ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 26. novembra 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s plastovými priemyselnými vrecami -- Pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti -- Zohladnenie celkového obratu skupiny na výpocet hornej hranice pokuty -- Neprimeraná dlzka konania pred Vseobecným súdom -- Zásada úcinnej súdnej ochrany" Vo veci C-58/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. januára 2012, Groupe Gascogne SA, so sídlom v Saint-Paul-les-Dax (Francúzsko), v zastúpení: P. Hubert a E. Durand, avocats, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, M. Ilesic, L. Bay Larsen, M. Safjan, sudcovia J. Malenovský, E. Levits, A. Ó Caoimh, J.-C. Bonichot, A. Arabadziev, D. Sváby a M. Berger (spravodajkyna), generálna advokátka: E Sharpston, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. februára 2013, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 30. mája 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Groupe Gascogne SA (dalej len "odvolatelka") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. novembra 2011, Groupe Gascogne/Komisia (T-72/06, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu a zmene rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] (Vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "sporné rozhodnutie") alebo subsidiárne zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom potvrdil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1, Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktoré nahradilo nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [prvé vykonávacie nariadenie k clánkom - neoficiálny preklad] [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), vo svojom clánku 23 ods. 2, ktorý nahradil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81 ES] alebo clánok [82 ES]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ..." Smernica 83/349/EHS 3 Z prvého odôvodnenia siedmej smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983, o konsolidovaných úctovných závierkach, vychádzajúca z clánku [44 ods. 2 písm. g) ES] ([4]Ú. v. ES L 193, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 58), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 ([5]Ú. v. ES L 178, s. 16; Mim. vyd. 17/001, s. 273, dalej len "smernica 83/349") vyplýva, ze táto smernica má najmä za ciel koordinovat vnútrostátne právne predpisy upravujúce rocné úctovné závierky niektorých typov obchodných spolocností, osobitne spolocností, ktoré sú clenmi skupín podnikov. 4 Podniky, ktoré majú povinnost zostavit konsolidované úctovné závierky, sú definované v clánku 1 ods. 1 a 2 smernice 83/349. Podla tohto odseku 1 ide najmä o kazdú materskú spolocnost, ktorá: "a) má väcsinu hlasovacích práv akcionárov alebo spolocníkov v inom podniku (dcérskom podniku); alebo b) má právo vymenúvat alebo odvolávat väcsinu clenov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku (dcérskeho podniku) a je súcasne akcionárom alebo spolocníkom tohto podniku; alebo c) má právo uplatnovat rozhodujúci vplyv na podnik (dcérsky podnik), ktorého je akcionárom alebo spolocníkom..." 5 Podla clánku 16 ods. 3 tejto smernice "[k]onsolidovaná úctovná závierka poskytne verný a pravdivý obraz o aktívach a pasívach, financnej situácii a zisku alebo strate podnikov zaradených do nej a braných ako celok". Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Odvolatelka ja akciová spolocnost zalozená podla francúzskeho práva, ktorá od roku 1994 vykonáva kontrolu nad Gascogne Sack Deutschland GmbH, predtým Sachsa Verpackung GmbH (dalej len "Sachsa"). 7 Odvolatelka vlastní priamo 10 % obchodného podielu spolocnosti Sachsa. Jej dcérska spolocnost, Gascogne Deutschland GmbH, vlastní zvysných 90 % obchodného podielu spolocnosti Sachsa. 8 V roku 2001 British Polythene Industries plc informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví priemyselných vriec. 9 Komisia po inspekciách, ktoré vykonala v júni 2002, zacala 29. apríla 2004 správne konanie a prijala oznámenie o výhradách proti viacerým spolocnostiam, vrátane odvolatelky. 10 Dna 30. novembra 2005 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého clánok 1 ods. 1 písm. k) stanovuje, ze spolocnost Sachsa a odvolatelka porusili clánok 81 ES tým, ze sa podielali prvýkrát od 9. februára 1988 do 26. júna 2002 a druhýkrát od 1. januára 1994 do 26. júna 2002 na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví plastových priemyselných vriec v Belgicku, Nemecku, Spanielsku, Francúzsku, Luxembursku a Holandsku, ktoré spocívali v stanovovaní pevných cien a zavedení spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, pridelovaní zákazníkov, obchodov a objednávok, predkladaní ponúk zosúladených s urcitými verejnými obstarávaniami a výmene specifických informácií. 11 Z tohto dôvodu Komisia ulozila spolocnosti Sachsa v clánku 2 prvom odseku písm. i) sporného rozhodnutia pokutu vo výske 13,2 milióna eur, pricom spresnila, ze odvolatelka bola uznaná za spolocne a nerozdielne zodpovednú vo výske 9,9 milióna eur. Napadnutý rozsudok 12 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. februára 2006 podala odvolatelka zalobu proti spornému rozhodnutiu. V podstate navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, zmenil ho v rozsahu, v akom ukladá spolocnosti Sachsa pokutu, ktorá presahuje 10 % jej obratu alebo subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá bola spolocne a nerozdielne ulozená jej a spolocnosti Sachsa. 