ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 30. apríla 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Odvetvie plastových priemyselných vriec -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Neobmedzená právomoc Vseobecného súdu -- Povinnost odôvodnenia -- Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti -- Zodpovednost materskej spolocnosti za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti -- Proporcionalita -- Konanie pred Vseobecným súdom -- Primeraná lehota na rozhodnutie" Vo veci C-238/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 16. mája 2012, FLSmidth & Co. A/S, so sídlom vo Valby (Dánsko), v zastúpení: M. Dittmer, advokat, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, barrister, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, E. Levits, M. Berger (spravodajkyna) a S. Rodin, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. januára 2014, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa spolocnost FLSmidth & Co. A/S (dalej len "FLSmidth") domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie vo veci FLSmidth/Komisia (T-65/06, [2]EU:T:2012:103) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd ciastocne zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "sporné rozhodnutie") alebo subsidiárne zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 FLSmidth je materskou spolocnostou skupiny spolocností, ktoré pôsobia v oblasti inzinierstva, banskej cinnosti a stavebníctva. Jednou z týchto spolocností je FLS Plast A/S (dalej len "FLS Plast"), ktorá je bývalou materskou spolocnostou Trioplast Wittenheim SA (predtým Silvallac SA, dalej len "Trioplast Wittenheim"), ktorá vo Wittenheime (Francúzsko) vyrába priemyselné vrecia, fólie a plastové vrecia. 3 V decembri 1990 FLS Plast nadobudla 60 % akcií v spolocnosti Trioplast Wittenheim. Zvysných 40 % nadobudla FLS Plast v decembri 1991. Predávajúcim bola Cellulose du Pin, francúzska spolocnost, ktorá bola clenom skupiny vo vlastníctve Compagnie de Saint-Gobain SA. 4 FLS Plast následne predala Trioplast Wittenheim v roku 1999 spolocnosti Trioplanex France SA, francúzskej dcérskej spolocnosti Trioplast Industrier AB (dalej len "Trioplast Industrier"), ktorá je materskou spolocnostou skupiny Trioplast. Tento prevod nadobudol úcinnost 1. januára 1999. 5 V novembri 2001 British Polythene Industries informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu v odvetví plastových priemyselných vriec, do ktorého bola zapojená FLS Plast. 6 Komisia po vykonaní preskúmania v roku 2002 najmä v priestoroch spolocnosti Trioplast Wittenheim zaslala v rokoch 2002 a 2003 dotknutým spolocnostiam, medzi ktorými sa nachádzala aj posledná uvedená spolocnost, ziadosti o informácie. V liste z 19. decembra 2002, doplnenom listom zo 16. januára 2003, Trioplast Wittenheim uviedla, ze chce spolupracovat na vysetrovaní Komisie v rámci oznámenia Komisie o neuplatnovaní alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov ([3]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4) (dalej len "oznámenie o zhovievavosti"). 7 Komisia 30. novembra 2005 prijala sporné rozhodnutie, kde v clánku 1 ods. 1 písm. h) uviedla, ze FLSmidth a FLS Plast porusili v období od 31. januára 1990 do 19. januára 1999 clánok 81 ES, pretoze sa podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví plastových priemyselných vriec na území Belgicka, Nemecka, Spanielska, Francúzska, Luxemburska a Holandska, ktoré spocívali v urcovaní cien a urcovaní spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, rozdelení odberatelov, obchodov a objednávok, zosúladenom predkladaní návrhov vo verejných sútaziach a vo výmene specifických informácií. 8 V clánku 2 prvom odseku písm. f) sporného rozhodnutia ulozila Komisia spolocnosti Trioplast Wittenheim pokutu 17,85 milióna eur, pricom zohladnila znízenie pokuty o 30 % priznané na základe oznámenia o zhovievavosti. Pokial ide o túto sumu, spolocnosti FLS Plast a FLSmidth boli uznané za solidárne zodpovedné do výsky 15,30 milióna eur a Trioplast Industrier bola uznaná za zodpovednú do výsky 7,73 milióna eur. Napadnutý rozsudok 9 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. februára 2006 podala FLSmidth proti spornému rozhodnutiu zalobu. Predmetom tejto zaloby bolo zrusenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, vo vztahu ku ktorej bola uznaná za solidárne zodpovednú. 10 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uviedla dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod, predlozený ako hlavný zalobný dôvod, sa zakladal na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L1 s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 205), z dôvodu pripísania spolocnosti FLSmidth zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila Trioplast Wittenheim. Druhý zalobný dôvod bol uvedený na podporu subsidiárneho návrhu spolocnosti FLSmidth. FLSmidth sa domnievala, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked ju oznacila za solidárne zodpovednú za zaplatenie ulozenej pokuty v sume, ktorá je prílis vysoká, neprimeraná, svojvolná a diskriminacná. 11 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom bola FLSmidth uznaná za zodpovednú za porusenie trvajúce od 31. decembra 1990 do 31. decembra 1991. Vseobecný súd preto znízil sumu, za ktorú je FLSmidth solidárne zodpovedná v zmysle clánku 2 písm. f) sporného rozhodnutia, na 14,45 milióna eur. V zostávajúcej casti zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania 12 FLSmidth navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- v prvom rade zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne znízil sumu pokuty, za ktorú jej bola pripísaná zodpovednost na základe sporného rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 13 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- subsidiárne zamietol zalobu o neplatnost namierenú proti spornému rozhodnutiu, -- ulozil spolocnosti FLSmidth, aby jej nahradila trovy konania, ktoré vynalozila. O odvolaní 14 Na podporu svojich záverov uvádza FLSmidth sest odvolacích dôvodov, pricom tretí az siesty odvolací dôvod uvádza na podporu záverov formulovaných subsidiárne. 15 FLSmidth ziada Súdny dvor, aby po zrusení napadnutého rozsudku sám rozhodol o odvolacích dôvodoch uvedených proti spornému rozhodnutiu. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil právne kritérium týkajúce sa zodpovednosti materskej spolocnosti a z predlozených dôkazov nevyvodil správne právne dôsledky Argumentácia úcastníkov konania 16 Podla spolocnosti FLSmidth Vseobecný súd pochybil, pretoze v bodoch 20 az 40 napadnutého rozsudku prijal právne kritérium, ktoré uplatnila Komisia, ked rozhodla, ze táto spolocnost nevyvrátila domnienku zodpovednosti za predmetné porusenie, ktoré vyplýva zo 100 % podielu, ktorý nepriamo vlastnila v spolocnosti Trioplast Wittenheim. 17 FLSmidth v tomto ohlade tvrdí, ze domnienka zodpovednosti, ktorú uplatnil Vseobecný súd, porusuje zásadu prezumpcie neviny. Uplatnenie tejto domnienky zodpovednosti Vseobecným súdom ju totiz v podstate robí nevyvrátitelnou. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s clánkom 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") a clánkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). FLSmidth v kazdom prípade predlozila dôkazné prostriedky spôsobilé vyvrátit uvedenú domnienku. 