ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 12. novembra 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Trh s plochým sklom v Európskom hospodárskom priestore (EHP) -- Urcenie cien -- Výpocet sumy pokuty -- Zohladnenie interných predajov podnikov -- Primeraná lehota -- Prípustnost dokumentov predlozených pred pojednávaním Vseobecného súdu" Vo veci C-580/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 10. decembra 2012, Guardian Industries Corp., so sídlom v Doveri (Spojené státy), Guardian Europe Sŕrl, so sídlom v Dudelange (Luxembursko), v zastúpení: F. Louis, avocat, H.-G. Kamann a S. Völcker, Rechtsanwälte, ktorých splnomocnil O'Daly, solicitor, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Dawes a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia A. Ó Caoimh, C. Toader, E. Jarasiunas a C. G. Fernlund (spravodajca), generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. decembra 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. apríla 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl (dalej spolu len "Guardian") navrhujú, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (T-82/08, [2]EU:T:2012:494, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia rozhodnutia Komisie K(2007) 5791 v konecnom znení z 28. novembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39165 - Ploché sklo) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa ich týka, a znízenia výsky pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím ulozená. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vo svojom clánku 23 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81 ES] alebo clánok [82 ES] alebo b) odporujú rozhodnutiu nariadenému predbeznými opatreniami podla clánku 8 alebo c) neplnia záväzky stanovené rozhodnutím podla clánku 9. Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Ked sa porusenie zdruzenia podnikov vztahuje k aktivitám jeho clenov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu kazdého clena pôsobiaceho na trhu dotknutom porusením zdruzenia. 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 3 Clánok 31 uvedeného nariadenia stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." Pokyny pre tajomníka 4 Pokyny pre tajomníka Vseobecného súdu Európskych spolocenstiev z 5. júla 2007 ([4]Ú. v. EÚ L 232, s. 1), zmenené a doplnené 17. mája 2010 ([5]Ú. v. EÚ L 170, s. 53, dalej len "pokyny pre tajomníka"), vo svojom clánku 11 stanovujú: "1. Tajomník v súlade so splnomocneniami predsedu stanovuje lehoty upravené v rokovacom poriadku. 2. Procesné písomnosti predlozené kancelárii po uplynutí lehoty urcenej na ich podanie mozno prijat len so súhlasom predsedu. 3. Tajomník môze v súlade so splnomocneniami predsedu predlzit stanovené lehoty; prípadne mu predlozí ziadosti o ich predlzenie. Ziadosti o predlzenie lehôt musia byt riadne odôvodnené a predlozené v dostatocnom predstihu pred uplynutím lehoty. Lehotu mozno viac ako raz predlzit len z výnimocných dôvodov." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Z bodov 1 az 10 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze podniky Guardian, Asahi Glass, Pilkington a Saint-Gobain sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ods. 1 ES uskutocnujúcom sa na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktoré spocívalo v stanovovaní cien v odvetví plochého skla. Pokial ide o podnik Guardian, Komisia konstatovala toto porusenie v období od 20. apríla 2004 do 22. februára 2005 a z tohto dôvodu ulozila pokutu vo výske 148 miliónov eur spolocne a nerozdielne spolocnostiam Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 6 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. februára 2008 podala Guardian zalobu, ktorou sa domáha ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia a znízenia pokuty ulozenej Komisiou. 7 Na podporu svojich návrhov na zrusenie uviedla Guardian jediný zalobný dôvod zalozený na skutkových omyloch týkajúcich sa trvania jej úcasti na karteli a geografického rozsahu kartelu. 8 Návrhy na znízenie pokuty sa opierali o tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na vyvodení dôsledkov zo zalobného dôvodu, ktorým sa Guardian domáhala ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia. Svojím druhým zalobným dôvodom Guardian poukazovala na porusenie zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia. Pokial ide o tretí zalobný dôvod, bol zalozený na nesprávnom posúdení úlohy spolocnosti Guardian na predmetnom karteli a na porusení zásady zákazu diskriminácie. 9 Vseobecný súd zamietol zalobu v celom jej rozsahu. 10 Vseobecný súd na úvod z dôvodov uvedených v bodoch 19 az 22 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenia, ktoré uvádza Guardian na spochybnenie prípustnosti listu Komisie z 10. februára 2012 (dalej len "list z 10. februára 2012"). 