ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 4. septembra 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Trhy so zipsami a s inými druhmi zapínadiel, ako aj so zosívackami -- Spoluzodpovednost -- Zákonná horná hranica pokuty -- Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 -- Pojem 'podnik` -- Osobná zodpovednost -- Zásada proporcionality -- Násobitel odstrasujúceho úcinku" Vo veci C-408/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 3. septembra 2012, YKK Corporation, so sídlom v Tokiu (Japonsko), YKK Holding Europe BV, so sídlom v Sneeku (Holandsko), YKK Stocko Fasteners GmbH, so sídlom vo Wuppertale (Nemecko), v zastúpení: D. Arts, W. Devroe, E. Winter a F. Miotto, avocats, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), G. Arestis, J.-C. Bonichot a A. Arabadziev, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. februára 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti YKK Corporation (dalej len "YKK Corp."), YKK Holding Europe BV (dalej len "YKK Holding") a YKK Stocko Fasteners GmbH (dalej len "YKK Stocko") sa svojím odvolaním sa domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie YKK a i./Komisia (T-448/07, [2]EU:T:2012:322, dalej len "napadnutý rozsudok"), v ktorom Vseobecný súd zamietol ich zalobu, v ktorej sa domáhali zrusenia rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konecnom znení z 19. septembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] (vec COMP/39.168 - PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa ich toho rozhodnutie týkalo, ako aj subsidiárne zrusenia alebo znízenia výsky pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. februára 2009 ([3]Ú. v. EÚ C 47, s. 8), ulozená. Právny rámec 2 Clánok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), znie: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81 ES] alebo clánok [82 ES] alebo ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ..." 3 Oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov ([5]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") vo svojej hlave D stanovuje: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v oddieloch B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50 % sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Ide najmä o prípad, ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." 4 Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") vo svojej hlave B stanovuje: "20. Podniky, ktoré nesplnajú podmienky podla oddielu A, môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená. 21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz. ... 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad] úmerne k pokute, ktorá by bola inak ulozená, takto. Pre: -- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, -- druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, -- dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %. S cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz. ... 28. Od 14. februára 2002 toto oznámenie nahrádza oznámenie z roku 1996 pre vsetky prípady, v ktorých ziaden podnik nekontaktoval Komisiu s cielom vyuzitia výhody priaznivého zaobchádzania uvedeného v tomto oznámení. Komisia preskúma, ci je potrebné upravit toto oznámenie, akonáhle získa dostatocné skúsenosti s jeho uplatnovaním". Okolnosti predchádzajúce sporu 5 Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie sú uvedené v bodoch 1 az 6, 8, 10, 12, 14, 16 az 18 a 20 napadnutého rozsudku takto: "1 Zalobkyna v prvom rade YKK Corp. je japonská spolocnost. Je jedným zo svetových lídrov na trhu so zipsami, ale pôsobí tiez v sektore 'iných zapínadiel'. 2 Zalobkyna v druhom rade, [YKK Holding], je podnik usadený v Holandsku. Má 24 dcérskych spolocností vrátane [YKK Stocko]. YKK Holding je 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti YKK Corp. Jej dcérske spolocnosti vyrábajú gombíky a zipsy. Samotná nevyrába, nepredáva ani iným spôsobom nedistribuuje ziadny z týchto výrobkov. Je výlucne financnou holdingovou spolocnostou. 3 Zalobkyna v tretom rade, [YKK Stocko], predtým Stocko Fastener GmbH a Stocko Verschlußtechnik GmbH & Co. KG, je nemeckou spolocnostou so sídlom vo Wuppertale. Zalozená bola v roku 1901 a ako YKK Stocko Fastener bola zapísaná do obchodného registra v septembri 1995, ked YKK Holding odkúpila 76 % jej akcií, a to predtým, ako sa v marci 1997 stala jej 100 % vlastníkom. 4 Odvetvie výroby zapínadiel mozno rozdelit na dve velké kategórie, a to zipsy a 'iné druhy zapínadiel'', zahrnajúce rôzne typy cvockov, cvokov a zapínadiel, ktoré sa zacvaknú, ale aj zapínadlá s celustami, spony, ocká, gombíky na dzínsy, nity a kovové a plastové príslusenstvo urcené pre odvetvie kozených výrobkov a oblecenia. 5 V dnoch 7. a 8. novembra 2001 vykonala Komisia Európskych spolocenstiev preskúmania... v priestoroch viacerých výrobcov tvrdej galantérie, iných výrobkov galantérie a cverien (medzi ktorými boli aj spolocnosti Entaco Ltd, Coats plc a William Prym GmbH & Co. KG), ako aj v priestoroch Fachverband Verbindungs-und Befestigungstechnik [zdruzenie nemeckých podnikov v sektore galantérie] (dalej len ,VBT`). 6 Dna 26. novembra 2001 skupiny Prym a Coats podali s odvolaním sa na oznámenie [o spolupráci z roku 1996] ziadosti, aby sa na nich toto oznámenie v prípade sektoru zipsov uplatnilo. ... 8 Dna 8. augusta 2003 [YKK Stocko] (teraz YKK Stocko Fasteners) podal s odvolaním sa na oznámenie [o spolupráci z roku 2002] ziadost týkajúcu sa ,iných druhov zapínadiel'. ... 10 Dna 16. septembra 2004 Komisia zaslala oznámenie o výhradách (dalej len 'oznámenie o výhradách`) týkajúce sa 'iných druhov zapínadiel', zosívaciek a zipsov spolocnostiam Prym Fashion, William Prym, Éclair Prym, Fiocchi Prym, Fiocchi Snaps France, YKK Stocko Fasteners, YKK Holding, YKK Corp., Coats, A. Raymond, Berning & Söhne, Berning France, Scovill Fasteners Europe (predtým Unifast), Scovill Fasteners, ako aj VBT. ... 12 Dna 12. novembra 2004 skupina Prym, odvolávajúc sa na oznámenie o spolupráci z roku 2002, podala v mene vsetkých svojich dcérskych spolocností ziadost o oslobodenie alebo subsidiárne o znízenie výsky pokút týkajúcich sa 'iných druhov zapínadiel'. ... 14 Dna 18. februára 2005 skupina YKK, odvolávajúc sa na oznámenie o spolupráci z roku 2002, podala ziadost o znízenie výsky pokút týkajúcich sa 'iných druhov zapínadiel'. ... 