ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 27. februára 2014 ( [1]*1 ) "Smernica 2001/29/ES -- Autorské práva a s nimi súvisiace práva v informacnej spolocnosti -- Pojem 'verejný prenos` -- Prenos diel v izbách kúpelného zariadenia -- Priamy úcinok ustanovení smernice -- Clánky 56 ZFEÚ a 102 ZFEÚ -- Smernica 2006/123/ES -- Slobodné poskytovanie sluzieb -- Hospodárska sútaz -- Výlucné právo na kolektívnu správu autorských práv" Vo veci C-351/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského soudu v Plzni (Ceská republika) z 10. apríla 2012 a dorucený Súdnemu dvoru 24. júla 2012, ktorý súvisí s konaním: OSA - Ochranný svaz autorský pro práva k dílum hudebním o.s. proti Lécebné lázne Mariánské Lázne a.s., SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu stvrtej komory, sudcovia M. Safjan, J. Malenovský a A. Prechal (spravodajkyna), generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M. Aleksejev, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. júna 2013, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- OSA - Ochranný svaz autorský pro práva k dílum hudebním o.s., v zastúpení: A. Klech a P. Vojír, advokáti, ako aj T. Matejicný, splnomocnený zástupca, -- Lécebné lázne Mariánské Lázne a.s., v zastúpení: R. Sup, advokát, -- ceská vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vlácil, splnomocnení zástupcovia, -- nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia, -- madarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia, -- rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, splnomocnený zástupca, -- polská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, M. Drwiecki, D. Lutostanska a M. Szpunar, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrusek, I. V. Rogalski a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 14. novembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 3 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informacnej spolocnosti ([2]Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230), clánku 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ([3]Ú. v. EÚ L 376, s. 36), ako aj clánkov 56 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi organizáciou OSA - Ochranný svaz autorský pro práva k dílum hudebním o.s., ktorá je kolektívnym správcom autorských práv k hudobným dielam (dalej len "OSA"), a spolocnostou Lécebné lázne Mariánské Lázne a.s. (dalej len "Lécebné lázne") prevádzkujúcou nestátne zdravotnícke zariadenie poskytujúce kúpelné sluzby, vo veci platenia autorských odmien za sprístupnenie televízneho a rozhlasového vysielania v izbách spolocnosti Lécebné lázne. Právny rámec Právo Únie 3 Odôvodnenie 23 smernice 2001/29 stanovuje: "Táto smernica dalej harmonizuje práva autorov na verejný prenos. Pod týmto právom sa v sirokom zmysle slova chápe kazdý verejný prenos pre verejnost, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahrna vsetky transmisie a retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahrna ziadne iné cinnosti." 4 Clánok 3 smernice 2001/29 s názvom "Právo verejného prenosu diel a právo sprístupnovania predmetov ochrany verejnosti" vo svojom odseku 1 stanovuje: "Clenské státy poskytnú autorom výlucné právo udelit súhlas alebo zakázat akýkolvek verejný prenos ich diel, ci po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupnovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnost k nim mala prístup z miesta a v case, ktoré si sama zvolí." 5 Podla clánku 5 smernice 2001/29 s názvom "Výnimky a obmedzenia": "... 2. Clenské státy môzu zabezpecit výnimky alebo obmedzenia práva rozmnozovania ustanoveného v clánku 2 [nazvaného 'Právo rozmnozovania`] v nasledujúcich prípadoch: ... e) vo vztahu k rozmnozeninám vysielania zhotovený[m] sociálnymi institúciami na nekomercné úcely, ako sú nemocnice alebo väznice pod podmienkou, ze nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu. 3. Clenské státy môzu zabezpecit [stanovit - neoficiálny preklad] výnimky alebo obmedzenia práv poskytnutých podla clánkov 2 a 3 v nasledujúcich prípadoch: ... b) pouzitie v prospech ludí s telesným postihnutím, ktoré sa priamo viaze na postihnutie a je nekomercnej povahy, v rozsahu, ktorý vyzaduje daný druh postihnutia; ... 5. Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch [2 a 3] sa budú uplatnovat iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bezným vyuzívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene neposkodzujú oprávnené záujmy nositela práv." 6 Clánok 4 smernice 2006/123 s názvom "Vymedzenie pojmov", stanovuje: "Na úcely tejto smernice sa uplatnuje toto vymedzenie pojmov: 1. 'sluzba` je akákolvek samostatne zárobková hospodárska cinnost, ktorá je obycajne poskytovaná za odplatu, v zmysle clánku [57 ZFEÚ]; ..." 7 Clánok 16 smernice 2006/123 s názvom "Sloboda poskytovat sluzby", v odseku 1 stanovuje: "Clenské státy respektujú právo poskytovatelov poskytovat sluzby v inom clenskom státe, nez v tom, v ktorom sú usadení. ..." 8 Podla clánku 17 smernice 2006/123 s názvom "Dodatocné odchýlky od slobody poskytovat sluzby": "Clánok 16 sa nevztahuje na: ... 