18 Komisia vznása námietku neprípustnosti tohto odvolacieho dôvodu s odôvodnením, ze tento dôvod nebol uplatnený pred Vseobecným súdom. Okrem toho má uvedený odvolací dôvod výlucne abstraktnú povahu. FLSmidth neuvádza body napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd dopustil uvedeného pochybenia. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze predmetná domnienka je v súlade s EDLP a Chartou. Okrem toho Komisia dodáva, ze mohla vychádzat z iných skutocností s cielom preukázat rozhodujúci vplyv spolocnosti FLSmidth v spolocnosti Trioplast Wittenheim. 19 FLSmidth v replike konstatuje, ze jej odvolací dôvod nie je nový, ale predstavuje rozvinutie jej argumentácie v prvostupnovom konaní. Dodáva, ze v bodoch 18 az 24 odvolania presne uviedla kritizovanú cast rozsudku, ako aj argumentáciu, ktorú predkladá. 20 Komisia vo svojej duplike spochybnuje posledné uvedené tvrdenia. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 21 Co sa týka prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu, treba predovsetkým pripomenút, ze FLSmidth vo svojej prvostupnovej zalobe netvrdila, ze Komisia tým, ze voci tejto spolocnosti vyvodila zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Trioplast Wittenheim, porusila clánok 48 Charty a clánok 6 ods. 2 EDLP. 22 Napriek tomu treba konstatovat, ze FLSmidth v bode 81 tejto zaloby uviedla viacero iných tvrdení s cielom preukázat, ze Komisia jej nemohla pripísat túto zodpovednost, pretoze "akýkolvek iný záver by znamenal, ze domnienka zodpovednosti vyplývajúca z vlastníctva 100 % podielu v pobocke predstavuje de facto nevyvrátitelnú domnienku". FLSmidth teda týmto spôsobom, hoci velmi strucne, namietala proti zákonnosti kritérií, ktoré Komisia uplatnila s cielom pripísat tejto spolocnosti zodpovednost za predmetné porusenie. Za týchto podmienok spresnenie, ktoré FLSmidth uviedla vo svojom odvolaní pred Súdnym dvorom, v zmysle ktorého boli tieto kritériá nezákonné najmä preto, ze porusovali clánok 48 Charty a clánok 6 ods. 2 EDLP, predstavuje rozvinutie jej argumentácie uvedenej pred Vseobecným súdom, ktoré je v odvolacom konaní prípustné. 23 Po druhé, pokial ide o údajnú abstraktnú povahu prvého odvolacieho dôvodu a skutocnost, ze FLSmidth neoznacila body napadnutého rozsudku, ktoré boli postihnuté touto vadou, stací konstatovat, ze výhrada, ktorú FLSmidth uplatnuje voci Vseobecnému súdu, vyplýva dostatocne konkrétnym spôsobom z bodov 17 az 24 odvolania a ze v jeho bode 18 táto spolocnost výslovne kritizovala body 20 az 40 napadnutého rozsudku. 24 Prvý odvolací dôvod, ktorý uviedla FLSmidth, je preto prípustný. - O veci samej 25 V prvom rade, pokial ide o údajnú nezákonnost domnienky uplatnovanej v práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze zalozenej na skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu spolocnostou, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní celé alebo takmer celé základné imanie inej spolocnosti, na túto poslednú uvedenú spolocnost, treba pripomenút, ze táto domnienka vyplýva z ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok Dow Chemical/Komisia, C-179/12 P, [4]EU:C:2013:605, bod 56 a citovanú judikatúru) a ze ziadnym spôsobom nezasahuje do práv zverených clánkom 48 Charty a clánkom 6 ods. 2 EDLP. 26 Na rozdiel od tvrdení odvolatelky sa teda Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 22 a nasledujúcich napadnutého rozsudku pripomenul zásady vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora týkajúce sa podmienok, za ktorých môze byt materská spolocnost v skupine spolocností, akou je FLSmidth, solidárne zodpovedná za konanie odporujúce hospodárskej sútazi pripisované spolocnosti patriacej do tej istej skupiny, v prejednávanej veci spolocnosti Trioplast Wittenheim. 27 Vseobecný súd tiez v bode 23 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze na základe tejto judikatúry mohla Komisia predpokladat, ze FLSmidth vykonávala, aj ked len nepriamo, rozhodujúci vplyv na konanie spolocnosti Trioplast Wittenheim od 31. decembra 1991 do 19. januára 1999, co vyplýva z vlastníctva 100 % podielu spolocnosti FLSmidth v spolocnosti FLS Plast a taktiez z vlastníctva 100 % podielu, ktorý mala posledná uvedená spolocnost v spolocnosti Trioplast Wittenheim. 28 Dalej, pokial ide o tvrdenie, v zmysle ktorého konkrétne uplatnenie tejto domnienky, ktoré uskutocnila Komisia a potvrdil Vseobecný súd, zmenilo túto domnienku na nevyvrátitelnú, stací pripomenút, ze skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz o opaku potrebný na vyvrátenie tejto domnienky, sama osebe neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná (pozri najmä rozsudok ENI/Komisia, C-508/11 P, [5]EU:C:2013:289, bod 68 a citovanú judikatúru). 29 Napokon, co sa týka tvrdenia, v zmysle ktorého FLSmidth skutocne predlozila dôkazné prostriedky spôsobilé vyvrátit predmetnú domnienku, treba pripomenút, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti v bode 31 napadnutého rozsudku rozhodol, ze FLSmidth neuviedla ziadne konkrétne tvrdenie, na základe ktorého by bolo mozné túto domnienku vyvrátit. Konkrétne v odpovedi na tvrdenie spolocnosti FLSmidth týkajúce sa decentralizovanej organizácie predmetnej skupiny Vseobecný súd rozhodol, ze takýto spôsob organizácie nevyhnutne nebráni tomu, aby materská spolocnost ovplyvnovala obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti napríklad tým, ze bude informovaná o vývoji cinnosti tejto dcérskej spolocnosti prostredníctvom predkladania pravidelných hlásení. 30 Okrem toho, pokial ide o skutocnost ze pán T, clen správnej rady spolocnosti FLSmidth, zastával v rokoch 1994 a 1999 zodpovedné funkcie súbezne v správnych radách oboch dotknutých spolocností, Vseobecný súd v bode 32 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze táto skutocnost preukazuje, ze vedenie týchto dvoch spolocností bolo navzájom prepojené, a ze Trioplast Wittenheim nemohla konat nezávisle od materskej spolocnosti. Navyse, ako zdôraznil aj Vseobecný súd, výkon právomoci clena správnej rady spolocnosti sa na základe svojej povahy spája zo zákonnou zodpovednostou za akúkolvek cinnost tejto spolocnosti, vrátane jej správania sa na trhu, a tvrdenie, ktoré podporuje FLSmidth, ze toto postavenie má výlucne formálnu povahu, nemá zákonné opodstatnenie. 31 Za týchto podmienok preto treba konstatovat, ze FLSmidth sa tvrdením, ze riadne predlozila dôkazné prostriedky, ktoré sú spôsobilé vyvrátit domnienku vykonávania rozhodujúceho vplyvu v spolocnosti Trioplast Wittenheim, v skutocnosti obmedzuje na poziadavku, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností a predlozených dôkazných prostriedkov, pricom vsak nenamieta, ze by Vseobecný súd tieto skutocnosti a dôkazné prostriedky skreslil. Takéto posúdenie pritom nie je právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky General Motors/Komisia, C-551/03 P, [6]EU:C:2006:229 body 51 a 52, ako aj ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, [7]EU:C:2011:191, body 179 a 180). Toto tvrdenie je preto neprípustné. 32 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne nedôvodný a ciastocne neprípustný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nepreskúmaní povinnosti odôvodnenia, ktorá prinálezí Komisii Argumentácia úcastníkov konania 33 FLSmidth tvrdí, ze pred Vseobecným súdom namietala nedostatocné odôvodnenie sporného rozhodnutia, pokial ide o to, ze vykonávala rozhodujúci vplyv v spolocnosti Trioplast Wittenheim, ako aj skutocnost, ze Komisia neodpovedala na viacero tvrdení uvedených v jej odpovedi na oznámenie o výhradách a v jej zalobe. Jej argumentácia bola blizsie spresnená na pojednávaní. 