16 Dôkazy predlozené na podporu ziadostí skupín Prym a YKK, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisii umoznili zaslat dotknutým spolocnostiam 7. marca 2006 dodatocné oznámenie o výhradách (dalej len 'dodatocné oznámenie o výhradách`). 17 Toto dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa 'iných druhov zapínadiel', zosívaciek a zipsov bolo zaslané spolocnostiam A. Raymond, Berning & Söhne a Berning France, Coats a Coats Deutschland a Éclair Prym, Prym Fashion, Fiocchi Prym, Scovill Fasteners Europe, Scovill Fasteners, William Prym, YKK Corp., YKK Holding a [YKK Stocko], ako aj VBT. ... 18 Dodatocné oznámenie o výhradách sa týkalo tých istých výrobkov ako oznámenie o výhradách, a tam kde to bolo potrebné, opravovalo, spresnovalo, spájalo a rozsirovalo výhrady, ktoré v nom boli formulované. ... ... 20 Po konzultácii s poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie a vzhladom na záverecnú správu úradníka povereného vypocutím prijala Komisia 19. septembra 2007 [sporné rozhodnutie]." 6 V spornom rozhodnutí Komisia konstatovala na jednej strane existenciu styroch rozlicných porusení pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v práve Únie, ktorých sa dopustili v sektore tvrdej galantérie, ako aj zapínadiel, a na druhej strane, ze odvolatelky mali úcast na troch z nich: -- bazilejsko-wuppertálskej a amsterdamskej spolupráci na trhu s kovovými a plastovými zapínadlami ("iné druhy zapínadiel") a zosívackami v období od mája 1991 do marca 2001, v rámci ktorej dospeli úcastníci pocas stretnutí k dohode o koordinovanom zvysovaní cien a k výmene dôverných informácií o cenách a zvysovaní cien na nemeckej a európskej úrovni (dalej len "spolupráca BWA"), -- dvojstrannej spolupráci medzi skupinami Prym a YKK na trhu s inými druhmi zapínadiel od roku 1999 do roku 2003. Toto porusenie spocívalo v dohodách a zosúladených postupoch na európskej a celosvetovej úrovni o rozdelovaní zákazníkov a stanovení cien, najmä minimálnych, priemerných a orientacných cien a kontrolách rastu cien prostredníctvom pravidelných výmen cenníkov a castých dvojstranných stykov, a -- trojstrannej spolupráci medzi skupinami YKK, Coats a Prym na trhu so zipsami v období od apríla 1998 do novembra 1999, v rámci ktorej si tieto tri skupiny vymenili informácie o cenách, diskutovali o cenách a zvysovaní cien a dohodli sa na postupe stanovenia minimálnych cien pre standardné výrobky na európskom trhu (dalej len "trojstranná spolupráca"). 7 V dôsledku toho Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty za porusenie clánku 81 ES, vypocítané na základe metódy stanovenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku [65 ods. 5 UO] ([6]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"), ako aj v oznámeniach o spolupráci z rokov 1996 a 2002. 8 Pokial ide o spoluprácu BWA, sporné rozhodnutie ulozilo pokuty týmto podnikom: -- A. Raymond Sarl: 8325000 eur, -- Berning & Söhne GmbH & Co. KG: 1123000 eur, -- Scovill Fasteners Europe SA a Scovill Fasteners Inc., zodpovedné spolocne a nerozdielne: 6002000 eur, -- William Prym GmbH & Co. KG a Prym Inovan GmbH & Co. KG, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 24913000 eur, -- YKK Stocko: 68250000 eur, z toho YKK Corp. a YKK Holding sú zodpovedné spolocne a nerozdielne za sumu 49000000 eur, -- Fachverband Verbindungs- und Befestigungstechnik: 1000 eur. 9 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze podla sporného rozhodnutia sa YKK Stocko podielala na porusení pocas celého jeho trvania deviatich rokov a deviatich mesiacov, zatial co YKK Corp. a YKK Holding sa podielali na porusení (priamo alebo nepriamo) az po nadobudnutí nemeckej spolocnosti Stocko v roku 1997 (teraz YKK Stocko), a na porusení sa tým podielali styri roky (odôvodnenia 466 az 468 a clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia). 10 To je dôvod, preco na jednej strane neboli YKK Corp. a YKK Holding zodpovedné za zaplatenie celej pokuty ulozenej YKK Stocko, ale iba za sumu 49000000 eur, a preco na druhej strane YKK Stocko bola výlucne zodpovedná za zaplatenie zvysných 19250000 eur jej ulozenej pokuty (clánok 2 ods. 1 sporného rozhodnutia). 11 Pokial ide o dvojstrannú spoluprácu medzi skupinami Prym a YKK na trhu s inými druhmi zapínadiel, bola spolocnostiam YKK Corp., YKK Holding a YKK Stocko spolocne a nerozdielne ulozená pokuta vo výske 19500000 eur. Naopak, podla sporného rozhodnutia skupina Prym splnila podmienky na úplné oslobodenie od pokuty, ktorá by jej inak bola za toto porusenie ulozená. 12 Nakoniec, pokial ide o porusenia, ku ktorým doslo v rámci trojstrannej spolupráce, ulozené boli tieto pokuty: -- YKK Corp. a YKK Holding, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 62500000 eur, -- Coats Holdings Ltd. a Coats Deutschland GmbH, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 12155000 eur, -- William Prym GmbH & Co. KG a Prym Inovan GmbH & Co. KG, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 6727500 eur, z toho Éclair Prym Group SA je zodpovedná spolocne a nerozdielne az do výsky 5850000 eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 13 Na podporu svojich zalôb smerujúcich k zruseniu sporného rozhodnutia odvolatelky predlozili osem zalobných dôvodov, ktorých poradie preskúmania Vseobecný súd pozmenil a ktoré rozdelil do troch kategórií. 14 V prvej odvolatelky uviedli pät zalobných dôvodov týkajúcich sa trojstrannej spolupráce zalozených v podstate na: -- absencii dôkazov o existencii porusenia (prvý zalobný dôvod), -- nesprávnom posúdení povahy a uskutocnenia porusenia na jednej strane a na skutocnom vplyve tohto porusenia na druhej strane (druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod), a -- na nesprávnom uplatnení oznámení o spolupráci z rokov 1996 a 2002 (piaty zalobný dôvod). 15 V druhej bez toho, aby doslo k spochybneniu existencie porusenia, odvolatelky namietali dva zalobné dôvody týkajúce sa spolupráce BWA zalozené na: -- nesprávnom uplatnení obmedzenia pokuty v rozsahu, v akom Komisia neuplatnila 10 % hornú hranicu na dcérsku spolocnost YKK Stocko za obdobie predchádzajúce roku 1997, ked spolocnost YKK Holding nadobudla YKK Stocko (siesty zalobný dôvod), -- nesprávnom uplatnení násobitela odstrasujúceho úcinku pri výpocte pokuty ulozenej YKK Stocko za obdobie predchádzajúce jej nadobudnutiu (siedmy zalobný dôvod). 