ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 3. apríla 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Financný sektor -- Vázna porucha fungovania v hospodárstve clenského státu -- Státna pomoc v prospech bankovej skupiny -- Forma -- Kapitálová injekcia v rámci plánu restrukturalizácie -- Rozhodnutie -- Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom -- Podmienky -- Zmena podmienok splácania pomoci -- Kritérium súkromného investora" Vo veci C-224/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 11. mája 2012, Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn, S. Noë a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Holandské královstvo, v zastúpení: M. de Ree, C. Wissels a J. Langer, splnomocnení zástupcovia, za úcasti P. Glazener, advocaat, ING Groep NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: O. W. Brouwer a J. Blockx, advocaten, ako aj M. O'Regan, solicitor, navrhovatelia v prvostupnovom konaní, De Nederlandsche Bank NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: S. Verschuur a H. Gornall, advocaten, ako aj M. Petite, avocat, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), G. Arestis, J.-C. Bonichot a A. Arabadziev, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. septembra 2013, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 19. decembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Európska komisia domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 2. marca 2012, Holandsko a ING Groep/Komisia (T-29/10 a T-33/10, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd vyhovel návrhom na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2010/608/ES z 18. novembra 2009 o státnej pomoci C 10/09 (ex N 138/09), ktorú Holandsko poskytlo na úver krytý nelikvidnými aktívami banky ING a restrukturalizacný plán ([2]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 139, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 ING Groep NV (dalej len "ING") je financná institúcia so sídlom v Amsterdame (Holandsko), ktorá ponúka bankové a investicné sluzby, zivotné a dôchodkové poistenie fyzickým osobám, obchodným spolocnostiam a institúciám vo viac ako 40 krajinách. ING vlastní 100 % podiel v ING Bank NV a ING Verzekeringen NV, dvoch dcérskych spolocnostiach, ktoré kontrolujú dcérske spolocnosti ING v oblasti bankovníctva a poistovníctva. 3 Z dôvodu svetovej financnej krízy, ktorá sa zacala v roku 2007 a ktorá sa v nasledujúcom roku významne zhorsila, prijalo Holandské královstvo v prospech ING rôzne opatrenia pomoci, z ktorých sú v rámci tohto odvolacieho konania relevantné predovsetkým dve z nich. 4 Prvé opatrenie pomoci spocívalo vo zvýsení kapitálu na základe emisie 1 miliardy cenných papierov ING bez volebného práva a práva na dividendy, ktoré v celom rozsahu upísalo Holandské královstvo s emisným kurzom 10 eur za cenný papier. Táto operácia umoznila ING zvýsit si základné imanie, tzv. "Core Tier 1" (kategória 1), o 10 miliárd eur. Na základe podmienok splácania obsiahnutých v dohode o upísaní kapitálu, ktorú na tento úcel uzavrelo Holandské královstvo s ING, sa cenné papiere mali na podnet ING bud odkúpit za cenu 15 eur za cenný papier (co predstavovalo 50 % prémie z emisného kurzu pri spätnom odkúpení), alebo po troch rokoch premenit na kmenové akcie. Ak by si ING zvolila moznost premeny, holandské orgány tak mohli odkúpit od ING cenné papiere za jednotkovú cenu 10 eur za cenný papier s pripocítaním vzniknutých úrokov. Kupón k cenným papierom sa mal Holandskému královstvu vyplatit len v prípade, ak by ING vyplatila dividendy z kmenových akcií. 5 Druhé opatrenie pomoci spocívalo vo výmene penazných tokov týkajúcich sa znehodnotených aktív cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi na bytové úcely poskytnutými v Spojených státoch amerických, ktorých hodnota sa znacne znízila. 6 Dna 22. októbra 2008 Holandské královstvo oznámilo Komisii prvé opatrenie pomoci a k zvýseniu kapitálu ING doslo 11. novembra 2008. 7 Dna 12. novembra 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 6936 vo veci c. 528/08 o státnej pomoci, ktorú Holandské královstvo poskytlo spolocnosti ING (dalej len "pôvodné rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí konstatovala, ze nadobudnutie cenných papierov ING týmto clenským státom obsahuje prvok pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Komisia vsak zdôraznila, ze toto opatrenie je v súlade so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze jeho cielom bola náprava váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu v dôsledku svetovej financnej krízy. Uvedené opatrenie preto schválila na obdobie siestich mesiacov. Komisia tiez spresnila, ze ak holandské orgány pocas týchto siestich mesiacov zavedú v tejto súvislosti vierohodný plán (dalej len "restrukturalizacný plán"), platnost pôvodného rozhodnutia bude automaticky predlzená az dovtedy, nez Komisia rozhodne o tomto pláne. 