ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 10. júla 2014 ( [1]*1 ) "Clánok 102 ZFEÚ -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Spanielske trhy so sirokopásmovým prístupom na internet -- Stlácanie cien -- Clánok 263 ZFEÚ -- Preskúmanie zákonnosti -- Clánok 261 ZFEÚ -- Neobmedzená právomoc -- Clánok 47 Charty -- Zásada úcinnej súdnej ochrany -- Neobmedzená právomoc pri preskúmaní -- Výska pokuty -- Zásada proporcionality -- Zásada zákazu diskriminácie" Vo veci C-295/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 13. júna 2012, Telefónica SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Telefónica de Espańa SAU, so sídlom v Madride, v zastúpení: F. González Díaz a B. Holles, abogados, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, France Telecom Espańa SA, so sídlom v Pozuelo de Alarcón (Spanielsko), v zastúpení: H. Brokelmann a M. Ganino, abogados, Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc Consumo), so sídlom v Madride, v zastúpení: L. Pineda Salido a I. Cámara Rubio, abogados, European Competitive Telecommunications Association, so sídlom vo Wokinghame (Spojené královstvo), v zastúpení: A. Salerno a B. Cortese, avvocati, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia E. Juhász, A. Rosas, D. Sváby a C. Vajda (spravodajca), generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. mája 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. septembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Vo svojom odvolaní spolocnosti Telefónica SA a Telefónica de Espańa SAU (dalej spolu len "odvolatelky") navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (T-336/07, [2]EU:T:2012:172, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol ich zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2007) 3196 v konecnom znení zo 4. júla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/38.784 - Wanadoo Espańa proti Telefónica) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj subsidiárny návrh na zrusenie alebo znízenie výsky pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím ulozená. Právny rámec Nariadenie c. 17 2 Obdobie porusovania trvalo od septembra 2001 do decembra 2006. Dna 1. mája 2004 bolo zrusené nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) a bolo nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 3 Z toho vyplýva, ze nariadenie c. 17 sa uplatnovalo na prejedávanú vec do 1. mája 2004, cize do dna, ked nadobudlo úcinnost nariadenie c. 1/2003. Treba vsak uviest, ze relevantné ustanovenia nariadenia c. 1/2003 sú v podstate rovnaké ako ustanovenia nariadenia c. 17. 4 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 znie: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1 ES] alebo clánku [82 ES]; alebo ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 5 Clánok 17 nariadenia c. 17 stanovuje: "Súdny dvor bude mat neobmedzenú právomoc v zmysle clánku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu; môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu." Nariadenie c. 1/2003 6 Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý nahradil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 ZFEÚ] alebo [102 ZFEÚ] alebo ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ..." 7 Clánok 31 nariadenia c. 1/2003, ktorý nahradil clánok 17 nariadenia c. 17, znie: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." Usmernenia z roku 1998 8 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] ([5]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998") vo svojom bode 1 A, ktorý sa týka posudzovania závaznosti porusenia, stanovujú: "A. Závaznost Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky. -- mierne priestupky: ... Pravdepodobné pokuty: od 1000 do 1 milióna [eur]. -- závazné priestupky: ... Pravdepodobné pokuty: od 1 milióna do 20 miliónov [eur]. -- velmi závazné priestupky: Tieto budú vo vseobecnosti horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol... Pravdepodobné pokuty: nad 20 miliónov [eur]." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 9 Vseobecný súd zhrnul okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 3 az 29 napadnutého rozsudku takto: "3 Dna 11. júla 2003 Wanadoo Espańa SL (teraz France Telecom Espańa SA) (dalej len 'France Telecom`) zaslala staznost Komisii Európskych spolocenstiev, v ktorej tvrdila, ze ziskové rozpätie medzi velkoobchodnými cenami, ktoré dcérske spolocnosti Telefónica uplatnovali v prípade svojich konkurentov na poskytovanie vysokorýchlostného prístupu na velkoobchodnej úrovni v Spanielsku, a maloobchodnými cenami, ktoré uplatnovali v prípade konecných uzívatelov, nebolo dostatocné na to, aby jej mohli konkurovat konkurenti Telefónica (odôvodnenie c. 26 [sporného] rozhodnutia). ... 6 Dna 4. júla 2007 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto zaloby. 7 V prvom rade v [spornom] rozhodnutí Komisia identifikovala tri trhy s predmetnými produktmi, a to maloobchodný trh s vysokorýchlostným internetom a dva velkoobchodné trhy s vysokorýchlostným internetom (odôvodnenia c. 145 az 208 [sporného] rozhodnutia). 8 Predmetný maloobchodný trh zahrna podla [sporného] rozhodnutia vsetky nediferencované produkty vysokorýchlostného internetu, poskytované bud prostredníctvom ADSL (Asymetric Digital Subscriber Line, asymetrická digitálna úcastnícka linka), alebo inej technológie, ktoré sa predávajú na trhu pre 'sirokú verejnost` a sú urcené pre rezidentov aj nerezidentov. Nezahrna vsak sluzby vysokorýchlostného prístupu na mieru, ktorý je zameraný predovsetkým na 'velkých zákazníkov` (odôvodnenie c. 153 [sporného] rozhodnutia). 9 Pokial ide o velkoobchodné trhy, Komisia uviedla, ze k dispozícii boli tri hlavné velkoobchodné ponuky, a to referencná ponuka na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, ktorú mala len Telefónica, regionálna velkoobchodná ponuka (GigADSL, dalej len 'regionálny velkoobchodný produkt`), ktorú poskytovala tiez len Telefónica, a viacero celostátnych velkoobchodných ponúk poskytovaných tak spolocnostou Telefónica (ADSL-IP a ADSL-IP Total, dalej len 'celostátny velkoobchodný produkt`), ako aj inými prevádzkovatelmi na základe neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke a/alebo regionálneho velkoobchodného produktu (odôvodnenie c. 75 [sporného] rozhodnutia). ... 14 Komisia dospela k záveru, ze velkoobchodné trhy, o ktoré islo v [spornom] rozhodnutí, zahrnali regionálny velkoobchodný produkt a celostátny velkoobchodný produkt, s výnimkou velkoobchodných sluzieb prostredníctvom káblového pripojenia a iných technológií nez ADSL (odôvodnenia c. 6 a 208 [sporného] rozhodnutia). 15 Relevantné velkoobchodné a maloobchodné geografické trhy majú podla [sporného] rozhodnutia celostátny rozsah (spanielske územie) (odôvodnenie c. 209 [sporného] rozhodnutia). 16 V druhom rade Komisia konstatovala, ze Telefónica mala dominantné postavenie na dvoch predmetných velkoobchodných trhoch (odôvodnenia c. 223 az 242 [sporného] rozhodnutia). Pocas posudzovaného obdobia mala Telefónica monopol na poskytovanie regionálneho velkoobchodného produktu a viac ako 84 % trhu s celostátnym velkoobchodným produktom (odôvodnenia c. 223 a 235 [sporného] rozhodnutia). Podla [sporného] rozhodnutia (odôvodnenia c. 243 az 277) mala Telefónica tiez dominantné postavenie na maloobchodnom trhu. 17 V tretom rade Komisia skúmala, ci Telefónica zneuzívala svoje dominantné postavenie na predmetných trhoch (odôvodnenia c. 278 az 694 [sporného] rozhodnutia). V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze Telefónica porusila clánok [102 ZFEÚ] tým, ze stanovila nespravodlivé ceny svojim konkurentom vo forme tarifných nozníc medzi maloobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na spanielskom trhu pre 'sirokú verejnost` a velkoobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na internet na regionálnej a celostátnej úrovni pocas obdobia od septembra 2001 do decembra 2006 (odôvodnenie c. 694 [sporného] rozhodnutia). ... 24 V stvrtom rade Komisia konstatovala, ze v predmetnom prípade bol ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi, pretoze tarifná politika spolocnosti Telefónica sa týkala sluzieb prístupu poskytovaných prevádzkovatelom v dominantnom postavení, ktoré sa vztahovali sa celé spanielske územie predstavujúce podstatnú cast vnútorného trhu (odôvodnenia c. 695 az 697 [sporného] rozhodnutia). 25 Na úcely výpoctu sumy pokuty uplatnila Komisia v [spornom] rozhodnutí metodológiu uvedenú v [usmerneniach z roku 1998]. 26 Po prvé Komisia posúdila závaznost a dosah porusenia, ako aj velkost predmetného geografického trhu. Najprv, pokial ide o závaznost porusenia, sa domnievala, ze ide o kvalifikované zneuzitie zo strany podniku, ktorý má teoreticky monopolné postavenie, ktoré sa musí povazovat za 'velmi závazné` vzhladom na usmernenia z roku 1998 (odôvodnenia c. 739 az 743 [sporného] rozhodnutia). V odôvodneniach c. 744 az 750 [sporného] rozhodnutia Komisia odlísila túto vec najmä od rozhodnutia Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/C 1/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. EÚ L 263, s. 9, dalej len 'rozhodnutie Deutsche Telekom`), v ktorom zneuzitie zo strany Deutsche Telekom spocívajúce takisto v stlácaní ziskového rozpätia nebolo kvalifikované ako 'velmi závazné` v zmysle usmernení z roku 1998. Dalej, pokial ide o dosah konstatovaného porusenia, Komisia zohladnila to, ze predmetné trhy mali znacnú hospodársku hodnotu, zohrávali klúcovú úlohu pri zavádzaní informacnej spolocnosti a dosah zneuzitia zo strany spolocnosti Telefónica na maloobchodný trh bol znacný (odôvodnenia c. 751 a 753 [sporného] rozhodnutia). Napokon, pokial ide o velkost predmetného geografického trhu, Komisia najmä uviedla, ze spanielsky trh s vysokorýchlostným internetom bol piaty najväcsí národný trh s vysokorýchlostným internetom v Európskej únii, a ze hoci prípady tarifných nozníc boli nevyhnutne obmedzené na jeden clenský stát, bránilo to prevádzkovatelom pochádzajúcim z iných clenských státov vstúpit na trh, ktorý výrazne rástol (odôvodnenia c. 754 a 755 [sporného] rozhodnutia). 27 Podla [sporného] rozhodnutia východisková suma pokuty, teda 90000000 eur, zohladnila to, ze závaznost zneuzitia sa spresnila v priebehu posudzovaného obdobia, konkrétnejsie po prijatí rozhodnutia Deutsche Telekom (odôvodnenia c. 756 a 757 [sporného] rozhodnutia). Potom sa na východiskovú sumu pokuty uplatnil násobitel 1,25, aby sa zohladnila znacná ekonomická kapacita spolocnosti Telefónica a aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci charakter, takze východisková suma pokuty dosiahla výsku 112500000 eur (odôvodnenie c. 758 [sporného] rozhodnutia). 28 Po druhé, kedze porusenie trvalo od septembra 2001 do decembra 2006, teda pät rokov a styri mesiace, Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty o 50 %. Základná suma pokuty tak dosiahla výsku 168750000 eur (odôvodnenia c. 759 az 761 [sporného] rozhodnutia). 29 Po tretie vzhladom na dostupné dôkazy sa Komisia domnievala, ze v predmetnom prípade mozno uznat existenciu urcitých polahcujúcich okolností, kedze k poruseniu doslo prinajmensom z nedbanlivosti. Spolocnosti Telefónica teda bolo priznané znízenie sumy pokuty o 10 %, cím suma pokuty dosiahla úroven 151875000 eur (odôvodnenia c. 765 a 766 [sporného] rozhodnutia)." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 10 Odvolatelky návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. októbra 2007 podali zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k zruseniu alebo znízeniu pokuty ulozenej Komisiou. 