vzhladom na prekázky vyplývajúce z vnútrostátneho práva, mali viacero mozností, konkrétne mohli uplatnit podmienky stanovené v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, obrátit sa na Komisiu s cielom oznámit jej tieto tazkosti a prediskutovat prípadnú zmenu tejto podmienky v súlade s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii alebo pristúpit k vymáhaniu protiprávnej nezlucitelnej pomoci, v prípade potreby prostredníctvom likvidácie spolocnosti Sernam. 129 Zalobkyna sa teda nemôze v prejednávanom prípade odvolávat na poziadavky vnútrostátneho práva s cielom odôvodnit nedodrzanie podmienky, ktorú si zvolila. 130 Druhé tvrdenie teda treba zamietnut. - O tretom tvrdení zalozenom na tom, ze prevod sa v skutocnosti netýkal "celej" spolocnosti Sernam (aktív aj pasív) 131 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze - v rozpore s tým, co Komisia uviedla v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia - sa prevod netýkal "celej" spolocnosti Sernam (aktív aj pasív), kedze financné pasíva a povinnost vrátit pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, neboli prevedené na spolocnost Financičre Sernam. V druhom rade zalobkyna poukazuje na protichodné pasáze napadnutého rozhodnutia týkajúce sa presného vymedzenia predmetu prevodu, ako napríklad slovné spojenie "celú spolocnost [Sernam] (aktíva aj pasíva)" v bode 3.2.3.2 a slovné spojenie "celej spolocnosti [Sernam] (aktív aj pasív)" v odôvodnení 113 uvedeného rozhodnutia, slovné spojenie "vsetky aktíva aj pasíva spolocnosti [Sernam]... az na tieto dve výnimky" v odôvodnení 114 toho istého rozhodnutia, slovné spojenie "podstatná cast aktív a pasív" v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia, ako aj slovné spojenie "celej spolocnosti [Sernam] (aktív aj pasív), az na niekolko výnimiek" v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia. 132 Komisia v odôvodneniach 114 a 115 napadnutého rozhodnutia uviedla: "... Spolocnost Financičre Sernam získala akvizíciou spolocnosti Sernam Xpress vsetky aktíva aj pasíva spolocnosti [Sernam]..., az na tieto dve výnimky: na jednej strane sa zvýsili aktíva kapitálovými injekciami vo výske 57 mil. EUR v prospech [Sernam] a vo výske 2 mil. EUR v prospech Sernam Xpress... a na druhej strane sa znízili pasíva o sumu úcastníckej pôzicky, ktorú spolocnost [Sernam] získala od skupiny SNCF, o pasíva vzniknuté z vypovedania zmluvy 'IBM - GPS` a o sumu zodpovedajúcu povinnosti vrátit nezlucitelnú pomoc vo výske 41 mil. EUR. Takéto úpravy rozpätia vsak nemôzu zastriet skutocnost, ze podstatná cast aktív a pasív spolocnosti [Sernam] bola v plnom rozsahu prevedená najskôr na spolocnost Sernam Xpress a potom na spolocnost Financičre Sernam." 133 Komisia na základe toho v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze "prevod cinností teda nepredstavuje predaj aktív, ale prevod celej spolocnosti [Sernam] (aktív aj pasív), az na niekolko výnimiek" a ze "teda aj z tohto dôvodu neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2". 134 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna nepopiera, ze v rámci vkladu pripojila k súboru vsetkých aktív spolocnosti Sernam takmer vsetky jej pasíva, s výnimkou urcitých financných pasív (ktoré predstavovali celkovú sumu 38,5 milióna eur) a povinnosti vrátit státnu pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2. 135 To vyplýva aj z celého spisu. Protokol o dohode z 21. júla 2005 totiz stanovoval, ze Sernam má vlozit do spolocnosti Sernam Xpress "vsetky aktíva a pasíva spolocnosti Sernam s výnimkou [financných pasív]". Zo zmluvy o ciastkovom vklade aktív zo 14. septembra 2005 tiez vyplýva, ze k vkladu boli pripojené najmä (pokial ide o najväcsie pasíva) znacný záporný goodwill (badwill), rezervy na predbezné straty, prevádzkové dlhy, rôzne dlhy, ako aj dlhy súvisiace s akciami. V kladnom stanovisku Komisie pre akcie a prevody (Commission des participations et des transferts) 2005-AC 2 z 22. júla 2005 o prevode aktív spolocnosti Sernam zalobkynou na súkromný sektor sa tiez uvádza, ze zalobkyna sa rozhodla vykonat "prevod aktív a prevádzkových pasív spolocnosti vcelku". Okrem toho v správe banky X sa jasne uvádza, ze "v prevedenej spolocnosti sa prakticky sústredia vsetky aktíva a prevádzkové pasíva spolocnosti [Sernam] (vrátane vsetkých dcérskych spolocností a ochrannej známky) s výnimkou financných pasív". 136 Po druhé - v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna - vylúcenie financných pasív a povinnosti vrátit protiprávnu a nezlucitelnú pomoc vo výske 41 miliónov eur z vkladu nemôze spochybnit záver, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodrzaný, kedze z bodu 118 vyssie vyplýva, ze samotná skutocnost, ze predaj sa neobmedzil len na aktíva spolocnosti Sernam a ze bola prevedená aj väcsina pasív, stací na preukázanie porusenia tohto ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze formulacné obmeny napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje zalobkyna, v odôvodneniach 114, 115 alebo 116 uvedeného rozhodnutia sú koherentné a nemajú vplyv na platnost napadnutého rozhodnutia. 137 Komisia sa teda nedopustila nijakého nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia skutkového stavu, co sa týka predmetu transakcie, tým, ze v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod cinností nepredstavoval predaj aktív, ale prevod celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív), az na niekolko výnimiek. 138 Tretie tvrdenie preto treba zamietnut. 139 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá výhrada zalobkyne sa musí zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia v odôvodneniach 108 az 112 a 124 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze prevod pozostával z prevodu aktív aj pasív vcelku v rámci skupiny a z následného predaja akcií (share deal) dcérskej spolocnosti, ktorá ich prijala 140 Svojimi mnohými tvrdeniami uvedenými aj v rámci druhej casti (pozri bod 95 vyssie) sa zalobkyna v podstate usiluje preukázat, ze rozdelenie predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku na dve etapy (vklad spolocnosti Sernam do spolocnosti Sernam Xpress a následný prevod akcií spolocnosti Sernam Xpress na spolocnost Financičre Sernam), z ktorého vychádzala Komisia, je umelé a nezodpovedá skutocnej existencii jedinej transakcie, ktorá je úplne súbezná a neoddelitelná, uskutocnenej v "jedinom okamihu" s jediným cielom, ktorým bolo previest vlastníctvo aktív spolocnosti Sernam vcelku na spolocnost Financičre Sernam. Zalobkyna v tejto súvislosti zdôraznuje, ze ciastkový vklad aktív a následný prevod akcií spolocnosti, ktorá ich prijala, sa vo francúzskom práve oznacuje ako "predaj". 141 Je potrebné poukázat na to, ze tieto tvrdenia sú neúcinné, kedze z preskúmania prvej výhrady vyplýva, ze aj v prípade, ak sa uskutocnená transakcia povazuje za jedinú transakciu týkajúcu sa predaja, ako si to zelá zalobkyna, konecný "výsledok" týchto dvoch etáp v kazdom prípade nezodpovedá len predaju aktív a ze úcel predaja nebol splnený, ako to Komisia správne uviedla v odôvodneniach 103 a 113 az 116 napadnutého rozhodnutia. 142 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze Komisia nepochybila vo svojej analýze tým, ze konstatovala, ze tieto dve transakcie nesplnali podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a to ani pri samostatnom skúmaní v odôvodneniach 108 az 112 napadnutého rozhodnutia, ani pri celkovom skúmaní v odôvodneniach 113 az 116 napadnutého rozhodnutia. 143 Je potrebné preskúmat, ci mali jednotlivé prevodné transakcie ocakávaný úcinok, a to skutocný prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku za trhovú cenu na spolocnost, ktorá nemá právny vztah so zalobkynou, prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu najneskôr 30. júna 2005. Zo znenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze Komisia správne posúdila etapy predaja vzhladom na samostatné, ako aj celkové úcinky. 144 Z preskúmania prvej výhrady totiz vyplýva, ze Komisia v odôvodneniach 109 a 110 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze transakciu nazývanú "'ciastkový vklad aktív` (v skutocnosti aktív aj pasív)... nie je mozné kvalifikovat ako 'predaj aktív tretej osobe`", a to najmä preto, lebo táto transakcia sa vztahovala "nielen na aktíva, ale aj na pasíva, s výnimkou urcitých dlhov spolocnosti [Sernam] voci jej materskej spolocnosti [(zalobkyni), a ze teda islo] o prevod celej spolocnosti [Sernam] (aktív aj pasív), a nie iba o predaj aktív" a ze vzhladom na to, ze "tento prevod sa... uskutocnil [v prospech] dcérsk[ej] spolocnos[ti] v 100 % vlastníctve [(Sernam Xpress)]... tento vklad sa... neuskutocnil do tretieho podniku, ktorý by bol nezávislý od [zalobkyne]". 145 Komisia tiez v odôvodneniach 108 a 111 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze akcie spolocnosti Sernam Xpress boli predané spolocnosti Financičre Sernam, co predstavovalo "share deal" alebo predaj akcií. 146 Islo totiz o predaj akcií, presnejsie podielov na základnom imaní, prázdnej spolocnosti Sernam Xpress, do ktorej boli predtým vlozené vsetky aktíva spolocnosti Sernam, ako aj jej prevádzkové pasíva, teda takmer celá spolocnost Sernam. 147 Komisia teda v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia nepochybila tým, ze konstatovala, ze tento predaj akcií nepredstavoval ani predaj aktív tretej osobe. 148 Komisia sa teda nedopustila nijakého nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo nesprávneho právneho posúdenia a v napadnutom rozhodnutí správne posúdila ekonomické úcinky celej transakcie, ako aj jej súcastí s cielom overit, ci boli splnené podmienky zlucitelnosti uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. 149 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut aj druhú výhradu. 150 Preto je potrebné zamietnut tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu. O stvrtej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod sa neobmedzil na aktíva spolocnosti Sernam, ale zvýsil sa o netto sumu 57 miliónov eur 151 Zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze k aktívam spolocnosti Sernam bola pripocítaná netto suma 57 miliónov eur. Po prvé tvrdí, ze Komisia si zamiena predmet predaja (aktíva) s cenou zaplatenou za aktíva a ze táto záporná cena v netto sume 57 miliónov eur je trhovou cenou, ktorá vyplýva z otvorenej, transparentnej, nepodmienenej a nediskriminacnej verejnej sútaze, co potvrdzujú viaceré nezávislé znalecké posudky. Po druhé tvrdí, ze Komisia mala vzhladom na to, ze nepochybne vedela, ze Sernam je stratová, vo svojom rozhodnutí Sernam 2 specifikovat, ze zakazuje prevod za zápornú cenu. 152 V odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate konstatovala, ze prostredníctvom rekapitalizácií spolocností Sernam a Sernam Xpress bola k aktívam spolocnosti Sernam pripocítaná netto suma 57 miliónov eur a ze také pripocítanie aktív nebolo v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 povolené. 153 Po prvé stací konstatovat, ze Komisia si vôbec nezamenila predmet predaja s cenou predaja. Cena v netto sume 57 miliónov eur sa totiz prostredníctvom postupných rekapitalizácií spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress pripocítala k aktívam spolocnosti Sernam a neskôr spolocnosti Sernam Xpress. 154 Po druhé z preskúmania tretej casti vyplýva, ze zalobkyna sa nesprávne domnieva, ze Komisia mala vzhladom na stratovú situáciu spolocnosti Sernam spresnit, ze si nezelá zápornú cenu, kedze záporná cena vyplýva z toho, ze nebola dodrzaná povinnost predat len aktíva spolocnosti Sernam bez pasív. 155 Zalobkyna totiz v reakcii na otázku Vseobecného súdu polozenú na pojednávaní uznala, ze ak sa aktíva prevádzajú samostatne, majú logicky hodnotu, ktorá môze byt kladná alebo nulová, no nemôze byt záporná. 156 V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze po skoncení prvého kola verejných sútazí boli uchádzaci vyzvaní, aby ohodnotili aktíva spolocnosti Sernam "cash free, debt free", teda bez ohladu na výsku hotovosti a dlhov, na základe coho boli predlozené len kladné cenové návrhy. 157 Zalobkyna to nepopiera, no uvádza, ze tieto predbezné, nezáväzné ponuky vyjadrovali len jednoduchú techniku hodnotenia a ze to vôbec neznamenalo, ze cinnost sa prevedie bez dlhov a bez hotovosti, ale ze uchádzaci jednoducho boli vyzvaní, aby vyjadrili svoj názor na hodnotu podniku, bez ohladu na výsku dlhov a hotovosti spolocnosti urcenej na predaj, a to s cielom umoznit objektívne porovnanie predlozených ponúk. 158 Ako teda zdôraznuje Komisia, tieto kladné hodnotenia "cash free, debt free" (bez ohladu na výsku hotovosti a dlhov) svedcia o tom, ze ak by zalobkyna predala len aktíva bez pasív, ich predajná cena by bola kladná alebo nulová, ale nie záporná. 159 Stvrtú cast stvrtého zalobného dôvodu preto treba zamietnut. O piatej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku sa neuskutocnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu 160 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, tvrdí, ze Komisia sa v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia dopustila nesprávneho posúdenia. Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, uvádza v podstate styri výhrady a Francúzska republika uvádza jednu výhradu. 161 Pred preskúmaním týchto výhrad je potrebné pripomenút, ze v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Francúzske orgány najprv zorganizovali transparentný a otvorený postup. Do skoncenia tohto postupu vsak [zalobkyna] nedostala ziadnu záväznú ponuku. Po neúspechu transparentného a otvoreného postupu bola so spolocnostou Financičre Sernam uzatvorená zmluva... vztahujúca sa na jednotlivé transakcie prevodu cinností spolocnosti [Sernam]. Kedze táto spolocnost sa ako taká samostatne nezúcastnila transparentného a otvoreného postupu, prevod cinností sa nakoniec neuskutocnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu." O prvej výhrade zalozenej na tom, ze vedenie sa zúcastnovalo na verejnej sútazi uz od jej zaciatku 162 Zalobkyna a Francúzska republika v podstate tvrdia, ze ponuka vedenia spolocnosti Sernam bola zavrsením transparentného a otvoreného procesu, kedze vedenie sa uz od zaciatku zúcastnovalo na procese verejnej sútaze v rámci konzorcia vytvoreného s uchádzacom c. 5 a samo predlozilo ponuku, ktorá bola pôvodne spolocná s uchádzacom c. 5, po tom, co jeho partner 15. júna 2005 oznámil, ze nie je schopný predlozit v stanovenej lehote záväznú ponuku. 163 Po prvé je potrebné konstatovat, ze na verejnej sútazi sa pôvodne zúcastnilo a predbeznú ponuku predlozilo konzorcium tvorené uchádzacom c. 5 a vedením, a nie jeho jednotliví clenovia. 164 Treba totiz zdôraznit, ze po druhom kole verejnej sútaze bol pôvodne vybratý obsah návrhu predlozeného konzorciom vedeným uchádzacom c. 5 ako celok v porovnaní s návrhom uchádzaca c. 4. Francúzske orgány to jasne uviedli vo svojej odpovedi na otázky Komisie zo 6. januára 2012: "Pokial ide o návrh [uchádzaca c. 5], tento návrh vychádzal z viacerých hlavných zásad, najmä z toho, ze [zalobkyna] zabezpecí potreby spolocnosti Sernam týkajúce sa likvidity, ktoré [uchádzac c. 5] odhadol na [znacnú sumu], ze nedôjde k prevzatiu financných dlhov spolocnosti Sernam (... eur, ktoré spolu so zabezpecením potreby týkajúcej sa likvidity [v znacnej výske] predstavovali zápornú cenu - 56,4 milióna eur) a ze sa vytvorí kapitálové partnerstvo s vedením spolocnosti Sernam. Vyhliadky týkajúce sa predchádzajúcej ziadosti o rekapitalizáciu zo strany [uchádzaca c. 5] boli mensie ako vyhliadky predvídatelné pri rokovaní s [uchádzacom c. 4]. [Uchádzac c. 4] totiz implicitne spomenul potrebu predchádzajúcej rekapitalizácie spolocnosti Sernam [zalobkynou] v [sume vyssej ako suma uchádzaca c. 5], co spolu s prevzatím financných dlhov predstavovalo zápornú cenu - 65,2 milióna eur. [Zalobkyna] sa preto rozhodla, ze bude pokracovat v rokovaniach len s [uchádzacom c. 5] a s vedením spolocnosti Sernam." 165 Po druhé je potrebné konstatovat, ze záväzná ponuka vedenia bola velmi vzdialená od ponuky, ktorú v druhom kole predlozilo konzorcium vedené uchádzacom c. 5, a bola pre predávajúceho ovela nevýhodnejsia. 166 Z odpovede francúzskych orgánov spomenutej v bode 164 vyssie, ako aj z listov konzorcia z 29. marca a zo 7. apríla 2005 (pricom v liste zo 7. apríla boli uvedené hlavné podmienky ponuky z 29. marca a zapracované zmeny prerokované po jeho dorucení) vyplýva, ze v ponuke konzorcia v druhom kole boli v tomto stádiu potreby týkajúce sa rekapitalizácie zalobkynou odhadnuté na znacnú sumu, zatial co vedenie ich napokon vo svojej konecnej ponuke odhadlo na ovela vyssiu sumu, a to na 59 miliónov eur (alebo na netto sumu 57 miliónov eur). Ako Komisia zdôraznila na pojednávaní, je potrebné porovnat práve túto znacnú sumu odhadnutú v ponuke konzorcia vedeného uchádzacom c. 5 v druhom kole s ovela vyssou sumou 57 miliónov eur uvedenou v záväznej ponuke vedenia, lebo tieto dve sumy zodpovedajú predpokladaným potrebám týkajúcim sa rekapitalizácie prevádzanej spolocnosti zalobkynou. K týmto potrebám týkajúcim sa likvidity sa následne pripojilo odpísanie pohladávok, ktoré boli v ponuke konzorcia predlozenej v druhom kole a v záväznej ponuke vedenia odhadnuté na pomerne podobné sumy. 167 Záporná ponuka konzorcia v druhom kole teda v apríli 2005 predstavovala maximálne (dokonca bez zohladnenia znacnej kapitálovej injekcie, ktorú chcel uchádzac c. 5 vykonat prostredníctvom zvýsenia základného imania upísaním akcií) okolo - 56,4 milióna eur ("kompletná ponuka", teda rekapitalizácia a odpísanie pohladávok zalobkynou), zatial co ponuka vedenia dosahovala okolo - 95,5 milióna eur, a to s rovnakým rozsahom (teda netto suma 57 miliónov eur na rekapitalizáciu, ku ktorej sa pripocítala suma 38,5 milióna eur zodpovedajúca odpísaniu pohladávok zalobkynou). 168 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia správne nepovazovala ponuku financného investora, uchádzaca c. 5, ktorý navyse chcel vlozit do základného imania spolocnosti Sernam znacnú sumu, a ponuku 84 vedúcich zamestnancov a manazérov, ktorí poskytli nízku cast ceny, teda 2 milióny eur, zo svojich osobných zdrojov, za rovnocenné z hladiska dôveryhodnosti a spolahlivosti. 169 Po tretie zalobkyna a Francúzska republika zdôraznujú, ze postup neprestáva byt transparentným a otvoreným, ak sa napokon vyberie najlepsí uchádzac a ostatní uchádzaci sa logicky vylúcia a ak rokovania pokracujú s "posledným záujemcom". 