34 Konkrétnejsie, FLSmidth predovsetkým tvrdila, ze bola výlucne holdingovou spolocnostou a ze nebola zapojená do kazdodenného fungovania svojich pobociek, ze pán T napriek tomu, ze oficiálne bol clenom správnej rady spolocnosti Trioplast Wittenheim, nemal vplyv na to, akým spôsobom sa táto spolocnost správala na trhu, a nemal vedomost o protiprávnom konaní tejto spolocnosti, ze predmetná skupina uplatnovala zásadu decentralizácie vedenia, ze nemala kontrolu v otázkach chodu spolocnosti, ale len dohliadala na financné otázky, ze Trioplast Wittenheim nebola povinná jej priamo predkladat úcty, ze táto spolocnost nemala velký význam, pretoze nebola rentabilná a zamýslala ju co najskôr predat, a ze Trioplast Wittenheim vykonávala svoju protiprávnu cinnost pred nadobudnutím spolocnostou FLSmidth a po nom, co preukazuje, ze táto spolocnost konala na trhu nezávisle. 35 FLSmidth sa naopak domnieva, ze hoci sa Komisia v odôvodneniach 734 az 739 sporného rozhodnutia zaoberala len postavením pána T. a hoci táto otázka bola predlozená Vseobecnému súdu, napadnutý rozsudok, predovsetkým v bodoch 31 a 32, neobsahuje ziadne posúdenie otázky, ci Komisia splnila svoju povinnost odôvodnenia. 36 Komisia tvrdí, ze tento dôvod je neprípustný. FLSmidth v prvostupnovej zalobe nenamietala proti nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. Kedze cielom tohto odvolacieho dôvodu je v skutocnosti spochybnit posúdenie niektorých skutocností Vseobecným súdom, je neprípustný, pretoze FLSmidth nenamietala existenciu skreslenia dôkazných prostriedkov Vseobecným súdom. 37 Subsidiárne sa Komisia domnieva, ze z napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze Vseobecný súd vykonal preskúmanie odôvodnenia uvedeného v spornom rozhodnutí, pricom vysvetlil dôvody, pre ktoré FLSmidth vykonávala rozhodujúci vplyv v spolocnosti Trioplast Wittenheim, a ze z uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd rozhodol, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia bolo v tomto ohlade dostacujúce, aj ked to v rozsudku nie je výslovne uvedené. 38 FLSmidth vo svojej replike konstatuje, ze jej odvolací dôvod predstavuje rozvinutie argumentácie uvedenej v prvostupnovom konaní, co Komisia spochybnuje vo svojej duplike. Posúdenie Súdnym dvorom 39 V tomto odvolacom dôvode FLSmidth Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretoze nepreskúmal zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia. Na podporu svojho tvrdenia, v zmysle ktorého uz tento odvolací dôvod uviedla pred Vseobecným súdom, FLSmidth vo svojom odvolaní odkazuje na body 93, 109, 121 a 122 prvostupnovej zaloby a tvrdí, ze v týchto bodoch namietala proti nedostatku odôvodnenia tohto rozhodnutia. 40 V tomto ohlade vsak stací konstatovat, ze v uvedených bodoch prvostupnovej zaloby sa FLSmidth obmedzila na konstatovanie, ze Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré na jednej strane nebola pripísaná nijaká zodpovednost niektorým iným podnikom a na druhej strane sa tejto spolocnosti pripísala zodpovednost za obdobie od decembra 1990 do decembra 1991, a ze Komisia sa tiez nezaoberala tvrdením spolocnosti FLSmidth, v zmysle ktorého o predmetnom porusení nevedela. Táto spolocnost naopak ani v týchto a ani v iných bodoch svojej prvostupnovej zaloby netvrdila, ze sporné rozhodnutie bolo z tohto dôvodu nedostatatocne odôvodnené. Naopak pripomienky, ktoré FLSmidth predlozila, mali za ciel spochybnit vecné posúdenie, ktoré uskutocnila Komisia, co navyse výslovne vyplýva, pokial ide o bod 109 tejto zaloby, z jeho samotného znenia. 41 Okrem toho, pokial ide o argumentáciu, v zmysle ktorej táto spolocnost "dodatocne spresnila" tieto tvrdenia na pojednávaní pred Vseobecným súdom, FLSmidth netvrdí, ze by uvedenie nového odvolacieho dôvodu v tomto stádiu konania bolo prípustné napriek ustanoveniu clánku 48 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, v zmysle ktorého je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Táto spolocnost netvrdí ani to, ze takéto skutocnosti uviedla na pojednávaní. 42 Z toho vyplýva, ze týmto odvolacím dôvodom FLSmidth uvádza novú argumentáciu, ktorá spocíva v spochybnení primeranosti odôvodnenia jednak sporného rozhodnutia a jednak napadnutého rozsudku, pokial ide o pripísanie zodpovednosti spolocnosti FLSmidth za porusenie, ktorého sa dopustila Trioplast Wittenheim. Z toho vyplýva, ze uvedené tvrdenie treba povazovat za neprípustné, pretoze v rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie právneho posúdenia zalobných dôvodov prejednávaných pred súdmi rozhodujúcimi vo veci samej (pozri najmä rozsudok Dow Chemical/Komisia, [8]EU:C:2013:605, bod 82 a citovanú judikatúru). 43 Za týchto podmienok treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a zákonnosti Argumentácia úcastníkov konania 44 Vo svojom tretom odvolacom dôvode, ktorý uvádza na podporu svojich subsidiárnych návrhov, FLSmidth tvrdí, ze Vseobecný súd chybne nezohladnil tvrdenia, prostredníctvom ktorých spochybnila primeranost a zákonnost výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. Uplatnenie usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([9]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenie") Komisiou, z ktorého vyplýva zvýsenie sumy pokuty o 10 % rocne za úcast spolocnosti Trioplast Wittenheim na predmetnom karteli, totiz viedlo ku globálnemu výsledku bez toho, aby sa primeraným spôsobom zohladnilo obdobie vlastníctva kapitálu v tejto poslednej uvedenej spolocnosti. Vseobecný súd sa v bodoch 43 az 46 napadnutého rozsudku obmedzil na zopakovanie metódy výpoctu, ktorú prijala Komisia, a nevykonal nezávislé preskúmanie. 45 V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatoval, ze ulozená pokuta nebola s ohladom na uvedené trvanie neprimeraná z dôvodu "individuálneho prístupu", ktorý sa vsak neuplatnil koherentne, pokial ide o východiskovú sumu. Táto suma totiz podla spolocnosti FLSmidth nemala byt stanovená v rovnakej výske, ako suma urcená pre Trioplast Wittenheim. Metóda, ktorú zvolila Komisia, má arbitrárnu povahu a nemozno nou odôvodnit skutocnost, ze FLSmidth zodpovedá za viac ako 80 % pokuty ulozenej spolocnosti Trioplast Wittenheim napriek tomu, ze s touto spolocnostou tvorila hospodársku jednotku len pocas 35 % obdobia porusenia. Výsledok, ku ktorému dospela, je tiez prehnaný, neprimeraný a diskriminacný. Vseobecný súd navyse v tejto súvislosti neuviedol dostatocné odôvodnenie, pretoze v bode 45 napadnutého rozsudku sa obmedzil na konstatovanie, ze FLSmidth neuviedla ziadne tvrdenie spochybnujúce metódu výpoctu, ktorú uplatnila Komisia. 46 Okrem toho Vseobecný súd v bode 55 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze najmä nevedomost o protiprávnom správaní spolocnosti Trioplast Wittenheim nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost, pretoze zodpovednost je zalozená na skutocnosti, ze FLSmidth a Trioplast Wittenheim tvorili jednu hospodársku jednotku. Takéto odôvodnenie vsak nezodpovedá údajne individualizovanému prístupu, ktorý zvolila Komisia. 