13 Na podporu svojej zaloby odvolatelka uvádzala tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod, predlozený ako hlavný, vychádzal z porusenia clánku 81 ES, lebo Komisia jej nesprávne pripísala postupy spolocnosti Sachsa od 1. januára 1994 a z tohto dôvodu nesprávne dospela k záveru, ze je spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie casti pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Sachsa. V druhom zalobnom dôvode uvedenom subsidiárne odvolatelka tvrdí, ze Komisia porusila clánok 81 ES tým, ze nesprávne vylozila pojem podnik v zmysle tohto clánku a porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze na úcely výpoctu výsky pokuty nesprávne pouzila konsolidovaný obrat skupiny, na cele ktorej sa nachádzala. Tretí zalobný dôvod uplatnený este subsidiárnejsie bol zalozený na porusení zásady proporcionality, lebo Komisia ulozila odvolatelke neprimeranú pokutu. 14 Listom z 19. októbra 2010 odvolatelka poziadala o opätovné otvorenie písomnej casti konania, lebo v priebehu konania vysla najavo nová právna okolnost, a síce nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, presnejsie clánku 6 ZEÚ, ktorý priznáva Charte základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") rovnakú právnu silu, akú má primárne právo. 15 Pocas pojednávania, ktoré sa konalo 2. februára 2011, odvolatelka uplatnila nad rámec dôvodov uvedených vo svojej zalobe viacero dôvodov vychádzajúcich z Charty a najmä uvádzala porusenie prezumpcie neviny zakotvenej v clánku 48 tejto Charty. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 27, 28 a 30 napadnutého rozsudku konstatoval: "27 ...[V]ýhrady zalobkyne zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny a práva na obhajobu, ktoré sú zarucené clánkom 48 [C]harty... doplnajú tvrdenia uvedené v rámci zalobných dôvodov a nesúvisia s pôvodne uvedenými tvrdeniami dostatocne úzko na to, aby ich bolo mozné povazovat za súcast riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní. Tieto výhrady teda treba povazovat za nové. 28 Preto je potrebné urcit, ci nadobudnutie platnosti Zmluvy o Európskej únii 1. decembra 2009, a najmä jej clánku 6, ktorý priznáva [C]harte rovnakú právnu silu, akú majú Zmluvy, predstavuje novú skutocnost, ktorá odôvodnuje uplatnenie nových výhrad. V tejto súvislosti treba uviest, ze v case prijatia [sporného] rozhodnutia boli uz tieto zásady zarucené ako vseobecné zásady práva Únie... ... 30 Preto treba konstatovat, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na zmeny, ktoré právny poriadok Únie zaznamenal v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, aby v stádiu pojednávania uplatnila, ze doslo k poruseniu clánku 48 [C]harty. ..." 16 Pokial ide o tri zalobné dôvody neplatnosti uplatnené odvolatelkou v jej zalobe, Vseobecný súd ich zamietol ako nedôvodné. 17 Pokial ide o prvý zalobný dôvod týkajúci sa nesprávneho pripísania postupov vykonaných spolocnostou Sachsa, Vseobecný súd najskôr v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá porusila pravidlá hospodárskej sútaze, platí vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost v skutocnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti. Vseobecný súd dalej v bode 72 uvedeného rozsudku konstatoval, ze platí, ze "odvolatelka vlastnila priamo ci nepriamo 100 % základného imania spolocnosti Sachsa, a ze teda mohla kontrolovat správanie spolocnosti Sachsa na trhu". Napokon Vseobecný súd preskúmal v bodoch 73 az 93 napadnutého rozsudku tvrdenia uvedené odvolatelkou na preukázanie skutocnosti, ze spolocnost Sachsa urcovala sama svoje konanie a bola teda samostatná. Po tom, co v bode 74 uvedeného rozsudku uviedol, ze "[h]oci je pravda, ze niektoré z faktorov uvedených zalobkynou nasvedcujú tomu, ze Sachsa mala sirokú mieru samostatnosti, faktom zostáva, ze zalobkyna skutocne zasahovala do cinnosti svojej dcérskej spolocnosti, ze jej ulozila znacné obmedzenia pri usmernovaní jej správania na trhu, a teda skutocne kontrolovala svoju dcérsku spolocnost". 18 V bode 93 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol toto: "Z preskúmania vsetkých dôkazov a tvrdení uvedených zalobkynou a Komisiou teda vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze zalobkyna pravidelne sledovala vedenie svojej dcérskej spolocnosti, a pripísala zalobkyni zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost. Bez toho, aby sa Komisia musela opriet o domnienku skutocnej kontroly, ktorá vyplýva zo stopercentného podielu zalobkyne na základnom imaní spolocnosti Sachsa, totiz Komisia mohla na základe vsetkých dôkazov, ktoré mala k dispozícii, v prejednávanom prípade konstatovat, ze materská spolocnost skutocne kontrolovala svoju dcérsku spolocnost." 19 Pokial ide o druhý zalobný dôvod uvedený odvolatelkou na podporu jej zaloby, v rozsahu, v akom vychádzal z porusenia clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Vseobecný súd v bodoch 110 az 113 napadnutého rozsudku rozhodol: "110 ... horná hranica výsky pokuty stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa musí vypocítat na základe celkového obratu podniku v zmysle pravidiel hospodárskej sútaze, teda celkového obratu vsetkých spolocností, ktoré patria do skupiny, ktorej holdingovou spolocnostou je zalobkyna. 111 ... zohladnenie konsolidovaného obratu materskej spolocnosti na úcely uplatnenia hornej hranice vo výske 10 % obratu predmetného podniku si nevyzaduje, aby sa preukázalo, ze kazdá dcérska spolocnost v skupine neurcuje svoje správanie na trhu samostatne. 