170 "Posledným záujemcom" v transparentnom a otvorenom postupe verejnej sútaze bol uchádzac c. 4. Z bodu 164 vyssie totiz vyplýva, ze záväzná ponuka vedenia, teda ponuka vo výske - 95,5 milióna eur, bola pre predávajúceho tiez menej výhodná ako predbezná ponuka uchádzaca c. 4 v druhom kole, teda záporná cena - 65,2 milióna eur, a to s rovnakým rozsahom (teda s rekapitalizáciou a odpísaním pohladávok zalobkynou). Ako Komisia zdôraznuje vo svojich podaniach, po odstúpení uchádzaca c. 5 bolo teda potrebné obrátit sa na uchádzaca c. 4, ktorý bol súcastou tohto procesu od zaciatku a tiez prejavil svoj záujem na konci druhého kola. 171 Okrem toho ponuku vedenia nemozno povazovat za ponuku "posledného záujemcu", kedze vedenie sa samostatne nezúcastnilo na transparentnom a otvorenom postupe. 172 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze nie je relevantné porovnávat záväznú ponuku vedenia s nezáväznou ponukou konzorcia, ktorého súcastou bolo vedenie, lebo platí len záväzná ponuka, a to aj v prípade, ak nie je najlepsou ponukou. 173 Toto tvrdenie treba zamietnut, kedze tu ide o to, ci záväzná ponuka vedenia vyplynula z postupu verejnej sútaze, co si nevyhnutne vyzaduje preskúmat nezáväzné ponuky predlozené pocas postupu verejnej sútaze. 174 Tvrdenie, ktorým sa zalobkyna usiluje preukázat, ze vedenie sa od zaciatku zúcastnovalo na verejnej sútazi, preto treba zamietnut, kedze vedenie sa na nej nezúcastnovalo samostatne a ponuku, ktorú vedenie pôvodne predlozilo spolu s uchádzacom c. 5, nepredlozilo samo. Jeho ponuku teda nemozno povazovat za ponuku, ktorá vyplynula z transparentného a otvoreného postupu. 175 Prvú výhradu teda treba zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na platnosti ponuky spolocnosti Financičre Sernam, hoci táto spolocnost v case predlozenia ponuky vedenia este nebola zalozená 176 Zalobkyna spresnuje, ze zalozenie spolocnosti po prijatí ponuky zodpovedalo obvyklej praxi v oblasti verejných sútazí a okrem toho fyzické osoby tvoriace vedenie mali samostatnú právnu subjektivitu, ktorá postacovala na predlozenie ponuky. 177 Je potrebné poukázat na to, ze tieto tvrdenia sú neúcinné, kedze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia vytýkala spolocnosti Financičre Sernam, ze pocas postupu verejnej sútaze nemala právnu subjektivitu, ale skutocnost, ze ponuka vedenia, a teda spolocnosti Financičre Sernam, nevyplynula z transparentného a otvoreného postupu verejnej sútaze. 178 Preto treba druhú výhradu zamietnut. O tretej výhrade zalozenej na tom, ze vsetci uchádzaci mali prílezitost predlozit ponuku, zaobchádzalo sa s nimi rovnako, mali rovnaké moznosti informovat sa a vztahovali sa na nich rovnaké lehoty 179 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, tvrdí, ze z rozhodovacej praxe Komisie a z judikatúry vyplýva, ze otvorený a transparentný charakter verejnej sútaze predpokladá, ze vsetky subjekty, ktoré mohli mat záujem, mali prílezitost predlozit ponuku a na tento úcel mali rovnaké moznosti informovat sa a vztahovali sa na ne rovnaké lehoty, ako to bolo v prejednávanom prípade. 180 Toto tvrdenie zalozené na rovnosti zaobchádzania s úcastníkmi treba zamietnut, kedze ponuka vedenia nebola predlozená pocas tohto postupu verejnej sútaze. 181 Preto treba tretiu výhradu zamietnut. O stvrtej výhrade zalozenej na tom, ze podla judikatúry skutocnost, ze predaju aktív predchádzali neúspesné pokusy týkajúce sa inej spolocnosti, ako to bolo v prejednávanom prípade, predstavuje "indíci[u], ktorá nasvedcuje tomu, ze uskutocnený postup bol dostatocne otvorený a transparentný" 182 Zalobkyna tvrdí, ze v rozsudkoch SMI, uz citovanom v bode 52 vyssie (EU:C:2004:238), a CDA, uz citovanom v bode 52 vyssie (EU:T:2005:364), skutocnost, ze predaju aktív predchádzali neúspesné pokusy týkajúce sa inej spolocnosti, predstavovala "indíci[u], ktorá nasvedcuje tomu, ze uskutocnený postup bol dostatocne otvorený a transparentný" (rozsudky SMI, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:C:2004:238, bod 95, a CDA, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:T:2005:364, bod 110). Domnieva sa, ze to platí aj v prejednávanom prípade, lebo predaju vedeniu predchádzali neúspesné pokusy týkajúce sa konzorcia vytvoreného s uchádzacom c. 5. 183 Je potrebné poukázat na to, ze hoci v urcitých konkrétnych prípadoch také okolnosti môzu predstavovat indíciu, ktorá nasvedcuje tomu, ze uskutocnený postup bol dostatocne otvorený a transparentný, nejde o presvedcivý dôkaz. V prejednávanom prípade sa Komisia pri overovaní, ci bola splnená podmienka týkajúca sa transparentného a otvoreného postupu výslovne stanovená v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, nemohla uspokojit s prípadnou existenciou takej indície. Z analýzy prvej výhrady uskutocnenej v bodoch 162 az 175 vyssie pritom vyplýva, ze táto podmienka nebola splnená. 184 Stvrtú výhradu preto treba zamietnut. O výhrade Francúzskej republiky zalozenej na tom, ze záporná cena vo výske 57 miliónov eur bola predlozenými znaleckými posudkami potvrdená ako trhová cena 185 Francúzska republika tvrdí, ze záporná cena vo výske 57 miliónov eur bola potvrdená predlozenými znaleckými posudkami, v prípade ktorých judikatúra uznáva, ze môzu slúzit na urcenie, ci bol predaj uskutocnený za normálnych trhových podmienok. 186 Túto výhradu treba zamietnut ako neúcinnú, kedze tu ide o overenie skutocnosti, ci bol dodrzaný clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v rozsahu, v akom vyzadoval transparentný a otvorený postup, a nie o overenie ceny prostredníctvom znaleckého posudku. 187 Vzhladom na vyssie uvedené treba piatu cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut. O siestej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 121 az 123 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze úcel predaja aktív nebol splnený 188 Zalobkyna uvádza v podstate dve výhrady. V rámci svojej prvej výhrady tvrdí, ze úcel clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol splnený, lebo cinnost spolocnosti Sernam bola prerusená. V rámci svojej druhej výhrady uvádza, ze pojem predaj aktív vcelku v skutocnosti umoznoval pokracovanie cinnosti. O prvej výhrade zalozenej na tom, ze úcel predaja aktív vcelku bol splnený, lebo hospodárska cinnost spolocnosti Sernam bola prerusená 189 Z odôvodnení 121 a 122 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze úcelom predaja aktív, stanoveným v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2, bolo uvolnit podiely na trhu a aktíva spolocnosti Sernam a zároven umoznit tretej osobe pouzívat tieto aktíva, a teda ze predaj aktív mal za ciel zrusit hospodársku cinnost spolocnosti Sernam. V odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze v tomto prípade celú spolocnost Sernam nadobudlo jej vedenie zoskupené v budúcej spolocnosti Financičre Sernam a ze hospodárska kontinuita bola úplná. Okrem toho konstatovala, ze podnik bol oslobodený od znacnej casti svojho dlhu a získal nový kapitál vo výske 59 miliónov eur, z coho 57 miliónov zostávalo z ekonomického hladiska na tarchu zalobkyne. Komisia z toho vyvodila záver, ze uskutocnenou transakciou sa teda nielenze nedodrzali podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ale dokonca sa ani neumoznilo dosiahnut ciele stanovené v tomto rozhodnutí, pricom uvedená transakcia naopak viedla k posilneniu hospodárskeho subjektu, ktoré môze zhorsit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré mali opatrenia ustanovené v rozhodnutí Sernam 2 práve zmiernit. 190 Skôr nez Vseobecný súd v bodoch 196 az 211 nizsie preskúma jednotlivé tvrdenia zalobkyne, povazuje za potrebné posúdit úcel clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v spojení s odôvodneniami tohto rozhodnutia. 191 Z odôvodnení 200 a 208 az 211 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sa nachádzajú v casti nazvanej "Prevencia narusenia hospodárskej sútaze - specifické kompenzácie", najmä vyplýva, ze Komisia najprv konstatovala, ze je potrebné prijat opatrenia na maximálne mozné zmiernenie nepriaznivých dopadov pomoci vo výske 503 miliónov eur poskytnutej spolocnosti Sernam na úcastníkov hospodárskej sútaze, ze vynútené obmedzenie alebo znízenie prítomnosti na príslusnom trhu alebo príslusných trhoch, na ktorých sa spolocnost pohybuje, predstavuje pre úcastníkov hospodárskej sútaze kompenzáciu a ze kompenzácie môzu mat rôznu formu podla toho, ci sa spolocnost pohybuje na trhu s nadbytocnou kapacitou alebo nie. Okrem toho pri zohladnení zneuzitia pomoci konstatovaného v tom istom rozhodnutí a predlzenia trvania plánu restrukturalizácie sa Komisia domnievala, ze spolocnost Sernam musí poskytnút specifickú kompenzáciu tým, ze sa trvalo stiahne zo segmentov trhu, ktoré majú velkú nadbytocnú kapacitu, konkrétne zo segmentov zbernej sluzby a tradicnej prepravy tovaru cestnými komunikáciami, aby mohlo byt schválenie jednej casti pomoci na restrukturalizáciu odôvodnené. Komisia zdôraznila, ze udelenie státnej pomoci na trhoch, ktoré sa nachádzajú v situácii nadbytocnej strukturálnej kapacity alebo dokonca v úpadku, by umoznilo, ze spolocnost, ktorá by inak musela ukoncit svoju cinnost po vyhlásení problémov, by sa umelo zmocnila podielov na velmi ziadanom trhu na úkor konkurencných a financne zdravých spolocností. 192 Na tomto odôvodnení spocívajú podmienky stanovené v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, a to obnovenie aktivít cestnej prepravy spolocnosti Sernam inými spolocnostami a diverzifikácia aktivít spolocnosti Sernam na zeleznicnú dopravu, ktorých cielom bolo ukoncit prítomnost spolocnosti Sernam na trhu s nadbytocnou kapacitou s cielom zabránit akémukolvek naruseniu hospodárskej sútaze spojenému s poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu vo výske 503 miliónov eur. 193 Z odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sa nachádza v tej istej casti venovanej prevencii narusenia hospodárskej sútaze ako vyssie uvedené odôvodnenia 200, 208 az 211, vyplýva, ze keby Sernam musela predat svoje aktíva "vcelku", dve vyssie uvedené podmienky, ktoré sa vztahujú na restrukturalizáciu spolocnosti, "sa nebudú uplatnovat[, kedze] spolocnost Sernam uz nebude fungovat vo svojej súcasnej právnej forme a uvolní svoje podiely na trhu v prospech nezávislého úcastníka (ktorý bude môct de facto pokracovat vo svojich cinnostiach s aktívami spolocnosti Sernam)". 194 Ako Komisia pripomenula na pojednávaní, obidva odseky clánku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktoré sú sformulované alternatívne, podmienovali pomoc na restrukturalizáciu vo výske 503 miliónov eur a sledovali ten istý ciel prevencie narusenia hospodárskej sútaze spôsobeného touto pomocou. Skutocnost, ze v prípade predaja aktív vcelku uz nebolo potrebné ulozit povinnost stiahnut sa zo sektora cestnej prepravy s nadbytocnou kapacitou, mozno vysvetlit len tým, ze v prípade predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku za trhovú cenu spolocnosti, ktorá nemá právny vztah so zalobkynou, prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu by Sernam z ekonomického hladiska zmizla z trhu a spolu s nou by zmizlo aj narusenie hospodárskej sútaze spojené s poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu spolocnosti Sernam. "Uvolnenie podielov na trhu v prospech nezávislého úcastníka", spomenuté v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2, teda treba chápat tak, ze sa ním ukoncí narusenie hospodárskej sútaze, teda dotovaná cinnost spolocnosti Sernam. 195 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v bode 122 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze úcelom predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku bolo zrusit hospodársku cinnost spolocnosti Sernam. 196 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, v prvom rade tvrdí, ze cinnost spolocnosti Sernam bola prerusená, kedze vsetky jej aktíva boli v tom istom okamihu prevedené na toho istého nadobúdatela a ze spolocnost Sernam nebola kúpená ako celok, ako to preukázala v rámci tretej casti. 197 Z preskúmania tretej casti stvrtého zalobného dôvodu (pozri body 134 az 137 vyssie) vsak vyplýva, ze zalobkyna nielenze previedla vsetky aktíva spolocnosti Sernam na toho istého nadobúdatela, ale tiez previedla takmer vsetky jej pasíva, cím porusila clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Pokial ide o tvrdenie, ze zalobkyna napriek tomu nepreviedla úplne celú spolocnost Sernam, toto tvrdenie uz bolo zamietnuté v bodoch 136 a 137 vyssie. 198 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Sernam uz nepôsobila v právnej forme, v ktorej pôsobila pred prevodom, kedze Financičre Sernam pokracovala v cinnostiach spolocnosti Sernam pomocou prevedených aktív. 199 Z úcelu predaja aktív vcelku stanoveného rozhodnutím Sernam 2, ktorý spocíval v tom, aby stratová spolocnost z ekonomického hladiska zmizla z trhu, vsak vyplýva, ze samotná zmena právneho oznacenia spolocnosti Sernam nemôze stacit na konstatovanie skutocného prerusenia jej hospodárskej cinnosti. 200 V tretom rade zalobkyna zdôraznuje, ze nemala nijaký právny vztah s vedením, a teda ani so spolocnostou Financičre Sernam, a ze v dôsledku toho prevzatie spolocnosti Sernam jej vedením nie je znakom hospodárskej kontinuity. 201 Kedze táto skutocnost je spomenutá v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia len na doplnenie skutocnosti, ze doslo k prevodu celej spolocnosti Sernam, také tvrdenia sú neúcinné. 202 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze vedúci zamestnanci spolocnosti Sernam, ktorí predlozili ponuku, sa k 30. júnu 2005 este nevzdali svojich funkcií prezidenta a generálneho riaditela a zástupcu generálneho riaditela spolocnosti Sernam (clánok 4 protokolu o dohode z 21. júla 2005 stanovoval, ze sa vzdajú funkcie v den uskutocnenia transakcie), a teda este boli súcastou skupiny zalobkyne. 203 V stvrtom rade zalobkyna tvrdí, ze podiely spolocnosti Sernam na trhu boli uvolnené v prospech spolocnosti Financičre Sernam, ktorá mohla pokracovat v cinnosti s aktívami spolocnosti Sernam. 204 Zo spisu vsak vyplýva, ze úcelom transakcie uskutocnenej zalobkynou bolo - na rozdiel do ciela spocívajúceho v prerusení hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam a uvolnení jej podielov na trhu v prospech nadobúdatela jej aktív - previest túto spolocnost ako celok s cielom udrzat ju pri zivote a ozdravit ju. 205 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze v oznámení zalobkyne o vyhlásení verejnej sútaze z 29. novembra 2004 bolo uvedené, ze zalobkyna zacala proces výberu nadobúdatela, ktorý by bol schopný "zabezpecit zachovanie cinností spolocnosti Sernam", a ze zalobkyna bude venovat osobitnú pozornost "zachovaniu cinností spolocnosti Sernam [a] ochrane zamestnanosti". V správe banky X urcenej Komisii pre podiely a prevody z 21. júla 2005 sa rovnako uvádzalo, ze "plánovanou transakciou [bolo] prevzatie spolocnosti" a "skupiny Sernam". 206 Po druhé v uz citovanom kladnom stanovisku Komisie pre podiely a prevody 2005-AC 2 z 22. júla 2005 bolo uvedené, ze "financné prostriedky poskytnuté novej spolocnosti jej [mali] umoznit financovat potreby súvisiace s jej restrukturalizáciou, aby bolo mozné obnovit jej vyvázenú prevádzku", a ze "nová spolocnost Sernam bude mat k dispozícii len tie prostriedky, ktoré majú umoznit podniku, ktorý je úplne nezávislý od [zalobkyne], prekonat prvé úctovné roky, ktoré budú tiez zlozité, aby sama alebo s pomocou investorov obnovila normálnu prevádzku". 207 Po tretie z celého spisu, a najmä zo správy banky X a zo záväznej ponuky na prevzatie predlozenej vedením, vyplýva, ze dvoma klúcovými faktormi na urcenie hodnoty ponuky na prevzatie bola potreba týkajúca sa likvidity spolocnosti Sernam na úcely financovania jej ozdravného plánu a nevyhnutná rekapitalizácia vzhladom na odhadované straty za budúce obdobie rokov 2005 az 2008 a ze záporná cena vo výske 59 miliónov eur bola spôsobená do velkej miery potrebami financovania súvisiacimi s restrukturalizáciou spolocnosti Sernam a v obmedzenej miere potrebami financovania nákladov na znízenie poctu zamestnancov predpokladané v obchodnom pláne, ktoré boli vyssie ako sumy, ktoré bolo potrebné vyplatit z tohto dôvodu na základe zákona a príslusnej kolektívnej zmluvy. V správe banky X sa v tejto súvislosti uvádza, ze "návrh vedenia... je v danom prípade spojený s rekapitalizáciou, ktorú vedenie povazuje za nevyhnutnú na uskutocnenie svojho ozdravného plánu a na zabezpecenie potrebnej dôveryhodnosti pri predlození svojej záväznej ponuky na prevzatie, a to vo výske 59 [miliónov eur]". 208 Po stvrté z preskúmania tretej a stvrtej casti uvedeného vyssie vyplýva, ze Komisia v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze podnik bol okrem toho oslobodený od casti svojho dlhu (financné dlhy totiz neboli súcastou vkladu) a získal nový kapitál vo výske 59 miliónov eur, z coho 57 miliónov zostávalo na tarchu zalobkyne. 209 Po piate je tiez potrebné poukázat na to, ze rozhodnutie Sernam 2 stanovovalo, ze v prípade, ak spolocnost Sernam zostane na trhu, a to bud v rámci skupiny zalobkyne, alebo prostredníctvom predaja celej spolocnosti Sernam (aktív aj pasív), majú sa uplatnit podmienky uvedené v clánku 3 ods. 1 a ze v tomto prípade sa Sernam mala stiahnut z trhu cestnej prepravy s nadbytocnou kapacitou. Je pritom potrebné konstatovat, ze zalobkyna netvrdí, ze boli splnené podmienky uvedené v clánku 3 ods. 1, hoci predala takmer celú spolocnost Sernam. 210 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nesprávne tvrdí, ze hospodárska cinnost spolocnosti Sernam bola prerusená, kedze v skutocnosti bola prevedená takmer celá spolocnost Sernam (aktíva aj pasíva), ktorá nadalej pôsobila na trhu, pricom sa vyzadovala rozsiahla rekapitalizácia na financovanie nového ozdravného plánu, a uskutocnená transakcia neumoznila dosiahnut ciele sledované rozhodnutím Sernam 2, a to zabránit naruseniu hospodárskej sútaze súvisiacemu s poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu schválenej rozhodnutím Sernam 2, ale naopak viedla k zhorseniu tohto narusenia, pricom doslo k posilneniu hospodárskeho subjektu, ktorý bol príjemcom tejto pomoci, a to najmä na trhoch s nadbytocnou kapacitou. 211 Preto je potrebné zamietnut prvú výhradu. O druhej výhrade zalozenej na tom, ze pojem predaj aktív vcelku v skutocnosti umoznoval pokracovanie cinnosti spolocnosti Sernam 212 Zalobkyna sa v podstate domnieva, ze ak Komisia chcela prijatím rozhodnutia Sernam 2 dosiahnut likvidáciu spolocnosti Sernam, mala v nom stanovit inú transakciu ako predaj aktív vcelku, ktorý v skutocnosti tak z právneho, ako aj ekonomického hladiska zodpovedá pokracovaniu cinnosti spolocnosti Sernam. Komisia teda podla názoru zalobkyne teraz nemôze namietat voci urcitej forme kontinuity hospodárskej cinnosti medzi spolocnostami Sernam a Financičre Sernam. 