ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 27. februára 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Schémy pomoci poskytnuté spolocnostiam sociálneho bývania -- Rozhodnutie o zlucitelnosti -- Záväzky prijaté vnútrostátnymi orgánmi na dosiahnutie súladu s právom Únie -- Clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ -- Zaloba o neplatnost -- Podmienky prípustnosti -- Záujem na konaní -- Aktívna legitimácia -- Osobne a priamo dotknutí príjemcovia -- Pojem 'uzavretý okruh`" Vo veci C-132/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 29. februára 2012, Stichting Woonpunt, so sídlom v Maastrichte (Holandsko), Stichting Havensteder, predtým Stichting Com.wonen, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), Woningstichting Haag Wonen, so sídlom v Haagu (Holandsko), Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl, so sídlom v Eindhovene (Holandsko), v zastúpení: P. Glazener a E. Henny, advocaten, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: H. van Vliet, S. Noë a S. Thomas, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet a E. Levits (spravodajca), generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: M. Ferreira, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. apríla 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. mája 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Stichting Woonpunt, Stichting Havensteder, predtým Stichting Com.wonen, Woningstichting Haag Wonen a Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl svojím odvolaním navrhujú zrusenie uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2011, Stichting Woonpunt a i./Komisia (T-203/10, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým tento súd zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2009) 9963 v konecnom znení z 15. decembra 2009 týkajúceho sa státnej pomoci E 2/2005 a N 642/2009 - Holandsko - Existujúca pomoc a osobitná pomoc na projekty urcená podnikom bytovej výstavby (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Skutkové okolnosti sporu boli opísané Vseobecným súdom v bodoch 1 az 14 napadnutého uznesenia nasledujúcim spôsobom: "1 Zalobkyne... sú podniky bytovej výstavby (woningcorporaties, dalej len 'wocos`) so sídlom v Holandsku. Wocos sú neziskové organizácie, ktorých úlohou je nadobúdanie, výstavba a prenajímanie bytov urcených najmä pre znevýhodnené osoby a sociálne znevýhodnené skupiny. Wocos vykonávajú aj dalsie cinnosti, akými sú výstavba a prenajímanie bytov s vyssím nájomným, výstavba bytov urcených na predaj a výstavba a prenajímanie budov vseobecného záujmu. 2 Dna 15. decembra 2009 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie. 3 Po prvé, pokial ide o pomoc E 2/2005, holandské orgány v roku 2002 oznámili Komisii vseobecnú schému státnej pomoci poskytnutú v prospech wocos. Kedze Komisia usúdila, ze opatrenia urcené na financovanie wocos mozno oznacit za existujúcu pomoc, holandské orgány v dôsledku toho vzali spät svoje oznámenie. 4 Komisia 14. júla 2005 zaslala holandským orgánom list na základe clánku 17 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [107 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), v ktorom oznacila vseobecnú schému státnej pomoci poskytnutú wocos za existujúcu pomoc (pomoc E 2/2005) a vyjadrila svoje pochybnosti o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. Komisia na úvod uviedla, ze holandské orgány musia zmenit úlohu vo verejnom záujme zverenú wocos tak, aby bolo sociálne bývanie urcené pre jasne vymedzenú cielovú skupinu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín. Dalej uviedla, ze wocos musia vsetky svoje obchodné cinnosti vykonávat v trhových podmienkach a ze na ne nemôze byt poskytnutá státna pomoc. Nakoniec uviedla, ze ponuka sociálnych bytov musí byt prispôsobená dopytu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín. 5 Komisia a holandské orgány po zaslaní tohto listu zacali rokovat s cielom zosúladit schému pomoci s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. 