NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 15. januára 2014 ( [1]1 ) Spojené veci C-533/12 P a C-536/12 P Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) SA, Francúzska republika proti Corsica Ferries France SAS "Odvolanie -- Pomoc na restrukturalizáciu -- Test súkromného investora v trhovom hospodárstve -- Miera volnej úvahy Komisie -- Rozsah súdneho preskúmania Vseobecného súdu -- Dobrá povest státu -- Poziadavka sektorovej a geografickej analýzy -- Dostatocne ustálená prax -- Zaplatenie dodatocných náhrad za prepustenie" 1. Prejednávaná vec sa týka odvolaní podaných spolocnostou Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) SA (dalej len "SNCM") a Francúzskou republikou proti rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Corsica Ferries France/Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok") ( [2]2 ) v rozsahu, v akom tento rozsudok zrusil clánok 1 druhý a tretí odsek rozhodnutia Komisie 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C 58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech SNCM (dalej len "sporné rozhodnutie") ( [3]3 ). 2. Rozhodnutím z 24. januára 2013 predseda Súdneho dvora nariadil spojenie vecí C-533/12 P a C-536/12 P. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 3. SNCM je námorná spolocnost, ktorá z kontinentálneho Francúzska (Marseille, Toulon a Nice) zaistuje pravidelné námorné spojenia na Korziku, do Severnej Afriky (Alzírsko a Tunisko) a na Sardíniu. 4. V roku 2002 vlastnila 20 % základného imania spolocnosti SNCM spolocnost Société nationale des chemins de fer a 80 % jej základného imania vlastnila spolocnost Compagnie générale maritime et financičre (dalej len "CGMF"), pricom 100 % základného imania uvedených spolocností vlastnila Francúzska republika. Pri jej privatizácii v roku 2006 dvaja nadobúdatelia, Butler Capital Partners (dalej len "BCP") a Veolia Transport (dalej len "VT"), získali podiely vo výske 38 % a 28 % základného imania SNCM, zatial co spolocnost CGMF si ponechala podiel vo výske 25 % a 9 % základného imania vlastnili zamestnanci. BCP neskôr previedla svoj podiel na spolocnost VT. 5. Corsica Ferries Francúzsko SAS (dalej len "Corsica Ferries") je námorná spolocnost, ktorá ponúka pravidelné námorné spojenia na Korziku z kontinentálneho Francúzska (Marseille, Toulon a Nice) a Talianska. Je jedným z významných konkurentov SNCM. V case prijatia sporného rozhodnutia Corsica Ferries bola dominantným subjektom, pokial ide o námorné spojenie medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, a jej podiel na trhu neustále rástol. ( [4]4 ) 6. Listom z 18. februára 2002 Francúzska republika oznámila Komisii plán pomoci na restrukturalizáciu v prospech spolocnosti SNCM vo výske 76 miliónov eur (dalej len "plán z roku 2002"). 7. Komisia svojím rozhodnutím 2004/166/ES z 9. júla 2003 o pomoci na restrukturalizáciu, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút spolocnosti Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) [neoficiálny preklad] (dalej len "rozhodnutie z roku 2003"), ( [5]5 ) podmienecne schválila dve splátky pomoci na restrukturalizáciu vyplatené spolocnosti SNCM v celkovej výske 76 miliónov eur, pricom jedna splátka bola vo výske 66 miliónov eur a bola splatná okamzite a druhá v maximálnej výske 10 miliónov eur závisela od cistého výsledku predajov týkajúcich sa najmä plavidiel spolocnosti SNCM. Jedinou dotknutou polozkou plánu z roku 2002 je restrukturalizacný zostatok v konecnej výske 15,81 milióna eur ( [6]6 ). 8. Komisia svojím rozhodnutím 2005/36/ES z 8. septembra 2004, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2003 ( [7]7 ), zmenila podmienky stanovené v clánku 2 rozhodnutia z roku 2003. Tieto zmeny nemajú ziaden dosah na prejednávané odvolania. 9. Dna 13. októbra 2003 podala Corsica Ferries na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu z roku 2003. 