ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 10. decembra 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Oslobodenie od spotrebných daní z minerálnych olejov -- Úloha súdu -- Dôvod uvádzaný súdom únie ex offo -- Vztah medzi danovou harmonizáciou a kontrolou státnej pomoci -- Právomoci Rady a právomoci Komisie -- Zásada právnej istoty -- Prezumpcia zákonnosti aktov Únie" Vo veci C-272/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 1. júna 2012, Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte, D. Grespan, N. Khan a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Írsko, v zastúpení: E. Creedon, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. McGarry, SC, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a pôvodne J. Gstalter, neskôr N. Rouam, splnomocnení zástupcovia, Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci G. Aiello, avvocato dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Eurallumina SpA, so sídlom v Portoscuso (Taliansko), v zastúpení: R. Denton, A. Stratakis, L. Martin Alegi a L. Philippou, solicitors, Aughinish Alumina Ltd, so sídlom v Askeatone (Írsko), v zastúpení: C. Waterson, C. Little a J. Handoll, solicitors, zalobcovia v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, R. Silva de Lapuerta a T. von Danwitz, sudcovia A. Rosas, J. Malenovský, E. Levits, A. Arabadziev, M. Berger, A. Prechal, E. Jarasiunas (spravodajca) a C. Vajda, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. apríla 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. júla 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska Komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 21. marca 2012, Írsko a i./Komisia (T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zrusil rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12, dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze oslobodenia minerálnych olejov pouzívaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytované Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v akom Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike nariaduje prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na to, aby príjemcovia vrátili uvedené oslobodenia v rozsahu, v akom neodviedli spotrebnú dan aspon vo výske 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. Právny rámec 2 Spotrebné dane z minerálnych olejov boli upravované viacerými smernicami, a to smernicou Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii struktúry spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 316, s. 12), smernicou Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 316, s. 19) a smernicou Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([5]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), ktorá zrusila smernice 92/81 a 92/82 s úcinnostou od 31. decembra 2003. 3 Clánok 8 ods. 4 smernice 92/81 uvádzal: "Rada môze na návrh Komisie ktorémukolvek clenskému státu jednomyselne povolit zavedenie dalsích oslobodení od dane alebo danových úlav z dôvodov osobitných politík. Clenský stát, ktorý si zelá zaviest takéto opatrenie, informuje o nom Komisiu a Komisii tiez poskytne vsetky dôlezité a potrebné informácie. Komisia bude do jedného mesiaca informovat ostatné clenské státy o navrhovaných opatreniach. Predpokladá sa, ze Rada schválila navrhované oslobodenie od dane alebo danovú úlavu, ak v období dvoch mesiacov odo dna, ked boli clenské státy informované podla predchádzajúceho pododseku, ani Komisia, ani ziadny clenský stát nepoziadal Radu o preskúmanie tejto zálezitosti." [neoficiálny preklad] 4 Podla clánku 8 ods. 5 tejto smernice: "Ak Komisia usúdi, ze oslobodenia od dane alebo danové úlavy stanovené v odseku 4 nemozno ponechat v platnosti najmä z dôvodu nekalej hospodárskej sútaze alebo narusenia fungovania vnútorného trhu, alebo z dôvodov politiky Spolocenstva v oblasti ochrany zivotného prostredia, predlozí Rade príslusné návrhy. Rada o týchto návrhoch rozhoduje jednomyselne." [neoficiálny preklad] 5 Clánok 6 smernice 92/82 stanovil minimálnu sadzbu spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov s úcinnostou od 1. januára 1993 na 13 eur za 1000 kg. 6 Smernica 2003/96 v clánku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarázke stanovila, ze sa neuplatnuje na dvojité pouzívanie energetických výrobkov, to znamená na také výrobky, ktoré sa pouzívajú ako vykurovacie palivo a zároven na iné úcely nez ako palivo alebo vykurovacie