ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 19. júna 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Odvetvie plastových priemyselných vriec -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Neobmedzená právomoc Vseobecného súdu -- Povinnost odôvodnenia -- Pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti -- Zodpovednost materskej spolocnosti za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti -- Proporcionalita -- Konanie pred Vseobecným súdom -- Primeraná lehota na rozhodnutie" Vo veci C-243/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 16. mája 2012, FLS Plast A/S, so sídlom vo Valby (Dánsko), v zastúpení: M. Thill-Tayara a Y. Anselin, advokáti, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, barrister, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, E. Levits, M. Berger (spravodajkyna) a S. Rodin, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. januára 2014, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost FLS Plast A/S (dalej len "FLS Plast") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie vo veci FLS Plast/Komisia (T-64/06, [2]EU:T:2012:102, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd ciastocne zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] (vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "sporné rozhodnutie"), alebo subsidiárne znízenia pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Sporné rozhodnutie je urcené spolocnosti FLS Plast, predtým Nyborg Plast International A/S, ktorá je bývalou materskou spolocnostou spolocnosti Trioplast Wittenheim SA (predtým Silvallac SA, dalej len "Trioplast Wittenheim"), ktorá vo Wittenheime (Francúzsko) vyrába priemyselné vrecia, fólie a plastové vrecia. FLS Plast je dcérskou spolocnostou v skupine kontrolovanej spolocnostou FLSmidth & Co. A/S (dalej len "FLSmidth"). 3 V decembri 1990 FLS Plast nadobudla 60 % akcií v spolocnosti Trioplast Wittenheim. Zvysných 40 % nadobudla FLS Plast v decembri 1991. Predávajúcim bola Cellulose du Pin, francúzska spolocnost, ktorá bola clenom skupiny vo vlastníctve spolocnosti Compagnie de Saint-Gobain SA (dalej len "Saint-Gobain"). 4 FLS Plast v roku 1999 následne predala Trioplast Wittenheim spolocnosti Trioplanex France SA, francúzskej dcérskej spolocnosti Trioplast Industrier AB (dalej len "Trioplast Industrier"), ktorá je materskou spolocnostou skupiny Trioplast. Tento prevod nadobudol úcinnost 1. januára 1999. 5 V novembri 2001 spolocnost British Polythene Industries informovala Európsku komisiu o existencii kartelu v odvetví priemyselných vriec. 6 Komisia po vykonaní preskúmania v roku 2002 najmä v priestoroch spolocnosti Trioplast Wittenheim zaslala v rokoch 2002 a 2003 dotknutým spolocnostiam, medzi nimi aj spolocnosti Trioplast Wittenheim, ziadosti o informácie. V liste z 19. decembra 2002, doplnenom listom zo 16. januára 2003, spolocnost Trioplast Wittenheim uviedla, ze chce spolupracovat na vysetrovaní Komisie v rámci oznámenia Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o zhovievavosti"). 7 Komisia 30. novembra 2005 prijala sporné rozhodnutie. Z clánku 1 ods. 1 písm. h) tohto rozhodnutia vyplýva, ze spolocnosti FLSmidth a FLS Plast v období od 31. januára 1990 do 19. januára 1999 porusovali clánok 81 ES, pretoze sa podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví plastových priemyselných vriec na území Belgicka, Nemecka, Spanielska, Francúzska, Luxemburska a Holandska, ktoré spocívali v urcovaní cien a urcovaní spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, rozdelení odberatelov, obchodov a objednávok, zosúladenom predkladaní návrhov vo verejných sútaziach a vo výmene specifických informácií. 8 V clánku 2 prvom odseku písm. f) sporného rozhodnutia ulozila Komisia spolocnosti Trioplast Wittenheim pokutu 17,85 milióna eur, pricom zohladnila znízenie pokuty o 30 % priznané na základe oznámenia o zhovievavosti. Pokial ide o túto sumu, spolocnosti FLSmidth a FLS Plast boli uznané za solidárne zodpovedné do výsky 15,30 milióna eur a Trioplast Industrier bola uznaná za zodpovednú do výsky 7,73 milióna eur. Napadnutý rozsudok 9 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. februára 2006 podala spolocnost FLS Plast proti spornému rozhodnutiu zalobu. Predmetom tejto zaloby bolo zrusenie clánku 1 ods. 1 písm. h) a clánku 2 prvého odseku písm. f) tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne návrh na zmenu tohto druhého ustanovenia sporného rozhodnutia, ako aj znízenie pokuty, vo vztahu ku ktorej bola uznaná za solidárne zodpovednú. 10 Na podporu svojej zaloby o neplatnost spolocnost FLS Plast uviedla pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod vychádzal z toho, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri stanovení pokuty. Druhý zalobný dôvod, ktorý bol rozdelený na styri casti, sa týkal posúdenia zodpovednosti spolocnosti FLS Plast ako materskej spolocnosti Trioplast Wittenheim. V tretom zalobnom dôvode, ktorý bol rozdelený na tri casti, FLS Plast namietala proti výske pokuty ulozenej spolocnosti Trioplast Wittenheim. Stvrtý zalobný dôvod sa týkal skutocnosti, ze v prípade spolocnosti FLS Plast nebola uplatnená horná hranica 10 % obratu. V piatom zalobnom dôvode, ktorý sa skladal z piatich castí, namietala proti výske pokuty, ktorá jej bola ulozená a za ktorej zaplatenie bola uznaná solidárne zodpovednou. 11 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd ciastocne vyhovel druhému zalobnému dôvodu spolocnosti FLS Plast, lebo Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze táto materská spolocnost skutocne kontrolovala spolocnost Trioplast Wittenheim pocas roka 1991. V dôsledku toho Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom bola spolocnost FLS Plast uznaná za zodpovednú za porusenie trvajúce od 31. decembra 1990 do 31. decembra 1991. Vseobecný súd preto znízil sumu, za ktorú bola spolocnost FLS Plast solidárne zodpovedná v zmysle clánku 2 písm. f) sporného rozhodnutia, na 14,45 milióna eur. V zostávajúcej casti zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania 12 Spolocnost FLS Plast navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok a clánok 1 písm. h), ako aj clánok 2 písm. f) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti FLS Plast, -- subsidiárne zmenil clánok 2 písm. f) sporného rozhodnutia a podstatne znízil sumu pokuty, za ktorú bola spolocnosti FLS Plast pripísaná solidárna zodpovednost na základe sporného rozhodnutia, -- v kazdom prípade priznal spolocnosti FLS Plast znízenie pokuty, za ktorej zaplatenie jej bola pripísaná zodpovednost na základe sporného rozhodnutia, o 50 %, lebo Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 13 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zamietol odvolanie, -- subsidiárne zamietol zalobu o neplatnost namierenú proti spornému rozhodnutiu a -- zaviazal spolocnost FLS Plast na náhradu trov konania. O odvolaní 14 Na podporu svojich návrhov spolocnost FLS Plast uvádza pät odvolacích dôvodov, pricom tretí az piaty odvolací dôvod uvádza subsidiárne. 15 Spolocnost FLS Plast ziada Súdny dvor, aby po zrusení napadnutého rozsudku sám rozhodol o odvolacích dôvodoch uvedených proti spornému rozhodnutiu. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila právne kritérium týkajúce sa urcenia zodpovednosti materskej spolocnosti Argumentácia úcastníkov konania 16 Spolocnost FLS Plast tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal právne kritérium pouzité Komisiou a odvodil z neho, ze spolocnost FLS Plast nevyvrátila domnienku, ktorá vyplýva zo skutocnosti, ze vlastnila 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti Trioplast Wittenheim, a podla ktorej uplatnovala na túto dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv. 17 Toto kritérium je zalozené na striktnej domnienke, ze materská spolocnost je zodpovedná za správanie svojej dcérskej spolocnosti a v dôsledku toho je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny zakotvenou v clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), a clánku 48 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 18 Podla spolocnosti FLS Plast spôsob, akým Komisia túto domnienku uplatnila, jej priznáva nevyvrátitelný charakter, lebo od dotknutej materskej spolocnosti vyzadovala, aby predlozila negatívny dôkaz o tom, ze svojej dcérskej spolocnosti nedala nijaký pokyn. Subsidiárne spolocnost FLS Plast tvrdí, ze ani Vseobecný súd, ani Komisia nedospeli z právneho hladiska k správnemu záveru, ktorý sa ponúkal vzhladom na tvrdenia a dôkazy, ktoré predlozila a ktoré preukazovali, ze spolocnost Trioplast Wittenheim sa na trhu správala nezávisle. 