ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora) z 12. decembra 2013 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Slobodné poskytovanie sluzieb -- Verejné dotácie spolufinancované Európskym sociálnym fondom pre studentov zapísaných na magisterské stúdium -- Regionálna právna úprava, ktorej cielom je zlepsenie úrovne miestneho vzdelávania, podriadujúca poskytovanie stipendií podmienkam týkajúcim sa zariadení poskytujúcich magisterské vzdelávanie -- Podmienka nepretrzitej desatrocnej praxe" Vo veci C-523/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per la Puglia (Taliansko) zo 17. mája 2012 a dorucený Súdnemu dvoru 19. novembra 2012, ktorý súvisí s konaním: Dirextra Alta Formazione srl proti Regione Puglia, SÚDNY DVOR (siedma komora), v zlození: sudcovia G. Arestis, vykonávajúci funkciu predsedu siedmej komory, J.-C. Bonichot (spravodajca) a A. Arabadziev, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Regione Puglia, v zastúpení: S. O. Di Lecce a V. Triggiani, avvocati, -- Európska komisia, v zastúpení: E. Montaguti a H. Tserepa-Lacombe, splnomocnené zástupkyne, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 56 ZFEÚ, 101 ZFEÚ a 107 ZFEÚ, clánkov 9 a 10 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), clánku 2 dodatkového protokolu k tomuto dohovoru, ako aj clánkov 11 a 14 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou Dirextra Alta Formazione srl (dalej len "Dirextra"), ktorá je zariadením poskytujúcim sluzby v oblasti magisterského vzdelávania, a Regione Puglia (región Puglia) vo veci rozhodnutia Regione Puglia podriadit udelovanie univerzitných stipendií financovaných najmä z Európskeho sociálneho fondu (ESF) urcitým podmienkam týkajúcim sa najmä doby existencie vzdelávacieho zariadenia, na ktoré sa majú v úmysle prihlásit studenti ziadajúci o tieto stipendiá. Právny rámec Právo Únie 3 Podla odôvodnenia 22 nariadenia Rady (ES) c. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú vseobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrusuje nariadenie (ES) c. 1260/1999 ([2]Ú. v. EÚ L 210, s. 25), by cinnosti fondov a operácie, ktoré pomáhajú financovat, mali byt v súlade s inými politikami a právnymi predpismi Spolocenstva. 4 Podla clánku 9 ods. 5 nariadenia c. 1083/2006: "Operácie financované z fondov musia byt v súlade s ustanoveniami zmluvy a aktov prijatých na jej základe." Právna úprava Regione Puglia 5 Opatrenia na podporu magisterského vzdelávania v rámci predpokladov Regionálneho operacného programu ESF Regione Puglia boli definované v regionálnom zákone c. 12 o ustanoveniach týkajúcich sa stipendií urcených bakalárom tohto regiónu na úcely získania dalsej univerzitnej kvalifikácie (legge regionale no 12 - Misure in tema di borse di studio a sostegno della qualificazione delle laureate e dei laureati pugliesi) z 26. mája 2009 (Bollettino Ufficiale della Regione Puglia c. 78 z 29. mája 2009, s. 9856, dalej len "regionálny zákon"). 6 Clánok 2 regionálneho zákona stanovuje rôzne podmienky, ktoré musia splnit zariadenia zabezpecujúce magisterské vzdelávanie, aby úcast na príslusných programoch mohla byt financovaná prostredníctvom ponúkaných stipendií. 7 Tieto podmienky sú definované odlisne v závislosti od toho, ci sa týkajú verejných alebo súkromných univerzít v Taliansku alebo v zahranicí, ktoré uznáva vnútrostátne právo, súkromných alebo verejných zariadení vyssieho vzdelávania, ktoré majú akreditované magisterské vzdelávanie, a napokon ostatných zariadení vyssieho vzdelávania, ktoré splnajú osobitné podmienky týkajúce sa najmä dlzky trvania praxe získanej v oblasti magisterského vzdelávania. 