palivo. Pouzívanie energetických výrobkov na chemickú redukciu, pri elektrolýze a metalurgických procesoch sa povazuje za dvojité pouzívanie. Od 1. januára 2004, ked sa táto smernica stala uplatnitelnou, uz neexistuje minimálna sadzba spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého. Navyse uvedená smernica vo svojom clánku 18 ods. 1 povolila clenským státom, aby nadalej, a to az do 31. decembra 2006, uplatnovali danové úlavy alebo oslobodenia od daní stanovené v prílohe II, v ktorej sa uvádzajú oslobodenia od spotrebných daní pre tazký palivový olej pouzívaný na výrobu oxidu hlinitého v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii. Okolnosti predchádzajúce sporu 7 Írsko v regióne Shannon od roku 1983, Talianska republika na Sardínii od roku 1993 a Francúzska republika v regióne Gardanne od roku 1997 uplatnujú oslobodenie od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého. 8 Tieto oslobodenia (dalej len "sporné oslobodenia") boli povolené rozhodnutím Rady 92/510/EHS z 19. októbra 1992, ktorým sa clenským státom povoluje pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES L 316, s. 16), rozhodnutím Rady 93/697/ES z 13.decembra 1993, ktorým sa niektorým clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 321, s. 29) a rozhodnutím Rady 97/425/ES z 30. júna 1997, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom stanoveným v smernici 92/81 [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. ES L 182, s. 22). Tieto oslobodenia boli viackrát Radou predlzené, naposledy rozhodnutím Rady 2001/224/ES z 12. marca 2001 o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z urcitých minerálnych olejov pouzitých na zvlástne úcely ([9]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342) az do 31. decembra 2006. 9 V odôvodnení 5 tohto posledného uvedeného rozhodnutia sa spresnuje, ze je bez vplyvu na "výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov [87 ES] a [88 ES]", a ze "nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory [státnej pomoci - neoficiálny preklad] podla clánku [88 ES]". 10 Tromi rozhodnutiami z 30. októbra 2001 Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu ku kazdému zo sporných oslobodení. Na záver tohto konania Komisia prijala sporné rozhodnutie, podla ktorého: -- oslobodenia tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytnuté Írskom, Francúzskou republikou a Talianskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, -- pomoc poskytnutá od 17. júla 1990 do 2. februára 2002 v rozsahu, v akom je nezlucitelná so spolocným trhom, nebude vrátená, kedze by to bolo v rozpore so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva, -- pomoc poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES v rozsahu, v akom príjemcovia neplatili najmenej 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov, a -- táto posledná uvedená pomoc musí byt vrátená. 11 V spornom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze sporné oslobodenia predstavujú novú pomoc a nie existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([10]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Komisia zalozila toto posúdenie najmä na skutocnosti, ze sporné oslobodenia neexistovali pred nadobudnutím platnosti Zmluvy ES v dotknutých clenských státoch, ze nikdy neboli analyzované ani povolené na základe pravidiel upravujúcich státnu pomoc a ze neboli nikdy oznámené. 12 Komisia po tom, co vysvetlila, v akom ohlade je predmetná pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, dospela k záveru, ze vzhladom na rozhodnutia Rady o povolení sporných oslobodení (dalej len "rozhodnutia o povolení") a skutocnost, ze tieto rozhodnutia boli prijaté na jej návrh, by vrátenie nezlucitelnej pomoci poskytnutej pred 2. februárom 2002, kedy boli rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, bolo v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery a zásadou právnej istoty. Konanie a napadnutý rozsudok 13 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 16., 17. a 23. februára 2006 podali Talianska republika, Írsko, Francúzska republika, Eurallumina SpA (dalej len "Eurallumina") a Aughinish Alumina Ltd (dalej len "AAL") zaloby o úplnú alebo ciastocnú neplatnost sporného rozhodnutia. 