16 V tretej odvolatelky predlozili ôsmy zalobný dôvod spolocný pre vsetky porusenia súvisiace s trojstrannou spoluprácou ako aj spoluprácou BWA, ktorý je zalozený na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality vo vztahu k uplatneniu násobitela odstrasujúceho úcinku 1,25 pri výpocte pokuty. 17 Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol vsetky zalobné dôvody predlozené odvolatelkami, cím zamietol ich zalobu a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 18 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok a clánok 2 ods. 1 a 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka a/alebo znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, -- subsidiárne vrátil vec na Vseobecný súd a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zamietol odvolanie, -- subsidiárne zamietol zalobu o neplatnost podanú proti spornému rozhodnutiu a -- zaviazal odvolatelky na náhradu vsetkých trov konania týkajúcich sa konania o odvolaní ako aj konania na prvom stupni. O odvolaní O prvom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa týka trojstrannej spolupráce Argumentácia úcastníkov konania 20 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd nedostatocne odôvodnil zamietnutie ich zalobného dôvodu týkajúceho sa neprimeranej východiskovej sumy pokuty vo výske 50 miliónov eur s ohladom na neexistenciu vplyvu predmetného porusenia na relevantný trh. Táto absencia odôvodnenia im podla nich znemoznila vediet, ci Vseobecný súd zamietol ich zalobný dôvod z dôvodu, ze Komisia dostatocne zohladnila vplyv porusenia na trh alebo ho naopak nezohladnila, pretoze nebola povinná tak urobit. 21 Ak by z napadnutého rozsudku malo vyplývat, ze Komisia dostatocne zohladnila vplyv porusenia na trh, odvolatelky tvrdia, ze takýmto rozhodnutím by Vseobecný súd nesprávne vykladal sporné rozhodnutie a porusil by právo Únie, najmä clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003. Vseobecný súd by tiez nedodrzal ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ktorá vyzaduje, aby Komisia v prípade, ze povazuje za primerané zohladnit vplyv porusenia na trh na úcely zvýsenia východiskovej sumy pokuty nad úroven minimálnej moznej sumy 20 miliónov eur stanovenej v usmerneniach z roku 1998, musí uviest konkrétne, hodnoverné a dostatocné kritériá, na základe ktorých sa má posúdit, aký mohol byt skutocný vplyv porusenia na hospodársku sútaz na tomto trhu. 22 Naopak, ak by napadnutý rozsudok mal preukázat, ze Komisia nezohladnila vplyv porusenia na trh, pretoze nebola povinná tak urobit, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd by takým rozhodnutím nesprávne uplatnil právo Únie, podla ktorého sankcie podla vnútrostátneho práva a práva Únie nemajú byt len úcinné a odstrasujúce, ale tiez primerané danému poruseniu. V tomto zmysle odvolatelky tvrdia, ze je neprimerané zmenit minimálnu moznú sumu vo výske 20 miliónov eur na 50 miliónov eur (co predstavuje nárast o 250 %) bez zohladnenia absencie vplyvu dohody o trojstrannej spolupráci na trh. Ak by to bolo inak, napadnutý rozsudok by povazoval velkost podniku za významný faktor pri stanovení výsky pokuty, a bol by teda v rozpore s usmerneniami z roku 1998, ako aj s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. 23 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia odvolateliek sa majú zamietnut ako nedôvodné alebo neprípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 24 Na úvod treba konstatovat, ze Vseobecný súd jasne najmä v bodoch 140 az 143 napadnutého rozsudku vyjadril dôvody, pre ktoré podla neho Komisia mohla kvalifikovat dotknuté porusenie ako "velmi závazné" a z tohto dôvodu stanovit východiskovú sumu pokuty na 50 miliónov eur bez toho, aby zohladnila konkrétny vplyv tohto porusenia na relevantný trh, pretoze nebola povinná tak urobit. 25 Ako to Vseobecný súd v uvedených bodoch 140 a 143 napadnutého rozsudku s odkazom na bod 1A usmernení z roku 1998 uviedol, tento vplyv sa musí zohladnit iba "ak je meratelný". Podla Vseobecného súdu, kedze islo o globálnu dohodu s cielom obmedzit potenciálnych sútazitelov, ktorej skutocný úcinok je logicky tazko meratelný, Komisia nebola povinná presne preukázat skutocný vplyv kartelu na trh a vymedzit ho, ale mohla si vystacit s odhadmi pravdepodobnosti takéhoto vplyvu. 26 Táto analýza je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej skutocný dopad porusenia na trh nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokút. Osobitne skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, napríklad rozdelovanie trhov (pozri rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, [7]EU:C:2003:527, bod 118; Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, [8]EU:C:2009:505, bod 96, ako aj Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, [9]EU:C:2009:702, bod 44). 27 Okrem toho Vseobecný súd jasne v bodoch 141 a 142 napadnutého rozsudku vysvetlil, ze si vôbec neprotirecí, ze sa v spornom rozhodnutí konstatovalo jednak, ze trojstranná spolupráca bola ako celok uskutocnená a mohla mat naozaj vplyv na trh, a jednak, ze tento vplyv nebolo mozné vymerat, pretoze nebolo mozné urcit s dostatocnou presnostou konkurencné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácie a iné), ktoré by sa uplatnili v prípade neexistencie porusení. 28 Vzhladom na uvedené netreba preskúmat iné tvrdenia odvolateliek predlozené pre prípad, v ktorom by z napadnutého rozsudku vyplynulo, ze Komisia zohladnila v spornom rozhodnutí skutocný vplyv porusenia na trh. 29 V casti, v ktorej odvolatelky tvrdia, ze sa v napadnutom rozsudku nekritizovala údajná neprimeraná povaha východiskovej sumy pokuty z dôvodu neexistencie vplyvu trojstrannej spolupráce na trh, stací pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze je úlohou Vseobecného súdu preskúmat vhodnú povahu výsky pokuty a ze v zásade neprinálezí Súdnemu dvoru, ked rozhoduje o právnych otázkach v rámci odvolania, nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi (pozri, rozsudky SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, [10]EU:C:2007:277, bod 98, ako aj Quinn Barlo a i./Komisia, C-70/12 P, [11]EU:C:2013:351, bod 57 a citovanú judikatúru). 30 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod predlozený odvolatelkami na podporu svojho odvolania treba zamietnut. O druhom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku a zamietnutí uplatnit zásadu najpriaznivejsieho práva pokial ide o trojstrannú spoluprácu Argumentácia úcastníkov konania 31 Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelky na úvod tvrdia, ze Vseobecný súd riadne neodôvodnil, preco zamietol zalobný dôvod zalozený na neuplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002. 