8 Pokial ide o túto poslednú uvedenú kategóriu, clánok 2 ods. 3 regionálneho zákona znie takto: "Magisterské studijné programy, ktoré si záujemcovia zvolili, musia poskytovat verejné alebo súkromné zariadenia vyssieho vzdelávania, ktoré v predchádzajúcich desiatich kalendárnych rokoch pred uverejnením verejnej výzvy na udelovanie stipendií nepretrzite uskutocnovali preukázatelne magisterské vzdelávanie. Pod týmto 'magisterským vzdelávaním` sa rozumejú iba studijné programy urcené výlucne pre 'bakalárov`, ktorých celková dlzka je aspon 800 hodín. Uvedenú cinnost musí daný subjekt uskutocnovat ako vykonávatel, a nie iba ako partner vykonávatela. Aj v tomto prípade musí mat celková dlzka magisterského stúdia, ktoré si záujemcovia zvolili, aspon 800 hodín, z coho aspon 500 hodín musia predstavovat vyucovacie hodiny, pricom aspon 30 % z celkovej dlzky magisterského stúdia musí tvorit prax." 9 Rozhodnutím z 2. decembra 2009 riaditel odboru odborného vzdelávania Regione Puglia schválil výzvu na zacatie konania o udelovaní stipendií stanovených v regionálnom zákone. 10 V tejto výzve sa konkrétne uvádzalo, ze tieto stipendiá je mozné udelit najmä na magisterské stúdium, ktoré poskytujú súkromné alebo verejné zariadenia vyssieho vzdelávania, ktoré môzu preukázat nepretrzitú cinnost magisterského vzdelávania v období od 3. decembra 1999 do 3. decembra 2009 (dalej len "podmienka desatrocnej praxe"). Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 11 Dirextra je súkromným zariadením vyssieho vzdelávania, ktoré preukázalo cinnost v oblasti magisterského vzdelávania v rozsahu viac nez 8000 hodín v rámci svojej cinnosti dosiahnutej v priebehu len piatich rokov, ktoré predchádzali výzve na zacatie konania o udelovaní stipendií, a nie desiatich rokov, ktoré pozadoval regionálny zákon. 12 V zalobe, ktorú Dirextra podala na vnútrostátny súd a ktorou sa domáha zrusenia rozhodnutia z 2. decembra 2009, ako aj výzvy na zacatie konania, táto spolocnost spochybnila zákonnost podmienky desatrocnej praxe. 13 Zalujúca spolocnost totiz tvrdila, ze takáto poziadavka je nezlucitelná s právom Únie, najmä so zásadami volnej hospodárskej sútaze, proporcionality a zákazu diskriminácie a je v rozpore s clánkom 56 ZFEÚ a nasl., clánkom 101 ZFEÚ a nasl., ako aj s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb ([3]Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby ([4]Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ([5]Ú. v. EÚ L 376, s. 36). 14 Aj ked vnútrostátny súd vylúcil uplatnitelnost týchto smerníc v prejednávanej veci, v podstate zastáva názor, ze obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb vyplývajúce z podmienky desatrocnej praxe odkrývajú rozdielne zaobchádzanie nezlucitelné s cinnostami ESF, ktorých cielom je zlepsit kvalitu vzdelávacieho systému ako celku. Podla vnútrostátneho súdu je podriadenie výberu poskytovatelských subjektov tejto podmienke neprimerané a nevhodné vzhladom na konkrétnu dlzku programov, teda aspon 800 hodín rocne, ktoré môzu byt financované, ci dokonca prehnané vzhladom na samotnú struktúru cinnosti Európskej únie. 15 Tento výber je mozné vykonat prostredníctvom podmienok, ktoré majú menej obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz a sú primerané dlzke magisterského studijného programu, ktorý majú poskytovat zariadenia opierajúce sa o vysoký stupen profesionality bez toho, aby bola narusená hospodárska sútaz a ovplyvnená kvalita vzdelávania, pricom by bola zarucená sloboda vzdelávania a pluralita myslenia, ktoré chránia clánky 9 a 10 EDLP, ako aj clánky 11 a 14 Charty. 16 Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per la Puglia rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Je také ustanovenie, akým je ustanovenie uvedené v clánku 2 ods. 3 [regionálneho zákona], ktoré obmedzujúcim spôsobom upravuje prístup na trh v oblasti poskytovania urcitých specifických sluzieb urcených na zlepsenie miestnej úrovne vzdelávania (magisterské vzdelávanie) tým, ze tento prístup podmienuje splnením jediného kritéria, ktoré bolo vzhladom na zámer opatrenia Spolocenstva (zlepsenie kvality vzdelávania, a teda výber subjektov s pozadovanou kvalifikáciou) vybrané a formulované svojvolne (pocet hodín rozlozený na obdobie, ktorého prílisná dlzka nie je odôvodnená), pricom táto poziadavka nezávisí od konkrétnej dlzky poskytovania predmetnej sluzby, zlucitelné s clánkom 56 [ZFEÚ] a nasl., clánkom 101 [ZFEÚ] a nasl... a clánkom 107 [ZFEÚ] a nasl., ako aj so zásadami hospodárskej