ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 11. septembra 2014 ( [1]*1 ) Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie Zaloba na Vseobecný súd a napadnutý rozsudok Návrhy úcastníkov konania O prípustnosti vzájomných odvolaní O veci samej O tretom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nesprávnom právnom posúdení prípustnosti niektorých príloh zaloby na prvom stupni Napadnutý rozsudok Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a/alebo nedostatku odôvodnenia, pokial ide o posúdenie otázky, ci MasterCard je zdruzenie podnikov Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti - O veci samej O prvom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a/alebo nedostatku odôvodnenia, pokial ide o posúdenie objektívnej nevyhnutnosti údajného obmedzenia hospodárskej sútaze Napadnutý rozsudok O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O jedinom odvolacom dôvode vzájomného odvolania RBS a prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG Napadnutý rozsudok Argumentácia úcastníkov konania - O jedinom odvolacom dôvode vzájomného odvolania RBS - O prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG Posúdenie Súdnym dvorom - O námietkach neprípustnosti vznesených Komisiou - O podstate jediného odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania RBS a o prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG O druhom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG Napadnutý rozsudok O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O trovách "Odvolanie -- Vzájomné odvolania -- Prípustnost -- Clánok 81 ES -- Otvorený platobný systém s debetnými, úverovými a kreditnými kartami -- Mnohostranné standardné výmenné poplatky -- Zdruzenie podnikov -- Obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska úcinku -- Kritérium súdneho preskúmania -- Pojem 'pridruzené obmedzenie` -- Objektívne nevyhnutná a primeraná povaha -- Vhodné 'hypotézy protichodnej situácie` -- Dvojstranné systémy -- Zaobchádzanie s prílohami zaloby na prvom stupni" Vo veci C-382/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 4. augusta 2012, MasterCard Inc., so sídlom vo Wilmingtone (Spojené státy), MasterCard International Inc., so sídlom vo Wilmingtone, MasterCard Europe SPRL, so sídlom vo Waterloo (Belgicko), v zastúpení: E. Barbier de la Serre, V. Brophy a B. Amory, avocats, a T. Sharpe, QC, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Banco Santander SA, so sídlom v Santanderi (Spanielsko), Royal Bank of Scotland plc, so sídlom v Edinburghu (Spojené královstvo), v zastúpení: D. Liddell, solicitor, a M. Hoskins, barrister, HSBC Bank plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: R. Thompson, QC, Bank of Scotland plc, so sídlom v Edinburghu, Lloyds TSB Bank plc, so sídlom v Londýne, v zastúpení: K. Fountoukakos-Kyriakakos a S. Wisking, solicitors, a J. Flynn, QC, MBNA Europe Bank Ltd, so sídlom v Chesteri (Spojené královstvo), v zastúpení: A. Davis, solicitor, British Retail Consortium, so sídlom v Londýne, v zastúpení: R. Marchini, advocate, a A. Robertson, barrister, EuroCommerce AISBL, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J. Stuyck, advocaat, Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: M. Holt a C. Murrell, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Turner, QC, a J. Holmes, barrister, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh (spravodajca), C. Toader a E. Jarasiunas, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. júla 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. januára 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost MasterCard Inc., ako aj jej dcérske spolocnosti MasterCard International Inc. a MasterCard Europe SPRL, navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie MasterCard a i./Komisia (T-111/08, [2]EU:T:2012:260, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich zaloby smerujúce v prvom rade k zruseniu rozhodnutia Komisie K (2007) 6474 v konecnom znení z 19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (veci COMP/34.579 - MasterCard, COMP/36.518 - EuroCommerce, COMP/38.580 - Commercial cards, dalej len "sporné rozhodnutie") a, subsidiárne, k zruseniu clánkov 3 az 5 a 7 tohto rozhodnutia. 2 Prostredníctvom svojich vzájomných odvolaní Royal Bank of Scotland plc (dalej len "RBS"), na jednej strane, a Bank of Scotland plc (dalej len "BoS") a Lloyds TSB Bank plc (dalej len "LTSB"), ktoré sú obe (dalej spolocne len "LBG") v súcasnosti kontrolované Lloyds Banking Group plc a na úcely tohto konania konajú spolocne, na druhej strane, navrhujú zrusenie napadnutého rozsudku, ako aj sporného rozhodnutia. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3 Ako vyplýva najmä z bodov 20, 24, 27, 35, 39 a 40 napadnutého rozsudku, Komisia Európskych spolocenstiev v spornom rozhodnutí v podstate konstatovala, ze stanovovanie mnohostranných standardných výmenných poplatkov v platobnom systéme prevádzkovanom medzinárodnou platobnou organizáciou nazvanou "MasterCard" (dalej len "MasterCard"), ktoré sa standardne uplatnujú najmä na cezhranicné platby prostredníctvom platobnej karty v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo eurozóny (dalej len s "CMI") predstavovalo rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré viedlo k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi zúcastnenými bankami poskytujúcim obchodníkom akvizicné sluzby, ktoré im umoznovali prijat debetné, úverové a kreditné karty MasterCard a/alebo Maestro, ze toto obmedzenie bolo významné a ovplyvnovalo obchod medzi clenskými státmi a ze odvolatelky dostatocne nepreukázali, ze CMI boli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard, a ani ze boli splnené podmienky na oslobodenie stanovené v clánku 81 ods. 3 ES alebo v clánku 53 ods. 3 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([3]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3). 4 Zo spisu, a najmä z bodu 17 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v takzvanom "otvorenom" platobnom systéme, akým je systém MasterCard, sú stranami, ktoré sú dotknuté kazdým nákupom prostredníctvom platobnej karty, okrem vlastníka platobného systému, majitel karty, dalej financná institúcia vydávajúca platobnú kartu oznacená ako "vydávajúca banka", potom obchodník a nakoniec financná institúcia, ktorá poskytuje tomuto obchodníkovi sluzby umoznujúce prijat uvedenú kartu ako prostriedok na vyrovnanie danej transakcie, oznacená ako "prijímajúca banka". 5 Ako vyplýva z bodov 1 az 44 napadnutého rozsudku, predchádzajúce okolnosti a hlavné prvky sporného rozhodnutia mozno na úcely hlavného odvolania a vzájomných odvolaní zhrnút takto. 6 Odvolatelky sú zodpovedné za riadenie a koordináciu platobného systému platieb uskutocnených prostredníctvom kariet MasterCard a Maestro, co zahrna najmä stanovenie pravidiel siete, ako aj poskytovanie sluzieb týkajúcich sa autorizácie a kompenzácie clenským financným institúciám. Vydávanie kariet MasterCard a Maestro, ako aj uzatváranie afiliacných dohôd s obchodníkmi, aby títo obchodníci prijímali uvedené karty, patrí do zodpovednosti týchto financných institúcií. 7 Pred 25. májom 2006 vlastníctvo celej platobnej organizácie MasterCard a súvisiace hlasovacie práva prinálezali clenským financným institúciám. V tento den bola MasterCard Inc. uvedená na burzu cenných papierov v New Yorku (Spojené státy) prostredníctvom "initial public offering" (dalej len "IPO"), cím doslo k zmene struktúry a riadenia MasterCard. 8 V dnoch 30. marca 1992 a 27. júna 1997 spolocnosti British Retail Consortium (dalej len "BRC") a EuroCommerce AISBL (dalej len "EuroCommerce") podali na Komisiu staznost najmä proti spolocnosti Europay International SA (dalej len "Europay"), teraz MasterCard Europe SPRL. 9 Spolocnost Europay podala na Komisiou niekolko oznámení, ktoré sa týkali celého jej platobného systému. 10 Dna 13. apríla 2002 Komisia uverejnila oznámenie v súlade s clánkom 19 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([4]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v ktorom oznámila svoj zámer vyhoviet niektorým pravidlám systému Europay, medzi ktorými neboli uvedené pravidlá týkajúce sa standardných výmenných poplatkov. 11 Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze odvolatelky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Toto rozhodnutie obsahuje najmä nasledujúce závery: -- Výmenné poplatky sa týkajú vztahov medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami v súvislosti s vyrovnaním transakcií prostredníctvom kariet a rovnajú sa sume, ktorá je odrátaná v prospech vydávajúcej banky. Tieto poplatky treba odlisovat od poplatkov, ktoré prijímajúca banka úctuje obchodníkom (merchant service charge, dalej len "MSC"). Sporné rozhodnutie sa týka len CMI a netýka sa dvojstranných výmenných poplatkov stanovených medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami alebo výmenných poplatkov kolektívne stanovených na vnútrostátnej úrovni. -- Treba rozlisovat tri rozdielne trhy s výrobkami v oblasti otvorených systémov platobných kariet: najprv "medzisystémový trh", na ktorom si rôzne systémy kariet konkurujú, dalej "trh vydávania", v rámci ktorého vydávajúce banky sútazia o zákazníkov z radov drzitelov platobných kariet a nakoniec "trh prijímania", v rámci ktorého prijímajúce banky sútazia o zákazníkov z radov obchodníkov. V prípade sporného rozhodnutia je relevantný trh zlozený z vnútrostátnych trhov prijímania v clenských státoch EHP. -- Rozhodnutia odvolateliek týkajúce sa stanovenia CMI predstavujú rozhodnutia zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, a to aj napriek zmenám v struktúre a riadení MasterCard po IPO. -- CMI nafukujú základ MSC, pricom MSC by mohli byt nizsie, pokial by neexistovali CMI a bolo by zakázané jednostranné spoplatnenie transakcií ex post vydávajúcimi bankami, to znamená pravidlo zakazujúce vydávajúcim bankám a prijímajúcim bankám stanovit výsku výmenných poplatkov po tom, ako sa vykonal nákup jedným z drzitelov kariet vydávajúcej banky u jedného z obchodníkov prijímajúcej banky a transakcia bola daná na úhradu (dalej len "zákaz spoplatnenia 'ex post`"). CMI teda vedú k obmedzeniu hospodárskej sútaze prostredníctvom cien medzi prijímajúcimi bankami na úkor obchodníkov a ich zákazníkov. -- CMI nemozno povazovat za "pridruzené obmedzenia", lebo nie sú objektívne nevyhnutné na fungovanie otvoreného kartového systému. Tento systém môze fungovat len na základe odmien vyplácaných vydávajúcim bankám drzitelmi kariet, prijímajúcim bankám obchodníkmi a poplatkami vyplácanými vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami majitelovi systému. Na rozdiel od nevyhnutných obmedzení, ktoré priamo súvisia s hlavnou transakciou, obmedzenia, ktoré sú vhodné len pre obchodný úspech uvedenej transakcie alebo ktoré slúzia na objektívny nárast efektívnosti, mozno preskúmat len v rámci clánku 81 ods. 3 ES. -- Pokial ide o vplyv pravidla v rámci systému MasterCard, ktoré zaväzovalo prijat vsetky karty Maestro alebo MasterCard, bez ohladu na vydávajúcu banku (dalej len "Honour All Cards Rule"), zrusenie CMI by neznamenalo, ze vydávajúce banky by mohli slobodne a jednostranne urcovat výmenné poplatky, lebo tomuto riziku by bolo mozné vyhnút sa pomocou pravidla, ktoré má menej obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz, ako je zákaz spoplatnenia "ex post". -- Pokial ide o clánok 81 ods. 3 ES, ekonomické tvrdenia uvedené odvolatelkami v súvislosti s úlohou CMI vo vyvázení systému MasterCard a v jeho maximalizácii nestacia na preukázanie skutocnosti, ze CMI majú za následok objektívne výhody. Odvolatelky najmä nepredlozili dôkazy preukazujúce, ze prípadné objektívne výhody budú kompenzovat nevýhody CMI pre obchodníkov a ich zákazníkov. Zaloba na Vseobecný súd a napadnutý rozsudok 12 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. marca 2008 podali odvolatelky zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia alebo subsidiárne clánkov 3 az 5 a 7 tohto rozhodnutia. 13 Ako vyplýva z bodu 73 napadnutého rozsudku odvolatelky na podporu tohto návrhu uvádzali styri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu chýb v analýze úcinkov CMI na hospodársku sútaz, po druhé na porusení clánku 81 ods. 3 ES, po tretie na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávnej kvalifikácie rozhodnutí zdruzenia podnikov uplatnených na CMI a po stvrté na existencii procesných vád správneho konania, ako aj skutkových pochybeniach. 14 BRC, EuroCommerce, ako aj Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska vo svojich vyjadreniach vedlajsieho úcastníka konania pred Vseobecným súdom navrhovali zamietnutie zaloby odvolateliek, zatial co Banco Santander SA, RBS, HSBC Bank plc (dalej len "HSBC"), BoS, LTSB a MBNA Europe Bank Ltd (dalej len "MBNA") navrhovali zrusenie sporného rozhodnutia. 15 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol zalobu odvolateliek a rozhodol, ze odvolatelky nepreukázali, ze sporné rozhodnutie bolo poznacené nesprávnym právnym posúdením alebo zjavne nesprávnym posúdením. Návrhy úcastníkov konania 16 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor v podstate: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania súvisiacich s konaním na oboch stupnoch. 17 RBS, HSBC, LBG a MBNA predlozili vyjadrenie na podporu odvolania, zatial co BRC, EuroCommerce a Spojené královstvo podporujú Komisiu v rozsahu, v akom navrhuje zamietnutie odvolania a subsidiárne zamietnutie zaloby o neplatnost podanej proti spornému rozhodnutiu. 18 Návrhy vzájomných odvolaní RBS a LBG sú v zásade rovnaké ako návrhy uvedené v hlavnom odvolaní. 19 Odvolatelky podporujú návrhy uvedené vo vzájomných odolaniach, zatial co Komisia, podporovaná BRC, navrhuje ich zamietnutie. O prípustnosti vzájomných odvolaní 20 Komisia namieta neprípustnost vzájomných odvolaní podaných RBS a LBG, lebo obe tieto odvolania sa nachádzajú v tom istom akte ako vyjadrenie k hlavnému odvolaniu predlozené dotknutými úcastníkmi konania. 21 Ako uvádza Komisia, clánok 176 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012, stanovuje, ze "vzájomné odvolanie sa musí predlozit prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu". 22 Treba vsak uviest, ze elektronické verzie vzájomných odvolaní podaných RBS a LBG boli dorucené do kancelárie Súdneho dvora 31. októbra 2012, pricom príslusné originály boli dorucené následne, a to o dva a pät dní neskôr. 23 V dôsledku toho bez ohladu na to, ci sa uplatní clánok 57 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý nadobudol úcinnost z 1. novembra 2012, alebo clánok 37 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorý bol úcinný do tohto dátumu, platí, ze vzájomné odvolania boli platne podané 31. októbra 2012. 24 Rokovací poriadok, ktorý platil k tomuto dátumu, vsak neobsahuje také ustanovenie ako uvedený clánok 176 ods. 2, na ktorý sa odvoláva Komisia. Vzájomné odvolania preto nemozno povazovat za neprípustné z toho dôvodu, ze boli predlozené v rámci vyjadrenia k hlavnému odvolaniu. 25 Konkrétnejsie námietky neprípustnosti vznesené Komisiou budú skúmané v rámci analýzy venovanej príslusným odvolacím dôvodom. 26 Pokial ide o hlavné odvolanie, hoci Komisia na úvod tvrdí, ze toto odvolanie je "v podstate" neprípustné, táto institúcia v skutocnosti konkrétne namieta neprípustnost urcitých konkrétnych castí tohto odvolania bez toho, aby uvádzala, ze toto odvolanie je neprípustné v celom rozsahu. Týmto specifickým námietkam sa preto treba venovat v rámci posúdenia príslusných odvolacích dôvodov. O veci samej 27 Odvolatelky a RBS a LBG prostredníctvom svojho hlavného odvolania a vzájomných odvolaní Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v podstate rozhodol, ze: -- viaceré prílohy zaloby na prvom stupni boli neprípustné (tretí odvolací dôvod hlavného odvolania), -- Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze platobný systém MasterCard je "zdruzením podnikov" v zmysle clánku 81 ES aj napriek zmenám, ktoré prinieslo IPO (druhý odvolací dôvod hlavného odvolania), -- sporné rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne preukazuje, ze CMI majú obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz (vzájomné odvolanie RBS a prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG), -- CMI nebolo mozné povazovat za objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard (prvý odvolací dôvod hlavného odvolania) a -- Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze odvolatelky nepreukázali, ze CMI splnajú podmienky uvedené v clánku 81 ods. 3 ES (druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG). 28 Prvý odvolací dôvod hlavného odvolania, ako aj vzájomné odvolanie RBS a prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG sa týkajú otázky, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil záver sporného rozhodnutia, podla ktorého stanovenie CMI spadá pod zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES. Na úcely preskúmania týchto dôvodov by bolo vhodné v prvom rade preskúmat tretí odvolací dôvod hlavného odvolania. Kedze preskúmanie prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, ako aj vzájomného odvolania RBS a prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG by sa stalo zbytocným, ak by bol druhý odvolací dôvod hlavného odvolania dôvodný, treba v druhom rade preskúmat tento druhý odvolací dôvod. O tretom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nesprávnom právnom posúdení prípustnosti niektorých príloh zaloby na prvom stupni Napadnutý rozsudok 29 Vseobecný súd, pokial ide o výhradu, ktorá bola pred ním vznesená a ktorá sa týkala posúdenia ekonomických dôkazov predlozených odvolatelkami v priebehu konania, ktoré viedlo k vydaniu sporného rozhodnutia, Komisiou, v bode 183 napadnutého rozsudku uviedol, ze odvolatelky vytýkali Komisii, ze tieto dôkazy nepreskúmala, ani na ne nereagovala. Vseobecný súd v bode 185 napadnutého rozsudku konstatoval, ze táto výhrada "je v zalobe uvedená len velmi strucne a argumentácia na jej podporu je v skutocnosti rozvinutá v prílohách A.13 [az] A.15, vypracovaných rôznymi odborníkmi na základe ekonomických dôkazov predlozených v priebehu správneho konania a na ktoré zalobkyne vo vseobecnosti odkazujú". 