ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 17. júla 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánok 82 ES a clánok 86 ods. 1 ES -- Zachovanie prednostných práv udelených Helénskou republikou v prospech verejnoprávneho podniku na prieskum a tazbu v loziskách hnedého uhlia -- Výkon týchto práv -- Konkurencná výhoda na trhu s dodávkami hnedého uhlia a na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou -- Zachovanie, rozsírenie alebo posilnenie dominantného postavenia" Vo veci C-553/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 30. novembra 2012, Európska komisia, v zastúpení: T. Christoforou a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Oikonomou, dikigoros, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, ktorú v konaní podporujú: Mytilinaios AE, Protergia AE, Alouminion AE, so sídlom v Amaroussione (Grécko), v zastúpení: N. Korogiannakis, I. Zarzoura, D. Diakopoulos a E. Chrisafis, dikigoroi, dalsí úcastníci konania: Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, dikigoros, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Helénska republika, v zastúpení: M.-T. Marinos, P. Mylonopoulos a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia, Energeiaki Thessalonikis AE, so sídlom v Echedorse (Grécko), Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA), so sídlom v Kifisii (Grécko), vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic (spravodajca), sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh, C. Toader a E. Jarasiunas, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. októbra 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. decembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Európska komisia domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie DEI/Komisia (T-169/08, [2]EU:T:2012:448, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zrusil rozhodnutie Komisie K(2008) 824 v konecnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na tazbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spolocnosti Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 DEI bola zalozená v roku 1950 vo forme verejnoprávneho podniku vo vlastníctve gréckeho státu. Mala výlucné právo na výrobu, prepravu a dodávku elektrickej energie v Grécku. V roku 1996 umoznil grécky zákon c. 2414/1996 o modernizácii verejnoprávnych podnikov (FEK A' 135) transformáciu zalobkyne na akciovú spolocnost, ktorej jediným akcionárom bol vsak stále stát. 3 Dna 1. januára 2001 sa transformovala na akciovú spolocnost osobitne v súlade s gréckym zákonom c. 2773/1999 o liberalizácii trhu s elektrickou energiou (FEK A' 286), ktorým bola prebratá najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([3]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). Podla § 43 ods. 3 tohto zákona úcast státu na základnom imaní spolocnosti DEI nemôze byt v nijakom prípade nizsia nez 51 % jej akcií s hlasovacím právom, a to aj po zvýsení základného imania. Helénska republika vlastnila v case prijatia sporného rozhodnutia 51,12 % akcií tohto podniku. Od 12. decembra 2001 sú akcie spolocnosti DEI kótované na Aténskej burze cenných papierov (Grécko), ako aj na Londýnskej burze cenných papierov (Spojené královstvo). 4 Vsetky grécke elektrárne na hnedé uhlie patria spolocnosti DEI. Podla Gréckeho institútu geologického a loziskového prieskumu sa vsetky známe loziskové zásoby hnedého uhlia v Grécku k 1. januáru 2005 odhadovali na 4415 miliónov ton. Podla Komisie existuje v Grécku este 4590 miliónov ton zásob hnedého uhlia. 5 Helénska republika udelila spolocnosti DEI práva na prieskum a tazbu hnedého uhlia, pokial ide o loziská, ktorých zásoby dosahujú priblizne 2200 miliónov ton. 85 miliónov ton zásob patrí súkromným osobám a priblizne 220 miliónov ton zásob predstavujú verejné loziská, v ktorých vykonávajú prieskum a tazbu iné súkromné osoby, pricom z týchto lozísk sú ciastocne zásobované elektrárne spolocnosti DEI. Nijaké právo na tazbu nebolo zatial udelené, pokial ide priblizne o 2 000 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku. 6 Po tom, co smernica 96/92 nadobudla úcinnost, mohla na grécky trh s elektrickou energiou vstúpit konkurencia. V máji 2005 bol vytvorený povinný denný trh pre vsetkých predajcov a odberatelov elektrickej energie v rámci gréckej prepojenej sústavy, ktorá zahrna pevninské Grécko a niektoré grécke ostrovy. Na tomto trhu výrobcovia a dovozcovia elektrickej energie dodávajú a predávajú svoju produkciu a dovoz na dennom základe. 