NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 21. novembra 2013 ( [1]1 ) Vec C-559/12 P Francúzska republika proti Európskej komisii "Odvolanie -- Podnik La Poste -- Verejná institúcia s vlastnou právnou subjektivitou -- Existencia státnej pomoci -- Neobmedzená implicitná státna záruka -- Pojem výhoda -- Pozadované dôkazné bremeno a miera dôkazného bremena" I - Úvod 1. Francúzska republika vo svojom odvolaní navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu z 20. septembra 2012 vydaného vo veci Francúzsko/Komisia (T-154/10, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu proti rozhodnutiu Komisie 2010/605/EÚ z 26. januára 2010 o státnej pomoci C 56/07 (ex E 15/05), ktorú Francúzsko poskytlo podniku La Poste ( [2]2 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Domnievam sa, ze vo vseobecnosti si toto odvolanie vyzaduje analýzu troch základných otázok. Po prvé je to problematika pojmu neobmedzená implicitná záruka státu poskytnutá podniku La Poste, ( [3]3 ) ktorú Európska komisia v spornom rozhodnutí oznacila za nezlucitelnú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, po druhé ide o otázku dôkazného bremena a miery dôkazného bremena potrebnej na preukázanie existencie takej záruky a po tretie ide o to, ci a prípadne ako má Komisia preukázat existenciu výhody vyplývajúcej z implicitnej záruky poskytnutej státom. 3. Treba zdôraznit, ze osobitost prejednávanej veci spocíva predovsetkým v implicitnej povahe daného prípadu, v dôsledku coho je mimoriadne zlozité uplatnit kritériá pojmu státna pomoc. V tomto smere chcem hned na úvod poukázat na to, ze aspekty, ktoré povazujem pri podrobnom posudzovaní spisu za základné, neboli v rámci tohto odvolania spochybnené alebo aspon dostatocne spomenuté. Platí to pre samotný pojem neobmedzená implicitná záruka v práve Únie, ktorý nepovazujem za definitívne vymedzený. Platí to aj pre prípadné prepojenie medzi sporným systémom podnikov so statusom EPIC a pojmom sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sa spomína len velmi obmedzene. II - Právny rámec, sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok 4. Pokial ide o opis vnútrostátneho práva upravujúceho postavenie podniku La Poste a skutkových okolností sporu, odkazuje sa na podrobný opis uvedený v napadnutom rozsudku. 5. Co sa týka sporného rozhodnutia, Komisia v jeho clánku 1 konstatovala, ze "neobmedzená státna záruka poskytnutá Francúzskom podniku La Poste predstavuje státnu pomoc, ktorá nie je zlucitelná s vnútorným trhom. Francúzsko zrusí túto pomoc najneskôr do 31. marca 2010". Okrem toho podla clánku 2 tohto rozhodnutia "Komisia sa domnieva, ze skutocná transformácia La Poste na akciovú spolocnost bude mat za následok zrusenie neobmedzenej státnej záruky, ktorá jej bola poskytnutá. Skutocné zrusenie tejto neobmedzenej záruky najneskôr 31. marca 2010 predstavuje opatrenie schopné zrusit v súlade s právom Únie státnu pomoc konstatovanú v clánku 1". 6. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. apríla 2010 Francúzska republika podala zalobu pre neplatnost sporného rozhodnutia. Francúzska republika v nej uviedla, ze Komisia sa dopústa omylu, ked na jednej strane tvrdí, ze v prospech podniku La Poste existuje státna záruka, a na druhej strane, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc, kedze existencia výhody v zmysle clánku 107 ZFEÚ nebola preukázaná. ( [4]4 ) 7. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol vsetky zalobné dôvody uvedené Francúzskou republikou, v dôsledku coho potvrdil zákonnost sporného rozhodnutia. III - O odvolacích dôvodoch 8. Vo svojom odvolaní podanom 5. decembra 2012 Francúzska republika uvádza styri odvolacie dôvody, z ktorých druhý a tretí sú rozdelené na styri casti. Prvým odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze nezohladnil význam zalobných dôvodov, ktoré mu boli predlozené, ked konstatoval, ze vsetky súvisia s existenciou výhody, a nie s kritériom prevodu státnych prostriedkov. Druhým odvolacím dôvodom odvolatelka namieta nesprávne právne posúdenie v tom zmysle, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze Komisia dostatocne preukázala existenciu státnej záruky poskytnutej podniku La Poste. Tretím odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu niekolkonásobné skreslenie vnútrostátneho práva. Stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka namieta nesprávne právne posúdenie v tom zmysle, ze Vseobecný súd povazoval za dostatocné preukázanie existencie výhody poskytnutej údajnou státnou zárukou zo strany Komisie. Komisia zas navrhuje, aby bolo odvolanie zamietnuté ako celok. 9. Domnievam sa, ze bez ohladu na pocet odvolacích dôvodov uvedených Francúzskou republikou súvisí základný aspekt tohto odvolania s uz spomenutou problematikou týkajúcou sa zásad, ktoré musí Komisia dodrzat pri preukazovaní existencie implicitnej záruky, ako aj existencie z nej vyplývajúcej výhody. V dôsledku toho pri analýze odvolania zoskupím predlozené odvolacie dôvody podla týchto hlavných aspektov. A - O preukázaní existencie implicitnej záruky predstavujúcej státnu pomoc (druhý a tretí odvolací dôvod) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 10. Druhým odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na styri casti, Francúzska republika v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu státnej záruky. 11. Prvou castou uvedeného dôvodu Francúzska republika Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 23 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze Komisia bola oprávnená obrátit dôkazné bremeno tým, ze dala francúzskym orgánom úlohu preukázat neexistenciu záruky. Druhou castou Francúzska republika napáda údajné negatívne domnienky uvedené v spornom rozhodnutí a vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku schválil obrátenie dôkazného bremena, ktoré Komisia uskutocnila v bodoch 126 a 131 sporného rozhodnutia. Tretou castou Francúzska republika vytýka Vseobecnému súdu nesprávny výklad rozsudku Komisia/MTU Friedrichshafen ( [5]5 ) v bode 119 napadnutého rozsudku. 12. Stvrtou castou druhého odvolacieho dôvodu Francúzska republika tvrdí, ze hoci "povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predlozit, je... závislá od povahy plánovaného státneho opatrenia", ako uviedol Vseobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku, implicitná povaha údajne zistenej záruky sa napriek tomu nemôze odrazit v mensích dôkazných poziadavkách ani v obrátení dôkazného bremena. Vseobecný súd z tohto hladiska v bode 121 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze Komisia pozitívne preskúmala existenciu neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku La Poste a ze zobrala do úvahy viaceré zhodujúce sa fakty, ktoré predstavujú dostatocný základ na preukázanie existencie tejto záruky. Odvolatelka sa vsak domnieva, ze existenciu implicitnej záruky mozno preukázat len pozitívne. 13. Komisia zas po prvé tvrdí, ze dôkazné bremeno neobrátila. Po druhé Komisia uvádza, ze tvrdenia týkajúce sa údajného pouzitia negatívnych domnienok alebo predpokladov sa javia ako obycajné zopakovanie tvrdení z prvostupnového konania. Po tretie Komisia tvrdí, ze cielom pripomenutia uz citovaného rozsudku Komisia/MTU Friedrichshafen bolo zohladnenie zlozitosti tazkej úlohy, ktorú musela Komisia v prejednávanej veci riesit, ako bolo uznané v rozsudku Komisia/Scott. ( [6]6 ) Nakoniec Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol výhrady týkajúce sa bodov 120 a 121 napadnutého rozsudku ako neúcinné a nedôvodné. 14. Tretím odvolacím dôvodom Francúzska republika Vseobecnému súdu v podstate vytýka niekolkonásobné skreslenie vnútrostátneho práva, ktorého prvky Komisia pouzila ako východisko svojich úvah smerujúcich ku konstatovaniu existencie neobmedzenej implicitnej záruky. Prvou castou odvolacieho dôvodu odvolatelka spochybnuje úvahu, podla ktorej francúzske právo nevylucuje moznost státu poskytnút podnikom so statusom EPIC implicitnú záruku. Druhou castou odvolacieho dôvodu Francúzska republika Vseobecnému súdu vytýka, ze skreslil francúzske právo, ked vyhovel návrhom Komisie týkajúcim sa dôsledkov uplatnovania zákona c. 80-539. ( [7]7 ) Tretou castou Francúzska republika namieta nedostatok odôvodnenia a zároven Vseobecnému súdu vytýka, ze nesprávne povazoval podmienky zodpovednosti státu za mechanizmus záruk z hladiska rozsudku Société fermičre de Campoloro a i. vydaného Conseil d'État (Státna rada), ( [8]8 ) rozsudku Société de gestion du port de Campoloro a Société fermičre de Campoloro v. Francúzsko vydaného Európskym súdom pre ludské práva ( [9]9 ) a komentáru k súdnemu rozhodnutiu Conseil d'État z roku 1995. ( [10]10 ) V stvrtej casti odvolacieho dôvodu sa odvolatelka zaoberá problematikou prevodu práv a povinností spojených s úlohou verejnej sluzby, ktorú Vseobecný súd preskúmal v bode 102 napadnutého rozsudku. 