30 Podla bodov 186 az 188 napadnutého rozsudku: "186 ...V bodoch 52 az 54 zaloby teda zalobkyne len uvádzajú, ze v priebehu správneho konania predlozili podstatné ekonomické tvrdenia, ktoré Komisia nezohladnila ani nevyvrátila, a ze 'závery ich ekonómov` podporujú ich právnu analýzu, podla ktorej Komisia 'tiez nesprávne rozhodla, ze výmenné poplatky obmedzovali hospodársku sútaz[,] sústredila sa na vplyv výmenných poplatkov (alebo rozdielov v ich výske) na MSC bez toho, aby preskúmala úcinok na náklady pre drzitelov kariet[,] poprela, ze mechanizmus [musel] stanovovat úroven výmenných poplatkov, ktorá maximalizuje objem transakcií a nezohladnila, ze to zvys[ovalo] spokojnost spotrebitelov`. 187 Preto treba konstatovat, ze hoci zaloba uvádza výhradu zalobkýn, neobsahuje argumentáciu, ktorá ju podporuje. 188 Komisia preto správne uviedla, ze z textu zaloby nevyplývajú dostatocne presné dôkazy, aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie a aby si pripravila obhajobu." 31 V rámci prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni, ktorá sa nachádza v bodoch 111 az 130 tejto zaloby a je zalozená na porusení práv odvolateliek na obhajobu, odvolatelky Komisii najmä vytýkajú "nezrozumitelnost listu opisujúceho skutkový stav", ktorý im Komisia adresovala 23. marca 2007 po vypocutí, ktoré sa konalo 14. a 15. novembra 2006. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 278 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "argumentácia zalobkýn v ich zalobe je velmi strucná". V bode 280 uvedeného rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze zalobkyne len vo vseobecnosti odkázali na prílohu A.20 zaloby na prvom stupni, pricom túto prílohu nemozno zohladnit. 32 Vseobecný súd v bodoch 189 a 282 napadnutého rozsudku tieto výhrady zalozené na posúdení ekonomických dôkazov predlozených odvolatelkami Komisiou a nezrozumitelnosti listu opisujúceho skutkový stav zamietol ako neprípustné. Argumentácia úcastníkov konania 33 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o prípustnost niektorých príloh zaloby na prvom stupni. V rozpore s poziadavkami clánku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie podla odvolateliek neexistuje ziaden právny základ, ktorý by umoznoval, aby Vseobecný súd takýmto spôsobom obmedzil právo na prístup k súdu. 34 Subsidiárne, aj keby Vseobecný súd takúto právomoc mal, dopustil by sa nesprávneho právneho posúdenia, ak by sa domnieval, ze toto obmedzenie sa v prejednávanej veci uplatnuje. Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia aj v bodoch 188 az 189 a 278 napadnutého rozsudku, ked dospel k záveru, ze znenie niektorých výhrad odvolateliek neobsahovalo dostatocne presné skutocnosti na to, aby prílohy, ktoré s nimi súviseli, mohli byt povazované za prípustné. Vseobecný súd mal vlastne rozhodnút, ze body 52 az 54 a 122 zaloby na prvom stupni boli dostatocne presné, pokial ide o výhrady a uvedené tvrdenia, a v dôsledku toho boli prílohy A.13 az A.15 a A.20 tejto zaloby prípustné. Okrem toho v bode 219 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nerozhodol o tom, ci sa mali prílohy A.13 a A.14 uvedenej zaloby zamietnut aj napriek tomu, ze v bodoch 185 az 189 tohto rozsudku zamietol tvrdenie, ktoré odkazovalo na tieto isté prílohy. V tejto súvislosti sa odvolatelky najmä domnievajú, ze stací, ze na jednej strane oznacili konkrétne body uvedenej zaloby, ktoré chceli doplnit prílohami, a na druhej strane, ze oznacili súvisiace prílohy. 35 V tejto súvislosti odvolatelky spochybnujú tiez tvrdenie uvedené v bode 190 napadnutého rozsudku, podla ktorého vzhladom na to, ze ich výhradu mozno v podstate chápat tak, ze Komisii vytýkajú, ze "nezohladnila ekonomické tvrdenia, ktoré preukazovali výhody vyplývajúce z CMI pre [platobný] systém MasterCard, pre drzitelov kariet a vo vseobecnosti pre spotrebitela, [táto výhrada] nie je v rámci dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 1 ES relevantná". 36 Podla Komisie nie je argumentácia odvolateliek v rámci tretieho odvolacieho dôvodu hlavného odvolania jasná. Na jednej strane tvrdia, ze neexistuje právny základ pre obmedzenie ulozené Vseobecným súdom a ze ich právo na prístup k súdu bolo poskodené. Na druhej strane tvrdia, ze tvrdenia uvedené v prílohách zaloby na prvom stupni boli dostatocne zhrnuté v tejto zalobe, co predstavuje neprípustnú skutkovú otázku. Okrem toho zalobkyne nevysvetlili, v com by sa napadnutý rozsudok lísil v prípade, ze by Vseobecný súd zohladnil dotknuté prílohy. 37 RBS a HSBC nezaujali k tretiemu odvolaciemu dôvodu hlavného odvolania stanovisko. LBG a MBNA podporujú tento odvolací dôvod bez toho, aby sa mu osobitne venovali. BRC a EuroCommerce strucne namietajú proti uvedenému dôvodu. Spojené královstvo bez toho, aby uviedlo konkrétne tvrdenie, navrhuje jeho zamietnutie. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Podla prvého odseku clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom podla prvého odseku clánku 53 tohto Statútu a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. 39 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze "strucné zhrnutie dôvodov", ktoré musí byt uvedené v kazdej zalobe v zmysle týchto clánkov znamená, ze zaloba musí vysvetlit, v com spocíva zalobný dôvod, na ktorom je zalozená (pozri rozsudky Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, [5]EU:C:1961:30, 588, ako aj Grifoni/ESAE, C-330/88, [6]EU:C:1991:95, bod 18). 40 Na prípustnost zaloby pred Vseobecným súdom sa teda najmä vyzaduje, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspon strucne, pritom vsak súdrzným a pochopitelným spôsobom. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá podla vyssie uvedených ustanovení tvorí nálezitost zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [7]EU:C:2005:408, body 94 az 100, ako aj Versalis/Komisia, C-511/11 P, [8]EU:C:2013:386, bod 115). 41 Na úcely zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti musí byt strucné zhrnutie dôvodov zalobkyne dostatocne jasné a presné, aby mohla zalovaná pripravit svoju obranu a príslusný súd rozhodnút o zalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok Grifoni/ESAE, [9]EU:C:1991:95, bod 18). Vseobecnému súdu preto neprinálezí vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [10]EU:C:2005:408, body 97 a 100). Podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uplatneného pred Vseobecným súdom uvádza urcité tvrdenie (pozri rozsudok Versalis/Komisia, [11]EU:C:2013:386, bod 115). 42 Za týchto podmienok odvolatelky nesprávne tvrdia, ze neexistuje právny základ, o ktorý sa môze opierat prístup Vseobecného súdu, pokial ide o zohladnenie obsahu príloh, ktoré mu boli predlozené. 43 Pokial ide o subsidiárnu argumentáciu uvedenú v bode 34 uvedeného rozsudku, je potrebné najskôr uviest, ze ako vyplýva z bodov 189 a 282 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd nevyhlásil za neprípustné predmetné prílohy, ako tvrdia odvolatelky, ale dve výhrady, ktoré hoci boli uvedené v zalobe na prvom stupni, neboli podla posúdenia Vseobecného súdu doplnené o dostatocne jasné a presné skutocnosti, aby mohol vykonat svoje preskúmanie a protistrana pripravit svoju obranu. Odvolatelky tak v tejto súvislosti nesprávne pochopili napadnutý rozsudok. 44 Práve na základe tohto nesprávneho pochopenia odvolatelky namietajú skutocnost, ze v bode 219 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v rámci druhého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni nerozhodol o otázke, ci prílohy A.13 a A.14 tejto zaloby mali byt zamietnuté, pricom v bodoch 185 az 189 toho istého rozsudku zamietol tvrdenie, ktoré odkazovalo na tieto prílohy. 45 Okrem toho v rámci predmetného odvolania odvolatelky neuvádzajú, a ani nepreukazujú, ze Vseobecný súd v bodoch 186 a 278 napadnutého rozsudku skreslil obsah alebo dosah dotknutých castí zaloby na prvom stupni, aby následne dospel k záveru, ze tieto casti neboli dostatocne presne formulované na úcely splnenia poziadaviek clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a ze s nimi súvisiace prílohy nemozno zohladnit. 46 Kedze, ako vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, odvolatelky kritizujú bod 190 napadnutého rozsudku, treba ich tvrdenie zamietnut ako neúcinné, lebo uvedený bod obsahuje doplnujúci dôvod napadnutého rozsudku, ako vyplýva najmä z pouzitia úvodného výrazu "navyse". 47 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné tretí odvolací dôvod hlavného odvolania zamietnut v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a/alebo nedostatku odôvodnenia, pokial ide o posúdenie otázky, ci MasterCard je zdruzenie podnikov 48 Na úvod treba pripomenút, ze Vseobecný súd rozhodol v bode 259 napadnutého rozsudku takto: "Treba konstatovat, ze s ohladom na obe skutocnosti uvedené vyssie, a to zachovanie rozhodovacej právomoci bánk po IPO v rámci [MasterCard] a existenciu zhody záujmov medzi nou a bankami, pokial ide o otázku CMI, mohla Komisia oprávnene dospiet k záveru, ze aj napriek zmenám, ktoré priniesla [IPO], je [MasterCard] nadalej institucionalizovanou formou koordinácie správania [clenských] bánk. Komisia teda správne kvalifikovala rozhodnutia prijaté orgánmi [MasterCard] o stanovení CMI ako rozhodnutia zdruzenia podnikov." Argumentácia úcastníkov konania 49 Podla odvolateliek sa Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze MasterCard je aj napriek zmenám, ktoré priniesla IPO, pokial ide o jej struktúru a riadenie, zdruzením podnikov, ked prijíma rozhodnutia o stanovení CMI, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a/alebo napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený. 50 V prvom rade podla odvolateliek nie sú údajná existencia zhody záujmov medzi MasterCard a clenskými bankami, ako aj rozhodovacia právomoc týchto bánk po IPO, pokial ide o otázky, ktoré sa netýkajú CMI, dostatocná na podporenie záveru, ze MasterCard je zdruzením podnikov, ked prijíma rozhodnutia týkajúce sa CMI. Odvolatelky tvrdia, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze urcitá entita nemôze byt kvalifikovaná ako zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ak sa neskladá z väcsiny zástupcov dotknutých podnikov a ak z hladiska uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy musí prijímat rozhodnutia, ktoré nie sú vo výlucnom záujme týchto podnikov. Po IPO vsak správna rada MasterCard bola tvorená z väcsej casti osobami, ktoré nemali ziaden vztah s akoukolvek financnou institúciou. Dalej MasterCard je obchodnou entitou odlisnou od svojej bankovej klientely, ktorá sleduje svoje vlastné odchodné záujmy a je riadená svojím predstavenstvom, ktoré musí zo zákona konat v súlade so svojimi fiduciárnymi povinnostami voci akcionárom MasterCard. 51 Dalej, po IPO nie je zvysná rozhodovacia právomoc clenských bánk o otázkach, ktoré sa netýkajú CMI, zjavne relevantná na posúdenie, ci MasterCard predstavuje zdruzenie podnikov, ked prijíma rozhodnutia týkajúce sa CMI. Aj za predpokladu, ze aj po IPO mozno MasterCard kvalifikovat ako zdruzenie podnikov, ked rozhoduje o iných otázkach nez stanovovanie CMI, táto kvalifikácia nemá ziaden vplyv na urcenie, ci to platí aj v prípade, ked prijíma rozhodnutia týkajúce sa CMI. Odvolatelky dodávajú, ze nedostatok zvysnej rozhodovacej právomoci clenských bánk o otázkach, ktoré sa netýkajú CMI, potvrdzuje tiez pouzitie výrazu "pôsobila dojmom" v bode 249 napadnutého rozsudku, z ktorého jasne vyplýva, ze skutkové okolnosti nedokázali podporit ani záver, podla ktorého je MasterCard zdruzením podnikov, ked prijíma rozhodnutia, ktoré sa netýkajú stanovovania CMI. 52 Ani údajná zhoda záujmov medzi MasterCard a clenskými bankami, pokial ide o stanovovanie CMI a ich udrzanie na vysokej úrovni, nie je relevantná a v kazdom prípade nie je dostatocná na kvalifikovanie MasterCard ako zdruzenie podnikov. Rozsudok Verband der Sachversicherer/Komisia (45/85, [12]EU:C:1987:34), uz citovaný v bode 251 napadnutého rozsudku, nepodporuje záver, podla ktorého je zhoda záujmov relevantným faktorom na posúdenie existencie zdruzenia podnikov. Aj za predpokladu, ze údajná zhoda záujmov medzi týmito bankami a MasterCard predstavuje relevantný faktor na urcenie, ci je MasterCard v prípade, ze prijíma rozhodnutia týkajúce sa CMI, zdruzením podnikov, tento faktor nie je dostatocný na to, aby bolo mozné dospiet k tomuto záveru. Na jednej strane existenciu zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES nemozno odvodit len zo skutocnosti, ze kótovaná spolocnost môze pri prijímaní svojich rozhodnutí zobrat do úvahy záujmy svojich klientov. Na druhej strane odvodit existenciu zdruzenia podnikov na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze len zo skutocnosti, ze dva alebo viac podnikov môzu mat spolocný ekonomický záujem, by viedlo k absurdným a neziaducim právnym dôsledkom, najmä na koncentrovaných trhoch. 53 Napokon odvolatelky tvrdia, ze ani podla kritéria zhody záujmov nie je záver Komisie udrzatelný. Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa obmedzil len na to, ze potvrdil, ze príjemcovia vyberali CMI od obchodníkov a v dôsledku toho nepreskúmal, ci bolo tvrdenie Komisie, podla ktorého majú prijímajúce banky záujem na stanovení vysokých CMI, podporené nejakými dôkazmi. 54 Komisia v podstate tvrdí, ze argumentácia zhrnutá v bodoch 50 az 52 tohto rozsudku, s výnimkou argumentácie týkajúcej sa výkladu rozsudku Verband der Sachversicherer/Komisia ([13]EU:C:1987:34), má za ciel spochybnit posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom a je preto neprípustná. Komisia v rámci svojej odpovede k danej veci dodáva, ze druhý odvolací dôvod hlavného odvolania nie je v rozsahu, v akom sa týka nedostatku odôvodnenia, podporený argumentáciou. 55 Spojené královstvo tvrdí, ze dôvod uvedený v bode 53 tohto rozsudku je neprípustný v rozsahu, v akom sa toto tvrdenie obmedzuje na spochybnenie posúdenia skutkového stavu vykonaného na prvom stupni. 56 Komisia sa, pokial ide o vec samu, domnieva, ze podla judikatúry mozno MasterCard po IPO kvalifikovat ako zdruzenie podnikov a povazovat CMI za rozhodnutia takéhoto zdruzenia. V tejto súvislosti najmä tvrdí, ze súd Únie v závislosti od okolností pouzil mnozstvo nie vycerpávajúcich kritérií na rozhodnutie, ze existuje zdruzenie podnikov. V prejednávanej veci boli clenmi MasterCard výlucne vydávajúce a prijímajúce banky, ktoré obmedzili svoju obchodnú slobodu delegovaním urcitých rozhodnutí na ich spolocný orgán, a síce svetovú správnu radu MasterCard alebo jej predstavitelov, ktorá pre ne stanovovala CMI. Podla Komisie "umelé rozlísenie uskutocnené MasterCard, pokial ide o úlohu zhody záujmov", nie je opodstatnené. 57 RBS, HSBC, LBG a MBNA sa pripájajú k druhému odvolaciemu dôvodu hlavného odvolania. HSBC sa najmä domnieva, ze právne kritériá, ktoré Súdny dvor bezne pouzíva na urcenie zdruzenia podnikov, konkrétne skutocnost, ze zdruzenie je kontrolované zástupcami jeho clenov a koná výlucne v ich záujme, v prejednávanej veci neexistujú. LBG najmä tvrdí, ze kritérium "zhody záujmov", ktoré Vseobecný súd nesprávne pouzil, je ovela sirsie nez kritérium "zhody vôle" uplatnované na úcely urcenia, ci existuje dohoda, na ktorú sa vztahuje clánok 81 ES, lebo je splnené aj v prípade, ze nedochádza k ziadnej forme tajnej dohody. 58 BRC, EuroCommerce a Spojené královstvo spochybnujú argumentáciu uvedenú na podporu druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. V tejto súvislosti EuroCommerce najmä tvrdí, ze rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktorým bola MasterCard pred IPO, stále platí, takze ani Komisia, ani Vseobecný súd nemuseli preskúmat, ci aj po IPO je MasterCard stále zdruzením podnikov. Spojené královstvo sa domnieva, ze tento odvolací dôvod vychádza z prílis formálneho prístupu, pokial ide o kategórie aktov, na ktoré sa uplatnuje clánok clánku 81 ES. Podla tohto clenského státu je v prejednávanej veci jednoznacne splnená základná podmienka koordinovaného správania. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 59 Ked odvolatelky uvádzajú najmä v rámci druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený, v skutocnosti sa obmedzujú na tvrdenie, ze Vseobecný súd porusil pojem "zdruzenie podnikov" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Kedze tento odvolací dôvod vychádza z údajného nedostatocného odôvodnenia uvedeného rozsudok, treba ho zamietnut ako neprípustný. 60 Je tiez potrebné prijat námietku neprípustnosti vznesenú Spojeným královstvom uvedenú v bode 55 tohto rozsudku. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Vseobecný súd má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, keby vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Vseobecný súd (pozri najmä rozsudky General Motors/Komisia, C-551/03 P, [14]EU:C:2006:229, bod 51, a Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, [15]EU:C:2008:295, bod 72). Z toho vyplýva, ze kedze odvolatelky sa prostredníctvom tvrdenia uvedeného v bode 53 tohto rozsudku snazia o to, aby Súdny dvor opät preskúmal skutkový stav zistený Vseobecným súdom, ich tvrdenie treba zamietnut ako neprípustné. 