32 Vo veci samej odvolatelky zastávajú názor, ze Vseobecný súd sa tým, ze namiesto oznámenia o spolupráci z roku 2002 uplatnil oznámenie o spolupráci z roku 1996, dopustil nesprávneho výkladu práva Únie, najmä zásady uplatnit najpriaznivejsie právo, tak ako je to stanovené v clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podla ktorého sa má spätne uplatnit najpriaznivejsie právo. 33 V tejto súvislosti odvolatelky tvrdia, ze zatial co oznámenie o spolupráci z roku 1996, na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 2002, podmienovalo výhodu znízenia pokuty nespochybnením skutocností, táto výhoda im bola zamietnutá na základe podmienky, ktorá sa v case prijatia sporného rozhodnutia prestala uplatnovat. 34 Následne odvolatelky dospeli k záveru, ze dôkazy, ktoré predlozili, predstavovali znacnú pridanú hodnotu pre dôkazy, ktoré uz Komisia mala, a mali teda mat nárok podla bodu 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002, okrem ciastocného oslobodenia, ktoré im bolo poskytnuté za preukázanie predlzenia trvania porusenia, na dalsie znízenie výsky pokuty. 35 Odvolatelky uvádzajú, ze predlozili dôkaz o konaní niektorých stretnutí, ktoré umoznili Komisii predlzit stanovenú dlzku porusenia tak, ze urcila zaciatok porusenia na 28. apríla 1998 namiesto 2. júna 1999. Zatial co prospech rovnajúci sa prospechu upravenom v bode 23 písm. b) tretom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 bol de facto Komisiou v odôvodneniach 588 a 589 sporného rozhodnutia priznaný, Komisia naopak nepriznala podla odvolateliek znízenie pokuty podla bodu 23 písm. a) tohto oznámenia iba z jediného dôvodu, ze v zmysle hlavy D oznámenia o spolupráci z roku 1996 odvolatelky spochybnili protisútazný ciel a obsah stretnutí. 36 Komisia túto argumentáciu spochybnuje a tvrdí, ze nie je dôvodná. Posúdenie Súdnym dvorom 37 Za týchto okolností veci samej treba overit, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nekritizoval sporné rozhodnutie z dôvodu, ze v nom Komisia presetrila správanie odvolateliek na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996, a odmietla im následne priznat prospech z priaznivejsieho zaobchádzania, aké by vyplynulo z uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. 38 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci oznámenie o spolupráci z roku 1996, ktoré sa na túto vec vztahuje ratione temporis, neobsahuje ziadne ustanovenie, podla ktorého Komisia nezohladní skutocnosti predlozené podnikmi, ktoré majú vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, táto institúcia napriek tomu zastávala názor, ako to vyplýva aj z bodov 185 a 186 napadnutého rozsudku odkazujúcich na odôvodnenia 584, 585, 588 a 589 sporného rozhodnutia, ze odvolatelky tým, ze Komisii predlozili pre nu predtým neznáme skutocnosti, umoznili urcit dlhsiu dlzku porusenia, ked sa ho nej zaradilo obdobie medzi 28. aprílom 1998 a 2. júnom 1999. Komisia tak posúdila túto spoluprácu ako polahcujúcu okolnost, ktorá umoznila odvolatelkám priznat znízenie základnej sumy pokuty o 9,375 milióna eur, cím ich nepokutovala za ich spoluprácu vyssou sumou pokuty, akú by museli zaplatit v prípade neexistencie takejto spolupráce. Ako to uviedol aj Vseobecný súd v bode 187 napadnutého rozsudku, takto znízená základná suma pokuty ulozená odvolatelkám bola teda rovnaká s hypotetickou sumou, akú by museli zaplatit za porusenie trvajúce kratsie ako jeden rok. 39 Vseobecný súd v bodoch 177 a 180 napadnutého rozsudku tiez rozhodol, ze pokial ide o obdobie od 2. júna do 12. novembra 1999, odvolatelky nepredlozili ziadny dôkaz, o ktorom by uz Komisia nevedela, a iba potvrdili, ze niektoré stretnutia sa naozaj uskutocnili, pricom spochybnovali okrem iného existenciu protisútazného ciela týchto stretnutí. 40 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze spolupráca podniku s Komisiou môze odôvodnit znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 iba vtedy, ak skutocne Komisii umozní splnit jej úlohu spocívajúcu v konstatovaní porusenia a v jeho ukoncení (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, [12]EU:C:2007:277, bod 83 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce (rozsudok SGL Carbon/Komisia, [13]EU:C:2007:277, bod 88). 41 Ako to konstatoval Vseobecný súd v bode 185 napadnutého rozsudku, Komisia v súlade s bodom 28 oznámenia o spolupráci z roku 2002 ocenila trojstrannú spoluprácu medzi odvolatelkami a skupinami Prym a Coats s ohladom na oznámenie o spolupráci z roku 1996, kedze uvedené skupiny predlozili svoje ziadosti o prospech z oznámenia o spolupráci v súvislosti s poruseniami týkajúcimi sa trhu so zipsami pred 14. februárom 2002, dnom, ktorým bolo oznámenie o spolupráci z roku 1996 nahradené oznámením o spolupráci z roku 2002. 42 Treba vsak konstatovat, ze ako oznámenie o spolupráci z roku 1996 (hlavy C a D), tak aj oznámenie o spolupráci z roku 2002 (body 21 a 23) vyzadujú ako podmienku na získanie znízenia pokuty, ktorá by bola inak ulozená, aby dotknuté podniky predlozili Komisii dôkazy, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie porusenia. 43 V tejto súvislosti nie je mozné dôvodne tvrdit, ze informácie, ktoré nesplnajú podmienku, podla ktorej musia "prispievat k potvrdeniu existencie porusenia" v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 1996, by mohli predstavovat dôkaz, ktorý predstavuje "znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia" v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 44 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou má len Vseobecný súd právomoc jednak na zistenie skutkového stavu, okrem prípadu, ak vecná nesprávnost jeho zistení vyplýva zo spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, a jednak na hodnotenie tohto skutkového stavu. Súdny dvor má naopak na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil, okrem prípadov skreslenia týchto skutocností. V kazdom prípade takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. 45 Pred Súdnym dvorom vsak odvolatelky nijako nepreukázali, ani netvrdili, ze by sa Vseobecný súd dopustil zjavného skreslenia skutkových okolností, ked rozhodol, ze odvolatelky nesplnajú poziadavku oznámenia o spolupráci z roku 1996 uvedenú v bode 42 tohto rozsudku, a následne podobnú poziadavku uvedenú v oznámení o spolupráci z roku 2002. 