11 Na podporu svojich tvrdení uvádzali odvolatelky sest dôvodov zalozených na porusení práv na obhajobu, na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri definovaní predmetných velkoobchodných trhov, na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri urcení ich dominantného postavenia na predmetných trhoch, na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení clánku [102 ZFEÚ], pokial ide o ich zneuzívajúce správanie, na skutkových omyloch a/alebo nesprávnych právnych posúdeniach skutkových okolností a nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa ich zneuzívajúceho správania, ako aj jeho protisútazného dosahu, a napokon na uplatnení clánku [102 ZFEÚ] ultra vires a na porusení zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných. 12 Subsidiárne odvolatelky uvádzali dva dôvody. Prvý dôvod bol zalozený na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach a na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery. Druhý, este subsidiárnejsí dôvod bol zalozený na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach a na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov a povinnosti odôvodnenia pri urcovaní výsky pokuty. 13 Uzneseniami z 31. júla 2008 a 28. februára 2011 Asociación de usuarios de servicios bancarios (Ausbanc Consumo) (dalej len "Ausbanc Consumo") a France Telecom na jednej strane, ako aj European Competitive Telecommunications Association (dalej len "ECTA") na druhej strane boli pripustené do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. 14 Vseobecný súd zamietol kazdý z týchto zalobných dôvodov a tiez zalobu ako celok. Návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 15 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: -- Najmä: -- úplne alebo ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, -- na základe skutocností, ktorými disponuje, úplne alebo ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, -- zrusil alebo znízil pokutu podla clánku 261 ZFEÚ, -- zrusil alebo znízil pokutu na základe neodôvodnenej dlzky konania pred Vseobecným súdom a -- zaviazal Komisiu, ako aj vedlajsích úcastníkov konania na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred Vseobecným súdom. -- Pokial to stav konania nedovoluje, subsidiárne: -- zrusil napadnutý rozsudok a vec vrátil Vseobecnému súdu na dalsie konanie, pri ktorom zohladní právne otázky, o ktorých rozhodne Súdny dvor, -- zrusil alebo znízil pokutu podla clánku 261 ZFEÚ a -- zaviazal Komisiu, ako aj vedlajsích úcastníkov konania, na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred Vseobecným súdom. -- V kazdom prípade sprístupnil podla clánku 15 ZFEÚ doslovný prepis alebo nahrávku pojednávania, ktoré sa pred Vseobecným súdom konalo 23. mája 2011, ako aj nariadil pojednávanie. 16 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- urcil, ze odvolanie je úplne alebo ciastocne neprípustné, alebo ho zamietol ako nedôvodné, -- subsidiárne, ak odvolanie prijme, zamietol v kazdom prípade návrh na zrusenie sporného rozhodnutia a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. 17 Ausbanc Consumo navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a potvrdil v celom rozsahu napadnutý rozsudok, -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania a -- sprístupnil v kazdom prípade podla clánku 15 ZFEÚ doslovný prepis alebo nahrávku pojednávania, ktoré sa pred Vseobecným súdom konalo 23. mája 2011. 18 France Télécom navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v celom rozsahu, -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred Vseobecným súdom a -- nariadil pojednávanie. 19 ECTA navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- rovnako zamietol návrhy predlozené odvolatelkami subsudiárne, ktoré smerujú k zruseniu pokuty alebo znízeniu jej výsky, a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 20 Na podporu svojho odvolania odvolatelky predlozili desat odvolacích dôvodov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozsudku. 21 Na úvod treba preskúmat námietku neprípustnosti predlozenú Komisiou a smerujúcu proti celému odvolaniu, ako aj návrhy na sprístupnenie doslovného prepisu alebo nahrávky pojednávania, ktoré sa konalo pred Vseobecným súdom, podané odvolatelkami a Ausbanc Consumo. O námietke neprípustnosti predlozenej Komisiou a smerujúcej proti celému odvolaniu 22 Komisia namieta neprípustnost odvolania a uvádza pritom tieto tvrdenia. 23 Komisia po prvé zdôraznuje, ze odvolanie je výnimocne dlhé a opakujúce sa, pricom casto uvádza viaceré odvolacie dôvody na kazdej strane takým spôsobom, ze sa zdá, ze odvolanie obsahuje niekolko sto odvolacích dôvodov, co predstavuje "rekord" v histórii sporového konania Únie. 24 Po druhé cielom odvolania je skoro systematicky nové preskúmanie skutkového stavu konania pod zámienkou tvrdení, podla ktorých Vseobecný súd uplatnil "nesprávne právne kritérium". 25 Po tretie sú odvolacie dôvody velmi casto navrhované ako jednoduché tvrdenia bez akéhokolvek odôvodnenia. 26 Po stvrté sa Komisia domnieva, ze odvolatelky na jednej strane casto kritizujú sporné rozhodnutie a nie napadnutý rozsudok a na druhej strane, pokial sa táto kritika týka napadnutého rozsudku, nikdy neuvádzajú presnú cast alebo body, ktoré obsahujú údajné nesprávne právne posúdenie. 27 Po piate Komisia tvrdí, ze bolo pre nu velmi obtazné, skoro nemozné, vykonat jej právo na obhajobu pri takomto odvolaní, ktoré je formulované tak zlozito a nezrozumitelne, a navrhuje tak Súdnemu dvoru, aby ho vyhlásil za neprípustné v celom rozsahu. 28 Komisia subsidiárne uvádza, ze aj pri nie castých prílezitostiach, v ktorých odvolatelky vo svojom odvolaní uvádzali právnu otázku, ich tvrdenia isli zjavne proti judikatúre Súdneho dvora. Navrhuje preto Súdnemu dvoru, aby odôvodneným uznesením konstatoval zjavnú nedôvodnost odvolania. 29 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj clánku 112 ods. 1 písm. c) tohto rokovacieho poriadku platného v case podania tohto odvolania vyplýva, ze odvolanie musí uvádzat presným spôsobom kritizované casti napadnutého rozsudku, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera, pretoze v opacnom prípade je odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustný (pozri najmä rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [7]EU:C:2005:408, bod 426, ako aj Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, [8]EU:C:2010:603, bod 24). 30 Pokial teda argumentácia na podporu tohto odvolacieho dôvodu nie je dostatocne jasná a presná na to, aby Súdny dvor mohol uskutocnit preskúmanie zákonnosti, nezodpovedá týmto poziadavkám a treba ju vyhlásit za neprípustnú najmä preto, ze podstatné okolnosti, na ktorých je tento odvolací dôvod zalozený, koherentne a zrozumitelne nevyplývajú zo samotného znenia tohto odvolania, ktoré je v tejto súvislosti formulované nejasne a nejednoznacne (pozri v tomto zmysle rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, [9]EU:C:2003:527, body 105 a 106, ako aj Arkema/Komisia, C-520/09 P, [10]EU:C:2011:619, bod 61 a citovanú judikatúru). Súdny dvor takisto rozhodol, ze odvolanie, ktoré nemá koherentnú struktúru a obmedzuje sa na vseobecné tvrdenia bez toho, aby presne odkazovalo na body napadnutého uznesenia, v ktorom prislo údajne k nesprávnemu právnemu posúdeniu, treba zamietnut ako zjavne neprípustné (pozri uznesenie Weber/Komisia, C-107/07 P, [11]EU:C:2007:741, body 26 az 28). 31 Pokial ide o odvolanie podané odvolatelkami, treba konstatovat, ako to zdôraznuje Komisia, ze obsahuje velký pocet odvolacích dôvodov a tvrdení, ktoré treba posúdit ako neprípustné. Toto odvolanie ako celok vsak nemozno posúdit ako neprípustné. Niektoré odvolacie dôvody odvolania totiz uvádzajú s vyzadovanou presnostou kritizované casti napadnutého rozsudku a dostatocne jasne upresnujú právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. Preto treba námietku neprípustnosti predlozenú Komisiou voci celému odvolaniu zamietnut, a to napriek zlyhaniam konstatovaným nizsie. O návrhoch na sprístupnenie doslovného prepisu alebo nahrávky pojednávania, ktoré sa konalo pred Vseobecným súdom 32 Odvolatelky a Ausbanc Consumo poziadali, aby sa im na základe clánku 15 ZFEÚ sprístupnil doslovný prepis alebo nahrávka z pojednávania, ktoré sa konalo na Vseobecnom súde 23. mája 2011. 33 V tejto súvislosti clánok 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uvádza, ze v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti. 34 Návrhy odvolateliek a Ausbanc Consumo na sprístupnenie nenavrhujú, aby bol ciastocne alebo úplne zrusený napadnutý rozsudok. Okrem toho títo úcastníci konania nevysvetlujú úcel sprístupnenia doslovného prepisu alebo nahrávky pojednávania, ktoré sa konalo na Vseobecnom súde 23. mája 2011, ani za akých okolností by im prípadný prístup k týmto dokumentom bol uzitocný na úcely ich návrhov, ktoré majú za ciel v prípade odvolateliek zrusenie napadnutého rozsudku a v prípade Ausbanc Consumo zamietnutie odvolania. 35 Návrhy na sprístupnenie podané odvolatelkami a Ausbanc Consumo preto treba zamietnut ako neprípustné. O tvrdení zalozenom na porusení povinnosti Vseobecného súdu vykonat svoju neobmedzenú právomoc pri preskúmaní 36 Svojou piatou castou piateho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní v zmysle clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), pokial ide o posúdenie zneuzitia dominantného postavenia a jeho úcinkov na hospodársku sútaz. 37 Okrem toho odvolatelky opakujú niekolkokrát toto tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd nesplnil svoju povinnost vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní vzniku porusenia, najmä v rámci ich druhého a tretieho odvolacieho dôvodu. 38 V rozsahu, v akom sa tieto tvrdenia zhodujú alebo sa vo velkej casti podobajú, ich treba preskúmat spolocne a pred ostatnými odvolacími dôvodmi. 39 Na úvod treba pripomenút podstatné vlastnosti opravných prostriedkov upravených právom Únie s cielom zarucit úcinnú súdnu ochranu podnikom, ktoré sú predmetom rozhodnutia Komisie, v ktorom je im ulozená pokuta z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 40 Zásada úcinnej súdnej ochrany je vseobecná zásada práva Únie vyjadrená v súcasnosti v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a zodpovedajúca v práve Únie clánku 6 ods. 1 EDLP (pozri rozsudky Chalkor/Komisia, C-386/10 P, [12]EU:C:2011:815, bod 51; Otis a i., C-199/11, [13]EU:C:2012:684, bod 47, ako aj Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, [14]EU:C:2013:522, bod 36). 41 Treba pripomenút, ako potvrdzuje clánok 6 ods. 3 ZEÚ, ze základné práva zarucené EDLP sú ako vseobecné zásady súcastou práva Únie, a hoci clánok 52 ods. 3 Charty vyzaduje, aby práva obsiahnuté v Charte, ktoré zodpovedajú právam zaruceným EDLP, mali rovnaký zmysel a rozsah, ako majú práva priznané uvedeným dohovorom, tento dohovor nepredstavuje, kým k nemu Únia nepristúpila, právny nástroj formálne zaclenený do právneho poriadku Únie (pozri rozsudky Schindler Holding a i./Komisia, [15]EU:C:2013:522, bod 32). 42 Podla ustálenej judikatúry právo Únie stanovuje systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánku 102 ZFEÚ, ktorý ponúka vsetky záruky vyzadované clánkom 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [16]EU:C:2011:815, bod 67, ako aj Otis a i., [17]EU:C:2012:684, body 56 a 63). Tento systém súdneho preskúmania predstavuje preskúmavanie zákonnosti aktov institúcií stanovený clánkom 263 ZFEÚ, ktorý môze byt doplnený na základe clánku 261 ZFEÚ neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o sankcie stanovené v týchto predpisoch. 