11. autorské práva [a] súvisiace práva..." Ceské právo 9 Podla § 23 zákona c. 121/2000 Sb., o právu autorském (dalej len "autorský zákon"), v znení úcinnom v období rozhodnom vo veci samej, sa pod prevádzkovaním rozhlasového ci televízneho vysielania diela rozumie sprístupnovanie diela vysielaného rozhlasom ci televíziou pomocou prístroja technicky spôsobilého na príjem rozhlasového ci televízneho vysielania. Za takéto prevádzkovanie sa vsak nepovazuje sprístupnovanie diela pacientom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach. 10 § 98 autorského zákona podmienuje výkon kolektívnej správy autorských práv vydaniu oprávnenia. Podla odseku 6 písm. c) tohto ustanovenia môze príslusné ministerstvo takéto oprávnenie udelit len vtedy, ak na výkon toho istého práva vo vztahu k tomu istému predmetu ochrany, a pokial ide o diela, na výkon toho istého práva k tomu istému druhu diela, uz nemá oprávnenie iná osoba. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 11 OSA pozaduje, aby spolocnost Lécebné lázne zaplatila sumu 546995 Kc, spolu s úrokmi z omeskania, z dôvodu, ze táto spolocnost, aj ked s organizáciou OSA neuzavrela licencnú zmluvu, umiestnila pocas sporného obdobia od 1. mája 2008 do 31. decembra 2009 v izbách svojich kúpelných zariadení televízne a rozhlasové prístroje, ktorými sprístupnovala svojim pacientom diela spravované organizáciou OSA. Podla organizácie OSA je § 23 autorského zákona v casti, ktorá stanovuje výnimku z povinnosti platenia autorských odmien pre zdravotnícke zariadenia pri poskytovaní zdravotných sluzieb, v rozpore so smernicou 2001/29. 12 Spolocnost Lécebné lázne tvrdí, ze sa na nu vztahuje výnimka stanovená v uvedenom § 23, a spochybnuje tvrdenie, ze toto ustanovenie je v rozpore so smernicou 2001/29. Dodáva, ze aj v prípade, ak by bol konstatovaný takýto rozpor, tejto smernice sa v spore medzi jednotlivcami nemozno dovolávat. 13 Spolocnost Lécebné lázne okrem toho tvrdí, ze OSA zneuzíva svoje monopolné postavenie na trhu, výska odmien podla jej sadzobníkov je neprimerane vysoká v porovnaní s tým, aké odmeny za rovnaký spôsob pouzitia diel chránených autorským právom ziadajú kolektívni správcovia autorských práv (dalej len "správcovia") v susedných krajinách, a tým zhorsuje jej postavenie na trhu a konkurencieschopnost v porovnaní s kúpelnými zariadeniami v susedných státoch. Jej zariadenie navstevujú aj zahranicní klienti, v ktorom je prijímaný aj signál zahranicných televíznych a rozhlasových staníc. Namieta, ze doslo k obmedzeniu slobody volného pohybu sluzieb a tvrdí, ze má záujem uzatvorit licencnú zmluvu s kolektívnym správcom z iného clenského státu, ktorý ziada nizsie autorské odmeny. 14 Za týchto podmienok Krajský soud v Plzni rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa smernica [2001/29] vykladat v tom zmysle, ze clánok 3 a clánok 5 [a konkrétne jej] clánok 5 ods. 2 písm. e), clánok 5 ods. 3 písm. b) a clánok 5 ods. 5 bránia výnimke nepripústajúcej odmenu autorom za prenos ich diela televíznym ci rozhlasovým vysielaním prostredníctvom televízneho ci rozhlasového prijímaca pacientom v izbách kúpelného zariadenia, ktoré je podnikatelským subjektom? 2. Je obsah týchto ustanovení týkajúcich sa uvedeného pouzitia diela v smernici natolko bezpodmienecný a dostatocne presný, aby sa ich mohli pred vnútrostátnymi súdmi dovolávat v spore medzi jednotlivcami... správcovia..., pokial [clenský] stát neprebral smernicu [2001/29] správne do vnútrostátneho práva? 3. Majú sa clánok 56 a nasl. [ZFEÚ] a clánok 102 [ZFEÚ], prípadne clánok 16 smernice [2006/123] vykladat v tom zmysle, ze bránia uplatnovaniu vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje výkon kolektívnej správy autorských práv na území [clenského] státu len jednému (monopolnému)... správcovi..., a tým neumoznuje príjemcovi sluzby volný výber... správcu z iného [clenského] státu?" O opätovnom otvorení ústnej casti konania 15 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 16. decembra 2013 spolocnost Lécebné lázne navrhla, aby Súdny dvor nariadil "opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania" zahrnajúce predlozenie rozsudku zo 14. mája 2013, ktorý vydal Mestský soud v Prahe, a tento rozsudok k danému podaniu prilozila. Uvedeným podaním spolocnost Lécebné lázne tiez navrhla opätovné otvorenie ústnej casti konania. Tento návrh bol odôvodnený skutocnostou, ze daný rozsudok súvisí s tretou otázkou polozenou vnútrostátnym súdom, ako aj so skutocnostou, ze podla spolocnosti Lécebné lázne obsahujú body 28 a 29 návrhov generálnej advokátky nesprávne tvrdenia. 16 Vzhladom na svoj obsah treba uvedený návrh za súcasného stavu konania povazovat za návrh na opätovné otvorenie ústnej casti konania v zmysle clánku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 17 Podla tohto ustanovenia Súdny dvor môze kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta rozhodnút o opätovnom otvorení ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií, alebo ak úcastník konania uviedol po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnút na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali moznost vyjadrit úcastníci konania alebo subjekty oprávnené podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 18 V tomto ohlade treba najprv uviest, ze prvá otázka polozená vnútrostátnym súdom, na ktorú sa vztahujú body 28 a 29 návrhov generálnej advokátky, bola na Súdnom dvore dôkladne diskutovaná dotknutými osobami. Súdny dvor sa za týchto okolností nazdáva, ze disponuje dostatocnými informáciami potrebnými na odpoved na túto otázku. 