11 Vseobecný súd zamietol návrhy na úcely zrusenia sporného rozhodnutia z dôvodov uvedených v bodoch 28 az 93 napadnutého rozsudku. Návrhy smerujúce k znízeniu pokuty boli zamietnuté z dôvodov uvedených v bodoch 94 az 124 napadnutého rozsudku. Návrhy úcastníkov konania 12 Guardian navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd potvrdil sporné rozhodnutie, pricom vylúcil zohladnenie predajov uskutocnených medzi spolocnostami tej istej skupiny (dalej len "interné predaje") na úcely výpoctu pokút ulozených ostatným adresátom tohto rozhodnutia, -- znízil o 37 % výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol o prípustnosti listu z 10. februára 2012, vyhlásil tento list za neprípustný, a teda ho vylúcil zo spisu, -- znízil aspon o 25 % výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, s cielom napravit okolnost, ze Vseobecný súd nerespektoval jej právo na úcinné súdne preskúmanie v primeranej lehote, a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Vseobecným súdom. 13 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zamietol odvolanie, -- subsidiárne zamietol návrh na znízenie pokuty a -- ulozil spolocnosti Guardian povinnost nahradit trovy konania, ktoré vznikli v konaní na prvom stupni, ako aj trovy odvolacieho konania. O odvolaní 14 Na podporu svojich návrhov uvádza Guardian tri odvolacie dôvody, ktoré je potrebné preskúmat v inom poradí, nez v akom boli predlozené. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na súdny proces v primeranej lehote Argumentácia úcastníkov konania 15 Guardian tvrdí, ze dlzka konania na Vseobecnom súde predstavuje porusenie základného práva na spravodlivý proces v primeranej lehote, uvedeného v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), pricom takéto porusenie odôvodnuje znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená sporným rozhodnutím. Guardian na pojednávaní spresnila, ze chcela zmenit svoje návrhy vzhladom na rozsudky Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P, [6]EU:C:2013:768), Kendrion/Komisia (C-50/12 P, [7]EU:C:2013:771) a Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P, [8]EU:C:2013:770). Guardian teda ziada Súdny dvor, aby vyhlásil lehotu, v ktorej Vseobecný súd konal vo veci na prvom stupni za prílis dlhú. 16 Po tom, ako Komisia na pojednávaní uviedla, ze berie spät svoje námietky týkajúce sa prípustnosti tohto dôvodu, tvrdí, pokial ide o vec samu, ze znízenie sumy pokuty nie je vhodné, a vyzýva Súdny dvor prípadne na spresnenie kritérií umoznujúcich urcit, ci doslo k poruseniu zásady primeranej lehoty. Posúdenie Súdnym dvorom 17 Treba pripomenút, ze pre súd Únie je sankciou za porusenie jeho povinnosti vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba predstavuje úcinný prostriedok nápravy (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [9]EU:C:2013:768, bod 89). 18 Z toho vyplýva, ze návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [10]EU:C:2013:768, bod 90). 19 Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ, preto prinálezí, aby v prípade potreby rozhodol o takýchto zalobách o náhradu skody, pricom má rozhodovat v inom zlození, nez v ktorom rozhodoval v spore, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná, a má uplatnit kritériá definované v bodoch 91 az 95 rozsudku Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([11]EU:C:2013:768). 20 V tejto súvislosti, kedze je v prejednávanom prípade zjavné, bez toho, aby bolo potrebné, aby úcastníci konania predlozili v tejto súvislosti dôkazy, ze Vseobecný súd dostatocne závazne porusil svoju povinnost rozhodnút vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor na toto porusenie môze poukázat. V prejednávanom prípade trvanie konania pred Vseobecným súdom, teda takmer styri roky a sest mesiacov, zahrnajúce najmä obdobie viac nez tri roky a pät mesiacov, ktoré uplynuli medzi ukoncením písomnej casti konania, ku ktorej doslo po podaní vyjadrenia k zalobe Komisie a otvorením ústnej casti konania, nemôze byt odôvodnené ziadnou z okolností veci, v ktorej doslo k tomuto sporu. 21 Zo vsetkých úvah uvedených v bodoch 17 az 19 vyssie vsak vyplýva, ze odvolací dôvod zalozený na porusení práva na proces v primeranej lehote sa musí zamietnut. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení práv na obranu a zásady rovnosti zbraní Argumentácia úcastníkov konania 22 Tento dôvod smeruje proti bodom 21 a 22 napadnutého rozsudku, ktorými Vseobecný súd vyhlásil list z 10. februára 2012, ktorý mu bol zaslaný Komisiou, za prípustný. 23 Tento list, zaslaný posledný pracovný den pred dátumom, kedy sa konalo pojednávanie, podla spolocnosti Guardian uvádza po prvýkrát stanovisko Komisie týkajúce sa spôsobu výpoctu znízenia sumy pokuty. Tento list obsahuje nové prvky a bol predlozený bez predchádzajúceho schválenia Vseobecného súdu, alebo odôvodnenia. 