47 Podla spolocnosti FLSmidth navyse neprimeranost zodpovednosti, ktorá jej bola pripísaná, bola posilnená tým, ze Vseobecný súd znízil mieru zodpovednosti spolocnosti Trioplast Industrier, jedinej dalsej materskej spolocnosti, voci ktorej bola vyvodená zodpovednost za správanie spolocnosti Trioplast Wittenheim, pretoze vo svojom rozsudku Trioplast Industrier/Komisia (T-40/06, [10]EU:T:2010:388) znízil ulozenú pokutu vo výske 7,73 milióna eur na 2,73 milióna eur. Kedze sa vsak Trioplast Wittenheim nachádza v likvidácii, tento rozsudok vedie k tomu, ze v skutocnosti toto znízenie znása FLSmidth, hoci táto spolocnost nebola úcastníkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozsudku. 48 Podla Komisie tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti nie je nijako spresnené. Navyse toto tvrdenie, ktoré nebolo uvedené pred Vseobecným súdom, je neprípustné. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze argumentácia, ktorú v tejto súvislosti predkladá FLSmidth, sa týka sporného rozhodnutia a nebola prezentovaná tak, ze smeruje proti napadnutému rozsudku. Je preto neprípustná. 49 Co sa týka preskúmania sumy ulozenej pokuty Vseobecným súdom, predstavuje iba "kontrolu". Okrem toho Vseobecný súd v bode 45 napadnutého rozsudku dostatocne odôvodnil prijatie metódy, ktorú Komisia uplatnila pri výpocte tejto pokuty. Navyse neexistuje ziadna právna zásada, v zmysle ktorej musí byt konecná výska pokuty ulozenej osobe, ktorej je rozhodnutie konstatujúce porusenie urcené, primeraná trvaniu zodpovednosti tejto osoby za úcast na porusení. 50 Okrem toho poziadavka, aby sa zohladnili prípadné polahcujúce okolnosti, sa týka podniku ako celku v case, ked doslo k poruseniu, a nie subjektov, ktoré ho tvoria. 51 Podla Komisie navyse skutocnost, ze pokuta ulozená spolocnosti Trioplast Industrier bola znízená v rámci konania, ktoré sa zacalo na podnet tejto spolocnosti a v ktorom FLSmidth nebola úcastníkom konania, nie je pre toto odvolanie relevantná. 52 FLSmidth vo svojej replike spresnuje, ze jej tvrdenie zalozené na porusení zásady zákonnosti nie je nové. V prvom konaní totiz namietala zásadu "neexistencie svojvolnej povahy", co zodpovedá tvrdeniu vznesenému v rámci odvolania. V kazdom prípade toto tvrdenie predstavuje nanajvýs rozvinutie argumentácie uvedenej pred Vseobecným súdom. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti niektorých tvrdení 53 V prvom rade, pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou proti tvrdeniu zalozenému na nezákonnosti pokuty ulozenej spolocnosti FLSmidth z dôvodu, ze toto tvrdenie je nové, treba konstatovat ze táto spolocnost pred Vseobecným súdom namietala proti "svojvolnej" povahe pokuty, ktorá jej bola ulozená tak, ako vyplýva aj z bodu 99 a nasledujúcich zaloby. Z rozvinutia argumentácie uvedeného v týchto bodoch uvedenej zaloby, ako aj z argumentácie, ktorú FLSmidth uviedla na podporu tretieho odvolacieho dôvodu, vsak vyplýva, ze tvrdenie zalozené na údajnom porusení zásady zákonnosti v súvislosti s pokutou, ktorá jej bola ulozená, a tvrdenie zalozené na svojvolnej povahe tejto pokuty, sú v podstate totozné. Toto tvrdenie preto nie je nové, a teda je prípustné v odvolacom konaní. 54 Po druhé, co sa týka argumentácie Komisie, v zmysle ktorej tvrdenia spolocnosti FLSmidth týkajúce sa sporného rozhodnutia neboli prezentované tak, ze sú namierené proti rozsudku, a preto sú neprípustné, treba zdôraznit, ze Vseobecný súd v súvislosti s výpoctom pokuty ulozenej spolocnosti FLSmidth a v rozsahu, v akom je tento výpocet predmetom odvolania, potvrdil metódu, ktorú Komisia uplatnila v príslusnom kontexte. Z toho vyplýva, ze hoci FLSmidth vo svojom odvolaní vzdy nerozlisuje medzi tvrdeniami, ktorými sa má spochybnit sporné rozhodnutie, a tvrdeniami, ktoré sú kritikou napadnutého rozsudku, tento nedostatok jednoznacnosti nemôze viest k neprípustnosti odvolacieho dôvodu zalozeného na týchto tvrdeniach, kedze tieto dôvody mozno lahko chápat tak, ze sa týkajú napadnutého rozsudku. Uvedené tvrdenia teda Súdnemu dvoru umoznujú preskúmat tento rozsudok s ohladom na odvolací dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality a zákonnosti. 55 Tretí odvolací dôvod preto treba povazovat za prípustný. - O veci samej 56 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Vseobecný súd nevykonal "nezávislé" preskúmanie pokuty ulozenej spolocnosti FLSmidth, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 má Vseobecný súd neobmedzenú právomoc, pokial ide o pokuty stanovené Komisiou. Vseobecný súd je preto oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti týchto pokút nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, [11]EU:C:2012:738, body 123 a 124, ako aj citovanú judikatúru). 57 Co sa vsak týka otázky, ci Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc a nevykonal nezávislé preskúmanie ulozenej pokuty, treba zdôraznit, ze Vseobecný súd na jednej strane v bode 44 napadnutého rozsudku spomenul výpocet, ktorý uskutocnila Komisia na úcely stanovenia pokuty ulozenej najmä spolocnostiam FLSmidth a Trioplast Industrier. V tomto ohlade predovsetkým pripomenul, ze týmto spolocnostiam bola ulozená rovnaká východisková suma ako pobocke, s ktorou vytvárali jednu hospodársku jednotku, konkrétne spolocnosti Trioplast Wittenheim, a ze tieto sumy boli v zmysle bodu 1B tretej zarázky usmernení zvýsené o 10 % rocne v závislosti od dlzky obdobia, pocas ktorého predmetná materská spolocnost kontrolovala svoju pobocku. Na druhej strane Vseobecný súd konstatoval, ze na tomto základe sa kazdej osobe, ktorej bolo urcené sporné rozhodnutie, ulozila sankcia, ktorá jej prislúchala a ktorej výska nevyhnutne nezodpovedala výske pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, pomerne upravenej podla preskúmavaného obdobia. 58 Okrem toho, v bode 45 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v tejto súvislosti dodal, ze FLSmidth "neuviedla nijaké tvrdenie, na základe ktorého by bolo mozné konstatovat, ze metóda výpoctu, ako taká, spocívala v zásadnom pochybení alebo ze bola v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry", aby z vyssie uvedeného v bode 46 tohto rozsudku vyvodil záver, ze tvrdenie, ktoré uviedla FLSmidth, v zmysle ktorého musí pokuta, ktorá jej bola ulozená, striktne primeraným spôsobom odzrkadlovat skutocnost, ze Trioplast Wittenheim jej patrila len pocas obdobia 8 rokov z celkovej doby porusenia 20 rokov, sa musí zamietnut. 59 Hoci mozno tieto úvahy jednotlivo vykladat v tom zmysle, ze ide len o prebratie odôvodnenia Komisie a metódy výpoctu, ktorú uplatnila, treba konstatovat, ze v bodoch 43 az 46 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v zásade len potvrdil posúdenie Komisie týkajúce sa konkrétneho prvku výpoctu tejto pokuty, konkrétne vplyvu obdobia, pocas ktorého FLSmidth kontrolovala Trioplast Wittenheim, na výsku uvedenej pokuty. Na rozdiel od toho, co tvrdí FLSmidth, vsak úvahy rozvinuté v uvedených bodoch nepredstavujú jediné casti tohto rozsudku týkajúce sa preskúmania pokuty ulozenej spolocnosti FLSmidth. 60 V napadnutom rozsudku totiz Vseobecný súd podrobne preskúmal mnohé dalsie relevantné skutocnosti pre stanovenie výsky ulozenej pokuty. Predovsetkým v bode 53 a nasledujúcich tohto rozsudku Vseobecný súd preskúmal aj relevantnost prípadných polahcujúcich okolností a v bode 69 a nasledujúcich tohto rozsudku preskúmal výsku východiskovej sumy pre výpocet tejto pokuty. Zo vsetkých týchto bodov teda vyplýva, ze Vseobecný súd vykonal nezávislú a úplnú analýzu pokuty ulozenej spolocnosti FLSmidth, hoci v niektorých ohladoch potvrdil posúdenie, ktoré vykonala Komisia, ako aj výsledok, ku ktorému dospela. 