6 Dna 16. apríla 2007 Vereniging van Institutionele Beleggers in Vastgoed, Nederland (Zdruzenie institucionálnych investorov do nehnutelností v Holandskom královstve) predlozilo Komisii staznost týkajúcu sa pomoci poskytnutej wocos. V júni 2009 sa k tejto staznosti pripojila spolocnost Vesteda Groep BV. 7 V liste z 3. decembra 2009 holandské orgány navrhli Komisii záväzky týkajúce sa zmeny vseobecnej schémy státnej pomoci pre wocos. 8 Opatrenia nachádzajúce sa vo vseobecnej schéme státnej pomoci, ktorú poskytuje [Holandské královstvo] v prospech wocos, a týkajúce sa konania E 2/2005 sú: a) státne záruky na pôzicky poskytnuté Garancným fondom na výstavbu sociálnych bytov; b) pomoc Ústredného fondu bývania, pomoc na jednotlivé projekty alebo pomoc pri racionalizácii vo forme pôziciek so zvýhodnenými úrokmi alebo priamych dotácií; c) predaj pozemkov obcami za nizsiu nez trhovú cenu; d) právo pozicat si od Bank Nederlandse Gemeenten. 9 V [spornom] rozhodnutí Komisia kvalifikovala kazdé z týchto opatrení ako státnu pomoc a konstatovala, ze holandská schéma financovania sociálneho bývania predstavuje existujúcu pomoc, kedze táto schéma bola vytvorená pred vstupom Zmluvy o ES do platnosti v Holandsku a neskorsie reformy neviedli k jej podstatnejsej zmene. 10 Komisia v odôvodnení 41 [sporného] rozhodnutia uviedla: 'Holandské orgány sa zaviazali zmenit fungovanie wocos a opatrenia, ktoré im poskytujú výhody. Pokial ide o jednotlivé zmeny, holandské orgány predlozili Komisii návrhy ustanovení. Nové pravidlá sú predmetom novej ministerskej vyhlásky, ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2010, a nového zákona o bývaní, ktorý nadobudne úcinnost 1. januára 2011. ...` 11 Komisia preskúmala zlucitelnost pomoci E 2/2005 týkajúcej sa schémy financovania wocos zmenenej na základe záväzkov prijatých holandskými orgánmi. V odôvodnení 72 [sporného] rozhodnutia dospela k záveru, ze 'pomoc poskytovaná v súvislosti s cinnostami v oblasti sociálneho bývania, t. j. v súvislosti s výstavbou a prenajímaním bytov urcených pre jednotlivcov vrátane výstavby a údrzby súvisiacich infrastruktúr..., je zlucitelná s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ`. Komisia tak akceptovala záväzky prijaté holandskými orgánmi. 12 Po druhé, pokial ide o pomoc N 642/2009, holandské orgány oznámili 18. novembra 2009 novú schému pomoci na obnovu upadajúcich mestských castí oznacenú ako 'osobitná pomoc na projekty urcená pre urcité okresy`, ktorej príjemcami sú wocos pôsobiace vo vybraných mestských castiach. Táto nová schéma pomoci sa má poskytovat za rovnakých podmienok ako opatrenia existujúcej schémy pomoci zmenenej na základe záväzkov prijatých holandskými orgánmi. 13 Pomoc N 642/2009 má podobu priamych dotácií vyplácaných zo strany Centraal Fonds Volkshuisvesting (Ústredný fond bývania) na uskutocnovanie osobitných projektov týkajúcich sa výstavby a prenajímania bytov vo vymedzených zemepisných oblastiach zodpovedajúcich mestským spolocenstvám, ktoré majú najmenej prostriedkov. Táto pomoc bude financovaná prostredníctvom novej dane, ktorú budú platit wocos vykonávajúce svoju cinnost mimo citlivých mestských oblastí. 14 Komisia sa v [spornom] rozhodnutí domnievala, ze pomoc N 642/2009 je zlucitelná so spolocným trhom. Uviedla, ze 'pomoc poskytovaná v súvislosti s cinnostami týkajúcimi sa výstavby a prenajímania bytov urcených pre jednotlivcov vrátane výstavby a údrzby s tým súvisiacich infrastruktúr a s cinnostami týkajúcimi sa prenajímania budov vseobecného záujmu je zlucitelná s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ`. V dôsledku toho sa rozhodla, ze nebude namietat voci oznámeným novým opatreniam." [neoficiálny preklad] Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté uznesenie 3 Odvolatelky návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. apríla 2010 podali na základe clánku 263 ZFEÚ zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 4 Odvolatelky uviedli na podporu svojej zaloby viacero dôvodov. 