ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 27. februára 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Nariadenie (ES) c. 1049/2001 -- Prístup k dokumentom institúcií -- Dokumenty týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES -- Nariadenia (ES) c. 1/2003 a (ES) c. 773/2004 -- Zamietnutie prístupu -- Výnimky vztahujúce sa na ochranu vysetrovania, obchodných záujmov a rozhodovacieho procesu institúcií -- Povinnost dotknutej institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup k dokumentom" Vo veci C-365/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 31. júla 2012, Európska komisia, v zastúpení: B. Smulders, P. Costa de Oliveira a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: EnBW Energie Baden-Württemberg AG, so sídlom v Karlsruhe (Nemecko), v zastúpení: A. Hahn a A. Bach, Rechtsanwälte, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Svédske královstvo, v zastúpení: C. Meyer-Seitz, splnomocnená zástupkyna, Siemens AG, so sídlom v Berlíne (Nemecko) a v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: I. Brinker, C. Steinle a M. Holm-Hadulla, Rechtsanwälte, ABB Ltd, so sídlom v Zürichu (Svajciarsko), v zastúpení: J. Lawrence, solicitor, H. Bergmann a A. Huttenlauch, Rechtsanwälte, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh (spravodajca), C. Toader a E. Jarasiunas, generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: M. Aleksejev, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. júna 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. októbra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia svojím odvolaním navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia (T-344/08, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zrusil rozhodnutie Komisie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931 zo 16. júna 2008 o zamietnutí ziadosti spolocnosti EnBW Energie Baden-Württemberg AG (dalej len "EnBW") o prístup k spisu v konaní COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([2]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) vymedzuje zásady, podmienky a obmedzenia práva na prístup k dokumentom týchto institúcií. 3 Clánok 4 tohto nariadenia, nazvaný "Výnimky", znie: "... 2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: -- obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane dusevného vlastníctva, -- súdneho konania a právneho poradenstva, -- úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdrzal, vztahujúcemu sa k veci, v ktorej este orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. ... 6. Ak sa ktorákolvek z výnimiek vztahuje iba na niektoré casti pozadovaného dokumentu, zostávajúce casti sa zverejnia. 7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 az 3 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môzu platit najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vztahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môzu výnimky, ak to je nevyhnutné, platit aj na dlhsie obdobie." 4 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v clánkoch 17 az 22 definuje právomoci Komisie týkajúce sa vysetrovania. Tieto právomoci zahrnajú predovsetkým ziadosti o informácie (clánok 18), ako aj inspekcie v dotknutých podnikoch (clánok 20) alebo iných priestoroch (clánok 21). 5 Clánok 27 tohto nariadenia, nazvaný "Vypocutia strán, stazovatelov a ostatných", v odseku 2 stanovuje: "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Právo na prístup sa nevztahuje najmä na korespondenciu medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov alebo na vzájomnú korespondenciu medzi týmito orgánmi, vrátane dokumentov zhotovených podla clánkov 11 a 14. Nic v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a vyuzívala informácie potrebné na dokázanie porusovania." 6 Podla clánku 28 uvedeného nariadenia s názvom "Sluzobné tajomstvo": "1. Bez dopadu na clánky 12 a 15 sa informácie získané podla clánkov 17 az 22 pouzijú len na úcel, na ktorý boli získané. 2. Bez dopadu na výmenu a vyuzitie informácií podla clánkov 11, 12, 14, 15 a 27 Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohladom týchto orgánov, ako aj úradníci, civilní zamestnanci iných orgánov clenských státov nezverejnia informácie získané alebo medzi nimi vymenené podla tohto nariadenia, ktoré podliehajú sluzobnému tajomstvu. Táto povinnost sa vztahuje aj na vsetkých predstavitelov a odborníkov clenských státov, ktorí sa zúcastnujú zasadaní poradného výboru podla clánku 14." 7 Nariadenie Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([4]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), v clánku 6 s názvom "Úcast stazovatelov na konaní" stanovuje: "1. Ak Komisia vydá vyhlásenie o námietkach týkajúce sa zálezitosti, pre ktorú obdrzala staznost, tak poskytne stazovatelovi kópiu nedôvernej verzie vyhlásenia o námietkach a urcí lehotu, v ktorej môze stazovatel písomne oznámit svoje stanoviská. ..." 8 Clánok 8 tohto nariadenia, nazvaný "Prístup k informáciám", stanovuje: "1. Ak Komisia informovala stazovatela o svojom zámere zamietnut staznost podla clánku 7 ods. 1 stazovatel môze pozadovat prístup k dokumentom, na ktorých Komisia zalozila svoje predbezné posúdenie. Na tieto úcely stazovatel vsak nemusí mat prístup k obchodným tajomstvám a iným dôverným informáciám, ktoré sa týkajú iných strán zúcastnených na konaní. 2. Dokumenty, ku ktorým mal stazovatel prístup v kontexte konania vedeného Komisiou podla clánkov [81 ES] a [82 ES], môze pouzit iba pre úcely súdneho alebo správneho konania vo veci uplatnenia takýchto ustanovení zmluvy." 9 Clánok 15 uvedeného nariadenia s názvom "Prístup k spisu a pouzívanie dokumentov" znie: "1. Ak sa to pozaduje, tak Komisia poskytne prístup k spisu stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach. Prístup bude povolený po oznámení vyhlásenia o námietkach. 2. Právo na prístup do spisu sa nerozsíri na obchodné tajomstvá, ostatné dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo úradov pre hospodársku sútaz clenských státov. Právo na prístup k spisu sa taktiez nerozsíri na korespondenciu medzi Komisiou a úradmi pre hospodársku sútaz clenských státov a ani na korespondenciu medzi clenskými státmi, ak je takáto korespondencia obsiahnutá v spise Komisie. 3. Nic v tomto nariadení nebráni Komisii uverejnit a vyuzívat informácie potrebné na preukázanie porusenia clánkov [81 ES] alebo [82 ES]. 4. Dokumenty získané na základe prístupu ku spisu podla tohto clánku sa môzu pouzívat iba na úcely súdneho alebo správneho konania pre uplatnovanie clánkov [81 ES] a [82 ES]." 10 Clánok 16 toho istého nariadenia, nazvaný "Oznacenie a ochrana dôverných informácií", v odseku 1 stanovuje: "Informácie, vrátane dokumentov, Komisia neoznámi a ani nesprístupní, pokial obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie o akejkolvek osobe." Okolnosti predchádzajúce sporu 11 Spolocnost EnBW je podnik distribuujúci energiu, ktorý sa povazuje za dotknutý vykonávaním kartelu medzi výrobcami rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"), ktorý Komisia sankcionovala svojím rozhodnutím K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007, týkajúcim sa konania o uplatnení clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (dalej len "rozhodnutie RIP"). K týmto výrobcom patria Siemens AG (dalej len "Siemens") a ABB Ltd (dalej len "ABB"). 12 Komisia v rozhodnutí RIP konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s RIP, v rámci ktorého manipulovali s verejnými obstarávaniami, urcovali ceny a rozdelovali si projekty a trhy s RIP v Európe. Komisia preto podnikom, ktoré sa na tomto karteli zúcastnili, ulozila pokuty v celkovej výske 750 miliónov eur. 13 Dna 9. novembra 2007 EnBW poziadala Komisiu na základe nariadenia c. 1049/2001 o prístup ku vsetkým dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia RIP. 14 Po rokovaniach s Komisiou EnBW vyhlásila túto ziadost za bezpredmetnú, rovnako ako opakovanú ziadost z 10. decembra 2007, a 13. decembra 2007 podala novú ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa prejednávanej veci. Faxom z 11. januára 2008 zalobkyna svoju ziadost spresnila v tom zmysle, ze z nej vylúcila tri kategórie dokumentov, konkrétne vsetky dokumenty týkajúce sa výlucne struktúry zúcastnených podnikov, vsetky dokumenty vztahujúce sa výlucne na identifikáciu adresáta rozhodnutia RIP a vsetky dokumenty, ktoré boli v plnom rozsahu vyhotovené v japonskom jazyku. 15 Komisia 16. júna 2008 prijala sporné rozhodnutie, v ktorom túto ziadost zamietla. 