ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 13. februára 2014 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánky 49 ZFEÚ, 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ -- Nariadenie (EHS) c. 2454/92 -- Nariadenie (ES) c. 12/98 -- Cinnost spocívajúca v prenájme motorových vozidiel s vodicom -- Vnútrostátna a regionálna právna úprava -- Oprávnenie vydané obcami -- Podmienky -- Cisto vnútrostátne situácie -- Právomoc Súdneho dvora -- Prípustnost otázok" V spojených veciach C-162/12 a C-163/12, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko) z 19. októbra a 1. decembra 2011 a dorucené Súdnemu dvoru 2. apríla 2012, ktoré súvisia s konaniami: Airport Shuttle Express scarl (C-162/12), Giovanni Panarisi (C-162/12), Societŕ Cooperativa Autonoleggio Piccola arl (C-163/12), Gianpaolo Vivani (C-163/12) proti Comune di Grottaferrata, za úcasti: Federnoleggio, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh (spravodajca), C. Toader a E. Jarasiunas, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. júna 2013, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Airport Shuttle Express scarl, G. Panarisi, Societŕ Cooperativa Autonoleggio Piccola arl, G. Vivani a Federnoleggio, v zastúpení: P. Troianiello, avvocato, -- Comune di Grottaferrata, v zastúpení: M. Giustiniani a N. Moravia, avvocati, -- Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux a F. Moro, splnomocnené zástupkyne, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 26. septembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánkov 3 ZEÚ az 6 ZEÚ, 49 ZFEÚ, 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ako aj nariadenia Rady (EHS) c. 2454/92 z 23. júla 1992, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môzu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v urcitom clenskom státe, vykonávat vnútrostátnu prepravu osôb v clenskom státe [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 251, s. 1), a nariadenia Rady (ES) c. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môzu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v urcitom clenskom státe vykonávat vnútrostátnu cestnú osobnú dopravu v clenskom státe ([3]Ú. v. ES L 4, 1998, s. 10; Mim. vyd. 07/003, s. 501). 2 Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov medzi jednak Airport Shuttle Express scarl (dalej len "Airport Shuttle Express") a G. Panarisi a jednak Societŕ Cooperativa Autonoleggio Piccola arl (dalej len "Autonoleggio Piccola") a G. Vivani na jednej strane a Comune di Grottaferrata na druhej strane vo veci pozastavenia úcinnosti oprávnení na výkon cinnosti spocívajúcej v prenájme motorových vozidiel s vodicom ("noleggio con conducente", dalej len "prenájom vozidla s vodicom"). Federnoleggio, co je zdruzenie zoskupujúce podniky prenajímajúce vozidlá a autobusy s vodicom, vstúpilo do konania ako vedlajsí úcastník na podporu zalobcov vo veci samej v oboch sporoch. Právny rámec Právo Únie 3 Nariadenie c. 2454/92 bolo zrusené rozsudkom z 1. júna 1994, Parlament/Rada ([4]C-388/92, Zb. s. I-2067). 4 Podla clánku 1 nariadenia c. 12/98: "Kazdý dopravca vykonávajúci cestnú osobnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktorý je drzitelom licencie spolocenstva... má povolené za podmienok stanovených v tomto nariadení a bez diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti dopravcu alebo miesta, kde je usadený, docasne vykonávat vnútrostátnu cestnú osobnú dopravu v prenájme alebo za úhradu v inom clenskom státe... bez toho, aby musel mat sídlo, alebo inú prevádzkaren. ..." 5 Podla clánku 2 bodu 4 nariadenia c. 12/98 "Vozidlá" znamenajú "motorové vozidlá, ktoré svojím typom konstrukcie a vybavením sú vhodné na prepravu viac ako deviatich osôb - vrátane vodica - a sú urcené pre tento úcel". 