ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 15. januára 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pomoc na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach -- Pomoc na restrukturalizáciu plánovaná francúzskymi orgánmi v prospech spolocnosti SeaFrance SA -- Zvýsenie základného imania a pôziciek poskytnutých SNCF v prospech spolocnosti SeaFrance -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Pojem státna pomoc -- Kritérium súkromného investora -- Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach" Vo veci T-1/12, Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne E. Belliard, G. de Bergues a J. Gstalter, neskôr G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, B. Stromsky a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2012/397/EÚ z 24. októbra 2011 o státnej pomoci SA 32600 (2011/C) - Francúzsko - Pomoc na restrukturalizáciu spolocnosti SeaFrance SA poskytnutá skupinou SNCF ([2]Ú. v. EÚ L 195, 2012, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kanceva a C. Wetter (spravodajca), tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. júna 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Európska komisia rozhodnutím 2012/397/EÚ z 24. októbra 2011 o státnej pomoci SA 32600 (2011/C) - Francúzsko - Pomoc na restrukturalizáciu spolocnosti SeaFrance SA poskytnutá skupinou SNCF ([3]Ú. v. EÚ L 195, 2012, s. 1) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") vyhlásila za nezlucitelnú s vnútorným trhom pomoc na záchranu a restrukturalizáciu spolocnosti SeaFrance, ktorú Francúzska republika poskytla a plánovala poskytnút spolocnosti SeaFrance SA. 2 SeaFrance, v súcasnosti v likvidácii, je akciová spolocnost zalozená podla francúzskeho práva, ktorej 100 % vlastníkom je SNCF Participations SA, holdingová spolocnost skupiny SNCF, ktorú samotnú na 100 % vlastní Établissement public industriel et commercial Société nationale des chemins de fer français (SNCF). SeaFrance poskytuje sluzby osobnej a nákladnej námornej prepravy medzi prístavmi Calais (Francúzsko) a Dover (Spojené královstvo). V case vzniku skutkových okolností mala sest plavidiel. V decembri 2009 zamestnávala 1550 zamestnancov a neskôr, v auguste 2010, zamestnávala 1100 zamestnancov. 3 Financná situácia spolocnosti SeaFrance sa od roku 2008 systematicky zhorsovala najmä z dôvodu nepriaznivej konjunktúry charakterizovanej silnou nestabilitou menovej parity eura/britskej libry, zvysujúcim sa kurzom ropy a znacným znízením osobnej a nákladnej prepravy cez Lamansský prieliv. Tieto vonkajsie podmienky zdôraznovali interné tazkosti spolocnosti SeaFrance zaprícinené najmä nadmernými kapacitami a zvýseným pomerom mzdových nákladov a obratu. Okrem toho situáciu spolocnosti zhorsili viaceré odborárske aktivity, ku ktorým doslo v roku 2010. 4 V apríli 2010 sa SeaFrance umoznilo vyuzit postup záchrany, ktorý sa 30. júna 2010 zmenil na konkurzné konanie. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v rámci tohto konania boli Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd v Parízi) (Francúzsko) predlozené tri ponuky na pokracovanie v cinnosti formou úplného alebo ciastocného prevodu aktív spolocnosti SeaFrance. V prvej ponuke, ktorú predlozili spolocne dve spolocnosti v oblasti námornej prepravy, sa navrhovalo prevzatie troch plavidiel a 460 zamestnancov za symbolické tri eurá. V druhej ponuke, ktorú predlozila odborová organizácia, sa navrhovalo ponechanie vsetkých zamestnancov, odkúpenie plavidiel spolocnosti SeaFrance za symbolické jedno euro a neprevzatie záväzkov podniku. Podrobnosti tretej ponuky, ktorú predlozil podnik v námornom odvetví, sa v napadnutom rozhodnutí neuvádzajú. Správcovia konkurznej podstaty spolocnosti SeaFrance nepovazovali ziadnu z týchto ponúk za vyhovujúcu (odôvodnenia 10 az 15 napadnutého rozhodnutia). 5 Po prijatí napadnutého rozhodnutia 24. októbra 2011 zacal Tribunal de commerce de Paris 16. novembra 2011 likvidacné konanie voci spolocnosti SeaFrance. V rámci tohto konania sa vykonala nová výzva na predlozenie ponúk na prevzatie aktív a cinností spolocnosti SeaFrance, ale jedinú ponuku, ktorá bola predlozená v nadväznosti na túto výzvu, povazovali správcovia konkurznej podstaty SeaFrance za nevyhovujúcu. Doslo teda k likvidácii aktív spolocnosti SeaFrance, v rámci ktorej boli tieto aktíva prevedené na spolocnost Eurotunnel. 6 SNCF podporovala SeaFrance rozlicnými opatreniami pomoci od zaciatku roku 2009. Najprv, vo februári 2009, uzavrela SNCF so spolocnostou SeaFrance dohodu o správe hotovosti, ktorá bola predlzená vo februári 2010. Okrem toho 15. júla 2010 poskytla spolocnosti SeaFrance pôzicku vo výske [dôverné] ( [4]1 ) miliónov eur na uplatnenie predkupného práva na jej plavidlo Berlioz a zabezpecenie vlastníctva tohto majetku. 7 Dalej SNCF poskytla spolocnosti SeaFrance pôzicku vo výske [dôverné] miliónov eur. Toto opatrenie francúzske orgány Komisii oznámili 12. júla 2010 ako pomoc na záchranu v zmysle Usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([5]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o pomoci na restrukturalizáciu"), pricom Komisia toto opatrenie schválila rozhodnutím K(2010) 5837 z 18. augusta 2010 o státnej pomoci c. 309/2010 - Francúzsko. 8 Napokon 18. februára 2011 francúzske orgány oznámili Komisii v súlade s usmerneniami o pomoci na restrukturalizáciu návrh pomoci na restrukturalizáciu v prospech spolocnosti SeaFrance spolu s restrukturalizacným plánom. Restrukturalizacný plán stanovoval najmä znízenie kapacít zo siestich plavidiel na styri, nové usporiadanie ponuky prevozov plavidlami, ktoré by viedlo k znízeniu poctu prevozov za rok takmer o 30 % a k zruseniu 725 pracovných úväzkov s cielom znízenia pomeru mzdových nákladov a obratu. Táto restrukturalizácia mala byt financovaná najmä prostredníctvom státnej pomoci vo forme zvýsenia základného imania spolocnosti SeaFrance o 223 miliónov eur, ktoré mala celé upísat SNCF Participations. 9 Dna 6. apríla 2011 bola Komisii dorucená staznost konkurenta spolocnosti SeaFrance týkajúca sa pomoci na restrukturalizáciu v prospech tejto spolocnosti. Dna 22. júna 2011 Komisia oznámila francúzskym orgánom svoje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa na jednej strane pomoci na restrukturalizáciu v prospech spolocnosti SeaFrance oznámenej 18. februára 2011, a na druhej strane predtým prijatých opatrení zo strany SNCF, a to dohody o správe hotovosti uzavretej v roku 2009 a pôzicky vo výske [dôverné] miliónov eur poskytnutej 15. júla 2010 (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"). Komisia okrem toho uverejnením zhrnutia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie14. júla 2011 ([6]Ú. v. EÚ C 208, s. 8) vyzvala dotknuté strany na predlozenie pripomienok na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 10 Listami zo 14. júla, 22. júla a 19. augusta 2011 francúzske orgány najprv predlozili Komisii svoje pripomienky týkajúce sa pochybností uvedených v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, staznosti a pripomienok dotknutých strán. 