213 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v prípade, ak sa zalobkyna touto argumentáciou usiluje spochybnit znenie a relevantnost clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, jej tvrdenia treba zamietnut, kedze rozhodnutie Sernam 2 nadobudlo právoplatnost, lebo nebolo napadnuté zalobou. V tomto konaní teda nemozno skúmat jeho zákonnost. Tvrdenia týkajúce sa chýb v znení rozhodnutia Sernam 2 sú teda neprípustné. 214 Pokial je cielom týchto tvrdení preukázat, ze rozhodnutie Sernam 2 oprávnovalo zalobkynu, aby usporiadala transakciu predaja aktív vcelku tak, ako ju usporiadala, z dôvodu, ze prevod aktív vcelku v skutocnosti zodpovedá pokracovaniu cinnosti, je potrebné poukázat na to, ze tieto tvrdenia priamo odporujú predchádzajúcim tvrdeniam zalobkyne, podla ktorých bola hospodárska cinnost spolocnosti Sernam skutocne prerusená danou transakciou. 215 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze z bodov 68 az 70 rozsudku SMI, uz citovaného v bode 52 vyssie (EU:C:2004:238), a z bodu 73 rozsudku CDA, uz citovaného v bode 52 vyssie (EU:T:2005:364), vyplýva, ze prevod aktív vcelku v skutocnosti tak z právneho, ako aj ekonomického hladiska zodpovedá pokracovaniu cinnosti, a to na rozdiel od pojmu samostatný prevod aktív, z ktorého vyplýva úplné alebo ciastocné ukoncenie cinnosti. 216 Po prvé je potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie je neúcinné, lebo z preskúmania tretej casti vyplýva, ze v skutocnosti bola prevedená celá spolocnost Sernam, a nie len aktíva. 217 Po druhé body, na ktoré poukazuje zalobkyna, sa týkajú tvrdení, ktoré Komisia uviedla na súdoch Únie v konkrétnych veciach, a nie vseobecného posúdenia súdov Únie týkajúceho sa pojmu predaj aktív vcelku. Napadnuté rozhodnutie pritom treba preskúmat z hladiska Zmluvy a rozhodnutia Sernam 2, a nie z hladiska tvrdení, ktoré Komisia uviedla v konaniach týkajúcich sa iných vecí. 218 V tejto súvislosti sa v bode 122 vyssie uz konstatovalo, ze v rozhodnutí Sernam 2 sa nerozlisoval "predaj aktív vcelku" a "samostatný predaj aktív" a ze rozhodnutie Sernam 2 dostatocne jasne stanovovalo, ze v prípade, ak sa uskutocní predaj aktív vcelku, pasíva sa nemajú predat. Okrem toho podla odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 in fine nadobúdatel aktív spolocnosti Sernam vcelku bude môct de facto pokracovat vo svojich vlastných cinnostiach s aktívami spolocnosti Sernam. Hoci to môze vzbudzovat dojem, ze ide o pokracovanie hospodárskej cinnosti podniku, ktorý je príjemcom pomoci na restrukturalizáciu vyhlásenej za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, je potrebné poukázat na to, ze muselo íst o cinnost úplne iného subjektu, nez je Sernam, teda nadobúdatela, ktorý zaclení aktíva spolocnosti Sernam do svojej vlastnej obchodnej stratégie, pricom inak nemozno povazovat podiely na trhu, ktoré patrili príjemcovi pomoci, za "uvolnené". 219 Po tretie z bodov, na ktoré sa odvoláva zalobkyna (rozsudky SMI, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:C:2004:238, body 68 az 70, a CDA, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:T:2005:364, bod 73), týkajúcich sa otázok obchádzania povinnosti vymáhat státnu pomoc, vyplýva, ze hoci v nich Komisia zdôraznila, ze "vázne problémy by naopak vznikli v prípade, ak aktíva boli predané 'vcelku` tak, ze nadobúdatelovi umoznujú nadalej vykonávat cinnost spolocnosti príjemcu [a ze v] v takomto prípade môze pokracovanie v dotovanej cinnosti trvalo narúsat hospodársku sútaz, a teda sa zdá byt potrebná osobitná obozretnost, aby sa zabránilo tomu, ze prevod vecí spolocnosti príjemcu umozní obíst povinnost vrátit pomoc prostredníctvom 'ukrytia` týchto aktív", pripomenula, ze v takom prípade sa "obchádzaniu zabráni iba v prípade, ak sa prevod vecí spolocnosti príjemcu 'vcelku` vykoná nielen za trhovú cenu, ale aj v rámci nepodmieneného postupu otvoreného vsetkým konkurentom tejto spolocnosti[, a ze] len v tomto prípade nadobúdatelia nemajú povinnost vrátit pomoc" (rozsudky SMI, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:C:2004:238, bod 70, a CDA, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:T:2005:364, bod 73). 220 Clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 pritom vyzadoval práve trhovú cenu urcenú prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu. Z preskúmania piatej casti vsak vyplýva, ze v prejednávanom prípade nebola dodrzaná ani táto poziadavka. 221 V druhom rade sa zalobkyna domnieva, ze ak Komisia chcela dosiahnut prerusenie cinnosti spolocnosti Sernam, mala spresnit, ze si zelá len prevod hmotných aktív, okrem goodwillu, ktorý umoznuje kontinuitu hospodárskej cinnosti. 222 Po prvé treba konstatovat, ze v odôvodnení 217 rozhodnutia Sernam 2 sa vôbec nerozlisujú hmotné a nehmotné aktíva a okrem toho v napadnutom rozhodnutí sa zalobkyni nevytýka, ze previedla aj nehmotné aktíva, ktorých súcastou je goodwill, ale ze previedla pasíva. 223 Po druhé, ak zalobkyna tvrdením uvedeným v bode 221 vyssie poukazuje na záporný goodwill alebo "badwill", z bodov 139 a 140 pripomienok francúzskych orgánov k rozhodnutiu o zacatí konania vyplýva, ze tento "badwill" je vymedzený ako prípadný rozdiel medzi obstarávacou cenou zaplatenou v hotovosti alebo v cenných papieroch a hodnotou jednotlivo posudzovaných nadobudnutých aktív a vymozitelných pasív. Francúzske orgány zdôraznujú, ze "badwill" nebol urcený samostatne, ze je v skutocnosti len úctovne vyjadreným následkom zápornej trhovej hodnoty v netto sume 57 miliónov eur, ktorá vyplynula z postupu verejnej sútaze, a ze jeho suma sa zistila dodatocne vzhladom na cenu poskytnutú na trhu za "aktíva" spolocnosti Sernam, pricom táto cena bola stanovená jedinou predlozenou záväznou ponukou. Francúzske orgány dalej uvádzajú, ze "badwill" "teda vyjadruje ocakávanie nadobúdatela, pokial ide o budúce straty a náklady na restrukturalizáciu, ako sa navyse spresnuje v správe [banky X], kde sa uvádza, ze dvoma klúcovými faktormi na správne urcenie hodnoty ponuky na prevzatie sú potreba týkajúca sa likvidity spolocnosti na úcely financovania jej ozdravného plánu a nevyhnutná rekapitalizácia vzhladom na odhadované straty za obdobie [rokov] 2005 az 2008 (strana 47 správy)". 224 Zo spisu teda vyplýva, ze to, co zalobkyna oznacuje ako "goodwill", sa netýka nehmotných aktív, ale v skutocnosti predstavuje úctovné vyjadrenie ziadostí vedenia o rekapitalizáciu, ktoré boli spôsobené do velkej miery tým, ze zalobkyna previedla celý podnik, ktorý bol stratový, s jeho pasívami. 225 V tretom rade sa zalobkyna domnieva, ze Komisia v skutocnosti chcela obmedzit prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku na nadobúdatelov z oblasti priemyslu, co vsak v rozhodnutí Sernam 2 nebolo uvedené. 226 Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze Komisia konstatovala, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol dodrzaný, na základe toho, ze nadobúdatel nebol priemyselným podnikom z daného odvetvia, kedze toto konstatovanie vyplýva predovsetkým zo skutocnosti, ze bola prevedená celá spolocnost Sernam, pricom vsak neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, a to najmä podmienka stiahnutia sa z odvetvia s nadbytocnou kapacitou. 227 Preto treba zamietnut aj druhú výhradu. 228 Vzhladom na vyssie uvedené sa siesta cast stvrtého zalobného dôvodu musí zamietnut. Závery týkajúce sa stvrtého zalobného dôvodu 229 Zalobkyna sa domnieva, ze co i len jedno pochybenie v odôvodnení Komisie týkajúcom sa porusenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 musí viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 230 Z judikatúry vyplýva, ze ak niektoré z dôvodov urcitého rozhodnutia môzu toto rozhodnutie samy osebe dostatocne právne odôvodnovat, potom vady, ktoré sa môzu týkat iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok. Okrem toho, ak sa výrok rozhodnutia Komisie zakladá na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých kazdý samostatne by postacoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné zrusit tento akt v zásade len vtedy, ak by bol kazdý z týchto pilierov nezákonný. Za tohto predpokladu nemôze omyl alebo iná protiprávnost, ktorá má vplyv len na jeden z pilierov odôvodnenia, byt dostatocným dôvodom na zrusenie sporného rozhodnutia, ak tento omyl nemohol mat rozhodujúci vplyv na výrok institúcie, ktorá prijala toto rozhodnutie (pozri rozsudok z 20. októbra 2011, Eridania Sadam/Komisia, T-579/08, EU:T:2011:608, body 56 a 57 a citovanú judikatúru). 231 V prejednávanom prípade je potrebné poukázat na to, ze - v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna - vzhladom na to, ze konstatovanie nedodrzania clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a teda aj nezlucitelnosti státnej pomoci vo výske 503 miliónov eur v napadnutom rozhodnutí spocívalo na viacerých prvkoch, z ktorých kazdý samostatne postacoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné konstatovat, ze skutocnost, ze jeden z týchto prvkov - konkrétne prvok týkajúci sa posúdenia predaja, ako sa uvádza v bode 108 vyssie - je nesprávny, sama osebe nestací na zrusenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o konstatovanie zneuzitia státnej pomoci vo výske 503 miliónov eur, ktorú Komisia podmienecne schválila v rozhodnutí Sernam 2. 232 Stvrtý zalobný dôvod preto treba v celom rozsahu zamietnut. 2. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze povinnost vrátit státnu pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, bola prevedená na spolocnost Financičre Sernam a na jej dcérske spolocnosti 233 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry zápis státnej pomoci vo výske 41 miliónov eur vyhlásenej za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2 do likvidacných pasív spolocnosti Sernam stacil na zabezpecenie odstránenia skreslenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z tejto pomoci, a v tejto súvislosti popiera, ze povinnost vrátit túto pomoc bola prevedená na spolocnost Financičre Sernam a na jej dcérske spolocnosti. V prvom rade tvrdí, ze - rozpore s tým, co Komisia uviedla v odôvodneniach 144 az 148 napadnutého rozhodnutia - v prejednávanom prípade nie je splnené ziadne z kritérií hospodárskej kontinuity v zmysle rozsudku Seleco, uz citovaného v bode 52 vyssie (EU:C:2003:252). V druhom rade tvrdí, ze zápis sumy 41 miliónov eur do likvidacných pasív spolocnosti Sernam bol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2. 234 Na úvod treba pripomenút, ze - ako Súdny dvor opakovane rozhodol - zápis pohladávky týkajúcej sa vymáhania dotknutej státnej pomoci do zoznamu pohladávok stací na splnenie povinnosti vymáhania len vtedy, ak v prípade, ze státne orgány nemôzu vymáhat celú sumu pomoci, konkurzné konanie vedie k likvidácii podniku, ktorý prijal protiprávnu pomoc, teda k definitívnemu skonceniu jeho cinnosti. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vymáhanie pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú s vnútorným trhom slúzi na odstránenie skreslenia hospodárskej sútaze z dôvodu konkurencnej výhody, z ktorej mal prospech príjemca tejto pomoci na trhu vo vztahu k svojim konkurentom, kedze sa obnoví situácia predchádzajúca poskytnutiu uvedenej pomoci. Ked je vsak podnik, ktorý bol príjemcom protiprávnej pomoci, v konkurze, a bola zalozená iná spolocnost, aby pokracovala v casti cinností tohto podniku v konkurze, pokracovanie v tejto cinnosti bez toho, aby dotknutá pomoc bola v plnom rozsahu vymáhaná, môze spôsobovat pretrvávanie skreslenia hospodárskej sútaze spôsobeného konkurencnou výhodou, ktorú tento podnik získal na trhu oproti svojim konkurentom. Takáto novozalozená spolocnost môze, ak má nadalej prospech z tejto výhody, byt povinná vrátit predmetnú pomoc. O takýto prípad ide najmä vtedy, ked sa preukáze, ze táto spolocnost nadalej skutocne vyuzíva konkurencnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci, obzvlást ak táto spolocnost nadobudne aktíva spolocnosti v likvidácii bez toho, aby zaplatila ako protihodnotu cenu stanovenú za trhových podmienok, alebo ak sa preukáze, ze zalozenie takejto spolocnosti spôsobilo vyhnutie sa povinnosti vrátenia uvedenej pomoci. Osobitne to platí, ked zaplatenie ceny stanovenej za trhových podmienok nepostacuje na neutralizáciu konkurencnej výhody vyplývajúcej z protiprávnej pomoci. V takomto prípade zápis pohladávky týkajúcej sa pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom do zoznamu pohladávok nepostacuje sám osebe na to, aby sa skoncilo takto vzniknuté skreslenie hospodárskej sútaze (pozri rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, C-610/10, Zb., EU:C:2012:781, body 104 az 107 a citovanú judikatúru, a z 24. januára 2013, Komisia/Spanielsko, C-529/09, Zb., EU:C:2013:31, body 107 a 109 a citovanú judikatúru). 235 Podla judikatúry týkajúcej sa predaja aktív pri posudzovaní otázky, ci povinnost vymáhat pomoc poskytnutú spolocnosti v tazkostiach mozno rozsírit na novú spolocnost, na ktorú táto bývalá spolocnost previedla urcité aktíva, ak tento prevod umoznuje dospiet k záveru o hospodárskej kontinuite medzi oboma spolocnostami, mozno zohladnit nasledujúce skutocnosti: predmet prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cenu prevodu, skutocnost, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku, okamih, ked doslo k prevodu (po zacatí vysetrovania, zacatí konania vo veci formálneho zistovania alebo konecnom rozhodnutí) alebo aj hospodársku logiku transakcie (pozri v tomto zmysle rozsudky Seleco, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:C:2003:252, bod 78; z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, T-415/05, T-416/05 a T-423/05, Zb., EU:T:2010:386, bod 135, a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T-123/09, Zb., EU:T:2012:164, bod 155). Komisia vsak nemá povinnost zohladnit vsetky tieto skutocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Ryanair/Komisia, uz citovaný, EU:T:2012:164, bod 156). 236 Je potrebné poukázat na to, ze úcastníci konania nespochybnujú túto metódu analýzy hospodárskej kontinuity, ale spôsob, akým ju Komisia uplatnila na prejednávaný prípad. O prvej výhrade zalozenej na tom, ze v prejednávanom prípade nie je splnené ziadne z kritérií hospodárskej kontinuity 237 Zalobkyna tvrdí, ze - v rozpore so závermi, ku ktorým Komisie dospela v odôvodneniach 144 az 148 napadnutého rozhodnutia - v prejednávanom prípade nie je splnené ziadne z kritérií hospodárskej kontinuity v zmysle rozsudku Seleco, uz citovaného v bode 52 vyssie (EU:C:2003:252), ktorými sú predmet prevodu, cena prevodu, skutocnost, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku, okamih, ked doslo k prevodu, alebo aj hospodárska logika transakcie. 238 Odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia znie: "Pokial ide najprv o prevod vsetkých aktív a pasív spolocnosti [Sernam], s výnimkou troch financných pasív..., na spolocnost Sernam Xpress, Komisia pripomína, ze prevod by sa mal vztahovat [ze tento prevod sa vztahoval - neoficiálny preklad] na celý podnik (pozri cast 3.2.3). Medzi spolocnostou [Sernam] a Sernam Xpress je teda hospodárska kontinuita. ... Okrem toho sa prevod uskutocnil v rámci skupiny. Uskutocnil sa po konecnom rozhodnutí Komisie, ktorá nariadila vrátenie pomoci, a jeho jedinou ekonomickou logikou je umoznit pokracovat v cinnostiach spolocnosti Sernam bez toho, aby museli byt dodrzané podmienky stanovené v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2. Vsetky kritériá na preukázanie hospodárskej kontinuity v zmysle rozhodnutia a rozsudku vo veci Seleco sú teda prítomné." O predmete prevodu 239 Zalobkyna tvrdí, ze na spolocnost Financičre Sernam nebola prevedená celá spolocnost Sernam. 240 Z preskúmania tretej casti stvrtého zalobného dôvodu, a najmä z bodov 134 az 137 vyssie, vsak vyplýva, ze Komisia v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze bol prevedený celý podnik, a to v rozpore s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. O skutocnosti, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku 241 Zalobkyna tvrdí, ze - v rozpore s tým, co Komisia uviedla v bode 144 napadnutého rozhodnutia - prevod vsetkých aktív a pasív spolocnosti Sernam sa neuskutocnil v rámci skupiny, kedze akcionári spolocnosti Financičre Sernam a akcionár spolocnosti Sernam sú odlisní, lebo akcionármi spolocnosti Financičre Sernam boli clenovia bývalého vedenia spolocnosti Sernam, zatial co akcionárom spolocnosti Sernam bola samotná zalobkyna. V tejto súvislosti zalobkyna zdôraznuje, ze Financičre Sernam v konecnom dôsledku vlastní spolocnost Sernam a vyuzíva jej aktíva, ktoré sa nachádzajú v spolocnosti Sernam Xpress. Za týchto podmienok sa domnieva, ze kritérium týkajúce sa skutocnosti, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku, v zmysle rozsudku Seleco, uz citovaného v bode 52 vyssie, nie je splnené. 242 Toto tvrdenie treba zamietnut, kedze Komisia v tomto stádiu svojich úvah posudzovala hospodársku kontinuitu medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress. Komisia totiz az po tom, co (v odôvodneniach 144 az 148 napadnutého rozhodnutia) preukázala hospodársku kontinuitu medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress), v odôvodnení 150 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze prospech z nezlucitelnej pomoci bol nakoniec prevedený na spolocnost Financičre Sernam, a to z dôvodu jej fúzie so spolocnostou Sernam Xpress. 243 Komisia teda v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia správne pripomenula, ze vklad spolocnosti Sernam do spolocnosti Sernam Xpress sa uskutocnil v rámci skupiny zalobkyne. O okamihu prevodu 244 Co sa týka okamihu prevodu aktív vcelku, zalobkyna tvrdí, ze v rozsudkoch Seleco, uz citovanom v bode 52 vyssie (EU:C:2003:252), SMI, uz citovanom v bode 52 vyssie (EU:C:2004:238), a CDA, uz citovanom v bode 52 vyssie (EU:T:2005:364), boli transakcie týkajúce sa "obchádzania povinnosti", na ktoré poukázala Komisia, uskutocnené bud pocas konania vo veci formálneho zistovania, alebo v okamihu, ked príslusné vnútrostátne orgány ocakávali, ze Komisia zacne vysetrovanie. Podla zalobkyne sa pritom v prejednávanom prípade prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku uskutocnil po prijatí rozhodnutia Sernam 2, v lehote stanovenej v clánku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia a spôsobom uvedeným v tomto ustanovení, co znamená, ze tento prevod nebol uskutocnený s cielom vyhnút sa vymáhaniu pomoci. 