ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 28. februára 2013 ( [1]*1 ) "Zväz autorizovaných úctovníkov -- Právna úprava týkajúca sa systému povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov -- Clánok 101 ZFEÚ -- Zdruzenie podnikatelov -- Obmedzenie hospodárskej sútaze -- Odôvodnenia -- Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ" Vo veci C-1/12, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal da Relaçăo de Lisboa (Portugalsko) z 15. novembra 2011 a dorucený Súdnemu dvoru 3. januára 2012, ktorý súvisí s konaním: Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas proti Autoridade da Concorręncia, za úcasti: Ministério Público, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia G. Arestis, J.-C. Bonichot, A. Arabadziev (spravodajca) a J. L. da Cruz Vilaça, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. decembra 2012, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, v zastúpení: D. Abecassis, L. Vilhena de Freitas a R. Leandro Vasconcelos, advogados, -- Ministério Público, v zastúpení: F. de Jesus Marques de Oliveira, procuradora-geral adjunta, -- portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Caldeira, advogada, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci F. Varrone, avvocato dello Stato, -- holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyna, -- polská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a M. Szpunar, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: N. Khan, L. Parpala a P. Guerra e Andrade, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 56 ZFEÚ, 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas (Zväz autorizovaných úctovníkov, dalej len "OTOC") a Autoridade da Concorręncia (Úrad pre hospodársku sútaz, dalej len "AdC") okrem iného vo veci zlucitelnosti nariadenia o získavaní kreditov za vzdelávanie (Regulamento da Formaçăo de Créditos, Diário da República, 2. séria, c. 133 z 12. júla 2007, dalej len "sporné nariadenie") s clánkom 101 ZFEÚ. Toto nariadenie prijala 18. mája 2007 Komora autorizovaných úctovníkov, ktorej právnym nástupcom sa stal OTOC. Právny rámec Statút OTOC 3 Clánok 1 statútu Zväzu autorizovaných úctovníkov (dalej len "statút OTOC"), ktorý je uvedený v prílohe I zákonného dekrétu c. 310/2009 z 26. októbra 2009, znie takto: "[OTOC] je právnická osoba verejného práva s povahou zdruzenia, ktorej úlohou je prostredníctvom povinného clenstva zastupovat odborné záujmy autorizovaných úctovníkov a dohliadat na vsetky aspekty súvisiace s výkonom ich úloh." 4 Clánok 3 ods. 1 tohto statútu stanovuje: "1. Zväz má tieto právomoci: a) udeluje profesijný titul autorizovaného úctovníka a vydáva profesijný preukaz; b) chráni dôstojnost a prestíz povolania, vykonáva dozor nad princípmi etiky a pravidlami výkonu povolania a bráni záujmy, práva a výsady svojich clenov; c) podporuje zdokonalovanie a odborné vzdelávanie svojich clenov prostredníctvom organizovania podujatí a programov odborného vzdelávania, kurzov a konferencií; ... n) má disciplinárnu právomoc voci autorizovaným úctovníkom; o) vypracúva zásady a etické pravidlá a pravidlá výkonu povolania; ... r) zavádza, organizuje a vykonáva systémy kontroly kvality sluzieb poskytovaných autorizovanými úctovníkmi; s) plánuje, organizuje a vykonáva systémy povinného vzdelávania svojich clenov; ..." 5 Podla bodu 6 tohto statútu: "1. Autorizovaní úctovníci vykonávajú tieto funkcie: a) plánujú, organizujú a koordinujú úctovníctvo právnických osôb, ktoré vedú alebo sú povinné viest úctovníctvo v súlade s platnými úctovnými osnovami, prípadne so systémom úctovných noriem, pri dodrzaní ustanovení právnych predpisov, platných úctovných zásad a usmernení príslusných orgánov v oblasti úctovných noriem; b) preberajú zodpovednost za odbornú správnost úctovníctva a daní právnických osôb uvedených v predchádzajúcom bode; c) spolu s právnym zástupcom právnických osôb uvedených v písmene a) podpisujú úctovné výkazy a danové priznania, pricom dosvedcujú ich kvalitu v súlade s podmienkami stanovenými v právnom poriadku bez toho, aby bola dotknutá právomoc a zodpovednost príslusných orgánov v oblasti obchodného a danového práva; d) na základe dokladov poskytovaných danovníkmi, ktorí ich poverili vedením svojho úctovníctva, preberajú zodpovednost za kontrolu deklaratórnych aktov v oblasti sociálneho zabezpecenia a na danové úcely v súvislosti s vyplácaním miezd. 2. Autorizovaným úctovníkom dalej prislúcha: a) vykonávat konzultacné funkcie v oblasti úctovníctva, daní a sociálneho zabezpecenia; b) zúcastnovat sa na správnom danovom konaní v súvislosti s otázkami patriacimi do ich osobitnej právomoci ako zástupcom zdanitelných osôb, ktoré ich poverili vedením svojho úctovníctva; c) vykonávat dalsie funkcie definované zákonom, ktoré prinálezia ich povolaniu, najmä vystupovat ako znalci vymenovaní súdmi alebo inými verejnoprávnymi ci súkromnoprávnymi subjektmi. ..." 6 Podla clánku 57 ods. 1 písm. a) statútu OTOC autorizovaní úctovníci dodrziavajú vsetky nariadenia OTOC a vykonávajú vsetky jeho rozhodnutia. 7 Podla clánku 59 ods. 2 tohto statútu "konanie alebo opomenutie úctovného znalca, hoci aj z nedbanlivosti, ktoré má za následok porusenie jednej zo vseobecných alebo z osobitných povinností stanovených v... statúte... alebo v iných predpisoch ci rozhodnutiach zväzu", predstavuje disciplinárny priestupok. 