14 Rozsudkom z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia (T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06), Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie. Súdny dvor rozsudkom z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([11]C-89/08 P, Zb. s. I-11245), na ktorý sa odkazuje pre úplnejsí opis predchádzajúceho konania, zrusil tento rozsudok v rozsahu, v akom ním bolo zrusené sporné rozhodnutie z dôvodu, ze v tomto rozhodnutí Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 v danom prípade. 15 V nadväznosti na vrátenie vecí Vseobecnému súdu tento súd rozhodol o spojení vecí na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 16 Vseobecný súd v napadnutom rozsudku vyhovel zalobným dôvodom alebo výhradám, ktoré predlozili úcastníci konania, resp. niektorí z nich, zalozeným na porusení zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Európskej únie, ktorými zalobcovia Komisii v podstate vytýkali, ze uvedeným rozhodnutím ciastocne zmarila právne úcinky, ktoré mali rozhodnutia o povolení, na základe coho potom sporné rozhodnutie opätovne zrusil. Vseobecný súd pri skúmaní týchto zalobných dôvodov najmä zastával názor, ze tieto rozhodnutia bránia tomu, aby Komisia mohla dotknutým clenským státom pripísat sporné oslobodenia, a teda tomu, aby ich mohla kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Vo veci T-62/06 RENV okrem toho Vseobecný súd vyhovel námietke zalozenej na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Návrhy úcastníkov konania 17 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 18 Írsko, Francúzska republika, Talianska republika, Eurallumina a AAL navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. O odvolaní 19 Komisia uvádza na podporu svojho odvolania pät odvolacích dôvodov. Prvé dva odvolacie dôvody sú procesnej povahy, zatial co zvysné tri sa zakladajú na porusení hmotnoprávnych predpisov Únie. 20 Prvý odvolací dôvod je zalozený na nedostatku právomoci Vseobecného súdu, vadách konania, ako aj na porusení dispozicnej zásady, clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 44 ods. 1 a clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, a subsidiárne na nedostatku odôvodnenia. Argumentácia úcastníkov konania 21 Komisia Vseobecnému súdu vytýka, ze vzal do úvahy ex offo dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES, resp. ze prekvalifikoval samotný predmet zaloby. Domnieva sa totiz, ze skutocnou prícinou, ktorá viedla k zruseniu sporného rozhodnutia, je to, ze sporné oslobodenia podla Vseobecného súdu nepodliehali pravidlám kontroly státnej pomoci, kedze neboli pripísatelné dotknutým clenským státom, ale Únii. Tento dôvod vsak neuplatnoval ziadny zo zalobcov v konaní na prvom stupni, pricom do diskusie bol zaradený na základe otázky Vseobecného súdu polozenej úcastníkom konania 20. júla 2011, takze tento dôvod nemohol byt vzatý do úvahy ex offo. Vseobecný súd sa následne v napadnutom rozsudku usiloval o to, aby tento dôvod korespondoval s dôvodmi, ktoré uviedli úcastníci konania, zalozenými na porusení zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 22 Írsko, Francúzska republika, Talianska republika, Eurallumina a AAL s týmto prvým odvolacím dôvodom nesúhlasia. 23 Francúzska republika a Talianska republika po prvé uvádzajú, ze odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku sa nezakladá len na nepripísatelnosti sporných oslobodení clenským státom, ale aj na preskúmaní skreslenia hospodárskej sútaze spolu s pripísatelnostou opatrenia státu, co predstavuje dve podmienky, ktoré musia byt splnené na úcely kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci. Talianska republika vsak tvrdí, ze aj ked je Vseobecný súd povinný rozhodovat v medziach definovaných zalobnými dôvodmi, aj tak môze ex offo overit, ci chýba niektorá z podstatných podmienok existencie státnej pomoci, ak pritom neprekrocí rámec ustanovení uvádzaných na podporu týchto dôvodov. 24 Írsko a Talianska republika dodávajú, ze Vseobecný súd mohol vziat do úvahy ex offo porusenie podstatných formálnych nálezitostí. V prejednávanom prípade pritom Komisia tým, ze v spornom rozhodnutí neuviedla dôvody, pre ktoré zastávala názor, ze sporné oslobodenia sú pripísatelné clenským státom, porusila svoju povinnost odôvodnenia. 