43 Pokial ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze, clánok 263 ZFEÚ stanovuje vo svojom prvom a druhom odseku, ze Súdny dvor preskúmava zákonnost aktov Komisie, ktoré majú právne úcinky vo vztahu k tretím stranám, a na tento úcel má právomoc rozhodovat o zalobách z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných procesných predpisov, porusenia zmlúv alebo akéhokolvek právneho pravidla týkajúce sa uplatnovania alebo zneuzitia právomoci. Podla clánku 256 ZFEÚ Vseobecný súd vykonáva na prvom stupni preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze, ako to stanovuje clánok 263 ZFEÚ. 44 Toto preskúmavanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o pokuty a penále ulozené Komisiou za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Clánok 17 nariadenia c. 17, nahradený clánkom 31 nariadenia c. 1/2003, stanovuje, ze Súdny dvor má neobmedzenú právomoc pri zalobách podaných proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokutu alebo penále, co zahrna aj právomoc ulozenú pokutu alebo penále zrusit, znízit alebo zvýsit. 45 Z uvedeného vyplýva, ze rozsah preskúmania zákonnosti sa vztahuje na vsetky rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení clánku 102 ZFEÚ, zatial co rozsah neobmedzenej súdnej právomoci stanovený v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 sa obmedzuje na cast týchto rozhodnutí, ktorými bola ulozená pokuta alebo penále. 46 V rozsahu, v akom sa piata cast piateho odvolacieho dôvodu týka casti sporného rozhodnutia, ktoré sa týkajú vzniku porusenia, treba tvrdenie odvolateliek, ktoré je zalozené na porusení povinnosti vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty, chápat v tom zmysle, ze sa týka výkonu preskúmania zákonnosti stanoveného v clánku 263 ZFEÚ Vseobecným súdom v prejednávanej veci. 47 Odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost vykonat neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 47 Charty v rámci posúdenia zneuzitia a jeho úcinkov na hospodársku sútaz. Odvolatelky osobitne Vseobecnému súdu vytýkajú skutocnost, ze zamietol ich tvrdenia po tom, ako konstatoval neexistenciu zjavného nesprávneho posúdenia zo strany Komisie v bodoch 211, 220, 223, 244, 251 a 263 napadnutého rozsudku. Odvolatelky v tomto zmysle uviedli tri výhrady. 48 V prvej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vykonal obmedzené preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia skutocností, ktoré neviedli ku komplexným hospodárskym posúdeniam. 49 V druhej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa nesprávne obmedzil na preskúmanie nesprávneho právneho posúdenia, aby sa vyhol posúdeniu, ci dôkazy predlozené Komisiou podporujú závery, ktoré prijala po svojom posúdení komplexnej hospodárskej situácie v súlade s rozsudkom Komisia/Tetra Laval (C-12/03 P, [18]EU:C:2005:87, bod 39). 50 V tretej výhrade odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd je napriek výskytu komplexných hospodárskych otázok povinný vykonat neobmedzené súdne preskúmanie v zmysle clánku 6 EDLP, ako to vylozil rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva z 27. septembra 2011, A. Menarini Diagnostics S.r.l. v. Taliansko (c. 43509/08), v ktorom nemá kritérium zjavne nesprávneho posúdenia ziadne miesto. 51 Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva dodrziavanie clánku 6 EDLP nevylucuje, aby v správnom konaní bol "trest" najprv ulozený správnym orgánom. Predpokladá vsak, ze rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nesplna podmienky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP, podlieha neskorsiemu preskúmaniu orgánom s neobmedzenou súdnou právomocou (rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva Segame SA v. Francúzsko, c. 4837/06, bod 55, EDLP 2012, a A. Menarini Diagnostics v. Taliansko, uz citovaný, bod 59). 52 Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva rovnako vyplýva, ze medzi charakteristickými crtami, ktorými sa vyznacuje súdny orgán s neobmedzenou právomocou, je aj moznost zmenit akúkolvek cast vydaného rozhodnutia tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska. Takýto orgán musí mat najmä právomoc rozhodovat o vsetkých skutkových a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje (pozri najmä rozsudok ESLP, A. Menarini Diagnostics v. Taliansko, uz citovaný, bod 59, ako aj rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, [19]EU:C:2013:522, bod 35). 53 Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ zahrna skutocnost, ze súd Únie vykonáva preskúmanie tvrdení uvedených odvolatelkami smerujúcich proti spornému rozhodnutiu zo skutkového, ako aj z právneho hladiska, a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit uvedené rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, [20]EU:C:2013:522, bod 38, ako aj citovanú judikatúru). 54 V tejto súvislosti uz mal Súdny dvor prílezitost zdôraznit, ze hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa mal súd Únie zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie musí totiz nielen overit vecnú presnost predkladaných dôkazných prostriedkov, ich dôveryhodnost a koherentnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy spolu tvoria celok relevantných údajov, ktoré sa musia zohladnit pri posudzovaní zlozitej situácie, a ci môzu byt základom pre z nich vyvodené závery (rozsudky Komisia/Tetra Laval, [21]EU:C:2005:87, bod 39; Chalkor/Komisia, [22]EU:C:2011:815, bod 54, ako aj Otis a i., [23]EU:C:2012:684, bod 59). 55 Okrem toho absencia ex offo preskúmania celého sporného rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (rozsudky Chalkor/Komisia, [24]EU:C:2011:815, bod 66, ako aj Kone a i./Komisia, [25]EU:C:2013:696, bod 32). 56 Súdu Únie tak prinálezí, aby vykonal preskúmanie zákonnosti na základe skutocností, ktoré predlozil zalobca na podporu svojich zalobných dôvodov, a nemôze sa v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania opierat o mieru volnej úvahy Komisie, pokial ide o posúdenie týchto skutocností (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [26]EU:C:2011:815, bod 62, ako aj Schindler Holding a i./Komisia, [27]EU:C:2013:522, bod 37). 57 Vzhladom na tieto vlastnosti preskúmanie zákonnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ splna poziadavky zásady úcinnej súdnej ochrany, ktorá je upravená v clánku 6 ods. 1 EDLP, ktorý v práve Únie zodpovedá clánku 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [28]EU:C:2011:815, bod 67; Otis a i., [29]EU:C:2012:684, bod 56, ako aj Schindler Holding a i./Komisia, [30]EU:C:2013:522, bod 38). 58 V prejednávanej veci sa odvolatelky obmedzili na vseobecné tvrdenie, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa preskúmania dôkazov predlozených Komisiou bez toho, aby spresnili povahu tohto prípadného nesprávneho posúdenia, najmä vzhladom na podmienky ulozené v bode 54 tohto rozsudku. Takisto neuvádzajú, ze Vseobecný súd neoveril vecnú presnost uvádzaných dôkazov, ich spolahlivost alebo ich koherenciu, ani neuvádzajú, ze skutocnosti skúmané Vseobecným súdom nepredstavujú ako celok relevantné skutocnosti, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej hospodárskej situácie. Okrem iného nevysvetlujú, akým spôsobom sa mal Vseobecný súd dopustit nesprávneho právneho posúdenia pri záveroch uvedených v bodoch 211, 220, 223, 244, 251 a 263 napadnutého rozsudku a v odôvodnení, ktoré k nim prislúcha. 59 V kazdom prípade treba uviest, ze Vseobecný súd sa pri výkone preskúmania zákonnosti stanoveného v clánku 263 ZFEÚ neobmedzil na posúdenie existencie zjavne nesprávnych posúdení, ale úcinne vykonal hlbkové právne aj vecné preskúmanie sporného rozhodnutia s ohladom na zalobkynami predlozené zalobné dôvody, cím splnil poziadavky neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [31]EU:C:2011:815, bod 82, ako aj KME a i./Komisia, C-272/09 P, [32]EU:C:2011:810, bod 109). 60 Preto treba tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd nesplnil svoju povinnost vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní vzniku porusenia, ako aj piatu cast piateho odvolacieho dôvodu, zamietnut ako nedôvodné. O prvom a deviatom dôvode, zalozených na porusení práv na obhajobu 61 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil práva na obhajobu. Tento odvolací dôvod obsahuje styri casti. 62 Deviaty odvolací dôvod predlozený odvolatelkami je zalozený na údajne neprimeranej dlzke konania pred Súdom prvého stupna. Vzhladom na skutocnost, ze tento odvolací dôvod sa skoro presne zhoduje s jednou castou prvého odvolacieho dôvodu, treba ich preskúmat spolocne. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a deviatom dôvode, zalozených na neprimeranej dlzke konania 63 Vo svojej prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a v deviatom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze dlzka konania pred Vseobecným súdom bola neprimeraná, co porusilo ich základné právo na úcinnú súdnu ochranu v primeranej lehote zarucené clánkami 47 Charty a 6 EDLP. 64 Hoci odvolatelky ziadajú zrusenie napadnutého rozsudku a subsidiárne zrusenie tohto rozsudku v rozsahu, v akom ukladá pokutu, ktorá im bola ulozená, alebo znízenie výsky tejto pokuty, treba uviest, ze ked neexistujú indície, podla ktorých nadmerná dlzka trvania konania pred Vseobecným súdom mala dosah na riesenie sporu, nedodrzanie poziadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Ak totiz nedodrzanie poziadavky na rozhodnutie v primeranej lehote nemá vplyv na riesenie sporu, zrusenie napadnutého rozsudku nenapraví porusenie zásady úcinnej súdnej ochrany Vseobecným súdom (rozsudky Gascogne Sack Deutschland/Komisia, C-40/12 P, [33]EU:C:2013:768, body 81 a 82; Kendrion/Komisia, C-50/12 P, [34]EU:C:2013:771, body 82 a 83, ako aj Groupe Gascogne/Komisia, C-58/12 P, [35]EU:C:2013:770, body 81 a 82). 65 Odvolatelky v prejednávanej veci nepredlozili Súdnemu dvoru ziadnu indíciu, ktorá by dokazovala, ze nedodrzanie poziadavky na rozhodnutie v primeranej lehote Vseobecným súdom mohlo mat vplyv na riesenie sporu, o ktorom Vseobecný súd rozhodol. Najmä ich tvrdenia, podla ktorých im dlzka konania bránila vo formulovaní odvolania pred vyhlásením rozsudku TeliaSonera Sverige (C-52/09, [36]EU:C:2011:83), neumoznujú príst k záveru, ze riesenie sporu, ktorý Vseobecný súd v prejednávanej veci rozhodoval, by sa odlisovalo. 66 V rozsahu, v akom odvolatelky subsidiárne navrhujú Súdnemu dvoru, aby znízil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, treba pripomenút, ze sankciou za porusenie povinnosti súdu Únie vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba o náhradu skody predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Z toho vyplýva, ze návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd (rozsudky Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [37]EU:C:2013:768, body 86 az 90; Kendrion/Komisia, [38]EU:C:2013:771, body 91 az 95, ako aj Groupe Gascogne/Komisia, [39]EU:C:2013:770, body 80 az 84). 67 Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ rozhodovat o takýchto zalobách o náhradu skody, prinálezí rozhodovat v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka sa kritizuje (rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, [40]EU:C:2013:770, bod 90). 68 V prejednávanej veci odvolanie neobsahuje potrebné informácie o priebehu prvostupnového konania, aby umoznilo Súdnemu dvoru rozhodnút o neprimeranej dlzke uvedeného konania. 