NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 29. apríla 2014 ( [1]1 ) Vec C-580/12 P Guardian Industries Corp., Guardian Europe Sŕrl proti Európskej komisii "Odvolanie -- Kartely -- Trh s plochým sklom -- Výpocet pokuty -- Zohladnenie interných predajov podnikov -- Primeraná lehota -- Prípustnost dokumentov predlozených oneskorene" 1. V tomto odvolaní spolocnosti Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl (dalej spolocne len "Guardian" alebo "odvolatelky") navrhujú zrusenie rozsudku Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd Európskej únie zamietol ich zalobu. Táto zaloba smerovala k zruseniu rozhodnutia z 28. novembra 2007, ktorým im Európska komisia ulozila pokutu vo výske 148 miliónov eur za ich úcast na karteli na trhu s plochým sklom v období od apríla 2004 do februára 2005. ( [3]3 ) 2. Komisia pri výpocte pokuty, ktorá je jadrom základnej otázky polozenej v tejto zalobe, nezohladnila "viazané predaje", t. j. interné predaje vertikálne integrovaným podnikom. Guardian, ktorá vykonávala len predaje nezávislým tretím osobám, sa domnieva, ze na základe zásady zákazu diskriminácie jej má byt priznané znízenie ulozenej pokuty v pomere rovnajúcom sa podielu interných predajov na celkovom objeme trhu. Dalsou významnou otázkou polozenou v tejto veci je otázka primeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom, najmä vzhladom na to, ze od ukoncenia písomnej casti konania do rozhodnutia zacat ústnu cast konania uplynuli az tri roky a pät mesiacov, a to bez akýchkolvek iných procesných úkonov a bez akéhokolvek zrejmého dôvodu. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 3. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie sú v bodoch 1 az 10 napadnutého rozsudku opísané takto: "1 Zalobkyne Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl patria do skupiny Guardian, ktorá pôsobí v oblasti výroby plochého skla a autoskla. Guardian Industries stojí na cele skupiny Guardian a nepriamo vlastní 100 % základného imania Guardian Europe. 2 V dnoch 22., 23. februára a 15. marca 2005 uskutocnila Európska komisia neohlásené kontroly najmä v priestoroch Guardian Flachglas GmbH, Guardian Europe a Guardian Luxguard I SA. 3 Dna 2. marca 2005 spolocnost Asahi Glass Co. Ltd a vsetky jej dcérske spolocnosti vrátane Glaverbel SA/NV, neskôr AGC Flat Glass Europe SA/NV (dalej len 'Glaverbel'), predlozili ziadost na získanie oslobodenia od pokuty alebo prípadne znízenia pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 4 Dna 3. januára 2006 zacala Komisia konanie podla nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a informovala o tom úcastníkov konania 6. marca 2006. 5 Dna 10. februára 2006 Komisia adresovala viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn ziadosti o informácie. Guardian Europe odpovedala na túto ziadost 10. marca 2006. 6 Dna 9. marca 2007 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala 13. a 14. marca 2007 viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn. 7 Dna 28. novembra 2007 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie... ktoré bolo oznámené zalobkyniam 3. decembra 2007. 8 [Sporné] rozhodnutie bolo adresované tiez spolocnostiam Asahi Glass, Glaverbel, ako aj Pilkington Deutschland AG, Pilkington Group Ltd, Pilkington Holding GmbH (dalej spolocne len 'Pilkington`), Compagnie de Saint-Gobain SA a Saint-Gobain Glass France SA (dalej spolocne len 'Saint-Gobain`). 9 V [spornom] rozhodnutí Komisia uviedla, ze spolocnosti, ktorým bolo toto rozhodnutie adresované, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ods. 1 ES uskutocnujúcom sa na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktoré spocívalo v stanovovaní zvysovania cien, minimálnych cien, cenových cielov, zmrazovaní cien a iných obchodných podmienok pre predaj nezávislým zákazníkom styroch kategórií výrobkov z plochého skla pouzívaného v stavebníctve, a to plaveného skla s nízkou emisivitou, vrstveného skla a nespracovaného zrkadlového skla, ako aj vo výmene citlivých obchodných informácií. 10 Zalobkyne boli uznané vinnými za toto porusenie za obdobie od 20. apríla 2004 do 22. februára 2005 a bola im solidárne ulozená pokuta vo výske 148 miliónov eur." 4. Návrhom z 12. februára 2008 Guardian napadla sporné rozhodnutie pred Vseobecným súdom. II - Napadnutý rozsudok 5. Na podporu svojich návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia Guardian uviedla jediný zalobný dôvod zalozený na skutkových pochybeniach týkajúcich sa trvania jej úcasti na karteli a jeho geografického rozsahu. Návrhy smerujúce k znízeniu pokuty boli zalozené na troch zalobných dôvodoch. Prvý zalobný dôvod smeroval k vyvodeniu dôsledkov zo zalobného dôvodu týkajúceho sa ciastocného zrusenia. Druhým zalobným dôvodom Guardian uvádzala porusenie zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia. Pokial ide o tretí zalobný dôvod, ten bol zalozený na nesprávnom posúdení úlohy, ktorú Guardian zohrala v rámci kartelu. Vseobecný súd zamietol zalobu v celom jej rozsahu. 6. Na úvod Vseobecný súd rozhodol o prípustnosti listu, ktorý Komisia predlozila 10. februára 2012, takto: "19 Na pojednávaní zalobkyne spochybnili prípustnost listu Komisie z 10. februára 2012, lebo tento list obsahoval císla, ktoré im nikdy predtým neboli oznámené. 20 Komisia sa domnieva, ze tento list, ktorý predstavuje doplnenie jej odpovede z 23. januára 2012 na otázky, ktoré jej adresoval Vseobecný súd, je prípustný. 21 Treba uviest, ze hoci tento list nebol Vseobecnému súdu dorucený v lehote stanovenej Komisii, úcastníkom konania bol aj napriek tomu oznámený 10. februára 2012. Tento list obsahoval pripomienky k dokumentu predlozenému zalobkynami 8. februára 2012, ako aj doplnenie k odpovedi Komisie na písomnú otázku, ktorej zodpovedanie pozadoval Vseobecný súd pred pojednávaním a ktorá sa týkala metódy výpoctu výsky pokuty navrhnutej zalobkynami v prípade vylúcenia interných predajov. Komisia v nom jednak spresnila, ze císelné údaje uvedené v tabulke c. 1 oznámenia o výhradách sa netýkali len [interných] predajov, ale tiez urcitých predajov kategórií skla, ktoré napokon neboli v [spornom] rozhodnutí zohladnené, a jednak pomeru medzi celkovými predajmi clenov kartelu a ich internými predajmi. 22 Vzhladom na obsah tohto listu a skutocnost, ze tento list bol postúpený úcastníkom konania, ktorí k nemu mohli predlozit pripomienky na pojednávaní, treba predmetný dokument povazovat za prípustný a námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli zalobkyne, treba zamietnut." 7. Návrhy na zrusenie boli zamietnuté z dôvodov uvedených v bodoch 28 az 93 napadnutého rozsudku. 8. Pokial ide o návrhy na znízenie pokuty, body 98 az 107 napadnutého rozsudku znejú takto: "98 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia porusila jednak zásadu zákazu diskriminácie tým, ze z výpoctu pokuty troch dalsích clenov kartelu vylúcila hodnotu [interných] predajov... vo vnútri skupiny, a jednak povinnost odôvodnenia týkajúcu sa týchto výpoctov. 99 Zalobkyne zdôraznujú, ze vzhladom na nedostatok odôvodnenia týkajúceho sa výpoctu pokuty troch dalsích clenov kartelu a vzhladom na dôverný charakter pouzitých údajov je pre ne nemozné urcit povahu a hodnotu [interných] predajov vylúcených pre kazdého úcastníka kartelu. Tvrdia, ze Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby kompenzoval vylúcenie uvedených predajov tým, ze znízi výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, pomerne k vylúceniam z trhu s plochým sklom. Toto riesenie by bolo v súlade s usmerneniami k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len 'usmernenia [z roku 2006]`), lebo toto riesenie umoznuje vhodným spôsobom odrázat relatívnu výhodu podniku na relevantnom trhu a bolo uz prijaté Vseobecným súdom. 100 Zalobkyne spresnujú, ze Komisia vylúcila z celkovej hodnoty trhu vo výske 2,7 miliardy eur miliardu eur [interných] predajov. Táto suma vyplýva z odpocítania celkovej výsky predajov plochého skla uvedenej v [spornom] rozhodnutí, a síce 1,7 miliardy eur (odôvodnenie 41 [sporného] rozhodnutia) od celkovej výsky uvedenej v oznámení o výhradách, a síce 2,7 miliardy eur (odôvodnenie 41 [sporného] rozhodnutia), a predstavuje 37 % celkového objemu trhu, ktorého hodnota je 2,7 miliardy eur. 101 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkýn. 102 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Z odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie spôsobom, ktorý umozní jednak súdu Európskej únie vykonat jeho preskúmanie a jednak dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatnit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je, alebo nie je dôvodné. 103 Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast... 104 V predmetnej veci sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa týkali predajov plochého skla nezávislým zákazníkom (odôvodnenie 377 [sporného] rozhodnutia), a preto tieto predaje nezohladnila na úcely výpoctu základnej ciastky pokút (odôvodnenie 41, tabulka c. 1, a odôvodnenie 470 [sporného] rozhodnutia). Komisia preto z výpoctu pokuty vylúcila predaj plochého skla urcený na transformáciu oddelením podniku alebo spolocnostou rovnakej skupiny. Kedze existencia protisútazného správania bola preukázaná, len pokial ide o predaj nezávislým zákazníkom, nemozno Komisii vytýkat, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje medzi vertikálne integrovanými clenmi kartelu. 105 Okrem toho, ako uviedla Komisia, nebolo preukázané, ze vertikálne integrovaní clenovia kartelu, ktorí dodávali príslusné výrobky oddeleniam toho istého podniku alebo spolocnostiam, ktoré patrili do tej istej skupiny podnikov, mali nepriamy zisk z dohodnutého zvýsenia cien, ani ze zvýsenie cien na trhu na vstupe viedlo ku konkurencnej výhode na trhu transformovaného plochého skla na výstupe. 106 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila zásadu zákazu diskriminácie tým, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.... V predmetnej veci v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa nedotýkali cien plochého skla úctovaných nezávislým zákazníkom, vylúcenie interných predajov z výpoctu pokuty v prípade vertikálne integrovaných clenov kartelu ju viedlo len k tomu, ze rozdielne zaobchádzala s objektívne rozdielnymi situáciami. Preto Komisii nemozno vytýkat, ze porusila zásadu zákazu diskriminácie. 107 Z tohto dôvodu treba uvedený dôvod zamietnut v plnom rozsahu." III - O odvolaní 9. Guardian a Komisia sa zúcastnili na písomnej casti konania pred Súdnym dvorom, ako aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. decembra 2013. 10. Pred tým, ako sa budem zaoberat tromi odvolacími dôvodmi, ktoré uvádza Guardian, treba sa vrátit k prekázke konania, ku ktorej doslo v tejto veci (po prvej výmene vyjadrení). Guardian v súvislosti so svojím prvým zalobným dôvodom v podstate tvrdila, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe po prvýkrát predlozila dôkaz o úcinkoch kartelu na interné predaje. Tento dôkaz spocíval vo vyhlásení spolocnosti Saint-Gobain uskutocnenom pocas správneho konania a spomenutom v bode 37 odpovede Komisie. Toto vyhlásenie má za ciel preukázat, ze ceny predajov vnútri skupiny boli zosúladené s cenami stanovenými kartelom, cím vyvracia názor doposial obhajovaný Komisiou a prevzatý Vseobecným súdom, ze neexistuje dôkaz o takomto zosúladení. 11. Ziadost spolocnosti Guardian o povolenie podat repliku k tomuto bodu bola zamietnutá. Guardian teda podala na Súdny dvor návrh s cielom zmenit svoje odvolanie so zretelom na skutocnost, ktorú povazuje za novú. Tento návrh bol taktiez zamietnutý. 12. Podla môjho názoru stací konstatovat, ze tu nejde o novú skutocnost, kedze Guardian samozrejme vedela (alebo v kazdom prípade mohla vediet) o dokumente spolocnosti Saint-Gobain, ktorý obsahuje toto vyhlásenie, uz od stádia správneho konania. 13. Vo svojom prvom odvolacom dôvode Guardian uvádza, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze zachoval nezohladnenie viazaných predajov vo výpocte pokút ulozených spolocnostiam Asahi/Glaverbel, Pilkington a Saint-Gobain tak, ako to bolo v spornom rozhodnutí. Vo svojom druhom odvolacom dôvode Guardian tvrdí, ze Vseobecný súd porusil svoj rokovací poriadok, ako aj zásady týkajúce sa práva na obhajobu a "rovnosti zbraní" tým, ze vyhlásil list Komisie, ktorý mu adresovala 10. februára 2012 (dalej len "list z 10. februára 2012"), za prípustný. Vo svojom tretom odvolacom dôvode Guardian uvádza, ze dlzka konania pred Vseobecným súdom bola neprimeraná, co predstavuje porusenie jej základného práva na spravodlivý proces v primeranej lehote. Prvými dvomi odvolacími dôvodmi sa budem zaoberat spolocne. A - O prvom a druhom odvolacom dôvode 14. Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Smeruje proti bodom 104 az 106 napadnutého rozsudku. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 15. Guardian v podstate tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa na úcely výpoctu pokuty interné predaje povazovali za porovnatelné s predajmi tretím nezávislým osobám. ( [7]4 ) Guardian vsak zdôraznuje, ze nespochybnuje zákonnost vylúcenia interných predajov pri vertikálne integrovaných podnikoch, ale zákonnost ekvivalentného neznízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená. 16. Komisia odpovedá, ze Vseobecný súd v bode 105 napadnutého rozsudku vykonal len konstatovanie skutkového stavu, ked uviedol - co Guardian nespochybnila ( [8]5 ) - ze nikto nevie, ci a v akom rozsahu mali vertikálne integrovaní výrobcovia plochého skla konkurencnú výhodu na trhu na výstupe. Okrem toho Guardian v prvostupnovom konaní ani v tomto odvolaní (co by bolo v kazdom prípade oneskorené) nijako nepreukázala existenciu takejto výhody. 