ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siesta komora) z 22. mája 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s plastovými priemyselnými vrecami -- Jediné a nepretrzité porusenie" Vo veci C-35/12 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. januára 2012, Plásticos Espańoles SA (ASPLA), so sídlom v Torrelavege (Spanielsko), v zastúpení: E. Garayar Gutiérrez, M. Troncoso Ferrer a E. Abril Fernández, abogados, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castilla Contreras a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (siesta komora), v zlození: predseda siestej komory A. Borg Barthet, sudcovia E. Levits a M. Berger (spravodajkyna), generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. januára 2014, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Plásticos Espańoles SA (ASPLA) svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie ASPLA/Komisia (T-76/06, [2]EU:T:2011:672, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] (vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj k zruseniu alebo subsidiárne znízeniu pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Odvolatelka je akciová spolocnost zalozená podla spanielskeho práva, ktorá od roku 1982 vyrába a predáva sirokú skálu výrobkov z plastu, okrem iného priemyselných vriec. Je dcérskou spolocnostou spolocnosti Armando Álvarez SA (dalej len "Armando Álvarez") zalozenej podla spanielskeho práva, ktorá v roku 2002 vlastnila 98,6 % základného imania odvolatelky. 3 V novembri 2001 spolocnost British Polythene Industries plc informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu v odvetví priemyselných vriec (dalej len "kartel"). 4 Komisia vykonala v júni 2002 inspekcie a 29. apríla 2004 zacala správne konanie a prijala oznámenie o výhradách voci viacerým spolocnostiam, medzi nimi tiez odvolatelke a spolocnosti Armando Álvarez. 5 Dna 30. novembra 2005 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého clánok 1 ods. 1 písm. j) stanovuje, ze odvolatelka a spolocnost Armando Álvarez porusili clánok 81 ES tým, ze sa od 8. marca 1991 do 26. júna 2002 podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví plastových priemyselných vriec v Belgicku, Nemecku, Spanielsku, vo Francúzsku, v Luxembursku a Holandsku, ktoré spocívali v stanovovaní pevných cien a zavedení spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, rozdelovaní zákazníkov, obchodov a objednávok, predkladaní ponúk zosúladených s urcitými verejnými obstarávaniami a vo výmene specifických informácií. 6 Z tohto dôvodu Komisia ulozila odvolatelke a spolocnosti Armando Álvarez v clánku 2 prvom odseku písm. h) sporného rozhodnutia pokutu vo výske 42 miliónov eur, za ktorej zaplatenie boli obe spolocnosti uznané za spolocne a nerozdielne zodpovedné. Napadnutý rozsudok 7 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. februára 2006 sa odvolatelka domáhala zrusenia sporného rozhodnutia. V tejto zalobe v podstate navrhovala, aby Súd prvého stupna zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne znízil pokutu, ktorú jej Komisia ulozila. 8 Odvolatelka uvádzala na podporu svojej zaloby pät zalobných dôvodov. Prvé tri zalobné dôvody sa týkali skutkového stavu a boli zalozené po prvé na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o dosah správania odvolatelky, po druhé na nesprávnej definícii relevantného trhu s výrobkami a geografického trhu a po tretie na urcení podielov na trhu, ktoré slúzili ako základ výpoctu výsky pokút. Stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 81 ES a zásady právnej istoty, lebo Komisia kvalifikovala porusenie ako jediné a nepretrzité porusenie. Piaty zalobný dôvod bol zalozený na porusení ustanovení týkajúcich sa výpoctu výsky pokút, ako aj zásad rovnosti a proporcionality pri stanovení výsky pokuty ulozenej odvolatelke. 9 Vseobecný súd zalobu zamietol v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 10 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- subsidiárne podstatne znízil pokutu, ktorú jej Komisia ulozila, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 11 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 12 Rozhodnutím predsedu siestej komory Súdneho dvora z 15. mája 2013 bolo konanie týkajúce sa tohto odvolania prerusené az do skoncenia konaní vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P, [3]EU:C:2013:768), Kendrion/Komisia (C-50/12 P, [4]EU:C:2013:771) a Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P, [5]EU:C:2013:770). V konaní sa pokracovalo po vyhlásení týchto rozsudkov 26. novembra 2013. O odvolaní O prvom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 13 Odvolatelka tvrdí, ze napadnutý rozsudok sa vyznacuje nesprávnym právnym posúdením, pokial ide o právnu kvalifikáciu skutkového stavu a z nej odvodené následky v súvislosti s uplatnením pojmu jediné a nepretrzité porusenie v jej prípade. 