7 V roku 2003 bola Komisii dorucená staznost jednotlivca, ktorý poziadal o utajenie svojej totoznosti. Podla stazovatela rozhodnutie gréckeho státu udelit spolocnosti DEI na základe gréckeho legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 z 12. a 13. novembra 1959 (FEK A' 250) a gréckeho zákona c. 134/1975 z 23. a 29. augusta 1975 (FEK A' 180) výlucnú licenciu na prieskum a tazbu hnedého uhlia v Grécku odporuje clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. Po výmene korespondencie s Helénskou republikou v rokoch 2003 az 2008 Komisia prijala sporné rozhodnutie. 8 V tomto rozhodnutí Komisia najmä konstatovala, ze priznanie a zachovanie týchto práv odporuje clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, kedze vytvára situáciu nerovnosti prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokial ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umoznuje spolocnosti DEI, aby si udrzala a posilnila svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou v Grécku, pricom vylucuje alebo bráni akémukolvek novému vstupu na trh. 9 V spornom rozhodnutí Komisia poukazuje na to, ze Helénska republika uz od prijatia smernice 96/92, ktorej prebratie bolo stanovené najneskôr na 19. februára 2001, vedela, ze trh s elektrickou energiou musí byt liberalizovaný. Komisia dalej uvádza, ze Helénska republika prijala státne opatrenia, ktoré sa týkali dvoch rôznych trhov, pricom prvý z nich je trh s dodávkami hnedého uhlia a druhý je velkoobchodný trh s elektrickou energiou, ktorý zahrna výrobu a dodávky elektrickej energie do elektrární, ako aj dovoz elektrickej energie prostredníctvom prepojovacích zariadení. 10 Podla Komisie mala DEI na týchto dvoch trhoch dominantné postavenie, pricom jej podiel na prvom uvedenom trhu bol vyssí nez 97 % a jej podiel na druhom uvedenom trhu bol vyssí nez 85 %. Okrem toho neexistovala nijaká perspektíva pre nový vstup na trh, prostredníctvom ktorého by sa významne znízil podiel spolocnosti DEI na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pricom dovoz, ktorý predstavuje 7 % celkovej spotreby, nepredstavoval skutocnú konkurencnú hrozbu na tomto trhu. 11 Pokial ide o predmetné státne opatrenia, Komisia poznamenáva, ze spolocnosti DEI boli na základe gréckeho legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 a gréckeho zákona c. 134/1975 udelené práva na tazbu pre 91 % verejných lozísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli udelené práva. Spresnuje, ze pocas obdobia uplatnovania týchto opatrení - a to aj napriek moznostiam, ktoré ponúka vnútrostátna právna úprava - nebolo udelené nijaké iné právo k významnému lozisku. Navyse uvádza, ze DEI získala bez verejného obstarávania práva na prieskum v niektorých vyuzitelných loziskách, v súvislosti s ktorými neboli zatial udelené nijaké práva na tazbu. Komisia dodáva, ze elektrárne na hnedé uhlie, ktoré sú v Grécku najmenej nákladné, sa najviac pouzívajú, pretoze sa v nich vyrába 60 % elektrickej energie, ktorá umoznuje zásobovat prepojenú sústavu. 12 Helénska republika tak tým, ze v prospech spolocnosti DEI udelila a zachovala takmer monopolné práva na tazbu hnedého uhlia, ktoré jej zarucujú prednostný prístup k najatraktívnejsiemu palivu v Grécku na úcely výroby elektrickej energie, vytvorila nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou a narusila hospodársku sútaz, cím posilnila dominantné postavenie spolocnosti DEI, pricom vylúcila alebo bránila akémukolvek novému vstupu na trh, a to napriek liberalizácii velkoobchodného trhu s elektrickou energiou. 13 Komisia sporným rozhodnutím navyse poziadala Helénsku republiku, aby ju v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informovala o opatreniach, ktoré zamýsla prijat na úcely nápravy protisútazných úcinkov predmetných státnych opatrení, pricom uviedla, ze tieto opatrenia sa musia prijat a vykonat v lehote ôsmich mesiacov od prijatia jej rozhodnutia. Zaloba podaná na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. mája 2008 DEI podala zalobu o zrusenie sporného rozhodnutia. V priebehu konania don vstúpila Helénska republika ako vedlajsí úcastník na podporu spolocnosti DEI, zatial co Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA) a Energeiaki Thessalonikis AE, akciové spolocnosti pôsobiace v oblasti výroby elektrickej energie v Grécku, vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 15 Na podporu svojej zaloby DEI uviedla styri zalobné dôvody zalozené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES, po tretie jednak na porusení zásady právnej istoty, zásady legitímnej dôvery a zásady ochrany súkromného vlastníctva a jednak na existencii zneuzitia právomoci a po stvrté na porusení zásady proporcionality. 