2. Posúdenie a) Body 104 a 105 napadnutého rozsudku 17. Nie som presvedcený o správnosti toho, ako Komisia vykladá bod 105 napadnutého rozsudku, ktorého znenie zopakujem: "Okrem toho, ako uviedla Komisia, nebolo preukázané, ze vertikálne integrovaní clenovia kartelu, ktorí dodávali príslusné výrobky oddeleniam toho istého podniku alebo spolocnostiam, ktoré patrili do tej istej skupiny podnikov, mali nepriamy zisk z dohodnutého zvýsenia cien, ani ze zvýsenie cien na trhu na vstupe viedlo ku konkurencnej výhode na trhu transformovaného plochého skla na výstupe". 18. Zdôraznujem, ze tento bod, ktorý zacína slovami "okrem toho", formuláciou "nebolo preukázané" neuvádza, ze vertikálne integrovaní clenovia kartelu mali nepriamy zisk z kartelu. 19. Komisia teda z tohto bodu 105 napadnutého rozsudku nesprávne vyvodzuje záver, ze Guardian mala preukázat takýto prípadný nepriamy zisk. 20. Dodávam, ze aj v bode 104 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pouzil trpný rod, ked uviedol, ze "existencia protisútazného správania bola preukázaná, len pokial ide o predaj nezávislým zákazníkom", pricom podla spolocnosti Guardian je toto tvrdenie v rozpore s bodom 377 sporného rozhodnutia, podla ktorého "kartelové dohody sa týkajú cien, ktoré sa majú uplatnovat na nezávislých zákazníkov", avsak bez výslovného vylúcenia interných predajov. b) Pravidlom je zahrnút viazané predaje do obratu, ktorý slúzi ako základ na výpocet pokuty 21. Podla môjho názoru, hoci podla judikatúry Súdneho dvora sa porusenie clánku 81 ods. 1 ES nemôze vztahovat na vztahy v rámci hospodárskej jednotky tvorenej skupinou spolocností ( [9]6 ), judikatúra Súdneho dvora ( [10]7 ) tiez vyzaduje, aby sa s viazanými alebo internými predajmi zaobchádzalo rovnako ako s externými predajmi na úcely zamedzenia akejkolvek diskriminácie medzi vertikálne integrovanými podnikmi a podnikmi, ktoré nie sú vertikálne integrované. 22. Dodrziavanie tohto pravidla vychádza tak z usmernení z roku 1998 ( [11]8 ), ako aj z usmernení z roku 2006. 23. Pokial ide o pojem "hodnota predaja", usmernenia z roku 2006 v bodoch 5 a 6 casti "Úvod" vysvetlujú, ze "v snahe dosiahnut [tu uvedený] ciel by mala Komisia pri stanovení pokút vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb spojených s porusením" a "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. Referencia na tieto ukazovatele je vhodnou informáciou o rádovej výske pokuty a nemala by slúzit ako základ na automatický alebo aritmetický výpocet" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 24. Dalej v casti "Metóda na urcenie výsky pokuty" - "1. Základná výska pokuty" a "A. Stanovenie hodnoty predaja" - sa v bode 13 uvádza, ze "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo [ ( [12]9 )] súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení (dalej len 'hodnota predaja`)" ( [13]10 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 25. V tejto súvislosti vsak konstatovanie uvedené v bode 104 napadnutého rozsudku, ze sa Komisia domnievala, ze predmetné protisútazné dohody sa týkali predajov plochého skla nezávislým zákazníkom, neberie do úvahy skutocnost, ze zohladnenie interných predajov na úcely výpoctu pokuty je nezávislé od toho, ci sa kartel týka výslovne nezávislých klientov, alebo ci sa vseobecnejsie vztahuje aj na transferové ceny vnútri skupín, ktoré sa zúcastnili na karteli. i) Judikatúra 26. Tu treba najskôr pripomenút, ze aj pred prijatím usmernení z roku 1998 Komisia vychádzala z celkového obratu dosiahnutého z dotknutého výrobku pocas posledného roku kartelu. ( [14]11 ) 27. Po tom, co sa zacali uplatnovat usmernenia z roku 1998, Súdny dvor potvrdil, ze Komisia môze takto konat, ked rozhodol ( [15]12 ), ze "aj ked usmernenia [z roku 1998] nestanovujú, ze výska pokút bude vypocítaná v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, nebránia tomu, aby tieto obraty boli vzaté do úvahy pri urcení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva [Únie] a ak to vyzadujú okolnosti". 28. Vo veciach, ktorých preskúmaniu sa budem venovat v dalsej casti, konstatujem, ze prax Komisie spocívajúca v zahrnutí viazaných predajov do obratu, ktorý slúzi ako základ na výpocet pokuty, bola pred Súdom prvého stupna alebo Súdnym dvorom vzdy napadnutá vertikálne integrovaným úcastníkom kartelu. 29. Spolocným menovatelom rozsudkov Europa Carton/Komisia ([16]EU:T:1998:89), KNP BT/Komisia ([17]EU:C:2000:625), KNP BT/Komisia ([18]EU:T:1998:91) (vsetky tri týkajúce sa kartelu "Kartón"), Lögstör Rör/Komisia ([19]EU:T:2002:72) (kartel "Mestské vykurovacie potrubie"), ako aj Tokai Carbon a i./Komisia ([20]EU:T:2005:220) (kartel "Speciálne grafity") je, ze i) zalobca bol vertikálne integrovaný; ii) Komisia zohladnila viazané predaje a iii) zalobca sa domnieval, ze viazané predaje majú byt vylúcené. 30. Aká bola odpoved Súdu prvého stupna alebo Súdneho dvora v kazdej z týchto vecí? 31. Vo veci Europa Carton/Komisia ([21]EU:T:1998:89) Súd prvého stupna rozhodol, ze zohladnenie hodnoty viazaných dodávok spolocnosti na úcely výpoctu výsky pokuty nie je zakázané nijakým výslovným ustanovením. V tejto veci bol zaujatý prístup spocívajúci v preskúmaní ziskov z kartelu. Zalobca vsak na svoje interné predaje neuplatnil cenu uplatnovanú na základe kartelu (body 123 a 128). 32. V bode 62 rozsudku KNP BT/Komisia ([22]EU:C:2000:625) Súdny dvor ( [23]13 ) odkázal na bod 128 rozsudku Súdu prvého stupna a pripustil, ze "nezohladnenie hodnoty interných dodávok kartónu spolocnosti Europa Carton by nevyhnutne znamenalo neodôvodnené zvýhodnenie vertikálne integrovaných spolocností. V takej situácii by zisk z kartelu nemusel byt zohladnený a dotknutý podnik by unikol sankcii primeranej jeho významu na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia". 33. Vo veci KNP BT/Komisia ([24]EU:T:1998:91) Súd prvého stupna konstatoval, ze "zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval", ze Komisia nemala zohladnit viazané predaje (bod 112). 34. V rozsudku Lögstör Rör/Komisia ([25]EU:T:2002:72, v bode 360) a v rozsudku Tokai Carbon a i./Komisia ([26]EU:T:2005:220, v bode 260) Súd prvého stupna odkázal na rozsudky KNP BT/Komisia ([27]EU:C:2000:625) a Europa Carton/Komisia ([28]EU:T:1998:89). ii) Usmernenia Komisie 35. Ako Súdny dvor pripomenul vo svojom rozsudku KME Germany a i./Komisia ( [29]14 ), tentoraz v súvislosti s usmerneniami z roku 2006, "na úcely transparentnosti Komisia prijala usmernenia, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty". Navyse Súd prvého stupna rozhodol ( [30]15 ), ze "aj ked metóda výpoctu výsky pokút uvedená v usmerneniach isto nie je jedinou myslitelnou metódou, zabezpecuje koherentnú rozhodovaciu prax v oblasti ukladania pokút, ktorá umoznuje zabezpecit rovnost zaobchádzania medzi podnikmi, ktoré sú sankcionované za porusenia právnych pravidiel hospodárskej sútaze" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 36. To, ze v tejto veci vznikol problém zahrnutia, resp. nezahrnutia interných predajov do obratu, ktorý slúzi ako základ na výpocet pokuty (a prípadnej diskriminácie medzi podnikmi podla toho, ci sú vertikálne integrované alebo nie), bezpochyby súvisí s tým, ze Komisia neustálene uplatnuje svoje usmernenia z roku 2006 a konkrétne pojem "hodnota predaja" vo svojej politike pokút ( [31]16 ) (ktorá osciluje medzi vylúcením a zahrnutím interných predajov do uvedeného pojmu a hrozí tak riziko jej nepredvídatelnosti). 37. Táto politika má svoje výkyvy, pretoze na rozdiel od vecí, ktoré budem citovat nizsie, Komisia tvrdí, ze existuje mnoho iných vecí ako táto, v ktorých Komisia nezohladnila interné predaje vo výpocte pokút. ( [32]17 ) Bez ohladu na skutocnost, ze tieto rozhodnutia vôbec neuvádzajú, ze interné predaje neboli zahrnuté do hodnoty predaja vertikálne integrovaných výrobcov ( [33]18 ), vsak boli vydané po spornom rozhodnutí. Inými slovami, prax Komisie bola vzdy taká, ze interné predaje boli zahrnuté do obratu, ktorý slúzil na výpocet pokuty, az do vydania sporného rozhodnutia, kde Komisia bez odôvodnenia (dokonca bez zmienky ( [34]19 )) radikálne zmenila svoj prístup. 38. Judikatúra ( [35]20 ) vsak vyzaduje jediný výklad usmernení, s výnimkou, ze Komisia v konkrétnom prípade uvedie vsetky dôvody, ktoré ju vedú k odchýleniu sa od usmernení. Navyse, pred "inováciou" sporného rozhodnutia bola prax Komisie v súlade s judikatúrou aj s usmerneniami. 39. Komisia vo svojom rozhodnutí "Medzinárodné stahovacie sluzby" ( [36]21 ) zdôraznuje "po prvé, ze pouzitie výrazu ,tovaru alebo sluzieb..., s ktorými porusenie... súvisí` namiesto výrazu 'dotknutého tovaru alebo sluzieb` naznacuje, ze tento bod usmernení... neodkazuje na predaj tovaru alebo sluzieb, u ktorých existuje priamy dôkaz, ze sú dotknuté porusením. Takýto výklad uvedeného bodu by navyse vyzadoval, aby Komisia na úcely stanovenia základnej výsky pokuty v kartelových veciach vzdy preukázala, ktoré individuálne predaje boli kartelom ovplyvnené, zatial co judikatúra vylucuje, aby sa na úcely uplatnovania clánku 81 [ES] zohladnovali konkrétne úcinky dohody, pokial sa zdá, ze cielom tejto dohody je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 40. Uvedené rozhodnutie dalej uvádza, ze "po druhé, Komisia sa domnieva, ze pojem 'súvisí` uvedený v bode 13 usmernení... neodkazuje na pojem 'predaj`, ale skôr na pojmy 'tovar a sluzby` uvedené v tom istom bode. Inými slovami, tento bod treba vykladat v tom zmysle, ze po tom, ako Komisia preukázala, ktorý tovar a sluzby priamo alebo nepriamo súvisia s porusením, zohladní sa hodnota predaja vsetkých týchto tovarov alebo sluzieb na úcely stanovenia základnej výsky pokuty". 41. Doktrína vykladá usmernenia z roku 2006 rovnako. Ako uvádza D. Geradin ( [37]22 ), v praxi to znamená, ze Komisia nemusí preukázat, ako porusenie ovplyvnilo kazdý jeden individuálny predaj, ak sa preukáze, ze sa porusenie dotklo celej kategórie výrobkov alebo sluzieb. Dôvodom je, ze výraz 'súvisí s porusením` odkazuje na 'tovar alebo sluzby` a nie na 'predaj`". 42. V tomto karteli na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami sa protiprávne praktiky dohodnuté úcastníkmi kartelu neuplatnovali na vsetky zmluvy, ktoré uzavreli na relevantnom trhu. 43. V konaní o zalobe podanej proti tomuto rozhodnutiu ( [38]23 ) Vseobecný súd zamietol tvrdenie, podla ktorého mozno v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 zohladnit na výpocet relevantnej hodnoty predaja spolocnosti Team Relocations len hodnotu predaja stahovacích sluzieb, ktoré boli skutocne ovplyvnené protiprávnymi praktikami a nie celkový obrat, ktorý Team Relocations dosiahla na belgickom trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami. 44. "Znenie [bodu] 13 usmernení z roku 2006 odkazuje teda na 'preda[j]..., s ktorý[m] porusenie priamo alebo nepriamo súvisí`, a nie na 'predaj ovplyvnený porusením`. Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu. To okrem iného velmi jasne vyplýva z nemeckého znenia bodu 6 usmernení z roku 2006, ktorý sa zmienuje o 'Umsatz auf den vom Verstoß betroffenen Märkten` (predaj dosiahnutý na trhoch dotknutých porusením). Bod 13 usmernení z roku 2006 sa a fortiori netýka výlucne prípadov, v ktorých má Komisia k dispozícii listinné dôkazy o porusení" (bod 63 tohto rozsudku). 45. Podla bodu 64 toho istého rozsudku "tento výklad potvrdzuje ciel pravidiel [Únie v oblasti hospodárskej sútaze]. Výklad navrhovaný spolocnostou Team Relocations by totiz znamenal, ze Komisia by pri urcovaní základnej výsky pokút, ktoré sa majú ulozit v prípadoch kartelových dohôd, bola povinná v kazdom prípade preukazovat, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnost súdy Únie nikdy neulozili a nic nenasvedcuje tomu, ze Komisia mala v usmerneniach z roku 2006 úmysel stanovit si takúto povinnost". 46. Okrem toho "v prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, sa nedá vyhnút tomu, ze niektoré dôkazy potvrdzujúce kazdý prejav protisútazných praktík nebudú odhalené..." (bod 65). 47. Napokon podla bodu 66 uvedeného rozsudku "z ustálenej judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu[ ( [39]24 )]. Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz[ ( [40]25 )]. Usmernenia z roku 2006 prevzali túto zásadu". 48. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Súdneho dvora ( [41]26 ), ktorého bod 76 jasne hovorí, ze pojem "hodnota predaja" sa neobmedzuje len na "obrat dosiahnutý len z predajov, u ktorých je preukázané, ze boli skutocne ovplyvnené [kartelom]" ( [42]27 ). Takéto obmedzenie by podla Súdneho dvora (bod 77) malo "okrem iného za následok umelé minimalizovanie ekonomického významu porusenia, ktorého sa dopustil daný podnik, pokial by samotná skutocnost, ze bol získaný obmedzený pocet priamych dôkazov o predajoch skutocne ovplyvnených kartelom, viedla v konecnom dôsledku k ulozeniu pokuty bez skutocnej súvislosti s rozsahom pôsobnosti predmetného kartelu. Takáto odmena za utajenie by tiez porusovala ciel stíhania a úcinného sankcionovania porusení clánku 81 ES a preto ju nemozno pripustit". Preto (podla jeho bodu 78) "Vseobecný súd... v bode 62 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze 'z [tohto bodu 13 usmernení z roku 2006] nevyplýva, ze hodnotu predaja stahovacích sluzieb, ktoré boli skutocne ovplyvnené protiprávnymi praktikami, mozno zohladnit na úcely výpoctu hodnoty relevantného predaja`. V tejto súvislosti sa Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, opierat v bode 64 tohto rozsudku o ciel pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, v bode 65 uvedeného rozsudku o potrebu zohladnit tajný charakter kartelov, ktorý v predmetnej veci 'skutocne znemoznuje nájst dôkazy týkajúce sa kazdého ovplyvneného stahovania`, a v bode 66 tohto rozsudku o judikatúru vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia". ( [43]28 ) 49. V bode 28 rozsudku SGL Carbon/Komisia (C-564/08 P, [44]EU:C:2009:703), týkajúceho sa rozhodnutia 2004/420/ES ( [45]29 ), Súdny dvor uvádza, ze "navyse vyplýva zo... sporného rozhodnutia, ze dotknuté podniky poskytli Komisii rozdielne sumy obratov a percentuálnych trhových podielov, zahrnajúce vlastnú spotrebu". 