8 Za takého priestupky mozno podla clánkov 63 a 64 statútu OTOC ulozit disciplinárnu sankciu, konkrétne napomenutie, pokutu, pozastavenie funkcie az na tri roky a vyskrtnutie zo zoznamu úctovníkov. Nariadenie o kontrole kvality 9 Dna 30. marca 2004 Komora autorizovaných úctovníkov prijala nariadenie o kontrole kvality (Regulamento do Controlo de Qualidade, Diário da República, 2. séria, c. 175 z 27. júla 2004). Clánok 4 tohto nariadenia stanovuje: "1. Hodnotenie krízovej kontroly prostredníctvom overenia týchto skutocností: ... e) získanie v priemere 35 kreditov rocne za posledné dva roky v rámci vzdelávania, ktoré poskytuje [OTOC] alebo ktoré je [ním] akreditované; ..." Sporné nariadenie 10 Clánok 3 sporného nariadenia stanovuje: "Druhy vzdelávania, ktoré poskytuje [OTOC] 1. OTOC podporuje dva druhy vzdelávania: a) institucionálne vzdelávanie; b) odborné vzdelávanie. 2. Institucionálne vzdelávanie [OTOC] poskytuje prostredníctvom prednások pre svojich clenov, ktoré môzu trvat najviac 16 hodín a ktorých cielom je najmä oboznámit príslusníkov povolania s legislatívnymi iniciatívami a zmenami a s otázkami etiky a pravidlami výkonu povolania. 3. Odborné vzdelávanie sa skladá z tematických skolení zameraných na prehlbenie vedomostí v oblastiach, ktoré sa týkajú daného povolania, v dlzke viac nez 16 hodín." 11 Podla clánku 5 ods. 1 tohto nariadenia môze OTOC poskytovat vsetky druhy vzdelávania, ktoré sú relevantné pre dotknuté povolanie. Podla odseku 2 tohto clánku institucionálne vzdelávanie môze poskytovat len OTOC. 12 Z clánkov 6 a 7 tohto nariadenia vyplýva, ze institúcie vyssieho vzdelávania a subjekty akreditované na poskytovanie vzdelávania podla zákona, ako aj subjekty zapísané na OTOC môzu poskytovat skolenia v rámci odborného vzdelávania autorizovaných úctovníkov. 13 Podmienky, ktoré musí splnat subjekt poskytujúci vzdelávanie, aby mohol získat od OTOC akreditáciu na poskytovanie kurzov oprávnujúcich získat kredity podla clánku 8 ods. 1 sporného nariadenia, sú tieto: "a) preukázané kapacity na poskytovanie vzdelávania; b) potrebné prostriedky (financné, materiálne, ludské) na poskytovanie kvalitného vzdelávania; c) preukázaná spôsobilost clenov riadiacich orgánov dotknutého subjektu a osôb zodpovedných za organizáciu vzdelávania; d) spolupráca s univerzitnými profesormi a/alebo s uznávanými osobnostami v rámci povolania a/alebo s uznávanými odborníkmi v oblastiach súvisiacich s výkonom povolania." 14 Podla clánku 9 tohto nariadenia vedenie OTOC prijíma kladné alebo zamietavé rozhodnutia v súvislosti so zápisom vzdelávacích subjektov na úcely realizácie vzdelávacích opatrení oprávnujúcich získat kredity v lehote troch mesiacov odo dna podania ziadosti. 15 Clánky 10 az 12 tohto nariadenia upravujú akreditacné konanie v súvislosti so vzdelávacími opatreniami oprávnujúcimi získat kredity, ktoré poskytujú iné subjekty nez OTOC. Kladné alebo záporné rozhodnutie o akreditácii vzdelávacieho opatrenia prijíma OTOC. 16 Podla clánku 15 ods. 1 toho istého nariadenia za úcast na opatrení institucionálneho alebo odborného vzdelávania, ktoré organizuje OTOC alebo ním akreditovaný subjekt, získa autorizovaný úctovník za jednu hodinu 1,5 kreditu. Podla odseku 2 tohto clánku 15 je kazdý autorizovaný úctovník povinný získat 12 kreditov za institucionálne vzdelávanie rocne. 17 Clánok 16 sporného nariadenia stanovuje, ze vzdelávacie subjekty uvedené v clánku 8 tohto nariadenia sú povinné OTOC zaplatit poplatok pri podaní ziadosti o zápis ako vzdelávací subjekt, ako aj pri ziadosti o akreditáciu kazdého vzdelávacieho opatrenia, ktoré chcú realizovat. Podla clánku 17 tohto nariadenia výska tohto poplatku zodpovedá celkovým nákladom, ktoré OTOC musí vynalozit na tieto konania, bez toho, aby bola v spornom nariadení stanovená. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 18 AdC boli v rokoch 2006 a 2009 dorucené dve staznosti týkajúce sa systému povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov, ktorý zaviedol OTOC. 19 Pocas tohto obdobia viaceré vzdelávacie subjekty ziadali OTOC o zápis na úcely poskytovania opatrení odborného vzdelávania urceného pre autorizovaných úctovníkov a zaplatili poplatok vo výske 200 eur. Tieto subjekty pocas uvedeného obdobia zároven poziadali o akreditáciu vzdelávacích opatrení, ktoré chceli realizovat, a zaplatili poplatok vo výske 100 eur za kazdé plánované opatrenie. 20 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, ze hoci OTOC väcsine ziadostí vyhovel, v niektorých prípadoch odmietol akreditovat vzdelávacie opatrenia. 21 Okrem toho dva vzdelávacie subjekty výslovne odmietli zapísat sa na OTOC s odôvodnením, ze sporné nariadenie neoprávnene obmedzuje ich slobodu realizovat vzdelávacie opatrenia urcené autorizovaným úctovníkom. 22 Zo spisu, ktorým Súdny dvor disponuje, dalej vyplýva, ze v niektorých prípadoch OTOC neprijal rozhodnutie, hoci uz uplynulo viac nez pät mesiacov od podania ziadosti o akreditáciu, alebo ze na takúto ziadost odpovedal az po viac nez roku. 23 Rozhodnutím zo 7. mája 2010 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") AdC vymedzil relevantný trh ako trh s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov na celom vnútrostátnom území, konstatoval, ze prijatím sporného nariadenia OTOC porusil clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, a ulozil mu pokutu. 24 OTOC podal zalobu o zrusenie tohto rozhodnutia na Tribunal do comércio de Lisboa (Obchodný súd v Lisabone). 25 Tento súd v úvode rozhodol, ze OTOC tým, ze ulozil vsetkým autorizovaným úctovníkom povinnost získat v priemere 35 kreditov rocne za posledné dva roky v rámci vzdelávania, ktoré poskytuje OTOC alebo ktoré akreditoval, pricom 12 kreditov treba získat za vzdelávanie, ktoré poskytuje výlucne OTOC, a tým, ze rozhoduje, ktoré vzdelávacie subjekty môzu poskytovat vzdelávanie a vzdelávacie opatrenia oprávnujúce získat kredity, narusil hospodársku sútaz na trhu s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov. Okrem toho súd vyjadril názor, ze sporné nariadenie by mohlo obmedzovat obchod medzi clenskými státmi. 