245 Z odôvodnenia 144 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia poukázala na to, ze prevod vsetkých aktív a pasív sa uskutocnil po konecnom rozhodnutí Sernam 2, pricom je potrebné pripomenút, ze v clánku 2 tohto rozhodnutia bola stanovená povinnost vymáhat pomoc vo výske 41 miliónov eur. 246 Je potrebné konstatovat, ze v okamihu vykonania rozhodnutia, z ktorého vyplýva moznost predat aktíva príjemcu pomoci vcelku, ako aj povinnost vymáhat protiprávnu a nezlucitelnú pomoc, je obídenie povinnosti vymáhat pomoc prinajmensom rovnako pravdepodobné ako vo fáze konania vo veci formálneho zistovania. Zatial co totiz zacatie konania vo veci formálneho zistovania na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vyplýva z pochybností, pokial ide o existenciu a zlucitelnost urcitej státnej pomoci, prijatie rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie státnej pomoci, odstranuje v tejto súvislosti akékolvek pochybnosti. 247 Z preskúmania prvej, tretej, stvrtej a piatej casti stvrtého zalobného dôvodu navyse vyplýva, ze pri uskutocnenej transakcii nebola dodrzaná lehota (pozri body 84 az 93 vyssie) ani spôsob vykonania (pozri body 110 az 187 vyssie), ktoré boli uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. O hospodárskej logike transakcie 248 Pokial ide o hospodársku logiku transakcie, zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, po prvé tvrdí, ze bola povinná zriect sa úcasti v stratovom podniku v súlade s poziadavkami stanovenými rozhodnutím Sernam 2. 249 Po druhé zdôraznuje, ze "prázdna" spolocnost Sernam Xpress nebola pouzitá s cielom obíst povinnost vrátit pomoc, ale jej pouzitie malo len umoznit nadobudnutie aktív spolocnosti Sernam vcelku spolocnostou Financičre Sernam vzhladom na potrebu zabezpecit, ze nadobúdatel aktív nebude mat nijaký vztah so zalobkynou, v súlade s rozhodnutím Sernam 2. V tejto súvislosti sa zalobkyna opiera o stanovisko týkajúce sa francúzskeho práva, ktoré vypracoval profesor francúzskeho práva, s cielom preukázat, ze takzvaný "ciastkový vklad aktív" bol jedinou transakciou, ktorá umoznila previest spolu s aktívami prevádzkové pasíva bez toho, aby sa musel vyziadat individuálny súhlas veritelov (s cielom vyuzit úcinok univerzálneho prevodu majetku, ktorý vyplýva z tejto transakcie). Vzhladom na poziadavku nezávislosti nadobúdatela od zalobkyne pritom nebolo mozné vykonat ciastkový vklad aktív priamo do spolocnosti Financičre Sernam, lebo v takom prípade by sa zalobkyna stala akcionárom spolocnosti Financičre Sernam, co by predstavovalo protihodnotu za jej vklad (protihodnota v podobe akcií). Podla zalobkyne to vysvetluje, preco bolo najprv potrebné vykonat ciastkový vklad aktív do spolocnosti Sernam Xpress a následne previest akcie tejto spolocnosti na spolocnost Financičre Sernam. 250 V odôvodneniach 144 a 147 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze jedinou ekonomickou logikou bolo umoznit pokracovat v cinnostiach spolocnosti Sernam bez toho, aby museli byt dodrzané podmienky stanovené v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2. 251 Po prvé v bode 247 vyssie uz bolo uvedené, ze z preskúmania prvej, tretej, stvrtej a piatej casti stvrtého zalobného dôvodu vyplýva, ze podmienky uvedené v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2 neboli dodrzané. Z preskúmania siestej casti stvrtého zalobného dôvodu (pozri najmä body 189 az 211 vyssie) rovnako vyplýva, ze vzhladom na to, ze hospodárska cinnost spolocnosti Sernam nebola prerusená, úcel clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol splnený. 252 Po druhé z bodov 127 az 129 vyssie vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na poziadavky vnútrostátneho práva s cielom odôvodnit obídenie podmienok stanovených clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Treba najmä poukázat na to, ze jej argumentácia uvedená v bode 249 vyssie je zalozená na údajnej potrebe previest spolu s aktívami spolocnosti Sernam aj pasíva. Z bodov 113 az 119 vyssie pritom vyplýva, ze pasíva nemali byt súcastou predaja aktív vcelku v zmysle clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. O cene prevodu 253 Pokial ide o cenu prevodu, zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, po prvé tvrdí, ze - v rozpore s tým, co Komisia uviedla v odôvodneniach 145 a 146 napadnutého rozhodnutia - záporná cena, ktorú za aktíva spolocnosti Sernam vcelku zaplatila Financičre Sernam, bola trhovou cenou, ktorá vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej sútaze. Z tých istých dôvodov sa zalobkyna domnieva, ze odkaz na zmluvnú rovnováhu medzi nou a spolocnostou Financičre Sernam v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia je irelevantný. Zalobkyna a Francúzska republika zastávajú názor, ze v dôsledku toho nemozno vyzadovat vrátenie pomoci od príjemcu predmetných aktív, teda od spolocnosti Sernam Xpress, ani od ich nadobúdatela, ktorým je Financičre Sernam, a tvrdia, ze vrátenie pomoci sa malo vyzadovat od predávajúceho, teda od spolocnosti Sernam. 254 Odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia znie: "Komisia celkovo poznamenáva, ze prevod na spolocnost Sernam Xpress nie je v súlade s trhovými podmienkami. Prevod na spolocnost Sernam Xpress sa uskutocnil za zápornú cenu a nie je výsledkom transparentného a otvoreného postupu (pozri oddiel 3.2.5 [napadnutého rozhodnutia]). K zápornej cene 57 mil. EUR, ktorá sa poníma ako prevádzková pomoc umoznujúca vykryt straty spolocnosti Sernam Xpress za roky 2005 az 2008, sa pripája vzdanie sa... pohladávky [zalobkyne] voci spolocnosti [Sernam] vo výske 38,5 mil. EUR (pozri odôvodnenie 27 [napadnutého rozhodnutia]). ... Kapitálovou injekciou vo výske 57 mil. EUR umoznila [zalobkyna] spolocnosti Sernam Xpress uhradit tieto pohladávky v plnom rozsahu, prinajmensom za obdobie rokov 2005 az 2008. Naopak, keby [zalobkyna] predala iba aktíva za kladnú cenu, dlhy spolocnosti [Sernam] voci tretím osobám by boli splatené len do výsky príjmov z predaja. Je to dodatocným dôkazom toho, ze zmluvná rovnováha medzi [zalobkynou a spolocnostou] Financičre Sernam nie je v súlade s trhovými podmienkami." 255 Tvrdenie, ze záporná cena zaplatená v prejednávanom prípade bola trhovou cenou, ktorá vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej sútaze, treba zamietnut, kedze z preskúmania piatej casti stvrtého zalobného dôvodu vyplýva, ze ponuku vedenia nemozno povazovat za výsledok transparentného a otvoreného postupu. Námietku voci odkazu na zmluvnú rovnováhu medzi zalobkynou a spolocnostou Financičre Sernam z tých istých dôvodov teda treba tiez zamietnut. 256 Z bodu 207 vyssie tiez vyplýva, ze hodnota ponuky vedenia na prevzatie bola stanovená tak, aby bolo mozné financovat nový ozdravný plán spolocnosti Sernam, ako aj rekapitalizáciu, ktorá bola nevyhnutná na pokrytie odhadovaných strát za budúce obdobie rokov 2005 az 2008. Komisia preto v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia tiez správne zdôraznila, ze záporná cena vo výske 57 miliónov eur bola ponatá ako prevádzková pomoc umoznujúca vykryt straty spolocnosti Sernam Xpress za roky 2005 az 2008, ku ktorej sa pripojilo vzdanie sa pohladávky zalobkyne voci spolocnosti Sernam vo výske 38,5 milióna eur. 257 Po druhé zalobkyna sa vo viacerých zalobných dôvodoch a castiach zalobných dôvodov odvoláva na skutocnost, ze záporná cena v netto sume 57 miliónov eur bola potvrdená viacerými nezávislými znaleckými posudkami, a v tejto súvislosti poukazuje na správu z 21. júla 2005, ktorú vypracovalo oddelenie auditu banky X, ktorá zalobkyni poskytovala poradenstvo a usporiadala verejnú sútaz, a na správu audítorskej spolocnosti (dalej len "audítorská spolocnost Y") z 3. júna 2005 (aktualizovanú v roku 2008), ktoré si objednala zalobkyna, na správu inej banky, banky Z, z 18. júla 2005, ktorú si objednala Komisia pre podiely a prevody, ako aj na stanovisko Komisie pre podiely a prevody 2005-AC 2 z 22. júla 2005, v ktorom sa vzhladom na zhodujúce sa znalecké posudky dospelo k záveru, ze návrh prevodu je "riesením, ktoré poskytuje nezanedbatelné vyhliadky na úspech novej spolocnosti Sernam a zároven je pre [zalobkynu] najmenej nákladné". 258 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze predaj aktív vcelku sa v súlade s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 mal uskutocnit za trhovú cenu "prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu". V clánku 4 rozhodnutia Sernam 2 bolo rovnako uvedené, ze "kazdý ciastocný alebo celkový predaj spolocnosti Sernam sa musí vykonat za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného vsetkým jej konkurentom". Preto Komisia v rozhodnutí Sernam2 vyzadovala, aby trhová cena vyplynula z transparentnej a otvorenej verejnej sútaze, co v prejednávanom prípade nebolo dodrzané (pozri body 160 az 187 vyssie). 259 V kazdom prípade dve z predmetných správ, a to správa audítorskej spolocnosti Y a správa banky Z, sa týkajú len otázky uplatnenia kritéria súkromného investora, teda porovnania nákladov na plánovaný prevod s nákladmi na prípadnú likvidáciu spolocnosti Sernam, a teda nie sú relevantné, pokial ide o otázku, ci cena zaplatená za aktíva a pasíva spolocnosti Sernam bola trhovou cenou. Uvádzaná pasáz stanoviska Komisie pre podiely a prevody sa rovnako týka porovnania nákladov na prevod s nákladmi na likvidáciu spolocnosti Sernam. Okrem toho, co sa týka záverov oddelenia auditu banky X z 21. júla 2005, je potrebné konstatovat, ze tento znalecký posudok bol vypracovaný po predlození ponuky vedenia a na základe nej (ako aj na základe podnikatelského plánu na roky 2005 az 2008, ktorý vypracovalo vedenie). 260 Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze predlozené znalecké posudky potvrdzujú názor, ze cena prevodu bola trhovou cenou. 261 Po tretie zalobkyna vytýka Komisii, ze v dvoch posledných vetách bodu 145 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze keby zalobkyna predala iba aktíva za kladnú cenu, dlhy spolocnosti Sernam voci tretím osobám by boli splatené len do výsky príjmov z predaja. Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze vnútrostátne právo vyzaduje, aby sa pri predaji aktív vcelku previedli nielen dlhy, ale aj zamestnanci podla clánku L 1224-1 zákonníka práce (code du travail), ziadny nadobúdatel by pravdepodobne neponúkol kladnú cenu za nadobudnutie týchto aktív vcelku. 262 Tvrdenie zalobkyne smerujúce proti dvom posledným vetám odôvodnenia 145 napadnutého rozhodnutia treba zamietnut ako neúcinné. Komisia totiz uviedla konstatovanie, ktoré zalobkyna napáda, len na doplnenie ostatných konstatovaní uvedených na zaciatku toho istého odôvodnenia ako "doplnkovú indíciu" o tom, ze zmluvná rovnováha medzi zalobkynou a spolocnostou Financičre Sernam nebola v súlade s trhovými podmienkami. Kedze sa konstatovalo, ze Komisia na zaciatku odôvodnenia 145 napadnutého rozhodnutia správne urcila, ze záporná cena prevodu na spolocnost Sernam Xpress nevyplýva z transparentného a otvoreného postupu, tvrdenia týkajúce sa dvoch posledných viet tohto odôvodnenia nemôzu viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 263 Po stvrté zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze záporná cena 57 miliónov eur bola vyssia ako najlepsia ponuka prijatá v priebehu neúspesnej verejnej sútaze, ktorou bola záporná cena 56,4 milióna eur (ponuka uchádzaca c. 5 v druhom kole), a v tejto súvislosti tvrdí, ze táto ponuka v druhom kole nebola záväznou ponukou, a teda sa nemá brat do úvahy. 264 Z bodu vyssie vyplýva 167, ze Komisia v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze záporná ponuka vo výske 57 miliónov eur bola menej výhodná ako záporná ponuka v druhom kole vo výske 56,4 milióna eur, ktorú predlozilo konzorcium vedené uchádzacom c. 5. V tejto súvislosti sú tvrdenia zalobkyne, podla ktorých sa prejav záujmu konzorcia vytvoreného s uchádzacom c. 5 nemá zohladnit na úcely porovnania, lebo - na rozdiel od ponuky vedenia - nebol záväzný, neúcinné, kedze z preskúmania piatej casti stvrtého zalobného dôvodu vyplýva, ze nemozno zohladnit ani ponuku vedenia, lebo nevyplynula z transparentného a otvoreného postupu verejnej sútaze. 265 Z vyssie uvedeného vyplýva (pozri body 237 az 264 vyssie), ze Komisia v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospela k záveru, ze prevod cinností spolocnosti Sernam na spolocnost Sernam Xpress mal za následok, ze Sernam Xpress si zachovala skutocný prospech z konkurencnej výhody spojenej s poskytnutou pomocou, lebo medzi oboma spolocnostami existovala hospodárska kontinuita. 266 Francúzska republika sa navyse odvoláva na judikatúru týkajúcu sa predaja akcií, podla ktorej v prípade, ak sa podnik, ktorý získal státnu pomoc, nadobudne za trhovú cenu, t. j. za najvyssiu cenu, ktorú bol ochotný súkromný investor zaplatit za bezných podmienok hospodárskej sútaze za túto spolocnost v situácii, v ktorej sa - najmä po prijatí státnej pomoci - nachádzala, vychádza sa z toho, ze zlozka pomoci bola ocenená trhovou cenou a zahrnutá do obstarávacej ceny. Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze kupujúci mal prospech z výhody oproti iným prevádzkovatelom na trhu. V zásade vsak platí, ze ak bola spolocnost, ktorá získala pomoc, predaná za trhovú cenu, predajná cena odzrkadluje dôsledky skorsej pomoci a výhodu z pomoci si ponecháva ten, kto danú spolocnost predáva. V takomto prípade by návrat do pôvodného stavu mal zabezpecit v prvom rade predávajúci vrátením pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb., EU:C:2001:456, body 77 a 78). Francúzska republika sa domnieva, ze ak by sa predanému podniku, teda spolocnosti Sernam Xpress, ulozila povinnost vrátit protiprávnu a nezlucitelnú pomoc, v konecnom dôsledku by to predstavovalo sankciu pre nadobúdatela tohto podniku, teda pre spolocnost Financičre Sernam, ktorý tým, ze kúpil tento podnik za trhovú cenu, uz zaplatil protiprávnu a nezlucitelnú pomoc. Podla názoru Francúzskej republiky to znamená, ze nadobúdatel akcií predaného podniku by musel zaplatit uvedenú protiprávnu a nezlucitelnú pomoc dvakrát. 267 Ako vsak vyplýva z odôvodnení 138 a 149 a z poznámky pod ciarou 32 napadnutého rozhodnutia, judikatúra rozlisuje nadobúdatela akcií a spolocnost, ktorej bola poskytnutá protiprávna pomoc a ktorej akcie sa predávajú. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze skutocnost, ze akcionár predá tretej osobe akcie spolocnosti, ktorej bola poskytnutá protiprávna pomoc, nemá vplyv na povinnost vymáhania (pozri v tomto zmysle rozsudok Seleco, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:C:2003:252, bod 83) a ze v prípade, ak si podnik, ktorému bola poskytnutá protiprávna státna pomoc, zachová svoju právnu subjektivitu a nadalej vykonáva vo vlastnom mene cinnosti dotované státnou pomocou, je to obycajne tento podnik, kto si zachová konkurencnú výhodu súvisiacu s touto pomocou, a teda práve tento podnik je povinný nahradit sumu rovnajúcu sa sume uvedenej pomoci. Od kupujúceho preto nemozno pozadovat, aby takúto pomoc vrátil (pozri v tomto zmysle rozsudok SMI, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:C:2004:238, bod 81). 268 Komisia teda v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia oprávnene vyvodila z tejto judikatúry záver, ze predaj akcií spolocnosti Sernam Xpress spolocnosti Financičre Sernam nemal za následok oslobodenie spolocnosti Sernam Xpress od povinnosti vrátit pomoc vo výske 41 miliónov eur. 269 Výhrady Francúzskej republiky a zalobkyne týkajúce sa skutocnosti, ze taká argumentácia znamená, ze nadobúdatel akcií je povinný dvakrát zaplatit cenu protiprávnej a nezlucitelnej pomoci, treba zamietnut. Ako totiz zdôraznuje Komisia, toto odlísenie nadobúdatela akcií od predanej spolocnosti môze mat praktické dôsledky, kedze v tomto prípade nadobúdatel akcií nie je povinný vrátit pomoc poskytnutú kúpenému podniku, pokial vlastní kúpený podnik vo forme spolocnosti s rucením obmedzeným, ibaze nastanú mimoriadne okolnosti. 270 Okrem toho v rozpore s tým, co vyplýva z argumentácie Francúzskej republiky, povinnost vrátit protiprávnu a nezlucitelnú pomoc vo výske 41 miliónov eur nebola prevedená na spolocnost Financičre Sernam ako na nadobúdatela akcií spolocnosti Sernam Xpress, ale ako na právneho nástupcu tejto spolocnosti v dôsledku fúzie so spolocnostou Sernam Xpress, ku ktorej doslo 30. júna 2011, na základe univerzálneho prevodu majetku spojeného s touto transakciou (pozri odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na to, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala hospodársku kontinuitu medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress (pozri body 237 az 265 vyssie) a zalobkyna nepopiera fúziu spolocností Sernam Xpress a Financičre Sernam, tieto úvahy treba potvrdit. 271 Francúzska republika napokon tvrdí, ze kritérium súkromného investora je v prejednávanom prípade splnené, lebo - ako uviedla vo svojich listoch z 8. októbra 2008 a z 5. mája 2009, náklady na predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku spolocnosti Financičre Sernam boli nizsie ako náklady, ktoré by zalobkyna vynalozila v prípade súdnej likvidácie spolocnosti Sernam. 272 Je vsak potrebné poukázat na to, ze tieto tvrdenia Francúzskej republiky týkajúce sa kritéria súkromného investora nesúvisia s povinnostou vymáhat 41 miliónov eur, ale týkajú sa posúdenia takzvanej "novej" pomoci v napadnutom rozhodnutí z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tieto tvrdenia sú teda v rámci tohto zalobného dôvodu neúcinné. 273 V súlade s judikatúrou pripomenutou v rozsudku Komisia/Spanielsko, uz citovanom v bode 234 vyssie (EU:C:2012:781), teda Komisia správne konstatovala, ze v prejednávanom prípade samotný zápis pomoci, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú, do likvidacných pasív nestacil na odstránenie skreslenia hospodárskej sútaze spôsobeného touto pomocou. 274 Prvú výhradu zalobkyne preto treba zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na tom, ze zápis sumy 41 miliónov eur do likvidacných pasív spolocnosti Sernam bol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2 275 Zalobkyna tvrdí, ze zápis sumy pomoci, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú, do likvidacných pasív spolocnosti Sernam bol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2, ktorý stanovoval, ze v prípade ciastocného alebo celkového predaja spolocnosti Sernam za trhovú cenu a prostredníctvom transparentného postupu otvoreného vsetkým jej konkurentom vrátenie pomoci vo výske 41 miliónov eur pripadne "spolocnosti Sernam, ak bude nadalej existovat". Zalobkyna tvrdí, ze clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 vôbec neodkazuje na prerusenie hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam a stanovuje rozlisovacie kritérium, ktoré je zalozené len na tom, ci spolocnost Sernam bude alebo nebude nadalej existovat. 