sútaze, proporcionality, zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania, ktoré vyplývajú z týchto ustanovení, a najmä s clánkami 9 a 10 [EDLP], clánkom 2 dodatkového protokolu k tomuto dohovoru a clánkami 11 a 14 [Charty]?" O prejudiciálnej otázke Úvodné pripomienky 17 Je potrebné uviest, ze Súdnemu dvoru neprinálezí vyslovovat sa v rámci prejudiciálneho konania k zlucitelnosti ustanovení vnútrostátneho práva s pravidlami práva Únie. Súdny dvor je vsak oprávnený poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky spadajúce do práva Únie, ktoré mu umoznia posúdit takúto zlucitelnost na úcely rozhodnutia vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, [6]C-42/07, Zb. s. I-7633, bod 37). 18 Vnútrostátny súd tým, ze sa pýta na neprimeranost podmienky, ktorá má za následok vylúcenie niektorých zariadení vyssieho vzdelávania z moznosti poskytovat svoje sluzby studentom, ktorí ziadajú o regionálne stipendium financované najmä z ESF, vo vztahu k právu Únie, v podstate kladie Súdnemu dvoru otázku, ci poziadavky slobodného poskytovania sluzieb uvedené v clánku 56 ZFEÚ bránia takej podmienke. Jeho argumentácia týkajúca sa zásad proporcionality a zákazu diskriminácie sa preto musí povazovat sa splývajúcu s argumentáciou týkajúcou sa týchto poziadaviek, a teda nie je potrebné vyjadrovat sa k nej samostatne. 19 Okrem toho odkaz v otázke vnútrostátneho súdu na clánok 101 ZFEÚ a nasl. týkajúce sa hospodárskej sútaze a na clánok 107 a nasl. týkajúce sa státnej pomoci, ako aj odkaz na clánky 11 a 14 Charty nie je v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania dostatocne odôvodnený, aby tak Súdny dvor mohol posúdit ich relevantnost a následne rozhodnút o návrhu vnútrostátneho súdu v rozsahu, v akom sa týka týchto ustanovení. 20 Napokon treba pripomenút, ze právo Únie neupravuje vztahy medzi EDLP a právnymi poriadkami clenských státov a ani nestanovuje dôsledky, ktoré má vnútrostátny súd vyvodit v prípade rozporu medzi právami zarucenými týmto dohovorom a vnútrostátnou právnou normou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. apríla 2012, Kamberaj, C-571/10, bod 62, a z 26. februára 2013, Ĺkerberg Fransson, C-617/10, bod 44). Nie je teda namieste, aby Súdny dvor rozhodol o návrhu vnútrostátneho súdu v rozsahu, v akom sa týka EDLP a dodatkového protokolu k tomuto dohovoru. O slobodnom poskytovaní sluzieb 21 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze slobodné poskytovanie sluzieb stanovené v clánku 56 ZFEÚ vyzaduje nielen vylúcenie akejkolvek diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb, ktorý je usadený v inom clenskom státe, na základe jeho státnej príslusnosti, ale aj odstránenie vsetkých obmedzení, i ked sa uplatnujú bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a poskytovatelov z iných clenských státov, pokial môzu zabranovat cinnosti poskytovatela so sídlom v inom clenskom státe, kde legálne poskytuje obdobné sluzby, stazovat ju alebo ju robit menej atraktívnou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Citroën Belux, C-265/12, bod 35 a citovanú judikatúru). 22 V prejednávanej veci nie je mozné vylúcit, ze vzdelávacie zariadenia usadené v iných clenských státoch nez v Talianskej republike budú zbavené moznosti poskytovat sluzby studentom, ktorí majú nárok na udelenie regionálneho stipendia, len z dôvodu, ze nesplnajú podmienku desatrocnej praxe, ktorú ukladá regionálny zákon. 23 Okrem toho hrozí, ze také ustanovenie, akým je ustanovenie, o ktoré ide v konaní vo veci samej, tým, ze podriaduje udelenie stipendia podmienke, ze vzdelávacie zariadenie, na ktoré sa chce student prihlásit, preukáze desat rokov nepretrzitej praxe, tohto studenta odradí od toho, aby sa prihlásil do zariadenia, ktoré túto podmienku nesplna, a teda ze spôsobí, ze cinnosti týchto zariadení sa budú zdat menej prítazlivé. 24 Takéto obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb mozno pripustit len vtedy, ak sa ním sleduje legitímny ciel zlucitelný so Zmluvou a mozno ho odôvodnit naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, pokial je spôsobilé zarucit uskutocnenie ciela, ktorý sleduje, a nepresahuje rámec toho, co je potrebné na jeho dosiahnutie (pozri najmä rozsudok Citroën Belux, uz citovaný, bod 37 a citovanú judikatúru). 