19 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. Domnieva sa, ze kedze nebol uplatnený pred Vseobecným súdom, ide o nový dôvod, ktorý je v dôsledku toho neprípustný. Navyse je uvedený odvolací dôvod cisto abstraktný a spolocnost FLS Plast neuviedla body napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia. 20 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze domnienka vychádzajúca z vlastníctva celého základného imania neporusuje základné práva a ze sa v kazdom prípade mohla opriet o iné skutocnosti odôvodnujúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou FLS Plast na spolocnost Trioplast Wittenheim. 21 Vo svojej replike spolocnost FLS Plast namieta proti neprípustnosti tohto dôvodu a tvrdí, ze spochybnenie platnosti predmetnej domnienky treba povazovat za rozvinutie dôvodu, ktorým dochádza k spochybneniu existencie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na jej dcérsku spolocnost, ktorý uplatnila pred Vseobecným súdom. 22 Komisia vo svojej duplike zdôraznuje, ze clánok 6 ods. 2 EDLP v kazdom prípade nebol uplatnený v konaní na prvom stupni. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 23 Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, treba pripomenút, ze spolocnost FLS Plast pred Vseobecným súdom netvrdila, ze pravidlo uplatnované v judikatúre Súdneho dvora, podla ktorého platí domnienka, ze materská spolocnost, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na túto dcérsku spolocnost, porusuje clánok 48 Charty a clánok 6 ods. 2 EDLP. 24 V tejto súvislosti vsak treba zdôraznit, ze spolocnost FLS Plast vo svojom druhom zalobnom dôvode uvedenom na podporu svojej zaloby tvrdila, ze "[sporné] rozhodnutie obsahuje skutkové aj právne pochybenia, pokial ide o zodpovednost spolocnosti FLS Plast". V bodoch 51 az 99 tejto zaloby predlozila detailný opis, ktorý mal preukázat, ze Komisia jej nemohla pripísat zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Trioplast Wittenheim. Osobitne v bode 56 uvedenej zaloby FLS Plast tvrdila, ze "pokial ide o dcérske spolocnosti v 100 %-nom vlastníctve, platí ustálená zásada, ze ani 100 %-né vlastníctvo samo osebe nestací na to, aby bola materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost, lebo podiel na základnom imaní predstavuje vyvrátitelnú domnienku". 25 Spolocnost FLS Plast dalej tým, ze v stádiu odvolania v podstate uplatnuje, ze Vseobecný súd zalozil svoje rozhodnutie na nevyvrátitelnej domnienke, co je v rozpore s prezumpciou neviny zakotvenou v clánku 48 Charty a clánku 6 ods. 2 EDLP, kritizuje odôvodnenie pouzité Vseobecným súdom na podporu napadnutého rozsudku, v com jej nemozno bránit len na základe toho, ze túto výhradu výslovne neuplatnila v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C-465/09 P az C-470/09 P, [4]EU:C:2011:372, bod 146 a citovanú judikatúru). 26 Preto je prvý dôvod uvedený spolocnostou FLS Plast na podporu jej odvolania prípustný. - O veci samej 27 Pokial ide v prvom rade o údajnú nezákonnost domnienky, ktorá sa uplatnuje v práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ked materská spolocnost priamo alebo nepriamo vlastní celé základné imanie inej spolocnosti, a to ze uplatnuje na túto dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv, stací pripomenút, ze opodstatnenost tejto domnienky vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok The Dow Chemical Company/Komisia, C-179/12 P, [5]EU:C:2013:605, bod 56 a citovanú judikatúru). Okrem toho, ako uz Súdny dvor tiez rozhodol, uplatnenie tejto domnienky vôbec neporusuje prezumpciu neviny zakotvenú v clánku 48 Charty a clánku 6 ods. 2 EDLP vzhladom na to, ze táto domnienka je vyvrátitelná (pozri najmä rozsudok Eni/Komisia, C-508/11 P, [6]EU:C:2013:289, bod 50 a citovanú judikatúru). 28 Na rozdiel od tvrdení spolocnosti FLS Plast sa teda Vseobecný súd v bode 25 a nasledujúcich napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked pripomenul zásady vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora týkajúce sa podmienok, ked materská spolocnost dcérskej spolocnosti, akou je FLS Plast, môze byt uznaná za zodpovednú za protisútazné správanie pripisované tejto dcérskej spolocnosti, v prejednávanej veci Trioplast Wittenheim. 29 Vseobecný súd preto na základe tejto judikatúry správne rozhodol, ze Komisia sa mohla domnievat, ze spolocnost FLS Plast v období rokov 1992 az 1998 uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Trioplast Wittenheim, vzhladom na 100 %-ný podiel spolocnosti FLS Plast na jej základnom imaní pocas tohto obdobia. 30 Dalej, pokial ide konkrétnejsie o výhradu, podla ktorej sa táto domnienka v dôsledku konkrétneho uplatnenia Komisiou potvrdeného Vseobecným súdom stala nevyvrátitelnou, treba uviest, ze v bode 30 a nasledujúcich napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal, ci sa spolocnosti FLS Plast podarilo vyvrátit túto domnienku preukázaním, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správala nezávisle, a dospel k záver, ze sa jej to nepodarilo. Za týchto podmienok skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz o opaku potrebný na vyvrátenie domnienky, totiz sama osebe neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná (pozri najmä rozsudok Eni/Komisia, [7]EU:C:2013:289, bod 68 a citovanú judikatúru). 31 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého ani Vseobecný súd, ani Komisia nedospeli z právneho hladiska k správnemu záveru, ktorý sa ponúkal vzhladom na tvrdenia a dôkazy, ktoré predlozila FLS Plast a ktoré mali preukázat, ze Trioplast Wittenheim sa na trhu správala nezávisle, treba konstatovat, ze FLS Plast sa na podporenie tohto tvrdenia obmedzila len na vseobecný odkaz na svoje vysvetlenia týkajúce sa druhého odvolacieho dôvodu. 32 V tomto kontexte treba konstatovat, ze spolocnost FLS Plast touto argumentáciou v skutocnosti ziada, aby Súdny dvor opätovne preskúmal skutkový stav a predlozené dôkazy, bez toho, aby súcasne namietala, ze Vseobecný súd tento skutkový stav a dôkazy skreslil. Kedze podla clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky, takéto posúdenie nepodlieha preskúmaniu Súdneho dvora (pozri najmä v tomto zmysle rozsudok Ningbo Yonghong Fasteners/Rada, C-601/12 P, [8]EU:C:2014:115, bod 32 a citovanú judikatúru). Tvrdenia predlozené spolocnostou FLS Plast v tejto súvislosti sú preto neprípustné. 33 Vzhladom na tieto úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako scasti nedôvodný a scasti neprípustný. O druhom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd neuplatnil ex offo dôvod vychádzajúci z toho, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezí Argumentácia úcastníkov konania 34 Spolocnost FLS Plast Vseobecnému súdu vytýka, ze hoci konstatoval viaceré medzery v odôvodnení Komisie v spornom rozhodnutí, neuplatnil ex offo porusenie povinnosti odôvodnenia Komisiou, ked táto institúcia odmietla dôkazy predlozené spolocnostou FLS Plast s cielom vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 35 V tejto súvislosti spolocnost FLS Plast tvrdí, ze ked jej bolo dorucené oznámenie Komisie o výhradách, este existovali vázne pochybnosti o rozsahu domnienky skutocného rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na dcérsku spolocnost, o ktorých Komisia sama vedela. Na rozdiel od väcsiny ostatných adresátov oznámenia o výhradách bola FLS Plast jedinou materskou spolocnostou, ktorej bolo toto oznámenie adresované z jediného dôvodu, a to ze v minulosti vlastnila spolocnost Trioplast Wittenheim. V prípade takmer vsetkých ostatých materských spolocností, ktorým bolo adresované oznámenie o výhradách, Komisia vychádzala aj z dodatocných dôkazov. Navyse sa spolocnost FLS Plast nezúcastnila na ziadnom stádiu konania, ktoré predchádzalo oznámeniu o výhradách. 