24 Guardian zdôraznuje, ze hoci tento list bol predlozený neskoro, Vseobecný súd ho v bode 22 napadnutého rozsudku vyhlásil za prípustný jednak vzhladom na jeho "obsah" a jednak na "skutocnost, ze tento list bol postúpený [spolocnosti Guardian], ktor[á] k nemu mohl[a] predlozit [svoje] pripomienky na pojednávaní". Guardian sa domnieva, ze toto posúdenie je v rozpore s clánkom 11 ods. 3 pokynov pre tajomníka. 25 Zásada rovnosti zbraní a dodrzanie zásady kontradiktórnosti si vyzadujú, aby sa diskusie na pojednávaní obmedzili na dokumenty v spise, ku ktorým bolo mozné vyjadrit sa písomne. Samotná moznost byt vypocutý na pojednávaní, pokial ide o dokumenty predlozené oneskorene, neumoznuje dodrzat práva na obranu. V súlade s judikatúrou v danej oblasti mal Vseobecný súd vyhlásit list z 10. februára 2012 za neprípustný (rozsudky Solvay/Komisia, T-30/91, [12]EU:T:1995:115, body 83 a 101; BASF/Komisia, T-175/95, [13]EU:T:1999:99, bod 46, a AstraZeneca/Komisia, T-321/05, [14]EU:T:2010:266, bod 27). 26 Guardian tvrdí, ze bod 22 napadnutého rozsudku neobsahuje ziadne odôvodnenie umoznujúce zistit dôvody, pre ktoré bol uvedený list povazovaný za prípustný, najmä vzhladom na jeho obsah. 27 V dôsledku toho sa Guardian domnieva, ze rozhodnutie Vseobecného súdu v uvedenom bode 22 pripojit k spisu list z 10. februára 2012 musí byt zrusené, a vyzýva Súdny dvor, aby vyhlásil tento list za neprípustný. 28 Komisia tvrdí, ze tento dôvod je neúcinný. Kedze totiz Guardian nepreukázala, ze v prípade neexistencie listu z 10. februára 2012 by Vseobecný súd dospel k odlisnému záveru, pokial ide o výsku pokuty, ktorá je ulozená tomuto podniku, tento dôvod je irelevantný. 29 V kazdom prípade je uvedený dôvod podla Komisie nedôvodný. Tvrdí, ze vzhladom na svoju neobmedzenú právomoc môze Vseobecný súd zohladnit skutkové okolnosti oznámené oneskorene, ak sa pritom dodrzí zásada kontradiktórnosti. Táto zásada vsak v predmetnom prípade bola dodrzaná, pretoze Guardian mala prílezitost vyjadrit sa k obsahu uvedeného listu na pojednávaní, ale rozhodla sa tak neurobit. Komisia tvrdí, ze Guardian mala lehotu tri dni pred pojednávaním, aby sa vyjadrila k tomuto listu alebo poziadala Vseobecný súd, aby mohla predlozit písomné pripomienky, alebo aby sa presunulo pojednávanie na neskôr. Posúdenie Súdnym dvorom 30 Treba pripomenút, ze zásada dodrzania práv na obhajobu predstavuje základnú zásadu práva Únie. Islo by o porusenie tejto zásady, keby súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutocností a z dokumentov, s ktorými sa úcastníci konania alebo ktorýkolvek z nich nemohli oboznámit, a teda ku ktorým sa nemohli vyjadrit (rozsudok Snupat/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, [15]EU:C:1961:5, 156). 31 Zásada rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces a jej cielom je zaistit rovnováhu medzi úcastníkmi konania, zabezpecujúc, aby kazdý dokument poskytnutý súdu mohol byt posúdený a spochybnený kazdým úcastníkom konania, zahrna povinnost poskytnút kazdému úcastníkovi konania primeranú moznost uviest svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodnujú vo vztahu k protistrane (rozsudok Otis a i., C-199/11, [16]EU:C:2012:684, body 71 a 72). 32 Komisia v liste z 10. februára 2012 chcela vzhladom na prípravu pojednávania podat repliku k listu adresovanému spolocnostou Guardian Vseobecnému súdu, ktorý sa týkal výpoctu pokuty, a odovzdat Vseobecnému súdu urcité císelné údaje, o ktoré sa opierala pri výpocte obratu na relevantnom trhu styroch podnikov, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie. Komisia na základe týchto prvkov spresnila, ze v prípade, ze by Vseobecný súd priznal znízenie sumy pokuty, toto znízenie by nemalo presiahnut 30 %. 33 Je nesporné, ze Guardian dostala kópiu tohto listu 10. februára 2012. Mala teda tri dni na to, aby sa oboznámila s jeho obsahom pred pojednávaním. Z dôvodu povahy a obsahu tohto listu sa takáto lehota nemôze povazovat za prílis krátku, a to nezávisle od toho, ze Vseobecný súd porusil ustanovenia clánku 11 ods. 3 pokynov pre tajomníka. Okrem toho je nesporné, ze Guardian nepoziadala Vseobecný súd, aby sa mohla vyjadrit k tomuto listu písomne, ani nepoziadala o posunutie pojednávania. Nakoniec, v priebehu pojednávania Guardian mohla uplatnit svoje argumenty týkajúce sa tak prípustnosti tohto listu, ako aj jeho obsahu. 34 Z týchto prvkov vyplýva, ze Guardian nepreukázala, ze by Vseobecný súd porusil práva na obhajobu alebo zásadu rovnosti zbraní, ked nedbal na to, aby mala dostatocnú lehotu na oboznámenie sa s listom z 10. februára 2012 a vyjadrenie svojho stanoviska k nemu písomne (pozri analogicky rozsudok Corus UK/Komisia, C-199/99 P, [17]EU:C:2003:531, bod 25). 