46 Okrem toho, pokial ide o obdobie pred 2. júnom 1999, treba pripomenút, ze ako to bolo uvedené aj 38 tohto rozsudku, spolupráca odvolateliek bola odmenená znízením základnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit, v prospech odvolateliek na základe polahcujúcej okolnosti nesúvisiacej s ustanoveniami oznámenia o spolupráci z roku 1996. 47 Ako to uviedol aj generálny advokát v bodoch 69 az 71 svojich návrhov, dotknuté podniky nemôzu ocakávat dvojitú odmenu za tie isté informácie, a to tie, ktoré im umoznili získat ciastocné oslobodenie za obdobie, na ktoré sa odvolávajú, ak tieto informácie za obdobie nasledujúce po uvedenom období neposkytli vysetrovaniu Komisie ziadnu pridanú hodnotu. 48 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod predlozený odvolatelkami na podporu svojho odvolania treba zamietnut bez toho, aby bol potrebné rozhodnút o údajnej uplatnitelnosti zásady najpriaznivejsieho práva v oblasti porusovania pravidiel hospodárskej sútaze zahrnutých do práva Únie v oznámeniach o spolupráci z rokov 1996 a 2002. O tretom dôvode smerujúcom proti zamietnutiu uplatnit 10 % hornú hranicu obratu spolocnosti YKK Stocko na cast pokuty, za ktorú bola táto spolocnost, pokial ide o spoluprácu BWA, výlucne zodpovedná Argumentácia úcastníkov konania 49 V rámci tretieho odvolacieho dôvodu vo svojom odvolaní odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol ich zalobný dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení 10 % hornej hranice pokial ide o spoluprácu BWA za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu YKK Stocko spolocnostou YKK Holding, obdobie, pocas ktorého sa YKK Stocko povazuje za výlucne zodpovednú za porusenie, porusil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásadu proporcionality, zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu individualizácie trestov, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré mu mozno pripísat osobne. 50 Cast pokuty súvisiacej s pociatocným obdobím porusenia sa totiz rovná sume 19,25 milióna eur, ktorá predstavuje 55 % z celkového obratu YKK Stocko v roku 2006, ktorý bol 34,91 milióna eur, co je suma, ktorá v znacnom rozsahu prekracuje 10 % hornú hranicu stanovenú v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003. 51 Komisia namieta, ze toto tvrdenie je zalozené z právneho hladiska na nesprávnom pochopení úcelu 10 % hornej hranice stanovenej v uvedenom ustanovení nariadenia c. 1/2003. 52 Podla Komisie totiz musí byt ulozená iba jedna pokuta. Komisia tvrdí, ze hranica stanovená v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 nie je castou pokuty spojenou s tajným správaním pocas obdobia porusenia, ale je zákonným maximom súvisiacim s financnou schopnostou zaplatit pokutu a zameriava sa predovsetkým na ochranu podniku proti ulozeniu neúmernej pokuty s ohladom na jeho velkost pri prijímaní rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Rozhodujúcim faktorom je teda ekonomická sila podniku, ktorú naznacuje jeho celkový obrat v case prijatia rozhodnutia o ulození pokuty. Tieto úvahy sú ako jediné schopné vysvetlit, preco na úcely výpoctu 10 % hornej hranice odkazuje predmetné ustanovenie výslovne na obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie. V dôsledku toho nie je pri urcovaní výsky pokuty relevantná skutocnost, ze podnik mal slabsiu financnú kapacitu v minulosti, pred nadobudnutím dotknutej spolocnosti hospodárskou skupinou, tak ako je to v prejednávanej veci. 53 Komisia dodáva, ze aj v prípade, ak sa aj materská spolocnost rozhodne, ze neposkytne financnú podporu svojej dcérskej spolocnosti, pokial ide o cast pokuty, za ktorej zaplatenie je táto dcérska spolocnost výlucne zodpovedná, co môze ohrozit zivotaschopnost tejto dcérskej spolocnosti, ide len o investicné riziko materskej spolocnosti spojenej s právnickou osobou, dcérskou spolocnostou, ktorá sa pred ale aj po nadobudnutí dopustila protisútazného správania sankcionovaného pokutami. Získaním kontroly nad dcérskou spolocnostou preberá materská spolocnost toto riziko, pricom ho vsak môze obmedzit tým, ze v kúpnej zmluve uzatvorenej s pôvodným majitelom tejto spolocnosti zahrnie odskodnenie. 54 Komisia dodáva, ze jedine podnik zodpovedný za posledné stádiá porusenia a v case prijatia konecného rozhodnutia je primeraným referencným podnikom pre posúdenie otázok zodpovednosti a odstrasujúceho úcinku, pokial Komisia preukáze, ze sa tento podnik, teda podnik, ktorý tvorí nová materská spolocnost, sám zúcastnil na porusení. Z rovnakých dôvodov Komisia tvrdí, ze odvolatelky nemôzu úcinne tvrdit, ze pokuta bola ulozená v rozpore so zásadou proporcionality alebo zásadou rovnosti zaobchádzania. Posúdenie Súdnym dvorom 55 Tretí odvolací dôvod nastoluje otázku stanovenia zákonnej hranice pokuty v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v prípade spoluzodpovednosti v rámci rovnakého kartelu, a presnejsie, kde podnik, ktorý sa zúcastnuje na tomto karteli, zacne byt pocas trvania kartelu kontrolovaný iným podnikom v rámci hospodárskej skupiny, ktorá sa tiez zúcastnila na porusení. 56 V tejto súvislosti odvolatelky kritizujú napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom v nom Vseobecný súd v bodoch 192 az 195 a 204 prijal prístup Komisie v spornom rozhodnutí, ktorý spocíval v ponechaní si jednotnej zákonnej hranice vypocítanej na základe jediného obratu konsolidovanej skupiny YKK za celé obdobie porusovania od 24. mája 1991 do 15. marca 2001, t. j. pocas deviatich rokov a deviatich mesiacov vrátane prvého obdobia porusovania, od 24. mája 1991 do 1. marca 1997, t. j. pocas piatich rokov a deviatich mesiacov, pocas ktorých YKK Holding a YKK Corp. nie sú povazované za zodpovedné z dôvodu, ze dcérska spolocnost YKK Stocko im pocas tohto obdobia nepatrila. 57 Treba zdôraznit, ze tretí odvolací dôvod môze mat vplyv iba na cast pokuty vo výske 19250000 eur, ktorá je výlucne ulozená YKK Stocko a týka sa skutocností, ktoré sama vykonala pred tým, ako ju nadobudla YKK Holding, zatial co zvysná cast pokuty vo výske 49000000 eur nebola v rámci tohto odvolania napadnutá. 58 V tejto súvislosti treba konstatovat jednak, ze znenie clánku 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003 je jasné, pokial ide o poziadavku, podla ktorej "pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku". 