50. Súdny dvor v bode 29 tohto rozsudku uvádza, ze "vzhladom na vsetky tieto skutocnosti Komisia v bodoch 291 az 295 sporného rozhodnutia vysvetlila zahrnutie vlastnej spotreby do vykonaných výpoctov. V bode 292 uvedeného rozhodnutia tak Komisia uviedla, ze zohladnenie hodnoty vlastnej spotreby vo výpocte obratov a trhových podielov je nevyhnutné, lebo nezohladnenie tejto hodnoty by nutne viedlo k priznaniu neoprávnenej výhody vertikálne integrovaným podnikom. Pri nezohladnení uvedenej hodnoty by sa totiz nezohladnil skutocný zisk takéhoto podniku z kartelu, takze tento podnik by unikol pokute primeranej jeho významu na trhu s výrobkami, ktorých sa porusenie týka". 51. Bod 30 uvedeného rozsudku pripomína "v tejto súvislosti, ze relevantnost zohladnenia vlastnej spotreby vo vycíslení obratov a trhových podielov v kontexte, aký je v prejednávanej veci, uznal Súdny dvor vo svojom rozsudku [KNP BT/Komisia, [46]EU:C:2000:625, bod 62], z ktorého vyplýva, ze nezohladnenie hodnoty interných dodávok by nevyhnutne viedlo k neodôvodnenému zvýhodneniu vertikálne integrovaných spolocností, pokial ide o vycíslenie zisku takýchto spolocností z kartelu". 52. Z toho vyplýva, ze Komisia zahrnula interné predaje bez toho, aby preukázala, ze vsetky predaje mali zisk z porusenia. 53. Dalsím príkladom tejto praxe Komisie je rozhodnutie Liquid Crystal Displays (dalej len "LCD") z 8. decembra 2010 ( [47]30 ), ktoré pripomenulo, ze zohladnenie viazaných predajov pri výpocte "ovplyvnených predajov" je podla usmernení z roku 2006 potrebné pre zabezpecenie "zamedzenia akejkolvek diskriminácie medzi vertikálne integrovanými podnikmi a spolocnostami, ktoré nie sú vertikálne integrované" ( [48]31 ). Komisia sa totiz domnievala, ze s úcastníkmi kartelu, ktorí sú vertikálne integrovanými podnikmi, sa nemá zaobchádzat priaznivejsie ako s ostatnými úcastníkmi. 54. Po podaní zaloby proti tomuto rozhodnutiu Vseobecný súd ( [49]32 ) zamietol inter alia prvý zalobný dôvod zalozený na skutocnosti, ze Komisia nesprávne zahrnula predaje zalobkýn do výpoctu pokuty. Podla Vseobecného súdu z bodu 13 usmernení z roku 2006 nevyplýva, ze na výpocet hodnoty predaja relevantnej na stanovenie pokuty mozno zohladnit len hodnoty predaja transakcií, ktoré boli skutocne ovplyvnené protiprávnymi praktikami (bod 65). ( [50]33 ) Formulácia tohto ustanovenia sa totiz týka predajov uskutocnených na relevantnom trhu, t. j. na trhu dotknutom porusením. Uvedený bod sa a fortiori nezaoberá len prípadmi, v ktorých má Komisia k dispozícii listinné dôkazy o porusení (bod 66). 55. Vseobecný súd dalej uvádza, ze "tento výklad je podporený cielom pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Výklad navrhovaný zalobkynami by totiz znamenal, ze Komisia by bola pri urcovaní základnej výsky pokút, ktoré sa majú ulozit v prípadoch kartelových dohôd, povinná v kazdom prípade preukazovat, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnost súdy Únie nikdy neulozili a nic nenasvedcuje tomu, ze by Komisia usmerneniami z roku 2006 zamýslala stanovit si takúto povinnost" (bod 67). "Ak sa výrobok, ktorý je predmetom kartelu, predáva na vnútornom trhu, hospodárska sútaz na tomto trhu je narusená a Komisia to musí zohladnit vo výpocte výsky pokuty, ktorú ukladá podniku, ktorý mal zisk z tohto predaja. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze clánok 81 ES má za ciel chránit nielen záujmy konkurentov alebo spotrebitelov, ale aj struktúru trhu a tým aj hospodársku sútaz ako takú" (bod 70). ( [51]34 ) Preto "nie je dôlezité, ci LGE a Philips skutocne platili zalobkyniam zvýsené ceny z dôvodu kartelu a ci sa toto prípadné zvýsenie odrazilo v cenách hotových výrobkov zalobkýn zahrnajúcich LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ktoré predávali európskym spotrebitelom" (bod 71). 56. Vseobecný súd len subsidiárne konstatuje, ze vyplýva aj "zo spisu, ze predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, zákazníkom prepojeným s úcastníkmi kartelu, boli predmetom diskusií v rámci tohto kartelu" (body 73 az 89). Vseobecný súd navyse rozhodol, ze nie je rozhodujúce, ci boli dotknuté predaje uskutocnované za ceny ovplyvnené kartelom, ale ze tieto predaje boli uskutocnované na trhu, ktorý bol ovplyvnený existenciou kartelu, na ktorom sa zalobkyne zúcastnovali (bod 97). 57. V rozhodnutí týkajúcom sa kartelu na trhu s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom ( [52]35 ) sa uvádzalo tvrdenie, ze na niektoré speciálne výrobky sa kartel nevztahoval a treba ich vylúcit z hodnoty predaja. Komisia toto tvrdenie zamietla: aj za predpokladu, ze speciálny cenník ("special price list") nebol nikdy priamo alebo nepriamo predmetom diskusií o cenách na stretnutiach úcastníkov kartelu, predaje spojené s týmto cenníkom boli ovplyvnené porusením, lebo tieto "speciálne" ceny boli velmi pravdepodobne stanovené s prihliadnutím na "standardné" ceny. ( [53]36 ) 58. V konaní o zalobe podanej proti uvedenému rozhodnutiu (T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10 ( [54]37 )) Vseobecný súd zamietol piaty zalobný dôvod zalozený na zahrnutí predajov, ktoré neboli ovplyvnené porusením, do výpoctu výsky pokuty ako nedôvodný. Vseobecný súd sa domnieval, ze "je v súlade s [bodom] 13 usmernení z roku 2006, ze Komisia zohladnila predaje výrobkov velkoobchodníkom ako celok, kedze vsetky uvedené predaje boli priamo alebo nepriamo ovplyvnené dotknutým porusením. Tvrdenie predlozené zalobkynami, podla ktorého Komisia nedisponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o obrat, ktorý sa má zohladnit, sa musí zamietnut, kedze Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila nesprávneho posúdenia". 59. Je tiez zaujímavé pripomenút, ako rozhodol Súd prvého stupna v rámci konania o karteli na trhu s medenými priemyselnými rúrami vo veci T-127/04 ( [55]38 ), pricom tento rozsudok potvrdil Súdny dvor v rozsudku C-272/09 P ( [56]39 ). Súd prvého stupna overoval, ci Komisia pochybila, ked pri vyhodnotení velkosti dotknutého trhu zohladnila cenu medi. Zalobkyne v tomto ohlade tvrdili, ze výrobcovia priemyselných rúr nemajú vplyv na cenu medi, pretoze tá sa stanovuje podla LME ( [57]40 ) a ze o tom, za akú cenu sa kov nakúpi, rozhodujú tí, ktorí nakupujú priemyselné rúry. Zalobkyne tiez zdôraznili, ze výkyvy cien kovu nemajú nijaký vplyv na ich zisk. Podla Súdu prvého stupna "treba vsak konstatovat, ze neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov. Ako uz Komisia správne uviedla, vo vsetkých priemyselných odvetviach totiz existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené[ ( [58]41 )]. Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny priemyselných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je dost vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit". Dodávam, ze aj keby bola v tejto veci ulozená pokuta podla usmernení z roku 1998, postup Súdu prvého stupna zostáva relevantný so zretelom na usmernenia z roku 2006 v rozsahu, v akom sa pokuta zakladá na celkovej hodnote relevantného trhu. 60. V rozhodnutí COMP/39.125 "Carglass" ( [59]42 ) Komisia na úcely výpoctu pokuty zohladnila ako relevantné predaje len predaje dodávatelov skla výrobcom automobilov, u ktorých existovali priame dôkazy o karteli. Na túto skutocnost upozornila aj Team Relocations v uz citovanom rozsudku Team Relocations a i./Komisia ([60]EU:T:2011:286). Vseobecný súd vsak uviedol, ze v odôvodnení 663 rozhodnutia "Carglass" Komisia vychádza zo zásady, ze skutocnost, ze nie pre vsetky rokovania týkajúce sa "úctov vozidiel" sú k dispozícii konkrétne dôkazy, neobmedzuje urcenie hodnoty predaja iba na úcty, pri ktorých sú k dispozícii priame dôkazy, kedze kartelové dohody sú svojou povahou tajnými dohodami a ze dôkazy zostanú vo väcsine prípadov, ak nie vo vsetkých prípadoch, neúplné ( [61]43 ). Hoci Komisia následne v odôvodneniach c. 664 az 667 tohto rozhodnutia túto zásadu relativizovala, je potrebné konstatovat, ze tak urobila iba vo vztahu k dvom výnimocným obdobiam na zaciatku a na konci obdobia porusovania, kedze predpokladala, ze dodávatelia automobilového skla pocas týchto období menili svoje ponuky iba voci vybraným velkým úctom. Podla Vseobecný súdu postup Komisie v uvedenom rozhodnutí preto nie je v rozpore s postupom uplatneným v rozhodnutí "medzinárodné stahovacie sluzby". 61. Nemohla mat preto Komisia dobré dôvody na to, aby sa v tejto veci odchýlila od svojich usmernení? 62. Treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol ( [62]44 )"v rámci rozhodovania vo veci interných opatrení prijatých administratívou, ze ak aj tieto opatrenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by boli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Tieto opatrenia následne zakladajú akt vseobecnej povahy, ktorého nezákonnost môzu namietat dotknutí úradníci a zamestnanci na podporu zaloby podanej proti individuálnym rozhodnutiam, ktoré boli prijaté na ich základe". 63. Súdny dvor dodal, ze "táto judikatúra sa o to viac uplatnuje na pravidlá postupu, ktoré majú vonkajsie úcinky, ako je to v prípade usmernení týkajúcich sa hospodárskych subjektov". Navyse "predmetná institúcia sa prijatím takých pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od nich odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúcené, ze také pravidlá postupu, ktoré majú vseobecnú platnost, môzu za urcitých podmienok a v závislosti od svojho obsahu vykazovat právne úcinky". ( [63]45 ) 64. Navyse ako uz Súd prvého stupna potvrdil ( [64]46 ), "aj ked Komisia disponuje pri stanovení výsky kazdej pokuty volnou úvahou bez toho, aby bola povinná pouzit presný matematický vzorec[ ( [65]47 )], nemôze sa odchýlit od pravidiel, ktoré si sama stanovila[ ( [66]48 )]. Kedze usmernenia predstavujú nástroj, ktorý má pri respektovaní právnych pravidiel vyssej právnej sily specifikovat kritériá, ktoré Komisia zamýsla uplatnovat pri výkone svojej volnej úvahy pri stanovovaní pokút, musí Komisia pri stanovení výsky pokút naozaj zohladnit znenie usmernení, osobitne tie casti, ktoré sú v nich upravené záväzne[ ( [67]49 )]". 65. V tejto veci sa Komisia nielen neodôvodnene odchýlila od svojich usmernení a od výkladu, ktorý im sama poskytla, ale napríklad vo vztahu k veci Europa Carton/Komisia ([68]EU:T:1998:89) dokonca úplne obrátila svoju argumentáciu! 66. V tejto veci totiz Komisia nikdy neuviedla ani nepredpokladala, ze vseobecné zvýsenie cien dohodnuté clenmi kartelu sa skutocne uplatnovalo na viazané predaje v rámci ich vlastných struktúr. Naopak, Komisia pred Súdom prvého stupna uviedla, ze "zalobkyna uvádzala na trh skladacie skatule vyrábané z výrobkov, ktorých sa týka rozhodnutie. Mala tak neoprávnenú konkurencnú výhodu, kedze nemohla vázne tvrdit, ze interné transakcie v rámci skupiny úctovala za nadmerné ceny úctované v rámci kartelu. Mala preto zisk, v tej ci onej forme, z predaja výrobkov, ktoré boli predmetom kartelových dohôd. Nebolo by preto odôvodnené nezohladnit tzv. 'interné` obraty. Pripustenie stanoviska zalobkyne by viedlo k poskytnutiu neodôvodneného preferencného zaobchádzania integrovaným výrobcom". Okrem toho bolo by "nepresné tvrdit, ze z predmetných kartónových výrobkov nebol dosiahnutý nijaký zisk, kedze tieto výrobky sa pouzívali na výrobu skladacích skatúl predaných na trhu" (body 117 a 118 uvedeného rozsudku). 67. Súd prvého stupna rozhodol, ze "továrne zalobkyne na výrobu skladacích skatúl, t. j. zalobkyna samotná, mali zisk z kartelu tým, ze pouzívali kartón vlastnej výroby ako surovinu. Zalobkyna totiz na rozdiel od konkurencných spracovatelov nemusela znásat zvysovanie nákladov v dôsledku dohodnutých zvýsení cien" (bod 127 tohto rozsudku; kurzívou zvýraznil generálny advokát). 68. Podla môjho názoru tento postup zodpovedá hospodárskej skutocnosti, z ktorej vychádza uz citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci KNP BT/Komisia ([69]EU:C:2000:625, bod 62), lebo ako v nom Súdny dvor v podstate uznal, vertikálne integrované spolocnosti môzu mat na vstupe zisk z kartelových cien uplatnovaných na výstupe. 69. Na záver treba povedat, ze Komisia úplne zmenila postup. Hoci mala v zásade zahrnút interné alebo viazané predaje do obratu, ktorý slúzi ako základ na výpocet pokuty, s výnimkou preukázania existencie výnimocných alebo osobitných okolností odôvodnujúcich ich nezahrnutie, vylúcila ich z dôvodu, ze nebolo preukázané alebo ze ona sama (alebo Guardian?) nepreukázala, ze tieto interné predaje prispeli ku konkurencnej výhode vytvorenej kartelom. 70. Inými slovami, napriek vyssie uvedenej judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna, ako aj rozhodovacej praxi Komisie (hoci myslienkou usmernení z roku 2006 bolo práve zamerat analýzu na relevantný trh), Komisia vylúcila interné predaje bez toho, aby uviedla akékolvek odôvodnenie tohto vylúcenia. ( [70]50 ) 71. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vylúcilo interné predaje z obratu bez akéhokolvek odôvodnenia. c) Kedze len niektorí úcastníci kartelu boli vertikálne integrovaní, viedlo vylúcenie ich interných predajov k diskriminácii tých úcastníkov kartelu, ktorí neboli vertikálne integrovaní? 72. Komisii nic nebráni v tom, aby uplatnila koeficient znízenia pokuty, ak to povazuje za odôvodnené na úcely dodrzania zásady proporcionality. 73. Komisia tým vsak nemôze porusit dalsie vseobecné zásady, a to v tejto veci zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej s porovnatelnými situáciami nemozno zaobchádzat rozdielne a rozdielnymi situáciami nemozno zaobchádzat rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [71]51 ) Ked vsak Komisia v tejto veci tvrdí, ze so vsetkými úcastníkmi kartelu zaobchádzala rovnako (ked vylúcila viazané predaje), zabúda na skutocnost, ze Guardian ako jediná z úcastníkov nebola vertikálne integrovaná. 