6 Z clánku 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ([5]Ú. v. EÚ L 376, s. 36) vyplýva, ze táto smernica sa nevztahuje na sluzby v oblasti dopravy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy VI tretej casti Zmluvy o FEÚ. Talianske právo Vnútrostátna právna úprava 7 Clánok 3 rámcového zákona c. 21 z 15. januára 1992 o osobnej preprave prostredníctvom sluzieb nepravidelnej verejnej automobilovej dopravy (GURI c. 18 z 23. januára 1992), zmeneného a doplneného zákonným dekrétom c. 207 z 30. decembra 2008 (GURI c. 304 z 31. decembra 2008), ktorý bol zmenený na zákon po zmenách a doplneniach zákonom c. 14 z 27. februára 2009 (riadna príloha GURI c. 49 z 28. februára 2009, dalej len "zákon c. 21/1992"), stanovuje: "1. Sluzba prenájmu... s vodicom je urcená osobitným uzívatelom, ktorí v mieste technickej základne podajú príslusnú ziadost o urcitú sluzbu na dohodnutú dobu a/alebo cestu. 2. Vozidlá musia byt parkované v technických základniach... 3. Sídlo dopravcu a technická základna sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá udelila oprávnenie." 8 Podla clánku 7 zákona c. 21/1992: "1. Drzitelia koncesie na výkon taxisluzby alebo oprávnenia na poskytovanie sluzieb prenájmu vozidla s vodicom sa na úcely slobodného výkonu svojej podnikatelskej cinnosti môzu ... b) zdruzovat do výrobných a pracovných druzstiev so spoluvlastníctvom majetku alebo do druzstiev na poskytovanie sluzieb, pôsobiacich v súlade s platnou právnou úpravou týkajúcou sa druzstiev; c) zdruzit sa do spolocenstva remeselných podnikov a do vsetkých iných foriem stanovených zákonom; ... 2. V prípadoch uvedených v odseku 1 mozno udelit koncesiu alebo oprávnenie v nom stanoveným subjektom a opätovne nadobudnút zverenú koncesiu alebo oprávnenie v prípade ukoncenia zmluvy, uplynutia stanovenej doby alebo vylúcenia samotnými subjektmi. ..." 9 Clánok 8 tohto zákona stanovuje: "1. Koncesiu na výkon taxisluzby a oprávnenie na poskytovanie sluzby prenájmu... s vodicom, udelujú obecné správne orgány na základe verejnej sútaze osobám, ktoré sú vlastníkmi vozidla... alebo ho majú k dispozícii na základe lízingovej zmluvy; dané osoby môzu zabezpecit riadenie tejto sluzby bud samé, alebo v rámci zdruzenia. 2. Koncesia alebo oprávnenie sa vztahuje na jedno vozidlo... Tej istej osobe mozno... udelit viacero oprávnení na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom... 3. Na získanie a dalsie uplatnovanie oprávnenia na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa vyzaduje, aby jeho drzitel mal na základe platného právneho titulu sídlo, technickú základnu... na území obce, ktorá udelila oprávnenie." 10 Clánok 11 ods. 2 a 4 zákona c. 21/1992 stanovuje: "2. Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie clánku 4 ods. 5, vyzdvihnutie zákazníka alebo zacatie sluzby sa uskutocnuje na území obce, ktorá vydala koncesiu, a vykonávajú sa pre akékolvek cielové miesto s predchádzajúcim súhlasom vodica v prípade cielového miesta, ktoré sa nachádza mimo hraníc obce alebo správnej oblasti. ... 4. Objednávky dopravy v rámci sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa uskutocnujú v príslusných technických základniach. Zacatie a ukoncenie kazdej jednotlivej sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa musí uskutocnit v technickej základni nachádzajúcej sa v obci, ktorá udelila oprávnenie, s návratom do tejto technickej základne, zatial co vyzdvihnutie zákazníka a príchod do cielového miesta môze byt uskutocnené aj na území iných obcí." 11 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, ze clánok 14a ods. 2 zákona c. 11 zo 4. februára 2005, zavedený zákonom c. 88 zo 7. júla 2009 o ustanoveniach prijatých na plnenie záväzkov podla práva Spolocenstva vyplývajúcich z clenstva Talianska v Európskych spolocenstvách - zákon Spolocenstva 2008 (riadna príloha GURI c. 161 zo 14. júla 2009), stanovuje, ze "na talianskych obcanov sa neuplatnujú pravidlá alebo prax vyplývajúce z talianskeho práva, ktoré vyvolávajú diskriminacné