36 Spolocnost FLS Plast tiez tvrdí, ze Komisia bola povinná splnit si povinnost odôvodnenia v okamihu, ked jej zaslala sporné rozhodnutie. V prejednávanej veci vsak Komisia spresnila az pred Vseobecným súdom, ze sa opierala o domnienku rozhodujúceho vplyvu, len pokial ide o obdobie, pocas ktorého FLS Plast vlastnila celé základné imanie spolocnosti Trioplast Wittenheim. 37 Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách pritom FLS Plast predlozila mnoho tvrdení opierajúcich sa o dôkazy, ktoré preukazovali, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Trioplast Wittenheim. Podla spolocnosti FLS Plast mala Komisia povinnost preskúmat aspon dôkazy, ktoré boli "spôsobilé" vyvrátit predmetnú domnienku, a poskytnút dostatocné odôvodnenie záverov, ktoré z toho odvodila, avsak Komisia to neurobila. 38 Komisia teda nevysvetlila dôvod, preco dôkazy poskytnuté spolocnostou FLS Plast, teda najmä dôkazy preukazujúce, ze pán H. a pán T. zohrávali cisto pasívnu rolu, neboli spôsobilé vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu na dcérske spolocnosti. Okrem toho úvahy Komisie v tomto kontexte vytvárajú z predmetnej domnienky nevyvrátitelnú domnienku vzdy, ked materská spolocnost a dcérska spolocnost majú "ciastocne spolocné vedenie". 39 Komisia v prvom rade uplatnuje námietku neprípustnosti druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti FLS Plast, lebo po prvé ide o nový dôvod spolocnosti FLS Plast, ktorý bol v najlepsom prípade uvedený na pojednávaní pred Vseobecným súdom, a po druhé tento dôvod v skutocnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor preskúmal posúdenie skutkových okolností uskutocnené Komisiou a nezohladnil posúdenie Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku, pricom vsak spolocnost FLS Plast netvrdí, ze doslo ku skresleniu dôkazov. 40 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze svoje rozhodnutie odôvodnila dostatocne na to, aby spolocnost FLS Plast mohla pochopit jeho základ, co Vseobecný súd prinajmensom implicitne potvrdil. Okrem toho súdy Únie nie sú podla nej povinné uplatnit ex offo dôvody týkajúce sa odôvodnenia opatrení prijatých institúciami. 41 Okrem toho tvrdenie spolocnosti FLS Plast, ze oznámenie o výhradách jej bolo adresované len z toho dôvodu, ze v minulosti vlastnila základné imanie spolocnosti Trioplast Wittenheim, je podla názoru Komisie nepresné. Komisia naopak tvrdí, ze výslovne vychádzala z niekolkých dalsích dôkazov, ako najmä zo skutocnosti, ze pán H., ktorý riadil spolocnost Trioplast Wittenheim v rokoch 1990 az 1994, riadil aj spolocnost FLS Plast. 42 Vo svojej replike týkajúcej sa námietok neprípustnosti vznesených Komisiou spolocnost FLS Plast namieta, ze pocas písomnej casti konania pred Vseobecným súdom tvrdila, ze sporné rozhodnutie je poznacené vadou odôvodnenia, pokial ide o rozhodnutie Komisie, ze spolocnost FLS Plast nevyvrátila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Trioplast Wittenheim. Okrem toho podla ustálenej zásady práva Únie neexistujúce alebo nedostatocné odôvodnenie predstavuje dôvod verejného poriadku, ktorý Vseobecný súd musí uplatnit ex offo. 43 Komisia vo svojej duplike opakuje tvrdenie, ze spolocnost FLS Plast pred Vseobecným súdom neuplatnovala nedostatok odôvodnenia. Okrem toho Súdny dvor nemal povinnost uplatnit takýto dôvod. Posúdenie Súdnym dvorom 44 Po prvé, pokial ide o tvrdenie spolocnosti FLS Plast, ktoré uplatnila pocas písomnej casti konania pred Vseobecným súdom, ze sporné rozhodnutie je poznacené vadou odôvodnenia, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu Európskej únie je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 45 Treba vsak konstatovat, ze spolocnost FLS Plast vo svojej zalobe na prvom stupni nenamietala, ze sporné rozhodnutie je poznacené vadou odôvodnenia v rozsahu, v akom jej pripisuje solidárnu zodpovednost za predmetné porusenie. Hoci spolocnost FLS Plast v bode 9 repliky tvrdí, ze tento záver je nepresný, "lebo... tento dôvod bol v skutocnosti uplatnený... pred Vseobecným súdom", nezaoberá sa tým, ze tento dôvod uplatnila az na pojednávaní pred Vseobecným súdom ani sa nesnazí vyvrátit konstatovanie, ze takýto dôvod nebol uvedený v jej návrhu na zacatie konania. 46 Okrem toho spolocnost FLS Plast nevysvetluje, preco by uplatnenie tohto nového dôvodu na tomto pojednávaní malo byt prípustné napriek poziadavke stanovenej v clánku 48 ods. 2 prvom pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Okrem toho netvrdí, ze existujú právne a skutkové okolnosti, ktoré vysli najavo v priebehu konania a ktoré mohli odôvodnit oneskorené predlozenie takéhoto dôvodu. 47 Z toho vyplýva, ze v rámci tohto odvolacieho dôvodu spolocnost FLS Plast vychádza z novej argumentácie, ktorá spocíva v namietaní proti dostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia z právneho hladiska v rozsahu, v akom jej pripisuje solidárnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Trioplast Wittenheim. 48 Ako vsak vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, je prípustné, aby úcastník konania podal odvolanie na Súdny dvor, tvrdiac, ze odvolacie dôvody vznikli zo samotného napadnutého rozsudku, a kritizoval v nich jeho dôvodnost z právneho hladiska (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, C-231/11 P az C-233/11 P, [9]EU:C:2014:256, bod 102 a citovaná judikatúra). Kedze druhý odvolací dôvod sa týka v podstate toho, ze Vseobecný súd neuplatnil ex offo výhradu týkajúcu sa nedostatocného odôvodnenia sporného rozhodnutia, vychádza zo samotného napadnutého rozsudku. Tento odvolací dôvod je preto prípustný. 49 Po druhé, pokial ide o argumentáciu spolocnosti FLS Plast, podla ktorej Vseobecný súd, ktorý rozhoduje o vyhlásení neplatnosti opatrenia prijatého orgánom Únie, je povinný ex offo uplatnit výhradu týkajúcu sa nedostatocného odôvodnenia tohto opatrenia z právneho hladiska, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnit akt spôsobujúci ujmu vyplýva zo zásady dodrziavania práva na obhajobu a jej cielom je jednak poskytnút dotknutej osobe dostatocné informácie na to, aby zistila, ci je akt dôvodný, prípadne ci má vadu, ktorá by umoznila napadnút jeho platnost na súde Únie, a jednak umoznit tomuto súdu vykonat preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudok Rada/Bamba, C-417/11 P, [10]EU:C:2012:718, bod 49 a citovaná judikatúra). 50 Treba vsak konstatovat, ze dôvody, na základe ktorých Komisia povazovala spolocnost FLS Plast za zodpovednú za porusenie konstatované od 1. januára 1992 do 19. januára 1999, jasne vyplývajú z bodov 715 az 732 sporného rozhodnutia, v ktorých Komisia spresnuje, ze vychádzala jednak zo skutocnosti, ze FLS Plast vlastnila celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti Trioplast Wittenheim, a dalej z ostatných dôkazov podporujúcich uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnosti FLS Plast na Trioplast Wittenheim. 51 Pokial ide o tvrdenia uvedené spolocnostou FLS Plast v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, aby vyvrátila domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, hoci Komisia sa nezaoberala kazdým týmto tvrdením samostatne, v bodoch 718 az 731 sporného rozhodnutia poskytla odvolatelke dostatocné podklady na to, aby mohla zistit, ci je rozhodnutie podla jej názoru opodstatnené alebo ci má vady, ktoré by umoznili napadnút jeho zákonnost, a na to, aby Súdny dvor mohol vykonat preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [11]EU:C:2005:408, bod 462, ako aj Eni/Komisia, [12]EU:C:2013:289, bod 72). 52 Spolocnost FLS Plast okrem toho netvrdí, ze nemohla vykonat svoje právo na obhajobu. Naopak, z podrobného preskúmania tvrdení spolocnosti FLS Plast smerujúcich k vyvráteniu domnienky rozhodujúceho vplyvu, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 52 az 61 a 77 az 82 napadnutého rozsudku, skôr vyplýva, ze FLS Plast mohla úcinne bránit svoje práva pred Vseobecným súdom a Vseobecný súd mohol vykonat preskúmanie. 