NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 30. januára 2014 ( [1]1 ) Vec C-557/12 KONE AG a i. [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko)] "Hospodárska sútaz -- Kartelové právo -- Súkromné presadzovanie -- Zaloba o náhradu skody -- Nárok na náhradu skody zákazníka spolocnosti, ktorá nie je súcastou kartelu, smerujúci voci spolocnostiam, ktoré sú úcastníkmi kartelu, z dôvodu prílis vysokých cien uplatnovaných spolocnostou, ktorá nie je úcastníkom kartelu, ale podlieha jeho vplyvu -- Úcinky tzv. cenových dázdnikov ('umbrella pricing`) -- Priama prícinná súvislost -- Zásada efektivity" I - Úvod 1. Prejednávaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania ponúka Súdnemu dvoru prílezitost, aby svoju judikatúru k súkromnému presadzovaniu európskeho práva hospodárskej sútaze doplnil o dalsiu cast mozaiky. Ide o otázku, ktorá na úrovni Únie nebola doposial objasnená, a to ci sa obcianskoprávna zodpovednost úcastníkov kartelu vztahuje aj na tzv. úcinky cenových dázdnikov (po anglicky "umbrella effects" alebo aj "umbrella pricing"). 2. O úcinkoch cenových dázdnikov sa hovorí, ked spolocnosti, ktoré nie sú úcastníkom kartelu (tzv. spolocnosti nezúcastnené na karteli), pod vplyvom tohto kartelu, v rovnakom zmysle ako "pod dázdnikom kartelu", stanovia - vedome alebo nevedome - vlastné vyssie ceny, ako by ich inak mohli stanovit za podmienok hospodárskej sútaze. Umoznuje právo Únie, aby zákazníci spolocností, ktoré neboli úcastníkmi kartelu, mohli pred vnútrostátnymi súdmi pozadovat od úcastníkov kartelu náhradu skody za nadmerne vysoké ceny? Alebo, naopak, mozno takú povinnost náhrady skody v rámci vnútrostátneho obcianskeho práva vylúcit, pretoze ide o prílis vzdialené, dokonca nepriame skody? 3. Tieto otázky sa predkladajú v kontexte kartelu výrobcov výtahov, ktorým sa Súdny dvor uz viackrát zaoberal v inej súvislosti. ( [2]2 ) Spolocnost ÖBB-Infrastruktur AG nakúpila od výrobcu, ktorý nebol úcastníkom kartelu výrobcov výtahov, výtahy, ktorých cena bola podla jej názoru pod vplyvom tohto kartelu stanovená vyssie, ako by sa dalo ocakávat za podmienok hospodárskej sútaze. Nárok na náhradu skody, ktorá jej týmto spôsobom vznikla, teraz ÖBB-Infrastruktur presadzuje pred rakúskymi súdmi voci styrom spolocnostiam, ktoré sa zúcastnovali na karteli výrobcov výtahov. 4. Keby sa táto zaloba o náhradu skody mala posúdit výlucne podla vnútrostátneho rakúskeho obcianskeho práva, podla informácií vnútrostátneho súdu by sa automaticky musela zamietnut, pretoze podla zásad, ktoré platia vo vnútrostátnom práve, úcastníci konania nenesú zodpovednost za úcinky tzv. cenového dázdnika. Súdny dvor má teraz posúdit, ci právo Únie predstavuje prekázku takého kategorického vylúcenia zodpovednosti úcastníkov kartelu za úcinky cenových dázdnikov. Rozsudok Súdneho dvora v tejto veci bude mat nepochybne rozhodujúci význam pre dalsí vývoj európskeho práva hospodárskej sútaze a predovsetkým pre jeho súkromné presadzovanie. II - Skutkový stav a konanie vo veci samej A - Kartel výrobcov výtahov 5. Vo viacerých clenských státoch Európskej únie fungoval pocas dlhorocného obdobia tzv. kartel výrobcov výtahov, v rámci ktorého uzatvárali velkí európski výrobcovia výtahov a eskalátorov - konkrétne spolocnosti Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp - dohody v rozpore s právom hospodárskej sútaze. Európska komisia odhalila tento kartel v roku 2003 a v roku 2007 ulozila pokuty za kartel výrobcov výtahov na belgickom, nemeckom, holandskom a luxemburskom trhu. ( [3]3 ) 6. V Rakúsku proti kartelu zakrocili Bundeswettbewerbsbehörde (Spolkový úrad na ochranu hospodárskej sútaze) a Kartellgericht (kartelový súd). Pokuty, ( [4]4 ) ktoré v roku 2007 ulozil kartelový súd, potvrdil v roku 2008 Oberster Gerichtshof (Najvyssí súd), ktorý je odvolacím súdom pre kartelové zálezitosti. ( [5]5 ) ThyssenKrupp zamýslala poziadat o zhovievavost z dôvodu jej oznámení. 7. Podla zistení, ku ktorým sa dospelo v rakúskom vnútrostátnom konaní vo veci kartelu, existovala medzi úcastníkmi kartelu od 80. rokov 20. storocia do zaciatku roka 2004 dohoda o rozdelení trhu s výtahmi a eskalátormi, ktorá sa vzdy opätovne potvrdzovala a ktorú vo velkej miere, hoci nie v úplnosti, realizovali. Konanie kartelu bolo zamerané na to, aby spolocnosti, ktorá bola v danom prípade uprednostnená, zabezpecilo cenu vyssiu ako tú, ktorú bolo mozné dosiahnut za podmienok hospodárskej sútaze. Kartel tak narusoval hospodársku sútaz a vývoj cien, ktorý by sa dal ocakávat za podmienok hospodárskej sútaze. 8. Úcastníci kartelu sa usilovali získat koordináciu zjavne na viac ako polovici objemu trhu s novými zariadeniami v Rakúsku. V prípade viac ako polovice predmetných projektov doslo aj k ich potvrdzujúcemu prideleniu jednému z nich. Konkrétne dohody medzi úcastníkmi kartelu sa vztahovali najmenej na tretinu objemu trhu. Priblizne dve tretiny dohodnutých projektov sa zrealizovali podla plánu. Pri tretine prípadov získali zákazku bud spolocnosti, ktoré neboli úcastníkmi kartelu, alebo niektorý z úcastníkov kartelu, ktorý nepostupoval v súlade s dohodnutým pridelením a ponúkol nizsiu cenu. 9. Konanie úcastníkov kartelu viedlo celkovo k tomu, ze trhové ceny sa takmer nezmenili a ich trhové podiely ostali priblizne rovnaké. B - Zaloba spolocnosti ÖBB-Infrastruktur o náhradu skody 10. ÖBB-Infrastruktur je dcérska spolocnost spolocnosti Österreichische Bundesbahnen a v tomto postavení je poverená výstavbou a údrzbou zeleznicných staníc v celom Rakúsku. Na rakúskom trhu s výtahmi a eskalátormi predstavuje ÖBB-Infrastruktur významného zákazníka. 11. ÖBB-Infrastruktur podala na rakúskych obcianskoprávnych súdoch zalobu o náhradu skodu vo výske viac ako 8 miliónov eur proti úcastníkom kartelu, spolocnostiam Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp. ÖBB-Infrastruktur na podporu svojej zaloby uvádza predovsetkým to, ze v dôsledku správania kartelu výrobcov výtahov nakúpila výtahy a eskalátory za prílis vysoké ceny. Pritom ide o výtahy a eskalátory, ktoré ÖBB-Infrastruktur scasti nadobudla ako priamy, scasti ako nepriamy odberatel úcastníkov kartelu a ciastocne ako zákaznícka spolocností, ktoré neboli úcastníkmi kartelu. 12. Predmetom tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania je iba tá cast zaloby o náhradu skody, ktorou ÖBB-Infrastruktur presadzuje, ze spolocnost, ktorá nebola úcastníkom kartelu, fakturovala v dôsledku správania kartelu ovela vyssie ceny, ako by to bolo mozné za normálnych podmienok hospodárskej sútaze. ÖBB-Infrastruktur vycíslila túto skodu na 1,8 milióna eur. 13. Oberlandesgericht Wien (Vyssí krajský súd vo Viedni) ako odvolací súd zmenil ( [6]6 ) v rozhodujúcich bodoch rozsudok súdu prvého stupna, ktorým sa táto cast zaloby o náhradu skody zamietla ako nedôvodná. ( [7]7 ) V súcasnosti vec prejednáva Oberster Gerichtshof Österreich ako súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku "Revision". 14. Podla názoru Oberster Gerichtshof sa zodpovednost za skodu, ktorá je predmetom zaloby spolocnosti ÖBB-Infrastruktur, nedá z právnych dôvodov pripísat úcastníkom kartelu. Na jednej strane údajne chýba adekvátna prícinná súvislost, ktorú pozaduje rakúske právo, na druhej strane sa na uplatnenú skodu údajne nevztahuje ochranná funkcia pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial vsak ide o kontroverznú diskusiu v odbornej literatúre, ktorej témou je vhodný právny prístup k cenovým dázdnikom, má Oberster Gerichtshof pochybnosti, ci je taký výsledok, ktorý sa opiera výlucne o vnútrostátne obcianske právo, zlucitelný s právom Únie - predovsetkým so zásadou efektivity. III - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 15. Rozhodnutím zo 17. októbra 2012 Oberster Gerichtshof ( [8]8 ), vnútrostátny súd, predlozil Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania o tejto otázke: Má sa clánok 101 ZFEÚ (predtým clánok 81 ES, clánok 85 Zmluvy o ZES) vykladat v tom zmysle, ze od úcastníkov kartelu môze kazdý pozadovat náhradu aj takej skody, ktorú mu spôsobil subjekt, ktorý nebol úcastníkom kartelu, ale pod vplyvom zvýsených trhových cien zvysuje ceny za svoje výrobky vo väcsej miere, ako by to robil v prípade neexistencie kartelu (Umbrella Pricing), takze zásada efektivity, ktorú presadzuje Súdny dvor Európskej únie, si vyzaduje prijatie kladného rozhodnutia v rámci vnútrostátneho práva? 