ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 2. júla 2015 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánky 49 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ -- Sloboda usadit sa -- Zásada zákazu diskriminácie -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Clánok 15 Charty základných práv Európskej únie -- Neprípustnost" Vo veci C-497/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per la Sicilia (Taliansko) z 9. októbra 2012 a dorucený Súdnemu dvoru 7. novembra 2012, ktorý súvisí s konaním: Davide Gullotta, Farmacia di Gullotta Davide & C. Sas proti Ministero della Salute, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia K. Jürimäe, J. Malenovský (spravodajca), M. Safjan a A. Prechal, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- D. Gullotta a Farmacia di Gullotta Davide & C. Sas, v zastúpení: G. Spadaro a G. F. Licata, avvocati, -- Federfarma - Federazione Nazionale Unitaria dei Titolari di Farmacia Italiani, v zastúpení: M. Luciani, A. Arena, G. M. Roberti a I. Perego, avvocati, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci F. Urbani Neri, avvocato dello Stato, -- grécka vláda, v zastúpení: E. Skandalou, splnomocnená zástupkyna, -- spanielska vláda, v zastúpení: S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyna, -- Európska komisia, v zastúpení: E. Montaguti a H. Tserepa-Lacombe, splnomocnené zástupkyne, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. marca 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 49 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ, ako aj clánku 15 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom D. Gullottom a spolocnostou Farmacia di Gullotta Davide & C. Sas na jednej strane a Ministero della Salute a Azienda Sanitaria Provinciale di Catania na druhej strane vo veci zamietnutia ziadosti pána D. Gullottu o povolenie predávat v jednej z jeho paralekární lieky, ktoré sú viazané na lekársky predpis a nie sú hradené z prostriedkov zdravotníckeho systému. Právny rámec Právo Únie 3 Odôvodnenie 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií ([2]Ú. v. EÚ L 255, s. 22) uvádza: "Táto smernica nekoordinuje vsetky podmienky prístupu k cinnostiam v oblasti farmácie a výkon týchto cinností. Najmä geografická distribúcia lekární a monopol na prípravu a vydávanie lieciv by mal zostat zálezitostou clenských státov. Touto smernicou sa nemenia legislatívne, regulacné a správne opatrenia clenských státov, ktorými sa zakazuje spolocnostiam výkon urcitých cinností farmaceutov, alebo sa výkon takých cinností podmienuje splnením urcitých podmienok." Talianske právo 4 Zákon c. 468 z 22. mája 1913 vymedzil poskytovanie farmaceutických sluzieb ako "základnú cinnost státu", ktorú môzu vykonávat len obecné lekárne alebo súkromné lekárne na základe koncesie udelenej státom. 5 S cielom zabezpecit rovnomerné rozmiestnenie lekární na celom území státu a zabránit riziku koncentrácie lekární len v obchodne najatraktívnejsích oblastiach bol zavedený administratívny nástroj na reguláciu ponuky "pianta organica", ktorý stanovuje maximálny pocet lekární na talianskom území, povazovaný za zodpovedajúci dopytu daného obyvatelstva, tak, aby kazdá z lekární mala podiel na trhu a pritom bola pokrytá potreba liekov na celom území státu. 6 Královský dekrét c. 1265 z 27. júla 1934 obmedzil podla svojho clánku 122 predaj liekov výlucne na lekárne. 7 Neskôr zákon c. 537 z 24. decembra 1993 zaviedol novú klasifikáciu liekov, a to do týchto kategórií: kategória A, do ktorej patrili základné lieky a lieky na liecenie chronických chorôb, kategória B, ktorá zahrnala lieky so znacným liecebným významom, okrem liekov patriacich do kategórie A, a kategória C, do ktorej patrili lieky nezaradené do kategórie A alebo B. Podla clánku 8 ods. 14 zákona c. 537 z 24. decembra 1993 lieky patriace do kategórie A alebo B plne hradí národný zdravotnícky systém, zatial co lieky zaradené do kategórie C plne hradí pacient. 8 Následne clánok 85 ods. 1 zákona c. 388 z 23. decembra 2000 zrusil kategóriu B a clánok 1 zákona c. 311 z 30. decembra 2004 zaviedol novú kategóriu liekov, a to kategóriu Ca, do ktorej patrili lieky, ktoré neboli viazané na lekársky predpis a ktoré na rozdiel od liekov zaradených do ostatných kategórií bolo mozné verejne propagovat. Tak ako v prípade liekov kategórie C aj lieky kategórie Ca hradil pacient. 