10. Rozhodnutím zo 16. marca 2005 Komisia na základe rozhodnutia z roku 2003 schválila ciastocné vyplatenie druhej splátky pomoci na restrukturalizáciu uvedenej v bode 7 týchto návrhov vo výske 3327400 eur. 11. Dna 15. júna 2005 ( [8]8 ) zrusil Súd prvého stupna rozhodnutie z roku 2003 z dôvodu nesprávneho posúdenia minimálneho charakteru pomoci spôsobeného predovsetkým chybami pri výpocte cistého výnosu z predajov, pricom zamietol vsetky ostatné zalobné dôvody zalozené na nedostatku odôvodnenia a na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES [teraz clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ] ( [9]9 ) a usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ( [10]10 ). 12. Francúzske orgány v liste zo 7. apríla 2006 vyzvali Komisiu, aby konstatovala, ze cast pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej v rámci plánu z roku 2002 vo výske 53,48 milióna eur sa z dôvodu, ze predstavuje náhradu za sluzbu vo verejnom záujme, nemá povazovat "za opatrenie prijaté v rámci restrukturalizacného plánu, ale za opatrenie, ktoré nepredstavuje pomoc v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([11]C-280/00, Zb. s. I-7747) alebo za samostatné opatrenie plánu z roku 2002 na základe clánku 86 ods. 2 ES" ( [12]11 ). 13. Dna 21. apríla 2006 bol Komisii oznámený projekt koncentrácie týkajúci sa nadobudnutia spolocnej kontroly spolocnosti SNCM spolocnostami BCP a VT podla clánku 4 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( [13]12 ). Komisia povolila koncentráciu 29. mája 2006 na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia. 14. Dna 16. mája 2006 podpísali spolocnosti BCP, VT a CGMF memorandum o porozumení, podla ktorého sa 75 % imania spolocnosti SNCM postúpilo súkromným nadobúdatelom. Toto memorandum obsahuje tri státne opatrenia, ktoré boli jadrom konania pred Vseobecným súdom a sú prejednávané v tomto konaní: -- prevod SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur (kapitálový vklad 142,5 milióna eur a prevzatie nákladov na poistovne vo výske 15,5 milióna eur), -- kontokorent poskytnutý spolocnostou CGMF vo výske 38,5 milióna eur v prospech prepustených zamestnancov SNCM a -- zvýsenie základného imania o 8,75 milióna eur upísané CGMF spolocne a súbezne s vkladom 26,25 milióna eur zo strany VT a BCP. 15. Dna 13. septembra 2006 Komisia po tom, co jej francúzske orgány poskytli informácie o financných operáciách, ku ktorým doslo v súvislosti s privatizáciou spolocnosti SNCM, rozhodla o zacatí konania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES týkajúceho sa nových opatrení vykonaných v prospech spolocnosti SNCM so zaclenením plánu z roku 2002. ( [14]13 ) 16. V spornom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze kapitálový vklad vo výske 53,48 milióna eur stanovený v pláne z roku 2002 z titulu náhrady za sluzbu vo verejnom záujme predstavoval neoprávnenú státnu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, ale bol zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES a clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a ze opatrenia privatizacného plánu z roku 2006 nepredstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. II - Zaloba podaná na Vseobecný súd a napadnutý rozsudok 17. Zalobou podanou na Vseobecný súd Corsica Ferries navrhovala zrusenie sporného rozhodnutia. 18. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd tejto zalobe ciastocne vyhovel. Pokial ide o tieto tri opatrenia, ktoré boli pripojené k memorandu o porozumení zo 16. mája 2006, a restrukturalizacný zostatok uvedený v pláne z roku 2002, rozhodol, ze: -- Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospala k záveru, ze schválenie prevodu spolocnosti SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, -- Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze kapitálový vklad spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, -- Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked kvalifikovala úver poskytnutý CGMF spolocnosti SNCM vo výske 38,5 milióna eur ako opatrenia, ktoré nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, -- Komisie nálezite nepodlozila svoju