112 Zohladnenie konsolidovaného obratu hlavnej materskej spolocnosti... neznamená pripísanie zodpovednosti za konstatované porusenie dcérskym spolocnostiam skupiny, na cele ktorej sa nachádza táto hlavná materská spolocnost. Jediným úcelom hornej hranice uvedenej v tomto ustanovení je zabránit ulozeniu pokuty, ktorá je neprimeraná vzhladom na celkovú velkost hospodárskeho subjektu ku dnu prijatia rozhodnutia, pricom celkový obrat sa vypocíta na základe celkového obratu spolocností tvoriacich skupinu... 113 Z tohto dôvodu zohladnenie konsolidovaného obratu hlavnej materskej spolocnosti na úcely na úcely výpoctu hornej hranice vo výske 10 % obratu nevyzaduje, aby dcérske spolocnosti tvoriace skupinu pôsobili na tom istom trhu, ani aby existovala súvislost medzi týmito dcérskymi spolocnostami a porusením." 20 Po preskúmaní vsetkých zalobných dôvodov predlozených odvolatelkou na podporu jej zaloby, Vseobecný súd zamietol túto zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 21 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- subsidiárne, zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom potvrdil sankciu, ktorá jej bola ulozená sporným rozhodnutím a vrátil vec Vseobecnému súdu, alebo priamo stanovil pokutu vo výske, ktorá nepresahuje 10 % celkového obratu, ktorý dosiahla ona sama a spolocnost Sachsa, a to s prihliadnutím k neprimeranej dlzke konania pred Vseobecným súdom, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 23 Listom z 11. septembra 2012, poziadala odvolatelka podla clánku 42 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, v znení uplatnitelnom k tomuto dátumu, o opätovné otvorenie písomnej casti konania z dôvodu, ze vysla najavo nová okolnost, a síce, ze financná situácie, v ktorej sa nachádza, je výrazne deficitná. 24 Podla clánkov 24 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a 61 jeho rokovacieho poriadku, Súdny dvor vyzval úcastníkov konania, Európsky parlament a Radu Európskej únie, ako aj clenské státy, aby odpovedali na otázky týkajúce sa kritérií, ktoré umoznujú vyhodnotit primeranost dlzky konania pred Vseobecným súdom, ako aj opatrení, ktoré umoznujú napravit dôsledky neprimeranej dlzky tohto konania. O odvolaní O prvom a druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 25 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze vyhlásil za neprípustné výhrady zalozené na porusení prezumpcie neviny a práva na obhajobu, ktoré rozvinula na pojednávaní na základe Charty. Vseobecnému súdu jednak vytýka, ze rozhodol, ze tieto výhrady dostatocne úzko nesúvisia s tvrdeniami pôvodne uvedenými v zalobe, na základe ktorej sa zacalo konanie, a jednak ze nadobudnutie platnosti Zmluvy EÚ nepredstavuje novú okolnost, ktorá odôvodnuje, aby takéto výhrady boli uplatnené po podaní zaloby. 26 Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze len preto, ze vlastnila celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, a síce spolocnosti Sachsa, jej bolo mozné pripísat protisútazné správanie tejto dcérskej spolocnosti. Tým Vseobecný súd porusil prezumpciu neviny zarucenú clánkom 48 Charty a porusil svoju povinnost odôvodnit svoje rozsudky. 27 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je zjavne nedôvodný. 28 Domnieva sa, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, lebo nebol uplatnený na prvom stupni. Podla Komisie je tento dôvod aj neúcinný, lebo Komisia sa na úcely rozhodnutia o spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti odvolatelky za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Sachsa, neopierala len o domnienku výkonu rozhodujúceho vplyvu vyplývajúcu z toho, ze vlastní 100 % základného imania tejto spolocnosti. Tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 29 Prvé dva odvolacie dôvody, ktoré sa týkajú dodrzania prezumpcie neviny a práva na obhajobu, je potrebné preskúmat spolocne. 30 Pokial ide o prvý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou na podporu svojho odvolania a v rozsahu, v akom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze výhrady, ktoré boli rozvinuté na pojednávaní opierajúce sa o Chartu, nepredstavujú doplnenie tvrdení pôvodne uvedených v zalobe, stací uviest, ze vo svojom odvolaní výslovne priznáva, ze v zalobe vôbec výslovne neodkázala na Chartu, ale v tomto stádiu písomnej casti konania polozila otázku praktickej nemoznosti predlozit dôkaz o negatívnej skutocnosti, akou je neexistencia príkazov, ktoré materská spolocnost dala svojej dcérskej spolocnosti. Odvolatelka tiez uznáva, ze o Charte sa zmienila az v neskorsom stádiu konania, konkrétne v stádiu repliky, ked odkázala na zásadu právnej úpravy trestných cinov a trestov zákonom, ktorá je zakotvená v clánku 49 Charty. 31 Za týchto podmienok odvolatelka nemôze spochybnovat posúdenie vykonané Vseobecným súdom v bode 27 napadnutého rozsudku, podla ktorého výhrady, ktoré v priebehu pojednávania uviedla, zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny a práva na obhajobu, ktoré sú zarucené clánkom 48 Charty, nesúviseli s tvrdeniami pôvodne rozvinutými v zalobe, na základe ktorej sa zacalo konanie, dostatocne úzko na to, aby ich bolo mozné povazovat za súcast riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní. Preto Vseobecný súd správne povazoval takéto tvrdenia za nové. 32 Pokial ide o otázku, ci by malo byt nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy povazované, ako tvrdí odvolatelka, za okolnost, ku ktorej doslo v priebehu konania pred Vseobecným súdom, a ktorá z tohto dôvodu odôvodnovala v súlade s clánkom 48 ods. 2 prvým pododsekom Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu predlozenie nových dôvodov, treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze toto nadobudnutie platnosti, ktorým dochádza k zaradeniu Charty do primárneho práva Únie, nemozno povazovat za novú právnu okolnost v zmysle clánku 42 ods. 2 prvého pododseku jeho rokovacieho poriadku. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, ze uz aj pred nadobudnutím úcinnosti tejto Zmluvy viackrát konstatoval, ze právo na spravodlivý proces, ako vyplýva najmä z clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, je základným právom, ktoré Európska únia dodrziava ako vseobecnú zásadu podla clánku 6 ods. 2 EÚ (pozri najmä rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia, C-289/11 P, bod 36). 33 Tento výklad, ktorý Súdny dvor poskytol na úcely uplatnenia jeho rokovacieho poriadku, platí mutatis mutandis pre uplatnenie súvisiacich ustanovení Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 34 Za týchto podmienok treba prvý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou na podporu jej odvolania povazovat za nedôvodný. 35 Pokial ide o druhý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou na podporu jej odvolania a v rozsahu, v akom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze porusil prezumpciu neviny zarucenú clánkom 48 Charty, ked rozhodol, ze zodpovednost za porusenie spáchané dcérskou spolocnostou, a to spolocnostou Sachsa, jej bolo mozné pripísat, lebo vlastnila celé základné imanie tejto spolocnosti, treba uviest, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak by sa úcastníkovi konania umoznilo predlozit dôvod po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, bolo by mu umoznené predlozit Súdnemu dvoru vec sirsieho rozsahu, ako bola tá, ktorou sa zaoberal Vseobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané. 36 V rozsahu, v akom je druhý odvolací dôvod odvolatelky zalozený na porusení clánku 48 Charty, musí byt zamietnutý ako neprípustný. 37 V rozsahu, v akom odvolatelka tvrdí, v rámci rovnakého dôvodu, ze Vseobecný súd nesplnil svoju povinnost odôvodnenia, ked neodpovedal na tvrdenia, ktoré uviedla, aby preukázala, ze domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v praxi funguje ako vyvrátitelná domnienka, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu príslusných opatrení, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania. 38 V tejto súvislosti Vseobecný súd správne v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ktorú Súdny dvor potvrdil po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (pozri najmä rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, body 107 az 111), z ktorej vyplýva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá porusila pravidlá hospodárskej sútaze, platí vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost v skutocnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Podla tejto judikatúry teda Komisia môze voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri najmä rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 47). 39 Vseobecný súd sa dalej venoval v bodoch 73 az 93 napadnutého rozsudku preskúmaniu tvrdení uvedených odvolatelkou na preukázanie, ze nezasahovala do fungovania spolocnosti Sachsa. Hoci Vseobecný súd v bode 74 pripustil, ze tieto tvrdenia naznacujú, ze spolocnost Sachsa mala velkú samostatnost, po dôkladnom preskúmaní dôkazov predlozených úcastníkmi konania dospel v bode 93 k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze odvolatelka pravidelne dohliadala na riadenie svojej dcérskej spolocnosti a pripísala jej zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost. 40 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, prístup Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku nepreukazuje, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost, ktorú má v úplnom alebo takmer úplnom vlastníctve, má v skutocnosti nevyvrátitelný charakter. 41 Ako Súdny dvor uz rozhodol, samotná skutocnost, ze subjekt v danom prípade neposkytne dôkazy, ktorými mozno vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na dcérsku spolocnost neznamená, ze uvedenú domnienku nemozno v nijakom prípade vyvrátit (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [6]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 66). 42 Za týchto podmienok, ked odvolatelka tvrdí, ze posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa tvrdení, ktoré ona uviedla, svedcí len vzhladom na jeho záver - z hladiska odvolatelky záporný - o existencii nevyvrátitelnej domnienky, treba takúto argumentáciu zamietnut (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 67). 43 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut druhý odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 44 Vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze nesprávne vylozil pojem podnik, ked dospel k záveru, ze Komisia správne zohladnila na úcely výpoctu hornej hranice pokuty stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 celkový obrat vsetkých spolocností patriacich do skupiny, ktorej bola hlavnou materskou spolocnostou. Podla odvolatelky by celkový obrat mohol slúzit ako horná hranica pre výpocet pokuty ulozenej za vykonanie protisútaznej praktiky jednou z jej dcérskych spolocností, len ak by celá táto skupina predstavovala jediný podnik. Ani sporné rozhodnutie a ani v napadnutý rozsudok sa vsak nesnazia preukázat existenciu takéhoto jediného subjektu. 