8 Dna 4. marca 2009 Holandské královstvo oznámilo Komisii druhé opatrenie pomoci. 9 Listom z 31. marca 2009 Komisia oznámila Holandskému královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES ([3]Ú. v. EÚ C 158, s. 13) z dôvodu pochybností o súlade urcitých aspektov opatrenia týkajúceho sa znehodnotených aktív s oznámením Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore ([4]Ú. v. EÚ C 72, s. 1). Týmto rozhodnutím vsak povolila uvedené opatrenie na obdobie siestich mesiacov. V tomto rozhodnutí sa tiez uvádzalo, ze holandské úrady sa zaviazali zahrnút opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív do restrukturalizacného plánu, ktorý boli povinné predlozit v zmysle pôvodného rozhodnutia. 10 Dna 12. mája 2009 Holandské královstvo oznámilo Komisii restrukturalizacný plán týkajúci sa ING. Po niekolkých mesiacoch diskusií tento clenský stát predlozil Komisii 22. októbra 2009 opravený restrukturalizacný plán, ktorý zahrnal predovsetkým zmenu podmienok splácania kapitálovej injekcie odsúhlasenej Holandským královstvom 11. novembra 2008 (dalej len "kapitálová injekcia"). 11 Komisia prijala 18. novembra 2009 sporné rozhodnutie. 12 V odôvodnení 34 sporného rozhodnutia, ktoré je uvedené v casti 2 tohto rozhodnutia nazvanej "Skutková podstata", Komisia opísala zmenu podmienok splácania takto: "V rámci restrukturalizacného plánu Holandsko predlozilo zmeny a doplnenia dohody o splatení cenných papierov Core Tier 1 spolocnostou ING. Podla zmenených a doplnených podmienok môze ING odkúpit 50 % cenných papierov kapitálu Core Tier 1 za emisný kurz (10 eur) plus nahromadený úrok v súvislosti s rocným kupónom 8,5 % (priblizne 253 mil. eur) plus penále za predcasné splatenie, ked ING predá akcie za cenu vyssiu ako 10 eur. Penále za spätné odkúpenie sa zvysuje s cenou akcií ING. Na úcely výpoctu prémie za spätné odkúpenie je zvýsenie ceny akcií obmedzené zhora sumou 12,45 eura. Pri tejto úrovni sa penále rovná 13 % rocne. Penále za spätné odkúpenie môze predstavovat maximálne 705 mil. eur za predpokladu, ze 5 mld. eur sa splatí 400 dní po dátume emisie. Okrem toho je prémia/penále obmedzená zdola sumou 340 mil. eur, cím sa zabezpecí minimálna interná miera návratnosti pre Holandsko 15 %. Inými slovami, berúc do úvahy, ze ING by normálne musela zaplatit 2,5 mld. eur ako prémiu za spätné odkúpenie, táto zmena by mala za následok dodatocnú výhodu pre ING v rozpätí od 1,79 mld. do 2,2 mld. eur v závislosti od trhovej ceny akcií ING. ..." 13 Po tom, co Komisia v odôvodnení 98 sporného rozhodnutia konstatovala, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie viedla k "dodatocnej pomoci vo výske priblizne 2 mld. eur", v odôvodnení 157 tohto rozhodnutia uviedla, ze toto opatrenie dodatocnej pomoci treba vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. 14 Sporné rozhodnutie preto v clánku 2 stanovovalo: "Pomoc na restrukturalizáciu, ktorú poskytlo Holandsko banke ING, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 zmluvy." Pomoc je zlucitelná so spolocným trhom pod podmienkou splnenia záväzkov uvedených v prílohe II. Docasné obmedzenie rastu súvahy uvedené v [pôvodnom] rozhodnutí sa rusí." Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 15 Podaniami predlozenými kancelárii Vseobecného súdu 28. januára 2010 Holandské královstvo a ING podali svoje zaloby vo veciach T-29/10 a T-33/10. 16 Uznesením predsedu tretej komory Vseobecného súdu z 15. marca 2010 boli veci T-29/10 a T-33/10 spojené na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj na úcely vyhlásenia rozsudku. 17 Uznesením zo 14. júla 2010 Vseobecný súd povolil vstup De Nederlandsche Bank NV (dalej len "DNB") do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi na podporu návrhov predlozených ING. 18 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd vyhovel trom zalobným dôvodom, ktoré uviedlo Holandské královstvo, a prvému zalobnému dôvodu, ktorý uviedla ING. Následne zrusil clánok 2 prvý a druhý odsek sporného rozhodnutia, ako aj prílohu II tohto rozhodnutia. 