ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora) zo 7. februára 2013 ( [1]*1 ) "Pojem kartel -- Dohoda uzatvorená medzi viacerými bankami -- Konkurencný podnik údajne pôsobiaci na relevantnom trhu nelegálne -- Vplyv -- Neexistencia" Vo veci C-68/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný na základe rozhodnutia Najvyssieho súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2012 a dorucený Súdnemu dvoru 10. februára 2012, ktorý súvisí s konaním: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky proti Slovenskej sporitelni, a.s., SÚDNY DVOR (desiata komora), v zlození: predseda desiatej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia E. Juhász a C. Vajda, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, v zastúpení: T. Menyhart, splnomocnený zástupca, -- Slovenská sporitelna, a.s., v zastúpení: M. Nedelka, advokát, -- slovenská vláda, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyna, -- ceská vláda, v zastúpení: M. Smolek a T. Müller, splnomocnení zástupcovia, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato, -- polská vláda, v zastúpení: M. Szpunar a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: A. Tokár, P. Van Nuffel a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol podaný vo veci výkladu clánku 101 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Protimonopolným úradom Slovenskej republiky (dalej len "Protimonopolný úrad") a Slovenskou sporitelnou, a.s. (dalej len "Slovenská sporitelna"), týkajúceho sa konania troch bánk, ktoré podla Protimonopolného úradu predstavuje dohodu, ktorej cielom je obmedzit hospodársku sútaz. Právny rámec 3 V Slovenskej republike sa v oblasti hospodárskej sútaze uplatnuje zákon c. 136/2001 o ochrane hospodárskej sútaze. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 4 Rozhodnutím z 9. júna 2009 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor dohôd obmedzujúcich sútaz (dalej len "odbor Protimonopolného úradu"), prvostupnový správny orgán vo veciach ochrany hospodárskej sútaze, rozhodol, ze tri významné banky so sídlom v Bratislave, a to Slovenská sporitelna, a.s., Ceskoslovenská obchodná banka, a.s., a Vseobecná úverová banka, a.s., porusili clánok 81 ES a zodpovedajúce ustanovenie zákona c. 136/2001 tým, ze sa dohodli, ze vypovedia zmluvy o bezných úctoch spolocnosti AKCENTA CZ, a.s. (dalej len "spolocnost AKCENTA CZ"), so sídlom v Prahe (Ceská republika), a ze s nou neuzavrú nové zmluvy. Odbor Protimonopolného úradu zastával názor, ze spolocnost AKCENTA CZ ako nebankový subjekt poskytujúci sluzby bezhotovostných devízových operácií potrebovala mat bezné úcty v bankách, aby mohla vykonávat svoju cinnost zahrnajúcu prevody cudzích mien zo zahranicia a do zahranicia, ktorú vykonávala aj pre klientov v Slovenskej republike. Podla odboru Protimonopolného úradu tieto tri dotknuté banky povazovali spolocnost AKCENTA CZ za svojho konkurenta, ktorý poskytoval sluzby ich zákazníkom, pricom boli znepokojené poklesom svojich ziskov v dôsledku aktivít tejto spolocnosti, a preto sledovali jej cinnost, komunikovali medzi sebou o tejto otázke a dohodli sa na koordinovanom vypovedaní zmlúv s touto spolocnostou. Na základe dôkazov preukazujúcich kontakty medzi uvedenými bankami, najmä vrátane ich stretnutia z 10. mája 2007 a následnej e-mailovej komunikácie, odbor Protimonopolného úradu rozhodol, ze kazdá z týchto troch bánk súhlasila s vypovedaním zmluvy, ktorá ich zaväzovala voci spolocnosti AKCENT CZ, pod podmienkou, ze tak urobia aj ostatné banky, aby sa vyhli prechodu casti svojich klientov do banky, ktorá by nadalej viedla bezné úcty spolocnosti AKCENT CZ. Odbor Protimonopolného úradu dospel k záveru, ze konanie týchto bánk na relevantnom trhu definovanom ako slovenský trh sluzieb bezhotovostných devízových operácií predstavovalo dohodu, ktorej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze, a ulozil penaznú pokutu Slovenskej sporitelni, a.s., vo výske 3197912 eur, Ceskoslovenskej obchodnej banke, a.s., vo výske 3183427 eur a Vseobecnej úverovej banke, a.s., vo výske 3810461 eur. 5 Po tom, co Slovenská sporitelna podala rozklad proti rozhodnutiu odboru Protimonopolného úradu, Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (dalej len "rada Protimonopolného úradu"), druhostupnový správny orgán, vydala 19. novembra 2009 rozhodnutie, ktorým zmenila napadnuté rozhodnutie tak, ze rozsírila právnu kvalifikáciu predmetného postupu vo veci samej. Výsku pokút, ktoré ulozil prvostupnový orgán, rada Protimonopolného úradu nezmenila. 