69 Z uvedených úvah vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu a deviaty odvolací dôvod sa musia zamietnut. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri konstatovaní neprípustnosti niektorých tvrdení uvedených v prílohách 70 V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na jednej strane v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku rozhodol, ze prílohy zaloby a repliky sa zohladnia iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a na druhej strane v bodoch 231, 250 a 262 tohto rozsudku vyhlásil za neprípustné na základe vopred uvedenej zásady niektoré tvrdenia obsiahnuté v týchto prílohách, týkajúce sa výpoctu konecnej hodnoty, priemernej dlzky vztahu so zákazníkmi a dvojitého zapocítania niektorých nákladových poloziek. 71 Treba uviest, ze Vseobecný súd v uvedených bodoch uplatnil procesné pravidlo pripomenuté v bode 58 napadnutého rozsudku a uvedené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, podla ktorého podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zaloba zakladá, musia z jej textu vyplývat prinajmensom strucne, ale súvislým a pochopitelným spôsobom, co zdôraznuje aj generálny advokát v bode 26 svojich návrhov. 72 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého Vseobecný súd nemôze od nich vyzadovat, aby do zaloby vlozili vsetky hospodárske výpocty slúziace ako podklad na ich tvrdenia, treba konstatovat, ze neuvádza s pozadovanou presnostou nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd. Toto tvrdenie musí byt preto zamietnuté ako neprípustné na základe judikatúry uvedenej v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku. 73 V dôsledku toho treba zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu ako ciastocne nedôvodnú a ciastocne neprípustnú. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri konstatovaní neprípustnosti tvrdení týkajúcich sa nie nevyhnutnej povahy infrastruktúry na celostátny alebo regionálny prístup 74 V tretej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 182 napadnutého rozsudku skreslil skutkový stav a porusil právo na obhajobu tým, ze rozhodol, ze neuviedli nevyhnutnú povahu velkoobchodných produktov v rámci posúdenia úcinkov ich správania. 75 Treba konstatovat, ze toto tvrdenie je neúcinné, ako to zdôraznil aj generálny advokát v bode 27 svojich návrhov, kedze uvedenie nevyhnutnej povahy velkoobchodných produktov zalobkynami patrilo do sirsej argumentácie, na základe ktorej mal Vseobecný súd uplatnit kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Bronner (C-7/97, [41]EU:C:1998:569) v rámci zneuzívajúceho odmietnutia poskytovania. Ako to vyplýva z bodov 180 a 181 napadnutého rozsudku, zneuzívajúce správanie vytýkané zalobkyniam, ktoré pozostávalo z tarifných nozníc, predstavuje samostatnú formu zneuzitia odlisnú od odmietnutia poskytovania, takze kritériá stanovené v rozsudku Bronner ([42]EU:C:1998:569) nie sú v prejednávanej veci uplatnitelné (rozsudok TeliaSonera Sverige, C-52/09, [43]EU:C:2011:83, body 55 az 58). 76 Preto je potrebné tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neúcinnú. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení práva na obhajobu a prezumpcie neviny 77 V stvrtej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil právo na obhajobu a prezumpciu neviny, ked rozhodol, pokial ide o niektoré tvrdenia nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí, ktoré Komisia neuviedla v oznámení o výhradách, ze prislúcha odvolatelkám, aby preukázali, ze záver, ku ktorému dospela Komisia vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by sa tieto tvrdenia nebrali do úvahy. 78 Treba konstatovat, ze tvrdenia odvolateliek v tejto súvislosti neobsahujú presné odkazy na body napadnutého rozsudku, v ktorých malo príst údajne k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 79 Následne a s ohladom na ustálenú judikatúru uvedenú v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku treba stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neprípustnú. 80 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne neprípustný, ciastocne neúcinný a ciastocne nedôvodný a deviaty odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri definícii dotknutých velkoobchodných trhov 81 Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa pri definícii dotknutých velkoobchodných trhov dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc Consumo sa dovolávajú neprípustnosti tohto odvolacieho dôvodu. 82 V prvom rade treba konstatovat, ze úvodné tvrdenia tohto dôvodu neuvádzajú s pozadovanou presnostou nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal Vseobecný súd dopustit, ale sa skladajú zo vseobecných a nepodlozených tvrdení, ktoré sa v postate týkajú porusenia prezumpcie neviny a pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno, takze ich treba zamietnut ako neprípustné s ohladom na judikatúru uvedenú v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku. 83 V druhom rade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia v bode 117 napadnutého rozsudku, ktorý sa týka viacerých vecných posúdení týkajúcich sa znacných investícií, ktoré zahrnali pouzitie neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke. 84 Treba vsak pripomenút, ze podla clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora sa odvolanie proti rozhodnutiam Vseobecného súdu obmedzuje len na právne otázky. Podla ustálenej judikatúry len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudky Moser Baer India/Rada, C-535/06 P, [44]EU:C:2009:498, bod 32 a citovaná judikatúra, ako aj E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, [45]EU:C:2012:738, bod 64). 85 S ohladom na túto judikatúru treba tvrdenia odvolateliek týkajúce sa investícií potrebných na pouzitie neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke zamietnut ako neprípustné. 86 V tretom rade odvolatelky tvrdia, ze vecné posúdenia vykonané v bodoch 115 a nasledujúcich napadnutého rozsudku, podla ktorých Vseobecný súd v bode 134 uvedeného rozsudku uviedol, ze Komisia správne uviedla, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke nebol súcastou relevantného trhu v prejednávanej veci, sú nesprávne. Odvolatelky povazujú za nesprávne najmä posúdenie, podla ktorého musí byt operátor pod tlakom velkej kritiky, aby vykonal znacné investície potrebné na pouzitie neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke. 87 V stvrtom rade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 123 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia správne pripomenula, ze zastupitelnost potrebná na úcely definície predmetného trhu sa musí realizovat v krátkodobom horizonte. Podla odvolateliek Vseobecný súd nezobral do úvahy skutocnost, ze test SSNIP ("small but significant and non transitory increase in price", test malého, ale významného a nie prechodného zvýsenia cien) sa musí vykonat v konkrétnom casovom rámci. 88 V piatom rade odvolatelky kritizujú napadnutý rozsudok v tom, ze Vseobecný súd vylúcil existenciu kombinácie rôznych velkoobchodných produktov. 89 Kedze tieto tvrdenia spochybnujú vecné posúdenia uskutocnené Vseobecným súdom, treba ich s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 84 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustné. 90 Vzhladom na uvedené, a ako to zdôraznil generálny advokát v bode 12 svojich návrhov, treba námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc Consumo prijat a deviaty odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnut. O tretom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení dominantného postavenia 91 Vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 146 a nasledujúcich napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri stanovení údajného dominantného postavenia spolocnosti Telefónica a jej dcérskych spolocností na dotknutom trhu. Odvolatelky najmä Vseobecnému súdu vytýkajú skutocnost, ze zalozil existenciu dominantného postavenia na ich podieloch na trhu vyplývajúcich z dotknutých trhov, teda 100 % na regionálnom velkoobchodnom trhu a 84 % na celostátnom velkoobchodnom trhu, bez toho, aby bral do úvahy neustály konkurencný tlak, ktorému boli vystavené. 92 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze Vseobecný súd posúdil tvrdenia zalobkýn vedúce k preukázaniu existencie konkurencného tlaku na dotknutých trhoch v bodoch 156, 157 a 160 az 167 napadnutého rozsudku a konstatoval, ze neuviedli ziadnu skutocnost, ktorá by mohla spochybnit existenciu dominantného postavenia, ktorú mali na týchto trhoch. 93 V rozsahu, v akom sa odvolatelky snazia svojimi tvrdeniami spochybnit vecné posúdenia Vseobecného súdu, ich treba s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 84 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustné. 94 V dôsledku toho sa tretí odvolací dôvod musí zamietnut ako neprípustný. O stvrtom dôvode zalozenom na porusení práva vlastnit majetok a zásad proporcionality, právnej istoty a zákonnosti, ako aj porusenia záverov vyplývajúcich z rozsudku Bronner ([46]EU:C:1998:569) 95 Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze porusili clánok 102 ZFEÚ, zatial co neboli splnené podmienky potrebné na zneuzívajúce odmietnutie poskytovania definované Súdnym dvorom v rozsudku Bronner ([47]EU:C:1998:569) a najmä nevyhnutná povaha vstupného produktu. Vseobecný súd tým porusil právo odvolateliek vlastnit majetok, ako aj zásady proporcionality, právnej istoty a zákonnosti. 96 Ako vyplýva z bodu 75 tohto rozsudku, Vseobecný súd v bodoch 180 a 181 napadnutého rozsudku uviedol, ze kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Bronner ([48]EU:C:1998:569) sa týkajú zneuzívajúceho odmietnutia poskytovania. Zneuzívajúce správanie vytýkané zalobkyniam, ktoré pozostávalo z tarifných nozníc, vsak predstavuje samostatnú formu zneuzitia odlisnú od odmietnutia poskytovania (rozsudok TeliaSonera Sverige, [49]EU:C:2011:83, bod 56), na ktorú sa nevztahujú kritériá stanovené v rozsudku Bronner ([50]EU:C:1998:569) a najmä nevyhnutná povaha vstupného produktu. 97 Odvolatelky rovnako tvrdia, ze rozhodnutie Vseobecného súdu neuplatnit kritériá stanovené v rozsudku Bronner ([51]EU:C:1998:569) viedlo k poruseniu ich práva vlastnit majetok, ako aj zásad proporcionality, právnej istoty a zákonnosti. 98 Bez ohladu na dôvodnost týchto tvrdení treba konstatovat, ako to zdôraznuje Komisia, ze tieto tvrdenia neboli predlozené odvolatelkami pred Vseobecným súdom. 99 Podla ustálenej judikatúry dôvod predlozený po prvýkrát v rámci odvolania pred Súdnym dvorom sa musí zamietnut ako neprípustný. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako posúdil Vseobecný súd zalobné dôvody, ktoré boli pred ním vznesené. Ak by totiz úcastníkovi konania bolo umoznené predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, bolo by mu umoznené predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, sirsiu vec, ako bola tá, ktorou sa zaoberal Vseobecný súd (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [52]EU:C:2005:408, bod 165, ako aj citovaná judikatúra). 100 Následne, ako to konstatuje generálny advokát v bode 16 svojich návrhov, treba tieto tvrdenia zamietnut ako neprípustné. 101 Vzhladom na vyssie uvedené sa musí stvrtý odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O piatom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení zneuzitia a jeho úcinkov na hospodársku sútaz 102 Vo svojom piatom odvolacom dôvode odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia zneuzitia a jeho úcinkov na hospodársku sútaz. Tento odvolací dôvod zahrna sest castí. 