ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 19. decembra 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Zaloba o neplatnost -- Clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ -- Právo podat zalobu -- Aktívna legitimácia -- Fyzické alebo právnické osoby -- Akty, ktoré sa ich osobne týkajú -- Právny akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia -- Rozhodnutie vyhlasujúce schému státnej pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Právo na úcinnú súdnu ochranu" Vo veci C-274/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 1. júna 2012, Telefónica SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Ruiz Calzado a J. Domínguez Pérez, abogados, ako aj M. Núńez Müller, Rechtsanwalt, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: P. Nemecková a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, R. Silva de Lapuerta, T. von Danwitz, E. Juhász a A. Borg Barthet, sudcovia G. Arestis, E. Levits, A. Arabadziev, A. Prechal, E. Jarasiunas a C. Vajda (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. februára 2013, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 21. marca 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Telefónica SA (dalej len "Telefónica") navrhuje zrusenie uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie z 21. marca 2012, Telefónica/Komisia (T-228/10, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým tento súd zamietol ako neprípustnú zalobu, ktorou sa Telefónica domáhala zrusenia clánku 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([2]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Clánok 12 ods. 5 zákona 43/1995 z 27. decembra 1995 o dani z príjmov právnických osôb (BOE c. 310 z 28. decembra 1995, s. 37072) stanovoval, ze za urcitých podmienok môze dôjst pri nadobudnutí podielu v podniku, ktorý nie je usadený na spanielskom území, k vytvoreniu tzv. hodnoty goodwill, ktorá môze byt v nasledujúcich az 20 rokoch predmetom odpisov vedúcich takto k znízeniu danového zatazenia nadobúdatela (dalej len "predmetná schéma"). 3 Európska komisia zastávala názor, ze predmetná schéma, ktorá sa nevztahovala na nadobudnutie podielu v spolocnostiach usadených v Spanielsku, predstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a vzhladom na to rozhodnutím z 10. októbra 2007 zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ktorým Spanielske královstvo a potenciálnych príjemcov tejto schémy vyzvala, aby predlozili svoje pripomienky. 4 Na záver konania prijala Komisia sporné rozhodnutie. 5 Clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia uvádza, ze predmetná schéma bola uplatnovaná v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES a vyhlasuje ju za nezlucitelnú so spolocným trhom. 6 Komisia vsak uznala, ze pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania a v nadväznosti na vyhlásenia dvoch komisárov pred Európskym parlamentom ponúkla osobitné, bezpodmienecné a navzájom súhlasné záruky takej povahy, ze u príjemcov uvedenej schémy mohli vyvolat odôvodnené ocakávania týkajúce sa zákonnosti poslednej uvedenej schémy v tom zmysle, ze z dôvodu jej chýbajúcej selektívnosti nepatrí do pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, ze uvedení príjemcovia mohli odôvodnene ocakávat, ze sa nebude vracat nijaká pomoc, a tak rozhodla, ze výhody poskytnuté pred 21. decembrom 2007, co je dátum uverejnenia rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie, môzu byt za urcitých podmienok ponechané. 7 Práve z tohto dôvodu clánok 1 ods. 2 sporného rozhodnutia stanovuje, ze predmetná schéma sa môze na základe zásady ochrany legitímnej dôvery aj nadalej uplatnovat na nadobudnutia vykonané pred uvedeným dátumom. 