19 Pokial ide dalej o rozhodnutie, ktoré vydal Mestský soud v Prahe, nemozno ho povazovat za novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na odpoved Súdneho dvora na tretiu otázku, ktorú polozil vnútrostátny súd. 20 Napokon nikto netvrdil, ze by táto vec mala byt rozhodnutá na základe tvrdenia, ktoré nebolo prejednané pred Súdnym dvorom. 21 Návrh na opätovné otvorenie ústnej casti konania preto treba po vypocutí generálnej advokátky zamietnut. O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 22 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 3 ods. 1 smernice 2001/29 má vykladat v tom zmysle, ze bráni právnej úprave clenského státu, ktorá vylucuje právo autorov udelit kúpelnému zariadeniu, ktoré je podnikatelským subjektom, súhlas s prenosom ich diel prostredníctvom vedomého sprístupnenia signálu pomocou televíznych alebo rozhlasových prijímacov v izbách pacientov tohto zariadenia, alebo takýto prenos zakázat. Vnútrostátny súd si okrem toho kladie otázku, ci clánok 5 ods. 2 písm. e), clánok 5 ods. 3 písm. b) a clánok 5 ods. 5 tejto smernice môze mat vplyv na výklad tohto prvého uvedeného ustanovenia v takomto kontexte. 23 V tejto súvislosti treba najprv pripomenút, ze hlavným cielom smernice 2001/29 je zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umozní získat zodpovedajúcu odmenu za pouzívanie ich diel, najmä v súvislosti s ich verejným prenosom. Z toho vyplýva, ze sa pojem "verejný prenos" uvedený v clánku 3 ods. 1 tejto smernice musí chápat v sirokom zmysle, ako to výslovne stanovuje odôvodnenie 23 tejto smernice (rozsudok zo 7. marca 2013, ITV Broadcasting a i., C-607/11, bod 20, ako aj citovaná judikatúra). 24 Ako správne tvrdí OSA, ceská vláda a Európska komisia, treba zastávat názor, ze k "verejnému prenosu" v zmysle clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29 dochádza vtedy, ak prevádzkovatel kúpelného zariadenia, akým je prevádzkovatel dotknutý vo veci samej, umozní svojim pacientom prístup k vysielaným dielam prostredníctvom televíznych alebo rádiových prijímacov tým, ze distribuuje v izbách tohto zariadenia prijatý signál, ktorý je nosicom chránených diel. 25 Najprv totiz treba pojem "prenos" chápat tak, ze sa týka akéhokolvek sírenia chránených diel bez ohladu na pouzitý technický prostriedok alebo technický postup (rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [4]C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, bod 193). 26 Prevádzkovatel kúpelného zariadenia, ktorý vedome sprostredkováva chránené diela prostredníctvom vedomého sprístupnenia signálu pomocou televíznych alebo rozhlasových prijímacov v izbách pacientov tohto zariadenia, vykonáva prenos [pozri v tomto zmysle rozsudky Football Association Premier League a i., uz citovaný, bod 196, ako aj z 15. marca 2012, Phonographic Performance (Ireland), C-162/10, bod 40]. 27 Dalej treba pripomenút, ze pojem "verejný", na ktorý odkazuje clánok 3 ods. 1 smernice 2001/29, sa týka neurcitého poctu potenciálnych adresátov a okrem toho zahrnuje dost významný pocet osôb (rozsudok ITV Broadcasting a i., uz citovaný, bod 32). 28 Pokial ide konkrétne o toto posledné kritérium, treba vziat do úvahy kumulatívny úcinok, ktorý vyplýva zo sprístupnovania diel potenciálnym adresátom. V tejto súvislosti je predovsetkým dôlezité vediet, kolko osôb má prístup súcasne ci postupne k tomu istému dielu (rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, [5]C-306/05, Zb. s. I-11519, bod 39, ako aj ITV Broadcasting a i., uz citovaný, bod 33). 29 Ako vsak uviedla generálna advokátka v bode 28 svojich návrhov, kúpelné zariadenie môze ubytovávat, bud paralelne alebo postupne, neurcitý, no dost vysoký pocet ludí, ktorí môzu vo svojich izbách prijímat vysielanie. 30 Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Lécebné lázne, samotná skutocnost, ze pacienti kúpelného zariadenia sú v tomto zariadení spravidla ubytovaní pocas dlhsej doby nez zákazníci v hoteloch, nemôze toto konstatovanie vyvrátit, lebo toto sprístupnovanie sa v dôsledku kumulatívnych úcinkov vyplývajúcich z tohto sprístupnovania takýmto pacientom môze stále týkat dost vysokého poctu osôb. 31 Treba tiez pripomenút, ze na to, aby vysielané dielo mohlo patrit pod pojem "verejný prenos" v zmysle clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29, je este potrebné, aby bolo sprostredkované novej verejnosti, teda verejnosti, ktorú autori chránených diel nezohladnili, ked povolili pouzívanie svojich diel vo forme verejného prenosu originálu (rozsudok Football Association Premier League a i., uz citovaný, bod 197, ako aj citovaná judikatúra). 