26 Tribunal do comércio de Lisboa dalej odmietol tvrdenie, podla ktorého obmedzenia hospodárskej sútaze vyplývajúce z tohto nariadenia boli nevyhnutné na riadny výkon povolania autorizovaných úctovníkov. 27 Súd napokon dospel k záveru, ze OTOC nezneuzil svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu. Preto napadnuté rozhodnutie v súvislosti s týmto bodom zrusil. 28 OTOC podal návrh na zrusenie rozhodnutia Tribunal do comércio de Lisboa na vnútrostátny súd, pricom tvrdil, ze je poverený poskytovaním sluzby vo verejnom záujme, ktorá vyplýva priamo zo zákona a spocíva v propagácii a podpore vzdelávania jeho clenov. Jeho vzdelávacia cinnost teda nepatrí do oblasti obchodu, v dôsledku coho sa na nu nevztahuje clánok 101 ZFEÚ. V kazdom prípade sa tento clánok v prejednávanej veci neuplatnuje, ako vyplýva aj z bodu 97 a nasl. rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. ([2]C-309/99, Zb. s. I-1577), pretoze prípadné obmedzujúce úcinky konania OTOC sú odôvodnené potrebou zarucit riadny výkon povolania autorizovaných úctovníkov. Navyse sporné nariadenie prispieva k zlepseniu ponuky a distribúcie a k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku a umoznuje spotrebitelom primeraný podiel na výhodách v zmysle clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Okrem toho zavedenie systému povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov predstavuje sluzbu vo vseobecnom hospodárskom záujme v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 29 Za týchto okolností Tribunal da Relaçăo de Lisboa rozhodol prerusit konanie a predlozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa subjekt, akým je [OTOC], ako celok povazovat za zdruzenie podnikatelov na úcely uplatnenia ustanovení Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze (na trhu so vzdelávaním)? Ak áno, má sa v takom prípade... clánok 101 ods. 2 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze sa vztahuje aj na subjekt, akým je OTOC, ktorý prijíma vseobecne záväzné predpisy na vykonanie zákonných poziadaviek v oblasti povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov s cielom zarucit obcanom spolahlivé a kvalitné sluzby? 2. Ak má subjekt, akým je OTOC, podla zákona povinnost zaviest systém povinného vzdelávania pre svojich clenov, mozno... clánok 101 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze umoznuje spochybnit vytvorenie zákonom predpísaného systému vzdelávania zo strany OTOC a vydanie nariadenia, ktoré podrobnejsie upravuje tento systém, v rozsahu, v akom v nevyhnutnej miere vykonáva uvedenú zákonnú poziadavku? Alebo je táto oblast naopak vylúcená z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ a musí sa posudzovat podla... clánku 56 a nasl. ZFEÚ? 3. S prihliadnutím na to, ze [uz citovaný] rozsudok Wouters a i. - a iné podobné rozsudky - sa týkali právnej úpravy, ktorá mala vplyv na hospodársku cinnost clenov predmetného profesijného zdruzenia, bránia... clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ právnej úprave dalsieho vzdelávania autorizovaných úctovníkov, ktorá priamo neovplyvnuje ich hospodársku cinnost? 4. Môze vzhladom na právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze (na trhu so vzdelávaním) profesijné zdruzenie vyzadovat na výkon uvedeného povolania urcité dalsie vzdelávanie, ktoré poskytuje len toto zdruzenie?" O prejudiciálnych otázkach O prvej az tretej otázke Úvodné pripomienky 30 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, ze AdC v napadnutom rozhodnutí konstatoval, ze OTOC prijatím sporného nariadenia porusil jednak clánok 101 ZFEÚ a jednak clánok 102 ZFEÚ. Tribunal do comércio de Lisboa vsak toto rozhodnutie zrusil v rozsahu, v akom sa konstatovalo porusenie clánku 102 ZFEÚ. Pred vnútrostátnym súdom OTOC ziada o zrusenie rozhodnutia Tribunal do comércio de Lisboa len v rozsahu, v akom tento súd potvrdil konstatovanie o porusení clánku 101 ZFEÚ. 31 Z uvedeného teda zjavne vyplýva, ze pokial ide o spor vo veci samej, pozadovaný výklad clánku 56 ZFEÚ a nasl., ako ani clánku 102 ZFEÚ nemá ziadny vztah k predmetu tohto sporu, kedze je pre jeho vyriesenie irelevantný. Po prvé, zlucitelnost sporného nariadenia s clánkom 56 ZFEÚ a nasl. totiz nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, a po druhé, skutocnost, ze Tribunal do comércio de Lisboa ciastocne zrusil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa konstatovalo porusenie clánku 102 ZFEÚ, nebola pred vnútrostátnym súdom spochybnená. 32 Na základe uvedeného treba prijat záver, ze prvé tri prejudiciálne otázky sa týkajú len výkladu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. O predlozených otázkach 33 V prvých troch otázkach, ktoré treba preskúmat spolocne v medziach stanovených v bode 32 tohto rozsudku, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má nariadenie, o aké ide aj vo veci samej, ktoré prijalo profesijné zdruzenie, akým je OTOC, povazovat za rozhodnutie prijaté zdruzením podnikatelov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Chce najmä vediet, ci skutocnost, ze jednak OTOC na základe zákona prijíma vseobecne záväzné predpisy na vykonanie zákonných poziadaviek v oblasti povinného vzdelávania svojich clenov s cielom zarucit obcanom spolahlivé a kvalitné sluzby a jednak tieto predpisy priamo neovplyvnujú hospodársku cinnost autorizovaných úctovníkov, má vplyv na uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ. 34 S cielom urcit, ci sa má nariadenie, akým je sporné nariadenie, povazovat za rozhodnutie zdruzenia podnikatelov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, treba v prvom rade preskúmat, ci sú autorizovaní úctovníci podnikatelmi v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 35 Podla ustálenej judikatúry v rámci práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri najmä rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 46 a citovanú judikatúru). 