15. Komisia na tieto výhrady reaguje tvrdením, ze cielom tretieho odvolacieho dôvodu - ktorý je v podstate zopakovaním druhého zalobného dôvodu uvedeného pred Vseobecným súdom - je v skutocnosti dosiahnut, aby Súdny dvor nanovo preskúmal skutkové okolností a dôkazy, v dôsledku coho je tento dôvod zjavne neprípustný. 2. Analýza 16. Na úvod je potrebné poukázat na to, ze hoci je pojem záruka na prvý pohlad známy, v práve Únie nie je jednoznacne vymedzený. Komisia síce vo svojom oznámení o uplatnovaní clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ na státnu pomoc vo forme záruk ( [11]11 ) uviedla, ze "vo svojej najbeznejsej forme sa záruky spájajú s pôzickou alebo s iným financným záväzkom, ktorý sa stanoví Zmluvou medzi dlzníkom a veritelom. Môzu poskytovat ako individuálne záruky alebo v rámci zárucných schém", no zároven povazuje "za pomoc vo forme záruky aj výhodnejsie podmienky financovania pre podniky, ktorých právna forma vylucuje konkurzné konanie alebo iné postupy pre prípad platobnej neschopnosti, alebo ked sa poskytuje jednoznacná státna záruka alebo krytie strát státom". ( [12]12 ) Komisia dalej rozlisuje medzi zárukami vyplývajúcimi zo "zmluvného zdroja" alebo "iného právneho zdroja" v porovnaní so "zárukami, ktorých forma je menej viditelná". 17. V prejednávanej veci je teda urcujúce, ze pri predmetnej neobmedzenej implicitnej záruke ide o typ nepriameho zásahu, v rámci ktorého sa prostriedky poskytnuté státom automaticky neprejavia v podobe zodpovedajúcej výhody pre príjemcov. Táto kategória zhrna najmä implicitné záruky vyplývajúce z osobitného právneho rezimu uplatnitelného na príjemcu alebo aj vyhlásenia o zámere alebo patronátne vyhlásenia. 18. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry sa za pomoc povazujú predovsetkým zásahy státu, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku, a hoci nie sú dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky. ( [13]13 ) Z judikatúry vyplýva, ze zásah státu, ktorý je spôsobilý zabezpecit podnikom, na ktoré sa vztahuje, priaznivejsiu situáciu v porovnaní s ostatnými a zároven z neho vyplýva dostatocne konkrétne riziko dodatocných nákladov pre stát v budúcnosti, môze zatazit státne prostriedky. ( [14]14 ) Výraz "pomoc poskytovaná v akejkolvek forme" uvedený v clánku 107 ZFEÚ sa totiz chápe tak, ze sa vztahuje na výhody, pricom právna povaha alebo ciel takej jednostrannej výhody nie sú relevantné. Súdny dvor tak konstatoval, ze výhody poskytované vo forme státnej záruky môzu zahrnovat dodatocnú zátaz pre stát. ( [15]15 ) 19. So samotnou existenciou implicitnej záruky, o ktorú ide v spore vo veci samej a ktorá je predmetom výhrady uvedenej najmä v stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu, ktorú preskúmam ako prvú, sa vsak spája osobitný problém vzhladom na to, ze existenciu uvedenej záruky neupravoval nijaký francúzsky právny predpis. Sporná pomoc totiz nevyplýva zo samostatného opatrenia, ale skôr z toho, ze podniky so statusom EPIC nepodliehajú vseobecnému rezimu konkurzného konania, alebo dokonca zo zavedenia osobitného rezimu na tento úcel, ktorý súvisí s údajnou neexistenciu situácií, v ktorých by dlhy verejných subjektov s vlastnou právnou subjektivitou neboli splatené veritelom. Komisia tak po preskúmaní viacerých zdrojov na základe rozlicných skutocností konstatovala existenciu neobmedzenej implicitnej záruky. 20. Pokial ide o predmetný mechanizmus, chcem uviest tieto pripomienky týkajúce sa metódy a potrebnej miery dôkazného bremena, ako aj intenzity pozadovaného preskúmania zo strany súdu Únie. - Implicitná záruka 21. Po prvé pokial ide o metódu skúmania, chcem poukázat na to, ze výraz "implicitná záruka", voci ktorému odvolatelka nenamieta, je skôr metaforický a sám osebe protirecivý vzhladom na to, ze pojem záruka zvycajne zodpovedá ruceniu alebo príslubu predstavujúcemu právnu skutocnost alebo právny akt, ktorý vyvoláva alebo môze vyvolávat osobitné následky vo vztahu k adresátovi. Veritel sa totiz nemôze na implicitnú záruku odvolávat rovnakým spôsobom ako na explicitnú záruku. Domnievam sa, ze aj keby bolo mozné uplatnit takýto "záväzok" voci rucitelovi, jeho základ treba hladat skôr medzi vseobecnými zásadami zodpovednosti za skodu. 22. Za predpokladu, ze predmetný výraz je v práve hospodárskej sútaze opodstatnený, ( [16]16 ) teda treba vychádzat z toho, ze na úcely uplatnovania clánku 107 ZFEÚ pojem "implicitná záruka" nie je cisto právnym pojmom, ale súvisí aj s preskúmaním skutkových okolností. Pojem "implicitná záruka" totiz súvisí s právom hospodárskej sútaze Únie v tom zmysle, ze jednotne opisuje "správanie" vnútrostátnych orgánov, ktoré môze prípadne vzhladom na svoje hospodárske úcinky predstavovat státnu pomoc pre príjemcu. 23. Hlavný problém spocíva v implicitnej povahe predmetnej záruky, ktorá je obsiahnutá v právnych i skutkových zisteniach. Implicitná záruka teda predstavuje odvodený jav a zároven domnelý jav. ( [17]17 ) Hlavné odôvodnenie pouzitia tohto pojmu v práve státnej pomoci spocíva v tom, ze predmetný mechanizmus vytvára financnú situáciu obdobnú situácii vyplývajúcej z neobmedzenej explicitnej záruky, ktorú by clenský stát poskytol podniku, ktorý by za nu nemusel platit poplatok zodpovedajúci jej hospodárskej hodnote. 24. V dôsledku toho sa domnievam, ze metóda súboru nepriamych dôkazov je zvlást vhodná na preukázanie existencie takého implicitného opatrenia, ( [18]18 ) kedze táto metóda sa napokon pouzíva v oblasti státnej pomoci. ( [19]19 ) 25. Súdny dvor uz totiz pripustil, ze nie je mozné vseobecne vylúcit moznost Komisie vychádzat zo súboru skutocností, ktoré môzu odhalit faktickú existenciu programu pomoci. ( [20]20 ) Je vsak potrebné, aby Komisia preukázala skutocnosti normatívnej, administratívnej, financnej alebo hospodárskej povahy, na základe ktorých je mozné charakterizovat spornú pomoc. ( [21]21 ) 26. V tejto súvislosti chcem spresnit dve veci. Na jednej strane sa na rozdiel od toho, co povazujem za stanovisko Komisie, domnievam, ze "implicitná" povaha opatrenia vylucuje istotu týkajúcu sa jeho existencie. Implicitnú záruku odvodenú zo súboru nepriamych dôkazov tak treba povazovat za existujúcu, pokial nebude predlozený opacný dôkaz jej neexistencie. V prejednávanej veci by bolo pomerne jednoduché predlozit taký dôkaz uvedením konkrétnych prípadov, v ktorých zostali dlhy podniku so statusom EPIC alebo francúzskej územnej samosprávy trvalo nesplatené napriek tomu, ze neexistuje formálne konkurzné konanie alebo konanie vo veci platobnej neschopnosti. Na základe takej obhajoby clenského státu by bolo potrebné konstatovat, ze rozhodnutie Komisie vychádza z nesprávnych skutkových zistení. ( [22]22 ) 27. Na druhej strane musí Vseobecný súd urcit, ci dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré treba zohladnit pri posudzovaní uvedeného "správania" vnútrostátnych orgánov, a ci môzu tieto údaje podporit tvrdenie, podla ktorého bola podniku poskytnutá státna pomoc implicitnej povahy. 28. Ako totiz uviedol Súdny dvor, zjavne nesprávne posúdenie môze spocívat v tom, ze Komisia vychádza z dôkazov, ktoré nepredstavujú "súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie". ( [23]23 ) 29. Kritérium "pozitívneho preukázania" existencie záruky je v dôsledku toho splnené v prípade, ze Komisia v záujme riadneho uplatnenia pravidiel uskutocní konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy. ( [24]24 ) V takom prípade, akým je prejednávaná vec, z toho vyplýva potreba zhromazdit vsetky informácie, ktoré môzu kumulatívne prijatelným spôsobom podporit existenciu opatrenia spôsobilého predstavovat státnu pomoc. Táto existencia sa odvodí aj z neexistencie informácií, ktoré ju vyvracajú. 