ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 18. júla 2013 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Clánky 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ -- Podmienka 'selektívnosti` -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Clánok 1 písm. b) bod i) -- Existujúca pomoc -- Vnútrostátna právna úprava v oblasti daní z príjmov právnických osôb -- Odpocet vzniknutých strát -- Nemoznost odpoctu v prípade zmeny vlastníka -- Povolenie výnimiek -- Volná úvaha danového úradu" Vo veci C-6/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) z 30. decembra 2011 a dorucený Súdnemu dvoru 3. januára 2012, ktorý súvisí s konaním: P Oy SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia A. Rosas, E. Juhász (spravodajca), D. Sváby a C. Vajda, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M. Aleksejev, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. novembra 2012, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- P Oy, v zastúpení: O. A. Haapaniemi, asianajaja, -- fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski a S. Hartikainen, splnomocnení zástupcovia, -- nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: I. Koskinen, R. Lyal a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 7. februára 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu relevantných ustanovení práva Únie týkajúcich sa státnej pomoci. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou P Oy (dalej len "P") a vnútrostátnymi orgánmi príslusnými pre oblast dane z príjmov právnických osôb, ktorý sa týka odmietnutia týchto orgánov povolit tejto spolocnosti odpocítanie strát, ktoré jej vznikli v zdanovacom období, v podstate povolené podla vnútrostátnej právnej úpravy, a ich prenos do nasledujúcich zdanovacích období. Právny rámec Právo Únie 3 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) s názvom "Definície" stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 144 a 172 Aktu [o podmienkach pristúpenia Nórskeho královstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky, Svédskeho královstva a úpravách zmlúv, na základe ktorých je zalozená Európska únia ([3]Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21 a [4]Ú. v. ES L 1, 1995, s. 1), dalej len 'akt o pristúpení`], vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ..." Fínske právo 4 Zákon c. 1535/1992 z 30. decembra 1992 o dani z príjmu (Tuloverolaki, dalej len "TVL") stanovuje vo svojom § 117 s názvom "Straty a odpocítanie strát": "Vzniknuté straty mozno odpocítat od príjmov v nasledujúcich zdanovacích obdobiach v súlade s ustanoveniami tejto casti. Straty sa odpocítajú v takom poradí, ako vznikli." 5 § 119 tohto zákona s názvom "Straty z hospodárskej alebo polnohospodárskej cinnosti" stanovuje: "Stratu z hospodárskej alebo polnohospodárskej cinnosti vzniknutú v priebehu zdanovacieho obdobia mozno preniest a odpocítat od zisku z hospodárskej alebo polnohospodárskej cinnosti vzniknutého pocas nasledujúcich desiatich rokov, ak sa dosiahne zisk. Za stratu z hospodárskej cinnosti sa povazuje ciastka straty vypocítaná podla zákona o dani z príjmov právnických osôb (laki elinkeinotulon verottamisesta)..." 6 § 122 toho istého zákona s názvom "Vplyv vlastníckych zmien na odpocítatelnost strát" stanovuje vo svojom prvom odseku, ze stratu vzniknutú spolocnosti nemozno odpocítat, ak pocas roka, v ktorom táto strata vznikla, alebo neskôr, doslo k zmene vlastníctva viac ako polovice jej základného imania na základe iného spôsobu nadobudnutia ako dedením alebo závetom, alebo ak sa zmenila viac ako polovica clenov jej orgánov. 7 Tento § 122 TVL vo svojom tretom odseku stanovuje, ze bez ohladu na ustanovenie prvého odseku, ak je to nevyhnutné na pokracovanie cinnosti spolocnosti, príslusný danový úrad môze za osobitných okolností na základe ziadosti povolit odpocet prenesenej straty napriek zmene vlastníctva. 