ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 3. apríla 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Pomoc poskytnutá vo forme neobmedzenej implicitnej záruky v prospech podniku La Poste vyplývajúca z jeho postavenia ako verejnej institúcie -- Existencia záruky -- Existencia státnych prostriedkov -- Výhoda -- Dôkazné bremeno a úroven dokazovania" Vo veci C-559/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 3. decembra 2012, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas, J. Gstalter a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: B. Stromsky a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, E. Levits, M. Berger a S. Rodin, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. septembra 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 21. novembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Francúzska republika vo svojom odvolaní navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 20. septembra 2012, Francúzsko/Komisia (T-154/10, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu proti rozhodnutiu Komisie 2010/605/EÚ z 26. januára 2010 o státnej pomoci C 56/07 (ex E 15/05), ktorú Francúzsko poskytlo podniku La Poste ([2]Ú. v. EÚ L 274, s. 1) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu Vseobecný kontext 2 Podla francúzskeho zákona c. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej sluzby posty a telekomunikácií (JORF z 8. júla 1990, s. 8069) sa pôvodné generálne riaditelstvo pôst a telekomunikácií, ktoré dovtedy podliehalo ministerstvu pôst a telekomunikácií, od 1. januára 1991 transformovalo na dve samostatné právnické osoby verejného práva, t. j. podniky France Télécom a La Poste. Tento zákon výslovne povoloval podniku La Poste rozvíjat popri svojom poslaní verejnej sluzby urcité aktivity otvorené hospodárskej sútazi. 3 V súlade s clánkom 1 výnosu z 31. decembra 1990, ktorý poskytoval státnu záruku na dlhopisy PTT a na vkladové certifikáty PTT vydané pred 31. decembrom 1990 (JORF z 18. januára 1991, s. 917), "sú úroky, odpisy, poplatky, provízie, náklady a príslusenstvo dlhopisov a vkladových certifikátov PTT vydaných pred 31. decembrom 1990 s cielom prispiet k financovaniu investicných nákladov dodatkového rozpoctu pôst a telekomunikácií s uplatnením clánku L. 127 zákona o poste a telekomunikáciách... a prevedených na La Poste s uplatnením clánku 22 zákona z 2. júla 1990... bezpodmienecne garantované státom". 4 Okrem toho rozsudkom z 18. januára 2001 Cour de cassation (druhý obciansky senát) potvrdil zásadu, podla ktorej sa La Poste mal povazovat za verejnú institúciu priemyselnej a obchodnej povahy (dalej len "podnik so statusom EPIC"). 5 Podla francúzskeho správneho práva sú podniky so statusom EPIC verejnoprávne právnické osoby s právnou subjektivitou odlisnou od státu, sú financne nezávislé a majú aj osobitné právomoci, ktoré vseobecne zahrnajú aj výkon jednej alebo viacerých verejných sluzieb. 6 Postavenie podniku so statusom EPIC je spojené s urcitými právnymi dôsledkami, pricom ide najmä o neuplatnitelnost konania vo veciach platobnej neschopnosti a konkurzného konania podla vseobecných právnych predpisov, ako aj uplatnitelnost zákona c. 80-539 zo 16. júla 1980 o penále ukladanom v správnych veciach a o výkone súdnych rozhodnutí právnickými osobami verejného práva (JORF zo 17. júla 1980, s. 1799). Správne konanie a sporné rozhodnutie 7 Rozhodnutím z 21. decembra 2005 Európska komisia schválila prevod bankových a financných cinností podniku La Poste na jeho dcérsku spolocnost La Banque Postale. Komisia v tomto rozhodnutí spresnila, ze otázka neobmedzenej státnej záruky v prospech La Poste bude predmetom samostatného konania. 8 Dna 21. februára 2006 Komisia v súlade s clánkom 17 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) informovala francúzske orgány o svojich predbezných záveroch, pokial ide o existenciu neobmedzenej státnej záruky, ktorá by vyplývala z postavenia podniku La Poste a ktorá by predstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 9 Kedze sa Komisia domnievala, ze táto údajná záruka existovala pred 1. januárom 1958, dátumom nadobudnutia úcinnosti Zmluvy o ES vo Francúzsku, uplatnila procesné pravidlá týkajúce sa existujúcej pomoci a v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 659/1999 vyzvala Francúzsku republiku, aby do 31. decembra 2008 zrusila záruku v prospech La Poste. 10 Po preskúmaní spresnení, ktoré poskytli francúzske orgány, pokial ide o návrh zmeny dekrétu c. 81-501 z 12. mája 1981, vydaného na vykonanie zákona c. 80-539 (JORF zo 14. mája 1981, s. 1406), ich Komisia informovala o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Toto rozhodnutie Komisia uverejnila 3. júna 2008 v Úradnom vestníku Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ C 135, s. 7) a vyzvala zainteresované strany, aby predlozili svoje pripomienky k spornému opatreniu. 11 Francúzske orgány vyhoveli ziadosti Komisie a svojím oznámením zaslaným 31. júla 2009 ju informovali, ze Rada ministrov prijala 29. júla 2009 návrh zákona, ktorý stanovoval transformáciu La Poste k 1. januáru 2010 na akciovú spolocnost podliehajúcu konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie podla vseobecných právnych predpisov. Tento návrh viedol k prijatiu zákona c. 2010-123 z 9. februára 2010 o verejnom podniku La Poste a o postových cinnostiach (JORF z 10. februára 2010, s. 2321), ktorý nadobudol úcinnost 1. marca 2010. 