ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 26. novembra 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s plastovými priemyselnými vrecami -- Pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti -- Neprimeraná dlzka konania pred Vseobecným súdom -- Zásada úcinnej súdnej ochrany" Vo veci C-40/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. januára 2012, Gascogne Sack Deutschland GmbH, predtým Sachsa Verpackung GmbH, so sídlom vo Wiede (Nemecko), v zastúpení: F. Puel a L. François-Martin, avocats, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, M. Ilesic, L. Bay Larsen, M. Safjan, sudcovia J. Malenovský, E. Levits, A. Ó Caoimh, J.-C. Bonichot, A. Arabadziev, D. Sváby a M. Berger (spravodajkyna), generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. februára 2013, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 30. mája 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Gascogne Sack Deutschland GmbH, predtým Sachsa Verpackung GmbH (dalej v oboch prípadoch len "odvolatelka") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia (T-79/06, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu a zmene rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] (Vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "sporné rozhodnutie") alebo subsidiárne znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. Právny rámec 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1, Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktoré nahradilo nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [prvé vykonávacie nariadenie k clánkom - neoficiálny preklad] [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), vo svojom clánku 23 ods. 2 a 3, ktorý nahradil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 [ES] alebo clánok 82 [ES]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 3 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([4]Ú. v. ES C 9, s. 3, Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"), ktoré sa uplatnovali v case prijatia sporného rozhodnutia, vo svojom bode 1 uvádzajú, ze "[z]ákladná ciastka [pokuty] bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17". 4 Pokial ide o závaznost porusenia, bod 1A prvý odsek uvedených usmernení stanovuje, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy jeho povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. 5 Podla druhého odseku rovnakého bodu usmernení z roku 1998 sa porusovania pravidiel rozdelujú do troch kategórií, a síce mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky. Medzi velmi závazné priestupky patria najmä horizontálne obmedzenia, ako sú "cenové kartely" a kvóty podielu na trhu. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Odvolatelka je spolocnost zalozená podla nemeckého práva. V roku 1994 nadobudla 90 % jej obchodného podielu spolocnost Gascogne Deutschland GmbH, ktorá je 100 % dcérskou spolocnostou Groupe Gascogne SA (dalej len "Groupe Gascogne"), ktorá je spolocnostou zalozenou podla francúzskeho práva. Zvysných 10 % obchodného podielu nadobudla priamo Groupe Gascogne. V roku 2008 doslo k zmene jej obchodného mena na Gascogne Sack Deutschland GmbH. 7 V roku 2001 British Polythene Industries plc informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví priemyselných vriec. 8 Komisia vykonala v júni 2002 inspekcie a v júli 2002 odvolatelka vyjadrila prianie spolupracovat. Komisia zacala správne konanie 29. apríla 2004 a prijala oznámenie o výhradách namierených proti viacerým spolocnostiam, medzi nimi najmä odvolatelke. 9 Dna 30. novembra 2005 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého clánok 1 ods. 1 písm. k) stanovuje, ze odvolatelka a Groupe Gascogne porusili clánok 81 ES tým, ze sa podielali prvýkrát od 9. februára 1988 do 26. júna 2002 a druhýkrát od 1. januára 1994 do 26. júna 2002 na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví plastových priemyselných vriec v Belgicku, Nemecku, Spanielsku, Francúzsku, Luxembursku a Holandsku, ktoré spocívali v stanovovaní pevných cien a zavedení spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, pridelovaní zákazníkov, obchodov a objednávok, predkladaní ponúk zosúladených s urcitými verejnými obstarávaniami a výmene specifických informácií. 10 Z tohto dôvodu Komisia ulozila odvolatelke v clánku 2 prvom odseku písm. i) sporného rozhodnutia pokutu vo výske 13,2 milióna eur, pricom spresnila, ze Groupe Gascogne bola uznaná za spolocne a nerozdielne zodpovednú vo výske 9,9 milióna eur. Napadnutý rozsudok 11 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. februára 2006 podala odvolatelka zalobu proti spornému rozhodnutiu. V podstate navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 12 Na podporu svojej zaloby odvolatelka uvádzala osem zalobných dôvodov. Prvé tri hlavné zalobné dôvody sa týkali zrusenia sporného rozhodnutia a boli zalozené po prvé na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o stupen zapojenia odvolatelky do kartelu, po druhé na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o úcast odvolatelky na podskupine "Nemecko", a po tretie na porusení clánku 81 ES, lebo Komisia nesprávne pripísala postupy odvolatelky jej materskej spolocnosti, a síce Groupe Gascogne, a dalej clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 13 Cielom dalsích piatich zalobných dôvodov, uvádzaných subsidiárne, bolo znízenie výsky ulozenej pokuty. Stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o závaznost porusenia; piaty zalobný dôvod na nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku trvania porusenia; siesty zalobný dôvod, uvedený dalej subsidiárne, na nesprávnom posúdení spocívajúcom na nezohladnení polahcujúcich okolností; siedmy zalobný dôvod na nesprávnom posúdení, pokial ide o spoluprácu odvolatelky v správnom konaní a ôsmy zalobný dôvod uvedený úplne subsidiárne na porusení zásady proporcionality. 