ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 19. decembra 2013 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Státna pomoc -- Pojem 'intervencia zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov` -- Elektrická energia veterného pôvodu -- Povinnost nákupu za vyssiu cenu, nez je trhová cena -- Úplná náhrada -- Príspevky, ktoré musia platit konecní spotrebitelia elektrickej energie" Vo veci C-262/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d'État (Francúzsko) z 15. mája 2012 a dorucený Súdnemu dvoru 29. mája 2012, ktorý súvisí s konaním: Association Vent De Colčre! Fédération nationale, Alain Bruguier, Jean-Pierre Le Gorgeu, Marie-Christine Piot, Eric Errec, Didier Wirth, Daniel Steinbach, Sabine Servan-Schreiber, Philippe Rusch, Pierre Recher, Jean-Louis Moret, Didier Jocteur Monrozier proti Ministre de l'Écologie, du Développement durable, des Transports et du Logement, Ministre de l'Économie, des Finances et de l'Industrie, za úcasti: Syndicat des énergies renouvelables, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), G. Arestis, J.-C. Bonichot a A. Arabadziev, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. apríla 2013, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Association Vent De Colčre! Fédération nationale, v zastúpení: A. Marlange a M. Le Berre, avocats, -- Syndicat des énergies renouvelables, v zastúpení: F. Thiriez a T. Lyon-Caen, avocats, -- francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, J. Gstalter a J. Rossi, splnomocnení zástupcovia, -- grécka vláda, v zastúpení: I. Pouli a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: T. Maxian Rusche, É. Gippini Fournier, K. Herrmann a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. júla 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 87 ods. 1 ES, teraz clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci konania o zalobe, ktorú podali Association Vent De Colčre! Fédération nationale a jedenást fyzických osôb proti dvom výnosom, a to výnosu ministre de l'Écologie, de l'Énergie, du Développement durable et de l'Aménagement du territoire (minister ekológie, energetiky, udrzatelného rozvoja a územného plánovania) zo 17. novembra 2008 stanovujúcemu podmienky nákupu elektrickej energie vyrábanej zariadeniami vyuzívajúcimi mechanickú veternú energiu (JORF z 13. decembra 2008, s. 19032), a výnosu ministre de l'Économie, de l'Industrie et de l'Emploi (ministerka hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti) z 23.decembra 2008, ktorým bol doplnený výnos zo 17. novembra 2008 (JORF z 28. decembra 2008, s. 20310, dalej len "sporné výnosy"). Právny rámec Francúzske právo 3 Clánok 5 zákona c. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji verejnej sluzby v oblasti elektrickej energie (loi no 2000-108, du 10 février 2000, relative ŕ la modernisation et au développement du service public de l'électricité) (JORF z 11. februára 2000, s. 2143), zmenený a doplnený zákonom c. 2006-1537 zo 7. decembra 2006 o energetickom odvetví (loi no 2006-1537, du 7 décembre 2006, relative au secteur de l'énergie) (JORF z 8. decembra 2006, s. 18531, dalej len "zákon c. 2000-108") stanovuje: "I.- Náklady pripísatelné úlohám verejnej sluzby, ktorými sú poverené subjekty v odvetví elektrickej energie, sa môzu úplne nahradit. Zahrnajú: a) V oblasti výroby elektrickej energie: 1o Dodatocné náklady, ktoré prípadne vyplývajú z vykonania ustanovení clánkov 8 a 10 v porovnaní s nákladmi, ktoré usetrí Électricité de France [SA (EDF) (dalej len 'Électricité de France`)] alebo prípadne s tými, ktoré usetria dotknutí nezostátnení distribútori uvedení v clánku 23 zákona c. 46-628 z 8. apríla 1946 [o zostátnení elektrickej energie a plynu (sur la nationalisation de l'électricité et du gaz) (JORF z 9. apríla 1946, s. 2651)]. Usetrené náklady sa pocítajú s ohladom na trhovú cenu elektrickej energie alebo v prípade nezostátnených distribútorov s ohladom na predajné tarify uvedené v clánku 4 v pomere podielu elektrickej energie nadobudnutej za tieto tarify na ich