16 Prvý zalobný dôvod sa skladal z piatich castí, z ktorých druhá a stvrtá cast spochybnovala záver Komisie, podla ktorého výkon práv na tazbu hnedého uhlia udelených spolocnosti DEI viedol k rozsíreniu jej dominantného postavenia z trhu s hnedým uhlím na velkoobchodný trh s elektrickou energiou v rozpore s ustanoveniami clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES. Podla Vseobecného súdu DEI v podstate vzniesla voci tomuto záveru Komisie dve výhrady. Vo svojej prvej výhrade DEI tvrdila, ze na úcely preukázania porusenia pri kombinovanom uplatnovaní týchto ustanovení je nevyhnutné, aby dotknutý podnik pozíval výlucné alebo osobitné právo v zmysle clánku 86 ods. 1 ES, k comu v prejednávanej veci nedoslo. 17 V druhej z týchto výhrad, ktorú Vseobecný súd preskúmal ako prvú, DEI vytýkala Komisii, ze nepreukázala existenciu skutocného alebo potenciálneho zneuzitia jej dominantného postavenia na dotknutých trhoch, hoci tento dôkaz bol podmienkou uplatnenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. 18 V bode 85 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze spor sa v prejednávanej veci zameriava predovsetkým na otázku, ci Komisia mala zistit skutocné alebo potenciálne zneuzitie dominantného postavenia spolocnosti DEI, alebo ci postacovalo, aby preukázala, ze predmetné státne opatrenia narusili hospodársku sútaz tým, ze vytvorili nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi v prospech spolocnosti DEI. 19 Pokial ide o trh s dodávkami hnedého uhlia, Vseobecný súd v bodoch 87 az 89 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze Helénska republika predmetnými státnymi opatreniami udelila spolocnosti DEI práva na tazbu hnedého uhlia v loziskách, ktorých zásoby predstavujú zhruba 2200 miliónov ton, ze tieto opatrenia, ktoré boli prijaté pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou, boli ponechané v platnosti a nadalej ovplyvnujú tento trh a ze navyse napriek záujmu, ktorý konkurenti spolocnosti DEI prejavili, nijaký hospodársky subjekt nemohol od Helénskej republiky získat práva na tazbu v loziskách hnedého uhlia, aj ked má Grécko priblizne 2000 miliónov ton hnedého uhlia, ktoré este nebolo vytazené. 20 Konstatoval vsak, ze nemoznost ostatných hospodárskych subjektov mat prístup k loziskám hnedého uhlia, ktoré sú este k dispozícii, nemozno pripísat spolocnosti DEI, kedze udelenie licencií na tazbu hnedého uhlia záviselo výlucne od vôle Helénskej republiky. Vseobecný súd dodal, ze na uvedenom trhu sa úloha spolocnosti DEI obmedzila na tazbu v loziskách, v súvislosti s ktorými táto spolocnost mala práva, pricom Komisia netvrdila, ze DEI zneuzila svoje dominantné postavenie na trhu s dodávkami tejto suroviny, pokial ide o prístup k hnedému uhliu. 21 Vseobecný súd následne v bodoch 90 az 93 napadnutého rozsudku analyzoval konstatovanie Komisie, ze nemoznost konkurentov spolocnosti DEI vstúpit na trh s dodávkami hnedého uhlia má vplyv na velkoobchodný trh s elektrickou energiou. Komisia v tejto súvislosti tvrdila, ze vzhladom na to, ze hnedé uhlie je najatraktívnejsím palivom v Grécku, jeho tazba umoznuje vyrábat elektrickú energiu s nízkymi variabilnými nákladmi a ponúknut ju na povinnom dennom trhu s výhodnejsím ziskom nez elektrickú energiu vyrobenú z iných palív. Podla Komisie si tak DEI mohla udrzat alebo posilnit svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pricom vylúcila alebo zabránila akémukolvek novému vstupu na tento trh. 22 Vseobecný súd po tom, co v bode 91 napadnutého rozsudku pripomenul, ze po liberalizácii velkoobchodného trhu s elektrickou energiou bol v Grécku vytvorený povinný denný trh, co je mechanizmus, ktorého pravidlá fungovania nie sú v spornom rozhodnutí spochybnené a musí ich dodrziavat tak DEI, ako aj jej konkurenti, a ze DEI sa navyse nachádzala na tomto trhu pred jeho liberalizáciou, poukázal na to, ze: "92 Komisia vsak nepreukázala, ze prednostný prístup k hnedému uhliu mohol vytvorit situáciu, v ktorej [DEI] mohla samotným výkonom svojich práv na tazbu zneuzit dominantné postavenie na velkoobchodného trhu s elektrickou energiou alebo pristúpit k takémuto zneuzitiu na tomto trhu. Rovnako Komisia [DEI] nevytýka, ze bez objektívneho odôvodnenia rozsírila svoje dominantné postavenie na trhu s dodávkami hnedého uhlia na velkoobchodný trh s elektrickou energiou. 