19 Vseobecný súd sa pri preskúmaní týchto zalobných dôvodov najmä domnieval, ze nebolo mozné, aby sa Komisia vyhla svojej povinnosti skúmat ekonomickú racionálnost zmeny podmienok splácania z hladiska kritéria súkromného investora len z toho dôvodu, ze kapitálová injekcia, ktorá je predmetom splácania, predstavuje sama osebe státnu pomoc. Vývoj udalostí po vyhlásení napadnutého rozsudku 20 Ako reakciu na napadnutý rozsudok prijala Komisia 11. mája 2012 rozhodnutie C(2012) 3150 final - Státna pomoc SA.28855 (N 373/2009) (ex C 10/2009 a ex N 528/2009) - Holandsko/ING - pomoc na restrukturalizáciu (dalej len "nové rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí Komisia preskúmala zmenu podmienok splácania kapitálovej injekcie v zmysle kritéria súkromného investora a dospela k záveru, ze súkromný investor v trhovej ekonomike by nesúhlasil s týmito novými podmienkami. Komisia preto rozhodla, ze uvedená zmena predstavovala státnu pomoc, ale s ohladom na záväzky, ktoré poskytlo Holandské královstvo, bola predmetná pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. 21 Holandské královstvo a ING v dvoch zalobách predlozených Vseobecnému súdu 23. júla 2012 (veci T-325/12 a T-332/12) ziadali o zrusenie nového rozhodnutia predovsetkým z dôvodu, ze Komisia nesprávne uplatnila kritérium súkromného investora. Títo dvaja úcastníci konania vsak vzali svoje zaloby spät a na základe uznesenia Vseobecného súdu zo 6. decembra 2012, Holandsko a ING Groep/Komisia (T-325/12 a T-332/12), boli tieto veci vymazané z registra Vseobecného súdu. 22 Nové rozhodnutie sa preto stalo konecným. Návrhy úcastníkov konania 23 Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok, zamietol návrh na ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia a zaviazal Holandské královstvo a ING na náhradu trov konania, -- subsidiárne, zrusil napadnutý rozsudok a vrátil spojené veci Vseobecnému súdu, aby rozhodol o druhom a tretom zalobnom dôvode, ktoré uvádza ING vo veci T-33/10, a rozhodol, ze o trovách konania v konaniach na oboch stupnoch sa rozhodne neskôr, a -- dalej subsidiárne, zrusil clánok 2 tretí odsek sporného rozhodnutia a zaviazal Holandské královstvo a ING na náhradu trov odvolacieho konania. 24 Holandské královstvo navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zamietol obidva odvolacie dôvody uvádzané Komisiou a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a -- subsidiárne, v prípade, ak Súdny dvor vyhovie jednému alebo viacerým odvolacím dôvodom uvádzaným Komisiou a zrusí napadnutý rozsudok, vrátil vec Vseobecnému súdu. 25 ING navrhuje, aby Súdny dvor: -- vyhlásil odvolanie za neprípustné a/alebo neúcinné vo vztahu k uvedeným bodom, -- subsidiárne, v prípade, ak Súdny dvor vyhlási odvolanie za prípustné a úcinné, zamietol toto odvolanie v celom rozsahu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov konania pred Vseobecným súdom a -- dalej subsidiárne, ak Súdny dvor vyhovie odvolaniu a zrusí napadnutý rozsudok v celom rozsahu alebo scasti, vrátil vec Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania v prvostupnovom konaní a v odvolacom konaní sa rozhodne neskôr. 26 DNB navrhuje, aby Súdny dvor zamietol prvý a stvrtý odvolací dôvod uvádzaný Komisiou. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze kritérium súkromného investora sa uplatní na zmenu podmienok splácania státnej pomoci Argumentácia úcastníkov konania 27 Komisia sa domnieva, ze uplatnenie kritéria súkromného investora na postup verejných orgánov je primerané len vtedy, ak sa tieto orgány nachádzajú v porovnatelnej situácii, v akej by sa mohli nachádzat súkromné subjekty. Súkromný investor by sa pritom nikdy nemohol nachádzat v situácii, ked by poskytol ING státnu pomoc. 28 Holandské královstvo, ING a DNB zastávajú názor, ze prvý odvolací dôvod nie je dôvodný. Predovsetkým tvrdia, ze Komisia zo skutocnosti, ze kapitálová injekcia predstavovala opatrenie pomoci poskytnutej týmto clenským státom v rámci výkonu verejnej moci, nesprávne vyvodila, ze akýkolvek iný akt Holandského královstva týkajúci sa tejto injekcie viac nemozno posúdit na základe kritéria súkromného investora. Posúdenie Súdnym dvorom 29 Na úvod treba uviest, ze pojednávanie pred Vseobecným súdom sa netýkalo len konkrétneho uplatnenia kritéria súkromného investora na zmenu podmienok splácania kapitálovej injekcie, ale aj uplatnitelnosti tohto kritéria. 30 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v bode 92 rozsudku z 5. júna 2012 vo veci Komisia/EDF (C-124/10 P), Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na ciele sledované clánkom 87 ods. 1 ES, ako aj kritériom súkromného investora, ekonomická výhoda, hoci priznaná prostriedkami danovej povahy, sa musí posúdit vzhladom na kritérium súkromného investora, ak sa ukáze v rámci celkového posúdenia, ze dotknutý clenský stát napriek pouzitiu takýchto prostriedkov vyplývajúcich z verejnej moci poskytol uvedenú výhodu ako akcionár podniku, ktorý vlastní. 31 Z toho vyplýva, ze uplatnitelnost kritéria súkromného investora v prípade zásahu verejnej moci závisí nielen od formy poskytnutia výhody, ale aj od posúdenia uvedeného zásahu ako rozhodnutia akcionára predmetného podniku. 