61 Kedze v zostávajúcej casti vychádzajú tvrdenia uvedené v bodoch 50 az 52 tohto rozsudku z nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o posúdenie otázky, ci MasterCard je zdruzením podnikov, treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, odvolatelky sa neobmedzujú na spochybnenie posúdenia skutkového stavu na prvom stupni, ale uvádzajú právne otázky, ktoré sú prípustné v stádiu odvolania. - O veci samej 62 Bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskych subjektov prispôsobit sa rozumne, avsak samostatne, tvrdenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov (pozri rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [16]EU:C:1975:174, bod 174; Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, [17]EU:C:1993:120, bod 71, ako aj Asnef-Equifax a Administración del Estado, C-238/05, [18]EU:C:2006:734, bod 53 a citovanú judikatúru), clánok 81 ES má zachytit kazdú formu spolupráce a tajnej dohody medzi podnikmi, a to aj prostredníctvom kolektívnej struktúry alebo spolocného orgánu, ako je zdruzenie, ktoré vedie k následkom, ktoré má toto ustanovenie potlácat (pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandse Vereniging voor de fruit en groentenimporthandel a Frubo/Komisia, 71/74, [19]EU:C:1975:61, bod 30; van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, [20]EU:C:1980:248, bod 88, ako aj Eurofer/Komisia, C-179/99 P, [21]EU:C:2003:525, bod 23). 63 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci clánok 81 ES rozlisuje pojem "zosúladený postup" a pojem "dohody medzi podnikatelmi" alebo "rozhodnutia zdruzení podnikatelov", je to len s cielom zahrnút do zákazov tohto clánku rôzne formy koordinácie správania podnikov na trhu (pozri najmä rozsudky Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, [22]EU:C:1972:70, bod 64; Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, [23]EU:C:1999:356, bod 112, ako aj Asnef-Equifax et Administración del Estado, [24]EU:C:2006:734, bod 32) a zabránit tomu, ze podniky sa môzu vyhnút uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze len z dôvodu samotnej formy, ktorou koordinujú svoje správanie. 64 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 238 napadnutého rozsudku, platí, ze pred IPO mohla byt MasterCard povazovaná za "zdruzenie podnikov" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Z tohto bodu tiez vyplýva, ze v rámci ich tretieho zalobného dôvodu na prvom stupni odvolatelky Komisii osobitne vytýkajú, ze nezohladnila zmeny v struktúre a vo vedení MasterCard súvisiace s IPO. Za týchto podmienok, ako vyplýva z bodu 244 napadnutého rozsudku, sa tretí zalobný dôvod pred Vseobecným súdom týkal otázky, ci MasterCard aj napriek zmenám spôsobeným IPO zostávala aj nadalej "institucionalizovanou formou koordinácie správania bánk". 65 Tvrdenia uvedené v rámci druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania treba preskúmat v tomto kontexte. 66 Z bodu 259 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd tým, ze vychádzal jednak zo zachovania rozhodovacej právomoci bánk v rámci MasterCard a dalej z existencie zhody záujmov medzi nou a bankami, pokial ide o otázku CMI, odmietol argumentáciu odvolateliek pripomenutú v bode 238 napadnutého rozsudku, podla ktorej v podstate zmeny v struktúre a vo fungovaní MasterCard súvisiace s IPO, viedli k tomu, ze táto organizácia uz nemohla byt v case prijatia sporného rozhodnutia povazovaná za "zdruzenie podnikov" v zmysle clánku 81 ES. 67 Konkrétnejsie, pokial ide v prvom rade o tvrdenia zhrnuté v bodoch 51 a 52 tohto rozsudku, treba uviest, ze obe skutocnosti, na ktorých Vseobecný súd zalozil svoju analýzu tretieho zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni, treba vykladat v ich spojení. Ako vyplýva z bodu 238 napadnutého rozsudku odvolatelky tvrdili, ze po IPO uz banky uz nekontrolovali MasterCard a táto organizácia rozhodovala o CMI jednostranne. Z bodu 239 uvedeného rozsudku dalej vyplýva, ze Komisii vytýkali, ze nepreukázala, ze MasterCard koná nadalej v záujme týchto bánk alebo v ich mene skôr nez v mene akcionárov MasterCard Inc. 68 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 245 az 249 napadnutého rozsudku vo svojom posúdení skutkového stavu po prvé konstatoval, ze hoci sa v case prijatia sporného rozhodnutia clenské banky MasterCard nezúcastnovali rozhodovacieho procesu v rámci orgánov tejto organizácie, pokial ide o CMI, "MasterCard pôsobila skôr dojmom, ze v Európe funguje nadalej ako zdruzenie podnikov, v ktorom banky nie sú len príjemkynami poskytovaných sluzieb, ale kolektívne a decentralizovane sa podielajú na základných aspektoch rozhodovacej právomoci". V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze napriek nevhodnému pouzitiu výrazu "pôsobila" Vseobecným súdom v tomto kontexte, z výkladu bodov 245 az 249 napadnutého rozsudku v ich spojení vyplýva, ze Vseobecný súd skutocne overil, ze v case prijatia sporného rozhodnutia banky aj po IPO nadalej kolektívne vykonávali rozhodovaciu právomoc, pokial ide o základné aspekty fungovania platobnej organizácie MasterCard, co malo tendenciu významne relativizovat dôsledky, ktoré sa mali odvodit od IPO. Po druhé, v bodoch 250 az 258 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez v podstate konstatoval, ze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze CMI odrázali záujmy bánk, lebo medzi MasterCard, jej akcionármi a bankami existovala zhoda záujmov v súvislosti s touto otázkou. 69 Tieto dve skutocnosti zhrnuté v bode 259 napadnutého rozsudku vo vzájomnom spojení vysvetlujú dôvod, preco podla Vseobecného súdu stanovovanie CMI MasterCard fungovalo aj napriek zmenám vyvolaným IPO ako "institucionalizovaná forma koordinácie správania bánk". Z toho vyplýva, ze podla logiky pouzitej Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku, kedze existovala zhoda medzi záujmami MasterCard a akcionárov MasterCard Inc., pokial ide o stanovovanie CMI, clenské banky mohli delegovat stanovovanie týchto poplatkov a súcasne si zachovat v urcitých oblastiach rozhodovacie právomoci. 70 Okrem toho z bodov 238 az 260, a najmä z bodov 243 az 245, 249 a 259, napadnutého rozsudku v ich vzájomnom spojení vyplýva, ze Vseobecný súd v rámci svojho volného posúdenia otázky, ci institucionalizovaná forma spolupráce, na základe ktorej MasterCard fungovala pred IPO, pokracovala aj po tejto udalosti, vychádzal z dvoch predmetných kritérií ako relevantných na základe skutkových a právnych okolností, ktoré existovali v case prijatia sporného rozhodnutia, pricom jeho posúdenie vychádzalo zo sirsieho skutkového stavu, nez mu bol predlozený. 71 Vseobecný súd vyhodnotil v prejednávanej veci existenciu zhody záujmov ako relevantnú nielen na základe teoretickej zhody medzi záujmami bánk a MasterCard, ale vo svojom volnom posúdení skutkového stavu zohladnil aj osobitné skutkové okolnosti, voci ktorým nebolo namietané ziadne skreslenie, a to po prvé, ako vyplýva z argumentácie úcastníkov konania uvedenej v bodoch 238 a 239 napadnutého rozsudku, najmä skutocnost, ze MasterCard konala v záujme bánk pred IPO, po druhé, ako vyplýva z bodu 256 uvedeného rozsudku, vývoj po IPO, ktorý dokazoval, ze táto organizácia v skutocnosti aj nadalej pri stanovení úrovne CMI zohladnovala konkrétne záujmy bánk, a po tretie, ako vyplýva z bodu 258 toho istého rozsudku, skutocnost, ze záujem akcionárov MasterCard nebol v rozpore so záujmami bánk. 72 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd mohol za osobitných okolností prejednávanej veci a s ohladom na argumentáciu, ktorá mu bola predlozená, domnievat, ze tak zvysná rozhodovacia právomoc bánk po IPO, pokial ide o otázky, ktoré sa netýkali CMI, ako aj zhoda záujmov medzi MasterCard a clenskými bankami, boli relevantné a dostatocné na posúdenie otázky, ci bolo mozné povazovat MasterCard za "zdruzenie podnikov" v zmysle clánku 81 ES aj po IPO. 73 Pokial ide o odkaz na rozsudok Verband der Sachversicherer/Komisia ([25]EU:C:1987:34, bod 29) nachádzajúci sa v bode 251 napadnutého rozsudku, treba uviest, ze tento odkaz má len reagovat na kritiku uvedenú v bode 239 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa kritérium, ktoré sa týka existencie zhody záujmov medzi MasterCard a bankami neopiera o ziaden precedens. Vseobecný súd sa na rozdiel od toho, co naznacujú odvolatelky, ked v tejto súvislosti opakujú, ze "z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze existencia zhody záujmov alebo spolocného záujmu je relevantná na úcely posúdenia existencie rozhodnutia zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES", nesnazil o stanovenie vseobecného kritéria, a uz vôbec nie výlucného kritéria. 74 Pokial ide v druhom rade o argumentáciu zhrnutú v bode 50 tohto rozsudku, je pravda, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na rozhodnutie orgánu, ktorý je oprávnený vydávat predpisy vo vymedzenom sektore sa nemusí uplatnovat clánok 81 ES, ak je tento orgán tvorený prevazne zo zástupcov verejnej moci a ak pri prijímaní uvedeného rozhodnutia respektuje urcité kritériá verejného záujmu (pozri najmä rozsudok Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, [26]EU:C:2000:428, bod 87, ako aj citovanú judikatúru). 75 Judikatúra uvedená v predchádzajúcom bode sa vsak v podstate týka otázky, ci dotknuté orgány, ktoré boli zlozené ciastocne aj zo zástupcov hospodárskych subjektov daného sektoru, mali byt pri prijímaní príslusných predpisov povazované za zdruzenie podnikov alebo naopak za orgány vykonávajúce verejnú moc. V prejednávanej veci sa vsak takáto otázka pred Vseobecným súdom nekládla. Tak isto skutkové okolnosti a právne problémy, ktorých sa týkala vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Wouters a i. (C-309/99, [27]EU:C:2002:98), a súvisiace návrhy (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Wouters a i., C-309/99, [28]EU:C:2001:390), o ktoré sa odvolatelky hlavne opierajú, nemozno prirovnávat k tým, o ktoré ide v prejednávanej veci. 76 S ohladom na uvedené úvahy treba konstatovat, ako uvádza aj generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, ze odvolatelky nemôzu tvrdit, ze organizáciu, akou je MasterCard, nemozno kvalifikovat ako zdruzenie podnikov, ked prijíma rozhodnutia o CMI, lebo z uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd mohol správne konstatovat, ze pri prijímaní rozhodnutí tieto podniky zamýslajú, alebo prinajmensom súhlasia s tým, ze budú koordinovat svoje správanie na trhu prostredníctvom uvedených rozhodnutí a ze ich kolektívne záujmy sú zhodné so záujmami, ktoré sa zohladnili pri prijímaní týchto rozhodnutí, najmä ked dotknuté podniky niekolko rokov sledovali rovnaký ciel spolocnej regulácie trhu v rámci tej istej organizácie, hoci v rôznych formách. 77 Vzhladom na vyssie uvedené teda treba druhý odvolací dôvod hlavného odvolania zamietnut. O prvom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a/alebo nedostatku odôvodnenia, pokial ide o posúdenie objektívnej nevyhnutnosti údajného obmedzenia hospodárskej sútaze 78 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd najskôr posudzoval objektívnu nevyhnutnost CMI a az potom otázku, ci tieto poplatky majú protisútazné úcinky. Vzhladom na to je vhodné v rámci tohto rozsudku preskúmat dôvod týkajúci sa pridruzeného charakteru CMI vo vztahu k platobnému systému MasterCard pred preskúmaním dôvodu týkajúceho sa prípadných obmedzujúcich úcinkov týchto poplatkov. 79 Prvý odvolací dôvod hlavného odvolania sa delí na styri casti, pricom druhá az stvrtá cast sú vo vztahu k prvej casti subsidiárne. Napadnutý rozsudok 80 Podla Vseobecného súdu sa prvý zalobný dôvod zaloby na prvom stupni v podstate skladal z dvoch castí. V rámci prvej casti odvolatelky tvrdili, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze CMI mali obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz. V rámci druhej casti tvrdili, ze Komisia mala rozhodnút, ze CMI boli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard. 81 Vseobecný súd, ktorý najskôr preskúmal túto druhú cast v bode 89 napadnutého rozsudku uviedol: "... posúdenie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia má relatívne abstraktnú povahu. Len obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla hlavná transakcia v kazdom prípade fungovat, mozno povazovat za obmedzenia, ktoré patria do pôsobnosti teórie pridruzených obmedzení. Úvahy, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti obmedzenia z hladiska konkurencnej situácie na predmetnom trhu, nie sú súcastou skúmania pridruzenej povahy obmedzenia..." 82 Dalej Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku uviedol, ze "zo samotnej okolnosti, ze neexistencia CMI môze negatívne ovplyvnovat fungovanie systému MasterCard preto nevyplýva, ze CMI treba povazovat za objektívne nevyhnutné, ak zo skúmania systému MasterCard v jeho ekonomickom a právnom kontexte vyplýva, ze bude fungovat aj v prípade ich neexistencie". V bode 91 uvedeného rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze "odôvodnenie Komisie, podla ktorého je neexistencia objektívnej nevyhnutnosti CMI odvodená zo skutocnosti, ze systém MasterCard môze fungovat aj v prípade ich neexistencie, teda neobsahuje ziadne nesprávne právne posúdenie". 83 V bodoch 94 az 99 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol tvrdenie odvolateliek, ze CMI sú pre systém MasterCard objektívne nevyhnutné, lebo predstavujú spôsob standardného vyrovnávania transakcií a v prípade neexistencie CMI by pravidlo Honour All Cards Rule viedlo k tomu, ze vsetky prijímajúce banky by boli "vydané napospas" vydávajúcim bankám. 84 V tejto súvislosti Vseobecný súd po tom, ako konstatoval, ze pouzitie spoplatnenia "ex post" opísaného v bode 11 stvrtej zarázke tohto rozsudku Komisiou neobsahuje "ziadne zjavne nesprávne posúdenie", dospel v bode 96 napadnutého rozsudku k záveru, ze "existencia spôsobov standardného vyrovnávania transakcií, ktoré menej obmedzujú hospodársku sútaz ako CMI, bráni tom, aby CMI boli povazované za objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard len na základe toho, ze ide o standardný spôsob vyrovnávania transakcií". V bode 99 uvedeného rozsudku je najmä uvedené, ze "Komisii prinálezalo preskúmat hypotézu, ci systém MasterCard fungujúci bez CMI je ekonomicky realizovatelný a mozno k nemu prihliadat na úcely porovnania". Naopak Komisia nebola podla tohto bodu 99 "povinná preukázat, ze fungovanie trhu nútilo vydávajúce a prijímajúce banky, aby sa samy rozhodli prijat pravidlo, ktoré menej obmedzuje hospodársku sútaz ako CMI". 85 Vseobecný súd po tom, ako v bode 120 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia mohla právoplatne dospiet k záveru, ze CMI neboli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard, zamietol druhú cast prvého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania - Argumentácia úcastníkov konania 86 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil kritérium "objektívnej nevyhnutnosti" obmedzenia. Skôr, nez aby uplatnil správne kritérium, podla ktorého je urcité obmedzenie obchodnej autonómie "objektívne nevyhnutné", pokial je bud nemozné alebo zlozité vykonávat bez neho hlavnú cinnost, Vseobecný súd pouzil najmä v bodoch 89 a 90 napadnutého rozsudku neúplné kritérium, podla ktorého je obmedzenie objektívne nevyhnutné len vtedy, ak bez neho hlavná cinnost nemôze vôbec fungovat. Odvolatelky sa v tejto súvislosti opierajú o bod 109 rozsudku Vseobecného súdu M6 a i./Komisia (T-112/99, [29]EU:T:2001:215), podla ktorého "ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná, obmedzenie mozno povazovat za objektívne nevyhnutné na jej uskutocnenie". Podla odvolateliek Vseobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku skombinoval kritérium objektívnej nevyhnutnosti na úcely urcenia pridruzenej povahy obmedzenia a kritérium nevyhnutnosti stanovené v clánku 81 ods. 3 ES. 87 Komisia tvrdí, ze aby sa rozlísenie medzi "pridruzenými" obmedzeniami a nevyhnutnými obmedzeniami podla clánku 81 ods. 3 ES nestalo nepotrebným, len "nevyhnutná" povaha týchto obmedzení umoznuje odlísit obmedzenie, ktoré je opodstatnené na základe clánku 81 ods. 3 ES od obmedzenia, na ktoré, kedze je pridruzené, sa clánok 81 ods. 1 ES neuplatnuje. 88 RBS, HSBC, LBG a MBNA sa pripájajú k prvej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. Na podporu Komisie BRC, EuroCommerce a Spojené královstvo najmä tvrdia, ze pokial ide o dotknuté kritérium, odvolatelky sa mýlia. - Posúdenie Súdnym dvorom 89 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak operácia alebo urcitá cinnost nespadá do zásady zákazu stanovenej v clánku 81 ods. 1 ES, lebo neovplyvnuje hospodársku sútaz alebo má na nu pozitívny úcinok, obmedzenie obchodnej autonómie jedného alebo viacerých subjektov zúcastnených na tejto operácii alebo cinnosti tiez nespadá do uvedenej zásady zákazu, ak je táto cinnost objektívne nevyhnutná na vykonanie uvedenej operácie alebo cinnosti a je primeraná cielom, ktoré táto operácia alebo cinnost sleduje (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Remia a i./Komisia, 42/84, [30]EU:C:1985:327, body 19 a 20; Pronuptia de Paris, 161/84, [31]EU:C:1986:41, body 15 az 17; DLG, C-250/92, [32]EU:C:1994:413, bod 35, ako aj Oude Luttikhuis a i., C-399/93, [33]EU:C:1995:434, body 12 az 15). 90 Ak je mozné oddelit takéto obmedzenie od operácie alebo hlavnej cinnosti bez toho, aby doslo k znemozneniu jej existencie alebo cielov, je potrebné preskúmat zlucitelnost tohto obmedzenia s clánkom 81 ES spolocne so zlucitelnostou operácie alebo hlavnej cinnosti, ku ktorej je pridruzené, a to aj ak sa na prvý pohlad môze zdat, ze na toto samotné obmedzenie sa vztahuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES. 91 Ked je potrebné urcit, ci sa protisútazné obmedzenie môze vyhnút zákazu stanovenému v clánku 81 ods. 1 ES z toho dôvodu, ze je pridruzené k hlavnej operácii, ktorá nemá protisútazný charakter, treba preskúmat, ci by uskutocnenie takejto operácie bolo v prípade neexistencie predmetného obmedzenia nemozné. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, skutocnost, ze uvedenú operáciu by v prípade neexistencie predmetného obmedzenia bolo zlozité vykonat alebo by bola menej zisková, nemozno povazovat za skutocnost, ktorá tomuto obmedzeniu priznáva "objektívne nevyhnutnú" povahu, ktorá je nutná na to, aby mohlo mat pridruzený charakter. Takýto výklad by viedol k tomu, ze tento pojem by bol rozsírený na obmedzenia, ktoré nie sú nutne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej operácie. Takýto výsledok by skodil potrebnému úcinku zákazu stanovenému v clánku 81 ods. 1 ES. 92 Tento výklad vsak nevedie k skombinovaniu na jednej strane podmienok stanovených judikatúrou na oznacenie obmedzenia za pridruzené na úcely clánku 81 ods. 1 ES a na druhej strane nevyhnutnej povahy pozadovanej podla clánku 81 ods. 3 ES, aby zakázané obmedzenie mohlo vyuzit výnimku. 93 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze tieto dve ustanovenia sledujú rôzny ciel a ze toto kritérium uvedené ako posledné sa týka otázky, ci koordinovanie medzi podnikmi má výrazný nepriaznivý vplyv na charakteristiky hospodárskej sútaze na trhu, ako sú ceny, kvantita alebo kvalita výrobkov alebo sluzieb, a preto sa nan uplatnuje zásada zákazu stanovená v clánku 81 ods. 1 ES, alebo ci môze byt v rámci clánku 81 ods. 3 ES povazované za nevyhnutné na zlepsenie výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznuje spotrebitelom primeraný podiel na z toho vyplývajúcich výhodách. Naopak, ako vyplýva z bodov 89 a 90 tohto rozsudku, kritérium objektívnej nevyhnutnosti v zmysle týchto bodov sa týka otázky, ci v prípade neexistencie stanoveného obmedzenia obchodnej autonómie hrozí, ze operácia alebo hlavná cinnost, na ktorú sa nevztahuje zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES a vo vztahu ku ktorej je obmedzenie druhotné, sa neuskutocní alebo nebude mozné v nej pokracovat. 94 Vseobecný súd sa tým, ze v bode 89 napadnutého rozsudku spresnil, ze "len obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla hlavná transakcia v kazdom prípade fungovat, mozno povazovat za obmedzenia, ktoré patria do pôsobnosti teórie pridruzených obmedzení" a v bode 90 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "zo samotnej okolnosti, ze neexistencia CMI môze negatívne ovplyvnovat fungovanie systému MasterCard, nevyplýva, ze CMI treba povazovat za objektívne nevyhnutné, ak zo skúmania systému MasterCard v jeho ekonomickom a právnom kontexte vyplýva, ze bude fungovat aj v prípade ich neexistencie", nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 95 Za týchto okolností je potrebné zamietnut prvú cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania ako nedôvodnú. O druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania - Argumentácia úcastníkov konania 96 Odvolatelky svojou druhou a tretou castou prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, ktorými sa treba zaoberat spolocne, Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nepreskúmal obmedzenie hospodárskej sútaze, ktoré predstavovali CMI, a teda otázku objektívnej nevyhnutnosti týchto poplatkov v ich reálnom kontexte, cím Komisii umoznil pouzit "hypotézu protichodnej situácie", teda zákaz spoplatnenia "ex post", ku ktorému by v skutocnosti nikdy nedoslo. Stanovisko Komisie, podla ktorého by niektoré z problémov vyvolané zrusením CMI mohli byt vyriesené zákazom spoplatnenia "ex post", sa velmi lísi od vyhodnotenia, k comu by v skutocnosti doslo v prípade zrusenia CMI. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd neodpovedal na tvrdenie, podla ktorého takýto zákaz jednoducho nemôze existovat bez regulacného zásahu, a len potvrdil, ze zamýslaný scenár by nevyplynul z fungovania trhu. Komisia tým, ze vo svojej analýze pouzila fiktívnu podmienku, a to zákaz spoplatnenia "ex post", si nesplnila svoju povinnost posúdit úcinky CMI na hospodársku sútaz v porovnaní s tým, co by sa v skutocnosti stalo v prípade ich neexistencie. Odvolatelky tiez Vseobecnému súdu vytýkajú nedostatok odôvodnenia, lebo nevysvetlil, preco sa zákaz spoplatnenia "ex post" významne lísi od CMI, ktoré MasterCard uplatnoval. 97 Okrem toho odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd nemal súhlasit s tým, co oznacuje v bode 96 napadnutého rozsudku ako "existencia spôsobov standardného vyrovnávania transakcií, ktoré menej obmedzujú hospodársku sútaz ako CMI", lebo Komisia v rámci sporného rozhodnutia nepreskúmala, ako by predmetná cinnost fungovala v prípade neexistencie standardného pravidla. Podla odvolateliek sa Komisia v spornom rozhodnutí obmedzila na to, ze nahradila standardné vyrovnávanie transakcií iným, aj ked menej významným z pohladu obchodníkov. 98 Odvolatelky dalej Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nesprávne oznacil "hypotézu protichodnej situácie", o ktorú sa v skutocnosti Komisia pred ním opierala, podla ktorej vydávajúce a prijímajúce banky znásajú vlastné náklady bez toho, aby bolo potrebné standardné pravidlo spocívajúce v zákaze spoplatnenia "ex post". 99 Odvolatelky nakoniec tvrdia, ze Vseobecný súd pri posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI nesprávne nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Posúdenie vykonané Komisiou bolo zalozené na viacerých konstatovaniach uvedených v odôvodneniach 550 az 648 sporného rozhodnutia. Vseobecný súd sa vsak dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze sa opieral len o obmedzený pocet týchto konstatovaní, ktoré v danom rozhodnutí hrali len druhoradú rolu, pricom ignoroval podstatu analýzy Komisie a neuznal, ze uvedené rozhodnutie obsahovalo celú skupinu dôkazov, ktoré mohli podporit závery Komisie len vo svojom vzájomnom spojení. 100 Komisia namieta neprípustnost druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. 101 V týchto castiach odvolatelky na jednej strane spochybnujú posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov vykonané Vseobecným súdom. 102 Na druhej strane Komisia tvrdí, ze odvolatelky sa nemôzu na podporu odvolacieho dôvodu hlavného odvolania týkajúceho sa objektívne nevyhnutnej povahy CMI odvolávat na tvrdenia, ktoré uz pouzili na podporu iného zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni, a ktoré uz boli v dôsledku toho v rámci iného zalobného dôvodu preskúmané Vseobecným súdom. Komisia uvádza, ze hlavné odvolanie neobsahuje ziaden dôvod, podobne ako prvá cast prvého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni, ktorý by spochybnoval, ze CMI obmedzujú hospodársku sútaz. Za týchto podmienok Komisia v podstate tvrdí, ze v súvislosti s posúdením objektívnej nevyhnutnosti CMI nie sú prípustné tvrdenia vznesené proti postulátu zákazu spoplatnenia "ex post" ako realistickej "hypotézy protichodnej situácie". 103 Vo veci samej Komisia najmä zdôraznuje, ze judikatúra, ktorá odkazuje na to, co by sa stalo v prípade neexistencie posudzovanej dohody, riesi predbeznú otázku, ci táto dohoda obmedzuje hospodársku sútaz. V rámci prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania by bolo naopak potrebné urcit, ci ja takáto dohoda, ktorá prípadne obmedzuje hospodársku sútaz, aj napriek tomu akcesoricky potrebná na fungovanie dohody so sirsou pôsobnostou. V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze odvolatelky vo svojom odvolaní nenamietajú voci prístupu, podla ktorého kritérium "objektívnej nevyhnutnosti" predpokladá preskúmanie, ci sú tieto poplatky vhodné pre fungovanie systému MasterCard, co vedie k zamysleniu sa nad inými rieseniami, ktoré sú menej restriktívne a objektívne uplatnitelné. 104 RBS, HSBC, LBG a MBNA súhlasila s druhou a tretou castou prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. BRC, EuroCommerce a Spojené královstvo spochybnujú argumentáciu uvedenú odvolatelkami na podporu týchto castí. - Posúdenie Súdnym dvorom 105 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, odvolatelky sa neobmedzujú len na spochybnenie posúdenia skutkového stavu vykonaného Vseobecným súdom bez namietania skreslenia dôkazných prostriedkov, ale uplatnujú právne otázky, ktoré môzu byt uplatnené v rámci odvolania. 106 Dalej treba uviest, ze námietky neprípustnosti Komisie, ktorá sa prostredníctvom týchto námietok zhrnutých v bode 102 tohto rozsudku obmedzuje na tvrdenie, ze niektoré tvrdenia uvedené pred Vseobecným súdom sú teraz zopakované v rámci iného odvolacieho dôvodu, nemôzu uspiet. Vo veci samej, ako vyplýva z bodov 96 a 97 tohto rozsudku, odvolatelky kritizujú skutocnost, ze Vseobecný súd sa opieral o hypotézu zákazu spoplatnenia "ex post", teda o scenár, ku ktorému by podla ich názoru v prípade neexistencie CMI doslo len v prípade regulacného zásahu a ktorý by sa v kazdom prípade nelísil od scenára, ktorý vyplýva z existencie CMI, aby v bode 96 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "existencia spôsobov standardného vyrovnávania transakcií, ktoré menej obmedzujú hospodársku sútaz ako CMI, bráni tom, aby boli povazované za objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard". 107 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako vyplýva z bodov 89 a 90 tohto rozsudku, ze v rámci posúdenia pridruzeného charakteru urcitého obmedzenia obchodnej autonómie vo vztahu k hlavnej operácii alebo cinnosti na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je potrebné posúdit, nielen ci je táto cinnost objektívne nevyhnutná na vykonanie uvedenej operácie alebo cinnosti, ale aj ci je primeraná cielom, ktoré táto operácia alebo cinnost sleduje. 108 Je potrebné zdôraznit, ze bez ohladu na kontext alebo ciel pouzitia hypotézy protichodnej situácie je potrebné, aby bola táto hypotéza vhodná na objasnenie danej otázky a bola zalozená na realistickom postuláte. 109 Na úcely vyvrátenia pridruzeného charakteru obmedzenia v zmysle bodov 89 a 90 tohto rozsudku sa Komisia môze opierat o existenciu realistických alternatív, ktoré menej obmedzujú hospodársku sútaz nez predmetné obmedzenie. 110 V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodu 97 tohto rozsudku, odvolatelky najmä tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne opomenul sankcionovat skutocnost, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí nesnazila pochopit, ako by fungovala hospodárska sútaz v prípade neexistencie tak CMI, ako aj zákazu spoplatnenia "ex post", ktorý sa odvolatelky vzhladom na neexistenciu regulacného zásahu nerozhodli pouzit. 111 Alternatívy, o ktoré sa Komisia môze opierat pri posudzovaní objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia, nie sú obmedzené len na situáciu, ku ktorej by doslo v prípade neexistencie predmetného obmedzenia, ale môzu byt rozsírené aj na dalsie hypotézy protichodnej situácie zalozené najmä na realistických situáciách, ku ktorým by mohlo dôjst v prípade neexistencie uvedeného obmedzenia. Vseobecný súd teda správne v bode 99 napadnutého rozsudku rozhodol, ze hypotéza protichodnej situácie uvedená Komisiou mohla byt zohladnená v rámci posúdenia objektívne nevyhnutnej povahy CMI, kedze bola realistická a umoznovala ekonomickú zivotaschopnost systému MasterCard. 112 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek uvedené v bode 96 tohto rozsudku, ktoré sa týka nedostatku odôvodnenia, treba konstatovat, ze takéto tvrdenie je neopodstatnené. Ako vyplýva z bodov 95 a 96 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd v rámci svojho nezávislého posúdenia skutkového stavu konstatoval, ze Komisia mohla správne dospiet k záveru, ze zákaz spoplatnenia "ex post" menej obmedzuje hospodársku sútaz, lebo nestanovuje minimálnu cenu na kazdom konci systému, cím z právneho hladiska dostatocne odôvodnil záver uvedený v bode 99 tohto rozsudku. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia Vseobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [34]EU:C:2004:6, bod 372). 113 Nakoniec treba konstatovat, ako uvádza Komisia, ze argumentácia odvolateliek, podla ktorej Vseobecný súd pri posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI nesprávne nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, v skutocnosti vedie k spochybneniu posúdenia dôkazných prostriedkov vykonaného Vseobecným súdom. Vseobecný súd vsak na základe odôvodnenia uvedeného v bodoch 94 az 120 napadnutého rozsudku vyplývajúceho z volného posúdenia skutkového stavu v prejednávanej veci, ktoré nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania, konstatoval, ze "Komisia mohla právoplatne dospiet k záver, ze CMI neboli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard". Túto argumentáciu je preto potrebné zamietnut ako neprípustnú. 114 Vzhladom na to treba zamietnut druhú a tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania v rozsahu, v akom smerujú k spochybneniu hypotézy "protichodnej situácie" pouzitej Vseobecným súdom pri jeho analýze objektívne nevyhnutnej povahy CMI a jeho posúdeniu dôkazov v rámci tejto analýzy. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania - Argumentácia úcastníkov konania 115 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nedodrzal vyzadovanú úroven súdneho preskúmania. Podla odvolateliek sa Vseobecný súd aj v prítomnosti komplexného ekonomického posúdenia, ktoré treba vykladat restriktívne, nemohol najmä vzhladom na clánky 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie vyhnút úplnému a dôkladnému preskúmaniu rozhodnutí Komisie. V prejednávanej veci vsak Vseobecný súd vykonal v rámci svojej analýzy týkajúcej sa objektívne nevyhnutnej povahy CMI len velmi obmedzené preskúmanie. Vseobecný súd obmedzil preskúmanie konstatovaní Komisie len na zjavne nesprávne posúdenie, hoci tieto konstatovania neobsahovali skutocné komplexné ekonomické posúdenie. Aj za predpokladu, ze by sa uplatnovalo kritérium "zjavne nesprávneho posúdenia", Vseobecný súd pouzil nové kritérium, na základe ktorého overil "primeraný charakter" záveru Komisie. Odvolatelky tvrdia, ze toto nesprávne kritérium preskúmania viedlo Vseobecný súd najmä k tomu, ze zohladnil len obmedzený pocet dôvodov uvedených v spornom rozhodnutí a priznal im výrazne vyssiu dôlezitost, nez samotná Komisia. 116 Komisia tvrdí, ze stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania je neúcinná, lebo argumentácia uvedená na jej podporu kopíruje argumentáciu uvedenú na prvom stupni týkajúcu sa neexistencie obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré nie je súcastou dôvodov hlavného odvolania. 117 Vo veci samej Komisia tvrdí, ze ziadna výhrada nemôze byt zalozená na tom, ze v napadnutom rozsudku bol pouzitý výraz "zjavný omyl". Napadnutý rozsudok sa vo svojich bodoch 77 az 122 venuje posúdeniu objektívne nevyhnutnej povahy CMI a odmieta hlavné tvrdenia MasterCard. 118 RBS, HSBC, LBG a MBNA sa pripájajú k stvrtej casti hlavného odvolania. BRC, EuroCommerce a Spojené královstvo navrhujú jej zamietnutie. - Posúdenie Súdnym dvorom 119 Je potrebné po prvé uviest, ze v rozsahu, v akom odvolatelky prostredníctvom tvrdení uvedených v rámci stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nedodrzal vyzadovanú úroven súdneho preskúmania, ktoré mal vykonat v rámci svojej analýzy právnych kritérií uplatnených Komisiou v súvislosti s jej posúdením objektívne nevyhnutnej povahy CMI, Vseobecný súd, ako vyplýva z bodov 89 az 95 tohto rozsudku, správne potvrdil odôvodnenie Komisie, podla ktorého bolo mozné dospiet k záveru, ze CMI nemajú objektívne nevyhnutnú povahu zo skutocnosti, ze systém MasterCard mohol fungovat, aj ak by neexistovali. Za týchto podmienok sú tvrdenia odvolateliek v rozsahu, v akom Vseobecnému súdu vytýkajú, ze vykonal prílis obmedzené súdne preskúmanie, ked potvrdil tento právny test, neúcinné a treba ich zamietnut. 120 Po druhé v rozsahu, v akom odvolatelky v tejto stvrtej casti spochybnujú úroven súdneho preskúmania vykonaného Vseobecným súdom pri uplatnení uvedeného testu na skutkové okolnosti prejednávanej veci, treba konstatovat, ze tvrdenia uvedené v tejto súvislosti sú v podstate rovnaké, ako tvrdenia uvedené v rámci tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, ktoré sú opísané v bode 99 tohto rozsudku. Tieto tvrdenia preto treba zamietnut ako neprípustné z dôvodov uvedených v bode 113 tohto rozsudku. 121 Kedze stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania je scasti neúcinná a scasti neprípustná, treba ju zamietnut. Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod hlavného odvolania treba v celom rozsahu zamietnut. O jedinom odvolacom dôvode vzájomného odvolania RBS a prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG Napadnutý rozsudok 122 Vseobecný súd v bodoch 123 az 193 napadnutého rozsudku zamietol prvú cast prvého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni zalozenú na nesprávnom posúdení analýzy úcinkov CMI na hospodársku sútaz. 123 V bode 132 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze "z dôvodov uvedených v bodoch 94 az 120 [uvedeného rozsudku] samotná skutocnost, ze bola zohladnená hypotéza, ze systém MasterCard fungujúci bez CMI - len na základe pravidla zakazujúceho spoplatnenie 'ex post` - môze byt ekonomicky zivotaschopný, stací na preukázanie, ze bola zohladnená v rámci analýzy úcinkov CMI na hospodársku sútaz". 124 Body 142 a 143 napadnutého rozsudku znejú takto: "142 ... zalobkyne v podstate tvrdia, ze ani skutocnost, ze CMI ovplyvnovali výsku MSC, nemá úcinok na hospodársku sútaz medzi [prijímajúcimi bankami], lebo MSC sa uplatnujú rovnakým spôsobom na vsetky [tieto banky] a pôsobia ako spolocný vstupný náklad. Zákaz spoplatnenia 'ex post` by znamenal stanovenie CMI v nulovej výske, co by bolo z pohladu hospodárskej sútaze rovnaké a rovnako transparentné ako súcasné CMI, pricom jediný rozdiel by bol v ich výske. 143 Takéto tvrdenie vsak nemozno prijat. Ak platí, ze CMI stanovujú minimálnu cenu MSC a ak Komisia mohla platne konstatovat, ze systém MasterCard, ktorý funguje bez CMI, je ekonomicky zivotaschopný, nevyhnutne z toho vyplýva, ze majú obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz. V porovnaní s trhom prijímania fungujúceho bez CMI, CMI obmedzujú nátlak, ktorý môzu obchodníci vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC tým, ze znizujú moznost poklesu ceny pod urcitú úroven." 