25 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý bol predlozený Súdnemu dvoru, vyplýva, ze cielom sledovaným predmetným regionálnym zákonom je na úcely ulahcenia prístupu na trh práce mladým bakalárom, ktorí nikdy nepracovali alebo ktorí prisli o zamestnanie, zabezpecit, aby magisterské stúdium, ku ktorému je prístup ulahcený udelením stipendia, bolo na vysokej úrovni. Nie je mozné spochybnit, ze podriadenie financovania magisterského stúdia podmienke, ktorá má za ciel zarucit kvalitu tohto vzdelávania, zodpovedá naliehavému dôvodu vseobecného záujmu. Ciel zabezpecit vysokú úroven univerzitného vzdelávania sa zdá byt legitímnym na úcely odôvodnenia obmedzení základných slobôd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2003, Neri, [7]C-153/02, Zb. s. I-13555, bod 46). 26 Vyzadovanie minimálnej praxe od vzdelávacích zariadení samo osebe predstavuje opatrenie vhodné pre takto sledovaný ciel. 27 Okrem toho sa vzhladom na informácie, ktoré má Súdny dvor, nezdá, ze takáto podmienka tým, ze stanovuje na desat nepretrzitých rokov dlzku vyzadovaných skúseností na zaradenie medzi zariadenia, na ktoré sa dotknutí studenti môzu zapísat, presahuje to, co je nevyhnutné na dosiahnutie takto vymedzeného ciela. 28 Je totiz nesporné, ze predmetný regionálny zákon stanovuje v clánku 2 moznost, aby sa studenti zapísali nielen na talianske alebo zahranicné univerzity, ci uz verejné alebo súkromné, uznané vnútrostátnym právom, ale aj na zariadenia vyssieho vzdelávania, súkromné alebo verejné, ktoré majú akreditované magisterské studijné programy a takisto na iné zariadenia, ktoré nemajú akreditované magisterské studijné programy. V prípade posledných uvedených, ktorých výlucne sa týka podmienka desatrocnej praxe, sa nezdá byt nadmerné vyzadovat, aby preukázali dostatocne dlhú prax, co umoznuje vzhladom na neexistenciu akejkolvek kontroly zo strany verejného orgánu a bez akreditácie predpokladat kvalitu ich výucby na rovnakej úrovni ako v prípade univerzít uznaných vnútrostátnym právom a organizácií, ktoré majú akreditované magisterské studijné programy. 29 V tejto súvislosti sa nezdá, ze by bola vyzadovaná dlzka desat rokov prílisná vzhladom na lehoty, v akých dochádza k uznaniu univerzít vo vnútrostátnom práve alebo v akých sa akreditujú magisterské studijné programy iných zariadení poskytujúcich magisterské vzdelávanie. 30 Vzhladom na vyssie uvedené treba na otázku vnútrostátneho súdu odpovedat tak, ze clánok 56 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni takému ustanoveniu vnútrostátneho práva, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré vyzaduje, aby zariadenia vyssieho vzdelávania, na ktoré sa chcú zapísat studenti, ktorí ziadajú o regionálne stipendium financované najmä z ESF, preukázali desatrocnú prax, ked tieto zariadenia nie sú ani univerzitami uznanými vnútrostátnym právom, ani zariadeniami, ktoré majú akreditované magisterské vzdelávanie. O trovách 31 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: Clánok 56 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni takému ustanoveniu vnútrostátneho práva, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré vyzaduje, aby zariadenia vyssieho vzdelávania, na ktoré sa chcú zapísat studenti, ktorí ziadajú o regionálne stipendium financované najmä z Európskeho sociálneho fondu, preukázali desatrocnú prax, ked tieto zariadenia nie sú ani univerzitami uznanými vnútrostátnym právom, ani zariadeniami, ktoré majú akreditované magisterské vzdelávanie. Podpisy __________________________________________________________________ ( [8]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqP8Rr0/L92571-455TMP.html#t-ECR_62012CJ0523_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:210:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0042&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0153&locale=SK 8. file:///tmp/lynxXXXXqP8Rr0/L92571-455TMP.html#c-ECR_62012CJ0523_SK_01-E0001