61 Toto tvrdenie preto treba zamietnut rovnako ako tvrdenie zalozené na tom, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti dostatocne právne neodôvodnil svoje rozhodnutie, kedze body 43 az 46 napadnutého rozsudku a najmä jeho bod 45 predstavujú, na rozdiel od toho, co tvrdí FLSmidth, len nepodstatnú cast odôvodnenia Vseobecného súdu, ktorú vsak treba posúdit ako celok. 62 Po druhé, co sa týka tvrdenia zalozeného na tom, ze ulozená pokuta je neprimeraná, treba konstatovat, ze FLSmidth svojou argumentáciou nepreukázala, ze by táto pokuta mala takúto povahu. 63 V tejto súvislosti treba totiz spresnit, ze Vseobecný súd je samozrejme povinný dohliadat na to, aby výpocet sumy pokuty ulozenej podniku za jeho úcast na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Únie riadne zohladnoval trvanie tohto porusenia a úcasti na nom. Trvanie porusenia vsak nie je jedinou, ani nevyhnutne najdôlezitejsou skutocnostou, ktorú musí Komisia a/alebo Vseobecný súd zohladnit na úcely výpoctu tejto pokuty. 64 Taktiez v prejednávanej veci neboli pokuty ulozené spolocnosti FLSmidth a ostatným spolocnostiam zapojeným do predmetného kartelu vypocítané len na základe jednotlivých trvaní úcasti týchto spolocností. Najmä pokial ide o FLSmidth, suma ulozenej pokuty nemusela byt striktne úmerná, ani v zásade "rozumne" úmerná trvaniu úcasti spolocnosti FLSmidth na predmetnom porusení, pokial adekvátnym spôsobom odráza závaznost spáchaného porusenia. 65 Co sa týka závaznosti porusenia, treba pripomenút ze toto porusenie spocíva v úcasti na súbore dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa siestich clenských státov a ze je zalozené na urcovaní cien a urcovaní spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, rozdelení odberatelov, obchodov a objednávok, zosúladenom predkladaní návrhov vo verejných sútaziach a vo výmene specifických informácií. Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia toto porusenie v odôvodnení 765 sporného rozhodnutia správne kvalifikovala ako "velmi závazné". FLSmidth túto kvalifikáciu vo svojom odvolaní nespochybnila. 66 Za týchto podmienok sa nezdá, ze by Vseobecný súd stanovením sumy, za ktorej zaplatenie bola FLSmidth solidárne zodpovedná v zmysle clánku 2 písm. f) sporného rozhodnutia, na 14,45 milióna eur, teda sumy zretelne nizsej nez je minimálna suma 20 miliónov eur, ktorú vo vseobecnosti zamýslala stanovit Komisia ako východiskovú sumu pre výpocet pokút za "velmi závazné" porusenia a ktorá vyplýva z bodu 1 A tretej zarázky usmernení, znízil ulozenú pokutu v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci na neprimeranú sumu. 67 Kedze FLSmidth namiesto toho, aby sa odvolala na porusenie zásady proporcionality, ziada touto argumentáciou len o nové posúdenie sumy, za ktorej zaplatenie je solidárne zodpovedná, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora tomuto súdu v prípade, ak rozhoduje o právnych otázkach v rámci konania o odvolaní, neprinálezí nahradit z dôvodov spravodlivého zaobchádzania svoje posúdenie za posúdenie Vseobecného súdu, ktorý rozhodol v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci o sume pokút ulozených podnikom z dôvodu, ze porusili právo Únie (pozri najmä rozsudok Quinn Barlo a i./Komisia, C-70/12 P, [12]EU:C:2013:351, bod 57 a citovanú judikatúru). 68 Toto tvrdenie preto treba rovnako zamietnut. 69 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze konstatovanie uvedené v bode 55 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého skutocnost, ze FLSmidth nevedela o protiprávnom správaní spolocnosti Trioplast Wittenheim, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost, kedze základ zodpovednosti spocíva v tom, ze FLSmidth a Trioplast Wittenheim tvorili jednu hospodársku jednotku, je v rozpore s individualizovaným prístupom, ktorý zvolila Komisia, toto tvrdenie nemozno prijat. 70 Aj ked je v tomto ohlade pravda, ze konstatovanie uvedené v bode 44 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého materským spolocnostiam dcérskych spolocností, ktoré sa zúcastnili na predmetnom karteli, nemozno stanovit rovnakú východiskovú sumu, ktorá by bola najmä upravená v závislosti od polahcujúcich alebo pritazujúcich okolností, ktoré mozno pripísat kazdej materskej spolocnosti, sa neuplatní na FLSmidth, ktorej sa nepriznalo znízenie z dôvodu polahcujúcich okolností, z uvedeného nevyplýva, ze Vseobecný súd v kazdom prípade nemohol znízit sumu, za ktorej zaplatenie bola FLSmidth uznaná za solidárne zodpovednú, z dôvodu, ze táto spolocnost nevedela o protiprávnom správaní spolocnosti Trioplast Wittenheim. 71 Kedze sa vsak zodpovednost materskej spolocnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, ktorého sa priamo dopustila jedna z jej pobociek, podla ustálenej judikatúry zakladá na skutocnosti, ze tieto spolocnosti boli súcastou jedinej hospodárskej jednotky pocas trvania porusenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Kendrion/Komisia, C-50/12 P, [13]EU:C:2013:771, body 47 a 55 a citovanú judikatúru), poziadavka, aby sa zohladnili prípadné polahcujúce okolnosti, sa týka podniku ako celku v case, ked doslo k poruseniu, a nie subjektov, ktoré ho tvoria. Z toho vyplýva, ze ani toto tvrdenie nie je odôvodnené, a preto ho treba zamietnut. 72 Po stvrté, co sa týka tvrdenia zalozeného na tom, ze údajne neprimeraná povaha zodpovednosti pripísanej spolocnosti FLSmidth bola zosilnená skutocnostou, ze Vseobecný súd v rozsudku Trioplast Industrier/Komisia ([14]EU:T:2010:388) znízil zodpovednost spolocnosti Trioplast Industrier, jedinej dalsej materskej spolocnosti, ktorá bola zodpovedná za správanie spolocnosti Trioplast Wittenheim, aj ked FLSmidth spresnuje, ze táto spolocnost je v likvidácii, co vedie k tomu, ze na FLSmidth presla povinnost zaplatit túto znízenú sumu napriek tomu, ze nebola úcastníkom konania, ktoré viedlo k tomuto rozsudku, treba konstatovat, ze táto okolnost nemôze spôsobit protiprávnost napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze konkrétnym cielom ulozenia solidárnej povinnosti zaplatit jednu pokutu viacerým spolocnostiam je zabezpecit zaplatenie tejto pokuty aj v prípade, ked jedna z týchto spolocností nebude spôsobilá svoj záväzok splnit. 73 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba zamietnut aj toto posledné tvrdenie, a teda aj tretí odvolací dôvod ako celok. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze nedoslo k náprave nerovnosti zaobchádzania vyplývajúcej zo znízenia východiskovej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Trioplast Industrier o 30 % Argumentácia úcastníkov konania 74 FLSmidth tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil ako protiprávne znízenie základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Trioplast Wittenheim o 30 % priznané spolocnosti Trioplast Industrier z dôvodu zhovievavosti, a teda ze nemohol konstatovat, ze priznanie príslusného znízenia FLSmidth z rovnakých dôvodov by znamenalo, ze by sa tejto spolocnosti poskytol prospech z nezákonnosti v prospech spolocnosti Trioplast Industrier. 75 Vseobecný súd totiz toto znízenie priznané na základe oznámenia o zhovievavosti prijal vo svojom rozsudku Trioplast Industrier/Komisia ([15]EU:T:2010:388). Pripísanie zodpovednosti odvolatelke, ako aj spolocnosti Trioplast Industrier bolo zalozené na kolektívnom prístupe vyplývajúcom zo zásady jednej hospodárskej jednotky. Uplatnenie tohto prístupu Komisiou v rámci posúdenia zhovievavosti nemôze byt v rozpore s právom Únie. Náprava porusenia zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze by sa spolocnosti FLSmidth priznalo rovnaké znízenie, ako sa priznalo spolocnosti Trioplast Industrier, by bola taktiez v súlade s týmto prístupom. 