125 Vseobecný súd v bodoch 150, 157 a 158 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia správne konstatovala nedostatocnost tlaku, ktorý mohli obchodníci vykonávat na výsku CMI, takze tento tlak sa mohol úcinne prejavit az ked bol prekrocený prah tolerancie obchodníkov, k comu by doslo v prípade, ak by cena transakcií bola vyssia ako negatívne dôsledky vyplývajúce z neprijatia tohto platobného prostriedku alebo z jeho diskriminácie voci ich zákazníkom. 126 Podla bodov 181 a 182 napadnutého rozsudku: "181 Po druhé, pokial ide o výhrady týkajúce sa nezohladnenia duálnej povahy trhu treba uviest, ze v tomto rámci zalobkyne zdôraznujú ekonomické výhody, ktoré vyplývajú z CMI. V podstate zalobkyne tvrdia, ze umoznujú optimalizovat fungovanie systému MasterCard tým, ze financujú výdavky urcené na podporu prijímania kariet a ich pouzívania. Z toho odvodzujú, ze jednak nie je v záujme bánk stanovit CMI v nadmernej výske, a tiez ze obchodníci majú z CMI prospech. Zalobkyne tiez Komisii vytýkajú, ze nezohladnila úcinok rozhodnutia na drzitelov kariet, lebo sa sústredila len na obchodníkov. V tejto súvislosti viacerí vedlajsí úcastníci konania dodávajú, ze v systéme fungujúcom bez CMI by boli nútení obmedzit výhody, ktoré poskytujú drzitelom kariet, prípadne redukovat svoju cinnost. 182 Takáto kritika nie je v rámci dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 1 ES relevantná, lebo implikuje porovnanie úcinkov CMI obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré Komisia platne konstatovala, s prípadnými ekonomickými výhodami, ktoré by mohli prinásat. K vyvázeniu prosútazných a protisútazných úcinkov obmedzenia môze dôjst len v presnom rámci ustanovenia clánku 81 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, [T-65/98, [35]EU:T:2003:281], bod 107 a tam citovanú judikatúru)." Argumentácia úcastníkov konania - O jedinom odvolacom dôvode vzájomného odvolania RBS 127 RBS tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze vychádzal zo vseobecných úvah a hypotéz, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o existenciu obmedzujúcich úcinkov na hospodársku sútaz. 128 V prvom rade Komisia mala pri preskúmaní otázky, ci rozhodnutie obmedzuje hospodársku sútaz, overit, ktorá hypotéza "protichodných situácií" skutocne platí v prípade neexistencie CMI. Vseobecný súd sa tým, ze najmä v bode 132 napadnutého rozsudku nepotrestal toto opomenutie a vychádzal skôr z ekonomickej zivotaschopnosti zákazu spoplatnenia "ex post" nez z úvah týkajúcich sa pravdepodobnosti takéhoto zákazu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze zamenil právne podmienky objektívnej nevyhnutnosti s právnymi podmienkami úcinkov na hospodársku sútaz. 129 RBS sa dalej domnieva, ze v logike napadnutého rozsudku CMI údajne obmedzujú hospodársku sútaz, lebo stanovujú úroven výmenných poplatkov pre vsetky prijímajúce banky. Hoci by táto forma "skrátenej analýzy" stacila v prípade "porusenia z hladiska ciela" clánku 81 ods. 1 ES, ked je obmedzenie hospodárskej sútaze tak zrejmé, ze nie je potrebné uvazovat nad jeho úcinkami, v situácii, ked Komisia nepreukázala takého porusenie, je podla RBS tento prístup na vytvorenie analýzy úcinkov absolútne nevhodný. Ani Komisia, ani Vseobecný súd nezalozili svoju analýzu úcinkov na konkrétnych a specifických dôkazoch. Vseobecný súd sa najmä v bode 143 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze uplatnil prístup zalozený na obmedzení z hladiska ciela, a nie z hladiska úcinku. 130 Konecne RBS s odkazom na body 143, 150, 157 a 158 napadnutého rozsudku tvrdí, ze analýza úcinkov CMI na hospodársku sútaz vykonaná Vseobecným súdom je v kazdom prípade z právneho hladiska chybná a je zalozená na hypotéze, ktorá je v rozpore s napadnutým rozsudkom, konkrétne ze obchodníci môzu vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC nátlak. 131 Odvolatelky súhlasia s jediným odvolacím dôvodom vzájomného odvolania RBS. Pokial ide o argumentáciu uvedenú v bode 129 tohto rozsudku, tvrdia, ze jediný rozdiel medzi CMI a "hypotézou protichodnej situácie", o ktorú sa opiera napadnutý rozsudok, spocíva v úrovni ceny CMI. O spoplatnení "ex post" by rovnako ako o CMI rozhodol MasterCard, uplatnovalo by sa standardne a viedlo by k stanoveniu cien úctovaných medzi týmito bankami (na nulu). Podla odvolateliek stanovenie úrovne CMI na nulu vedie k rovnakému "stanoveniu prahu" ako CMI, hoci na úrovni, ktorá je síce priaznivejsia pre obchodníkov, ale menej priaznivá pre drzitelov kariet. V dôsledku toho Vseobecný súd tým, ze nevysvetlil, preco má "hypotéza protichodnej situácie" zvolená Komisiou menej obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz nez CMI, postihol svoj záver, ze CMI obmedzujú hospodársku sútaz, nedostatkom odôvodnenia. 132 Podla Komisie, hoci RBS vo svojom vzájomnom odvolaní vo vseobecnosti odkazuje na body 123 az 182 napadnutého rozsudku, pochybenie namieta len v súvislosti s bodom 132 tohto rozsudku, takze uvedené vzájomné odvolanie je prípustné len v rozsahu, v akom sa týka uvedeného bodu 132. 133 Vo veci samej Komisia v podstate tvrdí, ze RBS vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Podla Komisie je zrejmé, ze Vseobecný súd v bode 132 a nasledujúcich napadnutého rozsudku preskúmal úcinok CMI na hospodársku sútaz odkazom na podmienky hospodárskej sútaze v prípade neexistencie týchto poplatkov. 134 Podla Komisie názor, ze CMI neobmedzujú hospodársku sútaz, neobstojí. RBS nezohladnila reálny rámec. V tomto smere Komisia trvá na tom, ze CMI vychádzajú z rozhodnutia zdruzenia podnikov stanovit ceny a obmedzujúce úcinky týchto poplatkov sú zrejmé. 135 Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze zákaz spoplatnenia "ex post" mohol slúzit ako realistický základ umoznujúci porovnat situáciu v prípade existencie CMI a bez CMI. Podla Komisie je systém MasterCard vytvorený umelo. Hoci v prípade dvojstranného trhu nie je potrebné, aby jedna strana odmenovala druhú, odvolatelky sa rozhodli konstruovat svoj systém takýmto spôsobom. Komisia sa domnieva, ze vzhladom na body 107 az 110 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked pouzil zákaz spoplatnenia "ex post" ako náhradné riesenie vo vztahu k CMI. 136 Komisia okrem toho nesúhlasí s tým, ze napadnutý rozsudok je zalozený na tvrdení, ze vysoké ceny samy osebe porusujú clánok 81 ods. 1 ES. Podla Komisie sa týmto rozsudkom potvrdzuje konstatovanie, ze vysoké ceny sú dôsledkom dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. 137 Komisia okrem toho spochybnuje tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd nezalozil svoju analýzu na konkrétnych a specifických dôkazoch, ako aj tvrdenie o kontradiktórnosti odôvodnenia uvedeného v bode 130 tohto rozsudku. - O prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG 138 LBG tvrdí, ze Vseobecný súd sa vo svojej analýze úcinkov CMI na hospodársku sútaz uvedenej v bodoch 123 az 193 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 139 V prvom rade sa Vseobecný súd nevysporiadal s relevantnými tvrdeniami, ani s dôkazmi, ktoré mu boli predlozené, a primerane neodôvodnil, ako môzu CMI ovplyvnovat hospodársku sútaz na trhu prijímania, hoci k údajnému "stanovovaniu cien" dochádzalo na trhu vydávania. Osobitne Vseobecný súd nevysvetlil, ako CMI ovplyvnovali hospodársku sútaz na trhu prijímania, lebo na nom predstavovali spolocný vstupný náklad pre vsetkých sútazitelov. 140 Vseobecný súd sa dalej vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania a osobitne na dôkazy ekonomického charakteru dopustil podla LBG nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pri svojom analyzovaní vylúcil rôzne skutocnosti. Vseobecný súd konkrétne v rámci preskúmania porusenia clánku 81 ods. 1 ES neuznal význam obmedzujúcich úcinkov ostatých platobných systémov, ani dvojstranný charakter systému, ktoré boli podla jeho názoru relevantné len v rámci clánku 81 ods. 3 ES. Podla LBG sa Vseobecný súd na to, aby mohol rozhodnút, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze, mal uistit, ze Komisia preskúmala údajné obmedzenie hospodárskej sútaze v jeho vlastnom kontexte. 141 Podla LBG Vseobecný súd uplatnil nevhodnú úroven súdneho preskúmania. Ako vyplýva najmä z bodu 169 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd v skutocnosti uplatnil velmi obmedzenú úroven preskúmania, ktorá sa lísila od úrovne vyplývajúcej z rozsudkov Komisia/Tetra Laval (C-12/03 P, [36]EU:C:2005:87, bod 39), ako aj KME Germany a i./Komisia (C-272/09 P, [37]EU:C:2011:810, body 94, 102 a 103). 142 Odvolatelky súhlasia s týmto odvolacím dôvodom a uvádzajú tvrdenia podobné tvrdeniam uvedeným na podporu vzájomného odvolania RBS. 143 Komisia najmä zastáva názor, ze hoci BoS a LTSB mohli ako vedlajsí úcastníci konania pred Vseobecným súdom rozvinút nové tvrdenia, nemohli vzniest úplne nový zalobný dôvod neplatnosti týkajúci sa definície relevantného trhu, lebo zaloba na prvom stupni nespochybnila vymedzenie trhov uvedené v spornom rozhodnutí. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze bod 168 napadnutého rozsudku, podla ktorého "zalobkyne a niekolkí vedlajsí úcastníci konania Komisii v podstate vytýkajú, ze vo svojom odôvodnení nezohladnila [dvojstrannú] povahu trhu a nesúhlasia s definíciou trhu s výrobkami prijatou Komisiou", je nesprávny. 144 Pokial ide o úroven súdneho preskúmania uplatnenú Vseobecným súdom vo vztahu k dôkazom ekonomického charakteru, Komisia tvrdí, ze vzájomné odvolanie LBG nesplna poziadavky uvedené v clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Okrem toho rozsudok KME Germany a i./Komisia ([38]EU:C:2011:810) nie je prílis relevantný, lebo sa týka odvolania proti pokute a neobsahuje obiter dicta, pokial ide o úroven súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutí. 145 Komisia sa takisto domnieva, ze tvrdenie LBG týkajúce sa "spolocného vstupného nákladu" bolo Vseobecným súdom zamietnuté v bodoch 142 a 143 napadnutého rozsudku, ktoré LBG nespochybnila podla poziadaviek stanovených v clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 146 Napokon Komisia tvrdí, ze kritika zopakovaná v bode 140 tohto rozsudku, podla ktorej napadnutý rozsudok neuznal význam obmedzujúcich úcinkov ostatných platobných systémov, ani dvojstranný charakter systému, je taktiez v rozpore s uvedeným clánkom 169 ods. 2 a snazí sa o nové posúdenie skutkového stavu Súdnym dvorom. Posúdenie Súdnym dvorom - O námietkach neprípustnosti vznesených Komisiou 147 Námietka neprípustnosti uvedená v bode 132 tohto rozsudku je zalozená na nesprávnom výklade vzájomného odvolania RBS. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, RBS neodkazuje vseobecným spôsobom na analýzu obmedzujúcich úcinkov CMI vykonanú Vseobecným súdom, ale na podporu svojich tvrdení uvádza konkrétne body napadnutého rozsudku, ako vyplýva z bodov 129 a 130 tohto rozsudku. Preto treba zamietnut námietku neprípustnosti uvedenú v bode 132 tohto rozsudku. 148 Okrem toho v rozsahu, v akom v tvrdení uvedenom v bode 128 tohto rozsudku RBS vytýka Vseobecnému súdu, ze nevykonal urcitú analýzu, treba pripomenút, ze ked odvolatel v odvolaní namieta, ze Vseobecný súd neodpovedal na urcitý dôvod, nemozno mu v súvislosti s prípustnostou odvolacieho dôvodu vytýkat, ze necitoval urcitú pasáz alebo cast napadnutého rozsudku, ktorej sa jeho tvrdenie konkrétne týka, lebo sa predpokladá, ze namietal neexistenciu odpovede (pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [39]EU:C:2002:582, bod 423). 149 Pokial ide o argumentáciu opísanú v bode 143 tohto rozsudku, stací konstatovat, ze takáto argumentácia je zalozená na nesprávnej interpretácii vzájomného odvolania LBG. Ako vyplýva z bodov 139 az 142 tohto rozsudku, táto argumentácia sa obmedzila na uvedenie tvrdení týkajúcich sa neexistencie obmedzujúcich úcinkov CMI bez toho, aby spochybnila definíciu relevantného trhu ako takú. Za týchto podmienok treba zamietnut námietku neprípustnosti uvedenú v uvedenom bode 143. 150 Pokial ide o tvrdenia Komisie zopakované v bodoch 144 az 146 tohto rozsudku, treba pripomenút, ako vyplýva aj z bodu 23 tohto rozsudku, ze vzájomné odvolanie LBG bolo podané 31. októbra 2012. Clánok 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, o ktorý sa opiera Komisia, vsak nadobudol úcinnost az nasledujúci den. Kedze toto ustanovenie tým, ze vyzaduje, aby dôvody a právne tvrdenia uvedené v odvolaní "presným spôsobom oznacovali casti odôvodnenia Vseobecného súdu, ktoré sa napádajú" ukladá podmienku prípustnosti, nemozno ho uplatnovat retroaktívne. 151 Ako vsak vyplýva z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v znení uplatnitelnom v case podania vzájomného odvolania LBG, odvolanie musí presným spôsobom uvádzat napádané casti rozsudku, ktorých zrusenie sa navrhuje, ako aj právne dôvody, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [40]EU:C:2002:582, body 497 a 618, ako aj EFIM/Komisia, C-56/12 P, [41]EU:C:2013:575, bod 21 a citovanú judikatúru). Tieto poziadavky nesplna odvolací dôvod, ktorý je prílis nejasný na to, aby bolo mozné sa k nemu vyjadrit, a treba ho teda vyhlásit za neprípustný (pozri najmä rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, [42]EU:C:2003:527, body 101 a 106; Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, [43]EU:C:2013:522, body 43 az 45, ako aj EFIM/Komisia, [44]EU:C:2013:575, bod 21). 152 V prejednávanej veci prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG výslovne oznacuje cast napadnutého rozsudku, v prípade ktorej sa domnieva, ze nedodrzala pozadovanú úroven súdneho preskúmania, a to bod 169 tohto rozsudku, spolocne s jasnou argumentáciou uvedenou na podporu tohto tvrdenia. Okrem toho, kedze LBG týmto dôvodom vytýka Vseobecnému súdu, ze neuznal dvojstranný charakter systému, ktorý bol podla jeho názoru relevantný len v rámci clánku 81 ods. 3 ES, je dostatocne jasné, ze táto výhrada sa týka bodov 181 a 182 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze kritiky odvolateliek týkajúce sa dvojstranného charakteru systému sú relevantné len v presnom rámci tohto ustanovenia. Navyse, kedze uvedeným dôvodom LBG vytýka Vseobecnému súdu, ze nevzal do úvahy význam obmedzení vyplývajúcich z ostatných platobných systémov s ohladom na judikatúru citovanú v bode 148 tohto rozsudok, nemozno LBG vytýkat, ze nevymenovala body napadnutého rozsudku, ktorých sa táto výhrada týkala. Napokon na rozdiel od návrhu Komisie uvedeného v bode 146 tohto rozsudku, tieto tvrdenia sa neobmedzujú na spochybnenie posúdenia skutkového stavu, ale ide o právne otázky, ktoré sú prípustné v stádiu odvolania, lebo tieto tvrdenia nastolujú otázku týkajúcu sa skutocností, ktoré treba zohladnit pri obmedzujúcich úcinkoch CMI podla clánku 81 ods. 1 ES. 153 Z toho vyplýva, ze námietky neprípustnosti uvedené v bodoch 144 az 146 tohto rozsudku teba tiez zamietnut. - O podstate jediného odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania RBS a o prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG 154 Ako vyplýva z bodu 141 tohto rozsudku, LBG vytýka Vseobecnému súdu, ze uplatnil nevhodnú úroven súdneho preskúmania, najmä v bode 169 napadnutého rozsudku. 155 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, treba pripomenút, ze z judikatúry Únie vyplýva, ze ked Vseobecný súd rozhoduje o zalobe o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ rozhodnutia o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, je vo vseobecnosti povinný na základe skutocností predlozených zalobcami na podporu uvádzaných tvrdení vykonat v plnom rozsahu preskúmanie, ci boli podmienky uplatnenia tohto ustanovenia splnené alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudky Remia a i./Komisia, [45]EU:C:1985:327, bod 34; Chalkor/Komisia, C-386/10 P, [46]EU:C:2011:815, body 54 a 62; ako aj Otis a i., C-199/11, [47]EU:C:2012:684, bod 59). Vseobecný súd musí tiez z úradnej povinnosti preskúmat, ci Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [48]EU:C:2011:815, bod 61 a citovanú judikatúru, ako aj Otis a i., [49]EU:C:2012:684, bod 60). 156 Pri tomto preskúmaní sa Vseobecný súd nemôze v rámci úlohy, ktorú mu priznávajú Zmluvy o EÚ a FEÚ v oblasti politiky hospodárskej sútaze opierat o mieru volnej úvahy Komisie v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [50]EU:C:2011:815, bod 62, ako aj Otis a i., [51]EU:C:2012:684, bod 61). 157 V prejednávanej veci treba uviest, ze Vseobecný súd v rámci svojho posúdenia otázky obmedzujúcich úcinkov CMI v bode 169 napadnutého rozsudku pouzil výraz "obmedzená kontrola", z ktorého by sa dalo odvodit, ze Vseobecný súd vykonal obmedzenejsie súdne preskúmanie sporného rozhodnutia, nez je vyzadované judikatúrou uvedenou v bodoch 155 a 156 tohto rozsudku. 158 Takýto výraz sám osebe vsak este nemusí nutne znamenat, ze Vseobecný súd v skutocnosti nevykonal pozadované preskúmanie. V prejednávanej veci je preto potrebné pokracovat v preskúmaní dôvodov predlzených Súdnemu dvoru (pozri analogicky najmä rozsudok KME Germany a i./Komisia, [52]EU:C:2011:810, body 108 a 109). 159 V prejednávanej veci sa LGB vo svojom tvrdení týkajúcom sa neprimeranej úrovne súdneho preskúmania opiera konkrétne o bod 169 napadnutého rozsudku, ktorý je uvedený v rámci analýzy výhrad týkajúcich sa definície trhu s výrobkami prijatej Komisiou Vseobecným súdom. V rámci tohto odvolania vsak odvolatelky priamo nespochybnili posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa tejto definície, teda trh prijímania. 160 Za týchto okolností sa tvrdenie uvedené LBG v rozsahu, v akom Vseobecnému súdu vytýka úroven súdneho preskúmania uplatnenú v rámci tejto casti jeho analýzy, ukazuje v kazdom prípade ako neúcinné. V zostávajúcej casti treba tvrdenie LBG týkajúce sa súdneho preskúmania zamietnut ako neprípustné, lebo konkrétne neoznacuje dalsie casti napadnutého rozsudku, voci ktorým je namierené. 