36 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovaru alebo sluzieb na danom trhu (pozri okrem iného rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 47 a citovanú judikatúru). 37 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, ze autorizovaní úctovníci ponúkajú za odmenu úctovné sluzby spocívajúce podla clánku 6 statútu OTOC okrem iného v plánovaní, organizácii a koordinácii úctovníctva právnických osôb, podpisovaní úctovných výkazov a danových priznaní, konzultácií v oblasti úctovníctva, sociálneho zabezpecenia a v danovej oblasti, ako aj v zastupovaní zdanitelných osôb, ktoré ich poverili vedením svojho úctovníctva, v správnom danovom konaní. Okrem toho je nesporné, ze autorizovaní úctovníci ako príslusníci slobodného povolania na seba preberajú financné riziká spojené s výkonom týchto cinností, takze v prípade nerovnováhy medzi príjmami a výdajmi je autorizovaný úctovník vyzvaný, aby sám uhradil zistenú chýbajúcu sumu. 38 Za týchto podmienok autorizovaní úctovníci vzhladom na spôsob, akým je ich povolanie upravené v Portugalsku, vykonávajú hospodársku cinnost, a teda predstavujú podnikatelov v zmysle clánku 101 ZFEÚ bez toho, aby komplexný a technický charakter sluzieb, ktoré poskytujú, a skutocnost, ze výkon ich povolania je regulovaný, mohli zmenit tento záver (pozri analogicky rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 49). 39 V druhom rade treba preskúmat, ci sa má profesijné zdruzenie, akým je OTOC, pri prijímaní nariadenia, akým je sporné nariadenie, povazovat za zdruzenie podnikatelov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo naopak, za verejnoprávny orgán. 40 Podla judikatúry Súdneho dvora sa pravidlá ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej sútaze nevztahujú na cinnost, ktorá vzhladom na svoju povahu, ciel a pravidlá, ktorým podlieha, nepatrí do oblasti hospodárskej cinnosti alebo je spojená s výkonom právomocí orgánu verejnej moci (pozri najmä rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 57 a citovanú judikatúru). 41 Po prvé právnu úpravu, o ktorú ide v konaní vo veci samej, pritom nemozno povazovat za právnu úpravu, ktorá nepatrí do oblasti hospodárskej cinnosti. 42 V tejto súvislosti je nesporné na jednej strane to, ze OTOC samotný ponúka vzdelávacie opatrenia autorizovaným úctovníkom, a na druhej strane to, ze prístup ostatných poskytovatelov tohto vzdelávania podlieha normám upraveným v spornom nariadení. Toto nariadenie má teda priamy vplyv na hospodársku cinnost na trhu s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov. 43 Okrem toho povinnost autorizovaného úctovníka zúcastnovat sa na vzdelávaní podla podmienok upravených v tomto nariadení je úzko spojená s výkonom jeho profesijnej cinnosti, ako to uviedli aj polská vláda a Európska komisia. Nesplnenie si tejto povinnosti by totiz podla clánku 57 ods. 1 písm. a), clánku 59 ods. 2 a clánkov 63 a 64 statútu OTOC mohlo mat za následok disciplinárne sankcie, napríklad pozastavenie výkonu povolania az na tri roky alebo vyskrtnutie zo zoznamu úctovníkov. 44 Aj za predpokladu, ze toto nariadenie by nemalo priamy vplyv na hospodársku cinnost samotných autorizovaných úctovníkov, ako to, zdá sa, naznacuje aj vnútrostátny súd vo svojej tretej otázke, samotná táto skutocnost nevyníma rozhodnutie zdruzenia podnikatelov z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. 45 Takéto rozhodnutie by totiz mohlo vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nielen na trhu, na ktorom vykonávajú svoju cinnost clenovia profesijného zdruzenia, ale aj na inom trhu, na ktorom vykonáva cinnost samotné profesijné zdruzenie. 46 Po druhé pri prijatí nariadenia, akým je sporné nariadenie, profesijné zdruzenie, akým je OTOC, nevykonáva typické právomoci orgánu verejnej moci, ale skôr právomoci regulacného orgánu riadiaceho povolanie, ktorého výkon predstavuje okrem iného hospodársku cinnost. 47 Na jednej strane je totiz nesporné, ze riadiace orgány OTOC sa skladajú výlucne z jeho clenov. Okrem toho vnútrostátne orgány vôbec nezasahujú do vymenúvania clenov týchto orgánov. 48 V tejto súvislosti nie je dôlezité, ze OTOC sa riadi verejným právom. V zmysle svojho znenia sa totiz clánok 101 ZFEÚ vztahuje na dohody medzi podnikatelmi a na rozhodnutia zdruzení podnikatelov. Právny rámec, v ktorom sa vykonáva uzatváranie takýchto dohôd a prijímajú sa takéto rozhodnutia, ako aj právna kvalifikácia, ktorú tomuto rámcu dávajú rôzne vnútrostátne právne poriadky, nemajú vplyv na uplatnenie predpisov Únie o hospodárskej sútazi a najmä clánku 101 ZFEÚ (rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 66 a citovaná judikatúra). 49 Na druhej strane regulacná právomoc OTOC nie je obmedzená podmienkami alebo kritériami, ktoré toto profesijné zdruzenie musí dodrziavat pri prijímaní takých aktov, akým je sporné nariadenie. V tejto súvislosti mu clánok 3 ods. 1 písm. c) a s) statútu OTOC priznáva úlohy "podporovat zdokonalovanie a odborné vzdelávanie svojich clenov prostredníctvom organizovania podujatí a programov odborného vzdelávania, kurzov a konferencií" a "plánovat, organizovat a vykonávat systémy povinného vzdelávania svojich clenov". 50 Na základe týchto ustanovení má teda OTOC sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o zásady, podmienky a formy, ktorým sa systém povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov musí prispôsobit. 51 Statút OTOC tomuto zdruzeniu neposkytuje výhradné právo na poskytovanie vzdelávacích opatrení pre autorizovaných úctovníkov a nestanovuje podmienky vstupu na trh s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov pre iné vzdelávacie subjekty. Pravidlá týkajúce sa týchto oblastí sú naopak upravené v spornom nariadení. 