ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 13. februára 2014 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánky 49 ZFEÚ, 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ -- Sluzby prenájmu motorových vozidiel s vodicom -- Cisto vnútrostátna situácia -- Právomoc Súdneho dvora -- Podmienky prípustnosti" V spojených veciach C-419/12 a C-420/12, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko) z 20. júna 2012 a dorucené Súdnemu dvoru 14. septembra 2012, ktoré súvisia s konaniami: Crono Service scarl a i. (C-419/12), Anitrav - Associazione Nazionale Imprese Trasporto Viaggiatori (C-420/12) proti Roma Capitale, Regione Lazio (C-420/12), za úcasti: UGL Taxi - Unione Generale del Lavoro Taxi a i., Codacons - Coordinamento delle associazioni per la tutela dell'ambiente e dei diritti degli utenti e consumatori (C-420/12), SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh (spravodajca), C. Toader a E. Jarasiunas, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. júna 2013, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Crono Service scarl a i., v zastúpení: P. Troianiello, avvocato, -- Anitrav - Associazione Nazionale Imprese Trasporto Viaggiatori, v zastúpení: M. Piancatelli a V. Porro, avvocati, -- Roma Capitale, v zastúpení: R. Rocchi a A. Rizzo, avvocati, -- UGL Taxi - Unione Generale del Lavoro Taxi a i., v zastúpení: N. Moravia a M. Giustiniani, avvocati, -- Európska komisia, v zastúpení: F. Moro a J. Hottiaux, splnomocnené zástupkyne, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 26. septembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánkov 3 ZEÚ, 3 ZFEÚ az 6 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 2 Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov jednak medzi Crono Service scarl a dalsími stojedenástimi zalobcami na jednej strane a Roma Capitale na druhej strane a jednak medzi Anitrav - Associazione Nazionale Imprese Trasporto Viaggiatori na jednej strane a Roma Capitale a Regione Lazio na druhej strane vo veci právnej úpravy výkonu cinnosti spocívajúcej v prenájme motorových vozidiel s vodicom ("noleggio con conducente", dalej len "prenájom vozidla s vodicom"). Talianske právo Vnútrostátna právna úprava 3 Clánok 1 rámcového zákona c. 21 z 15. januára 1992 o osobnej preprave prostredníctvom sluzieb nepravidelnej verejnej automobilovej dopravy (GURI c. 18 z 23. januára 1992), zmeneného a doplneného zákonným dekrétom c. 207 z 30. decembra 2008 (GURI c. 304 z 31. decembra 2008), ktorý bol zmenený na zákon po zmenách a doplneniach zákonom c. 14 z 27. februára 2009 (riadna príloha GURI c. 49 z 28. februára 2009, dalej len "zákon c. 21/1992"), definuje "sluzby nepravidelnej verejnej dopravy" ako "sluzby zabezpecujúce hromadnú alebo individuálnu prepravu osôb, ktorých úcelom je posilnit a doplnit pravidelnú verejnú dopravu". 4 Clánok 3 zákona c. 21/1992 stanovuje: "1. Sluzba prenájmu... s vodicom je urcená osobitným uzívatelom, ktorí v mieste technickej základne podajú príslusnú ziadost o urcitú sluzbu na dohodnutú dobu a/alebo cestu. 2. Vozidlá musia byt parkované v technických základniach... 3. Sídlo dopravcu a technická základna sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá udelila oprávnenie." 5 Clánok 4 tohto zákona stanovuje, ze "regióny po vymedzení kritérií, ktoré musia obce respektovat pri príprave svojej úpravy o poskytovaní sluzieb nepravidelnej verejnej dopravy, delegujú na miestne samosprávy správne úlohy na výkon..., aby získali celkový obraz o nepravidelnej verejnej doprave v rámci hospodárskeho a územného plánovania", a ze "územné samosprávne celky, na ktoré sa deleguje výkon správnych úloh..., upravia v súlade s regionálnou právnou úpravou poskytovanie sluzieb nepravidelnej verejnej dopravy prostredníctvom osobitných nariadení, ktoré sú zjednotené najmä na regionálnej úrovni, aby sa tak zabezpecila ich lepsia racionalizácia a efektívnost". 