59 Pojem "podnik podielajúci sa na porusení" v zmysle uvedeného ustanovenia tak musí byt nutne ten istý na úcely uplatnenia clánku 81 ES, kedze tento pojem sa nemôze vykladat rozdielne na úcely ulozenia pokuty a na úcely uplatnenia 10 % hornej hranice. 60 Pokial teda podnik, ktorý Komisia povazuje za zodpovedný za porusenie clánku 81 ES, ako je tomu v prejednávanej veci, kúpil iný podnik, v rámci ktorého si ako dcérska spolocnost zachováva postavenie samostatného hospodárskeho subjektu, Komisia musí zohladnit vlastný obrat kazdého z týchto hospodárskych subjektov, aby na ne mohla uplatnit podla potreby 10 % hornú hranicu. 61 Komisia v prejednávanej veci správne rozdelila zodpovednost kazdého z podnikov, ktorý sa zúcastnil na porusení, kedze pred marcom 1997, obdobím, kedy YKK Holding nadobudla YKK Stocko, YKK Stocko a skupina YKK predstavovali dva "hospodárske subjekty" alebo odlisné podniky v zmysle clánku 81 ES a clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003. Z tejto situácie vsak Komisia nevyvodila záver, ktorý na 10 % hornú hranicu mala uplatnit. 62 Nemozno preto prijat tvrdenie Komisie, podla ktorého islo o ten istý podnik, ktorého struktúra a financná schopnost sa casom menili, ktorý bol pocas obdobia porusovania dotknutý. Okrem toho v prejednávanej veci takýto vývoj nie je výsledkom strukturálneho rastu podniku YKK Stocko, zvýsenia jeho obratu alebo ním nadobudnutých nezávislých podnikov pocas kartelu, ale predstavuje, naopak, výsledok nadobudnutia tohto podniku iným podnikom. 63 V tejto súvislosti treba uviest, ze ciel, ktorý sleduje zavedenie 10 % hornej hranice obratu kazdého podniku, ktorý sa podielal na porusení, v clánku 23 ods. 2, je najmä zamedzit, aby ulozenie pokuty vo vyssej výske ako táto horná hranica prekrocilo platobnú schopnost podniku v case, kedy je rozhodnuté o jeho zodpovednosti za porusenie a kedy mu Komisia ulozila penaznú sankciu. 64 Konstatovanie v predchádzajúcom bode podporuje clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003, ktorý pri 10 % hornej hranici vyzaduje, aby bola vypocítaná na základe obratu v obchodnom roku predchádzajúcom rozhodnutie Komisie o ulození sankcie za porusenie. Takáto poziadavka je tak riadne splnená, pokial, ako v prejednávanej veci, je táto horná hranica urcená na základe samotného obratu dcérskej spolocnosti, pokial ide o pokutu, ktorá jej je ulozená výlucne s ohladom na obdobie predchádzajúce jej nadobudnutiu materskou spolocnostou, co odvolatelky v rámci svojho odvolania nespochybnujú. Z toho vyplýva, ze za týchto okolností strukturálny vývoj podniku zodpovedného ako hospodársky subjekt je v skutocnosti zohladnený vo výpocte pokuty. 65 Rovnako nemozno prijat tvrdenie Komisie zalozené na tom, ze musí byt ulozená za obdobie porusovania jedna pokuta. Ako to Komisia pripustila pocas pojednávania, pokial ide o cast pokuty, za ktorú bola YKK Stocko výlucne zodpovedná, túto cast pokuty nie je mozné vymôct zo strany materskej spolocnosti v prípade nezaplatenia pokuty zo strany YKK Stocko. Spolocnost totiz nemôze byt zodpovedná za porusenia, ktorých sa nezávisle od seba dopustili jej dcérske spolocnosti pred ich nadobudnutím, a tieto dcérske spolocnosti samotné nesú zodpovedat za svoje protiprávne správanie, ktorého sa dopustili pred ich nadobudnutím nástupníckou spolocnostou, ktorá zan nemôze niest zodpovednost (pozri rozsudok Cascades/Komisia, C-279/98 P, [14]EU:C:2000:626, body 77 az 79). 66 Navyse treba uviest, ze konstatovania uvedené v bodoch 60 az 65 tohto rozsudku sú v súlade jednak so zásadou proporcionality a jednak o zásadou osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov, ako vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora (rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, [15]EU:C:2007:326, bod 24, pokial ide o zásadu proporcionality; rozsudky General Química a i./Komisia, C-90/09 P, [16]EU:C:2011:21, body 34 az 36 ako aj ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, [17]EU:C:2011:191, bod 143, pokial ide o zásadu osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov). 67 Z uvedeného vyplýva, bez toho, aby bolo treba preskúmat tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, ze tretí odvolací dôvod je dôvodný v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho výkladu clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003. 68 Následne treba zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom v rámci spolupráce BWA uplatnil, pokial ide o obdobie porusovania, za ktoré sa YKK Stocko povazuje za výlucne zodpovednú, pri stanovení maximálnej výsky pokuty 10 % hornú hranicu vypocítanú na základe obratu skupiny YKK pocas roka predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia. O stvrtom dôvode týkajúcom sa uplatnenia násobitela odstrasujúceho úcinku pri spolupráci BWA za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu YKK Stocko spolocnostou YKK Holding Argumentácia úcastníkov konania 69 Stvrtý odvolací dôvod predlozený odvolatelkami na podporu ich odvolania sa skladá z dvoch castí. 70 V prvej casti toto odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia, ktorú má ulozenú v clánkoch 36 a 53 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 71 V tejto súvislosti odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd sa nevyjadril k ich tvrdeniu, podla ktorého zatial co Komisia odôvodnila uplatnenie násobitela odstrasujúceho úcinku odkazom na vyssie financné zdroje, ktorými disponujú odvolatelky v porovnaní s ich sútazitelmi, takáto úvaha sa nemôze uplatnit na YKK Stocko z dôvodu jeho velkosti a obmedzených zdrojov, pokial je táto spolocnost výlucne zodpovedná za porusenie pocas obdobia predchádzajúceho marcu 1997. 72 Podla odvolateliek sa Vseobecný súd obmedzil na zopakovanie skutocnosti, ze obrat je vhodné kritérium na posúdenie hospodárskeho vplyvu podniku a pripomenul judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa funkcií, ktorým zodpovedá prijatie násobitela odstrasujúceho úcinku. Z tohto dôvodu odvolatelky neporozumeli dôvodom, pre ktoré bol zamietnutý ich zalobný dôvod týkajúci sa uplatnenia násobitela odstrasujúceho úcinku. 73 V druhej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd porusil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu individualizácie trestov a sankcií, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania, ked rozhodol, ze uplatnenie násobitela odstrasujúceho úcinku bolo odôvodnené nielen na obdobie porusenia po marci 1997, ale aj na obdobie pred týmto mesiacom, kedy prislo k nadobudnutiu YKK Stocko spolocnostou YKK Holding. 