8 Na základe clánku 4 ods. 1 sporného rozhodnutia je Spanielske královstvo povinné pozadovat vrátenie nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia od príjemcov, ktorých práva v zahranicných spolocnostiach nadobudnuté v rámci nadobudnutí vnútri Spolocenstva, nesplnajú podmienky uvedené v clánku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia. 9 Clánok 5 sporného rozhodnutia stanovuje, ze vrátenie predmetnej pomoci sa pozaduje bezodkladne a úcinne a ze Spanielske královstvo zabezpecí vykonanie tohto rozhodnutia do styroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia. 10 Clánok 6 sporného rozhodnutia napokon stanovuje, ze Spanielske královstvo je povinné poskytnút Komisii sériu informácií a informovat ju o pokroku vnútrostátnych opatrení prijatých s cielom vykonat toto rozhodnutie. Na základe clánku 6 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia je Spanielske královstvo najmä povinné oznámit Komisii zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc na základe predmetnej schémy. Je nesporné, ze Telefónica bola uvedená na tomto zozname. 11 Telefónica nadobudla v rokoch 2005 a 2006 v rámci predmetnej schémy dva podiely, prvý v spolocnosti usadenej v Ceskej republike a druhý v inej spolocnosti so sídlom v Spojenom královstve, pricom v obidvoch prípadoch k týmto nadobudnutiam doslo pred dátumom stanoveným v clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté uznesenie 12 Spolocnost Telefónica sa vo svojej zalobe proti spornému rozhodnutiu podanej 21. marca 2010 domáhala zrusenia clánku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia. 13 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 30. septembra 2010 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Komisia tvrdila, ze táto zaloba je neprípustná, pretoze spolocnost Telefónica nepreukázala, ze by mala záujem na konaní, a ani to, ze by bola sporným rozhodnutím osobne dotknutá. Spolocnost Telefónica predlozila k tejto námietke neprípustnosti písomné pripomienky. 14 Napadnutým uznesením Vseobecný súd zamietol zalobu spolocnosti Telefónica ako neprípustnú na základe druhého z dvoch dôvodov neprípustnosti, ktoré predlozila Komisia. Vseobecný súd v bode 41 napadnutého uznesenia rozhodol, ze Telefónica nie je sporným rozhodnutím osobne dotknutá v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ a v bode 45 toho istého uznesenia rozhodol, ze toto rozhodnutie nie je mozné kvalifikovat ako akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia v zmysle poslednej casti vety tohto ustanovenia. V dôsledku toho Vseobecný súd zamietol zalobu spolocnosti Telefónica bez toho, aby preskúmal prvý dôvod neprípustnosti zalozený na nedostatku záujmu na konaní. Návrhy úcastníkov konania 15 Spolocnost Telefónica navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie, -- vyhlásil zalobu vo veci T-228/10 za prípustnú a vrátil ju Vseobecnému súdu, aby rozhodol vo veci samej, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov "konaní o prípustnosti na obidvoch stupnoch". 16 Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat spolocnost Telefónica na náhradu trov konania. O odvolaní 17 Spolocnost Telefónica uvádza na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody. Po prvé Vseobecnému súdu vytýka porusenie jej práva na úcinnú súdnu ochranu. Po druhé tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ, ked rozhodol, ze Telefónica nebola sporným rozhodnutím osobne dotknutá. Po tretie Vseobecný súd podla nej podal nesprávny výklad pojmu akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia, v zmysle poslednej casti vety toho istého ustanovenia. 18 Otázka, ci právo spolocnosti Telefónica na úcinnú súdnu ochranu bolo narusené napadnutým uznesením, vzniká len vtedy, ak Vseobecný súd vyhlásil zalobu spolocnosti Telefónica za neprípustnú na základe správneho výkladu clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. V dôsledku toho treba skúmat prvý odvolací dôvod uvádzaný spolocnostou Telefónica na podporu jej odvolania az po preskúmaní ostatných dvoch odvolacích dôvodov zalozených na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustit Vseobecný súd pri výklade uvedeného ustanovenia. 19 Treba okrem toho pripomenút, ze clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ stanovuje dva prípady, ked sa priznáva aktívna legitimácia fyzickej alebo právnickej osobe na podanie zaloby proti aktu, ktorý jej nie je urcený. Jednak mozno podat takúto zalobu pod podmienkou, ze tento akt sa jej priamo a osobne týka. Jednak takáto osoba môze podat zalobu proti regulacnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyzaduje vykonávacie opatrenia. 