76 Podla spolocnosti FLSmidth aj za predpokladu, ze by znízenie priznané spolocnosti Trioplast Industrier bolo protiprávne, Vseobecný súd nemohol z tohto dôvodu zamietnut nápravu diskriminácie, ktorú správne identifikoval v bode 94 napadnutého rozsudku. 77 Okrem toho prístup Komisie, ktorý spocíva v odmietnutí takéhoto znízenia o 30 % v prospech spolocnosti FLSmidth z dôvodu, ze nebola materskou spolocnostou spolocnosti Trioplast Wittenheim v období, ked táto spolocnost spolupracovala s Komisiou alebo ked bola pokuta ulozená, je nesprávny. Za predpokladu, ze má FLSmidth znásat dôsledky svojich vztahov s jedinou hospodárskou jednotkou, mala by z nich mat taktiez výhody. 78 Okrem toho FLSmidth zdôraznuje, ze v prejednávanej veci znízenie o 30 %, ktoré Vseobecný súd posúdil ako protiprávne a ktoré sa priznalo spolocnosti Trioplast Industrier po likvidácii spolocnosti Trioplast Wittenheim, priamo zvýsilo sumu, ktorú je povinná nakoniec zaplatit. V kazdom prípade pokuty ulozené dvom materským spolocnostiam, ktoré porusujú zásadu rovnosti zaobchádzania a ktoré mal Vseobecný súd napravit, sú zjavne neprimerané. 79 Komisia zastáva názor, ze hoci Vseobecný súd správne konstatoval, ze nebolo dôvodné priznat spolocnosti FLSmidth predmetné znízenie, k tomuto stanovisku dospel z nesprávnych dôvodov. Takéto znízenie bolo priznané spolocnosti Trioplast Wittenheim a bolo správne rozsírené aj na Trioplast Industrier, ktorá bola materskou spolocnostou spolocnosti Trioplast Wittenheim v case, ked táto spolocnost spolupracovala s Komisiou, kedze tento moment je ako jediný relevantný v tomto ohlade. V case, ked sa uskutocnila táto spolupráca, vsak uz FLSmidth podla Komisie netvorila podnik so spolocnostou Trioplast Wittenheim ako jej materská spolocnost. Konstatovanie vykonané Vseobecným súdom o existencii diskriminacného zaobchádzania so spolocnostou FLSmidth v porovnaní so zaobchádzaním týkajúcim sa spolocnosti Trioplast Industrier by teda bolo nesprávne. 80 Komisia preto Súdnemu dvoru navrhuje, aby zrusil body 92 az 97 napadnutého rozsudku a nahradil ich iným odôvodnením. Posúdenie Súdnym dvorom 81 Co sa týka stvrtého odvolacieho dôvodu, treba pripomenút, ze v bodoch 92 az 97 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze FLSmidth nemala nárok na znízenie základnej sumy pokuty o 30 %, tak ako bolo priznané spolocnosti Trioplast Wittenheim. Vseobecný súd po prvé v bode 93 uvedeného rozsudku rozhodol, ze "ani zo sporného rozhodnutia, ani z písomností predlozených Vseobecnému súdu nevyplýva, ze [Trioplast Industrier] predlozila informácie, ktoré by odôvodnovali znízenie o 30 % z dôvodu spolupráce" a ze "Komisia jej napriek tomu takéto znízenie poskytla". Po druhé Vseobecný súd v bode 95 tohto rozsudku pripomenul, ze "nikto sa vo svoj prospech nemôze dovolat protiprávnosti, z ktorej má prospech iná osoba" a v nasledujúcom bode vyslovil záver, ze FLSmidth "sa nemohla odvolávat na tú skutocnost, ze Komisia nesprávne rozsírila výhody vyplývajúce zo spolupráce, ktorú ponúkla spolocnosti Trioplast Wittenheim, na Trioplast Industrier s cielom dosiahnut prospech z tej istej protiprávnosti". 82 Hoci teda Vseobecný súd oprávnene uznal, ze FLSmidth nemohla dosiahnut pozadované znízenie sumy pokuty, odôvodnenie tohto súdu nemozno prijat. 83 Tak ako zdôraznila Komisia, jedine podniku, ktorý s týmto orgánom spolupracoval na základe oznámenia o zhovievavosti, mozno priznat na základe tohto oznámenia znízenie pokuty, ktorá by sa ulozila bez tejto spolupráce. Toto znízenie nemozno rozsírit na spolocnost, ktorá pocas urcitého obdobia trvania predmetného porusenia bola súcastou jedinej hospodárskej jednotky tvorenej urcitým podnikom, ale ktorá uz v case, ked tento podnik spolupracoval s Komisiou, nebola jeho súcastou. 84 Opacný výklad, ktorý podporuje FLSmidth, by totiz vo vseobecnosti znamenal, ze v prípade nástupníctva podnikov by spolocnost, ktorá sa pôvodne podielala na porusení ako materská spolocnost dcérskej spolocnosti, ktorá bola do tohto porusenia priamo zapojená, a ktorá by v prípade predaja tejto dcérskej spolocnosti inému podniku mala prípadne prospech zo znízenia pokuty priznaného tomuto poslednému uvedenému podniku z dôvodu jeho spolupráce s Komisiou napriek tomu, ze uvedená spolocnost ani sama neprispela k odhaleniu predmetného porusenia, ani v case tejto spolupráce nevykonávala vo svojej bývalej dcérskej spolocnosti rozhodujúci vplyv. 85 Z toho vyplýva, ze s ohladom na ciele sledované oznámením o zhovievavosti, ktorými je podpora odhalovania správaní odporujúcich právu hospodárskej sútaze Únie, a s ohladom na zabezpecenie úcinného uplatnenia tohto práva, nic neodôvodnuje rozsírenie znízenia pokuty priznaného podniku na základe jeho spolupráce s Komisiou na podnik, ktorý tým, ze v minulosti kontroloval odvetvie cinnosti dotknutej predmetným porusením, sám neprispel k jeho odhaleniu. 86 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze v case ked Trioplast Wittenheim spolupracovala s Komisiou, konkrétne od decembra 2002, táto spolocnost uz netvorila podnik so spolocnostou FLSmidth. Z toho vyplýva, ze tejto poslednej uvedenej spolocnosti sa nemohlo udelit znízenie základnej sumy pokuty o 30 %, ktoré sa priznalo podniku, ktorý tvorili Trioplast Wittenheim a jej materská spolocnost Trioplast Industrier. 87 Za týchto podmienok otázka, ci znízenie základnej sumy pokuty o 30 %, ktoré sa priznalo spolocnosti Trioplast Industrier, bolo oprávnené, nie je relevantná, pretoze toto znízenie v kazdom prípade nebolo mozné rozsírit na FLSmidth z dôvodu rovnakého zaobchádzania, kedze táto posledná uvedená spolocnost sa nenachádzala v situácii porovnatelnej so situáciou spolocnosti Trioplast Industrier. Z tohto istého dôvodu nemozno sumu, za ktorej zaplatenie bola FLSmidth solidárne zodpovedná, na rozdiel od toho, co tvrdí táto spolocnost, povazovat za neprimeranú len z toho dôvodu, ze nebola znízená o 30 %. 88 Napokon, pokial ide o tvrdenie uvedené spolocnostou FLSmidth, podla ktorého v prejednávanej veci znízenie základnej sumy pokuty o 30 % priznané spolocnosti Trioplast Industrier po likvidácii spolocnosti Trioplast Wittenheim priamo zvýsilo sumu, ktorú musela v konecnom dôsledku zaplatit FLSmidth, treba zamietnut z rovnakého dôvodu, ako je uvedený v bode 72 tohto rozsudku. 89 Z týchto dôvodov, ktorými treba nahradit odôvodnenie uvedené v bodoch 92 az 97 napadnutého rozsudku, treba zamietnut aj stvrtý odvolací dôvod. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení oznámenia o zhovievavosti a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania Argumentácia úcastníkov konania 90 Svojím piatym odvolacím dôvodom FLSmidth tvrdí jednak, ze Vseobecný súd tým, ze potvrdil sporné rozhodnutie, tejto spolocnosti neoprávnene odmietol priznat znízenie pokuty o 10 % na základe oznámenia o zhovievavosti s odôvodnením, ze nespochybnila skutkové okolnosti uvedené v oznámení o výhradách, a jednak ze Vseobecný súd tiez porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze takéto znízenie sa v spornom rozhodnutí poskytlo spolocnosti Bonar Technical Fabrics NV (dalej len "Bonar") a nie jej samotnej, hoci uvedená spolocnost zaujala pocas správneho konania rovnaký postoj. 