8 Na objasnenie uplatnovania ustanovenia tretieho odseku § 122 TVL a zosúladenie správnej praxe fínske Danové riaditelstvo vydalo 14. februára 1996 usmernenie c. 634/348/96, ktoré v relevantných ustanoveniach stanovuje: "2. Konanie o povolení výnimky 2.1. Podmienky povolenia Podla § 122 TVL [spolocnosti] mozno na základe ziadosti udelit povolenie na odpocítanie vzniknutých strát, ak je to nevyhnutné pre jej cinnost. Medzi osobitné dôvody patrí najmä: -- odovzdanie v rámci generacnej výmeny, -- predaj podniku zamestnancom, -- kúpa tzv. prázdnej spolocnosti, ktorá nevyvíja obchodnú cinnost, -- zmena vlastníctva podielov v rámci koncernu, -- zmena vlastníctva spolocnosti v súvislosti s programom restrukturalizácie, -- specifické vplyvy na zamestnanost a -- zmena vlastníctva spolocností obchodujúcich na burze. 2.1.1. Osobitné podmienky Úcelom ustanovení § 122 TLV je zabránit tomu, aby sa podniky vytvárajúce stratu stali tovarom. Ak zmena vlastníctva podielov podniku nemá uvedené znaky, je mozné udelit výnimku na odpocet straty. ... 2.1.2. Pokracovanie v cinnosti Povolenie na odpocítanie strát mozno udelit, ak je to nevyhnutné na pokracovanie cinnosti [spolocnosti]. Absolútnou podmienkou môze byt, ze [spolocnost] prevádzkuje svoju cinnost po zmene vlastníctva. Ak [spolocnost] v praxi ukoncila svoju cinnost a jej hodnota spocíva len v konstatovaných stratách, osobitné povolenie sa neudelí." 9 Obezník c. 2/1999 fínskeho Danového riaditelstva zo 17. februára 1999 uvádza ako osobitný dôvod aj rozsírenie cinnosti prostredníctvom spätnej kúpy podnikov. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 10 Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze spolocnost P, zalozená v roku 1998, podala 3. septembra 2008 ziadost adresovanú príslusnému danovému orgánu, v ktorej poziadala v súlade s § 122 tretím odsekom TVL o povolenie na odpocet straty, ktorá vznikla v zdanovacích obdobiach v rokoch 1998 az 2004, bez ohladu na zmenu vlastníka, ku ktorej doslo v roku 2004. Hospodárska cinnost spolocnosti po tejto zmene vlastníka, ako aj po dalsích vlastníckych zmenách pokracuje. Príslusný danový orgán zamietol túto ziadost rozhodnutím z 24. októbra 2008 z dôvodu, ze spolocnost P nepreukázala osobitné dôvody, na základe ktorých by bolo také povolenie dôvodné, bez ohladu na vlastnícke zmeny. 11 Rozhodnutím z 2. decembra 2009 Helsingin hallinto-oikeus (správny súd v Helsinkách) zamietol zalobu spolocnosti P z tých istých dôvodov ako príslusný danový orgán. Spolocnost P podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Korkein hallinto-oikeus (Najvyssí správny súd), ktorý sa v podstate pýta, ci ustanovenia práva Únie v oblasti státnej pomoci, najmä kritérium selektívnosti vykladané v rámci volnej úvahy, ktorú má k dispozícii príslusný danový orgán v tejto veci, bránia prijatiu rozhodnutia, ktorým sa povolí odpocítanie strát spolocnosti bez ohladu na jej vlastnícke zmeny, pokial sa toto opatrenie riadne neoznámilo Európskej komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 12 Podla vnútrostátneho súdu na posúdenie selektívnosti opatrenia je potrebné skúmat, ci v rámci daného právneho poriadku toto opatrenie predstavuje zvýhodnenie niektorých podnikov v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Urcenie referencného rámca v tejto súvislosti je o to dôlezitejsie v prípade danových opatrení, pretoze existenciu urcitého zvýhodnenia mozno preukázat len vo vztahu k takzvanému "beznému" zdaneniu. 13 Vnútrostátny súd uvádza, ze pokial ide o urcenie referencného rámca, existujú dve moznosti. V rámci prvej moznosti mozno tento referencný rámec urcit na základe vseobecného pravidla prenosu strát na základe § 117 a § 119 TVL. Podla tohto pravidla povolenie výnimky v prípade zmeny vlastníka neznamená pre spolocnost výhodnejsiu situáciu, nez je situácia stanovená vseobecným pravidlom. Podla druhej moznosti bude referencný rámec stanovený pravidlom v § 122 druhom odseku TVL, podla ktorého straty nemozno odpocítat po zmene vlastníka. Vo vztahu k tomuto referencnému rámcu výnimka uvedená v § 122 tretom odseku TVL poskytuje danovému orgánu priestor na volnú úvahu, na základe ktorej by sa podnik mohol dostat do výhodnejsej situácie nez podnik, ktorému nebol priznaný nárok na odpocet v rámci konania o povolení. 