16 Komisia v bode 2 tohto rozhodnutia zatriedila dokumenty uvedené v predmetnom spise do týchto piatich kategórií: 1. dokumenty predlozené v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo o zhovievavost, konkrétne vyhlásenia dotknutých podnikov a vsetky dokumenty, ktoré predlozili v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo o zhovievavost (dalej len "kategória 1"); 2. ziadosti o informácie a odpovede úcastníkov konania na tieto ziadosti (dalej len "kategória 2"); 3. dokumenty získané v priebehu inspekcií, teda dokumenty zabavené pri kontrole na mieste v priestoroch dotknutých podnikov (dalej len "kategória 3"); 4. oznámenie o výhradách a odpovede úcastníkov konania (dalej len "kategória 4"); 5. interné dokumenty: -- dokumenty týkajúce sa skutkových okolností, konkrétne po prvé vecné poznámky k záverom, ktoré treba vyvodit zo získaných dôkazov, po druhé korespondencia s inými orgánmi hospodárskej sútaze a po tretie konzultácie s inými útvarmi Komisie, ktoré boli zapojené do veci [dalej len "kategória 5 písm. a)"], -- procesné písomnosti, teda povolenia na vykonanie inspekcií, zápisnice z inspekcií, správy z inspekcií týkajúce sa dokumentov získaných v priebehu inspekcií, písomnosti týkajúce sa dorucenia niektorých dokumentov a poznámky k spisu [dalej len "kategória 5 písm. b)"]. 17 Komisia v bode 3 sporného rozhodnutia uviedla, ze na kazdú z týchto kategórií sa vztahuje výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 a ze na dokumenty kategórie 5 písm. a) sa vztahuje aj výnimka stanovená v clánku 4 ods. 3 tohto nariadenia. 18 Komisia v bode 4 tohto rozhodnutia vysvetlila, ze na dokumenty patriace do kategórií 1 az 4 sa vztahuje výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 19 V bode 5 predmetného rozhodnutia Komisia uviedla, ze nezistila nic, co by nasvedcovalo existencii prevazujúceho verejného záujmu, ktorý by odôvodnoval prístup k pozadovaným dokumentom v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 20 Napokon v bode 6 toho istého rozhodnutia Komisia odôvodnila svoje odmietnutie priznat ciastocný prístup k predmetnému spisu skutocnostou, ze na vsetky dokumenty nachádzajúce sa v spise sa v celom rozsahu vztahovali výnimky stanovené v nariadení c. 1049/2001. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 25. augusta 2008 podala EnBW zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia. Svédske královstvo vstúpilo do konania ako vedlajsí úcastník na podporu tejto zaloby, zatial co Komisiu v konaní podporovali Siemens a ABB. 22 Na podporu svojej zaloby EnBW uviedla styri zalobné dôvody. Prvý z nich bol zalozený na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, ako aj clánku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia, zatial co stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup. 23 Vseobecný súd v prvom rade v bodoch 32 az 37 napadnutého rozsudku preskúmal stvrtý zalobný dôvod. Vseobecný súd mu vyhovel z dôvodu, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vylozila ziadost o prístup k dokumentom podanú spolocnostou EnBW v tom zmysle, ze sa netýka dokumentov v spise patriacich do kategórie 5 písm. b). V bodoch 37 a 171 napadnutého rozsudku sa preto domnieval, ze sporné rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom zamieta prístup k týmto dokumentom. 24 V druhom rade Vseobecný súd preskúmal prvý zalobný dôvod. V tejto súvislosti najskôr preskúmal, ci podmienky pozadované na to, aby sa Komisia mohla vymanit z povinnosti vykonat takéto konkrétne a individuálne preskúmanie, boli v prejednávanej veci splnené. 25 Vseobecný súd tomto ohlade v bodoch 54 az 63 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia sa nemohla bez uskutocnenia konkrétnej analýzy kazdého dokumentu domnievat, ze sa na vsetky pozadované dokumenty zjavne vztahuje clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001. 26 Vseobecný súd navyse v bodoch 64 az 110 tohto rozsudku rozhodol, ze Komisia mohla na úcely uplatnenia výnimky zalozenej na ochrane cielov vysetrovania stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 vykonat preskúmanie podla kategórií, len pokial ide o dokumenty patriace do kategórie 3. V dôsledku toho Vseobecný súd v bodoch 111 a 172 uvedeného rozsudku usúdil, ze sporné rozhodnutie bolo potrebné zrusit v rozsahu, v akom zamietlo prístup k dokumentom patriacim do kategórií 1, 2 a 4 a kategórie 5 písm. a). 27 V dalsej casti napadnutého rozsudku Vseobecný súd pri preskúmaní - na doplnenie, pokial ide o dokumenty patriace do posledných uvedených kategórií - odôvodnenosti výnimiek z práva na prístup uvedených v spornom rozhodnutí vyhovel trom castiam prvého dôvodu. Najprv v bodoch 113 az 130 a 173 napadnutého rozsudku preskúmal cast tohto dôvodu zalozenú na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, ktorý sa týka vysetrovania. Dalej v bodoch 131 az 150 a 174 tohto rozsudku preskúmal cast uvedeného dôvodu zalozenú na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky tohto nariadenia, ktorý sa týka obchodných záujmov dotknutých podnikov. Napokon v bodoch 151 az 170 a 175 uvedeného rozsudku preskúmal cast toho istého dôvodu zalozenú na nedodrzaní clánku 4 ods. 3 druhého pododseku uvedeného nariadenia, ktorý sa týka stanovísk v zmysle tohto ustanovenia. 28 Za týchto podmienok Vseobecný súd bez toho, aby preskúmal ostatné uvádzané zalobné dôvody, zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 29 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 19. februára 2013 boli návrhy na vstup vedlajsích úcastníkov do konania, ktoré podali HUK-Coburg Haftpflicht-Unterstützungs-Kasse kraftfahrender Beamter Deutschlands a. G., LVM Landwirtschaftlicher Versicherungsverein Münster a. G., VHV Allgemeine Versicherung AG, ako aj Württembergische Gemeinde-Versicherung a. G. na podporu návrhov EnBW, zamietnuté z dôvodu neexistencie záujmu týchto spolocností na rozhodnutí veci. 30 Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie, -- zamietol zalobu o neplatnost, ktorú na Vseobecný súd podala EnBW, a s konecnou platnostou rozhodol o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, a -- zaviazal EnBW na náhradu trov konania, ktoré Komisia vynalozila tak v prvostupnovom, ako aj v tomto odvolacom konaní. 31 EnBW navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Siemens a ABB podporujú návrhy Komisie. Svédske královstvo podporuje návrhy EnBW. O odvolaní 33 Komisia uvádza na podporu svojho odvolania pät odvolacích dôvodov. Tie sú zalozené po prvé na nezohladnení potreby koherentného výkladu nariadenia c. 1049/2001 na zarucenie úplnej úcinnosti ustanovení týkajúcich sa iných právnych odvetví, po druhé na nesprávnom právnom posúdení existencie vseobecnej domnienky uplatnitelnej na vsetky dokumenty v spise týkajúcom sa konania vo veci kartelov, po tretie na porusení clánku 4 ods. 2 tretej zarázky tohto nariadenia týkajúcej sa výnimky v súvislosti s ochranou cielov vysetrovania, po stvrté na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky uvedeného nariadenia týkajúcej sa výnimky v súvislosti s ochranou obchodných záujmov a po piate na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku toho istého nariadenia týkajúceho sa výnimky v súvislosti s ochranou rozhodovacieho procesu Komisie. 34 Tieto odvolacie dôvody treba preskúmat spolocne. Argumentácia úcastníkov konania O prvom odvolacom dôvode 35 Komisia, ktorú v tomto bode podporujú Siemens a ABB, tvrdí, ze napadnutý rozsudok nezohladnil potrebu koherentného výkladu nariadenia c. 1049/2001 a nariadení c. 1/2003, ako aj 773/2004 vo veciach kartelov. Vseobecný súd uvazoval iba nad zásadou restriktívneho výkladu výnimiek z práva na prístup, a teda v rámci týchto nariadení uprednostnil nariadenie c. 1049/2001. 36 Komisia zdôraznuje, ze je nevyhnutné chránit tak jej úlohu uplatnovat kartelové právo, ako aj podniky zúcastnené na konaní. Od ochrany dôverných informácií sa podla jej názoru mozno odchýlit iba vtedy, ak je prístup k týmto dokumentom odôvodnený prevazujúcim záujmom, ako je respektovanie práva na obhajobu, ktoré majú dotknuté podniky. Siroký prístup k spisu obsahuje riziko obchádzania systému upravujúceho prístup k spisu uplatnitelný v kartelových veciach a podniky by mohli obmedzit svoju spoluprácu. 37 Podla Komisie nesprávny výklad, o ktorý sa opiera Vseobecný súd, vyplýva z jeho konstatovaní, ktorými zdôraznuje, ze cielom nariadenia c. 1049/2001 je zabezpecit co najsirsí prístup k dokumentom. Toto chápanie je nesprávne, pretoze ustanovenia tohto nariadenia treba vykladat v tom zmysle, ze je nadalej zabezpecená úplná uplatnitelnost rozlicných právnych úprav. 