6 Clánok 5 ods. 1 uvedeného zákona znie: "Obce pri stanovení úpravy v súvislosti s poskytovaním nepravidelnej verejnej dopravy vymedzujú: a) pocet a typ vozidiel... urcených na jednotlivé sluzby; ... d) kritériá a podmienky stanovené na úcely udelenia koncesie na výkon taxisluzby a oprávnenia na poskytovanie sluzby prenájmu... s vodicom." 7 Clánok 5a zákona c. 21/1992 nazvaný "Vstup na územie iných obcí" umoznuje obciam regulovat vstup drzitelov oprávnení udelených inými obcami na ich územia alebo osobitne do oblastí s obmedzenou premávkou ("Zone a traffico limitato", dalej len "ZTL") "prostredníctvom vopred predlozeného oznámenia a za predpokladu, ze na vlastnú zodpovednost vyhlásia, ze dodrzia podmienky na výkon cinnosti podla tohto zákona a predlozia údaje týkajúce sa sluzieb, ktoré sa musia oznámit a/alebo za ktoré sa platí poplatok". 8 V zmysle clánku 8 zákona c. 21/1992: "1. Koncesia na výkon taxisluzby a oprávnenie na poskytovanie sluzby prenájmu... s vodicom, udelujú obecné správne orgány na základe verejnej sútaze osobám, ktoré sú vlastníkmi vozidla... alebo ho majú k dispozícii na základe lízingovej zmluvy; dané osoby môzu zabezpecit riadenie tejto sluzby bud samé, alebo v rámci zdruzenia. 2. Koncesia alebo oprávnenie sa vztahuje na jedno vozidlo... Tej istej osobe mozno... udelit viacero oprávnení na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom... 3. Na získanie a dalsie uplatnovanie oprávnenia na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa vyzaduje, aby jeho drzitel mal na základe platného právneho titulu sídlo, technickú základnu... na území obce, ktorá udelila oprávnenie." 9 Clánok 11 ods. 4 zákona c. 21/1992 znie: "Objednávky dopravy v rámci sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa uskutocnujú v príslusných technických základniach. Zacatie a ukoncenie kazdej jednotlivej sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa musí uskutocnit v technickej základni nachádzajúcej sa v obci, ktorá udelila oprávnenie, s návratom do tejto technickej základne, zatial co vyzdvihnutie zákazníka a príchod do cielového miesta môze byt uskutocnené aj na území iných obcí." Právna úprava regiónu Lazio 10 Clánok 5 regionálneho zákona (Lazio) c. 58 z 26. októbra 1993 o ustanoveniach týkajúcich sa výkonu nepravidelnej verejnej dopravy a o úlohe vodicov v rámci sluzieb nepravidelnej verejnej dopravy v zmysle clánku 6 zákona c. 21/1992 (Bollettino ufficiale della Regione Lazio c. 31 z 10. novembra 1993), zmeneného a doplneného clánkom 58 regionálneho zákona (Lazio) c. 27 z 28. decembra 2006 (riadna príloha c. 5 Bollettino ufficiale della Regione Lazio c. 36 z 30. decembra 2006, dalej len "regionálny zákon c. 58/1993"), stanovuje: "Sluzba prenájmu vozidla s vodicom je urcená specifickým uzívatelom, ktorí v sídle dopravcu podajú príslusnú ziadost o urcitú sluzbu na dohodnutú dobu a/alebo cestu. Vyzdvihnutie zákazníka alebo zacatie sluzby sa uskutocnuje na území obce, ktorá udelila oprávnenie. Sluzba sa poskytuje pre akékolvek cielové miesto. Vozidlá sú parkované v technických základniach." 