32 Pacienti kúpelného zariadenia sú vsak rovnako ako hoteloví zákazníci takouto novou verejnostou. Kúpelné zariadenie je totiz subjektom, ktorý s plným vedomím dôsledkov svojho konania sprostredkúva svojim klientom prístup k chránenému dielu. Bez tohto sprostredkovania by títo pacienti v zásade nemohli vysielané dielo sledovat (pozri v tomto zmysle rozsudok SGAE, uz citovaný, body 41 a 42). 33 Z toho vyplýva, ze prenos chránených diel kúpelným zariadením, o aké ide vo veci samej, prostredníctvom vedomého sprístupnenia signálu pomocou televíznych alebo rozhlasových prijímacov v izbách pacientov tohto zariadenia, predstavuje "verejný prenos" v zmysle clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29. 34 Tento výklad nemozno vyvrátit tvrdením, ktoré uviedla spolocnost Lécebné lázne, ze prenos, o aký ide vo veci samej, vykazuje rovnaké vlastnosti ako prenos chránených diel uskutocnovaný zubárom v jeho zubnej ordinácii, v súvislosti s ktorým Súdny dvor v rozsudku z 15. marca 2012, SCF (C-135/10) rozhodol, ze takýto prenos nepatrí pod pojem "verejný prenos" v zmysle clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29. 35 V tomto ohlade stací uviest, ze zásady vyplývajúce z uz citovaného rozsudku SCF, sú v tejto veci irelevantné, lebo tento rozsudok sa netýka autorského práva uvedeného v clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ale nároku výkonných umelcov a výrobcov fonogramov na odmenu podla clánku 8 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpozicnom práve a o urcitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti dusevného vlastníctva ([6]Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120). 36 Kedze prenos chránených diel, o aký ide vo veci samej, predstavuje "verejný prenos" v zmysle clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29, vnútrostátna právna úprava musí stanovit, ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, výlucné právo autorov udelit súhlas s týmto prenosom alebo ho zakázat, pokial sa na tento prenos nevztahuje nejaká výnimka alebo obmedzenie stanovené smernicou 2001/29. 37 V tomto ohlade treba predovsetkým preskúmat, ci clánok 5 ods. 2 písm. e), clánok 5 ods. 3 písm. b) a clánok 5 ods. 5 uvedenej smernice, na ktorý vnútrostátny súd výslovne odkazuje, môze byt základom pre takúto výnimku alebo obmedzenie. 38 Pokial ide najprv o clánok 5 ods. 2 písm. e) smernice 2001/29, treba uviest, ze toto ustanovenie, ako vyplýva z jeho znenia, predstavuje základ len pre výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s právom rozmnozovania podla clánku 2 tejto smernice. Nemôze teda byt základom pre výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s výlucným právom autorov stanoveným v clánku 3 ods. 1 tejto smernice, udelit súhlas s akýmkolvek prenosom ich diel alebo takýto prenos zakázat. 39 Pokial ide následne o clánok 5 ods. 3 písm. b) smernice 2001/29, toto ustanovenie umoznuje clenským státom stanovit výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s právami podla clánku 3 tejto smernice v prípade, ak ide o pouzitie v prospech osôb s telesným postihnutím, ktoré sa priamo viaze na postihnutie a je nekomercnej povahy, v rozsahu, ktorý vyzaduje daný druh postihnutia. Nijaká skutocnost v spise predlozenom Súdnemu dvoru vsak neumoznuje dospiet k záveru, ze vo veci samej boli splnené vsetky podmienky uvedené v clánku 5 ods. 3 písm. b) tejto smernice. 40 Napokon, pokial ide o clánok 5 ods. 5 smernice 2001/29, tento clánok nestanovuje výnimky a obmedzenia, ktoré clenské státy môzu stanovit v súvislosti s právami uvedenými najmä v clánku 3 ods. 1 tejto smernice, ale iba spresnuje dosah výnimiek a obmedzení stanovených v prechádzajúcich odsekoch tohto clánku 5. 41 Vzhladom na predchádzajúce treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni právnej úprave clenského státu, ktorá vylucuje právo autorov udelit kúpelnému zariadeniu, ktoré je podnikatelským subjektom, súhlas s prenosom ich diel prostredníctvom vedomého sprístupnenia signálu pomocou televíznych alebo rozhlasových prijímacov v izbách pacientov tohto zariadenia, alebo takýto prenos zakázat. Clánok 5 ods. 2 písm. e), clánok 5 ods. 3 písm. b) a clánok 5 ods. 5 tejto smernice nemôze mat vplyv na tento výklad. O druhej otázke 42 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 3 ods. 1 smernice 2001/29 má vykladat v tom zmysle, ze sa ho správca môze dovolávat v spore medzi jednotlivcami s cielom vylúcit uplatnenie právnej úpravy clenského státu, ktorá je v rozpore s týmto ustanovením. 43 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry ustanovenie smernice zarucujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce mu povinnosti - hoci aj jasné, presné a bezpodmienecné - nemozno samo osebe uplatnit v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (rozsudok z 15. januára 2014, Association de médiation sociale, C-176/12, bod 36 a citovaná judikatúra). 44 Súdny dvor vsak rozhodol, ze vo vnútrostátnom spore vedenom výhradne medzi jednotlivcami musí vnútrostátny súd pri pouzití ustanovení vnútrostátneho práva prijatých na prebratie povinností stanovených v smernici zohladnit vsetky pravidlá vnútrostátneho práva a vykladat ich v najsirsej moznej miere s ohladom na znenie a úcel smernice, aby dospel k rieseniu, ktoré je v súlade s cielom sledovaným smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok Association de médiation sociale, uz citovaný, bod 38 a citovanú judikatúru). 