35 Za týchto okolností nepredstavuje nesprávne právne posúdenie to, ze Vseobecný súd rozhodol v bode 22 napadnutého rozsudku, ze "vzhladom na obsah tohto listu a skutocnost, ze tento list bol postúpený [spolocnosti Guardian], ktor[á] k nemu mohl[a] predlozit pripomienky na pojednávaní, treba predmetný dokument povazovat za prípustný". 36 Z toho vyplýva, ze kedze tento dôvod nie je dôvodný, musí sa zamietnut. O dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia Argumentácia úcastníkov konania 37 Guardian tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 104 az 106 napadnutého rozsudku porusil zásadu rovnosti zaobchádzania. Odmietol pripustit, ze pri výpocte pokuty sa musia zohladnit interné predaje rovnakým spôsobom ako predaj tretím osobám. 38 Vseobecný súd tak porusil ustálenú judikatúru a rozhodovaciu prax, ktorej dôvodom existencie je potreba vyhnút sa akejkolvek diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sú integrované vertikálne, a tými, ktoré nie sú. Takúto rovnost zaobchádzania kladú Komisii tak usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([18]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171), ako aj usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([19]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 39 Guardian Vseobecnému súdu vytýka, ze neuviedol dôvody, pre ktoré sa odchýlil od tejto ustálenej judikatúry. Podla nej sa Vseobecný súd obmedzil len na konstatovanie v bode 104 napadnutého rozsudku, ze "existencia protisútazného správania bola preukázaná, len pokial ide o predaj nezávislým zákazníkom". 40 Popri tom, ze Vseobecný súd skreslil znenie odôvodnenia 377 sporného rozhodnutia, uvedené tvrdenie nie je relevantné. Len málo zálezí na tom, ci kartel pokrýval aj interné predaje. Podla spolocnosti Guardian je totiz klúcovým bodom to, ze vertikálne integrovaný podnik môze mat konkurencnú výhodu z predaja výrobkov pokrytých kartelom, ako aj z predaja výrobkov, ktorý predstavujú jeho výrobné vstupy. Podla spolocnosti Guardian Komisia nikdy v minulosti nepreukázala existenciu takejto výhody a Súdny dvor pripustil, ze vylúcit interné predaje by znamenalo "nevyhnutne" zvýhodnit vertikálne integrovaných výrobcov (rozsudok KNP BT/Komisia, C-248/98 P, [20]EU:C:2000:625, bod 62). V bode 105 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd rozhodol, ze sa nepreukázalo, ze by vertikálne integrované podniky mali takúto konkurencnú výhodu z porusenia. 41 Kedze Guardian bola jediným podnikom, ktorý nebol vertikálne integrovaný a zúcastnil sa na porusení, uvádza, ze jediným prostriedkom ako nastolit rovnost zaobchádzania je znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, a to vo výske 37 %, pricom takéto percentuálne vyjadrenie zodpovedá podielu interných predajov oproti celkovému objemu predajov vykonaných na relevantnom trhu. 42 Komisia zastáva názor, ze tento dôvod nie je dôvodný. 43 Komisia v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho skreslenia sporného rozhodnutia, ani ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze porusenie sa týka výlucne predaja tretím nezávislým osobám. Domnieva sa preto, ze iba tento predaj môze byt základom pre výpocet sumy pokuty. 44 V druhom rade Komisia spochybnuje tvrdenie, podla ktorého jej judikatúra ukladá povinnost zohladnit interné predaje pri výpocte pokút. Toto tvrdenie je zalozené na myslienke, podla ktorej vertikálne integrovaní výrobcovia majú nevyhnutne konkurencnú výhodu na trhoch nadväzujúcich na trh dotknutý kartelom. Táto myslienka je nesprávna, pretoze existencia konkurencnej výhody, zalozenej na realizácii kartelu na vstupe závisí od mnohých faktorov a musí sa posudzovat v závislosti od jednotlivých prípadov. 45 V kazdom prípade judikatúra nezakazuje a ani nevyzaduje zohladnit interné predaje (rozsudky KNP BT/Komisia, [21]EU:C:2000:625, bod 62; Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, [22]EU:C:2006:328, body 102 a 103; Europa Carton/Komisia, T-304/94, [23]EU:T:1998:89, bod 123; KNP BT/Komisia, T-309/94, [24]EU:T:1998:91, bod 112; Lögstör Rör/Komisia, T-16/99, [25]EU:T:2002:72, bod 358; Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [26]EU:T:2005:220, bod 260; Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, [27]EU:T:2006:75, body 57, 63 a 64, ako aj BST/Komisia, T-452/05, [28]EU:T:2010:167, bod 82). 46 Komisia uvádza, ze interné predaje v zásade zohladnuje, ak má k dispozícii dostatocné dôkazy na podporu záveru, podla ktorého bola získaná konkurencná výhoda, alebo ak sa kartel týka výslovne interných predajov [rozhodnutie Komisie K(2010) 8761 v konecnom znení z 8. decembra 2010, vo veci COMP/39.309 - LCD]. 47 Existujú vsak prípady, v ktorých nezohladnila interné predaje [pozri rozhodnutie Komisie K(2009) 7601 v konecnom znení zo 7. októbra 2009, vo veci COMP/39.129 - Silové transformátory, a rozhodnutie Komisie K(2011) 7436 v konecnom znení z 19. októbra 2011, vo veci COMP/39.605 - Sklo pre CRT]. 