14 Listom z 20. októbra 2010 odvolatelka poziadala o opätovné otvorenie písomnej casti konania, lebo v priebehu konania vysla najavo nová právna okolnost, a síce nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, najmä clánku 6 ZEÚ, ktorý priznáva Charte základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") rovnakú právnu silu, akú má primárne právo. 15 Pocas pojednávania, ktoré sa konalo 2. februára 2011, odvolatelka uplatnila nad rámec dôvodov uvedených vo svojej zalobe porusenie prezumpcie neviny zakotvenej v clánku 48 Charty a clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 92 az 93 napadnutého rozsudku konstatoval: "92 ... pokial ide o výhradu zalobkyne zalozenú na porusení zásady prezumpcie neviny, ktorá je zarucená clánkom 48 Charty, treba konstatovat, ze táto výhrada doplna tvrdenia uvedené v rámci zalobných dôvodov a nesúvisí s pôvodne uvedenými tvrdeniami dostatocne úzko na to, aby ju bolo mozné povazovat za súcast riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní. Túto výhradu teda treba povazovat za novú. 93 Preto je potrebné urcit, ci nadobudnutie platnosti Zmluvy o Európskej únii 1. decembra 2009, a najmä jej clánku 6, ktorý priznáva [C]harte rovnakú právnu silu, akú majú Zmluvy, predstavuje novú skutocnost, ktorá odôvodnuje uplatnenie nových výhrad. V tejto súvislosti treba uviest, ze v case prijatia [sporného] rozhodnutia bola uz prezumpcia neviny zarucená ako vseobecná zásada práva Únie v konaniach týkajúcich sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze..." 16 Vseobecný súd z toho odvodil, ze odvolatelka sa nemôze odvolávat na zmeny, ktoré právny poriadok Únie zaznamenal v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, aby v stádiu pojednávania uplatnila, ze doslo k poruseniu zásady prezumpcie neviny. 17 Vseobecný súd zamietol tri dôvody neplatnosti uvedené v zalobe ako nedôvodné. Pokial ide osobitne o prvú cast tretieho zalobného dôvodu zalozenú na porusení clánku 81 ES v rozsahu, v akom Komisia nesprávne pripísala postupy odvolatelky jej materskej spolocnosti, teda Groupe Gascogne, Vseobecný súd najskôr v bode 87 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Vseobecný súd v bode 88 uvedeného rozsudku konstatoval, ze nebolo sporné, ze "Groupe Gascogne [vlastnila] celé základné imanie zalobkyne, takze Komisia mohla predpokladat, ze materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost". Vseobecný súd dodal, ze Komisia okrem toho spresnila, ze "Groupe Gascogne dostávala kazdý mesiac informácie od zalobkyne, zalobkyna bola funkcne zaradená do odvetvia skupiny 'Pruzné obaly` a ze najvyssie vedenie skupiny zasadalo v 'Beirat`, teda v dozornej a správnej rade zalobkyne". Vseobecný súd po tom, ako v bode 89 toho istého rozsudku zopakoval tvrdenia uvedené Komisiou na vyvrátenie týchto skutocností, v bode 90 napadnutého rozsudku uviedol, ze "[t]reba konstatovat, ze tieto skutocnosti nevyvracajú domnienku, ze Groupe Gascogne uplatnovala rozhodujúci vplyv na zalobkynu". 18 Pokial ide o druhú cast tretieho zalobného dôvodu zalozenú na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Komisia nerespektovala hornú hranicu pokuty vo výske 10 % z obratu dotknutého podniku, pri výpocte casti pokuty ulozenej za porusenie, ku ktorému doslo medzi 9. februárom 1988 a 31. decembrom 1993, Vseobecný súd v bodoch 108 a 109 napadnutého rozsudku rozhodol: "108 ...ak sa rozlisuje prvé obdobie, za ktoré sa vyvodzuje výlucná zodpovednost dcérskej spolocnosti za porusenie, a druhé obdobie, za ktoré sa vyvodzuje spolocná a nerozdielna zodpovednost materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti za porusenie, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nevyzaduje, aby Komisia overila, ci cast pokuty, za zaplatenie ktorej materská spolocnost spolocne a nerozdielne nezodpovedá, presahuje 10 % obratu samotnej dcérskej spolocnosti. Jediným úcelom limitu uvedeného v tomto ustanovení je zabránit ulozeniu pokuty, ktorá je neprimeraná vzhladom na celkovú velkost hospodárskeho subjektu ku dnu prijatia rozhodnutia, pricom obrat spolocnosti, ktorá je ako jediná zodpovedná za porusenie, zaznamenaný v case, ked doslo k poruseniu alebo k ulozeniu pokuty, má v tejto súvislosti obmedzený význam. 109 Skutocnost, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi uplatnila toto ustanovenie odlisným spôsobom, ktorý sa ukázal výhodnejsí pre predmetnú spolocnost, nemá na túto úvahu vplyv. Ako Komisia uvádza, v tejto súvislosti stací uviest, ze Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou a táto prax nie je v ziadnom prípade právnym rámcom pre urcovanie výsky pokút..." 