45 Okrem tohto nedostatku odôvodnenia sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 108 napadnutého rozsudku rozhodol, ze celkovú velkost hospodárskeho subjektu treba posúdit "na základe celkového obratu vsetkých spolocností vytvárajúcich skupinu, na cele ktorej stojí hlavná materská spolocnost, a len celkový obrat spolocností vytvárajúcich uvedenú skupinu môze predstavovat údaj o velkosti a hospodárskej sile predmetného podniku". Vseobecný súd tým zamenil pojmy skupina a podnik. 46 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze celkový obrat podniku poskytuje údaj o jej hospodárskom význame a o jej vplyve na trhu. Preto sa Komisia domnieva, ze bolo správne pri urcení hornej hranice pokuty vychádzat z celkového obratu skupiny, na cele ktorej sa nachádzala odvolatelka, ako vyplýva z pravidiel úctovnej konsolidácie, ktoré platia v práve Únie. Posúdenie Súdnym dvorom 47 Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom pokuty, ked porusujú clánok 81 ES, ak pokuta nepresiahne pre kazdý podnik, ktorý sa podielal na porusovaní, 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. 48 Úcelom predmetnej hornej hranice je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky vzhladom na ich velkost urcenú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit. Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky (pozri najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [7]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 280 a 281). 49 Tento úcel vsak treba sklbit s potrebou zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, co odôvodnuje zohladnenie velkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku, to znamená celkových príjmov porusitela (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [8]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 102 a tam citovanú judikatúru). 50 Práve zamýslaný úcinok na príslusný podnik odôvodnuje zohladnenie velkosti a celkových zdrojov tohto podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný, bod 104). 51 Za týchto podmienok, ak ide o vyhodnotenie financných zdrojov podniku, ktorému je pripísané porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, sa zdá opodstatnené zohladnit obrat vsetkých spolocností, na ktoré môze príslusný podnik vykonávat rozhodujúci vplyv. 52 Konkrétne, ked sa podnik, ktorému je pripísané porusenie, nachádza na cele skupiny spolocností, ktorá vytvára hospodársku jednotku, obrat, ktorý treba zohladnit na stanovenie hornej hranice pokuty uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, je obrat celej tejto skupiny. 53 Táto posledná hodnota predstavuje najlepsí indikátor schopnosti dotknutého podniku mobilizovat potrebné zdroje na zaplatenie pokuty. 54 V tejto súvislosti, ako tvrdí Komisia, pravidlá úctovnej konsolidácie platné v práve Únie majú za ciel poskytnút verný obraz o majetku, financnej situácii, ako aj o výsledkoch vsetkých spolocností, ktoré patria do skupiny. Clánok 1 ods. 1 písm. a) az c) smernice 83/349 ukladá povinnost zostavit konsolidované úctovné závierky kazdej materskej spolocnosti, ktorá má väcsinu hlasovacích práv v dcérskej spolocnosti alebo má právo vymenúvat alebo odvolávat väcsinu clenov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu takéhoto dcérskeho podniku alebo môze vykonávat "rozhodujúci vplyv" na takýto podnik. 55 Z toho vyplýva, ze kedze Komisia dostatocne preukázala pripísatelnost porusenia spolocnosti, ktorá sa nachádzala na cele skupiny, môze na úcely vyhodnotenia financnej sily tejto spolocnosti zohladnit konsolidované úcty tejto spolocnosti v rozsahu, v akom mozno tieto úcty povazovat za relevantný faktor pre posúdenie. 56 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 108 a 110 napadnutého rozsudku rozhodol, ze horná hranica pokuty ulozenej odvolatelke bola správne vypocítaná na základe celkového obratu vsetkých spolocností patriacich do skupiny, ktorej hlavnou materskou spolocnostou bola odvolatelka. 57 Na rozdiel od tvrdenia odvolatelky nemozno od Komisie ziadat, aby po tom, ako preukázala, ze materská spolocnost nesie zodpovednost za porusenie spáchané jej dcérskou spolocnostou, preukázala, ze kazdá dcérska spolocnost patriaca do skupiny neurcuje samostatne svoje správanie na trhu. Ako Vseobecný súd konstatoval v bode 112 napadnutého rozsudku, pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti a zákaz ulozit pokutu presahujúcu 10 % obratu dotknutého podniku predstavujú dve samostatné otázky, ktoré sledujú iný ciel. Je úlohou spolocnosti, ktorá sa domnieva, ze konsolidovaný obrat neodráza jej reálnu hospodársku situáciu, aby prípadne predlozila skutocnosti, ktoré umoznujú vyvrátit existenciu kontrolnej právomoci materskej spolocnosti. 58 Tretí odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný v rozsahu, v akom je zalozený na nesprávnom právnom posúdení vykonanom Vseobecným súdom a porusení povinnosti odôvodnenia týmto súdom. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 59 V tomto odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze jej základné právo na rozhodnutie o jej veci v primeranej lehote, ako ho zarucuje clánok 47 Charty, nebolo v prejednávanej veci dodrzané. 