9 Zákonný dekrét c. 223 zo 4. júla 2006, ktorý sa neskôr stal zákonom c. 248 zo 4. augusta 2006, umoznil otvorenie paralekární, pricom ich vlastníci v nich mohli predávat lieky kategórie Ca. Nedávno zákonný dekrét c. 201 zo 6. decembra 2011, v súcasnosti zákon c. 214 z 22. decembra 2011, este dalej rozsíril pocet liekov, ktoré môzu predávat paralekárne, takze paralekárne môzu v súcasnosti ponúkat verejnosti niektoré lieky kategórie C, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky 10 Zalobca vo veci samej, ktorý je oprávnený vykonávat povolanie farmaceuta a je zapísaný v Komore farmaceutov v Catanii (Taliansko), vlastní viacero paralekární. Na Ministero della Salute podal ziadost o povolenie predávat v jednej z nich lieky viazané na lekársky predpis, ktoré si vsak plne hradí pacient. 11 Ministero della Salute túto ziadost zamietlo z dôvodu, ze podla platnej právnej úpravy mozno tieto lieky predávat len v lekárnach. 12 Zalobca vo veci samej podal proti tomuto zamietavému rozhodnutiu zalobu na vnútrostátny súd, v ktorej tvrdil, ze táto právna úprava je v rozpore s právom Únie. 13 Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per la Sicilia rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Bránia zásady slobody usadit sa, zákazu diskriminácie a ochrany hospodárskej sútaze podla clánku 49 ZFEÚ a nasl. vnútrostátnej právnej úprave, ktorá neumoznuje farmaceutovi odborne spôsobilému na vykonávanie povolania a zapísanému v príslusnej profesijnej komore, ktorý vsak nie je majitelom lekárne zahrnutej do územnej siete 'pianta organica`, distribuovat v paralekárni, ktorej je majitelom, formou maloobchodu aj lieky viazané na lekársky predpis, ktoré sa vydávajú na 'biely recept`, teda tie, ktoré nie sú hradené v rámci národného zdravotníckeho systému, ale plne si ich hradí obcan, pricom takáto vnútrostátna právna úprava stanovuje aj v tomto sektore zákaz predaja niektorých kategórií liekov a obmedzenie poctu predajní na území státu? 2. Má sa clánok 15 Charty vykladat v tom zmysle, ze zásada, ktorú stanovuje, sa uplatnuje bez obmedzení aj na povolanie farmaceuta, bez toho, aby verejný záujem spojený s výkonom tohto povolania odôvodnoval odlisné rezimy vztahujúce sa na majitelov lekární a majitelov paralekární v oblasti predaja liekov uvedených v prvej otázke? 3. Majú sa clánok 102 ZFEÚ a clánok 106 [ods. 1] ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze zákaz zneuzitia dominantného postavenia sa bez obmedzení uplatnuje na povolanie farmaceuta, kedze farmaceuta, ktorý je majitelom tradicnej lekárne, predávajúceho lieky na základe dohody uzavretej so systémom verejného zdravotníctva, zvýhodnuje zákaz predaja liekov triedy C, ktorý platí pre majitelov tzv. "paralekárne", pricom táto situácia sa nedá reálne odôvodnit nespornými osobitostami povolania farmaceuta, ktoré sú výsledkom verejného záujmu na ochrane zdravia obcanov?" 14 Listom zo 16. decembra 2013 zaslal tajomník Súdneho dvora vnútrostátnemu súdu rozsudok Venturini a i. (C-159/12 az C-161/12, [3]EU:C:2013:791), a vyzval ho, aby mu oznámil, ci s ohladom na tento rozsudok trvá na svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 15 Rozhodnutím z 10. júla 2014, doruceným Súdnemu dvoru 1. augusta 2014, mu vnútrostátny súd oznámil, ze nadalej trvá na druhej a tretej otázke. O prejudiciálnych otázkach O druhej otázke 16 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 15 Charty má vykladat v tom zmysle, ze sa uplatnuje bez obmedzení aj na povolanie farmaceuta bez toho, aby verejný záujem spojený s výkonom tohto povolania odôvodnoval odlisné rezimy vztahujúce sa na majitelov lekární a majitelov paralekární v oblasti predaja liekov viazaných na lekársky predpis tzv. 'biely recept`, teda, ktoré nie sú hradené v rámci národného zdravotníckeho systému, ale plne si ich hradí kupujúci. 17 V tejto súvislosti platí, ze na to, aby Súdny dvor mohol podat výklad práva Únie, ktorý bude pre vnútrostátny súd uzitocný, z clánku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania musí obsahovat uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútrostátny súd rozhodol polozit otázku o výklade alebo platnosti urcitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútrostátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatnitelnou vo vnútrostátnom konaní. 18 Pokial ide o druhú otázku, rozhodnutie vnútrostátneho súdu tieto poziadavky nesplna. 