ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 18. júla 2013 ( [1]*1 ) "Clánok 267 tretí odsek ZFEÚ -- Rozsah povinnosti vnútrostátneho súdu posledného stupna podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánok 101 ZFEÚ -- Etický kódex profesijnej komory zakazujúci uplatnovanie sadzieb, ktoré nezodpovedajú dôstojnosti povolania" Vo veci C-136/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Taliansko) zo 14. februára 2012 a dorucený Súdnemu dvoru 13. marca 2012, ktorý súvisí s konaním: Consiglio nazionale dei geologi proti Autoritŕ garante della concorrenza e del mercato a Autoritŕ garante della concorrenza e del mercato proti Consiglio nazionale dei geologi, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia J. Malenovský, U. Lőhmus, M. Safjan (spravodajca) a A. Prechal, generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Consiglio nazionale dei geologi, v zastúpení: A. Lagonegro, avvocatessa, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato, -- francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, E. Belliard a B. Beaupčre-Manokha, splnomocnení zástupcovia, -- madarská vláda, v zastúpení: M. Fehér K. Molnár a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: J.-P. Keppenne, L. Malferrari a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ a clánku 267 tretieho odseku ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporov, v ktorých vystupujú Consiglio nazionale dei geologi (vnútrostátna komora geológov, dalej len "CNG") proti Autoritŕ garante della concorrenza e del mercato (orgán na ochranu hospodárskej sútaze a trhu, dalej len "Autoritŕ") a Autoritŕ proti CNG vo veci jej konstatovania kartelu obmedzujúceho hospodársku sútaz, ktorý bol zavedený prostredníctvom etického kódexu prijatého CNG a ktorý sa týka stanovenia odmien geológov. Právny rámec 3 Podla clánku 2 zákona c. 112 o ochrane titulu a povolania geológa (legge n. 112 - Disposizioni per la tutela del titolo e della professione di geologo) z 3. februára 1963 (GURI c. 57 z 28. februára 1963, dalej len "zákon c. 112/1963") výkon tohto povolania je v Taliansku podmienený zapísaním do zoznamu, ktorý vedie vnútrostátna komora geológov. 4 Clánok 8 tohto zákona stanovuje, ze vsetci geológovia zapísaní do tohto zoznamu tvoria komoru a volia CNG. 5 Clánok 9 uvedeného zákona stanovuje: "Okrem cinností, ktoré sú [CNG] zverené ostatnými ustanoveniami, vykonáva nasledujúce cinnosti: a) dbá na dodrziavanie právnej úpravy povolania a vsetkých ostatných predpisov týkajúcich sa povolania; b) vedie zoznam a osobitný zoznam a zabezpecuje zápisy a výmazy; c) dbá na ochranu dobrého mena povolania a vykonáva cinnosti zamerané na postihovanie nezákonného výkonu povolania; d) prijíma disciplinárne opatrenia; e) na základe ziadosti zabezpecuje vyplácanie odmien; f) zabezpecuje správu majetku komory a kazdorocne zostavuje predbezný rozpocet a záverecný úcet; g) prostredníctvom rozhodnutí, ktoré podliehajú schváleniu ministerstva spravodlivosti, v miere nevyhnutnej na pokrytie nákladov na prevádzku komory stanovuje výsku rocného clenského príspevku osôb zapísaných v zozname alebo v osobitnom zozname, ako aj výsku poplatku za zápis do zoznamu alebo osobitného zoznamu a poplatku za vystavenie potvrdení a stanovísk o úhrade odmien." 6 Podla clánku 14 ods. 1 zákona c. 616 obsahujúceho vykonávacie ustanovenia k zákonu c. 112 z 3. februára 1963 o ochrane titulu a povolania geológa (legge n. 616 - Norme integrative per l'applicazione della L. 3 febbraio 1963, n. 112, contenente norme per la tutela del titolo e della professione di geologo) z 25. júla 1966 (GURI c. 201 z 13. augusta 1966): "Osobe zapísanej do zoznamu alebo do osobitného zoznamu, ktorej konanie je v rozpore s profesionálnou ctou alebo dôstojnostou, je mozné podla závaznosti prípadu ulozit jednu z týchto disciplinárnych sankcií: 1. pokarhanie; 2. pozastavenie výkonu povolania na obdobie nepresahujúce jeden rok; 3. vyskrtnutie zo zoznamu. ..." 7 Clánok 2 zákonného dekrétu c. 223 o naliehavých opatreniach na hospodárske a sociálne ozdravenie, znízenie a racionalizáciu verejných výdavkov a opatreniach v oblasti príjmov a zabránenia danovým únikom (decreto-legge n. 223 - Disposizioni urgenti per il rilancio economico e sociale, per il contenimento e la razionalizzazione della spesa pubblica, nonchč interventi in materia di entrate e di contrasto all'evasione fiscale) zo 4. júla 2006 (GURI c. 153 zo 4. júla 2006), zmeneného na zákon, po zmenách a doplnení zákonom c. 248 zo 4. augusta 2006 (dalej len "zákonný dekrét c. 223/2006") stanovuje: "1. V súlade so zásadou slobodnej sútaze a volného pohybu osôb a sluzieb v Spolocenstve a s cielom zabezpecit príjemcom sluzieb moznost skutocného výberu pri výkone svojich práv a moznost porovnat sluzby, ktoré sú ponúkané na trhu, sa od dna nadobudnutia úcinnosti tohto dekrétu zrusujú zákonné a vykonávacie ustanovenia, ktoré stanovujú pre slobodné povolania a cinnosti v oblasti dusevného vlastníctva: a) povinné fixné alebo minimálne tarify alebo zákaz stanovovat odmeny v závislosti od dosiahnutia sledovaných výsledkov; ... 