19 Vseobecný súd tiez zamietol pät dalsích subsidiárne uvedených dôvodov, ktoré smerovali k znízeniu výsky pokuty. Pokial ide najmä o prvú cast stvrtého zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze Komisia pri výpocte výsky pokuty zohladnila konkrétny dopad porusenia na trh, hoci tento vplyv nebolo mozné zmerat, Vseobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "ako vyplýva zo znenia usmernení [z roku 1998], skutocný vplyv porusenia na trh sa pri posudzovaní závaznosti porusenia berie do úvahy len vtedy, ak ho mozno zmerat". Vseobecný súd preto v bode 118 uvedeného rozsudok odmietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého by mal znízit výsku pokuty ulozenej Komisiou, ked vplyv porusenia na trh nemozno zmerat. V tejto súvislosti odlísil túto vec od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia ([5]T-279/02, Zb. s. II-897), na ktorý sa odvolatelka odvolávala. Na tento úcel v bode 119 toho istého rozsudku konstatoval, ze "v prejednávanej veci pritom jednak Komisia netvrdí, ze je schopná zmerat vplyv porusenia na trh, a jednak zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie a nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by nasvedcoval tomu, ze kartel v skutocnosti nemal nijaký úcinok a ze v dôsledku toho nemal nijaký vplyv na trh". 20 Po preskúmaní vsetkých zalobných dôvodov predlozených odvolatelkou na podporu jej zaloby, Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 21 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- po prvé zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o financných dôsledkoch, ktoré jej spôsobilo prekrocenie primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom, -- subsidiárne znízil výsku pokuty ulozenej Komisiou, aby zohladnil uvedené financné dôsledky, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 23 Listom z 11. septembra 2012, poziadala odvolatelka podla clánku 42 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, v znení uplatnitelnom k tomuto dátumu, o opätovné otvorenie písomnej casti konania z dôvodu, ze vysla najavo nová okolnost, a síce, ze financná situácia, v ktorej sa nachádza, je výrazne deficitná. 24 Podla clánku 24 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 61 jeho rokovacieho poriadku, Súdny dvor vyzval úcastníkov konania, Európsky parlament a Radu Európskej únie, ako aj clenské státy, aby odpovedali na otázky týkajúce sa kritérií, ktoré umoznujú vyhodnotit primeranost dlzky konania pred Vseobecným súdom, ako aj opatrení, ktoré umoznujú napravit dôsledky neprimeranej dlzky tohto konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 25 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze nevyvodil dôsledky z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, najmä z clánku 6 ZEÚ, ktorý priznáva Charte rovnakú právnu silu, akú majú Zmluvy, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Vseobecný súd nevzal do úvahy, ze ide o novú okolnost v zmysle clánku 48 ods. 2 prvého pododseku jeho rokovacieho poriadku a ze táto okolnost umoznuje zalobkyni odvolávat sa v priebehu konania na novú okolnost zalozenú na prezumpcii neviny zarucenej clánkom 48 Charty. Podla odvolatelky je domnienka, na základe ktorej mozno materskej spolocnosti, ktorá vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, pripísat protisútazné správanie tejto dcérskej spolocnosti prezumpciou viny, nezlucitelná s Chartou. 26 Komisia odpovedá, ze tento dôvod je prílis vseobecný, lebo nevysvetluje, preco by malo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy predstavovat novú právnu okolnost, a preto tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 27 Na úvod treba uviest, ze odvolatelka vo svojom odvolaní neuvádza, ze by sa akýmkolvek spôsobom vo svojej zalobe, na základe ktorej sa zacalo konanie, odvolávala na Chartu. 28 Pokial ide o otázku, ci by malo byt nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy povazované, ako tvrdí odvolatelka, za okolnost, ku ktorej doslo v priebehu konania pred Vseobecným súdom a ktorá z tohto dôvodu odôvodnovala v súlade s clánkom 48 ods. 2 prvým pododsekom Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu predlozenie nových dôvodov, treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze toto nadobudnutie platnosti, ktorým dochádza k zaradeniu Charty do primárneho práva Únie, nemozno povazovat za novú právnu okolnost v zmysle clánku 42 ods. 2 prvého pododseku jeho rokovacieho poriadku. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, ze uz aj pred nadobudnutím úcinnosti tejto Zmluvy viackrát konstatoval, ze právo na spravodlivý proces, ako vyplýva najmä z clánku 6 EDLP, je základným právom, ktoré Európska únia dodrziava ako vseobecnú zásadu podla clánku 6 ods. 2 EÚ (pozri najmä rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia, C-289/11 P, bod 36). 29 Tento výklad, ktorý Súdny dvor poskytol na úcely uplatnenia svojho rokovacieho poriadku, platí mutatis mutandis pre uplatnenie súvisiacich ustanovení Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 30 V kazdom prípade judikatúra vydaná po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy potvrdila, ze domnienka, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní celé alebo skoro celé základné imanie dcérskej spolocnosti v skutocnosti uplatnuje rozhodujúci vplyv na túto spolocnost, nie je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, body 46, 47, 108 a 113, ako aj z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, body 108 az 111 a tam citovanú judikatúru). 31 V dôsledku toho musí byt prvý odvolací dôvod uvádzaný odvolatelkou na podporu jej odvolania zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode 32 Druhý odvolací dôvod je rozdelený do dvoch castí. Prvá cast vychádza z porusenia povinnosti Vseobecným súdom odôvodnit svoj rozsudok, pokial ide o odmietnutie tvrdení uvedených odvolatelkou na úcely preukázania jej obchodnej samostatnosti. Druhá cast vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Vseobecný súd dopustil, ked opomenul sankciovat nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o hornú hranicu ulozenej pokuty. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 33 Odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku odkazuje na rôzne skutocnosti, ktoré uviedla, aby preukázala, ze Groupe Gascogne navykonávala rozhodujúci vplyv na jej obchodnú politiku. V bode 90 uvedeného rozsudku sa Vseobecný súd vsak obmedzil len na lapidárne odmietnutie týchto skutocností, pricom pouzil stereotypnú formuláciu "Treba vsak konstatovat..." bez toho, aby kazdú z týchto skutocností preskúmal alebo uviedol dôvody, preco tieto skutocnosti nemali dostatocnú dôkaznú silu. Tým Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu podla ustálenej judikatúry prinálezí. 34 Komisia odpovedá, ze povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozhodnutia nemozno vykladat ako povinnost tohto súdu detailne odpovedat na kazdú skutocnost uvedenú úcastníkom konania, najmä ak toto tvrdenie nie je dostatocne jasné a presné, co bol prípad úvah uplatnených odvolatelkou pred Vseobecným súdom. - Posúdenie Súdnym dvorom 35 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu príslusných opatrení, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (pozri najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 64). 36 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 78 az 82 napadnutého rozsudku zopakoval argumentáciu pouzitú odvolatelkou, podla ktorej mala Komisia povinnost, aby mohla pripísat postupy dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti, preukázat existenciu skutocného vplyvu materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti na trhu, co táto institúcia v prejednávanom prípade neurobila. 37 Vseobecný súd vo svojej odpovedi na túto argumentáciu najskôr v bode 87 napadnutého rozsudku pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá porusila pravidlá hospodárskej sútaze, platí vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost v skutocnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 38 Vseobecný súd dalej konstatoval, ze odvolatelka bola 100 % dcérskou spolocnostou Groupe Gascogne, co stacilo na odôvodnenie uvedenej domnienky. Tiez uviedol niektoré dodatocné údaje, ktoré Komisia v tejto súvislosti uviedla. 39 Vseobecný súd po tom, co v bode 89 napadnutého rozsudku vymenoval konkrétne skutocnosti, ktoré odvolatelka uviedla na preukázanie svojej samostatnosti, v bode 90 napadnutého rozsudku výslovne uviedol, ze tieto skutocnosti nevyvracajú domnienku, ze Groupe Gascogne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie odvolatelky. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze odvolatelka sa obmedzila len na jednoduché tvrdenia a neuviedla ziaden dôkaz na ich preukázanie. 40 Ako uviedla generálna advokátka v bode 63 svojich návrhov, Vseobecný súd výslovne neuviedol, ze odvolatelka nesie dôkazné bremeno, pokial ide o vyvrátenie domnienky uvedenej v bode 87 napadnutého rozsudku, v bodoch 88 az 90 tohto rozsudku sú vsak jasne a jednoznacne zdokumentované úvahy Vseobecného súdu, ktoré ho viedli k odmietnutiu dôkazov predlozených odvolatelkou. 41 Za týchto podmienok odôvodnenie uvedené Vseobecným súdom v bodoch 87 az 90 napadnutého rozsudku je dostatocné na to, aby sa mohla odvolatelka oboznámit s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu tohto rozsudku, a Súdny dvor mal dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania. 42 Prvú cast druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 43 Odvolatelka pripomína, ze pred Vseobecným súdom spochybnila sumu vo výske 3,3 milióna eur, ktorú mala zaplatit sama ako pokutu a ktorá sa týka obdobia od 9. februára 1988 do 31. decembra 1993, pocas ktorého ju nevlastnila Groupe Gascogne, a tvrdí, ze táto suma presahuje maximálnu hranicu 10 % z obratu dosiahnutého dotknutým podnikom pocas predchádzajúceho obchodného roku, ako je stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Odvolatelka sa v tejto veci opierala o rozhodnutie Komisie K(2003) 4570 v konecnom znení z 10. decembra 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 30. apríla 2005 ([6]Ú. v. EÚ L 110, s. 44, dalej len "rozhodnutie 'organické peroxidy`"), z ktorého vyplýva, ze ked Komisia rozlisuje medzi obdobím, pocas ktorého je za porusenie zodpovedná len dcérska spolocnost a obdobím, pocas ktorého sa materská spolocnost, ktorá nad dcérskou spolocnostou zacala vykonávat kontrolu, stáva zodpovedná za konanie tejto dcérskej spolocnosti, sa 10 % limit obratu dosiahnutý pocas posledného obchodného roku má posudzovat samostatne pre obe spolocnosti. 44 Vo svojom odvolaní odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze v bode 109 napadnutého rozsudku len konstatoval, ze Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Vseobecný súd mal v skutocnosti sankcionovat Komisiu za to, ze zmenila svoju rozhodovaciu prax bez toho, aby túto zmenu prístupu podrobne a jasne odôvodnila. Odvolatelka sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([7]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 167). 45 Podla Komisie, samotná skutocnost, ze v predchádzajúcom rozhodnutí sledovala iný prístup neznamená, ze "vytvorila obvyklú prax". Situácia, z ktorej vychádza tento spor nemá nic spolocné so situáciou, v ktorej bol vydaný rozsudok uvedený odvolatelkou, v ktorom sa Súdny dvor opieral o výnimocné okolnosti (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, body 165 a 167). - Posúdenie Súdnym dvorom 46 Na úvod treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 druhom odseku ZFEÚ je zásadnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku materiálnej zákonnosti sporného aktu (pozri najmä rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 146 a tam citovanú judikatúru). 