16. Písomnej casti prejudiciálneho konania sa zúcastnila jednak ÖBB-Infrastruktur ako zalobkyna v konaní vo veci samej a jednak spolocnosti Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp ako zalované v konaní vo veci samej, ako aj rakúska vláda, talianska vláda a Európska komisia. S výnimkou oboch vlád sa títo úcastníci konania vyjadrili aj na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 12. decembra 2013. IV - Posúdenie 17. Vnútrostátny súd sa v prvom rade pýta na výklad clánok 101 ZFEÚ, pricom na clánok 81 ES a clánok 85 Zmluvy o EHS odkazuje zrejme len subsidiárne. Vzhladom na to, ze konania kartelu výrobcov výtahov sa uskutocnili predtým, ako nadobudla úcinnost Lisabonská zmluva, t. j. ciastocne pocas platnosti clánku 81 ES a ciastocne dokonca pocas platnosti clánku 85 Zmluvy o EHS, z hladiska odpovede na návrh na zacatie prejudiciálneho konania sú relevantné len posledné dva predpisy. Moje vysvetlenia sa dajú automaticky preniest aj na clánok 101 ZFEÚ, ktorý má v podstate rovnaký obsah. 18. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môzu subjekty, ktoré poskodil kartel spadajúci do pôsobnosti clánku 81 ES, resp. clánku 85 Zmluvy o EHS, pozadovat náhradu skody od spolocností zúcastnených na karteli. ( [9]9 ) Súdny dvor vsak zatial nespresnil, ci také nároky na náhradu skody zahrnajú aj skodu, ktorá vznikla v dôsledku zvýsenia cien na strane spolocností, ktoré neboli úcastníkmi kartelu, nad úroven, ktorá sa dala ocakávat v podmienkach hospodárskej sútaze, to znamená v dôsledku cenových dázdnikov. V odbornej literatúre prebieha o tejto téme kontroverzná debata. ( [10]10 ) Velmi teda neprekvapuje, ze aj úcastníci prejednávaného právneho sporu o tom majú nanajvýs rozdielne názory, pretoze financné dôsledky sú znacné. 19. Z právneho hladiska sa práve v rovine prícinnej súvislosti posudzuje, ci voci úcastníkom kartelu mozno uplatnovat obcianskoprávnu zodpovednost aj za úcinky cenových dázdnikov. Vzniká otázka, ci medzi kartelom a skodami, ktoré spôsobili úcinky cenových dázdnikov podmienené kartelmi, existuje dostatocne úzka súvislost alebo ci ide o prílis vzdialené skody, kde zodpovednostou za náhradu logicky nemozno zatazit úcastníkov kartelu. 20. Dalej v prvom rade preukázem, ze problém obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu za úcinky cenových dázdnikov predstavuje otázku práva Únie, a nie problém vnútrostátneho práva (pozri cast A nizsie). V druhom rade sa budem venovat konkrétnym právnym poziadavkám, ktoré mozno z pohladu práva Únie klást na konstatovanie prícinnej súvislosti medzi kartelom a prípadnými úcinkami cenových dázdnikov (pozri cast B dolu). A - Obcianskoprávna zodpovednost úcastníkov kartelu za úcinky cenových dázdnikov: problém práva Únie 21. Podla názoru vnútrostátneho súdu a mnohých úcastníkov konania sa obcianskoprávna zodpovednost úcastníkov kartelu za úcinky tzv. cenových dázdnikov riadi v prvom rade vnútrostátnym právom, pricom z hladiska práva Únie zásady ekvivalencie a efektivity môzu navyse ohranicovat volnú úvahu clenských státov. Kone v tejto súvislosti argumentuje aj zásadou subsidiarity. 22. Skutocne sa zdá, ze tento názor má pri predchádzajúcom posúdení oporu v rozsudku Manfredi, v ktorom Súdny dvor uvádza, ze "úprava spôsobov výkonu" práva na náhradu skody vrátane spôsobov uplatnenia pojmu "prícinná súvislost""prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku", pricom vsak musia byt respektované zásady ekvivalencie a efektivity. ( [11]11 ) 23. Pri detailnom pohlade na rozsudok Manfredi, ako aj na novsie rozsudky Súdneho dvora sa vsak ukazuje, ze pri súcasnom stave od vnútrostátneho práva nezávisí existencia nárokov na náhradu skody (t. j. otázka, ci náhradu skody treba priznat), ale skôr podmienky uplatnenia a spôsoby konkrétneho presadenia takých nárokov (to znamená otázka spôsobu poskytnutia náhrady skody), a to konkrétne právomoc, procesné postupy, lehoty a dokazovanie. ( [12]12 ) 24. Zásada, ze kazdý môze pozadovat náhradu skody, ktorá mu vznikla, ked existuje prícinná súvislost medzi skodou a porusením pravidiel hospodárskej sútaze, vsak vyplýva priamo z práva Únie, presnejsie povedané zo zákazu kartelov podla clánku 81 ES, resp. clánku 85 Zmluvy o EHS (teraz clánok 101 ZFEÚ). ( [13]13 ) Pre obcianskoprávnu zodpovednost podnikov za porusenie zákazu kartelov, ktorého sa dopustili, a pre zodpovednost clenských státov za porusenie práva Únie ( [14]14 ) - napriek vsetkým rozdielom, ktoré by medzi týmito nástrojmi mohli inak existovat z koncepcného hladiska - je toto priame zakotvenie v práve Únie spolocné. ( [15]15 ) 25. To, ze osobitne v prípade povinnosti úcastníkov kartelu nahradit skodu ide o prirodzenú zásadu práva Únie, mozno, ako správne zdôraznila talianska vláda, v neposlednom rade odvodit z právnej povahy a významu spomínaného zákazu kartelov: uvedený zákaz kartelov platí priamo medzi jednotlivcami, na základe primárneho práva zakladá povinnosti pre vsetky spolocnosti, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, a môze ho presadzovat ktokolvek. ( [16]16 ) Úplný praktický úcinok - potrebný úcinok - zákazu kartelov by bol spochybnený, ak by sa akákolvek osoba nemohla domáhat náhrady skody, ktorá jej bola spôsobená porusením clánku 81 ES, resp. clánku 85 Zmluvy o EHS (teraz clánok 101 ZFEÚ) ( [17]17 ) 26. Súdny dvor v rozsudku Manfredi preto uznáva "právo kazdej osoby domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz" bez toho, aby sa existencia tohto práva akýmkolvek spôsobom podmienila existenciou vnútrostátnej právnej úpravy clenských státov. ( [18]18 ) 27. To vsak nie je vsetko: Z rozsudku Manfredi mozno odvodit, ze okruh osôb, ktoré môzu od úcastníkov kartelu pozadovat náhradu skody z dôvodu porusenia uvedeného zákazu kartelov ("kazdá osoba"), ako aj druhy skôd, ktoré sú úcastníci kartelu prípadne povinní nahradit, sú stanovené právom Únie. Tak je uz jasné, ze osoby, ktoré utrpeli ujmu, musia mat moznost ziadat nielen náhradu skutocnej skody (damnum emergens), ale aj uslý zisk (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov. ( [19]19 ) 28. Ked to prenesieme na prejednávaný prípad, vsetko vedie k záveru, ze aj problematika obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu za úcinky cenového dázdnika predstavuje otázku práva Únie. Ak totiz platí, ze treba posúdit, ci sú úcastníci kartelu povinní nahradit skodu, ktorá vznikla v dôsledku úcinkov cenového dázdnika, netýka sa to len spôsobov vykonania a výpoctu nárokov na náhradu skody, ale aj dokazovania pred vnútrostátnymi súdmi (cize "spôsobu" náhrady skody). Stredobodom záujmu je skôr ovela zásadnejsia otázka, ci voci úcastníkom kartelu vôbec mozno uplatnit obcianskoprávnu zodpovednost za tento typ skody a ci ich môzu zalovat osoby, ktoré nie sú ich priamymi alebo nepriamymi zákazníkmi (t. j. "ci" sa mozno domáhat náhrady skody). Túto otázku nemozno ponechat len na právo clenských státov. 29. Pokial by sa právne kritériá, podla ktorých vnútrostátne súdy posudzujú v prípade urcitých druhov skôd a vo vztahu k urcitým osobám obcianskoprávnu zodpovednost úcastníkov kartelu v zmysle clánku 81 ES alebo clánku 85 Zmluvy o EHS, medzi clenskými státmi zásadne odlisovali, existovalo by riziko rozdielneho zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi. Bolo by to v rozpore nielen s hlavným cielom európskej právnej úpravy hospodárskej sútaze, ktorým je vytvorit pre vsetky spolocnosti, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, co najjednotnejsie rámcové podmienky("level playing field" ( [20]20 )), ale predstavovalo by to aj podnet k tzv. "forum shopping". 30. Súhrnne povedané, ciel jednotného a úcinného presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze európskeho vnútorného trhu umoznuje, aby sa v rámci celej Únie odpovedalo jednotne na základnú otázku, ci je alebo nie je povinnostou úcastníkov kartelu nahradit skody spôsobené úcinkami cenových dázdnikov. B - Poziadavky práva Únie na konstatovanie prícinnej súvislosti 31. Zostáva vysvetlit, ktoré konkrétne poziadavky mozno z hladiska práva Únie klást na konstatovanie prícinnej súvislosti medzi kartelom a prípadnými úcinkami cenových dázdnikov. 