53 Za týchto podmienok treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O tretom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, ako aj porusení povinnosti odôvodnenia Vseobecným súdom, pokial ide o uplatnenie oznámenia o zhovievavosti Argumentácia úcastníkov konania 54 V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu spolocnost FLS Plast tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, ze uplatnila oznámenie o zhovievavosti. 55 Spolocnost FLS Plast v tejto súvislosti pripomína, ze podla oddielu D bodu 2 druhej zarázky oznámenia o zhovievavosti môze byt podniku, ktorý informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia, znízená pokuta, pokial je toto vyhlásenie výslovné, jasné a jednoznacné a ulahcuje Komisii jej úlohu. 56 Spolocnost FLS Plast vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne vyhlásila, ze nepopiera správnost skutkových zistení. Komisii teda ulahcila úlohu tým, ze znízila jej dôkazné bremeno. Jej tvrdenia na obhajobu sa netýkali základov porusenia, lebo FLS Plast nespochybnila priamu úcast spolocnosti Trioplast Wittenheim na protisútazných stretnutiach ani celkovú dlzku porusovania a dokonca ani jeho závaznost alebo význam geografického rozsahu, na ktorom k nemu dochádzalo. 57 Spolocnost FLS Plast preto navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom jej odmieta priznat znízenie pokuty na tomto základe, uplatnil svoju neobmedzenú súdnu právomoc a znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená sporným rozhodnutím, o 50 %. 58 Druhá cast tohto odvolacieho dôvodu vychádza z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vzhladom na znízenie pokuty priznané okrem iného spolocnosti Bonar Technical Fabrics NV (dalej len "Bonar) a z porusenia povinnosti odôvodnenia Vseobecným súdom. 59 Podla spolocnosti FLS Plast totiz bola pokuta, ktorá mala byt ulozená, znízená o 10 % len v prípade spolocnosti Bonar, hoci o takéto znízenie poziadali obe tieto spolocnosti. Spolupráca spolocnosti Bonar s Komisiou, rovnako ako spolupráca spolocnosti FLS Plast, bola obmedzená na vseobecné vyhlásenia o nespochybnení skutkových zistení. Tak Bonar, ako aj FLS Plast pripustili priamu úcast svojej dcérskej spolocnosti na porusení a snazili sa popriet svoju zodpovednost ako materských spolocností. Oba podniky sa teda nachádzali v rovnakej situácii a malo im byt priznané rovnaké znízenie. Bonar okrem toho poprela úcast svojej bývalej dcérskej spolocnosti prinajmensom na jednom zo stretnutí kartelu a vo vseobecnosti obmedzila svoje nespochybnenie skutkových zistení na uznanie úcasti svojej dcérskej spolocnosti na "niektorých stretnutiach". 60 V bode 177 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd len potvrdil, ze "na rozdiel od spolocnosti [Bonar]" sa spochybnenie spolocnostou FLS Plast dotklo samotných základov porusenia, bez toho, aby konkrétnejsie odôvodnil svoje stanovisko. 61 Vseobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nerozhodol, ze Komisia porusila zásadu rovnosti. Okrem toho nedodrzal povinnost odôvodnenia, ktorá mu prinálezí, ked správne neporovnal vyhlásenia o nespochybnení skutkových zistení, ktoré predlozili Bonar a FLS Plast. 62 Tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti FLS Plast vychádza z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vzhladom na znízenie pokuty priznané spolocnosti Trioplast Industrier. 63 Spolocnost FLS Plast sa domnieva, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze nie je mozné, aby sa na nu uplatnovalo znízenie pokuty o 30 %, aké bolo priznané spolocnosti Trioplast Industrier, a to preto, ze toto znízenie bolo spolocnosti Trioplast Industrier priznané protiprávne. 64 Podla spolocnosti FLS Plast na to, aby nedoslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, sa na nu musí uplatnovat znízenie pokuty o 30 %, ktoré bolo priznané spolocnosti Trioplast Wittenheim, s ktorou v priebehu obdobia, ked dochádzalo k porusovaniu, vytvárala pocas ôsmich rokov hospodársky subjekt. Preto navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom spolocnosti FLS Plast odmieta priznat znízenie pokuty na základe nespochybnenia skutkových zistení, aby uplatnil svoju neobmedzenú súdnu právomoc a priznal jej znízenie pokuty o 50 % alebo aspon o 30 %. 65 Komisia uplatnuje námietku neprípustnosti prvej a druhej casti tohto odvolacieho dôvodu. Bez toho, aby spolocnost FLS Plast namietala skreslenie skutkového stavu, obe tieto casti smerujú k opätovnému vecnému preskúmaniu jednak posúdenia hodnoty vyhlásení tejto spolocnosti v priebehu vysetrovania a jednak analýzy Komisie, pokial ide o podstatu jej rozhodnutia priznat spolocnosti Bonar znízenie pokuty o 10 %. 66 Pokial ide o prvú cast, Komisia subsidiárne tvrdí, ze skutocnosti uvedené spolocnostou FLS Plast v odpovediach na oznámenie o výhradách a v spornom rozhodnutí stacia na to, aby bolo mozné konstatovat, ze nespochybnenie skutkových zistení spolocnostou FLS Plast nesplna kritériá pozadované v oddiele D bode 2 oznámenia o zhovievavosti. 67 Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k spolocnosti Bonar, Komisia tvrdí, ze z napadnutého rozsudku v spojení so sporným rozhodnutím a s odpovedami na oznámenie o výhradách jasne vyplýva, ze Vseobecný súd dostatocne porovnal jednotlivé situácie oboch spolocností. Navyse podla jej názoru nie je dôlezité, ze úroven spolupráce spolocnosti FLS Plast bola v skutocnosti porovnatelná s úrovnou spolupráce spolocnosti Bonar, lebo spolupráca spolocnosti FLS Plast v kazdom prípade nesplnala poziadavky vyplývajúce z oznámenia o zhovievavosti. 68 Komisia sa tiez domnieva, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat nedostatok odôvodnenia v toto smere, lebo argumentácia spolocnosti FLS Plast bola zjavne nerelevantná. 69 Pokial ide o tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, ze hoci Vseobecný súd správne rozhodol, ze FLS Plast nemá právny nárok na znízenie pokuty o 30 %, zalozil toto rozhodnutie na nesprávnych dôvodoch. V okamihu, ked malo dochádzat k poruseniu, uz FLS Plast netvorila hospodársky subjekt so spolocnostou Trioplast Wittenheim v zmysle clánku 101 ZFEÚ, a preto bolo rozsírenie uvedeného znízenia o 30 % na spolocnost FLS Plast vylúcené. Komisia v dôsledku toho navrhuje, aby Súdny dvor zrusil body 172 az 176 napadnutého rozsudku a nahradil ho iným odôvodnením. 70 Spolocnost FLS Plast v replike namieta, ze prvá a druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu na podporu jej odvolania nesmerujú k opätovnému vecnému preskúmaniu, ale k spochybneniu právnych následkov, ktoré Vseobecný súd vyvodil zo skutkového stavu skúmaného v napadnutom rozsudku. Pokial ide o prvú cast, v bodoch 68 az 75 svojho odvolania uviedla dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil. Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, tá sa tiez týka právnych následkov, ktoré Vseobecný súd vyvodil zo skutkového stavu, ktorý mu bol predlozený. Skreslenie skutkových okolností bolo okrem toho namietané aj v bode 82 odvolania. 71 Komisia vo svojej duplike opakuje tvrdenie, ze Súdny dvor v rámci odvolania nemá právomoc vykonat preskúmanie, o ktoré ho FLS Plast ziada. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, co v prejednávanej veci neplatí. Posúdenie Súdnym dvorom - O prvej a druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu 72 V prvej a druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré treba skúmat spolocne, spolocnost FLS Plast v podstate tvrdí, ze nespochybnila vecnú správnost skutocností, ktoré jej Komisia vytýkala v oznámení o výhradách, co Komisii ulahcilo úlohu preukázat predmetné porusenie, a to malo na základe oznámenia o zhovievavosti viest k 10 % znízeniu pokuty, ktorá jej mala byt ulozená. Dalej tvrdí, ze Vseobecný súd mal na základe zásady rovnosti zaobchádzania uplatnit v jej prípade znízenie o 10 %, a to najmä preto, ze spolocnost Bonar, ktorej bolo toto znízenie priznané, spolupracovala s Komisiou v podstate rovnakým spôsobom ako spolocnost FLS Plast. V kazdom prípade napadnutý rozsudok nie je v tomto smere dostatocne odôvodnený. 