45 Súdny dvor vsak spresnil, ze táto zásada konformného výkladu vnútrostátneho práva má urcité obmedzenia. Povinnost vnútrostátneho súdu odvolávat sa na obsah smernice pri výklade a uplatnovaní relevantných ustanovení vnútrostátneho práva je tak obmedzená vseobecnými zásadami práva a nemôze slúzit ako základ na výklad contra legem vnútrostátneho práva (rozsudok Association de médiation sociale, uz citovaný, bod 39 a citovaná judikatúra). 46 Okrem iného, kedze vnútrostátny súd, ktorý odkazuje na rozsudok z 12. júla 1990, Foster a i. ([7]C-188/89, Zb. s. I-3313), si v rámci odôvodnenia svojej druhej otázky kladie otázku o skutocnej povahe správcu, akým je OSA, treba dodat, ze ani v prípade, ze by sa takýto správca musel povazovat za odnoz státu, nemohol by sa dovolávat clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29 s cielom vylúcit uplatnenie právnej úpravy clenského státu, ktorá je v rozpore s týmto ustanovením. 47 Ak by to tak bolo, za okolností, ku ktorým doslo vo veci samej, by neslo o situáciu jednotlivca, ktorý sa dovoláva priameho úcinku ustanovenia smernice voci clenskému státu, ale o opacnú situáciu. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze smernica sama osebe nemôze zakladat povinnosti jednotlivcovi, takze sa na smernicu ako takú voci nemu nemozno odvolávat (rozsudok z 24. januára 2012, Dominguez, C-282/10, bod 37 a citovaná judikatúra). 48 Vzhladom na predchádzajúce treba na druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladat v tom zmysle, ze sa ho správca nemôze dovolávat v spore medzi jednotlivcami s cielom vylúcit právnu úpravu clenského státu, ktorá je v rozpore s týmto ustanovením. Súd, ktorý o takomto spore rozhoduje, je vsak povinný vykladat uvedenú právnu úpravu v najsirsej moznej miere s ohladom na znenie a úcel tohto ustanovenia, aby dospel k rieseniu, ktoré je v súlade s cielom sledovaným týmto ustanovením. O tretej otázke O prípustnosti 49 OSA, ako aj ceská a rakúska vláda vyjadrujú pochybnosti o prípustnosti tretej otázky. Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu totiz nevyplýva, ze by sa spolocnost Lécebné lázne pokúsala uzavriet zmluvu so správcom usadeným v inom clenskom státe. Rovnako by odpoved na tretiu otázku nemala nijaký vplyv na výsledok sporu vo veci samej. Nech uz bude táto odpoved akákolvek, nemôze spolocnost Lécebné lázne zbavit povinnosti zaplatit organizácii OSA spornú odmenu. 50 V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný vnútrostátnym súdom mozno vyhlásit za neprípustný len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislost s existenciou ani s predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnostami potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré mu boli polozené (pozri najmä rozsudok z 29. marca 2012, Belvedere Costruzioni, C-500/10, bod 16 a citovanú judikatúru). 51 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vsak vyplýva, ze spolocnost Lécebné lázne sa odvoláva na ustanovenia uvedené v tretej otázke polozenej vnútrostátnym súdom, aby sa bránila údajne prílis vysokým odmenám pozadovaným organizáciou OSA v porovnaní s tými, ktoré pozadujú správcovia v susedných státoch. 52 Za týchto podmienok nie je zjavné, ze by tretia otázka nemala nijakú súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo ze by islo o hypotetický problém. 53 Tretia otázka je teda prípustná. O veci samej 54 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 16 smernice 2006/123, ako aj clánky 56 ZFEÚ a/alebo 102 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze bránia právnej úprave clenského státu, o akú ide vo veci samej, ktorá vyhradzuje výkon kolektívnej správy autorských práv k urcitým chráneným dielam na území tohto státu len jednému správcovi, a bráni tak pouzívatelovi takýchto diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej, vyuzívat sluzby poskytované správcom usadeným v inom clenskom státe. 55 OSA namieta, ze uvedená právna úprava bráni pouzívatelovi chránených diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej, vyuzívat sluzby poskytované správcom usadeným v inom clenskom státe. 56 Súdnemu dvoru vsak neprislúcha sa vyjadrit v tejto súvislosti. Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie polozených vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednost a ktorých presnost Súdnemu dvoru neprinálezí preverovat, platí prezumpcia relevantnosti (rozsudok z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, [8]C-188/10 a C-189/10, Zb. s. I-5667, bod 27, ako aj citovaná judikatúra). - Úvodné pripomienky 57 Kedze clánok 16 smernice 2006/123, ako aj clánok 56 a nasl. ZFEÚ sa týkajú slobodného poskytovania sluzieb, treba preskúmat, ci mozno správcu, akým je OSA, povazovat za poskytovatela sluzby vo vztahu k pouzívatelovi chránených diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej. OSA, ako aj vlády, ktoré Súdnemu dvoru predlozili pripomienky, zastávajú názor, ze o takýto prípad nejde. 