11 Dalej francúzske orgány listom z 12. septembra 2011 oznámili Komisii zmenený a doplnený restrukturalizacný plán. Tento plán stanovoval najmä odpredaj dalsieho plavidla, znízenie celkového poctu zamestnancov o 922 osôb, väcsie zrusenie poctu prevozov a reorganizáciu cinností predaja a marketingu, ktorá mala viest k dalsím úsporám. Okrem toho tento plán ako odpoved na pochybnosti, ktoré uviedla Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ze vlastný príspevok spolocnosti SeaFrance na financovanie jej restrukturalizácie je nedostatocný a neistý, upravoval zmenu financných a restrukturalizacných opatrení: zvýsenie základného imania spolocnosti SeaFrance malo dosahovat výsku len 166,3 milióna eur a spolu s ním mala byt poskytnutá pôzicka vo výske 99,8 milióna eur urcená na financovanie restrukturalizácie. Mala byt poskytnutá aj dalsia pôzicka vo výske [dôverné] miliónov eur. Táto pôzicka mala nahradit existujúcu pôzicku týkajúcu sa plavidla Moličre, aby bolo mozné predcasne uplatnit predkupné právo na kúpu tohto plavidla. Predcasné uplatnenie predkupného práva malo spolocnosti SeaFrance umoznit získat toto plavidlo do úplného vlastníctva uz na konci roka [dôverné] namiesto konca roka [dôverné]. Obidve pôzicky mali byt schválené na dobu dvanást rokov s úrokovou sadzbou 6,05 % s konstantnými splátkami istiny. 12 Napokon francúzske orgány listom z 3. októbra 2011 oznámili Komisii nové znenie zmeneného a doplneného restrukturalizacného plánu. Podla tohto nového znenia sa pôzicka vo výske 99,8 milióna eur znízila na 99,7 milióna eur, a takisto úroková sadzba vztahujúca sa na obidve pôzicky stanovené v restrukturalizacnom pláne sa zvýsila z 6,05 % na 8,55 %. 13 Dna 24. októbra 2011 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie a v ten istý den ho oznámila francúzskym orgánom. V odôvodneniach 16 a 17 tohto rozhodnutia Komisia spresnila, ze napadnuté rozhodnutie sa týka na jednej strane opatrení stanovených v zmenenom a doplnenom restrukturalizacnom pláne, teda zvýsenia základného imania spolocnosti SeaFrance a dvoch pôziciek vo výske 99,7 milióna eur a [dôverné] miliónov eur, a na druhej strane pomoci na záchranu schválenej jej rozhodnutím z 18. augusta 2010. Naproti tomu sa toto rozhodnutie netýka dohody o správe hotovosti odsúhlasenej zo strany SNCF v prospech spolocnosti SeaFrance, ani pôzicky, ktorá jej bola poskytnutá na uplatnenie predkupného práva na plavidlo Berlioz (pozri bod 6 vyssie), ktoré sú predmetom iného konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, zacatého 22. júna 2011. 14 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Zvýsenie kapitálu o 166,3 milióna [eur], pôzicka 99,7 milióna [eur] a pôzicka [dôverné] milióna eur, ktoré [Francúzsko] plánuje poskytnút prostredníctvom SNCF ako pomoc na restrukturalizáciu spolocnosti SeaFrance, predstavujú pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a nie sú zlucitelné s vnútorným trhom. Clánok 2 Pôzicka, ktorú poskytlo Francúzsko prostredníctvom SNCF v súvislosti s pomocou na záchranu spolocnosti SeaFrance a ktorú schválila Komisia svojím rozhodnutím z 18. augusta 2010, predstavuje pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 3 1. Francúzsko musí prostredníctvom skupiny SNCF vymôct od príjemcu vrátenie pomoci uvedenej v clánku 2 vrátane splatných zmluvných úrokov este nesplatených k dátumu oznámenia tohto rozhodnutia. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Francúzska republika návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. januára 2012 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 17 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 19. júna 2014. 18 Komisia predlozila na pojednávaní dokument obsahujúci elektronickú korespondenciu medzi jej sluzbami a francúzskymi orgánmi s cielom podporit argumentáciu uvádzanú v odpovedi na druhý zalobný dôvod. Predseda komory rozhodol o zalození tohto dokumentu do spisu a vyzval Francúzsku republiku, aby sa vyjadrila k prípustnosti a obsahu tohto dokumentu najneskôr do 26. júna 2014. Rozhodnutie o prípustnosti tohto dokumentu zostalo vyhradené. 19 Francúzska republika predlozila svoje pripomienky v stanovenej lehote. 20 Ústna cast konania sa skoncila 3. júla 2014. 21 Francúzska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania. Právny stav 23 Na úvod treba uviest, ze styri zalobné dôvody, ktoré Francúzska republika uvádza na podporu svojej zaloby, sa týkajú toho, ako Komisia posúdila dve pôzicky, a to prvú vo výske 99,7 milióna eur a druhú vo výske [dôverné] miliónov eur, stanovené v zmenenom a doplnenom restrukturalizacnom pláne (dalej spolocne len "predmetné pôzicky"). Francúzska republika nespochybnuje, ze opatrenie spocívajúce vo zvýsení základného imania spolocnosti SeaFrance o 166,3 milióna eur predstavuje státnu pomoc. 24 Prvé dva zalobné dôvody Francúzskej republiky sú zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze Komisia kvalifikovala predmetné pôzicky ako státnu pomoc. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a na nesprávnom posúdení skutkového stavu tým, ze Komisia povazovala pomoc na restrukturalizáciu za nezlucitelnú s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vykladanom s ohladom na usmernenia o pomoci na restrukturalizáciu. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 345 ZFEÚ. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze sa Komisia domnievala, ze to, ci poskytnutie predmetných pôziciek bolo uvázlivé, treba posudzovat spolocne s pomocou na záchranu a s rekapitalizáciou 25 Týmto zalobným dôvodom Francúzska republika v podstate tvrdí, ze Komisia zastávala nesprávny názor, ze na úcely vykonania testu súkromného investora sa majú predmetné pôzicky, pomoc na záchranu poskytnutou spolocnosti SeaFrance, ako aj zvýsenie základného imania tejto spolocnosti stanoveným v zmenenom a doplnenom restrukturalizacnom pláne posudzovat ako celok spolocne. 26 Tento zalobný dôvod je rozdelený na dve casti, pricom prvá cast je zalozená na tom, ze v prejednávanom prípade doslo k nesprávnemu výkladu rozsudku z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia (T-11/95, Zb., dalej len "rozsudok BP Chemicals", [7]EU:T:1998:199), a druhá cast je zalozená na nesprávnom uplatnení tohto rozsudku. 27 V prvej casti tohto prvého zalobného dôvodu Francúzska republika v podstate tvrdí, ze v rozsahu, v akom sa rozsudok BP Chemicals, uz citovaný v bode 26 vyssie ([8]EU:T:1998:199), týka len odmietnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania, a nie uplatnenia zásady súkromného investora vo veci samej, nemôzu byt ním zavedené kritériá uplatnené v rámci konania vo veci formálneho zistovania na úcely rozhodnutia, ci skúmané opatrenia sú alebo nie sú vzájomne oddelitelné. Francúzska republika na pojednávaní, vzhladom na rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia (C-399/10 P a C-401/10 P, Zb., [9]EU:C:2013:175), vzala spät túto cast svojho zalobného dôvodu, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 28 V druhej casti tohto prvého zalobného dôvodu Francúzska republika tvrdí, ze Komisia v prejednávanom prípade nesprávne uplatnila rozsudok BP Chemicals, uz citovaný v bode 26 vyssie ([10]EU:T:1998:199), a dospela k nesprávnemu záveru, ze predmetné pôzicky naozaj nie je mozné oddelit od pomoci na záchranu a od rekapitalizácie. 29 Treba pripomenút, ze v rozsahu, v akom má pojem státna pomoc tak, ako je definovaný v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností, musí súd Spolocenstva v zásade a s ohladom na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou, vykonávat celkové preskúmanie otázky, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb., [11]EU:C:2008:757, bod 111 a citovanú judikatúru, a zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T-196/04, Zb., [12]EU:T:2008:585, bod 40 a citovanú judikatúru). 30 Ak sa má opatrenie prijaté vo vztahu k urcitému podniku kvalifikovat ako státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené styri podmienky. Po prvé musí íst o státny zásah alebo o zásah financovaný zo státnych prostriedkov. Po druhé musí byt tento zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytovat výhodu výlucne v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti. Po stvrté musí tento zásah narusit hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri rozsudok z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb., [13]EU:T:2000:223, bod 39 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse, C-237/04, Zb., [14]EU:C:2006:197, body 38 a 39 a citovanú judikatúru). 