12 Dna 27. februára 2010 Komisia oznámila francúzskym orgánom sporné rozhodnutie. 13 Po prvé Komisia po tom, co pripomenula obsah predmetného opatrenia (odôvodnenia 18 az 37 tohto rozhodnutia) konstatovala existenciu neobmedzenej záruky zo strany francúzskeho státu v prospech podniku La Poste na základe urcitých osobitostí prirodzene spojených s jeho postavením verejnej institúcie (odôvodnenia 116 az 255 rozhodnutia). 14 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade zdôraznila, ze La Poste nepodliehal vseobecným právnym predpisom vo veciach súdneho vyrovnania a likvidácie podnikov v tazkostiach (odôvodnenia 116 az 147 sporného rozhodnutia). 15 Dalej Komisia preukázala, ze veritel podniku La Poste má istotu uspokojenia svojej pohladávky v prípade, ze by bol La Poste vo financných tazkostiach a nemohol by splácat svoje dlhy (odôvodnenia 148 az 229 daného rozhodnutia). 16 Napokon sa Komisia rozhodla, ze aj ked sa veritelovi podniku so statusom EPIC nepodarí po vyuzití postupov na vymáhanie pohladávok opísaných v odôvodneniach 150 az 229 sporného rozhodnutia dosiahnut uspokojenie svojej pohladávky, stále si môze byt istý, ze jeho pohladávka nezanikne. Na zabezpecenie kontinuity poslania verejnoprávnej sluzby totiz boli práva a povinnosti La Poste vzdy prevedené na právnickú osobu odlisnú od státu, alebo nanajvýs na stát (odôvodnenia 230 az 250 sporného rozhodnutia). 17 Za týchto okolností Komisia uviedla, ze neobmedzená záruka zo strany státu v prospech podniku La Poste by viedla k prevodu státnych prostriedkov v zmysle bodu 2.1 oznámenia Komisie o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] na státnu pomoc vo forme záruk ([5]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10) (odôvodnenie 254 sporného rozhodnutia), a bola by pripísatelná státu (odôvodnenie 255 sporného rozhodnutia). 18 Po druhé Komisia teda konstatovala, ze na jednej strane výhodnejsie úverové podmienky, ktoré podnik La Poste získal na základe tejto neobmedzenej záruky, predstavovali výhodu (odôvodnenia 256 az 300 sporného rozhodnutia), a to aj s prihliadnutím na viacero analýz a metodík ratingových agentúr, z ktorých vyplynulo, ze táto záruka ako základný prvok státnej podpory v prospech La Poste pozitívne ovplyvnila jeho financný rating, a tak aj úverové podmienky, ktoré mohol získat (odôvodnenia 258 az 293 sporného rozhodnutia). Na druhej strane Komisia dospela k záveru, ze preskúmané opatrenie mohlo narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenie 301 daného rozhodnutia). 19 Komisia dalej rozhodla, ze sporná záruka predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenie 302 sporného rozhodnutia) a ze ani po zmenách a doplneniach navrhovaných francúzskymi orgánmi nesplna ziadnu z podmienok, aby mohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom (odôvodnenia 303 az 315 uvedeného rozhodnutia). 20 V dôsledku toho Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia rozhodla, ze "neobmedzená záruka poskytnutá Francúzskom podniku La Poste predstavuje státnu pomoc, ktorá nie je zlucitelná s vnútorným trhom [a ze] Francúzsko zrusí túto pomoc najneskôr do 31. marca 2010". Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. apríla 2010 Francúzska republika podala zalobu, v ktorej sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia a na podporu ktorej uviedla tri zalobné dôvody. 22 Po zamietnutí námietky neprípustnosti proti uvedenej zalobe v bodoch 35 az 48 napadnutého rozsudku, podla ktorej sporné rozhodnutie nespôsobuje ujmu, pokial ide o vec samu, Vseobecný súd v bode 53 daného rozsudku uviedol, ze tri uvedené zalobné dôvody sa v podstate viazu na vymedzenie existencie výhody. V bodoch 54 az 57 tohto rozsudku teda vyhlásil tvrdenie vychádzajúce z nesplnenia podmienky prevodu státnych prostriedkov za neprípustné z dôvodu oneskoreného predlozenia, pretoze dospel k záveru, ze ide o nový zalobný dôvod uplatnený po prvýkrát v stádiu repliky. 23 V bodoch 61 az 103 napadnutého rozsudku najskôr zamietol druhý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení, ktorých sa údajne dopustila Komisia, ked sa domnievala, ze podniky so statusom EPIC získali podla francúzskeho práva z dôvodu svojho postavenia implicitnú a neobmedzenú státnu záruku. 24 Dalej Vseobecný súd v bodoch 104 az 117 napadnutého rozsudku preskúmal tretí zalobný dôvod týkajúci sa porusenia pojmu výhoda v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. 25 Vseobecný súd v bodoch 105 az 112 daného rozsudku zamietol prvú cast tohto zalobného dôvodu, zalozenú na údajnom pochybení Komisie, ktorá odvolaním sa aj na stanoviská ratingových agentúr dospela k záveru, ze existencia státnej záruky mohla vytvorit výhodu v prospech podniku La Poste. V bodoch 113 az 116 daného rozsudku zamietol druhú cast uvedeného zalobného dôvodu zalozenú na skutocnosti, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze údajná státna pomoc mohla poskytnút podniku La Poste výhodu pre pozitívny vplyv, ktorý mala na jeho financný rating. 26 Napokon v bodoch 118 az 125 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol ako nedôvodný prvý zalobný dôvod týkajúci sa údajného nesprávneho právneho posúdenia Komisie, pokial ide o dôkazné bremeno a úroven dokazovania, ktoré jej prinálezia v oblasti státnej pomoci, a to v rámci dokazovania existencie implicitnej záruky francúzskeho státu v prospech podniku La Poste, ako aj v rámci preskúmania existencie výhody. 