5 Hoci Komisia formálne nepodala námietku v tomto zmysle, napriek tomu na úvod namietala voci prípustnosti tohto návrhu, s odvolaním sa jednak na skutocnost, ze odvolatelky neboli sporným rozhodnutím osobne dotknuté v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom sa dané rozhodnutie týka pomoci E 2/2005, a jednak na skutocnost, ze uvedené odvolatelky nemali záujem na konaní o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci N 642/2009. 6 V tomto kontexte sa preto Vseobecný súd rozhodol, ze je potrebné rozhodnút najprv o tejto otázke. 7 Po prvé Vseobecný súd konstatoval, ze sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005, nie je urcené odvolatelkám, a v bode 29 napadnutého uznesenia pripomenul, ze podnik nie je oprávnený napadnút rozhodnutie Komisie zakazujúce odvetvovú schému pomoci v prípade, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu uvedenej pomoci, a následne v bode 30 tohto uznesenia rozhodol, ze to isté platí aj v prípade zaloby o neplatnost rozhodnutia, ktorým Komisia, berúc na vedomie záväzky prijaté vnútrostátnymi orgánmi, vyhlásila zmeny v predmetnej schéme pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom. 8 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 31 a 32 napadnutého uznesenia konstatoval, ze postavenie wocos sa priznáva na základe objektívnych kritérií, ktoré môze splnat neurcitý pocet subjektov ako potenciálnych príjemcov pomoci E 2/2005 uvedenej v spornom rozhodnutí. 9 Vseobecný súd na základe toho dospel k záveru, ze samotné postavenie odvolateliek ako wocos im neumoznuje povazovat sa za osobne dotknuté sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. 10 Následne v bodoch 38 az 50 napadnutého uznesenia sa Vseobecný súd venoval vyvráteniu tvrdení odvolateliek. 11 Najprv uviedol, ze okolnosti, ktoré viedli k rozsudkom Súdneho dvora, na ktoré sa odvolatelky odvolávajú na podporu svojich tvrdení, t. j. rozsudky zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia ([3]11/82, Zb. s. 207), ako aj z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([4]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479), sa odlisujú od okolností, o ktorých rozhodoval v prejednávanej veci Vseobecný súd, pretoze v rámci týchto dvoch rozsudkov Súdneho dvora patrili zalobkyne ku skupine, ktorá sa uz po prijatí predmetných rozhodnutí nemohla rozsírit. 12 Dalej Vseobecný súd rozhodol, ze odvolatelky nemôzu tvrdit, ze existuje len minimálna moznost, ze bude ako woco schválená nová organizácia, ani ze predtým schválené wocos boli v okamihu prijatia sporného rozhodnutia identifikovatelné. V tomto ohladne pripomenul, ze moznost urcit pocet alebo aj samotnú totoznost subjektov práva, na ktoré sa opatrenie uplatnuje, neznamená, ze by tieto subjekty museli byt povazované za osobne dotknuté týmto opatrením. 13 V odpovedi na tvrdenie odvolateliek, podla ktorého existujúce wocos nie sú dotknuté sporným rozhodnutím rovnako ako wocos, ktoré budú schválené v budúcnosti, Vseobecnú súd najprv zdôraznil, ze schéma pomoci uvedená v tomto rozhodnutí bola oznacená za schému v súlade s vnútorným trhom do budúcnosti. Dalej pripomenul, ze skutocnost, ze subjekt je hospodársky dotknutý opatrením väcsmi ako jeho konkurenti, neumoznuje tento subjekt individualizovat. Napokon Vseobecný súd rozhodol, ze odvolatelky patria do kategórie hospodárskych subjektov definovaných podla objektívnych kritérií, od ktorých sa neodlisujú. 14 Na základe toho dospel tento súd v bode 52 napadnutého uznesenia k záveru, ze odvolatelky neboli osobne dotknuté sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. 