58 V tejto súvislosti treba uviest, ako vyplýva z clánku 4 bodu 1 smernice 2006/123, ze pojem "sluzba" uvedený v tejto smernici sa zhoduje s pojmom uvedeným v clánku 57 ZFEÚ. 59 Cinnosti správcov pritom podliehajú ustanoveniam clánku 56 a nasl. ZFEÚ, týkajúcim sa slobodného poskytovania sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 1979, Greenwich Film Production, [9]22/79, Zb. s. 3275, bod 12; z 2. marca 1983, GVL/Komisia, [10]7/82, Zb. s. 483, bod 38, ako aj z 20. októbra 1993, Phil Collins a i., [11]C-92/92 a C-326/92, Zb. s. I-5145, bod 24). 60 To platí nielen pre vztah medzi správcom a nositelom autorských práv, ako vyplýva z judikatúry citovanej v prechádzajúcom bode, ale aj pre vztah medzi správcom, akým je OSA, a pouzívatelom chránených diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej. 61 Takýto správca totiz ulahcuje tomuto pouzívatelovi získanie povolenia na pouzívanie chránených diel a platbu odmien, ktoré tento pouzívatel dlhuje nositelom autorských práv, takze sa musí povazovat za poskytovatela sluzby aj vo vztahu k tomuto pouzívatelovi. 62 Okrem toho je v tomto ohlade nepodstatné, ako správne tvrdí Komisia, ci je tento správca za uvedenú sluzbu odmenovaný nositelmi autorských práv alebo pouzívatelom ochranných diel. Clánok 57 ZFEÚ totiz nevyzaduje, aby za poskytnutú sluzbu platili osoby, ktoré z nej majú prospech (rozsudok z 26. apríla 1988, Bond van Adverteerders a i., [12]352/85, Zb. s. 2085, bod 16). 63 Z toho vyplýva, ze správca, akým je OSA, sa musí vo vztahu k pouzívatelovi chránených diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej, povazovat za poskytovatela "sluzby" v zmysle clánku 4 bodu 1 smernice 2006/123, ako aj v zmysle clánku 57 ZFEÚ. - O výklade clánku 16 smernice 2006/123 64 Pokial ide o to, ci sa clánok 16 smernice 2006/123 uplatnuje na takúto sluzbu, treba najskôr uviest, ze podla clánku 17 bodu 11 tejto smernice sa uvedený clánok 16 nevztahuje na autorské práva a s nimi súvisiace práva. 65 Ako vsak uviedla generálna advokátka v bode 64 svojich návrhov, vzhladom na to, ze z pôsobnosti clánku 16 smernice 2006/123 môzu byt vynaté len sluzby, musí sa clánok 17 bod 11 tejto smernice vykladat v tom zmysle, ze z pôsobnosti uvedeného clánku 16 vyníma len sluzbu súvisiacu s autorskými právami, ktorá je uvedená v bode 63 tohto rozsudku. 66 Z toho vyplýva, ze clánok 16 smernice 2006/123 nebráni z dôvodu svojej neuplatnitelnosti právnej úprave, o akú ide vo veci samej. - O výklade clánku 56 ZFEÚ 67 Ako vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, právna úprava, o akú ide vo veci samej, môze bránit takému kúpelnému zariadeniu, ako je dotknuté vo veci samej, aby ako pouzívatel chránených diel vyuzívalo sluzieb poskytovaných správcom usadeným v inom clenskom státe. 68 Vzhladom na to, ze táto sluzba má cezhranicnú povahu, clánok 56 ZFEÚ sa uplatní (pozri v tomto zmysle rozsudok Bond van Adverteerders a i., uz citovaný, bod 15). 69 Okrem toho právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá zakazuje poskytovanie takejto sluzby v praxi, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok Football Association Premier League a i., uz citovaný, bod 85). 70 Toto obmedzenie môze byt odôvodnené len v prípade, ak sa opiera o naliehavé dôvody vseobecného záujmu, pokial je spôsobilé zabezpecit dosiahnutie ciela vseobecného záujmu, ktorý sleduje, a pokial nejde nad rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné (pozri najmä rozsudok Football Association Premier League a i., uz citovaný, bod 93). 71 Ako správne tvrdia OSA, vlády, ktoré Súdnemu dvoru predlozili pripomienky, ako aj Komisia, ochrana práv dusevného vlastníctva predstavuje takýto naliehavý dôvod vseobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Football Association Premier League a i., uz citovaný, bod 94 a citovanú judikatúru). 72 Okrem toho právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá na výkon správy autorského práva k urcitej kategórii chránených diel priznáva na území dotknutého clenského státu monopol jedinému správcovi, akým je OSA, sa musí povazovat za spôsobilú chránit práva dusevného vlastníctva, lebo umoznuje efektívnu správu týchto práv, ako aj úcinný dohlad nad ich dodrziavaním na tomto území. 73 Pokial ide o otázku, ci takáto právna úprava ide nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela ochrany práv dusevného vlastníctva, treba uviest, ako vyplýva z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru, ze právna úprava, o akú ide vo veci samej, zapadá do kontextu územne vymedzenej ochrany autorského práva, do ktorého patria aj zmluvy o vzájomnom zastupovaní. 74 Týmito zmluvami, ktoré medzi sebou uzatvárajú správcovia, si títo správcovia vzájomne priznávajú právo udelovat na území spadajúcom do ich pôsobnosti povolenia nevyhnutné na akýkolvek verejný výkon diel chránených autorskými právami clenov iných správcov a podrobit tieto povolenia urcitým podmienkam v súlade s právnymi predpismi uplatnitelnými na predmetnom území (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 1989, Tournier, [13]395/87, Zb. s. 2521, bod 17, ako aj Lucazeau a i., [14]110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811, bod 11). 