31 Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak podnik, ktorý je jej prijímatelom, môze získat tú istú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola k dispozícii vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam, pricom toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria súkromného investora (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i., C-124/10 P, Zb., [15]EU:C:2012:318, bod 78 a citovanú judikatúru). 32 Podla judikatúry platí, ze ak Komisia skúma uplatnenie kritéria súkromného investora, musí vzdy skúmat vsetky relevantné okolnosti spornej operácie a jej kontext (pozri rozsudok z 13. septembra 2010, Grécko/Komisia, T-415/05, T-416/05 a T-423/05, Zb., [16]EU:T:2010:386, bod 172 a citovanú judikatúru). 33 Pokial ide o uplatnenie kritéria súkromného investora na viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu, Komisia musí preskúmat, ci medzi týmito zásahmi existujú natolko úzke väzby, ze je nemozné ich od seba oddelit, a ze vzhladom na to sa na tieto zásahy musí na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nazerat ako na jeden zásah (pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, [17]EU:C:2013:175, bod 103). 34 Preskúmanie vzájomnej oddelitelnosti viacerých po sebe idúcich zásahov státu sa musí vykonat s ohladom na kritériá vypracované judikatúrou, medzi ktoré patrí najmä casové rozvrhnutie týchto zásahov, ich ciel a situácia podniku príjemcu v okamihu týchto zásahov (pozri v tomto zmysle rozsudky Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, [18]EU:C:2013:175, bod 104, a BP Chemicals, uz citovaný v bode 26 vyssie, [19]EU:T:1998:199, body 170 az 178). 35 Okrem toho treba pripomenút, ze posúdenie otázky, ci urcité opatrenie splna kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, Komisiou, si vyzaduje komplexné hospodárske posúdenie. Komisia pri prijímaní aktu, ktorý si vyzaduje takéto posúdenie, disponuje sirokou mierou volnej úvahy a súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, vecnej správnosti zistených skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj neexistencie zneuzitia právomoci. Vseobecný súd najmä nie je príslusný nahradzovat svojím ekonomickým posúdením posúdenie institúcie, ktorá vydala rozhodnutie (pozri rozsudok Ryanair/Komisia, [20]EU:T:2008:585, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 41 a tam citovanú judikatúru). 36 Práve s ohladom na tieto zásady je potrebné skúmat hlavné tvrdenie uvádzané v rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu, ktorým Francúzska republika Komisii vytýka, ze nepreskúmala vsetky skutkové a právne okolnosti relevantné pre posúdenie neoddelitelnosti opatrení prijatých v prospech spolocnosti SeaFrance, konkrétne úrokové sadzby a zábezpeky, s ktorými sú spojené predmetné pôzicky. Francúzska republika tak Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí predpokladala, ze kedze predmetné pôzicky sledujú rovnaký ciel ako rekapitalizácia spolocnosti SeaFrance a poskytujú sa v tom istom case ako táto rekapitalizácia, pricom hospodárska situácia spolocnosti SeaFrance sa nemení, tieto pôzicky sú neoddelitelné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu, a v dôsledku toho predpokladala, ze tieto pôzicky neboli poskytnuté súkromným investorom. 37 Preskúmanie dôvodnosti tohto tvrdenia treba vykonat v dvoch etapách. V prvom rade je potrebné overit, ci Komisia správne dospela k záveru, ze predmetné pôzicky sú neoddelitelné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu, a teda ze nemôzu byt vzhladom na kritérium súkromného investora posudzované ako samostatné opatrenia. Inými slovami, treba overit, ci Komisia správne urcila predmet, na ktorý chcela uplatnit uvedené kritérium. V druhom rade je potrebné overit, ci Komisia správne uplatnila kritérium súkromného investora na opatrenia dotknuté napadnutým rozhodnutím. 38 V prvom rade, pokial ide o otázku, ci Komisia správne dospela k záveru, ze predmetné pôzicky sú neoddelitelné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu, na úvod treba uviest, ze v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia v odpovedi na tvrdenia francúzskych orgánov, podla ktorých boli predmetné pôzicky poskytnuté za trhových podmienok, a teda splnali kritérium súkromného investora, Komisia uviedla: "... V tomto konkrétnom prípade uz totiz SNCF poskytla spolocnosti SeaFrance pomoc, a to najmä pomoc na záchranu, a plánuje jej poskytnút novú pomoc, t. j. rekapitalizáciu. Pôzicky sledujú rovnaký ciel ako zvysné pomoci, tzn. pomoc na záchranu a restrukturalizáciu spolocnosti SeaFrance. Budú poskytnuté v case, ked má SeaFrance tazkosti, a súcasne s pomocou na restrukturalizáciu. Je to samozrejmé v prípade pôzicky vo výske 99,7 milióna [eur], ktorej cielom je, rovnako ako v prípade rekapitalizácie, umoznit spolocnosti SeaFrance riesit svoje bezné kapitálové potreby. To isté platí pre pôzicku vo výske [dôverné] miliónov [eur], ktorá slúzi na refinancovanie a skorsie splatenie lízingu na plavidlo Moličre. Financovanie výrobných prostriedkov, v danom prípade plavidla, je úzko spojené s kazdodennou cinnostou spolocnosti SeaFrance. Zámerom spolocnosti SeaFrance v súvislosti s refinancovaním a predcasným splatením je znízit svoje prevádzkové náklady, co súvisí s restrukturalizáciou podniku. Pôzicka vo výske [dôverné] miliónov [eur] je preto tiez súcastou restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance." 39 Dalej v odôvodneniach 130 az 132 Komisia pripomenula pravidlá objasnené v rozsudku BP Chemicals, uz citovaný v bode 26 vyssie ([21]EU:T:1998:199). 40 Napokon v odôvodnení 133 Komisia analyzovala otázku, ci rekapitalizácia predstavuje státnu pomoc a konstatovala, ze "kedze obidve pôzicky sledujú rovnaký ciel ako rekapitalizácia, tzn. financovanie nákladov na restrukturalizáciu, kedze hospodárska situácia podniku sa nemení (stále má tazkosti) a kedze pôzicky sa poskytujú v tom istom case ako rekapitalizácia, nie je mozné tieto pôzicky úplne oddelit od pomoci na záchranu a od rekapitalizácie". 41 Zaiste, toto odôvodnenie sa zdá byt strucné. V kazdom prípade je najprv potrebné konstatovat, ze zistenia Komisie týkajúce sa casového rozvrhnutia, ciela a situácie spolocnosti SeaFrance nie sú postihnuté nesprávnym posúdením. 42 Pokial totiz ide o casové rozvrhnutie opatrení, medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze predmetné pôzicky boli poskytnuté súbezne s rekapitalizáciou, a ze tieto tri opatrenia boli uvedené v tom istom restrukturalizacnom pláne, ktorý bol Komisii predlozený na posúdenie sest mesiacov po vykonaní pomoci na záchranu. 43 Medzi úcastníkmi konania je takisto nesporné, pokial ide o situáciu spolocnosti, ktorá je príjemcom pomoci, ze SeaFrance mala od roku 2008 velké financné tazkosti, ktoré viedli k tomu, ze 30. júna 2010, to znamená pred oznámením pomoci na záchranu, bolo voci nej zacaté konkurzné konanie. Konkurzné konanie prebiehalo az do zacatia likvidacného konania, ku ktorému doslo po prijatí napadnutého rozhodnutia (pozri body 4, 5 a 7 vyssie). SeaFrance preto mala velké financné tazkosti uz v case, kedy jej SNCF plánovala poskytnút tri iné opatrenia stanovené v restrukturalizacnom pláne. 