74 Pokial ide o porusenie zásady individualizácie trestov odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nezohladnil vztah, ktorý musí existovat medzi zodpovednostou a sankciou, ked schválil prístup Komisie, podla ktorého sa mohol uplatnit násobitel odstrasujúceho úcinku z dôvodu velkosti a zdrojov skupiny YKK aj na tú cast pokuty, ktorá sa týka obdobia porusenia pred nadobudnutím YKK Stocko spolocnostou YKK Holding. 75 Podla odvolateliek judikatúra identifikovala dva hlavné dôvody, ktoré môzu odôvodnit, kedy mozno uplatnit násobitel odstrasujúceho úcinku, a to potrebu zabezpecit, ze pokuta má významný odstrasujúci vplyv, a skutocnost, ze velké podniky pocas obdobia porusovania mali väcsie zdroje nez ich sútazitelia, a preto boli v lepsom postavení nez ich sútazitelia, pokial ide o znalost zákona a konania v jeho medziach. Pokial ide osobitne o druhý dôvod zvýsenia pokuty, Vseobecný súd uznal, ze velkost dotknutých podnikov sa musí vztahovat na ich situáciu v case porusenia (rozsudok Hoechst/Komisia, T-410/03, [18]EU:T:2008:211, body 379 a 382). Z toho vyplýva, ze na úcely uplatnenia násobitela odstrasujúceho úcinku sa môzu vziat do úvahy iba zdroje a prostriedky podniku zodpovedného za porusenie. 76 Zatial co Komisia správne povazovala YKK Stocko v case porusovania predchádzajúcom jeho nadobudnutiu spolocnostou YKK Holding, teda v období od mája 1991 az do marca 1997, za výlucne zodpovedný podnik za porusenie, mala na úcely uplatnenia násobitela odstrasujúceho úcinku zohladnit velkost a celkové zdroje YKK Holding a YKK Corp., bez toho, aby zohladnila skutocnost, ze YKK Stocko bola malá spolocnost, ktorá mala obmedzené prostriedky a nedisponovala právnym servisom. 77 Pokial ide o druhý dôvod násobitela odstrasujúceho úcinku, a to odstrasujúci úcinok, odvolatelky tvrdia, ze za zaplatenie pokuty je zodpovedný iba podnik zodpovedný za porusenie clánku 81 ES a nie materské spolocnosti. Preto z dôvodu obmedzených zdrojov YKK Stocko nebolo mozné zvýsit sumu pokuty na úcely odstrasenia bez toho, aby bola porusená zásada proporcionality. 78 Pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd tým, ze ulozil násobitel odstrasujúceho úcinku na cast pokuty ulozenej za obdobie predchádzajúce marcu1997, v podstate reagoval rovnakým spôsobom na dve neporovnatelné situácie, a to situáciu YKK Stocko a situáciu skupiny YKK. 79 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia odvolateliek a povazuje ich za nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 80 Pokial ide o tvrdenia zalozené na údajnom nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba na úvod uviest, ze v bodoch 203 a 204 tohto rozsudku Vseobecný súd spresnil dôvody, ktoré podla neho môzu odôvodnit na úcely uplatnenia násobitela odstrasujúceho úcinku zohladnenie obratu hospodárskeho subjektu pozostávajúceho zo vsetkých odvolateliek v case prijatia sporného rozhodnutia. 81 Okrem toho, ako Komisia správne uviedla, bod 114 odvolania objasnuje, ze odvolatelky porozumeli odôvodneniu Vseobecného súdu nachádzajúcemu sa najmä v bodoch 203 a 204 napadnutého rozsudku, podla ktorého rozhodujúcim prvkom, ktorý sa má zohladnit na úcely výpoctu výsky pokuty a jej odstrasujúceho úcinku, je ekonomická kapacita dotknutého podniku v case prijatia rozhodnutia o ulození pokuty. 82 Za týchto podmienok treba argumentáciu odvolateliek týkajúcu sa údajného nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietnut. 83 V rámci druhej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 204 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia oprávnene na úcely stanovenia násobitela odstrasujúceho úcinku zohladnila velkost a obrat odvolateliek povazovaných za jeden hospodársky subjekt pocas roka predchádzajúceho roku prijatia sporného rozhodnutia. 84 V tomto kontexte treba pripomenút, ze pojem "odstrasenie" je jednou z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri výpocte výsky pokuty. Podla ustálenej judikatúry je totiz cielom pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES a stanovených v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 potrestat nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky a iné hospodárske subjekty od budúceho porusenia pravidiel Únie o hospodárskej sútazi. V tejto súvislosti vztah medzi velkostou a celkovými zdrojmi podnikov na jednej strane a potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok na strane druhej nemozno spochybnit (rozsudky Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, [19]EU:C:2006:431, bod 16, a Lafarge/Komisia, C-413/08 P, [20]EU:C:2010:346, bod 102). 85 V prvom rade totiz zohladnenie velkosti a celkových zdrojov podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na dotknutý podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku (rozsudok Lafarge/Komisia, [21]EU:C:2010:346, bod 104). 86 Z toho vyplýva, ze na úcely ulozenia pokuty vo výske odstrasujúcej dotknuté podniky od budúceho porusenia pravidiel Únie o hospodárskej sútazi, treba zohladnit velkost a celkové zdroje týchto podnikov v case prijatia sporného rozhodnutia. Následne velkost a celkové zdroje uvedených podnikov, ktoré sú prípadne mensie v období predchádzajúcom poruseniu, nemajú na stanovenie násobitela odstrasujúceho úcinku vplyv (rozsudok Alliance One International/Komisia, C-668/11 P, [22]EU:C:2013:614, bod 64). 87 Skutocnost, ze YKK Holding a YKK Corp. nie sú solidárne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustila YKK Stocko v období pred marcom 1997, tak nemá na stanovenie násobitela odstrasujúceho úcinku vplyv. 88 Tento záver nespochybnujú tvrdenia odvolateliek, ako sú uvedené v bodoch 73 az 78 tohto rozsudku. 89 Pokial ide o údajný nedostatocný vztah medzi zodpovednostou a sankciou, treba konstatovat, ze odvolatelky si zamienajú logiku, ktorá predchádza stanoveniu hornej hranice pokuty na 10 % obratu v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003, co uz bolo preskúmané v rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolania, s logikou, ktorá je základom pre uplatnenie násobitela odstrasujúceho úcinku. 90 Stanovenie hornej hranice má totiz za ciel prispôsobit sumu pokuty ulozenej za porusenie, ku ktorému prislo, hospodárskej schopnosti podniku povazovaného za zodpovedného, hoci referencné obdobie na výpocet obratu, ktorý treba zohladnit, je obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie ukladajúcemu sankciu tomuto podniku. 