52 Dalej je nesporné, ze sporné nariadenie prijal OTOC bez úcasti státu. 53 Skutocnost, na ktorú poukázal vnútrostátny súd v súvislosti s druhou otázkou, ze OTOC je zo zákona povinný zaviest systém povinného vzdelávania svojich clenov, tieto úvahy nespochybnuje. 54 Je nepochybné, ze ak clenský stát zverí normatívne právomoci profesijnému zdruzeniu a definuje kritériá verejného záujmu a základné princípy, ktoré musia predpisy tohto zdruzenia splnat, pricom si ponechá právomoc vydat rozhodnutie v poslednom stupni, právne normy prijaté profesijným zdruzením si zachovávajú státny charakter a vymykajú sa ustanoveniam Zmluvy vztahujúcim sa na podnikatelov (pozri v tomto zmysle rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 68). 55 Zdá sa vsak, ze toto nie je prípad konania vo veci samej, ako vyplýva z bodov 35 az 38 tohto rozsudku. 56 Za týchto okolností mozno predpisy týkajúce sa získavania kreditov za vzdelávanie prijaté profesijným zdruzením dotknutým vo veci samej pripísat jemu samotnému. 57 Co sa týka vplyvu, aký môze mat na uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ skutocnost, na ktorú poukázal zalobca vo veci samej, ze cielom OTOC nie je dosahovanie zisku, treba uviest, ze to nebráni tomu, aby sa subjekt vykonávajúci cinnosti na trhu povazoval za podnik, pokial ponuka jeho sluzieb konkuruje ponuke iných subjektov, ktorých cielom je zisk (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [3]C-222/04, Zb. s. I-289, body 122 a 123, ako aj z 1. júla 2008, MOTOE, [4]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 27). 58 To je presne prípad konania vo veci samej. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, totiz vyplýva, ze OTOC navrhuje opatrenia odborného vzdelávania urcené autorizovaným úctovníkom v konkurencii s dalsími vzdelávacími subjektmi, ktorých cielom je dosahovanie zisku. 59 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na prvú az tretiu otázku odpovedat takto: -- Nariadenie, akým je sporné nariadenie, ktoré prijalo profesijné zdruzenie, akým je OTOC, treba povazovat za rozhodnutie prijaté zdruzením podnikatelov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. -- Skutocnost, ze profesijné zdruzenie, akým je OTOC, je zo zákona povinné zaviest systém povinného vzdelávania svojich clenov, neznamená, ze predpisy, ktoré toto zdruzenie prijíma, budú vynaté z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, ak ich mozno pripísat výlucne tomuto zdruzeniu. -- Skutocnost, ze tieto predpisy nemajú priamy vplyv na hospodársku cinnost clenov tohto profesijného zdruzenia, nemá vplyv na pôsobnost clánku 101 ZFEÚ, kedze porusenie vytýkané tomuto profesijnému zdruzeniu sa týka trhu, na ktorom vykonáva hospodársku cinnost samotné zdruzenie. O stvrtej otázke 60 Svojou stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze bráni tomu, aby profesijné zdruzenie ulozilo svojim clenom povinnost vzdelávania, ktoré poskytuje výlucne ono samo, za podmienok, aké existujú vo veci samej. 61 Portugalská vláda uvádza, ze porusenie clánku 101 ZFEÚ konstatované v napadnutom rozhodnutí, ktoré je predmetom konania vo veci samej, nevedie k tomu, ze by boli clenovia OTOC povinní zúcastnovat sa len na vzdelávaní, ktoré toto zdruzenie poskytuje. 62 V tejto súvislosti sa zdá, ze zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ako aj z napadnutého rozhodnutia a z rozhodnutia Tribunal do comércio de Lisboa vyplýva - a na pojednávaní pred Súdnym dvorom to potvrdili aj OTOC a portugalská vláda -, ze porusenie clánku 101 ZFEÚ, ktoré sa vytýka OTOC, spocíva v prijatí sporného nariadenia, na základe ktorého bol trh s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov v podstate umelo rozdelený, pricom jedna tretina trhu bola vyhradená OTOC a na jeho zvysnú cast sa vztahujú diskriminacné podmienky, ktoré sú nevýhodné pre konkurentov tohto profesijného zdruzenia. 63 Podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sú s vnútorným trhom nezlucitelné vsetky rozhodnutia zdruzení podnikatelov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktorých cielom alebo následkom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 64 Treba preto preskúmat, ci sú tieto podmienky splnené vo veci samej. 65 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry platí, ze na to, aby rozhodnutie, dohoda alebo postup boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe súboru skutkových alebo právnych okolností umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem toho je potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (pozri najmä rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [5]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 34 a citovanú judikatúru). 66 Vzhladom na to, ze nariadenie, akým je sporné nariadenie, sa vztahuje na celé územie clenského státu, ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri analogicky najmä rozsudok z 5. decembra 2006, Cipolla a i., [6]C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 45 a citovanú judikatúru). 67 Podmienky vstupu na trh s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov, ktoré sú stanovené v spornom nariadení, vsak zrejme majú vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 59 az 78 tohto rozsudku znacný vplyv na volbu podnikatelov so sídlom v iných clenských státoch nez v Portugalskej republike, ci budú v tomto clenskom státe vykonávat svoje cinnosti. 68 Pokial ide o otázku, ci je cielom alebo následkom nariadenia, akým je sporné nariadenie, vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, treba uviest, ako to vyplýva aj z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, ze toto nariadenie má zarucit kvalitu sluzieb ponúkaných autorizovanými úctovníkmi prostredníctvom zavedenia systému povinného vzdelávania. 