analýzu týkajúcu sa restrukturalizacného zostatku v konecnej výske 15,81 milióna eur a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, ked schválila tento zostatok na základe clánku 87 ods. 1 ES. 19. Na základe týchto konstatovaní Vseobecný súd zrusil clánok 1 druhý a tretí odsek sporného rozhodnutia. III - Konanie pred Súdnym dvorom 20. Svojím odvolaním doruceným Súdnemu dvoru 22. novembra 2012 navrhla SNCM ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku. Odvolaním doruceným Súdnemu dvoru 26. novembra 2012 navrhla zrusenie napadnutého rozsudku Francúzska republika. Dna 28. februára 2013 predlozila Corsica Ferries svoje vyjadrenie k odvolaniu. Dna 6. novembra 2013 sa konalo pojednávanie, na ktorom predlozili svoje ústne pripomienky spolocnost SNCM, Francúzska republika, ako aj spolocnost Corsica Ferries. 21. Treba poznamenat, ze Komisia, ktorej rozhodnutie Vseobecný súd ciastocne zrusil, nenapadla rozsudok Vseobecného súdu ani tým, ze by podala odvolanie, ani tým, ze by podporila spolocnost SNCM a Francúzsku republiku, ci tým, ze by sa zúcastnila pojednávania pred Súdnym dvorom. IV - O odvolaní 22. Spolocnost SNCM a Francúzska republika uvádzajú styri odvolacie dôvody týkajúce sa kazdého zo styroch oparení uvedených v bode 18 týchto návrhov. A - O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa prevodu spolocnosti SNCM za zápornú cenu 1. Sporné rozhodnutie 23. V odôvodneniach 259 az 348 sporného rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze na úcely urcenia, ci privatizácia SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur obsahuje prvky státnej pomoci, treba posúdit, ci by za podobných okolností súkromný investor uskutocnil kapitálové vklady v tejto výske v rámci predaja SNCM alebo by si zvolil moznost jeho likvidácie. 24. Podla Komisie velké skupiny podnikov sa v súcasnosti nemôzu, ked pristupujú k uzavretiu pracovísk alebo k likvidácii dcérskych spolocností, nezaujímat o sociálne dôsledky, ktoré takéto uzavretie alebo likvidácia so sebou prinesú. Dodala, ze najcastejsie uskutocnujú sociálne plány, ktoré môzu zahrnút náhrady za prepustenie zamestnancov, ktoré presahujú to, co ukladá zákon a kolektívne zmluvy. 25. Komisia sa domnieva, ze za predpokladu likvidácie SNCM by sa takéto opatrenia zaviedli nad rámec zákonných povinností s cielom neposkvrnit dobrú povest holdingu a jej posledného akcionára, teda Francúzskej republiky. 26. Komisia potom preskúmala, ci náklady na náhrady za prepustenie zamestnancov, ktoré presahujú to, co ukladá zákon a kolektívne zmluvy, prekracujú zápornú predajnú cenu, a dospel k záveru, ze v danom prípade to tak nebolo. Na tomto základe Komisia súhlasila s tým, ze volbu postúpit spolocnost SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR nemozno povazovat za státnu pomoc, lebo ide o volbu zodpovedajúcu volbe súkromnej skupiny podnikov v trhovom hospodárstve a to s ohladom na sociálne náklady súvisiace s likvidáciou podniku. 2. Napadnutý rozsudok 27. V rámci svojho posúdenia uplatnenia kritéria súkromného investora Vseobecný súd rozhodol, ze na úcely urcenia správania obozretného súkromného investora je tiez potrebné vziat do úvahy jeho zodpovednost v sociálnom trhovom hospodárstve voci vsetkým na podniku zainteresovaným stranám a jednak vývoj sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho kontextu, v ktorom pôsobí. ( [15]14 ) 28. V tejto súvislosti Vseobecný súd akceptoval, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie súkromným investorom v zásade môze predstavovat oprávnenú a vhodnú prax podla okolností konkrétneho prípadu s cielom podporit pokojný sociálny dialóg a zachovat dobrú povest spolocnosti alebo skupiny spolocností. ( [16]15 ) Podla Vseobecného súdu vsak v prípade neexistencie akejkolvek, hoci aj dlhodobej hospodárskej racionálnosti, treba zohladnenie nákladov prekracujúcich rámec prísnych zákonných a zmluvných záväzkov povazovat za státnu pomoc. ( [17]16 ) 29. V tejto súvislosti Vseobecný súd Komisii vytkol, ze nevymedzila hospodárske