60 Odvolatelka pripomína, ze konanie na Vseobecnom súde zacalo 23. februára 2006 a skoncilo 16. novembra 2011. Zdôraznuje, ze medzi skoncením písomnej casti konania a prvou informáciou, ktorú dostala, pokial ide o stav veci, uplynulo dlhé obdobie necinnosti Vseobecného súdu. 61 Podla jej názoru ani komplexnost alebo rozsah spisu, ani pocet podnikov alebo pocet jazykov predmetného konania nemôzu odôvodnit, ze Vseobecný súd sa pocas uvedeného obdobia vecou vôbec nezaoberal. 62 Odvolatelka tvrdí, ze ked podala svoju zalobu na Vseobecný súd proti spornému rozhodnutiu, rozhodla sa nezaplatit ulozenú pokutu hned a naopak súhlasila s tým, ze zaplatí úroky z výsky pokuty a zriadi bankovú záruku. Neprimeraná dlzka konania viedla k zvýseniu nákladov súvisiacich s takýmto postupom. 63 Preto odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ulozil spolocnosti Sachsa pokutu, za ktorú je solidárne zodpovedná, alebo subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, aby sa zohladnila financná zátaz, ktorú musela znásat z dôvodu porusenia svojho práva na dodrzanie primeranej lehoty na rozhodnutie. 64 Na úvod Komisia uvádza, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, lebo nebol vznesený na pojednávaní pred Vseobecným súdom. 65 Vo veci samej sa Komisia domnieva, ze v prípade prekrocenia primeranej lehoty v rámci zaloby podanej na súd proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladá podniku pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, primeranú nápravu nepredstavuje znízenie ulozenej pokuty, ale zaloba o náhradu skody. Subsidiárne sa Komisia domnieva, ze ak by mal Súdny dvor rozhodnút, ze doslo k poruseniu zásady primeranej lehoty a ze by to malo viest k znízeniu pokuty, toto znízenie by malo byt symbolické. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 66 Ako vyplýva z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z judikatúry tohto súdu, Súdny dvor je v rámci odvolania príslusný skúmat, ci k poruseniam procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, doslo pred Vseobecným súdom (pozri najmä rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [9]C-385/07 P, Zb. s. I-6155, bod 176). 67 Pokial ide o nezrovnalost uvedenú v tomto odvolacom dôvode, treba pripomenút, ze bez ohladu na to, ze odvolatelka sa odvoláva na clánok 6 ods. 1 EDLP, clánok 47 druhý odsek Charty, ktorý zodpovedá uvedenému ustanoveniu EDLP, stanovuje, ze "[k]azdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom". Ako uz Súdny dvor viackrát rozhodol, tento clánok sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 179 a tam citovanú judikatúru). 68 Preto je takéto právo, ktorého existencia ako vseobecnej zásady práva Únie bola potvrdená pred nadobudnutím platnosti Charty, uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 178 a tam citovanú judikatúru). 69 Hoci odvolatelka zameriava svoju kritiku hlavne na obdobie procesnej necinnosti Vseobecného súdu, ktoré trvalo od konca písomnej casti konania az do zaciatku ústnej casti konania, odvolatelka neuviedla porusenie tohto práva na pojednávaní pred Vseobecným súdom. 70 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, takéto opomenutie nemôze spôsobit neprípustnost stvrtého odvolacieho dôvodu z dôvodu, ze bol prvýkrát uvedený v rámci odvolacieho konania. Ak má úcastník konania povinnost namietat procesnú vadu, len co dospeje k záveru, ze bolo preukázané porusenie uplatnitelných pravidiel, nemá povinnost tak urobit v stádiu, ked este nie sú známe vsetky úcinky tohto porusenia. Pokial ide konkrétne o otázku prekrocenia primeranej lehoty na rozhodnutie, odvolatelka, ktorá sa domnieva, ze týmto prekrocením lehoty poskodzuje jej záujmy, nemá povinnost namietat toto poskodenie okamzite. Môze prípadne pockat do konca konania, aby poznala jeho celkovú dlzku a aby tak získala vsetky dôkazy potrebné na oznacenie porusenia, ktoré podla jej názoru utrpela. 71 Stvrtý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou na podporu jej odvolania je teda prípustný. - O veci samej 72 Na úvod treba pripomenút, ze podla Európskeho súdu pre ludské práva je prekrocenie primeranej lehoty na rozhodnutie procesnou vadou, ktorá predstavuje porusenie základného práva, a dotknutý úcastník konania musí mat teda právo na úcinný opravný prostriedok, ktorý mu umozní primeranú nápravu (pozri rozsudok ESLP z 26. októbra 2000, Kudla v. Polsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2000 XI, § 156 a 157). 73 Ak odvolatelka ziada zrusenie napadnutého rozsudku a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, treba uviest, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze ked neexistujú indície, podla ktorých nadmerná dlzka trvania konania pred Vseobecným súdom mala dopad na riesenie sporu, nedodrzanie poziadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, body 190 a 196, ako aj tam citovanú judikatúru). 74 Táto judikatúra je zalozená najmä na úvahe, z ktorej vyplýva, ze ak nedodrzanie poziadavky na rozhodnutie v primeranej lehote nemá vplyv na riesenie sporu, zrusenie napadnutého rozsudku nenapraví porusenie zásady úcinnej súdnej ochrany (rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 193). 75 V prejednávanej veci odvolatelka nepredlozila Súdnemu dvoru ziadnu indíciu, z ktorej by vyplývalo, ze nedodrzanie primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom mohlo mat nejaký vplyv na riesenie sporu, ktorý mu bol predlozený. 