15 Po druhé, pokial ide o sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pomoci N 642/2009, Vseobecný súd sa domnieval, ze odvolatelky sa v rámci preskúmania novej pomoci nemohli odvolávat na údajne priaznivejsiu skorsiu situáciu. Zdôraznujúc, ze sporné rozhodnutie vyhlasuje pomoc, ktorej potenciálnymi príjemkynami sú odvolatelky, za zlucitelnú so spolocným trhom, v bode 63 napadnutého uznesenia rozhodol, ze odvolatelky nepreukázali svoj záujem na konaní voci spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka pomoci N 642/2009. 16 Vseobecný súd preto zalobu zamietol v celom rozsahu ako neprípustnú. Návrhy úcastníkov konania 17 Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie, -- vrátil vec Vseobecnému súdu a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 19 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom posúdení relevantného skutkového stavu a nedostatocnom odôvodnení, kedze Vseobecný súd podmienil prípustnost zaloby voci spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005, tým, ci sú odvolatelky reálne alebo potenciálne príjemkyne. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom posúdení relevantného skutkového stavu a nedostatocnom odôvodnení, kedze Vseobecný súd sa vzhladom na sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005, domnieval, ze odvolatelky nepatria do "uzavretého okruhu" existujúcich wocos. Tretí odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom posúdení relevantného skutkového stavu a nedostatocnom odôvodnení v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd domnieval, ze odvolatelky nemajú záujem na konaní o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci N 642/2009. 20 Kedze prvé dva dôvody uvedené na podporu odvolania smerujú voci posúdeniu Vseobecného súdu týkajúcemu sa aktívnej legitimácie odvolateliek, je potrebné skúmat ich spolocne po preskúmaní tretieho odvolacieho dôvodu. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 21 Podla odvolateliek Vseobecný súd najprv v bode 59 napadnutého uznesenia nesprávne predpokladal, ze podmienky uplatnovania pomoci N 642/2009 boli stanovené vnútrostátnymi orgánmi a nie Komisiou. 22 Následne Vseobecný súd v tom istom bode napadnutého uznesenia dospel k nesprávnemu záveru o neexistencii záujmu odvolateliek na konaní z dôvodu, ze nie je isté, ci by Komisia schému pomoci schválila za iných podmienok. 23 Napokon za týchto okolností Vseobecný súd neprávom nevyhovel výhrade odvolateliek zalozenej na porusení ich procesných práv v tom, ze nemohli mat postavenie dotknutej osoby. 24 Komisia zdôraznuje, ze vzhladom na skutocnost, ze pomoc N 642/2009 je novou schémou pomoci, sa odvolatelky nemohli odvolávat na fiktívnu situáciu pred prijatím sporného rozhodnutia, ktorá by pre ne bola priaznivejsia. 25 Preto je potrebné tento odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 26 Pokial ide o prvé tvrdenie odvolateliek, je nutné konstatovat, ze Vseobecný súd neviazal ich záujem na konaní o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týkalo pomoci N 642/2009, na otázku, do akej miery boli podmienky uplatnovania tejto pomoci prijaté samotnou Komisiou alebo holandskými orgánmi. 27 Naopak v rozsahu, v akom sa uvedené rozhodnutie týka oznámenej novej pomoci, sa Vseobecný súd pri odôvodnení neexistencie záujmu na konaní obmedzil na tvrdenie nachádzajúce sa v bode 58 napadnutého uznesenia, podla ktorého sa odvolatelky na tieto úcely nemohli odvolat na existenciu skorsej situácie, v rámci ktorej by pomoc bola poskytnutá za priaznivejsích podmienok v porovnaní s podmienkami upravenými v spornom rozhodnutí. 28 Pokial ide o druhé tvrdenie, treba konstatovat, ze smeruje proti doplnujúcemu dôvodu uvedenému v bode 59 napadnutého uznesenia, ktorého zamietnutie by neumoznilo priznat odvolatelkám záujem na konaní. 29 V kazdom prípade, ako zdôraznil generálny advokát v bode 36 návrhov, výklad tohto bodu napadnutého uznesenia odvolatelkami je zjavne nesprávny. Z tohto bodu totiz nevyplýva, ze odvolatelky nemajú záujem na konaní, pretoze nie je isté, ci by Komisia dotknutú schému pomoci schválila za iných podmienok. Vseobecný súd chcel len potvrdit, ze odvolatelky sa vzhladom na okolnosti prejednávanej veci nemôzu odvolávat na situáciu predchádzajúcu prijatiu sporného rozhodnutia, ktorá by pre ne bola priaznivejsia, kedze nemajú právo na získanie plánovanej pomoci. 