3. Ustanovenia etických kódexov a dohovorov, ako aj samosprávnych kódexov, ktoré obsahujú normy uvedené v odseku 1, budú upravené, vrátane prijatia opatrení zameraných na zabezpecenie kvality odborných sluzieb, do 1. januára 2007. Ak nedôjde k ich úprave, pravidlá, ktoré budú v rozpore s ustanoveniami podla odseku 1, v kazdom prípade strácajú od uvedeného dna platnost." 8 Podla clánku 2233 obcianskeho zákonníka, ktorý sa týka profesií dusevnej cinnosti: "Odmeny, ktoré neboli stanovené stranami a ktoré nemozno urcit podla taríf alebo zvyklostí, urcí súd po vyjadrení profesijného zdruzenia, do ktorého profesia patrí. Výska odmeny musí v kazdom prípade zodpovedat významu práce a dôstojnosti profesie. ..." 9 Clánky 17 az 19 etického kódexu týkajúceho sa výkonu povolania geológa v Taliansku, ktorý bol schválený CNG 19. decembra 2006 a naposledy zmenený a doplnený 24. marca 2010 (dalej len "etický kódex") stanovuje: "Clánok 17 - Tarifné parametre Pri urcovaní výsky svojej odmeny za odbornú cinnost je geológ povinný postupovat podla ustanovení zákonného dekrétu c. 223/2006, zásady primeranosti podla clánku 2233 druhého odseku obcianskeho zákonníka a v kazdom prípade aj ostatných platných právnych predpisov upravujúcich túto oblast. Tarifná odmena za odbornú cinnost schválená ministerskou vyhláskou z 18. novembra 1971 v znení zmien a doplnení a sadzba pre oblast verejných prác schválená ministerskou vyhláskou zo 4. apríla 2001 v casti vztahujúcej sa na geológov sú pri posudzovaní, stanovovaní a vymedzení odmeny medzi stranami zákonným a objektívnym technickým a odborným referencným prvkom. Clánok 18 - Urcenie odmien Na to, aby sa zabezpecila kvalita sluzieb v rámci platnej právnej úpravy, je geológ bez ohladu na to, akou formou vykonáva svoju odbornú cinnost, ci uz samostatne, prostredníctvom obchodnej spolocnosti, alebo zdruzenia, vzdy povinný prispôsobit svoju odmenu významu a zlozitosti cinnosti, dôstojnosti profesie, technickým znalostiam a vynalozenému úsiliu. Komora dbá na dodrziavanie [týchto pravidiel] vzhladom na zásady konkurencieschopnosti profesie. Clánok 19 - Verejné obstarávanie V rámci verejného obstarávania, pri ktorom verejný obstarávatel zákonným spôsobom nevyuzíva stanovenú profesijnú tarifnú odmenu ako parameter odmenovania, musí geológ rovnako urcit svoju odmenu na základe významu a zlozitosti cinnosti, dôstojnosti profesie, technických znalostí a vynalozeného úsilia." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 10 Rozhodnutím z 23. júna 2010, ktoré bolo prijaté na základe výsledkov vysetrovania (dalej len "rozhodnutie Autoritŕ"), Autoritŕ konstatovala, ze vnútrostátna komora geológov porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze podnietila svojich clenov, aby zjednotili svoje hospodárske správanie uplatnovaním tarify za odbornú cinnost. Autoritŕ sa predovsetkým domnievala, ze etický kódex je rozhodnutím zdruzenia podnikov, ktoré má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ. 11 Podla Autoritŕ vymedzenie tarify za odbornú cinnost v zmysle clánku 17 uvedeného kódexu ako legitímneho referencného prvku na stanovenie odmien podnietilo geológov k stanoveniu ich odmien v súlade s touto tarifou. Formálne odvolanie sa na zákonný dekrét c. 223/2006, ktorý zakazuje fixné a minimálne tarify, v uvedenom clánku 17 podla nej neuvádza geológom moznost stanovit odmeny za odbornú cinnost na základe slobodnej dohody strán. 12 Okrem toho povinnost, ktorá je uvedená v clánkoch 18 a 19 etického kódexu, urcit odmeny podla klauzúl vseobecnej povahy, ako sú cest alebo dôstojnost, pri neexistencii kritérií prispievajúcich k vymedzeniu týchto klauzúl osobitným odkazom na stanovenie odmien za odborné sluzby podla nej rovnako vedie k tomu, aby sa tarifa za odbornú cinnost povazovala za záväznú, cím bráni uplatneniu nezávislého správania na trhu. Okrem iného okolnost, ze clánok 17 rovnakého kódexu odkazuje na clánok 2233 obcianskeho zákonníka, ktorý uvádza dôstojnost profesie, podla nej podporuje toto stanovisko. 13 CNG napadla rozhodnutie Autoritŕ na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (regionálny správny súd pre Lazio). 14 Rozsudkom z 25. februára 2011 uvedený súd zamietol zalobu CNG. Predovsetkým sa stotoznil so stanoviskom Autoritŕ, ze uvedenie tarify za odbornú cinnost ako legitímneho referencného prvku pri stanovení odmeny podnietilo geológov k prispôsobeniu sa tejto tarife, co spôsobilo obmedzenie hospodárskej sútaze. Uvedený súd sa súcasne domnieval, ze Autoritŕ nepredlozila dostatok dôkazov na podporu záveru, ze odkaz na dôstojnost profesie ako jednu z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri stanovení odmeny geológov, implikuje záväznost tarify za odbornú cinnost. Dospel vsak k záveru, ze toto pochybenie nepostacuje na zrusenie rozhodnutia Autoritŕ. 