20 Keby sa malo sporné rozhodnutie povazovat za regulacný akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia, ako tvrdí Telefónica v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, nemusela by preukázat, ako to uvádza v rámci druhého odvolacieho dôvodu, ze je osobne dotknutá týmto rozhodnutím. V prvom rade preto treba preskúmat tretí odvolací dôvod. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 21 Telefónica tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze také rozhodnutie v oblasti státnej pomoci, akým je sporné rozhodnutie, vyzaduje vykonávacie opatrenia v zmysle clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ. 22 Telefónica tvrdí, ze rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom, má priamy úcinok a nevyzaduje vykonávacie opatrenia, kedze okamzite vyvoláva nezákonnost udelenej pomoci a spravidla z neho vyplýva povinnost dotknutého clenského státu ziadat jej vrátenie. Opatrenia vydané po takomto rozhodnutí, ktoré môzu byt potrebné na splnenie povinnosti vymáhat pomoc od urcitých príjemcov, akými sú opatrenia uvedené v clánku 6 ods. 2 sporného rozhodnutia, o ktoré sa Vseobecný súd opieral v bode 43 napadnutého uznesenia, sa týkajú len povinnosti akcesorickej povahy, ktorá nemôze spochybnit priamy úcinok clánkov výroku tohto rozhodnutia. Telefónica sa domnieva, ze ak by sa pripustilo, ako uviedol Vseobecný súd, ze kazdé opatrenie, aj keby bolo obmedzené, ktoré je clenský stát povinný prijat na úcely vykonania aktu Únie, predstavuje vykonávacie opatrenie v zmysle clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ, bola by velká cast regulacných aktov automaticky vylúcená z pôsobnosti tohto ustanovenia, co by bolo v rozpore s cielom, ktorý sleduje normotvorca Únie, ktorým je ulahcit prístup k Vseobecnému súdu jednotlivcom, ktorých záujmy sú dotknuté aktmi nelegislatívnej povahy prijatými institúciami Únie. 23 Podla Komisie sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie nie je mozné kvalifikovat ako akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia. 24 Kedze pojem vykonávacie opatrenia nie je v Zmluvách definovaný, zdá sa byt logické vykladat ho doslovne, cize vychádzat z toho, ze odkazuje na kazdý právny akt potrebný na vykonanie iného právneho aktu. Doslovný význam tohto pojmu by zodpovedal významu, ktorý uviedol generálny advokát Jacobs v bode 43 svojich návrhov vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada ([3]C-50/00 P, Zb. s. I-6677), aby poukázal na prípadnú medzeru v súdnom systéme Únie. Podla Komisie z dokumentov týkajúcich sa prác Európskeho konventu povereného vypracovaním Zmluvy o Ústave pre Európu ([4]Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 1) vyplýva, ze v okamihu vypracovania ustanovenia, ktoré sa neskôr stalo poslednou castou vety clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, bolo zámerom ústavodárnej moci vyplnit túto moznú medzeru v súdnom systéme Európskej únie. Komisia zastáva názor, ze zlahcenie podmienok týkajúcich sa aktívnej legitimácie takisto zodpovedá zelaniu dat jednotlivcom moznost priamej zaloby proti vseobecne platným aktom, avsak obmedzit ju na prípady, ked títo jednotlivci nemajú moznost spochybnit platnost vykonávacieho aktu. 25 Komisia dodáva, ze ak regulacný akt vyzaduje vykonávacie opatrenia, ci uz ide o vnútrostátne opatrenie alebo o opatrenie prijaté na úrovni Únie, súdna ochrana jednotlivcov je zarucená ich moznostou v prípade potreby spochybnit zákonnost vykonávacieho opatrenia vznesením námietky nezákonnosti týkajúcej sa základného regulacného aktu, ktorý je podkladom takéhoto opatrenia. Nie je teda potrebné, aby mal jednotlivec aktívnu legitimáciu na úcely priameho napadnutia základného aktu. 26 Pokial ide o sporné rozhodnutie, nie je ziadna pochybnost, ze rozhodnutie zaväzujúce clenský stát vymáhat pomoc vyhlásenú za nezlucitelnú so spolocným trhom vyzaduje vykonávacie opatrenia. Podla Komisie je takéto rozhodnutie urcené len dotknutému clenskému státu a nemôze mat za následok vznik povinnosti priamej platby, pokial ide o príjemcov. Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze v súlade s clánkom 288 stvrtým odsekom druhou vetou ZFEÚ je rozhodnutie, ktoré oznacuje tých, ktorým je urcené, záväzné len pre nich. Zastáva názor, ze na to, aby sa povinnost vztahovala na príjemcov, je potrebné, aby clenský stát prijal vykonávacie opatrenia, v ktorých sa od týchto posledných uvedených bude vyzadovat vrátenie neoprávnene získanej pomoci. Okrem toho sporné rozhodnutie nariadovalo Spanielskemu královstvu iné vykonávacie opatrenia, okrem povinnosti vymáhat pomoc aj povinnost ukoncit predmetnú schému. Posúdenie Súdnym dvorom 27 Ako to uvádza generálna advokátka v bodoch 40 a 41 svojich návrhov, pojem "regulacn[é] akt[y], ktoré... nevyzadujú vykonávacie opatrenia" v zmysle clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ treba vykladat vzhladom na ciel tohto ustanovenia, ktorý spocíva, ako vyplýva z jeho genézy, v snahe vyhnút sa tomu, aby jednotlivec musel porusit právo, aby sa potom mohol obrátit na súd. Ak teda právny akt má priame úcinky na právnu situáciu fyzickej alebo právnickej osoby bez toho, aby si to vyzadovalo vykonávacie opatrenia, táto osoba by mohla byt zbavená úcinnej súdnej ochrany, keby nemala k dispozícii moznost priamo sa obrátit na súd Únie s cielom napadnút platnost tohto regulacného aktu. V prípade neexistencie vykonávacích opatrení totiz fyzická alebo právnická osoba, hoci priamo dotknutá predmetným aktom, by sa mohla domôct súdneho preskúmania tohto aktu len po tom, ako porusila ustanovenia uvedeného aktu tak, ze by sa odvolávala na protiprávnost týchto ustanovení v rámci druhov súdnych konaní, ktoré môze vyuzit na vnútrostátnych súdoch. 28 V tejto súvislosti treba v prvom rade spresnit, ze ked právny akt vyzaduje vykonávacie opatrenia, súdne preskúmanie dodrziavania právneho poriadku Únie sa vykoná bez ohladu na otázku, ci uvedené opatrenia vydala Únia alebo clenské státy. Kedze fyzické alebo právnické osoby nemôzu z dôvodu podmienok prípustnosti stanovených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ napadnút priamo na súde Únie právny akt Únie, sú chránené proti tomu, aby sa voci nim uplatnoval takýto akt moznostou napadnút vykonávacie opatrenia, ktoré tento akt vyzaduje. 29 Ak vykonanie uvedených aktov prinálezí institúciám, orgánom alebo organizáciám Únie, fyzické alebo právnické osoby môzu podat priamu zalobu na súde Únie voci vykonávacím aktom za podmienok uvedených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ a na podporu tejto zaloby sa odvolat na neplatnost predmetného základného aktu na základe clánku 277 ZFEÚ. V prípade, ak vykonanie prinálezí clenským státom, môzu sa tieto odvolávat na neplatnost predmetného základného aktu pred vnútrostátnym súdom, ktorý sa v tejto súvislosti v zmysle clánku 267 ZFEÚ obráti na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnej otázky (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C-583/11 P, bod 93). 30 V druhom rade, ako uviedla generálna advokátka v bode 48 svojich návrhov, na úcely posúdenia toho, ci právny akt vyzaduje vykonávacie opatrenia, treba vychádzat z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podat zalobu na základe clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ. Je teda irelevantné, ci predmetný akt vyzaduje vykonávacie opatrenia vo vztahu k ostatným subjektom. 31 V tretom rade, na úcely overenia, ci napadnutý akt vyzaduje vykonávacie opatrenia, treba odkázat výlucne na predmet zaloby a v prípade, ze zalobca sa domáha len ciastocného zrusenia aktu, sú to len vykonávacie opatrenia, ktoré táto cast aktu prípadne vyzaduje, ktoré musia v prípade potreby byt zohladnené. 32 Tretí odvolací dôvod uvádzaný spolocnostou Telefónica na podporu svojho odvolania treba skúmat s ohladom na tieto spresnenia. 33 Ako uviedla generálna advokátka v bode 33 svojich návrhov, jediným cielom zaloby spolocnosti Telefónica bolo namietat ciastocnú nezlucitelnost predmetnej schémy so spolocným trhom, tak ako bola vyhlásená v clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia a nekritizovala vrátenie pomoci nariadené v clánku 4 ods. 1 tohto rozhodnutia, ani ostatné výzvy adresované Spanielskemu královstvu v clánku 6 ods. 2 tohto rozhodnutia. 