32 Okrem toho toto kritérium patrí k skutocnostiam, ktoré je Komisia povinná vziat do úvahy na úcely rozhodnutia o existencii pomoci, a teda nepredstavuje výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ked sú splnené nálezitosti tvoriace pojem státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, uvedený v clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný, bod 103). 33 V dôsledku toho, ked je pravdepodobné, ze sa kritérium súkromného investora môze uplatnit, Komisii prinálezí poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené (pozri rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný, bod 104). 34 Uplatnenie tejto judikatúry nemôze byt ohrozené len na základe tej skutocnosti, ze prejednávaná vec sa týka uplatnitelnosti kritéria súkromného investora na zmenu podmienok spätného odkúpenia cenných papierov nadobudnutých na základe státnej pomoci. 35 Ako totiz uviedla aj generálna advokátka v bode 41 svojich návrhov, kazdý majitel cenných papierov, v akomkolvek mnozstve a akejkolvek povahy, môze chciet alebo môze súhlasit s tým, aby boli podmienky ich odkúpenia opätovne prerokované. Je preto zmysluplné porovnat správanie státu v tomto ohlade so správaním hypotetického súkromného investora v porovnatelnej situácii. 36 V rámci tohto porovnania má urcujúce postavenie otázka, ci zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie podlieha kritériu ekonomickej racionálnosti, a teda ci súkromný investor by takisto mohol prijat takúto zmenu, predovsetkým zvýsením pravdepodobnosti dosiahnutia splatenia tejto injekcie. 37 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 99 napadnutého rozsudku rozhodol, ze nebolo mozné, aby sa Komisia vyhla povinnosti skúmat ekonomickú racionálnost zmeny podmienok splácania s ohladom na kritérium súkromného investora len z dôvodu, ze kapitálová injekcia, ktorá je predmetom splácania, predstavuje sama osebe státnu pomoc. Vseobecný súd teda správne konstatoval, ze az po vykonaní takéhoto preskúmania môze Komisia dospiet k záveru, ci bola, alebo nebola poskytnutá dodatocná výhoda v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 38 Prvý odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil uslý zisk clenského státu vyplývajúci zo zmenených podmienok splácania Argumentácia úcastníkov konania 39 Podla Komisie sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze aj ked by Komisia mohla dospiet k záveru, ze z dôvodu zmeny podmienok splácania Holandské královstvo utrpelo skodu vo forme uslého zisku, nesprávne stanovila výsku tohto údajného uslého zisku, kedze nevzala do úvahy vyplatenie kupónu predstavujúceho úrok, ktorý sa stal v rámci zmenených podmienok povinným a nepodmieneným. 40 Holandské královstvo a ING konstatujú, ze ide o otázku, ktorá si vyzaduje skutkové posúdenie, ktoré v rámci odvolacieho konania nemozno vykonat. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Vo svojom druhom odvolacom dôvode Komisia v zásade kritizuje analýzu skutkových okolností, ktorú vykonal Vseobecný súd v bodoch 126 az 142 napadnutého rozsudku, týkajúcu sa zmeny podmienok splácania kapitálovej injekcie. 42 V bode 135 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze v nadväznosti na zmenu podmienok splácania uz vyplatenie kupónu zodpovedajúceho úrokom vzniknutým v case predcasného splácania nezáviselo, ako to bolo v prípade pôvodných podmienok, od vyplatenia dividend majitelom kmenových akcií. 43 Komisia na rozdiel od toho tvrdí, ze podla pôvodných podmienok splácania bola ING povinná zaplatit Holandskému královstvu úroky pri kazdom splatení kapitálovej injekcie. 44 Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 47 svojich návrhov, tvrdenie týkajúce sa otázky, ci zmenené podmienky splácania boli správne opísané v revidovanom restrukturalizacnom pláne a v akom rozsahu sa mohli lísit od pôvodných podmienok, spadá mimo právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. 45 V súlade s clánkom 256 ods. 1 ZFEÚ a clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa totiz odvolacie konanie obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je teda ako jediný oprávnený konstatovat a posúdit relevantné skutocnosti, ako aj vyhodnotit dôkazné prostriedky. Posúdenie týchto skutocností a dôkazných prostriedkov preto nepredstavuje, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. 