48 Naproti tomu, ak, tak ako v prejednávanom spore, nic s urcitostou nenasvedcuje tomu, ze by sa kartel týkal aj interných predajov alebo ze by aktívni úcastníci na výstupe mali nepriamu výhodu, Komisia zastáva názor, ze v zmysle zákona nemôze byt povinná zohladnit interné predaje. Nariadenie takejto povinnosti tejto institúcii by obmedzilo diskrecnú právomoc, ktorú má táto institúcia v oblasti pokút, a viedlo by k riziku znacného zvýsenia výsky pokút bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze kartel skutocne vplýva na interné predaje alebo na trh na výstupe. Takáto povinnost by mohla mat za následok diskrimináciu medzi rozlicnými úcastníkmi porusenia len z dôvodu formy struktúry ich podniku. 49 Podla Komisie nie je namieste sa domnievat, ze Komisia má vzdy skúmat, ci sú interné predaje spojené s porusením, pokial Komisia prijme koherentný prístup voci vsetkým podnikom zúcastnujúcim sa na tom istom karteli. 50 V tretom rade Komisia tvrdí, ze Guardian nijakým spôsobom nebola predmetom diskriminácie. Vzhladom na to sa domnieva, ze tento podnik nemá právo na ziadne znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená sporným rozhodnutím. Skutocnost, ze zohladnenie interných predajov by mohlo viest k vyssím pokutám pre ostatných úcastníkov kartelu, nemôze odôvodnit znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Guardian. Výska tejto pokuty bola vhodná, primeraná a v súlade s usmerneniami z roku 2006. Odrázala ekonomický podiel tohto podniku na porusení. Na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku pokuty Komisia pripomína, ze zvýsila výsku pokuty ulozenú spolocnosti Saint-Gobain o 30 %, aby tak lepsie zohladnila skutocnost, ze islo o vertikálne integrovaného výrobcu. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Únie, zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze uvedená zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri najmä rozsudok Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, C-550/07 P, [29]EU:C:2010:512, body 54 a 55, ako aj citovanú judikatúru). 52 Clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze pre kazdý podnik a zdruzenie podnikov, ktoré sa podielali na porusení, pokuta neprevýsi 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku. 53 Komisia musí v kazdom jednotlivom prípade a vzhladom na jeho kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 1/2003, posúdit sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu (rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia C-76/06 P, [30]EU:C:2007:326, bod 25). 54 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora mozno pri urcení sumy pokuty zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, [31]EU:C:1983:158, bod 121; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [32]EU:C:2005:408, bod 243, ako aj Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [33]EU:C:2006:328, bod 100). 55 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré Komisia musí dodrziavat. Pokuta, ktorá môze byt spolocnosti ulozená, tak má na jednej strane vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon tejto právomoci volnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýcila najmä v usmerneniach z roku 2006 (pozri v tomto zmysle rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, [34]EU:C:2013:522, bod 58). 56 V zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". V bode 6 tých istých usmernení sa spresnuje, ze "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním [porusenia] sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". 57 Z toho vyplýva, ze bod 13 usmernení z roku 2006 má za ciel vziat ako východiskový bod na výpocet pokuty ulozenej podniku sumu, ktorá odráza hospodársku dôlezitost porusenia a relatívnu váhu tohto podniku na tomto porusení. V dôsledku toho, hoci sa pojem hodnoty predaja uvedený v tomto bode 13 nemôze iste rozsírit tak, aby zahrnal predaj realizovaný predmetným podnikom, ktorý nepatrí do pôsobnosti vytýkaného kartelu, bol by narusený ciel sledovaný týmto ustanovením, keby sa mal tento pojem vnímat len ako týkajúci sa obratu dosiahnutého iba pri predaji, v prípade ktorého sa preukázalo, ze bol naozaj ovplyvnený týmto kartelom (rozsudok Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, [35]EU:C:2013:464, bod 76). 58 Takéto obmedzenie by okrem toho spôsobilo umelú minimalizáciu hospodárskeho významu porusenia spáchaného daným podnikom, kedze samotná skutocnost, ze sa zistil obmedzený pocet priamych dôkazov o predaji skutocne ovplyvnenom kartelom by viedla k tomu, ze by nakoniec bola ulozená pokuta bez skutocného vztahu s pôsobnostou predmetného kartelu. Takáto odmena za utajenie by narusila takisto ciel sledovania a úcinného sankcionovania porusení v clánku 81 ES, a preto ju nemozno pripustit (rozsudok Team Relocations a i./Komisia, [36]EU:C:2013:464, bod 77). 