30. V tomto smere chcem poukázat na to, ze Vseobecný súd najprv v bode 119 napadnutého rozsudku pripomenul, aké povinnosti má Komisia v súvislosti s dôkazmi, na základe ktorých môze vyvodit záver, ze podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca státnu pomoc, a následne v bode 120 napadnutého rozsudku uviedol, ze povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predlozit, je závislá od povahy opatrenia. Je samozrejmé, ze Vseobecný súd tým vyjadril pojem diverzifikácia opatrení spôsobilých predstavovat státnu pomoc bez porusenia zásad, ktorými sa riadi dôkazné bremeno a miera dôkazného bremena. Pokial ide o existenciu sporného implicitného opatrenia, Vseobecný súd prispôsobil vyssie uvedené konstatovanie, ked v predmetnom bode 120 správne uviedol, ze existenciu implicitnej záruky mozno vyvodit zo súboru potvrdzujúcich skutocností. Vseobecný súd napokon v súvislosti s druhým zalobným dôvodom vymenoval vsetky zhodujúce sa fakty, ktoré predstavujú základ na konstatovanie existencie státnej pomoci. 31. Treba poukázat na to, ze tvrdenie, podla ktorého podniky so statusom EPIC nepodliehajú vseobecnému alebo osobitnému rezimu konkurzného konania alebo konania vo veci platobnej neschopnosti, nie je výslovne spochybnované. Z toho vyplýva, ze spochybnenie pravdivosti jednotlivého nepriameho dôkazu prijatého Vseobecným súdom nemozno povazovat za postacujúce na preukázanie neexistencie opatrenia, ktorého existencia vychádza z metódy súboru nepriamych dôkazov. Odvolatelka síce musí napadnút jednotlivo kazdý nepriamy dôkaz, pokial neexistuje konkrétny opacný príklad vyvracajúci existenciu implicitnej záruky. Domnievam sa vsak, ze úcastník konania napádajúci nepriame dôkazy musí mat povinnost preukázat, ze vsetky prvky tvoriace súbor nepriamych dôkazov poukazujú na neexistenciu neobmedzenej implicitnej záruky státu. 32. Z toho vyplýva, ze výhrady uvedené v casti druhého a v celom tretom odvolacom dôvode mozno hned zamietnut ako neúcinné v tom zmysle, ze nespochybnujú celkový záver týkajúci sa existencie implicitnej záruky, ale týkajú sa jednotlivo posudzovaných nepriamych dôkazov. - Pozadované dôkazné bremeno a miera dôkazného bremena 33. Po druhé pokial ide o dôkazné bremeno, Komisii nepopieratelne prinálezí preukázat existenciu opatrenia, ktoré by mohlo byt oznacené za státnu pomoc. Vseobecný súd teda úlohu Komisie interpretoval správne, lebo v napadnutom rozsudku opakovane overil dostatocnost dôkazov predlozených Komisiou ( [25]25 ) v súlade s judikatúrou, podla ktorej je Komisia vzdy povinná pri posudzovaní sporného opatrenia zohladnit vsetky relevantné skutocnosti a jeho kontext, ( [26]26 ) na základe coho bez akéhokolvek nesprávneho právneho posúdenia dospel k záveru v bodoch 120 a 121 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd teda na rozdiel od toho, co tvrdí Francúzska republika, neobrátil dôkazné bremeno. 34. Pokial ide o pozadovanú mieru dôkazného bremena ( [27]27 ) chápanú ako stupen prísnosti uplatnovaný sudcom pri posudzovaní predlozených dôkazov, je uzitocné strucne odkázat na judikatúru týkajúcu sa práva hospodárskej sútaze v sirokom zmysle slova, ako aj na zásady "common law". Co sa týka praxe v oblasti práva hospodárskej sútaze, ( [28]28 ) neexistuje síce platné jednotné vymedzenie miery dôkazného bremena, avsak Súdny dvor pozaduje "dostatocné právne" preukázanie skutocností ( [29]29 ) alebo "dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy" ( [30]30 ) a uplatnuje aj metódu "súboru serióznych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov", pokial neexistujú dokumenty preukazujúce zosúladené konanie výrobcov. ( [31]31 ) V rámci analýzy budúceho vývoja v oblasti koncentrácií Súdny dvor pouzíva aj kritérium "najvyssej pravdepodobnosti". ( [32]32 ) Naopak, v rámci "common law" sa rozlisuje na jednej strane menej prísny "standard" uplatnovaný v obcianskoprávnych veciach, ktorý je známy ako "balance of probabilities", co znamená, ze úcastník konania musí presvedcit sudcu, ze ním tvrdená skutocnost je "viac pravdepodobná nez nepravdepodobná", a na druhej strane prísnejsí "standard" uplatnovaný v trestnoprávnych veciach, ktorý sa oznacuje výrazom "beyond a reasonable doubt" a znamená, ze sudca nemôze mat po racionálnom preskúmaní dôkazov nijaké rozumné pochybnosti v súvislosti s naplnením znakov skutkovej podstaty trestného cinu. ( [33]33 ) 35. Domnievam sa, ze v prípade implicitnej záruky, ktorej existencia je odvodená zo súboru nepriamych dôkazov, musí miera dôkazného bremena vychádzat z váznej pravdepodobnosti a z dostatocnosti dôkazov. Uplatnená miera je teda prísnejsia nez obycajná pravdepodobnost, ale zároven je menej prísna nez neexistencia akýchkolvek rozumných pochybností. Domnievam sa, ze Vseobecný súd takto správne analyzoval dôkazy predlozené Komisiou. 36. Tento prístup okrem toho podla môjho názoru zodpovedá nedávnej judikatúre, z ktorej vyplýva, ze Komisia musí preukázat dostatocne priamu súvislost medzi výhodou poskytnutou príjemcovi na jednej strane a znízením státneho rozpoctu, ci dokonca dostatocne konkrétnym ekonomickým rizikom výdavkov zatazujúcich tento rozpocet na druhej strane, ( [34]34 ) nemusí vsak pozadovat, aby takéto znízenie alebo takéto riziko zodpovedalo alebo bolo rovnocenné uvedenej výhode, ani aby táto výhoda mala za následok takéto znízenie alebo takéto riziko, ani aby mala rovnakú povahu ako záväzok poskytnutia státnych prostriedkov, z ktorého vyplýva. ( [35]35 ) 37. Pokial potom ide o intenzitu preskúmania zo strany súdu Únie, pripomínam, ze hoci v oblasti státnej pomoci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné posudzovanie ekonomickej povahy, preskúmavanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúzený charakter a musí sa nevyhnutne obmedzit na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. ( [36]36 ) Sudca teda nemá plnit úlohu Komisie a neprinálezí mu, aby sám preukázal existenciu a výsku pomoci. ( [37]37 ) 38. Je vsak nesporné, ze preukázanie existencie neobmedzenej implicitnej záruky, ako aj existencie z nej vyplývajúcej výhody si od Komisie vyzadovalo komplexné posúdenie. 39. Z tohto hladiska je potrebné zamietnut argumentáciu odvolatelky uvedenú celkovo v druhom odvolacom dôvode a zvlást v jeho stvrtej casti v tom zmysle, ze neobsahuje nijaký prvok, na základe ktorého by bolo mozné Vseobecnému súdu vytýkat nesprávne právne posúdenie. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd neporusil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a miery dôkazného bremena, ktoré som pripomenul, a svoj záver správne zalozil na súbore nepriamych dôkazov v prospech existencie implicitnej státnej záruky. - Výhrady skúmané pre úplnost 40. Pokial ide o prvé tri casti druhého odvolacieho dôvodu, chcem poukázat po prvé na to, ze výhrady odvolatelky vychádzajú z nesprávneho výkladu bodu 23 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd len zopakoval základné informácie potrebné na opísanie skutkového stavu prejednávanej veci a nevyjadril sa k rozdeleniu dôkazného bremena. Po druhé sa tvrdenia Francúzskej republiky obmedzujú na výhrady smerujúce proti spornému rozhodnutiu, v dôsledku coho sú neprípustné. Body 73 a 74 napadnutého rozsudku okrem toho súvisia s druhým zalobným dôvodom a spocívajú vo výklade vnútrostátneho práva, ktorého posúdenie nepodlieha preskúmaniu Súdny dvorom s výnimkou prípadu skreslenia, ( [38]38 ) ktoré odvolatelka v prejednávanej veci nepreukázala. 41. Po tretie pokial ide o výklad uz citovaného rozsudku Komisia/MTU Friedrichshafen v bode 119 napadnutého rozsudku, tento rozsudok Komisii zakazuje zakladat svoje rozhodnutia na negatívnych domnienkach v prípade neexistencie informácií, na základe ktorých mozno dospiet k opacnému záveru. V prejednávanej veci ho teda nemozno plne uplatnit. Ako vsak zdôraznuje Komisia, Vseobecný súd bol oprávnený pripomenút ho s cielom poukázat na zlozitost komplexnej úlohy, ktorú musela Komisia splnit, ak chcela odhalit existenciu mechanizmu neobmedzenej implicitnej záruky. 