úcinky v porovnaní s podmienkami a zaobchádzaním uplatnovaným na státnych príslusníkov Spolocenstva s bydliskom v tuzemsku". Právna úprava regiónu Lazio 12 Clánok 5 regionálneho zákona (Lazio) c. 58 z 26. októbra 1993 o ustanoveniach týkajúcich sa výkonu nepravidelnej verejnej dopravy a o úlohe vodicov v rámci sluzieb nepravidelnej verejnej dopravy v zmysle clánku 6 zákona c. 21/1992 (Bollettino ufficiale della Regione Lazio c. 31 z 10. novembra 1993), zmeneného a doplneného clánkom 58 regionálneho zákona (Lazio) c. 27 z 28. decembra 2006 (riadna príloha c. 5 Bollettino ufficiale della Regione Lazio c. 36 z 30. decembra 2006, dalej len "regionálny zákon c. 58/1993"), stanovuje: "Sluzba prenájmu vozidla s vodicom je urcená specifickým uzívatelom, ktorí v sídle dopravcu podajú príslusnú ziadost o urcitú sluzbu na dohodnutú dobu a/alebo cestu. Vyzdvihnutie zákazníka alebo zacatie sluzby sa uskutocnuje na území obce, ktorá udelila oprávnenie. Sluzba sa poskytuje pre akékolvek cielové miesto. Vozidlá sú parkované v technických základniach." 13 Clánok 10 regionálneho zákona c. 58/1993 s názvom "Povinnosti drzitelov koncesie na výkon taxisluzby a oprávnenia na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom", vo svojom odseku 2 stanovuje: "S výhradou ustanovení... vyzdvihnutie zákazníka a zacatie sluzby sa uskutocnuje výlucne na území obce, ktorá udelila koncesiu alebo oprávnenie a sú vykonávané pre akékolvek cielové miesto s predchádzajúcim súhlasom vodica v prípadoch cielového miesta nachádzajúceho sa mimo územia obce." 14 Clánok 17 regionálneho zákona c. 58/1993 stanovuje podmienky pozadované na zápis do provincného registra vodicov. Odsek 1 písm. a) tohto clánku stanovuje, ze na zápis treba "byt talianskym státnym príslusníkom alebo státnym príslusníkom krajiny Európskeho hospodárskeho spolocenstva". Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky 15 Opatreniami z 1. februára 2011 Comune di Grottaferrata (obec Grottaferrata) rozhodla o pozastavení úcinnosti oprávnení na výkon cinnosti spocívajúcej v prenájme vozidla s vodicom, ktoré táto obec udelila G. Panarisimu a G. Vivanimu, na obdobie tridsiatich dní, pocnúc 14. marcom 2011. Dôvodom bolo zistené porusenie clánku 3 a clánku 11 ods. 4 zákona c. 21/1992, ako aj clánkov 5 a 10 regionálneho zákona c. 58/1993 v casti, v ktorej stanovujú výhradné a povinné pouzívanie technickej základne na území obce, ktorá udelila oprávnenie na poskytovanie predmetnej sluzby, ako aj zacatie a ukoncenie sluzby v danej technickej základni. Na základe setrení sa totiz zistilo, ze vozidlá pouzívané na sluzbu, na ktorú sa vztahujú tieto oprávnenia, nevyuzívali technickú základnu na území Comune di Grottaferrata, ale technické základne na území mesta Rím, kde majú sídla spolocnosti Airport Shuttle Express a Autonoleggio Piccola, na ktoré G. Panarisi a G. Vivani uvedené oprávnenia previedli. 16 Airport Shuttle Express a G. Panarisi, ako aj Autonoleggio Piccola a G. Vivani podali na vnútrostátny súd dve zaloby na zrusenie vyssie uvedených opatrení o pozastavení úcinnosti oprávnení, ktorých zákonnost spochybnujú najmä na základe právnej úpravy Únie v oblasti dopravy, vnútorného trhu a hospodárskej sútaze. 17 Vnútrostátny súd uvádza, ze právo Únie osobitne neupravuje nepravidelnú dopravu vykonávanú vozidlom s vodicom. V prejednávanej veci vsak treba odkázat na právnu úpravu Únie týkajúcu sa osobnej dopravy. V tejto súvislosti sa právo Únie v oblasti slobody usadit sa a slobodnej hospodárskej sútaze plne uplatnuje v sektore dopravy. Tento súd poukazuje najmä na liberalizáciu dopravy na jednotnom trhu stanovenú nariadením c. 2454/92, ako aj na liberalizáciu, ktorá bola v oblasti autobusovej dopravy uskutocnená nariadením c. 12/98. Odkazuje tiez na clánok 92 ZFEÚ. Pokial ide o slobodnú hospodársku sútaz, cituje clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 3 ZEÚ a clánkom 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj s clánkami 3 ZFEÚ az 6 ZFEÚ. 18 Podla vnútrostátneho súdu je relevantná talianska vnútrostátna a regionálna právna úprava zrejme v rozpore s clánkom 49 ZFEÚ. Tento súd okrem iného zastáva názor, ze sa zdá, ze tieto právne úpravy obsahujú opatrenia, ktoré bránia skutocnej hospodárskej sútazi medzi subjektmi na trhu s dopravou. 