19 Ako totiz uviedol generálny advokát v bodoch 68 az 74 svojich návrhoch, toto rozhodnutie neumoznuje pochopit dôvody, pre ktoré má vnútrostátny súd pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, s clánkom 15 Charty, a neobsahuje údaje, ktoré by Súdnemu dvoru umoznili poskytnút vnútrostátnemu súdu výklad práva Únie, ktorý mu umozní vyriesit právny problém, o ktorom má rozhodnút. 20 Podla ustálenej judikatúry Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom iba vtedy, ked je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá nijaký vztah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej, ked je problém hypotetický alebo ked Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na to, aby poskytol uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sú mu polozené (pozri v tomto zmysle rozsudok OTP Bank, C-672/13, [4]EU:C:2015:185, bod 27 a citovanú judikatúru). 21 Vzhladom na to, ze Súdny dvor nedisponuje podkladmi potrebnými na to, aby poskytol uzitocnú odpoved, treba druhú otázku vyhlásit za neprípustnú. O tretej otázke 22 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 102 ZFEÚ a clánok 106 ods. 1 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze zákaz zneuzitia dominantného postavenia sa bez obmedzení uplatnuje na povolanie farmaceuta, kedze farmaceuta prevádzkujúceho tradicnú lekáren, predávajúceho lieky na základe dohody uzavretej so systémom verejného zdravotníctva, zvýhodnuje zákaz predaja liekov kategórie C, ktorý platí pre majitelov paralekární, pricom táto situácia sa nedá nálezite odôvodnit osobitostami povolania farmaceuta, ktoré sú výsledkom verejného záujmu na ochrane zdravia obcanov. 23 Podla ustálenej judikatúry iba samotné vytvorenie dominantného postavenia udelením osobitných alebo výlucných práv v zmysle clánku 106 ods. 1 ZFEÚ nie je ako také nezlucitelné s clánkom 102 ZFEÚ. Clenský stát totiz porusuje zákazy stanovené týmito dvoma ustanoveniami iba vtedy, ak uplatnovanie osobitných alebo výlucných práv, ktoré mu boli udelené, samé osebe vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, ktorá tento podnik privedie k takémuto zneuzitiu (rozsudok Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, [5]EU:C:2006:208, bod 23 a citovaná judikatúra). 24 Je preto potrebné vediet nielen to, ci úcinkom vnútrostátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, bolo priznat lekárnam osobitné alebo výlucné práva v zmysle clánku 106 ods. 1 ZFEÚ, ale aj to, ci takáto právna úprava mohla viest k zneuzitiu dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, [6]EU:C:2006:208, bod 24). 25 Ako vsak konstatoval generálny advokát v bodoch 79 a 82 svojich návrhov, v rozhodnutí vnútrostátneho súdu nie je uvedené nijaké vysvetlenie, preco sa vnútrostátny súd domnieva, ze sporná právna úprava nie je v súlade s clánkami 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ. Okrem iného neobsahuje vysvetlenie, preco by táto právna úprava mala viest farmaceutov k zneuzitiu ich postavenia. 26 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 20 tohto rozsudku je prejudiciálna otázka polozená vnútrostátnym súdom neprípustná, ak Súdnemu dvoru neposkytuje skutkové a právne podklady potrebné na to, aby poskytol uzitocnú odpoved. 27 Vzhladom na to, ze Súdny dvor nedisponuje podkladmi potrebnými na to, aby poskytol uzitocnú odpoved, treba konstatovat, ze tretia otázka je neprípustná. O trovách 28 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: Otázky polozené v rámci návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunale amministrativo regionale per la Sicilia (Taliansko) rozhodnutím z 9. októbra 2012 a na zodpovedaní ktorých tento súd trvá, sú neprípustné. Podpisy __________________________________________________________________ ( [7]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOnIg3C/L90739-1157TMP.html#t-ECR_62012CJ0497_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:255:TOC 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A791&lang=SK&format=pdf&target=null 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=pdf&target=null 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A208&lang=SK&format=pdf&target=null 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A208&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///tmp/lynxXXXXOnIg3C/L90739-1157TMP.html#c-ECR_62012CJ0497_SK_01-E0001