47 V prejednávanej veci odvolatelka pred Vseobecným súdom napadla opodstatnenost metódy pouzitej Komisiou v spornom rozhodnutí na výpocet výsky pokuty, ktorej zaplatenie musí zaistit sama. Na podporu svojej argumentácie uvádza rozhodnutie "organické peroxidy" bez toho, aby spochybnila primeranost odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o túto otázku. 48 V bodoch 107 a 108 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal vo vztahu k clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, opodstatnenost metódy pouzitej Komisiou a zamietol argumentáciu odvolatelky po vecnej stránke. 49 Vseobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku len doplnil, ze skutocnost, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi uplatnila uvedený clánok 23 ods. 2 odlisným spôsobom, ktorý sa ukázal výhodnejsí pre predmetnú spolocnost, nemá na spôsob, akým treba vykladat toto ustanovenie, vplyv. 50 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu teda neobsahuje ziadnu kritiku právneho posúdenia vykonaného Vseobecným súdom v bodoch 107 a 108 napadnutého rozsudku, ale týka sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Vseobecný súd dopustil v bode 109 uvedeného rozsudku, ked nesankcionoval nedostatocnost odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o rozdiely, ktoré sú medzi týmto rozhodnutím a rozhodnutím "organické peroxidy". 51 V tejto casti je teda uvedené nové tvrdenie, ktoré spocíva v spochybnení primeranosti odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o metódu výpoctu pouzitú Komisiou na urcenie zákonnej hornej hranice 10 %. 52 Z toho vyplýva, ze uvedené tvrdenie treba vyhlásit za neprípustné, lebo v rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov prejednávaných prvostupnovým súdom. 53 Odvolatelka teda nemôze tvrdit, tak ako tvrdila v priebehu pojednávania, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pokial ide o výklad clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 54 Uvedená cast je totiz v odvolaní výslovne zalozená na "nedostatku odôvodnenia". Okrem toho odvolatelka vo svojej argumentácii odkazuje len na bod 109 napadnutého rozsudku, v ktorom sa len pripomína, ze Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou a v ktorom sa neuvádza ziaden výklad clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 55 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nemozno druhú cast druhého odvolacieho dôvodu uznat. Preto sa musí tento odvolací dôvod zamietnut v celom jeho rozsahu. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 56 V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nekonstatoval porusenie, ktorého sa Komisia podla nej dopustila tým, ze neodôvodnila sporné rozhodnutie, pokial ide o skutocný dopad porusenia na trh. 57 Odvolatelka uznáva, ze podla usmernení z roku 1998, ako boli Súdnym dvorom vylozené, Komisia nemusí dokázat skutocný dopad na trh, ked je porusenie, tak ako v prejednávanej veci, kvalifikované ako velmi závazné. Pripomína, ze zohladnenie takejto dodatocnej skutocnosti ale umoznuje Komisii zvýsit výsku základnej sumy pokuty. 58 Odôvodnenie sporného rozhodnutia je vsak v tomto smere nejednoznacné. Komisia tým, ze prejednala dopad porusenia, hoci nemala takúto povinnost, vyvolala pochybnosti, pokial ide o otázku, ci toto kritérium bolo alebo nebolo zohladnené pri zvýsení základnej sumy pokuty. Nejednoznacnost bola dalej posilnená tým, ze Komisia sa jednak domnievala, ze dopad na trh nie je mozné zmerat a jednak, ze takýto dopad je nepochybne mozné odvodit z vykonávania kartelových dohôd. Odvolatelke bolo teda znemoznené riadne si pripravit obhajobu. A Vseobecný súd, bez toho, aby overil odôvodnenie sporného rozhodnutia, sám poskytol nelogické a neprimerané odôvodnenie. 59 V druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze nesankcionoval nesprávne právne posúdenie vykonané Komisiou, ktorá vyvodila existenciu skutocného dopadu na trh len z vykonávania kartelových dohôd bez toho, aby poskytla konkrétne, hodnoverné a primerané údaje, tak ako to vyzaduje judikatúra. 60 Komisia sa domnieva, ze obe casti tohto odvolacieho dôvodu sú neprípustné, lebo neboli vznesené pocas konania na prvom stupni. Pred Vseobecným súdom odvolatelka len uviedla, ze kedze jej úcast na porusení bola obmedzená, dopad tejto úcasti bol tiez mensí. Posúdenie Súdnym dvorom 61 Na posúdenie prípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu treba pripomenút argumentáciu uvedenú odvolatelkou na prvom stupni týkajúcu sa konkrétneho dopadu porusenia na trh. 62 Táto otázka bola prejednávaná Vseobecným súdom v rámci stvrtého zalobného dôvodu, ktorý bol uvedený na úcely znízenia pokuty a zalozený na údajnom nesprávnom posúdení Komisie, pokal ide o závaznost porusenia. Ako vyplýva z bodov 113 az 115 napadnutého rozsudku, odvolatelka v prvom rade vytkla Komisii, ze v rozpore s usmerneniami z roku 1998 dospela k záveru, ze na úcely preukázania závaznosti porusenia nie je nutné, aby bolo mozné zmerat dopad porusenia na trh. Po druhé uviedla, ze Komisia sa aj tak snazila preukázat konkrétne dopady kartelu, ked uviedla urcité postupy, do ktorých údajne nebola zapojená, co malo byt podla jej názoru zohladnené pri posúdení závaznosti porusenia, ktoré jej bolo pripísané. Po tretie odvolatelka uviedla, ze samotná Komisia uznala, ze nebolo mozné presne zmerat konkrétny dopad porusenia, co podla nej odôvodnuje znízenie pokuty. 