ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 14. júla 2016 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Oblast posty -- Financovanie dodatocných mzdových a sociálnych nákladov týkajúcich sa casti zamestnancov spolocnosti Deutsche Post prostredníctvom dotácií a príjmov z odplaty za sluzby za regulované ceny -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Pojem výhoda -- Rozsudok 'Combus` -- Preukázanie existencie hospodárskej a selektívnej výhody -- Neexistencia" Vo veci T-143/12, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: pôvodne T. Henze a K. Petersen, neskôr T. Henze a K. Stranz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Soltész, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: D. Grespan, T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh, zalozený na clánku 263 ZFEÚ, na zrusenie clánkov 1, 4 az 6 rozhodnutia Komisie 2012/636/EÚ z 25. januára 2012 o opatrení C 36/07 (ex NN 25/07), ktoré prijalo Nemecko v prospech Deutsche Post AG ([2]Ú. v. EÚ L 289, 2012, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kanceva a C. Wetter (spravodajca), tajomník: S. Buksek Tomac, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. decembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Spolková republika Nemecko, zalobkyna v tejto veci, zriadila v roku 1950 postovú institúciu, Deutsche Bundespost, ktorá mala postavenie "osobitného státneho majetku", co jej podla nemeckého správneho práva nepriznávalo právnu subjektivitu, avsak umoznovalo jej to disponovat vlastným rozpoctom a nezodpovedat za vseobecné dlhy státu. § 15 Gesetz über die Verwaltung der Deutschen Bundespost (zákon o organizácii nemeckej spolkovej posty) z 24. júla 1953 (BGBl. 1953 I, s. 676) v zásade stanovil zákaz poskytovania dotácií spolocnosti Deutsche Bundespost zo státneho rozpoctu. 2 Následne Haushaltsgrundsätzegesetz (zákon o zásade rozpoctového práva) z 19. augusta 1969 (BGBl. 1969 I, s. 1273) potvrdil existenciu vlastného rozpoctu a úctovníctva spolocnosti Deutsche Bundespost. 3 V roku 1989 Spolková republika Nemecko vykonala prvú významnejsiu reformu spolocnosti Deutsche Bundespost. K tejto reforme doslo dvoma zákonmi, a to Gesetz über die Unternehmensverfassung der Deutschen Bundespost (zákon o správe a riadení nemeckej spolkovej posty) z 8. júna 1989 (BGBl. 1989 I, s. 1026) a Gesetz über das Postwesen (zákon o postovom systéme) z 3. júla 1989 (BGBl. 1989 I, s. 1450). Táto reforma nepriznala spolocnosti Deutsche Bundespost právnu subjektivitu, ale rozdelila tento osobitný státny majetok, ktorý predstavovala, na tri samostatné subjekty, ktoré ju nahradili a ktoré zostali osobitným státnym majetkom, to znamená konkrétne bez toho, aby disponovali právnou subjektivitou, aj ked boli kvalifikované ako "verejnoprávne podniky". Islo o Postdienst (postová cinnost), Postbank (banková cinnost) a Telekom (cinnost v oblasti telekomunikácií). 4 Podla § 37 ods. 2 a 3 zákona o správe a riadení nemeckej spolkovej posty mal kazdý z týchto troch subjektov financovat z vlastných príjmov vsetky ním ponúkané sluzby, pricom vsak medzi nimi bolo povolené krízové financovanie, ak by zistené straty vyplývali z povinnosti univerzálnej sluzby. Navyse § 54 ods. 2 zákona o správe a riadení nemeckej spolkovej posty ulozil spolocnostiam Postdienst, Postbank a Telekom povinnost v celom rozsahu financovat dôchodky a náhradu nákladov na zdravotnú starostlivost úradníkov na dôchodku, ktorých predtým zamestnávala Deutsche Bundespost. Rozdelenie tohto bremena medzi tieto tri subjekty sa uskutocnilo na základe povahy predchádzajúcich cinností kazdého úradníka na dôchodku. Pokial ide o aktívnych úradníkov, toto ustanovenie im garantovalo nároky voci spolkovému státu bez toho, aby bola dotknutá moznost spolkového státu pozadovat, aby Postdienst, Postbank a Telekom uhradili celkovú sumu zodpovedajúcu týmto nárokom. 5 Dna 7. júla 1994 Komisia Európskych spolocenstiev zacala konanie o staznosti spolocnosti UPS Europe NV/SA (dalej len "UPS"), ktorá tvrdila, ze Spolková republika Nemecko poskytla spolocnosti Postdienst protiprávnu pomoc. 6 V roku 1994 doslo aj k druhej významnej reforme nemeckého postového systému, najprv prostredníctvom Verordnung zur Regelung der Pflichtleistungen der Deutschen Bundespost Postdienst (nariadenie o povinnom poskytovaní sluzieb postovej cinnosti nemeckej spolkovej posty) z 12. januára 1994 (BGBl. 1994 I, s. 86, dalej len "nariadenie o povinnom poskytovaní sluzieb"), neskôr dvoma zákonmi z rovnakého dna, a to Gesetz zum Personalrecht der Beschäftigten der früheren Deutschen Bundespost (zákon o pracovnom práve uplatnitelnom na zamestnancov bývalej nemeckej spolkovej posty) zo 14. septembra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 2325, dalej len "zákon o postavení zamestnancov posty") a Gesetz zur Umwandlung von Unternehmen der Deutschen Bundespost in die Rechtsform der Aktiengesellschaft (zákon o transformácii podniku nemeckej spolkovej posty na akciovú spolocnost) zo 14. septembra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 2325). 7 Nariadenie o povinnom poskytovaní sluzieb zverilo spolocnosti Postdienst ako poskytovatelovi univerzálnych sluzieb úlohu dorucovat listy a balíky do 20 kg a poskytovat zodpovedajúce sluzby na celom nemeckom území za jednotné ceny. Táto povinnost zostala nezmenená, aj ked na základe zákona o transformácii podniku nemeckej spolkovej posty na akciovú spolocnost sa Postdienst zmenila na Deutsche Post AG, zatial co Postbank a Telekom tiez prevzali právnu formu akciových spolocností, a to od 1. januára 1995. 8 § 1 ods. 1 zákona o postavení zamestnancov posty stanovil, ze Deutsche Post prevzala vsetky práva a povinnosti spolkového státu ako zamestnávatela. Na základe tejto zásady § 2 ods. 1 tohto zákona spresnil, ze úradníkov, ktorí boli zamestnaní spolocnostou Postdienst, prevezme Deutsche Post, ktorá im ponechá ich právne postavenie a k tomu prináleziace penazné nároky (§ 2 ods. 3 zákona o postavení zamestnancov posty). Pokial ide o dôchodky úradníkov a náhradu nákladov na zdravotnú starostlivost úradníkov na dôchodku, bol vytvorený dôchodkový fond pre úradníkov spolocnosti Deutsche Post v súlade s clánkom 15 tohto istého zákona. Pokial ide o zmluvné záväzky spolocnosti Deutsche Bundespost a následne kazdého z troch subjektov, ktoré sú jej nástupcami v postavení osobitného státneho majetku, § 2 ods. 2 zákona o transformácii podniku nemeckej spolkovej posty na akciovú spolocnost ich v celom rozsahu zveril spolocnosti Telekom. Toto isté ustanovenie naproti tomu stanovilo moznost spolocnosti Telekom uplatnit regresný nárok proti spolocnostiam Postdienst a Postbank. § 7 uvedeného zákona vsak odklonom od citovaného § 2 ods. 2 stanovil zánik práv spolocnosti Telekom, pokial ide o uplatnenie tohto nároku, a to v súvislosti s pohladávkami vo výske kumulovaných strát spolocnosti Postdienst k 31. decembru 1994. Tento zánik dlhov mal za následok presun aktív v rovnakej výske v prospech spolocnosti Deutsche Post. 9 Zákon o transformácii podniku nemeckej spolkovej posty na akciovú spolocnost taktiez stanovil rucenie spolkového státu za vsetky záväzky spolocnosti Deutsche Bundespost prevzaté pred rokom 1995 a následne prevedené na spolocnost Postdienst alebo na jeden z dvoch dalsích subjektov vytvorených v roku 1989. Naproti tomu spolkový stát neprevzal rucenie pri dlhopisoch spolocnosti Deutsche Post vydávaných od 1. januára 1995. 10 Zákon o postavení zamestnancov posty tiez stanovil rozdelenie nákladov medzi spolkový stát a Deutsche Post, pokial ide o sumy kazdorocne vyclenované do dôchodkového fondu vytvoreného § 15 uvedeného zákona. § 16 tohto zákona stanovil pre obdobie od 1. januára 1995 do 31. decembra 1999 pausálnu úhradu zo strany spolocnosti Deutsche Post rocnej sumy 2045 miliónov eur. Od 1. januára 2000 bola táto rocná pausálna suma nahradená sumou zodpovedajúcou 33 % celkových miezd úradníkov, ktorých zamestnáva Deutsche Post. V kazdom prípade z tohto § 16 vyplývalo, ze zostatok nákladov na dôchodky znása spolkový stát (od 1. januára 1995). 11 V roku 1997 Postgesetz (postový zákon) z 22. decembra 1997 (BGBl. 1997 I, s. 3294) doplnil nariadenie o povinnom poskytovaní sluzieb a konkrétne predlzil dobu trvania úloh spolocnosti Deutsche Post v rámci univerzálnej sluzby. § 11 postového zákona definoval univerzálnu sluzbu tak, ze pozostáva najmä z dorucovania listov, balíkov do 20 kg, kníh, katalógov, novín a casopisov o maximálnej hmotnosti 200 g; § 52 uvedeného zákona predlzil mandát spolocnosti Deutsche Post týkajúci sa poskytovania univerzálnej sluzby do 31. decembra 2007, teda do uplynutia platnosti jej exkluzívnej licencie, pokial ide o listové sluzby. Hmotnostný limit týkajúci sa listov a katalógov bol postupne znizovaný od 1. januára 1998, ked nadobudol úcinnost postový zákon, do uplynutia platnosti exkluzívnej licencie, aby napokon dosiahol 50 g. 12 Rok 1997 je tiez zlomovým rokom pre Deutsche Post v oblasti starostlivosti o jej zamestnancov, pretoze zmluvní zamestnanci prijatí pred týmto rokom mali k dispozícii okrem povinného systému sociálneho zabezpecenia aj moznost doplnkového dôchodkového pripoistenia, ktoré im umoznovalo dosiahnut porovnatelnú úroven dôchodku akú mali úradníci spolocnosti Deutsche Post na dôchodku. Az do roku 1997 bol doplnkový dôchodok zmluvných zamestnancov financovaný zo strany spolocnosti Deutsche Post na základe príspevku 5 az 10 % hrubej mzdy aktívneho zmluvného zamestnanca. Od tohto roku Deutsche Post jednak vytvárala rezervy na pokrytie latentných záväzkov týkajúcich sa platieb, ktoré mali byt vykonané v prospech dôchodkového fondu spolocnosti Deutsche Bundespost, a jednak poskytovala menej významné doplnkové dôchodkové pripoistenie novoprijatým zmluvným zamestnancom, ktoré financovala na základe príspevku 0 az 5 % hrubej mzdy aktívneho zmluvného zamestnanca. 13 V nadväznosti na staznost spolocnosti UPS Komisia rozhodla 17. augusta 1999 zacat konanie vo veci formálneho zistovania proti Spolkovej republike Nemecko týkajúce sa viacerých prípadov pomoci poskytnutej spolocnosti Postdienst, neskôr Deutsche Post (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania z roku 1999"). Medzi tieto opatrenia patrili po prvé státne záruky, podla ktorých Spolková republika Nemecko prevzala rucenie za dlhy spolocnosti Deutsche Bundespost, ktoré vznikli pred jej transformáciou na tri akciové spolocnosti, po druhé existencia verejného financovania dôchodkov zamestnancov spolocností Postdienst a Deutsche Post (dalej len "verejné financovanie dôchodkov") a po tretie prípadná financná pomoc státu v prospech spolocnosti Deutsche Post. Listom zo 16. septembra 1999 Spolková republika Nemecko predlozila svoje pripomienky a poskytla pozadované informácie. Rozhodnutie o zacatí konania z roku 1999 bolo uverejnené 23. októbra 1999 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 14 Uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 viedlo 14 dotknutých osôb, aby predlozili svoje pripomienky, ktoré Komisia 15. decembra 1999 odovzdala Spolkovej republike Nemecko. Spolková republika Nemecko na ne odpovedala listom z 1. februára 2000. 