30 Pokial ide o tretie tvrdenie, Súdny dvor uz rozhodol, ze ked sa zalobca domáha zrusenia rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok z dôvodu porusenia jeho procesných práv, prinálezí mu preukázat, ze Komisia vo fáze predbezného preskúmania oznámeného opatrenia musela mat pochybnosti týkajúce sa jeho súladu so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [5]C-83/09 P, Zb. s. I-4441, bod 59). 31 V prejednávanej veci sporné rozhodnutie viedlo po predbeznom preskúmaní k vyhláseniu súladu novej pomoci s vnútorným trhom. Kedze odvolatelky sú potenciálnymi príjemkynami tejto pomoci, nemôzu tvrdit, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa zakladalo na porusení ich procesných práv. 32 Preto treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O prvom a druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 33 V prvom rade odvolatelky uvádzajú, ze vzhladom na skutocnost, ze boli príjemkynami pomoci E 2/2005 predtým, ako bola zmenená sporným rozhodnutím, sa Vseobecný súd v bodoch 44 a 45 napadnutého uznesenia nesprávne odvolával na ich postavenie potenciálnych príjemkýn zmenenej schémy pomoci, aby im odmietol priznat postavenie osôb osobne dotknutých týmto rozhodnutím. Ich skorsie postavenie totiz vázne spochybnili nové podmienky poskytnutia pomoci, tak ako vyplývajú zo zmien uvedených v napadnutom rozhodnutí. 34 Na jednej strane existujúce pôzicky poskytnuté na základe starej schémy a splatné po prijatí sporného rozhodnutia v prípade, ak by museli byt refinancované, môzu byt zarucené len vtedy, ak woco splna nové podmienky definované v rámci pomoci E 2/2005. 35 Na druhej strane, ak sa pôzicky týkajú pôvodne oprávnených investícií, ktoré po prijatí sporného rozhodnutia uz nie sú pri financovaní zarucenom fondom prípustné, tieto investície musia byt po splatnosti uvedených pôziciek financované prostredníctvom externých zdrojov bez záruky. 36 Z toho vyplýva, ze faktická situácia odvolateliek sa odlisuje od situácie wocos, ktoré neboli povolené pred prijatím sporného rozhodnutia. 37 Po druhé sa Vseobecný súd opieral o prílis úzke vymedzenie pojmu "uzavretý okruh". 38 Vseobecný súd tak v bode 46 napadnutého uznesenia nesprávne zamietol okolnost, ze v budúcnosti uz v Holandsku nebude povolená nová institúcia v postavení woco, pricom ju oznacil za spekuláciu. 39 Navyse sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 51 napadnutého uznesenia pozadoval, aby sa odvolatelky odlisovali od ostatných wocos, ktoré existovali pred prijatím sporného rozhodnutia. 40 Komisia uvádza, ze záväzky prijaté holandskými orgánmi sa týkajú len obdobia po prijatí sporného rozhodnutia. Pôvodné postavenie odvolateliek teda týmto rozhodnutím nemôze byt dotknuté. Navyse Komisia nepozadovala preplatenie súm poskytnutých na základe pôvodnej schémy pomoci. 41 Komisia zdôraznuje, ze holandská právna úprava upravuje povolenie nových institúcií na základe objektívnych kritérií. Z toho vyplýva, ze odvolatelky patria do okruhu hospodárskych subjektov, ktorý môze byt rozsírený. Posúdenie Súdnym dvorom 42 Na úvod je dôlezité zdôraznit, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté 15. decembra 2009, t. j. po tom, ako vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorá mení a doplna Zmluvu o ES. 43 Okrem iných zmien Lisabonská zmluva v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ zmiernila podmienky prípustnosti zaloby o neplatnost podanej fyzickými a právnickými osobami voci aktom Únie tým, ze don doplnila tretiu cast vety. Táto cast vety totiz bez toho, aby podmienila prípustnost zaloby o neplatnost podanej fyzickými a právnickými osobami osobnou dotknutostou, poskytla opravný prostriedok voci regulacným aktom, ktoré neobsahujú vykonávacie opatrenia a týkajú sa priamo zalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C-583/11 P, bod 57). 