6 Slovenská sporitelna napadla rozhodnutie rady Protimonopolného úradu zalobou podanou na Krajský súd v Bratislave. 7 Rozsudkom z 23. septembra 2010 Krajský súd v Bratislave zrusil vyssie uvedené rozhodnutia z 9. júna 2009 a 19. novembra 2009 v castiach týkajúcich sa Slovenskej sporitelne a vrátil vec Protimonopolnému úradu na dalsie konanie. 8 Krajský súd v Bratislave v rozsudku okrem iného uviedol, ze Protimonopolný úrad nesprávne aplikoval pojmy sútazitel a relevantný trh. Podla krajského súdu uvedený orgán neoveril, ci spolocnost AKCENTA CZ mohla byt vzhladom na skutocnost, ze podnikala v Slovenskej republike bez potrebného povolenia Národnej banky Slovenska, povazovaná na relevantnom trhu za konkurenta Slovenskej sporitelne, a tiez nepreskúmal otázku, ci nelegálne podnikanie tejto spolocnosti mohlo pozívat právnu ochranu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, ze Národná banka Slovenska ulozila spolocnosti AKCENTA CZ pokutu vo výske 35000 eur z dôvodu, ze v období od januára 2008 do júna 2009 vykonávala na území Slovenskej republiky obchodovanie s devízovými hodnotami bez povolenia. Zároven vsak uviedol, ze rozhodnutie Národnej banky Slovenska o ulození tejto pokuty bolo zrusené Bankovou radou Národnej banky Slovenska a konanie vedené proti spolocnosti AKCENTA CZ bolo zastavené z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na ulozenie penaznej sankcie. Okrem toho krajský súd zdôraznil, ze zo spisu vyplýva, ze spolocnost AKCENTA CZ bola iba klientom dotknutých bánk a nie ich konkurentom, kedze poskytovala svoje sluzby na inej úrovni a iným spôsobom ako uvedené banky. Krajský súd tiez uviedol, ze Protimonopolný úrad dostatocne nezohladnil okolnosti uzavretia spornej dohody vo veci samej. Podla krajského súdu nebolo preukázané najmä to, ze spolocnost AKCENTA CZ sa neúspesne pokúsala o znovuotvorenie bankových úctov v Slovenskej sporitelni. 9 Protimonopolný úrad podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolanie na Najvyssí súd Slovenskej republiky. 10 Protimonopolný úrad tvrdí, ze dostatocne preukázal, ze spolocnost AKCENTA CZ bola konkurentom bánk na relevantnom trhu, t. j. na slovenskom trhu bezhotovostných devízových operácií. Pokial ide o údajnú nelegálnu podnikatelskú cinnost spolocnosti AKCENTA CZ v Slovenskej republike, Protimonopolný úrad uvádza, ze skutocnost, ze spolocnost AKCENTA CZ vykonávala svoju cinnost bez pozadovaného povolenia, nie je relevantná pre posúdenie konania dotknutých bánk z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze. Protimonopolný úrad zdôraznuje, ze Slovenská sporitelna ani ostatné banky nespochybnovali legálnost podnikatelskej cinnosti spolocnosti AKCENTA CZ pred zacatím konania Protimonopolným úradom vo veci samej. Podla názoru Protimonopolného úradu neexistuje dôkaz, ktorý by preukazoval, ze spolocnost AKCENTA CZ podnikala nelegálne. Pokial ide o rozhodnutie Národnej banky Slovenska, Protimonopolný úrad zdôraznuje, ze toto rozhodnutie sa týkalo obdobia od januára 2008 do júna 2009, pricom spolocnost AKCENTA CZ podnikala na slovenskom trhu uz od roku 2003 a dotknuté banky skoordinovali svoj postup a vypovedali zmluvy uzavreté so spolocnostou AKCENTA CZ v roku 2007. Protimonopolný úrad okrem iného uvádza, ze toto rozhodnutie bolo zrusené. 