46 Kedze Komisia voci skresleniu nenamieta, je zrejmé, ze druhý odvolací dôvod treba zamietnut ako neprípustný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na pochybení Vseobecného súdu, pretoze nebol oprávnený zrusit clánok 2 prvý odsek sporného rozhodnutia v celom rozsahu Argumentácia úcastníkov konania 47 Komisia tvrdí, ze aj keby nesprávne povazovala zmenené podmienky splácania za státnu pomoc alebo nesprávne stanovila výsku pomoci, Vseobecný súd nebol oprávnený zrusit prvý odsek clánku 2 sporného rozhodnutia v celom rozsahu. 48 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd jednak uznal, ze pomoc na restrukturalizáciu uvedená v clánku 2 prvom odseku sporného rozhodnutia nerozlisovala medzi jednotlivými prvkami tejto pomoci, a ze jednak nespochybnil posúdenie státnej pomoci týkajúcej sa kapitálovej injekcie a opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív uvedené v predmetnom rozhodnutí, Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd tým, ze zrusil prvý odsek uvedeného clánku 2 v celom rozsahu, porusil zásadu proporcionality. 49 Komisia sa tiez odvoláva na to, ze v kazdom prípade Vseobecný súd nemohol zrusit clánok 2 prvý odsek sporného rozhodnutia, lebo toto ustanovenie obsahovalo len potvrdzujúce akty. 50 Holandské královstvo a ING zastávajú názor, ze Vseobecný súd nemal inú moznost, nez zrusit clánok 2 prvý odsek sporného rozhodnutia v celom rozsahu, pretoze toto ustanovenie iba vseobecne odkazovalo na "pomoc na restrukturalizáciu", ktorú tvorila údajná pomoc vyplývajúca zo zmeny podmienok splácania. Vseobecný súd pritom rozhodol, ze posúdenie tejto zmeny nemozno oddelit od ostatných castí rozhodnutia. Posúdenie Súdnym dvorom 51 S cielom rozhodnút o dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu treba preskúmat, ci Vseobecný súd správne posúdil prípadné dôsledky, ktoré mohlo mat na výrok sporného rozhodnutia, najmä na jeho clánok 2 prvý odsek, pochybenie, ktorým bolo podla jeho názoru poznacené sporné rozhodnutie, pretoze sa v nom konstatuje, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie zahrnala dodatocnú pomoc. 52 V zmysle clánku 2 prvého odseku sporného rozhodnutia "pomoc na restrukturalizáciu, ktorú poskytlo Holandsko banke ING, predstavuje státnu pomoc...". 53 Na základe odpovedí Komisie na písomne otázky Vseobecného súdu tento súd konstatoval, ze pomoc vo výske 17 miliárd eur uvedenú v spornom rozhodnutí mozno rozlozit takto: po prvé na sumu pomoci týkajúcu sa kapitálovej injekcie, teda 10 miliárd eur, po druhé na sumu pomoci týkajúcu sa zmeny podmienok splácania, teda priblizne 2 miliardy eur, a po tretie na sumu pomoci súvisiacu s opatrením týkajúcim sa znehodnotených aktív, teda 5 miliárd eur. 54 Vseobecný súd preto v bode 152 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze dodatocná pomoc, teda pomoc, ktorá vyplýva zo zmeny podmienok splácania, bola základným prvkom "pomoci na restrukturalizáciu" uvedenej v clánku 2 prvom odseku výroku sporného rozhodnutia, ktorý nestanovoval rozdiel medzi jednotlivými prvkami tejto pomoci. 55 Na základe uvedeného Vseobecný súd v bode 153 napadnutého rozsudku vyslovil záver, ze vzhladom na pochybenia, ktorými bola postihnutá táto kvalifikácia dodatocnej pomoci v spornom rozhodnutí, sa clánok 2 prvý odsek tohto rozhodnutia musí zrusit v celom rozsahu, lebo tento clánok bol zalozený na konstatovaní, ze zmena podmienok splácania zahrnala dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur. 56 Komisia Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze sa neobmedzil len na ciastocné zrusenie clánku 2 prvého odseku sporného rozhodnutia. Podla Komisie pritom takéto zrusenie bolo mozné, lebo posúdenie opatrenia pomoci týkajúce sa zmeny podmienok splácania bolo oddelitelné od posúdenia ostatných prvkov tvoriacich pomoc na restrukturalizáciu. 57 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry ciastocné zrusenie aktu Európskej únie je mozné len vtedy, ak casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, sú oddelitelné od ostatných castí aktu. Táto poziadavka oddelitelnosti nie je splnená, ak by ciastocné zrusenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (rozsudky z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, [5]C-244/03, Zb. s. I-4021, body 12 a 13, a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, bod 38). 58 V prejednávanej veci by vsak ciastocné zrusenie clánku 2 prvého odseku sporného rozhodnutia spôsobilo zmenu jeho podstaty vzhladom na nemoznost urcit presnú sumu dodatocnej pomoci. 59 V odôvodnení 34 sporného rozhodnutia totiz Komisia konstatovala, ze suma zmeny podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavovala pre ING dodatocnú výhodu v rozpätí od 1,7 miliardy do 2,2 miliardy eur v závislosti od trhovej ceny akcií ING. 60 Vseobecný súd na rozdiel od toho v bode 140 napadnutého rozsudku rozhodol, ze aj v prípade, ze by kvalifikácia dodatocnej pomoci uskutocnená Komisiou bola správna, "uslý zisk" pre holandský stát z dôvodu zmeny podmienok splácania nemohol byt vo výske priblizne 2 miliardy eur, ale v sume nevyhnutne nizsej v porovnaní so sumou úrokov vzniknutých v case splácania. 