103 Piata cast tohto piateho odvolacieho dôvodu uz bola posúdená a bola zamietnutá ako nedôvodná v bode 60 tohto rozsudku. O prvej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení uplatnenia testu tarifných nozníc 104 Na podporu prvej casti svojho piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení uplatnenia testu tarifných nozníc odvolatelky uvádzajú zhrnutie dvoch testov tarifných nozníc uplatnených Komisiou, kritík vyjadrených v tejto súvislosti v ich zalobe, ako aj odpovedí, ktoré uviedol Vseobecný súd. 105 Kedze odvolatelky v tejto súvislosti neuvádzajú ziadny odkaz na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ani na body napadnutého rozsudku, v ktorých sa údajne nachádza, treba s ohladom na ustálenú judikatúru uvedenú v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku zamietnut prvú cast piateho odvolacieho dôvodu ako neprípustnú. O druhej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na chybách pri výbere vstupných velkoobchodných produktov 106 Vo svojej druhej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na chybách pri výbere vstupných velkoobchodných produktov odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 200 az 211 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil existenciu tarifných nozníc pre kazdý jednotlivý velkoobchodný produkt bez ohladu na skutocnost, ze alternatívni prevádzkovatelia pouzívali optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov, ktorá zahrnala neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, co im umoznovalo znízit ich náklady. 107 Ako to aj zdôraznuje Komisia, odvolatelky sa svojimi tvrdeniami snazia spochybnit vecné posúdenia definície dotknutých trhov a neexistenciu pouzívania takejto optimálnej kombinácie alternatívnymi prevádzkovatelmi, vykonané Vseobecným súdom najmä v bodoch 202 a 210 napadnutého rozsudku. Odvolatelky tiez uvádzajú skreslenie skutkového stavu, a to bez toho, aby uviedli casti spisu, v ktorom sa ho Vseobecný súd dopustil. Následne treba s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 84 tohto rozsudku, a ako to konstatuje generálny advokát v bode 18 svojich návrhov, toto tvrdenie zamietnut ako neprípustné. 108 Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho obrátenia dôkazného bremena v bode 210 napadnutého rozsudku, ale sa uspokojil s tým, ze uviedol, ze skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje rozhodnutie a ktoré neboli odvolatelkami napadnuté, preukazujú, ze alternatívni prevádzkovatelia pocas obdobia porusovania takúto optimálnu kombináciu nepouzívali. 109 Vzhladom na uvedené treba druhú cast piateho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. O tretej a stvrtej casti piateho odvolacieho dôvodu, zalozených na nesprávnych právnych posúdeniach pri skúmaní metódy diskontovaných penazných tokov (dalej len "DPT") a metódy nazývanej "period-by-period" uplatnených Komisiou 110 Vo svojej tretej casti piateho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil v bodoch 212 az 232 napadnutého rozsudku viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní metódy DPT uplatnenej Komisiou v spornom rozhodnutí. 111 Vo svojej stvrtej casti piateho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení v bodoch 233 az 264 napadnutého rozsudku pri skúmaní metódy "period-by-period", ktorú v tomto rozhodnutí uplatnila Komisia. 112 V tejto súvislosti z bodu 213 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v rámci výpoctu tarifných nozníc Komisia vypocítala rentabilitu odvolateliek prostredníctvom dvoch metód, teda metódy "period-by-period" a metódy DPT navrhnutej odvolatelkami, s cielom najmä "sa ubezpecit, ze metóda navrhnutá [odvolatelkami] nespochybnuje záver týkajúci sa existencie tarifných nozníc vyplývajúcich z analýzy 'period-by-period`". 113 Treba konstatovat, ze svojimi vseobecnými a nepodlozenými tvrdeniami o porusení prezumpcie neviny a povinnosti úcinnej súdnej ochrany sa odvolatelky v skutocnosti snazia získat nové posúdenie dvoch metód uplatnených Komisiou pri výpocte ich rentability. 114 Podla judikatúry uvedenej v bode 84 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. 115 Následne, ako to navrhuje aj generálny advokát v bode 18 svojich návrhov, sa musia tretia a stvrtá cast piateho odvolacieho dôvodu zamietnut ako neprípustné. O siestej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri skúmaní úcinkov správania sa odvolateliek na maloobchodnom trhu 116 Vo svojej siestej casti piateho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní úcinkov ich správania na maloobchodnom trhu. 117 Odvolatelky v rámci prvej výhrady tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne nezohladnil nie nevyhnutnú povahu vstupných produktov pri svojom skúmaní úcinkov správania na maloobchodnom trhu, cím porusil zásady stanovené Súdnym dvorom v rozsudku TeliaSonera Sverige ([53]EU:C:2011:83). 118 Túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú, kedze uvádza nesprávne pochopenie bodu 69 rozsudku TeliaSonera Sverige ([54]EU:C:2011:83), v ktorom sa Súdny dvor obmedzil na tvrdenie, ze v rámci posúdenia úcinkov cenového stlácania môze byt nevyhnutnost velkoobchodného produktu relevantná, takze Vseobecný súd nebol povinný ho zohladnit. 119 Vseobecný súd tak vyuzil svoju volnú úvahu pri posúdení skutkových okolností v bodoch 275 a 276 napadnutého rozsudku, ked konstatoval, ze Komisia v spornom rozhodnutí stanovila existenciu pravdepodobných úcinkov správania odvolateliek na dotknutých trhoch bez ohladu na to, ci majú vstupné produkty nevyhnutnú povahu. 120 Vo svojej druhej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd mal preskúmat, ci ziskové rozpätie medzi velkoobchodnými cenami vstupných produktov a maloobchodnými cenami bolo pozitívne, alebo negatívne. 121 Ako to uvádza aj Komisia, táto druhá výhrada sa musí zamietnut ako neprípustná s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 99 tohto rozsudku v rozsahu, v akom ju odvolatelky nepredlozili v konaní pred Vseobecným súdom. 122 Okrem toho sa v tejto výhrade neuvádzajú body napadnutého rozsudku, v ktorých malo príst k nesprávnemu právnemu posúdeniu, z coho vyplýva, ze musí byt zamietnutá ako neprípustná aj s ohladom na judikatúru uvedenú v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku. 123 Vo svojej tretej výhrade odvolatelky tvrdia, ze v bode 283 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nesprávne zamietol ako neúcinné ich tvrdenia týkajúce sa neexistencie dôkazov o konkrétnych úcinkoch tarifných nozníc na trhu. 124 Túto tretiu výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú, kedze na jednej strane na preukázanie zneuzívajúcej povahy takých postupov, akým je stlácanie ziskového rozpätia, musí na trhu existovat ich protisútazný úcinok, ale nemusí byt nevyhnutne konkrétny, pretoze stací aj preukázanie potenciálneho protisútazného úcinku, ktorý môze vytlacit prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov ako je podnik v dominantnom postavení (pozri rozsudok TeliaSonera Sverige, [55]EU:C:2011:83, bod 64), a na druhej strane Vseobecný súd v bode 282 napadnutého rozsudku v rámci svojho posúdenia skutkových okolností konstatoval, ze Komisia preukázala existenciu takéhoto potenciálneho úcinku. 125 Vzhladom na uvedené treba siestu cast piateho odvolacieho dôvodu zamietnut a z tohto dôvodu rovnako zamietnut tento odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O siestom dôvode zalozenom na porusení zákazu konat ultra vires Komisiou, ako aj na porusení zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných 126 Vo svojom siestom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd neuznal zákaz konat ultra vires Komisiou, ako aj ze porusil zásady subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných. 127 Prvá cast tohto dôvodu sa zakladá na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa dopustil Vseobecný súd v bodoch 289 az 294 napadnutého rozsudku pri posúdení porusenia zákazu konat ultra vires Komisiou. 128 Odvolatelky po prvé tvrdia, ze Vseobecný súd potvrdil nesprávny výklad judikatúry stanovenej v rozsudku Bronner ([56]EU:C:1998:569) tým, ze stanovil, ze Komisia má právomoc regulovat ex post cenové podmienky platné pre vyuzívanie infrastruktúry, ktorá nie je nevyhnutná. Toto tvrdenie vsak nie je dôvodné, kedze sa v nom tvrdí, ze clánok 102 ZFEÚ sa môze uplatnit v tomto kontexte iba vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v rozsudku Bronner ([57]EU:C:1998:569). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze rozsah pôsobnosti clánku 102 ZFEÚ je vseobecný a nemôze byt obmedzený najmä, a ako to správne uviedol aj Vseobecný súd v bode 293 napadnutého rozsudku, existenciou právneho rámca prijatého normotvorcom Únie s cielom regulovat trhy s telekomunikáciami ex ante. 129 Po druhé odvolatelky uvádzajú rôzne nepodlozené tvrdenia týkajúce sa skreslenia skutkových okolností Vseobecným súdom, pouzitie schém "právnych úprav" Komisiou alebo tiez absenciu právomoci Komisie ex post regulovat ceny platné pre vyuzívanie infrastruktúry, ktorá nie je nevyhnutná. Kedze tieto tvrdenia neuvádzajú s pozadovanou presnostou nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, musia byt zamietnuté ako neprípustné na základe judikatúry uvedenej v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku. 130 V druhej casti svojho siesteho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní porusenia zásad subsidiarity, proporcionality a právnej istoty Komisiou v bodoch 296 az 308 napadnutého rozsudku. 131 Treba konstatovat, ze prvá výhrada odvolateliek, ktorá sa týka porusenia zásady proporcionality, musí byt zamietnutá ako neprípustná na základe judikatúry uvedenej v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku, kedze odvolatelky neuvádzajú body napadnutého rozsudku, ktoré obsahujú údajné nesprávne právne posúdenie. 132 Druhá výhrada sa týka skutocnosti, ze Vseobecný súd údajne v bode 306 napadnutého rozsudku porusil zásadu právnej istoty tým, ze akceptoval, ze správanie, ktoré je v súlade s právnymi predpismi, môze predstavovat porusenie clánku 102 ZFEÚ. 133 Túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú, kedze, ako to aj správne uvádza Komisia, ECTA a France Telecom, skutocnost, ze správanie podniku je v súlade s právnymi predpismi, neznamená, ze je v súlade aj s clánkom 102 ZFEÚ. 134 V tretej výhrade zalozenej na porusení zásady subsidiarity odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 299 az 304 napadnutého rozsudku zjavne skreslil ich tvrdenia a nezohladnil zhodnost cielov sledovaných právom hospodárskej sútaze a právnou úpravou. Vzhladom na zhodnost cielov mal Vseobecný súd overit zlucitelnost zásahu Komisie na základe práva hospodárskej sútaze s cielmi sledovanými spanielskou Komisiou pre telekomunikacný trh (Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones, dalej len "CMT") podla uvedenej právnej úpravy. 135 Túto tretiu výhradu treba zamietnut ako ciastocne neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka skreslenia tvrdení odvolateliek, kedze odvolatelky neuviedli tvrdenia, ktoré mal Vseobecný súd skreslit, a ciastocne nedôvodnú v rozsahu, v akom sa týka porusenia zásady subsidiarity, kedze uplatnenie clánku 102 ZFEÚ Komisiou nie je podriadené predchádzajúcemu posúdeniu konaní vnútrostátnych orgánov. 