42. Pokial ide o tretí odvolací dôvod, chcem poukázat na to, ze Francúzska republika napáda výklad prvkov súboru nepriamych dôkazov zo strany Vseobecného súdu v rámci posudzovania existencie záruky poskytnutej podniku La Poste. V tomto smere pripomínam, ze výhrada zalozená na nesprávnom posúdení vnútrostátneho práva je prípustná, pokial sa Vseobecnému súdu vytýka, ze toto právo skreslil. ( [39]39 ) Je teda pravda, ze pokial ide o preskúmanie konstatovaní Vseobecného súdu v súvislosti s vnútrostátnou právnou úpravou v rámci odvolania, Súdny dvor má právomoc najprv preskúmat, ci Vseobecný súd na základe dokumentov a dalsích materiálov, ktoré mu boli predlozené, neskreslil znenie dotknutých vnútrostátnych ustanovení alebo obsah s nimi súvisiacej vnútrostátnej judikatúry, alebo dokonca diela právnej náuky, ktoré sa ich týkajú. Dalej, ci Vseobecný súd v súvislosti s týmito dôkazmi nedospel ku konstatovaniam, ktoré zjavne odporujú ich obsahu. Napokon, ci Vseobecný súd s cielom spochybnit dotknutú vnútrostátnu právnu úpravu pri skúmaní vsetkých dôkazov jednému z nich nepriznal rozsah, ktorý mu vzhladom na ostatné dôkazy neprinálezí, pokial to zjavne vyplýva zo spisových materiálov. ( [40]40 ) 43. Neplatí to vsak pre tvrdenia uvedené v prvých troch castiach tohto odvolacieho dôvodu. Na úvod totiz treba konstatovat, ze Francúzska republika sa síce odvoláva na nesprávne právne posúdenie, no v skutocnosti jej ide o spochybnenie posúdenia skutkového stavu zo strany Vseobecného súdu a najmä o spochybnenie výkladu skutkových okolností a dokumentov, na základe ktorého Vseobecný súd konstatoval existenciu implicitnej záruky. Kedze tieto tvrdenia sú v skutocnosti zopakovaním výhrad uvedených pred Vseobecným súdom, treba ich povazovat za neprípustné. V kazdom prípade vzhladom na to, ze uvádzané skreslenie nie je preukázané ani zjavné, treba tieto tvrdenia zamietnut. Pokial ide o nedostatok odôvodnenia uvedený v rámci tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu v súvislosti s rozsudkom Société de gestion du port de Campoloro a Société fermičre de Campoloro v. Francúzsko vydaným zo strany ESLP, chcem poukázat na to, ze Vseobecný súd sa touto výhradou z právneho hladiska dostatocne zaoberal v bodoch 96 az 99 napadnutého rozsudku. Napokon pokial ide o stvrtú cast tretieho odvolacieho dôvodu, treba ju zamietnut ako neúcinnú vzhladom na to, ze smeruje proti nadbytocnému dôvodu. 44. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze Vseobecný súd si správne splnil úlohu z hladiska obmedzeného preskúmania existencie implicitnej záruky. Navrhujem teda, aby Súdny dvor zamietol druhý a tretí odvolací dôvod. B - O preukázaní výhody vyplývajúcej z implicitnej záruky (stvrtý odvolací dôvod) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 45. Stvrtým odvolacím dôvodom Francúzska republika tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu výhody vyplývajúcej z domnelej státnej záruky poskytnutej podniku La Poste. Odvolatelka po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd porusil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno a mieru dôkazného bremena, pokial ide o preukázanie existencie výhody, ked v bodoch 123 a 124 napadnutého rozsudku uviedol, ze pokial ide o existujúcu pomoc, Komisia nemusí preukázat skutocné úcinky tejto pomoci, ale môze ich predpokladat. Okrem toho aj keby právo Únie neukladalo povinnost preukázat skutocné úcinky existujúcej pomoci, Komisia by musela prinajmensom preukázat existenciu potenciálnych úcinkov. Je to napokon nesprávne vylúcené v bode 1.2 oznámenia z roku 2008. Z tohto hladiska sa tak Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, aj ked v bodoch 106 a 108 uviedol, ze stanovisko Komisie je dôvodné. 46. Subsidiárne Francúzska republika tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked na jednej strane v bodoch 110 a 123 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia - odkazujúc na metódy ratingových agentúr len s cielom potvrdit, a nie preukázat existenciu výhody - poskytla dostatok dôkazov na preukázanie toho, ze sporná záruka predstavuje skutocnú výhodu. V tejto súvislosti napáda body 111 az 116 uvedeného rozsudku. 47. Odvolatelka okrem toho uvádza, ze nepripustila, ako vyplýva z bodu 106 napadnutého rozsudku, ze pokial je podnik z dôvodu svojho právneho postavenia vynatý z konkurzného alebo podobného konania, prinása mu to "automaticky" výhodu. 48. Komisia uvádza, ze pre existujúcu pomoc a novú pomoc je opodstatnené pouzit rovnakú analytickú struktúru, podla ktorej nemá povinnost preukázat skutocné úcinky takých opatrení. Pokial ide o výhradu voci oznámeniu z roku 2008, Komisia ju povazuje za neprípustnú najmä z dôvodu, ze pocas konania pred Vseobecným súdom nebola vznesená námietka nezákonnosti. Co sa týka bodu 106 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze na základe tohto vyhlásenia mohol Vseobecný súd len zamietnut tretí zalobný dôvod. 2. Analýza 49. Ako som uz uviedol, treba najprv vyjst z predpokladu, ze prípad, ktorý je predmetom prejednávanej veci, predstavuje "právnu a skutkovú situáciu" obdobnú existencii explicitnej záruky. Kedze totiz nejde o opatrenie v obvyklom zmysle, zvlástnostou implicitnej záruky je skutocnost, ze "opatrenie" a jeho úcinky splývajú. Na úcely tejto analýzy je teda potrebné vychádzat z toho, ze implicitná záruka vyvoláva úcinky rovnocenné úcinkom explicitnej záruky, ktorá predstavuje priamo identifikovatelné opatrenie, ktoré je zo svojej podstaty spôsobilé vyvolávat urcité úcinky. 50. Z judikatúry vyplýva, ze pokial sa má preukázat, ci opatrenie predstavuje státnu pomoc, treba urcit, ci podnik, ktorý je jeho príjemcom, získava hospodársku výhodu, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískal. ( [41]41 ) Podla môjho názoru vsak treba konstatovat, ze taký prístup pri preukazovaní výhody nezodpovedá osobitosti státnej záruky, ktorá je predmetom sporu vo veci samej. ( [42]42 ) 51. Rovnako je nesporné, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale vymedzuje ich na základe ich úcinkov. ( [43]43 ) Pri posudzovaní opatrenia z hladiska clánku 107 ZFEÚ je potrebné zohladnit úcinky, ktoré toto opatrenie môze vyvolávat, ( [44]44 ) ako aj vsetky podstatné skutocnosti a ich kontext. ( [45]45 ) Judikatúra vsak neposkytuje taxatívne odpovede na otázky týkajúce sa spôsobu, akým má Komisia preukázat výhodu, a povahy úcinkov opatrenia, ktorú musí preukázat, pokial preukáze existenciu výhody vyplývajúcej z implicitného opatrenia. - Existencia výhody 52. Pokial ide v prvom rade o konstatovanie Vseobecného súdu v bode 124 napadnutého rozsudku, podla ktorého skutocný úcinok výhody, ktorú poskytuje státna záruka, sa dá predpokladat, aspekt, ktorý je rozhodujúci v úvahách Vseobecného súdu na potvrdenie stanoviska Komisie a na pripustenie existencie výhody v prejednávanej veci, vyplýva predovsetkým z bodu 106 v spojení s bodom 108 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze neobmedzená záruka umoznuje príjemcovi získat výhodnejsie úverové podmienky, nez sú tie, ktoré by dosiahol len na základe vlastných výsledkov, a tým umoznuje znízit tlak na jeho rozpocet. 53. Podla názoru Vseobecného súdu totiz poskytnutie záruky s podmienkami, ktoré nezodpovedajú podmienkam trhu, o akú ide v prípade neobmedzenej záruky poskytnutej bez protihodnoty, vo vseobecnosti môze so sebou priniest výhodu pre subjekt, ktorý ju získava, v tom zmysle, ze spôsobí zlepsenie financného postavenia príjemcu znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet. ( [46]46 ) 54. V tomto smere pripomínam, ze Súdny dvor uz uviedol, ze pokial sa nepreukáze existencia dodatocnej zátaze pre stát, ktorá má dotknutým podnikom poskytnút urcitú výhodu, ktorú nemozno automaticky vyvodit, ( [47]47 ) uplatnenie systému, ktorý predstavuje výnimku z bezného konkurzného konania, ako aj vylúcenie akéhokolvek spôsobu individuálneho výkonu v prípade danových dlhov a sankcií voci dotknutým podnikom mozno povazovat za státnu pomoc. ( [48]48 ) Z takých výhod schválených vnútrostátnym zákonodarcom by mohla vyplynút dodatocná zátaz pre verejnú moc v podobe reálneho vzdania sa verejných pohladávok, v podobe oslobodenia od povinnosti platit pokuty ci dalsie penazné sankcie alebo v podobe znízenej sadzby dane. ( [49]49 ) 55. Pokial ide konkrétne o kritérium výhody, Súdny dvor v uz citovaných veciach Ecotrade a Piaggio najprv konstatoval, ze "predmetná právna úprava podla vsetkého môze podnikom, na ktoré sa vztahuje, priniest výhodnejsie postavenie v porovnaní s ostatnými", a potom ho preskúmal z hladiska toho, ci by dotknutý podnik mohol vykonávat hospodársku cinnost v situácii, ked by bola taká moznost vylúcená v rámci uplatnovania riadnych pravidiel konkurzného konania. Domnievam sa teda, ze judikatúra uz pripústa moznost predpokladat existenciu výhody, pokial s pravdepodobnostou vyplýva z vnútrostátneho právneho rámca upravujúceho fungovanie predmetných podnikov. 