91 Naopak, cielom odstrasujúceho úcinku penaznej sankcie je najmä v budúcnosti dosiahnut zákonné správanie hospodárskeho subjektu, ktorému je rozhodnutie Komisie urcené. Takýto úcinok sa musí nevyhnutne prejavit vo vztahu k dotknutému podniku v postavení, v akom sa nachádza v case prijatia takéhoto rozhodnutia. 92 V prejednávanej veci, ako to uviedla aj Komisia, YKK Stocko uz v case prijatia sporného rozhodnutia neexistovala ako samostatný hospodársky subjekt. Úsilie odstrasujúceho úcinku pokuty následne musí nevyhnutne odkazovat na skupinu YKK, ktorej je YKK Stocko nespochybnitelne clenom, a to nezávisle od skutocnosti, ze YKK Corp. a YKK Holding sa nezúcastnili porusenia pocas obdobia od mája 1991 do marca 1997. 93 Okrem toho treba uviest, ze úsilie o dosiahnutie odstrasujúceho úcinku sa netýka iba podnikov konkrétne uvedených v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pokuty, vzhladom na to, ze je potrebné tiez podnietit podniky podobnej velkosti, ktoré disponujú podobnými zdrojmi, aby sa zdrzali úcasti na podobných poruseniach pravidiel Únie o hospodárskej sútazi (rozsudok Caffaro/Komisia, C-447/11 P, [23]EU:C:2013:797, bod 37). 94 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod odvolateliek uvedený na podporu ich odvolania musí byt zamietnutý. O zalobe pred Vseobecným súdom 95 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze tento súd v prípade zrusenia napadnutého rozsudku vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. To je prípad prejednávanej veci, pokial ide o cast sporu týkajúcu sa stanovenia 10 % hornej hranice v clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 v rámci spolupráce BWA. 96 V tejto súvislosti s ohladom na úvahy uvedené v bodoch 55 az 68 tohto rozsudku treba zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom na úcely uplatnenia 10 % hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 zohladnilo konsolidovaný obrat skupiny YKK v rámci posledného obchodného roka predchádzajúceho prijatiu tohto rozhodnutia, pokial ide o obdobie porusenia, pocas ktorého YKK Stocko bola za toto porusenie výlucne zodpovedná. 97 Okrem toho treba pripomenút, ze odvolatelky nespochybnili stanovenie východiskovej sumy pokuty Komisiou. Následne je na Súdnom dvore, aby v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci stanovil pokutu výlucne ulozenú YKK Stocko za porusenia, ktorých sa dopustila nezávisle a na svoju vlastnú zodpovednost v rámci spolupráce BWA na sumu 3491000 eur, co predstavuje 10 % obratu, ktorý táto spolocnost mala pocas obchodného roka predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia. 98 Nakoniec treba uviest, ze odvolatelky poziadali Vseobecný súd o znízenie 10 % hornej hranice výsky pokuty ich príslusného obratu vo výske 20 % na základe uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. V tejto súvislosti vzhladom na skutocnost, ze Komisia, pokial ide o pokutu ulozenú za porusenie týkajúce sa spolupráce BWA, priznala takéto znízenie a uplatnila ho na vsetky spolocnosti skupiny YKK, vrátane YKK Stocko, treba pouzit rovnakú metódu výpoctu konecnej sumy, akú pouzila Komisia v spornom rozhodnutí v súlade s ustanoveniami usmernení z roku 1998 a teda treba uplatnit znízenie na základe spolupráce potom, ako sa vypocíta 10 % horná hranica obratu. 99 Z tohto dôvodu treba uplatnit uvedené znízenie vo výske 20 % na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 na zmenenú sumu pokuty, ako je stanovená v bode 97 tohto rozsudku. Následne sa teda urcuje výska pokuty ulozenej výlucne YKK Stocko, pokial ide o spoluprácu BWA, na sumu 2792800 eur. O trovách 100 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Clánok 138 ods. 3 tohto poriadku, ktorý sa uplatnuje na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 tohto poriadku, stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka konania. 101 V prejednávanej veci treba uviest, ze iba jeden odvolací dôvod predlozený odvolatelkami bol v rámci odvolania prijatý Súdnym dvorom. 102 Za týchto podmienok treba rozhodnút, ze odvolatelky znásajú, pokial ide o celé konanie, pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom, svoje vlastné trovy konania, ako aj tri stvrtiny trov konania Komisie, zatial co Komisia znása jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie YKK a i./Komisia ([24]EU:T:2012:322) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa na úcely stanovenia maximálnej výsky pokuty v rámci bazilejsko-wuppertálskej a amsterdamskej spolupráce na trhu s kovovými a plastovými zapínadlami týka uplatnenia 10 % hornej hranice vypocítanej na základe obratu skupiny YKK v roku predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konecnom znení z 19. septembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] (vec COMP/39.168 - PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá), pokial ide o obdobie porusovania, v súvislosti s ktorým bolo stanovené, ze je výlucne zodpovedná spolocnost YKK Stocko Fasteners GmbH. 2. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 3. Clánok 2 ods. 2 uvedeného rozhodnutia K(2007) 4257 v konecnom znení sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka výpoctu pokuty, za ktorú bola stanovená výlucná zodpovednost spolocnosti YKK Stocko Fasteners GmbH v rámci bazilejsko-wuppertálskej a amsterdamskej spolupráce. 4. Pokuta ulozená spolocnosti YKK Stocko Fasteners GmbH za porusenie, za ktoré je výlucne zodpovedná v rámci bazilejsko-wuppertálskej a amsterdamskej spolupráce, sa stanovuje na sumu 2792800 eur. 5. YKK Corporation, YKK Holding Europe BV a YKK Stocko Fasteners GmbH sú povinné znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj tri stvrtiny trov Európskej komisie, ktoré vznikli v rámci konania na prvom stupni, ako aj konania o odvolaní. 6. Európska komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov, ktoré vznikli v rámci konania na prvom stupni, ako aj konania o odvolaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOterpS/L91733-2542TMP.html#t-ECR_62012CJ0408_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:047:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A702&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///tmp/lynxXXXXOterpS/L91733-2542TMP.html#c-ECR_62012CJ0408_SK_01-E0001