cinnosti Francúzskej republiky, ktoré by si prípadne mohli vyzadovat ochranu dobrej povesti a vo vztahu ku ktorým bolo potrebné posúdit hospodársku racionálnost prevodu za zápornú cenu dohodnutého v posudzovanom prípade. ( [18]17 ) 30. Kedze chýbalo takéto vymedzenie, Vseobecný súd dospel k záveru, ze nemohol posúdit dlhodobú hospodársku racionálnost prevodu za zápornú cenu, ktorú Francúzska republika poskytla s cielom vyhnút sa vyplateniu dodatocných náhrad za prepustenie v prípade likvidácie. Z toho odvodil, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia. ( [19]18 ) 31. Navyse Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia neuviedla dostatok objektívnych a overitelných okolností, ktoré by mohli preukázat, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie by za podobných okolností bolo ustálenou praxou medzi súkromnými podnikatelmi, a neuviedla dostatocné dôkazy, ktoré by preukázali existenciu primeranej pravdepodobnosti dosiahnutia sociálnych nákladov odôvodnujúcich vyplatenie týchto dodatocných náhrad. ( [20]19 ) 32. Vseobecný súd predtým, nez vyhovel zalobnému dôvodu spolocnosti Corsica Ferries zalozenému na tom, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze dospela k záveru, ze schválenie predaja spolocnosti SNCM za zápornú cenu nepredstavovalo státnu pomoc ( [21]20 ), dospel k záveru, ze "Komisia teda neuviedla nijakú skutocnost, ktorá by umoznovala z právneho hladiska dostatocne preukázat, preco zahrnutie znacných nákladov na dodatocné náhrady za prepustenie, ktoré navyse môzu dosiahnut az desatnásobok sumy samotných zákonných a zmluvných záväzkov, ako to vyplýva z odôvodnenia 277 napadnutého rozhodnutia, bolo v prejednávanom prípade odôvodnené primeranou pravdepodobnostou, ze Francúzska republika z nich bude mat, hoci aj z dlhodobého hladiska, nepriamy materiálny prospech. Hoci je nemozné vylúcit riziko urcitých sociálnych dôsledkov v iných verejných podnikoch v prípade likvidácie spolocnosti SNCM bez vyplatenia dodatocných náhrad za prepustenie, rozsah dotknutých nepriamych sociálnych nákladov, ako aj pravdepodobnost ich vynalozenia vôbec neboli analyzované Komisiou, a to ani v jej písomných odpovediach Vseobecnému súdu. Preto je potrebné konstatovat, ze dlhodobá hospodárska racionálnost správania Francúzskej republiky nebola z právneho hladiska dostatocne preukázaná" ( [22]21 ). 3. Analýza a) O prvej casti prvého dôvodu spolocnosti SNCM 33. Spolocnost SNCM vytýka Vseobecnému súdu, ze nezohladnil mieru volnej úvahy, ktorú má Komisia pri uplatnení kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve. 34. V bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul, ze v kontexte kritéria súkromného investora Komisii prinálezí, aby v rámci svojej volnej úvahy vymedzila hospodárske cinnosti státu, najmä na geografickej a odvetvovej úrovni, vo vztahu ku ktorým sa má posudzovat dlhodobá hospodárska racionálnost správania tohto státu. Podla Vseobecného súdu je táto analýza nevyhnutná na to, aby sa na základe objektívnych a pravdivých skutocností urcila existencia dostatocne ustálenej praxe medzi vopred vymedzenými referencnými investormi a preukázala existencia primeranej a dostatocne podlozenej pravdepodobnosti, ze clenský stát získa takýmto konaním nepriamy materiálny prospech. 35. Spolocnost SNCM sa domnieva, ze tieto úvahy Vseobecného súdu idú nad rámec analýzy prípadného zjavne nesprávneho posúdenia Komisie a spochybnujú jej hospodárske posúdenie skutocností, ktoré jej boli predlozené, ako aj kvalitu práce nezávislých znalcov vymenovaných Komisiou. Podla spolocnosti SNCM napadnutý rozsudok narusuje institucionálnu rovnováhu v tom zmysle, ze sa Vseobecný súd povýsil na znalca v oblasti hospodárskych a sociálnych vztahov podniku. 36. Navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvú cast prvého dôvodu spolocnosti SNCM z nasledujúcich dôvodov. 