93 Komisia, ktorá len konstatuje, ze [DEI], bývalý monopolný podnik, si nadalej udrziava dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou vdaka výhode, ktorú jej dáva prednostný prístup k hnedému uhliu, a ze táto situácia vytvára nerovnost prílezitostí na tomto trhu medzi [spolocnostou DEI] a ostatnými podnikmi, dostatocne právne neidentifikovala ani nepreukázala, k akému zneuzitiu v zmysle clánku 82 ES predmetné státne opatrenie [spolocnost DEI] viedlo alebo mohlo viest." 23 Vseobecný súd v bodoch 94 az 103 napadnutého rozsudku následne preskúmal ustálenú judikatúru spomenutú v spornom rozhodnutí, podla ktorej clenský stát porusuje zákazy stanovené v clánku 86 ods. 1 ES a v clánku 82 ES v prípade, ak samotný výkon osobitných alebo výlucných práv, ktoré mu boli priznané, vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, na základe ktorej tento podnik pristúpi k takémuto zneuzitiu. Po analýze rozsudkov Raso a i. (C-163/96, [4]EU:C:1998:54), Höfner a Elser (C-41/90, [5]EU:C:1991:161), Merci convenzionali Porto di Genova (C-179/90, [6]EU:C:1991:464), Job Centre (C-55/96, [7]EU:C:1997:603), a MOTOE (C-49/07, [8]EU:C:2008:376) Vseobecný súd dospel v bode 103 napadnutého rozsudku k tomuto záveru: "Z týchto rozsudkov... vyplýva, ze zneuzitie dominantného postavenia podniku, ktorý pozíva výlucné alebo osobitné právo, môze vyplývat z moznosti vykonávat toto právo zneuzívajúcim spôsobom alebo byt priamym následkom tohto práva. Z tejto judikatúry vsak nevyplýva, ze samotná skutocnost, ze predmetný podnik sa z dôvodu státneho opatrenia nachádza vo výhodnejsej situácii v porovnaní s jeho konkurentmi, predstavuje sama osebe zneuzitie dominantného postavenia." 24 Vseobecný súd napokon v bodoch 104 az 118 svojho rozsudku reagoval na posledné tvrdenie Komisie, ktorá sa domnievala, ze sporné rozhodnutie je v súlade s judikatúrou, podla ktorej systém nenarusenej hospodárskej sútaze mozno zabezpecit iba v prípade, ak je zarucená rovnost prílezitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Komisia v tejto súvislosti tvrdila, ze takéto opatrenie predstavuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej sútaze. 25 Vseobecný súd v bode 105 tohto rozsudku rozhodol, ze z rozsudkov, o ktoré sa Komisia opierala, teda z rozsudkov Francúzsko/Komisia (C-202/88, [9]EU:C:1991:120), GB-Inno-BM (C-18/88, [10]EU:C:1991:474), a Connect Austria (C-462/99, [11]EU:C:2003:297), nevyplýva, ze na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze doslo k poruseniu clánku 86 ods. 1 ES uplatnovaného v spojení s clánkom 82 ES, postacuje preukázat, ze státne opatrenie narusuje hospodársku sútaz tým, ze vytvára nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pricom nie je potrebné identifikovat zneuzitie dominantného postavenia podniku. 26 Vseobecný súd po analýze týchto rozsudkov dospel v bode 113 napadnutého rozsudku k záveru, ze hoci je pravda, ze Súdny dvor v týchto rozsudkoch pouzil formulácie uvedené Komisiou, táto institúcia ich nemôze pouzívat bez toho, aby vzala do úvahy ich kontext. V bodoch 114 az 117 Vseobecný súd navyse konstatoval, ze tvrdenie Komisie nepodporuje ani rozsudok Dusseldorp a i. (C-203/96, [12]EU:C:1998:316), na ktorý Komisia poukázala na pojednávaní. 27 Vseobecný súd z toho v bode 118 napadnutého rozsudku vyvodil, ze z tejto judikatúry nevyplýva, ze Komisia "nebola povinná identifikovat a preukázat zneuzitie dominantného postavenia, ku ktorému predmetné státne opatrenie viedlo alebo mohlo viest [spolocnost DEI]". 28 Kedze Vseobecný súd v bodoch 87 az 93 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia vo svojom spornom rozhodnutí nepreukázala takéto zneuzitie dominantného postavenia, v dôsledku toho v bode 119 uvedeného rozsudku rozhodol, ze druhá výhrada, ktorú DEI uviedla v rámci druhej a stvrtej casti prvého zalobného dôvodu, je dôvodná, a zrusil sporné rozhodnutie "bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné predlozené výhrady, casti a zalobné dôvody". Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 29 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- sám rozhodol s konecnou platnostou, -- zaviazal DEI na náhradu trov prvostupnového, ako aj odvolacieho konania. 30 DEI a Helénska republika navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- subsidiárne preskúmal ostatné dôvody neplatnosti uvedené vo veci T-169/08 a zrusil sporné rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového, ako aj odvolacieho konania. 