15 CNG podala odvolanie proti rozsudku Tribunale amministrativo regionale per il Lazio na Consiglio di Stato (Státna rada). Autoritŕ takisto podala odvolanie proti tomuto rozsudku v rozsahu, v akom uvedený súd uviedol, ze odôvodnenie rozhodnutia Autoritŕ je ciastocne nesprávne. 16 V konaní pred vnútrostátnym súdom, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania, CNG navrhla polozit Súdnemu dvoru viacero prejudiciálnych otázok týkajúcich sa zlucitelnosti vnútrostátnych ustanovení, ktoré majú povahu zákonov alebo iných právnych predpisov, ako aj tých, ktoré sú súcastou etického kódexu, s právom Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 17 Hoci vnútrostátny súd povazuje väcsinu otázok navrhnutých CNG za v zásade relevantné pre rozhodnutie sporu vo vnútrostátnom konaní, konstatuje pritom, ze sú formulované vágne. Uvedený súd sa navyse domnieva, ze niektoré z týchto otázok sú zjavne irelevantné v súvislosti s vecou samou, najmä tie, ktoré odkazujú na nariadenie Rady (EHS) c. 2137/85 Rady z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) ([2]Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 83). 18 Vnútrostátny súd preto kladie Súdnemu dvoru otázky o pôsobnosti clánku 267 tretieho odseku ZFEÚ, pokial ide o jeho právomoc vybrat si a preformulovat otázky navrhnuté jedným z úcastníkov konania vo vnútrostátnom konaní a jeho prípadnú povinnost uskutocnit takýto výber a takéto preformulovanie. 19 Pokial ide o otázky týkajúce sa právnej úpravy Únie v oblasti hospodárskej sútaze, vnútrostátny súd preformuloval návrhy, ktoré predlozila CNG. 20 Za týchto okolností Consiglio di Stato rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "I. 1. Bráni uplatnenie clánku 267 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka povinnosti súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, obrátit sa na ziadost úcastníka konania na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania vo veci výkladu práva Spolocenstva, vnútrostátnym procesným pravidlám, ktoré upravujú systém procesných prekluzívnych lehôt, ako sú lehoty na podanie zalôb, konkrétnost zalobných dôvodov, zákaz menit návrh v priebehu konania a zákaz menit návrh úcastníka konania súdom? 2. Bráni clánok 267 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka povinnosti súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, obrátit sa na ziadost úcastníka konania na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania vo veci výkladu práva Spolocenstva, právomoci výberu vnútrostátneho súdu vo veci posúdenia významu polozenej otázky a stupna jasnosti právnej úpravy Spolocenstva? 3. Je clánok 267 ods. 3 ZFEÚ v prípade výkladu, podla ktorého sa súdnemu orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, bezpodmienecne ukladá povinnost obrátit sa na ziadost úcastníka konania na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania vo veci výkladu práva Spolocenstva, v súlade so zásadou primeranej dlzky konania, ktorú rovnako stanovuje právo Spolocenstva? 4. V prípade akých právnych a skutkových okolností predstavuje porusenie clánku 267 ods. 3 ZFEÚ zo strany vnútrostátneho súdu 'zjavné porusenie práva Spolocenstva` a môze mat tento pojem iný rozsah a význam na úcely osobitnej zaloby proti státu podla zákona c. 117 z 13. apríla 1988 o náhrade skôd spôsobených pri výkone súdnych funkcií...? II. V prípade, ak sa Súdny dvor... prikloní k teórii 'hrubého filtra`..., ktorá by bránila uplatneniu vnútrostátnych procesných pravidiel týkajúcich sa konkrétnosti zalobných dôvodov, prejudiciálne otázky musia byt Súdnemu dvoru... predlozené v rovnakom znení, v akom ich formuloval úcastník konania [vo veci samej], ako je zopakované [nizsie]: '1. ... Súdnemu dvoru... sa predkladá návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu clánku 101 ZFEÚ... v súvislosti so zákonnou a profesijnou etickou úpravou výkonu povolania geológa, ako aj institucionálnych úloh a pravidiel prevádzky [CNG], ktorá sa týka prejednávanej veci, ako sa uvádza dalej, a to na úcely posúdenia jej platnosti a súladu s európskou právnou úpravou (t. j. clánkom 101) upravujúcou hospodársku sútaz... [zopakovanie clánku 9 zákona c. 112/1963] [zopakovanie clánku 14 ods. 1 a clánku 17 zákona c. 616 z 25. júla 1966 obsahujúceho vykonávacie ustanovenia k zákonu c. 112 z 3. februára 1963 o ochrane titulu a povolania geológa] [zopakovanie clánkov 6 a 7 etického kódexu] [zopakovanie clánku 17 etického kódexu]. Súdny dvor... sa v tejto súvislosti ziada najmä o to, aby rozhodol, ci platný právny predpis, ktorý je záväzný vo vsetkých svojich castiach, t. j. zákonný dekrét c. 223/2006 s numericko-chronologickým systémom, teda s jediným historickým a zákonným systémom, a to na vnútrostátnej úrovni, ale aj na úrovni Spolocenstva, ktorý urcite nemá nijaký vplyv na znalost a záväzný dosah právneho predpisu, je v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ. [zopakovanie clánkov 18 a 19 etického kódexu] Vo vztahu k: -- nariadeniu... c. 2137/85... zameranému na «umoznenie alebo rozvoj