27 V tejto súvislosti Vseobecný súd po prvé v bode 120 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predlozit, je do znacnej miery závislá od povahy plánovaného státneho opatrenia" a ze dôkaz existencie státnej záruky implicitnej povahy "sa môze vyvodit zo súboru potvrdzujúcich dôveryhodných a koherentných skutocností vychádzajúcich najmä z výkladu relevantných ustanovení vnútrostátneho práva a osobitne sa môze odvodit z právnych úcinkov, ktoré implikuje právne postavenie prijímajúceho podniku". 28 Na základe toho v bode 121 daného rozsudku uviedol, ze Komisia "pozitívne preskúmala existenciu neobmedzenej státnej záruky v prospech La Poste", pricom zobrala do úvahy viaceré zhodujúce sa fakty, ktoré predstavujú dostatocný základ na potvrdenie skutocnosti, ze La Poste získal takú záruku z dôvodu svojho postavenia podniku so statusom EPIC. 29 Po druhé v bode 123 uvedeného rozsudku sa Vseobecný súd domnieval, ze Komisia predlozila dostatocné mnozstvo dôkazov na preukázanie, ze táto záruka predstavovala výhodu, pretoze pokial ide o uz poskytnuté pomoci, nie je povinná preukazovat skutocné úcinky sporného opatrenia. Taktiez spresnil, ze v tejto súvislosti nebolo potrebné akokolvek rozlisovat medzi existujúcou pomocou a protiprávnou pomocou. 30 Na podporu daného preskúmania Vseobecný súd v bode 124 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "skutocný úcinok výhody, ktorú poskytuje státna záruka, sa dá predpokladat" a ze "takáto záruka ponúka dlzníkovi moznost profitovat z nizsích úrokových sadzieb alebo poskytnút nizsie rucenie". 31 Vzhladom na vsetky tieto úvahy Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 32 Francúzska republika v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- s konecnou platnostou rozhodol vo veci tak, ze zrusí sporné rozhodnutie, alebo vráti vec Vseobecnému súdu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné, -- zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov tohto konania. O odvolaní 34 Francúzska republika uviedla na podporu svojho odvolania styri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 35 Francúzska republika svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 44 ods. 1 písm. c) a clánok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku tým, ze v bodoch 53 az 57 napadnutého rozsudku usúdil, ze vsetky dôvody uvedené na podporu zaloby pre neplatnost súvisia s urcením existencie výhody, v dôsledku coho je tvrdenie vychádzajúce z nesplnenia podmienky prevodu státnych prostriedkov neprípustné vzhladom na to, ze predstavuje nový dôvod uplatnený v priebehu konania. 36 V tejto súvislosti tvrdí, ze ako jasne vyplýva z casti 4.1.1 sporného rozhodnutia s názvom "Existencia neobmedzenej státnej záruky: existencia státnych prostriedkov", ako aj z odôvodnení 161, 166, 183 a 254 toho istého rozhodnutia, otázka, ci existovala záruka státu, bola neoddelitelná od podmienky týkajúcej sa prevodu státnych prostriedkov. Z toho vyplýva, ze tým, ze vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom napadla existenciu neobmedzenej záruky v prospech podniku so statusom EPIC, napadla nevyhnutne aj existenciu prevodu státnych prostriedkov. 37 Komisia namieta, ze z výkladu bodu 57 napadnutého rozsudku v spojení so zápisnicou z pojednávania pred Vseobecným súdom vyplýva, ze zaloba o neplatnost neobsahovala nijaký samostatný zalobný dôvod o neexistencii prevodu "státnych prostriedkov". V kazdom prípade tvrdí, ze Vseobecný súd nálezite preskúmal, ze predmetná záruka by mobilizovala alebo viazala státne prostriedky. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Na úvod treba uviest, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov predstavujú dva základné údaje, ktoré musí kazdá zaloba obsahovat. Okrem toho v súlade s clánkom 48 ods. 2 daného rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 39 Treba tiez pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry údaje o predmete konania a zhrnutie dôvodov uvedených v kazdej zalobe musia byt dostatocne jasné a presné, aby to umoznilo zalovanému pripravit si svoju obranu a súdom Únie vykonat preskúmanie. Návrhy takej zaloby musia byt tiez formulované jednoznacne, aby súd nerozhodol nad rámec návrhov alebo neopomenul rozhodnút o niektorom zalobnom dôvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. novembra 2008, Komisia/Írsko, C-66/06, body 30 a 31; z 12. februára 2009, Komisia/Polsko, C-475/07, bod 43, ako aj uznesenie zo 7. mája 2013, TME/Komisia, C-418/12 P, bod 33). 40 Hoci v prejednávanej veci návrh na zacatie konania neobsahoval zalobný dôvod, ktorý by formálne spochybnoval podmienku týkajúcu sa existencie prevodu státnych zdrojov, nic to nemení na skutocnosti, ze základné okolnosti, na ktorých sa zakladalo tvrdenie vychádzajúce z tejto podmienky zo strany Komisie, ako aj zhrnutie tohto tvrdenia, vyplývajú koherentným a zrozumitelným spôsobom zo samotného znenia danej zaloby. 41 Z prestudovania bodov 110 az 123 a 181 zaloby uvedených v rámci zalobného dôvodu, ktorý sa zakladá na pochybeniach, pokial ide o existenciu neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku La Poste, totiz jasne vyplýva, ze Francúzska republika uz v tomto stádiu sporu spochybnila existenciu prevodu státnych prostriedkov. 