32. Ako uz ukazuje formulácia "kazdá osoba", ktorú pouzíva Súdny dvor, povinnost úcastníkov kartelu nahradit skodu nemozno vykladat restriktívne. Kartely dokázu spôsobovat znacné hospodárske skody nielen v úzkom okruhu úcastníkov kartelu, ale aj daleko nad jeho rámec. Bolo by preto neprimerané zúzit okruh osôb, ktoré majú právo presadzovat svoj nárok, v tom zmysle, ze náhradu skody môzu od zaciatku pozadovat len urcité trhové subjekty - napríklad zmluvní partneri úcastníkov kartelu alebo priami ci nepriami odberatelia ich tovarov alebo sluzieb. Inak by nebola zabezpecená plná úcinnost zákazu kartelov, ktorý je zakotvený v práve Únie. 33. Na druhej strane je úplne legitímne, aby sa pri posudzovaní prícinnej súvislosti stanovili kritériá, ktoré zaistia, ze nevznikne neobmedzená povinnost úcastníkov kartelu nahradit kazdú moznú, zatial vzdialenú skodu, v prípade ktorej môze ich správanie v rozpore s hospodárskou sútazou predstavovat prícinu v zmysle conditio sine qua non (ktorá sa uvádza aj ako ekvivalentná prícinná súvislost alebo prícinná súvislost but-for). 34. V rámci mimozmluvnej zodpovednosti institúcií Únie podla clánku 340 ods. 2 ZFEÚ sa tak podla ustálenej judikatúry pozaduje dostatocne priama prícinná súvislost medzi správaním, ktoré vedie k vzniku skody, a uvádzanou skodou. ( [21]21 ) Práve toto kritérium by sa malo z dôvodu koherentnosti preniest aj na vsetky ostatné prípady, v ktorých ide o nárok na náhradu skody z dôvodu porusenia práva Únie, a to bez ohladu na to, ci sa uplatnujú nároky jednotlivcov proti clenským státom, ( [22]22 ) alebo - ako v tomto prípade - medzi súkromnými subjektmi s cielom presadit obcianskoprávnu zodpovednost úcastníkov kartelu za skody, ktoré spôsobili na trhu. ( [23]23 ) 35. Samozrejme, aj uvedené kritérium priamej súvislosti si este vyzaduje spresnenie. Na to, aby sa blizsie definovalo, co konkrétne treba rozumiet pod "dostatocne priamou prícinnou súvislostou", treba v konecnom dôsledku uskutocnit normatívne posúdenie, ktoré je vo vnútrostátnych obcianskoprávnych systémoch bezné v súvislosti s príslusnými pravidlami o mimozmluvnej zodpovednosti. ( [24]24 ) Pojmy, ktoré sa v tejto súvislosti pouzívajú ("legal causation", "adekvátna prícinná súvislost" a pod.) sa môzu lísit v závislosti od právneho poriadku. Z obsahového hladiska vsak v zásade ide o rovnaké úvahy, na ktorých je zalozená aj koncepcia dostatocne priamej súvislosti. 36. Pritom treba predovsetkým zdôraznit, ze priamu prícinnú súvislost nemozno povazovat za rovnocennú s výlucnou prícinnou súvislostou. Samotná okolnost, ktorú zdôraznil vnútrostátny súd a niektorí úcastníci konania, ze tvorba cien subjektu, ktorý nie je úcastníkom kartelu, sa zakladá na jeho slobodnom podnikatelskom rozhodnutí, nemôze byt relevantná na to, aby sa úcastníkom kartelu nepripísala zodpovednost za prípadné skody spôsobené úcinkami tzv. cenového dázdnika. Na domnienku priamej prícinnej súvislosti postacuje uz to, ked kartel prinajmensom prispel k úcinkom cenového dázdnika. ( [25]25 ) 37. Judikatúra súdov Únie v nijakom prípade systematicky a pausálne nepredpokladá prerusenie kauzálneho retazca, ak konanie tretej strany prispelo k vzniku skody. Vzdy sú relevantné hlavne konkrétne okolnosti daného prípadu. ( [26]26 ) V prípadoch, ako je ten prejednávaný, sa domnievam, ze kauzálny retazec, ktorý siaha az ku kartelu, sa pristúpením subjektu, ktorý nie je úcastníkom kartelu, neprerusí, ale naopak, bude pokracovat, ak sa subjekt, ktorý nie je úcastníkom kartelu, pri svojej tvorbe cien riadi (aj) príslusnými vlastnostami trhu a pritom - viac ako predvídatelným spôsobom ( [27]27 ) - reflektuje cenové impulzy, ktoré pochádzajú z kartelu. 38. Aká irelevantná je pritom sloboda rozhodovania subjektu, ktorý nie je úcastníkom kartelu, pri podnikaní, ukazuje okrem iného aj krátky pohlad na príbuznú problematiku: obcianskoprávnu zodpovednost úcastníkov kartelu za skody, ktoré vznikli ich nepriamym odberatelom (t. j. zákazníkom ich zákazníkov). Aj v tomto kontexte závisí vznik skody na strane nepriameho odberatela v konecnom dôsledku od slobodného podnikatelského rozhodnutia tretej strany (sprostredkovatela); pretoze len vtedy, ked sprostredkovatel presunie prílis vysoké ceny úcastníkov kartelu na svojich vlastných zákazníkov, vznikne na ich strane skoda. Manipulácia úcastníkov kartelu teda nepredstavuje jedinú prícinu vzniku skôd ich nepriamych odberatelov. Napriek tomu sa aktuálne presadzuje názor, ze také skody nepriamych odberatelov mozno nahradit. ( [28]28 ) 39. Aj v súvislosti so skodami spôsobenými úcinkami cenových dázdnikov, ktoré sú v tomto prípade nejasné, by bolo neprimerané, keby sa jediná prícina zmenila na podmienku obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu. Ceny majú zriedkavo jedinú prícinu. To vsak este nevylucuje, ze sa voci úcastníkom kartelu, ktorí - ako v tomto prípade - prispeli svojím správaním v rozpore s právom hospodárskej sútaze k naruseniu bezných mechanizmov tvorby cien na trhu, uplatní zodpovednost. 40. Vzhladom na to sa má z obsahového hladiska prostredníctvom kritéria priamej prícinnej súvislosti jednak zabezpecit to, ze osoby musia za svoje protiprávne správanie niest zodpovednost iba za také skody, ktorých vznik mohli logicky predvídat (v tejto súvislosti zároven pozri oddiel 1). Na druhej strane musia byt osoby zodpovedné len za skody, ktorých náhrada je v súlade so zameraním právnej normy, ktorú porusili (pozri oddiel 2). 1. Predvídatelnost skôd spôsobených úcinkami tzv. cenových dázdnikov 41. Na prvom mieste treba objasnit, za akých okolností sú skody spôsobené úcinkami tzv. cenových dázdnikov predvídatelné pre úcastníkov kartelu. Inými slovami ide o otázku, ci medzi uvedenými skodami a protiprávnym konaním kartelu môze existovat dostatocná prícinná súvislost. 42. Predvídatelné (alebo dostatocne kauzálne zaprícinené) sú vsetky skody, s ktorých vznikom musia úcastníci kartelu na základe vseobecných zivotných skúseností logicky pocítat, na rozdiel od skôd, ktorých prícinou je úplne neobvyklý retazec okolností, a teda atypický kauzálny priebeh. 43. Vnútrostátny súd - rovnako ako spolocnosti Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp, ako aj rakúska vláda - zastáva názor, ze skody, ktoré sú spôsobené úcinkami tzv. cenových dázdnikov, nie sú pre úcastníkov kartelu dostatocne predvídatelné, a nemohli by ich teda dostatocne kauzálne zaprícinit. Pri úcinkoch tzv. cenových dázdnikov ide iba o "vedlajsí úcinok" kartelu. 44. Toto tvrdenie treba zamietnut. 45. Je síce pravda, ze pri tvorbe cien spolocností, ktoré nie sú úcastníkmi kartelu, môze byt v rámci ich slobodného podnikatelského rozhodovania relevantných mnozstvo faktorov. ( [29]29 ) Táto skutocnost vsak vo vztahu k úcastníkom kartelu nevylucuje predvídatelnost skôd, ktoré sú spôsobené úcinkami tzv. cenových dázdnikov. 46. V trhovom hospodárstve je totiz beznou formou správania podnikov, ze intenzívne sledujú dianie na trhu a zohladnujú ho pri prijímaní svojich vlastných obchodných rozhodnutí. Na tomto základe urcite nie je nepredvídatelné a prekvapivé, ked subjekty, ktoré nie sú úcastníkmi kartelu, stanovia svoje konkrétne ceny s ohladom na trhové správanie úcastníkov kartelu, a to bez ohladu na to, ci vedia o ich konaní v rozpore s právom hospodárskej sútaze, alebo nie. Zároven ide práve o standardný vývoj. 47. Uvedené platí o to viac, ked úcastníci kartelu - ako v tomto prípade - pokrývajú podla svojho vysokého spolocného podielu na trhu významnú cast relevantného trhu ( [30]30 ) a aj ich aktivity, ktoré sú v rozpore s právom hospodárskej sútaze, sa môzu týkat podstatnej casti tohto trhu, ( [31]31 ) co vsak v nijakom prípade neznamená, ze manipulujú svoj dominantný podiel na trhu. Cím významnejsie je postavenie kartelu na predmetnom trhu, o to je pravdepodobnejsie, ze kartel bude rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat úroven cien na tomto trhu ako celku, a o to menej je pravdepodobné, ze subjekt, ktorý nie je úcastníkom kartelu, sám ovplyvní cenu na trhu spôsobom, ktorý stojí za zmienku. 