61 Komisia pritom dospela k záveru, ze pomoc na restrukturalizáciu ING predstavovala 5 % RVA (riziko vázených aktív) ING na základe celkovej sumy 17 miliárd eur. Navyse Komisia na základe uplatnenia tejto hranice 5 % RVA ako indikátora rozsahu pomoci v bode 141 sporného rozhodnutia konstatovala, ze ING dostala "významnú výsku pomoci". 62 V bodoch 154 a 156 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze dodatocná pomoc bola neoddelitelnou súcastou posúdenia Komisie, ked sa vyslovila k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom a predovsetkým k urceniu úrovne záväzkov nevyhnutnej na to, aby bolo mozné vyhlásit pomoc za zlucitelnú. 63 Co sa týka posledného uvedeného, Vseobecný súd v bode 158 napadnutého rozsudku spresnil, ze zo sporného rozhodnutia Komisie jasne vyplýva, ze Komisia preskúmala otázku rozsahu kompenzacných opatrení vzhladom na úcinky pomoci na restrukturalizáciu, ktorá pozostáva z pomoci týkajúcej sa kapitálovej injekcie, pomoci týkajúcej sa zmeny podmienok splácania a pomoci súvisiacej s opatrením týkajúcim sa znehodnotených aktív, teda vzhladom na pomoc v celkovej výske 17 miliárd eur. 64 Vseobecný súd teda správne rozhodol, ze sa javí ako nemozné oddelit dodatocnú pomoc od výroku a odôvodnení, z ktorých vychádza. 65 Okrem toho Komisia namieta, ze clánok 2 prvý odsek sporného rozhodnutia nemozno zrusit, pretoze toto ustanovenie je len potvrdzujúcim aktom pôvodného rozhodnutia. 66 V tomto ohlade vsak z pôvodného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia schválila "nákup cenných papierov ING holandským státom" z dôvodu "núdzových opatrení s ohladom na financnú krízu na obdobie siestich mesiacov". Po uplynutí tohto obdobia sa malo opatrenie preskúmat. 67 Slo teda o docasné opatrenie, ktoré bolo odôvodnené výnimocnými okolnostami a ktorého platnost bola podmienená predlozením plánu dlhodobej zivotaschopnosti ING holandskými orgánmi. V prípade predlozenia takéhoto plánu sa toto opatrenie malo automaticky predlzit az do rozhodnutia Komisie o tomto pláne. 68 Okrem toho predmetom pôvodného rozhodnutia bolo len opatrenie pomoci týkajúce sa kapitálovej injekcie vo výske 10 miliárd eur, pricom sa v nom neodkazuje na ostatné opatrenia týkajúce sa dodatocnej pomoci a znehodnotených aktív. 69 Hoci je pravda, ze podla judikatúry Súdneho dvora výlucne potvrdzujúci akt nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost (pozri najmä rozsudok z 9. decembra 2004, Komisia/Greencore, [6]C-123/03 P, Zb. s. I-11647, bod 39), pravdou ostáva, ze Súdny dvor tiez rozhodol, ze o výlucne potvrdzujúci akt existujúceho aktu ide len vtedy, pokial neobsahuje ziadny nový prvok vo vztahu k poslednému uvedenému aktu (pozri rozsudky z 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, [7]23/80, Zb. s. 3709, bod 18, a zo 14. septembra 2006, Komisia/Fernández Gómez, [8]C-417/05 P, Zb. s. I-8481, bod 46). 70 Schválením celkovej pomoci na restrukturalizáciu ING, ktorá pozostávala z troch opatrení pomoci a ktorej výska dosiahla 17 milárd eur, sa vsak sporné rozhodnutie neobmedzilo na potvrdenie toho, co bolo schválené v pôvodnom rozhodnutí. 71 Pociatocné preskúmanie jediného opatrenia pomoci, ktoré sa uplatnilo v rámci výnimocnej situácie svetovej financnej krízy a ktorým sa stanovilo prijatie naliehavých opatrení, totiz nemôze podliehat rovnakým kritériám, ako sú kritériá, ktorými sa musí riadit konecné rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti s vnútorným trhom, ktoré pozostáva z troch opatrení pomoci vo významne vyssej sume. 72 Sporné rozhodnutie teda obsahuje viacero nových prvkov v porovnaní s pôvodným rozhodnutím, ktoré bránia jeho posúdeniu ako "potvrdzujúceho aktu". 73 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu, ktorý rozhodol o protiprávnosti clánku 2 druhého odseku sporného rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia nesprávne posúdila zmenené podmienky splácania ako "státnu pomoc" Argumentácia úcastníkov konania 74 Komisia Vseobecnému súdu vytýka, ze z konstatovania pochybenia ovplyvnujúceho jej posúdenie dodatocnej pomoci vyvodil vplyv na záväzky, ktoré sa vyzadujú, aby bolo mozné pomoc na restrukturalizáciu vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. Vseobecný súd preto pochybil, ked rozhodol, ze ak bola pomoc týkajúca sa zmeneného spôsobu splácania nadhodnotená, záväzky, ktoré ponúkli holandské orgány, mohli presiahnut pozadované minimum na dosiahnutie zlucitelnosti pomoci v prospech ING so spolocným trhom. 