63 Zdá sa preto, ze argumentácia, ktorú odvolatelka odvodzuje v prvej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu z údajného nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia je nová, lebo odvolatelka v konaní na prvom stupni neuviedla tazkosti týkajúce sa pochopenia uvedeného rozhodnutia, ani prípravy jej obhajoby. 64 Z dôvodov pripomenutých v bode 52 tohto rozsudku musí byt uvedená cast zamietnutá ako neprípustná. 65 Pokial ide o druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu zalozenú na tom, ze Vseobecný súd nekonstatoval údajné nesprávne právne posúdenie vykonané Komisiou pri posúdení existencie dopadu na trh, stací uviest, ze vzhladom na argumentáciu rozvinutú odvolatelkou na prvom stupni, ako je pripomenutá v bode 62 tohto rozsudku, túto cast treba tiez povazovat za novú. Preto je z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bode 52 tohto rozsudku, neprípustná. 66 Kedze ziadna z dvoch castí tretieho odvolacieho dôvodu uvedeného na podporu odvolania nemôze uspiet, tento dôvod treba zamietnut. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 67 V tomto odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze jej základné právo na rozhodnutie o jej veci v primeranej lehote, ako ho zarucuje clánok 6 EDLP, nebolo v prejednávanej veci dodrzané. 68 Odvolatelka pripomína, ze konanie na Vseobecnom súde zacalo 23. februára 2006 a skoncilo 16. novembra 2011. Zdôraznuje, ze medzi skoncením písomnej casti konania a prvou informáciou, ktorú dostala, pokial ide o stav veci, uplynulo dlhé obdobie necinnosti Vseobecného súdu. 69 Podla jej názoru ani komplexnost alebo rozsah spisu, ani pocet podnikov alebo pocet jazykov predmetného konania nemôzu odôvodnit, ze Vseobecný súd sa pocas uvedeného obdobia vecou vôbec nezaoberal. 70 Odvolatelka tvrdí, ze ked podala svoju zalobu na Vseobecný súd proti spornému rozhodnutiu, rozhodla sa nezaplatit ulozenú pokutu hned a naopak súhlasila s tým, ze zaplatí úroky z výsky pokuty a zriadi bankovú záruku. Neprimeraná dlzka konania viedla k zvýseniu nákladov súvisiacich s takýmto postupom. 71 Preto odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok alebo subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, aby sa zohladnili uvedené financné dôsledky, a to s prihliadnutím k financnej zátazi, ktorú musela znásat z dôvodu porusenia svojho práva na dodrzanie primeranej lehoty na rozhodnutie. 72 Na úvod Komisia uvádza, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, lebo nebol vznesený na pojednávaní pred Vseobecným súdom. 73 Vo veci samej sa Komisia domnieva, ze v prípade prekrocenia primeranej lehoty v rámci zaloby podanej na súd proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladá podniku pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, primeranú nápravu nepredstavuje znízenie ulozenej pokuty, ale zaloba o náhradu skody. Subsidiárne sa Komisia domnieva, ze ak by mal Súdny dvor rozhodnút, ze doslo k poruseniu zásady primeranej lehoty a ze by to malo viest k znízeniu pokuty, toto znízenie by malo byt symbolické. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 74 Ako vyplýva z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a z judikatúry tohto súdu, Súdny dvor je v rámci odvolania príslusný skúmat, ci k poruseniam procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, doslo pred Vseobecným súdom (pozri najmä rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [8]C-385/07 P, Zb. s. I-6155, bod 176). 75 Pokial ide o nezrovnalost uvedenú v tomto odvolacom dôvode, treba pripomenút, ze bez ohladu na to, ze odvolatelka sa odvoláva na clánok 6 ods. 1 EDLP, clánok 47 druhý odsek Charty, ktorý zodpovedá uvedenému ustanoveniu EDLP, stanovuje, ze "[k]azdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom". Ako uz Súdny dvor viackrát rozhodol, tento clánok sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 179 a tam citovanú judikatúru). 76 Preto je takéto právo uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 178 a tam citovanú judikatúru). 77 Hoci odvolatelka zameriava svoju kritiku hlavne na obdobie procesnej necinnosti Vseobecného súdu, ktoré trvalo od konca písomnej casti konania az do zaciatku ústnej casti konania, odvolatelka neuviedla porusenie tohto práva na pojednávaní pred Vseobecným súdom. 78 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, takéto opomenutie nemôze spôsobit neprípustnost stvrtého odvolacieho dôvodu z dôvodu, ze bol prvýkrát uvedený v rámci odvolacieho konania. Ak má úcastník konania povinnost namietat procesnú vadu, len co dospeje k záveru, ze bolo preukázané porusenie uplatnitelných pravidiel, nemá povinnost tak urobit v stádiu, ked este nie sú známe vsetky úcinky tohto porusenia. Pokial ide konkrétne o otázku prekrocenia primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom, odvolatelka, ktorá sa domnieva, ze týmto prekrocením lehoty Vseobecný súd poskodzuje jej záujmy, nemá povinnost namietat toto poskodenie okamzite. Môze prípadne pockat do konca konania, aby poznala jeho celkovú dlzku a aby tak získala vsetky dôkazy potrebné na oznacenie porusenia, ktoré podla jej názoru utrpela. 79 Stvrtý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou na podporu jej odvolania je teda prípustný. - O veci samej 80 Na úvod treba pripomenút, ze podla Európskeho súdu pre ludské práva je prekrocenie primeranej lehoty na rozhodnutie procesnou vadou, ktorá predstavuje porusenie základného práva, a dotknutý úcastník konania musí mat teda právo na úcinný opravný prostriedok, ktorý mu umozní primeranú nápravu (pozri rozsudok ESLP z 26. októbra 2000, Kudla v. Polsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2000 XI, § 156 a 157). 