14 Po prvé Vseobecný súd sa v bodoch 30, 31 a 33 napadnutého rozsudku trikrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o úcast odvolatelky na poruseniach týkajúcich sa odvetvia vriec nazývaných "otvorené vrecia". Vseobecný súd sa v tejto súvislosti opieral len o predpoklady, hoci dostupné skutocnosti, konkrétne ze sa nezúcastnila na diskusiách na regionálnej úrovni, na ktorých sa diskutovalo aj o otázkach týkajúcich sa týchto vriec, nielenze vyvolávali pochybnosti, pokial ide o jej úcast na karteli, ale dokonca naznacovali, ze sa na nom nezúcastnila. 15 Po druhé Vseobecný súd nesprávne zohladnil úcast na porusení v odvetví "blokových vriec", hoci z konstatovaní nachádzajúcich sa v bodoch 44 az 52 napadnutého rozsudku vyplýva, ze skutocnosti, ktoré sú v týchto bodoch uvedené, majú preukázat, ze sa nezúcastnila na diskusiách týkajúcich sa tohto výrobku, a teda nebola zapojená do protisútazného správania týkajúceho sa tohto výrobku. 16 Po tretie dôkazy zohladnené Vseobecným súdom v bodoch 67 az 69 napadnutého rozsudku nedokazujú, ze zalobkyna, hoci sa zúcastnila na niektorých stretnutiach, na ktorých sa hovorilo o protiprávnom správaní, vedela alebo mala vediet, ze toto správanie je súcastou celkového kolúzneho plánu kartelu opísaného v spornom rozhodnutí. 17 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, lebo spochybnuje posúdenie dôkazov Vseobecným súdom. Posúdenie Súdnym dvorom 18 S cielom odpovedat na uplatnený odvolací dôvod v rozsahu, v akom vychádza z nesprávnej právnej kvalifikácie predlozených dôkazov Vseobecným súdom, treba pripomenút rozsah výhrad formulovaných voci odvolatelke v spornom rozhodnutí. 19 Ako Vseobecný súd uviedol v bode 57 napadnutého rozsudku, sporné rozhodnutie sa týka viacrozmerného kartelu s úcinkami na viacero typov vriec a na viacerých územiach. Podla jeho opisu v odôvodnení 444 toho istého rozhodnutia sa struktúra kartelu vyznacovala "globálnou skupinou a... regionálnymi a funkcnými podskupinami... na pohlad oddelenými", pricom spolocne vytvárali "koherentný a koordinovaný celok, o com svedcí najmä súbor dôkazov". Ako Vseobecný súd zdôraznil, Komisia podnikom, ktorým bolo urcené uvedené rozhodnutie, nevytýkala úcast na vsetkých prejavoch kartelu, ale ze sa na nom zúcastnili "v rôznej miere". 20 Pokial ide o stupen úcasti odvolatelky na protisútaznom správaní opísanom v spornom rozhodnutí, Vseobecný súd po preskúmaní vsetkých tvrdení uvedených odvolatelkou v bode 63 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka sa bráni najmä proti výhrade, ktorú toto rozhodnutie neobsahuje, a to ze sa zúcastnila na vsetkých nadnárodných, regionálnych a funkcných prejavoch kartelu. Na základe toho dospel k záveru, ze dôkazy, ktoré mu boli predlozené, neumoznovali preukázat, ze stupen zapojenia odvolatelky sa lísil od stupna zapojenia, ktorý jej pripísala Komisia v uvedenom rozhodnutí, pricom táto úcast bola potvrdená viacerými dostatocne presnými a zhodnými dôkazmi. 21 Pokial ide o pristúpenie ku kartelu, Vseobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia správne rozhodla, ze aj napriek neúcasti odvolatelky v podskupinách bola odvolatelka zapojená do celkového kartelu. Vseobecný súd toto posúdenie odôvodnil najmä tým, ze v bode 68 toho istého rozsudku zdôraznil, ze odvolatelka sa zúcastnila na karteli na centrálnej úrovni, teda na úrovni, odkial vychádzali podnety. 22 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, takéto posúdenie dôkazov je v súlade s ustálenou judikatúrou, ktorá pripústa, ze existencia protisútazného postupu sa môze vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [6]EU:C:2004:6, bod 57, ako aj Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, [7]EU:C:2007:52, bod 51). 23 V rozsahu, v akom odvolatelka tvrdí, ze dôkazy preskúmané Vseobecným súdom nie sú dostatocne jednoznacné, presné alebo zhodné na to, aby mohli podporit závery, ku ktorým tento súd dospel, stací pripomenút, ze posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa dôkaznej sily spisových dokumentov, ktoré mu boli predlozené, nemozno namietat pred Súdnym dvorom, ibaze by doslo k poruseniu pravidiel v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov alebo skresleniu týchto dôkazov, co vsak v prejednávanej veci nie je namietané (rozsudok FLSmidth/Komisia, C-238/12 P, [8]EU:C:2014:284, bod 31 a citovaná judikatúra). 