15 Rozhodnutím 2002/753/ES z 19. júna 2002 o opatreniach prijatých Spolkovou republikou Nemecko v prospech Deutsche Post AG ([3]Ú. v. ES L 247, 2002, s. 27) sa Komisia domnievala, ze tento clenský stát poskytol spolocnosti Deutsche Post pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom vo výske 572 miliónov eur, ktorá jej umoznila pokryt straty vyplývajúce z politiky zliav týkajúcej sa poskytovania sluzieb dorucovania balíkov z domu do domu, ktoré boli otvorené hospodárskej sútazi. 16 Rozhodnutie 2002/753 viedlo nemecké orgány k tomu, aby od spolocnosti Deutsche Post vymáhali sumu 572 miliónov eur. Deutsche Post podala na Súd prvého stupna 4. septembra 2002 zalobu o neplatnost uvedeného rozhodnutia (vec T-266/02). 17 Od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007 Bundesnetzagentur (spolková agentúra pre siete, Nemecko) vytvorená postovým zákonom stanovila hornú hranicu cien kosa sluzieb zodpovedajúcich tým, ktoré sú predmetom regulovaných cien listovej sluzby. 18 Dna 13. mája 2004 UPS podala na Komisiu dalsiu staznost, v ktorej jednak uviedla, ze Komisia v rozhodnutí 2002/753 nepreskúmala vsetky opatrenia uvedené v staznosti podanej 7. júla 1994, a jednak, ze protiprávna pomoc bola poskytnutá po prijatí tohto rozhodnutia. 19 Dna 16. júla 2004 TNT Post AG & Co. KG tiez podala na Komisiu staznost z dôvodu, ze Deutsche Post fakturovala sluzby urcené spolocnosti Postbank za velmi nízke ceny, v dôsledku coho Postbank platila len variabilné náklady poskytovaných sluzieb. 20 V novembri 2004 a v apríli 2005 Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko ziadosti o informácie týkajúce sa staznosti podanej 13. mája 2004 spolocnostou UPS a staznosti podanej 16. júla 2004 spolocnostou TNT Post, na ktoré Spolková republika Nemecko odpovedala v decembri 2004 a v júni 2005. 21 Listom z 12. septembra 2007 Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko, ze rozhodla o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúceho sa státnej pomoci, ktorú nemecké orgány poskytli spolocnosti Deutsche Post [státna pomoc C 36/07 (ex NN 25/07)] (dalej len "rozhodnutie z roku 2007"). V rozhodnutí z roku 2007 uverejnenom v autentickom jazyku v úradnom vestníku z 19. októbra 2007 ([4]Ú. v. EÚ C 245, 2007, s. 21) Komisia pripomenula konania vedené v oblasti posty proti Spolkovej republike Nemecko podla clánku 87 ES od roku 1994 a poukázala na nevyhnutnost vedenia globálneho vysetrovania vsetkých skreslení hospodárskej sútaze vyplývajúcich z priznania verejných zdrojov spolocnosti Deutsche Post a uviedla, ze konanie zacaté rozhodnutím o zacatí konania z roku 1999 bude doplnené s cielom zahrnút novozískané informácie a prijat konecné stanovisko o zlucitelnosti týchto zdrojov so Zmluvou o ES. 22 Návrhom podaným 22. novembra 2007 Deutsche Post podala na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost rozhodnutia z roku 2007 (vec T-421/07). 23 Rozsudkom z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia ([5]T-266/02, [6]EU:T:2008:235), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 2002/753 z dôvodu, ze Komisia nepreukázala existenciu výhody pre Deutsche Post, kedze najmä nevykonala podrobnú analýzu vsetkých prevodov státnych zdrojov, ktoré Deutsche Post prijala, a vsetkých nákladov súvisiacich s poskytovaním univerzálnej sluzby, ktoré musela znásat, aby zistila, ci predmetné prevody zodpovedali nadmernej kompenzácii v jej prospech alebo nedostatocnej kompenzácii v jej neprospech. Na základe tohto rozsudku, proti ktorému Komisia podala odvolanie, Spolková republika Nemecko vrátila spolocnosti Deutsche Post sumu 572 miliónov eur navýsenú o úroky. 24 Dna 30. októbra 2008 Komisia po mnohých diskusiách so Spolkovou republikou Nemecko týkajúcich sa dôvodnosti rozhodnutia z roku 2007 nariadila tomuto clenskému státu, aby jej predlozil vsetky úctovné údaje vykazované za celé obdobie od roku 1990 az do roku 2007. Proti tomuto príkazu (dalej len "príkaz z roku 2008") bol podaný návrh na zrusenie tak zo strany Spolkovej republiky Nemecko (vec T-571/08), ako aj zo strany spolocnosti Deutsche Post (vec T-570/08). Do prijatia rozhodnutia Vseobecného súdu Spolková republika Nemecko plnila poziadavky príkazu z roku 2008 a najprv v novembri a decembri 2008 a následne v marci 2009 predlozila pozadované úctovné údaje. 25 Uzneseniami zo 14. júla 2010, Deutsche Post/Komisia ([7]T-570/08, neuverejnené, [8]EU:T:2010:311) a Nemecko/Komisia ([9]T-571/08, neuverejnené, [10]EU:T:2010:312), Vseobecný súd zamietol zaloby proti príkazu z roku 2008 ako neprípustné. Tieto uznesenia boli predlozené Súdnemu dvoru Spolkovou republikou Nemecko (vec C-465/10 P), ako aj spolocnostou Deutsche Post (vec C-463/10 P). 26 Rozsudkom z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post ([11]C-399/08 P, [12]EU:C:2010:481), Súdny dvor zamietol odvolanie podané proti rozsudku z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia ([13]T-266/02, [14]EU:T:2008:235). 27 Listom z 10. mája 2011 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie opätovne "rozsírit" konanie zacaté v roku 1999 (dalej len "rozhodnutie z roku 2011") s cielom podrobne preskúmat verejné financovanie dôchodkov, ktoré Deutsche Post dostávala od roku 1995. Deutsche Post 22. júla 2011 Vseobecnému súdu navrhla, aby rozhodol o zrusení rozhodnutia z roku 2011 (vec T-388/11). 28 Rozsudkom z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia ([15]C-463/10 P a C-465/10 P, [16]EU:C:2011:656), Súdny dvor zrusil uznesenia zo 14. júla 2010, Deutsche Post/Komisia ([17]T-570/08, neuverejnené, [18]EU:T:2010:311) a Nemecko/Komisia ([19]T-571/08, neuverejnené, [20]EU:T:2010:312), z dôvodu, ze Deutsche Post bola priamo a osobne dotknutá príkazom z roku 2008, a vrátil veci Vseobecnému súdu (veci T-570/08 RENV a T-571/08 RENV). 29 Podla rozhodnutia z roku 2011 Komisia 18. novembra 2011 poziadala Spolkovú republiku Nemecko o informácie týkajúce sa verejného financovania dôchodkov v období po roku 2007, ktoré jej boli poskytnuté. 30 V rozsudku z 8. decembra 2011, Deutsche Post/Komisia ([21]T-421/07, [22]EU:T:2011:720), Vseobecný súd uviedol, ze zaloba podaná spolocnostou Deutsche Post proti rozhodnutiu z roku 2007 je neprípustná z dôvodu, ze toto rozhodnutie nezmenilo právne postavenie spolocnosti Deutsche Post, a teda nepredstavuje napadnutelný akt. 31 Rozhodnutím 2012/636/EÚ z 25. januára 2012 o opatrení C 36/07 (ex NN 25/07), ktoré prijalo Nemecko v prospech Deutsche Post AG ([23]Ú. v. EÚ L 289, 2012, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), sa Komisia predovsetkým domnievala, ze verejné financovanie dôchodkov predstavovalo protiprávnu státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Naproti tomu sa domnievala, ze niektoré státne kompenzácie v prospech spolocnosti Deutsche Post boli státnou pomocou zlucitelnou s vnútorným trhom a ze státne záruky, ktorými Spolková republika Nemecko prevzala rucenie za dlhy spolocnosti Deutsche Bundespost, ktoré vznikli pred jej transformáciou na tri akciové spolocnosti, mali byt analyzované ako existujúca pomoc. 32 Napadnuté rozhodnutie bolo Spolkovej republike Nemecko dorucené nasledujúci den. 33 Listom doruceným kancelárii Vseobecného súdu 4. apríla 2012 Spolková republika Nemecko oznámila Vseobecnému súdu, ze vo veci T-571/08 RENV berie svoju zalobu spät, pricom táto vec bola vymazaná z registra Vseobecného súdu (uznesenie z 10. mája 2012, Nemecko/Komisia, [24]T-571/08 RENV, neuverejnené, [25]EU:T:2012:228). 34 Rozsudkom z 24. októbra 2013, Deutsche Post/Komisia ([26]C-77/12 P, neuverejnený, [27]EU:C:2013:695), Súdny dvor zrusil rozsudok z 8. decembra 2011, Deutsche Post/Komisia ([28]T-421/07, [29]EU:T:2011:720), pricom konstatoval nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ked rozhodol, ze rozhodnutie z roku 2007 nebolo napadnutelným aktom. Súdny dvor tiez vrátil predmetný spor na vyriesenie Vseobecnému súdu. 35 Rozsudkom z 12. novembra 2013, Deutsche Post/Komisia ([30]T-570/08 RENV, neuverejnený, [31]EU:T:2013:589), Vseobecný súd zamietol zalobu spolocnosti Deutsche Post proti príkazu z roku 2008. V tomto rozsudku bola opravená vecná chyba (uznesenie z 15. novembra 2013, Deutsche Post/Komisia, [32]T-570/08 RENV, neuverejnené, [33]EU:T:2013:606). 36 Napokon rozsudkom z 18. septembra 2015, Deutsche Post/Komisia ([34]T-421/07 RENV, [35]EU:T:2015:654), Vseobecný súd zrusil rozhodnutie z roku 2007 z dôvodu, ze bolo prijaté v rozpore s nariadením Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([36]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj so zásadou právnej istoty v rozsahu, v akom sa ním opätovne zacalo konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré uz bolo v celom rozsahu ukoncené, aby mohlo byt prijaté nové rozhodnutie, a to bez toho, aby bolo rozhodnutie o ukoncení zrusené alebo stiahnuté. Konanie a návrhy úcastníkov konania 37 Spolková republika Nemecko návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. marca 2012 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 38 Dna 13. júna 2012 Komisia predlozila vyjadrenie k zalobe. 39 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 27. júla 2012 UPS a United Parcel Service Deutschland Inc. & Co. OHG podali návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 40 Dna 24. augusta 2012 Spolková republika Nemecko podala ziadost o dôverné zaobchádzanie so zalobou a vyjadrením k zalobe vo vztahu k spolocnostiam UPS a United Parcel Service Deutschland, a na tento úcel predlozila nedôverné znenie zaloby a vyjadrenia k zalobe. 41 Uznesením predsedu siestej komory Vseobecného súdu z 11. septembra 2012 bol návrh spolocností UPS a United Parcel Service Deutschland na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci zamietnutý, cím sa ipso iure vyriesila otázka dôverného zaobchádzania so zalobou a vyjadrením k zalobe. 42 Replika Spolkovej republiky Nemecko bola podaná do kancelárie Vseobecného súdu 24. septembra 2012. Duplika bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu 13. decembra 2012. 43 Následne bola táto vec zverená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tej istej komore. 44 V nadväznosti na ciastocnú obmenu Vseobecného súdu, pri ktorej bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore, bola z tohto dôvodu táto vec pridelená ôsmej komore. 