celkovom nákupe po odpocítaní mnozstiev nakúpených na základe uz citovaných clánkov 8 a 10. Rovnaké hodnoty usetrených nákladov slúzia ako referencia pri urcení kompenzovaných dodatocných nákladov v prípade, ak sú dotknuté zariadenia prevádzkované spolocnostou Électricité de France alebo nezostátneným distribútorom. Ak je predmetom zmluvy nákup elektrickej energie vyrábanej vo výrobnom zariadení, ktoré je umiestnené v oblasti nenapojenej na kontinentálnu metropolitnú siet, dodatocné náklady sa pocítajú vo vztahu k podielu vyrobenej elektrickej energie, ktorá sa predáva za regulované tarify; ... Výska týchto nákladov sa pocíta na základe príslusného úctovníctva vedeného týmito subjektmi, ktoré ich znásajú. Toto úctovníctvo, ktoré je vyhotovené v súlade s pravidlami stanovenými Commission de régulation de l'énergie, [Komisia pre reguláciu v energetike] podlieha kontrole, pricom s nou spojené výdavky platia subjekty, ktoré tieto náklady znásajú, ktorú vykoná ich audítor alebo v prípade státnych podnikov ich autorizovaný úctovný revízor.... Minister energetiky urcí výsku týchto nákladov na návrh Commission de régulation de l'énergie, ktorá ho predkladá kazdý rok. Náhrada týchto nákladov v prospech subjektov, ktoré ich znásajú, je zabezpecená z príspevkov, ktoré majú platit konecní spotrebitelia elektrickej energie usadení v tuzemsku. Výska príspevkov uvedených vyssie sa pocíta v pomere k spotrebovanému mnozstvu elektrickej energie.... Výska príspevku, ktorý za kazdé odberné miesto majú platit konecní spotrebitelia uvedení v clánku 22 ods. I prvom pododseku, nesmie prekrocit 500000 eur. Rovnaká horná hranica sa uplatnuje na príspevky, ktoré majú platit podniky uvedené v clánku 22 ods. I druhom pododseku za trakcnú elektrickú energiu spotrebovanú v tuzemsku, a na príspevky, ktoré majú platit podniky uvedené v clánku 22 ods. II stvrtom pododseku za elektrickú energiu, ktorá bola spotrebovaná z elektricky prepojenej siete nadväzujúcej na odberné miesta. Výska príspevku na kazdú kilowatthodinu sa pocíta tak, aby príspevky pokryli vsetky náklady uvedené v písmenách a) a b), ako aj nizsie uvedené výdavky na správu vynalozené zo strany Caisse des dépôts et consignations [Státna depozitná pokladnica], a rozpocet národného ombudsmana pre energetiku. Minister energetiky urcí túto výsku na návrh Commission de régulation de l'énergie, ktorá ho predkladá kazdý rok. Výska rocného príspevku stanovená na daný rok sa uplatní na nasledujúce obdobia v prípade, ak v príslusnom roku nenadobudne úcinnost nový výnos. ... Príspevky oprávnených konecných spotrebitelov, ktorí uplatnili práva poskytnuté v clánku 22 ods. III a sú zásobovaní prostredníctvom verejnej prepravnej siete alebo verejnej distribucnej siete, vyberá subjekt poverený správnou siete, ku ktorému sú títo spotrebitelia pripojení, a to vo forme dodatocného poplatku k tarifám za pouzívanie sietí. ... Skutocne vybraté príspevky sa prostredníctvom Caisse des dépôts et consignations vyplatia subjektom, ktoré znásajú náklady za verejnú sluzbu. ...Caisse des dépôts et consignations vypláca styrikrát rocne vybraté sumy subjektom, ktoré znásajú náklady uvedené v bodoch 1° a 2° písm. a) a b). Kazdorocne k 1. januáru vypláca národnému ombudsmanovi pre energetiku sumu rovnajúcu sa výske jeho rozpoctu. Caisse des dépôts et consignations vykazuje tieto jednotlivé transakcie na osobitnom úcte. Výsku výdavkov na správu, ktoré vynalozí táto pokladnica, urcuje kazdý rok minister hospodárstva a minister energetiky. Bez toho, aby boli dotknuté sankcie stanovené v clánku 41, v prípade, ze v lehote dvoch mesiacov od dátumu splatnosti príspevku nedôjde k jeho zaplateniu alebo bude zaplatený len ciastocne, Commission de régulation de l'énergie zasle upomienku spolu s penále z omeskania vo výske 10 % sumy splatného príspevku. ... Ak výska vybratých príspevkov nezodpovedá zistenej výske rocných nákladov, nasledujúci rok sa vykoná oprava na základe výdavkov splatných za tento rok. Ak sa splatné sumy nevyberú v priebehu roka, zapocítajú sa k sume nákladov za nasledujúci rok. Commission de régulation de l'énergie kazdý rok vo svojej výrocnej správe vyhodnotí fungovanie mechanizmu nákladov verejnej sluzby v oblasti elektrickej energie, ktoré sú uvedené v tomto odseku I. ... III.