19 Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale per il Lazio rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú v oboch veciach C-162/12 a C-163/12 zhodné: "1. Bránia clánky 49 ZFEÚ, 3 ZEÚ [az] 6 ZEÚ, 101 [ZFEÚ] a 102 ZFEÚ, ako aj nariadenie [c. 2454/92] a nariadenie [c. 12/98] uplatneniu clánku 3 ods. 3 a clánku 11 zákona [c. 21/1992] v casti, v ktorej stanovujú, ze ,... sídlo dopravcu a technická základna sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá udelila oprávnenie`, a ze ,... objednávky dopravy v rámci sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa uskutocnujú v technickej základni. Zacatie a ukoncenie kazdej jednotlivej sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa musí uskutocnit v technickej základni nachádzajúcej sa v obci, ktorá udelila oprávnenie, s návratom do tejto technickej základne, zatial co vyzdvihnutie zákazníka a príchod do cielového miesta môzu byt uskutocnené aj na území iných obcí. ...`? 2. Bránia clánky 49 ZFEÚ, 3 ZEÚ [az] 6 ZEÚ, 101 [ZFEÚ] a 102 ZFEÚ, ako aj nariadenie [c. 2454/92] a nariadenie [c. 12/98] uplatneniu clánkov 5 a 10 regionálneho zákona [c. 58/1993] v casti, v ktorej stanovujú, ze 'k vyzdvihnutiu zákazníka alebo zacatiu sluzby dochádza na území obce, ktorá udelila oprávnenie`, a ze ,... vyzdvihnutie zákazníka a zacatie sluzby sa uskutocnuje výlucne na území obce, ktorá udelila koncesiu alebo oprávnenie, a sú uskutocnované pre vsetky cielové miesta s predchádzajúcim súhlasom vodica v prípade cielového miesta, ktoré sa nachádza mimo územia obce...`?" 20 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 2. mája 2012 boli veci C-162/12 a C-163/12 spojené na spolocné konanie tak na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku. O návrhoch podaných po skoncení ústnej casti konania 21 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 31. októbra 2013, ktoré bolo doplnené dodatkom doruceným 21. novembra 2013, Airport Shuttle Express, G. Panarisi, Autonoleggio Piccola, a G. Vivani, ako aj Federnoleggio navrhli opätovné otvorenie ústnej casti konania. Podla ich názoru sa vzhladom na návrhy, ktoré predlozila generálna advokátka, takéto opätovné otvorenie konania vyzaduje na to, aby sa jednak odstránili urcité skutkové nedostatky v súvislosti s otázkou prípustnosti návrhov na zacatie prejudiciálneho konania a jednak, aby sa umoznila diskusia o prípadnom vplyve tejto otázky na konanie o udelení oprávnení zo strany talianskych obcí na výkon cinnosti spocívajúcej v prenájme vozidla s vodicom. 22 Dotknuté osoby subsidiárne vyzývajú Súdny dvor, aby poziadal vnútrostátny súd o vysvetlenie v súlade s clánkom 101 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 23 Podla clánku 83 rokovacieho poriadku Súdny dvor môze kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta rozhodnút o zacatí alebo opätovnom zacatí ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií, alebo ak úcastník konania uviedol po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnút na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali moznost vyjadrit úcastníci konania alebo subjekty oprávnené podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 24 Treba vsak pripomenút, ze na základe clánku 252 druhého odseku ZFEÚ povinnostou generálneho advokáta, konajúceho nestranne a nezávisle, je predkladat na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Statútom Súdneho dvora vyzadujú jeho úcast. Pri výkone tejto úlohy môze v prípade potreby skúmat návrh na zacatie