45 Vseobecný súd polozil úcastníkom konania otázky v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991, na ktoré títo odpovedali v stanovenej lehote. Vseobecný súd si v záujme riadneho výkonu spravodlivosti a s cielom optimálnej organizácie vecí T-421/07 RENV, T-388/11 a T-152/12, v ktorých proti sebe stáli Deutsche Post a Komisia, ako aj prejednávanej veci, najmä zelal poznat stanovisko úcastníkov konania o tom, co by mohlo alebo malo byt stanovené ako priorita, pokial ide o poradie prejednania týchto vecí, a o moznosti prerusit jedno alebo viac konaní, kým sa nevyhlási rozsudok v ostatných veciach. 46 Po predlození pripomienok úcastníkov konania bolo 15. septembra 2014 prijaté uznesenie predsedu prvej komory Vseobecného súdu vo veci T-388/11, Deutsche Post/Komisia, a uznesenie predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu v prejednávanej veci a vo veci T-152/12, Deutsche Post/Komisia, ktorými sa konanie v týchto troch veciach prerusilo az do prijatia konecného rozhodnutia vo veci T-421/07 RENV, ku ktorému doslo 18. septembra 2015, ako bolo uvedené v bode 36 vyssie. 47 V rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 89 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu boli úcastníci konania vyzvaní, aby Vseobecnému súdu oznámili dôsledky, ktoré podla nich vyplývajú z rozsudku z 18. septembra 2015, Deutsche Post/Komisia ([37]T-421/07 RENV, [38]EU:T:2015:654), pre vedenie konania v prejednávanom spore. Spolková republika Nemecko 3. novembra 2015 a Komisia 30. novembra 2015 dorucili svoje pripomienky do kancelárie Vseobecného súdu. 48 Dna 1. decembra 2015 Vseobecný súd vyzval úcastníkov konania, aby mu oznámili svoje prípadné pripomienky týkajúce sa konania pojednávania s ciastocným vylúcením verejnosti, kedze niektoré údaje, ktoré sa na nom môzu prejednávat, sa prelínajú s údajmi, ktoré hlavní úcastníci konania uviedli vo veciach T-388/11, Deutsche Post/Komisia, a T-152/12, Deutsche Post/Komisia, a pri ktorých Deutsche Post pozadovala dôverné zaobchádzanie vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania v týchto dvoch veciach. 49 Dna 4. decembra 2015 Komisia oznámila kancelárii Vseobecného súdu, ze nemá ziadne pripomienky a v rovnaký den Spolková republika Nemecko dorucila kancelárii Vseobecného súdu svoje pripomienky, podla ktorých nemá námietky proti tomu, aby sa pojednávanie konalo s vylúcením verejnosti, ale ponechala si právo predlozit nové návrhy, ak by údaje nezahrnuté vo verejnej verzii napadnutého rozhodnutia mali byt uvedené na pojednávaní. 50 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 10. decembra 2015, ktoré sa konalo s ciastocným vylúcením verejnosti. 51 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1, 4 az 6 napadnutého rozhodnutia, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 52 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- subsidiárne v prípade, ze by sa vyhovelo niektorej casti siesteho zalobného dôvodu, alebo niektorému tvrdeniu, ktoré zahrna, alebo v prípade, ze by sa vyhovelo siedmemu zalobnému dôvodu, napadnuté rozhodnutie zrusil len ciastocne v závislosti od dôvodnosti uvedených zalobných dôvodov, castí a tvrdení, -- ulozil Spolkovej republike Nemecko povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 53 Na podporu svojej zaloby Spolková republika Nemecko formálne predkladá desat zalobných dôvodov. 54 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a spocíva na tvrdení, podla ktorého verejné financovanie dôchodkov nezvýhodnovalo Deutsche Post; druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení toho istého ustanovenia z dôvodu, ze verejné financovanie dôchodkov nekompenzovalo náklady spolocnosti Deutsche Post; tretí zalobný dôvod je v prvom rade zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a subsidiárne clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, vzhladom na zohladnenie príjmov dosiahnutých spolocnostou Deutsche Post za pomoci regulovaných cien listovej sluzby; stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánkov 107 a 108 ZFEÚ a nariadenia c. 659/1999, ako aj na existencii zneuzitia právomoci a konania z dôvodu odobratia príjmov dosahovaných spolocnostou Deutsche Post za pomoci uvedených regulovaných cien; piaty zalobný dôvod je tiez zalozený na porusení clánkov 107 a 108 ZFEÚ a nariadenia c. 659/1999, ako aj na existencii zneuzitia právomoci a konania z dôvodu presetrovania krízových dotácií; siesty zalobný dôvod je v prvom rade zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a subsidiárne clánku 107 ods. 3 ZFEÚ z dôvodu chybných výpoctov v rámci porovnávania sociálnych nákladov spolocnosti Deutsche Post a konkurencných subjektov; siedmy zalobný dôvod je v prvom rade zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a subsidiárne clánku 107 ods. 3 ZFEÚ z dôvodu kvalifikácie státnej pomoci ako nezlucitelnej s vnútorným trhom v rokoch 1995 az 2002; ôsmy zalobný dôvod sa týka porusenia clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999 z dôvodu kvalifikácie ako novej pomoci; deviaty zalobný dôvod sa vztahuje len na clánok 4 ods. 1 a 4 napadnutého rozhodnutia, ktorý je podla Spolkovej republiky Nemecko v rozpore s clánkom 7 ods. 5 a clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999; napokon desiaty zalobný dôvod sa týka neprimerane dlhej doby trvania konania a necinnosti Komisie, ktoré sú údajne v rozpore s clánkom 6 ZEÚ, clánkom 41 Charty základných práv Európskej únie, clánkom 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a clánkom 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 55 V rozsahu, v akom Spolková republika Nemecko na podporu prvého, druhého a siesteho zalobného dôvodu tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, preskúmanie tvrdení vztahujúcich sa na túto otázku bude oddelené od preskúmania vecných tvrdení a bude vykonané v rámci odlisného zalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [39]C-367/95 P, [40]EU:C:1998:154, body [41]66 a [42]67, a z 5. decembra 2013, Komisia/Edison, [43]C-446/11 P, neuverejnený, [44]EU:C:2013:798, bod [45]20). 56 Kedze nedostatok odôvodnenia súvisí s porusením podstatných formálnych nálezitostí, Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat zalobný dôvod, ktorý sa ho týka, a az následne pristúpit k preskúmaniu zalobných dôvodov týkajúcich sa hmotnoprávnych otázok. O nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 57 Spolková republika Nemecko zastáva názor, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého verejné financovanie dôchodkov predstavuje selektívnu výhodu v prospech spolocnosti Deutsche Post, po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého uvedené financovanie zodpovedá nákladom, ktoré za bezných okolností zatazujú rozpocet podniku, po tretie, pokial ide o neexistenciu vysvetlenia Komisie týkajúceho sa neuplatnitelnosti judikatúry vychádzajúcej z rozsudku zo 16. marca 2004, Danske Busvognmćnd/Komisia (T-157/01, dalej len "rozsudok Combus, [46]EU:T:2004:76) na prejednávanú vec, a po stvrté, pokial ide o odmietnutie zohladnit argumentáciu, ktorú predlozila s cielom preukázat nesprávnost referencnej hodnoty zvolenej Komisiou. 58 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 59 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie, ktoré pozaduje clánok 296 ZFEÚ, musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy institúcie, ktorá prijala rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, [47]T-79/12, [48]EU:T:2013:635, bod [49]108 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti Komisia nie je v odôvodnení rozhodnutí, ktoré má prijat na zaistenie uplatnovania práva Únie v oblasti státnej pomoci, povinná zaujat stanovisko k vsetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby na podporu svojho návrhu uvádzajú. Stací, ak uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatnú dôlezitost pre struktúru rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [50]C-341/06 P a C-342/06 P, [51]EU:C:2008:375, bod [52]96, a zo 16. decembra 2010, Holandsko a NOS/Komisia, [53]T-231/06 a T-237/06, [54]EU:T:2010:525, body [55]141 a [56]142 a citovanú judikatúru). 60 Otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, musí byt posúdená nielen vzhladom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj na vsetky právne pravidlá upravujúce predmetnú oblast (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [57]C-367/95 P, [58]EU:C:1998:154, bod [59]63; z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [60]C-341/06 P a C-342/06 P, [61]EU:C:2008:375, bod [62]88, a zo 16. septembra 2013, Iliad a i./Komisia, [63]T-325/10, [64]EU:T:2013:472, bod [65]260). Komisia teda neporusuje svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí nezaujme postoj k tým skutocnostiam, ktoré sa jej zdajú zjavne nevhodné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [66]C-367/95 P, [67]EU:C:1998:154, bod [68]64; z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [69]C-341/06 P a C-342/06 P, [70]EU:C:2008:375, bod [71]89, a z 27. septembra 2012, Wam Industriale/Komisia, [72]T-303/10, neuverejnený, [73]EU:T:2012:505, bod [74]87). 61 S prihliadnutím na tieto zásady je potrebné overit, ci sú styri body napadnutého rozhodnutia, ktoré Spolková republika Nemecko povazuje za nedostatocne odôvodnené, skutocne nedostatocne odôvodnené. 62 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého verejné financovanie dôchodkov predstavuje selektívnu výhodu v prospech spolocnosti Deutsche Post, z napadnutého rozhodnutia jednak vyplýva, ze podla Komisie selektivita spocíva v skutocnosti, ze "dotácie dôchodkov... sa poskytovali len dôchodkovému fondu s cielom odbremenit Deutsche Post od nákladov na dôchodky státnych zamestnancov, a preto boli napokon v prospech spolocnosti Deutsche Post" (odôvodnenie 259 napadnutého rozhodnutia), a jednak, pokial ide o samotnú existenciu výhody, ze Komisia uviedla v bode VII.1.1, nazvanom "Financná výhoda na základe dôchodkovej reformy z roku 1995", dôvody, preco sa domnievala, ze takáto výhoda bola v prejednávanej veci preukázaná (odôvodnenia 260 az 274 napadnutého rozhodnutia), pricom odmietla tvrdenia predlozené Spolkovou republikou Nemecko. Napadnuté rozhodnutie je preto v tomto bode z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 63 Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia opomenula odôvodnit tvrdenie, podla ktorého verejné financovanie dôchodkov zodpovedá nákladom, ktoré by za bezných okolností zatazovali rozpocet podniku, je potrebné uviest, ze Komisia v tomto prípade uviedla jednoduché konstatovanie, o dôvodnosti ktorého nie je potrebné v stádiu preskúmania dodrzania povinnosti odôvodnenia rozhodnút, a to ze takýto príspevok zamestnávatela je súcastou bezných spôsobov fungovania podniku v trhovom hospodárstve. V tejto súvislosti sa v odôvodnení 263 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "náklady, ktoré prislúchajú danej spolocnosti na základe financných záväzkov vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv s odbormi, cize napríklad dôchodkové náklady, [patria] k bezným nákladom, ktoré musí spolocnost financovat z vlastných zdrojov" a ze "tieto náklady sa majú povazovat za súcast hospodárskej cinnosti danej spolocnosti". Je potrebné dodat, ze Komisia okrem toho odkázala na svoju rozhodovaciu prax a judikatúru Súdu prvého stupna (poznámky pod ciarou 6 a 7 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda v tejto veci neporusila clánok 296 ZFEÚ. 64 Pokial ide o údajnú neexistenciu vysvetlenia Komisie týkajúceho sa neuplatnitelnosti rozsudku zo 16. marca 2004, Combus ([75]T-157/01, [76]EU:T:2004:76), na prejednávanú vec, toto tvrdenie nie je skutkovo podlozené, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne zaujala k tomuto aspektu argumentácie Spolkovej republiky Nemecko stanovisko. Komisia toto tvrdenie uviedla v odôvodnení 260 napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení 262 tohto rozhodnutia ho podrobne vyvrátila. Navyse odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia odkazuje na rozhodnutie z roku 2011, v ktorom Komisia taktiez vylúcila túto judikatúru ako neuplatnitelnú v prejednávanej veci. Napadnuté rozhodnutie je teda v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené. 65 Napokon pokial ide o údajnú neexistenciu skutocností odôvodnujúcich odmietnutie zohladnit tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko týkajúce sa urcenia referencnej sadzby príspevkov, je potrebné jednak uviest, ze Komisia jasne uviedla dôvody, pre ktoré vzala do úvahy sadzby celkového príspevku, a to príspevky zamestnávatela a príspevky zamestnanca na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ako aj príspevok zamestnávatela na zdravotné poistenie a poistenie sociálnej starostlivosti (odôvodnenia 301 az 306 napadnutého rozhodnutia), a jednak, ze analyzovala a následne zamietla námietky predlozené dotknutým clenským státom (odôvodnenia 308 az 311 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry uvedenej v bode 59 vyssie Komisia nie je povinná rozhodnút o kazdom tvrdení, ktoré jej bolo predlozené. Pokial ide aj o tento stvrtý bod, napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. 66 Tvrdenia zalozené na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mozno teda v celom rozsahu len odmietnut. 67 Teraz je potrebné preskúmat spolocne stvrtý a piaty zalobný dôvod, ktorými Spolková republika Nemecko ziada Vseobecný súd, aby uviedol presný dosah clánkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj nariadenia c. 659/1999, pokial ide o právomoci zverené Komisii presetrovat existenciu státnej pomoci. O stvrtom a piatom zalobnom dôvode, ktoré sa týkajú rozsahu clánkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj nariadenia c. 659/1999, pokial ide o právomoci zverené Komisii presetrovat existenciu státnej pomoci, a existencie zneuzitia právomoci a konania 68 V rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu Spolková republika Nemecko tvrdí, ze Komisia s prihliadnutím na príkaz na vymáhanie uvedený v clánku 4 ods. 4 napadnutého rozhodnutia protiprávne odobrala príjmy dosahované spolocnostou Deutsche Post za pomoci regulovaných cien; v rámci svojho piateho zalobného dôvodu tvrdí, ze tak primárne právo, ako aj relevantné sekundárne právo bránia presetrovaniu krízových dotácií. 69 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 70 Najprv je potrebné pripomenút, ze jediným adresátom takého rozhodnutia, ako je napadnuté rozhodnutie, je dotknutý clenský stát, teda v tomto prípade Spolková republika Nemecko (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [77]173/73, [78]EU:C:1974:71, body [79]16 a [80]18; z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [81]T-371/94 a T-394/94, [82]EU:T:1998:140, bod [83]92, a z 11. marca 2009, TF1/Komisia, [84]T-354/05, [85]EU:T:2009:66, bod [86]31), ako to okrem iného vyplýva výslovne z clánku 7 napadnutého rozhodnutia. Práve tomuto clenskému státu totiz prinálezí, aby proti svojej vôli prijal právne záväzné opatrenia s cielom splnit si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie [uznesenie z 21. januára 2014, Francúzsko/Komisia, [87]C-574/13 P(R), [88]EU:C:2014:36, bod [89]24], a to najmä vymáhat od príjemcu alebo príjemcov sumu pomoci, o ktorej sa Komisia domnievala, ze bola poskytnutá protiprávne. 71 Je teda nesprávne tvrdit, ako to robí Spolková republika Nemecko v rámci stvrtého zalobného dôvodu, ze Komisia, aj ked nepriamo, odobrala príjmy vyplývajúce z regulovaných cien: dotknutý clenský stát, jediný adresát napadnutého rozhodnutia, bol jednoducho nútený vymáhat od spolocnosti Deutsche Post, bez toho, aby na tento úcel urcil (a, a fortiori, mal urcit) osobitnú úctovnú polozku pre Deutsche Post, sumu zodpovedajúcu sérii opatrení, ktoré Komisia povazovala za opatrenia predstavujúce protiprávnu státnu pomoc. Skutocnost, ci Deutsche Post vráti uvedenú sumu zo ziskov dosiahnutých za pomoci regulovaných cien listovej sluzby alebo inými spôsobmi, nemôze mat teda vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 72 Dalej, Spolková republika Nemecko nie je na základe piateho zalobného dôvodu oprávnená dovolávat sa zákazu v konkrétnom prípade presetrovat existenciu prípadných krízových dotácií. 73 Je potrebné pripomenút, ze podla zásad vyplývajúcich z judikatúry nielenze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nebráni preskúmaniu existencie takýchto dotácií, ale naopak toto ustanovenie implikuje, ze sa má pouzit na preskúmanie takejto povahy. 74 Cielom clánku 107 ZFEÚ je totiz zabránit tomu, aby bol obchod medzi clenskými státmi ovplyvnený výhodami poskytnutými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych formách narúsajú alebo hrozia narusit hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnia niektoré podniky alebo urcité výrobné odvetvia (rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [90]173/73, [91]EU:C:1974:71, bod [92]26, a z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [93]C-387/92, [94]EU:C:1994:100, bod [95]12). Pojem pomoc preto zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú dotácie, ale aj rôzne formy zásahov, ktoré znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré teda bez toho, aby boli dotáciami v uzsom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [96]C-387/92, [97]EU:C:1994:100, bod [98]13, a z 11. júla 1996, SFEI a i., [99]C-39/94, [100]EU:C:1996:285, bod [101]58). 75 Konkrétnejsie, správne uplatnenie práva Únie predpokladá overenie, ci príjmy plynúce z legálne dotovanej cinnosti neslúzia na financovanie iných cinností toho istého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, [102]C-140/09, [103]EU:C:2010:335, bod [104]50; z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [105]T-106/95, [106]EU:T:1997:23, body [107]187 az [108]190, a z 1. júla 2010, M6 a TF1/Komisia, [109]T-568/08 a T-573/08, [110]EU:T:2010:272, body [111]118, [112]121, [113]126 a [114]135), pricom Komisii prinálezí urcitá miera volnej úvahy, pokial ide o prijatie najvhodnejsej metódy s cielom uistit sa o neexistencii krízovej dotácie v prospech konkurencných cinností (rozsudok z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [115]T-106/95, [116]EU:T:1997:23, bod [117]187). 76 Aj ked názov jej piateho zalobného dôvodu tomu nenapovedá, zdá sa, ze Spolková republika Nemecko v skutocnosti pripústa, ze Komisia môze presetrovat krízové dotácie, ale spochybnuje, ze by v prejednávanej veci boli splnené podmienky pozadované pre preskúmavanie tohto typu. V zalobe teda uvádza toto: "uz len z dôvodu neexistencie prevodu 'státnych prostriedkov` v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nie sú splnené podmienky 'krízovej dotácie` v zmysle právnych predpisov v oblasti pomoci". 77 V kazdom prípade to ani zdaleka nenaznacuje, ze ked Komisia preskúmavala zlucitelnost pomoci údajne vyplývajúcej z § 16 zákona o postavení zamestnancov posty v súvislosti s vykonaním § 20 ods. 2 postového zákona, pricom toto vykonanie umoznilo spolocnosti Deutsche Post vyclenit cast príjmov vyplývajúcich z uplatnovania regulovaných cien do dôchodkového fondu, tak vykonávala presetrovanie krízovej dotácie, ku ktorému podla definície dochádza v stádiu zistovania samotnej existencie pomoci, a nie v stádiu zistovania jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. 78 Spolková republika Nemecko okrem iného tvrdí, ze prinálezalo Komisii podat zalobu o nesplnenie povinnosti clenského státu v zmysle clánku 258 ZFEÚ, ak sa domnievala, ze regulácia cien upravená § 20 ods. 2 postového zákona bola základom krízových dotácií. Preto sa domnieva, ze doslo k zneuzitiu právomoci a konania. 79 Takéto tvrdenie nemozno prijat. Súdy Únie uz totiz odmietli podobnú úvahu, ked v súvislosti s rozhodnutím Komisie konat vo veci zneuzitia dominantného postavenia zo strany nemeckého historického operátora v oblasti telefónnych sluzieb, a nie obvinovat clenský stát, ktorý prijal právne predpisy umoznujúce takéto zneuzitie, pripomenuli, ze aj ked Komisia mohla v tejto súvislosti iniciovat konanie o nesplnenie povinnosti proti Spolkovej republike Nemecko, takáto moznost nemohla nijakým spôsobom ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia (rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, [118]T-271/03, [119]EU:T:2008:101, bod [120]271), a vseobecnejsie, v systéme stanovenom clánkom 258 ZFEÚ má Komisia diskrecnú právomoc v súvislosti s podaním zaloby o nesplnenie povinnosti, v dôsledku coho súdom Únie neprinálezí posudzovat vhodnost jej výkonu (rozsudky z 26. júna 2003, Komisia/Francúzsko, [121]C-233/00, [122]EU:C:2003:371, bod [123]31, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [124]C-280/08 P, [125]EU:C:2010:603, bod [126]47). 80 Zneuzitie právomoci a konania sa teda na základe piateho zalobného dôvodu nepreukázalo. Nepreukázalo sa ani na základe stvrtého zalobného dôvodu, v rámci ktorého je tiez uvádzané. 81 Spolková republika Nemecko tvrdí, ze Komisia zacala na základe staznosti spolocnosti UPS podanej 22. apríla 2004 na základe clánku 102 ZFEÚ (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia) konanie o urcenie zneuzitia dominantného postavenia Deutsche Post z dôvodu úctovania nadmerne vysokých cien za regulované listové sluzby, a následne 25. marca 2008 uvedené konanie zastavila, pretoze povazovala za zlozité takéto zneuzívanie preukázat (odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia). 82 Podla Spolkovej republiky Nemecko práve táto nemoznost preukázat zneuzitie dominantného postavenia spolocnosti Deutsche Post viedla Komisiu k tomu, aby umelo vyuzila iné konanie, a to konanie o preskúmaní státnej pomoci. 