37. Treba nepochybne pripomenút, ze súd Únie nemôze nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. ( [23]22 ) Ako uz Súdny dvor rozhodol, súdy Únie preskúmavajú komplexné hospodárske posúdenie uskutocnené Komisiou len v obmedzenom rozsahu, ktoré sa obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a neexistencie zneuzitia právomoci" ( [24]23 ). 38. Vseobecný súd vsak na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost SNCM, nenahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, ale poukázal na medzery v jej úvahách a najmä v spôsobe, akým tieto úvahy podporila, ktoré spochybnili správne uplatnenie clánku 87 ES Komisiou. 39. Rovnako nesúhlasím s výhradou, podla ktorej Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze Komisia vymenovala nezávislého znalca a zalozila svoje rozhodnutie na jeho záveroch, cím spochybnil prácu tohto znalca. Ako uvádza spolocnost Corsica Ferries, Vseobecný súd nespochybnil závery znalca, ale opät len vytkol Komisii, ze nedostatocne podporila svoje vlastné úvahy alebo na podporu svojich záverov neuviedla dostatok objektívnych a overitelných okolností, ktoré jej poskytla práca znalca. b) O druhej a stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM a druhej casti prvého dôvodu Francúzskej republiky 40. Prvý odvolací dôvod Francúzskej republiky, a konkrétnejsie, prvá cast tohto dôvodu kladie otázku zohladnenia dobrej povesti státu ako globálneho ekonomického hráca v trhovom hospodárstve, na základe ktorého sa z pojmu státna pomoc vylúci vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie. Kedze táto otázka môze vzniknút len vtedy, ak dané náhrady prekracujú sumy ulozené zákonnými a zmluvnými povinnostami a pokial nie je mozné preukázat, ze tento typ náhrad predstavuje ustálenú prax v trhovom hospodárstve, zdá sa mi logickejsie zaoberat sa najprv druhou castou prvého odvolacieho dôvodu Francúzskej republiky, podla ktorého sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze od Komisie pozadoval, aby preukázala, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie predstavuje dostatocne ustálenú, ci dokonca nemennú prax medzi súkromnými investormi. 41. Spolocnost SNCM podobne vytýka Vseobecnému súdu, ze na výklad a uplatnenie kritéria súkromného investora zaviedol v bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku "úplne sudcovský test", ktorý vyzaduje od Komisie, aby vykonala geografickú a odvetvovú analýzu [nadpis i)], preukázala dostatocne ustálenú prax [nadpis ii)] a vyhovela prílis vysokému dôkaznému standardu na preukázanie existencie nepriameho materiálneho prospechu [nadpis iii)]. i) O poziadavke vykonat geografickú alebo odvetvovú analýzu 42. V bode 86 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze "v kontexte kritéria súkromného investora Komisii prinálezí, aby v rámci svojej volnej úvahy vymedzila hospodárske cinnosti státu, najmä na geografickej a odvetvovej úrovni, vo vztahu ku ktorým sa má posudzovat dlhodobá hospodárska racionálnost správania tohto státu" ( [25]24 ). 43. Vseobecný súd vytýka Komisii, ze nepredlozila dôkazy, ktoré sú potrebné na rozhodnutie o hospodárskej racionálnosti dodatocných náhrad za prepustenie. 44. Ako uvádza spolocnost Corsica Ferries, pouzitie príslovky "najmä" preukazuje, ze Vseobecný súd ponechal otvorenú moznost zohladnit iné skutocnosti bez toho, aby obmedzil pouzitie testu súkromného investora na geografickú alebo odvetvovú analýzu. 45. Okrem toho nic v judikatúre nebráni Vseobecnému súdu poznamenat, ze geografická alebo odvetvová analýza by mohla byt uzitocná na posúdenie dlhodobej hospodárskej racionálnosti správania státu. Navyse táto analýza by mohla viest k záveru, ze hospodárske cinnosti státu pokrývajú velmi sirokú oblast a mnoho odvetví. Mohla by byt tiez uzitocná v rozsahu, v akom sa mzdy a náhrady za prepustenie znacne lísia podla relevantných trhov alebo odvetví. 46. Spolocnost SNCM uvádza rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze "treba posúdit, ci by súkromný investor, ktorý je svojou velkostou porovnatelný so subjektmi spravujúcimi verejný sektor, mohol byt za podobných okolností motivovaný v súvislosti s predajom tohto podniku vykonat kapitálový vklad v takejto výske" ( [26]25 ). 