11 Clánok 10 regionálneho zákona c. 58/1993 s názvom "Povinnosti drzitelov koncesie na výkon taxisluzby a oprávnenia na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom", vo svojom odseku 2 stanovuje: "S výhradou ustanovení..., vyzdvihnutie zákazníka a zacatie sluzby sa uskutocnuje výlucne na území obce, ktorá udelila koncesiu alebo oprávnenie a sú vykonávané pre akékolvek cielové miesto, s predchádzajúcim súhlasom vodica v prípadoch cielového miesta nachádzajúceho sa mimo územia obce." 12 Clánok 13a uvedeného regionálneho zákona stanovil kritériá, ktoré treba na urcitom území respektovat pri výpocte poctu koncesií na výkon taxisluzby a oprávnení na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom. Podla tohto ustanovenia: "1. Provincia urcí kritériá, ktoré musia obce respektovat pri vymedzovaní miestnych potrieb v súvislosti s taxisluzbou a sluzbou prenájmu vozidla... s vodicom, ako aj v súlade s pravidlami uvedenými v clánku 14 pri stanovení poctu vozidiel... nevyhnutných na výkon týchto sluzieb. 2. Kritériá uvedené v predchádzajúcom odseku zohladnia najmä: a) pocet obyvatelov; b) rozsah územia; c) intenzitu cestovného ruchu; d) výskyt domov s osetrovatelskými sluzbami, pobytových zariadení a centier mobility; e) ponuku dalsích sluzieb verejnej dopravy; f) pocet udelených koncesií a oprávnení. 3. Provincia plní úlohy uvedené v odseku 1 po tom, co sa v rámci specifickej skúsobnej fázy poradí s obcami a zástupcami dotknutých profesijných kategórií. ..." 13 Clánok 17 regionálneho zákona c. 58/1993 stanovuje podmienky pozadované na zápis do provincného registra vodicov. Odsek 1 písm. a) tohto clánku stanovuje, ze na zápis treba "byt talianskym státnym príslusníkom alebo státnym príslusníkom krajiny Európskeho hospodárskeho spolocenstva". Obecná právna úprava mesta Rím 14 Rozhodnutím Rady mesta Rím c. 68 z 8. a 9. novembra 2011, ktorým sa mení a doplnuje nariadenie upravujúce nepravidelnú verejnú dopravu, mesto Rím prijalo nariadenie o regulácií nepravidelnej verejnej dopravy (dalej len "Regolamento capitolino"). 15 Clánok 8 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje najmä, ze v prípade sluzby prenájmu vozidla s vodicom "vyzdvihnutie zákazníka alebo zacatie sluzby sa uskutocnuje na území obce, ktorá udelila oprávnenie, pricom sluzba sa poskytuje pre akékolvek cielové miesto, a to pri respektovaní povinností stanovených v clánku 11 ods. 3 a 4 zákona c. [21/1992]". 16 Clánok 9 ods. 2 uvedeného nariadenia vyzaduje v prípade výkonu cinnosti spocívajúcej v prenájme vozidla s vodicom, aby bola na území obce dostupná technická základna, kde mozno parkovat vozidlá pouzívané na výkon tejto sluzby. 17 Clánok 29 ods. 1 Regolamento capitolino stanovuje, ze "parkovanie motorových vozidiel [pouzívaných na výkon sluzby prenájmu vozidla s vodicom], na ktoré mesto Rím udelilo oprávnenie, sa uskutocnuje výlucne v technických základniach uvedených v oprávnení, v ktorých musia byt vozidlá k dispozícii pre uzívatelov". Clánok 29 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, ze drzitelom oprávnení na výkon cinnosti spocívajúcej v prenájme vozidla s vodicom, ktoré udelili iné obce, "je povolený vstup na územie Roma Capitale a [do] ZTL" na základe cestného vyhlásenia o "dodrzaní" a "splnení podmienok na výkon cinnosti" stanovených v zákone c. 21/1992. 18 V tomto ohlade sa rozhodnutie výkonného orgánu mesta Rím c. 403 zo 14. decembra 2011 týka vykonávacích pravidiel a postupov v súvislosti s udelovaním oprávnení na vstup vozidiel pouzívaných na výkon sluzby prenájmu vozidla s vodicom, na ktoré udelili oprávnenie iné obce, na územie Roma Capitale a do ZTL zriadených v jeho centre. 19 Na základe dvoch rozhodnutí uverejnených 12. a 22. marca 2012 na internetových stránkach mesta Rím a spolocnosti Agenzia Roma Servizi per la Mobilitŕ srl, ktoré nadobudli úcinnost 2. apríla 2012, musia subjekty vykonávajúce cinnost spocívajúcu v prenájme vozidla s vodicom, ktoré majú oprávnenie vydané inou obcou, nez je Roma Capitale, zaplatit priblizne 90 eur rocne za oprávnenie vstúpit do ZTL tohto mesta. Spory vo veci samej a prejudiciálna otázka 20 Spory vo veci samej sa týkajú dvoch konaní o vyhlásenie neplatnosti Regolamento capitolino, rozhodnutia výkonnej rady mesta Rím c. 403 zo 14. decembra 2011, ako aj rozhodnutí z 12. a 22. marca 2012 uvedených vyssie v bode 19 tohto rozsudku. 