38 EnBW, ktorú v tomto bode podporuje Svédske královstvo, tvrdí, ze Vseobecný súd správne konstatoval, ze výnimky z práva na prístup k dokumentom uvedené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 treba vykladat a uplatnovat restriktívne. Komisia sa do tohto nariadenia snazí vlozit dodatocné kritérium na uplatnenie výnimky, ktoré neobsahuje. Tým sa pokúsa na základe nariadenia c. 1/2003 vytvorit umelú výnimku pre vsetky dokumenty, ktoré súvisia s jej vysetrovaním, a teda vynat akúkolvek svoju cinnost v oblasti hospodárskej sútaze z uplatnovania nariadenia c. 1049/2001. 39 Podla EnBW rozsudky z 28. júna 2013, Komisia/Éditions Odile Jacob (C-404/10 P) a Komisia/Agrofert Holding (C-477/10 P), nemozno uplatnit na prejednávanú vec. Koncentrácie totiz samy osebe nie sú zakázané. Konanie vedené na základe nariadenia c. 1/2003 smeruje naopak proti podnikom, ktoré porusili clánky 81 ES a 82 ES. Úcelom dobrovolného oznámenia informácií Komisii v rámci ziadostí o zhovievavost je teda výlucne to, aby sa dotknuté podniky vyhli svojej zodpovednosti za porusenie práva Únie. Ziadne ustanovenie práva Únie neukladá podniku, ktorý porusil právo Únie, povinnost oznámit toto konanie Komisii a poskytnút informácie s cielom preukázat spáchané porusenie. 40 EnBW sa domnieva, ze výklad podaný Komisiou nie je zlucitelný s clánkom 81 ES. Úplná úcinnost tohto ustanovenia by totiz bola spochybnená, keby bola akákolvek tretia osoba zbavená moznosti ziadat o náhradu skody, ktorá jej bola spôsobená konaním spôsobilým obmedzit hospodársku sútaz. Zaloba o náhradu skody pritom môze byt úspesná len vtedy, ak je poskodená osoba schopná preukázat povahu a význam spôsobenej skody. O druhom odvolacom dôvode 41 Komisia, ktorú v tomto bode podporujú Siemens a ABB, tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne poprel existenciu vseobecnej domnienky viazucej sa na ochranu, ktorá v zásade musí byt poskytnutá vsetkým dokumentom v spise týkajúcom sa konania vo veci kartelov. 42 Podla Komisie sa Vseobecný súd v tejto súvislosti nesprávne domnieval, ze konstatovania Súdneho dvora v rozsudku z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau ([6]C-139/07 P, Zb. s. I-5885), nemozno uplatnit na prejednávanú vec z dôvodu, ze dokumenty pozadované vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa týkali konania, ktoré sa este neskoncilo. Táto okolnost je na vymedzenie oblasti ochrany v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 irelevantná. Dôlezitá je len povaha chránených záujmov. Navyse v uz citovaných rozsudkoch Komisia/Éditions Odile Jacob a Komisia/Agrofert Holding Súdny dvor medzitým túto vseobecnú domnienku uplatnil v oblasti kontroly koncentrácií. Pravidlá prístupu k spisu v oblasti kartelového práva sú pritom prakticky totozné s pravidlami uplatnitelnými v oblasti kontroly koncentrácií. 43 Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd nesprávne vychádzal z toho, ze individuálne posúdenie kazdého jednotlivého prípadu, ktoré si vyzadujú obmedzenia uplatnitelné na podniky alebo na stazovatelov zúcastnených na konaní, vylucuje existenciu vseobecnej domnienky. V oblasti preskúmania státnej pomoci, ako aj v oblasti práva hospodárskej sútaze tak tretie osoby nezúcastnené na konaní nemôzu za nijakých okolností vyzadovat, aby im bolo poskytnuté právo na prístup k dokumentom v spise týkajúcom sa konania vedeného vo veci kartelov. 44 EnBW sa domnieva, ze uz citovaný rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau nemozno uplatnit na prejednávanú vec. Vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, totiz konanie o dotknutej státnej pomoci este nebolo ukoncené konecným rozhodnutím Komisie, zatial co vo veci samej Komisia tým, ze prijala rozhodnutie konstatujúce porusenie, také konecné rozhodnutie vydala. Okrem toho konanie o státnej pomoci nesmerovalo proti podniku, ale proti clenskému státu. Napokon na prejednávanú vec sa neuplatní ani vseobecná domnienka, ktorú uviedol Súdny dvor, lebo zatriedenie dokumentov do kategórií, ako ho uskutocnila Komisia, z velkej casti neplnilo nijakú uzitocnú funkciu na úcely prijatia sporného rozhodnutia. 45 Svédske královstvo zdôraznuje, ze hoci sa Komisia opiera o vseobecné domnienky, prinálezí jej pritom, aby v jednotlivom prípade overila, ci sú vseobecné úvahy, ktoré sa spravidla uplatnujú na urcitý typ dokumentov, skutocne uplatnitelné na daný dokument, o ktorého zverejnenie sa ziada. Pre ziadatela, ktorý vôbec nepozná obsah dotknutých dokumentov, by totiz bolo nemozné preukázat, ze zverejnenie dokumentu nemôze poskodit oprávnený záujem. O tretom odvolacom dôvode 46 Komisia, ktorú v tomto bode podporujú Siemens a ABB, tvrdí, ze Vseobecný súd nerespektoval oblast ochrany stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, pretoze nezohladnil, ze ciel vysetrovania spocíva nielen v úspesnom uskutocnení kazdého vysetrovania, ale aj v úcinnom uplatnovaní práva hospodárskej sútaze. Vseobecný súd navyse nezohladnil, ze ustanovenia uvedeného nariadenia o výnimke treba vykladat s prihliadnutím na osobitné ustanovenia týkajúce sa iných právnych odvetví. 47 Komisia tiez tvrdí, ze Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze na dokumenty poskytnuté v rámci ziadosti o zhovievavost sa musí vztahovat osobitná ochrana, a to aj nad rámec kazdého konania. Konkrétne skutocnost, ze podniky, ktoré sa obávajú zverejnenia takých dokumentov, môze viest k tomu, ze budú menej naklonené spolupracovat s Komisiou. Bez ohladu na to, aký prínos vo vztahu k právu hospodárskej sútaze majú súkromné zaloby o náhradu skody, tento prínos nemôze ani odôvodnovat, ani vyrovnat zásah do verejných záujmov. Prípadný prínos takýchto zalôb závisí okrem iného od schopnosti Komisie odhalit porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 48 Subsidiárne Komisia Vseobecnému súdu tiez vytýka, ze nezohladnil potrebu chránit dokumenty, aj ked sa uz rozhodnutie stalo konecným. V prípade, ze by Vseobecný súd zrusil rozhodnutie pre procesné vady, by totiz Komisia mohla konanie opätovne zacat a rozhodnút s konecnou platnostou na základe spisu. 49 EnBW v prvom rade tvrdí, ze Komisia nedisponuje nijakou volnou úvahou pri rozhodovaní, ci a v akom rozsahu môzu ziadosti o prístup k dokumentom ziadatelov o zhovievavost ohrozit úplnú úcinnost programu zhovievavosti. 50 Dalej EnBW tvrdí, ze Komisia neuviedla nijakú okolnost, ktorá by mohla podporit alebo preukázat jej obavy v súvislosti s existenciou rizika odradenia od spolupráce s nou. V skutocnosti kazdý ziadatel o zhovievavost uz od svojho rozhodnutia podat ziadost o zhovievavost pocíta s konkrétnym rizikom, ze bude na základe vlastného oznámenia protiprávneho konania vystavený zalobe zo strany jeho obetí. Vzhladom na celkovú sumu pokút ulozených Komisiou je podnet na oznámenie svojho protiprávneho konania taký silný, ze ho výrazne neovplyvní moznost, ze obete získajú prístup k spisu. 51 Napokon EnBW tvrdí, ze zrusenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta za porusenie clánku 81 ES, spravidla nevedie k novému konaniu, pretoze súd Únie môze ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. O stvrtom odvolacom dôvode 52 Komisia, ktorú v tomto bode podporujú Siemens a ABB, tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, do akej miery môze prístup k pozadovaným dokumentom ovplyvnit obchodné záujmy podnikov zúcastnených na karteli. Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze ustanovenie o výnimke týkajúce sa ochrany obchodných záujmov a ustanovenie o výnimke týkajúce sa ochrany cielov vysetrovania spolu úzko súvisia, takze vseobecná domnienka sa uplatnuje takisto na clánok 4 ods. 2 prvú a tretiu zarázku nariadenia c. 1049/2001. 53 Podla Komisie sa má pojem obchodný záujem chápat vzhladom na osobitné ustanovenia kartelového práva, cize v sirsom zmysle, nez ako ho pochopil Vseobecný súd. V tejto súvislosti je potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze odovzdané dokumenty obsahujú informácie týkajúce sa obchodných cinností dotknutých podnikov, ku ktorým tieto podniky neposkytli prístup v tejto forme mimo konania vo veci kartelov. Okrem toho treba zohladnit skutocnost, ze prístup k dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001 umoznuje aj tretím osobám nezúcastneným na karteli nahliadnut do dokumentov, ku ktorým ziadny z podnikov zúcastnených na karteli nemal prístup v rámci správneho konania. 54 Komisia sa tiez domnieva, ze Vseobecný súd pochybil, ked vyzadoval konkrétne preskúmanie na úcely urcenia, do akej miery mali este dotknuté informácie dôvernú povahu. Skutocnost, ze podniky sú povinné oznámit jej prípadne citlivé obchodné informácie, je postacujúca. 