44 Pokial ide o ciel opatrení, je nesporné, ze pôzicka vo výske 99,7 milióna eur mala ten istý ciel ako rekapitalizácia, teda financovanie restrukturalizácie. Pokial ide o pôzicku vo výske [dôverné] miliónov eur, treba zamietnut tvrdenie Francúzskej republiky, podla ktorého bolo cielom tejto pôzicky nadobudnutie vlastníctva, a to zabezpecenie aktíva predcasným uplatnením predkupného práva na plavidlo Moličre, a preto mala iný ciel nez rekapitalizácia, Komisia totiz dospela k správnemu záveru, ze táto pôzicka spadá do rámca restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance, kedze slúzi na refinancovanie a skorsie splatenie lízingu na plavidlo Moličre, ktoré bolo naplánované, a tým sa snazí znízit svoje prevádzkové náklady spojené s financovaním výrobných prostriedkov. Navyse Komisia vo vyjadrení k zalobe správne uviedla, ze hoci Francúzska republika tvrdí, ze jediným cielom tejto pôzicky bolo nahradenie mimosúvahového vkladu súvisiaceho s nájomným, ktoré má SeaFrance zaplatit podla zmluvy o lízingu, neuviedla skutocnost takej povahy, ktorá by preukázala, ze uz pred poskytnutím tejto pôzicky bola SNCF priamo povinná platit toto nájomné. 45 Dalej viaceré skutocnosti, ktoré Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí a ktoré patria do rámca restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance, v kazdom prípade potvrdzujú záver, ze predmetné pôzicky, pomoc na záchranu a rekapitalizácia sa majú posudzovat spolocne vzhladom na kritérium súkromného investora. 46 V tejto súvislosti na jednej strane z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v nadväznosti na pôzicku vo výske [dôverné] miliónov eur, ktorú SNCF poskytla spolocnosti SeaFrance a ktorú Komisia akceptovala ako pomoc na záchranu, francúzske orgány predlozili 18. februára 2011 pôvodný restrukturalizacný plán spolocnosti SeaFrance (odôvodnenia 1, 2 a 24 napadnutého rozhodnutia). Tento plán, ktorý upravoval len jedno opatrenie pomoci, a to zvýsenie základného imania spolocnosti SeaFrance o 223 miliónov eur, ktoré mala celé upísat SNCF Participations, Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania kritizovala z dôvodu, ze vlastný príspevok spolocnosti SeaFrance na financovanie jej restrukturalizácie bol prílis nízky a neistý (odôvodnenia 4, 24 a 149 napadnutého rozhodnutia). Z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze ako odpoved na túto kritiku francúzske orgány 12. septembra 2011 predlozili restrukturalizacný plán zmenený a doplnený v tom zmysle, ze pôvodná suma, o ktorú sa malo zvýsit základné imanie, bola znízená na 166,3 milióna eur a mala byt upísaná spolocnostou SNCF Participations, pricom toto znízenie bolo kompenzované pôzickou vo výske 99,7 milióna eur zo strany SNCF, urcenou na financovanie restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance, ako cast jej vlastného príspevku (odôvodnenia 24, 27, 28 a 150 napadnutého rozhodnutia). Poskytnutie predmetných pôziciek, najmä pôzicky vo výske 99,7 milióna eur, sa tak zdá byt výsledkom nového usporiadania pôvodne jediného opatrenia pomoci. 47 Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze SNCF, ktorá konala v dvojakom postavení, a to ako poskytovatelka pomoci a poskytovatelka prostriedkov, ktoré mali byt súcastou vlastného príspevku, bola jediná, ktorá spolocnosti SeaFrance poskytla zdroje potrebné na financovanie restrukturalizácie. Ziadny súkromný investor mimo skupiny SNCF sa totiz spolu s nou na tejto operácii nezúcastnil. V tejto súvislosti Komisia uviedla aj to, ze francúzske orgány jej napriek jej ziadostiam nepredlozili príklad ponuky nezávislej financnej institúcie (odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia). 48 Z kontextu restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance, najmä z vývoja restrukturalizacného plánu, teda vyplýva, ze na prekonanie toho, ze takmer úplne chýba vlastný príspevok spolocnosti SeaFrance na financovanie jej restrukturalizácie, francúzske orgány namiesto toho, aby hladali investora alebo externého veritela, alebo v prípade, ze by sa takýto investor alebo externý veritel nenasiel, navrhli riesenie, podla ktorého samotná SNCF poskytne takmer celý tento vlastný príspevok, teda 99,7 milióna eur k celkovej výske vlastného príspevku vo výske [dôverné] miliónov eur (pozri odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia a body 63 a 79 nizsie), ako keby bola externým veritelom. Takéto riesenie, ktoré vychádza z nového usporiadania pôvodného opatrenia pomoci a dvojitého postavenia SNCF, ktorá konala na jednej strane prostredníctvom SNCF Participations, ako verejný subjekt poskytujúci pomoc, a na druhej strane ako údajný súkromný investor - ktorý by bol jediným súkromným investorom podielajúcim sa na záchrane a restrukturalizácii spolocnosti SeaFrance - nie je mozné akceptovat, kedze bráni uplatneniu pravidiel týkajúcich sa vlastného príspevku stanovených v usmerneniach o pomoci na restrukturalizáciu. 49 Napokon, na rozdiel od toho, co tvrdí Francúzska republika, nepatrí úroková sadzba a zábezpeky, s ktorými sú spojené predmetné pôzicky, k relevantným okolnostiam, ktoré mala Komisia zohladnit pri skúmaní otázky, ci sú tieto pôzicky oddelitelné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu. Preskúmanie podmienok poskytnutia predmetných pôziciek totiz spadá pod posúdenie rentability týchto pôziciek, to znamená pod uplatnenie kritéria súkromného investora. Naproti tomu úcelom preskúmania oddelitelnosti predmetných pôziciek od dvoch iných opatrení je preukázat, ci sa má kritérium súkromného investora uplatnit na tieto pôzicky posudzované ako nezávislá investícia alebo ako súbor opatrení dotknutých napadnutých rozhodnutím posudzovaných ako celok. Toto preskúmanie teda predstavuje stádium pred uplatnením kritéria súkromného investora. 50 Rovnako z judikatúry citovanej v bode 33 vyssie vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Francúzska republika, formálne rozdiely medzi pôzickou a rekapitalizáciou nebránia záveru, ze tieto opatrenia sú neoddelitelné. Rozhodujúcou totiz nie je forma dotknutých státnych zásahov, ale skutocnost, ze medzi týmito zásahmi existujú, najmä vzhladom na ich casové rozvrhnutie, ciel a situáciu podniku v okamihu týchto zásahov, tak úzke väzby, ze je nemozné ich oddelit. 51 V druhom rade, pokial ide o uplatnenie kritéria súkromného investora na opatrenia, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze v odôvodneniach 133 a 134 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "(133) Francúzsko nespochybnuje, ze rekapitalizácia predstavuje pomoc, pretoze nemá ziadnu snahu dosiahnut zisk podobný tomu, ktorý by vyzadoval súkromný investor. Vyplýva to tiez z tabulky uvedenej v odôvodnení 35, v ktorej sa uvádzajú potreby financovania na roky 2011 - 2017. Je zrejmé, ze podnik by v tomto období nedokázal rozdelovat dividendy. Táto situácia bude pravdepodobne pre výsku nákladov na platbu úrokov a istiny [predmetných] pôziciek... a pre malú ziskovú marzu ustanovenú v restrukturalizacnom pláne trvat dlhsie ako do roku 2017, a to az do úplného splatenia pôziciek v roku 2023. Súkromný investor v klasickom priemyselnom odvetví, ako je námorná doprava, by ale nikdy neakceptoval nulový výnos za dvanást rokov z investície vo výske 166,3 milióna [eur]. ... (134) Návratnost pomoci na záchranu, rekapitalizácie a obidvoch pôziciek posudzovaných ako celok je nizsia ako návratnost, ktorú by pozadoval súkromný investor v trhovom hospodárstve. SNCF totiz na základe vyssie uvedených informácií nemôze pred rokom 2023 ocakávat ziadny výnos z rekapitalizácie. ..." 52 Je potrebné skonstatovat, ze analýza návratnosti, ktorú by bolo mozné ocakávat od opatrení dotknutých napadnutým rozhodnutím uvedených v odôvodneniach 133 a 134 napadnutého rozhodnutia, je strucná a zameriava sa na rekapitalizáciu. 