75 V tomto ohlade Komisia zastáva názor, ze nemá právomoc odmietnut záväzky prijaté clenským státom v súvislosti s oznámeným opatrením z dôvodu, ze prekracujú rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. Podla Komisie, kedze záväzky ponúknuté Holandským královstvom postacovali ako celok na dosiahnutie súladu kapitálovej injekcie, opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív a zmena podmienok splácania v celom rozsahu postacovali na dosiahnutie súladu dvoch z týchto opatrení. 76 Holandské královstvo a ING, podporované v tejto súvislosti DNP, pripomínajú, ze pokial ponúkli predmetné opatrenia, bolo tomu tak preto, lebo Komisia oznámila, ze neprijme kladné rozhodnutie, ak tieto minimálne kompenzacné opatrenia nebudú ponúknuté. Z tohto dôvodu Komisia nemôze tvrdit, ze uvedené záväzky jej nemozno pripísat. Posúdenie Súdnym dvorom 77 Na úvod treba konstatovat, ako zdôraznila aj generálna advokátka v bode 64 návrhov, ze z opisu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, tak ako ho opísal Vseobecný súd v bodoch 9 az 37 napadnutého rozsudku, vyplýva, ze Komisia opakovane uvádzala opatrenia, ktoré povazovala za potrebné, pricom vysvetlila, ze restrukturalizacný plán by nebol prijatý bez týchto opatrení. 78 V bode 14 napadnutého rozsudku pritom Vseobecný súd konstatoval, ze pocas stretnutia, ktoré sa uskutocnilo 24. apríla 2009 medzi Komisiou, Holandským královstvom a spolocnostami ING a DNB, Komisia uviedla, ze predmetné opatrenia pomoci "nebudú schválené", ak ING "neprijme rozsiahle restrukturalizacné opatrenia, aby obnovila svoju zivotaschopnost a obmedzila vzniknuté narusenie hospodárskej sútaze". 79 Vseobecný súd tiez v bode 29 napadnutého rozsudku konstatoval, ze 12. októbra 2009 ING predlozila Komisii iný restrukturalizacný plán, ktorý "viackrát odkazuje na návrhy clenky Komisie poverenej problematikou hospodárskej sútaze v e-maile zo 6. októbra 2009. Tento plán konkrétne upravoval rôzne prevody vedúce k znízeniu bilancnej hodnoty ING o 45 %, t. j. takmer trikrát viac, ako bolo navrhnuté v restrukturalizacnom pláne predlozenom 12. mája 2009, zákaz nadobúdania majetku a záväzky týkajúce sa správania, ako pozadovala Komisia". 80 Z tohto skutkového posúdenia vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení Komisie záväzky vymenované v prílohe II sporného rozhodnutia neboli len výsledkom jednostranných návrhov Holandského královstva a ING, ktoré neboli Komisii známe. Vseobecný súd rozhodol, ze uvedené záväzky naopak vyplývali vo velkej miere z poziadaviek, ktoré Komisia ulozila Holandskému královstvu a ING pocas správneho konania. 81 Za týchto okolností tvrdenie Komisie uvádzané v rámci tohto odvolacieho dôvodu, v zmysle ktorého nemohla podmienit záväzky ponúknuté Holandským královstvom a ING, naráza na skutkové zistenia Vseobecného súdu. 82 Preskúmanie opodstatnenosti tohto odvolacieho dôvodu by malo za následok nové skutkové posúdenie sporných skutocností. Kedze Komisia nenamietala voci ich skresleniu Vseobecným súdom, a z dôvodov pripomenutých v bode 45 tohto rozsudku vsak takéto posúdenie nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. 83 Stvrtý odvolací dôvod treba preto zamietnut ako neprípustný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ne ultra petita Vseobecným súdom Argumentácia úcastníkov konania 84 Komisia tvrdí, ze medzi návrhmi, ktoré Vseobecnému súdu predlozilo Holandské královstvo a ING v rámci konaní vo veciach T-29/10 a T-33/10, sa nenachádza návrh na zrusenie clánku 2 druhého odseku sporného rozhodnutia ani jeho prílohy. Zrusením týchto ustanovení Vseobecný súd neoprávnene rozsíril rozsah pôsobnosti zaloby, ktorá mu bola predlozená, a v dôsledku toho rozhodol ultra petitum. 85 Holandské královstvo a ING spochybnujú tento záver. Posúdenie Súdnym dvorom 86 Na zaciatku treba zdôraznit, ze svojím prvým zalobným dôvodom vo veci T-33/10 ING navrhovala, aby Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze "zmena operácie CT1 predstavuje (dodatocnú) státnu pomoc". 87 Z návrhu na zrusenie, ktorý podala ING na Vseobecný súd, vsak vyplýva, ze jednak "operácia CT1" zodpovedá dohode uzatvorenej medzi ING a Holandským královstvom, ktorá sa týka kapitálovej injekcie CT1 (Core Tier 1) vo výske 10 miliárd eur, a ze jednak zmena tejto dohody spocívala v zmene podmienok splácania kapitálovej injekcie. 88 Z toho vyplýva, ze svojím prvým zalobným dôvodom ING navrhovala, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním konstatuje, ze uvedená zmena predstavuje dodatocnú pomoc. Tento záver sa teda netýka konkrétneho clánku alebo odseku výroku sporného rozhodnutia. 