prejudiciálneho konania v sirsom kontexte, nez je kontext presne vymedzený vnútrostátnym súdom alebo úcastníkmi konania vo veci samej. Vzhladom na to, ze Súdny dvor nie je viazaný ani návrhmi generálneho advokáta, ani odôvodnením, na ktorom sú návrhy zalozené, nie je nevyhnutné opätovne zacat ústnu cast konania podla clánku 83 rokovacieho poriadku zakazdým, ked generálny advokát uvedie právny aspekt, ku ktorému sa úcastníci konania nevyjadrili (pozri najmä rozsudky z 22. mája 2008, Feinchemie Schwebda a Bayer CropScience, [6]C-361/06, Zb. s. I-3865, bod 34; z 11. apríla 2013, Novartis Pharma, C-535/11, bod 31, ako aj z 12. decembra 2013, Carratů, C-361/12, bod 19). 25 Za týchto podmienok treba návrh na opätovné otvorenie ústnej casti konania zamietnut. 26 Pokial ide o moznost poziadat vnútrostátny súd o vysvetlenie stanovenú v clánku 101 rokovacieho poriadku, z ustálenej judikatúry, ktorá je teraz vyjadrená v clánku 94 písm. b) a c) uvedeného rokovacieho poriadku, vyplýva, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu, ktoré slúzi ako základ pre prejudiciálne konanie na Súdnom dvore, je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd v samotnom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uviedol skutkový a právny rámec sporu vo veci samej a aspon minimálne vysvetlil dôvody týkajúce sa výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad ziada, ako aj vztahu existujúceho medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnymi právnymi predpismi vztahujúcimi sa na spor, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle najmä uznesenie z 28. júna 2000, Laguillaumie, [7]C-116/00, Zb. s. I-4979, body 23 a 24; rozsudky z 19. apríla 2007, Asemfo, [8]C-295/05, Zb. s. I-2999, bod 33, ako aj z 21. februára 2013, Mora IPR, C-79/12, bod 37). 27 Za týchto podmienok Súdny dvor nepovazuje v prejednávaných veciach za vhodné poziadat vnútrostátny súd o vysvetlenie. O návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania 28 Svojimi otázkami sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa rozlicné ustanovenia práva Únie majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej a regionálnej právnej úprave týkajúcej sa podmienok na získanie oprávnenia a na výkon cinnosti spocívajúcej v prenájme vozidla s vodicom. 29 Vzhladom na znenie polozených otázok treba najskôr pripomenút, ze v rámci clánku 267 ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc vyjadrovat sa ani k výkladu vnútrostátnych právnych a správnych predpisov, ani k súladu týchto predpisov s právom Únie (pozri najmä rozsudky z 18. novembra 1999, Teckal, [9]C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 33, ako aj z 23. marca 2006, Enirisorse, [10]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 24 a citovanú judikatúru). 30 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze ak sú otázky nesprávne formulované alebo presahujú rámec právomoci, ktorý je Súdnemu dvoru priznaný v clánku 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prinálezí vyvodit zo vsetkých informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútrostátneho súdu, tie prvky práva Únie, ktoré si vzhladom na predmet sporu vyzadujú výklad (pozri najmä rozsudok z 11. marca 2010, Attanasio Group, [11]C-384/08, Zb. s. I-2055, bod 18 a citovanú judikatúru). Vzhladom na to Súdnemu dvoru v prípade potreby prinálezí preformulovat otázky, ktoré sú mu polozené (pozri najmä rozsudky Attanasio Group, uz citovaný, bod 19; zo 14. októbra 2010, Fuß, [12]C-243/09, Zb. s. I-9849, bod 39 a citovanú judikatúru, ako aj zo 4. októbra 2012, Biankov, C-249/11, bod 57 a citovanú judikatúru). 31 Podla tejto judikatúry mozno pripustit, ze aj ked sa polozené otázky podla svojho znenia zrejme usilujú o priame uplatnenie práva Únie na spory vo veci samej, vnútrostátny súd sa v skutocnosti snazí o výklad tohto práva vzhladom na skutkové a právne okolnosti, ktoré sa uplatnujú vo veci samej. 