47. Podla môjho názoru má táto definícia práve urcit podla velkosti typ súkromného investora, ktorý by bol porovnatelný so státom, k comu môze prispiet analýza hospodárskych cinností státu "najmä na geografickej a odvetvovej úrovni", ako to naznacil Vseobecný súd. 48. Druhú cast prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM treba tiez zamietnut v rozsahu, v akom uvádza porusenie clánku 295 ES, podla ktorého sa "zmluvy nedotýkajú úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch". Spolocnost SNCM zastáva názor, ze geografická a odvetvová analýza uvedená Vseobecným súdom v bode 86 napadnutého rozsudku nezohladnuje skutocnost, ze existujú rôzne súkromné holdingové spolocnosti, ktorých cinnosti sa neobmedzujú na jedno odvetvie alebo danú geografickú oblast. Nerozumiem, ako by podobná geografická a odvetvová analýza hospodárskych cinností státov, ako aj skutocnost, ze niektoré súkromné holdingové spolocnosti nie sú obmedzené na jedno odvetvie alebo geografickú oblast, mohla mat vplyv na ochranu poskytnutú súcasnej úprave vlastníckych vztahov v clenských státoch. ii) O preukázaní dostatocne ustálenej praxe 49. V bodoch 95 a 96 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia neuviedla "dostatok objektívnych a overitelných okolností, ktoré by mohli preukázat, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie by za podobných okolností bolo ustálenou praxou medzi súkromnými podnikatelmi" a "iba uviedla, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie... sa stalo beznou praxou medzi velkými skupinami podnikov...". Vseobecný súd jej vytkol, ze nepredlozila ziaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. 50. Spolocnost SNCM sa domnieva, ze touto kritikou uvazovania Komisie Vseobecný súd zaviedol novú poziadavku, ktorá ide nad rámec toho, co je nevyhnutné na riadne uplatnenie testu súkromného investora, a porusil clánok 345 ZFEÚ. Francúzska republika, ako aj spolocnost SNCM sa domnievajú, ze na dosiahnutie súladu s poziadavkami kritéria súkromného investora stací preukázat, ze jeden súkromný podnik zaplatil za podobných okolností dodatocné náhrady za prepustenie. 51. S touto kritikou napadnutého rozsudku nesúhlasím. 52. Pripomínam, ze zaplatenie dodatocných náhrad za prepustenie treba analyzovat v rámci testu súkromného investora, aby sa mohlo urcit, ci náklady na likvidáciu spolocnosti SNCM prekracujú náklady na predaj za zápornú cenu vo výske 158 miliónov eur, inými slovami, ci by súkromný investor na mieste státu pristúpil k takémuto predaju. 53. Je teda potrebné urcit, ci náklady na likvidáciu zahrnajú dané dodatocné náhrady. To by platilo, pokial by slo o náhrady stanovené zákonom alebo kolektívnymi zmluvami. Kedze v prejednávanej veci dodatocné náhrady za prepustenie významne prekracujú tieto poziadavky, vzhladom na kritérium súkromného investora môze byt jediným dôvodom podmienky, ze by mali byt zohladnené pri stanovení nákladov na likvidáciu, len skutocnost, ze ide o dostatocne ustálenú prax. 54. Spolocnost SNCM a Francúzska republika sa domnievajú, ze moznost alebo skutocnost, ze jeden súkromný investor sa rozhodol zaplatit alebo nezaplatit podobné dodatocné náhrady za prepustenie, stací na to, aby mohli byt zahrnuté do výpoctu nákladov na likvidáciu. 55. To sa mi zdá velmi nedostatocné, najmä ak je táto jediná moznost alebo jediná prílezitost, ked súkromný investor mohol prijat alebo prijal toto rozhodnutie, zistená medzi viacerými súkromnými investormi, ktorí to neurobili, pretoze by to dokazovalo, ze okrem úplne výnimocných prípadov nemá zaplatenie dodatocných náhrad za prepustenie ziadnu hospodársku racionálnost. 