53 Na jednej strane Komisia kazdopádne správne uplatnila kritérium súkromného investora na súbor neoddelitelných opatrení tvorený predmetnými pôzickami, rekapitalizáciou a pomocou na záchranu. Vzhladom na dopad, ktorý by malo platenie úrokov a splatenie predmetných pôziciek na rentabilitu rekapitalizácie, totiz Komisia vykonala celkovú analýzu návratnosti, ktorú SNCF ako jediný súkromný investor mohla ocakávat od opatrení, ktoré vykonala alebo zamýslala vykonat v rámci záchrany a restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance, posudzovaných ako celok. Bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho preskúmania, tak mohla dospiet k záveru, ze celková návratnost ocakávaná od tohto celku navzájom neoddelitelných opatrení nezodpovedá návratnosti, ktorú by ocakával súkromný investor, a to bez toho, aby musela vykonat konkrétnu analýzu toho, ci podmienky, za ktorých bola poskytnutá kazdá z predmetných pôziciek, sú v súlade s trhovými podmienkami. 54 Na druhej strane z dôvodov uvedených v bode 48 vyssie, okolnosti kontextu restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance uvedené v bodoch 46 a 47 vyssie potvrdzujú záver, podla ktorého by súkromný investor v trhovom hospodárstve neposkytol spolocnosti SeaFrance vsetky opatrenia dotknuté napadnutým rozhodnutím, ktoré poskytla SNCF. 55 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 32 vyssie preskúmala celkový kontext poskytnutia predmetných pôziciek spolocnosti SeaFrance. Z toho tiez vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Francúzska republika, Komisia nepredpokladala, ale preukázala, ze vzhladom na ciel, casové rozvrhnutie predmetných pôziciek a situáciu spolocnosti, ktorá je príjemcom pomoci, a pri zohladnení takých ostatných relevantných skutocností uvedených v spise, akými sú vývoj restrukturalizacného plánu, dvojaká úloha SNCF a neexistencia súkromného investora mimo skupiny SNCF, nemôzu byt predmetné pôzicky zmysluplne oddelené od rekapitalizácie spolocnosti SeaFrance a od pôzicky, ktorá jej bola poskytnutá ako pomoc na záchranu, a v dôsledku toho sa nemôzu povazovat za nezávislú investíciu vzhladom na kritérium súkromného investora. 56 Z vyssie uvedeného tiez vyplýva, ze Francúzska republika tým, ze prostredníctvom SNCF poskytla spolocnosti SeaFrance spolu predmetné pôzicky, rekapitalizáciu a pomoc na záchranu, poskytla spolocnosti SeaFrance výhodu, ktorú by táto spolocnost nemohla získat za normálnych trhových podmienok. Komisia teda v odôvodnení 142 napadnutého rozhodnutia správne kvalifikovala tieto pôzicky ako státnu pomoc. 57 Tento záver nemôzu spochybnit tvrdenia Francúzskej republiky zalozené na predchádzajúcej praxi Komisie. 58 Podla judikatúry sa má totiz povaha urcitého opatrenia ako státnej pomoci posudzovat len v rámci clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nie s ohladom na údajnú skorsiu rozhodovaciu prax Komisie (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, Zb., [22]EU:C:2011:732, bod 136). Okrem toho by bolo mimoriadne citlivé opierat sa o predchádzajúcu prax Komisie v oblasti pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, v ktorej posúdenie kazdého prípadu znacne závisí od individuálnej financnej situácie príjemcu pomoci, vseobecnej hospodárskej situácie odvetvia, v ktorom je aktívny, a od regulacného rámca, v ktorom pôsobí. 59 Z toho vyplýva, ze Francúzska republika na úcely preukázania, ze Komisia sa v prejednávanom prípade dopustila nesprávneho posúdenia týkajúceho sa existencie státnej pomoci, nemôze opierat o predchádzajúcu prax Komisie. 60 Vecné preskúmanie týchto tvrdení uvedené nizsie vsak neumoznuje odhalit vadu napadnutého rozhodnutia. 61 Na jednej strane Francúzska republika tvrdí, ze predchádzajúca prax Komisie neumoznuje odôvodnit vseobecné pouzitie riesenia uvedeného v rozsudku BP Chemicals, uz citovaný v bode 26 vyssie ([23]EU:T:1998:199). Komisia tak v rozhodnutí z 26. mája 2010 o pomoci na restrukturalizáciu cinností súvisiacich s nákladnou prepravou spolocnosti SNCB (c. 726/2009) (dalej len "rozhodnutie SNCB o nákladnej preprave"), týkajúcom sa materskej spolocnosti v postavení poskytovatelky pomoci a za okolností podobným tým, ktoré boli skúmané v napadnutom rozhodnutí, nevykonala celkovú analýzu opatrení pomoci, avsak naproti tomu pripustila, ze pôzicka, ktorú poskytla SNCB svojej novej dcérskej spolocnosti vytvorenej v rámci restrukturalizácie cinností spojených s nákladnou prepravou, ktorú SNCB tejto dcérskej spolocnosti poskytla spolu so zvýsením základného imania, bola poskytnutá za trhových podmienok. Táto pôzicka teda nepredstavovala státnu pomoc a mohla byt zohladnená na úcely vlastného príspevku tejto dcérskej spolocnosti na restrukturalizáciu. Podla Francúzskej republiky je tento rozdiel v analýze podobných prípadov, ktorý nie je mozné vysvetlit odlisnostami v uplatnitelnej právnej úprave, v rozpore so zásadami právnej istoty, riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. 62 Treba konstatovat, ze Francúzska republika svojím tvrdením, ktoré sa opiera o rozhodnutie SNCB o nákladnej preprave, Komisii v podstate vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí odmieta, ze by pôzicka vo výske 99,7 milióna eur, ktorú spolocnosti SeaFrance poskytla SNCF, mohla tvorit cast vlastného príspevku spolocnosti SeaFrance na financovanie jej restrukturalizácie, zatial co v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave Komisia zastávala názor, ze pôzicka, ktorú SNCB poskytla svojej dcérskej spolocnosti vykonávajúcej nákladnú prepravu, kedze bola poskytnutá za trhových podmienok, nebola státnou pomocou a mohla byt zahrnutá do vlastného príspevku tejto dcérskej spolocnosti pre potreby financovania restrukturalizácie. 63 V tejto súvislosti okrem toho, ze na rozdiel od restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance sa restrukturalizácia cinností súvisiacich s nákladnou prepravou SNCB neodohrávala v kontexte záchrany podniku v tazkostiach, ale v kontexte rozsiahleho priemyselného a obchodného restrukturalizacného plánu odvetvia, je najprv potrebné poukázat na významný rozdiel v uplatnitelnej právnej úprave. Restrukturalizácia cinností súvisiacich s nákladnou prepravou SNCB totiz podlieha usmerneniam Spolocenstva o státnej pomoci zeleznicným podnikom ([24]Ú. v. EÚ C 184, 2008, s. 13). Tieto usmernenia tvoria rámec právnej úpravy osobitný pre zeleznicnú dopravu, ktorý je odchylný od rezimu usmernení pre pomoc a restrukturalizáciu, najmä pokial ide o výsku vlastného príspevku príjemcu pomoci. Bod 82 týchto usmernení totiz stanovuje, ze Komisia sa bude môct uspokojit s nizsími vlastnými príspevkami, ako stanovujú usmernenia o pomoci na restrukturalizáciu. Práve na tomto základe Komisia akceptovala vlastný príspevok dcérskej spolocnosti SNCB prevádzkujúcej nákladnú prepravu na úrovni od 15 do 25 % potrieb financovania restrukturalizácie (pozri odôvodnenia 246 az 249 rozhodnutia SNCB o nákladnej preprave). Dalej, aj ked je pravda, ze Komisia v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave pripustila, aby cast vlastného príspevku dcérskej spolocnosti SNCB prevádzajúcej nákladnú prepravu tvorila pôzicka, ktorú poskytla SNCB za trhových podmienok, z odôvodnenia 113 tohto rozhodnutia vyplýva, ze na pokrytie financných potrieb restrukturalizácie musela táto dcérska spolocnost este poziadat úverovú institúciu o externú pôzicku vo výske 50 miliónov eur. Na rozdiel od restrukturalizacného plánu spolocnosti SeaFrance tak restrukturalizacný plán cinností súvisiacich s nákladnou prepravou SNCB stanovoval zásah subjektov pôsobiacich mimo skupiny SNCB. Napokon výska pôzicky, ktorú musela SNCB poskytnút svojej dcérskej spolocnosti prevádzkujúcej nákladnú prepravu, tvorila relatívne malú cast vlastného príspevku. Táto pôzicka totiz predstavovala 25 miliónov eur, pricom celková výska vlastného príspevku dcérskej spolocnosti prevádzajúcej nákladnú prepravu bola 135 miliónov eur z celkových nákladov restrukturalizácie vo výske 490 miliónov eur (pozri odôvodnenie 248 rozhodnutia SNCB o nákladnej preprave). Naproti tomu podla zmeneného a doplneného restrukturalizacného plánu spolocnosti SeaFrance pôzicka vo výske 99,7 milióna eur predstavovala medzi 85 a 95 % vlastného príspevku spolocnosti SeaFrance na financovanie jej restrukturalizácie, pricom celková výska tohto príspevku bola [dôverné] miliónov eur z celkových nákladov restrukturalizácie vo výske [dôverné] miliónov eur (pozri odôvodnenia 35 a 150 napadnutého rozhodnutia). 