34 V prvom rade, ako uviedla generálna advokátka v bode 48 svojich návrhov, vyhlásenie ciastocnej nezlucitelnosti predmetnej schémy so spolocným trhom konstatované v clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia je urcené len clenskému státu, ktorý je adresátom rozhodnutia, v predmetnom prípade Spanielskemu královstvu, takze toto rozhodnutie nie je záväzné voci iným osobám v súlade s clánkom 288 stvrtým odsekom ZFEÚ. 35 V druhom rade cielom clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia je výlucne konstatovat nezlucitelnost predmetnej schémy so spolocným trhom. Nedefinuje specifické dôsledky, ktoré toto vyhlásenie má pre kazdého z jednotlivcov, dôsledky, ktoré sa prejavia formou správnych aktov ako danový výmer, ktorý predstavuje ako taký vykonávacie opatrenie, ktoré clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia "vyzaduje" v zmysle clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ. 36 V dôsledku toho Vseobecný súd v bode 44 napadnutého uznesenia správne rozhodol, ze opatrenia, ktorých cielom je vykonat rozhodnutie o nezlucitelnosti, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie spocívajúce v zamietnutí ziadosti o cerpanie predmetnej danovej výhody, pricom zalobca môze napadnút toto zamietnutie takisto na vnútrostátnom súde, sú vykonávacie opatrenia k spornému rozhodnutiu. 37 Takéto konstatovanie má samo osebe takú povahu, ze odôvodnuje zamietnutie argumentácie spolocnosti Telefónica na Vseobecnom súde, podla ktorej sporné rozhodnutie nevyzaduje vykonávacie opatrenia. 38 V dôsledku toho Vseobecný súd v bode 45 napadnutého uznesenia oprávnene rozhodol, ze nezávisle od toho, ci sporné rozhodnutie bolo právnym aktom, podmienky prípustnosti stanovené v poslednej casti vety v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ neboli v predmetnom prípade splnené. 39 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba zamietnut tretí odvolací dôvod uvádzaný spolocnostou Telefónica na podporu svojho odvolania. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 40 Podla spolocnosti Telefónica sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vykonal prílis restriktívny výklad pojmu skutocný príjemca schémy pomoci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Komisie, ako vyplýva najmä z rozsudku z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia ([5]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727). Spolocnost Telefónica tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bodoch 24 a 25 napadnutého uznesenia, dôlezité nie je to, ze cast subjektov, ktorá naozaj cerpala predmetnú pomoc, patrí medzi tých, ktorí musia urcite pomoc vrátit, ale stací, aby existovalo riziko, ze jej záujmy budú vázne dotknuté, ako by to bolo v prípade, ak by musela vrátit uvedenú pomoc. 41 Telefónica sa domnieva, ze je dvojako vystavená riziku povinnosti vrátit poskytnutú pomoc napriek tomu, ze Komisia uznala jej legitímnu dôveru. Na jednej strane výnimka z povinnosti vymáhania stanovená v clánku 1 ods. 2 a 3 sporného rozhodnutia je v súcasnosti predmetom konania o zalobe o neplatnost na Vseobecnom súde vo veci Deutsche Telekom/Komisia (T-207/10). Ak sa tejto zalobe vyhovie, Telefónica by mohla byt povinná vrátit pomoc, ktorá jej bola poskytnutá. Na druhej strane konstatovanie v tom istom rozhodnutí, podla ktorého pravidlá týkajúce sa odpisovania goodwillu predstavujú protiprávnu pomoc, umozní tretím osobám, konkurentom príjemcov tejto pomoci, podat zaloby na vnútrostátnej úrovni s cielom získat náhradu za akúkolvek vzniknutú skodu. 42 Komisia sa vsak domnieva, ze judikatúra stanovuje, ze musia byt splnené dve podmienky na to, aby zalobca bol osobne dotknutý za okolností, o aké ide vo veci samej. V prvom rade zalobca musí mat postavenie skutocného príjemcu individuálnej pomoci poskytnutej v rámci schémy pomoci. V druhom rade musí byt zaviazaný na vrátenie predmetnej pomoci alebo prinajmensom musí existovat riziko, ze ju bude musiet vrátit. Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Telefónica vsak nestací, aby zalobcovi hrozilo, ze jeho záujmy budú vo vseobecnosti závazne poskodené. Teóriu, podla ktorej by bol zalobca osobne dotknutý z dôvodu samotnej skutocnosti, ze bol príjemcom schémy pomoci, Súdny dvor zamietol v rozsudkoch z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ([6]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15), ako aj zo 7. decembra 1993, Federmineraria a i./Komisia ([7]C-6/92, Zb. s. I-6357, body 11 az 16). 