74. Znízenie sankcie, ktoré Komisia vykonala tým, ze vylúcila viazané predaje z obratu, ktorý slúzi ako základ na výpocet pokuty, má teda za následok "neodôvodnené zvýhodnenie vertikálne integrovaných spolocností". ( [72]52 ) Tieto spolocnosti tak môzu "[uniknút] sankcii primeranej [ich] významu na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia". ( [73]53 ) Vertikálne integrované spolocnosti tak totiz dostanú pokutu, ktorej relatívna hodnota neodráza ich schopnost narúsat hospodársku sútaz a mat tak prospech z tohto porusenia. 75. Takýmto konaním teda dochádza k diskriminácii v neprospech podnikov, ktoré nie sú vertikálne integrované, v prejednávanej veci spolocnosti Guardian. 76. Ako poznámku uvádzam, ze zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze spolocnosti Guardian bola ulozená najvyssia sankcia, hoci je najmensou zo styroch výrobcov v zóne EHP. Jej podiel na európskom trhu s plochým sklom predstavuje len 13 %, cím znacne zaostáva za spolocnostami Saint-Gobain (25 %), Pilkington (24 %) a Glaverbel (20 %). ( [74]54 ) Svetový obrat dosiahnutý na úrovni skupiny Guardian dosiahol v roku 2004 sumu 3,878 miliárd eur, zatial co obrat skupiny Saint-Gobain bol osemnásobne vyssí (32,02 miliardy eur), obrat skupiny Asahi/Glaverbel takmer trojnásobne vyssí a obrat skupiny Pilkington bolo porovnatelný s obratom skupiny Guardian pred jej neskorsím nadobudnutím spolocnostou Nippon Sheet Glass. ( [75]55 ) 77. Poznamenávam tiez, ze vylúcenie interných predajov viedlo k znízeniu celkovej velkosti relevantného trhu z 2,7 na 1,7 miliardy eur, co viedlo na úrovni hodnoty predaja k velmi podstatnej zmene relatívneho podielu kazdého dotknutého podniku na karteli, ktorý je kritériom zavedeným usmerneniami z roku 2006. 78. Nechápem, ako sa vertikálne integrované skupiny môzu nachádzat v objektívne rozdielnej situácii ako neintegrované podniky, ako sa uvádza v bode 106 napadnutého rozsudku, kedze kartel sa týkal len cien uplatnovaných voci nezávislým klientom. Aký význam má rozdiel v struktúre podnikov v kontexte výpoctu pokuty? Aby mala sankcia primeraný a odstrasujúci charakter, jedinými relevantnými faktormi sú v skutocnosti faktory týkajúce sa odzrkadlenia závaznosti a dlzky trvania porusenia (co potvrdzuje znenie nariadenia c. 1/2003 ( [76]56 )) a relatívneho podielu úcastníkov kartelu na relevantnom trhu. 79. V tejto súvislosti sa Komisia na pojednávaní stazovala, ze jej povinnost zohladnit vzdy pri výpocte pokuty viazané predaje vedie k výraznému zvýseniu pokút ulozených vertikálne integrovaným skupinám, ktoré sa zúcastnili na karteli. Stací poznamenat, ze úcinok zvýsenia pokút pre vertikálne integrované skupiny vyplýva z rozhodnutia normotvorcu Únie pouzit pri výpocte pokút skôr pojem obrat ako pojmy prevádzkový hospodársky výsledok alebo zisk. ( [77]57 ) 80. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neuznal porusenie rovnosti zaobchádzania s osobami, ktorým je sporné rozhodnutie urcené. Napadnutý rozsudok treba preto zrusit. d) Ako odstránit túto diskrimináciu? 81. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. Domnievam sa, ze stav konania dovoluje, aby v tomto spor rozhodol Súdny dvor. 82. Guardian je jediným neintegrovaným výrobcom, ktorého sa týka sporné rozhodnutie, a teda jediným podnikom, ktorému nebolo priznané znízenie pokút vyplývajúce z vylúcenia viazaných predajov, ktoré bolo priznané ostatným osobám, ktorým je toto rozhodnutie urcené. 83. Je zjavné, ze uz nie je mozné zahrnút viazané predaje ostatných osôb, ktorým je sporné rozhodnutie urcené, a zvýsit ich pokuty, kedze tieto osoby nepodali odvolanie proti spornému rozhodnutiu, ktoré tak voci nim nadobudlo právoplatnost. ( [78]58 ) 84. Zostáva teda rozhodnút, ci je mozné odstránit diskrimináciu znízením pokuty ulozenej spolocnosti Guardian spôsobom, ktorý odráza celkové znízenie pokút ulozených ostatným podnikom prostredníctvom vylúcenia ich viazaných predajov. 85. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom Komisia namietala proti tejto moznosti z dvoch dôvodov, a to ze pokuty by neboli pre vsetkých úcastníkov vypocítané rovnakým spôsobom a ze pokuta spolocnosti Guardian by nemala dostatocne odstrasujúci charakter vzhladom na závaznost jej správania. 86. S názorom Komisie nesúhlasím. Naopak, súhlasím s riesením, ktoré pouzil Súd prvého stupna vo svojom rozsudku JFE Engineering/Komisia ( [79]59 ). 87. Namiesto toho, aby zvýsil pokuty ulozené európskym výrobcom, znízil pokuty ulozené japonským výrobcom, hoci uviedol, ze Komisia podcenila rozsah úcasti európskych výrobcov na porusení. Súd prvého stupna upustil od riesenia (v prejednávanej veci logickejsieho) spocívajúceho vo zvýsení pokuty neoprávnene zvýhodnenej kategórie, lebo Komisia spomenula moznost takéhoto zvýsenia az na pojednávaní a dotknuté osoby neboli vyzvané k tomu, aby predlozili svoje pripomienky v tejto súvislosti. Len takto to a fortiori môze byt v prejednávanej veci, kde je akákolvek moznost zmenit pokutu ulozenú ostatným úcastníkom kartelu okrem spolocnosti Guardian vylúcená. 88. Navyse skutocnost, ze uz nie je mozné odstránit pôvodcu nerovnomerného zaobchádzania, neznamená, ze práva obete nemozno chránit. 89. Napríklad ak v oblasti verejnej sluzby dôjde po odvolaní k zruseniu jednej skúsky v rámci vseobecného výberového konania, práva poskodených uchádzacov musia byt obnovené bez toho, aby bolo potrebné spochybnit vsetky výsledky výberového konania a porusit legitímnu dôveru úspesných uchádzacov. ( [80]60 ) V takej situácii judikatúra v oblasti verejnej sluzby ukladá sudcovi povinnost nájst spravodlivé riesenie, pricom táto vec si vyzaduje podobnú odpoved. e) Predbezný záver 90. Domnievam sa teda, ze na úcely nápravy diskriminácie prinálezí Súdnemu dvoru kompenzovat vylúcenie viazaných predajov tým, ze znízi výsku pokuty ulozenej spolocnosti Guardian pomerne k interným predajom na relevantnom trhu. Toto riesenie je navyse v súlade s usmernenia z roku 2006, kedze umoznuje primeraným spôsobom odrázat relatívny podiel podniku na relevantnom trhu, a Súd prvého stupna ho uz prijal vo svojej judikatúre. ( [81]61 ) 91. Kým prejdem dalej, musím este preskúmat druhý odvolací dôvod spolocnosti Guardian, ktorý sa (nepriamo) týka správnej percentuálnej sadzby, ktorá sa má uplatnit v kontexte tohto znízenia. 92. Druhý odvolací dôvod smeruje proti bodom 21 a 22 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd vyhlásil list z 10. februára 2012 za prípustný. 93. Guardian pripomína, ze pred Vseobecným súdom sa Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe vôbec nevyjadrila k otázke, ako odstránit nerovnost zaobchádzania pri výpocte pokút. Vseobecný súd otázkami z 19. decembra 2011 a 10. januára 2012 vyzval Komisiu, aby sa vyjadrila k tejto otázke. Komisia sa vo svojej odpovedi z 23. januára 2012 obmedzila len na vyhlásenie, ze pokuta znízená o takmer 40 % by nebola dostatocne odstrasujúca. 94. Dna 16. januára 2012 Guardian poziadala Vseobecný súd o povolenie predlozit urcité dôkazy na podporu svojej argumentácie smerujúcej k znízeniu pokuty. Komisia listom z 31. januára 2012 vyjadrila svoj nesúhlas s touto ziadostou z dôvodu, ze oneskorené predlozenie dôkazov by porusilo právo na obhajobu. 95. Po schválení ziadosti Vseobecným súdom Guardian predlozila nový dôkaz 8. februára 2012, t. j. v lehote, ktorá jej bola urcená. 96. Dna 10. februára 2012, posledný pracovný den pred pojednávaním, ktoré sa konalo 13. februára 2012, sa Komisia obrátila na Vseobecný súd listom, v ktorom spresnila svoj postoj k otázke prípadného znízenia pokuty. Podla spolocnosti Guardian tento list obsahoval nové skutocnosti, ktoré sa nenachádzali v spise. 97. Hoci bol tento list predlozený po lehote, Vseobecný súd ho v bode 22 napadnutého rozsudku vyhlásil za prípustný jednak vzhladom na "jeho obsah", ako aj vzhladom na "skutocnost, ze tento list bol postúpený zalobkyniam, ktoré tak mohli na pojednávaní predlozit svoje pripomienky k jeho obsahu". 98. Podla Komisie je druhý odvolací dôvod nedôvodný, lebo Vseobecnému súdu nic nezakazuje prijat oneskorenú odpoved v súlade s clánkom 11 ods. 2 Pokynov pre tajomníka Vseobecného súdu. ( [82]62 ) Okrem toho Vseobecný súd mohol na základe svojej neobmedzenej právomoci zohladnit skutkové okolnosti predlozené oneskorene pod podmienkou dodrzania zásady kontradiktórnosti. Táto zásada bola v prejednávanej dodrzaná, kedze Guardian mohla na obsah listu z 10. februára 2012 reagovat na pojednávaní. To, ze sa rozhodla neurobit tak, na veci nic nemení. 99. Komisia dodáva, ze sa snazila co najrýchlejsie písomne odpovedat na list spolocnosti Guardian z 8. februára 2012 tým, ze spolocnosti Guardian a Vseobecnému súdu postúpila svoj list z 10. februára 2012 a mohla sa uspokojit s tým, ze svoje pripomienky predlozí na pojednávaní. 100. Podla môjho názoru Vseobecný súd nemohol prijat predmetný list na tom základe, ze podmienil prípustnost dôkazu predlozeného oneskorene povahou jeho obsahu. Dôvod je jednoduchý. Jeho rokovací poriadok a pokyny pre tajomníka (najmä clánok 11) striktne vymedzujú podmienky, za akých mozno predkladat dôkazy alebo návrhy na vykonanie dôkazov. Navyse, pokial ide o obsah listu, o ktorom hovorí bod 22 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd neposkytuje nijaké odôvodnenie, ktoré by umoznilo pochopit dôvody odôvodnujúce prípustnost dôkazov predlozených den pred pojednávaním v rozpore s procesnými pravidlami. 101. Hoci totiz Komisia pripomína, ze predseda Vseobecného súdu môze výnimocne predlzit lehotu, stací uviest, ze v tejto veci uz bola Komisii predlzená lehota ( [83]63 ) a Komisia nepoziadala o dalsie predlzenie, aby tak mohla odôvodnit oneskorené predlozenie predmetného dôkazu. ( [84]64 ) Podla clánku 11 ods. 3 druhého pododseku Pokynov pre tajomníka Vseobecného súdu musia byt ziadosti o predlzenie lehôt riadne odôvodnené, predlozené v dostatocnom predstihu pred uplynutím stanovenej lehoty a lehotu mozno predlzit len raz, s výnimkou výnimocných dôvodov. ( [85]65 ) Tvrdenie, ze druhé predlzenie lehoty mohlo byt "implicitné", preto nemozno prijat. 102. Komisia mala vediet, ze nemôze predlozit do spisu: i) dokument obsahujúci skutocnosti a císla v reakcii na tvrdenie, ktoré Guardian uvádzala od zaciatku konania pred styrmi rokmi; ii) v poslednej chvíli den pred pojednávaním ( [86]66 ); iii) po lehote, a teda oneskorene; iv) bez konzultácie so Vseobecným súdom v otázke nezákonnosti tohto postupu, a teda bez jeho povolenia; v) a bez odôvodnenia oneskoreného doplnenia svojej odpovede z 23. januára 2012. Tvrdenie, ze Komisia postúpila list spolocnosti Guardian po tom, co ho poslala Vseobecnému súdu, na predchádzajúcich úvahách nic nemení. 103. Domnievam sa preto, ze list Komisie bol neprípustný a Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze ho prijal. Súdny dvor je preto povinný vynat ho zo spisu a nezohladnit jeho obsah. 104. Ako uviedla Guardian, Komisia vylúcila z celkovej hodnoty trhu vo výske 2,7 miliardy eur miliardu eur viazaných predajov. Táto suma vyplýva z rozdielu medzi celkovou výskou predajov plochého skla uvedenou v spornom rozhodnutí, a to 1,7 miliardy eur (odôvodnenie 41 sporného rozhodnutia), a celkovou výskou uvedenou v oznámení o výhradách, a to 2,7 miliardy eur ( [87]67 ), a predstavuje teda 37 % z pôvodne uvedeného celkového objemu trhu. 105. V dôsledku toho musí byt pokuta spolocnosti Guardian po znízení o 37 % stanovená na 93240000 eur namiesto 148000000 eur. B - O tretom odvolacom dôvode 106. Guardian v podstate tvrdí, ze v prejednávanej veci dlzka konania pred Vseobecným súdom predstavuje porusenie jej základného práva na spravodlivý proces v primeranej lehote, zavedeného clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 107. Komisia po tom, co sa domnievala, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, na pojednávaní stiahla svoje námietky neprípustnosti so zretelom na rozsudky vydané vo veciach Gascogne a i. ( [88]68 ). Komisia vo veci samej spochybnuje argumentáciu spolocnosti Guardian. Spochybnuje, ze by táto vec bola pre Guardian naliehavá, ako aj tvrdenie, ze by jej oneskorenie zo strany Vseobecného súdu mohlo spôsobit skodu, kedze jej zaloba bola zamietnutá. Komisia sa domnieva, ze akékolvek znízenie pokuty Súdnym dvorom musí byt v prejednávanej veci symbolické alebo mimoriadne obmedzené. 1. Analýza a) Úvod 108. Na úvod treba pripomenút clánok 47 druhý odsek Charty, ktorý stanovuje, ze "kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom". Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, "tento clánok sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany". ( [89]69 ) Z tohto dôvodu je takéto právo, ktorého existencia bola potvrdená pred nadobudnutím úcinnosti Charty ako vseobecná zásada práva Únie, uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie. ( [90]70 ) 109. Ako totiz pripomenul Európsky súd pre ludské práva, "podla clánku 6 [odseku 1 EDLP] veci musia byt prejednané 'v primeranej lehote`; Dohovor týmto zdôraznuje význam toho, aby spravodlivost nebola vykonaná s oneskorením, ktoré by mohlo ohrozit jej úcinnost a dôveryhodnost" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [91]71 ) 110. Podla môjho názoru je z dôvodov hospodárnosti konania, ako aj s cielom zabezpecit okamzitý a úcinný prostriedok nápravy, vhodným mechanizmom nápravy porusenia zásady primeranej lehoty Vseobecným súdom vo veci, akou je predmetná vec, skôr znízenie pokuty, ako ponechanie na úcastníkoch konania, aby podali zalobu o náhradu skody na Vseobecnom súde, ktorý vychádzajúc z definície nedodrzal uvedenú zásadu, ked nebol schopný rozhodnút v primeranej lehote. 111. Je totiz paradoxné, ze nápravu neprimeranej dlzky súdneho konania mozno vykonat len tak, ze sa musí podat dalsia zaloba, ktorá bude nevyhnutne znamenat dalsie náklady (tak pre úcastníkov konania, ako aj pre spolocnost) a dlhé lehoty. 