24 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou na podporu jej odvolania treba zamietnut. O druhom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 25 Odvolatelka v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bode 115 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ako neprípustný dôvod, ktorý rozvinula na pojednávaní, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze vypocítala jej podiel na trhu nie podla jej vlastných predajov, ale aj podla predajov uskutocnených jej materskou spolocnostou Armando Álvarez, pretoze islo o nový dôvod. 26 Odvolatelka meritórne tvrdí, ze kedze treba odlisovat podnik, ktorý sa priamo zúcastnuje na porusení, v prejednávanej veci dcérsku spolocnost, od podniku, ktorému je pripísané jej správanie, teda materskej spolocnosti, závaznost porusenia mala byt urcená len podla obratu dcérskej spolocnosti a az po stanovení výsky pokuty mala byt materská spolocnost oznacená za solidárne zodpovednú za jej zaplatenie. Táto metóda bola v spornom rozhodnutí uplatnená v prípade ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, a odvolatelka bola ako jediná potrestaná týmto spôsobom, co je diskriminacné a neodôvodené. 27 Subsidiárne odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze ex offo nepreskúmal, ci sporné rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie vysvetlenia dôvodov, preco sa Komisia pri výpocte pokuty v jej prípade odchýlila od uplatnitelnej právnej úpravy, relevantnej judikatúry a metódy pouzitej v prípade ostatných podnikov, ktoré sa na karteli zúcastnili. Ak neexistuje objektívne odôvodnenie vysvetlujúce toto rozdielne zaobchádzanie, ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 28 Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod je vo vsetkých castiach nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 29 S cielom odpovedat na uplatnený odvolací dôvod treba pripomenút argumentáciu odvolatelky uvedenú pred Vseobecným súdom. 30 Zo zaloby podanej na Súd prvého stupna, ako aj z bodov 98 az 103 napadnutého rozsudku vyplýva, ze odvolatelka v podstate uvádzala pät typov tvrdení na spochybnenie urcenia východiskovej sumy pokuty pouzitej Komisiou na výpocet pokút. Po prvé zopakovala, ze Komisia nemohla kvalifikovat predmetné porusenia ako jediné a nepretrzité porusenie. Po druhé tvrdila, ze východiskové sumy pokuty nemohli byt vypocítané na základe podielov na trhu. Po tretie Komisii vytýkala, ze porusila zásadu individuálnej zodpovednosti tým, ze vzala do úvahy vsetky jej predaje priemyslových vriec vo vsetkých krajinách dotknutých kartelom. Po stvrté tvrdila, ze Komisia nemala vychádzat z predajov v roku 1996 na urcenie podielov na trhu, lebo tieto predaje sa následne významne znízili. Po piate tvrdila, ze pokuta vo výske 42 miliónov eur, ktorá jej bola ulozená, je zjavne neprimeraná, najmä v porovnaní so ziskom, ktorý mohla mat z porusenia. 31 V tejto súvislosti z bodov 104 a 115 napadnutého rozsudku vyplýva, ze odvolatelka na pojednávaní pred Vseobecným súdom tvrdila, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze vypocítala jej podiel na trhu nie podla jej vlastných predajov, ale pripísala jej aj predaje uskutocnené jej materskou spolocnostou Armando Álvarez. V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom odvolatelka spresnila, ze toto tvrdenie treba povazovat len za rozsírenie dôvodov, ktoré uviedla pocas písomnej casti konania. 32 Vseobecný súd sa domnieval, ze ziaden zo zalobných dôvodov uvedených odvolatelkou v jej zalobe sa netýkal údajnej chyby pri výpocte podielu na trhu, ktorej sa dovolávala na pojednávaní. Odvodil z toho, ze toto tvrdenie treba kvalifikovat ako nový dôvod a v súlade s clánkom 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku ho zamietol ako neprípustný. 33 V rozsahu, v akom odvolatelka v stádiu odvolania uplatnuje, ze tvrdenie týkajúce sa nesprávneho urcenia podielu na trhu len podporuje zalobné dôvody, ktoré uviedla na prvom stupni pod názvami "Nesprávne posúdenie skutkového stavu Komisiou", "Porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia [Rady] c. 17 [zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky 81 ES a 82 ES ([9]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3)] a usmernení k metóde stanovovania pokút [ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([10]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171)]", ako aj "zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri stanovení výsky [pokuty]", stací uviest, ze vseobecnost názvu zalobného dôvodu uplatneného v stádiu zaloby nemôze pokrývat rozvinutie osobitných tvrdení v neskorsom stádiu konania, ktoré nemajú dostatocne úzku súvislost s tvrdeniami uvedenými v tejto zalobe. 