69 Za predpokladu, ze toto nariadenie nemá za ciel vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze, treba teda preskúmat jeho následky na hospodársku sútaz na vnútornom trhu. 70 Podla ustálenej judikatúry posúdenie následkov rozhodnutí zdruzení podnikatelov vzhladom na clánok 101 ZFEÚ zahrna nutnost vziat do úvahy konkrétny rámec, do ktorého sú zaradené, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknutí podnikatelia, povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhu alebo relevantných trhov (pozri najmä rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 49). 71 Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ neobmedzuje takéto posúdenie iba na aktuálne následky, ale malo by sa prihliadat aj na potenciálne následky dotknutého rozhodnutia na hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 50 a citovaná judikatúra). 72 Ak vnútrostátnemu súdu prislúcha preskúmat, ci sporné nariadenie má alebo by mohlo mat nepriaznivé následky na hospodársku sútaz na vnútornom trhu, Súdny dvor mu má v tejto súvislosti poskytnút usmernenia výkladu práva Únie, ktoré mu umoznia vo veci rozhodnút (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique, [7]C-439/09, Zb. s. I-9419, bod 42). 73 V tomto ohlade vnútrostátny súd musí v prvom rade vziat do úvahy struktúru trhu s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov, tak ako vyplýva z predmetného nariadenia. 74 Treba tiez uviest, ze uvedené nariadenie stanovuje dva druhy vzdelávania, "institucionálne" a "odborné", ktoré sa lísia v závislosti od ich ciela, subjektov, ktoré ich môzu poskytovat, a dlzky poskytovaných vzdelávacích opatrení. 75 Pokial ide po prvé o ciel institucionálneho vzdelávania, ako je vymedzený v clánku 3 ods. 2 sporného nariadenia, treba uviest, ze tento ciel spocíva v oboznamovaní autorizovaných úctovníkov nielen s otázkami etiky a pravidiel výkonu povolania, ale aj s "legislatívnymi iniciatívami a zmenami". Nie je pritom vylúcené, ze relevantné legislatívne zmeny sú aj predmetom odborného vzdelávania, ktoré sa podla clánku 3 ods. 3 skladá najmä z "tematických skolení zameraných na prehlbenie vedomostí v oblastiach, ktoré sa týkajú daného povolania". Okrem toho podla clánku 15 ods. 1 tohto nariadenia kazdé vzdelávacie opatrenie, ci uz odborné alebo institucionálne, ktoré poskytuje OTOC alebo je ním akreditované, oprávnuje na získanie 1,5 kreditu za hodinu. 76 Na základe týchto skutocností sa mozno domnievat, ze tieto dva typy vzdelávania môzu byt aspon ciastocne navzájom zamenitelné, co sú skutocnosti, ktoré musí preverit vnútrostátny súd. 77 Keby to tak bolo, rozdiel, ktorý podla sporného nariadenia existuje medzi institucionálnym a odborným vzdelávaním v závislosti od ich ciela, nie je odôvodnený. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako to vyplýva aj z bodu 7 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva ([8]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155), ze relevantný trh s výrobkami pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sa povazujú za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, ceny a zamýslaného úcelu pouzitia. 78 Rozdelenie trhu s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov, ako vyplýva zo sporného nariadenia, sa po druhé prejavuje vymenúvaním subjektov oprávnených na poskytovanie oboch typov vzdelávania. V tejto súvislosti z clánku 5 ods. 2 tohto nariadenia vyplýva, ze institucionálne vzdelávanie môze poskytovat len OTOC. Okrem toho z priemerného poctu 35 kreditov rocne, ktoré autorizovaní úctovníci musia získat za posledné dva roky podla clánku 4 ods. 1 písm. e) nariadenia o kontrole kvality, musia 12 kreditov povinne získat v rámci institucionálneho vzdelávania, ako to vyplýva z clánku 15 ods. 2 sporného nariadenia. 79 Z toho vyplýva, ze podla tohto nariadenia má OTOC k dispozícii výhradnú nezamenitelnú cast trhu s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov. 80 Po tretie tieto dva druhy vzdelávania sa lísia dlzkou opatrení, ktoré mozno poskytovat v rámci kazdého z nich. Clánok 3 ods. 2 a 3 tohto nariadenia stanovuje, ze institucionálne vzdelávanie môze trvat maximálne 16 hodín, zatial co odborné vzdelávanie musí trvat viac nez 16 hodín. 81 Táto skutocnost môze mat za následok, ze vzdelávacie subjekty s výnimkou OTOC, ktoré chcú poskytovat krátkodobé vzdelávanie, sú od toho odrádzané, co vsak musí preskúmat vnútrostátny súd. 82 Zdá sa teda, ze toto pravidlo narusuje hospodársku sútaz na trhu s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov, pretoze ovplyvnuje prirodzenú súhru ponuky a dopytu. 83 Po stvrté, zatial co sporné nariadenie ukladá autorizovaným úctovníkom povinnost získat aspon 12 kreditov rocne za institucionálne vzdelávanie, v súvislosti s odborným vzdelávaním nestanovuje analogickú povinnost. Z toho vyplýva, ako to uviedla aj portugalská vláda, ze autorizovaní úctovníci si môzu vybrat, ze zvysných 23 kreditov získajú bud v rámci odborného, alebo v rámci institucionálneho vzdelávania. Táto skutocnost môze takisto konkurencne zvýhodnovat vzdelávacie opatrenia, ktoré poskytuje OTOC v rámci institucionálneho vzdelávania, najmä vzhladom na jeho kratsie trvanie, ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku, je na vnútrostátnom súde, aby tieto skutocnosti preskúmal. 84 Vnútrostátny súd musí v druhom rade preskúmat podmienky vstupu na dotknutý trh pre iné subjekty nez OTOC. 85 V tomto ohlade treba uviest, ze vzdelávacie subjekty s výnimkou institúcií vyssieho vzdelávania a subjektov zo zákona oprávnených poskytovat vzdelávanie, ktoré chcú poskytovat opatrenia oprávnujúce získat kredity za vzdelávanie, sa musia vopred zapísat na OTOC. Ako vyplýva z clánku 9 sporného nariadenia, OTOC môze ziadost o zápis schválit alebo zamietnut. 