59 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze cast celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia. Netreba teda vykonat rozlísenie medzi týmito predajmi podla toho, ci boli realizované nezávislými tretími osobami alebo subjektmi patriacimi do toho istého podniku. Nezohladnit hodnotu predaja patriaceho do tejto poslednej uvedenej kategórie by nevyhnutne znamenalo bezdôvodne zvýhodnit vertikálne integrované spolocnosti, umozniac im vyhnút sa sankcii proporcionálnej ich významu na trhu výrobkov, na ktorom doslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok KNP BT/Komisia, [37]EU:C:2000:625, bod 62). 60 Okrem prospechu, ktorý mozno ocakávat od dohody o horizontálnom stanovení cien pri predaji tretím nezávislým osobám, totiz vertikálne integrované podniky môzu mat takisto prospech z takejto dohody na trhu na výstupe pri spracovaných výrobkoch, do zlozenia ktorých vstupujú výrobky, ktoré sú predmetom porusenia, a to dvoma rôznymi spôsobmi. Bud tieto podniky prenesú zvýsenie ceny výrobných vstupov, ktoré vyplýva z predmetu porusenia, na cenu spracovaných výrobkov, alebo ich neprenesú, ale znamená to pre nich výhodu vo vztahu k nákladom oproti ich konkurentom, ktorí si zabezpecujú tie isté výrobné vstupy na trhu výrobkov, ktorý bol predmetom porusenia. 61 To je dôvod, pre ktorý, ako uviedol generálny advokát v bodoch 28 az 34 svojich návrhov, súdy Únie vzdy zamietali dôvody, ktorými chceli vertikálne integrovaní výrobcovia dosiahnut to, aby ich interné predaje boli vylúcené z obratu slúziaceho ako základ pre výpocet ich pokuty (rozsudok KNP BT/Komisia, [38]EU:C:2000:625, bod 62; pozri tiez rozsudky Europa Carton/Komisia, [39]EU:T:1998:89, bod 128; KNP BT/Komisia, [40]EU:T:1998:91, bod 112; Lögstör Rör/Komisia, [41]EU:T:2002:72, body 360 az 363, ako aj Tokai Carbon a i./Komisia, [42]EU:T:2005:220, bod 260). 62 Nakoniec, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, [43]EU:C:2012:479, bod 58). 63 Ako bolo pripomenuté v bode 58 tohto rozsudku, na úcely posúdenia podielu z celkového obratu pochádzajúceho z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, netreba vykonat rozlisovanie medzi internými predajmi a tými, ktoré sa vykonávajú vo vztahu k tretím nezávislým osobám. Z toho vyplýva, ze na urcenie tohto obratu sa vertikálne integrované podniky nachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou výrobcov, ktorí nie sú vertikálne integrovaní. S týmito dvoma typmi podnikov teda treba zaobchádzat rovnako. Vylúcit interné predaje z relevantného obratu by znamenalo uprednostnit tie prvé, zníziac ich relatívnu váhu na porusení v neprospech druhých, a to na základe kritéria, ktoré nemá ziadny vztah so sledovaným cielom pri urcovaní tohto obratu a ktoré má odrázat hospodársky význam porusenia a relatívnu váhu kazdého z podnikov, ktorí sa porusenia zúcastnili. 64 V predmetnom prípade Vseobecný súd rozhodol v bodoch 104 az 106 napadnutého rozsudku: "104 V predmetnej veci sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa týkali predajov plochého skla nezávislým zákazníkom (odôvodnenie 377 [sporného] rozhodnutia), a preto tieto predaje zohladnila na úcely výpoctu základnej ciastky pokút (odôvodnenie 41, tabulka c. 1, a odôvodnenie 470 [sporného] rozhodnutia). Komisia preto z výpoctu pokuty vylúcila predaj plochého skla urcený na transformáciu oddelením podniku alebo spolocnostou rovnakej skupiny. Kedze existencia protisútazného správania bola preukázaná, len pokial ide o predaj nezávislým zákazníkom, nemozno Komisii vytýkat, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje medzi vertikálne integrovanými clenmi kartelu. Nemozno jej okrem toho vytýkat, ze neodôvodnila vylúcenie uvedeného predaja z výpoctu pokuty. 105 Okrem toho, ako uviedla Komisia, nebolo preukázané, ze vertikálne integrovaní clenovia kartelu, ktorí dodávali príslusné výrobky oddeleniam toho istého podniku alebo spolocnostiam, ktoré patrili do tej istej skupiny podnikov, mali nepriamy zisk z dohodnutého zvýsenia cien, ani ze zvýsenie cien na trhu na vstupe viedlo ku konkurencnej výhode na trhu transformovaného plochého skla na výstupe. 106 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila zásadu zákazu diskriminácie tým, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok... BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, [[44]EU:T:1998:93], bod 309, a tam citovanú judikatúru). V predmetnej veci v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa dotýkali len cien plochého skla úctovaných nezávislým zákazníkom, vylúcenie interných predajov z výpoctu pokuty v prípade vertikálne integrovaných clenov kartelu ju viedlo len k tomu, ze rozdielne zaobchádzala s objektívne rozdielnymi situáciami. Preto Komisii nemozno vytýkat, ze porusila zásadu zákazu diskriminácie." 