91 Podla spolocnosti FLSmidth napadnutý rozsudok nezodpovedá tvrdeniam, ktoré vyvodila z judikatúry, a nezaoberá sa ani významom nespochybnenia skutkových okolností, ani osobitnými okolnostami prejednávanej veci. Vseobecný súd nerozhodol ani o otázke, ci skutocnost, ze jej nebolo priznané znízenie ulozenej pokuty, predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 92 FLSmidth v tomto ohlade dodáva, ze hoci spochybnila skutocnost, ze zo skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách vyplývala existencia rozhodujúceho vplyvu, nespochybnila vecnú správnost týchto skutkových okolností. Okrem toho, pokial ide o jej dvoch spolupracovníkov, pána G a pána H, ktorí sa zúcastnili na rokovaniach organizovaných predmetným kartelom, aj ked potvrdila, ze nevedela o úcasti spolocnosti Trioplast Wittenheim na tomto karteli, FLSmidth poznamenáva, ze títo zamestnanci udrziavali vztah s FLS Plast, a nie s nou. Napokon, pokial by Komisia tvrdila, ze spochybnovala niektoré skutkové okolnosti týkajúce sa spolocnosti Trioplast Wittenheim, v tomto ohlade odkázala na odpoved spolocnosti FLS Plast na oznámenie o výhradách a nie na svoju vlastnú odpoved. 93 Komisia spochybnuje prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, kedze sa ním sleduje opätovné vecné preskúmanie jej posúdenia hodnoty vyhlásení, ktoré urobila FLSmidth pocas vysetrovania, a jej analýzy, pokial ide o vecnú stránku jej rozhodnutia priznat spolocnosti Bonar znízenie ulozenej pokuty o 10 %, a to bez toho, aby FLSmidth výslovne namietala proti skresleniu skutkových okolností Vseobecným súdom. 94 Ako správne pripomenul aj Vseobecný súd v bode 84 napadnutého rozsudku, Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým pokial ide o príspevky ostatných podnikov, a ze v rámci tohto posudzovania nesmie porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania. 95 Podla Komisie Vseobecný súd prinajmensom implicitne zamietol argumentáciu zalozenú na existencii diskriminacného zaobchádzania. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze kedze sa preukázalo, ze FLSmidth neupustila od spochybnenia skutkových okolností, ani neposkytla Komisii potrebnú pomoc, aj za predpokladu, ze by sa pomoc spolocnosti Bonar povazovala za porovnatelnú s pomocou spolocnosti FLSmidth, toto tvrdenie by bolo neúcinné. Podnik, ktorý sa odvoláva na zásadu rovnosti zaobchádzania, sa totiz nemôze dovolávat výhody, ktorá bola protiprávne poskytnutá tretej osobe. 96 Co sa týka spolupráce spolocnosti Bonar, táto bola dôkladnejsia a tento podnik pripustil niektoré klúcové skutkové okolnosti, ktoré Komisii ulahcili úlohu preukázat niektoré faktické skutocnosti predmetného porusenia. 97 FLSmidth vo svojej replike zdôraznuje, ze tento odvolací dôvod je prípustný, kedze Súdny dvor je oprávnený rozhodnút o tejto otázke bez toho, aby musel vykonat dodatocné skutkové posúdenia. Komisia vo svojej duplike spochybnuje túto argumentáciu. Posúdenie Súdnym dvorom 98 Svojím piatym odvolacím dôvodom FLSmidth tvrdí jednak, ze nespochybnila vecnú správnost skutocností, ktoré konstatovala Komisia v oznámení o výhradách, co Komisii ulahcilo úlohu preukázat predmetné porusenie, a jednak ze Vseobecný súd mal o 10 % znízit sumu, za ktorej zaplatenie bola uznaná solidárne zodpovednou. Napadnutý rozsudok nie je prinajmensom v tomto ohlade dostatocne odôvodnený. 99 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze Vseobecný súd v bode 97 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia v rámci sirokej miery volnej úvahy, ktorá jej prinálezí, usúdila, ze to, ze FLSmidth nenamietala vecnú správnost skutkových okolností, jej nepomohlo pri urcení porusenia clánku 81 ES. Vseobecný súd navyse v rovnakom bode tohto rozsudku rozhodol, ze táto spolocnost neuviedla ziadne tvrdenie, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k záveru, ze jej spolupráca ulahcila Komisii jej úlohu. 100 Aby spochybnila toto vecné posúdenie v odvolacom konaní, FLSmidth mala podla ustálenej judikatúry namietat proti skresleniu skutkových okolností alebo dôkazných prostriedkov Vseobecným súdom, co neurobila. Aj v prípade, ak by FLSmidth vo svojich tvrdeniach implicitne namietala proti skresleniu skutkových okolností alebo dôkazných prostriedkov Vseobecným súdom, co vsak zrejme nie je tento prípad, treba konstatovat, ze tieto tvrdenia nie sú takej povahy, aby sa nimi preukázalo, ze Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti alebo dôkazné prostriedky, v dôsledku coho treba uvedené tvrdenia rovnako povazovat za nedôvodné. 101 Taktiez, pokial sa týmto odvolacím dôvodom sleduje, aby Súdny dvor preskúmal posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Vseobecný súd, musí sa zamietnut ako neprípustný. 102 Dalej, co sa týka argumentácie spolocnosti FLSmidth, v zmysle ktorej Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, treba odkázat na úvahy uvedené v bodoch 99 az 101 tohto rozsudku. Na to, aby bolo mozné porovnat správanie spolocnosti FLSmidth na jednej strane a správanie spolocnosti Bonar na strane druhej, by totiz bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností, ktoré boli predmetom konania pred Vseobecným súdom, co vsak prinálezí Súdnemu dvoru konajúcemu o odvolaní len v prípade skreslenia skutkových okolností alebo dôkazných prostriedkov Vseobecným súdom. Takéto skreslenie vsak FLSmidth ani nenamietala, ani nepreukázala. Túto argumentáciu preto treba rovnako zamietnut ako neprípustnú. 103 Napokon, pokial ide o nedostatok odôvodnenia, na ktorý sa odvoláva FLSmidth, z bodu 97 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze Vseobecný súd, ktorý zohladnil sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov, posúdil dôkazy predlozené spolocnostou FLSmidth ako nedostatocné na to, aby sa nimi preukázalo, ze nespochybnenie vecnej správnosti skutkových okolností pomohlo tomuto orgánu urcit existenciu predmetného porusenia (pozri najmä rozsudok SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, [16]EU:C:2007:277, bod 88). Hoci je toto odôvodnenie Vseobecného súdu velmi strucné, je napriek tomu dostacujúce na to, aby spolocnosti FLSmidth umoznilo pochopit dôvody, pre ktoré Vseobecný súd zamietol príslusné nou uvedené tvrdenie, a Súdnemu dvoru, aby vykonal svoje súdne preskúmanie. Nemozno preto konstatovat nedostatok odôvodnenia. Toto tvrdenie je preto nedôvodné. 104 Za týchto podmienok treba zamietnut aj piaty odvolací dôvod ako neprípustný a scasti nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na prejednanie veci v primeranej lehote Argumentácia úcastníkov konania 105 FLSmidth tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty a clánok 6 ods. 1 EDLP, pretoze nerozhodol v primeranej lehote, a ze toto porusenie je potrebné napravit zmiernením zodpovednosti, ktorá jej bola pripísaná. 106 FLSmidth pripomína, ze v prejednávanej veci trvanie súdneho preskúmania Vseobecného súdu presiahlo sest rokov, kedze zaloba o neplatnost bola podaná 24. februára 2006 a napadnutý rozsudok bol vyhlásený 6. marca 2012. Okrem toho tejto dlzke zodpovedajú dlhé obdobia necinnosti Vseobecného súdu. FLSmidth bola 5. marca 2007 informovaná o tom, ze písomná cast konania bola skoncená, ale pojednávanie sa uskutocnilo az 22. júna 2011, teda o styri roky neskôr. Okrem toho Vseobecný súd vyhlásil rozsudok az osem mesiacov po tomto pojednávaní. 