42 Francúzska republika v bodoch 119 a 123 návrhu na zacatie konania teda na jednej strane tvrdila, ze uplatnovanie zákona c. 80-539 "neznamená, ze stát vynalozí vlastné prostriedky na podporu" platobne neschopnej verejnej institúcie, pretoze tento zákon "nestanovuje nijakú povinnost státu garantovat dlhy" tejto institúcie. Na druhej strane v bode 181 tejto zaloby v rozpore s tvrdením Komisie výslovne spochybnila bod 254 napadnutého rozhodnutia, ked uviedla, ze "záruka, ze pohladávka nezanikne, nemôze predstavovat záruku, ze táto pohladávka bude zaplatená a bude spôsobovat prevod státnych prostriedkov". 43 Spôsob, akým bola struktúrovaná daná zaloba, predstavuje priamy dôsledok struktúry sporného rozhodnutia, ktoré zase zobrazuje specifickost skúmaného státneho opatrenia. Navyse je nesporné, ze toto rozhodnutie obsahovalo vo svojej casti 4.1.1 názov "Existencia neobmedzenej státnej záruky: existencia státnych prostriedkov" a ze viaceré z jeho odôvodnení, najmä odôvodnenia 161, 165, 174 az 179, 188 a 254 sa zaoberali otázkou, ci skutocne existovala implicitná záruka státu v prospech podniku La Poste, a to tak, ze skúmala, ci vo francúzskom práve existuje povinnost státu - ci uz priama, alebo nepriama - vynalozit vlastné prostriedky na krytie strát platobne neschopného podniku so statusom EPIC. 44 Takze v rozpore s tým, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 53 az 56 napadnutého rozsudku, nesúviseli zalobné dôvody predlozené v návrhu na zacatie konania na podporu zaloby o neplatnost len s urcením existencie výhody a argumentácia týkajúca sa prevodu státnych prostriedkov nepredstavovala nový zalobný dôvod uplatnený po prvýkrát v stádiu repliky. 45 Treba vsak konstatovat, ako uviedla aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach, ze nesprávne kvalifikovanie dôvodu ako nového dôvodu nemôze podla nej spôsobit zrusenie napadnutého rozsudku. 46 Treba totiz uviest, ze Vseobecný súd v rámci odpovede na druhý zalobný dôvod danej zaloby, najmä na body 85 az 87 a 92 az 98 napadnutého rozsudku, v kazdom prípade vykonal úplné a hlbkové preskúmanie dôvodnosti tvrdenia predlozeného Francúzskou republikou, vychádzajúceho z nesplnenia podmienky prevodu státnych prostriedkov. 47 Vzhladom na tieto úvahy treba prvý odvolací dôvod vyhlásit za neúcinný. O hlavných tvrdeniach predlozených v druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 48 Francúzska republika v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze Vseobecný súd sa svojím rozhodnutím, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala existenciu státnej záruky, dopustil porusenia pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a úroven dokazovania. 49 Po prvé uvádza, ze Vseobecný súd v bode 121 napadnutého rozsudku nesprávne potvrdil celkové úvahy sledované Komisiou v spornom rozhodnutí. Táto institúcia sa totiz opierala o viacero negatívnych domnienok a preniesla dôkazné bremeno, ked dospela k záveru, ze francúzskym orgánom prinálezí preukazovat neexistenciu záruky v prospech podniku La Poste z dôvodu, ze tento podnik so statusom EPIC nepodliehal vseobecným právnym predpisom o vyrovnaní a likvidácii podnikov v tazkostiach. 50 Po druhé odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mohla pouzit domnienky a preniest dôkazné bremeno v bodoch 126 a 131 sporného rozhodnutia. Z týchto bodov odôvodnení vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze podniku La Poste bola poskytnutá záruka, skôr nez urcila, ci nedoslo k neplatnosti tejto záruky tým, ze 1. januára 2005 nadobudol úcinnost organický zákon z 1. augusta 2001 o financných zákonoch. 51 Po tretie Francúzska republika uvádza, ze Vseobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil zásady upravujúce dôkazné bremeno a úroven dokazovania, stanovené rozsudkom zo 17. septembra 2009, Komisia/MTU Friedrichshafen ([6]C-520/07 P, Zb. s. I-8555). Tieto zásady sa totiz týkajú len rozhodnutí prijatých Komisiou v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 na základe dostupných informácií v prípadoch, ked clenský stát nevyhovie príkazu na poskytnutie informácií. 52 Po stvrté odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze implicitná povaha státnej záruky poskytnutej podniku La Poste, ktorý má postavenie podniku so statusom EPIC, sa môze prejavit nizsími poziadavkami, pokial ide o dokazovanie, a nevyzaduje si pozitívny dôkaz, ktorý by sa zakladal na objektívnych a zhodných dôkazoch umoznujúcich preukázat dostatocne urcitým spôsobom, ze stát je z právneho hladiska povinný uspokojit veritela v prípade platobnej neschopnosti podniku so statusom EPIC. 53 Komisia argumentuje, ze tvrdenia týkajúce sa údajného pouzitia negatívnych domnienok alebo predpokladov sú neprípustné, pretoze nenapádajú nijaké nesprávne právne posúdenie, ktorého by sa dopustil Vseobecný súd, ale predstavujú len zopakovanie tvrdení uvedených v prvostupnovom konaní. V kazdom prípade uvádza, ze tieto tvrdenia sú nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 54 Odvolatelka svojimi tvrdeniami uplatnenými v rámci druhého odvolacieho dôvodu Vseobecnému súdu vytýka, ze jednak dospel k záveru, ze Komisia mohla preniest dôkazné bremeno o existencii záruky, pretoze La Poste nepodliehal vseobecným právnym predpisom vo veciach súdneho vyrovnania a likvidácie podnikov v tazkostiach, a jednak porusil pravidlá týkajúce sa úrovne dokazovania, aká sa vyzaduje pri preukázaní existencie takej záruky. 55 Treba konstatovat, ze tieto tvrdenia sa zakladajú na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. 