hospodárskej cinnosti jeho clenov», v ktorého siestom odôvodnení sa uvádza, ze ustanovenia tohto nariadenia «nemajú dosah na uplatnovanie právnych predpisov a/alebo etických kódexov na vnútrostátnej úrovni, ktoré sa týkajú podmienok vykonávania podnikatelskej cinnosti alebo povolania», -- [zopakovanie odôvodnenia 43 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií ([3]Ú. v. EÚ L 255, s. 22)], -- [zopakovanie odôvodnenia 115 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ([4]Ú. v. EÚ L 376, s. 36)]. Tiez sa ziada, aby Súdny dvor... rozhodol o súlade rozdielu, ktorý je opísaný nizsie, medzi komercným podnikaním a vykonávaním povolania a medzi profesijnou sútazou a hospodárskou sútazou medzi podnikatelmi z právneho a organizacného hladiska s clánkom 101 ZFEÚ. 2. a) Zakazuje alebo bráni clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie, aby sa pri urcovaní výsky profesijnej odmeny pouzil odkaz na prvky profesijnej - v prejednávanej veci geológov - cti a dôstojnosti? b) Má odkaz na prvky profesijnej cti a dôstojnosti podla clánku 101 ZFEÚ alebo podla inej právnej normy Únie obmedzujúce úcinky z hladiska profesijnej sútaze? c) Stanovuje clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie, ze poziadavky cti a dôstojnosti ako okolnosti týkajúce sa odmeny za poskytnutie sluzby v súvislosti so sadzbami, pri ktorých je výslovne uvedené, ze sa od nich mozno minimálne odchýlit - s výslovným a formálnym odkazom podla clánku 17 [etického kódexu], na právnu úpravu, ktorá takúto odchýlku umoznuje (zákonný dekrét c. 223/2006... - sa môzu povazovat za nabádanie k praktikám obmedzujúcim hospodársku sútaz? d) Zakazuje clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie odkaz na profesijnú tarifnú odmenu - ktorá sa pre geológov stanovuje prostredníctvom opatrenia státu, ministerskou vyhláskou ministra spravodlivosti v spolupráci s ministrom výrobných cinností a od ktorej sa je mozné minimálne odchýlit na základe, ako uz bolo povedané, clánku 17... etického kódexu - ako jednoduchý technicko-odborný referencný prvok pre urcenie výsky odmeny? e) Zakazuje clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie akúkolvek súvislost medzi na jednej strane významom poskytnutých sluzieb, poziadavkami cti a dôstojnosti podla clánkov 6 a 7 [etického kódexu] a na druhej strane profesijnou odmenou na základe clánku 2233 [druhého odseku] obcianskeho zákonníka, v súlade s ktorým «musí byt výska (profesijnej) odmeny primeraná významu diela a dôstojnosti povolania»? f) Je z tohto dôvodu mozné povazovat odkaz na clánok 2233 [druhý odsek] obcianskeho zákonníka na základe clánku 101 ZFEÚ za zákonný a nenabádajúci k praktikám obmedzujúcim hospodársku sútaz? g) Stanovuje clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze právnu rovnost medzi profesijnou komorou - v danom prípade geológov - zriadenou podla konkrétnych pravidiel, ktoré stát stanovil na úcel dosahovania institucionálnych cielov, s kartelmi a koncentráciami podnikatelských subjektov zodpovedajúcimi protisútazným dohodám? h) Umoznuje clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie postavit na roven zo zákona povinnú platbu v prospech orgánu záujmovej samosprávy - stanovenú na dosahovanie institucionálnych funkcií a cielov - s cinnostou predaja tovaru a poskytovania sluzieb na dosiahnutie zisku, ktorá sa vykonáva a dosahuje prostredníctvom protisútazných praktík zo strany koncentrácií podnikatelských subjektov? i) Odôvodnuje clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie v prejednávanej veci uplatnenie sankcie? j) Odôvodnuje clánok 101 ZFEÚ alebo iná právna norma Únie stanovenie povinných platieb z príspevkov v prospech orgánu záujmovej samosprávy, ktoré sú povinne ulozené zákonom, pricom tento príspevok stavia na roven zisku a príjmu na základe hospodársko-obchodnej protisútaznej dohody?` III. 1. Bráni právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a právo Spolocenstva upravujúce výkon povolaní, najmä právne predpisy, ktoré odvolatelka uvádza vo svojom návrhu, v prípade, ze Súdny dvor... v otázkach výkladu clánku 267 ods. 3 ZFEÚ rozhodne, ze vnútrostátne procesné pravidlá sú irelevantné a ze existuje povinnost pomoci vnútrostátneho súdu a ze prejudiciálna otázka polozená úcastníkom konania je vseobecná, prijatiu profesijných etických kódexov, podla ktorých sa výska odmeny vypocítava na základe profesijnej dôstojnosti a cti, kvality a mnozstva vykonanej práce, s tým dôsledkom, ze odmeny, ktorých výska nedosahuje stanovenú minimálnu sadzbu (a z toho dôvodu sú konkurencieschopné), by bolo mozné disciplinárne stíhat pre porusenie etických pravidiel? 