14 Vnútrostátny súd dalej uvádza, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora opatrenia státu, ktoré rozlisujú medzi podnikmi, a sú preto a priori selektívne, mozno odôvodnit, ak toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému, do ktorého patria. V tejto súvislosti tvrdí, ze cielom danového systému zavedeného právnou úpravou dotknutou vo veci samej je zabránit tomu, aby sa straty podnikov stali predmetom obchodu alebo zneuzívania. Toto riziko sa týka najmä stratových podnikov, ktoré sú neaktívne a ktoré by sa mohli iné podniky snazit získat rôznymi spôsobmi na úcely odpocítania ich strát od svojho zisku. Volná úvaha, ktorú má v prejednávanej veci k dispozícii danový orgán, by sa mohla posudzovat v rámci tohto danového systému ako celku, ktorého cielom by bolo poskytnút výhody odpoctu strát vo vsetkých prípadoch, kde by sa nepreukázalo riziko zneuzitia. 15 Za týchto okolností Korkein hallinto-oikeus rozhodol prerusit konanie a predlozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa kritérium selektívnosti v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v súvislosti s povolovacím konaním, akým je konanie podla § 122 ods. 3 [TVL], vykladat v tom zmysle, ze je prekázkou práva na odpocet straty v prípade zmeny vlastníctva podielov, ak sa pritom nedodrzí postup podla clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ? 2. Má sa v rámci výkladu kritéria selektívnosti, predovsetkým pri urcení referencnej skupiny, vychádzat zo základného pravidla odpocítatelnosti zistených strát vyjadreného v § 117 a § 119 [TVL], alebo je pri výklade kritéria selektívnosti nutné vychádzat z predpisov, ktoré sa týkajú zmeny vlastníctva podielov? 3. Je mozné, pokial sa kritérium selektívnosti v clánku 107 ZFEÚ v zásade povazuje za splnené, povazovat za odôvodnenú takú úpravu, akou je § 122 ods. 3 [TVL], pretoze ide o mechanizmus spätý s danovým systémom, ktorý je nevyhnutný napríklad na úcely zabránenia danovým únikom? 4. Aký význam treba pripísat miere volnej úvahy orgánov pri posúdení existencie odôvodnenia a mechanizmu spätého s danovým systémom? Vyzaduje sa v prípade mechanizmu spätého s danovým systémom, aby orgán uplatnujúci zákon nemal nijakú diskrecnú právomoc a aby právne predpisy presne stanovili podmienky uplatnenia výnimky?" O prejudiciálnych otázkach O druhej az stvrtej otázke 16 Svojou druhou az stvrtou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne a na prvom mieste, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci danový rezim, aký vyplýva z § 122 prvého a tretieho odseku TVL, splna podmienku selektívnosti ako aspektu pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a v prípade kladnej odpovede na túto otázku, ci je výnimka stanovená v tretom odseku tohto paragrafu odôvodnená skutocnostou, ze je vlastná povahe danového rezimu. Vnútrostátny súd tiez ziada Súdny dvor, aby objasnil, aký význam môze mat rozsah volnej úvahy príslusných orgánov pri uplatnovaní tohto rezimu. 17 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ v zásade zakazuje pomoc, "ktorá zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", teda selektívnu pomoc. 18 Opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, tak predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak výhody, ktoré vyplývajú zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [5]C-106/09 P a C-107/09 P, Zb. s. I-11113, body 72, 73, ako aj citovaná judikatúra). 19 Podla judikatúry Súdneho dvora kvalifikácia vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade predpokladá identifikáciu a predbezné preskúmanie spolocného alebo "obvyklého" danového systému uplatnitelného v dotknutom clenskom státe. Práve v porovnaní s týmto spolocným alebo "obvyklým" danovým systémom treba v druhom rade posúdit a stanovit prípadnú selektívnu povahu výhody poskytnutej dotknutým danovým opatrením tým, ze sa preukáze, ze toto opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný danovým systémom dotknutého clenského státu nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [6]C-78/08 az C-80/08, Zb. s. I-7611, bod 49 a citovanú judikatúru). 