25 Francúzska republika, Eurallumina a AAL po druhé v podstate zastávajú názor, ze Vseobecný súd rozvinul nimi uvádzané zalobné dôvody, a to vzhladom na výmenu informácií, ku ktorej doslo medzi úcastníkmi konania v priebehu konania. Francúzska republika pripomína, ze jej prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu rozhodnutia bol zalozený na nerespektovaní pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, zatial co Eurallumina uvádza, ze bez toho, aby pouzila pojem "pripísatelnost", polozila otázku, ci oslobodenie, ktoré sa jej týka, môze predstavovat pomoc poskytnutú Talianskou republikou. Práve samotná Komisia vniesla do diskusie otázku pripísatelnosti sporných oslobodení ako obranu proti zalobnému dôvodu zalozenému na porusení zásady právnej istoty. Podla Eurallumina mal Vseobecný súd vtedy túto otázku posúdit, aby tak odmietol tvrdenia Komisie a aby potvrdil svoje posúdenie otázky, ci úcinky povolenia, ktoré udelila európska institúcia a ktoré neponecháva nijaký rozhodovací priestor na jeho vykonanie clenským státom, je mozné spochybnit a zmarit, ako to urobila iná institúcia Únie. Podla AAL Vseobecný súd len preskúmal a následne zamietol tvrdenie Komisie. 26 Francúzska republika, Talianska republika a Eurallumina po tretie zastávajú názor, ze v kazdom prípade otázka pripísatelnosti sporných oslobodení má relatívny význam v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý, ak by sa aj tomuto prvému dôvodu vyhovelo, by zostával odôvodnený na základe iných dôvodov. Posúdenie Súdnym dvorom 27 Z pravidiel upravujúcich konanie na súdoch Únie, najmä z clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, vyplýva, ze spor je v zásade urcený a vymedzený úcastníkmi konania a ze súd Únie nemôze rozhodovat ultra petita. 28 Hoci niektoré zalobné dôvody, akými sú neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia predmetného rozhodnutia, patriace medzi podstatné formálne nálezitosti, môzu ci dokonca musia byt vzaté do úvahy ex offo, naproti tomu zalobný dôvod týkajúci sa materiálnej zákonnosti uvedeného rozhodnutia, patriaci medzi porusenia Zmlúv alebo kazdého právneho predpisu týkajúceho sa ich vykonania v zmysle clánku 263 ZFEÚ, môze súd Únie preskúmat len vtedy, ak ho uvádza zalobca (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [12]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67; z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., [13]C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114, ako aj Komisia/Írsko a i., uz citovaný, bod 40). 29 Zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nepripísatelnosti predmetného opatrenia státu teda nemôze byt vzatý do úvahy ex offo. 30 V prejednávanom prípade Vseobecný súd po tom, ako v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku pripomenul, ze na to, aby bolo mozné výhody kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musia byt najmä pripísatelné státu, v bodoch 98 a 99 tohto rozsudku zamietol tvrdenia Komisie, podla ktorých rozhodnutia o povolení nemohli v nijakom prípade zbavit Írsko, Francúzsku republiku a Taliansku republiku ich povinnosti dodrzat postupy a pravidlá v oblasti státnej pomoci a podla ktorých Rada nemohla pri výkone svojich vlastných právomocí v oblasti danovej harmonizácie zasahovat do právomoci Komisie v oblasti státnej pomoci. Zastával názor, ze výhody, ktoré sporné oslobodenia mohli prípadne priniest svojim príjemcom, boli priznané v súlade s rozhodnutiami o povolení, takze neboli pripísatelné clenským státom, ale Únii, a ze Komisia ich pri výkone svojich takmer výlucných právomocí vyplývajúcich z clánkov 87 ES a 88 ES nemohla kvalifikovat ako státnu pomoc. 31 V bode 104 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze rozhodnutia o povolení bránili tomu, aby Komisia mohla dotknutým clenským státom pripísat sporné oslobodenia, a teda tomu, aby ich mohla kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a nariadit ich ciastocné vrátenie, kedze ich povazovala za nezlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. 32 V bode 110 a vo výroku napadnutého rozsudku Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie "v rozsahu, v akom konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze [sporné] oslobodenia... predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES", a v akom nariaduje, aby príjemcovia vrátili uvedené oslobodenia. 