55 EnBW tvrdí, ze podniky, ktoré chcú vyuzit program zhovievavosti, dobrovolne oznámia citlivé informácie vo svoj neprospech. V tomto kontexte Vseobecný súd správne rozhodol, ze záujmy, ktoré mali dotknuté strany na nezverejnení, nemozno povazovat za obchodné záujmy v pravom zmysle slova, pretoze cielom podnikov je vyhnút sa tomu, aby boli na vnútrostátne súdy podané zaloby o náhradu skody. O piatom odvolacom dôvode 56 Komisia, ktorú v tomto bode podporujú Siemens a ABB, tvrdí, ze Vseobecný súd pochybil, ked nezohladnil skutocnost, ze vseobecná domnienka sa vztahuje na vsetky interné dokumenty zo spisu týkajúceho sa konania vo veci kartelov, a to bez ohladu na ich kvalifikáciu ako "dokumentov, ktoré obsahujú stanoviská", v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 57 Z toho istého dôvodu Komisia tvrdí - aj ked mozno pripustit, ze sa dopustila pochybenia pri výklade ziadosti, ktorá jej bola podaná -, ze toto zistenie nemôze odôvodnit neplatnost sporného rozhodnutia v tomto ohlade. Dokumenty patriace do kategórie 5 písm. b) sú interné dokumenty, ktoré sú samy osebe vylúcené z prístupu k spisu v súlade s osobitnými pravidlami v oblasti prístupu k spisu, takze hoci sa na ne táto ziadost vztahovala, zamietnutie priznat spolocnosti EnBW prístup bolo odôvodnené. Vseobecný súd mal teda stvrtý zalobný dôvod, ktorý bol pred ním uvedený, zamietnut ako neúcinný. 58 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nepreukázal, do akej miery bolo jej posúdenie týkajúce sa uplatnenia clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 chybné. Vseobecný súd sa tiez nesprávne domnieval, ze z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, v akom rozsahu obsahujú dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) "stanoviská". Napokon sa Vseobecný súd dopustil pochybenia, ked usúdil, ze zverejnenie dotknutých dokumentov by vázne nenarusilo rozhodovací proces. 59 EnBW tvrdí, ze argumentáciu uvedenú v uz citovanom rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau nemozno uplatnit v prejednávanej veci. Vseobecná domnienka uvedená v tomto rozsudku totiz predpokladá, ze Komisia preukáze, ze podmienky, ktoré musí splnat výnimka stanovená v nariadení c. 1049/2001, sú splnené v prípade osobitnej kategórie dokumentov. Vo veci samej pritom hmotnoprávne podmienky stanovené v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia nie sú splnené. Sporné rozhodnutie okrem iného vôbec neuvádza dôvody, na základe ktorých vsetky interné dokumenty v dotknutom spise obsahujú stanoviská. Napokon Komisia nepredlozila nijaký dôkaz, ze by zverejnenie dotknutých dokumentov vázne narusilo rozhodovací proces tejto institúcie, pokial ide o rozhodnutie prijaté pred viac nez piatimi rokmi. Posúdenie Súdnym dvorom 60 Komisia vo svojich odvolacích dôvodoch v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze tým, ze nerespektoval ustanovenia nariadení c. 1/2003 a 773/2004 týkajúce sa prístupu k dokumentom obsiahnutým v spise z konania o uplatnení clánku 81 ES, vylúcil to, aby sa mohla bez vykonania konkrétnej a individuálnej analýzy jednotlivých dokumentov v tomto spise domnievat, ze na vsetky tieto dokumenty sa vztahuje vseobecná domnienka, podla ktorej sa na ne vztahujú výnimky z práva na prístup stanovené v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 a v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia, ktoré sa v podstate týkajú ochrany obchodných záujmov, cielov vysetrovania, ako aj rozhodovacieho procesu Komisie. 61 Na úvod treba pripomenút, ze podla clánku 255 ods. 1 a 2 ES má kazdý obcan Únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo so sídlom v clenskom státe právo na prístup k dokumentom institúcií Európskej únie pri dodrzaní zásad a podmienok stanovených v súlade s konaním upraveným v clánku 251 ES. Cielom nariadenia c. 1049/2001 je priznat verejnosti co najsirsie právo na prístup k dokumentom institúcií. Z tohto nariadenia, najmä z jeho clánku 4, ktorý v tejto súvislosti stanovuje rezim výnimiek, tiez vyplýva, ze toto právo na prístup podlieha aj urcitým obmedzeniam z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu (pozri rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 51; z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia, [7]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, body 69 a 70; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 111; Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 53, ako aj zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C-514/11, bod 40). 62 Na základe výnimiek uvedených Komisiou, teda výnimiek upravených v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ako aj v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia, pokial prevazujúci verejný záujem neodôvodnuje zverejnenie dotknutého dokumentu, institúcie k nemu zamietnu prístup jednak v prípade, ked by jeho zverejnenie ohrozilo ochranu obchodných záujmov urcitej fyzickej alebo právnickej osoby alebo ochranu cielov inspekcií, vysetrovania a kontroly, a jednak vtedy, ked tento dokument obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v rámci dotknutej institúcie, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces institúcie. 63 Z toho vyplýva, ze rezim výnimiek stanovený v tomto clánku 4 je zalozený na vyvázení záujmov, ktoré sú v danej situácii v protiklade, a to na jednej strane záujmov na zverejnení dotknutých dokumentov a na druhej strane záujmov, ktoré by toto zverejnenie ohrozilo. Rozhodnutie o ziadosti o prístup k dokumentom závisí od otázky, ktorý záujem v danom prípade prevazuje (rozsudok LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 42). 64 Podla ustálenej judikatúry na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu k dokumentu, o ktorého zverejnenie sa ziada, v zásade nestací, ze sa na tento dokument vztahuje cinnost uvedená v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001. Dotknutá institúcia musí tiez poskytnút vysvetlenie, pokial ide o to, ako by prístup k uvedenému dokumentu mohol konkrétne a skutocne ohrozit záujem chránený výnimkou upravenou v tomto clánku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada, [8]C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723, bod 49; Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 53; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 116; Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 57, ako aj LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 44). 65 Súdny dvor vsak pripustil, ze v tejto súvislosti sa dotknutá institúcia Únie môze opierat o vseobecné domnienky uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy mozno uplatnit podobné vseobecné úvahy (pozri najmä rozsudky Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 50; Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 54; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 116; Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 57; zo 17. októbra 2013, Rada/Access Info Europe, C-280/11 P, bod 72, ako aj LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 45). 66 Súdny dvor uz teda uznal existenciu týchto vseobecných domnienok v styroch prípadoch, a to pokial ide o dokumenty, ktoré sú súcastou správneho spisu týkajúceho sa konania o preskúmaní státnej pomoci (pozri rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 61), dokumenty vymenené medzi Komisiou a oznamujúcimi subjektmi alebo tretími osobami v rámci konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (pozri rozsudky Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 123, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 64), vyjadrenia predlozené institúciou v rámci súdneho konania (pozri rozsudok Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, bod 94), ako aj dokumenty týkajúce sa konania o nesplnení si povinnosti v stádiu pred zacatím tohto konania (pozri rozsudok LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 65). 67 Vsetky tieto veci sa vyznacovali tým, ze dotknutá ziadost o prístup sa netýkala len jedného, ale viacerých dokumentov (pozri rozsudok LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 47 a citovanú judikatúru). 68 V takejto situácii uznanie vseobecnej domnienky, podla ktorej by zverejnenie dokumentov urcitej povahy v zásade mohlo ohrozit ochranu jedného zo záujmov uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, umoznuje dotknutej institúcii posúdit ziadost ako celok a odpovedat na nu zodpovedajúcim spôsobom (rozsudok LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 48). 69 V prejednávanej veci ide práve o takúto situáciu. Ako totiz vyplýva z bodov 13 a 14 tohto rozsudku, EnBW poziadala o prístup ku vsetkým dokumentom uvedeným v spise týkajúcom sa konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia RIP, ktoré oznacila len súhrnne. 70 Okrem toho je v prejednávanej veci nesporné, ze v den, ked EnBW poziadala Komisiu o prístup ku vsetkým dokumentom v jej spise týkajúcom sa tohto konania, prejednával Vseobecný súd zaloby smerujúce k zruseniu rozhodnutia RIP a ze to tak bolo, ako tento súd uviedol v bode 118 napadnutého rozsudku, este v okamihu prijatia sporného rozhodnutia. 