64 Z týchto zistení vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Francúzska republika, nie sú prípady, ktoré Komisia posudzovala v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave a v napadnutom rozhodnutí, podobné. Údajný rozdiel v ich analýze preto nie je mozné povazovat za taký, ktorý by bol v rozpore zo zásadami právnej istoty, riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. 65 Na druhej strane Francúzska republika tvrdí, ze Komisia vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach oddelila rozlicné opatrenia, ktoré boli oznámené súcasne, a izolovala ich jedno od druhého na úcely uplatnenia testu súkromného investora. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Komisie 2009/613/ES z 8. apríla 2009 o opatreniach C-7/07 (ex NN 82/06 a NN 83/06), ktoré Spojené královstvo zaviedlo v prospech spolocnosti Royal Mail ([25]Ú. v. EÚ L 210, s. 16, dalej len "rozhodnutie Royal Mail"), v ktorom Komisia oddelila rozlicné opatrenia pomoci v prospech Royal Mail z dôvodu, ze sledovali rozdielne ciele, a na rozhodnutie Komisie 2009/973/ES z 13. júla 2009 o pomoci na restrukturalizáciu pre COMBUS AS ([26]Ú. v. EÚ L 345, s. 28, dalej len "rozhodnutie Combus"), v ktorom Komisia dospela k názoru, ze dve kapitálové injekcie poskytnuté v máji 1999 a januári 2001 predstavujú dve samostatné opatrenia, zatial co vláda, ktorá pomoc poskytla, zastávala názor, ze tieto opatrenia majú ten istý ciel, a to restrukturalizáciu a rekapitalizáciu Combus AS na úcely jej privatizácie. 66 Pokial ide o rozhodnutie Royal Mail, ked Komisia napriek argumentácii Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska dospela k záveru, ze opatrenia, ktoré prijalo Spojené královstvo vo vztahu k Royal Mail v roku 2007, a to zmenu úverových nástrojov, opatrenie týkajúce sa dôchodkového systému zamestnancov Royal Mail a akcionársky úver, je potrebné oddelit na úcely ich analýzy vo vztahu k zásade súkromného investora, z odôvodnení 101 a 102 tohto rozhodnutia vyplýva, ze tento záver vychádzal z dôkladného preskúmania povahy, cielov a chronológie týchto opatrení, vykonaného v bodoch 5.2, 5.3 a 5.4 tohto rozhodnutia. Na konci tohto preskúmania dospela Komisia k záveru, ze úverové nástroje predlzené v roku 2007 boli v skutocnosti pokracovaním opatrení poskytnutých v roku 2003, zatial co dôchodkové opatrenie bolo zavedené v roku 2007. Okrem toho z dôvodu osobitnej povahy pomoci týkajúcej sa financovania dôchodkového systému toto posledné uvedené opatrenie nepodliehalo pravidlám uplatnitelným na pomoc na restrukturalizáciu. Pokial ide o akcionársky úver, Komisia uviedla, ze bol poskytnutý az po ostatných opatreniach a mal odlisný ciel. 67 Pokial ide o rozhodnutie Combus, stací uviest, ze v tomto rozhodnutí Komisia nesúhlasila s argumentáciou Dánskeho královstva, podla ktorej dve kapitálové injekcie poskytnuté Combus v rokoch 1999 a 2001 predstavujú jedno opatrenie pomoci a musia byt posudzované ako celok, najmä z dôvodu, ze prvá z týchto kapitálových injekcií, ktorá nebola oznámená Komisii a nebola predmetom restrukturalizacného plánu, ktorý by bol v súlade s pravidlami uplatnitelnými v danom case, sa musí povazovat za pomoc, ktorá je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom (pozri odôvodnenia 287, 318 a 328 tohto rozhodnutia). 68 Preskúmanie rozhodnutí, na ktoré poukazuje Francúzska republika, teda len preukazuje, ze skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave neuplatnila odôvodnenie vychádzajúce z rozsudku BP Chemicals, uz citovaný v bode 26 vyssie ([27]EU:T:1998:199), ako aj skutocnost, ze na základe tohto odôvodnenia v rozhodnutiach Royal Mail a Combus nesúhlasila s argumentáciou Spojeného královstva a Dánskeho královstva a v týchto rozhodnutiach rozhodla o oddelení predmetných opatrení na úcely ich preskúmania, sa dajú vysvetlit osobitnými okolnostami kazdého z týchto rozhodnutí, ktoré nie sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci. 69 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze francúzske orgány nepreukázali, ze ak by sa predmetné pôzicky posudzovali oddelene, boli by poskytnuté za trhovú sadzbu 70 Svojím druhým zalobným dôvodom Francúzska republika v podstate tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze ak by sa predmetné pôzicky posudzovali oddelene, neboli by poskytnuté za trhovú sadzbu. Tvrdenia Francúzskej republiky uplatnované v rámci tohto zalobného dôvodu sú zalozené na tvrdení, ze pôzicka poskytnutá verejným subjektom za sadzbu, ktorá je v súlade so sadzbou stanovenou Komisiou v jej oznámení z 19. januára 2008 o revízii spôsobu stanovenia referencných a diskontných sadzieb ([28]Ú. v. EÚ C 14, 2008, s. 6, dalej len "oznámenie o referencných sadzbách"), sa musí povazovat za pôzicku poskytnutú za trhovú sadzbu. Takáto pôzicka teda nezvýhodnuje príjemcu a nemôze byt kvalifikovaná ako státna pomoc. 71 Tento zalobný dôvod má dve casti, v ktorých Francúzska republika Komisii vytýka, ze na jednej strane vylúcila uplatnenie oznámenia o referencných sadzbách a na druhej strane dospela k nesprávnemu záveru, ze na to, aby bol úrok pri pôzickách v súlade s trhom, sa musí pohybovat okolo 14 %. 72 V tejto súvislosti treba spresnit, ze oddelené posúdenie predmetných pôziciek z hladiska toho, ci sadzba uplatnená na tieto pôzicky bola primeraná vo vztahu k trhovej sadzbe, bolo v napadnutom rozhodnutí vykonané len pre úplnost. Komisia totiz po tom, ako v odôvodnení 134 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze pôzicky predstavujú státnu pomoc, pretoze, posudzované spolu s rekapitalizáciou a pomocou na záchranu, by nepriniesli SNCF výnos, ktorý by pozadoval súkromný investor v trhovom hospodárstve, v tom istom odôvodnení uviedla, ze "aj ked by výnos z obidvoch pôziciek pri individuálnom posudzovaní zodpovedal trhovým podmienkam quod non, nemôze to postacovat, aby boli opatrenia aj ako celok v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve". Komisia dalej v odôvodneniach 135 az 141 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku, aká sadzba by mala byt stanovená pre predmetné pôzicky posudzované samostatne, tak, aby zodpovedala trhovým podmienkam. Na konci tohto skúmania Komisia dospela k záveru, ze táto sadzba sa má pohybovat okolo 14 %, takze by prevysovala sadzbu 8,5 % navrhovanú francúzskymi orgánmi. 