86 Okrem toho, ak chcú tieto subjekty poskytovat vzdelávacie opatrenia, ktoré oprávnujú získat kredity za vzdelávanie, musia podla clánku 12 tohto nariadenia predlozit pre kazdé opatrenie ziadost o akreditáciu na OTOC. Túto ziadost treba podat najneskôr tri mesiace pred zaciatkom konkrétneho opatrenia a ziadost by mala obsahovat urcité informácie, napríklad cenu a podrobný program predmetného opatrenia. Ziadatel tiez musí zaplatit poplatok za kazdé dotknuté opatrenie, ktorý sa odovzdáva OTOC. Rozhodnutie o priznaní akreditácie alebo o jej zamietnutí prijíma vedenie tohto profesijného zdruzenia. 87 Dalej je nesporné po prvé, ze aj OTOC poskytuje opatrenia odborného vzdelávania v konkurencii s ostatnými vzdelávacími subjektmi, a po druhé, ze odborné vzdelávanie, ktoré poskytuje OTOC, nepodlieha ziadnemu akreditacnému procesu. 88 Systém nenarusenej hospodárskej sútaze, ako je stanovený v Zmluve, pritom mozno zarucit len vtedy, ked je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí (rozsudok MOTOE, uz citovaný, bod 51). 89 Skutocnosti uvedené v bodoch 71 az 73 tohto rozsudku môzu mat za následok to, ze sporné nariadenie nezarucuje rovnost prílezitostí medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi. 90 Po prvé podmienky, ktoré vzdelávací subjekt musí splnit jednak v súvislosti so zápisom na OTOC a jednak v súvislosti s akreditáciou opatrenia odborného vzdelávania, totiz nie sú v clánkoch 8 a 12 sporného nariadenia presne formulované. 91 Taká právna úprava, ktorá právnickej osobe, akou je OTOC, priznáva právomoc jednostranne rozhodovat o ziadostiach o zápis alebo o akreditáciu podaných na úcely organizovania vzdelávacích opatrení bez toho, aby na základe tejto právnej úpravy jej právomoc podliehala obmedzeniam, povinnostiam alebo kontrole, by mohla právnickú osobu s touto právomocou viest k skreslovaniu hospodárskej sútaze zvýhodnovaním vzdelávacích opatrení, ktoré sama organizuje (pozri analogicky rozsudok MOTOE, uz citovaný, bod 52). 92 Po druhé spôsob, akým je organizovaný akreditacný postup podla sporného nariadenia, vedie k obmedzeniu ponuky vzdelávacích opatrení navrhnutých inými subjektmi ako OTOC. Povinnost vopred ziadat o akreditáciu kazdého opatrenia, a to tri mesiace pred jeho zaciatkom, totiz pôsobí v neprospech konkurentov OTOC, pretoze tento postup im bráni okamzite ponúkat aktuálne vzdelávacie opatrenia, ktoré oprávnujú získat kredity, a zároven ich núti systematicky rozsirovat podrobné informácie týkajúce sa kazdého pripravovaného opatrenia. 93 Je vsak potrebné uviest, ze akékolvek rozhodnutie zdruzenia podnikatelov, ktoré obmedzuje slobodu cinnosti strán, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Na úcely uplatnenia tohto ustanovenia na tento prípad je totiz potrebné zobrat do úvahy najmä celkový kontext, v ktorom bolo rozhodnutie dotknutého zdruzenia podnikatelov prijaté alebo pôsobí, a konkrétnejsie, jeho ciele (pozri v tomto zmysle rozsudok Wouters a i., uz citovaný, bod 97). 94 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútrostátneho súdu a z bodu 54 tohto rozsudku vyplýva, ze predmetné nariadenie má zarucit kvalitu sluzieb, ktoré ponúkajú autorizovaní úctovníci. 95 Tým, ze toto nariadenie zavádza systém povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov, ktorý má zabezpecit potrebné záruky zdokonalovania a trvalého odborného vzdelávania, cím prispieva k riadnej správe v oblasti úctovníctva podnikov a daní, úcinne prispieva k dosahovaniu uvedeného ciela. 96 Dalej treba preskúmat, ci obmedzujúce následky, ktoré vyplývajú zo sporného nariadenia, mozno primerane povazovat za nevyhnutné na zarucenie kvality sluzieb ponúkaných autorizovanými úctovníkmi a ci tieto následky nejdú nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie tohto ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok Wouters a i., uz citovaný, body 97, 107 a 109). 97 V tejto súvislosti treba uviest, ze následky obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré by mohli vyplývat z uvedeného nariadenia, v podstate spocívajú, ako vyplýva z úvah v bodoch 59 az 78 tohto rozsudku, vo vylúcení hospodárskej sútaze na podstatnej casti dotknutého trhu a v stanovení diskriminacných podmienok na inej casti tohto trhu. 98 Vylúcenie hospodárskej sútaze, pokial ide o vzdelávacie opatrenia trvajúce kratsie nez 16 hodín, pritom v ziadnom prípade nemozno povazovat za nevyhnutné na zabezpecenie kvality sluzieb ponúkaných autorizovanými úctovníkmi. 99 Takisto pokial ide o podmienky vstupu na trh s povinným vzdelávaním autorizovaných úctovníkov, ciel spocívajúci v zabezpecení kvality sluzieb ponúkaných autorizovanými úctovníkmi mohol byt dosiahnutý zavedením systému kontrol organizovaných na základe jasných, transparentných a nediskriminujúcich kritérií, ktoré mozno kontrolovat a ktoré vzdelávacím subjektom zarucia rovnaký prístup na dotknutý trh. 100 Z toho vyplýva, ze predmetné obmedzenia pravdepodobne idú nad rámec toho, co je nevyhnutné na zabezpecenie kvality sluzieb ponúkaných autorizovanými úctovníkmi. 101 Zalobca vo veci samej tvrdí, ze na sporné nariadenie sa v kazdom prípade vztahuje výnimka podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ alebo ze sa nan vztahuje clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 102 V tejto súvislosti treba uviest, ze uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ podlieha styrom kumulatívnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Po prvé je potrebné, aby predmetné rozhodnutie prispelo k zlepseniu výroby alebo distribúcie predmetných výrobkov ci sluzieb alebo k podpore technického ci hospodárskeho pokroku; po druhé primeraný podiel na výhodách, ktoré z toho vyplývajú, musí byt vyhradený pre spotrebitelov; po tretie uvedené rozhodnutie nesmie zúcastneným podnikatelom ukladat obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po stvrté týmto podnikatelom nesmie umoznovat vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti predmetných výrobkov alebo sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 65). 