33 Kedze Vseobecný súd zastával názor, ze sporné oslobodenia sú pripísatelné Únii, nevzal do úvahy zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí, ako to tvrdili Írsko a Talianska republika, ale zalobný dôvod týkajúci sa materiálnej zákonnosti sporného rozhodnutia patriaci medzi porusenia Zmluvy ES. 34 Ako vsak tvrdí Komisia a ako konstatuje generálny advokát v bodoch 57 az 63 svojich návrhov, ziadny zo zalobcov na Vseobecnom súde takýto zalobný dôvod neuviedol. Zo spisu Vseobecného súdu totiz vyplýva, ze otázku pripísatelnosti sporných oslobodení, o ktorej sa len zmienujú jednak Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe vo veci T-56/06, ako aj Eurallumina vo svojej replike vo veci T-62/06, v ktorej vsak uviedla, "ze predsa nie je nevyhnutné sa týmto problémom zaoberat", do diskusie vniesol Vseobecný súd, ktorý úcastníkom konania polozil písomnú otázku, ako to napokon vyplýva aj z bodu 98 napadnutého rozsudku. 35 Na rozdiel od toho, ci tvrdia Francúzska republika, Eurallumina a AAL, nemozno sa domnievat, ze Vseobecný súd rozvinul zalobné dôvody, ktoré uviedli úcastníci konania. Hoci totiz Vseobecný súd viazal otázku pripísatelnosti sporných oslobodení na zalobné dôvody uvádzané úcastníkmi konania zalozené na porusení zásady prezumpcie zákonnosti aktov Únie a zásady právnej istoty, platí, ze na jednej strane táto otázka vychádza z odlisného zalobného dôvodu rozdielnej povahy, ktorý sa netýka porusenia vseobecných zásad práva Únie, ale porusenia Zmluvy ES, a ze na druhej strane úcastníci konania, ako to vyplýva najmä z opisu ich zalobných dôvodov uvedeného v bodoch 53 az 56 napadnutého rozsudku, tieto zásady neuvádzali preto, aby sa dospelo k záveru, ze sporné oslobodenia nepredstavujú státnu pomoc. 36 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku tým, ze vzal do úvahy ex offo zalobný dôvod, podla ktorého sporné oslobodenia neboli pripísatelné clenským státom, ale Únii, a z tohto dôvodu nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 37 Odôvodnenia týkajúce sa pripísatelnosti sporných oslobodení, ktorým sa venujú len body 73, 74, 98, 99 a 104 napadnutého rozsudku, vsak tvoria len cast jeho odôvodnenia. Je teda potrebné zistit, ci je tento rozsudok podlozený aj inými v nom uvedenými odôvodneniami. 38 Vseobecný súd okrem úvah týkajúcich sa nepripísatelnosti sporných oslobodení clenským státom zalozil napadnutý rozsudok na nasledujúcich odôvodneniach. 39 Vseobecný súd najprv v bodoch 63 az 72 napadnutého rozsudku zastával názor, ze vzhladom na spolocný ciel pravidiel v oblasti harmonizácie vnútrostátnych danových predpisov a pravidiel v oblasti státnej pomoci, ktorým je podporovanie riadneho fungovania vnútorného trhu najmä bojom proti skreslovaniu hospodárskej sútaze, je potrebné pri koherentnom vykonávaní týchto pravidiel dospiet k záveru, ze pojem skreslenie hospodárskej sútaze má rovnaký rozsah a význam v obidvoch týchto oblastiach. V tejto súvislosti uviedol, ze clánok 8 ods. 4 a 5 smernice 92/81 priznáva najmä Komisii, ktorá navrhuje, a Rade, ktorá rozhoduje, zodpovednost za posudzovanie, ci prípadne doslo k naruseniu hospodárskej sútaze, aby tak urcitému clenskému státu povolili alebo nepovolili uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní urcitého oslobodenia od harmonizovanej spotrebnej dane, a ze v prípade protichodných posúdení má Komisia moznost podat zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Rady. 40 Vseobecný súd dalej v bodoch 76 az 97 napadnutého rozsudku konstatoval, ze v prejednávanom prípade nie je sporné, ze Írsko, Francúzska republika a Talianska republika vychádzali na úcely uplatnovania alebo pokracovania v uplatnovaní sporných oslobodení az do 31. decembra 2003 z rozhodnutí o povolení, a ze konali v úplnom súlade s uvedenými rozhodnutiami, ktoré, kedze stanovovali geograficky a casovo obmedzujúce podmienky, boli pre ne záväzné. 41 V tomto kontexte v bodoch 79 az 96 toho istého rozsudku Vseobecný súd odmietol tvrdenia Komisie, podla ktorých rozhodnutia o povolení na jednej strane boli nevyhnutnou, avsak nie postacujúcou podmienkou na to, aby clenské státy mohli poskytnút sporné oslobodenia, a na druhej strane nimi nie je dotknutá skutocnost, ze ak uvedené oslobodenia predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, mali sa Komisii oznámit a Komisia ich mala povolit podla clánku 88 ES, ako sa uvádzalo v odôvodnení 5 rozhodnutia 2001/224. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze rozhodnutia o povolení vydané pred rozhodnutím 2001/224 neobsahovali takúto výhradu, a vyjadril názor, ze uvedené odôvodnenie 5 nie je mozné analyzovat ako prejav vôle Rady podmienit úcinky svojho povolenia prípadnými následnými konaniami alebo rozhodnutiami Komisie v oblasti státnej pomoci. 