56. Okrem toho sa domnievam, ze prejednávaná vec nezodpovedá jednoznacne individuálnej pomoci, no skôr sa priblizuje systému pomoci, ktorý vzhladom na to, ze sa uplatnuje na podniky so statusom EPIC, ovplyvnuje právne postavenie podniku La Poste. Je teda potrebné analogicky uplatnit judikatúru týkajúcu sa programov pomoci, podla ktorej sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetného programu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdila, ci tento program vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, zabezpecuje zjavnú výhodu príjemcom oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ho vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci. ( [50]50 ) 57. Navyse chcem poukázat na to, ze z rozsudku Residex Capital IV ( [51]51 ) týkajúceho sa explicitnej záruky jasne vyplýva, ze "ak je... úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, tento dlzník zvycajne získava financnú výhodu, a je tak príjemcom pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu". 58. Domnievam sa teda, ze pokial by Súdny dvor vo vseobecnosti schválil pojem "implicitná záruka" a v prejednávanej veci by pripustil jej existenciu, existenciu výhody by bolo mozné predpokladat za rovnakých podmienok ako v prípade explicitnej záruky, inými slovami vychádzajúc z toho, ze taká záruka je spôsobilá zlepsit financnú situáciu podniku, ktorý je jej príjemcom. Je samozrejmé, ze ide o jednoduchú domnienku. Vseobecný súd v dôsledku toho v bode 124 napadnutého rozsudku správne usúdil, ze záruky môzu svojim príjemcom priniest výhody. - Hospodársky kontext 59. Toto konstatovanie vsak neznamená, ze Komisia alebo Vseobecný súd nemusia zohladnit právne a hospodárske podmienky, v rámci ktorých pôsobí subjekt, ktorému mala byt poskytnutá výhoda. ( [52]52 ) Ako som uz totiz uviedol, Komisia musí byt schopná posúdit predmetnú výhodu. ( [53]53 ) 60. Francúzska republika vsak Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia bola oprávnená odkázat na ratingové agentúry s cielom "potvrdit", a nie "preukázat" existenciu výhody poskytnutej podniku La Poste. 61. Je pravda, ze aby Komisia preukázala, ze podnik La Poste mal zvýhodnené postavenie vyplývajúce z priaznivejsích úverových podmienok, nez sú tie, ktoré by mohol získat bez mechanizmu neobmedzenej záruky francúzskeho státu, odkázala v prvom rade na údaje ratingových agentúr, ako aj na metódy, ktoré pouzívajú. ( [54]54 ) Komisia dalej usúdila, ze podnik La Poste mal úzitok aj z toho, ze nemusel státu zaplatit nijaký poplatok. ( [55]55 ) 62. V tomto ohlade chcem najprv poukázat na to, ze vzhladom na predpoklad, podla ktorého mozno v prejednávanej veci existenciu výhody predpokladat, potvrdzujúca povaha údajov pochádzajúcich od ratingových agentúr je v dokonalom súlade s logikou domnienky. Výhradu týkajúcu sa nedostatocnosti dôkazov v súvislosti s pouzitím metód a údajov ratingových agentúr tak treba povazovat za nedôvodnú. 63. Komisia navyse odkázala na metódy a údaje ratingových agentúr práve s cielom vytvorit správny rámec pre hospodársky kontext spornej záruky. V tomto smere sa domnievam, ze s výnimkou neuplatnitelnosti kritéria súkromného investora v prejednávanej veci by skála nástrojov, ktoré môze Komisia pouzit pri odôvodnovaní svojho stanoviska, mala byt siroká. V dôsledku toho treba pripustit priaznivejsie úverové podmienky potvrdené údajmi ratingových agentúr. Aj Vseobecný súd v bodoch 115 az 117 napadnutého rozsudku správne potvrdil ich relevantnost a zároven zamietol výhradu týkajúcu sa tautológie, ktorá mu bola predlozená. Kedze táto výhrada súvisí s problematikou metódy, ktorú má Komisia pouzit pri preukazovaní existencie výhody v prípade státnej záruky, predsa sa k nej vrátim neskôr v rámci obiter dictum. - Kategória úcinkov uz poskytnutej pomoci 64. Pokial vsak ide o úcinky novej a existujúcej pomoci, z bodu 1 sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala predmetné opatrenie za existujúcu pomoc. ( [56]56 ) Okrem otázok, ktoré môze taká klasifikácia na prvý pohlad vyvolat, ( [57]57 ) chcem v prvom rade poukázat na to, ze casové úcinky mechanizmu implicitnej záruky je tazké urcit vzhladom na to, ze uvedená záruka nevyplýva z konkrétneho jednorazového aktu, ale je odvodená zo súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov. Kedze vsak z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v okamihu prijímania rozhodnutia Komisie, treba pri vykonávaní súdneho preskúmania vziat do úvahy práve posúdenia vykonané k tomuto dátumu. ( [58]58 ) 65. V bode 123 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkazuje na judikatúru, podla ktorej Komisia nie je povinná preukázat vo svojom rozhodnutí skutocný úcinok uz poskytnutej pomoci. ( [59]59 ) Je pravda, ze Súdny dvor rozhodol, ze keby Komisia mala preukazovat skutocný úcinok uz poskytnutej pomoci, zvýhodnilo by to clenské státy, ktoré poskytujú pomoc v rozpore s oznamovacou povinnostou, na úkor tých, ktoré plánovanú pomoc oznamujú. ( [60]60 ) 66. Táto línia judikatúry ( [61]61 ) vsak nielenze nesúvisí s posudzovaním existujúcej pomoci, ale Súdny dvor najmä specificky odkazuje na spôsob urcenia dalsích dvoch kritérií pojmu pomoc, a to kritéria ovplyvnenia obchodu a kritéria hospodárskej sútaze, pricom problematiku výhody nespomína. Zodpovedá to totiz klasickému prístupu, podla ktorého Komisia musí preskúmat len to, ci je pomoc spôsobilá ovplyvnit obchod a narusit hospodársku sútaz, a nie preukázat skutocný dosah predmetného opatrenia na tieto dve kritériá. ( [62]62 ) 67. Je pravda, ze Súdny dvor uz potvrdil, ze pokial ide o ovplyvnenie obchodu a narusenie hospodárskej sútaze, je potrebné rovnako zaobchádzat s oboma typmi pomoci, a to s existujúcou pomocou a pomocou poskytnutou bez predchádzajúceho oznámenia Komisii. ( [63]63 ) Relevantnost tejto judikatúry pri urcovaní úcinkov výhody vsak nie je jednoznacná. Z bodu 123 napadnutého rozsudku okrem toho jasne nevyplýva, ci chcel Vseobecný súd rozlisovat medzi urcením výhody a urcením dalsích kritérií alebo ci, naopak, spomenul rozsudky Boussac Saint Frčres a P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia len s cielom analogicky zbavit Komisiu povinnosti predlozit dôkaz zvýhodnujúcich úcinkov sporného opatrenia. 68. Pokial ide o vysvetlenia tvrdení Vseobecného súdu, chcem okrem toho poukázat na to, ze Vseobecný súd síce v bode 123 napadnutého rozsudku vylúcil potrebu overit skutocné úcinky existujúcej nezákonnej pomoci, no v bode 124 konstatoval, ze skutocný úcinok výhody poskytnutej státnou zárukou mozno predpokladat. 69. Vzhladom na tieto vysvetlenia Vseobecného súdu, ktoré sa vyznacujú nedostatocnou jasnostou a zmäteným uplatnovaním judikatúry, treba konstatovat, ze úvahy uvedené v bode 123 napadnutého rozsudku sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením. Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze ak sa Vseobecný súd dopustí nesprávneho právneho posúdenia, nespôsobí to neplatnost napadnutého rozsudku, pokial sa jeho výroková cast javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov. ( [64]64 ) 70. Kedze vsak napadnutý rozsudok správne vychádza z tézy, podla ktorej výhodu poskytnutú zárukou mozno predpokladat, toto nesprávne posúdenie nemôze ovplyvnit výrok napadnutého rozsudku. Prípadnú námietku nezákonnosti bodu 1.2 oznámenia okrem toho treba povazovat za zjavne neprípustnú. 71. Odvolatelka napokon v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu spochybnuje bod 106 napadnutého rozsudku a tvrdí, ze na pojednávaní neuviedla, ze pokial je podnik vynatý z konkurzného konania, prinása mu to "automaticky" výhodu. Domnievam sa, ze táto výhrada vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Vseobecný súd totiz automatické získanie výhody vôbec nespomenul. Z tvrdení odvolatelky okrem toho nevyplýva nijaké skreslenie, takze tejto výhrade nemozno vyhoviet. 