- Pokial poplatník neuhradí príspevky stanovené v odseku I...vyssie, minister energetiky mu ulozí správnu sankciu v súlade s podmienkami upravenými v clánku 41 uvedeného zákona. IV.- Podrobné pravidlá na uplatnovanie tohto clánku sú upravené dekrétmi Conseil d'État [Státna rada]." 4 Clánok 10 zákona 2000-108 stanovuje: "S výnimkou prípadov, v ktorých je nevyhnutné zabezpecit správne fungovanie sietí, spolocnost Électricité de France a nezostátnení distribútori uvedení v clánku 23 uz citovaného zákona c. 46-628 z 8. apríla 1946 v rámci ich predmetu podnikania a pokial sú výrobné zariadenia napojené na verejné distribucné siete, ktoré prevádzkujú, sú povinní uzatvorit, ak o to príslusný výrobca poziada, zmluvu o nákupe elektrickej energie, ktorú v tuzemsku vyrábajú: ... 2o Zariadenia vyuzívajúce obnovitelné zdroje energie s výnimkou zariadení vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu, ktoré sú umiestnené v oblastiach napojených na kontinentálnu metropolitnú siet, alebo ktoré zavádzajú energeticky výhodné technológie, ako je kogenerácia. Dekrét prijatý Conseil d'État stanoví rozsah instalovaného výkonu výrobných zariadení, ktoré môzu mat prospech z povinného nákupu elektrickej energie. Tento rozsah, ktorý nemôze prekrocit 12 megawattov, je stanovený pre kazdú kategóriu zariadení, ktoré môzu mat prospech z povinného nákupu elektrickej energie na výrobnú jednotku.... ... 3o Zariadenia na výrobu elektrickej energie vyuzívajúce mechanickú veternú energiu, ktoré sú umiestnené v oblasti rozvoja veternej energie vymedzenej v súlade s podmienkami stanovenými v clánku 10-1; ...Dekrét upravuje povinnosti ulozené výrobcom, ktorí majú prospech z povinného nákupu elektrickej energie, ako aj podmienky, za ktorých ministri hospodárstva pre energetiku urcia po získaní stanoviska Commission de régulation de l'énergie podmienky nákupu takto vyrobenej energie. Bez toho, aby bolo dotknuté zachovanie platnosti zmlúv o povinnosti nákupu, ktoré boli úcinné v case vyhlásenia zákona c. 2004-803 z 9. augusta 2004 o verejnej sluzbe v oblasti elektrickej energie a plynu a o elektrických a plynárenských podnikoch (loi no 2004-803 du 9 aoűt 2004 relative au service public de l'électricité et du gaz et aux entreprises électriques et gazičres), môzu zariadenia, ktoré majú prospech z povinnosti nákupu elektrickej energie na základe tohto clánku alebo na základe clánku 50 tohto zákona, uzavriet zmluvu o povinnom nákupe elektrickej energie len raz. Kedze sa na prípadné dodatocné náklady zariadení vyrábajúcich elektrickú energiu, ktoré prevádzkuje Électricité de France alebo uz citovaní nezostátnení distribútori, vztahuje tento clánok, uhrádzajú sa v súlade s podmienkami stanovenými v clánku 5 ods. I. ... Prípadné súvisiace dodatocné náklady sa hradia v súlade s podmienkami stanovenými v clánku 5 ods. I. ..." 5 Clánok 8 bod 2 dekrétu c. 2001-410 z 10. mája 2001 o podmienkach nákupu elektrickej energie vyrábanej výrobcami, na ktorých sa vztahuje povinnost nákupu, v znení zmien a doplnení (JORF z 12. mája 2001, s. 7543) znie: "Výnosy ministrov hospodárstva a energetiky prijaté po získaní stanoviska Conseil supérieur de l'électricité et du gaz [Najvyssia rada pre energetiku a plynárenstvo], ako aj Commission de régulation de l'électricité, stanovujú podmienky nákupu elektrickej energie vyrábanej zariadeniami, ktoré majú prospech z povinnosti nákupu, upravenej v clánku 10 zákona z 10. februára 2000.... Tieto podmienky nákupu upravujú najmä: ... 2o nákupné tarify elektrickej energie". Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 6 V sporných výnosoch ministre l'Écologie, de l'Énergie, du Développement durable et de l'Aménagement du territoire a ministre de l'Économie, de l'Industrie et de l'Emploi stanovili podmienky nákupu elektrickej energie vyrábanej zariadeniami vyuzívajúcimi mechanickú veternú energiu. 