56 Po prvé treba totiz uviest, ze Vseobecný súd v bode 121 tohto rozsudku výslovne uznal, ze Komisia "pozitívne preskúmala existenciu neobmedzenej státnej záruky v prospech La Poste", pretoze zobrala do úvahy viaceré zhodujúce sa fakty - konkrétne zopakované v tom istom bode daného rozsudku -, "ktoré predstavujú dostatocný základ na potvrdenie skutocnosti, ze La Poste získal z dôvodu svojho postavenia podniku so statusom EPIC implicitnú a neobmedzenú záruku státu", pricom vylúcenie konkurzného konania alebo konania o platobnej neschopnosti s ohladom na La Poste bolo len zaciatkom celkového a hlbkového preskúmania dotknutého vnútrostátneho právneho systému. 57 Z tohto bodu teda vyplýva, ze Vseobecný súd v zásade nepotvrdil nijaké pouzitie negatívnych domnienok ani prenesenie dôkazného bremena zo strany Komisie. 58 Po druhé argumentácia týkajúca sa pochybení, ktorých sa údajne dopustil Vseobecný súd v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku tým, ze potvrdil odôvodnenie Komisie vykonané pomocou domnienky a prenesením dôkazného bremena v bodoch 126 a 131 sporného rozhodnutia, sa tiez javí ako nedôvodná. 59 V týchto odôvodneniach Komisia len zamietla niektoré tvrdenia predlozené Francúzskou republikou, pokial ide o to, ci dotknutá implicitná záruka - ak existuje - sa stala neúcinnou v dôsledku nadobudnutia úcinnosti organického zákona z 1. augusta 2001 o financných zákonoch. Predbezný predpoklad existencie tejto záruky, ktorý sa nachádza v spornom rozhodnutí, je len zopakovaním odôvodnenia odvolatelky Komisiou. Z toho vyplýva, ze ked Vseobecný súd v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku potvrdil dôvodnost posúdení uvedených Komisiou v predmetných odôvodneniach, zjavne neschválil pouzitie negatívnych domnienok ci prenesenie dôkazného bremena, pokial ide o preukázanie existencie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku La Poste. 60 Po tretie treba taktiez zamietnut tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd podal v bode 119 napadnutého rozsudku nesprávny výklad uz citovaného rozsudku Komisia/MTU Friedrichshafen, pretoze tento rozsudok sa týkal prijatia konecného rozhodnutia v oblasti státnej pomoci Komisiou na základe neúplných alebo ciastocných údajov, co nebol tento prípad. 61 Na jednej strane Vseobecný súd totiz citoval tento rozsudok len preto, aby odpovedal na argumentáciu zalobkyne, ktorá sa nan odvolávala s cielom potvrdit, ze Komisia bola aj tak povinná predlozit pozitívny dôkaz o existencii pomoci. 62 Na druhej strane, hoci Vseobecný súd pripomenul túto judikatúru, ktorá nebola v danom prípade relevantná, v kazdom prípade v bode 119 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, ze Komisia "nemôze predpokladat, ze podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca státnu pomoc, tým spôsobom, ze vychádza len z negatívnej domnienky zalozenej na neexistencii informácií umoznujúcich dospiet k opacnému záveru, pokial neexistujú iné dôkazy, ktoré by mohli pozitívnym spôsobom preukázat existenciu takej výhody". 63 Takéto posúdenie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa zásad v oblasti vykonávania dôkazov v právnom odvetví státnej pomoci, podla ktorého je Komisia povinná uskutocnit konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa prípadne potvrdzuje nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [7]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 90). 64 Po stvrté a nakoniec treba konstatovat, ze Vseobecný súd neporusil ani pravidlá týkajúce sa úrovne dokazovania, aká sa vyzaduje na preukázanie existencie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech takej verejnej institúcie, akou je podnik so statusom EPIC, a teda na preukázanie toho, ze podmienka týkajúca sa existencie státnych prostriedkov bola v prejednávanom prípade splnená. 65 Ako totiz zdôraznil generálny advokát v bodoch 35 a 36 svojich návrhov, s cielom preukázat existenciu takej záruky, ktorá výslovne nevyplýva z nijakého právneho predpisu ci zmluvného vztahu, môze Komisia uplatnit metódu súboru spolahlivých, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, aby overila, ci vo vnútrostátnom práve existuje skutocná povinnost státu vynalozit vlastné prostriedky na krytie strát platobne neschopného podniku so statusom EPIC, a teda ako vyplýva z ustálenej judikatúry, dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich státny rozpocet (pozri rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., C-399/10 P a C-401/10 P, bod 106, ako aj citovanú judikatúru). 66 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze jednak "povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predlozit, je do znacnej miery závislá od povahy plánovaného státneho opatrenia" a jednak existencia implicitnej státnej záruky "sa môze vyvodit zo súboru potvrdzujúcich dôveryhodných a koherentných skutocností vychádzajúcich najmä z výkladu relevantných ustanovení vnútrostátneho práva". 67 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut vsetky hlavné tvrdenia predlozené v druhom odvolacom dôvode. O tvrdeniach predlozených subsidiárne v druhom odvolacom dôvode a o tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 68 Francúzska republika svojimi tvrdeniami predlozenými subsidiárne v rámci druhého odvolacieho dôvodu a v tretom odvolacom dôvode tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy - a to najmä tie, ktoré sa zakladali na francúzskom práve - predlozené Komisiou a uvedené v bode 121 napadnutého rozsudku, ked dospel k záveru, ze tieto dôkazy preukazovali existenciu neobmedzenej záruky státu v prospech podniku La Poste. 