34 V prejednávanej veci z dokumentov v spise vyplýva, ze odvolatelka v stádiu zaloby predlozila pod názvami uvedenými v predchádzajúcom bode viacero specifických tvrdení týkajúcich sa výpoctu pokuty, ktorá jej bola ulozená Komisiou, avsak nenamietala skutocnost, ze pri výpocte jej podielu na trhu boli zohladnené jej vlastné predaje a zároven predaje uskutocnené spolocnostou Armando Álvarez. Zohladnenie podielu na trhu, aby sa tak zohladnila efektívna ekonomická kapacita porusitelov práva Únie, ktorí môzu spôsobit znacnú skodu v rámci hospodárskej sútaze, je pritom základným prvkom metódy stanovenia pokuty, takze akékolvek spochybnenie tejto metódy odvolatelkou musí byt formulované osobitným spôsobom a predlozené Vseobecnému súdu uz v stádiu podania zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, C-564/08 P, [11]EU:C:2009:703, bod 31). 35 Vseobecný súd preto v bode 116 napadnutého rozsudku správne zamietol tvrdenie odvolatelky, ze Komisia sa pri výpocte jej podielu na trhu dopustila chyby, ked don zahrnula predaje jej materskej spolocnosti. 36 Za týchto podmienok Súdny dvor nemusí preskúmat dôvodnost tohto tvrdenia. 37 V rozsahu, v akom odvolatelka subsidiárne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze ex offo nepreskúmal, ci sporné rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie vysvetlenia dôvodov, preco sa Komisia odchýlila od metódy stanovovania pokút, ktorú pouzila v prípade ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili na to istom karteli, stací uviest, ze pred Vseobecným súdom odvolatelka vôbec nenamietala existenciu rozdielneho zaobchádzania medzi týmito podnikmi a nou samou, pokial ide o urcenie jej podielu na trhu na úcely stanovenia výsky pokuty. 38 Kedze Vseobecnému súdu neboli v tomto smere predlozené ziadne tvrdenia, nemozno mu vytýkat, ze ex offo nepreskúmal, ci sporné rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré odôvodnuje údajne rozdielne zaobchádzanie, lebo nebol poziadaný, aby v tejto súvislosti vykonal preskúmanie. 39 Kedze tvrdenie zalozené na takomto rozdielnom zaobchádzaní treba povazovat za nové, nemozno ho preskúmat v rámci odvolania. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov prejednávaných prvostupnovým súdom (rozsudok FLSmidth/Komisia, [12]EU:C:2014:284, bod 42). Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod treba vo vsetkých castiach zamietnut. 40 Z uvedených úvah vyplýva, ze ani jeden z dvoch odvolacích dôvodov uvádzaných odvolatelkou na podporu jej odvolania nemozno prijat, a preto treba odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O návrhu Komisie o nahradení dôvodov Argumentácia Komisie 41 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby Súdny dvor nahradil odôvodnenie v bode 47 napadnutého rozsudku. Domnieva sa, ze Vseobecný súd sa tým, ze vychádzal z vyhlásenia jedného úcastníka na stretnutí podskupiny "blokových vriec", aby vylúcil úcast odvolatelky na tomto stretnutí, hoci jej meno bolo uvedené na prezencnej listine, dopustil skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predlozené. Posúdenie Súdnym dvorom 42 Podla clánku 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v znení úcinnom v den podania vyjadrenia k odvolaniu sa návrhy uvedené v tomto vyjadrení musia týkat ciastocného ci úplného zamietnutia odvolania alebo ciastocného ci úplného zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu, alebo toho, aby bolo ciastocne ci úplne vyhovené návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní. Clánok 113 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje tie isté poziadavky, pokial ide o návrhy v rámci odvolania (rozsudok Edwin/ÚHVT, C-263/09 P, [13]EU:C:2011:452, bod 83). 43 V prejednávanej veci sa vsak Komisia nedomáha co i ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku, ale zmeny konstatovania, ku ktorému dospel Vseobecný súd v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu odvolatelky, pricom navyse ide o dôvod, ktorý uz zamietol. 44 Tento návrh treba preto zamietnut ako neprípustný. O trovách 45 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 46 Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka v odvolacom konaní nemala úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znása okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vynalozila Komisia. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Plásticos Espańoles SA (ASPLA) je povinná nahradit trovy tohto odvolacieho konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [14]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVdhBmC/L91920-7231TMP.html#t-ECR_62012CJ0035_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A672&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=null 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A703&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A452&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///tmp/lynxXXXXVdhBmC/L91920-7231TMP.html#c-ECR_62012CJ0035_SK_01-E0001