161 Pokial ide o výhradu RBS zhrnutú v bode 128 tohto rozsudku, podla ktorej Komisia mala pri preskúmaní otázky, ci rozhodnutie obmedzuje hospodársku sútaz, overit, ktorá hypotéza "protichodných situácií" skutocne platí v prípade neexistencie CMI, treba pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze na posúdenie toho, ci mozno dohodu povazovat za zakázanú z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala sporná dohoda (pozri rozsudky LTM, 56/65, [53]EU:C:1966:38, 360; Béguelin Import, 22/71, [54]EU:C:1971:113, body 16 a 17; Lancôme a Cosparfrance Nederland, 99/79, [55]EU:C:1980:193, bod 26; L'Oréal, 31/80, [56]EU:C:1980:289, bod 19; ETA Fabriques d'Ébauches, 31/85, [57]EU:C:1985:494, bod 11; Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, [58]EU:C:1999:12, bod 33 a citovanú judikatúru, ako aj General Motors/Komisia, [59]EU:C:2006:229, bod 72). Vseobecný súd teda v bode 128 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze to isté platí aj v prípade rozhodnutia zdruzenia podnikov zmysle clánku 81 ES. 162 Z bodu 132 napadnutého rozsudku vsak osobitne vyplýva, ze Vseobecný súd pri posúdení protisútazných úcinkov CMI vychádzal z "hypotézy, ze systém MasterCard fungujúci bez CMI - len na základe pravidla zakazujúceho spoplatnenie ex post - môze byt ekonomicky zivotaschopný", to znamená z rovnakej "hypotézy protichodných situácií", akú pouzil na úcely preskúmania, ci CMI bolo mozné povazovat vo vztahu k platobnému systému MasterCard za pridruzené obmedzenie v zmysle bodov 89 a 90 tohto rozsudku. 163 Ako vyplýva z bodu 108 tohto rozsudku, tá istá "hypotéza protichodných situácií" nemusí byt nevyhnutne vhodná na riesenie otázok, ktoré sú z koncepcného hladiska rozdielne. V prípade otázky, ci CMI obmedzujú hospodársku sútaz, nie je otázka, ci by taký otvorený platobný systém, akým je systém MasterCard, ostal bez týchto poplatkov len prostredníctvom zákazu spoplatnenia "ex post" aj nadalej zivotaschopný, rozhodujúca. 164 Naopak v tejto súvislosti treba posúdit vplyv stanovenia CMI na charakteristiky hospodárskej sútaze, ako sú najmä ceny, kvantita alebo kvalita výrobkov alebo sluzieb. Je preto potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou pripomenutou v bode 161 tohto rozsudku preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala v prípade neexistencie týchto poplatkov. 165 V tejto súvislosti mal uz Súdny dvor prílezitost zdôraznit, ze posúdenie následkov koordinácie medzi podnikmi podla clánku 81 ES zahrna nutnost vziat do úvahy konkrétny rámec, do ktorého sú zaradené, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknutí podnikatelia, povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Delimitis, C-234/89, [60]EU:C:1991:91, body 19 az 22; Oude Luttikhuis a i., [61]EU:C:1995:434, bod 10; Asnef-Equifax a Administración del Estado, [62]EU:C:2006:734, bod 49 a citovanú judikatúru, ako aj Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, [63]EU:C:2009:576, bod 54). 166 Z toho vyplýva, ze scenár vychádzajúci z hypotézy neexistencie predmetných dojednaní o koordinácii musí byt realistický. V tomto smere je v konkrétnom prípade mozné zohladnit pravdepodobný vývoj, ku ktorému by doslo na trhu v prípade neexistencie týchto dojednaní. 167 Vseobecný súd sa vsak v prejednávanej veci v rámci analýzy obmedzujúcich úcinkov CMI vôbec nezaoberal tým, ci je zákaz spoplatnenia "ex post" v prípade neexistencie týchto poplatkov pravdepodobný, prípadne prijatelný. Konkrétne sa v súlade s poziadavkami judikatúry uvedenej v bodoch 155 a 156 tohto rozsudku nevenoval otázke, ako s ohladom najmä na povinnosti vyplývajúce obchodníkom a prijímajúcim bankám z pravidla Honour All Cards Rule, ktoré nie je predmetom sporného rozhodnutia, by prijímajúce banky mohli byt v prípade neexistencie CMI vedené k tomu, aby prestali vyzadovat poplatky za úhradu transakcií prostredníctvom bankových kariet. 168 Je pravda, ako vyplýva z bodu 111 tohto rozsudku, ze Vseobecný súd nebol v rámci preskúmania pridruzeného charakteru CMI v zmysle bodov 89 a 90 tohto rozsudku povinný preskúmat, ci je pravdepodobné, ze k zákazu spoplatnenia "ex post" dôjde v prípade neexistencie týchto poplatkov. Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 161 a 165 tohto rozsudku to vsak neplatí v odlisnom kontexte, ktorý sa týka otázky, ci CMI obmedzujú hospodársku sútaz. 169 Za týchto podmienok sa v prejednávanej veci správne tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze vychádzal najmä v bodoch 132 a 143 napadnutého rozsudku len z kritéria ekonomickej zivotaschopnosti, aby preukázal, ze zákaz spoplatnenia "ex post" bol zohladnený v rámci analýzy úcinkov CMI na hospodársku sútaz, a tým, ze v rámci tejto analýzy nevysvetlil, ci je pravdepodobné, ze k takémuto zákazu dôjde v prípade neexistencie CMI aj bez regulacného zákazu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 170 Treba vsak pripomenút, ze hoci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porusenie nemá za následok zrusenie tohto rozsudku a je potrebné nahradit odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Lestelle/Komisia, C-30/91 P, [64]EU:C:1992:252, bod 28, ako aj FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, [65]EU:C:2008:476, bod 187 a citovanú judikatúru). 171 V tomto prípade to tak je. Argumentácia odvolateliek pred Vseobecným súdom týkajúca sa objektívnej nevyhnutnosti CMI, ako je opísaná v bode 94 napadnutého rozsudku, ktorá nie je v rámci tohto odvolania spochybnená, je v podstate zalozená na tvrdení, ze v prípade neexistencie CMI by prijímajúce banky boli vydané napospas vydávajúcim bankám, ktoré by mohli jednostranne urcit výsku výmenného poplatku, pricom obchodníci a prijímatelia by boli povinní prijat transakciu. 172 V bodoch 95 a 96 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne rozhodol, ako vyplýva aj z bodov 78 az 121 tohto rozsudku, ze Komisia mohla správne dospiet k záveru, ze "moznosti, aby niektoré vydávajúce banky vyuzili prijímajúce banky, ktoré sú viazané pravidlom [Honour All Cards Rule], by bolo mozné zabránit pravidlom pre danú siet, ktoré by malo menej obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz nez súcasné riesenie MasterCard, ktorá chce, aby sa standardne uplatnovala urcitá výska výmenných poplatkov. Iným riesením by bolo pravidlo zakazujúce spoplatnenie 'ex post` v prípade, ze by medzi týmito bankami neexistovala dvojstranná dohoda". 173 Ako teda vyplýva z bodov 94 az 96 napadnutého rozsudku, jediná dalsia moznost, ktorá existovala na prvom stupni a ktorá umoznovala systému MasterCard fungovat bez CMI, bola hypotéza systému fungujúceho len na základe zákazu spoplatnenia "ex post". Za týchto okolností mozno uvedenú hypotézu povazovat za "hypotézu protichodných situácií", ktorá nie je len ekonomicky zivotaschopná v rámci systému MasterCard, ale tiez prijatelná, ci pravdepodobná, lebo z napadnutého rozsudku nevyplýva a pred Vseobecným súdom nebolo uvedené, ze MasterCard by radsej nechala svoj systém rozpadnút sa, nez aby prijala iné riesenie, teda zákaz spoplatnenia "ex post". 174 V dôsledku toho aj napriek tomu, ze Vseobecný súd nesprávne dospel k záveru, ze ekonomická zivotaschopnost zákazu spoplatnenia "ex post" v rámci systému MasterCard sama osebe stací na odôvodnenie zohladnenia tohto zákazu v rámci analýzy úcinkov CMI na hospodársku sútaz, za okolností prejednávanej veci vyplývajúcich z napadnutého rozsudku mohol Vseobecný súd na úcely analýzy obmedzujúcich úcinkov CMI vychádzat z rovnakej hypotézy "protichodných situácií", akú pouzil v rámci svojej analýzy objektívnej nevyhnutnosti týchto poplatkov, hoci na základe iných dôvodov, nez dôvodov, ktoré uviedol v bodoch 132 a 143 napadnutého rozsudku. Za týchto podmienok nemá nesprávne právne posúdenie konstatované v bode 169 tohto rozsudku vplyv na analýzu obmedzujúcich úcinkov vykonanú Vseobecným súdom na základe predmetnej "hypotézy protichodných situácií". 175 Toto pochybenie nemá vplyv ani na výrok napadnutého rozsudku, ktorý sa zdá byt zalozený na iných právnych dôvodoch. 176 Pokial ide o tvrdenie zhrnuté v bode 140 tohto rozsudku, v ktorom LBG vytýka Vseobecnému súdu, ze nevzal do úvahy význam obmedzení vyplývajúcich z iných systémov, stací zdôraznit, ze v bode 137 napadnutého rozsudku Vseobecný súd výslovne konstatoval, ze Komisia mohla správne zohladnit sútaz medzi systémami v rámci svojej analýzy úcinkov CMI. Kedze toto tvrdenie je zalozené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, treba ho zamietnut (pozri v tomto zmysle rozsudok Ojha/Komisia, C-294/95 P, [66]EU:C:1996:434, body 48 a 49). 177 Pokial ide o tvrdenie taktiez uvedené v bode 140 tohto rozsudku, v ktorom LBG vytýka Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze dvojstranná povaha systému nie je v kontexte clánku 81 ods. 3 ES relevantná, treba pripomenút, ako vyplýva z bodu 161 tohto rozsudku a ako tvrdí LBG, Vseobecný súd sa mal ubezpecit, ze Komisia preskúmala údajné obmedzenie hospodárskej sútaze v jeho reálnom rámci. Na úcely posúdenia, ci mozno koordináciu podnikov povazovat za zakázanú z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, je podla judikatúry pripomenutej v bode 165 tohto rozsudku potrebné zohladnit kazdú relevantnú skutocnost, s prihliadnutím najmä na povahu dotknutých sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhu týkajúcu sa hospodárskeho a právneho kontextu, v ktorom daná dohoda pôsobí, pricom nie je dôlezité, ci táto skutocnost patrí alebo nepatrí do relevantného trhu. 178 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 173 napadnutého rozsudku konstatoval bez toho, aby to bolo priamo spochybnené v rámci tohto odvolania, ze Komisia mohla povazovat trh prijímania za relevantný trh na úcely analýzy úcinkov CMI na hospodársku sútaz. Navyse, ako vyplýva z bodu 176 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd v rámci svojho volného posúdenia skutkového stavu, ktoré nie je v rámci tohto odvolania spochybnené, uviedol, ze existujú urcité prepojenia medzi segmentmi "vydávania" a "prijímania", ako komplementárny charakter sluzieb spocívajúcich vo vydávaní a v prijímaní a existencia nepriamych sietových úcinkov, lebo význam prijímania kariet obchodníkmi a pocet kariet v obehu sa vzájomne ovplyvnujú. 179 Za týchto okolností hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí predmetná koordinácia, zahrna, ako tvrdia odvolatelky, RBS a LBG, dvojstrannú povahu otvoreného platobného systému MasterCard, najmä kedze je nesporné, ze existujú prepojenia medzi oboma stranami uvedeného systému (pozri analogicky rozsudky Delimitis, [67]EU:C:1991:91, body 17 az 23, ako aj Allianz Hungária Biztosító a i., C-32/11, [68]EU:C:2013:160, bod 42). 180 Ako vyplýva z bodov 181 a 182 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci vsak argumentácia uvedená pred Vseobecným súdom, ktorá nebola v rámci tohto odvolania spochybnená, neobsahovala tvrdenie uvedené LBG v rámci tohto odvolania, podla ktorého na úcely posúdenia obmedzenia hospodárskej sútaze v jeho vlastnom kontexte treba zohladnit dvojstrannú povahu predmetného systému. Naopak výhrady uvedené na prvom stupni týkajúce sa nezohladnenia dvojstrannej povahy trhu sa obmedzovali na zdôraznenie ekonomických výhod, ktoré vyplývali z CMI. Ako vsak vyplýva z bodu 93 tohto rozsudku a samotného znenia clánku 81 ES, ked sa konstatuje, ze opatrenie môze negatívne ovplyvnovat hospodársku sútaz, teda najmä cenu, mnozstvo alebo kvalitu výrobkov alebo sluzieb, a teda sa nan uplatnuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES, takéto výhody treba posudzovat len v rámci odseku 3 tohto clánku. 181 Vzhladom na toto konstatovanie Vseobecný súd mohol v bode 182 napadnutého rozsudku správne rozhodnút, ze kritika týkajúca sa dvojstrannej povahy systému, ktorá bola pred ním uplatnená, nie je relevantná v rámci dôvodu, ktorý je zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES, lebo implikuje zohladnenie ekonomických výhod v rámci tohto odseku. Vseobecný súd preto správne rozhodol, ze prípadné ekonomické výhody, ktoré by mohli vyplývat z CMI, sú relevantné len v rámci analýzy podla clánku 81 ods. 3 ES. 182 Z toho vyplýva, ze tvrdenie LBG týkajúce sa dvojstrannej povahy systému je zalozené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku a nie je teda dôvodné. 183 Pokial ide o výhradu RBS zhrnutú v bode 129 tohto rozsudku, podla ktorej Vseobecný súd vykonal "skrátenú analýzu" úcinkov CMI, najmä v bode 143 napadnutého rozsudku, Komisia, ako vyplýva z bodu 134 tohto rozsudku, odpovedá, ze CMI vychádzajú z rozhodnutia zdruzenia podnikov o stanovení cien a ich protisútazné úcinky sú zrejmé. 184 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze urcité typy koordinácie medzi podnikmi tak významne negatívne ovplyvnujú hospodársku sútaz, ze mozno dospiet k záveru, ze nie je potrebné preskúmanie ich úcinkov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky LTM, [69]EU:C:1966:38, 359 a 360; Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C-209/07, [70]EU:C:2008:643, bod 15, ako aj Allianz Hungária Biztosító a i., [71]EU:C:2013:160, bod 34 a citovanú judikatúru). 185 Táto judikatúra je zalozená na skutocnosti, ze urcité formy koordinácie medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., [72]EU:C:2013:160, bod 35, ako aj citovanú judikatúru). 186 Treba vsak pripomenút, ako vyplýva aj z bodov 27 a 141 napadnutého rozsudku, ze sporné rozhodnutie nie je zalozené na existencii porusenia z hladiska ciela podla clánku 81 ods. 1 ES, ale na úcinkoch CMI. 187 Za týchto podmienok, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nemozno na základe judikatúry uvedenej v bode 184 tohto rozsudku pouzit jednoduché domnienky alebo tvrdenia, podla ktorých sú protisútazné úcinky CMI "zrejmé" (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, [73]EU:C:1984:130, body 16 a 20). 188 Pokial ide o tvrdenia, ktorých sa týkajú body 131, 139 a 142 tohto rozsudku, ktoré sú v urcitom smere zhodné s tvrdeniami RBS uvedenými v bode 129 tohto rozsudku, treba pripomenút, ze povinnost odôvodnovat rozsudky vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora, ktorý sa na konanie pred Vseobecným súdom uplatnuje na základe clánku 53 prvého odseku toho istého Statútu a clánku 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu (pozri najmä rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, [74]EU:C:2010:603, bod 135). 189 Podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie (pozri najmä rozsudky France Télécom/Komisia, C-202/07 P, [75]EU:C:2009:214, bod 29, a Ziegler/Komisia, C-439/11 P, [76]EU:C:2013:513, bod 81). Ako uz bolo uvedené v bode 112 tohto rozsudku, povinnost odôvodnenia Vseobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudok Ziegler/Komisia, [77]EU:C:2013:513, bod 82 a citovanú judikatúru). 190 Hoci, ako vyplýva z bodu 169 tohto rozsudku, sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade clánku 81 ods. 1 ES, s ohladom na nahradenie odôvodnenia vykonané v bodoch 171 az 175 tohto rozsudku, tvrdenia, ktoré Vseobecnému súdu vytýkajú, ze vykonal skrátenú analýzu úcinkov CMI a v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok, nemôzu byt zalozené len na tomto pochybení. 191 Navyse, kedze tvrdenia uvedené v bode 188 tohto rozsudku vytýkajú Vseobecnému súdu nedostatocnú analýzu alebo nedostatocné odôvodnenie protisútazných úcinkov CMI, nemozno ich prijat. 192 Na rozdiel od toho, co tvrdí RBS, Vseobecný súd tým, ze správne vychádzal z "hypotézy protichodných situácií" systému zalozeného na zásade zákazu spoplatnenia "ex post", nepovazoval CMI za skodlivé pre hospodársku sútaz, ale vykonal analýzu protisútazných úcinkov týchto poplatkov. Treba zdôraznit, ze súvisiaca analýza Vseobecného súdu nevyplýva len zo samotného výkladu bodu 143 napadnutého rozsudku, ako uvádza RBS, ale zahrna tiez analýzu, ktorá je uvedená v bodoch 123 az 193 uvedeného rozsudku. 193 Konkrétne, ak v bode 143 napadnutého rozsudku Vseobecný súd jasne vysvetlil, ze CMI majú obmedzujúce úcinky, lebo "obmedzujú nátlak, ktorý môzu obchodníci vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC tým, ze znizujú moznost poklesu ceny pod urcitú úroven", a to v porovnaní s "trhom prijímania fungujúcim bez ich existencie", neobmedzil sa len na predpoklad, ze CMI predstavujú spodnú hranicu MSC, ale naopak v bodoch 157 az 165 vykonal detailné preskúmanie, aby urcil, ci to v prejednávanej veci platí. 194 Z toho vyplýva, ze tvrdenie RBS, podla ktorého treba analýzu úcinkov prirovnat k analýze obmedzenia "z hladiska ciela" je zalozené na neúplnom výklade napadnutého rozsudku so zameraním sa na bod 143 tohto rozsudku, bez zohladnenia kompletnejsieho preskúmania, ktorého je súcastou. 195 Odvolatelky tiez nemôzu vytýkat Vseobecnému súd, ze nevysvetlil, preco pouzitá hypotéza menej obmedzovala hospodársku sútaz ako CMI, kedze jediný rozdiel medzi týmito dvoma situáciami spocíval v úrovni cien CMI. Ako správne zdôraznuje Komisia, napadnutý rozsudok nie je zalozený na tvrdení, ze vysoké ceny predstavujú samy osebe porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Naopak, ako vyplýva zo znenia uvedeného bodu 143, vysoké ceny súvisia s CMI, ktoré obmedzujú nátlak, ktorý môzu obchodníci vykonávat na prijímajúce banky, v dôsledku coho dochádza k znízeniu konkurencie medzi príjemcami, pokial ide o výsku MSC. 196 Za týchto okolností Súdny dvor môze preskúmat analýzu, z ktorej vychádzajú tvrdenia uvedené v bode 143 napadnutého rozsudku. S ohladom na úvahy uvedené v bodoch 183 az 195 tohto rozsudku Vseobecný súd z právneho hladiska dostatocne odôvodnil analýzu úcinkov CMI na hospodársku sútaz. 