89 Okrem toho v bode 147 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze "vo svojom prvom zalobnom návrhu sa ING v podstate domáha zrusenia clánku 2 prvého odseku sporného rozhodnutia a clánku 2 druhého odseku uvedeného rozhodnutia, ako aj prílohy II tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia zastávala názor, ze zmena podmienok splácania predstavuje dodatocnú pomoc vo výske 2 miliardy eur." 90 S ohladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze odvolací dôvod uvádzaný Komisiou, zalozený na tom, ze zrusením clánku 2 druhého odseku sporného rozhodnutia, ako aj jeho prílohy II rozhodol Vseobecný súd ultra petita, nemozno prijat. 91 Piaty odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode zalozenom subsidiárne na skutocnosti, ze ak bol Vseobecný súd oprávnený zrusit prvý a druhý odsek clánku 2 sporného rozhodnutia, mal zrusit aj tretí odsek tohto clánku 2 Argumentácia úcastníkov konania 92 Komisia poznamenáva, ze v odôvodnení 30 pôvodného rozhodnutia bol zaznamenaný záväzok prijatý Holandským královstvom a ING, v zmysle ktorého táto spolocnost obmedzí rast svojej súvahy s cielom obmedzit narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z kapitálovej injekcie. Napriek tomu s ohladom na záväzky, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom prijaté v spornom rozhodnutí, Komisia rozhodla v clánku 2 tretom odseku tohto rozhodnutia o zrusení docasného obmedzenia rastu súvahy ING. 93 Podla Komisie, ak Vseobecný súd rozhodol správne, ked zrusil analýzu a záväzky, z ktorých vychádzal clánok 2 druhý odsek sporného rozhodnutia a jeho príloha II, uvedené malo nevyhnutne viest k tomu, ze ING nebude oslobodená od obmedzení rastu súvahy, ktoré sa na nu vztahovali pred prijatím tohto rozhodnutia. Konstatovanie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom s ohladom na záväzky spresnené v prílohe II sporného rozhodnutia a zrusenie obmedzení rastu súvahy totiz predstavuje nedelitelný celok. 94 Holandské královstvo tvrdí, ze otázka, ci zrusenie clánku 2 prvého a druhého odseku sporného rozhodnutia má viest tiez k zruseniu tretieho odseku clánku 2, si vyzaduje vecné posúdenie, ktoré Vseobecný súd nemohol urobit, pretoze o to nebol poziadaný. Podla Holandského královstva Súdny dvor toto posúdenie nemôze uskutocnit v rámci odvolacieho konania, pretoze by slo o skutkové posúdenie. 95 ING zastáva názor, ze tento odvolací dôvod je zjavne neprípustný, pretoze Komisia v konaní pred Vseobecným súdom nikdy nevyslovila takýto záver, a preto tak nemôze urobit v súcasnosti. Posúdenie Súdnym dvorom 96 Týmto odvolacím dôvodom Komisia v podstate Vseobecnému súdu vytýka, ze z úradnej povinnosti neuplatnil dôvod týkajúci sa zrusenia tretieho odseku clánku 2 sporného rozhodnutia po tom, co zrusil prvý a druhý odsek tohto clánku. 97 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze kedze otázka uvedená Komisiou nemôze byt posúdená ako otázka verejného poriadku, Vseobecný súd ju nemohol posúdit z úradnej povinnosti pod hrozbou rozhodnutia ultra petita [pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [9]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 45, ako aj z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., C-272/12 P, bod 28]. 98 Z uvedeného vyplýva, ze siesty odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako neprípustný. 99 Kedze ziadny zo siestich odvolacích dôvodov predlozených Komisiou na podporu jej odvolania nebolo mozné prijat, je potrebné odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 100 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na odvolacie konanie úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 101 Kedze Komisia nemala vo svojich dôvodoch úspech a Holandské královstvo, ako aj ING navrhli zaviazat Komisiu na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 102 Podla clánku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na odvolacie konanie je potrebné rozhodnút, ze DNB znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. 3. De Nederlandsche Bank NV znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [10]*1 ) Jazyky konania: holandcina a anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrBIxrx/L92161-3748TMP.html#t-ECR_62012CJ0224_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:274:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:158:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:072:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0244&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0123&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0023&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0417&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 10. file:///tmp/lynxXXXXrBIxrx/L92161-3748TMP.html#c-ECR_62012CJ0224_SK_01-E0001