73 Pokial ide o prvú uvedenú výhradu, Vseobecný súd v bode 164 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze "Komisia disponuje... sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov", avsak "nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania". 74 Okrem toho v bode 177 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze "postoj [spolocnosti FLS Plast] v priebehu správneho konania bol nejednoznacný", a ze hoci FLS Plast "oznámila, ze jej spochybnenie sa týka len skutkových zistení, z ktorých Komisia vychádzala, aby jej pripísala solidárnu zodpovednost za porusenie, spochybnenie [spolocnosti FLS Plast] sa týkalo samotných základov [tohto porusenia]", a to "na rozdiel od spolocnosti [Bonar]". V tom istom bode napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez konstatoval, ze FLS Plast "najmä poprela úcast pána H. na stretnutí... z 21. decembra 1993". 75 Okrem toho v bode 178 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zdôraznil, ze spolocnost FLS Plast "nepredlozila ziadne tvrdenie, ktoré by umoznilo preukázat, ze jej spolupráca Komisii ulahcila úlohu, ak to vyzaduje judikatúra", a v bode 179 uvedeného rozsudku nakoniec konstatoval, ze "za týchto podmienok Komisia neprekrocila mieru svojej volnej úvahy, ked [spolocnosti Bonar] priznala znízenie o 10 % za nespochybnenie skutkových zistení a odmietla priznat takéto znízenie zalobkyni". 76 S cielom spochybnit toto posúdenie skutkového stavu vykonaného Vseobecným súdom v stádiu odvolania mala spolocnost FLS Plast podla ustálenej judikatúry tvrdit, ze Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti alebo dôkazy, co neurobila. Treba totiz konstatovat, ze na rozdiel od toho, co FLS Plast naznacuje vo svojej replike, z bodov 68 az 75 a 82 odvolania vôbec nevyplýva, ze táto spolocnost uplatnuje skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov Vseobecným súdom. 77 Z uvedených úvah vyplýva, ze uvedenú výhradu uplatnenú v rámci prvej a druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolania spolocnosti FLS Plast treba zamietnut ako neprípustnú. 78 Dalej, pokial ide o výhradu vychádzajúcu z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania Vseobecným súdom, ako uz bolo uvedené v bodoch 73 az 77 tohto rozsudku, aby bolo mozné porovnat správanie spolocnosti FLS Plast a správanie spolocnosti Bonar, bolo by nutné, aby Súdny dvor nahradil posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Vseobecný súd, svojím vlastným posúdením, co vsak Súdnemu dvoru v odvolacom konaní neprinálezí, s výnimkou prípadu, ked Vseobecný súd skreslí skutkové okolnosti alebo dôkazy, ktoré mu boli predlozené. Takéto skreslenie vsak spolocnost FLS Plast vcas neuplatnila a a fortiori ani nepreukázala. Aj túto výhradu teda treba zamietnut ako neprípustnú. 79 Napokon, pokial ide o nedostatok odôvodnenia, na ktorý sa v tomto kontexte odvoláva spolocnost FLS Plast, v bodoch 73 az 75 tohto rozsudku uz bolo pripomenuté, ze Vseobecný súd s ohladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, [13]EU:C:2007:277, bod 88), povazoval za nedostatocné skutocnosti uvedené spolocnostou FLS Plast na preukázanie toho, ze jej údajné nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení pomohlo Komisii alebo ze toto nespochybnenie bolo aspon porovnatelné s nespochybnením spolocnosti Bonar. Odôvodnenie poskytnuté Vseobecným súdom v tomto ohlade zjavne umoznuje spolocnosti FLS Plast pochopit dôvody, preco Vseobecný súd odmietol predmetnú argumentáciu, a Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie. Toto tvrdenie spolocnosti FLS Plast je teda nedôvodné. 80 V dôsledku toho treba prvú a druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietnut ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. - O tretej casti tretieho dôvodu 81 Pokial ide o tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu uvedeného spolocnostou FLS Plast na podporu jej odvolania, ktorá je zalozená na tom, ze Komisia jej neprávom nepriznala znízenie pokuty o 30 %, hoci tvorila hospodársky subjekt so spolocnostou Trioplast Wittenheim, treba pripomenút, ze Vseobecný súd v bode 168 napadnutého rozsudku odmietol toto tvrdenie a domnieval sa, ze "Komisia mala posúdit spoluprácu oboch spolocností na vysetrovaní samostatne". 82 Vseobecný súd v tomto smere v bode 17 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "spolocnostiam Trioplast Wittenheim, Trioplast Industrier a [FLS Plast] boli správne stanovené individuálne východiskové sumy, ktoré boli následne upravené s ohladom na okolnosti, ktoré sa ich týkali". Vseobecný súd vsak v bode 173 uvedeného rozsudku konstatoval, ze "z napadnutého rozhodnutia ani z písomností predlozených Vseobecnému súdu nevyplýva, ze spolocnost [Trioplast Industrier] poskytla informácie odôvodnujúce znízenie [pokuty] o 30 %", a v bode 174 uvedeného rozsudku konstatoval, ze "vzhladom na to, ze ziadna z nástupníckych materských spolocností neposkytla Komisii uzitocné informácie, Komisia zaobchádzala s dvomi porovnatelnými situáciami odlisne". Vseobecný súd vsak v bodoch 175 a 176 toho istého rozsudku rozhodol, ze vzhladom na to, ze nikto sa vo svoj prospech nemôze dovolat protiprávnosti, z ktorej má prospech iná osoba, spolocnost FLS Plast "sa nemohla odvolávat na skutocnost, ze Komisia nesprávne rozsírila výhody vyplývajúce zo spolupráce, ktorú ponúkla spolocnost Trioplast Wittenheim, na Trioplast Industrier". 83 Treba konstatovat, ze Vseobecný súd síce správne rozhodol, ze FLS Plast nemá nárok na znízenie pokuty vo výske 30 %, ktoré bolo okrem iného priznané spolocnosti Trioplast Industrier na základe oznámenia o zhovievavosti, toto rozhodnutie Vseobecného súdu vsak spocíva na odôvodnení, ktoré je z právneho hladiska nesprávne. 84 Je vsak potrebné pripomenút, ze ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, toto porusenie nevedie k zruseniu rozsudku a treba nahradit odôvodnenie (pozri rozsudok Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [14]EU:C:2011:372, bod 171 a citovanú judikatúru). 85 V tejto súvislosti sa treba domnievat, ze len podniku, ktorý spolupracuje s Komisiou na základe oznámenia o zhovievavosti, môze byt na základe tohto oznámenia znízená pokuta, ktorá by mu bola bez tejto spolupráce ulozená. Toto znízenie nemozno rozsírit na spolocnost, ktorá pocas urcitého obdobia trvania predmetného porusenia bola súcastou hospodárskeho subjektu tvoreného prvým uvedeným podnikom, ale ktorá uz v case, ked tento podnik spolupracoval s Komisiou, nebola jeho súcastou. 86 Opacný výklad, aký zastáva spolocnost FLS Plast, by vo vseobecnosti znamenal, ze v prípade nástupníctva podnikov by spolocnosti, ktorá sa pôvodne zúcastnila na porusení ako materská spolocnost dcérskej spolocnosti priamo zapojenej do porusenia a ktorá potom previedla túto spolocnost na iný podnik, bolo priznané znízenie pokuty priznanej tomuto inému podniku na základe jeho spolupráce s Komisiou, hoci uvedená spolocnost sama neprispela k odhaleniu predmetného porusenia, ani v momente spolupráce neuplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju bývalú dcérsku spolocnost. 87 Z toho vyplýva, ze s ohladom na ciele sledované oznámením o zhovievavosti, ktorými je podporit odhalovanie správania odporujúceho clánku 101 ZFEÚ, a na úcel zabezpecenia úcinného uplatnenia tohto práva nic neodôvodnuje rozsírenie znízenia pokuty priznaného podniku na základe jeho spolupráce s Komisiou na podnik, ktorý v minulosti kontroloval dcérsku spolocnost zúcastnujúcu sa na porusení, ale sám k odhaleniu tohto porusenia neprispel. 88 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze v case, ked Trioplast Wittenheim spolupracovala s Komisiou, konkrétne od decembra 2002, táto spolocnost uz netvorila hospodársky subjekt so spolocnostou FLS Plast. Z toho vyplýva, ze spolocnosti FLS Plast sa nemohlo priznat znízenie základnej sumy pokuty o 30 %, ktoré sa priznalo spolocnosti Trioplast Industrier na základe skutocnosti, ze tvorila hospodársky subjekt so spolocnostou Trioplast Wittenheim. 