2. Má sa právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, najmä predpisy, ktoré zakazujú obmedzujúce dohody, vykladat tak, v prípade, ze Súdny dvor... v otázkach výkladu clánku 267 ods. 3 ZFEÚ rozhodne, ze vnútrostátne procesné pravidlá sú irelevantné a ze existuje povinnost pomoci vnútrostátneho súdu a ze prejudiciálna otázka polozená úcastníkom konania je vseobecná, ze etické pravidlá stanovené orgánmi záujmovej samosprávy môzu zahrnat moznost obmedzujúcich dohôd, pokial uvedené pravidlá uvádzajú profesijnú dôstojnost a cest, a tiez kvalitu a mnozstvo odvedenej práce, ako parametre urcujúce výsku odmeny odborníka, ktoré majú za následok stanovenie záväznej minimálnej sadzby a z tohto dôvodu majú aj obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz? 3. Bráni právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a najmä právne predpisy týkajúce sa dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz, v prípade, ze Súdny dvor... v otázkach výkladu clánku 267 ods. 3 ZFEÚ rozhodne, ze vnútrostátne procesné pravidlá sú irelevantné a ze existuje povinnost pomoci vnútrostátneho súdu a ze prejudiciálna otázka polozená úcastníkom konania je vseobecná, a pokial vnútrostátne právo stanovuje v porovnaní s právom Spolocenstva prísnejsie pravidlá ochrany hospodárskej sútaze, predovsetkým co sa týka úpravy, podla ktorej je mozné upustit od minimálnej sadzby profesijných tarifných odmien, kým právo Spolocenstva zrejme záväzné minimálne sadzby za urcitých podmienok umoznuje, a z toho dôvodu, ak konanie orgánu záujmovej samosprávy, ktorý stanoví minimálne sadzby, predstavuje z hladiska vnútrostátneho práva na rozdiel od práva Spolocenstva dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz, takému výsledku, na základe ktorého je v prípade, ze vnútrostátne pravidlá ochrany hospodárskej sútaze sú prísnejsie ako pravidlá Spolocenstva, urcité konanie mozné stíhat ako obmedzujúcu dohodu na základe vnútrostátnych predpisov, avsak nie aj na základe predpisov Spolocenstva?" O prejudiciálnych otázkach O otázkach týkajúcich sa clánku 267 tretieho odseku ZFEÚ 21 Svojimi otázkami týkajúcimi sa clánku 267 tretieho odseku ZFEÚ sa vnútrostátny súd v podstate snazí urcit rozsah svojej právomoci vybrat si a preformulovat otázky navrhnuté jedným z úcastníkov vnútrostátneho konania, ako aj jeho prípadnej povinnosti uskutocnit takýto výber a takéto preformulovanie. 22 V tejto súvislosti sa Súdneho dvora predovsetkým pýta, ci uvedené ustanovenie bráni uplatnovaniu vnútrostátnych noriem, ktoré by viedli vnútrostátny súd k tomu, aby nemohol uplatnit svoju právomoc podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania, alebo k povinnosti prevziat prejudiciálne otázky navrhnuté úcastníkmi konania. 23 Okrem toho v prípade, ak by sa clánok 267 tretí odsek ZFEÚ mal vykladat v tom zmysle, ze ukladá vnútrostátnemu súdu posledného stupna bezpodmienecnú povinnost podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania v súvislosti s otázkou výkladu práva Únie vznesenou jedným z úcastníkov sporového konania, vnútrostátny súd sa pýta Súdneho dvora na prípadný vplyv poziadavky primeranej dlzky konania chránenej právom Únie na povinnost súdu posledného stupna v zmysle uvedeného ustanovenia. 24 Consiglio di Stato okrem iného kladie otázku týkajúcu sa okolností, za ktorých nedodrzanie povinnosti podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania stanovenej v clánku 267 tretom odseku ZFEÚ môze predstavovat zjavné porusenie práva Únie ako predpoklad mimozmluvnej zodpovednosti státu za porusenie uvedeného práva. 25 V tejto súvislosti treba najprv pripomenút, ze pokial proti rozhodnutiu vnútrostátneho súdu neexistuje nijaký opravný prostriedok, v zásade je povinný obrátit sa na Súdny dvor v zmysle clánku 267 tretieho odseku ZFEÚ, pokial je v konaní pred ním nastolená otázka týkajúca sa výkladu Zmluvy o FEÚ (pozri rozsudok zo 4. novembra 1997, Parfums Christian Dior, [5]C-337/95, Zb. s. I-6013, bod 26). 26 Zo vztahu medzi druhým a tretím odsekom clánku 267 ZFEÚ vyplýva, ze súdy uvedené v tretom odseku majú rovnakú mieru volnej úvahy ako vsetky ostatné vnútrostátne súdy, pokial ide o otázku, ci je rozhodnutie vo veci práva Únie nevyhnutné na to, aby im umoznilo vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy preto nie sú povinné predlozit otázku výkladu práva Únie nastolenú v konaní pred nimi, ak otázka nie je relevantná, t. j. v prípade, ak akákolvek odpoved na túto otázku nebude môct mat nijaký vplyv na rozhodnutie sporu (rozsudok zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., [6]283/81, Zb. s. 3415, bod 10). 27 Naproti tomu ak zistia, ze uplatnenie práva Únie je nevyhnutné na dosiahnutie vyriesenia sporu, ktorý im bol predlozený, clánok 267 ZFEÚ im v zásade ukladá povinnost obrátit sa na Súdny dvor s akoukolvek nastolenou otázkou výkladu (pozri rozsudok Cilfit a i., uz citovaný, body 11 az 20). 28 Súdny dvor uz rozhodol, ze systém vytvorený clánkom 267 ZFEÚ na úcely zabezpecenia jednotného výkladu práva Únie v clenských státoch zakladá priamu spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi, a to prostredníctvom konania bez akéhokolvek podnetu úcastníkov konania (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, [7]C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 90, a z 21. júla 2011, Kelly, [8]C-104/10, Zb. s. I-6813, bod 62). 