276 V odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "v clánku 4 [rozhodnutia Sernam 2] sa rozlisujú prípady, ked doslo a ked nedoslo k zruseniu hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam[, a ze] za predpokladu zániku tejto cinnosti nie je potrebné vymáhat pomoc od tých, ktorí nadobudli aktíva za trhovú cenu v rámci transparentného a otvoreného postupu". 277 V súlade s judikatúrou pripomenutou v rozsudku Komisia/Spanielsko, uz citovanom v bode 234 vyssie (EU:C:2012:781), sa pomoc musí vymáhat od spolocnosti, ktorá pokracuje v hospodárskej cinnosti podniku, ktorý pôvodne mal prospech z výhody spojenej s poskytnutím státnej pomoci, a preto nadalej skutocne vyuzíva túto výhodu. 278 V kontexte vymáhania státnej pomoci sa zmienka o dalsej existencii spolocnosti Sernam uvedená v clánku 4 rozhodnutia Sernam 2 mohla týkat len zachovania hospodárskej cinnosti spolocnosti Sernam. 279 Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze zápis sumy 41 miliónov eur do likvidacných pasív spolocnosti Sernam bol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2, kedze z preskúmania prvej výhrady vyplýva, ze Sernam z ekonomického hladiska nadalej existovala v rámci spolocnosti Sernam Xpress a neskôr v rámci spolocnosti Financičre Sernam. 280 Je teda potrebné zamietnut druhú výhradu. 281 Z toho vyplýva, ze piaty zalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnut. 3. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 týkajúcom sa prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavovali novú státnu pomoc v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam 282 Siesty zalobný dôvod sa v podstate skladá z dvoch castí. V rámci prvej casti zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodneniach 154 az 158 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze kritérium súkromného investora sa v situácii predaja za zápornú cenu neuplatní, na základe toho, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005, a to rekapitalizáciu v netto sume 57 miliónov eur, odpísanie pohladávok vo výske 38,5 miliónov eur a záruky (dalej len "sporné opatrenia") oznacila za státnu pomoc. V rámci druhej casti zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodneniach 159 az 171 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze sporné opatrenia poskytujú výhodu spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam. O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze konstatovala, ze kritérium súkromného investora sa v prejednávanom prípade neuplatní 283 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, sa v podstate domnieva, ze na sporné opatrenia sa malo uplatnit kritérium súkromného investora, kedze z judikatúry vyplýva, ze na urcenie, ci privatizácia urcitého podniku za zápornú kúpnu cenu zahrna prvky státnej pomoci, je potrebné posúdit, ci by súkromný investor podobnej velkosti ako orgány verejného sektora za podobných okolností mohol byt motivovaný uskutocnit kapitálové vklady v rovnakej výske v súvislosti s predajom tohto podniku, alebo ci by sa namiesto toho rozhodol pre jeho likvidáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb., EU:C:2003:55, bod 133 a citovanú judikatúru) (dalej len "kritérium súkromného investora typu 'Gröditzer`"). 284 Zalobkyna a Francúzska republika zastávajú názor, ze v prejednávanom prípade v súvislosti s uskutocneným prevodom nebola poskytnutá nijaká státna pomoc, kedze celkové náklady na tento prevod boli nizsie ako predpokladané náklady na likvidáciu spolocnosti Sernam, ako to preukázali prostredníctvom údajov, ktoré poskytli Komisii pocas správneho konania. 285 Tvrdenia zalobkyne, ktorú podporuje Francúzska republika, v podstate smerujú proti dvom dôvodom, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 154 a 155 napadnutého rozhodnutia s cielom vylúcit uplatnitelnost kritéria súkromného investora typu "Gröditzer", ako bolo opísané v bode 283 vyssie. 286 Prvý dôvod neuplatnenia kritéria súkromného investora je uvedený v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia. Komisia v nom konstatovala, ze v situácii vymáhania pomoci nie je namieste uplatnit zásadu súkromného investora, kedze stát koná pocas vymáhania pomoci na základe povinností, ktoré mu prislúchajú podla práva Únie, a nie ako akcionár. 287 Druhý dôvod neuplatnenia kritéria súkromného investora je uvedený v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia. Komisia v nom v podstate konstatovala, ze podla clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol predaj aktív ekvivalentom kompenzacných opatrení, ktoré ukladal clánok 3 ods. 1, a ze podla bodu 40 usmernení o záchrane a restrukturalizácii prevod stratovej cinnosti nie je mozné povazovat za kompenzacné opatrenie. Komisia poukázala na to, ze záporná cena dohodnutá medzi zalobkynou a spolocnostou Financičre Sernam ukazuje, ze ide o prevod stratovej cinnosti, ktorý nemôze byt ekvivalentom kompenzacného opatrenia. Z toho vyvodila záver, ze v tomto prípade záporná cena zodpovedá prevádzkovej pomoci podniku, ktorá je uz svojou povahou neschopná zmiernit narusenie hospodárskej sútaze. 288 Z odôvodnenia 155 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na úcely neuplatnenia kritéria súkromného investora poukázala na osobitný kontext prejednávaného prípadu, ktorý sa týkal skutocnosti, ze zalobkyna nesprávne vykonala kompenzacné opatrenie podmienujúce zlucitelnost pomoci na restrukturalizáciu vo výske 503 miliónov eur. Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné preskúmat najprv tvrdenia zalobkyne týkajúce sa tohto druhého dôvodu neuplatnenia kritéria súkromného investora. 289 Pokial ide o druhý dôvod neuplatnenia kritéria súkromného investora uvedený v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna uvádza v podstate dve výhrady. V prvom rade sa domnieva, ze predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzacných opatrení v zmysle clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, a v druhom rade sa domnieva, ze vykonanie kompenzacného opatrenia podmienujúceho zlucitelnost pomoci nebráni uplatnitelnosti kritéria súkromného investora, kedze stát nikdy nie je povinný vykonat kompenzacné opatrenie ako nositel verejnej moci. 290 Podla judikatúry Súdneho dvora pojem státna pomoc, ako je definovaný v Zmluve, predstavuje právny pojem a má sa vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zretelom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb., EU:C:2008:757, bod 111 a citovanú judikatúru). 291 Podla judikatúry zo zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi vyplýva, ze kapitál, ktorý stát poskytne podniku, ci uz priamo alebo nepriamo, za okolností, ktoré zodpovedajú normálnym trhovým podmienkam, sa nemôze povazovat za státnu pomoc (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb., EU:C:2002:294, bod 69 a citovanú judikatúru). Toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria súkromného investora (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C-124/10 P, Zb., EU:C:2012:318, bod 78 a citovanú judikatúru). 292 Súdny dvor rozhodol, ze uplatnitelnost kritéria súkromného investora závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majitelom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci (rozsudky Komisia/EDF, uz citovaný v bode 291 vyssie, EU:C:2012:318, bod 81, a z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, C-224/12 P, Zb., EU:C:2014:213, bod 31). Zásahy státu, ktorých cielom je splnit povinnosti, ktoré mu prinálezia mu ako orgánu verejnej moci, totiz nemôzu byt porovnané so zásahmi súkromného investora v trhovej ekonomike (rozsudok z 15. decembra 2009, EDF/Komisia, T-156/04, Zb., EU:T:2009:505, bod 228). Konkrétne môze byt v tejto súvislosti relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný, EU:C:2012:318, bod 86). O prvej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, zalozenej na tom, ze predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzacných opatrení v zmysle clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 293 Zalobkyna uvádza na podporu tejto výhrady tri tvrdenia. 294 Po prvé zalobkyna sa domnieva, ze predaj vsetkých aktív spolocnosti Sernam nemozno povazovat za ekvivalent kompenzacných opatrení v zmysle clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, ktorými bolo preorientovanie sa na cinnost "Train bloc express" (dalej len "TBE") a zrieknutie sa cinností v oblasti cestnej prepravy. 295 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 zodpovedá uplatneniu jednej z dvoch alternatívnych podmienok zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu stanovených v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2 ako opatrení na zabránenie naruseniu hospodárskej sútaze spôsobenému pomocou na restrukturalizáciu, a to s cielom poskytnút konkurentom specifické kompenzácie. Vyplýva to najmä z názvu bodu týkajúceho sa odôvodnenia podmienok stanovených v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2, ktorým je bod 6.3.7, nazvaný "Prevencia narusenia hospodárskej sútaze - specifické kompenzácie", ktorého súcastou sú odôvodnenia 200 az 217 rozhodnutia Sernam 2, uz spomenuté v bodoch 191 a 193 vyssie. 296 Clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 je rovnocennou alternatívou podmienok stanovených v odseku 1 toho istého clánku, kedze tieto podmienky sa uplatnujú "s výhradou odseku 2". Ako vyplýva z bodu 194 vyssie, uvolnenie podielov spolocnosti Sernam na trhu v prospech nezávislého nadobúdatela v dôsledku predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku za trhovú cenu prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu v zmysle odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 sleduje rovnaký ciel spocívajúci v kompenzácii narusenia hospodárskej sútaze ako stiahnutie sa z trhu cestnej prepravy s nadbytocnou kapacitou. V tomto prípade by totiz doslo k úplnému ukonceniu dotovanej cinnosti spolocnosti Sernam. 297 Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze v prejednávanom prípade predaj vsetkých aktív spolocnosti Sernam vcelku tomu istému nadobúdatelovi nemozno povazovat za ekvivalent opatrení týkajúcich sa preorientovania sa na cinnost TBE a zrieknutia sa cinností v oblasti cestnej prepravy. 298 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze podla odôvodnenia 217 rozhodnutia Sernam 2 je uplatnenie kompenzacných opatrení v zmysle clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 odôvodnené dalsou existenciou spolocnosti Sernam v právnej forme, v akej existovala pred prevodom. 299 Z bodov 191 a 192 vyssie vsak vyplýva, ze toto tvrdenie treba zamietnut, lebo dodrzanie podmienok uvedených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 nie je odôvodnené samotným zachovaním právnej subjektivity príjemcu pomoci na restrukturalizáciu, ale zachovaním jeho hospodárskej cinnosti na trhu. 300 Po tretie zalobkyna zastáva názor, ze ak Komisia chápala predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku ako ekvivalent kompenzacných opatrení stanovených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2, mala v tomto rozhodnutí spresnit, ze prevod za zápornú cenu neprichádza do úvahy, kedze dokonale poznala financnú situáciu spolocnosti Sernam a mala ocakávat takú moznost. 301 Toto tvrdenie treba tiez zamietnut. Kedze podmienka týkajúca sa predaja aktív vcelku vylucovala pasíva, moznost dosiahnut zápornú cenu bola v prejednávanom prípade logicky vylúcená, ako to vyplýva z bodov 154 az 158 vyssie. 302 Preto treba prvú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 287 vyssie) zamietnut. O druhej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, zalozenej na tom, ze kompenzacné opatrenie má uplatnit príjemca pomoci alebo prípadne stát, ktorý je akcionárom, ale nie stát ako nositel verejnej moci 303 Zalobkyna tvrdí, ze v prípade uplatnenia kompenzacného opatrenia nariadeného rozhodnutím Komisie vzdy znása náklady na kompenzacné opatrenie podnik, ktorému bola poskytnutá pomoc na restrukturalizáciu, a nie stát ako nositel verejnej moci. 304 Zalobkyna a Francúzska republika tiez tvrdia, ze ak sa verejný podnik rozhodne predat na základe rozhodnutia Komisie jednu zo svojich dcérskych spolocností alebo vsetky jej aktíva, resp. cast z nich, tento verejný podnik a prípadne prostredníctvom neho stát koná ako akcionár. Vzhladom na ich povahu, úcel a ciel teda sporné opatrenia predstavujú investíciu porovnatelnú s investíciou súkromného investora. 305 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze - v rozpore s tým, co uvádza zalobkyna a Francúzska republika - predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku na základe clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 nebol rozhodnutím, ktoré by súkromný investor prijal za "normálnych" trhových podmienok s cielom maximalizácie zisku alebo minimalizácie strát v súlade s ekonomickou logikou. 306 Úcelom kompenzacných opatrení uvedených v clánku 3 rozhodnutia Sernam 2 totiz bolo zabránit akémukolvek nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze spôsobenému poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 podmienecne vyhlásená za zlucitelnú. 307 Tieto kompenzacné opatrenia preto mohli prinútit tak príjemcu pomoci, ako aj jeho akcionára pouzit riesenie, ktoré len z hladiska financnej rentability nebolo optimálne, co by súkromný investor v takzvanej "normálnej" trhovej situácii neurobil. 308 Predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku v rámci kompenzacných opatrení v prejednávanom prípade vyzadoval, aby sa predali aktíva s kladnou hodnotou, ktoré by príjemca na základe úvah súvisiacich s ekonomickou logikou nevyhnutne nepreviedol. 309 Kompenzacný úcel predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku, spomenutý v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, sa preto odlisoval od ciela, ktorý by sledoval súkromný hospodársky subjekt usilujúci sa o maximalizáciu svojho zisku alebo v tomto prípade o minimalizáciu svojich strát. 310 Z preskúmania tretej, stvrtej a siestej casti stvrtého zalobného dôvodu uvedeného vyssie navyse vyplýva, ze v zmysle clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 neslo o predaj celej stratovej spolocnosti, ale len aktív s kladnou ekonomickou hodnotou. V prejednávanom prípade ponuka vedenia zahrnala poziadavky týkajúce sa rekapitalizácie, vzdania sa pohladávok, ako aj záruk zo strany predávajúceho, lebo doslo k predaju celej spolocnosti Sernam, ktorá si vyzadovala financovanie. Sporné opatrenia sú teda priamym dôsledkom porusenia clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, a preto nijako nesúvisia s uplatnením kritéria súkromného investora. 311 Preto treba druhú výhradu smerujúcu proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia zamietnut. 312 Za týchto podmienok uz nie je potrebné preskúmat ostatné tvrdenia týkajúce sa prvého dôvodu, ktorý uviedla Komisia s cielom odôvodnit neuplatnitelnost kritéria súkromného investora, zalozeného na takzvanom kontexte "vymáhania" státnej pomoci. 313 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú cast siesteho zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti zalozenej na tom, ze ziadne zo sporných opatrení nepredstavuje výhodu v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam 314 Zalobkyna v podstate popiera, ze rekapitalizáciou a odpísaním pohladávok vznikli spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam výhody. Pokial ide o záruky, v prvom rade namieta nedostatok odôvodnenia, kedze v napadnutom rozhodnutí sa nehovorí nic o tom, ci také záruky predstavujú výnimku z normálnych podmienok prevodu súkromným predávajúcim. Dalej subsidiárne tvrdí, ze súkromný predávajúci by poskytol kazdú z týchto záruk. Napokon v podstate tvrdí, ze tieto záruky neposkytli výhody v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam, lebo ich hodnota bola nízka a neboli vykonané. 315 Po prvé zalobkyna sa domnieva, ze rekapitalizáciou spolocnosti Sernam na úcely prevodu jej aktív vcelku nevznikla spolocnosti Financičre Sernam ani ziadnemu z jej podnikov nijaká výhoda, kedze tento prevod sa uskutocnil za trhovú cenu. 316 Je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze Financičre Sernam získala výhodu ako nadobúdatel akcií spolocnosti Sernam Xpress, ale ako právny nástupca spolocnosti Sernam Xpress v dôsledku fúzie týchto spolocností. 317 V tejto súvislosti Komisia totiz v odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze vzhladom na to, ze Sernam Xpress a Financičre Sernam "sa následne zlúcili, nie je nevyhnutné rozlisovat medzi výhodami poskytnutými jednej alebo druhej spolocnosti". Komisia uplatnila tieto úvahy na vsetky sporné opatrenia, vrátane rekapitalizácie. 318 Okrem toho v odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "V odôvodnení 164 rozhodnutia o zacatí konania si Komisia polozila otázku, ci záporná cena 'zaplatená` spolocnostou Financičre Sernam skutocne zodpovedá trhovej hodnote. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, ze medzicasom doslo k fúzii medzi spolocnostami Sernam Xpress a Financičre Sernam a ze mozná pomoc spolocnosti Financičre Sernam spocívajúca v prílis vysokej zápornej cene nepresahuje pomoc 57 mil. EUR, ktorú dostala spolocnost Sernam Xpress ako novú pomoc. Preto uz nie je potrebné vyjadrit sa k otázke moznej pomoci kupujúcemu." 319 Pokial ide o spolocnost Sernam, jej rekapitalizácia predstavuje nespornú financnú výhodu oproti jej konkurentom. Z preskúmania prvej casti siesteho zalobného dôvodu navyse vyplýva, ze v konkrétnom prejednávanom prípade Komisia oprávnene neprirovnala správanie státu k správaniu súkromného investora za normálnych trhových podmienok. Preto financnú výhodu, ktorú predstavuje táto rekapitalizácia, treba povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 320 Z preskúmania piateho zalobného dôvodu navyse vyplýva, ze existuje hospodárska kontinuita medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress, a preto výhoda spojená s rekapitalizáciou bola prevedená na spolocnost Sernam Xpress. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze cena predaja bola trhovou cenou, nebráni to tomu, aby Sernam Xpress, v súvislosti s ktorou bolo vyssie preukázané, ze nadalej vykonávala cinnosti spolocnosti Sernam, ktorých sa týkala poskytnutá státna pomoc, nadalej vyuzívala výhodu vyplývajúcu zo vsetkých sporných opatrení státnej pomoci, vrátane rekapitalizácie v netto sume 57 miliónov eur (pozri v tomto zmysle rozsudok SMI, uz citovaný v bode 52 vyssie, EU:C:2004:238, body 80 a 81). 