21 Zalobcovia vo veci samej uviedli mnoho dôvodov nezákonnosti tak z hladiska talianskeho práva, ako aj práva Únie, ktoré vyplývajú zo zákona c. 21/1992, tak ako bol vykonaný v Roma Capitale clánkom 8 ods. 3, clánkom 9 ods. 2 a clánkom 29 Regolamento capitolino. 22 Hoci zaloby vo veci samej zrejme smerujú proti celej právnej úprave uvedenej v bode 20 tohto rozsudku, zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, vyplýva, ze na úcely návrhov na zacatie prejudiciálneho konania sú na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio osobitne spochybnené ustanovenia clánku 8 ods. 3, clánku 9 ods. 2 a clánku 29 ods. 1 a 2 Regolamento capitolino "v rozsahu, v akom odkazujú na uplatnenie clánku 11 ods. 4 zákona [c. 21/1992]". 23 Podla vnútrostátneho súdu vnútrostátna právna úprava dotknutá vo veci samej je v casti, v ktorej stanovuje, ze sídlo dopravcu a technická základna sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá udelila oprávnenie, ze objednávky dopravy v rámci sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa uskutocnujú v technickej základni a ze zacatie a ukoncenie kazdej jednotlivej sluzby sa musí uskutocnit v technickej základni nachádzajúcej sa v obci, ktorá udelila oprávnenie, s návratom do tejto technickej základne, zatial co vyzdvihnutie zákazníka a príchod do cielového miesta môzu byt uskutocnené aj na území iných obcí, zrejme v rozpore s clánkom 49 ZFEÚ a so "zásadami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze". 24 Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per il Lazio rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku, ktorá je vo veciach C-419/12 a C-420/12 zhodná: "Bránia clánky 49 ZFEÚ, 3 ZEÚ, [3 ZFEÚ az 6 ZFEÚ,] 101 [ZFEÚ] a 102 ZFEÚ uplatneniu clánku 3 ods. 3, clánku 8 ods. 3 a clánku 11 zákona c. [21/1992] v casti, v ktorej stanovujú, ze 'sídlo dopravcu a technická základna sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá udelila oprávnenie`, ze 'na získanie a dalsie uplatnovanie oprávnenia na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa vyzaduje, aby jeho drzitel mal na základe platného právneho titulu sídlo, technickú základnu alebo prístavné mólo na území obce, ktorá udelila oprávnenie`, a ze 'objednávky dopravy v rámci sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa uskutocnujú v technickej základni. Zacatie a ukoncenie kazdej jednotlivej sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa musí uskutocnit v technickej základni nachádzajúcej sa v obci, ktorá udelila oprávnenie, s návratom do tejto technickej základne, zatial co vyzdvihnutie zákazníka a príchod do cielového miesta môzu byt uskutocnené aj na území iných obcí`[?]" 25 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 5. novembra 2012 boli veci C-419/12 a C-420/12 spojené na spolocné konanie tak na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku. O návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania 26 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci rozlicné ustanovenia práva Únie bránia niektorým podmienkam stanoveným vo vnútrostátnej, regionálnej a obecnej právnej úprave týkajúcej sa udelenia oprávnenia a výkonu cinnosti spocívajúcej v prenájme motorového vozidla s vodicom v meste Rím. 27 Vzhladom na znenie polozenej otázky treba najskôr pripomenút, ze v rámci clánku 267 ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc vyjadrovat sa ani k výkladu vnútrostátnych právnych a správnych predpisov, ani k súladu týchto predpisov s právom Únie (pozri najmä rozsudky z 18. novembra 1999, Teckal, [2]C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 33, ako aj z 23. marca 2006, Enirisorse, [3]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 24 a citovanú judikatúru). 