103 Po prvé vzhladom na to, ze sporné nariadenie umoznuje OTOC vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti vzdelávacích sluzieb urcených autorizovaným úctovníkom, ako to uz bolo konstatované v bode 83 tohto rozsudku, a po druhé vzhladom na to, ze z dôvodov uvedených v bodoch 84 az 86 tohto rozsudku obmedzenia stanovené týmto nariadením nemozno povazovat za nevyhnutné, clánok 101 ods. 3 ZFEÚ nemozno uplatnit na prípad, o aký ide o vo veci samej. 104 Pokial ide o clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, treba pripomenút, ze toto ustanovenie stanovuje, ze podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám hospodárskej sútaze za predpokladu, ze im uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit si urcité úlohy, ktoré im boli zverené. 105 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze ani zo spisu, ktorý predlozil vnútrostátny súd, ani z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru nevyplýva, ze povinné vzdelávanie autorizovaných úctovníkov je sluzbou vo vseobecnom hospodárskom záujme, ktorá sa vyznacuje osobitnými charakteristikami v porovnaní s inými hospodárskymi cinnostami, a aj keby to tak bolo, uplatnenie ustanovení Zmluvy, najmä ustanovení venovaných hospodárskej sútazi, by mohlo bránit poskytovaniu takej sluzby (pozri analogicky rozsudok z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova, [9]C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 27). 106 V kazdom prípade podniky, na ktoré sa vztahuje clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, sa na toto ustanovenie môzu odvolávat s cielom odôvodnit opatrenie v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ len v tom prípade, ak sú obmedzenia hospodárskej sútaze, konkrétne úplné vylúcenie hospodárskej sútaze, nevyhnutné na zabezpecenie splnenia si úloh, ktoré im boli zverené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 1998, Dusseldorp a i., [10]C-203/96, Zb. s. I-4075, bod 65; z 19. mája 1993, Corbeau, [11]C-320/91, Zb. s. I-2533, bod 14, ako aj z 27. apríla 1994, Almelo, [12]C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 46). 107 Z dôvodov uvedených v bodoch 84 az 86 tohto rozsudku sa vsak zdá, ze obmedzenia hospodárskej sútaze ulozené sporným nariadením idú nad rámec toho, co je nevyhnutné na zabezpecenie splnenia si osobitných úloh, ktoré boli zverené OTOC, a preto sa clánok 106 ods. 2 ZFEÚ neuplatnuje. 108 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na stvrtú otázku odpovedat tak, ze nariadenie, akým je sporné nariadenie, ktoré zavádza systém povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov s cielom zarucit kvalitu sluzieb, ktoré títo úctovníci ponúkajú, prijaté profesijným zdruzením, akým je OTOC, predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze zakázané podla clánku 101 ZFEÚ, ak na podstatnej casti relevantného trhu vylucuje hospodársku sútaz v prospech tohto profesijného zdruzenia a na dalsej casti tohto trhu ukladá diskriminacné podmienky v neprospech konkurentov tohto profesijného zdruzenia, co sú skutocnosti, ktoré musí preskúmat vnútrostátny súd. O trovách 109 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Nariadenie, akým je nariadenie o získavaní kreditov za vzdelávanie (Regulamento da Formaçăo de Créditos), ktoré prijalo profesijné zdruzenie, akým je Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas (Zväz autorizovaných úctovníkov), treba povazovat za rozhodnutie prijaté zdruzením podnikatelov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skutocnost, ze profesijné zdruzenie, akým je Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, je zo zákona povinné zaviest systém povinného vzdelávania svojich clenov, neznamená, ze predpisy, ktoré toto zdruzenie prijíma, budú vynaté z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, ak ich mozno pripísat výlucne tomuto zdruzeniu. Skutocnost, ze tieto predpisy nemajú priamy vplyv na hospodársku cinnost clenov tohto profesijného zdruzenia, nemá vplyv na pôsobnost clánku 101 ZFEÚ, kedze porusenie vytýkané tomuto profesijnému zdruzeniu sa týka trhu, na ktorom vykonáva hospodársku cinnost samotné zdruzenie. 2. Nariadenie, akým je nariadenie o získavaní kreditov za vzdelávanie, ktoré zavádza systém povinného vzdelávania autorizovaných úctovníkov s cielom zarucit kvalitu sluzieb, ktoré títo úctovníci ponúkajú, prijaté profesijným zdruzením, akým je Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze zakázané podla clánku 101 ZFEÚ, ak na podstatnej casti relevantného trhu vylucuje hospodársku sútaz v prospech tohto profesijného zdruzenia a na dalsej casti tohto trhu ukladá diskriminacné podmienky v neprospech konkurentov tohto profesijného zdruzenia, co sú skutocnosti, ktoré musí preskúmat vnútrostátny súd. Podpisy __________________________________________________________________ ( [13]*1 ) Jazyk konania: portugalcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmZn1i1/L93717-5962TMP.html#t-ECR_62012CJ0001_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0094&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0439&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:372:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0179&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0203&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0320&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0393&locale=SK 13. file:///tmp/lynxXXXXmZn1i1/L93717-5962TMP.html#c-ECR_62012CJ0001_SK_01-E0001