11 Slovenská sporitelna tvrdí, ze Protimonopolný úrad nedostatocne zohladnil skutocnost, ze spolocnost AKCENTA CZ podnikala na príslusnom slovenskom trhu nelegálne, kedze nemala pozadované povolenie. Vzhladom na to, ze podla Slovenskej sporitelne neboli splnené predpoklady na hospodársku sútaz, nemohlo íst ani o obmedzenie sútaze. Neexistujú nijaké dôvody na sankcionovanie konania, ktoré vedie k vylúceniu podniku, ktorý podniká nelegálne. Slovenská sporitelna zdôraznuje, ze nebolo preukázané, ze výsledkom stretnutia troch dotknutých bánk 10. mája 2007 bola dohoda, kedze jej zamestnanec na tomto stretnutí iba získal informácie o úmysle vypovedat zmluvy o bezných úctoch spolocnosti AKCENTA CZ. 12 Za týchto podmienok Najvyssí súd Slovenskej republiky ako súdny orgán, proti ktorého rozhodnutiu nie je podla vnútrostátneho práva prípustný opravný prostriedok, rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Je mozné clánok 101 ods. 1 ZFEÚ... vykladat tak, ze je právne významná skutocnost, ak sútazitel (podnikatel) dotknutý kartelovou dohodou iných sútazitelov (podnikatelov), pôsobí na relevantnom trhu v case uzatvorenia kartelovej dohody nelegálne? 2. Je pre výklad clánku 101 ods. 1 ZFEÚ... právne významná skutocnost, ze v case uzatvorenia kartelovej dohody, otázka legality pôsobenia tohto sútazitela (podnikatela), nebola príslusnými orgánmi dozoru na území Slovenskej republiky spochybnená? 3. Je mozné clánok 101 ods. 1 ZFEÚ... vykladat tak, ze na konstatovanie dohody obmedzujúcej sútaz je nevyhnuté preukázat osobné konanie statutárneho zástupcu alebo osobitný súhlas statutárneho zástupcu podniku, ktorý je/mal byt úcastníkom dohody obmedzujúcej sútaz s konaním svojho zamestnanca v podobe splnomocnenia, pricom sa podnik od konania zamestnanca nedistancoval a zároven doslo aj k implementácii dohody? 4. Je mozné clánok 101 ods. 3 ZFEÚ... vykladat tak, ze je uplatnitelný i na zakázanú dohodu podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ..., ktorá svojou povahou mala za následok vylúcenie z trhu individuálne urceného sútazitela (podnikatela), o ktorom bolo dodatocne zistené, ze na trhu bezhotovostných devízových operácií obchodoval s devízovými hodnotami bez vnútrostátnym zákonom vyzadovanej devízovej licencie?" O prejudiciálnych otázkach 13 Písomné vyjadrenia predlozili Protimonopolný úrad, Slovenská sporitelna, slovenská, ceská, talianska a polská vláda a Európska komisia. O prvej a druhej otázke 14 Vnútrostátny súd sa svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne, v podstate pýta, ci clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze ide o právne významnú skutocnost, ak sútazitel dotknutý kartelovou dohodou iných sútazitelov údajne pôsobí na relevantnom trhu v case uzatvorenia kartelovej dohody nelegálne. 15 Ceská vláda vo svojich pripomienkach uviedla skutkový stav vztahujúci sa na túto otázku, ako bol posúdený v zmysle odporúcania Komisie 2001/893/ES zo 7. decembra 2001, ktorým sa stanovujú zásady pouzívania "SOLVIT-u" - siete na riesenie problémov na vnútornom trhu ([2]Ú. v. ES L 331, s. 79) [neoficiálny preklad]. Ceské centrum SOLVIT-u sa v podstate domnievalo, ze vzhladom na to, ze ceská spolocnost AKCENTA CZ bola drzitelkou potrebných povolení v Ceskej republike a so slovenskými klientmi rokovala výlucne telefonicky, nebolo potrebné, aby na poskytované sluzby bolo vydané slovenské povolenie. Podla slovenského centra SOLVIT-u islo naopak o otázku spojenú so slobodou usadit sa, lebo jednotlivé sluzby sa poskytovali cez sprostredkovatelov usadených v Slovenskej republike. Podla údajov z databázy SOLVIT-u bol prípad uzatvorený 2. januára 2006 ako nevyriesený. 16 Treba pripomenút, ze podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlucitelné s vnútorným trhom. 17 Na úcely uplatnenia tohto ustanovenia je totiz zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej cielom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze (rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [3]56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [4]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 508, ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [5]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 75). 18 Cielom clánku 101 ZFEÚ je nielen ochrana záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj ochrana struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej (rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [6]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 63). 