29 Urcenie a formulácia otázok, ktoré sa predlozia Súdnemu dvoru, prislúcha vnútrostátnemu súdu a úcastníci vnútrostátneho konania by nemali menit ich znenie (pozri rozsudky zo 14. apríla 2011, Vlaamse Dierenartsenvereniging a Janssens, [9]C-42/10, C-45/10 a C-57/10, Zb. s. I-2975, bod 43, ako aj z 21. decembra 2011, Danske Svineproducenter, [10]C-316/10, Zb. s. I-13721, bod 32). 30 Hoci uvedený súd môze vyzvat úcastníkov sporu, o ktorom rozhoduje, na navrhnutie formulácií, ktoré môze pouzit v znení prejudiciálnych otázok, nic to nemení na tom, ze v konecnom dôsledku iba jemu prinálezí rozhodnút o ich forme, ako aj obsahu (rozsudok Kelly, uz citovaný, bod 65). 31 Z uvedeného vyplýva, ze urcenie a formulácia prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu práva Únie, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie sporu vo vnútrostátnom konaní, prislúcha jedine vnútrostátnemu súdu. 32 Pokial ide o vnútrostátne procesné pravidlá, na ktoré sa odvolal vnútrostátny súd, pricom vsak neuviedol ich presný obsah, v kazdom prípade stací pripomenút, ze takéto pravidlá nemôzu byt v rozpore s právomocou a povinnostami, ktoré má vnútrostátny súd ako predkladajúci súd v zmysle clánku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Cartesio, uz citovaný, body 93, 94 a 98). 33 Okrem toho treba zdôraznit, ze vnútrostátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatnovaním ustanovení právnych predpisov Únie, je povinný zabezpecit plný úcinok týchto ustanovení, pricom v prípade potreby z vlastného podnetu neuplatní akékolvek odporujúce ustanovenie vnútrostátneho práva, najmä procesné, bez toho, aby musel cakat na ich predchádzajúce zrusenie tohto vnútrostátneho ustanovenia legislatívnou cestou alebo akýmkolvek iným ústavným postupom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2010, Elcinov, [11]C-173/09, Zb. s. I-8889, bod 31). 34 Pokial ide následne o prípadný vplyv poziadavky primeranej dlzky konania, ktorú vnútrostátny súd tiez uviedol, treba poznamenat, ze táto otázka uvedeného súdu bola polozená len za predpokladu, ze clánok 267 ZFEÚ by sa mal vykladat v tom zmysle, ze uvedené ustanovenie bezpodmienecne ukladá vnútrostátnemu súdu posledného stupna povinnost predlozit Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania s otázkou výkladu práva Únie vznesenou jednou zo strán sporu. Za týchto okolností a vzhladom na to, co vyplýva z bodov 25 az 33 tohto rozsudku, netreba odpovedat na uvedenú otázku. 35 Pokial ide napokon o zjavné nedodrzanie práva Únie ako predpoklad mimozmluvnej zodpovednosti státu za porusenie uvedeného práva, treba uviest, ze táto otázka je zjavne irelevantná a v rámci sporu vo vnútrostátnom konaní je hypotetická. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania totiz nevyplýva, ze spor vo vnútrostátnom konaní sa týka uvedenej zodpovednosti, ani to, ze túto otázku nastolil niekto z úcastníkov sporu vo veci samej ako otázku, ktorá má vplyv na konanie. 36 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na polozené otázky týkajúce sa clánku 267 tretieho odseku ZFEÚ odpovedat tak, ze toto ustanovenie sa má vykladat v tom zmysle, ze jedine vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby urcil a formuloval prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré povazuje za relevantné na rozhodnutie sporu vo vnútrostátnom konaní. Vnútrostátne normy, ktoré môzu mat za následok zásah do tejto právomoci, sa musia ponechat neuplatnené. O otázkach týkajúcich sa právnej úpravy Únie v oblasti hospodárskej sútaze 37 Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci vnútrostátny súd skutocne preformuloval otázky navrhnuté CNG, treba pristúpit k preskúmaniu otázok, ako boli preformulované. 38 Uvedený súd sa v podstate snazí zistit, ci clánok 101 ZFEÚ bráni tomu, aby profesijná komora, ako je vnútrostátna komora geológov v Taliansku, prijala etické pravidlá stanovujúce medzi kritériami urcenia odmien okrem kvality a významu poskytnutých sluzieb aj dôstojnost profesie, s dôsledkom, ze urcenie odmien pod urcitú úroven, co je situácia podobná prípadu zavedenia minimálnych sadzieb, by sa mohlo sankcionovat ako nedodrzanie uvedených pravidiel. 39 Okrem iného sa pýta Súdneho dvora, ci vnútrostátne právo môze stanovit prísnejsiu ochranu hospodárskej sútaze ako právna úprava Únie. V tejto súvislosti treba uviest, ze z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nevyplýva relevantnost tejto otázky pre rozhodnutie sporu vo vnútrostátnom konaní. Tento návrh totiz neobsahuje skutocnosti umoznujúce identifikovat uzitocnost odpovede v tejto súvislosti pre rozhodnutie sporu vo vnútrostátnom konaní. Takéto vysvetlenie by vsak bolo nevyhnutné, kedze zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze tento spor sa týka zákonnosti rozhodnutia Autoritŕ, ktorá uplatnila clánok 101 ZFEÚ, a nie vnútrostátnych pravidiel v oblasti kartelov obmedzujúcich hospodársku sútaz. Táto otázka v dôsledku toho musí byt vyhlásená za neprípustnú. 