44 Clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ preto upravuje dva prípady, ked sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie zaloby proti aktu, ktorý jej nie je urcený. Jednak mozno takúto zalobu podat pod podmienkou, ze tento akt sa jej priamo a osobne týka. Jednak takáto osoba môze podat zalobu proti regulacnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyzaduje vykonávacie opatrenia (rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C-274/12 P, bod 19). 45 V tomto kontexte treba pripomenút, ze kritérium stanovené v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, ktoré prípustnost zaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti rozhodnutiu, ktoré jej nie je urcené, podmienuje splnením podmienok prípustnosti, je prekázkou konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môzu súdne orgány Únie kedykolvek preskúmat, dokonca aj ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2009, Sahlstedt a i./Komisia, [6]C-362/06 P, Zb. s. I-2903, bod 22). 46 V napadnutom uznesení sa pritom Vseobecný súd pri vyhlásení neprípustnosti zaloby odvolateliek obmedzil na preskúmanie podmienky ich osobnej dotknutosti v zmysle clánku 263 ZFEÚ stvrtého odseku druhej casti vety, pricom opomenul vykonat analýzu prípustnosti uvedenej zaloby s ohladom na iné, menej restriktívne podmienky upravené v clánku 263 stvrtom odseku tretej casti vety ZFEÚ, ktorých preskúmaniu nijako nebránilo konstatovanie neexistencie osobnej dotknutosti. 47 Z toho dôvodu sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 48 Takéto nesprávne posúdenie by vsak bolo irelevantné, ak by sa ukázalo, ze zaloba odvolateliek nesplna podmienky prípustnosti podla clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ. 49 V zmysle vyssie uvedeného ustanovenia sa zaloba o neplatnost podáva najmä voci regulacným aktom, ktoré neobsahujú vykonávacie opatrenia a priamo sa týkajú zalobcu. 50 V tejto súvislosti Súdny dvor uz rozhodol, ze na úcely posúdenia, ci právny akt obsahuje vykonávacie opatrenia, treba vychádzat z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podat zalobu na základe clánku 263 stvrtého odseku tretej casti ZFEÚ (rozsudok Telefónica/Komisia, uz citovaný, bod 30). 51 Okrem toho sa na úcely overenia, ci napadnutý akt obsahuje vykonávacie opatrenia, treba opierat výlucne o predmet zaloby (rozsudok Telefónica/Komisia, uz citovaný, bod 31). 52 V prejednávanom prípade na jednej strane zaloba odvolateliek smeruje k zruseniu sporného rozhodnutia, ktorým Komisia potvrdila zlucitelnost pomoci E 2/2005 so spolocným trhom po tom, ako holandské orgány prijali záväzky meniace dotknutú schému pomoci, ktorej príjemkynami boli aj odvolatelky. Z odôvodnenia 41 sporného rozhodnutia vyplýva, ze tieto záväzky boli vykonané prostredníctvom novej ministerskej vyhlásky a nového zákona o bývaní. 53 Na druhej strane sporné rozhodnutie nedefinuje osobitné a konkrétne dôsledky uplatnenia záväzkov holandských orgánov v rámci pomoci E 2/2005 pre cinnosti odvolateliek. Tieto dôsledky sa prejavia v rámci aktov prijatých pri výkone ministerskej vyhlásky a nového zákona o bývaní, ktoré samy osebe predstavujú vykonávacie opatrenia, ktoré obsahuje sporné rozhodnutie v zmysle clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ. 54 Preto bez ohladu na to, ci je sporné rozhodnutie "regulacným aktom" v zmysle citovaného ustanovenia, je nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd v napadnutom uznesení, ked nepreskúmal prípustnost tejto zaloby aj s prihliadnutím na tieto dalsie podmienky, irelevantné, kedze zaloba odvolateliek nesplna podmienky prípustnosti podla clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ. 55 Po tomto spresnení je potrebné pristúpit k preskúmaniu prvého a druhého dôvodu odvolateliek na podporu ich odvolania. 