7 Association Vent de colčre! Fédération nationale a jedenást dalsích zalobcov následne podali proti týmto výnosom zalobu o neplatnost na Conseil d'État. 8 Títo zalobcovia najmä tvrdia, ze uvedené výnosy zavádzajú státnu pomoc v zmysle clánku107 ods. 1 ZFEÚ. 9 Vnútrostátny súd uvádza, ze nákup elektrickej energie vyrábanej zariadeniami vyuzívajúcimi mechanickú veternú energiu za cenu vyssiu, nez je trhová cena, predstavuje zvýhodnenie, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a hospodársku sútaz. 10 Pokial ide o kritérium zalozené na intervencii zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, Conseil d'État pripomína, ze v rozhodnutí z 21. mája 2003 uplatnila rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra ([2]C-379/98, Zb. s. I-2099), ked rozhodla, ze financná zátaz vyplývajúca z povinnosti nákupu, z ktorej majú prospech zariadenia vyuzívajúce mechanickú veternú energiu, je rozdelená medzi urcitý pocet podnikov bez toho, aby verejné zdroje priamo ci nepriamo prispievali k financovaniu pomoci, a teda konstatovala, ze predchádzajúci mechanizmus nákupu elektrickej energie vyrábanej v zariadeniach vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 11 Tento mechanizmus vsak bol zmenený zákonom c. 2003-8 z 3. januára 2003 o trhu s plynom a elektrickou energiou a o verejnej sluzbe v oblasti energetiky (loi no 2003-8, du 3 janvier 2003, relative aux marchés du gaz et de l'électricité et au service public de l'énergie) (JORF zo 4. januára 2003, s. 265). Pred nadobudnutím úcinnosti tohto zákona boli dodatocné náklady vyplývajúce z povinnosti nákupu ulozenej spolocnosti Électricité de France a nezostátneným distribútorom úplne uhrádzané z verejného fondu na výrobu elektrickej energie, do ktorého prispievali výrobcovia, dodávatelia a distribútori uvedení v zákone. V súcasnosti sú tieto dodatocné náklady hradené príspevkami, ktoré musia platit konecní spotrebitelia elektrickej energie usadení v tuzemsku, ktorých výska sa vypocíta úmerne mnozstvu spotrebovanej elektrickej energie a rozhodne o nej minister energetiky na návrh Commission de régulation de l'énergie. 12 Conseil d'État takisto uvádza, ze v rozsudku zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. ([3]C-206/06, Zb. s. I-5497), Súdny dvor po tom, co spresnil, ze vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok PreussenElektra, clenský stát nepoveril predmetné podniky správou státnych prostriedkov, konstatoval, ze financovanie prostredníctvom tarifného príplatku, ktorého platenie stát ukladá nákupcom elektrickej energie a ktorý predstavuje poplatok, pricom prostriedky navyse zostávajú pod kontrolou clenského státu, treba povazovat za intervenciu státu alebo zo státnych prostriedkov. 13 Za týchto okolností Conseil d'État rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa vzhladom na zmenenú povahu spôsobu financovania úplnej náhrady dodatocných nákladov, ktoré musí spolocnost Électricité de France a nezostátnení distribútori uvedení v clánku 23 zákona c. 46-628... znásat v dôsledku povinnosti nakupovat elektrickú energiu vyrábanú v zariadeniach vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu za cenu vyssiu ako trhová cena tejto elektrickej energie, ktorá vyplýva zo zákona c. 2003-8..., tento mechanizmus povazovat za intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle a na úcely uplatnovania ustanovení clánku [107 ods. 1 ZFEÚ]?" O prejudiciálnej otázke 14 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má mechanizmus úplnej náhrady dodatocných nákladov, ktoré musia podniky znásat v dôsledku povinnosti nakupovat elektrickú energiu veterného pôvodu za cenu vyssiu, ako je trhová cena, ktorú platia konecní spotrebitelia a ktorá vyplýva zo zákona c. 2000-108, povazovat za intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 15 Najprv treba spresnit, ze hoci kvalifikácia státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá splnenie styroch podmienok, a to ze ide o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze musí priniest selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [4]C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 18, ako aj z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, C-677/11, bod 25), táto otázka sa výlucne týka prvej z týchto podmienok. 