75 Súdny dvor uz v tejto súvislosti rozhodol, ze zmluvy o vzájomnom zastupovaní medzi správcami majú za ciel najmä to, aby sa správcom na úcely ochrany ich repertoáru v inom clenskom státe umoznilo vyuzit struktúru zavedenú správcom, ktorý v tomto státe vykonáva svoju cinnost, a to bez toho, aby boli nútení doplnit túto struktúru vlastnými sietami zmlúv s pouzívatelmi a vlastným dohladom na mieste (pozri v tomto zmysle rozsudky Tournier, uz citovaný, bod 19, ako aj Lucazeau a i., uz citovaný, bod 13). 76 Pokial ide o prenos, ako je dotknutý vo veci samej, z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru nie je zrejmé, ze by za súcasného stavu práva Únie existovala iná metóda, ktorá by umoznovala dosiahnut rovnakú úroven ochrany autorských práv, nez je metóda zalozená na ochrane týchto práv, a teda aj na územne vymedzenom dohlade, a to v kontexte, do ktorého zapadá právna úprava, o akú ide vo veci samej. 77 Diskusia na Súdnom dvore napokon preukázala, ze ak by sa za takých okolností ako vo veci samej, umoznil pouzívatelovi chránených diel volný výber správcu usadeného na území Únie s cielom získat povolenie na pouzívanie chránených diel a zaplatit mu dlhované odmeny, viedlo by to za súcasného stavu práva Únie k váznym problémom súvisiacim s dohladom nad pouzívaním týchto diel a s platbou dlhovaných odmien. 78 Za týchto podmienok nemozno zastávat názor, ze právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá bráni pouzívatelovi chránených diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej, vyuzívat sluzby poskytované správcom usadeným v inom clenskom státe, ide nad rámec toho, co je na dosiahnutie ciela ochrany autorských práv nevyhnutné. 79 Vzhladom na predchádzajúce sa clánok 56 ZFEÚ má vykladat v tom zmysle, ze takejto právnej úprave nebráni. - O výklade clánku 102 ZFEÚ 80 Na úvod treba po prvé pripomenút, ze správca, akým je OSA, predstavuje podnik, na ktorý sa vztahuje clánok 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 1974, BRT a Société belge des auteurs, compositeurs et éditeurs, nazvaný "BRT II", [15]127/73, Zb. s. 313, body 6 a 7). 81 Po druhé clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, ktorý obsahuje osobitné pravidlá uplatnitelné na podniky poverené najmä poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, nebráni uplatneniu clánku 102 ZFEÚ na správcu, akým je OSA. Takýto správca, ktorého stát nepoveril urcitými úlohami a ktorý spravuje súkromné záujmy, aj ked ide o práva dusevného vlastníctva chránené zákonom, totiz nemôze patrit do pôsobnosti tohto clánku (pozri v tomto zmysle rozsudky BRT II, uz citovaný, bod 23, a GVL/Komisia, uz citovaný, bod 32). 82 Naopak právna úprava, o akú ide vo veci samej, môze patrit do pôsobnosti clánku 106 ods. 1 ZFEÚ. Takáto právna úprava má totiz za následok priznanie výlucných práv na výkon správy autorských práv k urcitej kategórii chránených diel na území dotknutého clenského státu jednému správcovi, akým je OSA, a bráni tak ostatným podnikom vykonávat podnikatelskú cinnost na tom istom území (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, [16]C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 24). 83 Pokial ide o výklad clánku 102 ZFEÚ v takomto kontexte, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze samotné vytvorenie dominantného postavenia priznaním výlucných práv v zmysle clánku 106 ods. 1 ZFEÚ nie je samo osebe nezlucitelné s clánkom 102 ZFEÚ. Clenský stát porusuje zákazy stanovené týmito dvoma ustanoveniami iba vtedy, ak uplatnovanie osobitných alebo výlucných práv, ktoré mu boli udelené, samo osebe vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, ktorá tento podnik privedie k takémuto zneuzitiu (rozsudok z 3. marca 2011, AG2R Prévoyance, [17]C-437/09, Zb. s. I-973, bod 68 a citovaná judikatúra). 84 Samotná skutocnost, ze clenský stát prizná správcovi, akým je OSA, na výkon správy autorského práva k urcitej kategórii chránených diel monopol na území tohto clenského státu, teda ako taká neodporuje clánku 102 ZFEÚ. 85 Ako vsak vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, tretia otázka má vnútrostátnemu súdu umoznit rozhodnút o tvrdení, ktoré uviedla spolocnost Lécebné lázne v rámci sporu vo veci samej, podla ktorého sú odmeny pozadované organizáciou OSA neprimerane vysoké v porovnaní s tým, aké odmeny pozadujú správcovia v susedných státoch. 86 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze správca, akým je OSA, ktorý má monopol na výkon správy autorského práva k urcitej kategórii chránených diel na území clenského státu, má dominantné postavenie na podstatnej casti vnútorného trhu v zmysle clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4, [18]C-52/07, Zb. s. I-9275, bod 22). 87 Pokial by sa vsak preukázalo, ze takýto správca pozaduje za svoje sluzby sadzby, ktoré sú podstatne vyssie ako sadzby uplatnované v iných clenských státoch, a pod podmienkou, ze porovnanie výsky sadzieb sa uskutocnilo na jednotnom základe, musel by sa tento rozdiel povazovat za indíciu o zneuzití dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. V tomto prípade by dotknutému správcovi prislúchalo odôvodnit na základe objektívnych odlisností rozdiel medzi situáciou dotknutého clenského státu a situáciou prevládajúcou vo vsetkých ostatných clenských státoch (pozri v tomto zmysle rozsudky Tournier, uz citovaný, bod 38, ako aj Lucazeau a i., uz citovaný, bod 25). 