89 Za týchto podmienok otázka, ci znízenie základnej sumy pokuty o 30 %, ktoré sa priznalo spolocnosti Trioplast Industrier, bolo oprávnené, nie je relevantná, pretoze toto znízenie v kazdom prípade nebolo mozné rozsírit na spolocnost FLS Plast z dôvodu rovnosti zaobchádzania, kedze táto spolocnost sa nenachádzala v situácii porovnatelnej so situáciou spolocnosti Trioplast Industrier. 90 Vzhladom na uvedené úvahy treba konstatovat, ze odvolací dôvod uplatnený spolocnostou FLS Plast smeruje v tejto casti proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré Súdny dvor v bodoch 84 az 88 tohto rozsudku nahradil vlastným odôvodnením, ktoré môze právne zdôvodnit rozhodnutie, ze znízenie pokuty vo výske 30 %, ktoré bolo priznané spolocnosti Trioplast Industrier, nemohlo byt rozsírené na spolocnost FLS Plast. 91 Z toho vyplýva, ze tretia cast odvolacieho dôvodu, ktorý spolocnost FLS Plast uviedla na podporu svojho odvolania, ktorá smeruje proti tomuto nahradenému odôvodneniu, nie je dôvodná. 92 Kedze vsetky casti tretieho dôvodu boli zamietnuté, tretí odvolací dôvod spolocnosti FLS Plast treba v celom rozsahu zamietnut. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a povinnosti Vseobecného súdu odôvodnit výpocet pokuty Argumentácia úcastníkov konania 93 Pokial ide o prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenú na porusení zásady proporcionality pri urcení výsky pokuty ulozenej spolocnosti FLS Plast, táto spolocnost pripomína, ze na predmetnom porusení sa pocas troch po sebe nasledujúcich období zúcastnili ako materské spolocnosti Trioplast Wittenheim tri rôzne spolocnosti. Trioplast Wittenheim bola jediným adresátom sporného rozhodnutia, ktoré patrilo kazdému z troch podnikov, ktoré sa dopustili porusenia pocas celkovej dlzky jeho trvania. Kedze premlcacia lehota na ulozenie pokút v prípade spolocnosti Saint-Gobain uplynula, len spolocnost Trioplast Wittenheim bolo mozné vyhlásit za zodpovednú za porusenie za obdobie pred rokom 1992. 94 Pokuta ulozená spolocnosti FLS Plast vsak po prijatí napadnutého rozsudku dosahovala sumu 14,45 milióna eur, co predstavuje viac nez 80 % z celkovej pokuty ulozenej spolocnosti Trioplast Wittenheim za úcast na porusení v dlzke 20 rokov. Úcast spolocnosti FLS Plast na porusení, navyse nepriama, trvala len sedem rokov, teda 35 % z celého trvania porusenia. Tento prístup je zjavne neprimeraný. Prinajmensom spolocná a solidárna zodpovednost pripísaná materskej spolocnosti by mala v primeranej miere súvisiet s obdobím, pocas ktorého tvorila hospodársky subjekt so svojou dcérskou spolocnostou. 95 Podla spolocnosti FLS Plast materskú spolocnost nemozno povazovat za odlisného porusitela, ale skôr za rucitela za pokutu skutocne ulozenú dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na karteli. Komisia nemôze od materských spolocností vymáhat vyssiu sumu, nez je pôvodná pokuta ulozená dcérskej spolocnosti. Komisia nezohladnila túto zásadu, ked od spolocnosti FLS Plast pozadovala sumu vo výske 80 % pokuty ulozenej spolocnosti Trioplast Wittenheim za celkovú dlzku trvania porusenia. 96 Kedze celková dlzka obdobia, pocas ktorého sa Trioplast Wittenheim zúcastnovala na porusení, predstavovala 20 rokov a FLS Plast patrila do toho istého hospodárskeho subjektu ako táto spolocnost pocas siedmich rokov, pokuta ulozená spolocnosti FLS Plast nemôze byt podla názoru tejto spolocnosti vyssia nez sedem dvadsatín pokuty ulozenej spolocnosti Trioplast Wittenheim, teda 6,25 milióna eur. 97 V druhej casti tohto odvolacieho dôvodu FLS Plast uplatnuje, ze napadnutý rozsudok je v tejto súvislosti poznacený nedostatkom odôvodnenia. 98 Podla spolocnosti FLS Plast sa odpoved Vseobecného súdu na jej tvrdenia nachádza iba v bode 100 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd len overil, ci Komisia konala v súlade s usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([15]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). Mechanické uplatnenie usmernení vsak nezarucuje proporcionalitu pokuty, ktorá z ich vyplýva v jednotlivých prípadoch. 99 Komisia sa najmä domnieva, ze obe casti tohto odvolacieho dôvodu sú neprípustné. Ide v podstate o dva jednoduché návrhy na znízenie pokuty a spolocnost FLS Plast v tomto kontexte neuviedla ziadne nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu. Podla Komisie tvrdenia spolocnosti FLS Plast smerujú k opätovnému preskúmaniu samotného sporného rozhodnutia a nie sú uvedené vo forme váznych výhrad voci napadnutému rozsudku. Preto by mali byt vyhlásené za neprípustné. 100 Subsidiárne, pokial ide o prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu, Komisia nesúhlasí tým, ze zodpovednost musí byt rozdelená medzi spolocnosti, ktoré sú súcastou hospodárskeho subjektu pocas rôznych období, a to proporcionálne k dlzke úcasti kazdej zo spolocností tohto subjektu na porusení alebo k dlzke vlastníctva dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila predmetného porusenia. Kedze východisková suma pokuty je pevne stanovená a nezávisí od dlzky trvania porusenia, ale len odráza jeho závaznost, zvýsenie základnej sumy pokuty o 10 % za rok úcasti podniku na porusení z dôvodu dlzky trvania vedie k ulozeniu pokút, ktoré nie sú striktne proporcionálne k dlzke trvania porusenia. 101 Komisia sa, pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu zalozenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, domnieva, ze Vseobecný súd naopak v bodoch 92 az 105 napadnutého rozsudku osobitne odpovedal na tvrdenie spolocnosti FLS Plast týkajúce sa neexistencie proporcionality pokuty, ktorá jej bola ulozená. 102 Spolocnost FLS Plast vo svojej replike odpovedá, ze tvrdením, ze Vseobecný súd mal rozhodnút, ze suma, ktorá jej bola ulozená sporým rozhodnutím, nebola proporcionálna k dlzke jej nepriamej úcasti na porusení, jasným spôsobom uplatnila vázne výhrady zalozené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil v napadnutom rozsudku. 103 Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, spolocnost FLS Plast tvrdí, ze skutocnost, ze nemá v úmysle zaoberat sa v odvolaní vsetkými medzerami napadnutého rozsudku, nemá nijaký vplyv na to, ze stvrtý odvolací dôvod uvedený na podporu odvolania mieni vázne. 104 Komisia vo svojej duplike opakuje tvrdenie, ze spolocnost FLS Plast, ktorá neodhalila ziadnu medzeru v napadnutom rozsudku, sa usiluje o celkové opätovné preskúmanie samotného sporného rozhodnutia. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 105 Pokial ide o prípustnost stvrtého odvolacieho dôvodu spolocnosti FLS Plast, stací konstatovat, ze výhrady formulované touto spolocnostou proti napadnutému rozsudku, ktoré v prípade prvej casti tohto odvolacieho dôvodu vychádzajú z toho, ze Vseobecný súd potvrdil výpocet pokuty Komisiou, co viedlo k ulozeniu neproporcionálnej pokuty, a v prípade druhej casti uvedeného odvolacieho dôvodu z toho, ze Vseobecný súd odôvodnil toto rozhodnutie len odkazom na usmernenia, co predstavuje nedostatok odôvodnenia, dostatocne jasne vyplývajú z bodov 99 az 123 jej odvolania a umoznujú Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie. Obe casti stvrtého odvolacieho dôvodu uvedené spolocnostou FLS Plast na podporu jej odvolania sú teda prípustné. - O veci samej 106 Pokial ide o prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu, ktorý vychádza z porusenia zásady proporcionality pri stanovovaní pokuty, tvrdenie spolocnosti FLS Plast, ze má byt povazovaná za rucitela za pokutu skutocne ulozenú dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na karteli, a ze Komisia nemôze od materských spolocností vymáhat vyssiu sumu, nez je "pôvodná" pokuta ulozená dcérskej spolocnosti, treba odmietnut. 107 Súdny dvor uz rozhodol, ze pokial ide o zaplatenie pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nemozno vztah solidarity, ktorý existuje medzi dvoma spolocnostami vytvárajúcimi takýto hospodársky subjekt, redukovat na urcitú záruku poskytnutú materskou spolocnostou za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, a teda argumentácia, podla ktorej nemohla byt tejto materskej spolocnosti ulozená vyssia pokuta, nez bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, je nedôvodná (pozri v tomto zmysle rozsudok Kendrion/Komisia, C-50/12 P, [16]EU:C:2013:771, body 56 a 58). Táto judikatúra prihliada na to, ze zásada individualizácie trestov a sankcií v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([17]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vyzaduje, aby bola suma pokuty, ktorú treba solidárne zaplatit, urcená vzhladom na závaznost porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a na dlzku tohto porusenia (rozsudok Areva a i./Komisia, C-247/11 P a C-253/11 P, [18]EU:C:2014:257, bod 127 a citovaná judikatúra). 