48. Cím homogénnejsí a transparentnejsí je objektívne relevantný trh, tým je pre subjekt, ktorý nie je úcastníkom kartelu, zaiste jednoduchsie riadit sa pri vlastnej tvorbe cien obchodným správaním úcastníkov kartelu. Z toho vsak v nijakom prípade nemozno naopak dospiet k záveru, ze v prípade nehomogénnych a málo transparentných trhov s výrobkami vytvorenými na mieru - ako napríklad niektorými výtahmi a eskalátormi, o ktoré ide v tomto prípade - by sa nikdy nedali ocakávat úcinky tzv. cenového dázdnika spôsobené kartelom. ( [32]32 ) Pokial ide o tendenciu, pozorné trhové subjekty aj na takých trhoch totiz bezne vedia, aká je prevládajúca úroven cien a aké správanie pouzívajú konkrétni predajcovia, ktorí na trhu pôsobia. 49. Na tomto poznatku nemení nic ani okolnost, ze výtahy a eskalátory sa nakupujú predovsetkým v rámci nadlimitných verejných zákaziek, casto v rámci verejného obstarávania. Výsledky takých verejných obstarávaní totiz, ako nespochybnitelne uviedla ÖBB-Infrastruktur, sú ostatným trhovým subjektom prístupné, ( [33]33 ) takze pri budúcich verejných zákazkách môzu slúzit ako pomôcka, pokial ide o prevládajúcu úroven cien. 50. Môze sa stat, ze subjekt, ktorý nie je úcastníkom kartelu, sa volnými kapacitami pokúsi stanovit svoje vlastné ceny nizsie ako ceny kartelu, aby týmto spôsobom získal podiely na trhu na úkor úcastníkov kartelu. Aj potom vsak pre subjekt, ktorý nie je súcastou kartelu, existuje stále velká motivácia, aby od svojich zákazníkov pozadoval vyssiu cenu, aká by inak bola mozná za podmienok hospodárskej sútaze. Za predpokladu, ze cena uplatnovaná kartelom je 120 a cena, ktorá by sa za podmienok hospodárskej sútaze dala dosiahnut inak, by bola 100, subjekt, ktorý nie je úcastníkom kartelu, môze cenu stanovit napríklad na 110. Také správanie by vôbec nebolo netypické, ale hospodársky racionálne a pre úcastníkov kartelu urcite predvídatelné. 51. Naopak, pre úspech dohôd spolocností zúcastnených na karteli, ktoré sú v rozpore s právom hospodárskej sútaze, je velmi dôlezité, aby sa aj ceny subjektov, ktoré nie sú úcastníkmi kartelu, zvysovali a priblizovali sa k cenám úcastníkov kartelu. Cím viac sa totiz zvysuje celková úroven cien, tým skôr mozno na trhu trvalo presadit ceny, ktoré uplatnujú sami úcastníci kartelu. Aj z tohto dôvodu sa ponúka záver, ze úcastníkov kartelu, ktorí konajú racionálne a logiku svojich aktivít, ktoré sú v rozpore s hospodárskou sútazou, si premyslia do dôsledkov, neprekvapia úcinky tzv. cenových dázdnikov, ba naopak, s výskytom takých úcinkov práve musia pocítat. Na to správne upozornila ÖBB-Infrastruktur. 52. Na tomto základe treba súhrnne vychádzat z toho, ze v prípade skôd, ktoré sú spôsobené úcinkami tzv. cenových dázdnikov, nejde o skody, ktoré vznikajú atypicky alebo ich úcastníci kartelu nemôzu predvídat. Nebolo by zlucitelné s praktickým úcinkom clánku 81 ES, resp. clánku 85 Zmluvy o EHS (teraz clánok 101 ZFEÚ), keby sa náhrada takých skôd automaticky vylúcila s odkazom na porovnatelne restriktívne chápanie kritéria primeranej prícinnej súvislosti. 2. Zlucitelnost náhrady skody spôsobenej úcinkami tzv. cenových dázdnikov s cielom porusených pravidiel hospodárskej sútaze 53. Po druhé treba este vysvetlit, ci je náhrada skody spôsobenej úcinkami tzv. cenových dázdnikov v súlade s cielom clánku 81 ES, resp. clánku 85 Zmluvy o EHS (teraz clánok 101 ZFEÚ). 54. Vnútrostátny súd - rovnako ako spolocnosti Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp, ako aj rakúska vláda - vyjadruje názor, ze skody spôsobené úcinkami cenových dázdnikov nespadajú pod ochranný úcel pravidiel hospodárskej sútaze zakotvených v práve Únie. Voci úcastníkom kartelu nemozno za také skody uplatnit obcianskoprávnu zodpovednost, pretoze chýba súvislost s porusovaním práva. 55. Ani toto tvrdenie nie je presvedcivejsie. 56. Cielom pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa nachádzajú v clánku 81 ES a 82 ES, resp. clánkov 85 a 86 Zmluvy o EHS (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ), je zaviest a zachovat systém nenarusenej hospodárskej sútaze na vnútornom trhu Únie. K tejto snahe, ktorá je základom zjednotenia Európy, ( [34]34 ) prispievajú súkromné, ako aj verejné mechanizmy presadzovania práva hospodárskej sútaze. 57. Len tazko mozno tvrdit, ze by práve uznanie obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu za skody spôsobené úcinkami tzv. cenových dázdnikov nebolo zlucitelné s uvedených zameraním. Ako preukázem dalej, taká povinnost nahradit skodu sa bez problémov zaclení do systému, v ktorom sa presadzujú európske pravidlá hospodárskej sútaze (pozri bod a), a okrem toho je vhodná na korigovanie negatívnych dôsledkov, ktoré vo vztahu k iným trhovým subjektom - predovsetkým k spotrebitelom - spôsobili úcastníci kartelu (pozri bod b nizsie). a) Zaclenenie do systému vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze 58. Najprv sa treba venovat otázke, ci je obcianskoprávna povinnost úcastníkov kartelu nahradit skodu, ktorá je spôsobená úcinkami tzv. cenového dázdnika, celkom vseobecne zlucitelná so systémom, v rámci ktorého sa v Európskej únii vykonávajú pravidlá hospodárskej sútaze zakotvené v Zmluvách. 59. Uznáva sa, ze presadzovanie európskych pravidiel hospodárskej sútaze je postavené na dvoch pilieroch. Na jednej strane ide o verejné presadzovanie represívnymi prostriedkami (oznacuje sa aj ako "public enforcement"), ktoré je právomocou orgánov hospodárskej sútaze, a na druhej strane o súkromné presadzovanie prostriedkami civilného práva (oznacuje sa aj ako "private enforcement"), ktoré je zalozené na iniciatíve jednotlivca. ( [35]35 ) 60. Na zaistenie praktickej úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze je nevyhnutné, aby sa co najlepsie rozvinul systém verejného, ako aj súkromného presadzovania. ( [36]36 ) Vplyv pravidiel hospodárskej sútaze by sa velmi oslabil, keby sme sa v súvislosti s urcitými javmi, ako sú úcinky tzv. cenového dázdnika, chceli automaticky zriect prostriedkov súkromného presadzovania a tejto súvislosti stavat výlucne na verejnom presadzovaní, co pravdepodobne predpokladajú niektorí úcastníci kartelu výrobcov výtahov. 61. Samozrejme, ze nástroje súkromného presadzovania - rovnako ako nástroje verejného presadzovania - treba vytvorit a uplatnovat tak, ze ich nasadenie nebude s ohladom na efektivitu pravidiel hospodárskej sútaze pôsobit kontraproduktívne. Na rozdiel od spolocnosti ThyssenKrupp si vsak nemyslím, ze by zaclenenie úcinkov tzv. cenových dázdnikov do obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu mohlo viest k vzniku v zásade nesprávnych podnetov, ktoré by v konecnom dôsledku pri presadzovaní pravidiel hospodárskej sútaze priniesli viac skody ako úzitku. 62. Predmetom písomných a ústnych pripomienok v konaní pred Súdnym dvorom bol predovsetkým prípadný vzájomný vztah medzi obcianskoprávnou zodpovednostou na jednej strane a programami zhovievavosti Európskej komisie, ako aj vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze na strane druhej. 63. Môze sa stat aj to, ze vyhliadky na obcianskoprávne presadzovanie zo strany poskodených trhových subjektov pravdepodobne niektorých úcastníkov kartelu odradí od toho, aby vylozili karty a spolupracovali s orgánmi hospodárskej sútaze. Môze to vsak predstavovat dôvod, aby sa vôbec nezohladnili oprávnené záujmy poskodených na financnej náprave? Dozaista má zmysel, aby sa úcastníkom kartelov prostredníctvom programov zhovievavosti umoznilo dostat na legálnu úroven a prispiet k odhaleniu rozporov, avsak nesmie k tomu dochádzat na úkor legitímnych záujmov iných trhových subjektov. 64. Môze byt odôvodnené, ze v prípadnom konaní vo veci náhrady skody treba postavenie podniku ako korunného svedka zohladnit primeraným spôsobom a na uspokojenie nárokov na náhradu skody primárne vyuzit iných úcastníkov kartelu, ako to navrhuje aj Komisia. ( [37]37 ) Podla môjho názoru by vsak bolo nesprávne, keby sa údajný "chilling effect" pre programy zhovievavosti, ktorého východiskom je náhrada skody, pokial sa tento úcinok vôbec dá odmerat, stal dôvodom kategorického vylúcenia akejkolvek obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu za úcinky tzv. cenového dázdnika. 