42 Podla Vseobecného súdu totiz Komisiou predlozený výklad odôvodnenia 5 rozhodnutia 2001/224 vyvracia odpoved Rady na otázky Vseobecného súdu. Okrem toho je tento výklad v kazdom prípade neprijatelný, kedze za okolností prejednávanej veci by viedol k nezrovnalostiam pri vykonávaní pravidiel v oblasti harmonizácie danových právnych predpisov a pravidiel v oblasti státnej pomoci, pretoze po prvé rozhodnutia o povolení prijaté jednomyselne na návrh Komisie vychádzali zo spolocného posúdenia týchto dvoch institúcií, podla ktorého sporné oslobodenia od dane nespôsobujú narusenie hospodárskej sútaze ani nemajú vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, po druhé regionálna selektívnost uvedených oslobodení vyplývala priamo z týchto rozhodnutí a po tretie tieto posledné uvedené rozhodnutia povolovali úplné oslobodenie od spotrebných daní. 43 Vseobecný súd napokon po tom, ako v bodoch 100 az 103 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nikdy nevyuzila právomoci, ktoré mala na základe clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánkov 230 ES a 241 ES, aby dosiahla zrusenie, resp. zmenu rozhodnutí o povolení, neplatnost tých istých rozhodnutí alebo vyhlásenie neplatnosti tejto smernice, v bodoch 104 a 105 tohto rozsudku uviedol, ze v okamihu prijatia sporného rozhodnutia bolo rozhodnutie 2001/224 stále platné, ze na toto posledné uvedené rozhodnutie, ako aj na rozhodnutia, ktoré mu predchádzali, a na uvedenú smernicu sa vztahuje prezumpcia zákonnosti, ktorá sa spája s kazdým aktom Únie, a ze vsetky vyvolávajú právne úcinky. Vyjadril názor, ze v dôsledku toho Írsko, Francúzska republika a Talianska republika boli pri pokracovaní v uplatnovaní sporných oslobodení oprávnené opierat sa o tieto rozhodnutia. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze za konkrétnych okolností prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie priamo spochybnovalo platnost sporných oslobodení a nepriamo, avsak nevyhnutne, spochybnovalo aj platnost rozhodnutí o povolení a s nimi spojené úcinky, cím boli porusené zásady právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 44 Vseobecný súd okrem toho v bodoch 107 az 109 napadnutého rozsudku vyhovel námietke zalozenej na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ktorú vzniesla Eurallumina vo veci T-62/06 RENV, pricom zastával názor, ze takéto porusenie vyplývalo z toho, ze Komisia prijala sporné rozhodnutie bez toho, aby zohladnila osobitné práva, ktoré Talianska republika poskytla tejto spolocnosti podla rozhodnutia 2001/224, ktorého úcinky boli právne chránené zásadou právnej istoty a zásadou prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 45 Vseobecný súd vsak tým, ze takto rozhodol, nerespektoval právomoci Rady a Komisie v oblasti harmonizácie právnych predpisov v oblasti spotrebných daní a v oblasti státnej pomoci. 46 Je totiz potrebné pripomenút, ze smernica 92/81 bola prijatá na základe clánku 99 Zmluvy EHS (neskôr clánok 99 Zmluvy ES, potom clánok 93 ES), ktorý Rade zveruje právomoc prijat pravidlá na zosúladovanie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdanovania, aby sa tým zabezpecilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. 47 Rozhodnutia o povolení boli prijaté v súlade s clánkom 8 ods. 4 tejto smernice, ktorý Rade priznáva právomoc na návrh Komisie ktorémukolvek clenskému státu jednomyselne povolit zavedenie dalsích oslobodení od dane alebo danových úlav, ktoré nie sú upravené v uvedenej smernici, a to "z dôvodov osobitných politík". Postup upravený v tomto clánku má odlisný úcel a pôsobnost nez rezim zavedený v clánku 88 ES. 48 Ako uz Súdny dvor konstatoval v bodoch 29 az 31 rozsudku z 29. júna 2004, Komisia/Rada ([14]C-110/02, Zb. s. I-6333), Zmluva tým, ze v clánku 88 ES zriadila stále skúmanie a kontrolu pomoci Komisiou, predpokladá, ze zistenie prípadnej nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom vyplýva pri preskúmaní Vseobecným súdom a Súdnym dvorom z príslusného konania, za ktorého uplatnenie je zodpovedná Komisia. Clánky 87 ES a 88 ES vyhradzujú Komisii ústrednú úlohu pri uznaní prípadnej nezlucitelnosti pomoci. Právomoc, ktorú má Rada v oblasti státnej pomoci na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, má ako taká charakter výnimky, z coho vyplýva, ze sa musí nevyhnutne vykladat restriktívne (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada, C-111/10, bod 39). 