321 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia oprávnene uviedla, ze "rekapitalizáciou spolocnosti [Sernam, ktorú uskutocnila zalobkyna,] vo výske 57 mil. EUR získala [Sernam] znacnú financnú výhodu, akú nemajú jej konkurenti", a ze "táto výhoda sa potom spolu s ostatnými aktívami a pasívami previedla na Sernam Xpress". 322 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, ze v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze odpísaním pohladávok zalobkyne vo výske 38,5 milióna eur voci spolocnosti Sernam vznikla spolocnosti Sernam Xpress alebo spolocnosti Financičre Sernam výhoda. Na podporu svojho tvrdenia zalobkyna uvádza, ze zapísala tento dlh do likvidacných pasív spolocnosti Sernam a ze nebola veritelkou spolocnosti Sernam Xpress alebo spolocnosti Financičre Sernam. 323 Toto tvrdenie treba zamietnut, kedze zalobkyna bola veritelkou spolocnosti Sernam a z preskúmania piateho zalobného dôvodu vyplýva, ze existuje hospodárska kontinuita medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress, a následne - po ich fúzii - medzi spolocnostami Sernam Xpress a Financičre Sernam. Za takých podmienok sa zápis uvedených pohladávok do likvidacných pasív spolocnosti Sernam rovná poskytnutiu výhody spolocnosti Sernam Xpress a neskôr spolocnosti Financičre Sernam. 324 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia neodôvodnila svoje úvahy uvedené v odôvodneniach 163 az 171 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa záruk, ktoré zalobkyna poskytla pri takzvanom prevode aktív spolocnosti Sernam "vcelku", lebo v napadnutom rozhodnutí sa nehovorí nic o tom, ci tieto záruky predstavujú výnimku z normálnych podmienok prevodu uskutocneného súkromným hospodárskym subjektom. V tejto súvislosti zalobkyna spresnuje, ze pri prevodoch (ci uz ide o prevody aktív alebo podnikov) sa spravidla poskytujú záruky a ze otázkou, ktorá vzniká pri rozhodovaní o tom, ci tieto záruky predstavujú státnu pomoc, je, ci tieto záruky zodpovedajú správaniu súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve (v tomto prípade "súkromného predávajúceho" v trhovom hospodárstve). Zalobkyna sa domnieva, ze záruky týkajúce sa pasív môzu predstavovat státnu pomoc len vtedy, ak sa poskytnú za podmienok, ktoré by pre súkromného predávajúceho v trhovom hospodárstve neboli prijatelné. 325 Podla oznámenia Komisie o uplatnovaní clánkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. ES C 71, 2000, s. 14; Mim. vyd. 08/001, s. 369) takisto ako iné formy potenciálnej pomoci môzu záruky, priamo poskytnuté státom, ako aj záruky, ktoré poskytujú podniky patriace pod dominantný vplyv státnych orgánov, predstavovat státnu pomoc. 326 Na úvod je potrebné konstatovat, ze Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie neuplatnit kritérium súkromného investora v bodoch 152 az 158 napadnutého rozhodnutia celkovo v súvislosti so vsetkými spornými opatreniami. Nebolo teda potrebné, aby Komisia uviedla aj konkrétne odôvodnenie týkajúce sa záruk. Preto nie je namieste konstatovat, ze v tejto súvislosti chýba odôvodnenie. Okrem toho výhoda, ktorú predstavuje kazdá z týchto záruk v prospech spolocnosti Sernam Xpress (a v dôsledku fúzie v prospech spolocnosti Financičre Sernam), je nálezite odôvodnená v odôvodneniach 164 az 171 napadnutého rozhodnutia. 327 Z bodov 293 az 313 vyssie dalej vyplýva, ze Komisia bola oprávnená neuplatnit kritérium súkromného investora na sporné opatrenia, ktorých súcastou sú záruky. Tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla subsidiárne s cielom preukázat, ze súkromný predávajúci by poskytol kazdú z týchto záruk, teda nemôzu uspiet. 328 Napokon ostatné tvrdenia, ktorými sa zalobkyna usiluje spochybnit skutocnost, ze kazdá z týchto záruk mohla poskytnút výhodu v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam, treba zamietnut z nasledujúcich dôvodov. O záruke týkajúcej sa zariadenia prevádzky vo Valentone a záruke týkajúcej sa zvýsenia nájomného nových prevádzok 329 Zalobkyna zdôraznuje, ze záruka týkajúca sa zariadenia prevádzky vo Valentone, ktorá bola potrebná na prevádzkovanie TBE, pod hrozbou pokuty vo výske 1 milióna eur v prípade omeskania s vykonávaním prác a záruka týkajúca sa zvýsenia nájomného nových prevádzok v maximálnom rozsahu troch miliónov eur na obdobie troch rokov mali nízku hodnotu a neboli vykonané. 330 V prvom rade Komisia v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze tieto záruky poskytovali výhodu, lebo v prípade ich neexistencie by Sernam Xpress/Financičre Sernam museli samy znásat uvedené náklady. 331 Pokial ide dalej o argumentáciu zalobkyne zalozenú na nízkej hodnote spornej pomoci, je potrebné pripomenút, ze podla dlhodobo ustálenej judikatúry relatívne nízka úroven pomoci alebo relatívne malá velkost podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a priori nevylucujú moznost, ze obchod medzi clenskými státmi bude ovplyvnený (pozri rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb., EU:C:2003:415, bod 81 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok zo 4. apríla 2001, Regione Autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, T-288/97, Zb., EU:T:2001:115, bod 44 a citovanú judikatúru). 332 Napokon je tiez potrené poukázat na to, ze podla bodu 2.1.2 oznámenia o státnej pomoc vo forme záruk uvedeného v bode 325 vyssie skutocnost, ze tieto záruky neboli vyplatené, nemá vplyv na posúdenie výhody, kedze pomoc je poskytnutá v okamihu, ked sa záruka poskytne, a nie vtedy, ked sa záruka uplatní, alebo vtedy, ked sa na základe nej vykonajú platby. 333 Okrem toho tvrdenie zalobkyne, ze záruka týkajúca sa zariadenia prevádzky vo Valentone vyplývala z jej zámeru obnovit inú prevádzku, treba zamietnut, kedze zalobkyna mohla vyzadovat prestahovanie prevádzky do Valentonu (Francúzsko) bez toho, aby poskytla záruku na vykonanie prác týkajúcich sa zariadenia tejto prevádzky. O záruke trvácnosti TBE a prístupu k nemu 334 Co sa týka záruky trvácnosti TBE a prístupu k nemu, zalobkyna tvrdí, ze táto záruka nemala výlucný charakter, a teda neposkytovala spolocnosti Sernam Xpress nijakú výhodu oproti jej konkurentom. 335 Je vsak potrebné poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze táto záruka výrazne znízila riziko pre spolocnosti Sernam Xpress/Financičre Sernam, co predstavuje výhodu. V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyna netvrdí, ze iné podniky v praxi vyuzívajú TBE. Z odôvodnenia 163 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze na základe tejto záruky zalobkyna skutocne vyplatila spolocnosti Sernam Xpress 3 milióny eur, co ziadny z úcastníkov konania nespochybnuje. Sernam Xpress preto nepochybne získala výhodu oproti svojim konkurentom. O predlzení záruky preradenia zamestnancov na inú prácu v rámci skupiny zalobkyne o tri roky 336 Zalobkyna sa domnieva, ze odôvodnenie 169 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je vdaka predlzeniu záruky preradenia zamestnancov na inú prácu v rámci jej skupiny o tri roky lákavejsie zostat zamestnaný v spolocnosti Sernam Xpress, je neodôvodnenou domnienkou. 337 Treba vsak konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 169 a 171 napadnutého rozhodnutia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila existenciu výhody pre spolocnost Sernam Xpress spocívajúcej v tom, ze vdaka tejto záruke bolo lákavejsie zostat pocas tohto obdobia zamestnaný v spolocnosti Sernam Xpress a ze táto záruka umoznila spolocnosti Sernam Xpress udrzat si zamestnancov bez toho, aby musela znásat dodatocné náklady. Výhoda teda nespocívala v celých vyplácaných mzdách, ale v rozdiele zodpovedajúcom zvýseniu miezd, ktoré by Sernam Xpress musela v prípade neexistencie tejto záruky poskytnút na udrzanie svojich zamestnancov. 338 Z toho vyplýva, ze druhá cast siesteho zalobného dôvodu sa musí zamietnut. 339 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze siesty zalobný dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. 4. O prvom zalobnom dôvode zalobkyne a o zalobnom dôvode Francúzskej republiky, ktoré sú zalozené na porusení ich práva na obranu 340 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko, ktoré nebolo uvedené v rozhodnutí o zacatí konania a ku ktorému sa nemohla úcinne vyjadrit. Zalobkyna poukazuje na odôvodnenia 154 az 158 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa na prejednávaný prípad nemá uplatnit zásada súkromného investora. 341 Francúzska republika v rámci samostatného zalobného dôvodu tvrdí, ze tento rozpor medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím je tiez porusením jej práva na obranu. 342 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne a domnieva sa, ze zalobný dôvod, ktorý uviedla Francúzska republika, je zjavne neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. 343 Pokial sa zdá, ze zalobný dôvod uplatnený vedlajsím úcastníkom konania, ktorého súvislost s predmetom konania je sporná, musí byt v kazdom prípade zamietnutý ako neprípustný z iného dôvodu alebo ako nedôvodný, súd môze tento zalobný dôvod zamietnut bez toho, aby rozhodol o tom, ci vedlajsí úcastník konania prekrocil rámec svojej úlohy vystupovat na podporu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania (pozri rozsudok z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb., EU:T:2005:219, bod 155 a citovanú judikatúru). 344 Vseobecný súd domnieva, ze v prejednávanom prípade treba z dôvodov hospodárnosti konania preskúmat zalobný dôvod uplatnený Francúzskou republikou, ktorý je zalozený na porusení jej práva na obranu, bez toho, aby najprv rozhodol o námietke neprípustnosti tohto zalobného dôvodu, ktorú vzniesla Komisia, kedze tieto tvrdenia - z dôvodov uvedených dalej - navyse neumoznujú preukázat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila právo tohto clenského státu na obranu. Následne Vseobecný súd preskúma prvý zalobný dôvod zalobkyne, ktorý sa týka toho istého rozporu medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím. O zalobnom dôvode Francúzskej republiky zalozenom na porusení jej práva na obranu 345 Francúzska republika v podstate namieta, ze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania, ale aj pocas celého správneho konania az do jeho posledného stádia nikdy nekonstatovala ani nedala najavo, ze kritérium súkromného investora sa v prejednávanom prípade v zásade neuplatní. Francúzske orgány sa nemohli vyjadrit k otázke uplatnitelnosti kritéria súkromného investora, ktorá bola stanovená v rozsudku Nemecko/Komisia, uz citovanom v bode 283 vyssie (EU:C:2003:55), na prejednávaný prípad, a naopak boli vyzvané, aby sa vyjadrili predovsetkým k podmienkam uplatnenia porovnania nákladov na prevod aktív spolocnosti Sernam s nákladmi na jej likvidáciu. Komisia pritom v napadnutom rozhodnutí náhle a neocakávane uviedla, ze toto porovnanie je v prejednávanom prípade irelevantné, kedze kritérium súkromného investora sa na konkrétne okolnosti daného prípadu nevztahuje. Komisia tým, ze neoznámila Francúzskej republike radikálnu zmenu svojho stanoviska v priebehu konania, neumoznila Francúzskej republike, aby pocas konania vo veci formálneho zistovania vyvrátila jej názor, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 týkajúce sa predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 346 Zalobkyna vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, ktoré predlozila Francúzska republika, uviedla, ze podporuje zalobný dôvod Francúzskej republiky zalozený na porusení jej práva na obranu ako clenského státu. 347 Z judikatúry vyplýva, ze respektovanie práva na obranu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava (pozri rozsudok z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, Zb., EU:C:1990:125, bod 46 a citovanú judikatúru). Súdny dvor uz rozhodol, ze táto zásada vyzaduje, aby dotknutý clenský stát mal moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k dôkazom, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný, EU:C:1990:125, bod 47). 348 Podla clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, rozhodnutie o zacatí konania sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného ohodnotenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom (rozsudky z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb., EU:T:2002:258, bod 104, a z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb., EU:T:2008:457, bod 138). 349 Je potrebné poukázat na to, ze konanie vo veci formálneho zistovania umoznuje dôkladne preskúmat a objasnit otázky, ktoré boli predmetom rozhodnutia o zacatí konania (rozsudok zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T-424/05, EU:T:2009:49, bod 69). 350 Z clánku 7 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze na konci konania vo veci formálneho zistovania môze dôjst k posunu v analýze Komisie, kedze tá môze napokon rozhodnút, ze opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze pochybnosti o jeho zlucitelnosti boli odstránené. Z toho vyplýva, ze konecné rozhodnutie môze byt do istej miery odlisné od rozhodnutia o zacatí konania bez toho, aby tieto rozdiely predstavovali vadu konecného rozhodnutia (rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 349 vyssie, EU:T:2009:49, bod 69, a zo 16. decembra 2010, Holandsko a NOS/Komisia, T-231/06 a T-237/06, Zb., EU:T:2010:525, bod 50). 351 V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, ze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania, a to najmä v bodoch 131 az 133 a 166 tohto rozhodnutia, uviedla, ze na úcely urcenia, ci rekapitalizácia a odpísanie pohladávok predstavujú státnu pomoc, zamýsla uplatnit kritérium súkromného investora typu "Gröditzer" a porovnat náklady na transakciu uskutocnenú na základe clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 s nákladmi, ktoré by zalobkyni vznikli v dôsledku likvidácie spolocnosti Sernam. 352 V prvom rade vsak treba poukázat na to, ze v bodoch 141 a 142 rozhodnutia o zacatí konania bolo jednoznacne uvedené, ze tieto úvahy týkajúce sa posúdenia novej pomoci majú predbezný charakter, o com svedcí pouzitie slovného spojenia "v tomto stádiu". Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze iné pasáze boli kategorickejsie, a to najmä vzhladom na úcel rozhodnutia o zacatí konania a predbezný charakter analýzy, ktorá je v nom obsiahnutá. 353 Hoci teda Komisia povazovala za potrebné získat informácie o nákladoch na likvidáciu spolocnosti Sernam, záver uvedený v bode 140 rozhodnutia o zacatí konania, podla ktorého bude potrebné urcit, ci celkové náklady na rekapitalizáciu boli vyssie alebo nizsie ako hypotetické náklady na likvidáciu spolocnosti Sernam, musí byt chápaný v súvislostiach konania vo veci formálneho zistovania a jeho cielov, t. j. umoznit dotknutým tretím osobám vyjadrit sa a Komisii úplne objasnit vsetky skutocnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia. Konanie vo veci formálneho zistovania nemôze mat iný rozsah ako ten, ktorý bol vyssie uvedený, a predovsetkým v nom nie je mozné s konecnou platnostou rozhodnút o niektorých skutocnostiach v spise uz pred prijatím konecného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, T-62/08, Zb., EU:T:2010:268, body 174 a 175 a citovanú judikatúru). 354 V druhom rade vzhladom na to, ze v rozhodnutí o zacatí konania bola spomenutá otázka týkajúca sa kritéria súkromného investora na úcely posúdenia, ci rekapitalizácia a odpísanie pohladávok predstavovali výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, clenský stát mohol uz vtedy uviest vsetky tvrdenia, aby vysvetlil, preco sa má uplatnit toto kritérium, a to najmä vzhladom na specifický kontext prejednávaného prípadu. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze neexistovali predchádzajúce prípady uplatnenia kritéria súkromného investora v kontexte vykonávania rozhodnutia o podmienecnej zlucitelnosti pomoci. 355 Tiez treba poukázat na to, ze Komisia v bode 161 rozhodnutia o zacatí konania spomenula, ze zo záruk poskytnutých spolocnostou SNCF môzu vyplynút rôzne dalsie prostriedky, ktoré má Sernam Xpress k dispozícii, najmä vo forme financnej výhody. 356 Vzhladom na rozhodnutie o zacatí konania sa teda Francúzska republika mohla oboznámit s úvahami, na základe ktorých Komisia dospela k predbeznému záveru, ze rekapitalizácia, odpísanie pohladávok a záruky môzu predstavovat nezlucitelnú novú pomoc, a úcinne vyjadrit svoje stanovisko k dôkazom, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie. 357 V tretom rade zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych prostriedkov s ohladom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnost informovat dotknutý clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial dotknuté osoby a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok (rozsudok z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia, T-53/08, Zb., EU:T:2010:267, bod 123). 358 V stvrtom rade vzhladom na odôvodnenie neuplatnitelnosti kritéria súkromného investora na prejednávaný prípad uvedené v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia, a to kontext vymáhania státnej pomoci, a na skutocnost, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 bol opatrením, ktoré bolo rovnocenné kompenzacným opatreniam v zmysle odseku 1 a ktoré nebolo dodrzané, uvedenú v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze v case prijatia rozhodnutia o zacatí konania musela Komisia este overit, ci clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, ako aj vymáhanie protiprávnej a nezlucitelnej pomoci vo výske 41 miliónov eur boli správne uplatnené. Preto Komisia v case prijatia rozhodnutia o zacatí konania este nebola schopná urcit, ze kritérium súkromného investora sa na prejednávaný prípad neuplatní. 359 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení práva Francúzskej republiky na obranu treba zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalobkyne zalozenom na porusení jej práva na obranu 360 Zalobkyna, ktorú podporuje Francúzska republika, uvádza v podstate dve výhrady. V rámci svojej prvej výhrady zalobkyna tvrdí, ze rozpor medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím, ktorý je spomenutý v bode 345 vyssie, predstavuje porusenie jej práva na obranu. V rámci svojej druhej výhrady tvrdí, ze uvedený rozpor predstavuje porusenie jej práva ako dotknutej osoby vyjadrit sa k podstatnej skutocnosti, ktorá umoznila dospiet k záveru, ze podmienky prevodu predstavovali státnu pomoc. 