65. Uvedené platí o to viac, ze restriktívna prax pri poskytovaní náhrady skody by úplne relevantne nahrávala tým, ktorí sú zapojení do praktík v rozpore s právom hospodárskej sútaze alebo uvazujú, ze to urobia. Financné riziká, ktoré sú spojené s úcastou na karteli, si totiz môzu vypocítat o to jednoduchsie, o co mensím ziadostiam o náhradu skody sú vystavení v prípade, ak budú odhalení. Pokial by sa úcastníkom kartelu poskytla záruka, ze nikdy nebudú mat zodpovednost za úcinky tzv. cenových dázdnikov, vznikol by pre nich dalsí dôvod, aby pokracovali so svojimi praktikami v rozpore s právom hospodárskej sútaze. Výslovne zelaný odstrasujúci úcinok, ktorý sa spája s mechanizmami súkromného presadzovania, voci spolocnostiam, ( [38]38 ) ktorým nie je cudzia myslienka porusovania pravidiel hry, ktoré platia na európskom vnútornom trhu, by sa obrátil opacným smerom. 66. Na rozdiel od toho, co si pravdepodobne myslí Kone, zameranie európskeho práva hospodárskej sútaze sa nemôze zredukovat na to, ze spolocnostiam, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, sa umozní hospodárit s co najefektívnejsími nákladmi. V právnej Únii, ktorá si stanovila za ciel uskutocnovat sociálne a vysoko konkurencieschopné trhové hospodárstvo (clánok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ), predstavujú fungujúce trhy s neovplyvnenou hospodárskou sútazou hodnotu ako protiklad vsetkých kalkulácií o nákladoch a prospechu. 67. Okrem toho nie je velmi hodnoverné, ked práve podniky, ktoré manipulovali dianie na trhu a umelo udrziavali vysoké ceny, varujú pred prílis vysokými cenami pre hospodárske subjekty a upozornujú na riziko pre efektívnost trhov, pokial by úcastníci kartelu neboli oslobodení od urcitých povinností nahradit skodu. Najúcinnejsie sa úcastníci kartelu môzu pred nákladmi, ktoré sú spojené s prípadnými ziadostami o náhradu skody, chránit sami, a to tak, ze sa od zaciatku vyhnú porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze. Ochrana úcastníkov kartelu pred ziadostami o náhradu skody by naproti tomu viedlo len k tomu, ze financnú zátaz za aktivity kartelu by museli znásat iné hospodárske subjekty, predovsetkým poskodení zákazníci. 68. Ako skutocne kuriózny sa v tomto kontexte javí aj argument spolocnosti ThyssenKrupp, ze obcianskoprávna zodpovednost úcastníkov kartelu za úcinky tzv. cenových dázdnikov by mohla "viest k znízeniu konkurencieschopnosti na trhu", pretoze spolocnosti by to vzhladom na riziká v oblasti zodpovednosti, ktoré im hrozia, mohlo odradit od toho, aby sa angazovali na príslusnom trhu. ( [39]39 ) Na to stací tento odkaz: vzorom pre aktivity na vnútornom trhu by mali byt spolocnosti ktoré dodrziavajú pravidlá hospodárskej sútaze, a nie tie, ktoré chcú na úkor iných vyuzívat nelegálne praktiky. Keby uznanie povinnosti úcastníkov kartelu nahradit skodu za úcinky tzv. cenového dázdnika malo viest k tomu, ze na trhu nebudú cierne ovce, nemalo by to nijaký nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnost. 69. Nie prílis presvedcivé je ojedinelé varovanie pred pretazením obcianskoprávnych súdov v prípade, ze by Súdny dvor predpokladal existenciu povinnosti úcastníkov kartelu nahradit skodu, ktorú spôsobili tzv. cenové dázdniky. S ohladom na porovnatelne velké prekázky, ktoré ho ocakávajú vzhladom na dôkazné bremeno pred obcianskoprávnymi súdmi, ( [40]40 ) by kazdý potenciálny "zalobca vo veci tzv. cenových dázdnikov" ("umbrella plaintiff") mohol absolvovat dobré poradenstvo, aby starostlivo posúdil sance a riziká obcianskoprávnej zaloby proti úcastníkovi kartelu. 70. Ked sa vsak zákazník subjektu, ktorý nie je úcastníkom kartelu, rozhodne svoju skodu spôsobenú úcinkami tzv. cenových dázdnikov uplatnit voci úcastníkovi kartelu súdnou cestou, nemozno pozadovat, aby sa mu v zacatí súdneho konania zabránilo s odkazom na údajnú prílis vysokú nárocnost. Práve naopak, podla clánku 19 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o EÚ a clánku 47 ods. 1 Charty základných práv je povinnostou clenských státov vytvorit potrebné prostriedky nápravy pred súdom, aby bola zarucená úcinná právna ochrana v pôsobnosti európskeho práva hospodárskej sútaze. ( [41]41 ) b) Vhodnost nápravy negatívnych dôsledkov spáchaného narusenia hospodárskej sútaze 71. Napokon treba este vysvetlit, ci je zaclenenie úcinkov tzv. cenových dázdnikov do obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu zlucitelné s funkciou náhrady skody. Táto funkcia spocíva celkom vseobecne v náprave negatívnych dôsledkov spáchaného porusenia práva a presne na tento úcel slúzi aj povinnost úcastníkov kartelu nahradit kazdej osobe skodu, ktorá vznikla v dôsledku ich konania v rozpore s právom hospodárskej sútaze. ( [42]42 ) Moznost získat náhradu skody zároven posilnuje dôveru v pravidlá hospodárskej sútaze Európskej únie a dôlezitým spôsobom prispieva k ich úcinnému presadzovaniu. ( [43]43 ) i) O námietke, ze skody z úcinkov tzv. cenových dázdnikov nie sú úmyselné 72. Niektorí úcastníci konania tvrdia, ze podniky, ktoré boli úcastníkmi kartelu výroby výtahov, mali síce v úmysle zvýsit svoje vlastné ceny vo vztahu k svojim vlastným zákazníkom, ale nemali v úmysle zvýsit ceny subjektov, ktoré neboli úcastníkmi kartelu, vo vztahu k ich zákazníkom v dôsledku úcinkov tzv. cenových dázdnikov. Nie je preto spravodlivé, aby sa voci úcastníkom kartelu uplatnovala v súvislosti s týmto úcinkom náhrada skody. 73. Túto námietku nemozno akceptovat. 74. Konstatovanie súvislosti kartelu s urcitými druhmi skôd, ktoré mohli vzniknút trhovým subjektom, sa zakladá na výlucne objektívnych kritériách. Zo subjektívneho hladiska môze obcianskoprávna zodpovednost závisiet od toho, ze úcastníci kartelu úmyselne alebo z nedbanlivosti porusili pravidlá hospodárskej sútaze zakotvené v Zmluvách. Nie je vsak relevantné, ci úcastníci kartelu, ci uz úmyselne, alebo z nedbanlivosti, spôsobili aj konkrétne vzniknuté skody. Taká poziadavka zavinenia by nebola zlucitelná so vseobecnými zásadami obcianskeho práva a vo velkej miere by stazila praktické presadzovanie pravidiel hospodárskej sútaze. 75. Okrem toho, v prípade, akým je tento prejednávaný prípad, ako uz bolo konstatované, ( [44]44 ) nie je vznik úcinkov tzv. cenového dázdnika v prípade spolocností, ktoré sú úcastníkmi kartelu, úplne nepredvídatelný. Je preto pravdepodobné, ze úcastníci kartelu pri svojich aktivitách, ktoré sú v rozpore s hospodárskou sútazou, predpokladajú úcinky tzv. cenového dázdnika, takze by sa im v súvislosti so vzniknutou skodou mala pripísat prinajmensom nedbanlivost, pravdepodobne vsak dokonca nepriamy úmysel (dolus eventualis). ii) O námietke, ze náhrada skody v súvislosti s úcinkami tzv. cenových dázdnikov neumoznuje odnatie nelegálnych ziskov 76. Na rozdiel od toho, co tvrdia niektorí úcastníci konania, nie je okrem toho rozhodujúce, ci prostredníctvom náhrady skody, ktorá bola spôsobená úcinkami tzv. cenových dázdnikov, mozno odnat nelegálne zisky úcastníkov konania. 77. To, ze také odnatie zisku môze nastat, je v mnohých prípadoch zelaný vedlajsí úcinok náhrady skody v súvislosti s kartelovými deliktami. Toto odnatie ziskov vsak nepredstavuje nevyhnutnú podmienku uplatnenia ziadostí o náhradu skody voci úcastníkom kartelu. 78. Nárok na náhradu skody sa tým zásadne odlisuje od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade náhrady skody nejde v prvom rade o to, aby sa tomu, kto skodu spôsobil, odnal jeho prebytok, ale o to, aby sa poskodenému priznalo odskodnenie za ujmu, ktorú utrpel na základe protiprávneho správania subjektu, ktorý spôsobil skodu. ( [45]45 ) Je celkom v súlade s touto funkciou, aby sa obcianskoprávna zodpovednost úcastníkov kartelu rozsírila na skody, ktoré vznikli z úcinkov tzv. cenových dázdnikov. iii) O námietke zavedenia náhrady skody ako sankcie 79. K cielu nevedie napokon ani námietka viacerých úcastníkov konania, ze uznanie obcianskoprávnej zodpovednosti za úcinky tzv. cenových dázdnikov by viedlo k skresleniu náhrady skody, ktorú dlhujú úcastníci kartelu, tým, ze by sa jej pripísala trestnoprávna povaha. 