72. Za týchto okolností musí byt stvrtý odvolací dôvod ako celok zamietnutý ako nedôvodný. - Obiter dicta o kritériu súkromného investora 73. Nechcem síce spochybnit napadnutý rozsudok, no v rámci obiter dictum by som sa chcel zaoberat procesnou otázkou súvisiacou s metódou, ktorú má Komisia pouzit pri preukazovaní existencie výhody. Ako totiz vyplýva z judikatúry i z oznámenia Komisie, aby sa zistilo, ci sa výhoda poskytuje prostredníctvom záruky alebo zárucnej schémy, Komisia musí vychádzat zo zásady "investora v trhovom hospodárstve", ktorá si vyzaduje zohladnenie mozností príjemcu získat rovnocenné financné zdroje prostredníctvom prístupu na kapitálové trhy. ( [65]65 ) Kedze kritérium súkromného investora smeruje ku kritériu rozumnej miery rentability, ide teda o overenie toho, ci transakcia prebehla za normálnych podmienok trhovej ekonomiky, pricom zároven treba zohladnit interakciu medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. ( [66]66 ) 74. Z judikatúry síce vyplýva, ze Komisia sa prijatím pravidiel postupu sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola sankcionovaná, ( [67]67 ) no Komisia v spornom rozhodnutí vyssie uvedené kritérium neuplatnila a Vseobecný súd jej to nevytkol. V dôsledku toho je potrebné polozit si otázku, ci Vseobecný súd mohol ex offo uplatnit taký dôvod po tom, co by o tom informoval úcastníkov konania. ( [68]68 ) Kedze v rámci tohto odvolania nebola namietnutá uplatnitelnost uvedeného kritéria, Súdny dvor by sa mohol takou problematikou úcelne zaoberat len z hladiska porusenia podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 263 ZFEÚ ako porusením povinnosti odôvodnenia. ( [69]69 ) 75. Navyse chcem poukázat na to, ze Súdny dvor v oblasti státnej pomoci rozlisuje medzi dvoma kategóriami situácií: prípady, ked má zásah státu hospodársku povahu, a prípady, ked zásah státu predstavuje akt verejnej moci, ( [70]70 ) pricom kritérium súkromného subjektu sa vztahuje len na prvý prípad. Súdny dvor vsak nedávno rozhodol, ze ekonomická výhoda, hoci priznaná prostriedkami danovej povahy, sa musí posúdit najmä vzhladom na kritérium súkromného investora, ak sa ukáze v rámci prípadného pozadovaného celkového posúdenia, ze dotknutý clenský stát napriek pouzitiu takýchto prostriedkov vyplývajúcich z verejnej moci poskytol uvedenú výhodu ako akcionár podniku, ktorý vlastní. ( [71]71 ) 76. V tomto smere chcem zdôraznit, ze uplatnenie kritéria súkromného investora nie je vhodné v prípade implicitnej záruky státu, a preto by malo byt vylúcené najmä z dôvodu, ze taká záruka predstavuje akt alebo necinnost verejnej moci vo vseobecnosti, a nie akt prijatý v postavení drzitela majetkových záujmov v dotknutom podniku, v prejednávanej veci v podniku La Poste. Domnievam sa vsak, ze Vseobecný súd sa touto otázkou mohol zaoberat ex offo a vyjadrit sa k nej. C - O význame zalobných dôvodov uvedených pred Vseobecným súdom (prvý odvolací dôvod) 77. Prvým odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 53 az 57 napadnutého rozsudku usúdil, ze vsetky dôvody uvedené na podporu zaloby pre neplatnost súvisia s urcením existencie výhody, v dôsledku coho je tvrdenie zalozené na porusení podmienky týkajúcej sa prevodu státnych prostriedkov neprípustné vzhladom na to, ze predstavuje nový dôvod uplatnený v priebehu konania. Odvolatelka z tohto hladiska dalej uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Vseobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku, na pojednávaní nepripustila, ze jej argumentácia sa zamerala len na podmienku týkajúcu sa existencie výhody. 78. Na úvod konstatujem, ze zo zápisnice z pojednávania, ktorej pravdivost Francúzska republika nespochybnila, nesporne vyplýva, ze v odpovedi na otázku Vseobecného súdu Francúzska republika uviedla, ze nepopiera, ze ide o státne prostriedky, pokial by Vseobecný súd konstatoval existenciu neobmedzenej implicitnej záruky. V rámci korespondencie nasledujúcej po pojednávaní pred Vseobecným súdom ( [72]72 ) navyse Francúzska republika potvrdila, ze "pokial by Vseobecný súd konstatoval existenciu neobmedzenej implicitnej záruky, islo by o státne prostriedky". V tom istom liste Francúzska republika následne uviedla, akú povahu by podla jej názoru mali mat dôkazy, ktoré má Komisia predlozit, aby mohla konstatovat existenciu takej záruky. Vyvodzujem z toho záver, ze Francúzska republika nepopiera stanovisko, ktoré zaujala na pojednávaní. Prípadné skreslenie dôkazov musí napokon zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. ( [73]73 ) V prejednávanej veci to tak vsak nie je. 79. Okrem toho sa domnievam, ze ked Vseobecný súd zamietol problematiku súvisiacu s osobitným kritériom pojmu státna pomoc, ktorým je kritérium pouzitia státnych prostriedkov, postupoval len v súlade s judikatúrou týkajúcou sa zákazu menit predmet konania. ( [74]74 ) Niektoré body zaloby sa totiz síce týkajú prevodu státnych prostriedkov, no z bodu 49 napadnutého rozsudku, v ktorom je uvedené zhrnutie tvrdení Francúzskej republiky, jasne vyplýva, ze ani jeden z dôvodov uplatnených pred Vseobecným súdom výslovne neodkazuje na analýzu uvedeného kritéria. Domnievam sa vsak, ze Vseobecnému súdu neprinálezí rekonstruovat dôvody, ktoré sú mu predlozené, na základe útrzkovitých zmienok uvedených vo viacerých castiach zaloby. ( [75]75 ) V dôsledku toho musí byt zamietnutý aj prvý odvolací dôvod. IV - Návrh 80. Preto navrhujem, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie Francúzskej republiky, -- ulozil Francúzskej republike povinnost znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. __________________________________________________________________ ( [76]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [77]2 ) [78]Ú. v. EÚ L 274, s. 1. ( [79]3 ) Ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, existencia spornej záruky v prospech podniku La Poste, ktorý je povazovaný za verejnú institúciu priemyselnej a obchodnej povahy (dalej len "podnik so statusom EPIC"), bola odvodená zo série nepriamych dôkazov, medzi ktoré patrí najmä neuplatnitelnost konania vo veci platobnej neschopnosti a konkurzného konania a urcenie zodpovednosti státu za vymáhanie vzniknutých dlhov (pozri body 20 az 36 uvedeného rozhodnutia). ( [80]4 ) Francúzska republika uviedla na podporu svojej zaloby pred Vseobecným súdom tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení v tom zmysle, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu státnej pomoci. V druhom zalobnom dôvode Francúzska republika tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ked sa domnievala, ze podnik La Poste vdaka svojmu právnemu postaveniu podniku EPIC získal pre svoje dlhy implicitnú a neobmedzenú záruku státu. Tretí zalobný dôvod je zalozený na neexistencii výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [81]5 ) Rozsudok zo 17. septembra 2009 ([82]C-520/07 P, Zb. s. I-8555). ( [83]6 ) Rozsudok z 2. septembra 2010 ([84]C-290/07 P, Zb. s. I-7763). ( [85]7 ) Zákon c. 80-539 zo 16. júla 1980 o penále ukladanom v správnych veciach a o výkone súdnych rozhodnutí právnickými osobami verejného práva (JORF zo 17. júla 1980, s. 1799). ( [86]8 ) Rozsudok Conseil d'État z 18. novembra 2005 (Zbierka rozhodnutí Conseil d'État, s. 515). ( [87]9 ) Rozsudok ESLP z 26. septembra 2006 (staznost c. 57516/00). ( [88]10 ) Pozri bod 139 sporného rozhodnutia. ( [89]11 ) Oznámenie Komisie o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme záruk (2008/C 155/02) ([90]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, bod 1.2 prvý odsek, dalej len "oznámenie"). ( [91]12 ) Pozri oznámenie, bod 1.2 druhý odsek. ( [92]13 ) Pozri rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. (C-399/10 P a C-401/10 P, bod 101 a citovanú judikatúru). ( [93]14 ) V tomto zmysle rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade ([94]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 41). ( [95]15 ) Rozsudky Ecotrade (uz citovaný, bod 43); z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([96]C-275/10, Zb. s. I-13043, body 39 az 42), a Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. (uz citovaný, bod 107). ( [97]16 ) Na úvod chcem zdôraznit zlozitost prípadného zrusenia pomoci poskytnutej v podobe implicitnej záruky podla clánku 1 sporného rozhodnutia. Je síce pravda, ze Súdny dvor uz rozhodoval o nepriamych opatreniach, nazdávam sa vsak, ze stupen zlozitosti vyplývajúci z implicitnej povahy sporného opatrenia má výnimocný charakter. ( [98]17 ) Chcem poukázat na to, ze Komisia pripústa existenciu implicitnej záruky, ktorá predstavuje nezlucitelnú pomoc, napriek tomu, ze vo vnútrostátnom práve neexistuje predpis, ktorý by mohol objasnit právne postavenie podniku La Poste. ( [99]18 ) Ako som zdôraznil v bodoch 87 a 88 mojich návrhoch prednesených vo veci Belgicko/Deutsche Post a DHL International, treba zachovat rozdiel medzi pojmom nepriamy dôkaz a pojmom dôkaz. Vseobecný súd nemusí preukázat niektoré skutocnosti, ale na základe objektívnych informácií, ktoré mu boli predlozené, musí dospiet k logickému a odôvodnenému záveru (rozsudok z 22. septembra 2011, [100]C-148/09 P, Zb. s. I-8573). ( [101]19 ) Pokial ide o kritérium existencie váznych tazkostí spojených so zacatím konania vo veci formálneho zistovania zo strany Komisie, pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia ([102]T-73/98, Zb. s. II-867), a novsí rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia (C-646/11 P, bod 31 a citovanú judikatúru). ( [103]20 ) Rozsudok z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia ([104]C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 15). ( [105]21 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia (uz citovaný, bod 23). ( [106]22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia ([107]C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 37). ( [108]23 ) Rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ([109]C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39). ( [110]24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Scott (uz citovaný, bod 90). ( [111]25 ) Pokial ide o druhý zalobný dôvod uvedený pred Vseobecným súdom, pozri najmä body 66, 71, 78, 82, 87, 92 az 94 napadnutého rozsudku. ( [112]26 ) Rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia ([113]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 270), a zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia ([114]T-196/04, Zb. s. II-3643, bod 59). ( [115]27 ) Pokial ide o odlísenie dôkazného bremena od miery dôkazného bremena, pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia (rozsudok z 10. septembra 2009, Zb. s. I-8237), bod 74 a poznámku pod ciarou 64. ( [116]28 ) Výraz "miera dôkazného bremena" ("standard of proof") sa v judikatúre Súdneho dvora výslovne objavil s velkými rozsudkami vo veciach Komisia/Tetra Laval (uz citovaným); z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ([117]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729); z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ([118]C-413/06 P, Zb. s. I-4951), ako aj zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. ([119]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 87). ( [120]29 ) Rozsudok z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([121]107/82, Zb. s. 3151, bod 136). ( [122]30 ) Rozsudok z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia ([123]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20). ( [124]31 ) Rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ([125]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, body 70 a 127). ( [126]32 ) Pozri rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (uz citovaný, body 47, 51 a 52). Súd prvého stupna toto kritérium pouzil v rozsudku zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia ([127]T-210/01, Zb. s. II-5575), v bodoch 64 a 65 "s velkou pravdepodobnostou", v bode 331 "predvídatelné s dostatocným stupnom pravdepodobnosti" a v bode 340 "...Komisia na základe presvedcivých dôkazov a s dostatocným stupnom pravdepodobnosti nepreukázala, ze by subjekt - výsledok koncentrácie v budúcnosti pouzil obchodnú silu GECAS, ako aj financnú silu skupiny vyplývajúcu z postavenia GE Capital...". ( [128]33 ) SIBONY, A., a BARBIER DE LA SERRE, E.: Charge de la preuve et théorie du contrôle en droit communautaire de la concurrence. RTD Eur. 2007, s. 205. ( [129]34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([130]C-279/08 P, Zb. s. I-7671, bod 111). ( [131]35 ) Rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. (uz citovaný, body 109 a 110). ( [132]36 ) Rozsudok Komisia/Scott (uz citovaný, body 64 az 66). ( [133]37 ) Pozri rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia ([134]T-163/05, Zb. s. II-387, bod 38). ( [135]38 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([136]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49), ako aj z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT ([137]C-206/04 P, Zb. s. I-2717, bod 28). ( [138]39 ) Pozri rozsudok z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia ([139]C-82/01 P, Zb. s. I-9297, body 56 a 63). ( [140]40 ) Rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT ([141]C-263/09 P, Zb. s. I-5853, bod 53). ( [142]41 ) Pozri ex multis rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i. ([143]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60), a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([144]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 82). ( [145]42 ) Dalej chcem poukázat na to, ze identifikácia výhody v oblasti záruk sa lísi aj v tom zmysle, ze záruka môze byt prospesná bud kumulatívne pre veritela i dlzníka, alebo výlucne pre dlzníka. Pozri v tomto smere bod 33 a nasl. návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Residex Capital IV (uz citovanej), ako aj rozsudok z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia ([146]C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 56). ( [147]43 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C-124/10 P, bod 77 a citovaná judikatúra). ( [148]44 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. (uz citovanej a tam citovanú judikatúru v bode 47), najmä rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([149]173/73, Zb. s. 709, bod 27); z 24. februára 1987, Deufil/Komisia ([150]310/85, Zb. s. 901, bod 8), a z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia ([151]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 20). ( [152]45 ) Rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia (uz citovaný, bod 270). ( [153]46 ) Bod 106 napadnutého rozsudku. ( [154]47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([155]C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21). ( [156]48 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Ecotrade (uz citovaný, bod 45). ( [157]49 ) Rozsudok zo 17. júna 1999, Piaggio ([158]C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 42). ( [159]50 ) Rozsudok z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia ([160]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 63). ( [161]51 ) Rozsudok uz citovaný, bod 39. ( [162]52 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i. ([163]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 128 a contrario). ( [164]53 ) Pozri analogicky rozsudok Belgicko/Deutsche Post a DHL International (uz citovaný, body 84 az 87). ( [165]54 ) Je to napokon odrazom prístupu, ktorý uz Komisia uplatnila na úcely prijatia podobného rozhodnutia týkajúceho sa podniku EDF, ktorý mal v tom case status EPIC [pozri body 67 az 72 rozhodnutia Komisie 2005/145/ES zo 16. decembra 2003 týkajúceho sa státnej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti EDF a odvetviu výroby elektriny a plynárenstva ([166]Ú. v. EÚ L 49, s. 9). Proti tomuto rozhodnutiu nebola podaná nijaká zaloba]. ( [167]55 ) Bod 2.2 sporného rozhodnutia. ( [168]56 ) S odôvodnením, ze záruka existovala pred rokom 1958, Komisia uplatnila clánok 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([169]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [170]57 ) Zo spisu vyplýva, ze az v roku 1990 bolo bývalé generálne riaditelstvo pôst a telekomunikácií s úcinnostou od 1. januára 1991 transformované na dve právnické osoby verejného práva: podniky France Télécom a La Poste. Ako vyplýva z bodu 3 napadnutého rozsudku, Cour de cassation (Kasacný súd) svojím rozsudkom z 18. januára 2001 stanovil zásadu, podla ktorej sa podnik La Poste povazuje za podnik so statusom EPIC. Chcem poukázat na to, ze téza existujúcej pomoci znamená, ze mechanizmus implicitnej záruky bol úcinný pred rokom 1990 vzhladom na to, ze islo o subjekt patriaci samotnému státu. Z hladiska tohto výkladu tak stát rucil sám sebe. ( [171]58 ) Rozsudok Chronopost a La Poste/UFEX a i. (uz citovaný, bod 144). ( [172]59 ) Rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia ([173]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 110). ( [174]60 ) Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac Saint Frčres" ([175]C-301/87, Zb. s. I-307, body 32 a 33). ( [176]61 ) Pozri rozsudky P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia (uz citovaný) a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia ([177]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 49). ( [178]62 ) Pozri bod 4 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Capotorti vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia ([179]730/79, Zb. s. 2671). Pozri tiez rozsudky zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia (uz citovaný, bod 296 a tam citovanú judikatúru), ako aj z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ([180]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 140). ( [181]63 