197 Tento záver nie je spochybnený údajnou kontradiktórnostou odôvodnenia uplatnenou RBS a vysvetlenou v bode 130 tohto rozsudku. Stací uviest, ze v odôvodnení Vseobecného súdu nie je ziaden rozpor, lebo sa v nom uznáva, ze obchodníci môzu vykonávat nátlak na výsku CMI, pricom tento nátlak oznacil za nedostatocný na to, aby zabránil tomu, ze CMI stanovia minimálnu výsku a znízia tak sútaz medzi príjemcami. Vseobecný súd v bode 158 napadnutého rozsudku jasne vysvetlil, ze Komisia mohla kvalifikovat tento nátlak ako nedostatocný, lebo nastane az v prípade, ked bude prekrocený prah tolerancie obchodníkov. Ide o autonómne posúdenia, ktoré si vzájomne neodporujú, z coho vyplýva, ze toto tvrdenie nie je dôvodné (pozri analogicky uznesenie Piau/Komisia, C-171/05 P, [78]EU:C:2006:149, bod 85). 198 Vzhladom na uvedené treba konstatovat, ze ak sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako je uvedené v bode 169 tohto rozsudku, toto pochybenie nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku vzhladom na nahradenie odôvodnenia v bodoch 171 az 175 tohto rozsudku. Navyse tvrdenia uvedené v rámci jediného odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania RBS a prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG sú scasti neúcinné a scasti nedôvodné. 199 Za týchto podmienok treba vzájomné odvolanie RBS a prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG zamietnut. O druhom odvolacom dôvode vzájomného odvolania LBG 200 Druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG zalozený na porusení clánku 81 ods. 3 ES sa clení na tri castí. Odvolatelky súhlasia s týmto odvolacím dôvodom a pripájajú doplnujúce pripomienky. Napadnutý rozsudok 201 Podla Vseobecného súdu sa druhý zalobný dôvod zaloby na prvom stupni v podstate skladal z dvoch castí. V rámci prvej casti odvolatelky vytýkali Komisii, ze im ulozila nadmerné dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie dodrzania podmienok clánku 81 ods. 3 ES. Vo svojej druhej casti zalobkyne tvrdili, ze pri analýze uvedených podmienok vykonanej Komisiou doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Kedze nebolo mozné abstraktne preskúmat uvedenú prvú cast, Vseobecný súd preskúmal obe casti druhého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni spolocne. 202 V bode 207 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze "kedze CMI nepredstavujú pridruzené obmedzenia vo vztahu k systému MasterCard, Komisia správne preskúmala, ci existovali citelné objektívne výhody vyplývajúce osobitne z CMI. Skutocnost, ze Komisia v odôvodnení 679 [sporného] rozhodnutia pripústa, ze systémy platobných kariet, akým je systém MasterCard, predstavujú technický a hospodársky prospech neovplyvnuje otázku, ci CMI splnajú prvú podmienku stanovenú v clánku 81 ods. 3 ES". 203 V bodoch 208 az 216 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal argumentáciu odvolateliek týkajúcu sa úlohy CMI pri vyvazovaní segmentov "vydávania" a "prijímania" systému MasterCard. V bode 217 tohto rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze "s ohladom na uvedené vyssie treba konstatovat, ze Komisia mohla, bez toho aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, odmietnut argumentáciu pouzitú zalobkynami na preukázanie, ze objektívne výhody, ktoré môzu vyplývat zo systému MasterCard, mozno pripísat úlohe, ktorú zohrávajú jeho CMI". 204 V bode 220 uvedeného rozsudku Vseobecný súd dodal, ze aj keby bolo mozné z týchto dôkazov odvodit, ze CMI prispievajú k zvýseniu produkcie systému MasterCard, nestacilo by to na preukázanie, ze tieto poplatky splnajú prvú podmienku clánku 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 221 toho istého rozsudku uviedol, ze zo zvýsenia produkcie systému MasterCard bude mat v prvom rade prospech platobná organizácia MasterCard a banky, ktoré sa zúcastnujú na tomto systéme, a ze zlepsenie v zmysle prvej podmienky clánku 81 ods. 3 nemozno stotoznit s kazdou výhodou, ktorú partneri vytazia z dohody, pokial ide o ich výrobné alebo distribucné cinnosti. 205 V bodoch 222 az 225 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal existenciu citelných objektívnych výhod pripísatelných CMI vo vztahu k obchodníkom a v bode 226 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze "vzhladom na to, ze nebola preukázaná dostatocne úzka spojitost medzi CMI a objektívnymi výhodami poskytovanými obchodníkom, nemozno na základe samotnej skutocnosti, ze CMI môzu prispievat k zvýseniu produkcie systému MasterCard, preukázat splnenie prvej podmienky clánku 81 ods. 3 ES". 206 V bodoch 227 az 229 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze odvolatelky nepredlozili dôkaz o existencii citelných objektívnych výhod pripísatelných CMI vo vztahu k obchodníkom, ktorí tvoria jednu z dvoch skupín pouzívatelov platobných kariet, je kritika týkajúca sa nedostatocného zohladnenia výhod CMI pre drzitelov kariet neúcinná. 207 V prípade argumentácie odvolateliek, v rámci ktorej Komisii vytýkajú, ze sa správala ako "regulátor ceny" CMI, Vseobecný súd v bodoch 230 az 232 uvedeného rozsudku konstatoval, ze Komisia preskúmala a oprávnene poprela opodstatnenost argumentácie pouzitej odvolatelkami v priebehu správneho konania a ze nedostatok údajov, ktoré by splnali úroven ekonomických dôkazov pozadovanú Komisiou, aj ak by sa ukázal ako pravdivý, by neznamenal znízenie úrovne dôkazného bremena alebo dokonca jeho prenesenie. 208 Napokon v bodoch 236 a 237 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zhrnul svoju analýzu druhého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni zalozenú na porusení clánku 81 ods. 3 ES takto: "236 S ohladom na uvedené vyssie treba dospiet k záveru, ze zalobkyne nepreukázali, ze odôvodnenia Komisie týkajúce sa prvej podmienky clánku 81 ods. 3 ES je nezákonné. Kedze splnenie podmienok uvedených v tomto clánku je nevyhnutné na to, aby sa mohol tento clánok uplatnit, treba druhú cast tohto zalobného dôvodu zamietnut bez toho, aby bolo nutné preskúmat kritiku zalobkýn týkajúcu sa ostatných aspektov analýzy tohto clánku, ktorú vykonala Komisia. 237 Prvú cast zalobného dôvodu vychádzajúcu z nadmerného dôkazného bremena ulozeného zalobkyniam treba tiez zamietnut. Z úvah uvedených vyssie totiz vyplýva, ze Komisia preskúmala tvrdenia a dôkazy predlozené zalobkynami a za okolností predmetnej veci mohla oprávnene dospiet k záveru, ze nepreukazujú splnenie podmienok pre uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES. Kedze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze zalobkyne neposkytli dôkaz o výnimke, na ktorú sa odvolávali, treba tiez zamietnut tvrdenie vychádzajúce z porusenia zásady in dubio pro reo." O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG - Argumentácia úcastníkov konania 209 LBG tvrdí, ze Vseobecný súd neuplatnil správne kritérium, pokial ide o dôkazné bremeno, konkrétne vyvázenie pravdepodobností. LBG s odkazom na písomné vyjadrenia, ktoré predlozila na základe clánku 81 ods. 3 ES pred Vseobecným súdom, tvrdí, ze tento súd mal vykonat posúdenie vo vztahu k celému systému MasterCard, ktorý prinása drzitelom kariet a obchodníkom znacné výhody. Vseobecný súd nemal odvolatelkám ulozit povinnost odôvodnit stanovenie CMI v urcitej výske, ale skôr preukázat vhodnost metodológie MasterCard pouzitej na stanovenie CMI. 210 Komisia sa domnieva, ze tri hlavné tvrdenia uvedené LBG v rámci druhého odvolacieho dôvodu jeho vzájomného odvolania sú neprípustné, lebo sú zalozené na vágnych a vseobecných tvrdeniach, ktoré neumoznujú identifikovat sporné casti napadnutého rozsudku, ani urcit, na akom právnom základe sú zalozené v súlade s poziadavkami stanovenými v clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. LBG nepreukázala jasne nesprávne právne posúdenie Vseobecným súdom, ale obmedzila sa len na zopakovanie tvrdení, ktoré uz uviedla na prvom stupni. 211 Komisia osobitne tvrdí, ze LBG na podporu prvej casti druhého odvolacieho dôvodu svojho odvolania neoznacuje ziaden bod napadnutého rozsudku a nevyjadruje sa k judikatúre uvedenej Vseobecným súdom, pokial ide o primeranú mieru dokazovania. 212 Vo veci samej Komisia tvrdí, ze pokial ide o prvú cast druhého zalobného dôvodu zaloby na prvom stupni týkajúcu sa dôkazného bremena, Vseobecný súd sa správne v bodoch 196 a 206 napadnutého rozsudku opieral o ustálenú judikatúru, podla ktorej podnik, ktorý sa domáha uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES, musí predlozit presvedcivé tvrdenia a dôkazy, ktoré Komisia musí preskúmat. Naopak kritérium vyvázenia pravdepodobností navrhované LBG nie je podporené ziadnou judikatúrou. 213 Komisia sa navyse domnieva, ze v rozsahu, v akom LBG pravdepodobne spochybnuje poziadavku týkajúcu sa prícinnej súvislosti medzi skutocným obmedzením a nárastom efektívnosti, toto tvrdenie je neúcinné, lebo LBG nespochybnuje relevantný bod napadnutého rozsudku, teda jeho bod 207. V kazdom prípade je takáto poziadavka v súlade s judikatúrou a v dôsledku toho tvrdenia LBG, podla ktorých na jednej strane systém MasterCard ponúka mnozstvo výhod spotrebitelom a obchodníkom a na druhej strane Vseobecný súd uplatnil vo vztahu k clánku 81 ods. 1 ES prílis prísne kritérium, nemôze uspiet. 214 Napokon Komisia tvrdí, ze nejde o odôvodnenie konkrétnej úrovne CMI, ale skôr o otázku, ci CMI vedú k objektívnemu nárastu efektívnosti. - Posúdenie Súdnym dvorom 215 Ako vyplýva z bodov 150 a 151 tohto rozsudku, hoci clánok 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, o ktorý sa opiera Komisia, nemozno retroaktívne uplatnit na vzájomné odvolanie LGB, z ustanovení, ktoré platili v case podania tohto vzájomného odvolania LGB, najmä z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, vyplýva, ze odvolanie musí presným spôsobom uvádzat napádané casti rozsudku, ktorých zrusenie sa navrhuje, ako aj právne dôvody, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. 216 Takúto poziadavku nesplna odvolanie, ktoré len opakuje alebo doslovne preberá dôvody a tvrdenia, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom, vrátane tých, ktoré boli zalozené na skutocnostiach výslovne zamietnutých uvedeným súdom. V rozsahu, v akom takéto odvolanie neobsahuje argumentáciu, ktorá napáda napadnutý rozsudok, takéto odvolanie v skutocnosti sleduje iba opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co podla clánku 58 Statútu Súdneho dvora nepatrí do právomocí Súdneho dvora (pozri rozsudok Deere/Komisia, C-7/95 P, [79]EU:C:1998:256, bod 20 a citovanú judikatúru). 217 V rozsahu, v akom LBG tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepouzil ako kritérium dôkazného bremena podla clánku 81 ods. 3 ES vyvázenie pravdepodobností, treba konstatovat, ze vzájomné odvolanie v tejto súvislosti neuvádza a neumoznuje presne oznacit body alebo cast napadnutého rozsudku, ktoré napáda. 218 Treba tiez uviest, ze LGB tým, ze odkazuje na tvrdenia predlozené vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania na prvom stupni, predkladá rovnaké tvrdenia, ako tie, ktoré uz uviedla pred Vseobecným súdom a v skutocnosti sleduje iba ich opätovné posúdenie bez toho, aby sa snazila predlozit právne tvrdenia, ktoré konkrétnym spôsobom preukazujú, ze Vseobecný súd sa vzhladom na svoj postup dopustil nesprávneho právneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Deere/Komisia, [80]EU:C:1998:256, bod 41). 219 Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou je dôvodná a prvá cast druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LGB je v dôsledku toho neprípustná. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG - Argumentácia úcastníkov konania 220 LBG, podporovaná odvolatelkami, vo svojej druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bode 233 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa zameral len na výhody vyplývajúce pre obchodníkov napriek tomu, ze v bode 228 tohto rozsudku uznal, ze výhody sa môzu prejavit tiez na iných trhoch, na ktorých môze mat daná dohoda priaznivé úcinky, a v bode 176 uvedeného rozsudku, ze existuje prepojenie medzi drzitelmi kariet a obchodníkmi. Vseobecný súd tak nesprávne nezohladnil významné výhody plynúce zo systému MasterCard a samotných CMI pre drzitelov kariet, ako aj dvojstrannú povahu trhu a optimalizáciu systému, ku ktorej dosiahnutiu CMI prispievajú. 221 Odvolatelky súhlasia s tvrdeniami LGB a dodávajú, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je repetitívne, kontradiktórne a nedostatocné, lebo potvrdzuje, ze v spornom rozhodnutí neboli zohladnené výhody vyplývajúce z CMI pre drzitelov kariet. Osobitne v bodoch 107, 110 a 118 tohto rozsudku Vseobecný súd uznal, ze drzitelia kariet by znásali vyssie náklady v prípade, ze by CMI boli zrusené alebo znízené, v bodoch 178 a 233 uvedeného rozsudku, ze financné protiplnenie obchodníkov za náklady vynalozené vydávajúcimi bankami je odôvodnené, a v bodoch 182 a 228 toho istého rozsudku, ze podla clánku 81 ods. 3 ES by mala byt uznaná úloha CMI pri znizovaní nákladov pre drzitelov kariet. Je teda tazko pochopitelné, ako potom Vseobecný súd mohol dospiet záveru, ze "kritika [zalobkýn] týkajúca sa nedostatocného zohladnenia výhod CMI pre drzitelov kariet [je] v kazdom prípade neúcinná". 222 Odvolatelky tiez tvrdia, ze Vseobecný súd si v bode 233 napadnutého rozsudku protirecí, ked uznáva, ze financné protiplnenie obchodníkov za náklady vynalozené vydávajúcimi bankami na sluzby v ich prospech je odôvodnené, hoci nemozno presne dokázat v akom rozsahu, a zároven tvrdí, ze MasterCard "[nespecifikovala] sluzby poskytované bankami vydávajúcimi debetné karty, úverové karty a kreditné karty, ktoré mozno povazovat za objektívne výhody pre obchodníkov". 223 Odvolatelky dodávajú, ze aj za predpokladu, ze sa im nepodarilo predlozit dostatok dôkazov o tom, ze obchodníkom plynú z CMI objektívne výhody, Vseobecný súd nevysvetlil, preco s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 228 napadnutého rozsudku prvé dve podmienky stanovené v clánku 81 ods. 3 ES nemôzu byt splnené len s odkazom na výhody vyplývajúce z CMI pre drzitelov kariet, ani preco vsetky kategórie spotrebitelov musia mat rovnaký podiel na prospechu. 224 Okrem vseobecnejsích dôvodov neprípustnosti predlozených Komisiou, ako sú vysvetlené v bode 210 tohto rozsudku, Komisia tvrdí, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG je nedostatocne podporená. LBG spochybnuje niektoré skutkové zistenia týkajúce sa neexistencie nárastu efektivity alebo rovnakého podielu na prospechu pre pouzívatelov bez toho, aby tvrdila, ze doslo k skresleniu skutkového stavu. 225 Vo veci samej sa Komisia domnieva, ze nárast efektivity na viacerých trhoch nezarucuje, ze spotrebitelia budú mat primeraný podiel na výhodách v súlade s druhou podmienkou stanovenou v clánku 81 ods. 3 ES. Neexistencia priznania primeraného podielu na výhodách je skutkovým zistením a nemôze byt predmetom odvolania. V kazdom prípade LBG nevysvetlila, preco by malo byt konstatovanie Vseobecného súdu týkajúce sa pridelenia primeraného podielu na výhodách spotrebitelom nesprávne. Nezávislá povaha trhov v dvojstrannom systéme neoslabuje vseobecné pravidlo, podla ktorého musí byt primeraný podiel na náraste efektivity priznaný spotrebitelom poskodeným predmetných obmedzením. 226 Okrem toho podla Komisie Vseobecný súd neopomenul vziat do úvahy výhody plynúce drzitelom kariet, ako napríklad maximalizácia produkcie systému a dvojstranná povahu systému, ale v bodoch 208 az 229 napadnutého rozsudku iba zamietol tvrdenia, ktoré s nimi súviseli. Proti súvisiacim skutkovým zisteniam sa nemozno odvolat a v kazdom prípade neobsahujú ziadne nesprávne právne posúdenie. - Posúdenie Súdnym dvorom 227 Námietku neprípustnosti uplatnenú Komisiou, podla ktorej druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG nie je dostatocne právne podlozená, nemozno prijat. Stací uviest, ze LBG oznacilo konkrétny bod napadnutého rozsudku, v ktorom sa nachádza údajné nesprávne právne posúdenie, a síce bod 233, a svoju argumentáciu podlozila dalsími konkrétnymi bodmi uvedeného rozsudku, ako aj súvisiacimi právnymi argumentmi. Z toho vyplýva, ze argumentácia LBG v tejto súvislosti splna poziadavky právnych ustanovení a judikatúry, ktoré sú citované v bodoch 215 a 216 tohto rozsudku. 228 Taktiez treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, LBG sa v tejto druhej casti neobmedzuje na spochybnenie posúdenia skutkového stavu uvedeného na prvom stupni, ale v podstate vznása otázku, ktoré trhy mozno povazovat za trhy, z ktorých vyplývajú objektívne výhody, ktoré mozno zohladnit na úcely analýzy prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES. Takáto otázka je právnou otázkou, ktorá je prípustná v stádiu odvolania. 229 Vo veci samej treba pripomenút, ze LBG, podporovaná odvolatelkami, v podstate Vseobecnému súdu vytýka, ze sa zameral len na výhody, ktoré CMI prinásajú obchodníkom, pricom ignoroval výhody, ktoré systém MasterCard a CMI prinásajú drzitelom kariet, ako aj dvojstrannú povahu systému a optimalizáciu systému, ku ktorej dosiahnutiu CMI prispievajú. 230 Ako prvé treba zamietnut tvrdenie, ze Vseobecný súd nesprávne nezohladnil výhody, ktoré drzitelom kariet plynú zo systému MasterCard. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na kazdé rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, mozno uplatnit výnimku podla odseku 3 tohto clánku, len ak splna podmienky, ktoré sú v nom uvedené, vrátane podmienky, ze prispieva k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku (pozri v tomto zmysle rozsudok Remia a i./Komisia, [81]EU:C:1985:327, bod 38). Okrem toho, ako vyplýva z bodov 89 a 90 tohto rozsudku, ak nie je mozné oddelit rozhodnutie zdruzenia podnikov od operácie alebo hlavnej cinnosti, ku ktorej je pridruzené, bez toho, aby doslo k zmareniu jej existencie alebo predmetu, je potrebné preskúmat zlucitelnost tohto rozhodnutia s clánkom 81 ES spolocne so zlucitelnostou operácie alebo hlavnej cinnosti, ku ktorej je pridruzené. 231 Naopak, ked sa konstatuje, ze takéto rozhodnutie nie je objektívne nevyhnutné na vykonanie operácie alebo urcitej cinnosti, v rámci clánku 81 ods. 3 ES mozno zohladnit len objektívne výhody osobitne vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok Remia a i./Komisia, [82]EU:C:1985:327, bod 47). 