43 V kazdom prípade v predmetnej veci neexistuje ziadne riziko, ze by mala Telefónica vrátit pomoc, ktorú cerpala, ani to, ze by jej záujmy boli závazne poskodené, pretoze od prijatia sporného rozhodnutia je jasné, ze sa môze spolahnút na zásadu ochrany legitímnej dôvery. Posúdenie Súdnym dvorom 44 Treba pripomenút, ze sporné rozhodnutie nebolo spolocnosti Telefónica urcené a ze toto rozhodnutie vyzaduje, ako vyplýva z bodov 34 az 36 tohto rozsudku, vykonávacie opatrenia. 45 Podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ fyzická alebo právnická osoba môze podat zalobu proti aktu, ktorý jej nie je urcený alebo ktorý vyzaduje vykonávacie opatrenia, len ak sa jej tento akt priamo a osobne týka. 46 Pokial ide o druhú z týchto podmienok, teda podmienku osobnej dotknutosti predmetným aktom, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné subjekty ako osoby, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sú osobne dotknuté, len ak sa ich toto rozhodnutie dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [8]25/62, Zb. s. 197, 223, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, bod 52, ako aj Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, uz citovaný, bod 72). 47 Ako uviedol Vseobecný súd v bode 28 napadnutého uznesenia, z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, ze moznost urcit viac alebo menej presne pocet, alebo dokonca aj totoznost právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie uplatní, vôbec neznamená, ze tieto subjekty sa musia povazovat za osobne dotknuté týmto opatrením, ak sa toto uplatnenie uskutocnuje na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej dotknutým aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, [9]C-451/98, Zb. s. I-8949, bod 52). 48 Treba konstatovat, ze o taký prípad ide pri clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia, ktorého zrusenia sa spolocnost Telefónica domáha a vzhladom na ktoré treba v dôsledku toho skúmat aktívnu legitimáciu spolocnosti Telefónica. Tento clánok 1 ods. 1 sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a vyvoláva záväzné právne úcinky vo vztahu k skupinám osôb urcených vseobecným a abstraktným spôsobom. Telefónica nemôze v dôsledku toho tvrdit, ze je osobne dotknutá týmto ustanovením. 49 Clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia má len taký úcinok, ze bráni do budúcnosti akejkolvek osobe cerpat pomoc z predmetnej schémy. Podla ustálenej judikatúry podnik v zásade môze napadnút rozhodnutie Komisie zakazujúce schému pomoci, ak nie je dotknutý týmto rozhodnutím, len z dôvodu, ze patrí do predmetného odvetvia a vzhladom na postavenie potenciálne oprávnenej osoby v rámci uvedenej schémy (pozri rozsudok z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [10]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 33 a citovanú judikatúru). 50 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 41 napadnutého uznesenia oprávnene rozhodol, ze Telefónica nie je osobne dotknutá clánkom 1 ods. 1 sporného rozhodnutia v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 51 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý odvolací dôvod, ktorý Telefónica uvádza na podporu svojho odvolania, sa musí takisto zamietnut. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 52 Spolocnost Telefónica tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol jej zalobu ako neprípustnú, porusil jej právo na úcinnú súdnu ochranu, vyplývajúce z clánkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj z clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. 