80. Odhliadnuc od toho, ze právo Únie v zásade nebráni tomu, aby doslo k priznaniu exemplárnej náhrady skody alebo náhrady skody ako trestnoprávnej sankcie, ( [46]46 ) neexistujú nijaké náznaky, ze by obcianskoprávna zodpovednost úcastníkov kartelu za úcinky tzv. cenových dázdnikov mohla taký úcinok urýchlit. 81. Na rozdiel od trestnoprávnej náhrady skody vo vseobecnosti sa v prípade úcastníkov kartelu prostredníctvom spomínaného zapocítania úcinkov tzv. cenových dázdnikov do ich povinnosti nahradit skodu pozaduje iba náprava tej skody, ktorú na príslusnom trhu (spolu) zavinili svojimi aktivitami v rozpore s právom hospodárskej sútaze. K nadmernej kompenzácii tejto skody nedochádza. 82. Celkovo treba teda vychádzat z toho, ze náhrada skody spôsobenej úcinkami tzv. cenových dázdnikov je v súlade s cielom clánku 81 ES, resp. clánku 85 Zmluvy o EHS (teraz clánok 101 ZFEÚ). 3. Zhrnutie 83. Súhrnne povedané, skodu spôsobenú úcinkami tzv. cenových dázdnikov treba teda v prípade úcastníkov kartelov v zásade povazovat za predvídatelnú a jej náhrada je v súlade s cielom clánku 81 ES, resp. clánku 85 Zmluvy o EHS (teraz clánok 101 ZFEÚ). Bolo by v rozpore s praktickým úcinkom týchto pravidiel hospodárskej sútaze, aby sa náhrada takejto skody v rámci vnútrostátneho obcianskeho práva od zaciatku kategoricky vylúcila. C - Záverecná poznámka 84. Riesenie, ktoré navrhujem, nevedie automaticky a v kazdom konkrétnom prípade k povinnosti úcastníkov kartelu nahradit skodu zákazníkom subjektu, ktorý nie je úcastníkom kartelu, ale takúto povinnost nahradit skodu od zaciatku ani nevylucuje. Na základe podrobného posúdenia vsetkých relevantných okolností treba skôr zakazdým zistit, ci v konkrétnom prípade nastali úcinky tzv. cenového dázdnika podmienené kartelom. 85. Presunutie problematiky tzv. cenových dázdnikov z výlucne teoretickej roviny na úroven dokazovania sa mi javí ako najvhodnejsí spôsob, ako prispiet k úcinnému presadzovaniu európskych pravidiel hospodárskej sútaze a nálezite pritom zohladnit záujmy vsetkých trhových subjektov. 86. Isto sa vzdy nepodarí nájst stúdie s výpovednou hodnotou alebo iné dôkazné prostriedky, ktoré umoznia záver, ze na príslusnom trhu vznikol úcinok tzv. cenových dázdnikov podmienený kartelom. Na druhej strane vsak taký úcinok urcite nie je vylúcený a skody, ktoré s ním súvisia, nie sú vôbec také "spekulatívne" a "neisté" ( [47]47 ), ako sa doposial argumentovalo. V prejednávanom prípade napríklad rakúsky Oberster Gerichtshof vo svojom uznesení o predlození návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uvádza, ze prostredníctvom kartelu výrobcov výtahov doslo k ovplyvneniu ocakávaného vývoja cien, ( [48]48 ) a ÖBB-Infrastruktur odkazuje na stúdiu, ktorá má dokázat prítomnost úcinkov tzv. cenových dázdnikov. ( [49]49 ) 87. Iba na okraj treba poznamenat, ze potvrdenie obcianskoprávnej zodpovednosti úcastníkov kartelu za úcinky tzv. cenových dázdnikov nemá napriek kritike ani väcsí, ani mensí "pozitívny vztah k hospodárstvu" nez kategorické vylúcenie akejkolvek povinnosti nahradit skodu, ako sa pravdepodobne domnieva vnútrostátny súd. K hospodárskym subjektom totiz nepatria len úcastníci kartelu, ale aj zákazníci, od ktorých sa nadmerne vysoké ceny pozadujú, a to bez ohladu na to, ci mali zmluvné vztahy so samotnými úcastníkmi kartelu alebo so subjektmi, ktoré neboli úcastníkmi kartelu. Bolo by úplne nespravodlivé, keby sa práve na tých úcastníkov kartelu, ktorí sa previnili závazným porusením pravidiel hospodárskej sútaze, malo kategorickým vylúcením úcinkov tzv. cenových dázdnikov jednostranne vztahovat oslobodenie od ich obcianskoprávnej zodpovednosti, pretoze by to - ako sa uz spomenulo ( [50]50 ) - viedlo k nesprávnej motivácii v súvislosti s úcinným presadzovaním pravidiel hospodárskej sútaze. 88. Riesenie, ktoré navrhujem, je zlucitelné aj s legislatívnym zámerom ciastocnej harmonizácie zalôb o náhradu skody podla vnútrostátneho práva, ktorý nedávno predlozila Európska komisia. Ako sa objasnilo na pojednávaní s úcastníkmi konania, návrh smernice Komisie nebráni priznaniu náhrady skody spôsobenej úcinkami tzv. cenového dázdnika. ( [51]51 ) 89. Okolnost, ze judikatúra Spojených státov amerických je v súvislosti s tzv. "umbrella claims" ( [52]52 ) nejednotná a vysvetlenie zo strany Najvyssieho súdu Spojených státov este neexistuje, by násmu Súdnemu dvoru nemala zabránit, aby sa problematike cenových dázdnikov venoval. V - Návrh 90. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý predlozil rakúsky Oberster Gerichtshof, odpovedal takto: Clánok 85 EHS a clánok 81 ES bránia výkladu a uplatneniu vnútrostátneho práva clenského státu, podla ktorého je z právnych dôvodov kategoricky vylúcené, aby boli spolocnosti, ktoré sú úcastníkmi kartelu, obcianskoprávne zodpovedné za skody, ktoré vyplývajú z toho, ze spolocnost, ktorá nebola úcastníkom tohto kartelu, ale je pod jeho vplyvom, stanovila vyssie ceny, ako by sa inak dalo ocakávat za podmienok hospodárskej sútaze. __________________________________________________________________ ( [53]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [54]2 ) Pozri napríklad rozsudky zo 6. novembra 2012, Otis a i. (C-199/11), a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P), ako aj návrhy, ktoré som predniesla 18. apríla 2013 v poslednej uvedenej veci. ( [55]3 ) Pozri rozsudky Otis a i. (uz citovaný v poznámke po ciarou 2, bod 18 a nasl.) a Schindler Holding a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 10 a nasl.). ( [56]4 ) Uznesenie Oberlandesgericht Wien ako súdu pre kartelové zálezitosti zo 14. decembra 2007 (Az. 25 Kt 12/07). ( [57]5 ) Uznesenie Oberster Gerichtshof ako odvolacieho súdu pre kartelové zálezitosti z 8. októbra 2008 (Az. 16 Ok 5/08). ( [58]6 ) Ciastocný rozsudok Handelsgericht Wien (Obchodný súd vo Viedni) z 19. septembra 2011 (Az. 19 Cg 21/10z-57). ( [59]7 ) Uznesenie Oberlandesgericht Wien ako odvolacieho súdu z 21. decembra 2011 (Az. 1 R 272/11v-65). ( [60]8 ) Az. 7 Ob 48/12b. ( [61]9 ) Rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([62]C-453/99, Zb. s. I-6297, body 25 a 26), z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([63]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, body 60 a 61), zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([64]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 28), Otis (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 41 a 43) a zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i. (C-536/11, bod 21). ( [65]10 ) O názoroch na tejto i opacnej strane Atlantiku pozri najmä BLAIR, R. D, a MAURER, V. G.: Umbrella Pricing and Antitrust Standing: An Economic Analysis. In: Utah Law Review, 1982, s. 763; LAVE, J. M.: Umbrella Standing: the tradeoff between plaintiff suit and speculative claims. In: Antitrust Bulletin 48, 2003, s. 223; BULST, F. W.: Schadensersatzansprüche der Marktgegenseite im Kartellrecht. Baden-Baden, 2006, s. 255; BULST, F. W., In: MÖSCHEL, W. a BIEN, F. (eds): Kartellrechtsdurchsetzung durch private Schadensersatzklagen. Baden-Baden, 2010, s. 225 (242 a nasl.); MEČßEN, G.: Der Anspruch auf Schadensersatz bei Verstößen gegen EU-Kartellrecht - Konturen eines europäischen Kartelldeliktsrechts. Tübingen, 2011, s. 256 a nasl.; HARTUNG, I.: Umbrella claims: Schadenersatz bei Kartellverstößen auf Um- oder Abwegen?. In: ecolex. 2012, s. 497; BETH, H. a PINTER, C.-M.: Preisschirmeffekte: Wettbewerbsökonomische Implikationen für kartellrechtliche Bußgeld- und Schadensersatzverfahren. In: Wirtschaft und Wettbewerb (WuW). 2013, s. 228; INDERST, R., MAIER-RIGAUD, F. a SCHWALBE, U.: Umbrella Effects. In: IESEG Working Paper Series. 