65 Vseobecný súd tým, ze tak rozhodol, porusil zásady judikatúry pripomenuté v bodoch 52 az 62 tohto rozsudku. 66 Za týchto podmienok treba dôvodu uvádzanému spolocnostou Guardian na podporu jej odvolania, v rozsahu, v akom je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, vyhoviet a to bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k tomu istému dôvodu v rozsahu, v akom sa týka toho, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia. V dôsledku toho treba vyhoviet odvolaniu a zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení zásady zákazu diskriminácie, pokial ide o výpocet sumy pokuty, a v rozsahu, v akom zaviazal Guardian na náhradu trov konania. O zalobe na Vseobecnom súde 67 Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor, ak je odvolanie dôvodné, v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. V tomto prípade to tak je. Súdny dvor má totiz k dispozícii vsetky podklady potrebné na rozhodnutie o zalobe. 68 Treba vsak spresnit rozsah preskúmania Súdnym dvorom. Vseobecný súd z dôvodov uvedených v bodoch 28 az 93 napadnutého rozsudku zamietol návrhy na zrusenie sporného rozhodnutia. Kedze Guardian nespochybnila tieto posúdenia v rámci svojho odvolania, stali sa konecnými. Prinálezí teda Súdnemu dvoru, aby preskúmal spor iba v takom rozsahu, v akom sa týka dôvodu zalozeného na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet sumy pokuty uvádzaný na podporu návrhov na jej znízenie. 69 Druhý dôvod uvádzaný spolocnostou Guardian v zalobe na Vseobecnom súde s cielom dosiahnut znízenie sumy pokuty má za ciel nápravu nerovnosti zaobchádzania vyplývajúcej z vylúcenia interných predajov z výpoctu tejto pokuty. Z dôvodov uvedených v bodoch 51 az 65 tohto rozsudku treba konstatovat, ze Komisia tým, ze vykonala takéto vylúcenie, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 70 V tejto súvislosti treba uviest, ze z bodu 41 oznámenia o výhradách vyplýva, ze spomedzi styroch podnikov, ktorým je urcené sporné rozhodnutie, Guardian mala najmensí podiel na relevantnom trhu, odhadovaný medzi 10 % a 20 %. Podiel spolocnosti Saint-Gobain v rozsahu medzi 20 % az 30 % bol najväcsí. Na druhej strane v stádiu sporného rozhodnutia bolo toto poradie opacné, kedze Saint-Gobain mala najmensí podiel na trhu, teda medzi 10 % az 20 % a Guardian najväcsí podiel, a to 25 %; sporné rozhodnutie vsak neobsahuje ziadne vysvetlenie týkajúce sa dôvodov tak velkej zmeny základu pre výpocet pokuty. Vylúcenie interných predajov teda viedlo k znízeniu relatívnej váhy spolocnosti Saint-Gobain na porusení a korelatívne k zvýseniu váhy spolocnosti Guardian. 71 V tejto súvislosti argument Komisie, podla ktorého suma pokuty ulozená spolocnosti Saint-Gobain bola zvýsená o 30 %, aby sa co najlepsie odrazila skutocnost, ze islo o vertikálne integrovaného výrobcu, nemozno uznat. Podla odôvodnenia 519 sporného rozhodnutia totiz predmetné zvýsenie bolo ulozené spolocnosti Saint-Gobain na to, aby mala pokuta dostatocne odrádzajúcu povahu, najmä vzhladom na "jej najvýznamnejsieho pôsobenia v sektore výroby skla" a "jej obrat[, ktorý je] v absolútnych císlach... významnejsí ako obrat ostatných". 72 Druhý dôvod uvádzaný spolocnostou Guardian na Vseobecnom súde s cielom dosiahnut znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená Komisiou, teda musí byt vyhlásený za dôvodný. 73 Treba preto rozhodnút v rámci neobmedzenej právomoci priznanej Súdnemu dvoru clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 o sume pokuty, ktorá sa musí ulozit spolocnosti Guardian (rozsudky Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [45]EU:C:2012:778, bod 79, a Alliance One International/Komisia, C-679/11 P, [46]EU:C:2013:606, bod 104). 74 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 upravuje to, ze pri stanovení výsky pokuty treba okrem závaznosti porusenia zohladnit aj dlzku jeho trvania. Okrem toho z odseku 2 druhého pododseku tohto clánku 23 vyplýva, ze pokuta ulozená kazdému podniku zúcastnenému na porusení nemôze presiahnut 10 % jeho celkového obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku. 75 Aj ked Súdnemu dvoru prinálezí, aby na úcely urcenia výsky pokuty v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci v danej oblasti sám posudzoval okolnosti prejednávanej veci a dotknutý druh porusenia, výkon neobmedzenej rozhodovacej právomoci pri urcovaní výsky ulozených pokút nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode alebo zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, [47]EU:C:2012:778, bod 80). 76 Pokial ide o znízenie sumy pokuty, úcastníci konania si protirecia, tak pokial ide o znízenie ako zásadu, ako aj pokial ide o jeho kvantifikáciu. 77 V prvom rade sa Komisia domnieva, ze skutocnost, ze zohladnenie interných predajov by viedlo k vyssím pokutám pre ostatných úcastníkov kartelu, neumoznuje znízit pokutu ulozenú spolocnosti Guardian, co posledná uvedená spolocnost spochybnuje. 