69 Tretí odvolací dôvod sa rozdeluje na styri casti. 70 Prvou castou tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 69 az 77 napadnutého rozsudku skreslil judikatúru Conseil constitutionnel (rozhodnutie c. 2001-448 DC z 25. júla 2001) a Conseil d'État (rozsudok z 1. apríla 1938, Société de l'Hôtel d'Albe, Recueil des décisions du Conseil d'État, s. 341, a stanovisko z 8. septembra 2005, c. 371558), ako aj komentár Conseil d'État z roku 1995 a komentár ministra hospodárstva, financií a priemyslu z 22. júla 2003, ked rozhodol, ze Komisia dospela k správnemu záveru, ze francúzske právo nevylucovalo moznost, aby stát poskytol implicitnú záruku podnikom so statusom EPIC. 71 Druhou castou uvedeného odvolacieho dôvodu Francúzska republika Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 84 az 87 napadnutého rozsudku skreslil francúzske právo, ked vyhovel návrhom Komisie týkajúcim sa dôsledkov uplatnovania zákona c. 80-539. 72 Tretia cast toho istého zalobného dôvodu sa zakladá na skreslení francúzskeho práva, ktorého sa dopustil Vseobecný súd v bodoch 92 az 99 napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze Komisia mohla správne povazovat podmienky vzniku zodpovednosti státu za mechanizmus záruk, a to na základe rozsudku Conseil d'État z 18. novembra 2005, Société fermičre de Campoloro a i. (Recueil des décisions du Conseil d'État, s. 515), komentára Conseil d'État z roku 1995, ako aj rozsudku Európskeho súdu pre ludské práva Société de gestion du port de Campoloro a Société fermičre de Campoloro v. Francúzsko, z 26. septembra 2006 (staznost c. 57516/00, dalej len "rozsudok Campoloro"). 73 Okrem toho, co sa týka pouzitelnosti zásad stanovených uvedeným rozsudkom na prejednávaný prípad, Vseobecný súd údajne tiez porusil svoju povinnost odôvodnenia, najmä v bode 99 napadnutého rozsudku. 74 Nakoniec stvrtou castou tretieho odvolacieho dôvodu Francúzska republika Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 102 uvedeného rozsudku dospel k rozhodnutiu, ze prevod práv a povinností spojených s úlohou sluzby vo verejnom záujme v zásade zahrna aj prevod práv a povinností institúcie poverenej uvedenou úlohou. 75 Odvolatelka subsidiárne tvrdí, ze doslo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutkového stavu Vseobecným súdom, ked ten dospel k záveru, ze francúzske právo poskytuje podniku La Poste implicitnú a neobmedzenú záruku. 76 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia uvedené v druhej casti druhého odvolacieho dôvodu a v tretom odvolacom dôvode sú neprípustné, kedze neoznacujú ziadne skreslenie dôkazov ci nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu, pretoze francúzska vláda napáda len posúdenia francúzskeho práva, ako ho posúdil Vseobecný súd. Posúdenie Súdnym dvorom 77 Tvrdenia uvedené subsidiárne v rámci druhého odvolacieho dôvodu a tvrdenia uvedené v tretom odvolacom dôvode, ktoré sú v podstate podobné, sú zalozené na skreslení alebo nesprávnej právnej kvalifikácii francúzskeho práva zo strany Vseobecného súdu a dalej na nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o spôsob, akým Vseobecný súd vylozil rozsudok Campoloro. 78 Po prvé, co sa týka tvrdenia týkajúceho sa pochybení pri preskúmaní francúzskeho práva, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, pokial Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 256 ZFEÚ ako jediný právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil. Posúdenie skutkových okolností, s výhradou prípadu skreslovania dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [8]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 51 a 52, ako aj z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [9]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, body 179 a 180). 79 Pokial teda ide o preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa vnútrostátneho práva v rámci odvolania, Súdny dvor je príslusný len overit, ci nedoslo ku skresleniu tohto práva (rozsudky z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, [10]C-82/01 P, Zb. s. I-9297, bod 63, a z 21. decembra 2011, A2A/Komisia, C-318/09 P, bod 125). 80 V tejto súvislosti vsak treba uviest, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [11]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 98; z 10. februára 2011, Activision Blizzard Germany/Komisia, [12]C-260/09 P, Zb. s. I-419, bod 53, ako aj A2A/Komisia, uz citovaný, bod 105). 81 V tomto prípade vsak Francúzska republika netvrdila, ze by doslo k takému skresleniu, pretoze nepreukázala, ze by konstatovanie Vseobecného súdu bolo v zjavnom rozpore s dotknutými ustanoveniami francúzskeho práva, alebo ze by Vseobecný súd prisúdil niektorému z nich dosah, ktorý v porovnaní s ostatnými písomnostami v spise zjavne nemá. 82 Naopak, Francúzska republika svojimi tvrdeniami uvedenými v bodoch 68 az 74 tohto rozsudku v skutocnosti napadla len posúdenie týkajúce sa dôkazov, ktoré predstavujú predmetné ustanovenia francúzskeho práva alebo s nimi súvisiaca vnútrostátna judikatúra, ktoré uz boli podrobne preskúmané v bodoch 62 az 99 napadnutého rozsudku a pripomenuté v jeho bode 121. 