83 Postacuje tu zdôraznit, ze samotná skutocnost, ze Komisia v rámci hodnotenia dôkazov, ktorými disponuje na úcely sankcionovania porusenia clánku 102 ZFEÚ, upustí od konania vo veci zneuzitia dominantného postavenia, pri ktorom sa domnieva, ze ho nemozno právne dostatocným spôsobom preukázat, predstavuje príklad uplatnenia zásady riadnej správy vecí verejných a aj dodrzania zásady zákonnosti. 84 Navyse rozhodnutie predstavuje zneuzitie právomoci alebo konania len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa ukazovatelov zdá, ze bolo prijaté preto, aby sa dosiahli iné ciele ako uvádzané ciele (rozsudky z 12. novembra 1996, Spojené královstvo/Rada, [127]C-84/94, [128]EU:C:1996:431, bod [129]69, a zo 16. septembra 1998, IECC/Komisia, [130]T-133/95 a T-204/95, [131]EU:T:1998:215, bod [132]188). Okrem toho, ked existuje pluralita sledovaných cielov, ak sa aj k platným dôvodom pripojí neodôvodnený dôvod, rozhodnutie nebude zatazené zneuzitím právomoci, ked nebude narusený jeho hlavný ciel (rozsudky z 21. decembra 1954, Taliansko/Vysoký úrad, [133]2/54, [134]EU:C:1954:8, s. 73, 103; z 8. júla 1999, Vlaamse Televisie Maatschappij/Komisia, [135]T-266/97, [136]EU:T:1999:144, bod [137]131, a z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, [138]T-87/05, [139]EU:T:2005:333, bod [140]87). 85 V prejednávanej veci nic neumoznuje urcit, ze by napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté na úcely sankcionovania státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, alebo v kazdom prípade najmä s takýmto cielom. 86 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý a piaty zalobný dôvod treba zamietnut. 87 Dalej je potrebné preskúmat prvý a druhý zalobný dôvod, ako aj prvú cast tretieho, siesteho a siedmeho zalobného dôvodu, ktoré sa vztahujú na otázku existencie státnej pomoci v prejednávanej veci. O prvom a druhom zalobnom dôvode, ako aj o prvej casti tretieho, siesteho a siedmeho zalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú existencie státnej pomoci 88 Na úvod je potrebné pripomenút, ze predpokladom kvalifikácie urcitého opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je splnenie styroch podmienok, a to, ze ide o zásah zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, ze tento zásah je spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze prinása selektívnu výhodu jeho príjemcovi a ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [141]C-72/91 a C-73/91, [142]EU:C:1993:97, bod [143]18; z 19. decembra 2013, Association Vent de colčre! a i., [144]C-262/12, [145]EU:C:2013:851, bod [146]15, a z 11. júna 2009, Taliansko/Komisia, [147]T-222/04, [148]EU:T:2009:194, bod [149]39). 89 Opatrenie, ktorého zrusenie navrhuje Spolková republika Nemecko, je kvalifikovanie ako státna pomoc nezlucitelná s vnútorným trhom, ako sa uvádza v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o "dotácie dôchodkov spolocnosti Deutsche Post". Touto terminológiou Komisia velmi konkrétne odkazuje na verejné financovanie dôchodkov bývalých úradníkov postových sluzieb (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia), pricom v dôsledku toho je vylúcené verejné financovanie dôchodkov bývalých zmluvných zamestnancov, ktorí boli prijatí od 1. januára 1995. V tomto zmysle je preto tiez potrebné vykladat výraz "verejné financovanie dôchodkov" pouzitý v tomto rozsudku. Uvedené financovanie je upravené v § 16 zákona o postavení zamestnancov posty, ktorý tak predstavuje predmet napadnutého rozhodnutia. Je vsak potrebné uviest, ze v stádiu posudzovania zlucitelnosti údajnej pomoci s vnútorným trhom Komisia zdôraznila, ze úcinok § 16 a § 20 ods. 2 postového zákona sa kumuloval tak, aby bola Deutsche Post odbremenená od nákladov na dôchodky svojich bývalých úradníkov (odôvodnenia 116 a 332 az 338 napadnutého rozhodnutia). 90 Pri preskúmavaní jednotlivých zalobných dôvodov, ktoré v tejto súvislosti predlozila Spolková republika Nemecko, je teda potrebné overit, ci verejné financovanie dôchodkov bolo mozné právom kvalifikovat ako státnu pomoc podla podmienok pripomenutých v bode 88 vyssie. Pokial ide o prvú podmienku týkajúcu sa existencie zásahu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov 91 Je potrebné konstatovat, ze zásah zo strany státu a pouzitie státnych prostriedkov je v prejednávanej veci nesporné. Sú zrejmé na základe mechanizmu zavedeného § 16 zákona o postavení zamestnancov posty, pretoze ako bolo uvedené v bode 10 vyssie, spolkový stát znásal v rokoch 1995 az 1999 rozdiel medzi celkovými nákladmi na dôchodky bývalých úradníkov spolocnosti Deutsche Post a rocným pausálom 4 miliardy nemeckých mariek (DEM) (priblizne 2045 miliónov eur), následne od roku 2000 rozdiel medzi celkovými nákladmi na starobné dôchodky týchto bývalých úradníkov a 33 % hrubých platov aktívnych úradníkov spolocnosti Deutsche Post. 92 Spolková republika Nemecko vsak namieta, ze tieto zdroje zodpovedajú len príjmom dosiahnutým spolocnostou Deutsche Post za pomoci regulovaných cien, teda príjmom, ktoré nemozno kvalifikovat ako státne prostriedky, pretoze zodpovedajú odplate zo strany jej zákazníkov za sluzby poskytnuté spolocnostou Deutsche Post v rámci súkromných hospodárskych vztahov. 93 Toto tvrdenie vsak nie je presvedcivé. Je nepochybné, ze Deutsche Post bola vdaka opatreniu spolkového státu odbremenená od casti nákladov na dôchodky svojich úradníkov na dôchodku, teda nákladov, ktoré by musela zrazit z neregulovaných cien svojich sluzieb v prípade neexistencie takéhoto opatrenia. Komisia teda právom uvádza, ze suma zrazená z celkovej sumy nákladov vztahujúcich sa na výplatu uvedených dôchodkov zodpovedala 151 miliónom eur v roku 1995, a v roku 2010 dosiahla 3203 miliónov eur. V období rokov 1995 - 2010 celková suma tejto úhrady dosiahla sumu zodpovedajúcu viac ako 37 miliardám eur. 94 Navyse okolnost, ze cast príjmov z regulovaných cien schválených spolkovou agentúrou pre siete podla § 20 ods. 2 postového zákona bola urcená na znízenie príspevku spolocnosti Deutsche Post do dôchodkového fondu, má za následok, ze prevzatie nákladov spolkovým státom vymedzené najprv pausálom a neskôr percentom, ako je uvedené v bode 91 vyssie, bolo vyssie, nez aké malo byt. V konecnom dôsledku ide teda o prírastok verejných dotácií, aj ked je pravda, ze príjmy z regulovaných cien sú svojou povahou súkromné. 95 Prvá podmienka týkajúca sa zásahu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov je tak splnená. Pokial ide o druhú a stvrtú podmienku týkajúcich sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a narusenia alebo hrozby narusenia hospodárskej sútaze 96 Uplatnenie týchto dvoch podmienok na prejednávanú vec Spolková republika Nemecko osobitne nespochybnila. V kazdom prípade je potrebné rozhodnút, ze Komisia sa bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia, v odôvodneniach 275 az 277 napadnutého rozhodnutia domnievala, jednak vzhladom na to, ze trhy s balíkmi a tlacou boli v Nemecku stále otvorené hospodárskej sútazi, a jednak vzhladom na to, ze v nadväznosti na otvorenie trhu listových sluzieb hospodárskej sútazi spolocnosti Deutsche Post postupne stratila svoje výlucné práva v tomto odvetví, do ktorého vstúpili nové podniky, ze podmienky ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a narusenia hospodárskej sútaze boli splnené. Pokial ide o tretiu podmienku týkajúcu sa existencie zvýhodnenia podniku alebo výrobného odvetvia 97 Spolková republika Nemecko tvrdí, ze táto podmienka bola porusená vo svojich dvoch zlozkách. Po prvé sa domnieva, ze aj keby v prejednávanej veci islo o selektívnu výhodu, jej príjemca alebo príjemcovia nie sú podnikom v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a po druhé, ze verejné financovanie dôchodkov neznamenalo takúto výhodu. 98 Tieto dva aspekty je potrebné preskúmat postupne. - Pokial ide o identitu príjemcu údajnej výhody a jeho postavenie podniku 99 Spolková republika Nemecko v rámci svojho prvého zalobného dôvodu uvádza, ze príjemcom predmetného opatrenia nie je Deutsche Post, ale priamo bud dôchodkový fond bývalých úradníkov postových sluzieb, alebo nepriamo samotní úradníci na dôchodku, to znamená fyzické osoby. 100 Komisia s touto analýzou nesúhlasí. 101 Je potrebné odmietnut výhrady predlozené Spolkovou republikou Nemecko, pokial ide o identitu a povahu príjemcu verejného financovania dôchodkov. Z dokumentov v spise totiz vyplýva, ze Deutsche Post, ktorej postavenie podniku je nespochybnitelné, by bez tohto financovania musela vyplácat v prospech bývalých úradníkov svojich právnych predchodcov urcitú dodatocnú sumu naviazanú na vyplácané mzdy, od ktorej bola ciastocne odbremenená. Je teda jasne príjemcom predmetného opatrenia. 102 Je teda potrebné overit, ci toto ciastocné prevzatie nákladov, ako je vymedzené v bode 10 vyssie, bolo mozné oprávnene kvalifikovat ako výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. - Pokial ide o existenciu výhody v prospech spolocnosti Deutsche Post v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 103 Po prvé je potrebné pripomenút, akým spôsobom súd Únie vykladá pojem výhoda, následne po druhé zhrnút obsah napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti a potom po tretie s prihliadnutím na zalobné dôvody a tvrdenia predlozené Spolkovou republikou Nemecko urcit, ci odôvodnenie Komisie umoznovalo v prejednávanej veci dospiet k záveru o existencii výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a následne v rozsahu, v akom boli splnené ostatné podmienky, ako bolo uvedené v bodoch 91 az 96 vyssie, o existencii státnej pomoci. 104 Po prvé pojem státna pomoc, ako je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [150]C-487/06 P, [151]EU:C:2008:757, bod [152]111, a zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, [153]T-226/09 a T-230/09, neuverejnený, [154]EU:T:2013:466, bod [155]39). 105 To isté platí, aj pokial ide o otázku, ci opatrenie poskytuje alebo neposkytuje výhodu podniku. 106 Takáto výhoda musí mat hospodársku a selektívnu povahu. 107 Výhoda musí mat hospodársku povahu, to znamená, ze Komisia má povinnost uskutocnit úplnú analýzu vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie prijímajúceho podniku a relevantného trhu, aby overila, ci prijímajúci podnik dostáva hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za bezných trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [156]T-228/99 a T-233/99, [157]EU:T:2003:57, body [158]251 a [159]257, a z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [160]T-163/05, [161]EU:T:2010:59, bod [162]98). 108 V rámci tohto overovania musí Komisia zohladnit ako skutocnosti relevantného kontextu vsetky osobitosti právneho rezimu, súcastou ktorého je preskúmavané vnútrostátne opatrenie. V tejto súvislosti je potrebné po prvé pripomenút, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [163]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [164]EU:C:2011:368, bod [165]94), a po druhé, ze ak úcinkom zásahu nie je privodit podnikom, na ktoré sa uplatnuje, výhodnejsie konkurencné postavenie, ako majú ich konkurencné podniky, nespadá do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [166]C-280/00, [167]EU:C:2003:415, bod [168]87). 