112. Navyse generálny advokát v bode 67 svojich návrhov vo veci Baustahlgewebe/Komisia ( [92]72 ) uviedol, ze "opät bez toho, aby sa prejudikovalo, ci bola lehota, v ktorej Súd prvého stupna vydal rozhodnutie, neprimeraná alebo aký je jeho podiel zodpovednosti v prejednávanej veci, nemozno súdnej instancii zverit úlohu rozhodovat o chybnosti alebo nezákonnosti jej vlastného správania. Niet pochýb, ze by doslo k poruseniu zásady nestranného súdu, ako ju zavádza clánok 6 ods. 1 Dohovoru. Zdá sa mi, ze tomuto poruseniu sa dá len tazko zabránit tým, ze sa vec postúpi inému rozhodovaciemu zlozeniu, kedze ak prijmeme prístup Európskeho súdu pre ludské práva v Strasburgu, zmena rozhodovacieho zlozenia urcite nemôze stacit na odstránenie dojmu zaujatosti, ktorý by vznikol z rozhodnutia vydaného samotným týmto súdom". 113. Takéto stanovisko zaujala aj generálna advokátka Kokott v návrhoch, ktoré predlozila vo veciach Solvay/Komisia ( [93]73 ). 114. Tento prístup zaujal aj Súdny dvor v rozsudku Baustahlgewebe/Komisia ( [94]74 ). Podla generálnej advokátky Kokott takýto prístup splna "poziadavku úcinného uplatnovania práva hospodárskej sútaze..., kedze konstatovanie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze a povinnost dotknutého podniku upustit od protiprávneho konania v takom prípade nie sú dotknuté.... Odstrasujúci úcinok pokuty pôvodne stanovenej Komisiou alebo Vseobecným súdom vo vztahu k ostatným hospodárskym subjektom zostáva zachovaný. Súdny dvor nespochybnuje primeranost jej výsky vo vztahu k skutocnostiam, ktoré predstavujú porusenie [a] má za následok iba poskytnutie urcitého zadostucinenia vo forme znízenia pôvodnej pokuty o sumu povazovanú za spravodlivé zadostucinenie za neprimeranú dlzku konania" (bod 332). 115. Dodala, ze "z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zabezpecit dotknutému podniku okamzitú a úcinnú nápravu by mal Súdny dvor v prípadoch, v ktorých je to mozné, cize vo veciach, v ktorých boli ulozené pokuty, pokracovat v uplatnovaní prístupu, ktorý nacrtol v rozsudku Baustahlgewebe/Komisia" (bod 331). 116. Okrem toho v niektorých vnútrostátnych právach konstatovanie súdu o neprimeranosti lehoty ( [95]75 ) v trestnej veci má priamy úcinok na trest. 117. V nedávnom rozsudku (Groupe Gascogne/Komisia, [96]EU:C:2013:770), ktorý vydala velká komora, sa Súdny dvor jasne vyjadril v prospech iného riesenia: vylúcil moznost ziadat o sankciu za porusenie zásady primeranej lehoty v rámci odvolania (bod 84) a s odkazom na clánok 47 Charty bez citovania clánku 6 ods. 1 EDLP rozhodol, ze nápravu takéhoto porusenia tejto zásady súdom Únie mozno vykonat len zalobou o náhradu skody podanou na Vseobecný súd (bod 83), ktorý je príslusný v zalobách proti Únii v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti. 118. Súdny dvor uz rozhodol rovnako v uz citovanom rozsudku Der Grüne Punkt ([97]EU:C:2009:456), ale v tomto spise, hoci Komisia konstatovala existenciu zneuzitia dominantného postavenia, nebola ulozená ziadna pokuta, co nie je prípad vecí Gascogne a i. 119. Myslím si, ze sa treba domnievat, ze Súdny dvor týmto rozsudkom Groupe Gascogne/Komisia ([98]EU:C:2013:770), jasne upustil od prístupu, ktorý spocíva v znízení pokuty na úcely vykonania nápravy porusenia zásady primeranej lehoty. Práve na tomto základe musím preto v tejto veci argumentovat s uvedením niektorých dalsích skutocností z rozsudku Groupe Gascogne/Komisia, ktorými sa bude riadit aj moje odôvodnenie. 120. Po prvé, Súdny dvor rozhodol, ze pri neexistencii vplyvu neprimeranej dlzky konania na rozhodnutie v spore nemôze nedodrzanie primeranej lehoty na vydanie rozhodnutia viest k zruseniu napadnutého rozsudku v rámci odvolania. Kedze dotknuté spolocnosti nepredlozili Súdnemu dvoru nijaký dôkaz preukazujúci, ze nedodrzanie primeranej lehoty na vydanie rozhodnutia Vseobecným súdom mohlo mat vplyv na rozhodnutie v sporoch, v ktorých tento súd rozhodoval, Súdny dvor zamietol návrhy spolocností smerujúce k zruseniu rozsudkov Vseobecného súdu. 121. Po druhé, ako bolo uvedené vyssie, Súdny dvor urcil Vseobecný súd ako jediný súd príslusný rozhodnút o porusení zásady primeranej lehoty. Pravidlo je teda jednoznacné: "návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd" (bod 84 rozsudku Groupe Gascogne/Komisia, [99]EU:C:2013:770). Súdny dvor dalej podrobne uviedol kritériá umoznujúce posúdit, ci Vseobecný súd dodrzal zásadu primeranej lehoty (body 85 az 87), a v bode 88 dospel k záveru, ze "Vseobecnému súdu tiez prinálezí posúdit tak vecnú správnost uvedenej skody, ako aj prícinnú súvislost medzi touto skodou a neprimeranou dlzkou sporného súdneho konania tak, ze preskúma dôkazy poskytnuté na tento úcel" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pouzitie príslovky "tiez" musí znamenat, ze posúdenie kritérií vymenovaných v predchádzajúcich bodoch patrí do príslusnosti toho istého súdu, ktorý bol urcený na zaciatku a na konci odôvodnenia, teda Vseobecného súdu. Tento výklad rozsudku Groupe Gascogne/Komisia ([100]EU:C:2013:770), by mal viest k vyhláseniu tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti Guardian za neprípustný. Je vsak mozný aj iný výklad rozsudku, pretoze Súdny dvor v uvedenom rozsudku, iste trochu paradoxne, sám rozhodol o tom, ci doslo k poruseniu uvedenej zásady alebo nie, pricom ju charakterizoval ako dostatocne závazné porusenie práva Únie. Súdny dvor dospel k tomuto záveru na základe názoru, ze ani zlozitost sporu, ani správanie úcastníkov konania, ani výskyt prekázok v konaní nemôze odôvodnit dlzku konania pred Vseobecným súdom. 122. Zdá sa teda, ze úvahy Súdneho dvora týkajúce sa porusenia zásady primeranej lehoty v rozsudku Groupe Gascogne/Komisia ([101]EU:C:2013:770), chápané vo svojej celosti, naznacujú, ze z troch podmienok pozadovaných pre preukázanie mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie, ktorými sú existencia právnej normy Únie, ktorej cielom je ochrana jednotlivcov (co je aj prípad zásady primeranej lehoty), dostatocné závazné porusenie tejto normy a existencia prícinnej súvislosti medzi týmto porusením a ujmou, musí Vseobecný súd preskúmat len poslednú z nich, a to vrátane posúdenia ujmy. 123. Ak Súdny dvor vylúci prvý výklad rozsudku Groupe Gascogne/Komisia ([102]EU:C:2013:770), ktorý by musel viest k neprípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu a prenesie na túto vec metodológiu uplatnenú vo veci Groupe Gascogne/Komisia, mal by rozhodnút o existencii alebo neexistencii porusenia zásady primeranej lehoty. b) Prejednávaná vec 124. Na úcely posúdenia tejto otázky v prejednávanej veci budem vychádzat z rozsudkov vo veciach Baustahlgewebe/Komisia ([103]EU:C:1998:608) a Gascogne a i., v ktorých Súdny dvor rozhodol o porusení zásady primeranej lehoty. 125. V rozsudku Baustahlgewebe/Komisia ([104]EU:C:1998:608, bod 29) Súdny dvor uviedol kritériá, podla ktorých treba posudzovat celkovú dlzku konania a osobitne nevysvetlených období necinnosti, t. j. "skutocný význam" pre zalobcu, zlozitost veci a správanie zalobcu, ktoré mohlo prispiet k oneskoreniu. 126. V uvedenej veci bola celková dlzka konania na Vseobecnom súde 5 rokov a 6 mesiacov. Súdny dvor uviedol nevysvetlenú a podla neho neodôvodnenú dlzku dvoch období necinnosti, a to obdobie 2 rokov a 8 mesiacov medzi ukoncením písomnej casti konania a zacatím ústnej casti konania a obdobie 22 mesiacov medzi ukoncením tejto ústnej casti konania a vyhlásením rozsudku Vseobecného súdu (body 45 a 46). 127. Vo veciach Gascogne a i. bola celková dlzka konania pred Vseobecným súdom 5 rokov a 9 mesiacov, pricom Súdny dvor rozhodol, ze túto dlzku "nemozno odôvodnit ziadnou z okolností veci" (bod 91). 128. Podla Súdneho dvora "ci uz ide o zlozitost veci, správanie úcastníkov konania alebo výskyt prekázok v konaní" (bod 92), nic neodôvodnuje skutocnost, ze medzi skoncením písomnej casti konania a zacatím ústnej casti konania uplynulo obdobie 3 rokov a 10 mesiacov. 129. Ak na prejednávanú vec uplatním tieto kritériá, môzem dospiet len k rovnakému záveru, a to na základe týchto konstatovaní. 130. Predovsetkým, z takmer 4 rokov a 7 mesiacov celkovej dlzky konania uplynuli viac ako 3 roky a 5 mesiacov ( [105]76 ) medzi ukoncením písomnej casti konania a rozhodnutím Vseobecného súdu zacat ústnu cast konania, a to bez akýchkolvek iných procesných úkonov a bez akéhokolvek zrejmého dôvodu. ( [106]77 ) Dlzku tohto obdobia nemozno vysvetlit okolnostami veci, ci uz ide o zlozitost veci, správanie spolocnosti Guardian alebo výskyt prekázok v konaní. i) O zlozitosti sporu 131. Túto vec nemozno kvalifikovat ako zlozitú, kedze tvrdenia spolocnosti Guardian boli zalozené na poznámkach týkajúcich sa niekolkých kontaktov medzi úcastníkmi kartelu, ktorý trval o nieco dlhsie ako jeden rok a jeden mesiac. ( [107]78 ) Vsetky tieto dokumenty boli napísané v anglictine, teda v jazyku konania. ( [108]79 ) 132. V rozsudku Baustahlgewebe/Komisia ([109]EU:C:1998:608), konstatovanie, ze konanie "vyzadovalo podrobné preskúmanie relatívne rozsiahlych dokumentov", nestacilo Súdnemu dvoru na to, aby vec povazoval za dostatocne zlozitú na odôvodnenie dlzky konania. 133. Vo veciach Gascogne a i. bolo rozhodnutie Komisie urcené az 25 osobám (pricom pocet zapojených spolocností bol takmer rovnaký), z ktorých 15 podalo zalobu o neplatnost na Vseobecnom súde. V tejto veci bolo sporné rozhodnutie urcené len deviatim osobám (a styrom zapojeným spolocnostiam, a to spolocnostiam Guardian, Asahi/Glaverbel, Pilkington a Saint-Gobain), z ktorých Guardian ako jediná podala zalobu na Vseobecnom súde. ( [110]80 ) 134. Vec Baustahlgewebe/Komisia sa týkala rozhodnutia urceného az 14 výrobcom (z ktorých 11 podalo zalobu v troch rôznych jazykoch), ktoré viedlo k dvom úplným etapám výmeny vyjadrení. ( [111]81 ) A napriek tomu v danej veci Vseobecný súd zorganizoval pojednávanie o devät mesiacov skôr ako v tejto veci! 135. Okrem toho, zalobné dôvody uvedené spolocnostou Guardian nepredstavovali obzvlást vysoký stupen obtiaznosti. Na podporu svojich návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia Guardian uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na skutkových pochybeniach týkajúcich sa trvania jej úcasti na karteli a geografického rozsahu kartelu. Návrhy smerujúce k znízeniu pokuty boli zalozené len na troch zalobných dôvodoch. Prvý zalobný dôvod sa týkal vyvodenia dôsledkov zo zalobného dôvodu týkajúceho sa ciastocného zrusenia. Druhým zalobným dôvodom Guardian uvádzala porusenie zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia. Pokial ide o tretí zalobný dôvod, ten bol zalozený na nesprávnom posúdení úlohy, ktorú Guardian zohrala na karteli. ii) O prekázkach konania 136. Rovnako ako vo veciach Gascogne a i. nebolo konanie v tejto veci prerusené ani predlzené prijatím akéhokolvek opatrenia na zabezpecenie priebehu tohto konania Vseobecným súdom. iii) O skutocnom význame pre Guardian a správaní tejto spolocnosti pocas konania 137. Táto vec mala pre Guardian znacný význam. Výska jej pokuty v sume 148 miliónov eur (v porovnaní s 9,9 miliónmi eur vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Groupe Gascogne/Komisia, [112]EU:C:2013:770) totiz predstavovala 4 % jej celkového obratu. Navyse Guardian nijako nebránila ani neoddalovala výkon spravodlivosti. Jej návrh na zacatie konania mal len 49 strán a Guardian sa vzdala moznosti druhej výmeny písomností (co je vo veciach v oblasti práva hospodárskej sútaze zriedkavé). ( [113]82 ) 138. Okrem toho Guardian trikrát vyvinula iniciatívu a pripomenula Vseobecnému súdu, ze este nestanovil dátum pojednávania, pricom zakazdým zdôraznila znacne dlhé obdobie, ktoré uplynulo od skoncenia písomnej casti konania, ( [114]83 ) a napísala mu, ze ústna cast konania zostáva zvlástne otvorená aj styri mesiace po pojednávaní, bez akýchkolvek ziadostí Vseobecného súdu smerovaných úcastníkom konania. 139. Vseobecný súd napokon nezaslal úcastníkom konania nijakú písomnú otázku, ktorá by mohla predlzit lehotu na zacatie ústnej casti konania, pricom sa uspokojil s polozením jednej otázky týkajúcej sa skutkových okolností na pojednávaní. Navyse sa zdá, ze Vseobecný súd nevyvinul nijakú iniciatívu smerujúcu k urýchleniu konania pocas obdobia zjavnej necinnosti trvajúceho 3 roky a 5 mesiacov. Na základe uvedeného som dospel k záveru, ze v tejto veci konanie pred Vseobecným súdom porusilo clánok 47 druhý odsek Charty v rozsahu, v akom toto konanie nedodrzalo nálezitosti týkajúce sa dodrzania primeranej lehoty na vydanie rozhodnutia, co je dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorej cielom je priznat práva jednotlivcom. ( [115]84 ) 140. Ako vyplýva z rozsudku Groupe Gascogne/Komisia ([116]EU:C:2013:770), pokial sa Guardian domnieva, ze jej financné problémy uvedené v odvolaní majú prícinnú súvislost s tým, ze Vseobecný súd nedodrzal zásadu primeranej lehoty na vydanie rozhodnutia, ( [117]85 ) je oprávnená uplatnit si nápravu v rámci zaloby podanej pred Vseobecným súdom podla clánkov 235 ES a 288 druhého odseku ES (teraz clánky 268 ZFEÚ a 340 druhý odsek ZFEÚ). ( [118]86 ) 141. V tejto súvislosti z uvedenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze "Vseobecnému súdu prinálezí posúdit tak vecnú správnost uvedenej skody, ako aj prícinnú súvislost medzi touto skodou a neprimeranou dlzkou sporného súdneho konania tak, ze preskúma dôkazy poskytnuté na tento úcel" (bod 88 tohto rozsudku). 142. V tejto súvislosti "v prípade zaloby o náhradu skody zalozenej na porusení clánku 47 druhého odseku Charty Vseobecným súdom, ktorý porusil poziadavky súvisiace s dodrzaním lehoty na rozhodnutie veci v primeranej lehote, Vseobecnému súdu prinálezí v súlade s clánkom 340 druhým odsekom ZFEÚ zohladnit zásady spolocné pre právne poriadky clenských státov, pokial ide o rozhodovanie o zalobách zalozených na podobných poruseniach. V tomto kontexte musí Vseobecný súd najmä zistit, ci mozno identifikovat okrem majetkovej ujmy aj nemajetkovú ujmu, ktorú dotknutý úcastník konania utrpel prekrocením lehoty, a ktorá by mala prípadne byt predmetom primeranej náhrady" (bod 89 uvedeného rozsudku). 