40 To isté platí, pokial ide o otázky týkajúce sa výkladu nariadenia c. 2137/85 a smerníc 2005/36 a 2006/123. 41 Pokial ide o otázku uvedenú v bode 38 tohto rozsudku, treba preskúmat, v akej miere sa profesijná organizácia, akou je vnútrostátna komora geológov v Taliansku, musí povazovat za zdruzenie podnikov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokial prijíma pravidlá, ako sú tie, ktoré sú uvedené v etickom kódexe. 42 V rámci tohto preskúmania treba preverit, ci sa pri prijímaní pravidiel, ako sú tie, o ktoré ide vo vnútrostátnom konaní, musí profesijná komora povazovat za zdruzenie podnikov, alebo naopak za orgán verejnej moci, z dôvodu skutocnosti, ze jej cinnost je spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci (pozri rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., [12]C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 57 a citovanú judikatúru). 43 Pokial ide o povahu cinností CNG, z clánkov 8 a 9 zákona c. 112/1963 vyplýva, ze vsetci geológovia zapísaní v zozname uvedenom v tomto ustanovení tvoria komoru a volia CNG, pricom táto je poverená dbaním o dodrziavanie právnej úpravy výkonu povolania a ostatných predpisov týkajúcich sa profesie a tiez prijímaním disciplinárnych opatrení. 44 Treba vsak uviest, ze pri prijímaní aktu, ako je etický kódex, profesijná organizácia, akou je vnútrostátna komora geológov, neplní sociálne úlohy vychádzajúce zo zásady solidarity, ani nevykonáva typické právomoci orgánu verejnej moci. Vystupuje ako regulacný orgán profesie, ktorého cinnost predstavuje okrem iného hospodársku cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 58). 45 Vzhladom na tieto úvahy preto treba konstatovat, ze profesijná organizácia, akou je vnútrostátna komora geológov, sa v rámci vypracovania etických pravidiel, ako sú tie, o ktoré ide vo vnútrostátnom konaní, správa ako zdruzenie podnikov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 46 Pokial ide o otázku, ci etické pravidlá, o ktoré ide vo vnútrostátnom konaní, predstavujú rozhodnutie podla clánku 101 ZFEÚ, treba pripomenút, ze aj odporúcanie cien bez ohladu na jeho presnú právnu povahu sa môze povazovat za takéto rozhodnutie (rozsudok z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia, [13]45/85, Zb. s. 405, bod 32). 47 V danom prípade záväzná povaha etického kódexu vo vztahu ku geológom, ako aj moznost ukladat im sankcie v prípade nedodrziavania uvedeného kódexu, musia viest k tomu, ze pravidlá, ktoré tam sú uvedené, sa musia povazovat za rozhodnutie podla clánku 101 ZFEÚ. 48 Na to, aby sa pravidlá Únie týkajúce sa hospodárskej sútaze uplatnovali na kartel alebo zneuzívajúce postupy, je potrebné, aby mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., [14]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 40). 49 V tejto súvislosti rozhodnutie, dohoda alebo postup musia na základe súboru objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpoklad, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Manfredi a i., uz citovaný, bod 42). 50 Kartel s pôsobnostou na celom území clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou (pozri rozsudky z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, [15]C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 48, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., uz citovaný, bod 45). 51 Rozhodnutie zdruzenia podnikov, o ktoré ide vo vnútrostátnom konaní, môze mat takýto dôsledok, kedze talianske právo stanovuje povinné clenstvo geológov v profesijnej komore pre celé územie Talianskej republiky, co implikuje ich podriadenie sa etickým pravidlám a disciplinárnu zodpovednost za nedodrzanie týchto pravidiel. 52 Vzhladom na to, co bolo uvedené, treba konstatovat, ze etické pravidlá, ktoré ako kritériá urcenia odmien za odbornú cinnost stanovujú dôstojnost profesie, ako aj kvalitu a význam sluzby, môzu obmedzit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. 53 Treba vsak uviest, ze akékolvek rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodu cinnosti úcastníkov alebo jedného z nich, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Na to, aby sa v danom prípade uplatnilo toto ustanovenie, totiz treba najprv zohladnit celkový kontext, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie zdruzenia podnikov, alebo v ktorom nastávajú jeho úcinky, a konkrétnejsie jeho ciele, ktoré v danom prípade spocívajú v zabezpecení nevyhnutných záruk konecným spotrebitelom sluzieb, o ktoré ide. Následne treba preskúmat, ci restriktívne úcinky na hospodársku sútaz, ktoré z neho vyplývajú, sú nerozlucne spojené so sledovaním uvedených cielov (pozri v tomto zmysle rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 97). 54 V tejto súvislosti treba preverit, ci obmedzenia, ktoré sú stanovené pravidlami, o ktoré ide vo vnútrostátnom konaní, sú obmedzené na to, co je nevyhnutné na zabezpecenie dosiahnutia legitímnych cielov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, [16]C-519/04 P, Zb. s. I-6991, bod 47). 