232 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 78 az 121 tohto rozsudku, Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 120 napadnutého rozsudku konstatovat, ze CMI neboli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard. Na základe tohto záveru Vseobecný súd v bode 207 uvedeného rozsudku správne rozhodol, ze analýza prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES vyzaduje posúdenie objektívnych výhod, ktoré môzu osobitne vyplývat z CMI a nie z celého systému MasterCard. Z toho vyplýva, ze tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd nesprávne nezohladnil výhody vyplývajúce zo systému MasterCard pre drzitelov kariet, nemôze uspiet. 233 Pokial ide o tvrdenie, ze Vseobecný súd neprihliadal k optimalizácii systému, ku ktorej dosiahnutiu CMI prispievajú, treba pripomenút, ze Vseobecný súd v bodoch 208 az 219 napadnutého rozsudku preskúmal argumentáciu odvolateliek zalozenú na úlohe CMI pri vyvazovaní segmentov "vydávania" a "prijímania" tohto systému a rozhodol sa tvrdenie, podla ktorého CMI prispievajú k zvýseniu produkcie systému MasterCard, zamietnut. Z toho vyplýva, ze LGB v tejto súvislosti vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku a toto tvrdenie nie je dôvodné. 234 Pokial ide o tvrdenia, podla ktorých Vseobecný súd nesprávne nezohladnil dvojstrannú povahu systému a výhody, ktoré pre drzitelov kariet vyplývajú z CMI, treba najskôr uviest, ze podla ustálenej judikatúry zlepsenie v zmysle prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES nemozno stotoznit s kazdou výhodou, ktorú partneri vytazia z dohody, pokial ide o ich výrobné alebo distribucné cinnosti. Toto zlepsenie musí predovsetkým predstavovat také citelné objektívne výhody, ktoré by kompenzovali nevýhody, ktoré prinása dohoda v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Consten et Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, [83]EU:C:1966:41, 502). 235 Dalej je potrebné pripomenút, ze preskúmanie dohody na úcely urcenia, ci táto dohoda prispieva k zlepseniu výroby alebo predaja tovarov, resp. k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja a ci vykazuje citelne objektívne výhody, treba uskutocnit z hladiska skutkových tvrdení a dôkazov predlozených podnikmi (pozri v tomto zmysle, pokial ide o ziadost o udelenie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES, rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, [84]EU:C:2009:610, bod 102). 236 Takéto preskúmanie si môze vyzadovat zohladnenie charakteristík a prípadných osobitostí odvetvia, na ktoré sa uplatnuje dohoda, pokial sú tieto charakteristiky a osobitosti rozhodujúce pre výsledok preskúmania (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [85]EU:C:2009:610, bod 103). Okrem toho podla clánku 81 ods. 3 ES sa musí vziat do úvahy výhodnost vplyvu na súhrn spotrebitelov na relevantných trhoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, [86]EU:C:2006:734, bod 70). 237 Z toho vyplýva, ze v prípade dvojstranného systému, akým je systém Mastercard, je na úcely vyhodnotenia, ci opatrenie, ktoré porusuje zásadu zákazu zakotvenú v clánku 81 ods. 1 ES vzhladom na svoje obmedzujúce úcinky vo vztahu k jednej z dvoch skupín spotrebitelov spojených s týmto systémom, môze splnat prvú podmienku stanovenú v clánku 81 ods. 3 ES, treba zohladnit systém, ktorého je toto opatrenie súcastou, vrátane prípadne vsetkých objektívnych výhod vyplývajúcich z uvedeného opatrenia, nielen na trhu, na ktorom bolo konstatované obmedzenie, ale tiez na trhu, ktorý zahrna druhú skupinu spotrebitelov spojených s uvedeným systémom, najmä kedze je nesporné, ze existujú prepojenia medzi oboma stranami uvedeného systému. V tejto súvislosti treba prípadne posúdit, ci tieto výhody môzu kompenzovat nevýhody, ktoré má toto rovnaké opatrenie z hladiska hospodárskej sútaze. 238 V prejednávanej veci vsak tvrdenie LBG, podla ktorého Vseobecný súd nesprávne nevzal do úvahy dvojstrannú povahu systému, nemozno prijat. Ako vyplýva z bodu 233 tohto rozsudku, v bodoch 208 az 219 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal argumentáciu odvolateliek súvisiacu s úlohou CMI pri vyvazovaní segmentov "vydávania" a "prijímania" systému MasterCard a v tejto súvislosti v bode 210 uvedeného rozsudku výslovne uviedol, ze medzi týmito stranami uvedeného systému existujú prepojenia. Skutocnost, ze Vseobecný súd sa rozhodol zamietnut tvrdenie, podla ktorého CMI prispievajú k zvýseniu produkcie uvedeného systému, vôbec neovplyvnuje to, ze Vseobecný súd zohladnil dvojstrannú povahu predmetného systému v rámci svojej analýzy. 239 Tak isto Vseobecný súd pri posúdení výhod, ktoré z CMI plynú obchodníkom najmä v bodoch 222 a 223 napadnutého rozsudku zohladnil dvojstrannú povahu systému, v ktorých uviedol, ze nárast poctu kariet v obehu môze zvýsit uzitocnost systému MasterCard vo vztahu k obchodníkom, hoci v rámci svojho volného posúdenia skutkového stavu Vseobecný súd dospel k záveru, ze riziko negatívnych úcinkov na obchodníkov narastá s vyssím poctom kariet v obehu. 240 Najmä, pokial ide o tvrdenie, v ktorom LBG vytýka Vseobecnému súdu, ze nezohladnil výhody, ktoré drzitelom kariet vyplývajú z CMI, treba konstatovat, ze s ohladom na to, co bolo uvedené v bodoch 234 az 236 tohto rozsudku, Vseobecný súd mal v zásade pri preskúmaní prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES zohladnit vsetky objektívne výhody vyplývajúce z CMI nielen na relevantnom trhu, to znamená na trhu prijímania, ale aj na súvisiacom oddelenom trhu vydávania. 241 Z toho vyplýva, ze ak by Vseobecný súd konstatoval existenciu citelných objektívnych výhod vyplývajúcich pre obchodníkov z CMI, hoci tieto výhody by sa samy osebe ukázali ako nedostatocné na kompenzovanie obmedzujúcich úcinkov konstatovaných podla clánku 81 ods. 1 ES, vsetky výhody na oboch trhoch pouzívatelov v systéme MasterCard, teda aj vrátane výhod na trhu drzitelov kariet, by mohli prípadne odôvodnovat CMI za predpokladu, ze tieto výhody mohli kompenzovat obmedzujúce úcinky týchto poplatkov. 242 Ako vsak uz bolo pripomenuté v bode 234 tohto rozsudku, preskúmanie prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES so sebou prinása otázku, ci sú výhody vyplývajúce z predmetného opatrenia schopné kompenzovat nevýhody, ktoré z neho vyplývajú. Preto v takom prípade, ako v prejednávanej veci, ked obmedzujúce úcinky boli konstatované len na jednom z trhov dvojstranného systému, výhody vyplývajúce z obmedzujúceho opatrenia na súvisiacom oddelenom trhu, ktorý je tiez spojený s uvedeným systémom, nie sú samy osebe schopné kompenzovat nevýhody vyplývajúce z tohto opatrenia v prípade, ze chýba akýkolvek dôkaz o existencii citelných objektívnych výhod pripísatelných uvedenému opatreniu na relevantnom trhu, najmä, ako vyplýva z bodov 21 a 168 az 180 napadnutého rozsudku, ked spotrebitelia, ktorí sa nachádzajú na uvedených trhoch, v podstate nie sú identickí. 243 V prejednávanej veci a bez toho, aby bolo v tejto súvislosti uplatnované nejaké skreslenie, Vseobecný súd dospel v bode 226 napadnutého rozsudku k záveru, ze neexistuje dôkaz o existencii objektívnych výhod vyplývajúcich z CMI poskytovaných obchodníkom. Za týchto okolností netreba preskúmat výhody vyplývajúce z CMI pre drzitelov kariet, lebo samy osebe nie sú spôsobilé kompenzovat nevýhody vyplývajúce z týchto poplatkov. Vseobecný súd preto v bode 229 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze "kritika zalobkýn týkajúca sa nedostatocného zohladnenia výhod CMI pre drzitelov kariet je v kazdom prípade neúcinná". 244 Pokial ide o argumentáciu odvolateliek uvedenú v bode 221 tohto rozsudku, podla ktorej je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto súvislosti repetitívne, kontradiktórne a nedostatocné, túto argumentáciu nemozno prijat. 245 Aj za predpokladu, ze Vseobecný súd by v rámci svojej analýzy objektívnej nevyhnutnosti CMI súhlasil s tým, ze existujú také výhody poskytnuté drzitelom kariet, ktoré v zásade mozno zohladnit podla clánku 81 ods. 3 ES, nebolo potrebné, ako vyplýva z bodov 240 az 243 tohto rozsudku, v prejednávanej veci takéto výhody preskúmat. Odôvodnenie Vseobecného súdu týkajúce sa tejto otázky, najmä v bode 229 napadnutého rozsudku, sa nezdá byt kontradiktórne. 246 Pokial ide o tvrdenie uvedené v bode 222 tohto rozsudku, podla ktorého si Vseobecný súd v bode 233 napadnutého rozsudku odporuje, treba uviest, ze toto tvrdenie je zalozené na selektívnej citácii, ktorá vyplýva z nesprávneho pochopenia tohto rozsudku. Vseobecný súd pouzitím výrazu "financné protiplnenie" neodkázal na objektívne výhody poskytované obchodníkom, ako uvádzajú odvolatelky, ale na MSC. Vseobecný súd teda neuznal, ze financné protiplnenie obchodníkov za náklady vynalozené vydávajúcimi bankami za sluzby, ktoré im poskytujú, sa zdá byt odôvodnené, ale obmedzil sa len na konstatovanie, ze odvolatelky mali identifikovat výhody, ktoré mozno povazovat za odôvodnujúce MSC. 247 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého Vseobecný súd nevysvetlil, preco prvé dve podmienky stanovené v clánku 81 ods. 3 ES nemohli byt splnené len s odkazom na výhody, ktoré CMI poskytujú drzitelom kariet, stací odkázat na body 240 az 245 tohto rozsudku. 248 Napokon v rozsahu, v akom odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nevysvetlil dôvody, preco by vsetky kategórie spotrebitelov museli mat rovnaký podiel na prospechu vyplývajúcom z CMI, stací uviest, ze táto výhrada je zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Vseobecný súd vlastne vôbec nekonstatoval, ze kazdá skupina pouzívatelov musí mat rovnaký podiel na tomto prospechu, ale len uviedol, ze kedze obchodníci tvoria jednu z dvoch skupín pouzívatelov platobných kariet, mali by mat tiez prospech z citelných objektívnych výhod pripísatelných CMI. Vseobecný súd tým, ze v bode 228 uvedeného rozsudku pouzil pojem "tiez", správne uviedol, ze obchodníci by "rovnako ako" drzitelia kariet mali mat prospech z CMI, a nie "v rovnakej miere" ako drzitelia kariet. 249 Preto treba dospiet k záveru, ze argumentácia odvolateliek, podla ktorej Vseobecný súd z právneho hladiska nedostatocne odôvodnil nezohladnenie výhod vyplývajúcich drzitelom kariet z CMI, je nedôvodná. 250 Vzhladom na uvedené treba druhú cast druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG zamietnut. O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG - Argumentácia úcastníkov konania 251 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 233 napadnutého rozsudku naznacil, ze jedinou okolnostou, ktorú mozno zohladnit na overenie, ci sú CMI stanovené na primeranej úrovni, je náhrada nákladov obchodníkmi vzniknutých vydávajúcim bankám za im poskytnuté sluzby a ostatné príjmy získané vydávajúcimi bankami. LBG Komisii vytýka jej restriktívny prístup v prejednávanej veci, ktorý táto institúcia pravdepodobne zvolila aj vo veci Visa CMI [vec COMP/39.398 - Visa MIF, K(2010) 8760)]. LBG s odkazom na písomné pripomienky, ktoré predlozila podla clánku 81 ods. 3 ES Vseobecnému súdu, tvrdí, ze Komisia mala zvolit prístup, ktorý zvolila v iných porovnatelných oblastiach, v ktorých podla clánku 81 ods. 3 ES prijala omnoho sirsie odôvodnenia. 252 LBG tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked súhlasil s prílis prísnym kritériom podla clánku 81 ods. 3 ES, ktoré nezohladnuje významné výhody, ktoré plynú drzitelom kariet a obchodníkom zo systému MasterCard. Navyse zvolenú metodológiu tiez nie je mozné v praxi uplatnovat, pretoze vyzaduje, aby boli predlozené presné dôkazy na odôvodnenie specifických úrovní CMI, pricom takéto dôkazy uz nie je mozné predlozit. Ani Komisia, ani Vseobecný súd neposkytli ziadne usmernenie o presnej metodológii, ktorú mala MasterCard uplatnit na úcely stanovenia CMI na odôvodnitelnej úrovni. Táto neistota spôsobuje významné obavy subjektov na trhu a môze poskodit spotrebitela tým, ze blokuje inovácie na trhu. 253 Okrem vseobecnejsích námietok neprípustnosti predlozených Komisiou, ktoré sú uvedené v bode 210 tohto rozsudok, Komisia uvádza, ze tvrdenia predlozené na podporu tretej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG týkajúce sa údajnej neexistencie usmernení poskytnutých Vseobecným súdom sú neúcinné. 254 Vo veci samej sa Komisia domnieva, ze tvrdenie LBG týkajúce sa údajnej neexistencie usmernení týkajúcich sa odôvodnitelnej úrovne CMI v sebe zahrna prenesenie dôkazného bremena a neznamená ziadne nesprávne právne posúdenie. LBG si odporuje, ked odkazuje na bod 233 napadnutého rozsudku, ktorý sa týka dôkazov, ktoré mohli odvolatelky predlozit, aby splnili prvú podmienku uvedenú v clánku 81 ods. 3 ES. Napokon odkaz na vec Visa CMI, uvedený v bode 251 tohto rozsudku, je v rámci tohto odvolania bezpredmetný. - Posúdenie Súdnym dvorom 255 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie uvedené LBG, podla ktorého Komisia zvolila v prejednávanej veci velmi prísny prístup, tak ako aj vo veci Visa CMI spomenutej v bode 251 tohto rozsudku, stací konstatovat, ze toto tvrdenie vôbec neuvádza kritizované prvky napadnutého rozsudku a je teda neprípustné. 256 Dalej tvrdenie, v ktorom LBG vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked súhlasil s prílis prísnym kritériom, ktoré nezohladnuje významné výhody, ktoré plynú drzitelom kariet a obchodníkom zo systému MasterCard, toto tvrdenie je v podstate identické s tvrdeniami preskúmanými v rámci druhej casti druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG. Uvedené tvrdenie teda treba zamietnut z rovnakých dôvodov, ako boli uvedené v bodoch 227 az 250 tohto rozsudku. 257 Napokon, pokial ide o tvrdenia, podla ktorých nie je mozné v praxi uplatnovat metodológiu zvolenú Vseobecným súdom, pretoze vyzaduje, aby boli predlozené presné dôkazy na odôvodnenie specifických úrovní CMI, pricom takéto dôkazy uz nie je mozné predlozit, a skutocnost, ze ani Komisia, ani Vseobecný súd neposkytli ziadne usmernenie o presnej metodológii, ktorú mala MasterCard uplatnit na úcely stanovenia CMI na odôvodnitelnej úrovni, treba konstatovat, ze v týchto dôvodoch sa Vseobecnému súdu nevytýka nesprávne právne posúdenie. Takéto tvrdenia sú teda neprípustné. 258 Tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania LBG teda treba zamietnut. Vzhladom na to treba zamietnut druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG v celom rozsahu. 259 Zo vsetkých úvah, ktoré boli uvedené vyssie, vyplýva, ze hlavné odvolanie, ako aj dve vzájomné odvolania podané RBS a LBG treba zamietnut. O trovách 260 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 261 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 262 Kedze odvolatelky nemali vo veci úspech a Komisia navrhla zaviazat ich na náhradu trov konania, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súvislosti s hlavným odvolaním. 263 Pokial ide o vzájomné odvolania, kedze RBS a LBG nemali vo veci úspech a Komisia navrhla zaviazat ich na náhradu trov konania, RBS a LBG znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súvislosti s ich vzájomnými odvolaniami. 264 Okrem toho podla clánku 140 ods. 3 v spojení s clánkom 184 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora treba v prejednávanej veci rozhodnút, ze odvolatelky znásajú svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti s oboma vzájomnými odvolaniami a RBS a LBG znásajú svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti so vzájomným odvolaním podaným druhým úcastníkom konania. 265 Podla clánku 184 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku HSBC, MBNA, BRC a EuroCommerce znásajú svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti s hlavným odvolaním a vzájomnými odvolaniami. Kedze Banco Santander SA sa nezúcastnila konania pred Súdnym dvorom, nemozno ju zaviazat na náhradu trov tohto konania. 266 Podla clánku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku takisto uplatnitelného na základe uvedeného clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. V súlade s týmito ustanoveniami Spojené královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Hlavné odvolanie a vzájomné odvolania sa zamietajú. 2. MasterCard Incorporated, MasterCard International Incorporated a MasterCard Europe SPRL znásajú svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti s hlavným odvolaním a vzájomnými odvolaniami a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súvislosti s hlavným odvolaním. 3. Royal Bank of Scotland plc, Bank of Scotland plc a Lloyds TSB Bank plc znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súvislosti s ich vzájomnými odvolaniami. 4. HSBC Bank plc, MBNA Europe Bank Ltd, British Retail Consortium, EuroCommerce AISBL a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [87]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPpfXQM/L91693-2193TMP.html#t-ECR_62012CJ0382_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A95&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A95&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A34&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A34&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A248&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A34&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A390&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A41&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A113&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A494&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A12&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A91&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A91&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A149&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///tmp/lynxXXXXPpfXQM/L91693-2193TMP.html#c-ECR_62012CJ0382_SK_01-E0001