76 Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, co navrhuje odvolatelka, ze stvrtý dôvod nemôze ako taký viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 77 Odvolatelka vsak tvrdí, ze neprimeraná dlzka konania pred Vseobecným súdom jej spôsobila velké financné dôsledky a z tohto dôvodu ziada o zrusenie pokuty, za ktorú bola uznaná spolocne a nerozdielne zodpovednou. 78 Okrem toho, vzhladom na potrebu zabezpecenia dodrziavania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Súdny dvor nemôze umoznit zalobcovi iba preto, ze nebola dodrzaná poziadavka rozhodnutia veci v primeranej lehote, spochybnit opodstatnenost alebo výsku pokuty v prípade, ked vsetky dôvody smerujúce proti konstatovaniam Vseobecného súdu, pokial ide o výsku tejto pokuty a správanie, ktoré sankcionuje, boli zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 194). 79 Z toho vyplýva, ze nedodrzanie lehoty na rozhodnutie veci v primeranej lehote v rámci preskúmania zaloby podanej na súd proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladá pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze práva Únie nemôze viest k úplnému alebo ciastocnému zruseniu pokuty ulozenej týmto rozhodnutím. 80 Kedze odvolatelka subsidiárne ziada znízenie výsky pokuty, za ktorú bola uznaná spolocne a nerozdielne zodpovednou tak, aby sa zohladnili financné dôsledky, ktoré pre nu vyplývali z neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom, treba pripomenút, ze Súdny dvor, ked bol po prvýkrát konfrontovaný s podobnou situáciou, vyhovel takémuto návrhu z dôvodu hospodárnosti konania s cielom zabezpecit okamzitú a úcinnú nápravu tejto procesnej vady, a znízil výsku pokuty (rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [10]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 48). 81 Potom Súdny dvor v rámci veci týkajúcej sa rozhodnutia Komisie, ktorým sa síce konstatovalo zneuzitie dominantného postavenia, ale nebola ulozená pokuta, rozhodol, ze nedodrzanie poziadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote zo strany Vseobecného súdu môze smerovat k návrhu na náhradu skody (rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 195). 82 Je pravda, ze prejednávaná vec sa týka situácie, ktorá je analogická so situáciou, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia. Avsak zaloba o náhradu skody podaná proti Únii na základe clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ predstavuje, v rozsahu, v akom sa môze vztahovat na vsetky prípady prekrocenia primeranej lehoty, úcinný a vseobecný prostriedok nápravy na uplatnenie a sankcionovanie takéhoto porusenia. 83 Súdny dvor môze preto rozhodnút, ze sankciou pre súd Únie za porusenie jeho povinnosti rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba o náhradu skody predstavuje úcinný prostriedok nápravy. 84 Z toho vyplýva, ze návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd. 85 Pokial ide o kritériá, ktoré umoznujú posúdit, ci Vseobecný súd dodrzal zásadu primeranej lehoty, treba pripomenút, ze primeranost lehoty na rozhodnutie sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, kam patrí aj zlozitost veci a správanie úcastníkov konania (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 181 a tam citovanú judikatúru). 86 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze zoznam relevantných kritérií nie je vycerpávajúci a ze posúdenie primeranosti uvedenej lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci alebo správanie zalobcu, ktoré predstavuje spomalovanie konania, uznat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 182 a tam citovanú judikatúru). 87 Pri preskúmaní týchto kritérií treba zohladnit skutocnost, ze v prípade sporu o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze sú základná poziadavka právnej istoty, ktorá musí platit v prípade hospodárskych subjektov, ako aj ciel zabezpecit, aby hospodárska sútaz nebola skreslená na vnútornom trhu, v podstatnom záujme nielen samotného zalobcu a jeho konkurentov, ale takisto aj v záujme tretích osôb, z dôvodu velkého poctu dotknutých osôb a financných záujmov, ktoré sú v hre (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 186 a tam citovanú judikatúru). 88 Vseobecnému súdu tiez prinálezí posúdit tak vecnú správnost uvedenej skody, ako aj prícinnú súvislost medzi touto skodou a neprimeranou dlzkou sporného súdneho konania tak, ze preskúma dôkazy poskytnuté na tento úcel. 89 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v prípade zaloby o náhradu skody zalozenej na porusení clánku 47 druhého odseku Charty Vseobecným súdom, ktorý porusil poziadavky súvisiace s dodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie veci, Vseobecnému súdu prinálezí v súlade s clánkom 340 druhým odsekom ZFEÚ zohladnit zásady spolocné pre právne poriadky clenských státov, pokial ide o rozhodovanie o zalobách zalozených na podobných poruseniach. V tomto kontexte musí Vseobecný súd najmä zistit, ci mozno identifikovat okrem majetkovej ujmy aj nemajetkovú ujmu, ktorú dotknutý úcastník konania utrpel prekrocením lehoty, a ktorá by prípadne mala byt predmetom primeranej náhrady. 90 Vseobecnému súdu, ktorý je podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ príslusný rozhodovat o takýchto zalobách o náhradu skody, prinálezí rozhodovat v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná, a uplatnit kritériá uvedené v bodoch 85 az 89 tohto rozsudku. 