136 V tretej casti ich siesteho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 309 az 315 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neporusila zásady lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných. 137 Odvolatelky rovnako tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 313 a 314 napadnutého rozsudku skreslil ich tvrdenia v rozsahu, v akom vytýkali Komisii nie skutocnost, ze nekonzultovala oznámenie o výhradách s CMT, ale to, ze nekonala vzhladom na skutkové okolnosti a v spolupráci s CMT. 138 Túto tretiu cast treba zamietnut ako neprípustnú, kedze, ako to zdôraznil aj generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, odvolatelky neoznacili okolnosti, ktoré Vseobecný súd skreslil, ani nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustil. 139 Vzhladom na uvedené sa musí siesty odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O siedmom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 140 Vo svojom siedmom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Tento odvolací dôvod v sebe zahrna dve casti. O prvej casti siedmeho odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení zásad právnej istoty a zákonnosti trestov 141 V prvej casti svojho siedmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásady právnej istoty a zákonnosti trestov zarucené v clánku 7 EDLP a v clánku 49 Charty, ked rozhodol, ze Komisia im správne ulozila pokutu z dôvodu sporného uplatnenia tarifných nozníc. Odvolatelky v tejto súvislosti uvádzajú styri výhrady. 142 V prvej výhrade nazvanej "existencia jasných a predvídatelných precedensov" sa odvolatelky obmedzili na zhrnutie obsahu bodov 357 az 368 napadnutého rozsudku, pricom vsak neurcili prípadné nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu. Následne treba s ohladom na ustálenú judikatúru uvedenú v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku túto prvú výhradu zamietnut ako neprípustnú. 143 V druhej výhrade sa odvolatelky obmedzili na tvrdenie, ze Vseobecný súd porusil zásady zákonnosti trestov a právnej istoty, ked v bode 357 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia pri výkone svojej volnej úvahy rozhoduje o prílezitosti ulozit pokutu v osobitnom rámci kazdej veci. 144 V rozsahu, v akom sa táto druhá výhrada týka nedodrzania clánkov 6 a 7 EDLP, musí byt na základe judikatúry uvedenej v bode 99 tohto rozsudku zamietnutá ako neprípustná, kedze odvolatelky neuviedli toto tvrdenie pred Vseobecným súdom. 145 V rozsahu, v akom sa uvedená výhrada týka zásad zákonnosti trestov a právnej istoty, musí byt rovnako zamietnutá ako neprípustná, kedze odvolatelky nepodporili svoje tvrdenia vysvetlením, ako tieto zásady bránia Komisii v uplatnení jej volnej úvahy pri rozhodovaní o ulození pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 146 V rámci tretej výhrady odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd sa v bodoch 360 a 361 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze rozhodnutia Komisie 88/518/EHS z 18. júla 1988 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (IV/30.178 - Napier Brown - British Sugar) [neoficiálny preklad] ([58]Ú. v. ES L 284, s. 41) a Deutsche Telekom tvoria precedensy, ktoré objasnujú podmienky uplatnenia clánku 102 ZFEÚ na prax stlácania ziskového rozpätia. Odvolatelky v podstate tvrdia, ze uvedené rozhodnutia netvoria jasné a predvídatelné precedensy, kedze nemôzu dostatocne predpokladat výklad clánku 102 ZFEÚ prijatý Komisiou v spornom rozhodnutí. 147 Treba pripomenút, ze zásady zákonnosti trestov a právnej istoty nemozno vykladat v tom zmysle, ze vylucujú postupné ujasnovanie pravidiel trestnej zodpovednosti, ale ze môzu bránit retroaktívnemu uplatneniu nového výkladu normy ustanovujúcej porusenie (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [59]EU:C:2005:408, bod 217). 148 Ide osobitne o prípad súdneho výkladu, ktorého výsledok nebolo odôvodnene mozné v case spáchania porusenia predvídat najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danom case pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [60]EU:C:2005:408, bod 218 a citovanú judikatúru). 149 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze výklad prijatý Komisiou v spornom rozhodnutí, podla ktorého prax stlácania ziskového rozpätia je v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, bol v case spáchania porusenia dostatocne predvídatelný. Táto predvídatelnost vyplýva z rozhodnutí 88/518 (Napier Brown) a Deutsche Telekom, ako aj z predvídatelných negatívnych úcinkov praxe stlácania ziskového rozpätia na hospodársku sútaz, ako to správne zdôraznil Vseobecný súd v bodoch 358 az 362 napadnutého rozsudku. 150 Okrem toho v rozsahu, v akom táto tretia výhrada odkazuje na rozsudok Bronner ([61]EU:C:1998:569), treba pripomenút, ze zneuzívajúce správanie vytýkané odvolatelkám, ktoré pozostávalo z tarifných nozníc, predstavuje samostatnú formu zneuzitia odlisnú od odmietnutia poskytovania, takze kritériá stanovené v rozsudku Bronner ([62]EU:C:1998:569) nie sú uplatnitelné, ako to uz bolo spresnené v bode 75 tohto rozsudku. 151 Túto tretiu výhradu treba teda zamietnut ako nedôvodnú. 152 Vo svojej stvrtej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze metodológia uplatnená Komisiou na urcenie existencie tarifných nozníc bola dostatocne podlozená jasnými a predvídatelnými precedensmi. Odvolatelky najmä kritizujú odôvodnenie uvedené v bodoch 363 az 369 napadnutého rozsudku, podla ktorého Vseobecný súd dospel k záveru, ze metodológia pouzitá Komisiou na urcenie existencie tarifných nozníc bola predvídatelná. 153 Treba konstatovat, ze odvolatelky v podstate chcú spochybnit posúdenie skutkových okolností týkajúcich sa predvídatelnosti metodológie pouzitej Komisiou na urcenie existencie tarifných nozníc, takze táto stvrtá výhrada sa musí zamietnut ako neprípustná na základe judikatúry uvedenej v bode 84 tohto rozsudku. 154 Preto vzhladom na uvedené sa musí prvá cast siedmeho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. O druhej casti siedmeho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri urcovaní, ci v ich konaní doslo k poruseniu úmyselne, alebo z hrubej nedbanlivosti 155 V druhej casti svojho siedmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri urcovaní, ci v ich konaní doslo k poruseniu úmyselne, alebo z hrubej nedbanlivosti v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 156 Pokial ide o otázku, ci k poruseniu doslo úmyselne, alebo z nedbanlivosti a ci ho z toho dôvodu mozno sankcionovat pokutou podla clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17 alebo podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto podmienka je splnená tým, ze daný podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy, alebo nie (pozri rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, [63]EU:C:2010:603, bod 124 a citovanú judikatúru). 157 Odvolatelky uvádzajú na podporu tejto druhej casti siedmeho odvolacieho dôvodu dve výhrady. 158 V prvej výhrade odvolatelky tvrdia, ze nemohli predpokladat protisútaznú povahu svojho konania z dôvodu nepredvídatelnosti na jednej strane definície dotknutého trhu prijatej Komisiou, ako aj na druhej strane protisútaznej povahy ich cenovej politiky. 159 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze odvolatelky sa snazia v podstate spochybnit posúdenie skutkových okolností týkajúcich sa predvídatelnosti definície dotknutého trhu, takze táto prvá výhrada sa musí zamietnut ako neprípustná na základe judikatúry uvedenej v bode 84 tohto rozsudku. 160 Pokial ide o protisútaznú povahu ich cenovej politiky, odvolatelky tvrdia, ze nemohli predpokladat konanie Komisie na základe clánku 102 ZFEÚ vzhladom na kontrolu a zásahy do ich cinnosti vykonané vnútrostátnym regulacným orgánom. 161 Treba konstatovat, ze konanie Komisie podla clánku 102 ZFEÚ nie je podriadené, ako to uz bolo uvedené v bode 135 tohto rozsudku, predchádzajúcemu posúdeniu konaní vnútrostátnych regulacných orgánov a je tak v zásade od týchto zásahov nezávislé. Za týchto podmienok sa odvolatelky nemôzu úcinne odvolat na nedostatok predvídatelnosti konania Komisie z dôvodu zásahov vykonaných vnútrostátnymi regulacnými orgánmi, takze toto tvrdenie v prvej výhrade sa musí zamietnut ako nedôvodné. 162 Odvolatelky rovnako kritizujú bod 341 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatuje, ze kontrola vnútrostátnym regulacným orgánom sa zakladá na odhadoch ex ante a nie na skutocných historických nákladoch odvolateliek, takze uvedená kontrola nemôze odvolatelkám bránit v predpoklade, ze ich cenová politika má protisútaznú povahu. 163 Kedze odvolatelky nestanovili, v com toto konstatovanie faktického stavu Vseobecným súdom skreslilo skutkové okolnosti, musia sa ich tvrdenia v tejto súvislosti na základe judikatúry uvedenej v bode 84 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustné. 164 V druhej výhrade odvolatelky kritizujú zamietnutie Vseobecným súdom ich tvrdenia, podla ktorého rozhodnutia CMT mohli vyvolat legitímnu dôveru, pokial ide o súlad ich cenovej praxe s clánkom 102 ZFEÚ. 165 Ako to zdôraznuje France Telecom, kedze tvrdenia uvedené odvolatelkami v rámci tejto druhej výhrady sa týkajú spochybnenia vecných posúdení uskutocnených Vseobecným súdom v bodoch 349 az 351 napadnutého rozsudku, treba ich s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 84 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustné. 166 V dôsledku toho sa musí druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. 167 Vzhladom na vyssie uvedené musí byt siedmy odvolací dôvod zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O ôsmom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení výpoctu výsky pokuty 168 V rámci ôsmeho odvolacieho dôvodu, ktorý obsahuje tri casti, odvolatelky uvádzajú, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia výpoctu výsky pokuty. O prvej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii konania odvolateliek 169 V prvej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri kvalifikácii ich konania ako "velmi závazné porusenie", a v tejto súvislosti predkladajú styri výhrady. 170 V prvej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri kvalifikácii porusenia vzhladom na usmernenia z roku 1998. 171 V tejto výhrade odvolatelky osobitne uviedli bod 386 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd zamietol tvrdenie, podla ktorého kvalifikácia porusenia ako "závazného" prijatá Komisiou v rozhodnutí Deutsche Telekom sa mala uplatnit aj na konanie odvolateliek, a to najmenej do uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie14. októbra 2003, a pripomenul, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 172 V tejto súvislosti odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil v uvedenom bode 386 nesprávneho právneho posúdenia, kedze zneuzitie mozno povazovat za "kvalifikované" a následne za "velmi závazné porusenie" iba s odkazom na skorsie rozhodnutia, co vyplýva tak z usmernení z roku 1998, ako aj zo sporného rozhodnutia. 173 Toto tvrdenie treba zamietnut ako nedôvodné, kedze bod 386 napadnutého rozsudku, ako to aj správne zdôraznila Komisia, treba chápat v spojení s bodom 383 uvedeného rozsudku, ktorý odkazuje na body 353 az 368 daného rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatuje, ze existujú precedensy odôvodnujúce urcenie kvalifikovaného zneuzitia. 