28 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze ak sú otázky nesprávne formulované alebo presahujú rámec právomoci, ktorý Súdnemu dvoru priznáva clánok 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prinálezí vyvodit zo vsetkých informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútrostátneho súdu, tie prvky práva Únie, ktoré si vzhladom na predmet sporu vyzadujú výklad (pozri najmä rozsudok z 11. marca 2010, Attanasio Group, [4]C-384/08, Zb. s. I-2055, bod 18 a citovanú judikatúru). Vzhladom na to Súdnemu dvoru v prípade potreby prinálezí preformulovat otázky, ktoré sú mu polozené (pozri najmä rozsudky Attanasio Group, uz citovaný, bod 19; zo 14. októbra 2010, Fuß, [5]C-243/09, Zb. s. I-9849, bod 39 a citovanú judikatúru, ako aj zo 4. októbra 2012, Biankov, C-249/11, bod 57 a citovanú judikatúru). 29 Podla tejto judikatúry mozno pripustit, ze aj ked sa polozená otázka podla svojho znenia zrejme usiluje o priame uplatnenie práva Únie na spory vo veci samej, vnútrostátny súd sa na úcely tohto sporu v skutocnosti snazí o výklad tohto práva. 30 Za týchto podmienok treba polozenú otázku chápat tak, ze sa v podstate týka toho, ci sa clánok 49 ZFEÚ alebo pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze majú vykladat v tom zmysle, ze bránia právnym úpravám, ako sú právne úpravy dotknuté vo veci samej, ktoré s ohladom na cinnost spocívajúcu v prenájme vozidla s vodicom ukladajú podrobné povinnosti vyjadrené v tejto otázke. 31 V tejto súvislosti, pokial ide po prvé o pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze nevyhnutnost dospiet k takému výkladu práva Únie, ktorý bude pre vnútrostátny súd uzitocný, si vyzaduje, aby vnútrostátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky, resp. aby aspon objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa uvedené otázky zakladajú. Tieto poziadavky sa uplatnujú o to viac v oblasti hospodárskej sútaze, pre ktorú sú charakteristické zlozité skutkové a právne situácie (pozri najmä rozsudky Attanasio Group, uz citovaný, bod 32 a citovanú judikatúru, ako aj z 10. mája 2012, Duomo Gpa a i., C-357/10 az C-359/10, bod 22). 32 V prejednávanej veci vsak rozhodnutia vnútrostátneho súdu neposkytujú Súdnemu dvoru skutkové a právne okolnosti, ktoré by mu umoznili urcit podmienky, za ktorých by sa na právne úpravy, ako sú úpravy dotknuté vo veci samej, mohli vztahovat ustanovenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Konkrétne, tieto rozhodnutia neposkytujú ziadne vysvetlenie súvislosti, ktorú vnútrostátny súd pozoruje medzi týmito ustanoveniami a spormi vo veci samej alebo ich predmetom. 33 Za týchto podmienok trebapolozenú otázku v rozsahu, v akom sa týka výkladu pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, vyhlásit za neprípustnú (pozri analogicky najmä rozsudky Duomo Gpa a i., uz citovaný, bod 24; z dnesného dna Airport Shuttle Express a i., C-162/12 a C-163/12, body 37 az 42). 34 Pokial ide po druhé o clánok 49 ZFEÚ, je nesporné, ze vsetky prvky sporov vo veci samej sú sústredené v jedinom clenskom státe. V tejto situácii treba overit, ci má Súdny dvor v prejednávaných veciach právomoc rozhodovat o tomto ustanovení (pozri analogicky najmä rozsudky z 31. januára 2008, Centro Europa 7, [6]C-380/05, Zb. s. I-349, bod 64; z 22. decembra 2010, Omalet, [7]C-245/09, Zb. s. I-13771, body 9 a 10, ako aj Duomo Gpa a i., uz citovaný, bod 25). 