19 V tejto súvislosti z uznesenia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze ciel dohody uzatvorenej medzi dotknutými bankami spocíval osobitne v obmedzení hospodárskej sútaze, pricom nikto z nich nespochybnoval legálnost podnikatelskej cinnosti spolocnosti AKCENTA CZ pred zacatím vysetrovania v konaní vo veci samej, ktoré bolo vedené proti nim. Preto namietaná právna situácia spolocnosti AKCENTA CZ nemá vplyv na urcenie toho, ci podmienky na vyslovenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze boli splnené. 20 Okrem toho je úlohou orgánov verejnej moci a nie podnikov alebo zdruzení súkromných podnikov, aby zabezpecili dodrziavanie právnych predpisov. Situácia spolocnosti AKCENTA CZ, ako ju opísala ceská vláda, dostatocne preukazuje, ze aplikácia právnych predpisov si môze vyzadovat komplexné posúdenie, ktoré neprinálezí týmto podnikom alebo zdruzeniam súkromných podnikov. 21 Z týchto skutocností vyplýva, ze na prvú a druhú otázku treba odpovedat tak, ze clánok 101 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cielom je obmedzit hospodársku sútaz, údajne pôsobí na relevantnom trhu v case uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv na otázku, ci tento kartel predstavuje porusenie tohto ustanovenia. O tretej otázke 22 Vnútrostátny súd sa tretou otázkou pýta, ci clánok 101 ods. 1 ZFEÚ mozno vykladat v tom zmysle, ze na konstatovanie dohody obmedzujúcej sútaz je nevyhnuté preukázat osobné konanie statutárneho zástupcu alebo osobitný súhlas statutárneho zástupcu podniku, ktorý bol alebo mal byt úcastníkom dohody obmedzujúcej sútaz, s konaním svojho zamestnanca v podobe splnomocnenia, pricom sa tento podnik od konania zamestnanca nedistancoval a zároven doslo aj k implementácii dohody. 23 Slovenská a ceská vláda, ako aj Komisia pochybujú o relevantnosti tejto otázky vzhladom na skutkový stav opísaný vnútrostátnym súdom, ale zároven sa ju snazia zodpovedat. 24 Protimonopolný úrad tvrdí, ze táto otázka sa objavila v súvislosti s tým, ze Slovenská sporitelna tvrdila, ze jej zamestnanec, ktorý sa zúcastnil na stretnutí dotknutých bánk 10. mája 2007, nemal na to poverenie, a zároven sa nepreukázalo, ze by súhlasil so závermi z tohto stretnutia. 25 Treba pripomenút, ze predpokladom aplikácie clánku 101 ZFEÚ nie je konanie ani vedomost spolocníkov alebo hlavných vedúcich pracovníkov dotknutého podniku, ale konanie osoby, ktorá je oprávnená konat v mene podniku (rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [7]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 97). 26 Komisia zdôraznila, ze úcast na karteloch zakázaných Zmluvou o FEÚ sa casto utajuje a nepodlieha formálnym pravidlám. Je velmi zriedkavé, aby sa zástupca podniku zúcastnil na stretnutí s poverením na protiprávne konanie. 27 V prípade, ze sa preukáze, ze podnik sa zúcastnil spolu s konkurencnými podnikmi na stretnutiach s protisútaznou povahou, v súlade s ustálenou judikatúrou prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Na to, aby sa úcast podniku na takom stretnutí nemohla povazovat za konkludentný súhlas s nezákonnou iniciatívou a ani za súhlas s jej výsledkom, je potrebné, aby sa tento podnik verejne distancoval od tejto iniciatívy a to takým spôsobom, ze ostatní úcastníci budú povazovat jeho úcast na nej za skoncenú alebo sa budú domnievat, ze ju oznámi správnym orgánom (rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2012, Comap/Komisia, C-290/11 P, body 74 a 75 a tam citovaná judikatúra). 28 Vzhladom na tieto skutocnosti treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na konstatovanie dohody obmedzujúcej sútaz nie je nevyhnuté preukázat osobné konanie statutárneho zástupcu podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho zamestnanca, ktorý sa zúcastnil na protisútaznom stretnutí. O stvrtej otázke 29 Vnútrostátny súd sa stvrtou otázkou pýta, ci clánok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze je uplatnitelný na zakázanú dohodu podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorá svojou povahou mala za následok vylúcenie z trhu individuálne urceného sútazitela, o ktorom sa dodatocne zistilo, ze na trhu bezhotovostných devízových operácií obchodoval s devízovými hodnotami bez vnútrostátnym zákonom vyzadovanej devízovej licencie. 