2013-ECO-17. ( [66]11 ) Rozsudok Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 64 a 92). ( [67]12 ) Rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 29), Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 62, 64 a 77), Pfleiderer (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 30) a Donau Chemie (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 25). ( [68]13 ) K tomu pozri aj rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 25 a 26) a Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 60 a 61). Aj Komisia to uznáva vo svojom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11. júna 2013 o niektorých pravidlách upravujúcich zaloby podávané na základe vnútrostátneho práva s cielom získat náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia predpisov clenských státov a Európskej únie na ochranu hospodárskej sútaze, COM (2013) 404 final (dalej len "návrh smernice"), kde uvádza: "predpisov Únie na náhradu skody spôsobenej porusením predpisov Únie v oblasti ochrany hospodárskej sútaze" (pozri odôvodnenie 11 preambuly návrhu smernice). ( [69]14 ) K zodpovednosti clenských státov pozri základné rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i. ([70]C-6/90 a C-9/90, Zb. s. I-5357, body 35 az 37), a z 5. marca 1996, Brasserie du pęcheur a Factortame ([71]C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, bod 31). ( [72]15 ) V tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven 27. októbra 1993 vo veci Banks (rozsudok z 13. apríla 1994, Banks, [73]C-128/92, Zb. s. I-1209, body 36 az 45). ( [74]16 ) Rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 19 a 23) a Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 39 a 57). ( [75]17 ) Rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 26) a Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 60, 89 a 90). ( [76]18 ) Rozsudok Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 95). ( [77]19 ) Tamze, body 95 a 96. ( [78]20 ) V súvislosti s koncepciou "level playing field" pozri napríklad návrhy, ktoré som predniesla 29. apríla 2010 vo veci Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (C-550/07 P, rozsudok zo 14. septembra 2010, Zb. s. I-8301, bod 169), 8. septembra 2011 vo veci Toshiba Corporation a i. (C-17/10, bod 118), 6. septembra 2012 vo veci Expedia (C-226/11, bod 37) a 28. februára 2013 vo veci Schenker a i. (C-681/11, bod 48). ( [79]21 ) Pozri základný rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada ([80]64/76, 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, Zb. s. 3091, bod 21): "s dostatocnou priamou súvislostou"; okrem toho pozri rozsudky z 30. apríla 2009, CAS Succhi di Frutta/Komisia (C-497/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 67), a z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia ([81]C-419/08 P, Zb. s. I-2259, bod 53). ( [82]22 ) Rozsudky Brasserie du pęcheur a Factortame (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 51) a zo14. marca 2013, Leth (C-420/11, bod 41). ( [83]23 ) Po tom, ako sa uz generálny advokát Van Gerven v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Banks (uz citované v poznámke pod ciarou 15, bod 49 az 54), vyjadril kladne, sa kritérium priamej súvislosti, najnovsie v rozsudku Otis (uz citovanom v poznámke pod ciarou 2, bod 65), výslovne zaclenilo do judikatúry k povinnosti úcastníkov kartelu nahradit skodu. ( [84]24 ) Rovnakým smerom poukazujú aj úvahy Studiengruppe für ein Europäisches Zivilgesetzbuch (Studijná skupina pre európsky obciansky zákonník), podla ktorých musí skoda, ktorú treba nahradit v rámci mimozmluvnej zodpovednosti, predstavovat "právne relevantnú skodu": "... loss or injury constitutes legally relevant damage only if it would be fair and reasonable for there to be a right to reparation or prevention..."; pozri von BAR, C. a CLIVE, E.: Principles, Definitions and Model Rules of European Private Law - Draft Common Frame of Reference. München, 2009, zv. 4, kniha VI, kapitola 2, VI.-2:101. ( [85]25 ) V inom zmysle generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer, ktorý v návrhoch z 3. februára 2009 vo veci Komisia/Schneider Electric (C-440/07 P, rozsudok zo 16. júla 2009, Zb. s. I-6413, bod 140) pozadoval, ze skoda, ktorú treba nahradit, musí predstavovat "priamy, bezprostredný a výlucný dôsledok protiprávneho konania" (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Pokial je známe, táto mimoriadne prísna formulácia sa doposial nestala súcastou judikatúry súdov Únie. ( [86]26 ) Pozri jednak rozsudky zo 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric ([87]C-440/07 P, Zb. s. I-6413, bod 222), CAS Succhi di Frutta/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, body 61 a 62), z 28. februára 2013, Inalca a Cremonini/Komisia (C-460/09 P, bod 120), a rozsudok Vseobecného súdu z 10. júla 2012, Interspeed/Komisia (T-587/10, bod 40), v ktorých sa vzdy vychádza z prerusenia kauzálneho retazca, a jednak rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2005, CD Cartondruck/Rada a Komisia (T-320/00, neuverejnený v Zbierke, najmä bod 177), v ktorom sa prerusenie kauzálneho retazca popiera. ( [88]27 ) V súvislosti s predvídatelnostou správania subjektu, ktorý nie je úcastníkom kartelu, pozri podrobnejsie body 41 az 52 týchto návrhov. ( [89]28 ) Na vnútrostátnej úrovni k tomu pozri predovsetkým rozsudok nemeckého Bundesgerichtshof z 28. júna 2011, ORWI (KZR 75/10, BGHZ 190, 145). Rovnaký postoj zaujal rakúsky Oberster Gerichtshof v prejednávanom prípade (uznesenie zo 17. októbra 2012, Az. 7 Ob 48/12b). To isté platí pre návrh smernice Komisie (pozri predovsetkým odôvodnenia 11 a 33 preambuly návrhu smernice a clánky 12 a 13). ( [90]29 ) Môzu k nim napríklad patrit stratégia podniku (zdôraznovanie dobrého mena ochrannej známky, stratégia prémiových cien a pod.) a osobnost podnikatela, ale aj vplyv dopytu zákazníkov. ( [91]30 ) Podla informácií spolocnosti ÖBB-Infrastruktur, ktoré nie sú sporné, boli clenmi kartelu výrobcov výtahov v Rakúsku najväcsí výrobcovia v odvetví, ktorých spolocný podiel na trhu dosahoval priblizne 80 %. ( [92]31 ) Podla zistení, ku ktorým sa dospelo v konaní vo veci samej, bola najmenej jedna tretina objemu trhu predmetom konkrétnych dohôd medzi úcastníkmi kartelu, a dokonca existovali pokusy, dosiahnut koordináciu v prípade viac ako polovice objemu trhu s novými zariadeniami v Rakúsku (pozri bod 8 týchto návrhov). ( [93]32 ) V rovnakom zmysle BETH, H. a PINTER, C.-M.: WuW 2013, s. 228 (232): "Ani pri takých rozdieloch medzi výrobkami nie sú úcinky cenových dázdnikov nepravdepodobné, ale budú sa vyskytovat zriedkavejsie ako pri vysokom stupni homogénnosti". ( [94]33 ) ÖBB-Infrastruktur v tejto súvislosti odkázala na pravidlá v súvislosti s otváraním obálok v rámci verejného obstarávania, ktoré platia v Rakúsku. ( [95]34 ) Rozsudok Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 20 a 21). K významu pravidiel hospodárskej sútaze pre fungovanie vnútorného trhu pozri tiez rozsudok z 1. júla 1999, Eco Swiss ([96]C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36), ako aj - vo vztahu k právnemu stavu po nadobudnutí úcinnosti Lisabonskej zmluvy - rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera ([97]C-52/09, Zb. s. I-527, bod 20), a zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko ([98]C-496/09, Zb. s. I-11483, bod 60). ( [99]35 ) Rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 27), Pfleiderer (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 29), Otis (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 42) a Donau Chemie (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 23). ( [100]36 ) V tomto zmysle rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 26), Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 60, 89 a 90) a Otis (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 41). K významu súkromného presadzovania pozri aj Bielu knihu o zaloby [zalobách - neoficiálny preklad] o náhradu skody pre porusenie antitrustových pravidiel ES (KOM [2008] 165 v konecnom znení), ktorú 2. apríla 2008 predlozila Európska komisia. Komisia vo svojej bielej knihe navrhuje opatrenia, ktorých cielom je [vytvorenie] úcinného systému presadzovania [práva hospodárskej sútaze] súkromnými osobami prostredníctvom zalôb o náhradu skody, ktorý by doplnal, ale nenahrádzal ani neohrozoval presadzovanie práva verejnými subjektmi (s. 4, odsek 