107 FLSmidth sa domnieva, ze dlzka konania v takomto rozsahu nie je odôvodnená. Vseobecný súd bol schopný 13. septembra 2010 vyhlásit rozsudok v takmer totoznej veci [rozsudok Trioplast Industrier/Komisia ([17]EU:T:2010:388)]. Prípadné problémy pri prerozdelovaní vecí na Vseobecnom súde nemôzu byt na ujmu osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Za týchto podmienok FLSmidth konstatuje, ze znízenie zodpovednosti, ktorá jej bola pripísaná, o 50 % by predstavovalo úcinnú a primeranú nápravu porusenia clánku 47 Charty. 108 Komisia po prvé predkladá námietku neprípustnosti tohto odvolacieho dôvodu. Primeranú nápravu vo vztahu ku konaniu pred Vseobecným súdom, ktorého dlzka bola neprimeraná, totiz predstavuje zaloba o náhradu skody. 109 Po druhé Komisia spochybnuje skutocnost, ze porusenie clánku 47 Charty a clánku 6 ods. 1 EDLP prima facie mozno preukázat výlucne s ohladom na dlzku konania. 110 Po tretie, vzhladom na okolnosti prejednávanej veci bola dlzka súdneho konania podla názoru Komisie primeraná. Takmer vsetky skutocnosti uvedené na podporu sporného rozhodnutia boli pocas konania spochybnené a museli byt preskúmané. Okrem toho najmenej 15 spolocností podalo proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost, a to v siestich rôznych jazykoch konania. Navyse v rozsahu, v akom sa niektoré z týchto vecí týkali materských spolocností a ich pobociek, boli prijaté urcité opatrenia na zabezpecenie priebehu konania s cielom umoznit, pokial to bolo mozné, spolocné preskúmanie a rozhodnutie týchto vecí. Posúdenie Súdnym dvorom 111 Ako vyplýva z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z jeho judikatúry, Súdny dvor je v rámci odvolacieho konania príslusný skúmat, ci sa Vseobecný súd dopustil porusenia procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, [18]EU:C:2009:456, bod 176). 112 Co sa týka porusenia clánku 47 Charty, ktoré namieta FLSmidth, treba pripomenút, ze podla druhého odseku tohto clánku má "kazdý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom". Ako uz Súdny dvor viackrát rozhodol, tento clánok sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [19]EU:C:2009:456, bod 179 a citovanú judikatúru). 113 Preto je takéto právo, ktorého existencia bola potvrdená pred nadobudnutím platnosti Charty ako vseobecnej zásady práva Únie, uplatnitelné v rámci zaloby proti rozhodnutiu Komisie (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [20]EU:C:2009:456, bod 178 a citovanú judikatúru). 114 Treba tiez pripomenút, ze podla Európskeho súdu pre ludské práva prekrocenie primeranej lehoty na rozhodnutie ako procesnej vady, ktorá predstavuje porusenie základného práva, musí dotknutému úcastníkovi konania zakladat právo na úcinný opravný prostriedok, ktorý mu umozní primeranú nápravu (pozri rozsudok ESLP z 26. októbra 2000, Kudla v. Polsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2000 XI, § 156 a 157). 115 Treba vsak pripomenút, ze podla judikatúry vzhladom na potrebu zabezpecenia dodrziavania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Súdny dvor nemôze len z dôvodu, ze nebola dodrzaná poziadavka rozhodnutia veci v primeranej lehote, umoznit zalobcovi spochybnit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená, hoci boli zamietnuté vsetky dôvody smerujúce proti konstatovaniam Vseobecného súdu, pokial ide o výsku tejto pokuty a správanie, ktoré sankcionuje (pozri najmä rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, C-58/12 P, [21]EU:C:2013:770, bod 78 a citovanú judikatúru). 116 Súdny dvor pritom tiez rozhodol, ze sankciou za porusenie povinnosti súdu Únie rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, ktorá mu vyplýva z clánku 47 druhého odseku Charty, je zaloba o náhradu skody predlozená Vseobecnému súdu, ktorá predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Z toho vyplýva, ze návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno predlozit priamo Súdnemu dvoru v rámci odvolania, ale sa musí podat na samotný Vseobecný súd (pozri najmä rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, C-58/12 P, [22]EU:C:2013:770, body 83 a 84). 117 Vseobecnému súdu rozhodujúcemu v inom rozhodovacom zlození, nez v akom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná, teda prinálezí posúdit tak vecnú správnost uvedenej skody, ako aj prícinnú súvislost medzi touto skodou a neprimeranou dlzkou sporného súdneho konania tak, ze preskúma dôkazy poskytnuté na tento úcel (pozri najmä rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, [23]EU:C:2013:770, body 88 a 90). 118 S ohladom na tieto skutocnosti je potrebné konstatovat, ze dlzka konania na Vseobecnom súde, ktorá presiahla sest rokov, nemôze byt odôvodnená ziadnou z vlastných okolností veci, ktoré viedli k tomuto sporu. 119 Predovsetkým sa ukazuje, ze obdobie medzi skoncením písomnej casti konania vrátane predlozenia dupliky Komisie vo februári 2007 a otvorením ústnej casti konania v priebehu júna 2011 trvalo priblizne styri roky a styri mesiace. Dlzku tohto obdobia nemozno vysvetlovat okolnostami veci, ci uz ide o zlozitost veci, správanie úcastníkov konania alebo výskyt prekázok v konaní. 120 Pokial ide o zlozitost veci, z preskúmania zaloby podanej spolocnostou FLSmidth, ako je zhrnutá v bodoch 9 a 10 tohto rozsudku, vyplýva, ze hoci uvedené dôvody vyzadovali dôkladné preskúmanie, stupen zlozitosti uvedených dôvodov nebol osobitne vysoký. Hoci je pravda, ze pätnást adresátov sporného rozhodnutia podalo na Vseobecný súd zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia, táto okolnost nemohla bránit tomuto súdu vyhotovit zhrnutie spisu a pripravit ústnu cast konania v casovom horizonte kratsom nez styri roky a styri mesiace. 121 Pokial ide o správanie úcastníkov konania, nic v spise nenaznacuje, ze FLSmidth prispela svojím správaním k spomaleniu prejednania veci. 122 Napokon zo spisu nevyplýva, ze by konanie bolo prerusené alebo spomalené z dôvodu výskytu prekázok v konaní, ktoré by mohli odôvodnit jeho dlzku. 123 S ohladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze konanie na Vseobecnom súde porusilo clánok 47 druhý odsek Charty v rozsahu, v akom neboli splnené poziadavky vyplývajúce z dodrzania primeranej lehoty na prejednanie veci, co predstavuje dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom (v tomto zmysle pozri rozsudok Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, [24]EU:C:2000:361, bod 42). 124 Z konstatovaní uvedených v bodoch 115 az 117 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze siesty odvolací dôvod treba zamietnut. 125 Z toho vyplýva, ze kedze sa nevyhovelo ziadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla FLSmidth na podporu svojho odvolania, toto odvolanie sa musí zamietnut. O trovách 126 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 127 Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat FLSmidth na náhradu trov konania, a táto spolocnost nemala v odvolacom konaní úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znása okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vynalozila Komisia. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. FLSmidth & Co. A/S je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBlQw3k/L92050-9237TMP.html#t-ECR_62012CJ0238_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A103&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:207:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=pdf&target=null 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///tmp/lynxXXXXBlQw3k/L92050-9237TMP.html#c-ECR_62012CJ0238_SK_01-E0001