88 Takéto zneuzitie by rovnako mohlo spocívat v uplatnovaní prílis vysokých cien bez primeraného pomeru k hospodárskej hodnote poskytnutého plnenia (rozsudok Kanal 5 a TV 4, uz citovaný, bod 28). 89 Okrem toho v prípade, ze by takéto zneuzitie existovalo a bolo by pripisované právnej úprave uplatnitelnej na tohto správcu, táto právna úprava by bola, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 83 tohto rozsudku, v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ a clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ. 90 Vnútrostátnemu súdu prislúcha overit, ci vo veci samej prípadne ide o takúto situáciu. 91 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze clánok 16 smernice 2006/123, ako aj clánky 56 ZFEÚ a 102 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia právnej úprave clenského státu, o akú ide vo veci samej, ktorá vyhradzuje výkon kolektívnej správy autorských práv k urcitým chráneným dielam na území tohto státu len jednému správcovi, a bráni tak pouzívatelovi takýchto diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej, vyuzívat sluzby poskytované správcom usadeným v inom clenskom státe. 92 Clánok 102 ZFEÚ sa vsak má vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze tento prvý uvedený správca pozaduje za svoje sluzby sadzby, ktoré sú podstatne vyssie ako sadzby uplatnované v iných clenských státoch, a pod podmienkou, ze porovnanie výsky sadzieb sa uskutocnilo na jednotnom základe, alebo ze pozaduje prílis vysoké ceny bez primeraného pomeru k hospodárskej hodnote poskytnutého plnenia, svedcí o zneuzití dominantného postavenia. O trovách 93 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Clánok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informacnej spolocnosti sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni právnej úprave clenského státu, ktorá vylucuje právo autorov udelit kúpelnému zariadeniu, ktoré je podnikatelským subjektom, súhlas s prenosom ich diel prostredníctvom vedomého sprístupnenia signálu pomocou televíznych alebo rozhlasových prijímacov v izbách pacientov tohto zariadenia, alebo takýto prenos zakázat. Clánok 5 ods. 2 písm. e), clánok 5 ods. 3 písm. b) a clánok 5 ods. 5 tejto smernice nemôze mat vplyv na tento výklad. 2. Clánok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladat v tom zmysle, ze sa ho správca nemôze dovolávat v spore medzi jednotlivcami s cielom vylúcit právnu úpravu clenského státu, ktorá je v rozpore s týmto ustanovením. Súd, ktorý o takomto spore rozhoduje, je vsak povinný vykladat uvedenú právnu úpravu v najsirsej moznej miere s ohladom na znenie a úcel tohto ustanovenia, aby dospel k rieseniu, ktoré je v súlade s cielom sledovaným týmto ustanovením. 3. Clánok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu, ako aj clánky 56 ZFEÚ a 102 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia právnej úprave clenského státu, o akú ide vo veci samej, ktorá vyhradzuje výkon kolektívnej správy autorských práv k urcitým chráneným dielam na území tohto státu len jednému správcovi, a bráni tak pouzívatelovi takýchto diel, akým je kúpelné zariadenie dotknuté vo veci samej, vyuzívat sluzby poskytované správcom usadeným v inom clenskom státe. Clánok 102 ZFEÚ sa vsak má vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze tento prvý uvedený správca pozaduje za svoje sluzby sadzby, ktoré sú podstatne vyssie ako sadzby uplatnované v iných clenských státoch, a pod podmienkou, ze porovnanie výsky sadzieb sa uskutocnilo na jednotnom základe, alebo ze pozaduje prílis vysoké ceny bez primeraného pomeru k hospodárskej hodnote poskytnutého plnenia, svedcí o zneuzití dominantného postavenia. Podpisy __________________________________________________________________ ( [19]*1 ) Jazyk konania: cestina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6J8D2I/L92352-9221TMP.html#t-ECR_62012CJ0351_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:167:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0403&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0306&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:346:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0188&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0188&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0022&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0007&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0092&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0352&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0395&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0110&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0127&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0437&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0052&locale=SK 19. file:///tmp/lynxXXXX6J8D2I/L92352-9221TMP.html#c-ECR_62012CJ0351_SK_01-E0001