32 Následne treba poznamenat, ako uviedla generálna advokátka v bode 20 svojich návrhov, ze nariadenie c. 12/98, ktorého sa týkajú polozené otázky, sa neuplatnuje na cinnost, o ktorú ide v prejednávanej veci, kedze toto nariadenie sa podla svojho clánku 2 bodu 4 uplatnuje len na motorové vozidlá, ktoré sú svojím typom konstrukcie a vybavením vhodné na prepravu viac ako deviatich osôb - vrátane vodica - a sú urcené na tento úcel. Z bodu 3 tohto rozsudku okrem iného vyplýva, ze Súdny dvor nariadenie c. 2454/92 zrusil. 33 Navyse v polozených otázkach sa okrem clánkov 49 ZFEÚ, ako aj clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ uvádzajú clánky "3 ZEÚ [az] 6 ZEÚ". Pokial ide o pravidlá hospodárskej sútaze obsiahnuté v clánkoch 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, napriek nepresnostiam návrhov na zacatie prejudiciálneho konania z nich mozno v tomto ohlade vyvodit (pozri analogicky najmä rozsudok Biankov, uz citovaný, bod 58 a citovanú judikatúru), ze v skutocnosti sa s ohladom na skutkový stav vo veci samej pravdepodobne môzu týkat najmä výkladu týchto ustanovení v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ a clánkom 106 ZFEÚ. 34 Okrem iného, ako správne uviedla Európska komisia, polozené otázky poukazujú na povinnosti vyplývajúce z právnych úprav dotknutých vo veci samej, ktoré idú nad rámec právnych úprav, ktorých údajné porusenie je dôvodom vzniku sporov vo veci samej. Ako totiz vyplýva z bodu 15 tohto rozsudku, spory vo veci samej sa týkajú len nesplnenia povinností pouzívat výlucne technickú základnu na území obce, ktorá udelila oprávnenie na výkon cinnosti spocívajúcej v prenájme vozidla s vodicom, ako aj na zacatie a ukoncenie kazdej sluzby dopravy v uvedenej technickej základni. 35 Polozené otázky sa navyse podla svojho znenia zjavne týkajú po prvé povinnosti, podla ktorej sa sídlo dopravcu musí výlucne nachádzat na území obce, ktorá udelila uvedené oprávnenie, po druhé poziadavky, ze objednávky sluzby prenájmu motorového prostriedku s vodicom sa uskutocnujú v technickej základni pouzívanej na úcely uvedenej sluzby, a po tretie povinnosti vyzdvihnút zákazníka výlucne na území obce, ktorá toto samotné oprávnenie udelila. Pokial ide o tieto tri povinnosti, polozené otázky sú teda hypotetické. 36 Za týchto podmienok treba polozené otázky chápat tak, ze sa v podstate týkajú toho, ci sa clánok 49 ZFEÚ alebo pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej a regionálnej právnej úprave, o ktoré ide vo veci samej, ktoré ukladajú povinnosti, podla ktorých sa technická základna pouzívaná na úcely cinnosti spocívajúcej v prenájme vozidla s vodicom musí výlucne nachádzat na území obce, ktorá udelila oprávnenie na vykonávanie tejto cinnosti, vozidlá pouzívané na úcely uvedenej cinnosti musia byt parkované v tejto technickej základni a k zacatiu a ukonceniu kazdej sluzby musí dôjst v uvedenej technickej základni. 37 Pokial ide po prvé o pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze, hoci je v tejto súvislosti nesporné, ze samotné clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ sa týkajú iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto clánky v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ zavádzajúcim povinnost spolupráce, ukladajú týmto státom povinnost, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky (pozri rozsudky zo 16. novembra 1977, GB-Inno-BM, [13]13/77, Zb. s. 2115, bod 31; z 9. septembra 2003, CIF, [14]C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 45 a citovanú judikatúru, ako aj z 22. decembra 2010, Yellow Cab Verkehrsbetrieb, [15]C-338/09, Zb. s. I-13927, bod 25). 