30 Kedze clánok 101 ods. 3 ZFEÚ mozno aplikovat len v prípade, ak sa konstatovalo, ze bola uzatvorená dohoda, ktorá je zakázaná podla tohto clánku 101, odpoved Súdneho dvora je zalozená na predpoklade, ze táto skutocnost sa konstatovala. 31 Ako to uviedla Komisia, na uplatnenie výnimky uvedenej v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ je potrebné, aby boli splnené styri kumulatívne podmienky stanovené v tomto ustanovení. Dohody musia, po prvé, prispievat k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, umoznit spotrebitelom primeraný podiel na z toho vyplývajúcich výhodách, po tretie, nesmú ukladat príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cielov, a po stvrté, nesmú umoznit týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov alebo sluzieb. 32 Osoba, ktorá sa domáha uplatnenia tohto ustanovenia, musí na základe presvedcivých tvrdení a dôkazov preukázat, ze boli splnené podmienky potrebné na udelenie výnimky (rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uz citovaný, bod 82). 33 Slovenská sporitelna v písomných pripomienkach uvádza, ze skutocnost, ze cielom protisútaznej dohody bolo zabránit inému sútazitelovi v nelegálnom pôsobení na trhu, lebo nemal pozadované povolenie, by mala byt dôvodom na uplatnenie výnimky podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, lebo taká dohoda podla nej chráni zdravé sútazné prostredie a jej cielom v sirsom zmysle je prispiet k podpore hospodárskeho pokroku podla tohto ustanovenia. 34 Treba konstatovat, ze Slovenská sporitelna uvádza len jednu zo styroch kumulatívnych podmienok uvedených v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. 35 Hoci by aj bola táto podmienka splnená, nezdá sa, ze by predmetný kartel vo veci samej splnal tri ostatné pozadované podmienky a osobitne tretiu z nich, podla ktorej dohoda nesmie ukladat príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cielov uvedených v prvej podmienke stanovenej v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Aj keby dôvod uvádzaný úcastníkmi tohto kartelu spocíval v donútení spolocnosti AKCENTA CZ dodrziavat slovenské predpisy, títo úcastníci mali napriek tomu podat v tejto súvislosti podnet na príslusný orgán, ako je uvedené v bode 20 tohto rozsudku, a nemali sami vylúcit tento konkurencný podnik z trhu. 36 Z týchto skutocností vyplýva, ze clánok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze tento clánok sa môze na zakázanú dohodu podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatnit len vtedy, ak podnik odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáze, ze v nom stanovené styri kumulatívne podmienky sú splnené. O trovách 37 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: 1. Clánok 101 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cielom je obmedzit hospodársku sútaz, údajne pôsobí na relevantnom trhu v case uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv na otázku, ci tento kartel predstavuje porusenie tohto ustanovenia. 2. Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na konstatovanie dohody obmedzujúcej sútaz nie je nevyhnuté preukázat osobné konanie statutárneho zástupcu podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho zamestnanca, ktorý sa zúcastnil na protisútaznom stretnutí. 3. Clánok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze tento clánok sa môze na zakázanú dohodu podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatnit len vtedy, ak podnik odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáze, ze v nom stanovené styri kumulatívne podmienky sú splnené. Podpisy __________________________________________________________________ ( [8]*1 ) Jazyk konania: slovencina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXbebRiO/L93738-984TMP.html#t-ECR_62012CJ0068_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:331:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 8. file:///tmp/lynxXXXXbebRiO/L93738-984TMP.html#c-ECR_62012CJ0068_SK_01-E0001