71 Práve so zretelom na tieto úvodné úvahy treba preskúmat, ci sa Vseobecný súd v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení výnimiek z práva na prístup k dokumentom upravených v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ako aj v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia, ked vylúcil existenciu vseobecnej domnienky, ako je uvedená v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku, pokial ide o ziadost o prístup ku vsetkým dokumentom obsiahnutým v dotknutom spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES. O výnimkách z práva na prístup k dokumentom upravených v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 - Napadnutý rozsudok 72 Vseobecný súd predovsetkým v bode 41 napadnutého rozsudku uviedol, ze výnimky z práva na prístup k dokumentom upravené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 sa odchylujú od zásady co najsirsieho prístupu verejnosti k dokumentom, a preto musia byt vykladané a uplatnované restriktívne, a následne v bodoch 62 a 172 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze Komisia sa bez konkrétneho a individuálneho preskúmania kazdého dokumentu nemohla domnievat, ze výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, týkajúca sa ochrany vysetrovania, sa vztahuje na vsetky dokumenty, ktoré pozadovala EnBW. 73 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku usúdil, ze v prejednávanej veci sa nemohol opierat o analogickú úvahu ako v uz citovanom rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, v ktorom v súvislosti so ziadostou o prístup k spisu týkajúcemu sa konania v oblasti státnej pomoci rozhodol, ze vseobecná domnienka, podla ktorej sa výnimka vztahuje na vsetky pozadované dokumenty, môze vyplývat najmä z nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([9]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 74 Po prvé v bode 57 napadnutého rozsudku Vseobecný súd usúdil, ze systém prístupu k spisu vlastný konkrétnemu konaniu, ci uz v oblasti státnej pomoci, alebo vo veciach kartelov, je uplatnitelný len v priebehu dotknutého konania bez toho, aby bolo potrebné zohladnit prípadné neskorsie zrusenie súdmi Únie, na základe coho je vylúcené jeho uplatnenie v prejednávanej veci, pretoze konanie sa skoncilo rozhodnutím RIP. 75 Z tohto dôvodu Vseobecný súd, hoci v bodoch 78, 92, 109 a 172 napadnutého rozsudku pripustil, ze Komisia v zásade mohla pristúpit k preskúmaniu podla kategórie v prípade dokumentov v spise, ktoré patria do kategórie 3, teda tých, ktoré boli získané v priebehu inspekcie, vzhladom na clánok 4 ods. 2 tretiu zarázku nariadenia c. 1049/2001, v bodoch 113 az 130 a 173 tohto rozsudku vylúcil uplatnenie uvedenej výnimky vo veci samej na vsetky dokumenty v dotknutom spise. 76 Po druhé Vseobecný súd v bodoch 58 az 62 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z nariadení c. 1/2003 a 773/2004 nevyplýva nijaká vseobecná domnienka zamietnutia prístupu k dokumentom, pretoze tieto nariadenia právo podnikov, proti ktorým je vedené konanie o uplatnení clánku 81 ES, a stazovatelov nahliadnut do urcitých dokumentov obsiahnutých v spise Komisie podriadujú istým obmedzeniam, ktoré si samy osebe vyzadujú individuálne preskúmanie v kazdom jednotlivom prípade. 77 Okrem iného z bodov 131 az 150 a 174 uvedeného rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd vylúcil uplatnenie takej domnienky, pokial ide o dokumenty, na ktoré sa vztahuje výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001, týkajúca sa ochrany obchodných záujmov. Ako vyplýva z bodov 142 a 149 toho istého rozsudku, Vseobecný súd Komisii v podstate vytýkal, ze sa napriek tomu, ze obchodne citlivé informácie obsiahnuté v spise boli z väcsej casti starsie, obmedzila na vseobecné posúdenia týkajúce sa vsetkých dokumentov v tomto spise patriacich do kategórií 1 az 4 bez ich konkrétneho a individuálneho preskúmania, cím by preukázala, ako by ich zverejnenie poskodilo ochranu obchodných záujmov dotknutých osôb. - O existencii vseobecnej domnienky zamietnutia prístupu k dotknutým dokumentom 78 V prejednávanej veci je nesporné, ako vyplýva z bodov 115 a 136 napadnutého rozsudku, ze dokumenty obsiahnuté v spise týkajúcom sa dotknutého konania o uplatnení clánku 81 ES sa vztahujú na vysetrovanie v zmysle clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 a ze môzu obsahovat citlivé obchodné informácie v zmysle clánku 4 ods. 2 prvej zarázky tohto nariadenia. 79 V súvislosti s cielom konania o uplatnení clánku 81 ES, ktorý spocíva v overení, ci kartel medzi podnikmi je zlucitelný so spolocným trhom, totiz Komisia v rámci takého konania môze zhromazdit citlivé obchodné informácie týkajúce sa najmä obchodných stratégií zúcastnených podnikov, súm ich predajov, ich podielov na trhu alebo obchodných vztahov, takze prístup k dokumentom týkajúcim sa tohto konania môze ohrozit ochranu obchodných záujmov uvedených podnikov. Preto výnimky vztahujúce sa na ochranu obchodných záujmov a ochranu cielov vysetrovania v prejednávanej veci úzko súvisia (pozri analogicky rozsudky Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 115, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 56). 80 Súdny dvor pritom uz rozhodol, ked uznal existenciu vseobecnej domnienky spomenutej v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku v súvislosti so ziadostami o prístup k dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa konania o preskúmaní státnej pomoci alebo v spise týkajúcom sa konania o kontrole koncentrácií, ze Komisia správne predpokladá, ze zverejnenie týchto dokumentov v zásade ohrozuje ochranu obchodných záujmov podnikov zapojených do týchto konaní, ako aj ochranu cielov vysetrovania v rámci takýchto konaní v zmysle clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 (pozri rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 61; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 123, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 64). 81 Na rozdiel od toho, co rozhodol Vseobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku, analogická vseobecná domnienka sa uplatnuje na ziadost o poskytnutie prístupu ku vsetkým dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES. 82 Iste, ako bolo pripomenuté v bode 61 tohto rozsudku a ako uviedol Vseobecný súd predovsetkým v bode 41 napadnutého rozsudku, cielom nariadenia c. 1049/2001 je priznat verejnosti co najsirsie právo na prístup k dokumentom dotknutých institúcií. 83 Pokial sa vsak dokumenty, ktorých sa týka ziadost o prístup, tak ako v prejednávanej veci týkajú osobitnej oblasti práva Únie, v tomto prípade konania o uplatnení clánku 81 ES, nemôzu sa výnimky z práva na prístup k dokumentom, ktoré sú uvedené predovsetkým v clánku 4 tohto nariadenia, vykladat bez zohladnenia osobitných pravidiel upravujúcich prístup k týmto dokumentom, ktoré vo veci samej stanovujú nariadenia c. 1/2003 a 773/2004. Tieto dve nariadenia majú totiz v tejto oblasti odlisné ciele, nez sleduje nariadenie c. 1049/2001, pretoze sledujú to, aby sa zabezpecilo dodrzovanie práva na obranu, ktoré majú dotknuté strany, a nálezité vybavovanie stazností pri zachovaní sluzobného tajomstva v konaniach o uplatnení clánku 81 ES, a nie co najväcsmi ulahcit výkon práva na prístup k dokumentom a podporit riadny úradný postup, pricom sa zaistí co najväcsia transparentnost rozhodovacieho procesu orgánov verejnej moci, ako aj informácií, na ktorých sú zalozené ich rozhodnutia (pozri analogicky rozsudky Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 109, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 51). 84 Kedze tieto nariadenia neobsahujú ustanovenie, ktoré by výslovne stanovovalo prednost jedného nariadenia pred druhým, treba zabezpecit uplatnovanie kazdého z týchto nariadení, aby boli navzájom kompatibilné a umoznovali koherentné uplatnovanie (pozri analogicky rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager, [10]C-28/08 P, Zb. s. I-6055, bod 56; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 110, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 52). 