143. "Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ rozhodovat o takýchto zalobách o náhradu skody, prinálezí rozhodovat v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná, a uplatnit kritériá uvedené v bodoch 85 az 89 [rozsudku Groupe Gascogne/Komisia]" (bod 90). IV - O trovách 144. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Clánok 138 tohto poriadku, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 toho istého poriadku, vo svojom odseku 3 stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. 145. Pokial ide o toto odvolanie, vzhladom na skutocnost, ze Komisia nemala úspech v konaní, treba ju zaviazat na náhradu trov konania spolocnosti Guardian. Na druhej strane, kedze Guardian a Komisia mali v rámci prvostupnového konania úspech len v casti svojich návrhov, treba rozhodnút tak, ze kazdá z nich znása vlastné trovy konania, ktoré vznikli na tomto stupni. V - Návrh 146. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: -- vyhlásit, ze Vseobecný súd Európskej únie sa vo svojom rozsudku Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (T-82/08, [119]EU:T:2012:494) dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom rozhodol, ze list Európskej komisie z 10. februára 2012 je prípustný, hoci bol predlozený po lehote, vyhlásit tento list za neprípustný a vynat ho zo spisu, -- zrusit uvedený rozsudok v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze potvrdil rozhodnutie Komisie, ktorým boli viazané predaje vylúcené z výpoctu pokút ulozených ostatným osobám, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, cím doslo k diskriminácii odvolateliek, -- znízit preto výsku pokuty ulozenej odvolatelkám o 37 % a stanovit ju na 93240000 eur namiesto 148000000 eur, -- vyhlásit, ze Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote, -- rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania súvisiace s prvostupnovým konaním a Komisia znása celkové trovy tohto konania. __________________________________________________________________ ( [120]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [121]2 ) T-82/08, [122]EU:T:2012:494, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [123]3 ) Rozhodnutie K(2007) 5791 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 ES [teraz clánok 101 ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/39165 - Ploché sklo), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v [124]Ú. v. EÚ C 127, 2008, s. 9 (dalej len "sporné rozhodnutie"). V týchto návrhoch budem pouzívat staré císlovanie Zmluvy, kedze sporné rozhodnutie bolo prijaté podla Zmluvy o ES. ( [125]4 ) Rozsudky Europa Carton/Komisia (T-304/94, [126]EU:T:1998:89, bod 117), KNP BT/Komisia (C-248/98 P, [127]EU:C:2000:625, bod 62) vydaný v konaní o odvolaní proti rozsudku KNP BT/Komisia (T-309/94, [128]EU:T:1998:91), Lögstör Rör/Komisia (T-16/99, [129]EU:T:2002:72, bod 360) a Tokai Carbon a i./Komisia (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [130]EU:T:2005:220, bod 260). ( [131]5 ) Podla Komisie zalobkyne v bode 33 nenapádajú skutkové zistenia Vseobecného súdu, ale len tvrdia, ze Vseobecný súd uplatnil nesprávnu právnu normu na urcenie relevantnosti týchto zistení. ( [132]6 ) Pozri najmä rozsudok Viho/Komisia (C-73/95 P, [133]EU:C:1996:405, body 16 a 17). ( [134]7 ) Rozsudok KNP BT/Komisia ([135]EU:C:2000:625, bod 62). ( [136]8 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO ([137]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). ( [138]9 ) Poznámka pod ciarou v usmerneniach z roku 2006 spresnuje, ze "Príkladom sú horizontálne dohody o stanovení cien, týkajúce sa urcitého výrobku, ked cena tohto výrobku bude slúzit ako základ na urcenie ceny iných výrobkov nizsej alebo vyssej kvality". ( [139]10 ) Pozri napríklad de BROCA, H.: The Commission revises its Guidelines for setting fines in antitrust cases, v úradnej publikácii GR Komisie pre hospodársku sútaz: Competition Policy Newsletter, císlo 3, jesen 2006, s. 1, ktorý vysvetluje, ze "by using a clearer reference to each undertaking's `value of sales', the 2006 Guidelines intend to reflect, even approximately and imperfectly, the economic importance of the infringement as a whole as well as the relative weight of each undertaking participating in the infringement. The 1998 Guidelines, based on a lump sum system, have often been critici[s]ed on that particular aspect, even though this criticism was largely misplaced. In fact, a number of tools corrected the obvious drawbacks of a pure lump sum system. For instance, the Commission fixed starting amounts below the 20 million eur threshold mentioned in the 1998 Guidelines for very serious infringements taking place on small markets; it also differentiated between undertakings on the basis of their respective size in the market concerned (the so-called `groupings')... If anything, the 1998 Guidelines rather reflected the insufficient level of fines imposed on `large' infringements or on large players, something which the 2006 Guidelines will probably correct". ( [140]11 ) Pozri napríklad túto doktrínu: CASTILLO DE LA TORRE, F.: The 2006 Guidelines on Fines: Reflections on the Commission's Practice. In: (2011) 33 World Competition 359 (poznámka pod ciarou 37): "In the press release relating to the Cement cartel (IP/94/1108), the Commission stated: `calculation [of fines] is normally based on the Community turnover in the product concerned'. In Cartonboard, the Commission explained the method used: `fines of a basic level of 9 or 7.5% of the turnover of each undertaking addressed by the decision on the Community cartonboard market in 1990 were imposed on the undertakings regarded as the "ringleaders" of the cartel and on the other undertakings respectively' (Case T-348/94, Enso Espańola v. Commission [1998] ECR II-1875, para. 247). See also, the calculation of the fine in Steel Beams, in Case T-151/94, British Steel v. Commission [1999] ECR II-629, paras 598-605". ( [141]12 ) Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [142]EU:C:2005:408, bod 209 a tam citovanú judikatúru, bod 258). Pozri tiez okrem iného rozsudky Súdu prvého stupna Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia (T-69/04, [143]EU:T:2008:415, body 176 a 177), Tomra Systems a i./Komisia (T-155/06, [144]EU:T:2010:370, bod 317) a Ballast Nedam Infra/Komisia (T-362/06, [145]EU:T:2012:492, bod 122). ( [146]13 ) Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo v tejto veci ([147]EU:C:2000:258) a ktorými sa Súdny dvor riadil. ( [148]14 ) C-389/10 P, [149]EU:C:2011:816, bod 126. ( [150]15 ) Rozsudok Groupe Danone/Komisia (T-38/02, [151]EU:T:2005:367, bod 523). ( [152]16 ) V tomto kontexte pozri napríklad doktrínu The 2006 Guidelines on Fines: Reflections on the Commission's Practice, c. d., podla ktorej rozhodnutie "Autosklo""does not deviate from the 2006 Guidelines, but rather applies the concept of sales indirectly or directly related to the infringement to the case at hand". Totiz "much depends on whether the concept of sales `relating' to the infringement is narrowly or broadly construed" (KERSE, C. S., a KHAN, N.: EU Antitrust Procedure. sieste vydanie, Sweet & Maxwell, London, 2012, s. 417). Okrem toho, pokial ide o usmernenia z roku 2006 a pojem hodnota predaja, "the adoption of this new calculation method has somewhat reduced the margin of discretion of the Commission which, in every case, has to take a reasoned position on the sales included in the calculation of the fines. The identification of the goods and services to which the infringement indirectly or directly relates when setting the fine is expected to be a bone of contention in many cases. In several decisions already adopted under the [2006] Fining Guidelines, the determination of the value of the undertaking's sales of goods or services related to the infringement was highly debated... [It follows from the Commission's practice] that, in order to determine the basic amount of the fine in cartel cases, the Commission need not provide proof of each occasion on which individual sales were affected by the cartel activities" (VAN BAEL, BELLIS:, Competition Law of the European Community. edition Kluwer Law, 5. vydanie, s. 1100). ( [153]17 ) Cituje svoje rozhodnutie K(2009) 7601 v konecnom znení zo 7. októbra 2009 vo veci COMP/39.129, Výkonové transformátory, a K(2011) 7436 v konecnom znení z 19. októbra 2011 vo veci COMP/39.605, Sklo pre CRT. ( [154]18 ) Co je vzhladom na judikatúru citovanú nizsie (v bodoch 62 az 64 týchto návrhov) samo osebe napadnutelné. ( [155]19 ) Pozri v tejto súvislosti aj bod 70 týchto návrhov. ( [156]20 ) Pozri nizsie citovanú judikatúru (v bodoch 62 az 64 týchto návrhov). ( [157]21 ) Rozhodnutie Komisie z 11. marca 2008, K(2008) 926 v konecnom znení (vec COMP/38543 - medzinárodné stahovacie sluzby), odôvodnenia 532 a 533. ( [158]22 ) The EU Competition Law Fining System: A Reassessment, (TILEC Discussion Paper, 2011-052) Tilburg: TILEC (volný preklad). ( [159]23 ) Rozsudok Vseobecného súdu Team Relocations a i./Komisia (T-204/08 a T-212/08, [160]EU:T:2011:286, body 60 az 68). ( [161]24 ) Rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, [162]EU:C:1983:158, bod 121). ( [163]25 ) Rozsudky British Steel/Komisia (T-151/94, [164]EU:T:1999:52, bod 643) a Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia (T-50/03, [165]EU:T:2008:252, bod 84). Vseobecný súd tiez zamietol "subsidiárne" tvrdenie spolocnosti Team Relocations, podla ktorého by relevantná hodnota predaja nemala zahrnat obrat dosiahnutý zo stahovania jednotlivcov, t. j. nepreplácaného tretou osobou, kedze protiprávne praktiky sa na tieto stahovania neuplatnovali. ( [166]26 ) Rozsudok Team Relocations a i./Komisia (C-444/11 P, [167]EU:C:2013:464). ( [168]27 ) Úplné znenie bodu 76: "z toho vyplýva, ze cielom bodu 13 usmernení... je zachovat ako východisko na výpocet pokuty ulozenej podniku sumu, ktorá odráza ekonomický význam porusenia a podiel tohto podniku na porusení. Preto hoci pojem hodnota predaja uvedený v bode 13 usmernení... bezpochyby nemôze zahrnat predaje dotknutého podniku, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti vytýkaného kartelu, ciel sledovaný týmto ustanovením by bol porusený, ak by sa tento pojem vztahoval len na obrat dosiahnutý z tých predajov, u ktorých je preukázané, ze boli skutocne ovplyvnené týmto kartelom". ( [169]28 ) Pozri tiez body 85 az 87 uvedeného rozsudku Súdneho dvora. ( [170]29 ) Rozhodnutie Komisie z 3. decembra 2003 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec C.38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) ([171]Ú. v. EÚ L 125, 2004, s. 45). ( [172]30 ) Rozhodnutie Komisie K(2010) 8761 v konecnom znení vo veci COMP/39.309; odôvodnenie 382: "Though both Direct EEA Sales and Direct EEA Sales Through Transformed Products lead to the inclusion of - respectively - sales to related companies and intra-group sales for some of the parties, focusing on the first EEA sale of the product concerned by the infringement - whether transformed or not - to a company that is not part of the supplier undertaking ensures that no discrimination is made between vertically integrated companies and non-vertically integrated companies"; odôvodnenie 383: "As concerns Direct EEA Sales Through Transformed Products, the consumer harm inflicted by the cartel arrangements is clearly represented by the value of panels delivered within the transformed products to the final consumer in the EEA"; a napokon odôvodnenie 394: "in general, as explained in recital 238 with reference to the Cartonboard case, it can be reasonably assumed that an implemented cartel had effects on direct sales through transformed products". Uvedené odôvodnenie 238 znie takto: "As confirmed by the General Court in [Europa Carton/Commission], even if the higher price resulting from a cartel is not always or not in its entirety passed on to intra-group customers, the competitive advantage deriving from this positive discrimination does foreseeably influence competition on the market ... Intra-group sales of LCD panels - in as far as they ended up into transformed products sold in the EEA - are therefore to be taken into account, just like intra-cartel sales in the EE". ( [173]31 ) (Volný preklad.) V tejto súvislosti mozno poznamenat, ze v rozhodnutí Komisie K(2008) 3043 z 25. júna 2008 týkajúcom sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/39.180 - Fluorid hlinitý) (ktoré viedlo k rozsudku ICF/Komisia, T-406/08, [174]EU:T:2013:322, a dalej k veci C-467/13 P, ktorá práve prebieha) sa Komisia domnievala, ze otázka, ci boli na úcely výpoctu hodnoty predaja a konecnej pokuty zohladnené viazané predaje, nie je relevantná. ( [175]32 ) Rozsudok LG Display a LG Display Taiwan/Komisia (T-128/11, [176]EU:T:2014:88, bod 60 a nasl.). Pozri tiez rozsudok InnoLux/Komisia (T-91/11, [177]EU:T:2014:92). ( [178]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Putters International/Komisia (T-211/08, [179]EU:T:2011:289, bod 58). ( [180]34 ) Rozsudky T-Mobile Netherlands a i. (C-8/08, [181]EU:C:2009:343, bod 38) a GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, [182]EU:C:2009:610, bod 63). ( [183]35 ) Rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo). ( [184]36 ) K tejto problematike pozri aj KERSE, C. S., KHAN, N.: c. d., s. 412 az 419. ( [185]37 ) Rozsudok Villeroy & Boch Austria a i./Komisia ([186]EU:T:2013:455, bod 335 a nasl.); napríklad bod 342: "treba konstatovat, ze nepreukázali, ze koordinácia predajných cien pre velkoobchodníkov podla uvedených cenníkov brutto cien nemala nijaký vplyv na stanovenie ostatných cenníkov. Ako vsak pripomína Komisia vo svojich písomných podaniach, pricom zalobkyne neuvádzajú tvrdenia ani dôkazy o opaku, cenníky brutto cien uplatnované na predaj výrobkov velkoobchodníkom, ktoré boli predmetom koordinácie, mohli slúzit ako referencné sadzby pre výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva, ked títo výrobcovia predávali velkoobchodníkom svoje výrobky, ktoré neboli urcené pre distribucný retazec v troch etapách". Pozri tiez rozsudky Keramag Keramische Werke a i./Komisia (T-379/10 a T-381/10, [187]EU:T:2013:457), Rubinetteria Cisal/Komisia (T-368/10, [188]EU:T:2013:460) ("Kúpelnové doplnky a príslusenstvo"), ako aj Parker ITR a Parker-Hannifin/Komisia (T-146/09, [189]EU:T:2013:258) ("Morské palivové hadice"). ( [190]38 ) Rozsudok KME Germany a i./Komisia ([191]EU:T:2009:142, body 89 az 91). ( [192]39 ) Rozsudok KME Germany a i./Komisia ([193]EU:C:2011:810). ( [194]40 ) The London Metal Exchange (Londýnska burza s kovmi). ( [195]41 ) Vseobecný súd tu odkazuje na svoj rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia (T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [196]EU:T:2000:77, body 5030 a 5031). ( [197]42 ) Rozhodnutie Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku z 25. júla 2009 ([198]Ú. v. EÚ C 173, s. 13). ( [199]43 ) Odôvodnenie 663: "the fact that specific evidence is not available for each and every discussion that took place on the respective car accounts within the overall arrangements does not limit the determination of the relevant value of sales to only those accounts for which such specific evidence is available". ( [200]44 ) Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([201]EU:C:2005:408, bod 209 a tam citovanú judikatúru). Pozri tiez rozsudky Fuji Electric/Komisia (T-132/07, [202]EU:T:2011:344, bod 235) a (v súvislosti s usmerneniami z roku 2006) Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia (T-83/08, [203]EU:T:2012:48, bod 107). ( [204]45 ) Tamze (body 210 a 211). ( [205]46 ) Rozsudok Daiichi Pharmaceutical/Komisia (T-26/02, [206]EU:T:2006:75, bod 49). ( [207]47 ) Pozri napríklad rozsudok Martinelli/Komisia (T-150/89, [208]EU:T:1995:70, bod 59). ( [209]48 ) Pozri analogicky rozsudok Hercules Chemicals/Komisia (T-7/89, [210]EU:T:1991:75, bod 53), potvrdený v konaní o odvolaní rozsudkom Hercules Chemicals/Komisia (C-51/92 P, [211]EU:C:1999:357). ( [212]49 ) Rozsudok JFE Engineering a i./Komisia (T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, [213]EU:T:2004:221, bod 537). ( [214]50 ) Tu mozno uviest, co je zvlástne, ze v správnom konaní sa otázka zaobchádzania s viazanými/internými predajmi neriesila ani v oznámení o výhradách, ani na ústnom pojednávaní. Akoby sa v tom case predpokladalo, ze interné predaje majú byt zahrnuté. Poznamenávam tiez, ze v rozsiahlom spornom rozhodnutí obsahujúcom 541 odôvodnení sa "ani jedno" z týchto odôvodnení nezaoberá odôvodnením vylúcenia interných predajov, ktoré sa zdá byt samozrejmostou výpoctu pri stanovovaní pokuty. Rovnako tak mozno uviest, ze: i) podla spolocnosti Guardian sa Komisia rozhodla zmenit svoj názor na viazané predaje az v poslednej chvíli; a ii) podla odborného clánku uverejneného jedným zamestnancom Komisie (The 2006 Guidelines on Fines: Reflections on the Komisia's Practice, c. d., s. 369 a poznámka pod ciarou 56): "There is no consolidated practice as regards `captive sales', and it would appear that the Komisia will assess the specific circumstances of the case in order to decide whether to take them into account or not ... [the captive sales] were finally excluded in Flat Glass" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [215]51 ) Pozri napríklad rozsudok Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (C-550/07 P, [216]EU:C:2010:512, body 54 a 55 a tam citovanú judikatúru). ( [217]52 ) Pozri rozsudok KNP BT/Komisia ([218]EU:C:2000:625, bod 62). ( [219]53 ) Tamze. ( [220]54 ) Pozri "Pilkington et l'industrie du verre plat 2006", s. 5, citovaný v spornom rozhodnutí v poznámke pod ciarou na strane 36. ( [221]55 ) V oznámení o výhradách sa uvádzalo, ze trhový podiel skupiny Guardian dosahuje 10 az 20 % (v skutocnosti to je 15,7 %, ak vychádzame z celkovej velkosti trhu v hodnote 1,7 miliardy eur), ale v spornom rozhodnutí tento podiel stúpa na takmer 25 % z dôvodu, ze boli vylúcené interné predaje troch dalsích úcastníkov kartelu. ( [222]56 ) Clánok 23 ods. 3 stanovuje len toto: "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania", pricom ciastka pokuty jasne nesmie presiahnut hornú hranicu 10 % celkového obratu podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení, v predchádzajúcom obchodnom roku (clánok 23 ods. 2 tohto nariadenia) [pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci YKK a i./Komisia (C-408/12 P, práve prebieha), prednesené 12. februára 2014]. ( [223]57 ) Podla usmernení z roku 2006 sa vsak Komisia môze odchýlit od pravidiel stanovených v týchto usmerneniach, pokial toto odchýlenie primerane odôvodní. ( [224]58 ) Môzem podotknút, ze keby boli viazané predaje zahrnuté do zohladnovanej hodnoty predaja, celková výska pokút by dosiahla asi 759,9 milióna eur, s výrazne vysokou pokutou pre spolocnost Saint-Gobain vo výske asi 335,4 milióna eur. Odpoved Komisie na otázky Vseobecného súdu naznacuje, ze v case prijatia sporného rozhodnutia by zvýsenie celkovej výsky pokút ulozených ostatným úcastníkom bolo "neprimerané", najmä z dôvodu, ze islo o krátkodobé porusenie. V tejto súvislosti je zaujímavé pripomenút, ze v roku 2008 bola vo veci Autosklo spolocnosti Saint-Gobain ulozená dalsia pokuta vo výske 896 miliónov eur za kartel na trhu s autosklom. Rozhodnutím z 28. februára 2013 Komisia znízila pokutu spolocnosti Saint-Gobain na 880 miliónov eur a pokutu spolocnosti Pilkington na 357 miliónov eur pre chybu vo výpocte. Pozri tiez rozsudok Saint Gobain Glass France a i./Komisia (T-56/09 a T-73/09, [225]EU:T:2014:160). ( [226]59 ) [227]EU:T:2004:221, body 566 az 579. ( [228]60 ) Pozri napríklad rozsudok Komisia/Albani a i. (C-242/90 P, [229]EU:C:1993:284, body 13 az 17). ( [230]61 ) Rozsudok JFE Engineering/Komisia ([231]EU:T:2004:221), pozri bod 86 a nasl. týchto návrhov. ( [232]62 ) Pozri rozsudok Vega Rodríguez/Komisia (T-285/02 a T-395/02, [233]EU:T:2004:324, bod 24). ( [234]63 ) V liste zo 6. januára 2012 Vseobecný súd okrem iného uviedol, ze "in principle, no further extension of this time-limit will be granted". ( [235]64 ) Podla clánku 11 ods. 3 Pokynov pre tajomníka Vseobecného súdu musia byt ziadosti o predlzenie lehoty riadne odôvodnené a predlozené v dostatocnom case. ( [236]65 ) Navyse podla clánku 11 ods. 2 týchto pokynov (o ktoré sa Komisia snazí opierat): "Procesné písomnosti predlozené kancelárii po uplynutí lehoty urcenej na ich podanie mozno prijat len so súhlasom predsedu" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [237]66 ) Súhlasím s tvrdením spolocnosti Guardian, ze zásada rovnosti zbraní a zásada kontradiktórnosti vyzadujú, aby sa pojednávanie obmedzilo v zásade na tie informácie zo spisu, ktoré mohli byt prejednané písomne. Samotná moznost byt na pojednávaní vypocutý k dôkazom predlozeným oneskorene neumoznuje dodrzat právo na obhajobu (pozri rozsudok Vseobecného súdu AstraZeneca/Komisia, T-321/05, [238]EU:T:2010:266, bod 27). ( [239]67 ) Pozri bod 100 napadnutého rozsudku. ( [240]68 ) Rozsudky Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P, [241]EU:C:2013:768), Kendrion/Komisia (C-50/12 P, [242]EU:C:2013:771) a Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P, [243]EU:C:2013:770), dalej len "veci Gascogne a i.". ( [244]69 ) Pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia (C-385/07 P, [245]EU:C:2009:456, bod 179 a tam citovanú judikatúru dalej len "rozsudok Der Grüne Punkt"). Súdny dvor opakovane konstatoval, ze právo na spravodlivé súdne konanie tak, ako vyplýva najmä z clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), predstavuje základné právo, ktoré Európska únia dodrziava ako vseobecnú zásadu podla clánku 6 ods. 2 ZEÚ (pozri najmä rozsudok Legris Industries/Komisia, C-289/11 P, [246]EU:C:2012:270, bod 36). ( [247]70 ) Pozri najmä rozsudok Der Grüne Punkt ([248]EU:C:2009:456, bod 178 a tam citovanú judikatúru). Pozri napríklad Európsky súd pre ludské práva Erkner a Hofauer v. Rakúsko (c. 9616/81, § 66, 23. apríl 1987). ( [249]71 ) Pozri ESLP, H. v Francúzsko, 24. október 1989, séria A c. 162, § 58. ( [250]72 ) Návrhy C-185/95 P ([251]EU:C:1998:37). ( [252]73 ) Návrhy C-109/10 P ([253]EU:C:2011:256, body 325 az 332) a C-110/10 P ([254]EU:C:2011:257, body 166 az 173). ( [255]74 ) [256]EU:C:1998:608. ( [257]75 ) Pokial ide o to, akú lehotu mozno povazovat za "primeranú" (a to vo vztahu k clánku 6 EDLP a k judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva), pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Widdershoven v Raad van State (Holandsko) 23. októbra 2013, dostupné na stránke: http://uitspraken.rechtspraak.nl/inziendocument?id=ECLI:NL:RVS:2013:158 6. ( [258]76 ) Nahradenie predsedu komory, ktorým bol Moavero Milanesi, sudcom Kanninenom s úcinnostou od 25. novembra 2011 nie je relevantnou okolnostou, kedze jednak k tejto skutocnosti doslo viac ako 3 roky a 4 mesiace po ukoncení písomnej casti konania a jednak, ako uviedla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia ([259]EU:C:2011:256, bod 343), "je zrejmé, ze problémy vnútornej organizácie Vseobecného súdu, napríklad také, ktoré súvisia s pravidelným obmienaním sudcov alebo s prekázkami výkonu ich funkcie, nesmú byt na úkor úcastníkov konania". Pozri v tomto zmysle tieto návrhy vo veci Solvay/Komisia ([260]EU:C:2011:257, bod 184). ( [261]77 ) Guardian v podstate tvrdí, ze obdobie 3 rokov a 5 mesiacov medzi ukoncením písomnej casti konania a rozhodnutím zacat ústnu cast konania je tazko zlucitelné s absenciou akejkolvek konkrétnej snahy Vseobecného súdu preskúmat skutocnosti a dôkazy, coho dôkazom je neexistencia písomných otázok k predmetným skutkovým okolnostiam. Dodávam, ze uvedené obdobie môze byt tiez v protiklade so spôsobom, akým sa Vseobecný súd zaoberal otázkou viazaných predajov, ktorá je predmetom prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti Guardian a v ktorej Vseobecný súd neanalyzuje, ba dokonca ani nespomína, judikatúru Súdneho dvora v danej oblasti (KNP BT/Komisia, [262]EU:C:2000:625), od ktorej sa v napadnutom rozsudku odchýlil - a to aj napriek tomu, ze Guardian ju spomenula. ( [263]78 ) Podla spolocnosti Guardian sa jej tvrdenia opierali o poznámky, ktoré sa týkali len "troch kontaktov s konkurentmi a dvoch podnikových výkazov, ako aj dvoch alebo troch stretnutí". ( [264]79 ) V tejto veci musel Vseobecný súd preskúmat len obmedzený pocet príloh, najmä poznámky týkajúce sa troch kontaktov nadviazaných medzi konkurentmi (celkom 17 strán), ako aj strucné výpisy z dvoch podnikových výkazov. Vsetky tieto dokumenty boli napísané v jazyku konania (t. j. v anglictine, ktorá je jazykom, ktorým na rozdiel napríklad od slovenciny alebo maltciny hovorí takmer kazdý). ( [265]80 ) Z tohto dôvodu nebolo potrebné, aby Vseobecný súd zohladnil otázky "súvislosti", ktoré by mohli vzniknút pri súbezných zalobách a ktoré môzu mat vplyv aj na dlzku konania (pozri napríklad rozsudok ICI/Komisia (T-214/06, [266]EU:T:2012:275, bod 314). ( [267]81 ) [268]EU:C:1998:608 (body 35 a 47). ( [269]82 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia ([270]EU:C:2011:256, bod 340). Pozri v tom istom zmysle jej návrhy vo veci Solvay/Komisia ([271]EU:C:2011:257, bod 181). ( [272]83 ) Na tento úcel podala Guardian aj formálnu ziadost predsedovi Vseobecného súdu o prednostné vybavenie. ( [273]84 ) Rozsudok Bergaderm a Goupil/Komisia (C-352/98 P, [274]EU:C:2000:361, bod 42). ( [275]85 ) Guardian uvádza skodu vyplývajúcu: a) zo straty na zisku v dôsledku predbezného zaplatenia pokuty az do výsky 111 miliónov eur a b) z nákladov na zriadenie bankovej záruky na zvysok (30000 eur mesacne) a navrhuje, aby Súdny dvor významne znízil výsku pokuty na úcely kompenzácie porusenia primeranej lehoty, ktorú Guardian odhaduje na 25 % zo sumy pokuty, este pred akýmkolvek prípadným znízením podla prvého odvolacieho dôvodu. ( [276]86 ) Pozri návrhy vo veci Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P, [277]EU:C:2013:360, bod 148). Súhlasím s analýzou generálnej advokátky Sharpston, ktorá v bode 149 týchto návrhov spresnuje v súvislosti s "udalostou, ktorá vyvolala" mimozmluvnú zodpovednost Únie na úcely uplatnenia clánku 46 Statútu Súdneho dvora, ze touto udalostou musí byt rozhodnutie Súdneho dvora, ze v konaní pred Vseobecným súdom doslo k neprimeraným prietahom. Z toho vyplýva, ze pätrocná premlcacia lehota na uplatnenie takého nároku na náhradu skody by zacala plynút od rozsudku Súdneho dvora. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0003 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:210:TOC 7. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0004 8. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0005 9. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0006 10. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0007 11. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0008 12. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0009 13. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0010 14. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0011 15. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0012 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A89&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A89&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0013 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A89&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0014 30. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0015 31. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0016 32. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0017 33. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0018 34. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0019 35. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0020 36. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0021 37. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0022 38. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0023 39. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0024 40. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0025 41. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0026 42. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0027 43. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0028 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A703&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0029 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0030 48. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0031 49. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0032 50. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0033 51. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0034 52. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0035 53. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0036 54. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0037 55. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0038 56. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0039 57. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0040 58. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0041 59. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0042 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A286&lang=SK&format=pdf&target=null 61. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0043 62. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0044 63. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0045 64. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0046 65. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0047 66. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0048 67. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0049 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A89&lang=SK&format=pdf&target=null 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 70. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0050 71. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0051 72. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0052 73. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0053 74. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0054 75. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0055 76. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0056 77. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0057 78. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0058 79. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0059 80. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0060 81. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0061 82. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0062 83. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0063 84. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0064 85. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0065 86. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0066 87. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0067 88. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0068 89. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0069 90. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0070 91. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0071 92. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0072 93. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0073 94. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0074 95. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0075 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=null 105. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0076 106. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0077 107. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0078 108. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0079 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0080 111. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0081 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0082 114. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0083 115. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0084 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0085 118. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#t-ECR_62012CC0580_SK_01-E0086 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A494&lang=SK&format=pdf&target=null 120. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0001 121. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0002 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A494&lang=SK&format=pdf&target=null 123. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0003 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:127:TOC 125. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0004 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A89&lang=SK&format=pdf&target=null 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A72&lang=SK&format=pdf&target=null 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=null 131. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0005 132. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0006 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A405&lang=SK&format=pdf&target=null 134. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0007 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 136. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0008 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:009:TOC 138. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0009 139. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0010 140. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0011 141. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0012 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A370&lang=SK&format=pdf&target=null 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A492&lang=SK&format=pdf&target=null 146. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0013 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A258&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0014 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=null 150. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0015 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=null 152. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0016 153. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0017 154. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0018 155. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0019 156. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0020 157. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0021 158. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0022 159. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0023 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A286&lang=SK&format=pdf&target=null 161. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0024 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=null 163. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0025 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&lang=SK&format=pdf&target=null 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&lang=SK&format=pdf&target=null 166. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0026 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 168. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0027 169. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0028 170. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0029 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 172. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0030 173. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0031 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A322&lang=SK&format=pdf&target=null 175. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0032 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A92&lang=SK&format=pdf&target=null 178. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0033 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 180. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0034 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=null 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&lang=SK&format=pdf&target=null 183. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0035 184. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0036 185. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0037 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=null 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=null 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A460&lang=SK&format=pdf&target=null 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=null 190. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0038 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=pdf&target=null 192. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0039 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=null 194. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0040 195. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0041 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=null 197. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0042 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:173:TOC 199. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0043 200. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0044 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A344&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=pdf&target=null 204. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0045 205. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0046 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A75&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0047 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A70&lang=SK&format=pdf&target=null 209. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0048 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A75&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A357&lang=SK&format=pdf&target=null 212. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0049 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=null 214. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0050 215. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0051 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=pdf&target=null 217. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0052 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 219. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0053 220. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0054 221. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0055 222. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0056 223. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0057 224. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0058 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 226. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0059 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=null 228. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0060 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 230. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0061 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0062 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A324&lang=SK&format=pdf&target=null 234. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0063 235. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0064 236. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0065 237. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0066 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=null 239. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0067 240. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0068 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=null 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=null 244. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0069 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A270&lang=SK&format=pdf&target=null 247. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0070 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 249. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0071 250. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0072 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A37&lang=SK&format=pdf&target=null 252. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0073 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 255. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0074 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=null 257. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0075 258. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0076 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 261. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0077 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 263. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0078 264. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0079 265. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0080 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=null 267. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0081 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=null 269. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0082 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=pdf&target=null 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 272. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0083 273. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0084 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 275. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0085 276. file:///tmp/lynxXXXXNsaJDp/L92069-3882TMP.html#c-ECR_62012CC0580_SK_01-E0086 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A360&lang=SK&format=pdf&target=null