81 Ak odvolatelka ziada zrusenie napadnutého rozsudku a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, treba uviest, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze ked neexistujú indície, podla ktorých nadmerná dlzka trvania konania pred Vseobecným súdom mala dopad na riesenie sporu, nedodrzanie poziadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, body 190 a 196, ako aj tam citovanú judikatúru). 82 Táto judikatúra je zalozená najmä na úvahe, z ktorej vyplýva, ze ak nedodrzanie poziadavky na rozhodnutie v primeranej lehote nemá vplyv na riesenie sporu, zrusenie napadnutého rozsudku nenapraví porusenie zásady úcinnej súdnej ochrany (rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 193). 83 V prejednávanej veci odvolatelka nepredlozila Súdnemu dvoru ziadnu indíciu, z ktorej by vyplývalo, ze nedodrzanie primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom mohlo mat nejaký vplyv na riesenie sporu, ktorý mu bol predlozený. 84 Okrem toho, vzhladom na potrebu zabezpecenia dodrziavania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Súdny dvor nemôze umoznit zalobcovi iba preto, ze nebola dodrzaná poziadavka rozhodnutia veci v primeranej lehote, spochybnit opodstatnenost alebo výsku pokuty v prípade, ked vsetky dôvody smerujúce proti konstatovaniam Vseobecného súdu, pokial ide o výsku tejto pokuty a správanie, ktoré trestá, boli zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 194). 85 Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, ze stvrtý odvolací dôvod nemôze ako taký viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 86 Kedze odvolatelka ziada znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená tak, aby sa zohladnili financné dôsledky, ktoré pre nu vyplývali z neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom, treba pripomenút, ze Súdny dvor, ked bol po prvýkrát konfrontovaný s podobnou situáciou, vyhovel takémuto návrhu z dôvodu hospodárnosti konania s cielom zabezpecit okamzitú a úcinnú nápravu tejto procesnej vady, a znízil výsku pokuty (rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [9]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 48). 87 Potom Súdny dvor v rámci veci týkajúcej sa rozhodnutia Komisie, ktorým sa síce konstatovalo zneuzitie dominantného postavenia, ale nebola ulozená pokuta, rozhodol, ze nedodrzanie poziadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote zo strany Vseobecného súdu môze smerovat k návrhu na náhradu skody (rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 195). 88 Je pravda, ze prejednávaná vec sa týka situácie, ktorá je analogická so situáciou, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia. Avsak zaloba o náhradu skody podaná proti Únii na základe clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ predstavuje, v rozsahu, v akom sa môze vztahovat na vsetky prípady prekrocenia primeranej lehoty, úcinný a vseobecný prostriedok nápravy na uplatnenie a sankcionovanie takéhoto porusenia. 89 Súdny dvor môze preto rozhodnút, ze sankciou pre súd Únie za porusenie jeho povinnosti rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba o náhradu skody predstavuje úcinný prostriedok nápravy. 90 Z toho vyplýva, ze návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na Vseobecný súd. 91 Pokial ide o kritériá, ktoré umoznujú posúdit, ci Vseobecný súd dodrzal zásadu primeranej lehoty, treba pripomenút, ze primeranost lehoty na rozhodnutie sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, kam patrí aj zlozitost veci a správanie úcastníkov konania (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 181 a tam citovanú judikatúru). 92 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze zoznam relevantných kritérií nie je vycerpávajúci a ze posúdenie primeranosti uvedenej lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci alebo správanie zalobcu, ktoré predstavuje spomalovanie konania, uznat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 182 a tam citovanú judikatúru). 93 Pri preskúmaní týchto kritérií treba zohladnit skutocnost, ze v prípade sporu o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze sú základná poziadavka právnej istoty, ktorá musí platit v prípade hospodárskych subjektov, ako aj ciel zabezpecit, aby hospodárska sútaz nebola skreslená na vnútornom trhu, v podstatnom záujme nielen samotného zalobcu a jeho konkurentov, ale takisto aj v záujme tretích osôb, z dôvodu velkého poctu dotknutých osôb a financných záujmov, ktoré sú v hre (pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný, bod 186 a tam citovanú judikatúru). 94 Vseobecnému súdu prinálezí posúdit tak vecnú správnost uvedenej skody, ako aj prícinnú súvislost medzi touto skodou a neprimeranou dlzkou sporného súdneho konania tak, ze preskúma dôkazy poskytnuté na tento úcel. 95 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v prípade zaloby o náhradu skody zalozenej na porusení clánku 47 druhého odseku Charty Vseobecným súdom, ktorý porusil poziadavky súvisiace s dodrzaním lehoty na rozhodnutie veci v primeranej lehote, Vseobecnému súdu prinálezí v súlade s clánkom 340 druhým odsekom ZFEÚ zohladnit zásady spolocné pre právne poriadky clenských státov, pokial ide o rozhodovanie o zalobách zalozených na podobných poruseniach. V tomto kontexte musí Vseobecný súd najmä zistit, ci mozno identifikovat okrem majetkovej ujmy aj nemajetkovú ujmu, ktorú dotknutý úcastník konania utrpel prekrocením lehoty, a ktorá by prípadne mala byt predmetom primeranej náhrady. 