174 Následne treba túto prvú výhradu zamietnut ako nedôvodnú, pokial sa týka bodu 386 napadnutého rozsudku, a v zostávajúcej casti ako neprípustnú na základe judikatúry uvedenej v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku, kedze odvolatelky neuvádzajú body napadnutého rozsudku, ktoré obsahujú údajné nesprávne právne posúdenie. 175 V druhej výhrade odvolatelky kritizujú skutkové posúdenia Vseobecného súdu týkajúce sa konkrétnych úcinkov vylúcenia na maloobchodnom trhu a ujmu spôsobenú spotrebitelom. 176 Ako to uvádza France Telecom a Komisia, kedze táto druhá výhrada má za ciel spochybnit vecné posúdenia uskutocnené Vseobecným súdom, treba ju s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 84 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustnú. 177 Vo svojej tretej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 413 napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze ich konanie sa môze povazovat za "velmi závazné", zatial co dotknutý geografický trh bol obmedzený na spanielske územie. Odvolatelky v tomto zmysle uvádzajú porusenie zásady zákazu diskriminácie, kedze kvalifikácia prijatá v rozhodnutí Komisie zo 16. júla 2003 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive, dalej len "rozhodnutie Wanadoo"), ako aj v rozhodnutí Deutsche Telekom bola stanovená ako "závazné" porusenie pre geografické trhy väcsieho rozsahu, ako je dotknutý geografický trh, a to v rozsahu nemeckého a francúzskeho územia. 178 Ako to správne zdôraznila Komisia, Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 413 napadnutého rozsudku, rozhodol, ze okolnost, ze dotknutý geografický trh bol obmedzený na spanielske územie, nevylucuje kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného". Samotná skutocnost, ze Komisia v rozhodnutiach Deutsche Telekom a Wanadoo kvalifikovala dotknuté porusenia ako "závazné", zatial co dotknuté geografické trhy boli väcsieho rozsahu ako geografický trh v prejednávanej veci, nemôze mat na toto posúdenie vplyv, kedze kvalifikácia porusenia ako "závazné" alebo "velmi závazné" nezávisí iba od rozsahu dotknutého geografického trhu, ale aj, ako to správne konstatoval Vseobecný súd v bode 413 napadnutého rozsudku, od iných kritérií definujúcich porusenie. 179 Túto tretiu výhradu treba preto zamietnut ako nedôvodnú. 180 Vo stvrtej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nebola povinná kvalifikovat porusenie pred uverejnením rozhodnutia Deutsche Telekom a po nom, alebo prinajmensom vysvetlit, ako zohladnila meniacu sa závaznost porusenia pocas obdobia relevantného pri urcovaní výsky východiskovej sumy pokuty. 181 Vseobecný súd bez toho, aby sa v bode 416 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pripomenul, ze pri stanovení výsky pokuty v prípade porusenia predpisov hospodárskej sútaze sú poziadavky týkajúce sa povinnosti odôvodnenia splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku porusenia, aj bez toho, aby bola povinná uviest císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri rozsudky Weig/Komisia, C-280/98 P, [64]EU:C:2000:627, body 43 az 46; Sarrió/Komisia, C-291/98 P, [65]EU:C:2000:631, body 73 az 76, ako aj Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [66]EU:C:2002:582, body 463 a 464). 182 Okrem toho Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 420 napadnutého rozsudku zamietol výhradu odvolateliek zalozenú na nedodrzaní povinnosti odôvodnenia Komisiou tým, ze nezohladnila stupen variability závaznosti porusenia a ze nerozlisovala dve obdobia porusenia. Komisia totiz svoju povinnost odôvodnenia splnila, kedze v bodoch 739 az 750 sporného rozhodnutia spresnila dôvody, na základe ktorých kvalifikovala porusenie odvolateliek ako "velmi závazné" pocas celého obdobia porusovania, aj ked ich konanie nemalo rovnaký stupen závaznosti pocas tohto obdobia, vrátane vysvetlenia rozdielov medzi vecou Deutsche Telekom, v ktorej bolo porusenie kvalifikované ako závazné, a prejednávanou vecou. 183 Iste, bolo by lepsie, keby Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí odôvodnenie, ktoré ide nad rámec týchto poziadaviek, najmä ak by uviedla metódu výpoctu, ktorá viedla k zmene zohladnenia porusenia pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty. Táto moznost vsak nie je takej povahy, aby zmenila rozsah poziadaviek vyplývajúcich z povinnosti odôvodnenia týkajúcej sa sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Weig/Komisia, [67]EU:C:2000:627, bod 47; Sarrió/Komisia, [68]EU:C:2000:631, bod 77, ako aj Corus UK/Komisia, C-199/99 P, [69]EU:C:2003:531, bod 149). 184 Vzhladom na uvedené treba prvú cast ôsmeho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. O druhej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individuálnosti trestov, ako aj povinnosti preskúmat odôvodnenie sporného rozhodnutia 185 Druhá cast ôsmeho odvolacieho dôvodu, ktorá sa skladá zo styroch výhrad, je zalozená na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individuálnosti trestov, ako aj povinnosti preskúmat odôvodnenie sporného rozhodnutia. 186 Vo svojej tretej výhrade, ktorú treba posúdit ako prvú, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu individuálnosti trestov, ked neoveril, ci pokuta bola vypocítaná s ohladom na vlastnú situáciu odvolateliek. 187 Treba konstatovat, ze táto tretia výhrada musí byt zamietnutá ako neprípustná na základe judikatúry uvedenej v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku, kedze neuvádza s pozadovanou presnostou prípadné nesprávne právne posúdenia, ktorých sa mal dopustit Vseobecný súd, ani body napadnutého rozsudku, ktoré by údajné nesprávne právne posúdenie mali obsahovat. 188 Vo svojej prvej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu zákazu diskriminácie, ked nesprávne posúdil skutocnost, ze okolnosti rozhodnutí Deutsche Telekom a Wanadoo boli analogické s okolnostami, ktoré viedli k spornému rozhodnutiu a k pokutám v desatnásobnej výske. 189 Ako vsak Vseobecný súd pripomenul v bode 425 napadnutého rozsudku, Súdny dvor opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí, pokial ide o existenciu diskriminácie, majú iba orientacný charakter (rozsudok Tomra Systems a i./Komisia, C-549/10 P, [70]EU:C:2012:221, bod 104, ako aj citovaná judikatúra). 190 Skutocnost, ze Komisia v minulosti ulozila pokuty urcitej úrovne za urcité kategórie porusenia, ju teda nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven, ak sa to povazuje za nevyhnutné na zabezpecenie vykonania politiky hospodárskej sútaze Únie, ktorá je aj nadalej výlucne vymedzená nariadením c. 1/2003 (rozsudok Tomra Systems a i./Komisia, [71]EU:C:2012:221, bod 105, ako aj citovaná judikatúra). 191 Vseobecný súd teda správne v bode 427 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenia zalozené na porovnaní pokuty ulozenej odvolatelkám a pokút ulozených Komisiou v iných rozhodnutiach v oblasti hospodárskej sútaze a dospel k záveru, ze ziadne porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci nemozno konstatovat. 192 V druhej výhrade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu proporcionality, ked nekonstatoval, ze východisková suma pokuty stanovená na 90 miliónov eur bola neprimeraná. V tejto súvislosti odvolatelky zdôraznujú, ze na jednej strane táto východisková suma je druhá najvyssia v oblasti zneuzitia dominantného postavenia a na druhej strane konecná suma pokuty bola 12,5-krát a 11,25-krát vyssia ako pokuta ulozená Deutsche Telekom a Wanadoo za podobné zneuzívajúce konania. 193 Okrem toho vo stvrtej výhrade odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost preskúmat odôvodnenie sporného rozhodnutia, ked rozhodol, ze Komisia nebola povinná s osobitnou starostlivostou odôvodnit svoje rozhodnutie ulozit v prejednávanej veci ovela vyssiu pokutu ako pokutu ulozenú vo veciach, ktoré viedli k rozhodnutiam Wanadoo a Deutsche Telekom, a to vzhladom na podobnost týchto troch vecí. 194 Pokial ide o preskúmania povinnosti odôvodnenia, treba konstatovat, ze hoci Komisia jasne v bodoch 739 az 750 sporného rozhodnutia vysvetlila rozdiely medzi vecou Deutsche Telekom a prejednávanou vecou, uviedla iba málo spresnení, pokial ide o dôvody vedúce k rozhodnutiu ulozit v prejednávanej veci ovela vyssiu pokutu ako pokuty ulozené v rozhodnutiach Wanadoo a Deutsche Telekom. Komisia mohla najmä spresnit metodológiu pouzitú na stanovenie východiskovej sumy, a to na spôsob metodológie uvedenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([72]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2), ktoré neboli v case skutkových okolností uplatnitelné. 195 Napriek tomu sa vsak Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 434 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia si splnila svoju povinnost odôvodnenia, ked v spornom rozhodnutí uvádza prvky posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia. Za týchto podmienok Vseobecný súd stále správne uviedol, ze Komisia nebola povinná uviest císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty, a to na základe judikatúry uvedenej v bodoch 181 a 183 tohto rozsudku. 196 Pokial ide o proporcionalitu pokuty ulozenej odvolatelkám, Vseobecný súd správne v bode 429 napadnutého rozsudku uviedol, ze "zásada proporcionality má za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia". 197 V rámci tejto stvrtej výhrady odvolatelky rovnako uvádzajú, ze Vseobecný súd porusil clánok 6 EDLP, ked nevykonal svoju povinnost uplatnit neobmedzenú právomoc pri posúdení proporcionality východiskovej sumy pokuty. 198 Ako uz bolo spresnené v bode 44 tohto rozsudku, preskúmavanie zákonnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o pokuty a penále ulozené Komisiou za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Clánok 17 nariadenia c. 17, nahradený clánkom 31 nariadenia c. 1/2003, stanovuje, ze Súdny dvor má neobmedzenú právomoc pri zalobách podaných proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokutu alebo penále, co zahrna aj právomoc ulozenú pokutu alebo penále zrusit, znízit alebo zvýsit. 199 Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý nahradil clánok 15 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 17, stanovuje, ze pri stanovení výsky pokuty sa zohladní závaznost a obdobie trvania porusovania. 200 Z uvedených úvah vyplýva, ze na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 ZFEÚ a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia. 201 V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 431 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul, ze metodológia uvedená v bode 1 A usmernení z roku 1998 vychádza z logiky pausalizácie, podla ktorej sa východisková suma pokuty urcená v závislosti od závaznosti porusenia vypocíta v závislosti od povahy porusenia, jeho skutocného vplyvu na trh, pokial ho mozno odmerat, a od velkosti dotknutého geografického trhu. 202 Vseobecný súd na základe týchto kritérií a s odkazom na body 371 az 421 napadnutého rozsudku v bode 432 napadnutého rozsudku rozhodol, ze východisková suma pokuty 90 miliónov eur sa nemôze povazovat za neproporcionálnu vzhladom na to, ze na jednej strane konanie odvolateliek sa musí povazovat za kvalifikované zneuzitie, pre ktoré existujú precedensy a ktoré narúsa ciel, ktorý sa má dosiahnut na vnútornom trhu pre siete a sluzby telekomunikácií, a ze na druhej strane uvedené zneuzitie malo znacný dosah na spanielsky maloobchodný trh. 203 Hoci Vseobecný súd jasne nekonstatoval, ze Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla metodológiu pouzitú na stanovenie východiskovej sumy pokuty, a to na spôsob metodológie uvedenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003, ktoré neboli v case skutkových okolností uplatnitelné, takéto nekonstatovanie vsak nestací na stanovenie, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia pri preskúmaní proporcionality tejto sumy, ktoré uskutocnil na základe kritérií vymenovaných v bode 432 napadnutého rozsudku. 