56 V tejto súvislosti je zrejmé, ze jediným adresátom sporného rozhodnutia je Holandské královstvo. 57 Ako v bode 28 napadnutého uznesenia pripomenul Vseobecný súd, tretie osoby môzu byt osobne dotknuté rozhodnutím urceným inej osobe vtedy, ak sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ich individualizuje podobne ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [7]25/62, Zb. s. 197, 223; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [8]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 36; Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, uz citovaný, bod 72, ako aj Telefónica/Komisia, uz citovaný, bod 46). 58 V tejto súvislosti je pravda, ako to v bode 47 napadnutého uznesenia zdôraznil Vseobecný súd, ze obycajná moznost s väcsou alebo mensou presnostou urcit pocet, prípadne aj totoznost právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie uplatní, vôbec neznamená, ze tieto subjekty sa musia povazovat za osobne dotknuté týmto opatrením, ak sa toto uplatnenie uskutocnuje na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej dotknutým aktom (pozri rozsudok Telefónica/Komisia, uz citovaný, bod 47). 59 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze pokial sa napadnutý akt týka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo ich bolo mozné urcit v case prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných clenom tejto skupiny, tieto osoby môzu byt osobne dotknuté týmto aktom, pokial tvoria súcast uzavretého okruhu hospodárskych subjektov, a ze o taký prípad môze íst najmä vtedy, ak rozhodnutie mení práva nadobudnuté jednotlivcom v case pred jeho prijatím (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, [9]C-125/06 P, Zb. s. I-1451, body 71 a 72 a citovanú judikatúru). 60 V prejednávanej veci je dôlezité uviest, ako to v bode 31 napadnutého uznesenia konstatoval Vseobecný súd, ze postavenie wocos sa priznávalo systémom povolovania prostredníctvom královskej vyhlásky, pricom ich pocet a oznacenie bolo v okamihu prijatia sporného rozhodnutia presne urcené. 61 Okrem toho nik nespochybnuje skutocnost, ze sporné rozhodnutie od 1. januára 2011, t. j. od okamihu nadobudnutia úcinnosti nového zákona o bývaní, zmenilo schému pomoci, ktorej príjemcami boli do tohto okamihu povolené wocos, a tým znevýhodnilo podmienky výkonu ich cinností v porovnaní s predchádzajúcimi podmienkami, a to najmä vzhladom na skutocnost, ako to zdôraznili odvolatelky pocas pojednávania, ze pod zástitou zmenenej schémy je miera úvahy pri výbere oprávnených nájomníkov bytov spravovaných wocos obmedzená a zárucný fond k pôzickám, ktorých sú príjemcami, zaniká. 62 Za týchto okolností je potrebné rozhodnút, ze odvolatelky patria do uzavretého okruhu subjektov, co ich individualizuje vo vztahu k tomuto rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. 63 Preto sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze odvolatelky nie sú osobne dotknuté sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. 64 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze napadnuté uznesenie musí byt zrusené v rozsahu, v akom stanovuje, ze odvolatelky nie sú osobne dotknuté sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. O prípustnosti zaloby na prvom stupni 65 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze tento súd v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. 66 Hoci Súdny dvor nie je schopný v tomto stádiu konania vecne rozhodnút o zalobe podanej na Vseobecný súd, má k dispozícii nevyhnutné dôkazy, aby s konecnou platnostou rozhodol o prípustnosti uvedenej zaloby voci spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. 67 V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenút, ze zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má táto osoba záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie aktu musí byt spôsobilé vyvolat právne následky, a teda zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina NV, [10]C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 63). 