361 Pokial ide o procesné práva zalobkyne, je potrebné pripomenút, ze tieto práva sú v kazdom prípade uzsie ako procesné práva Francúzskej republiky ako clenského státu dotknutého v konaní vo veci formálneho zistovania v súlade s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze dotknuté osoby, ako je v tejto veci zalobkyna, ktoré nie sú dotknutým clenským státom, majú v konaní o preskúmaní státnej pomoci len moznost predlozit Komisii vsetky informácie urcené na to, aby bola informovaná pri svojom budúcom konaní, a nemôzu ziadat o kontradiktórnu výmenu stanovísk s Komisiou, aká je mozná v prípade tohto clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, Zb., EU:C:2011:732, body 180 a 181 a citovanú judikatúru). Právo dotknutých osôb na informácie nemá väcsí rozsah ako právo byt vypocutý Komisiou. Predovsetkým nemôze zahrnat vseobecné právo vyjadrit sa ku vsetkým potenciálne zásadným otázkam nastoleným v konaní vo veci formálneho zistovania (pozri rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko/Komisia, T-427/04 a T-17/05, Zb., EU:T:2009:474, bod 149 a citovanú judikatúru). 362 Vzhladom na tieto zásady je teda potrebné konstatovat, ze zalobkyna sa ani zdaleka nemôze dovolávat práva na obranu priznaného osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a má len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb., EU:T:1998:140, bod 60, a zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb., EU:T:2003:57, bod 125). 363 Preto treba výhradu zalobkyne zalozenú na porusení jej práva na obranu zamietnut. 364 Co sa týka výhrady zalobkyne zalozenej na porusení jej práva ako dotknutej osoby, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna mala moznost predlozit Komisii poznámky k rozhodnutiu o zacatí konania, v ktorom boli sporné opatrenia presne oznacené ako potenciálne nezlucitelná státna pomoc, a túto moznost vyuzila. Zalobkyna teda bola dostatocne informovaná o existencii konania o preskúmaní a mala moznost predlozit vsetky pripomienky, ktoré ako dotknutá osoba povazovala za uzitocné. 365 Kedze zistený rozpor medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím nepredstavuje porusenie práva Francúzskej republiky na obranu a kedze zalobkyna uvádza v podstate rovnaké tvrdenia ako Francúzska republika, je potrebné konstatovat, ze uvedený rozpor medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím nepredstavuje ani porusenie procesných práv zalobkyne ako dotknutej osoby v konaní. 366 Preto treba výhradu zalozenú na porusení práva zalobkyne ako dotknutej osoby úcinne sa vyjadrit zamietnut. 367 Vzhladom na vyssie uvedené sa prvý zalobný dôvod zalobkyne musí zamietnut. 5. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 368 Zalobkyna uvádza v podstate tri výhrady. V rámci svojej prvej výhrady zalobkyna tvrdí, ze clánok 3 ods. 2 a clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 v nej vyvolali odôvodnené ocakávania, ze mohla postupovat tak, ako postupovala pri prevode aktív a pri vymáhaní pomoci vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2. V rámci svojej druhej výhrady zalobkyna tvrdí, ze ziadost Komisie o informácie týkajúce sa podrobného vycíslenia nákladov na likvidáciu spolocnosti Sernam zo 14. marca 2006 ju utvrdila v tom, ze na prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku sa uplatní kritérium súkromného investora, a teda ze tento prevod nepredstavuje státnu pomoc. V rámci svojej tretej výhrady zalobkyna v podstate napáda odôvodnenia 126 a 177 az 182 napadnutého rozhodnutia. O prvej výhrade zalozenej na tom, ze clánok 3 ods. 2 a clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 vyvolali v zalobkyni odôvodnené ocakávania, ze mohla postupovat tak, ako postupovala pri prevode aktív a pri vymáhaní sumy 41 miliónov eur 369 Zalobkyna tvrdí, ze clánok 3 ods. 2 a clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 predstavovali "úplne jednoznacné zásady" a "konecné stanoviská", na ktorých spocívala je legitímna dôvera, pokial ide o skutocnost, ze je oprávnená vykonat ich tak, ako ich vykonala. 370 Podla ustálenej judikatúry sa právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery vztahuje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci nachádzajúcu sa v situácii, ked v nej institúcia Únie vyvolala odôvodnené ocakávania [rozsudok z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, 265/85, EU:C:1987:121, bod 44]. Toto právo predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky, pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov, musia byt dotknutej osobe poskytnuté správnymi orgánmi Únie. Po druhé tieto záruky musia byt takej povahy, ze z nich u osoby, ktorej sú urcené, vznikne legitímne ocakávanie. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s uplatnitelnými predpismi (pozri rozsudok z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T-347/03, Zb., EU:T:2005:265, bod 102 a citovanú judikatúru; rozsudky z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T-282/02, Zb., EU:T:2006:64, bod 77, a z 30. júna 2009, CPEM/Komisia, T-444/07, Zb., EU:T:2009:227, bod 126). 371 Je potrebné poukázat na to, ze clánok 1 rozhodnutia Sernam 2 (pozri bod 14 vyssie) výslovne stanovuje, ze státna pomoc v prospech spolocnosti Sernam, schválená v máji 2001, vo výske 503 miliónov eur, je zlucitelná so spolocným trhom za podmienok uvedených v clánkoch 3 a 4 toho istého rozhodnutia. 372 Z bodov 118, 278 a 279 vyssie vyplýva, ze clánok 3 ods. 2 a clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 boli dostatocne zrozumitelné, pokial ide o skutocnost, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku nedovoloval prevod pasív tejto spolocnosti, a ze v prípade, ak by Sernam alebo iný subjekt, ktorý by bol z ekonomického hladiska nástupcom spolocnosti Sernam, nadalej pôsobil na trhu, musel by vrátit 41 miliónov eur aj za predpokladu, ze predaj by sa uskutocnil za trhovú cenu prostredníctvom transparentného postupu otvoreného vsetkým konkurentom spolocnosti Sernam. Z preskúmania stvrtého a piateho zalobného dôvodu navyse vyplýva, ze zalobkyna nesprávne uplatnila tieto dve ustanovenia rozhodnutia Sernam 2. 373 Clánok 3 ods. 2 a clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 teda nemohli vyvolat v zalobkyni nijakú legitímnu dôveru, pokial ide o skutocnost, ze mohla spolu s aktívami previest aj pasíva spolocnosti Sernam a obmedzit sa na zapísanie sumy 41 miliónov eur do likvidacných pasív spolocnosti Sernam, hoci medzi spolocnostami Sernam a Sernam Xpress existovala hospodárska kontinuita. 374 Okrem toho clánok 3 ods. 2 a clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 stanovovali urcité podmienky, a preto nemohli poskytnút presné a bezpodmienecné záruky, pokial ide o skutocnost, ze tieto podmienky sa budú povazovat za splnené. Ako Komisia správne poznamenáva, táto výhrada sa netýka legitímnej dôvery ako takej, ale skôr overenia dodrzania podmienok zlucitelnosti stanovených v rozhodnutí Sernam 2. 375 Z toho vyplýva, ze prvú výhradu treba zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na obsahu ziadosti o informácie týkajúce sa podrobného vycíslenia nákladov na likvidáciu spolocnosti Sernam zo 14. marca 2006 376 Zalobkyna tvrdí, ze ziadost Komisie o informácie týkajúce sa podrobného vycíslenia nákladov na likvidáciu spolocnosti Sernam zo 14. marca 2006 ju utvrdila v tom, ze Komisia uplatní kritérium súkromného investora typu "Gröditzer" týkajúce sa predaja za zápornú cenu, a teda ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku nepredstavuje státnu pomoc. 377 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze list zo 14. marca 2006 bol súcastou postupu na overenie splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí Sernam 2 a bol zaslaný po transakcii, ktorú zalobkyna uskutocnila s cielom vykonat clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2. Tento list teda nemohol vyvolat v zalobkyni legitímnu dôveru, pokial ide o skutocnost, ze transakcia, ktorú zalobkyna uskutocnila pred zaslaním uvedeného listu, nezahrnala novú státnu pomoc. 378 Po druhé - v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna - uvedenie takej skutocnosti v liste zo 14. marca 2006 jej v nijakom prípade nemohlo poskytnút presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky, podla ktorých Komisia jednak vo svojom konecnom rozhodnutí skutocne uplatní kritérium súkromného investora a jednak bude v prejednávanom prípade povazovat toto kritérium za splnené. Islo totiz len o ziadost Komisie o informácie, ktorá bola súcastou postupu overovania, a nie o úplnú a konecnú analýzu predmetných opatrení. 379 Z toho vyplýva, ze druhú výhradu treba zamietnut. O tretej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia v odôvodneniach 126 a 177 az 182 napadnutého rozhodnutia pochybila 380 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach 177 az 182 napadnutého rozhodnutia pochybila tým, ze poprela, ze na základe krokov francúzskych orgánov voci Komisii vznikla na strane Francúzskej republiky alebo príjemcov pomoci legitímna dôvera, pokial ide o súlad transakcie s rozhodnutím Sernam 2. 381 Vseobecný súd sa domnieva, ze v súvislosti s touto výhradou je potrebné preskúmat aj urcité tvrdenia uvedené v rámci siestej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktoré smerujú proti odôvodneniu 126 napadnutého rozhodnutia a ktoré sa do velkej miery zhodujú s tvrdeniami uvedenými v rámci tejto výhrady. 382 Zalobkyna uvádza na podporu svojej tretej výhrady v podstate tri tvrdenia. 383 Z odôvodnení 126 a 177 az 182 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v podstate poprela, ze na základe krokov francúzskych orgánov - napríklad ich návstevy Komisie z 24. novembra 2004, ich listu z 21. decembra 2004, ako aj iných kontaktov s Komisiou - vznikla legitímna dôvera, pokial ide o súlad uskutocnenej transakcie s rozhodnutím Sernam 2 a s právom Únie. Komisia v odôvodneniach 178 az 181 konstatovala, ze informácie poskytnuté Francúzskou republikou sa obmedzili na to, ze Komisii bolo oznámené rozhodnutie predat aktíva vcelku bez toho, aby opísali podstatné prvky transakcie prevodu aktív spolocnosti Sernam, a ze francúzske orgány sa v kazdom prípade nemôzu domáhat legitímnej dôvery bez toho, aby samy od seba oznámili tieto podstatné skutocnosti Komisii 21. decembra 2004 alebo neskôr. Komisia v odôvodneniach 126 a 182 napadnutého rozhodnutia dalej uviedla, ze ak mali francúzske orgány tazkosti s vykonávaním rozhodnutia Sernam 2, mali sa obrátit na Komisiu, aby po dohode s nou dospeli k rieseniu týkajúcemu sa inej schémy v zmysle zásady lojálnej spolupráce ustanovenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ a oddielu 3.2.3 usmernení o záchrane a restrukturalizácii, podla ktorého sa clenský stát nemôze odchýlit od plánu restrukturalizácie bez predchádzajúceho oznámenia a odsúhlasenia tejto odchýlky Komisiou. 384 Zalobkyna sa po prvé odvoláva na urcité kontakty s Komisiou, na základe ktorých vznikla jej legitímna dôvera, pokial ide o skutocnost, ze uskutocnená transakcia bola v súlade s rozhodnutím Sernam 2. 385 Pokial ide o telefonát medzi generálnym riaditelom Agentúry pre státne podiely (Agence des participations de l'État, dalej len "APE") a generálnym riaditelom Generálneho riaditelstva (GR) pre energetiku a dopravu z 8. novembra 2004, treba konstatovat, ze zalobkyna sa neodvoláva na nijaký záznam o tomto telefonáte a ze v spise sa tiez nenachádza úradný záznam o tomto telefonáte. To isté platí pre stretnutie riaditela pre vseobecné zálezitosti GR pre energetiku a dopravu a delegácie APE-SNCF 24. novembra 2004, ako aj telefonát medzi prezidentom spolocnosti SNCF a riaditelom GR pre energetiku a dopravu z júla 2005. Niekolko strucných zmienok o týchto kontaktoch nachádzajúcich sa v spise neumoznuje vytvorit si jasnú a úplnú predstavu o kontaktoch, ktoré sa uskutocnili, ani dospiet k záveru, ze francúzskym orgánom bolo udelené povolenie, pokial ide o sporné prvky transakcie. 386 Po druhé zalobkyna poukazuje na list francúzskych orgánov Komisii z 21. decembra 2004. Zo znenia tohto dokumentu pritom vyplýva, ze Komisia v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze tento list jej neumoznil predpokladat konkrétny spôsob, akým francúzske orgány vykonajú rozhodnutie Sernam 2, lebo v nom neboli uvedené podstatné a sporné prvky transakcie, konkrétne skutocnost, ze prevod bol zalozený na prevode aktív a pasív na iný právny subjekt v rámci skupiny (Sernam Xpress) a na následnom prevode tohto subjektu (share deal); skutocnost, ze väcsina pasív sa prevedie spolu s aktívami a ze v likvidacných pasívach spolocnosti Sernam zostanú vykázané iba príkaz na vrátenie pomoci vo výske 41 miliónov eur a pohladávky spolocnosti SNCF vo výske 38,5 milióna eur, alebo aj skutocnost, ze Francúzska republika bola ochotná rekapitalizovat spolocnosti Sernam a Sernam Xpress v prípade ponuky prevzatia za zápornú cenu. 387 V tomto liste sa totiz výslovne neuvádza ziadna z týchto skutocností. Ako Komisia zdôraznuje, "naopak v oznámení z 21. decembra 2004 sa naznacuje, ze prevod sa uskutocnuje [uskutocní - neoficiálny preklad] bez rozlisovania medzi pasívami a za kladnú cenu, pretoze sa v nom uvádza, ze 'hned, ako sa prevod uskutocní, výnosy, ktoré z neho vyplynú, sa pouzijú na úhradu pasív právnickej osoby Sernam vrátane nezlucitelnej pomoci, v rámci obvyklých vnútrostátnych postupov`". 388 Po tretie zalobkyna napáda odôvodnenia 126 a 182 napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze podla jej názoru bolo rozhodnutie Sernam 2 vykonané správne a nedoslo k ziadnej zmene plánu restrukturalizácie. Túto argumentáciu treba zamietnut, kedze z preskúmania stvrtého zalobného dôvodu vyplýva, ze clánok 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 v skutocnosti nebol dodrzaný. Táto podmienka zlucitelnosti pomoci bola pritom neoddelitelnou súcastou plánu restrukturalizácie schváleného rozhodnutím Sernam 2. Francúzske orgány preto mali v súlade s bodom 52 usmernení o záchrane a restrukturalizácii poziadat Komisiu, aby schválila zmeny plánu restrukturalizácie. 389 Z toho vyplýva, ze tretiu výhradu treba zamietnut. 390 Vzhladom na vyssie uvedené sa druhý zalobný dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. 6. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti dodrzat primeranú lehotu a zásady právnej istoty 391 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie viac ako sedem rokov po uskutocnení transakcie nazývanej "predaj aktív vcelku", porusila povinnost dodrzat primeranú lehotu, clánok 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie v spojení s jej clánkom 52 ods. 3 a zásadu právnej istoty. Jej tvrdenia mozno v podstate rozdelit na tri výhrady. 392 Na úvod je potrebné pripomenút, ze dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej respektovanie zabezpecuje súd Únie a ktorá je prevzatá v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv ako súcast práva na riadnu správu vecí verejných (rozsudok z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb., EU:T:2004:3, bod 36). 393 Porusenie zásady primeranej lehoty vsak neodôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní v oblasti hospodárskej sútaze, pokial nebolo porusené právo dotknutého podniku na obranu. Pokial totiz nie je preukázané, ze neprimerane dlhá lehota mala vplyv na schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania, a teda ju nemozno povazovat za dôvod ujmy, na ktorý sa mozno odvolávat v konaní na súde Únie. V kazdom prípade treba tiez pripomenút, ze vo fáze preskúmania upravenej v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ sa dotknuté osoby, ako napríklad zalobkyna v prejednávanom prípade, ani zdaleka nemôzu dovolávat práva na obranu priznaného osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Eridania Sadam/Komisia, uz citovaný v bode 230 vyssie, EU:T:2011:608, body 80 a 81 a citovanú judikatúru). O prvej výhrade zalozenej na trojrocnej lehote, ktorá uplynula od predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku do zacatia konania vo veci formálneho zistovania 16. júla 2008 394 Zalobkyna v podstate vytýka Komisii neprimeranú trojrocnú lehotu, ktorá uplynula od predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku do zacatia konania vo veci formálneho zistovania 16. júla 2008. Zalobkyna poukazuje na viaceré dôkazy s cielom preukázat, ze Komisia sa rýchlo dozvedela o podmienkach prevodu aktív spolocnosti Sernam, ktorý uskutocnila zalobkyna, ako napríklad staznost, ktorú podal prvý stazovatel uz v júni 2005, rozhovor s prezidentom spolocnosti SNCF uverejnený v denníku Les Échos 26. júla 2005, alebo telefonické informácie o podmienkach prevodu, ktoré boli poskytnuté riaditelovi GR pre energetiku a dopravu uz v júli 2005. Navyse tvrdí, ze proti Komisii bola 22. februára 2006 podaná zaloba na necinnost a ze Komisia uz 11. apríla 2006 mala k dispozícii vsetky informácie a listiny potrebné pre jej analýzu. 395 Ako uz bolo spomenuté, dodrzanie primeranej lehoty pri prijímaní rozhodnutí na konci správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze Komisiou predstavuje jednu zo zásad riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb., EU:T:2003:316, bod 136 a citovanú judikatúru, a JCB Service/Komisia, uz citovaný v bode 392 vyssie, EU:T:2004:3, bod 36). 396 Podla judikatúry skutocnost, ze fáza predbezného preskúmania sa zacala na základe staznosti, a nie na základe oznámenia, nemôze viest Komisiu k tomu, aby na základe volnej úvahy predlzila fázu predbezného preskúmania. Bolo totiz rozhodnuté, ze v rozsahu, v akom má Komisia výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci s vnútorným trhom, je povinná v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá oznamuje existenciu státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, a teda ze nemôze neustále predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti týkajúcej sa státnej pomoci. Podla ustálenej judikatúry sa primeranost dlzky takého administratívneho konania musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu, najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktorými musí Komisia prejst, zlozitosti prípadu, ako aj od jeho významu pre rôzne dotknuté osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, Zb., EU:T:2011:493, body 98 a 99 a citovanú judikatúru). 397 V prejednávanom prípade zo spisu vyplýva, ze Komisia v súlade s clánkom 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý sa podla clánku 16 tohto nariadenia vztahuje mutatis mutandis na zneuzitú pomoc, bezodkladne preskúmala informácie o staznostiach týkajúcich sa zneuzitia pomoci, ktoré mala k dispozícii, a pocas obdobia troch rokov pred prijatím rozhodnutia o zacatí konania nezostala necinná. 