35 Na právne úpravy, ako sú právne úpravy dotknuté vo veci samej, ktoré sa podla svojho znenia uplatnujú bez rozdielu na subjekty usadené na území Talianskej republiky a na subjekty usadené v iných clenských státoch, sa totiz vo vseobecnosti môzu vztahovat ustanovenia týkajúce sa základných slobôd zarucených Zmluvou o FEÚ len vtedy, ak sa uplatnujú na situácie, ktoré súvisia s obchodom medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 7. mája 1997, Pistre a i., [8]C-321/94 az C-324/94, Zb. s. I-2343, bod 45; z 5. decembra 2000, Guimont, [9]C-448/98, Zb. s. I-10663, bod 21, ako aj Duomo Gpa a i., uz citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). 36 Pokial ide konkrétnejsie o clánok 49 ZFEÚ, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze toto ustanovenie nemozno uplatnit na cinnosti, ktoré nemajú nijakú spojitost s niektorou zo situácií, ktoré predpokladá právo Únie a v prípade ktorých sa vsetky relevantné skutocnosti obmedzujú iba na územie jedného clenského státu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 8. decembra 1987, Gauchard, [10]20/87, Zb. s. 4879, bod 12; z 20. apríla 1988, Bekaert, [11]204/87, Zb. s. 2029, bod 12; z 1. apríla 2008, Vláda Francúzskeho spolocenstva a valónska vláda, [12]C-212/06, Zb. s. I-1683, bod 33, ako aj z 21. júna 2012, Susisalo a i., C-84/11, bod 18 a citovanú judikatúru). 37 Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci majú spory vo veci samej miestu povahu a skutkové okolnosti vo veci samej sú sústredené v jednom clenskom státe, nemozno predpokladat cezhranicné úcinky právnych úprav dotknutých vo veci samej. Pritom nic vo vnútrostátnych rozhodnutiach nenaznacuje, ze spory vo veci samej majú nejaký cezhranicný význam alebo väzbu s niektorou zo situácií, ktoré upravuje právo Únie. Konkrétne, vnútrostátny súd nevysvetlil, ako vnútrostátne úpravy dotknuté vo veci samej môzu subjektom, ktoré sú státnymi príslusníkmi iného clenského státu ako Talianskej republiky, bránit vo výkone slobody usadit stanovenej v clánku 49 ZFEÚ. 38 Z judikatúry vyplývajúcej z uz citovaného rozsudku Guimont síce vyplýva, ze aj v cisto vnútrostátnej situácii môze byt odpoved na otázky týkajúce sa základných slobôd práva Únie pre vnútrostátny súd uzitocná najmä za predpokladu, ze mu vnútrostátne právo ukladá, aby priznal státnemu príslusníkovi rovnaké práva ako tie, ktoré státny príslusník iného clenského státu pozíva na základe práva Únie v rovnakej situácii (pozri najmä rozsudky z 1. júla 2010, Sbarigia, [13]C-393/08, Zb. s. I-6337, bod 23, ako aj Susisalo a i., uz citovaný, bod 20 a citovanú judikatúru). 39 V prejednávanej veci sa predpoklad, na ktorý sa poukazuje v judikatúre uvedenej v predchádzajúcom bode, týka v kontexte sporov vo veci samej práv, ktoré by státnemu príslusníkovi iného clenského státu ako Talianskej republiky mohli vyplývat z práva Únie, ak by sa nachádzal v rovnakej situácii ako zalobcovia vo veci samej. 40 Svojimi zalobami podanými na vnútrostátny súd sa pritom zalobcovia vo veci samej zrejme snazia získat za odlisných podmienok, nez sú tie, ktoré sa na nich v súcasnosti uplatnujú, ci dokonca bez akýchkolvek podmienok, vstup na územie Roma Capitale, a konkrétne do ZTL nachádzajúcich sa na jeho území, aby tam mohli vykonávat cinnost spocívajúcu v prenájme vozidla s vodicom. Z vnútrostátnych rozhodnutí vsak vyplýva, ze takýto prístup sa neuplatnuje na úcely trvalého a nepretrzitého výkonu tejto cinnosti z tohto územia a na základe príslusného oprávnenia, ale skôr na úcely ad hoc výkonu tejto cinnosti z iných území na základe oprávnení udelených inými obcami, avsak bez toho, aby museli dodrzat vsetky podmienky stanovené týmito oprávneniami. 