96 Vseobecnému súdu, ktorý je podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ príslusný rozhodovat o takýchto zalobách o náhradu skody, prinálezí rozhodovat v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná, a uplatnit kritériá uvedené v bodoch 91 az 95 tohto rozsudku. 97 Preto treba konstatovat, ze dlzku konania pred Vseobecným súdom, ktorá dosiahla 5 rokov a 9 mesiacov, nemozno odôvodnit ziadnou z okolností veci, ktorá viedla k tomuto sporu. 98 Ukazuje sa najmä, ze obdobie medzi skoncením písomnej casti konania predlozením dupliky Komisie vo februári 2007, a otvorením ústnej casti konania v priebehu decembra 2010 trvalo okolo 3 rokov a 10 mesiacov. Dlzku tohto obdobia nemozno vysvetlovat okolnostami veci, ci uz ide zlozitost veci, správanie úcastníkov konania alebo výskyt prekázok v konaní. 99 Pokial ide o zlozitost veci, z preskúmania zaloby podanej odvolatelkou, ako je zhrnutá v bodoch 12 a 13 tohto rozsudku, vyplýva, ze hoci uvedené dôvody vyzadovali dôkladné preskúmanie, stupen zlozitosti uvedených dôvodov nebol osobitne vysoký. A aj ked je pravda, ze pätnást adresátov sporného rozhodnutia podalo na Vseobecný súd zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia, táto okolnost nemohla bránit tomuto súdu vyhotovit zhrnutie spisu a pripravit ústnu cast konania v casovom horizonte kratsom nez 3 roky a 10 mesiacov. 100 Je potrebné zdôraznit, ze v priebehu uvedeného casového úseku nebolo konanie prerusené alebo spomalené nejakým opatrením na zabezpecenie priebehu konania prijatým Vseobecným súdom. 101 Co sa týka správania úcastníkov konania a prekázok v konaní, skutocnost, ze odvolatelka poziadala v októbri 2010 o opätovné otvorenie písomnej casti konania neodôvodnuje casový úsek v trvaní 3 rokov a 8 mesiacov, ktorý uz uplynul od jej skoncenia. Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bode 134 svojich návrhov, skutocnost, ze odvolatelke bolo oznámené v priebehu decembra 2010, ze vo februári 2011 prebehne pojednávanie dokazuje, ze táto prekázka mala len minimálny dopad na celkovú dlzku konania, prípadne vôbec dlzku konania neovplyvnila. 102 S ohladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze konanie na Vseobecnom súde porusilo clánok 47 druhý odsek Charty v rozsahu, v akom nedodrzalo poziadavky vyplývajúce z dodrzania primeranej dlzky konania, co predstavuje dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom (rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, [10]C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 42). 103 Z úvah uvedených v bodoch 81 az 90 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut. O financnej situácii odvolatelky 104 Na pojednávaní odvolatelka predlozila Súdnemu dvoru informácie o jej aktuálnej financnej situácii, z ktorej vyplývalo, ze nie je schopná zaplatit pokutu ulozenú v spornom rozhodnutí. Podla jej názoru sú tieto informácie prípustné, lebo sa jednak vztahujú k novým okolnostiam, ktoré vysli najavo, podla clánku 127 rokovacieho poriadku, a jednak posilnujú stvrtý odvolací dôvod týkajúci sa porusenia zásady primeranej lehoty. 105 Komisia uvádza, ze tieto tvrdenia sú neprípustné, lebo sú nové a v kazdom prípade nedôvodné, lebo nie sú podlozené dôkazmi. 106 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odvolania podané na Súdny dvor sa môzu týkat len právnych otázok. Na posúdenie schopnosti odvolatelky zaplatit pokutu, ktorá jej bola ulozená Komisiou, by vsak Súdny dvor musel preskúmat skutkové otázky, co nepatrí do jeho pôsobnosti v rámci odvolania. 107 Okrem toho Súdny dvor tiez pri rozhodovaní o odvolaní nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, ktoré sa týka výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu, ze porusili právo Únie (pozri najmä rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [11]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 98 a tam citovanú judikatúru). Navyse podla ustálenej judikatúry nie je Komisia pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit ekonomickú situáciu dotknutého podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnených sútazných výhod pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (pozri najmä rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 100 a tam citovanú judikatúru). 108 Tvrdenia odvolatelky zalozené na jej financnej situácii treba teda zamietnut ako neprípustné a v kazdom prípade ako nedôvodné. 109 Treba vsak dodat, ze kedze sa odvolatelka domnieva, ze tieto financné tazkosti sú v prícinnej súvislosti s nedodrzaním zásady primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom, môze túto skutocnost namietat v rámci zaloby podanej na Vseobecný súd podla clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ (pozri body 94 az 96 tohto rozsudku). 110 Z uvedených úvah vyplýva, ze ziaden z dôvodov uvádzaných odvolatelkou na podporu jej odvolania nemozno prijat, a preto treba odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 111 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 112 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka vo svojich dôvodoch nemala úspech, odvolatelka znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Gascogne Sack Deutschland GmbH znása trovy konania tohto odvolania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXu1hGxE/L92663-9022TMP.html#t-ECR_62012CJ0040_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:110:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0352&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXXu1hGxE/L92663-9022TMP.html#c-ECR_62012CJ0040_SK_01-E0001