83 Rovnako, pokial ide o nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu, ktorá je subsidiárne vytýkaná v tretom odvolacom dôvode, stací uviest, ze Francúzska republika týmto tvrdením v skutocnosti nenapadla dôsledky vyvodené z nesprávnej kvalifikácia právnej povahy sporných ustanovení francúzskeho práva, pretoze sa obmedzila iba na spochybnenie posúdenia tých istých ustanovení Vseobecným súdom. 84 Za týchto okolností vsetky tieto tvrdenia uvedené subsidiárne v rámci druhého odvolacieho dôvodu a v tretom odvolacom dôvode musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 85 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na nedostatku odôvodnenia bodu 99 napadnutého rozsudku v porovnaní s tvrdením týkajúcim sa dosahu rozsudku Campoloro a cielom dospiet k záveru o existencii záruky státu v prospech podniku La Poste, treba pripomenút, ze v rámci odvolacieho konania sa preskúmanie Súdnym dvorom zameriava najmä na overenie toho, ci Vseobecný súd odpovedal z právneho hladiska dostatocne na vsetky tvrdenia, ktoré uviedol zalobca (rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [13]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 41 a citovaná judikatúra). 86 Podla ustálenej judikatúry vsak povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok A2A/Komisia, uz citovaný, bod 97 a citovaná judikatúra). 87 V tomto prípade treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku len pripomenul, na zosumarizovanie, tvrdenie zalobkyne týkajúce sa dôkaznej hodnoty rozsudku Campoloro, na ktoré uz bola predtým daná jasná, výslovná a vycerpávajúca odpoved v bodoch 93, 94 a 97 uvedeného rozsudku pri preskúmaní castí sporného rozhodnutia, ktoré povazovali moznost vzniku zodpovednosti státu v prípade platobnej neschopnosti podniku so statusom EPIC za mechanizmus automatickej a neobmedzenej záruky za jeho záväzky. 88 Z tohto dôvodu, kedze odôvodnenie týkajúce sa tohto tvrdenia mohlo umoznit Francúzskej republike oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré ho Vseobecný súd zamietol, ako aj Súdnemu dvoru poskytnút dostatok informácií potrebných na výkon svojho preskúmania, tvrdenie týkajúce sa porusenia povinnosti odôvodnenia zo strany Vseobecného súdu treba vyhlásit za nedôvodné. 89 Z toho vyplýva, ze tvrdenia uvedené subsidiárne v rámci druhého odvolacieho dôvodu a tvrdenia uvedené v tretom odvolacom dôvode treba vsetky zamietnut ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 90 Francúzska republika svojím stvrtým odvolacím dôvodom tvrdí, ze ked Vseobecný súd v bodoch 106 a 108, ako aj 123 a 124 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala existenciu výhody vyplývajúcej zo záruky poskytnutej podniku La Poste, dopustil sa porusenia pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a úroven dokazovania v danej oblasti, a teda sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na rozdiel od toho, co vyplýva z uvedených bodov, Komisia totiz nebola povinná preukázat potenciálne, ale skutocné úcinky existujúcej pomoci, a v kazdom prípade nemohla predpokladat ziadny druh úcinku. 91 Subsidiárne Francúzska republika tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, ked na jednej strane v bode 110 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia bola oprávnená odvolat sa na metódy ratingových agentúr s cielom potvrdit, a nie preukázat existenciu výhody. Rovnako to na druhej strane platí, ked v bodoch 111, 116 a 123 uvedeného rozsudku rozhodol, ze Komisia tak poskytla dostatok dôkazov umoznujúcich preukázat, ze záruka poskytnutá podniku La Poste predstavovala výhodu, pricom odmietol navyse tvrdenia francúzskej vlády, podla ktorých ratingové agentúry nie sú "citlivé" na právne postavenie podniku La Poste. 92 Komisia povazuje tento odvolací dôvod za nedôvodný v rozsahu, v akom napáda preskúmanie Vseobecného súdu týkajúce sa povahy úcinkov, ktorú je Komisia povinná preukázat pri existujúcich pomociach, a neprípustný v casti týkajúcej sa skreslenia dôkazných prostriedkov, pretoze táto cast predstavuje v skutocnosti len návrh na nové posúdenie dôkazov. Posúdenie Súdnym dvorom 93 Francúzska republika svojím stvrtým odvolacím dôvodom Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala existenciu výhody vyplývajúcej z údajnej státnej záruky poskytnutej podniku La Poste, a subsidiárne, ze sa dopustil skreslenia dôkazov. 94 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pojem pomoc nezahrna len pozitívne plnenia, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku, a hoci nie sú dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., uz citovaný, bod 101, ako aj citovaná judikatúra). Za pomoc sa povazujú aj vsetky zásahy státu, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [14]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 84, ako aj z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [15]C-279/08 P, Zb. s. I-7671, bod 87). 95 Kedze zásahy státu majú rôzne formy a treba ich preskúmat v závislosti od ich úcinkov, nemozno vylúcit, ze státna záruka sama osebe predstavuje výhody, ktoré môzu zahrnovat dodatocnú zátaz pre stát (pozri rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade, [16]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 43, ako aj Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., uz citovaný, bod 107). 96 Ako Súdny dvor uz totiz rozhodol, ak je úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, tento dlzník zvycajne získava výhodu, pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [17]C-275/10, Zb. s. I-13043, bod 39). 