41 Na rozdiel od situácií, o ktorých bolo rozhodnuté v uz citovanom rozsudku Attanasio Group, v rozsudkoch z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez ([14]C-570/07 a C-571/07, Zb. s. I-4629), alebo z 26. septembra 2013, Ottica New Line Di Vincenzo (C-539/11), situácia, ktorá viedla k podaniu týchto zalôb vo veci samej, sa neodzrkadluje v slobode usadit sa, ale na prvý pohlad v slobodnom poskytovaní sluzieb. 42 Na základe clánku 58 ZFEÚ slobodné poskytovanie sluzieb v oblasti dopravy vsak neupravuje clánok 56 ZFEÚ, ale tretia cast hlavy VI Zmluvy o FEÚ, ktorá sa týka spolocnej dopravnej politiky (pozri rozsudok z 22. decembra 2010, Yellow Cab Verkehrsbetrieb, [15]C-338/09, Zb. s. I-13927, body 29 a 30). Navyse ako v podstate pripomína vnútrostátny súd, cinnosti spocívajúce v prenájme vozidla s vodicom, ako sú cinnosti dotknuté vo veci samej, nepatria do pôsobnosti ustanovení, ktoré boli na základe clánku 91 ods. 1 ZFEÚ prijaté na úcely liberalizácie dopravných sluzieb. 43 Z toho vyplýva, ze vzhladom na osobitné okolnosti sporov vo veci samej prípadný výklad clánku 49 ZFEÚ nemá súvislost s realitou alebo predmetom týchto sporov (pozri analogicky rozsudok Sbarigia, uz citovaný, body 23, 24, 27 a 28). Ako vsak vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, tento súd nemá za takýchto okolností právomoc odpovedat na prejudiciálnu otázku (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, [16]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 61; z 1. októbra 2009, Woningstichting Sint Servatius, [17]C-567/07, Zb. s. I-9021, bod 43; Omalet, uz citovaný, bod 11, a zo 7. júna 2012, Vinkov, C-27/11, bod 44). 44 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Súdny dvor nemá právomoc odpovedat na tieto návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio, a to v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu clánku 49 ZFEÚ. V rozsahu, v akom sa uvedené návrhy týkajú výkladu iných ustanovení práva Únie, musia sa vyhlásit za neprípustné. O trovách 45 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc odpovedat na návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko) rozhodnutiami z 20. júna 2012 v spojených veciach C-419/12 a C-420/12, a to v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu clánku 49 ZFEÚ. V rozsahu, v akom sa uvedené návrhy týkajú výkladu iných ustanovení práva Únie, musia sa vyhlásit za neprípustné. Podpisy __________________________________________________________________ ( [18]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXisahz4/L92324-4148TMP.html#t-ECR_62012CJ0419_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0107&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0384&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0243&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0380&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0245&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0321&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0448&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0020&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0204&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0212&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0393&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0570&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0338&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0567&locale=SK 18. file:///tmp/lynxXXXXisahz4/L92324-4148TMP.html#c-ECR_62012CJ0419_SK_01-E0001