31 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdneho dvora 25. marca 2013 Mytilinaios AE, Protergia AE a Alouminion AE podali návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 32 Uznesením z 11. júla 2013 podpredseda Súdneho dvora vyhovel tejto ziadosti. O odvolaní 33 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody zalozené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnovaní ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES a po druhé na neúplnom, nepresnom a nedostatocnom odôvodnení. Argumentácia úcastníkov konania 34 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 94 az 118 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnovaní ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES tým, ze rozhodol, ze Komisia musí identifikovat a preukázat zneuzívajúce správanie, ku ktorému predmetné státne opatrenie viedlo alebo mohlo viest spolocnost DEI. 35 Podla Komisie, v prípade, ak sa clánok 82 ES v spojení s clánkom 86 ods. 1 ES uplatní na situácie, ked dochádza k nerovnosti prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, a teda k skresleniu hospodárskej sútaze vyplývajúcej zo státneho opatrenia, dotknuté státne opatrenie predstavuje samo osebe porusenie clánku 86 ods. 1 ES a clánku 82 ES. Stacilo teda preukázat, ze toto opatrenie skutocne vytvorilo nerovnost prílezitostí tým, ze zvýhodnilo (uz) uprednostnený verejnoprávny podnik, cím ovplyvnilo struktúru trhu, kedze umoznilo tomuto podniku udrzat si, posilnit alebo rozsírit svoje dominantné postavenie na iný, susedný alebo nadväzujúci trh napríklad tým, ze bránilo vstupu nových konkurentov na tento trh. 36 Komisia v dôsledku toho vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora na skutkové okolnosti prejednávanej veci a skreslil základ sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje na to, ze na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd, toto rozhodnutie nebolo zalozené na konstatovaní, ze samotná skutocnost, ze DEI sa z dôvodu predmetných státnych opatrení nachádzala vo výhodnejsej situácii ako jej konkurenti, predstavovala sama osebe zneuzitie dominantného postavenia. Naopak, v uvedenom rozhodnutí bolo podrobne opísané porusenie, pricom v nom bolo vysvetlené, ze predmetné státne opatrenia vytvorili nerovnost prílezitostí medzi spolocnostou DEI a jej konkurentmi a ze tento podnik bol samotným výkonom práv, ktoré tieto opatrenia priznali spolocnosti DEI, schopný rozsírit svoje dominantné postavenie z (primárneho) trhu s hnedým uhlím na (nadväzujúci) velkoobchodný trh s elektrickou energiou v Grécku. Toto rozsírenie na nadväzujúci trh malo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze na tomto trhu vylúcením vstupu nových konkurentov na tento trh, a to aj po prijatí opatrení na liberalizáciu tohto trhu. Napriek ziadostiam v tomto zmysle navyse konkurentom spolocnosti DEI nebolo udelené nijaké právo k nijakému významnému lozisku hnedého uhlia. 37 Kedze v spornom rozhodnutí bolo vysvetlené, ako na jednej strane ponechanie sporných státnych opatrení v platnosti a na druhej strane samotný výkon prednostných práv udelených spolocnosti DEI, ako aj správanie tejto spolocnosti na nadväzujúcom trhu viedli k riziku zneuzitia jej dominantného postavenia na tomto trhu vylúcením alebo bránením vstupu nových konkurentov, Komisia splnila vsetky kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa uplatnovania clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. 38 DEI a Helénska republika sa domnievajú, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze na to, aby Komisia mohla uplatnit clánok 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, musí preukázat zneuzívajúce správanie, ku ktorému predmetné státne opatrenie viedlo alebo mohlo viest dotknutý podnik. Skutocnost, ze predmetné státne opatrenie vedie k situácii nerovnosti prílezitostí, predstavuje síce nevyhnutný predpoklad, ktorý vsak nepostacuje na uplatnenie uvedených ustanovení. Komisia sa v podstate usiluje transformovat clánok 86 ods. 1 ES na nezávislé a nadradené ustanovenie. Vseobecný súd správne uplatnil uvedenú judikatúru na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Posúdenie Súdnym dvorom 39 Treba pripomenút, ze podla clánku 86 ods. 1 ES clenské státy v súvislosti s verejnými podnikmi a s podnikmi, ktorým udelujú osobitné alebo výlucné práva, neustanovujú ani neponechávajú v úcinnosti nijaké opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlami Zmluvy o ES, najmä s pravidlami stanovenými v clánku 82 ES. 40 Toto naposledy uvedené ustanovenie zakazuje zneuzitie dominantného postavenia v rámci spolocného trhu alebo jeho podstatnej casti, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 41 Treba pripomenút, ze podla judikatúry clenský stát porusuje zákazy stanovené v clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ak