108 Pokial ide dalej o údajne neprimeraný charakter pokuty vo vztahu k dlzke trvania porusenia, treba konstatovat, ze spolocnost FLS Plast to zatial nepreukázala. 109 V tejto súvislosti totiz treba spresnit, ze Vseobecný súd je urcite povinný dohliadat na to, aby výpocet výsky pokuty ulozenej podniku za jeho úcast na porusení pravidiel hospodárskej sútaze práva Únie riadne zohladnoval dlzku trvania tohto porusenia a úcast na nom. Dlzka trvania porusenia vsak nie je ani jediným prvkom, ani nevyhnutne najdôlezitejsím prvkom, ktorý musia Komisia a Vseobecný súd zohladnit pri výpocte tejto pokuty. 110 Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru v prejednávanej veci vyplýva, ze pokuty ulozené spolocnosti FLS Plast a ostatným spolocnostiam zapojeným do predmetného kartelu neboli vypocítané len v závislosti od dlzky trvania úcasti týchto spolocností. Pokial teda ide o spolocnost FLS Plast, výska pokuty, ktorá jej bola ulozená, nemusí byt úplne proporcionálna, dokonca ani "primerane" proporcionálna k dlzke úcasti tejto spolocnosti na predmetnom porusení, ale musí nálezite odrázat závaznost porusenia, ku ktorému doslo. 111 Co sa vsak týka závaznosti tohto porusenia, treba pripomenút, ze toto porusenie spocívalo v úcasti na súbore dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa siestich clenských státov, ktoré spocívali v stanovovaní pevných cien a zavedení spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, rozdelovaní zákazníkov, obchodov a objednávok, predkladaní zosúladených ponúk v urcitých verejných obstarávaniach a vo výmene specifických informácií. Z tohto dôvodu Komisia toto porusenie správne kvalifikovala ako "velmi závazné" v odôvodnení 765 sporného rozhodnutia. Spolocnost FLS Plast túto kvalifikáciu v odvolaní nespochybnila. 112 Za týchto podmienok sa nezdá, ze by Vseobecný súd tým, ze pokutu, za ktorej zaplatenie bola spolocnost FLS Plast uznaná solidárne zodpovednou podla clánku 2 písm. f) sporného rozhodnutia, stanovil na 14,45 milióna eur, teda vo výske výrazne nizsej, nez je minimálna výska 20 miliónov eur, ktorú Komisia bezne povazuje za východiskovú sumu na výpocet pokút za "velmi závazné" porusenia a ktorá je stanovená v bode 1 A tretej zarázke usmernení, stanovil túto pokutu v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci v neprimeranej výske. 113 V dôsledku toho je potrebné prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 114 Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, ktorý vychádza z nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom odmietol tvrdenie, ze Komisia pri stanovení pokuty ulozenej spolocnosti FLS Plast porusila zásadu proporcionality vzhladom na dlzku úcasti tejto spolocnosti na porusení, treba konstatovat, ze ani túto cast nemozno prijat. 115 Vseobecný súd toto tvrdenie preskúmal v bode 100 napadnutého rozsudku, v ktorom konstatoval, ze "výhrada, ze zodpovednost spolocnosti [FLS Plast] je zjavne neprimeraná obdobiu, pocas ktorého vlastnila akcie spolocnosti Trioplast Wittenheim, nie je opodstatnená. Ziadne pravidlo ani ziadna právna zásada nestanovuje, ze Komisia má zaistit takúto proporcionalitu. Je pravda, ze podla usmernení musí Komisia zohladnit dlzku trvania porusenia. V prejednávanej veci vsak bolo preukázané..., ze v prípade spolocnosti [FLS Plast] Komisia zvýsila východiskovú sumu, ktorú pridelila spolocnosti [FLS Plast], o 10 % za rok z dôvodu dlzky obdobia, pocas ktorého bola [táto spolocnost] zapojená do porusenia". 116 Toto odôvodnenie je síce strucné, ale umoznuje pochopit dôvod, preco Vseobecný súd odmietol argumentáciu, ktorú spolocnost FLS Plast v tejto súvislosti uviedla. Uvedené odôvodnenie treba navyse vykladat v spojení s úvahami Vseobecného súdu uvedenými v bodoch 92 az 105 napadnutého rozsudku, ktoré sa tiez týkajú výpoctu pokuty v závislosti od dlzky úcasti spolocnosti FLS Plast na porusení, najmä s ohladom na dlzku úcasti spolocností Trioplast Industrier a Saint-Gobain na tomto porusení. 117 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku najmä zdôraznil, ze "nemozno súhlasit s tvrdením, ze Komisia mala rozdelit východiskovú sumu predtým, ako ju zmenila podla iných skutocností, z dôvodu, ze spolocnost Trioplast Wittenheim patrila postupne skupine Saint-Gobain, spolocnosti [FLS Plast] a spolocnosti Trioplast Industrier. Na jednej strane spolocnost [FLS Plast] neuviedla nijakú právnu normu alebo zásadu, ktorá by ukladala povinnost v tomto zmysle. Na druhej strane prístup, ktorý spocíva v tom, ze materskej spolocnosti ukladá rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, bez toho, aby bola táto suma v prípade casového nástupníctva viacerých materských spolocností rozdelená, nemozno povazovat za neprimeraný". 118 Vzhladom najmä na úvahy rozvinuté v bode 101 napadnutého rozsudku je odôvodnenie poskytnuté Vseobecným súdom v bode 100 tohto rozsudku zjavne dostatocné na to, aby spolocnosti FLS Plast umoznilo pochopit dôvody, preco Vseobecný súd odmietol jej argumentáciu, a Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie. V dôsledku toho nemozno konstatovat, ze napadnutý rozsudok je v tomto ohlade nedostatocne odôvodnený. 119 Kedze obe casti stvrtého odvolacieho dôvodu boli zamietnuté, tento odvolací dôvod treba v celom rozsahu zamietnut. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na neprimeranej dlzke konania pred Vseobecným súdom -Argumentácia úcastníkov konania 120 Piatym odvolacím dôvodom spolocnost FLS Plast vytýka Vseobecnému súdu, ze napadnutý rozsudok vydal v konaní, ktorého dlzka bola neprimeraná, lebo medzi podaním návrhu a vyhlásením rozsudku uplynulo sest rokov. FLS Plast sa domnieva, ze Vseobecný súd v dôsledku toho porusil práva, ktoré jej prinálezia podla clánku 47 Charty a clánku 6 ods. 1 EDLP. 121 V tejto súvislosti FLS Plast uvádza, ze Vseobecný súd pocas styroch rokov a styroch mesiacov medzi ukoncením písomnej casti konania 20. februára 2007 a pojednávaním 22. júna 2011 nekonal, pricom táto dlhá necinnost nebola odôvodnená prijatím opatrení na zabezpecenie priebehu konania alebo vysetrovacích opatrení. Jedinou cinnostou Vseobecného súdu pocas tohto obdobia bolo zaslanie dotazníka tvoreného styrmi otázkami úcastníkom konania pred pojednávaním. 122 Podla spolocnosti FLS Plast sporné rozhodnutie a tvrdenia, ktoré uviedla, nedosahovali taký stupen zlozitosti, aby Vseobecnému súdu bránili pripravit ústnu cast konania v lehote kratsej nez styri roky a styri mesiace. 123 Spolocnost FLS Plast zdôraznuje, ze Vseobecný súd mohol vydat svoje prvé rozsudky spochybnujúce sporné rozhodnutie 13. septembra 2010. V septembri 2010 tak Vseobecný súd uz mohol rozhodnút v rámci týchto ostatných rozsudkov, lebo vykonal vsetky ekonomické posúdenia a skutkové vysetrovania potrebné na tento úcel. Uvedené rozsudky sa navyse týkali spolocnosti Trioplast Industrier (rozsudok Vseobecného súdu Trioplast Industrier/Komisia, T-40/06, [19]EU:T:2010:388), ako aj spolocnosti Trioplast Wittenheim (rozsudok Vseobecného súdu Trioplast Wittenheim/Komisia, T-26/06, [20]EU:T:2010:387). Pritom vsetky relevantné skutkové okolnosti v prejednávanej veci sú podla jej názoru zhodné so skutkovými okolnostami, ktoré boli Vseobecnému súdu predlozené v rámci rozsudku Trioplast Wittenheim/Komisia ([21]EU:T:2010:387). Nic teda neodôvodnuje lehotu jedného roka a piatich mesiacov, ktorá uplynula od vyhlásenia rozsudku Trioplast Wittenheim/Komisia a napadnutého rozsudku Vseobecným súdom. 124 Napokon ani správanie spolocnosti FLS Plast pred Vseobecným súdom nebolo dôvodom na dlhé konanie pred Vseobecným súdom. 