97 V tomto ohlade z oznámenia Komisie o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] na státnu pomoc vo forme záruk navyse výslovne vyplýva, a to z jeho bodov 1.2, 2.1 a 2.2, ze neobmedzená státna záruka pre podnik, ktorého právna forma vylucuje konkurzné konanie alebo iné postupy v prípade platobnej neschopnosti, poskytuje tomuto podniku okamzitú výhodu a predstavuje státnu pomoc, pretoze je poskytnutá bez toho, aby jej príjemca kompenzoval primeraným poplatkom riziko, ktoré na seba prevzal stát, a umoznuje tiez "získat pre pôzicku lepsie financné podmienky, aké sú normálne k dispozícii na financných trhoch". 98 Z týchto úvah preto vyplýva, ako zdôraznil generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, ze existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej poskytnutie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku, ktorý nepodlieha bezným konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie, spôsobí zlepsenie jeho financného postavenia znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet. 99 V dôsledku toho v rámci konania týkajúceho sa existujúcich schém pomoci stací, aby na preukázanie výhody vyplývajúcej z takejto záruky v prospech prijímajúceho podniku Komisia preukázala len samotnú existenciu tejto záruky bez toho, aby musela dokazovat jej skutocné úcinky, ktoré spôsobila od okamihu svojho poskytnutia. 100 Vzhladom na tieto zásady treba konstatovat, ze vsetky tvrdenia uvedené Francúzskou republikou vo stvrtom odvolacom dôvode sú nedôvodné. 101 V prvom rade treba odmietnut tvrdenia, ze by doslo k poruseniu pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a úroven dokazovania, pokial ide o preukázanie existencie výhody vyplývajúcej z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky. 102 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd svojím rozhodnutím, ze Komisia neurcila chybne existenciu takejto výhody, správne v bodoch 106 a 108 napadnutého rozsudku rozhodol, ze takáto záruka "vo vseobecnosti môze so sebou priniest výhodu", pretoze je poskytnutá bez protihodnoty a umoznuje svojmu príjemcovi získat výhodnejsie úverové podmienky, ako by dosiahol len na základe vlastných výsledkov, a tým umoznuje znízit zátaz na jeho rozpocet. 103 Vzhladom na tieto konstatovania je síce pravda, ze ako uvádza odvolatelka, Vseobecný súd poskytol kontradiktórne a nedostatocné odôvodnenie, ked jednak na základe judikatúry Súdneho dvora, ktorá nebola relevantná, v bode 123 napadnutého rozsudku rozhodol, ze skutocné úcinky existujúcej pomoci sa nemusia preukazovat, a jednak ked v bode 124 uvedeného rozsudku uviedol, ze "okrem toho skutocný úcinok výhody, ktorú poskytuje státna záruka, sa dá predpokladat". 104 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 69 svojich návrhov, takéto pochybenie nemôze spôsobit neplatnost napadnutého rozsudku. V uvedených bodoch 123 a 124 totiz Vseobecný súd napriek tomu dospel k správnemu záveru, ze Komisia respektovala dôkazné bremeno a úroven dokazovania, ktorá jej prinálezí pri preukazovaní, ci implicitná a neobmedzená státna záruka nepredstavuje výhodu, pricom zdôraznil, ze takáto záruka ponúka dlzníkovi moznost "profitovat z nizsích úrokových sadzieb alebo poskytnút nizsie rucenie". 105 V druhom rade treba zamietnut aj tvrdenia uvedené subsidiárne, ktoré sa zakladali na skreslení dôkazov a ktoré boli uvedené v bode 91 napadnutého rozsudku. 106 V tejto súvislosti treba hned na úvod konstatovat, ze kedze Francúzska republika v skutocnosti netvrdila, ze by doslo k akémukolvek skresleniu dôkazov, sú tieto tvrdenia prípustné len v rozsahu, v akom sú uplatnované na podporu nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Vseobecný súd údajne dopustil tým, ze potvrdil analýzu, ktorú vykonala Komisia a ktorá len potvrdzovala metodiky ratingových agentúr. 107 Napriek tomu treba uviest, ako zdôraznil generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, ze vzhladom na konstatovanie vyplývajúce z bodov 98 a 99 tohto rozsudku, podla ktorého existenciu výhody, ktorú implicitná a neobmedzená státna záruka priznáva svojmu príjemcovi, mozno predpokladat, ze Komisia môze pouzit údaje poskytnuté ratingovými agentúrami len s cielom potvrdit takúto existenciu. 108 Za týchto podmienok Vseobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku správne uznal relevantnost odkazu v spornom rozhodnutí na ratingové metódy týchto agentúr. 109 V dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia predlozené v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu. 110 Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, ze odvolanie treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 111 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na konanie o odvolaní uplatní v zmysle jeho clánku 184 ods. 1, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Francúzska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [18]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6dTnSU/L92157-5606TMP.html#t-ECR_62012CJ0559_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:135:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0520&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0082&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0260&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0279&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0275&locale=SK 18. file:///tmp/lynxXXXX6dTnSU/L92157-5606TMP.html#c-ECR_62012CJ0559_SK_01-E0001