73 Z judikatúry vyplýva, ze ak niektoré z dôvodov urcitého rozhodnutia môzu toto rozhodnutie samy osebe dostatocne právne odôvodnovat, potom vady, ktoré sa môzu týkat iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok. Podla ustálenej judikatúry okrem toho platí, ze zalobný dôvod, ktorý, aj keby bol dôvodný, nemôze mat za následok zrusenie, ktorého sa zalobca domáha, musí byt zrusený ako irelevantný (pozri uznesenie z 26. februára 2013, Castiglioni/Komisia, T-591/10, [29]EU:T:2013:94, body 44 a 45 a citovanú judikatúru). V prejednávanom prípade z bodov 55 a 56 vyssie vyplýva, ze Komisia dospela k správnemu záveru, ze predmetné pôzicky sú neoddelitelné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu a ze tieto opatrenia, ak sú posudzované ako celok, predstavujú státnu pomoc. Nesprávne posúdenie, ktorého sa Komisia prípadne dopustila tým, ze predmetné pôzicky posudzovala oddelene, tak nemôze mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Druhý zalobný dôvod Francúzskej republiky teda musí byt zamietnutý ako irelevantný bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti dokumentu, ktorý Komisia predlozila na pojednávaní (pozri bod 18 vyssie). O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu tým, ze Komisia povazovala pomoc na restrukturalizáciu za nezlucitelnú s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vykladanom s ohladom na usmernenia o pomoci na restrukturalizáciu 74 Svojím tretím zalobným dôvodom Francúzska republika v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu spolocnosti SeaFrance s vnútorným trhom tým, ze dospela k záveru, ze táto pomoc nesplna poziadavky na vlastný príspevok, ktorý musí byt podla usmernení o pomoci na restrukturalizáciu reálny, nezávislý od pomoci a co najvyssí. 75 V tejto súvislosti treba pripomenút pravidlá upravujúce vlastný príspevok stanovené v bodoch 7, 43 a 44 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu. 76 Bod 7 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu stanovuje, ze "v rámci [revízie usmernení o pomoci na restrukturalizáciu z roku 2004] je vhodné opätovne potvrdit s dôkladnejsím objasnením princíp, ze... príspevok [príjemcu na restrukturalizáciu] musí byt reálny a nezávislý od pomoci[;] príspevok prijímatela má dvojaký úcel. Na jednej strane poukáze na to, ze trhy (vlastníci, veritelia) veria v uskutocnitelnost návratu k zivotaschopnosti v rámci prijatelnej casovej lehoty; na druhej strane sa tým zabezpecí, ze pomoc na restrukturalizáciu sa obmedzí na minimum potrebné na obnovenie zivotaschopnosti a zároven sa obmedzí deformácia hospodárskej sútaze". 77 Dalej, podla bodu 43 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu "rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedzit na striktné minimum nevyhnutných nákladov na restrukturalizáciu, aby sa mohla restrukturalizácia uskutocnit vzhladom na existujúce financné zdroje firmy, jej akcionárov alebo obchodnú skupinu, do ktorej patrí[;] od príjemcov pomoci sa ocakáva, ze na plán na restrukturalizáciu prispejú znacnou ciastkou z vlastných financných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prezitie firmy podstatné, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok[;] takýto príspevok je znakom toho, ze trhy veria v uskutocnitelnost návratu zivotaschopnosti[; a] takýto príspevok musí byt reálny, t. j. skutocný, vylucujúci vsetky budúce ocakávané zisky, ako tok hotovosti, a musí byt co najvyssí". 78 Nakoniec bod 44 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu stanovuje hranice vyzadovaného vlastného príspevku, ktorý v prípade velkých podnikov dosahuje az 50 % potrieb financovania restrukturalizácie. Stanovuje takisto, ze za výnimocných okolností Komisia môze akceptovat aj nizsí vlastný príspevok. 79 V predmetnom prípade Komisia uviedla v odôvodnení 150 napadnutého rozhodnutia, ze podla zmeneného a doplneného restrukturalizacného plánu bol vlastný príspevok spolocnosti SeaFrance na jej restrukturalizáciu vo výske [dôverné] miliónov eur a skladal sa z pôzicky 99,7 milióna eur a výnosu z predaja troch lodí, ktorý bol [dôverné] miliónov eur. Komisia vylúcila pôzicku 99,7 milióna eur z tohto vlastného príspevku, pricom zohladnila dva prvky. 80 Na jednej strane uviedla v odôvodneniach 158 a 160 napadnutého rozhodnutia, ze tak ako pôzicka vo výske [dôverné] miliónov eur, pôzicka vo výske 99,7 milióna eur predstavovala státnu pomoc a nemohla byt zohladnená ako vlastný príspevok, ktorý musí byt poskytnutý bez pomoci. 81 Na druhej strane Komisia uviedla v odôvodneniach 161 a 163 napadnutého rozhodnutia, ze v kazdom prípade podla odsekov 7 a 43 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu vlastný príspevok musí vyjadrovat to, ze trhy veria v realizovatelnost návratu podniku, ktorý dostal pomoc, k zivotaschopnosti. V predmetnom prípade z dôvodu, ze orgán, ktorý poskytol pomoc a materská spolocnost príjemcu pomoci boli tou istou osobou, teda SNCF, a pretoze dotknuté opatrenia boli poskytnuté súcasne, tento úcel nebolo mozné dodrzat, kedze neexistoval skutocný príspevok od investora alebo externého veritela bez väzby na SNCF. Podla Komisie správanie orgánu, ktorý poskytol pomoc, nepreukázalo, ze trhy verili v návrat príjemcu k zivotaschopnosti. 82 Komisia z toho vyvodila v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia, ze vlastný príspevok spolocnosti SeaFrance bez pomoci bol vo výske [dôverné] miliónov eur, teda menej ako [dôverné] % nákladov na jej restrukturalizáciu, a ze bol nedostatocný vzhladom na ustanovenia bodu 44 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu. 83 V tejto súvislosti Francúzska republika v prvom rade tvrdí, ze pôzicka vo výske 99,7 milióna eur nepredstavuje státnu pomoc a potvrdzuje, ze Komisia nesprávne vylúcila túto pôzicku z vlastného príspevku spolocnosti SeaFrance. 84 Dalej Francúzska republika tvrdí, ze na splnenie podmienok stanovených usmerneniami Komisie stací preukázat, ze financovanie plánované ako vlastný príspevok je skutocné, co najvyssie a bez pomoci. Uvádza, ze Komisia tým, ze pozaduje, aby vlastný príspevok musel este preukázat, ze si získal dôveru trhov v realizovatelnost návratu príjemcu k zivotaschopnosti, vytvorila z tejto dôvery samostatnú podmienku, dodatocnú k podmienke spojenej s tým, aby bol vlastný príspevok bez pomoci, cím porusila zmysel pojmu vlastný príspevok. 85 Nakoniec Francúzska republika tvrdí, ze Komisia porusila pojem vlastný príspevok, ked uviedla v odôvodneniach 161, 163 a 164 napadnutého rozhodnutia, ze financovanie restrukturalizácie spolocnosti SeaFrance zo strany SNCF nemôze preukázat, ze trhy by verili v realizovatelnost návratu spolocnosti SeaFrance k zivotaschopnosti, najmä z dôvodu, ze orgán poskytujúci pomoc a materská spolocnost príjemcu pomoci, ktorá prostriedky poskytla, boli tou istou právnickou osobou. 86 Z analýzy prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze predmetné pôzicky, rekapitalizácia a pomoc na záchranu, posudzované spolocne, predstavovali státnu pomoc. Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia správne vylúcila pôzicku 99,7 milióna eur z vlastného príspevku spolocnosti SeaFrance bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné argumenty Francúzskej republiky. 87 Francúzska republika napokon tvrdí, ze Komisia neoprávnene poznamenala v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, ze francúzske orgány sa neodvolali na ustanovenie týkajúce sa výnimocných okolností uvedené v bode 44 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu, ani neposkytli ziadny dôkaz o existencii takejto výnimocnej situácie. 88 Toto tvrdenie treba zamietnut. Iste, francúzske orgány sa krátko odvolali v oznámení z 18. februára 2011 a v ich liste z 12. septembra 2011 na bod 44 usmernení o pomoci na restrukturalizáciu, podla ktorého za výnimocných okolností a v prípadoch s osobitnými tazkostami, ktoré musí clenský stát preukázat, môze Komisia akceptovat vlastný príspevok nizsí ako 50 % uplatnitelných na velké podniky. 