125 Komisia v prvom rade uplatnuje námietku neprípustnosti. Tvrdí, ze ked sa úcastník konania domnieva, ze konanie pred Vseobecným súdom je neprimerane dlhé, prinálezí mu ziadat o náhradu skody, ktorá mu z tohto dôvodu vznikla, prostredníctvom zaloby o náhradu skody. Takáto neprimeraná dlzka okrem toho nemôze sama osebe viest k znízeniu pokuty, o ktoré sa snazí FLS Plast, lebo by to znamenalo zmenu sporného rozhodnutia. 126 Okrem toho s ohladom na okolnosti prejednávanej veci a najmä s ohladom na význam pre podnik, zlozitost a správanie je dlzka konania pred Vseobecným súdom primeraná. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze takmer vsetky skutocnosti uplatnené na odôvodnenie sporného rozhodnutia spolocnost FLS Plast spochybnila, a teda museli byt overené. Vzhladom na to, ze niektoré z týchto vecí sa týkali materských spolocností a ich dcérskych spolocností, bolo potrebné prijat niektoré organizacné opatrenia, aby bolo mozné skúmat tieto veci a spolocne o nich rozhodnút. Podla jej názoru treba tiez zohladnit skutocnost, ze spolocnost FLS Plast podala velmi zlozitú zalobu obsahujúcu mnoho zalobných dôvodov, ktoré boli rozdelené na casti. Strnást ostatných zalobcov predlozilo rovnako podrobné procesné dokumenty. 127 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze ak by Súdny dvor rozhodol, ze doslo k poruseniu povinnosti rozhodnút v primeranej lehote, a povazoval by za nutné znízit pokutu, takéto znízenie by malo byt velmi obmedzené alebo len symbolické. 128 Spolocnost FLS Plast vo svojej replike tvrdí, ze Komisia neuvádza právny základ na podporu námietky neprípustnosti, ktorú uplatnuje. 129 Komisia vo svojej duplike zdôraznuje, ze dôvody uplatnené v rámci odvolania sa môzu týkat len nesprávneho právneho posúdenia Vseobecného súdu. Piaty odvolací dôvod uplatnený spolocnostou FLS Plast na podporu jej odvolania nevychádza z takéhoto nesprávneho právneho posúdenia. -Posúdenie Súdnym dvorom 130 Ako vyplýva z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z judikatúry Súdneho dvora, Súdny dvor je v rámci odvolania príslusný skúmat, ci pred Vseobecným súdom doslo k poruseniam procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, [22]EU:C:2009:456, bod 176). 131 Pokial ide o porusenie clánku 47 Charty uvedené spolocnostou FLS Plast, treba pripomenút, ze podla druhého odseku tohto ustanovenia "kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom". Ako uz Súdny dvor viackrát rozhodol, tento clánok sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [23]EU:C:2009:456, bod 179 a citovanú judikatúru). 132 Preto je takéto právo, ktorého existencia bola potvrdená pred nadobudnutím platnosti Charty ako vseobecnej zásady práva Únie, uplatnitelné v rámci zaloby proti rozhodnutiu Komisie (pozri najmä v tomto zmysle rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [24]EU:C:2009:456, bod 178 a citovanú judikatúru). 133 Treba tiez pripomenút, ze podla Európskeho súdu pre ludské práva prekrocenie primeranej lehoty na rozhodnutie ako procesná vada, ktorá predstavuje porusenie základného práva, musí dotknutému úcastníkovi konania zakladat právo na úcinný opravný prostriedok, ktorý mu umozní primeranú nápravu (pozri rozsudok ESLP Kudla, c. 30210/96, § 156 a 157, ESLP 2000-XI). 134 Treba vsak pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora vzhladom na potrebu zabezpecenia dodrziavania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Súdny dvor nemôze len z dôvodu, ze nebola dodrzaná poziadavka rozhodnutia veci v primeranej lehote, umoznit zalobcovi spochybnit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená, hoci boli zamietnuté vsetky dôvody smerujúce proti konstatovaniam Vseobecného súdu, pokial ide o výsku tejto pokuty a správanie, ktoré sankcionuje (pozri najmä rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, C-58/12 P, [25]EU:C:2013:770, bod 78 a citovanú judikatúru). 135 Súdny dvor totiz tiez rozhodol, ze sankciou za porusenie povinnosti súdu Únie rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, ktorá mu vyplýva z clánku 47 druhého odseku Charty, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, ktorá predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Z toho vyplýva, ze návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno predlozit priamo Súdnemu dvoru v rámci odvolania, ale musí sa podat na samotný Vseobecný súd (pozri najmä rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, [26]EU:C:2013:770, body 83 a 84). 136 Vseobecnému súdu rozhodujúcemu v inom rozhodovacom zlození, nez v akom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná, teda prinálezí posúdit tak vecnú správnost uvedenej skody, ako aj prícinnú súvislost medzi touto skodou a neprimeranou dlzkou sporného súdneho konania tak, ze preskúma dôkazy poskytnuté na tento úcel (pozri najmä rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, [27]EU:C:2013:770, body 88 a 90). 137 S ohladom na tieto skutocnosti je potrebné konstatovat, ze pokial dlzka konania na Vseobecnom súde, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozsudku, presiahne sest rokov, nemôze byt odôvodnená ziadnou z okolností vlastných veci. 138 Predovsetkým sa ukazuje, ze obdobie medzi skoncením písomnej casti konania vrátane predlozenia dupliky Komisie vo februári 2007 a otvorením ústnej casti konania v priebehu júna 2011 trvalo priblizne styri roky a styri mesiace. Dlzku tohto obdobia nemozno vysvetlovat okolnostami veci, ci uz ide o zlozitost veci, správanie úcastníkov konania alebo výskyt prekázok v konaní. 139 Pokial ide o zlozitost veci, z preskúmania zaloby podanej spolocnostou FLS Plast, ako je zhrnutá v bodoch 9 a 10 tohto rozsudku, vyplýva, ze hoci uvedené dôvody vyzadovali dôkladné preskúmanie, stupen zlozitosti uvedených dôvodov nebol osobitne vysoký. Hoci je pravda, ze pätnást adresátov sporného rozhodnutia podalo na Vseobecný súd zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia, táto okolnost mu nemohla bránit v tom, aby vyhotovil zhrnutie spisu a pripravil ústnu cast konania v casovom horizonte kratsom nez styri roky a styri mesiace. 140 Pokial ide o správanie úcastníkov konania, nic v spise nenaznacuje, ze spolocnost FLS Plast svojím správaním prispela k spomaleniu prejednania veci. 141 Napokon zo spisu nevyplýva, ze by konanie bolo prerusené alebo spomalené z dôvodu výskytu prekázok v konaní, ktoré by mohli odôvodnit jeho dlzku. 142 S ohladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze konanie na Vseobecnom súde porusilo clánok 47 druhý odsek Charty v rozsahu, v akom neboli splnené poziadavky vyplývajúce z dodrzania primeranej lehoty na prejednanie veci, co predstavuje dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudok Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, [28]EU:C:2000:361, bod 42). 143 Z konstatovaní uvedených v bodoch 134 az 136 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze piaty odvolací dôvod, ktorý spolocnost FLS Plast uvádza na podporu svojho odvolania, treba zamietnut. 144 Z toho vyplýva, ze kedze sa nevyhovelo ziadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla spolocnost FLS Plast na podporu svojho odvolania, toto odvolanie sa musí v celom rozsahu zamietnut. O trovách 145 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 146 Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost FLS Plast na náhradu trov konania a táto spolocnost nemala v odvolacom konaní úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znása okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vynalozila Komisia. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. FLS Plast A/S je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [29]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXorlnH6/L91872-4684TMP.html#t-ECR_62012CJ0243_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&lang=SK&format=pdf&target=null 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=pdf&target=null 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A115&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A387&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A387&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///tmp/lynxXXXXorlnH6/L91872-4684TMP.html#c-ECR_62012CJ0243_SK_01-E0001