398 Hlavnými etapami boli: - otázky, ktoré Komisia polozila francúzskym orgánom listami z 30. septembra 2005, a odpoved francúzskych orgánov z 2. novembra 2005, - otázky, ktoré Komisia polozila francúzskym orgánom listom zo 14. marca 2006, a odpoved francúzskych orgánov z 11. apríla 2006, - druhá dotknutá osoba listami z 10. apríla 2006 a 23. apríla 2007 tiez predlozila Komisii staznost, - otázky, ktoré Komisia polozila francúzskym orgánom listom z 8. septembra 2006, a odpoved francúzskych orgánov z 10. októbra 2006, - stretnutie francúzskych orgánov s Komisiou 14. mája 2007; francúzske orgány odpovedali na otázky Komisie listom z 25. júla 2007, - stretnutie Komisie s francúzskymi orgánmi 18. apríla 2008 a v nadväznosti na toto stretnutie oznámenie francúzskych orgánov zo 6. mája 2008, ktoré obsahovalo odpovede na otázky polozené na tomto stretnutí. 399 V rozpore s tým, co uvádza zalobkyna, Komisia nepoznala k 11. aprílu 2006 celý spis, lebo vo svojich nových otázkach z 8. septembra 2006 uviedla, ze obe odpovede francúzskych orgánov, ako aj nové skutocnosti, ktoré jej boli oznámené, vyvolávajú doplnujúce otázky. 400 Táto lehota sa navyse vzhladom na skutkovú a právnu zlozitost veci nezdá neprimeraná. 401 Preto treba prvú výhradu zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na viac ako trojrocnej lehote, ktorá uplynula od zacatia konania vo veci formálneho zistovania 16. júla 2008 do zaslania ziadosti o informácie z 29. novembra 2011 402 Zalobkyna v podstate vytýka Komisii viac ako trojrocnú lehotu, ktorá uplynula od zacatia konania vo veci formálneho zistovania 16. júla 2008 do zaslania ziadosti o informácie z 29. novembra 2011. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze posledné poznámky francúzskych orgánov k pripomienkam prvého stazovatela týkajúcim sa rozhodnutia o zacatí konania boli predlozené 7. mája 2009, teda dva a pol roka pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Po druhé, pokial ide o ziadost o informácie z 29. novembra 2011, zalobkynu prekvapuje, ze polozené otázky sa týkali jedine nákladov na likvidáciu spolocnosti Sernam, co je problematika, ktorou sa Komisia o tri mesiace pri prijatí napadnutého rozhodnutia uz nezaoberala, a tiez ju prekvapuje, ze Komisia si vyziadala kópiu návrhov na prevzatie aktív spolocnosti Sernam vcelku predlozených pocas postupu verejnej sútaze az po siestich rokoch. 403 V prvom rade je potrebné poukázat na to, ze po zacatí konania vo veci formálneho zistovania 16. júla 2008 nasledovali tieto hlavné etapy konania: - v dnoch 8. októbra 2008, 13. novembra 2008, 6. a 9. februára 2009 francúzske orgány, prvý stazovatel, zalobkyna a investicný fond, ktorý uskutocnil vklad do základného imania spolocnosti Sernam Xpress, predlozili pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania; Komisia 25. marca 2009 zaslala pripomienky, ktoré dostala, Francúzskej republike, - dna 5. mája 2009 francúzske orgány predlozili svoje pripomienky k pripomienkam prvého stazovatela (ktoré boli Komisii dorucené 7. mája 2009), - dna 25. novembra 2009 Komisia zaslala dalsiu ziadost o informácie francúzskym orgánom, ktoré na nu odpovedali 14. januára 2010, - dna 15. marca 2011 druhý stazovatel vyzval Komisiu, aby vykonala vysetrovacie úkony s cielom preverit podmienky uplatnovania rozhodnutia Sernam 2; Komisia odpovedala na túto výzvu 18. mája 2011, - v dnoch 29. novembra 2011 a 13. januára 2012 Komisia opät polozila urcité otázky francúzskym orgánom, ktoré na ne odpovedali 6. a 25. januára 2012, - dna 9. marca 2012 bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. 404 Je vsak potrebné poukázat na to, ze viac ako trojrocná lehota, ktorá uplynula od zacatia konania vo veci formálneho zistovania do zaslania ziadosti o informácie z novembra 2011, ktorú zalobkyna napáda, bola prerusená jednotlivými pripomienkami k rozhodnutiu o zacatí konania a ziadostou o informácie z 25. novembra 2009. 405 Komisia teda musela spracovat a preskúmat dorucené pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania, a to najmä urcité dokumenty pripojené k pripomienkam Francúzskej republiky z 8. októbra 2008, ako napríklad aktualizovanú správu audítorskej spolocnosti Y a správu týkajúcu sa vnútrostátneho práva, ktorú vypracoval profesor francúzskeho práva. 406 Vzhladom na skutkovú a právnu zlozitost veci sa táto lehota na uskutocnenie analýzy nezdá neprimeraná. Kontext prípadu bol totiz specifický tým, ze predtým Komisia musela uz dvakrát preskúmat protiprávne poskytnutú pomoc a uz konstatovala, ze doslo k zneuzitiu pomoci, ktorá bola vyhlásená za zlucitelnú rozhodnutím Sernam 1. Okrem toho prevodné transakcie, ktoré mala Komisia preskúmat, boli zlozité a Komisia musela posúdit nielen splnenie podmienok zlucitelnosti stanovených v rozhodnutí Sernam 2, otázku vymáhania pomoci vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, a hospodársku kontinuitu medzi viacerými subjektmi, ale aj otázku novej pomoci obsiahnutej v protokole o dohode z 21. júla 2005. 407 Zalobkyna ani Francúzska republika navyse netvrdia, ze sa pocas správneho konania stazovali na dlzku tohto konania. 408 V druhom rade je potrebné po prvé poukázat na to, ze Komisia bola oprávnená vyziadat si kópiu ponúk predlozených pocas verejnej sútaze az po urcitom case. Mohla totiz najprv povazovat za dostatocné vysvetlenia francúzskych orgánov týkajúce sa týchto ponúk, ktoré jej boli zaslané predtým, najmä v listoch z 11. apríla 2006 a zo 6. mája 2008, v ich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania z 8. októbra 2008 a v ich pripomienkach z 5. mája 2009. Po druhé skutocnost, ze otázky polozené v ziadosti o informácie z 29. novembra 2011 sa týkali najmä, ale nie výlucne nákladov na likvidáciu spolocnosti Sernam, co je problematika, ktorou sa Komisia o tri mesiace pri prijatí napadnutého rozhodnutia uz nezaoberala, nestací na preukázanie porusenia zásady primeranej lehoty, kedze Komisia nezostala necinná a mala právo dôkladne zvázit túto otázku. 409 Z toho vyplýva, ze druhú výhradu treba zamietnut, a preto nie je opodstatnené konstatovat, ze doslo k poruseniu práva na vybavenie veci v primeranej lehote. O tretej výhrade zalozenej na porusení zásady právnej istoty, z ktorej Komisii vyplýva povinnost postupovat s nálezitou starostlivostou, a na porusení clánku 41 ods. 1 Charty základných práv 410 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze neprimeraná dlzka konania predstavuje porusenie clánku 41 ods. 1 Charty základných práv. V tejto súvislosti v replike zdôraznuje, ze toto ustanovenie v spojení s clánkom 52 ods. 3 tejto charty vyzaduje, aby boli zarucené úcinné prostriedky nápravy v prípade porusenia niektorého zo základných práv, akým je napríklad právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Medzi mozné spôsoby odstránenia následkov porusenia zásady primeranej lehoty v zmysle clánku 41 Charty základných práv pritom patrí upustenie od ulozenia sankcie a zastavenie konania. 411 Z bodu 409 vyssie vyplýva, ze v prejednávanom prípade nie je opodstatnené konstatovat, ze doslo k poruseniu práva na vybavenie veci v primeranej lehote. Preto treba výhradu zalozenú na porusení clánku 41 ods. 1 Charty základných práv v spojení s clánkom 52 ods. 3 tejto charty tiez zamietnut. 412 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze neprimeraná dlzka konania spôsobila porusenie zásady právnej istoty, z ktorej Komisii vyplýva povinnost postupovat s nálezitou starostlivostou. 413 Podla judikatúry zásada právnej istoty vyzaduje, aby pravidlá práva Únie boli jasné a presné s cielom umoznit dotknutým osobám orientovat sa v situáciách a právnych vztahoch, ktoré spadajú do pôsobnosti právneho poriadku Únie (pozri rozsudok z 30. apríla 2014, Tisza Ero"mu"/Komisia, T-468/08, EU:T:2014:235, bod 221 a citovanú judikatúru). 414 Vzhladom na to, ze zalobkyna sa obmedzuje na tvrdenie, ze dlzka konania spôsobila porusenie zásady právnej istoty, pricom neuvádza presné tvrdenia, z bodu 409 vyssie vyplýva, ze túto výhradu treba zamietnut, kedze zo spisu nevyplýva, ze Komisia porusila svoju povinnost dodrzat primeranú lehotu. 415 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna mala od prijatia rozhodnutia o zacatí konania 16. júla 2008 záruku, ze Komisia prijme konecné rozhodnutie o otázkach týkajúcich sa splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí Sernam 2, vrátenia pomoci vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Sernam 2, ako aj novej státnej pomoci. Nemôze teda tvrdit, ze pravidlá práva Únie v tejto súvislosti neboli jasné a presné. 416 V prípade, ak by zalobkyna chcela namietat porusenie zásady právnej istoty na základe toho, ze ju prekvapuje, ze otázky polozené v ziadosti o informácie z 29. novembra 2011 sa týkali len nákladov na likvidáciu spolocnosti Sernam, co je problematika, ktorou sa Komisia neskôr nezaoberala, stací uviest, ze taká ziadost o informácie - tak ako ziadost o informácie zo 14. marca 2006 - neporusuje zásadu právnej istoty ani zásadu legitímnej dôvery, ako to vyplýva z bodov 376 az 379 vyssie, lebo bola zaslaná v rámci konania vo veci formálneho zistovania, a ze hoci zalobkyna mala záruku, ze sa prijme rozhodnutie týkajúce sa okrem iného posúdenia opatrení uvedených v protokole o dohode z 21. júla 2005 z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nemohla ziadat, aby jej Komisia vopred oznámila, ako napokon z právneho hladiska posúdi tieto opatrenia. 417 Preto treba tretiu výhradu zamietnut. 418 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. 419 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobu treba zamietnut v celom rozsahu bez toho, aby - z dôvodov hospodárnosti konania - bolo potrebné najprv rozhodnút o jej prípustnosti (rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb., EU:C:2002:118, body 51 a 52, a Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný 343 v bode vyssie, EU:T:2005:219, bod 155). O trovách 420 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna v prejednávanom prípade nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania Komisie v súlade s návrhom Komisie. 421 Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania na základe clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku. 422 Mory a Mory Team znásajú svoje vlastné trovy konania na základe clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba spolocnosti Société nationale des chemins de fer français (SNCF) sa zamieta. 2. SNCF znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. 4. Mory a Mory Team znásajú svoje vlastné trovy konania. van der Woude Wiszniewska-Bial/ecka Ulloa Rubio Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2015. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. O zalobkyni a spolocnosti Sernam v case skutkových okolností 2. O rozhodnutí Sernam 1 3. O rozhodnutí Sernam 2 4. O prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku na spolocnost Financicre Sernam a o udalostiach, ktoré po nom nasledovali 5. O konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia 6. Napadnuté rozhodnutie O zneuzití státnej pomoci povolenej rozhodnutím Sernam 2 O vymození pomoci vo výske 41 miliónov eur O novej pomoci poskytnutej spolocnosti Sernam Xpress/Financicre Sernam 7. O skutocnostiach, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze pri prevode aktív spolocnosti Sernam vcelku neboli dodrzané podmienky uvedené v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2 O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 97 a 98 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze k prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku nedoslo 30. júna 2005 O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 99 az 102 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod aktív spolocnosti Sernam vcelku za zápornú cenu nepredstavoval predaj O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 103 az 116 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze transakcia predstavovala prevod "celej" spolocnosti Sernam (aktív aj pasív) O prvej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia v odôvodneniach 103 a 113 az 116 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze prevod, ktorý uskutocnila zalobkyna, sa neobmedzil na aktíva, ale zahrnal celú spolocnost Sernam (aktíva aj pasíva) - O prvom tvrdení, podla ktorého Komisia podala nesprávny výklad clánku 3 ods. 2 rozhodnutia Sernam 2, kedze vychádzala z predpokladu, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku sa musel týkat len aktív spolocnosti Sernam a nesmel sa týkat pasív - O druhom tvrdení zalozenom na tom, ze zalobkyna bola vzhladom na poziadavky vnútrostátneho práva nútená previest spolu s aktívami spolocnosti Sernam aj urcité pasíva (s výnimkou financných pasív) - O tretom tvrdení zalozenom na tom, ze prevod sa v skutocnosti netýkal "celej" spolocnosti Sernam (aktív aj pasív) O druhej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia v odôvodneniach 108 az 112 a 124 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze prevod pozostával z prevodu aktív aj pasív vcelku v rámci skupiny a z následného predaja akcií (share deal) dcérskej spolocnosti, ktorá ich prijala O stvrtej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevod sa neobmedzil na aktíva spolocnosti Sernam, ale zvýsil sa o netto sumu 57 miliónov eur O piatej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze predaj aktív spolocnosti Sernam vcelku sa neuskutocnil prostredníctvom transparentného a otvoreného postupu O prvej výhrade zalozenej na tom, ze vedenie sa zúcastnovalo na verejnej sútazi uz od jej zaciatku O druhej výhrade zalozenej na platnosti ponuky spolocnosti Financicre Sernam, hoci táto spolocnost v case predlozenia ponuky vedenia este nebola zalozená O tretej výhrade zalozenej na tom, ze vsetci uchádzaci mali prílezitost predlozit ponuku, zaobchádzalo sa s nimi rovnako, mali rovnaké moznosti informovat sa a vztahovali sa na nich rovnaké lehoty O stvrtej výhrade zalozenej na tom, ze podla judikatúry skutocnost, ze predaju aktív predchádzali neúspesné pokusy týkajúce sa inej spolocnosti, ako to bolo v prejednávanom prípade, predstavuje "indíci[u], ktorá nasvedcuje tomu, ze uskutocnený postup bol dostatocne otvorený a transparentný" O výhrade Francúzskej republiky zalozenej na tom, ze záporná cena vo výske 57 miliónov eur bola predlozenými znaleckými posudkami potvrdená ako trhová cena O siestej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustila Komisia, kedze v odôvodneniach 121 az 123 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze úcel predaja aktív nebol splnený O prvej výhrade zalozenej na tom, ze úcel predaja aktív vcelku bol splnený, lebo hospodárska cinnost spolocnosti Sernam bola prerusená O druhej výhrade zalozenej na tom, ze pojem predaj aktív vcelku v skutocnosti umoznoval pokracovanie cinnosti spolocnosti Sernam Závery týkajúce sa stvrtého zalobného dôvodu 2. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze povinnost vrátit státnu pomoc vo výske 41 miliónov eur, ktorá bola rozhodnutím Sernam 2 vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, bola prevedená na spolocnost Financicre Sernam a na jej dcérske spolocnosti O prvej výhrade zalozenej na tom, ze v prejednávanom prípade nie je splnené ziadne z kritérií hospodárskej kontinuity O predmete prevodu O skutocnosti, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku O okamihu prevodu O hospodárskej logike transakcie O cene prevodu O druhej výhrade zalozenej na tom, ze zápis sumy 41 miliónov eur do likvidacných pasív spolocnosti Sernam bol v súlade s clánkom 4 rozhodnutia Sernam 2 3. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, kedze konstatovala, ze opatrenia uvedené v protokole o dohode z 21. júla 2005 týkajúcom sa prevodu aktív spolocnosti Sernam vcelku predstavovali novú státnu pomoc v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financicre Sernam O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze konstatovala, ze kritérium súkromného investora sa v prejednávanom prípade neuplatní O prvej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, zalozenej na tom, ze predaj aktív vcelku nepredstavoval alternatívu kompenzacných opatrení v zmysle clánku 3 ods. 1 rozhodnutia Sernam 2 O druhej výhrade smerujúcej proti odôvodneniu 155 napadnutého rozhodnutia, zalozenej na tom, ze kompenzacné opatrenie má uplatnit príjemca pomoci alebo prípadne stát, ktorý je akcionárom, ale nie stát ako nositel verejnej moci O druhej casti zalozenej na tom, ze ziadne zo sporných opatrení nepredstavuje výhodu v prospech spolocnosti Sernam Xpress/Financicre Sernam O záruke týkajúcej sa zariadenia prevádzky vo Valentone a záruke týkajúcej sa zvýsenia nájomného nových prevádzok O záruke trvácnosti TBE a prístupu k nemu O predlzení záruky preradenia zamestnancov na inú prácu v rámci skupiny zalobkyne o tri roky 4. O prvom zalobnom dôvode zalobkyne a o zalobnom dôvode Francúzskej republiky, ktoré sú zalozené na porusení ich práva na obranu O zalobnom dôvode Francúzskej republiky zalozenom na porusení jej práva na obranu O prvom zalobnom dôvode zalobkyne zalozenom na porusení jej práva na obranu 5. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery O prvej výhrade zalozenej na tom, ze clánok 3 ods. 2 a clánok 4 rozhodnutia Sernam 2 vyvolali v zalobkyni odôvodnené ocakávania, ze mohla postupovat tak, ako postupovala pri prevode aktív a pri vymáhaní sumy 41 miliónov eur O druhej výhrade zalozenej na obsahu ziadosti o informácie týkajúce sa podrobného vycíslenia nákladov na likvidáciu spolocnosti Sernam zo 14. marca 2006 O tretej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia v odôvodneniach 126 a 177 az 182 napadnutého rozhodnutia pochybila 6. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti dodrzat primeranú lehotu a zásady právnej istoty O prvej výhrade zalozenej na trojrocnej lehote, ktorá uplynula od predaja aktív spolocnosti Sernam vcelku do zacatia konania vo veci formálneho zistovania 16. júla 2008 O druhej výhrade zalozenej na viac ako trojrocnej lehote, ktorá uplynula od zacatia konania vo veci formálneho zistovania 16. júla 2008 do zaslania ziadosti o informácie z 29. novembra 2011 O tretej výhrade zalozenej na porusení zásady právnej istoty, z ktorej Komisii vyplýva povinnost postupovat s nálezitou starostlivostou, a na porusení clánku 41 ods. 1 Charty základných práv O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXf3ussp/L90305-3144TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXf3ussp/L90305-3144TMP.html#Footref*