85 Na jednej strane v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 61 tohto rozsudku je síce cielom nariadenia c. 1049/2001 priznat verejnosti co najsirsie právo na prístup k dokumentom institúcií, ale toto právo na prístup podlieha urcitým obmedzeniam z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu. 86 Na druhej strane clánok 27 ods. 2 a clánok 28 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánky 6, 8, 15 a 16 nariadenia c. 773/2004 restriktívnym spôsobom upravujú pouzívanie dokumentov obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES, ked prístup k spisu obmedzujú na "príslusné strany" a "stazovatelov", ktorých staznost Komisia zamýsla zamietnut, a to pod podmienkou, ze nebude zverejnené obchodné tajomstvo a iné dôverné informácie o podnikoch, ako ani interné dokumenty Komisie a orgánov clenských státov pre hospodársku sútaz, a pokial sa sprístupnené dokumenty pouzijú iba na úcely súdnych alebo správnych konaní, ktorých predmetom je uplatnenie clánku 81 ES. 87 Z toho vyplýva nielen to, ze úcastníci konania o uplatnení clánku 81 ES nemajú neobmedzené právo nahliadat do dokumentov obsiahnutých v spise Komisie, ale prístup k dokumentom v spise Komisie nemajú v rámci takého konania ani tretie osoby s výnimkou stazovatelov (pozri analogicky rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 58). 88 Tieto úvahy je potrebné zohladnit pri výklade clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, ako aj clánku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia. Ak by totiz iné osoby nez tie, ktoré majú právo na prístup k spisu na základe nariadení c. 1/2003 a 773/2004, alebo osoby, ktoré síce takéto právo v zásade majú, ale nevyuzili ho alebo im bolo odopreté, mohli získat prístup k dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001, potom by bol systém zavedený nariadeniami c. 1/2003 a 773/2004 spochybnený (pozri analogicky rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 58; Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, bod 100; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 122; Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 63, ako aj LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 58). 89 Právo na nahliadnutie do spisu v rámci konania o uplatnení clánku 81 ES a právo na prístup k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001 sa z právneho hladiska nepochybne lísia. Nic to vsak nemení na tom, ze z funkcného hladiska vedú k porovnatelnej situácii. Prístup k spisu totiz bez ohladu na právny základ jeho priznania umoznuje získat vyjadrenia a dokumenty predlozené Komisii dotknutými podnikmi a tretími osobami (pozri analogicky rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 59; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 120, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 61). 90 Za týchto okolností by vseobecný prístup k dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa uplatnenia clánku 81 ES na základe nariadenia c. 1049/2001 mohol ohrozit rovnováhu, ktorú normotvorca Únie zamýslal v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004 zabezpecit medzi povinnostou dotknutých podnikov oznámit Komisii prípadne citlivé obchodné informácie, aby táto institúcia mohla zistit existenciu kartelu, na jednej strane a zárukou zvýsenej ochrany, ktorá sa s ohladom na sluzobné a obchodné tajomstvo vztahuje na informácie oznámené Komisii, na druhej strane (pozri analogicky rozsudky Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 121, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 62). 91 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla judikatúry Súdneho dvora správna cinnost Komisie nevyzaduje rovnaký rozsah prístupu k dokumentom ako ten, ktorý si vyzaduje normotvorná cinnost institúcie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 60; Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, bod 77, ako aj z 21. júla 2011, Svédsko/MyTravel a Komisia, [11]C-506/08 P, Zb. s. I-6237, bod 87). 92 Z toho vyplýva, ze pokial ide o konania o uplatnení clánku 81 ES, vseobecná domnienka, ako je uvedená v bodoch 65, 66 a 80 tohto rozsudku, môze vyplývat z ustanovení nariadení c. 1/2003 a 773/2004, ktoré osobitne upravujú právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spisoch Komisie týkajúcich sa týchto konaní (pozri analogicky rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, body 55 az 57; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 117, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 58). 93 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa treba domnievat, ze Komisia na úcely uplatnenia výnimiek stanovených v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 môze bez konkrétneho a individuálneho preskúmania kazdého dokumentu obsiahnutého v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES oprávnene predpokladat, ze zverejnenie týchto dokumentov v zásade ohrozuje ochranu obchodných záujmov podnikov zapojených do takého konania, ako aj ochranu cielov vysetrovania v tejto súvislosti (pozri analogicky rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 61; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 123; Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 64, ako aj LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 64). 94 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v prejednávanej veci v bodoch 59 az 61 napadnutého rozsudku síce správne konstatoval, ze nariadenia c. 1/2003 a 773/2004 podmienujú právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES restriktívnym podmienkam a ze nestanovujú právo na prístup k spisu v prospech iných tretích osôb nez stazovatelov, ale následne z právneho hladiska pochybil, ked v bodoch 61, 62, 142 a 149 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze Komisia nemohla predpokladat, ze na vsetky dotknuté dokumenty sa vztahujú výnimky upravené v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 95 V rozpore s tým, ako rozhodol Vseobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku, je v tejto súvislosti irelevantné, ze obmedzenia práva na prístup stanovené v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004 samy osebe vyzadujú individuálne posúdenie v kazdom jednotlivom prípade. Naopak je rozhodujúce, ako uz Súdny dvor rozhodol, ze tieto nariadenia stanovujú prísne pravidlá zaobchádzania s informáciami získanými alebo zistenými v konaní o uplatnení clánku 81 ES (rozsudky Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 118, a Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 59). 96 V kazdom prípade treba konstatovat, ze pokial ide, tak ako v prejednávanej veci, o ziadost o prístup k dokumentom podanú tretou osobou, ktorá nemá postavenie stazovatela, uvedené nariadenia nestanovujú nijaké právo, takze takéto individuálne posúdenie v kazdom jednotlivom prípade je za kazdých okolností vylúcené. 97 V rozpore s tým, co tvrdila EnBW, je v tejto súvislosti takisto irelevantné, ze niektoré dokumenty Komisii dotknuté strany poskytli dobrovolne s cielom dosiahnut neulozenie pokút alebo znízenie ulozených pokút, pretoze je nesporné, ze prístup k takýmto dokumentom, ci uz bolo ich oznámenie tejto institúcii vynútené, alebo dobrovolné, v kazdom prípade striktne upravujú nariadenia c. 1/2003 a 773/2004. 98 Za týchto okolností sa Vseobecný súd tým, ze v bode 118 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ku dnu prijatia sporného rozhodnutia boli zaloby proti rozhodnutiu RIP este prejednávané, dopustil neprávneho právneho posúdenia, ked v bode 122 tohto rozsudku rozhodol, ze zverejnenie pozadovaných dokumentov nemohlo ohrozit ochranu cielov vysetrovania v súvislosti s dotknutým konaním o uplatnení clánku 81 ES. 99 V rozpore s tým, ako Vseobecný súd rozhodol v bode 119 napadnutého rozsudku, totiz konanie o uplatnení clánku 81 ES nemozno povazovat za ukoncené prijatím konecného rozhodnutia Komisie bez toho, aby sa zohladnilo prípadné neskorsie zrusenie tohto rozhodnutia súdmi Únie. Podla clánku 233 ES by totiz zrusenie takého rozhodnutia mohlo viest k tomu, ze Komisia pristúpi k opätovnému výkonu svojich cinností, aby prípadne prijala nové rozhodnutie týkajúce sa uplatnenia clánku 81 ES, ako to mimochodom bolo v prejednávanej veci, pokial ide o dve dotknuté strany, ako uviedla Komisia na pojednávaní, a v dôsledku toho k tomu, ze táto institúcia opätovne pouzije skutocnosti zo spisu týkajúceho sa zruseného rozhodnutia alebo tento spis doplní o iné skutocnosti pri výkone právomocí, ktoré jej priznáva nariadenie c. 1/2003. V dôsledku toho vysetrovanie v súvislosti s konaním o uplatnení clánku 81 ES nemozno povazovat za ukoncené, pokým rozhodnutie prijaté Komisiou v rámci tohto konania nezíska definitívnu povahu. - O moznosti vyvrátit vseobecnú domnienku zamietnutia prístupu k dotknutým dokumentom 100 Treba vsak zdôraznit, ze vseobecná domnienka uvedená vyssie nevylucuje moznost preukázat, ze na daný dokument, ktorého zverejnenie sa pozaduje, sa táto výnimka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci jeho zverejnenie podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 62; Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 126; Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 68, ako aj LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 66). 