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia ([182]C-372/97, Zb. s. I-3679, body 44 a 45). ( [183]64 ) V tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([184]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 47), ako aj z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([185]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 136). ( [186]65 ) Rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Stardust" ([187]C-482/99, Zb. s. I-4397), a oznámenie, bod 4.1. ( [188]66 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia (uz citovaný, bod 36 a nasl.). ( [189]67 ) Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([190]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 211 az 213). ( [191]68 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([192]C-89/08 P, Zb. s. I-11245). ( [193]69 ) Tamze, body 34 a 35. ( [194]70 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia ([195]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22), ako aj bod 20 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([196]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 20). ( [197]71 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i. (uz citovaný, bod 92). ( [198]72 ) Príloha 3 k odvolaniu pred Súdnym dvorom: list francúzskej vlády zaslaný kancelárii Vseobecného súdu 15. júna 2012. ( [199]73 ) Najmä rozsudok z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia ([200]C-419/08 P, Zb. s. I-2259, body 30 az 32 a citovaná judikatúra). ( [201]74 ) Rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia (C-176/06 P). ( [202]75 ) Ako som uz uviedol vo svojich návrhoch prednesených vo veci C-148/09 P, Belgicko/Deutsche Post a DHL International (uz citovanej). References 1. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#t-ECR_62012CC0559_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0001 77. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0002 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0003 80. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0004 81. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0005 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0520&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0006 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 85. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0007 86. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0008 87. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0009 88. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0010 89. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0011 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 91. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0012 92. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0013 93. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0014 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0015 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0275&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0016 98. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0017 99. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0018 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0148&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0019 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0073&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0020 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0324&locale=SK 105. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0021 106. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0022 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0276&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0023 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0012&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0024 111. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0025 112. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0026 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0196&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0027 116. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0028 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 120. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0029 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0030 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 124. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0031 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 126. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0032 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0033 129. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0034 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0279&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0035 132. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0036 133. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0037 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0163&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0038 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0206&locale=SK 138. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0039 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0082&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0040 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0263&locale=SK 142. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0041 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0042 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0329&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0043 148. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0044 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0310&locale=SK 151. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 152. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0045 153. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0046 154. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0047 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0072&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0048 157. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0049 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 159. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0050 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0051 162. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0052 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 164. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0053 165. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0054 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:049:TOC 167. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0055 168. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0056 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 170. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0057 171. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0058 172. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0059 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 174. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0060 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0061 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 178. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0062 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 181. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0063 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0372&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0064 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 186. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0065 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 188. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0066 189. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0067 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 191. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0068 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 193. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0069 194. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0070 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 197. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0071 198. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0072 199. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0073 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0419&locale=SK 201. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0074 202. file:///tmp/lynxXXXXUmZreO/L92153-315TMP.html#c-ECR_62012CC0559_SK_01-E0075