204 Z uvedeného vyplýva, ze pri skúmaní tvrdení odvolateliek, ktoré majú za ciel preukázat, ze východisková suma pokuty bola neprimeraná, Vseobecný súd úcinne vykonal právomoci stanovené v clánkoch 261 ZFEÚ a 263 ZFEÚ v súlade s poziadavkami neobmedzenej právomoci v zmysle clánku 47 Charty, ked preskúmal kazdú výhradu odvolateliek právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze suma pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia. Pocas preskúmavania uvedených výhrad vsak Vseobecný súd rozhodol, ze ziadne tvrdenie odvolateliek neodôvodnuje znízenie tejto východiskovej sumy. 205 V rozsahu, v akom touto stvrtou výhradou odvolatelky kritizujú posúdenie proporcionality východiskovej sumy pokuty Vseobecným súdom v bode 432 napadnutého rozsudku, vzhladom na relevantné skutkové okolnosti treba pripomenút, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi. Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri v tomto zmysle rozsudky E.ON Energie/Komisia, [73]EU:C:2012:738, body 125 a 126; Quinn Barlo a i./Komisia, C-70/12 P, [74]EU:C:2013:351, bod 57, a Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, C-586/12 P, [75]EU:C:2013:863, bod 33, ako aj citovanú judikatúru). 206 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze odvolatelky nepreukázali, v com bola východisková suma 90 miliónov eur stanovená Komisiou v spornom rozhodnutí nadmerná, aby bola neprimeraná v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 207 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhá cast ôsmeho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. O tretej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri preskúmaní zvýsenia východiskovej sumy na úcely odstrasenia, kvalifikácie konania odvolateliek ako "dlhodobého", ako aj znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností 208 V tretej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní zvýsenia východiskovej sumy pokuty na úcely odstrasenia, kvalifikácie ich konania ako "dlhodobého porusenia", ako aj znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. 209 Pokial ide o prvú výhradu zalozenú na nesprávnom právnom posúdení pri preskúmaní zvýsenia východiskovej sumy pokuty na úcely odstrasenia, odvolatelky uvádzajú tieto tvrdenia. 210 Odvolatelky na jednej strane tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásady zákazu diskriminácie a proporcionality, ked schválil zvýsenie východiskovej sumy na úcely odstrasenia, zatial co ich ekonomická sila bola porovnatelná so silou podnikov dotknutých v rozhodnutiach Wanadoo a Deutsche Telekom, v ktorých Komisia takéto zvýsenie neulozila. 211 S ohladom na judikatúru uvedenú v bodoch 189 a 190 tohto rozsudku Vseobecný súd správne zamietol v bode 441 napadnutého rozsudku toto tvrdenie zalozené na rozhodovacej praxi Komisie, kedze táto prax nemôze byt právnym rámcom pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 212 Na druhej strane odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd schválil odôvodnenie Komisie vseobecnými jednoduchými odkazmi na odôvodnenia sporného rozhodnutia bez preskúmania vhodnosti násobitela 25 %, a to v rozpore s povinnostou, ktorú má na základe neobmedzenej súdnej právomoci pri preskúmaní. 213 V tejto súvislosti treba jednak pripomenút, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci stanovený v clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 neznamená preskúmanie ex offo, a jednak zdôraznit, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudky Chalkor/Komisia, [76]EU:C:2011:815, bod 64, ako aj KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, [77]EU:C:2011:816, bod 131). 214 Treba tak konstatovat, ze Vseobecný súd preskúmal v bodoch 438 az 441 napadnutého rozsudku spôsob, akým Komisia odôvodnila zvýsenie východiskovej sumy pokuty, a konstatoval, ze toto odôvodnenie sa dostatocne právne zakladalo na údajoch obsiahnutých v spornom rozhodnutí týkajúcich sa ekonomickej sily odvolateliek. Vseobecný súd tým vykonal právomoci stanovené v clánkoch 261 ZFEÚ a 263 ZFEÚ v súlade s poziadavkami neobmedzenej právomoci, ked v tomto kontexte preskúmal kazdú výhradu odvolateliek, ci uz právnej, alebo skutkovej povahy. 215 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvú výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú. 216 Druhá výhrada odvolateliek je zalozená na nesprávnom právnom posúdení pri preskúmaní kvalifikácie konania odvolateliek ako "dlhodobého porusenia". 217 Pokial ide o zaciatok porusovania, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne nerozlisoval obdobie pred rozhodnutím Deutsche Telekom od obdobia po tomto rozhodnutí a neposúdil závaznost porusenia vzhladom na kazdé obdobie, cím porusil zásadu zákazu diskriminácie a svoju povinnost vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní. 218 Treba konstatovat, ze toto tvrdenie sa musí zamietnut ako neúcinné v rozsahu, v akom odvolatelky iba tvrdili, ze Vseobecný súd mal rozlísit dve obdobia porusenia na základe údajnej rôznej miery porusenia, a to bez vysvetlenia, v com by bolo obdobie porusenia kratsie. 219 Odvolatelky rovnako tvrdia, ze Vseobecný súd skreslil ich tvrdenia, pricom vsak dostatocne nespresnili skutocnosti, ktoré mali byt skreslené, alebo analytické chyby, ktorých sa mal Vseobecný súd dopustit. Následne treba na základe judikatúry uvedenej v bode 84 tohto rozsudku toto tvrdenie zamietnut ako neprípustné. 220 Pokial ide o den ukoncenia porusenia, Vseobecný súd podla odvolateliek konstatoval, ze Komisia dokázala existenciu porusenia len do konca prvého polroku roku 2006. V dôsledku toho Vseobecný súd podla názoru odvolateliek obrátil dôkazné bremeno tým, ze rozhodol, ze odvolatelky nepreukázali, ze tarifné noznice v priebehu druhého polroka 2006 neexistovali, hoci prinálezalo Komisii, aby preukázala existenciu porusenia. 221 Z bodu 451 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd na základe údajov v spise, voci ktorým odvolatelky nenamietali, konstatoval, ze velkoobchodné ceny ani maloobchodné ceny Telefónica de Espańa SAU sa v období od septembra 2001 do 21. decembrom 2006, dnom konca porusenia, nezmenili, a to bez toho, aby odvolatelky uvádzali akúkolvek zmenu nákladov zohladnených Komisiou. Vseobecný súd tým neobrátil dôkazné bremeno, ale správne posúdil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, ako to zdôraznil aj generálny advokát v bode 171 svojich návrhov. 222 Druhá výhrada sa musí následne zamietnut ako ciastocne neprípustná, ciastocne neúcinná a ciastocne nedôvodná. 223 Tretia výhrada je zalozená na nesprávnom právnom posúdení pri preskúmaní znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. 224 Odvolatelky po prvé tvrdia, ze Vseobecný súd uplatnil na úcely posúdenia vhodnosti znízenia o 10 %, ktoré im priznala Komisia na základe legitímnej dôvery, "nesprávne právne kritérium", ked uviedol, ze ich nedbanlivost bola extrémne závazná. 225 Treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 459 napadnutého rozsudku uskutocnil vecné posúdenia týkajúce sa stupna nedbanlivosti odvolateliek. Toto tvrdenie tak treba s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 84 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustné. 226 Odvolatelky po druhé kritizujú bod 461 napadnutého rozsudku, ktorým Vseobecný súd odkázal, pokial ide o preskúmanie údajnej novej povahy tejto veci, na svoje odôvodnenie týkajúce sa existencie jasných a predvídatelných precedensov. V tejto súvislosti Vseobecný súd uplatnil zjavne nesprávne kritérium, konkrétne kritérium právnej istoty, a nezohladnil skutocnost, ze jednou z polahcujúcich okolností vymedzených usmerneniami z roku 1998 je existencia primeraných pochybností podniku o tom, ci jeho konanie naozaj predstavuje porusenie. Podla odvolateliek vsak takéto primerané pochybnosti existovali najmenej do októbra 2003, dna uverejnenia rozhodnutia Deutsche Telekom, a pokracovali az do vynesenia rozsudku TeliaSonera Sverige ([78]EU:C:2011:83). 227 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze existencia primeraných pochybností zo strany odvolateliek predstavuje skutkovú otázku, ktorá patrí iba do právomoci posúdenia Vseobecného súdu, takze túto stvrtú výhradu treba zamietnut ako neprípustnú na základe judikatúry uvedenej v bode 84 tohto rozsudku. 228 Z toho vyplýva, ze tretia cast ôsmeho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnut ako ciastocne neprípustná, ciastocne neúcinná a ciastocne nedôvodná. 229 Vzhladom na uvedené treba zamietnut ôsmy odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný, ciastocne neúcinný a ciastocne nedôvodný. O desiatom odvolacom dôvode zalozenom na povinnosti vykonat, pokial ide o stanovenie pokuty, neobmedzené súdne preskúmanie v zmysle clánku 6 EDLP 230 Vo svojom desiatom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost vykonat, pokial ide o stanovenie pokuty, neobmedzené súdne preskúmanie v zmysle clánku 6 EDLP, kedze nevykonal neobmedzenú právomoc stanovené v clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003. 231 Treba konstatovat, ze v rámci tohto desiateho odvolacieho dôvodu odvolatelky neuviedli s pozadovanou presnostou kritizované casti napadnutého rozsudku, ktorého zrusenie pozadujú, ale iba vseobecne a nepodlozene tvrdia, ze Vseobecný súd mal vykonat preskúmanie vsetkých relevantných dôkazov a skutkových okolností s cielom posúdit primeranost pokuty. Treba vsak zdôraznit, ze tvrdenie predlozené na podporu tohto dôvodu, týkajúce sa porusenia povinnosti vykonat neobmedzené súdne preskúmanie, uz bolo posúdené v rámci iných odvolacích dôvodov v rozsahu, v akom odvolatelky dostatocne presne definovali kritizované casti napadnutého rozsudku. 232 Následne musí byt tento desiaty odvolací dôvod na základe judikatúry uvedenej v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku zamietnutý ako neprípustný. 233 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. O trovách 234 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 235 Podla clánku 140 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdny dvor môze rozhodnút, ze vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. 236 Kedze odvolatelky nemali vo veci úspech, sú povinné v súlade s návrhmi Komisie nahradit trovy konania. 237 France Telecom, Ausbanc Consumo a ECTA, vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Telefónica SA a Telefónica de Espańa SAU sú povinné nahradit trovy konania. 3. France Telecom Espańa SA, Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc Consumo) a European Competitive Telecommunications Association znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [79]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrYLhq2/L91839-8109TMP.html#t-ECR_62012CJ0295_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:263:TOC 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A741&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:284:TOC 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A627&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A627&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A863&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///tmp/lynxXXXXrYLhq2/L91839-8109TMP.html#c-ECR_62012CJ0295_SK_01-E0001