20 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze táto kvalifikácia predpokladá nielen znalost obsahu relevantného práva, ale vyzaduje aj preskúmanie jeho rozsahu zalozené na správnej a súdnej praxi a informáciách týkajúcich sa rozsahu osobnej pôsobnosti týchto pravidiel. 21 Vzhladom na to, ze vnútrostátny súd tieto informácie neposkytol, Súdny dvor zastáva názor, ze k tejto kvalifikácii nemôze zaujat stanovisko. 22 Podla judikatúry Súdneho dvora podmienku selektívnosti nesplna také opatrenie, ktoré síce poskytuje príjemcovi výhodu, ale je odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou systému, do ktorého patrí (rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [7]C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 42, ako aj citovaná judikatúra). Opatrenie spocívajúce vo výnimke z uplatnenia vseobecného danového systému preto mozno odôvodnit, ak dotknutý clenský stát môze preukázat, ze toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad jeho danového systému (pozri rozsudok Paint Graphos a i., uz citovaný, bod 65, ako aj citovanú judikatúru). 23 V tejto súvislosti treba uviest, ze existencia systému povolení sama osebe nevylucuje takéto odôvodnenie. 24 Odôvodnenie je totiz mozné v prípade, ze v rámci konania o povolení je volná úvaha príslusného orgánu obmedzená na overenie podmienok zavedených na úcely identifikovatelného danového ciela a kritériá, ktoré tento orgán uplatnuje, sú vlastné povahe danového rezimu. 25 Pokial ide o právomoc príslusného orgánu, podla judikatúry Súdneho dvora diskrecnú právomoc, na základe ktorej môze tento orgán urcit subjekty alebo podmienky, za ktorých sa opatrenie poskytne, nemozno povazovat za opatrenie vseobecnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 1999, DM Transport, [8]C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 27 a citovanú judikatúru). 26 Uplatnovanie systému povolení, ktorý umoznuje preniest straty do dalsích zdanovacích období, ako je to v prejednávanej veci, v zásade nemozno povazovat za selektívne, ak príslusné orgány pri rozhodovaní o tom, ako budú postupovat pri ziadosti o povolenie, majú k dispozícii len volnú úvahu ohranicenú objektívnymi kritériami, ktoré nie sú cudzie danovému systému zavedenému dotknutou právnou úpravou, akým je ciel zabránit obchodovaniu so stratami. 27 Naopak, pokial príslusné orgány majú diskrecnú právomoc, v rámci ktorej môzu urcit subjekty alebo podmienky, za ktorých sa opatrenie poskytne, na základe kritérií, ktoré sú cudzie danovému systému, akým je napríklad udrzanie zamestnanosti, na výkon tejto právomoci potom treba nazerat tak, ze zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v porovnaní s inými, ktoré sa vzhladom na sledovaný ciel nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, uz citovaný, bod 75). 28 V tejto súvislosti pritom z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze fínske Danové riaditelstvo vydalo usmernenie uvedené v bode 8 tohto rozsudku, v ktorom sa ako "osobitný dôvod" na udelenie výnimky zo zákazu odpocítania strát uvádza okrem iného specifický vplyv na zamestnanost. 29 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze uplatnovanie politiky regionálneho rozvoja alebo sociálnej súdrznosti ako takej nestací na to, aby opatrenie prijaté v rámci tejto politiky bolo povazované za odôvodnené povahou a struktúrou vnútrostátneho danového systému (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [9]C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 82). 30 Hoci v tejto súvislosti z vnútrostátneho rozhodnutia vyplýva, ze predmetné usmernenie nemá právne záväznú povahu, treba uviest, ze keby príslusný orgán mal moznost urcit osoby oprávnené na odpocet strát na základe kritérií, ktoré sú cudzie danovému systému, akým je udrzanie zamestnanosti, na výkon takejto právomoci by sa muselo nazerat tak, ze zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v porovnaní s inými, ktoré by sa vzhladom na sledovaný ciel nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 31 Súdny dvor vsak nemá dostatok dôkazov, aby mohol posúdit dôvodnost prípadnej selektívnej povahy danového rezimu dotknutého vo veci samej. 