49 Vzhladom na to rozhodnutie Rady, ktorým sa clenskému státu v súlade s clánkom 8 ods. 4 smernice 92/81 povoluje zaviest oslobodenie od spotrebných daní, nemôze mat za následok to, ze by sa Komisii bránilo vo výkone právomocí, ktoré jej zveruje Zmluva, a v dôsledku toho ani zacatiu postupu upravenému v clánku 88 ES na úcely posúdenia, ci toto oslobodenie predstavuje státnu pomoc, a ak je to potrebné, ani prijatiu takého rozhodnutia, akým je sporné rozhodnutie, na konci tohto postupu. 50 Okolnost, ze rozhodnutia o povolení priznávali úplné oslobodenie od spotrebných daní stanovením presných geografických a casových podmienok a ze tieto posledné uvedené podmienky clenské státy prísne dodrziavali, nemala vplyv na rozdelenie právomocí medzi Radu a Komisiu, a teda nemohla Komisiu pozbavit výkonu jej právomocí. 51 Napokon práve v súlade s týmto rozdelením právomocí sa v odôvodnení 5 rozhodnutia 2001/224, ktoré bolo úcinné v období, za ktoré sporné rozhodnutie nariaduje vrátenie pomoci, uvádza, ze uvedené rozhodnutie je bez vplyvu na výsledok prípadných postupov, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 ES a 88 ES, a nezbavuje clenské státy ich "povinnos[ti]... oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory [pomoci - neoficiálny preklad]". 52 Platí, ze rozhodnutia o povolení boli prijaté na návrh Komisie, pricom Komisia nikdy nevyuzila právomoci, ktoré mala na základe clánku 8 ods. 5 smernice 92/81, resp. clánkov 230 ES a 241 ES, aby dosiahla zrusenie alebo zmenu rozhodnutí o povolení, neplatnost týchto rozhodnutí alebo vyhlásenie neplatnosti tejto smernice. V tejto súvislosti zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri prijímaní rozhodnutí Rady o povolení zastávala názor, ze tieto rozhodnutia nenarúsajú hospodársku sútaz a nemajú vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu (rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný, bod 83). 53 V kazdom prípade, ako to uviedla Komisia, pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií (rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný, bod 72). V dôsledku toho okolnost, ze rozhodnutia o povolení boli prijaté na návrh Komisie, nemohla bránit tomu, aby uvedené oslobodenia boli kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak boli splnené podmienky existencie státnej pomoci. Takáto okolnost sa mala naproti tomu zohladnit, pokial ide o povinnost vrátit nezlucitelnú pomoc, vzhladom na zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty, ako to Komisia urobila v spornom rozhodnutí, ked nenariadila vrátenie pomoci poskytnutej pred dátumom uverejnenia rozhodnutí o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 54 Z toho vyplýva, ze odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedené v bodoch 39 az 44 tohto rozsudku nemôzu byt právnym podkladom záveru Vseobecného súdu, podla ktorého sporné rozhodnutie spochybnuje platnost rozhodnutí Rady o povolení, a tým porusuje zásady právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie. To isté platí o závere, ktorý vychádza z tých istých odôvodnení, podla ktorého Komisia vo veci T-62/06 RENV porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 55 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné napadnutý rozsudok zrusit v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné tvrdenia a dôvody úcastníkov konania. O vrátení veci Vseobecnému súdu 56 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 57 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd skúmal len cast z velkého poctu dôvodov uvedených úcastníkmi konania, Súdny dvor zastáva názor, ze stav konania nedovoluje, aby sám vydal konecný rozsudok. Spojené veci treba teda vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. O trovách 58 Vzhladom na to, ze veci sa vracajú Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 21. marca 2012, Írsko a i./Komisia (T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV), sa zrusuje. 2. Spojené veci T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV sa vracajú Vseobecnému súdu Európskej únie na dalsie konanie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyky konania: francúzstina, anglictina a taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXaUH2dY/L92524-2055TMP.html#t-ECR_62012CJ0272_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:321:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0265&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0110&locale=SK 15. file:///tmp/lynxXXXXaUH2dY/L92524-2055TMP.html#c-ECR_62012CJ0272_SK_01-E0001