38 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze nevyhnutnost dospiet k takému výkladu práva Únie, ktorý bude pre vnútrostátny súd uzitocný, si vyzaduje, aby vnútrostátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky, resp. aby aspon objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa uvedené otázky zakladajú. Tieto poziadavky sa uplatnujú o to viac v oblasti hospodárskej sútaze, pre ktorú sú charakteristické zlozité skutkové a právne situácie (pozri najmä rozsudky Attanasio Group, uz citovaný, bod 32 a citovanú judikatúru, ako aj z 10. mája 2012, Duomo Gpa a i., C-357/10 az C-359/10, bod 22). 39 V prejednávanej veci vsak rozhodnutia vnútrostátneho súdu neposkytujú Súdnemu dvoru skutkové a právne okolnosti, ktoré by mu umoznili urcit podmienky, za ktorých by sa na právne úpravy, ako sú právne úpravy dotknuté vo veci samej, mohli vztahovat clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ a clánkom 106 ZFEÚ. Konkrétne, tieto rozhodnutia neposkytujú ziadne vysvetlenie súvislosti, ktorú vnútrostátny súd pozoruje medzi týmito ustanoveniami a spormi vo veci samej alebo ich predmetom. 40 Za týchto podmienok, kedze sa polozené otázky týkajú výkladu uvedených ustanovení, musia sa vyhlásit za neprípustné (pozri analogicky najmä rozsudok Duomo Gpa a i., uz citovaný, bod 24). 41 Pokial ide po druhé o clánok 49 ZFEÚ, je nesporné, ze vsetky prvky sporov vo veci samej sú sústredené v jedinom clenskom státe. V tejto situácii treba overit, ci Súdny dvor má v prejednávaných veciach právomoc rozhodovat o tomto ustanovení (pozri analogicky najmä rozsudky z 31. januára 2008, Centro Europa 7, [16]C-380/05, Zb. s. I-349, bod 64; z 22. decembra 2010, Omalet, [17]C-245/09, Zb. s. I-13771, body 9 a 10, ako aj Duomo Gpa a i., uz citovaný, bod 25). 42 Na právne úpravy, ako sú právne úpravy dotknuté vo veci samej, ktoré sa podla svojho znenia uplatnujú bez rozdielu na subjekty usadené na území Talianskej republiky a na subjekty usadené v iných clenských státoch, sa totiz vo vseobecnosti môzu vztahovat ustanovenia týkajúce sa základných slobôd zarucených Zmluvou o FEÚ len vtedy, ak sa uplatnujú na situácie, ktoré súvisia s obchodom medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 7. mája 1997, Pistre a i., [18]C-321/94 az C-324/94, Zb. s. I-2343, bod 45; z 5. decembra 2000, Guimont, [19]C-448/98, Zb. s. I-10663, bod 21, ako aj Duomo Gpa a i., uz citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). 43 Pokial ide konkrétnejsie o clánok 49 ZFEÚ, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze toto ustanovenie nemozno uplatnit na cinnosti, ktoré nemajú nijakú spojitost s niektorou zo situácií, ktoré predpokladá právo Únie, a v prípade ktorých sa vsetky relevantné skutocnosti obmedzujú iba na územie jedného clenského státu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 8. decembra 1987, Gauchard, [20]20/87, Zb. s. 4879, bod 12; z 20. apríla 1988, Bekaert, [21]204/87, Zb. s. 2029, bod 12; z 1. apríla 2008, Vláda Francúzskeho spolocenstva a valónska vláda, [22]C-212/06, Zb. s. I-1683, bod 33, ako aj z 21. júna 2012, Susisalo a i., C-84/11, bod 18 a citovanú judikatúru). 44 Z judikatúry vyplývajúcej z uz citovaného rozsudku Guimont nepochybne vyplýva, ze aj v cisto vnútrostátnej situácii môze byt odpoved na otázky týkajúce sa základných slobôd práva Únie pre vnútrostátny súd uzitocná najmä za predpokladu, ze mu vnútrostátne právo ukladá povinnost, aby priznal státnemu príslusníkovi rovnaké práva ako tie, ktoré státny príslusník iného clenského státu pozíva na základe práva Únie v rovnakej situácii (pozri najmä rozsudky z 1. júla 2010, Sbarigia, [23]C-393/08, Zb. s. I-6337, bod 23, ako aj Susisalo a i., uz citovaný, bod 20 a citovanú judikatúru). 45 V prejednávanej veci sa prípad uvedený v judikatúre citovanej v predchádzajúcom bode v kontexte konaní vo veci samej týka práv, ktoré by státny príslusník iného clenského státu, nez je Talianska republika, mohol vyvodit z práva Únie, keby bol v rovnakej situácii ako zalobcovia vo veci samej. 