32 Za týchto okolností treba na druhú az stvrtú otázku odpovedat tak, ze danový rezim, akým je danový rezim v prejednávanej veci, môze splnat podmienku selektívnosti ako aspektu pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial by sa preukázalo, ze referencný systém, teda "obvyklý" systém, spocíva v zákaze odpoctu strát v prípade zmeny vlastníka v zmysle § 122 prvého odseku TVL, voci ktorému systém povolení uvedený v tretom odseku tohto paragrafu predstavuje výnimku. Takýto rezim mozno odôvodnit povahou a vseobecnou struktúrou systému, do ktorého patrí, pricom toto odôvodnenie vylucuje, aby príslusný orgán, pokial ide o povolenie udelit výnimku z odpocítania strát, mohol v rámci diskrecnej právomoci zalozit svoje rozhodnutia o povolení na základe kritérií, ktoré sú cudzie tomuto danovému rezimu. Súdny dvor vsak nemá k dispozícii dostatok dôkazov, aby o tejto kvalifikácii mohol s konecnou platnostou rozhodnút. 33 Súdny dvor okrem toho pripomína, ze selektívnost je len jedným z aspektov státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom. Vzhladom na nedostatok informácií v tejto súvislosti Súdny dvor nepreskúmal ani otázku týkajúcu sa dalsích aspektov. O prvej otázke 34 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci zákaz vykonávania projektov pomoci stanovený v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ bráni uplatnovaniu danového rezimu stanoveného v § 122 prvom a tretom odseku TVL. 35 Pokial ide o kontrolu nad dodrziavaním povinností, ktoré clenských státom vyplývajú z clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, treba pripomenút prepojenost ustanovení clánku 108 ZFEÚ, ako aj právomocí a zodpovednosti, ktoré z týchto ustanovení vyplývajú Komisii na jednej strane a clenským státom na druhej strane. 36 Clánok 108 ZFEÚ zavádza rôzne konania podla toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatial co nová pomoc musí byt podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ Komisii vopred oznámená a nemôze byt vykonaná, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou, existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ nadalej poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti (rozsudok z 29. novembra 2012, Kremikovtzi, C-262/11, bod 49 a citovaná judikatúra). 37 V rámci tohto systému kontroly majú Komisia a vnútrostátne súdy odlisnú zodpovednost a právomoc (rozsudok z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, [10]C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 14). 38 Na vnútrostátne súdy mozno predlozit spor, v súvislosti s ktorým budú musiet podat výklad a uplatnit pojem státna pomoc uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä co sa týka urcenia toho, ci státne opatrenie, ktoré bolo prijaté bez predbeznej kontroly stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa má alebo nemá tejto kontrole podrobit. Naopak nemajú právomoc rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom (rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini, [11]C-119/05, Zb. s. I-6199, body 50 a 51, ako aj citovaná judikatúra). 39 Zatial co Komisia musí skúmat zlucitelnost zámerov státnej pomoci s vnútorným trhom aj v prípade, ked clenský stát porusil zákaz vykonávania navrhnutých opatrení stanovený v clánku 108 ods. 3 poslednej vete ZFEÚ, vnútrostátne súdy v takej situácii len ochranujú práva subjektov pred prípadným porusením tohto zákazu státnymi orgánmi az do prijatia konecného rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [12]C-199/06, Zb. s. I-469, bod 38, ako aj citovanú judikatúru). 40 Pokial ide o existujúcu pomoc, treba pripomenút, ze clánok 108 ods. 1 ZFEÚ poskytuje Komisii právomoc, aby ju v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúmala. Toto preskúmanie môze viest Komisiu k tomu, aby dotknutému clenskému státu navrhla príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu, prípadne rozhodla o zrusení alebo zmene pomoci, ktorú povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 41 Táto pomoc sa musí povazovat za zákonnú dovtedy, kým Komisia nezistí jej nezlucitelnost s vnútorným trhom (rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [13]C-322/09 P, Zb. s. I-11911, bod 52 a citovaná judikatúra). Za týchto okolností clánok 108 ods. 3 ZFEÚ nepriznáva vnútrostátnym súdom právomoc zakázat vykonávanie existujúcej pomoci. 