89 Treba vsak konstatovat, ze uvedené orgány na to, aby odôvodnili uplatnenie ustanovenia o výnimocných okolnostiach, stanovené v tomto bode, sa len obmedzili na uvedenie jednak, ze hospodárska kríza, ktorá zasiahla trh v Spojenom královstve, ako aj sprísnenie situácie na financných trhoch spôsobili osobitné tazkosti pre SeaFrance, a jednak ze v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave Komisia akceptovala vlastný príspevok vo výske medzi 15 a 25 %. Kedze vsak hospodárska kríza a sprísnenie situácie na financných trhoch ovplyvnujú vsetky podniky, nemozno ich povazovat za výnimocné okolnosti alebo osobitné tazkosti, ktoré postihli len jeden podnik. Uvádzanie precedensu zalozeného na skorsej praxi Komisie tiez nemôze preukázat existenciu výnimocných okolností alebo situácií s osobitnými tazkostami v podniku, ktorý bol príjemcom pomoci na restrukturalizáciu. Komisia mohla teda dospiet k záveru, ze francúzske orgány neposkytli co i len najmensí dôkaz o existencii takýchto okolností. 90 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod treba zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 345 ZFEÚ 91 Vo stvrtom zalobnom dôvode Francúzska republika tvrdí, ze Komisia porusila clánok 345 ZFEÚ, ktorý stanovuje, ze Zmluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch a zakotvil podla judikatúry zásadu rovnosti zaobchádzania jednak medzi podnikmi, ktoré vlastnil úplne alebo ciastocne stát, alebo verejnoprávne subjekty, a jednak podnikmi, ktoré vlastnili súkromné osoby. 92 Hlavným argumentom uvádzaným v rámci tohto zalobného dôvodu je tvrdenie Francúzska, ze Komisia porusila túto zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na to, aby podnik mohol mat prospech z opatrenia pomoci na restrukturalizáciu, podnik v tazkostiach, dcérska spolocnost verejnoprávneho podniku, je povinný nájst financovanie na trhu od externých veritelov mimo svojej skupiny, ktoré doplní cerpanú pomoc. V rovnakej situácii dcérska spolocnost súkromnej skupiny vsak podla Francúzskej republiky môze na financovanie svojej restrukturalizácie vyuzit verejnú pomoc a podporu svojho akcionára bez toho, aby bolo potrebné preukazovat, ci bolo poskytnutie tohto financovania uvázlivé. Komisia tak zalozila svoje rozhodnutie na domnienke, ze správanie verejnoprávneho akcionára nebolo v súlade s trhom. Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi sa prejavilo v napadnutom rozhodnutí tým, ze Komisia odmietla zohladnit inherentné vlastnosti pôziciek ponúkaných zo strany SNCF na úcely splnenia kritéria súkromného investora. Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze podnik, akým je SeaFrance, ktorý je v 100 % vlastníctve verejnoprávneho podniku, nemôze dostat pôzicku od svojho jediného akcionára, ked tento akcionár vykonáva takisto rekapitalizáciu tohto podniku. 93 Tento argument Francúzskej republiky vyplýva z nesprávneho výkladu zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi a predstavuje nesprávne posúdenie úlohy, ktorú má kritérium súkromného investora pri uplatnovaní tejto zásady a musí byt zamietnutý. 94 Treba pripomenút, ze kritérium súkromného investora je vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejným a súkromným sektorom, teda zásady, podla ktorej kapitál, ktorý stát poskytne podniku, ci uz priamo alebo nepriamo, za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, nemôze byt kvalifikovaný ako státna pomoc (pozri rozsudok z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, T-358/94, Zb., [30]EU:T:1996:194, bod 70 a citovanú judikatúru). Uplatnenie tohto kritéria umoznuje teda vyhnút sa diskriminácii spocívajúcej v tom, ze výhoda poskytnutá podniku zo státnych prostriedkov, aj ked za trhových podmienok, by bola povazovaná za státnu pomoc iba z toho dôvodu, ze ide o prostriedky poskytnuté státom. 95 V predmetnom prípade Komisia nezalozila svoje rozhodnutie na domnienke, ze správanie verejnoprávneho akcionára nebolo v súlade s trhom, ale na konstatovaní, ze kedze predmetné pôzicky pochádzali zo státnych prostriedkov, mohli predstavovat státnu pomoc. Na to, aby sa vylúcilo automatické kvalifikovanie týchto pôziciek ako státnej pomoci a tým aj porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, na ktorú sa odvolávala Francúzska republika, Komisia ich preskúmala vo svetle kritéria súkromného investora. Konstatovala tak, ze tieto pôzicky boli neoddelitelné od ostatných opatrení realizovaných alebo plánovaných Francúzskou republikou prostredníctvom SNCF v prospech spolocnosti SeaFrance a ze posudzované spolocne tieto opatrenia a uvedené pôzicky nezodpovedajú kritériu súkromného investora. 96 Teda skutocnost, ze spolocnosti SeaFrance nemohla byt poskytnutá pôzicka jej jediným akcionárom, kedze tento akcionár vykonal takisto rekapitalizáciu tohto podniku, nie je výsledkom porusenia zásady rovnosti zaobchádzania medzi súkromnými a verejnoprávnymi podnikmi, ale výsledkom správneho uplatnenia kritéria súkromného investora. 97 Ostatné argumenty, ktoré Francúzska republika uvádza v rámci tohto zalobného dôvodu nemozno takisto uznat. 98 Podla Francúzskej republiky Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi, ked namiesto toho, aby uplatnila na tieto pôzicky sadzbu vyplývajúcu z uplatnenia oznámenia o referencných sadzbách, pozadovala z dôvodu, ze pôzicky vo výske 99,7 milióna eur a [dôverné] miliónov eur neboli ponúknuté subjektom nezávislým od SNCF, aby francúzske orgány predlozili príklad ponuky pôzicky nezávislej financnej institúcie, kótovania alebo ponuky úrokovej sadzby od obchodnej banky. 99 Tento argument vôbec nepreukazuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou. Ziadosti Komisie sa musia povazovat za jednoduché akty overenia toho, ci predmetné pôzicky zodpovedajú kritériu súkromného investora, vykonané v súlade s judikatúrou, ktorá stanovuje Komisii povinnost, ked sa zdá, ze toto kritérium by mohlo byt uplatnitelné, poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 31 vyssie, [31]EU:C:2012:318, bod 104). 100 Na druhej strane Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi, ked dospela k záveru, ze predmetné pôzicky nemozno povazovat za vlastný príspevok spolocnosti SeaFrance na jej restrukturalizáciu len preto, ze neboli ponúknuté subjektom nezávislým od SNCF. 101 Tento argument vyplýva z nesprávneho vnímania napadnutého rozhodnutia. Ako bolo uvedené v bode 80 vyssie, Komisia totiz vylúcila pôzicku 99,7 milióna eur z vlastného príspevku z dôvodu, ze táto pôzicka nemôze byt povazovaná za pôzicku bez pomoci. 102 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut. 103 Zaloba sa preto musí zamietnut ako celok. O trovách 104 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Francúzska republika je povinná nahradit trovy konania. Gratsias Kanceva Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. januára 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [32]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. ( [33]1 ) Dôverné údaje, pri ktorých sa neuviedli identifikacné znaky. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5ynOBr/L91130-8948TMP.html#t-ECR_62012TJ0001_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:195:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:195:TOC 4. file:///tmp/lynxXXXX5ynOBr/L91130-8948TMP.html#t-ECR_62012TJ0001_SK_01-E0002 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:208:TOC 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:184:TOC 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:210:TOC 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:345:TOC 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:014:TOC 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A94&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///tmp/lynxXXXX5ynOBr/L91130-8948TMP.html#c-ECR_62012TJ0001_SK_01-E0001 33. file:///tmp/lynxXXXX5ynOBr/L91130-8948TMP.html#c-ECR_62012TJ0001_SK_01-E0002