55 Súdny dvor vzhladom na spis, ktorý má k dispozícii, nie je schopný posúdit, ci existenciu kritéria týkajúceho sa dôstojnosti profesie mozno povazovat za nevyhnutnú na dosiahnutie legitímneho ciela, ako je ciel spojený so zárukami poskytnutými konecným spotrebitelom sluzieb geológov, najmä pokial sa uvedené kritérium uplatnuje spolu s ostatnými kritériami urcenia odmien, ktoré sú úzko spojené s kvalitou práce uvedených geológov, ako sú význam a zlozitost práce, technické znalosti a vynalozené úsilie. 56 Vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby vzhladom na celkový kontext, v ktorom sa prejavujú dôsledky etického kódexu, vrátane celkového vnútrostátneho právneho rámca, ako aj praktického uplatnovania tohto kódexu vnútrostátnou komorou geológov, posúdil, ci vzniká úcinok obmedzovania hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Uvedený súd musí takisto preverit, ci vzhladom na vsetky relevantné dôkazy, ktoré má k dispozícii, pravidlá uvedeného kódexu, najmä pokial ide o pouzitie kritéria týkajúceho sa dôstojnosti profesie, mozno povazovat za nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného legitímneho ciela spojeného so zárukami poskytnutými spotrebitelom. 57 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, treba na otázky týkajúce sa právnej úpravy Únie v oblasti hospodárskej sútaze odpovedat tak, ze pravidlá, ako sú tie, ktoré uvádza etický kódex, ktoré medzi kritériami urcenia odmien geológov stanovujú okrem kvality a významu poskytnutých sluzieb aj dôstojnost profesie, predstavujú rozhodnutie zdruzenia podnikov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorých úcinkom môze byt obmedzenie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby vzhladom na celkový kontext, v ktorom sa prejavujú dôsledky tohto kódexu, vrátane celkového vnútrostátneho právneho rámca, ako aj praktického uplatnovania uvedeného kódexu vnútrostátnou komorou geológov, posúdil, ci v danom prípade vzniká úcinok obmedzovania hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Uvedený súd musí takisto preverit, ci vzhladom na vsetky relevantné dôkazy, ktoré má k dispozícii, pravidlá tohto kódexu, najmä pokial ide o pouzitie kritéria týkajúceho sa dôstojnosti profesie, mozno povazovat za nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho ciela spojeného so zárukami poskytnutými spotrebitelom sluzieb geológov. O trovách 58 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Clánok 267 tretí odsek ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze jedine vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby urcil a formuloval prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré povazuje za relevantné na rozhodnutie sporu vo vnútrostátnom konaní. Vnútrostátne normy, ktoré môzu mat za následok zásah do tejto právomoci, sa musia ponechat neuplatnené. 2. Pravidlá ako sú tie, ktoré uvádza etický kódex výkonu profesie geológa v Taliansku schválený Consiglio nazionale dei geologi 19. decembra 2006 a naposledy zmenený a doplnený 24. marca 2010, ktoré medzi kritériami urcenia odmien geológov stanovujú okrem kvality a významu poskytnutých sluzieb aj dôstojnost profesie, predstavujú rozhodnutie zdruzenia podnikov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorých úcinkom môze byt obmedzenie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby vzhladom na celkový kontext, v ktorom sa prejavujú dôsledky tohto kódexu, vrátane celkového vnútrostátneho právneho rámca, ako aj praktického uplatnovania uvedeného kódexu vnútrostátnou komorou geológov, posúdil, ci v danom prípade vzniká úcinok obmedzovania hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Uvedený súd musí takisto preverit, ci vzhladom na vsetky relevantné dôkazy, ktoré má k dispozícii, pravidlá tohto kódexu, najmä pokial ide o pouzitie kritéria týkajúceho sa dôstojnosti profesie, mozno povazovat za nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho ciela spojeného so zárukami poskytnutými spotrebitelom sluzieb geológov. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsGax8O/L93167-8280TMP.html#t-ECR_62012CJ0136_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:199:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:255:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0337&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0283&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0210&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0104&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0042&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0316&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0173&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0045&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0035&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0519&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXsGax8O/L93167-8280TMP.html#c-ECR_62012CJ0136_SK_01-E0001