16 Na to, aby sa zvýhodnenie mohlo povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí byt poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a musí byt pripísatelné státu (pozri rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [5]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24, ako aj Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, uz citovaný, bod 27). 17 Pokial ide po prvé o podmienku spocívajúcu v pripísatelnosti opatrenia, treba preskúmat, ci sa verejné orgány musia povazovat za orgány, ktoré sa podielali na prijatí tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 52). 18 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze mechanizmus náhrad, o ktorý ide vo veci samej, bol zavedený zákonom c. 2000-108, a musí sa teda povazovat za pripísatelný státu. 19 Pokial ide po druhé o podmienku týkajúcu sa toho, aby sa výhoda priamo alebo nepriamo poskytla zo státnych prostriedkov, treba pripomenút, ze opatrenia, ktoré nie sú spojené s prevodom státnych prostriedkov, môzu spadat pod pojem pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [6]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, [7]C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16). 20 Pojem intervencia prostredníctvom státnych prostriedkov má totiz za ciel zaclenit okrem výhod priamo poskytovaných státom, výhody poskytnuté prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril na riadenie pomoci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 22. marca 1977, Steinike a Weinlig, [8]78/76, Zb. s. 595, bod 21; Sloman Neptun, uz citovaný, bod 19, ako aj Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, uz citovaný, bod 26). 21 Súdny dvor rovnako rozhodol, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu verejné orgány skutocne pouzit na podporu podnikov bez ohladu na to, ci tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku státu. V dôsledku toho, aj ked sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za státne prostriedky (pozri rozsudky Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 37; Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 70, ako aj Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, uz citovaný, bod 35). 22 Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze vo veci samej sa sumy urcené na náhradu dodatocných nákladov vyplývajúcich z povinnosti nákupu, ktorú znásajú podniky, vyberajú od vsetkých konecných spotrebitelov elektrickej energie na francúzskom území a ich správou je poverená Caisse des dépôts et des consignations. 23 Podla francúzskej právnej úpravy uplatnitelnej vo veci samej, výsku príspevku, ktorý platí kazdý konecný spotrebitel elektrickej energie, kazdorocne urcuje minister energetiky na návrh Commission de régulation de l'énergie. V prípade nevydania takéhoto ministerského výnosu sa výska príspevku kazdý rok automaticky zvysuje. 24 Okrem toho clánok 5 zákona c. 2000-108 zavádza správnu sankciu pre prípad, ze spotrebitel príspevok nezaplatí. 25 Bolo uz rozhodnuté, ze financné prostriedky pochádzajúce z povinných príspevkov ulozených právnou úpravou clenského státu, ktoré sú spravované a rozdelované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môzu povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked sú ich správou poverené subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [9]173/73, Zb. s. 709, bod 35). 26 Napokon ako bolo uvedené na pojednávaní, zákon c. 2000-108 zaviedol zásadu úplného krytia povinnosti nákupu zo strany francúzskeho státu, ktorá tento stát zaväzuje k vyrovnaniu minulých záväzkov a k úplnej úhrade dodatocných nákladov, ktoré boli ulozené podnikom, a to pre prípad, ze by výska príspevkov vybratých od konecných spotrebitelov elektrickej energie bola na pokrytie týchto dodatocných nákladov nepostacujúca. 