prijme zákon, iný právny predpis a správne opatrenie, ktorý vyvoláva situáciu, v ktorej je verejný podnik alebo podnik, ktorému priznal osobitné a výlucné práva, v dôsledku samotného výkonu prednostných práv, ktoré mu boli udelené, vedený k zneuzívaniu svojho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, na základe ktorej tento podnik pristúpi k takémuto zneuzitiu (pozri v tomto zmysle rozsudky Connect Austria, [13]EU:C:2003:297, bod 80, a MOTOE, [14]EU:C:2008:376, bod 49, ako aj citovanú judikatúru). V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby k zneuzitiu postavenia skutocne doslo (rozsudky GB-Inno-BM, [15]EU:C:1991:474, body 23 az 25; Raso a i., [16]EU:C:1998:54, bod 31, ako aj MOTOE, [17]EU:C:2008:376, bod 49). 42 K poruseniu týchto ustanovení tak dochádza v prípade, ak opatrenie, ktoré mozno pripísat clenskému státu, vytvára riziko zneuzitia dominantného postavenia (pozri rozsudok MOTOE, [18]EU:C:2008:376, bod 50 a citovanú judikatúru). 43 Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze systém nenarusenej hospodárskej sútaze, aký je stanovený v Zmluve, mozno zarucit len vtedy, ked je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí (pozri rozsudky GB-Inno-BM, [19]EU:C:1991:474, bod 25; MOTOE, [20]EU:C:2008:376, bod 51, a Connect Austria, [21]EU:C:2003:297, bod 83, ako aj citovanú judikatúru). 44 Z toho vyplýva, ze státne opatrenie predstavuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Connect Austria, [22]EU:C:2003:297, bod 84). 45 Súdny dvor mal navyse prílezitost v tomto ohlade spresnit, ze hoci samotná skutocnost, ze clenský stát vytvorí dominantné postavenie udelením výlucných práv, nie je sama osebe nezlucitelná s clánkom 86 ES, nic to nemení na tom, ze Zmluva ukladá clenským státom povinnost neprijat a neponechat v platnosti opatrenia spôsobilé obmedzit potrebný úcinok tohto ustanovenia (rozsudky ERT, C-260/89, [23]EU:C:1991:254, bod 35; Corbeau, C-320/91, [24]EU:C:1993:198, bod 11, ako aj Deutsche Post, C-147/97 a C-148/97, [25]EU:C:2000:74, bod 39). 46 Z úvah pripomenutých v bodoch 41 az 45 tohto rozsudku vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, ze ustanovenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES môzu byt porusené nezávisle od skutocnej existencie zneuzitia. Dôlezité je iba to, aby Komisia identifikovala potenciálny alebo skutocný protisútazný následok, ktorý môze vyplynút z predmetného státneho opatrenia. Takéto porusenie teda mozno konstatovat v prípade, ak predmetné státne opatrenia ovplyvnujú struktúru trhu vytvorením nerovnakých podmienok hospodárskej sútaze medzi podnikmi a tým, ze umoznujú verejnému podniku alebo podniku, ktorému boli udelené osobitné alebo výlucné práva, udrzat si, napríklad bránením vstupu nových konkurentov na tento trh, posilnit alebo rozsírit svoje dominantné postavenie na iný trh, a tým obmedzit hospodársku sútaz, bez toho, aby sa vyzadovalo preukázanie existencie skutocného zneuzívania. 47 Za týchto podmienok z toho vyplýva, ze na rozdiel od analýzy, ktorú Vseobecný súd vykonal v bodoch 105 a 118 napadnutého rozsudku, postacuje preukázat, ze tento potenciálny alebo skutocný protisútazný následok, môze vyplývat z predmetného státneho opatrenia a nie je potrebné identifikovat iné zneuzitie nez je to, ktoré vyplýva zo situácie vzniknutej na základe predmetného státneho opatrenia. Z toho takisto vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia, ktorá konstatovala, ze zalobkyna, bývalý monopolný podnik, si nadalej udrziava dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou vdaka výhode, ktorú jej dáva prednostný prístup k hnedému uhliu, a ze táto situácia vytvára nerovnost prílezitostí na tomto trhu medzi zalobkynou a ostatnými podnikmi, dostatocne právne neidentifikovala ani nepreukázala, k akému zneuzitiu v zmysle clánku 82 ES predmetné státne opatrenie spolocnost DEI viedlo alebo mohlo viest. 48 Prvému odvolaciemu dôvodu treba preto vyhoviet a zrusit napadnutý rozsudok bez toho, aby Súdny dvor musel preskúmat druhý odvolací dôvod, ktorý má vo vztahu k prvému odvolaciemu dôvodu len striktne subsidiárnu povahu. O zalobe podanej na Vseobecný súd 49 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 50 Súdny dvor má v prejednávanej veci k dispozícii informácie potrebné na to, aby s konecnou platnostou rozhodol o druhej a stvrtej casti prvého zalobného dôvodu. 