46 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vsak vyplýva, ze zalobcovia vo veci samej sú uz v Taliansku usadení a majú oprávnenie vykonávat cinnosti spocívajúce v prenájme vozidla s vodicom z Comune di Grottaferrata. Úcinnost ich oprávnení bola docasne pozastavená z dôvodu nedodrzania urcitých podmienok, ktoré sú s nimi spojené. Uvedení zalobcovia nechcú presunút svoje sídlo/miesto bydliska na iné miesto, ci uz v Taliansku, alebo v inom clenskom státe. Svojimi zalobami nespochybnujú vseobecný systém úpravy tejto cinnosti alebo spôsob, akým sa oprávnenia udelujú. Navrhujú len zrusit urcité podmienky stanovené v oprávneniach, ktorými uz disponujú. 47 Státny príslusník iného clenského státu, nez je Talianska republika, nachádzajúci sa v rovnakej situácii, ako je situácia zalobcov vo veci samej, uz pravdepodobne trvalo a nepretrzite vykonáva hospodársku cinnost z prevádzkarne nachádzajúcej sa na talianskom území. 48 Konania vo veci samej sú teda podobné konaniu, ktoré viedlo k vydaniu uz citovaného rozsudku Sbarigia, v ktorom islo o rozhodnutie o prípadnom udelení výnimky súvisiacej s otváracími hodinami konkrétnej lekárne, pricom v dôsledku toho nebolo jasné, ako by takéto rozhodnutie mohlo ovplyvnit hospodárske subjekty pochádzajúce z iných clenských státov (pozri rozsudok z 5. decembra 2013, Venturini a i., C-159/12 az C-161/12, bod 27). 49 Za týchto podmienok je zrejmé, ze výklad clánku 49 ZFEÚ, ktorý sa týka slobody usadit sa, nie je v rámci sporov prejednávaných na vnútrostátnom súde relevantný. 50 Vzhladom na vyssie uvedené nemá Súdny dvor v prejednávanej veci s prihliadnutím na skutkové okolnosti veci samej právomoc vykladat clánok 49 ZFEÚ. 51 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy nemá Súdny dvor právomoc rozhodnút o týchto návrhoch na zacatie prejudicálneho konania, ktoré podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio, a to v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu clánku 49 ZFEÚ. V rozsahu, v akom sa uvedené návrhy týkajú výkladu iných ustanovení práva Únie, musia sa vyhlásit za neprípustné. O trovách 52 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc rozhodnút o návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko) rozhodnutiami z 19. októbra 2011 a 1. decembra 2011 v spojených veciach C-162/12 a C-163/12, a to v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu clánku 49 ZFEÚ. V rozsahu, v akom sa uvedené návrhy týkajú výkladu iných ustanovení práva Únie, musia sa vyhlásit za neprípustné. Podpisy __________________________________________________________________ ( [24]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxUUgLs/L92328-7649TMP.html#t-ECR_62012CJ0162_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:251:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:004:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0388&locale=SK 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0361&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0116&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0295&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0107&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0384&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0243&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0013&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0198&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0338&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0380&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0245&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0321&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0448&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0020&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0204&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0212&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0393&locale=SK 24. file:///tmp/lynxXXXXxUUgLs/L92328-7649TMP.html#c-ECR_62012CJ0162_SK_01-E0001