78 V tejto súvislosti stací uviest, ze kedze Súdny dvor konstatoval protiprávnost sporného rozhodnutia, môze v rámci svojej neobmedzenej právomoci nahradit svojím posúdením posúdenie Komisie a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu (pozri rozsudky Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, [48]EU:C:2007:88, bod 61, ako aj Otis a i., [49]EU:C:2012:684, bod 62). Táto právomoc sa má vykonávat tak, aby sa zohladnili vsetky skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, [50]EU:C:2009:505, bod 86 a citovanú judikatúru). Preto sa vyssie uvedený argument Komisie musí zamietnut. 79 V druhom rade si úcastníci konania protirecia, pokial ide o mieru znízenia, ktorá sa má uplatnit na pokutu s cielom kompenzácie nerovnosti zaobchádzania vyplývajúcej z vylúcenia interných predajov z výpoctu sumy pokuty. Guardian, porovnávajúc údaje nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí s údajmi v oznámení o výhradách, sa domnieva, ze treba znízit túto sumu o 37 %. Komisia v liste z 10. februára 2012 uviedla, ze znízenie by nemalo presiahnut 30 %. Poznamenala, ze údaje, na ktorých Guardian zakladá svoje výpocty, zahrnajú predaj urcitých typov skla, ktoré sa nachádzajú v oznámení o výhradách, ale ktoré neboli zahrnuté v spornom rozhodnutí. 80 Za týchto okolností vzhladom na vsetky skutkové a právne okolnosti predmetného prípadu, treba znízit sumu pokuty ulozenej spolocnosti Guardian v clánku 2 sporného rozhodnutia o 30 % a stanovit túto sumu na 103600000 eur. O trovách 81 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 82 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 83 Podla clánku 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze jeden úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka konania. 84 Preto, kedze sa ciastocne vyhovelo odvolaniu spolocnosti Guardian, treba rozhodnút tak, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania tak v konaní na prvom stupni, ako aj v konaní o tomto odvolaní, a je povinná nahradit polovicu trov konania spolocnosti Guardian v rámci týchto dvoch konaní. Guardian znása polovicu svojich vlastných trov konania v rámci týchto dvoch konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (T-82/08, [51]EU:T:2012:494) sa zrusuje v rozsahu, v akom zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení zásady zákazu diskriminácie, pokial ide o výpocet sumy pokuty ulozenej solidárne spolocnostiam Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl, a zaviazal posledné uvedené spolocnosti na náhradu trov konania. 2. Clánok 2 rozhodnutia Komisie K(2007) 5791 v konecnom znení z 28. novembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39165 - Ploché sklo) sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje sumu ulozenej pokuty solidárne spolocnostiam Guardian Industries Corp. A Guardian Europe Sŕrl na 148000000 eur. 3. Suma pokuty ulozenej solidárne spolocnostiam Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl z dôvodu porusenia konstatovaného v clánku 1 uvedeného rozhodnutia sa stanovuje na 103600000 eur. 4. Odvolanie sa v zostávajúcej casti zamieta. 5. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania tak v konaní na prvom stupni, ako aj v konaní o odvolaní, a je povinná nahradit polovicu trov konania spolocností Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl v rámci týchto dvoch konaní. 6. Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl znásajú polovicu svojich vlastných trov konania v rámci týchto uvedených konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [52]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1V1lTv/L91407-3970TMP.html#t-ECR_62012CJ0580_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A494&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:232:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:170:TOC 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A115&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A99&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A5&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A89&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A75&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A167&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=pdf&target=null 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A89&lang=SK&format=pdf&target=null 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=null 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A93&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=null 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=null 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A494&lang=SK&format=pdf&target=null 52. file:///tmp/lynxXXXX1V1lTv/L91407-3970TMP.html#c-ECR_62012CJ0580_SK_01-E0001