51 V bode 59 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zastával názor, ze najprv treba preskúmat druhú cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na pochybení Komisie, lebo tvrdí, ze existencia osobitných alebo výlucných práv nie je nevyhnutnou podmienkou porusenia ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES, a stvrtú cast uvedeného dôvodu zalozenú na tom, ze DEI nerozsírila svoje dominantné postavenie z trhu s dodávkami hnedého uhlia na velkoobchodný trh s elektrickou energiou z dôvodu svojho údajného prednostného prístupu k primárnemu palivu. 52 Vseobecný súd v tom istom bode zastával názor, ze v tomto stádiu nebolo potrebné vyjadrovat sa k dôvodnosti definície relevantných trhov pouzitej Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ktorá bola predmetom prvej casti prvého zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou DEI, a vychádzal z predpokladu, ze pri uvedenej definícii nedoslo, na rozdiel od toho, co tvrdila spolocnost DEI, k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 53 Na základe toho istého predpokladu má Súdny dvor v prejednávanej veci k dispozícii informácie potrebné na to, aby s konecnou platnostou rozhodol o druhej a stvrtej casti prvého zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou DEI. O druhej casti prvého zalobného dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 54 DEI, ktorú podporuje Helénska republika, tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze to, ze DEI bola z právneho hladiska kvalifikovaná ako "verejný podnik", postacovala na to, aby doslo k poruseniu ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES. Z judikatúry totiz vyplýva, ze na uplatnenie teórie, podla ktorej verejný podnik rozsíril svoje dominantné postavenie z jedného trhu na iný susedný a odlisný trh musí Komisia nevyhnutne preukázat, ze opatrenie udeluje alebo posilnuje osobitné alebo výlucné práva. V prejednávanej veci vsak DEI nemá výlucné práva, lebo nepozíva výlucné právo na výkon predmetnej hospodárskej cinnosti. Práva na prieskum a tazbu spolocnosti DEI sa nemôzu kvalifikovat ani ako "osobitné práva" v zmysle clánku 86 ods. 1 ES, kedze boli priznané obmedzenému poctu oprávnených osôb. 55 Komisia, ktorú podporujú vedlajsí úcastníci konania, v podstate namieta jednak, ze pôsobnost ustanovenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanovením clánku 82 ES sa neobmedzuje len na státne opatrenia, ktoré priznávajú osobitné alebo výlucné práva, a jednak, ze takéto práva boli v kazdom prípade priznané spolocnosti DEI. Posúdenie Súdnym dvorom 56 Zo znenia clánku 86 ods. 1 ES vyplýva, ze toto ustanovenie sa uplatnuje jednak na verejné podniky a jednak na podniky, ktorým clenské státy udelujú osobitné alebo výlucné práva. V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze DEI je verejným podnikom. 57 Navyse ako bolo pripomenuté v bodoch 41 az 44 tohto rozsudku, státne opatrenie, ci uz ide o zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie, predstavuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej sútaze. 58 DEI teda nesprávne tvrdí, ze na uplatnenie teórie, podla ktorej verejný podnik rozsíril svoje dominantné postavenie z jedného trhu na iný susedný a odlisný trh, judikatúra Súdneho dvora pozaduje, aby Komisia nevyhnutne preukázala, ze predmetné státne opatrenie udeluje alebo posilnuje osobitné alebo výlucné práva. 59 Postacuje totiz, ze predmetné opatrenie vytvára situáciu, na základe ktorej verejný podnik alebo podnik, ktorému stát priznal osobitné alebo výlucné práva, pristúpi k zneuzitiu svojho dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Connect Austria, [26]EU:C:2003:297, bod 80 a citovanú judikatúru). 60 Druhú cast prvého zalobného dôvodu teda treba zamietnut. O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 61 DEI spochybnuje záver Komisie, podla ktorého výkon práv na tazbu hnedého uhlia, ktoré jej boli udelené, viedol k rozsíreniu jej dominantného postavenia z trhu s hnedým uhlím na velkoobchodný trh s elektrickou energiou v rozpore s ustanoveniami clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES, kedze podmienky uplatnovania teórie rozsírenia dominantného postavenia nie sú v prejednávanej veci splnené. Po prvé, vo vsetkých prípadoch, v ktorých súd Únie uplatnil túto teóriu, podnik mal de iure a de facto monopolné postavenie na trhu a predmetné státne opatrenie priznalo osobitné alebo výlucné práva na susednom a odlisnom trhu, co nie je prípad prejednávanej veci. Po druhé DEI nemá regulacnú právomoc, ktorá by jej umoznila vymedzit cinnost svojich konkurentov, ani moznost zatazit svojich konkurentov nákladmi. Po tretie Komisia pri preskúmaní prípadného zneuzitia mala preskúmat vplyv údajného porusenia na záujmy spotrebitelov. Napokon po stvrté Komisia definuje hnedé uhlie ako absolútne nevyhnutný výrobný faktor ("essential facility") bez toho, aby preukázala, ze hnedé uhlie je absolútne nevyhnutné na úcely podnikania na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. 