109 V tomto kontexte bolo rozhodnuté, ze kompenzácia predstavujúca protihodnotu za sluzby poskytnuté prijímajúcimi podnikmi na úcel plnenia povinností sluzby vo verejnom záujme neposkytuje výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto nespadá do pôsobnosti tohto ustanovenia, najmä ked neprekracuje sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení úloh sluzby vo verejnom záujme, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. Ak je totiz táto podmienka splnená, predmetné financovanie neposilnuje sútazné postavenie podniku, ktorý ho prijíma (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [169]C-280/00, [170]EU:C:2003:415, bod [171]92). 110 Okrem toho, kedze jediným cielom clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je zakázat výhody, ktorými sa zvýhodnujú urcité podniky, pretoze pojem státna pomoc zahrna len zásahy, ktoré znizujú náklady bezne zatazujúce rozpocet podniku a ktoré treba pokladat za hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik nezískal za bezných trhových podmienok uvedených v bode 107 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [172]173/73, [173]EU:C:1974:71, bod [174]26; z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa,[175]C-387/92, [176]EU:C:1994:100, body [177]12 a [178]13, a z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [179]C-280/00, [180]EU:C:2003:415, bod [181]84 a citovanú judikatúru). Preto opatrenie, ktorým clenský stát zbavuje podnik, ktorý mal pôvodne zákonnú povinnost nadalej zamestnávat úradníkov svojho právneho predchodcu a poskytovat uvedenému státu náhradu za platy a dôchodky, ktoré nadalej vyplácal, "strukturálnej nevýhody", ktorú predstavuje "privilegované a nákladné postavenie týchto úradníkov" v porovnaní s postavením zamestnancov súkromných konkurentov uvedeného podniku, v zásade nepredstavuje zásah, ktorý znizuje náklady bezne zatazujúce rozpocet podniku, a teda pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2004, Combus, [182]T-157/01, [183]EU:T:2004:76, body [184]6, [185]7, [186]56 a [187]57). No aj v tomto prípade musí existovat priamy vztah medzi skutocne znásanými dodatocnými nákladmi a výskou pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani a i./Komisia, [188]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [189]EU:T:2008:537, bod [190]189, a zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, [191]T-226/09 a T-230/09, neuverejnený, [192]EU:T:2013:466, bod [193]72), co umoznuje urcit cistý úcinok uvedenej pomoci. 111 Výhoda musí mat tiez selektívnu povahu. Podla ustálenej judikatúry totiz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zakazuje státnu pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", teda selektívnu pomoc (rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [194]C-66/02, [195]EU:C:2005:768, bod [196]94, a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [197]C-88/03, [198]EU:C:2006:511, bod [199]52). Pokial ide o posúdenie tejto podmienky selektivity, clánok 107 ods. 1 ZFEÚ ukladá povinnost urcit, ci v rámci daného právneho rezimu môze vnútrostátne opatrenie vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" vo vztahu k ostatným podnikatelom, ktorí sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [200]C-143/99, [201]EU:C:2001:598, bod [202]41; z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., [203]C-308/01, [204]EU:C:2004:252, bod [205]68, a z 3. marca 2005, Heiser, [206]C-172/03, [207]EU:C:2005:130, bod [208]40). Na úcely posúdenia selektivity urcitého opatrenia je teda potrebné skúmat, ci v rámci daného právneho rezimu predstavuje uvedené opatrenie zvýhodnenie istých podnikov oproti iným, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [209]C-88/03, [210]EU:C:2006:511, bod [211]56, a z 28. júla 2011, Mediaset/Komisia, [212]C-403/10 P, neuverejnený, [213]EU:C:2011:533, bod [214]36). 112 Uvedená výhoda sa teda posudzuje len vo vztahu ku konkurentom predmetného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Taliansko/Komisia, [215]T-257/10, neuverejnený, [216]EU:T:2012:504, bod [217]70). Okrem toho zmyslom vymáhania protiprávnej pomoci je, aby príjemca stratil výhodu, ktorú mal na trhu voci svojim konkurentom, a obnovilo sa postavenie pred poskytnutím pomoci (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [218]C-372/97, [219]EU:C:2004:234, body [220]103 a [221]104 a citovanú judikatúru; rozsudok z 27. septembra 2012, Taliansko/Komisia, [222]T-257/10, neuverejnený, [223]EU:T:2012:504, bod [224]147). 113 Po druhé, ako bolo uvedené v rámci preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Komisia venovala odôvodnenia 260 az 274 uvedeného rozhodnutia, nazvané "Financná výhoda na základe dôchodkovej reformy z roku 1995", tomu, aby ukázala, v com bola podla nej Deutsche Post zvýhodnená. 114 Komisia najprv v odôvodnení 261 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze islo o overenie toho, ci verejné financovanie dôchodkov umoznilo spolocnosti Deutsche Post vyhnút sa povinnosti znásat náklady, ktoré by za bezných okolností zatazovali vlastné financné zdroje podniku, a teda narusilo normálne pôsobenie trhových síl. 115 V odôvodnení 262 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko, ktoré boli zalozené na uplatnitelnosti judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 16. marca 2004, Combus ([225]T-157/01, [226]EU:T:2004:76) v prejednávanej veci. 116 V odôvodnení 263 tohto rozhodnutia Komisia predlozila ako hlavný bod svojich úvah tvrdenie, ze náklady vyplývajúce z uplatnovania pracovnoprávnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv sú súcastou bezných nákladov, ktoré musí podnik financovat zo svojich vlastných zdrojov, a ako vedlajsí bod tvrdenie, ze náklady na dôchodky urcené podla pracovnoprávnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv sú súcastou týchto nákladov. Z toho vyvodila záver, ze pokial ide o dôchodky bývalých úradníkov, Deutsche Post celila nákladom, ktoré sú vlastné hospodárskej cinnosti podniku v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 117 Odôvodnenia 264 az 266 napadnutého rozhodnutia sú venované vývoju postavenia nemeckej posty od roku 1950 do roku 1995 (v tejto súvislosti pozri body 1 az 12 vyssie). Komisia z tohto vývoja vyvodila, ze Deutsche Bundespost, neskôr Postdienst, znásali v celom rozsahu náklady, ktoré Deutsche Post znása uz len ciastocne, z coho vyplýva existencia výhody v jej prospech. 118 V odôvodnení 267 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze tvrdenia týkajúce sa otázky, ci Deutsche Post znása vyssie náklady na dôchodky ako jej súkromní konkurenti, "nie sú podstatné pre otázku, ci dotácie dôchodkov naplnajú skutkovú podstatu pomoci", ale ze by ich napriek tomu bolo potrebné zohladnit "pri preskúmaní zlucitelnosti [pomoci]." Táto myslienka je taktiez vyjadrená v odôvodnení 268 napadnutého rozhodnutia. 119 Napokon odôvodnenia 269 az 273 napadnutého rozhodnutia sa týkajú vyvrátenia rôznych tvrdení predlozených Spolkovou republikou Nemecko v priebehu správneho konania. 120 Po tretie je potrebné urcit, ci vzhladom na zalobné dôvody a tvrdenia predlozené v tejto súvislosti Spolkovou republikou Nemecko Komisia právom dospela k záveru o existencii výhody poskytnutej týmto clenským státom spolocnosti Deutsche Post. 121 Ako bolo uvedené v bode 87 vyssie, Spolková republika Nemecko venovala niekolko zalobných dôvodov spochybneniu existencie státnej pomoci v prejednávanej veci. V rámci kazdého z týchto zalobných dôvodov popiera, ze by Deutsche Post bola zvýhodnená v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 122 Najprv je potrebné preskúmat tvrdenia, ktoré Spolková republika Nemecko venovala vo svojom prvom zalobnom dôvode tomu, aby v prejednávanej veci vyvrátila splnenie tejto tretej podmienky, ktorá sa týka existencie hospodárskej a selektívnej výhody. 123 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd tieto tvrdenia odmietol. 124 Spolková republika Nemecko najprv tvrdí, ze verejné financovanie dôchodkov nepredstavuje výhodu pre Deutsche Post z dôvodu, ze suma, ktorú musí odvádzat "do dôchodkového fondu je stanovená zákonom". Takéto tvrdenie je vsak potrebné odmietnut ako neúcinné, kedze Komisia bola povinná v tomto stádiu presne urcit, ci z dôvodu § 16 zákona o postavení zamestnancov posty spolocnosti Deutsche Post prijala hospodársku výhodu oproti svojim konkurentom, ktorú predtým nemala. V tejto súvislosti je úplne nepodstatné, ci výhoda, ak je preukázaná, vyplýva zo zákonnej povinnosti alebo zo státneho zásahu v inej podobe, kedze na prvý aj druhý prípad sa vztahujú ustanovenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 125 Dalej Spolková republika Nemecko tvrdí, ze Komisia zohladnila pri posúdení existencie státnej pomoci údaje z nemeckého právneho rámca sociálneho zabezpecenia a pracovnoprávnych vztahov. Je vsak potrebné uviest, ze tento argument je vecne nepodlozený, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí predlozila úvahy tohto charakteru az v stádiu posúdenia zlucitelnosti údajnej pomoci s vnútorným trhom. 126 Napokon Spolková republika Nemecko uvádza skorsiu rozhodovaciu prax Komisie, pricom odkazuje na rozhodnutie Komisie 2009/945/ES z 13. júla 2009 o reforme spôsobu financovania dôchodkového systému RATP [státna pomoc C 42/07 (ex N 428/06)], ktorú Francúzsko zamýsla zaviest v prospech RATP ([227]Ú. v. EÚ L 327, 2009, s. 21). Také tvrdenie treba tiez odmietnut. Treba totiz bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci je uvádzaná prax ustálená, pripomenút, ze táto prax nemôze mat vplyv na platnost napadnutého rozhodnutia, ktorú mozno posúdit len na základe objektívnych ustanovení Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., [228]C-138/09, [229]EU:C:2010:291, bod [230]21, a z 27. septembra 2012, Wam Industriale/Komisia, [231]T-303/10, neuverejnený, [232]EU:T:2012:505, bod [233]82). Preto nemôze závisiet na subjektívnom posúdení Komisie a musí byt urcená nezávisle od celej predchádzajúcej praxe tejto institúcie (rozsudky z 27. septembra 2012, Wam Industriale/Komisia, [234]T-303/10, neuverejnený, [235]EU:T:2012:505, bod [236]82, a z 5. februára 2015, Ryanair/Komisia, [237]T-500/12, neuverejnený, [238]EU:T:2015:73, bod [239]39). 127 Preto je potrebné odmietnut tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko zahrnuté v prvom zalobnom dôvode v rozsahu, v akom sa týkajú samotnej existencie výhody. 