27 Z bodov 20, 25 a 26 tohto rozsudku tak vyplýva, ze skutocnost, ktorú na pojednávaní uviedla francúzska vláda, ze podniky podliehajúce povinnosti nákupu si príspevky vybraté od konecných spotrebitelov ponechávajú, pokial tieto príspevky nepokryjú sumu ich vlastných dodatocných nákladov, takze cast financných prostriedkov sa neprevedie cez úcet Caisse des dépôts et consignations, nepostacuje na vylúcenie existencie intervencie prostredníctvom státnych prostriedkov. 28 Pokial ide o financné prostriedky prevádzané cez Caisse des dépôts et consignations, v kazdom prípade treba uviest, ze v súlade so zákonom c. 2000-108, táto pokladnica najprv sústreduje vybrané sumy na osobitnom úcte a potom ich vypláca dotknutým subjektom, takze pri správe týchto financných prostriedkov vystupuje ako sprostredkovatel. 29 Caisse des dépôts et consignations je právnická osoba verejného práva, ktorá bola zriadená zákonom o financiách z roku 1816 (loi sur les finances de 1816). Jej generálneho riaditela, ktorý je výkonným orgánom, vymenúva v Rade ministrov prezident republiky. Jej dozorná komisia, ako aj v nej zriadené osobitné výbory sú zlozené z osôb, ktoré vymenúva Národné zhromazdenie a Senát a dalsie verejné institúcie. Predsedu jej dozornej rady urcí táto rada spomedzi svojich clenov. V praxi je ním bud poslanec Národného zhromazdenia alebo clen Senátu. 30 Tento verejnoprávny subjekt poverený Francúzskou republikou zabezpecuje pre Commission de régulation de l'énergie, ktorá je nezávislým správnym orgánom dohliadajúcim na správne fungovanie trhu s elektrickou energiou a plynom vo Francúzsku, plnenia súvisiace s administratívnym, financným a úctovným riadením. Caisse des dépôts et consignations tiez zistuje oneskorené a neuhradené platby zo strany konecných spotrebitelov a informuje o tom Commission de régulation de l'énergie. 31 Okrem iného tento verejný subjekt môze investovat príspevky, ktoré boli vybraté od konecných spotrebitelov, pricom príjem z tohto investovania sa kazdý rok odpocíta z výsky príspevkov, ktoré sa musia zaplatit za nasledujúci rok. 32 Caisse des dépôts et consignations okrem toho nedosahuje z tejto cinnosti nijaký zisk a jej náklady na správu sa zapocítavajú voci príspevkom, ktoré platia konecní spotrebitelia elektrickej energie. 33 Uvedené sumy, ktoré takto spravuje Caisse des dépôts et consignations, sa preto musia povazovat za sumy, ktoré zostávajú pod verejnou kontrolou. 34 Vsetky tieto skutocnosti umoznujú odlísit túto vec od veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok PreussenElektra, v ktorej sa rozhodlo, ze za intervenciu zo státnych prostriedkov nemozno povazovat povinnost súkromných dodávatelov elektrickej energie nakupovat elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie za minimálne ceny, pokial nedochádza k priamemu alebo nepriamemu prevodu státnych zdrojov na podniky vyrábajúce tento typ elektrickej energie (pozri v tomto zmysle rozsudok PreussenElektra, uz citovaný, bod 59). 35 Ako uz mal Súdny dvor prílezitost uviest v bode 74 uz citovaného rozsudku Essent Netwerk Noord a i., vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok PreussenElektra, súkromné podniky neboli dotknutým clenským státom poverené spravovat státne prostriedky, ale mali povinnost nákupu z vlastných financných prostriedkov. 36 Predmetné financné prostriedky sa tak nemohli povazovat za státne prostriedky, pretoze v nijakom okamihu neboli pod verejnou kontrolou a neexistoval státom zavedený a regulovaný mechanizmus, o aký ide v tejto veci, na náhradu dodatocných nákladov vyplývajúcich z tejto povinnosti nákupu, prostredníctvom ktorého stát týmto súkromným subjektom zarucoval úplné krytie uvedených dodatocných nákladov. 