62 Helénska republika tvrdí, ze Komisia neuviedla nijaký existujúci alebo potenciálny spôsob zneuzitia dominantného postavenia spolocnosti DEI. V tomto spore je vsak existencia takéhoto zneuzitia nevyhnutnou a prechádzajúcou podmienkou na uplatnenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. 63 Komisia, ktorú podporujú vedlajsí úcastníci konania, po prvé tvrdí, ze státne opatrenia, na ktoré sa môze vztahovat clánok 86 ods. 1 ES a clánok 82 ES, sa neobmedzujú na osobitné a výlucné práva. Po druhé, konstatovanie porusenia týchto ustanovení nezávisí od výkonu právomocí, vrátane regulacných právomocí. Po tretie judikatúra nevyzaduje, aby bola preskúmaná potenciálna ujma, ktorá bola spotrebitelom spôsobená porusením týchto ustanovení. Po stvrté spolocnost DEI nesprávne tvrdí, ze Komisia sa v odôvodneniach 132 a 238 sporného rozhodnutia domnievala, ze prístup k hnedému uhliu bol absolútne nevyhnutný výrobný faktor ("essential facility"). Posúdenie Súdnym dvorom 64 Na úvod treba tvrdenia Helénskej republiky zamietnut na základe dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 39 az 46 tohto rozsudku. 65 Okrem toho treba odmietnut údajné "podmienky uplatnovania" teórie rozsírenia dominantného postavenia, zhrnuté v bode 61 tohto rozsudku, ktoré podla spolocnosti DEI vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora. 66 Treba totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry postupy podniku v dominantnom postavení, ktoré prostredníctvom skreslovania hospodárskej sútaze smerujú k rozsíreniu tohto postavenia na susedný, no odlisný trh, predstavujú zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Connect Austria, [27]EU:C:2003:297, body 81 a 82, ako aj citovanú judikatúru). 67 Rovnako Súdny dvor uz zdôraznil, ze rozsírenie dominantného postavenia bez objektívneho odôvodnenia je "samo osebe" zakázané clánkom 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, pokial je takéto rozsírenie vyvolané státnym opatrením. Kedze hospodársku sútaz nemozno vylúcit takýmto spôsobom, nemozno ju takýmto spôsobom ani skreslit (pozri v tomto zmysle rozsudky Spanielsko a i./Komisia, C-271/90, C-281/90 a C-289/90, [28]EU:C:1992:440, bod 36, ako aj GB-Inno-BM, [29]EU:C:1991:474, body 21, 23 a 24). 68 Nie je teda nevyhnutné, ako tvrdí spolocnost DEI, aby Komisia v kazdom prípade preukázala, ze dotknutý podnik má monopolné postavenie, alebo ze predmetné státne opatrenie mu priznáva osobitné alebo výlucné práva na susednom a odlisnom trhu, alebo ze disponuje akoukolvek regulacnou právomocou. Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 41 az 44 tohto rozsudku treba takisto odmietnut údajnú povinnost Komisie preukázat vplyv porusenia ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES na záujmy spotrebitelov, kedze tento naposledy uvedený clánok sa môze okrem toho týkat postupov, ktoré spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, [30]EU:C:1973:22, bod 26). Napokon tvrdenie spolocnosti DEI, ze Komisia povazovala hnedé uhlie za absolútne nevyhnutný výrobný faktor, spocíva na nesprávnom predpoklade, lebo Komisia odkázala len na "takmer monopolné" postavenie spolocnosti DEI na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. 69 Stvrtú cast prvého zalobného dôvodu preto treba zamietnut. 70 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba druhú a stvrtú cast prvého zalobného dôvodu, ktorý DEI uviedla na Vseobecnom súde, zamietnut, a vec vrátit vec Vseobecnému súdu, aby preskúmal prvú, tretiu a piatu cast prvého zalobného dôvodu, ako aj dalsie zalobné dôvody uvedené spolocnostou DEI. O trovách 71 Kedze vec musí byt vrátená Vseobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie DEI/Komisia (T-169/08, [31]EU:T:2012:448) sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o dôvodoch, ktoré boli na nom podané, ku ktorým sa Súdny dvor Európskej únie nevyjadril. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [32]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXt29nJQ/L91788-6061TMP.html#t-ECR_62012CJ0553_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:027:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A161&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A440&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///tmp/lynxXXXXt29nJQ/L91788-6061TMP.html#c-ECR_62012CJ0553_SK_01-E0001