1.2). Aj Súd EZVO mal nedávno prílezitost poukázat na význam súkromného presadzovania práva hospodárskej sútaze a zdôraznit, ze je to vo vseobecnom záujme (rozsudok Súdu EZVO z 21. decembra 2012, DB Schenker/Dozorný úrad EZVO, E-14/11, bod 132). ( [101]37 ) V clánku 11 svojho návrhu smernice a v súvisiacom odôvodnení 28 preambuly Komisia navrhuje, aby spolocnost, ktorej orgán hospodárskej sútaze v rámci programu zhovievavosti priznal oslobodenie od pokuty, mala do istej miery prospech aj v rovine obcianskoprávnej zodpovednosti. ( [102]38 ) Hoci sa Komisia na pojednávaní pokúsila znízit relevantnost tohto odstrasujúceho úcinku, Súdny dvor mu v ustálenej judikatúre pripisuje velký význam; pozri rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 27), Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 91), Pfleiderer (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 28) a Donau Chemie (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 23). ( [103]39 ) Na základe mojej otázky procesný zástupca spolocnosti ThyssenKrupp relativizoval na pojednávaní toto tvrdenie ako "rétorickú hyperbolu". ( [104]40 ) Návrh smernice Komisie vsak upravuje konkrétne ulahcenie dokazovania. ( [105]41 ) V rovnakom zmysle rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 25), Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 89) a Donau Chemie (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 22); okrem toho, osobitne k relevantnosti clánku 47 Charty základných práv v rámci obcianskoprávnych sporov medzi súkromnými subjektmi pozri rozsudok z 18. marca 2010, Alassini a i. ([106]C-317/08 az C-320/08, Zb. s. I-2213, najmä bod 61). ( [107]42 ) Rozsudok Donau Chemie (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 24). ( [108]43 ) Rozsudok Donau Chemie (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 23); podobne rozsudky Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 26 a 27), Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 91) a Pfleiderer (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 28). ( [109]44 ) Pozri body 41 az 52 týchto návrhov. ( [110]45 ) Tento rozdiel uviedol v nadväznosti na moju otázku na pojednávaní pred Súdnym dvorom aj procesný zástupca spolocnosti Otis. ( [111]46 ) Rozsudok Manfredi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 92 a 93). ( [112]47 ) V tomto zmysle predovsetkým - z judikatúry súdov Spojených státov amerických - rozhodnutia United States Court of Appeals (Third Circuit), Mid-West Paper Products Co. v. Continental Group Inc., 596 F.2d 573, 597 (1979), a United States District Court (District of Columbia), Federal Trade Commission v. Mylan Laboratories, 62 F.Supp.2d 25, 39 (1999). ( [113]48 ) K tomu pozri bod 7 týchto návrhov. ( [114]49 ) Je zálezitostou vnútrostátnych súdov, aby overili toto tvrdenie a posúdili dôkaznú hodnotu tejto stúdie. ( [115]50 ) Pozri body 64 a 65 týchto návrhov. ( [116]51 ) Cielom daného návrhu smernice (uz citovaného v poznámke pod ciarou 13) nie je napríklad úplná harmonizácia matérie, ale jeho predmetom je, uz podla názvu, iba prijatie "urcitých predpisov pre zaloby o náhradu skody" a výslovne uznáva, ze existujú iné "aspekty, ktoré táto smernica neupravuje" (pozri odôvodnenie 10 návrhu smernice). Okrem toho sú pojmy, ktoré návrh smernice obsahuje, formulované dostatocne otvorene, aby sa vztahovali aj na náhradu skody spôsobenej úcinkami tzv. cenových dázdnikov a aby ju v kazdom prípade automaticky nevylúcili (pozri najmä clánok 11 ods. 2 a 4 návrhu smernice, kde sa hovorí o "iných poskodených osobách, ako sú priami alebo nepriami zákazníci" podniku, ktorý porusil predpisy na ochranu hospodárskej sútaze). ( [117]52 ) V prospech zodpovednosti sa vyjadrujú: United States Court of Appeals (Seventh Circuit), United States Gypsum Co. v. Indiana Gas Co., 350 F.3d 623, 627 (2003); United States Court of Appeals (Fifth Circuit), In reBeef Industry Antitrust Litigation, 600 F.2d 1148, 1166 (1979). Proti uvedenej zodpovednosti sú napríklad: United States Court of Appeals (Third Circuit), Mid-West Paper Products Co. v. Continental Group Inc., 596 F.2d 573, 597 (1979); United States District Court (District of Columbia), Federal Trade Commission v. Mylan Laboratories, 62 F.Supp.2d 25, 39 (1999). References 1. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#t-ECR_62012CC0557_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0001 54. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0002 55. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0003 56. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0004 57. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0005 58. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0006 59. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0007 60. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0008 61. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0009 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 65. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0010 66. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0011 67. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0012 68. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0013 69. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0014 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0006&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0046&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0015 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0128&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0016 75. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0017 76. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0018 77. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0019 78. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0020 79. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0021 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0064&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0419&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0022 83. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0023 84. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0024 85. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0025 86. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0026 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0440&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0027 89. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0028 90. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0029 91. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0030 92. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0031 93. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0032 94. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0033 95. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0034 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0126&locale=SK 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0496&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0035 100. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0036 101. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0037 102. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0038 103. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0039 104. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0040 105. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0041 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0317&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0042 108. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0043 109. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0044 110. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0045 111. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0046 112. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0047 113. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0048 114. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0049 115. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0050 116. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0051 117. file:///tmp/lynxXXXXdcmSmz/L92106-8322TMP.html#c-ECR_62012CC0557_SK_01-E0052