128 Vzhladom jednak na zamietnutie casti uvedeného zalobného dôvodu, ktorý sa týkal nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri body 55 a 66 vyssie), a jednak na odmietnutie výhrad v rámci toho istého zalobného dôvodu, ktoré sa týkali identity príjemcu údajnej výhody a spochybnenia jeho postavenia podniku (pozri bod 101 vyssie), je potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. 129 V rámci svojho druhého zalobného dôvodu zalozeného na skutocnosti, ze verejné financovanie dôchodkov nekompenzovalo náklady spolocnosti Deutsche Post, Spolková republika Nemecko predkladá argumentáciu zlozenú z troch castí, pricom prvé dve majú za ciel vyvrátit tvrdenie, podla ktorého náklady kompenzované za pomoci verejného financovania dôchodkov bezne zatazujú rozpocet podnikov, a tretia cast sa týka otázky kompenzácie strukturálnej nevýhody. 130 Najprv je potrebné opätovne uviest (pozri bod 110 vyssie), ze v rozsudku zo 16. marca 2004, Combus ([240]T-157/01, [241]EU:T:2004:76, body [242]6, [243]7, [244]56 a [245]57), Súd prvého stupna rozhodol, ze opatrenie, ktorým clenský stát zbavil podnik, ktorý mal pôvodne zákonnú povinnost nadalej zamestnávat úradníkov svojho právneho predchodcu a poskytovat uvedenému státu náhradu za platy a dôchodky, ktoré nadalej vyplácal, "strukturálnej nevýhody", ktorú predstavovalo "privilegované a nákladné postavenie týchto úradníkov" v porovnaní s postavením zamestnancov súkromných konkurentov uvedeného podniku, v zásade nepredstavovalo zásah, ktorý znizuje náklady bezne zatazujúce rozpocet podniku, a teda pomoc. Nemozno totiz tvrdit, ze súcastou bezných nákladov podniku by boli náklady na dôchodkový rezim vymykajúce sa vseobecným zásadám stanoveným právnymi predpismi clenského státu, ci uz ide, ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. marca 2004, Combus ([246]T-157/01, [247]EU:T:2004:76), o právne predpisy uplatnitelné na dánskych úradníkov, alebo ako v prejednávanej veci, o predpisy upravujúce dôchodky úradníkov, ktorých v minulosti prijala Deutsche Bundespost s cielom zabezpecovat verejnú postovú sluzbu, pricom sa povazovali za nemeckých státnych úradníkov. 131 Je potrebné zdôraznit, ze vzhladom na takéto rozhodnutie Súd prvého stupna nemal v úmysle zohladnit jediný zámer vnútrostátneho zákonodarcu, a to zbavit dotknutý subjekt strukturálnej nevýhody, bez ohladu na jeho úcinky. Súd prvého stupna teda výslovne uviedol, ze dánsky stát "mohol dosiahnut rovnaký výsledok", to znamená rovnaký úcinok "prostredníctvom preradenia uvedených státnych zamestnancov do verejnej správy bez toho, aby musel zaplatit osobitnú náhradu" (rozsudok zo 16. marca 2004, Combus, [248]T-157/01, [249]EU:T:2004:76, bod [250]57). Judikatúra vyplývajúca z tohto rozsudku teda nie je v rozpore s judikatúrou uvedenou v bode 108 vyssie, ktorá pripomína, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2005, Heiser, [251]C-172/03, [252]EU:C:2005:130, bod [253]46; z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [254]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [255]EU:C:2011:368, body [256]94 a [257]95, a zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, [258]T-226/09 a T-230/09, neuverejnený, [259]EU:T:2013:466, bod [260]74). 132 Dalej pri pouzití rovnakej logiky, ako je logika, ktorou sa vyznacuje judikatúra zhrnutá v bodoch 108 a 109 vyssie, je s cielom zistit, ci predmetné opatrenie poskytuje Deutsche Post výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, potrebné preskúmat, ci má za následok posilnenie postavenia spolocnosti Deutsche Post oproti tým podnikom, ktoré sú jej konkurenciou. V rámci tohto preskúmania bude potrebné zohladnit prípadné povinnosti, ktoré má Deutsche Post podla vnútrostátnych právnych predpisov týkajúcich sa financovania dôchodkov, ktoré nezatazujú konkurentov tohto podniku. Rovnako ako ulozenie povinnosti verejnej sluzby vylucuje, aby sa platba kompenzácie neprekracujúca sumu, ktorá je potrebná na pokrytie nákladov vzniknutých pri jej plnení, povazovala za platbu poskytujúcu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ulozenie povinnosti na základe aktu verejnej moci znásat vsetky náklady na dôchodky zamestnancov s postavením úradníka namiesto prispievania na dôchodkové poistenie totiz vylucuje, aby financovanie týchto nákladov bolo kvalifikované ako výhoda, pod podmienkou, ze toto financovanie neprekracuje sumu, ktorá je potrebná na to, aby boli povinnosti spolocnosti Deutsche Post rovnaké ako povinnosti podnikov, ktoré jej konkurujú. Existenciu výhody teda mozno pripustit len vtedy, ked predmetné financovanie prekracuje túto hranicu. 133 Ako vyplýva zo zaloby a repliky, Spolková republika Nemecko tvrdí, ze Komisia nevykonala ziadne konkrétne preskúmanie, aby zistila, ci náklady prevzaté verejným financovaním dôchodkov patrili medzi také, ktoré bezne zatazujú rozpocet podnikov, a ze Komisia len v rámci preskúmania zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom vykonala úvodné porovnanie s nákladmi, ktoré podnik bezne znása. 134 Dalej uvádza, ze samotné tvrdenie, ze náklady súvisiace s dôchodkami predstavujú bezné prevádzkové náklady podniku, nemôze postacovat, pokial ide o verejné financovanie dôchodkov bývalých úradníkov, a ze bolo potrebné, aby Komisia spresnila, ci sa má porovnanie vykonat s podnikom zamestnávajúcim len zamestnancov súkromného sektora, alebo ci pocítala s tým, ze tento podnik má medzi svojimi aktuálnymi zamestnancami alebo zamestnancami aj úradníkov na dôchodku. 135 Podla dotknutého clenského státu toto opomenutie predstavuje nesprávne posúdenie, ktoré samo osebe odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia: konkrétne preskúmanie by totiz umoznilo preukázat, ze sociálne odvody vztahujúce sa na úradníkov spolocnosti Deutsche Post nie sú súcastou nákladov, ktoré bezne zatazujú rozpocet podnikov. 136 Tieto náklady podla nej zodpovedajú strukturálnej nevýhode v zmysle rozsudku zo 16. marca 2004, Combus ([261]T-157/01, [262]EU:T:2004:76), ktorý Komisia nezohladnila. 137 Spolková republika Nemecko napokon tvrdí, ze dotácie na dôchodky nezbavili Deutsche Post platby najprv rocnej pausálnej sumy 2045 miliónov eur, potom sumy predstavujúcej 33 % z celkových hrubých miezd aktívnych úradníkov spolocnosti Deutsche Post, pretoze Deutsche Post nikdy nemala takúto povinnost, ktorú mala len Deutsche Bundespost. 138 Samotná Komisia uviedla, a to aj na pojednávaní, ze skutocne vykonala konkrétne preskúmanie otázky, ci náklady, ktorých sa Deutsche Post zbavila na základe § 16 zákona o postavení zamestnancov posty, boli náklady, ktoré bezne znása podnik. Pripomenula, ze podla judikatúry náklady na prácu spadajú do bezných nákladov podniku, pricom zahrnajú aj úhrady na starobné dôchodky. 139 Podla Komisie skutocnost, ze prijímanie zamestnancov prebiehalo v období pred rokom 1995 za iných podmienok, ako sú podmienky dohodnuté od daného roku pre nových zamestnancov spolocnosti Deutsche Post, nemá vplyv na povinnost spolocnosti Deutsche Post, aby vo vztahu k dotknutým zamestnancom, teda úradníkom, dodrziavala podmienky, ktoré im boli priznané. Z tých istých dôvodov je forma, akú majú náklady na starobné dôchodky, v prejednávanej veci bezvýznamná, pretoze ide len o urcenie, ci sú uvedené náklady súcastou nákladov, ktoré musí podnik bezne znásat. 140 Spolkovej republike Nemecko vytýka, ze nou navrhované metódy urcenia predmetných nákladov nie sú v súlade s judikatúrou, a tvrdí, ze rozsudok zo 16. marca 2004, Combus ([263]T-157/01, [264]EU:T:2004:76), nebol potvrdený ani judikatúrou, ani rozhodovacou praxou Komisie. 141 Na záver pripomína, ze podla ustálenej judikatúry je existenciu pomoci potrebné posudzovat z hladiska úcinkov zásahov zo strany státu, a nie podla ich prícin alebo cielov. 142 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ako to potvrdila Komisia vo vyjadrení k zalobe, ako aj v rámci odpovedí na otázky, ktoré jej boli polozené na pojednávaní, ze táto institúcia sa v odôvodneniach 262 a 263 napadnutého rozhodnutia uspokojila s konstatovaním, ze výhoda existuje z jednoduchého dôvodu, ktorým je, ze nemecký spolkový stát ciastocne prevzal náklady na dôchodky bývalých úradníkov, pricom takéto prevzatie predtým podla nej neexistovalo. Ak je ale toto tvrdenie správne, o com je mozné pochybovat, pretoze aj ked totiz neexistovali priame dotácie zo strany nemeckého spolkového státu, existovali aspon nepriame kompenzácie, teda kompenzácie zo strany spolocností Postbank a Telekom, ktoré prijala Postdienst, právny predchodca spolocnosti Deutsche Post, na vyrovnanie svojich strát, co bolo este preukázané na pojednávaní, uvedené tvrdenie nepostacuje na preukázanie, ze Deutsche Post by bola zvýhodnená oproti svojim konkurentom. 143 Z tohto vývoja je totiz lahko mozné vyvodit, ze v nadväznosti na uplatnenie predmetného opatrenia je Deutsche Post znevýhodnená menej ako pred prijatím uvedeného opatrenia, ale ze v porovnaní so svojimi konkurentmi je nadalej znevýhodnená, alebo má s nimi rovné postavenie, teda nie je príjemcom výhody. Ako totiz uvádza Komisia v odôvodneniach 294 a 297 napadnutého rozhodnutia, zátaz, akú predstavujú celkové náklady na dôchodky ulozené spolocnosti Deutsche Post pred rokom 1995, v tomto prípade v monopolnom prostredí, je taká, ze predmetný podnik by sa nemohol presadit voci svojim konkurentom a musel by opustit trh, pokial by neexistovali opatrenia, ktoré by ho tejto zátaze ciastocne zbavovali. 144 Z toho, co je uvedené v bodoch 108, 109 a 132 vyssie, v tomto kontexte vyplýva, ze pojem "náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku" nezahrna náklady ulozené jedinému podniku na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré sa odchylujú od pravidiel vseobecne uplatnitelných na konkurencné podniky a ktorých výsledkom je, ze sa mu ukladajú povinnosti, ktoré nezatazujú jeho konkurentov. Naproti tomu "náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku" sú také náklady, ktoré vyplývajú zo vseobecného rezimu. 145 Stanovisko vyjadrené v odôvodnení 263 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je jedinou rozhodujúcou skutocnostou na úcely posúdenia existencie výhody to, ci "táto spolocnost jedným alebo druhým spôsobom hradila celé dôchodkové náklady" a ze v tejto súvislosti bolo bremeno zatazujúce Deutsche Post zmiernené, je nesprávnym právnym posúdením. Navyse, ak by sa mal pojem "náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku" definovat odkazom na osobitné pravidlá týkajúce sa podniku, ktorý je údajne príjemcom, ako to tvrdí Komisia, nic by nebránilo tomu, aby sa predmetné opatrenie znizujúce náklady spolocnosti Deutsche Post povazovalo za súcast týchto pravidiel, co vylucuje existenciu výhody. 