37 Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa tak má vykladat v tom zmysle, ze mechanizmus úplnej náhrady dodatocných nákladov, ktoré musia podniky znásat v dôsledku povinnosti nakupovat elektrickú energiu veterného pôvodu za cenu vyssiu, ako je trhová cena, ktorú v tuzemsku platia vsetci konecní spotrebitelia, vyplývajúci zo zákona c. 2000-108, predstavuje intervenciu zo státnych prostriedkov. O obmedzení casových úcinkov rozsudku 38 Ak by Súdny dvor subsidiárne dospel k záveru, ze spôsob financovania, o aký ide vo veci samej, predstavuje intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, francúzska vláda pozaduje obmedzenie casových úcinkov rozsudku, ktorý sa má vydat. 39 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podla clánku 267 ZFEÚ, objasnuje a v prípade potreby spresnuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako ho súd má alebo mal chápat a uplatnovat od okamihu, ked nadobudlo úcinnost. Z toho vyplýva, ze takto vykladané pravidlo súd môze a má uplatnovat dokonca aj na právne vztahy vzniknuté a zalozené pred vydaním rozsudku na základe ziadosti o výklad, pokial sú okrem iného splnené podmienky umoznujúce predlozit príslusným súdom spor týkajúci sa uplatnenia uvedeného pravidla (pozri najmä rozsudky z 2. februára 1988, Blaizot a i., [10]24/86, Zb. s. 379, bod 27; z 10. januára 2006, Skov a Bilka, [11]C-402/03, Zb. s. I-199, bod 50, ako aj z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C-92/11, bod 58). 40 Súdny dvor môze iba výnimocne pri uplatnovaní vseobecnej zásady právnej istoty obsiahnutej v právnom poriadku Únie pristúpit k obmedzeniu moznosti vsetkých dotknutých osôb dovolávat sa ustanovenia, ktoré vylozil, aby sa spochybnili právne vztahy, ktoré vznikli v dobrej viere. Na rozhodnutie o takom obmedzení je nevyhnutné, aby boli splnené dve podstatné kritériá, a to dobrá viera dotknutých osôb a riziko váznych tazkostí (pozri najmä rozsudky Skov a Bilka, uz citovaný, bod 51, ako aj RWE Vertrieb, uz citovaný, bod 59). 41 Pokial ide o vec samú, treba po prvé v súvislosti s podmienkou dobrej viery dotknutých osôb pripomenút, ze francúzska vláda si nemohla byt nevedomá zákazu stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ vykonat opatrenie pomoci a právnych následkov, ktoré vyvoláva neoznámenie predmetného opatrenia. 42 Pokial ide po druhé o poziadavku týkajúcu sa rizika váznych tazkostí, Súdny dvor zdôraznil, ze financné následky, ktoré by mohli pre clenský stát vyplývat z rozsudku vydaného v prejudiciálnom konaní, neodôvodnujú samy osebe casové obmedzenie úcinkov tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 19. októbra 1995, Richardson, [12]C-137/94, Zb. s. I-3407, bod 37 a citovanú judikatúru). 43 Za týchto podmienok v prejednávanej veci neexistuje nijaká skutocnost, ktorá môze odôvodnit výnimku zo zásady, podla ktorej úcinky rozsudku siahajú k dátumu nadobudnutia úcinnosti vykladaného pravidla (pozri rozsudok z 13. februára 1996, Bautiaa a Société française maritime, [13]C-197/94 a C-252/94, Zb. s. I-505, bod 49 a citovanú judikatúru). 44 Casovú úcinnost tohto rozsudku preto netreba obmedzit. O trovách 45 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze mechanizmus úplnej náhrady dodatocných nákladov, ktoré musia podniky znásat v dôsledku povinnosti nakupovat elektrickú energiu veterného pôvodu za cenu vyssiu, ako je trhová cena, ktorú v tuzemsku platia vsetci konecní spotrebitelia, vyplývajúci zo zákona c. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji verejnej sluzby v oblasti elektrickej energie, zmenený a doplnený zákonom c. 2006-1537 zo 7. decembra 2006 o energetickom odvetví, predstavuje intervenciu zo státnych prostriedkov. Podpisy __________________________________________________________________ ( [14]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwippRJ/L92348-8101TMP.html#t-ECR_62012CJ0262_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0206&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0072&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0006&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0024&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0402&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0137&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0197&locale=SK 14. file:///tmp/lynxXXXXwippRJ/L92348-8101TMP.html#c-ECR_62012CJ0262_SK_01-E0001