91 Preto treba konstatovat, ze dlzku konania pred Vseobecným súdom, ktorá dosiahla 5 rokov a 9 mesiacov, nemozno odôvodnit ziadnou z okolností veci, ktorá viedla k tomuto sporu. 92 Ukazuje sa najmä, ze obdobie medzi skoncením písomnej casti konania predlozením dupliky Komisie vo februári 2007, a otvorením ústnej casti konania v priebehu decembra 2010 trvalo okolo 3 rokov a 10 mesiacov. Dlzku tohto obdobia nemozno vysvetlovat okolnostami veci, ci uz ide o zlozitost veci, správanie úcastníkov konania alebo výskyt prekázok v konaní. 93 Pokial ide o zlozitost veci, z preskúmania zaloby podanej odvolatelkou, ako je zhrnutá v bode 13 tohto rozsudku, vyplýva, ze hoci uvedené dôvody vyzadovali dôkladné preskúmanie, stupen zlozitosti uvedených dôvodov nebol osobitne vysoký. A aj ked je pravda, ze pätnást adresátov sporného rozhodnutia podalo na Vseobecný súd zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia, táto okolnost nemohla bránit tomuto súdu vyhotovit zhrnutie spisu a pripravit ústnu cast konania v casovom horizonte kratsom nez 3 roky a 10 mesiacov. 94 Je potrebné zdôraznit, ze v priebehu uvedeného casového úseku nebolo konanie prerusené alebo spomalené nejakým opatrením na zabezpecenie priebehu konania prijatým Vseobecným súdom. 95 Co sa týka správania úcastníkov konania a prekázok v konaní, skutocnost, ze odvolatelka poziadala v októbri 2010 o opätovné otvorenie písomnej casti konania neodôvodnuje casový úsek v trvaní 3 rokov a 8 mesiacov, ktorý uz uplynul od jej skoncenia. Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bode 105 svojich návrhov, skutocnost, ze odvolatelke bolo oznámené v priebehu decembra 2010, ze vo februári 2011 prebehne pojednávanie dokazuje, ze táto prekázka mala len minimálny dopad na celkovú dlzku konania, prípadne vôbec dlzku konania neovplyvnila. 96 S ohladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze konanie na Vseobecnom súde porusilo clánok 47 druhý odsek Charty v rozsahu, v akom nedodrzalo poziadavky vyplývajúce z dodrzania primeranej lehoty na rozhodnutie veci, co predstavuje dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom (rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, [11]C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 42). 97 Z úvah uvedených v bodoch 73 az 84 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut. O financnej situácii odvolatelky 98 Na pojednávaní odvolatelka predlozila Súdnemu dvoru informácie o jej aktuálnej financnej situácii, z ktorej vyplývalo, ze nie je schopná zaplatit pokutu ulozenú v spornom rozhodnutí. Podla jej názoru sú tieto informácie, ktoré smerujú k úplnému zruseniu pokuty, alebo subsidiárne k jej znízeniu, prípustné podla clánku 127 rokovacieho poriadku, lebo sa jednak vztahujú k novým okolnostiam, ktoré vysli najavo, a jednak podporujú stvrtý odvolací dôvod týkajúci sa porusenia zásady primeranej lehoty. 99 Komisia uvádza, ze tieto tvrdenia sú neprípustné, lebo sú nové a v kazdom prípade nedôvodné, lebo nie sú podlozené dôkazmi. 100 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odvolania podané na Súdny dvor sa môzu týkat len právnych otázok. Na posúdenie schopnosti odvolatelky zaplatit pokutu, ktorá jej bola ulozená Komisiou, by vsak Súdny dvor musel preskúmat skutkové otázky, co nepatrí do jeho pôsobnosti v rámci odvolania. 101 Okrem toho Súdny dvor tiez pri rozhodovaní o odvolaní nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, ktoré sa týka výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu, ze porusili právo Únie (pozri najmä rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [12]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 98 a tam citovanú judikatúru). Navyse podla ustálenej judikatúry nie je Komisia pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit ekonomickú situáciu dotknutého podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnených sútazných výhod pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (pozri najmä rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 100 a tam citovanú judikatúru). 102 Tvrdenia odvolatelky zalozené na jej financnej situácii treba teda zamietnut ako neprípustné a v kazdom prípade ako nedôvodné. 103 Treba vsak dodat, ze kedze sa odvolatelka domnieva, ze tieto financné tazkosti sú v prícinnej súvislosti s nedodrzaním zásady primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom, môze túto skutocnost namietat v rámci zaloby podanej na Vseobecný súd podla clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ (pozri body 88 az 90 tohto rozsudku). 104 Z uvedených úvah vyplýva, ze ziaden z odvolacím dôvodov uvádzaných odvolatelkou na podporu jej odvolania nemozno prijat, a preto treba odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 105 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 106 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka vo svojich dôvodoch nemala úspech, odvolatelka znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Groupe Gascogne SA znása trovy konania tohto odvolania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [13]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkHRS7T/L92344-1452TMP.html#t-ECR_62012CJ0058_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1983:193:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:178:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0352&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 13. file:///tmp/lynxXXXXkHRS7T/L92344-1452TMP.html#c-ECR_62012CJ0058_SK_01-E0001