146 To isté preto platí aj pre stanovisko vyjadrené v odôvodneniach 267 a 268 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého skutocnost, ze sa na Deutsche Post vztahovali výraznejsie právne povinnosti v oblasti financovania dôchodkov svojich zamestnancov ako tie, ktoré zatazovali jej konkurentov, je irelevantná, pokial ide o existenciu výhody, ale je relevantná len v rámci posudzovania zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom. 147 Komisia teda mala pri posudzovaní pojmu výhoda overit, ci pri prevzatí rozdielu jednak medzi pausálnou sumou stanovenou medzi rokmi 1995 a 1999 a celkovou sumou nákladov na dôchodky bývalých úradníkov spolocnosti Deutsche Post a jednak sumou predstavujúcou 33 % hrubých miezd aktívnych úradníkov spolocnosti Deutsche Post a tou istou celkovou sumou spolkový stát poskytol spolocnosti Deutsche Post hospodársku výhodu oproti jej konkurentom. 148 Z judikatúry totiz v súlade s tým, co je uvedené v bodoch 108, 109 a 132 vyssie vyplýva, ze práve v tomto stádiu uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, teda v stádiu dokazovania existencie výhody, musí Komisia napríklad preukázat, ze ciastocné oslobodenie od povinnosti prispievat do fondu ochrany dôchodkov predstavuje pre bývalého historického operátora selektívnu hospodársku výhodu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, [265]T-226/09 a T-230/09, neuverejnený, [266]EU:T:2013:466, bod [267]46). 149 V prípade postupnosti opatrení na kompenzáciu nákladov ulozených jedinému podniku podla ustanovení právnych predpisov, ktoré sa odchylujú od pravidiel vseobecne uplatnitelných na konkurencné podniky a ktorých výsledkom je, ze sa mu ukladajú povinnosti, ktoré nezatazujú jeho konkurentov, Komisia úplne zrejme musí pocas preskúmavania jedného z týchto opatrení z hladiska práva státnej pomoci zohladnit úcinky predchádzajúcich opatrení, s cielom zistit, ci posledné opatrenie, o ktorom koná, vzhladom na opatrenia, ktoré uz analyzovala, predstavuje alebo nepredstavuje nadmernú kompenzáciu, co teda umoznuje povazovat túto nadmernú kompenzáciu, pokial sa preukáze, za kompenzáciu vytvárajúcu hospodársku výhodu, pricom je potrebné pripomenút, ze clenský stát môze stále v rámci preskúmavania nového opatrenia preukázat, ze toto opatrenie nevedie k prekroceniu hranice, od dosiahnutia ktorej je podnik, na ktorý sa vztahuje, zvýhodnený oproti konkurencným podnikom. Je vsak potrebné pripomenút, ze okolnost postupnosti opatrení preskúmavaných Komisiou postupne po ich oznámení zo strany dotknutého clenského státu nezodpovedá prípadu v prejednávanej veci, kedze táto institúcia vykonala v tejto veci analýzu verejného financovania dôchodkov az po staznostiach konkurencných podnikov. 150 Moznost Komisie v prejednávanej veci preukázat skutocnú existenciu selektívnej hospodárskej výhody, nie len pripustit ju na základe jednoduchého predpokladu, prichádzala do úvahy, ako Komisia sama priznala vo vyjadrení k zalobe a ako to potvrdila aj na pojednávaní, az v stádiu preskúmania pomoci s vnútorným trhom v odôvodneniach 288 az 410 napadnutého rozhodnutia. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze len sumy, ktoré by prípadne prekracovali to, co je nevyhnutné na vyrovnanie nákladov na dôchodky, na ktoré bola zaviazaná Deutsche Post pred rokom 1995 s nákladmi, ktoré znásajú jej konkurenti, by mohli spolocnosti Deutsche Post priznávat takú výhodu, a preto by predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 151 Spolková republika Nemecko, ako bolo pripomenuté v bode 133 vyssie, pri zdôraznení toho, ze Komisia vykonala "úvodné porovnanie s nákladmi, ktoré podnik 'bezne` znása v súvislosti so svojimi súkromnými zamestnancami v súlade s nemeckým sociálnym právom, az v rámci preskúmania týkajúceho sa zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom", teda právne dostatocným spôsobom preukázala, ze Komisia nedodrzala judikatúru citovanú v bode 148 vyssie. Je potrebné uviest, ze uvedená judikatúra bez toho, aby pripomínala poziadavku na formu, zdôraznuje dve fázy, ktoré musí obsahovat analýza opatrenia na základe ustanovení clánku 107 ZFEÚ, na co sa viazu dôsledky velkého významu. 152 V prvej fáze totiz, ako bolo uvedené v bode 104 vyssie, musí súd Únie vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [268]C-487/06 P, [269]EU:C:2008:757, bod [270]111, a zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, [271]T-226/09 a T-230/09, neuverejnený, [272]EU:T:2013:466, bod [273]39). Z toho vyplýva, ze je úlohou súdu Únie overit, ci sú údaje uvádzané Komisiou vecne správne a ci môzu preukázat, ze sú splnené vsetky podmienky, ktoré umoznujú kvalifikovanie ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [274]C-341/06 P a C-342/06 P, [275]EU:C:2008:375, bod [276]142). Okrem toho opakovane rozhodol, ze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ zveruje Komisii diskrecnú právomoc, ktorej výkon zahrna posúdenie hospodárskeho a sociálneho charakteru (rozsudky z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, [277]T-375/03, neuverejnený, [278]EU:T:2007:293, bod [279]138, a z 27. septembra 2012, Taliansko/Komisia, [280]T-257/10, neuverejnený, [281]EU:T:2012:504, bod [282]133), z coho vyplýva, ze preskúmanie, ktoré vykonáva v súvislosti s týmito posúdeniami, sa týka overenia dodrzania procesných ustanovení, vecnej správnosti skutkového stavu a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudok z 13. septembra 1995, TWD/Komisia, [283]T-244/93 a T-486/93, [284]EU:T:1995:160, bod [285]82). 153 V druhej fáze môze poskytnutie protiprávnej pomoci znamenat okrem povinnosti jej príjemcu vrátit uvedenú pomoc aj povinnost zaplatit úroky za obdobie protiprávnosti alebo odskodnit svojich konkurentov (pozri analogicky rozsudok z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, [286]C-199/06, [287]EU:C:2008:79, bod [288]55). 154 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Spolková republika Nemecko oprávnene tvrdí, ze obycajné tvrdenie, podla ktorého sú náklady na dôchodky súcastou nákladov, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku, v prejednávanom prípade nepostacuje na preukázanie existencie skutocnej hospodárskej výhody v prospech spolocnosti Deutsche Post. Komisia, ktorá mala povinnost dokázat uvedenú výhodu, ju nesplnila, a teda sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia. 155 Preto je potrebné vyhoviet druhému zalobnému dôvodu s výnimkou tvrdení uvedených v tomto zalobnom dôvode, ktoré sa týkajú dodrzania povinnosti odôvodnenia (pozri bod 66 vyssie). 156 Toto konstatovanie samo osebe postacuje na zrusenie clánkov 1, 4 az 6 napadnutého rozhodnutia a vyhovenie zalobe Spolkovej republiky Nemecko bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o ôsmom az desiatom zalobnom dôvode, alebo zvysných castiach tretieho, siesteho a siedmeho zalobného dôvodu. O trovách 157 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala v prejednávanej veci úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Spolkovej republiky Nemecko. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánky 1, 4 az 6 rozhodnutia Komisie 2012/636/EÚ z 25. januára 2012 o opatrení C 36/07 (ex NN 25/07), ktoré prijalo Nemecko v prospech Deutsche Post AG, sa zrusujú. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Gratsias Kanceva Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júla 2016. Podpisy __________________________________________________________________ ( [289]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSCV5Ss/L89703-3409TMP.html#t-ECR_62012TJ0143_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:289:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:247:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:245:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A311&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A312&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A312&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A311&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A312&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A312&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:289:TOC 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A228&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A228&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A589&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A589&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A606&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A606&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A798&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A798&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A798&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A635&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A635&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A635&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point260 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A36&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point190 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point135 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point271 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A371&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A371&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A371&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A431&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A431&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A431&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A215&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1954%3A8&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1954%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A144&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A144&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A333&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A333&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A333&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point251 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point257 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point189 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A252&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&locale=sk 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:327:TOC 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&locale=sk 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A73&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A73&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A73&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&locale=sk 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A293&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A293&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&locale=sk 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A504&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A160&locale=sk 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 289. file:///tmp/lynxXXXXSCV5Ss/L89703-3409TMP.html#c-ECR_62012TJ0143_SK_01-E0001