53 Telefónica najmä tvrdí, ze sa nemôze domôct súdneho preskúmania clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia formou námietky, tak, ze by zacala spor s danovým orgánom a odvolávala sa na predmetnú schému napriek jej zruseniu v platnom spanielskom právnom rámci, aby tak docielila, ze sa príslusný vnútrostátny súd obráti na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa posúdenia platnosti na základe clánku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ. To by si totiz vyzadovalo, aby sa rozhodla spáchat porusenie práva, teda, aby konala úmyselne spôsobom, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou. Úmyselným porusením práva by vsak isla nielen proti kódexom správania, ktoré podpísala, ale tiez by sa vystavila urcitému riziku, ze spanielsky danový orgán sa rozhodne vyuzit svoju sankcnú právomoc na základe série ustanovení uplatnitelnej danovej právnej úpravy. 54 Komisia pripomína, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora Zmluva o FEÚ svojimi clánkami 263 ZFEÚ a 277 ZFEÚ na jednej strane a clánkom 267 ZFEÚ na druhej strane zriadila ucelený systém právnych prostriedkov a postupov zarucujúcich preskúmanie zákonnosti aktov institúcií, ktorá je zverená súdom Únie. 55 Domnienka spolocnosti Telefónica, podla ktorej Vseobecný súd mal preskúmat podmienky, za ktorých bolo naozaj mozné vyuzit vnútrostátny súdny postup, by sa mala okrem toho zamietnut. Nie je mozné pripustit výklad rezimu právnych prostriedkov, podla ktorého by bola mozná priama zaloba o zrusenie na súde Únie, ak by sa dalo preukázat po tom, ako súd Únie konkrétne preskúmal vnútrostátne procesné pravidlá, ze tieto pravidlá nepovolujú jednotlivcovi podat zalobu umoznujúcu mu spochybnit platnost sporného aktu Únie. Takýto systém by si vyzadoval, aby súd Únie preskúmal a podal výklad vnútrostátneho procesného práva, co by islo nad rámec jeho právomoci v rámci skúmania zákonnosti aktov institúcií Únie. V kazdom prípade je nemozné, aby jednotlivec mohol podat zalobu o neplatnost na súd Únie, aj ked sa javí, ze vnútrostátne procesné pravidlá mu umoznujú spochybnit platnost napadnutého aktu Únie len po tom, ako ho porusil. Posúdenie Súdnym dvorom 56 Na úvod treba pripomenút, ze Únia je právnou úniou, v ktorej jej institúcie podliehajú preskúmaniu súladu ich aktov najmä so Zmluvami, vseobecnými zásadami práva, ako aj základnými právami (rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, uz citovaný, bod 91). 57 Súdne preskúmanie dodrziavania právneho poriadku Únie zabezpecuje, ako vyplýva aj z clánku 19 ods. 1 ZEÚ, Súdny dvor a súdy clenských státov. Na tieto úcely Zmluva o FEÚ, konkrétne clánky 263 ZFEÚ a 277 ZFEÚ na jednej strane a clánok 267 ZFEÚ na druhej strane, zriadila ucelený systém právnych prostriedkov a postupov zarucujúcich preskúmanie zákonnosti aktov Únie, ktorá je zverená súdom Únie (rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, uz citovaný, body 90 a 92). 58 Ako vyplýva z bodov 34 az 36 tohto rozsudku, sporné rozhodnutie vyzaduje vykonávacie opatrenia v dotknutom clenskom státe voci spolocnosti Telefónica. 59 V dôsledku toho, hoci Telefónica nemôze z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ priamo napadnút sporné rozhodnutie na súde Únie, môze sa domáhat neplatnosti tohto rozhodnutia na vnútrostátnych súdoch a dosiahnut, aby sa tieto súdy obrátili formou prejudiciálnych otázok na Súdny dvor na základe clánku 267 ZFEÚ, najmä ak napadne pred týmito súdmi správny akt, ktorým sa jej odmieta vyuzit moznost odpisovania vyplývajúca z predmetnej schémy. 60 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod uvádzaný spolocnostou Telefónica na podporu jej odvolania musí byt zamietnutý. 61 Kedze ziadny z troch odvolacích dôvodov uvádzaných spolocnostou Telefónica na podporu jej odvolania neuspel, treba zamietnut toto odvolanie v plnom rozsahu. O trovách 62 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 63 Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost Telefónica na náhradu trov konania a Telefónica nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Telefónica SA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgLL6xb/L92491-6930TMP.html#t-ECR_62012CJ0274_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:007:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:310:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0006&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0451&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXgLL6xb/L92491-6930TMP.html#c-ECR_62012CJ0274_SK_01-E0001