42 Podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999 "existujúca pomoc" znamená bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 144 a 172 aktu o pristúpení, vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy. 43 Podla informácií uvedených v spise predlozenom Súdnemu dvoru a ako uviedla aj fínska vláda a Komisia, rezim uvedený v § 122 prvom a tretom odseku TVL bol zavedený pred nadobudnutím úcinnosti Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([14]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), teda pred 1. januárom 1994, a od tohto dna sa stále uplatnoval. Fínska republika pristúpila k Európskej únii 1. januára 1995. 44 Okrem toho, v súlade s tým, co uviedla Komisia, okolnosti uvedené v clánkoch 144 a 172 aktu o pristúpení, v ktorých sa clánok 1 písm. b) bod i) nariadenia c. 659/1999 o definícii pojmu "existujúca pomoc" neuplatnuje, nie sú v prejednávanej veci relevantné. 45 Treba pripomenút, ze zmena podmienok uplatnenia rezimu pomoci môze za urcitých okolností viest ku kvalifikácii takého rezimu ako novej pomoci. 46 Vnútrostátny súd musí overit, ci podmienky uplatnenia rezimu dotknutého vo veci samej neboli zmenené. 47 Keby sa preukázalo, ze v dôsledku prípadných zmien sa rozsah rezimu zväcsil, mohlo by byt potrebné prijat záver, ze ide o novú pomoc, co by malo za následok uplatnenie oznamovacieho postupu stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 48 Na prvú otázku preto treba odpovedat tak, ze clánok 108 ods. 3 ZFEÚ nebráni tomu, aby sa danový rezim, akým je rezim stanovený v § 122 prvom a tretom odseku TVL, v prípade, ze by sa musel povazovat za "státnu pomoc", z dôvodu svojej povahy "existujúcej pomoci" aj nadalej uplatnoval v clenskom státe, ktorý tento danový rezim zaviedol, cím nie je dotknutá právomoc Komisie uvedená v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. O trovách 49 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Danový rezim, akým je danový rezim v prejednávanej veci, môze splnat podmienku selektívnosti ako aspektu pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial by sa preukázalo, ze referencný systém, teda "obvyklý" systém, spocíva v zákaze odpoctu strát v prípade zmeny vlastníka v zmysle § 122 prvého odseku zákona c. 1535/1992 z 30. decembra 1992 o dani z príjmu (Tuloverolaki), voci ktorému systém povolení uvedený v tretom odseku tohto paragrafu predstavuje výnimku. Takýto rezim mozno odôvodnit povahou a vseobecnou struktúrou systému, do ktorého patrí, pricom toto odôvodnenie vylucuje, aby príslusný orgán, pokial ide o povolenie udelit výnimku z odpocítania strát, mohol v rámci diskrecnej právomoci zalozit svoje rozhodnutia o povolení na základe kritérií, ktoré sú cudzie tomuto danovému rezimu. Súdny dvor vsak nemá k dispozícii dostatok dôkazov, aby o tejto kvalifikácii mohol s konecnou platnostou rozhodnút. 2. Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ nebráni tomu, aby sa danový rezim, akým je rezim stanovený v § 122 prvom a tretom odseku zákona c. 1535/1992, v prípade, ze by sa musel povazovat za "státnu pomoc", z dôvodu svojej povahy "existujúcej pomoci" aj nadalej uplatnoval v clenskom státe, ktorý tento danový rezim zaviedol, cím nie je dotknutá právomoc Európskej komisie uvedená v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Podpisy __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyk konania: fíncina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNOQOey/L93171-859TMP.html#t-ECR_62012CJ0006_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:241:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:001:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0106&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0078&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0256&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0199&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0322&locale=SK 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 15. file:///tmp/lynxXXXXNOQOey/L93171-859TMP.html#c-ECR_62012CJ0006_SK_01-E0001