68 Po druhé odvolatelky musia byt v súlade s clánkom 263 stvrtým odsekom druhou castou vety ZFEÚ nielen osobne, ale aj priamo dotknuté aktom, ktorého zrusenie pozadujú, v tom zmysle, ze tento akt sa musí priamo týkat právnej situácie týchto úcastníkov a orgánom povereným jeho vykonaním neponecháva ziadnu mieru volnej úvahy, pricom jeho vykonanie má výlucne automatickú povahu a vyplýva zo samotného práva Únie bez uplatnenia iných vykonávajúcich ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, uz citovaný, body 48 a 49). 69 V prejednávanej veci na jednej strane, kedze z bodu 66 tohto rozsudku vyplýva, ze zmeny v schéme pomoci E 2/2005 znevýhodnujú podmienky výkonu cinností wocos v porovnaní s predchádzajúci podmienkami, by zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka uvedenej schémy pomoci, malo za následok zachovanie predchádzajúcich priaznivejsích podmienok pre povolené wocos. 70 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze odvolatelky majú legitímny záujem na zrusení sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. 71 Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 74 sporného rozhodnutia, toto rozhodnutie bolo prijaté Komisiou v súlade s clánkom 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 72 Ako to vsak v bodoch 43 az 45 návrhov pripomenul generálny advokát, v rámci konania podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/119 práve rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú návrhy clenských státov, robí tieto návrhy záväznými. 73 V tejto súvislosti okolnost, ze zmeny prijaté sporným rozhodnutím boli prebraté holandskou právnou úpravou, neumoznuje spochybnit toto zistenie. Ako totiz v bodoch 94 a 98 návrhov uviedol generálny advokát, Holandské královstvo nedisponuje pri vykonávaní sporného rozhodnutia volnou úvahou. 74 Preto je potrebné rozhodnút, ze sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005, spôsobuje priame úcinky na právne postavenie odvolateliek. 75 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobu o neplatnost podanú odvolatelkami na Vseobecný súd treba vyhlásit za prípustnú v casti, v ktorej odvolatelky jednak majú záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005, a jednak sú osobne a priamo dotknuté sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005. O trovách 76 Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania treba rozhodnút neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Uznesenie Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2011, Stichting Woonpunt a i./Komisia (T-203/10), sa zrusuje v casti, v ktorej vyhlasuje zalobu o neplatnost podanú spolocnostami Stichting Woonpunt, Stichting Havensteder, Woningstichting Haag Wonen a Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl proti rozhodnutiu Komisie K(2009) 9963 v konecnom znení z 15. decembra 2009 týkajúcemu sa státnej pomoci E 2/2005 a N 642/2009 - Holandsko - Existujúca pomoc a osobitná pomoc na projekty urcená podnikom bytovej výstavby za neprípustnú, v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka schémy pomoci E 2/2005. 2. Vo zvysnej casti sa odvolanie zamieta. 3. Zaloba o neplatnost uvedená v bode 1 výroku tohto rozsudku je prípustná. 4. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o dôvodnosti zaloby o neplatnost uvedenej v bode 1 výroku tohto rozsudku. 5. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIpEZQF/L92288-7050TMP.html#t-ECR_62012CJ0132_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0011&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0083&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0362&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0125&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0519&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXIpEZQF/L92288-7050TMP.html#c-ECR_62012CJ0132_SK_01-E0001