101 Naproti tomu poziadavku overit, ci sa sporná vseobecná podmienka skutocne uplatní, nemozno vykladat v tom zmysle, ze Komisia musí individuálne preskúmat vsetky dokumenty pozadované v danej veci. Taká poziadavka by túto vseobecnú domnienku zbavila potrebného úcinku, ktorým je umoznit Komisii vseobecne odpovedat na ziadost o vseobecný prístup (rozsudok LPN a Fínsko/Komisia, uz citovaný, bod 68). 102 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze z napadnutého rozsudku nevyplýva nic, co by mohlo uvedenú domnienku vyvrátit. 103 Z tohto rozsudku, predovsetkým z jeho bodu 1, síce implicitne vyplýva, ze EnBW v okamihu podania ziadosti o prístup k dotknutým dokumentom pravdepodobne chcela poziadat o náhradu skody, ktorú údajne utrpela z dôvodu kartelu, ktorý je predmetom rozhodnutia RIP. 104 Ako pritom Vseobecný súd správne uviedol v bode 128 napadnutého rozsudku, kazdý má právo domáhat sa náhrady skody, ktorá mu bola spôsobená porusením clánku 81 ES. Takéto právo posilnuje operatívnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, cím prispieva k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Únii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [12]C-453/99, Zb. s. I-6297, body 26 a 27; z 13. júla 2006, Manfredi a i., [13]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 91; zo 14. júna 2011, Pfleiderer, [14]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 28, ako aj zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i., C-536/11, bod 23). 105 Také vseobecné tvrdenia vsak samy osebe nemôzu mat prednost pred dôvodmi opodstatnujúcimi odmietnutie zverejnit dotknuté dokumenty (pozri v tomto zmysle rozsudok Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, bod 158). 106 Na zabezpecenie úcinnej ochrany práva na náhradu skody, ktoré má ziadatel, totiz nie je nevyhnutné, aby bol takémuto ziadatelovi sprístupnený akýkolvek dokument týkajúci sa konania o uplatnení clánku 81 ES z dôvodu, ze zamýsla podat zalobu o náhradu skody, kedze je málo pravdepodobné, ze by sa zaloba o náhradu skody musela opierat o vsetky skutocnosti uvedené v spise týkajúcom sa tohto konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Donau Chemie a i., uz citovaný, bod 33). 107 Kazdej osobe, ktorá chce dosiahnut náhradu skody údajne utrpenej z dôvodu porusenia clánku 81 ES, preto prinálezí preukázat svoju potrebu získat prístup k urcitému dokumentu obsiahnutému v spise Komisie, aby táto institúcia mohla v kazdom jednotlivom prípade zvázit záujmy odôvodnujúce sprístupnenie takých dokumentov a ich ochranu so zvázením vsetkých relevantných okolností veci (pozri analogicky rozsudky Komisia/Bavarian Lager, uz citovaný, body 77 a 78, ako aj Donau Chemie a i., uz citovaný, body 30 a 34). 108 V prípade, ze taká potreba neexistuje, záujem na dosiahnutí náhrady skody údajne spôsobenej porusením clánku 81 ES nemôze predstavovat prevazujúci verejný záujem v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Agrofert Holding, uz citovaný, bod 86). 109 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze napadnutý rozsudok sa vyznacuje nesprávnym právnym posúdením, predovsetkým v bodoch 56 az 63, 118 az 122, ako aj 172 a 174, lebo hoci neexistovala nijaká skutocnost, ktorá by mohla vyvrátit domnienku uvedenú v bodoch 92 a 93 tohto rozsudku, Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia bola povinná konkrétne a individuálne preskúmat kazdý dotknutý dokument v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES, ktoré sa este neskoncilo, aby preukázala, ci vzhladom na jeho specifický obsah jeho zverejnenie ohrozí ochranu obchodných záujmov a cielov vysetrovania v zmysle clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. O výnimke z práva na prístup k dokumentom stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 110 Po prvé, pokial ide o dokumenty v spise týkajúcom sa predmetného konania o uplatnení clánku 81 ES, ktoré patria do kategórie 5 písm. a), treba pripomenút, ze Vseobecný súd v bodoch 151 az 170 a 175 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia sa nemohla domnievat, ze prístup k týmto dokumentom by mohol vázne narusit rozhodovací proces v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 111 Na jednej strane Vseobecný súd v bode 160 tohto rozsudku síce usúdil, ze vzhladom na vysvetlenia, ktoré pred ním poskytla Komisia, je mozné, ze mnohé dokumenty patriace do tejto kategórie obsahujú stanoviská v zmysle tohto ustanovenia, ale v bodoch 159 a 161 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze Komisia v spornom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze také stanoviská obsahujú vsetky tieto dokumenty. 112 Na druhej strane Vseobecný súd v bode 162 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze Komisia musí preukázat, ze prístup k týmto dokumentom môze konkrétne a skutocne poskodit jej rozhodovací proces. Vseobecný súd pritom v bode 166 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia sa v tejto súvislosti bez zohladnenia obsahu týchto dokumentov obmedzila na vseobecné a abstraktné odôvodnenie, ze prístup k nim závazne ovplyvní jej rozhodovací proces. 113 V prejednávanej veci je nesporné, ze - ako uz bolo konstatované v bode 70 tohto rozsudku - tak v okamihu ziadosti o prístup k dotknutým dokumentom, ako aj v okamihu prijatia sporného rozhodnutia boli zaloby smerujúce k zruseniu rozhodnutia RIP pred Vseobecným súdom este prejednávané. 114 Za týchto podmienok, kedze Komisia, ako uz bolo uvedené v bode 99 tohto rozsudku, mohla v závislosti od výsledku týchto súdnych konaní pristúpit k opätovnému výkonu svojich cinností, aby prípadne prijala nové rozhodnutie týkajúce sa uplatnenia clánku 81 ES, treba pripustit existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej povinnost ulozená uvedenej institúcii, a to zverejnit v priebehu tohto konania stanoviská v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, môze vázne narusit rozhodovací proces tejto institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 130). 115 V dôsledku toho Vseobecný súd po tom, ako konstatoval, ze je "pravdepodobné", ze vzhladom na vysvetlenia, ktoré mu predlozila Komisia, patria viaceré dokumenty do kategórie 5 písm. a) predmetného spisu, nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, vytýkat Komisii, ze nepreukázala, ako konkrétne sa na také dokumenty mohla vztahovat výnimka stanovená v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001. 116 Práve z dôvodu vseobecnej domnienky stanovenej v bode 114 tohto rozsudku totiz Komisia nemohla mat povinnost vo svojom rozhodnutí preukázat, ze kazdý dotknutý dokument predstavuje stanovisko v zmysle tohto ustanovenia. Vzhladom na to, ze Komisia v prejednávanej veci pred Vseobecným súdom uviedla, preco majú dotknuté dokumenty túto povahu, a sám Vseobecný súd sa domnieval, ze je pravdepodobné, ze mnohé z nich majú takú povahu, musel z toho vyvodit, ze sa na tieto dokumenty vztahuje uvedená vseobecná domnienka, takze Komisia nemusela konkrétne a individuálne preukázat, ze ich sprístupnenie by vázne ohrozilo jej rozhodovací proces. 117 Treba vsak pripomenút, ze v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 100 tohto rozsudku vseobecná domnienka uvedená vyssie nevylucuje moznost preukázat, ze na daný dokument, ktorého zverejnenie sa pozaduje, sa táto domnienka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie tohto dokumentu podla clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. 118 Treba vsak konstatovat, ze z napadnutého rozsudku nevyplýva nic, co by mohlo túto domnienku vyvrátit. 119 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa v bodoch 159 az 166 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze Komisia mala pri neexistencii akejkolvek skutocnosti, ktorá by mohla vyvrátit uvedenú domnienku, povinnost vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie kazdého dokumentu v predmetnom spise patriaceho do kategórie 5 písm. a), ktorý sa týkal konania o uplatnení clánku 81 ES, ktoré nebolo ukoncené, aby vzhladom na jeho specifický obsah overila, ci jeho zverejnenie ohrozuje ochranu stanovísk v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 120 Po druhé, pokial ide o dokumenty patriace do kategórie 5 písm. b), treba pripomenút, ze Vseobecný súd sa v bodoch 32 az 37 a 171 napadnutého rozsudku domnieval, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vychádzala z toho, ze ziadost o prístup k dokumentom podaná spolocnostou EnBW sa na tieto dokumenty nevztahovala. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze sporné rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom spolocnosti EnBW odmieta prístup k dokumentom patriacim do tejto kategórie. 121 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd v rámci svojej právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktorá je v tomto odvolacom konaní nesporná, dospel k záveru, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze sa táto ziadost o prístup nevztahovala na dokumenty v predmetnom spise patriace do kategórie 5 písm. b), mohol sa tiez oprávnene domnievat, ze sa Komisia v tejto súvislosti dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 122 Na rozdiel od toho, k comu dospel Vseobecný súd v bodoch 37 a 171 napadnutého rozsudku, vsak z toho nemohol vyvodit, ze Komisia sporným rozhodnutím odmietla prístup k takým dokumentom. Kedze Vseobecný súd konstatoval, ze na uvedené dokumenty sa vztahovala uvedená ziadost o prístup, mohol z toho iba vyvodit, ze toto rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom Komisia týmto rozhodnutím opomenula rozhodnút o tejto casti ziadosti. 123 Z týchto úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 37 a 171 napadnutého rozsudku rozhodol, ze sporné rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom v nom Komisia odmietla prístup k dokumentom v predmetnom spise patriacim do kategórie 5 písm. b). 124 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba tomuto odvolaniu vyhoviet, a teda zrusit napadnutý rozsudok v celom rozsahu. O zalobe pred Vseobecným súdom 125 Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia napadnutého rozsudku sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. V tomto prípade to tak je. 126 EnBW uviedla na podporu svojej zaloby styri dôvody, zalozené po prvé na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia, ktoré sa týkajú ochrany obchodných záujmov, cielov vysetrovania a stanovísk pre vnútornú potrebu, po druhé na porusení clánku 4 ods. 2 poslednej casti vety uvedeného nariadenia, ktorá sa týka existencie prevazujúceho verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie uvedených dokumentov, po tretie na porusení clánku 4 ods. 6 toho istého nariadenia, ktorý sa týka ciastocného prístupu k dokumentom, a po stvrté na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup k dokumentom. Okrem toho Svédske královstvo uviedlo dôvod zalozený na nedostatku konkrétneho a individuálneho preskúmania dotknutých dokumentov. 127 Pokial ide o tento posledný, ako aj o prvý a druhý zalobný dôvod, z bodov 60 az 124 tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci mohla na základe clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, ako aj clánku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia odmietnut prístup ku vsetkým dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa dotknutého konania o uplatnení clánku 81 ES bez toho, aby vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie týchto dokumentov. 128 Vzhladom na to, ze zo zaloby nevyplývajú skutocnosti, ktoré by mohli vyvrátit vseobecné domnienky uvedené v bodoch 92, 93 a 114 tohto rozsudku, EnBW nemôze tvrdit, ze Komisia bola povinná vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie sporných dokumentov. 129 Jednak sa EnBW vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom nepokúsila preukázat, ze na niektoré dokumenty, o ktorých zverejnenie ziadala, sa táto domnienka nevztahuje, ale v prejednávanej veci sa v podstate obmedzila na to, ze Komisii vytýkala odmietnutie prístupu ku vsetkým dokumentom uvedeným v jej spise na základe vseobecných a abstraktných úvah, ako aj domnienok, s odôvodnením, ze kedze cielom nariadenia c. 1049/2001 je priznat verejnosti v co najúcinnejsej miere právo na prístup k dokumentom institúcií, Komisia bola povinná poskytnút jej tento prístup, pokial by konkrétne nepreukázala, v akej súvislosti sa na urcité dokumenty vztahujú výnimky stanovené v clánku 4 ods. 2 a 3 tohto nariadenia. 130 Okrem toho EnBW nepreukázala existenciu vyssieho verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie týchto dokumentov na základe clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001. 131 EnBW síce uviedla, ze má v úmysle pred vnútrostátnymi súdmi podat zalobu o náhradu skody, ktorú údajne utrpela z dôvodu kartelu, ktorý je predmetom konania o uplatnení clánku 81 ES vedúceho k prijatiu rozhodnutia RIP. 132 V kazdom prípade vsak ziadnym spôsobom nepreukázala, v akom rozsahu bol na tento úcel potrebný prístup ku vsetkým dokumentom týkajúcim sa predmetného konania, aby ich zverejnenie bolo odôvodnené vyssím verejným záujmom podla clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001. EnBW sa najmä obmedzila na tvrdenie, ze bola "nutne odkázaná" na prístup k dokumentom uvedeným v predmetnom spise, bez toho, aby preukázala, ze prístup k týmto dokumentom by jej umoznil získat nevyhnutné dôkazy na odôvodnenie svojho návrhu na náhradu skody, pretoze nemá nijakú inú moznost zabezpecit si tieto dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Donau Chemie a i., uz citovaný, body 32 a 44). 133 Prvé dva zalobné dôvody uvedené spolocnostou EnBW, ako aj zalobný dôvod uplatnovaný Svédskym královstvom treba preto zamietnut ako nedôvodné. 134 V súvislosti s tretím zalobným dôvodom uvedeným spolocnostou EnBW treba uviest, ze vseobecné domnienky uvedené v bodoch 92, 93 a 114 tohto rozsudku znamenajú, ze dokumenty, na ktoré sa tieto vseobecné domnienky vztahujú, nepodliehajú povinnosti úplného alebo ciastocného zverejnenia ich obsahu (pozri rozsudok Komisia/Éditions Odile Jacob, uz citovaný, bod 133). 135 Z toho vyplýva, ze Komisia v spornom rozhodnutí správne odôvodnila svoje odmietnutie priznat spolocnosti EnBW ciastocný prístup k spisu skutocnostou, ze na vsetky dokumenty uvedené v tomto spise sa v celom rozsahu vztahujú výnimky stanovené v nariadení c. 1049/2001. 136 Preto treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 137 V súvislosti so stvrtým zalobným dôvodom, ktorý uviedla EnBW, z bodov 120 az 122 tohto rozsudku vyplýva, ze tomuto dôvodu treba vyhoviet a ze v dôsledku toho treba sporné rozhodnutie zrusit v rozsahu, v akom ním Komisia opomenula rozhodnút o tej casti ziadosti EnBW, ktorá sa týkala získania prístupu k dokumentom v spise patriacim do kategórie 5 písm. b). 138 Ako teda vyplýva z bodov 127 az 136 tohto rozsudku, zalobu, ktorú podala EnBW na Vseobecný súd, treba v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 139 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Clánok 138 tohto poriadku, uplatnitelný mutatis mutandis na odvolacie konanie podla jeho clánku 184 ods. 1, vo svojom odseku 3 stanovuje, ze ak úcastníci konania nemali úspech v jednej alebo vo viacerých castiach predmetu konania, znása kazdý úcastník vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 140 Clánok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Podla clánku 140 ods. 3 môze Súdny dvor rozhodnút, ze vlastné trovy konania znásajú aj iní vedlajsí úcastníci konania nez vedlajsí úcastníci uvedení v predchádzajúcich odsekoch tohto clánku. 141 Kedze odvolanie Komisie malo úspech a zalobe spolocnosti EnBW sa ciastocne vyhovelo, je potrebné rozhodnút, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy tak v prvostupnovom, ako aj v tomto odvolacom konaní. 142 Svédske královstvo, Siemens a ABB znásajú vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia (T-344/08), sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie SG.E.3/MV/psi D (2008) 4931 zo 16. júna 2008 o zamietnutí ziadosti spolocnosti EnBW Energie Baden-Württemberg AG o prístup k spisu v konaní COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom sa zrusuje v rozsahu, v akom Európska komisia v uvedenom rozhodnutí opomenula rozhodnút o tej casti ziadosti EnBW Energie Baden-Württemberg AG, ktorá sa týkala získania prístupu k dokumentom v spise patriacim do kategórie 5 písm. b). 3. Zaloba podaná spolocnostou EnBW Energie Baden-Württemberg AG na Vseobecný súd vo veci T-344/08 sa v zostávajúcej casti zamieta. 4. Európska komisia a EnBW Energie Baden-Württemberg AG znásajú vlastné trovy konania. 5. Svédske královstvo, Siemens a ABB znásajú vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXd1s6sw/L92358-7129TMP.html#t-ECR_62012CJ0365_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0139&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0514&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0039&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0028&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0506&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 15. file:///tmp/lynxXXXXd1s6sw/L92358-7129TMP.html#c-ECR_62012CJ0365_SK_01-E0001