56. Ako uviedla spolocnost Corsica Ferries na pojednávaní, dôkaz existencie ustálenej praxe, beznej alebo nemennej, na trhu v tomto kontexte nepredstavuje novú alebo výnimocnú poziadavku. Samotná Komisia uviedla v jednom z jej oznámení v oblasti státnej pomoci, ze státne prostriedky predstavujú pomoc, "ak nespadajú pod vklad rizikového kapitálu podla obvyklej praxe spolocností v trhovom hospodárstve" ( [27]26 ). Terminologický rozdiel ("obvyklá prax", "ustálená prax" ( [28]27 ),"dostatocne ustálená prax" ( [29]28 ), "bezná prax" ( [30]29 ) alebo "ustálená prax" ( [31]30 )) podla môjho názoru nepreukazuje vznik novej poziadavky na dôkazy v rozsudku Vseobecného súdu. 57. Okrem toho Komisia v odôvodnení 268 sporného rozhodnutia tvrdí, ze velké skupiny podnikov "najcastejsie uskutocnujú sociálne plány..., ktoré presahujú to, co ukladá zákon a kolektívne zmluvy". Výraz "najcastejsie" sa môze vztahovat len na ustálenú prax, ktorej existenciu treba zjavne preukázat. 58. Ak súd Únie neoveruje, ci boli dodrzané procesné pravidlá a pravidlá týkajúce sa odôvodnenia, vecnú správnost skutkových zistení alebo neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci ( [32]31 ), neprinálezí mu urcit dostatocne ustálenú prax, lebo to prinálezí Komisii, ktorá je okrem toho implicitne poverená úlohou preukázat, hoci len prostredníctvom jednoduchých tvrdení, ze v danom prípade ide o ustálenú prax na trhu. ( [33]32 ) 59. Vseobecný súd vsak konstatoval, ze Komisia v poznámke pod ciarou 135 sporného rozhodnutia poskytla len jeden príklad z roku 1991, v ktorom ale nevznikla otázka vyplatenia náhrad porovnatelných s náhradami v prejednávanej veci, ako aj desat dalsích prípadov sociálnych plánov, ktoré sa vztahujú, ako Komisia pripustila na pojednávaní pred Vseobecným súdom, k restrukturalizáciám a nie k likvidáciám, pricom k nim navyse doslo v odvetviach, ktoré nemajú nic spolocné s námornou dopravou. ( [34]33 ) 60. Vseobecný súd teda v týchto medziach rozhodol, ze Komisia tým, ze sa uspokojila s tvrdením, a to "bez toho, aby v tomto smere predlozila akýkolvek dôkaz" ( [35]34 ), ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie bolo ustálenou praxou medzi súkromnými investormi, dostatocne nepodlozila svoje rozhodnutie. 61. V tomto stádiu mozno tiez zamietnut stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM, ktorou spolocnost SNCM vytýka Vseobecnému súdu, ze nesplnil svoju povinnost uviest odôvodnenie, kedze nedefinoval pojmy "dostatocne ustálená prax" a "ustálená prax". 62. Okrem toho, ze tieto výrazy sú dostatocne jasné a odkazujú na posúdenie skutkového stavu, úlohou Vseobecného súdu nebolo ich definovat, a to tým skôr, ze na pochopenie, ze jeden alebo niekolko dôkazov, ktoré sú navyse nepresvedcivé, nemôze vytvárat "ustálenú prax" alebo "dostatocne ustálenú prax", netreba dlhé odôvodnenie. 63. Podla môjho názoru teda Vseobecný súd správne rozhodol, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze dodatocné náhrady za prepustenie boli dostatocne ustálenou praxou medzi súkromnými investormi. iii) O dôkaze o správaní, ktoré bolo odôvodnené primeranou pravdepodobnostou získania nepriameho materiálneho prospechu 64. V bode 101 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia tiez neuviedla dostatok objektívnych a overitelných okolností, ktoré by mohli preukázat, ze v prípade neexistencie ustálenej praxe súkromných investorov bolo správanie Francúzskej republiky v prejednávanom prípade odôvodnené primeranou pravdepodobnostou, ze Francúzska republika z neho získa, hoci aj z dlhodobého hladiska, nepriamy materiálny prospech. 65. Spolocnost SNCM sa stazuje, ze Vseobecný súd tým, ze takto rozhodol, ulozil Komisii nadmerné dôkazné bremeno, pretoze mala presne vycíslit spôsobenú ujmu v prípade zhorsenia dobrej povesti státu, hoci takéto vycíslenie musí byt z povahy veci zalozené na tazko predvídatelných skutocnostiach. 66. Tento výklad napadnutého rozsudku nie je správny. V bode 102 uvedeného rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze "Komisia... v napadnutom rozhodnutí neuviedla skutocnost, ktorá by mohla vysvetlit konkrétnu povahu vzniknutej ujmy a najmä specifikovat, vo vztahu ku ktorým dotknutým osobám (pouzívatelia, zákazníci, dodávatelia alebo zamestnanci) by bola dotknutá dobrá povest spolocnosti CGMF a Francúzskej republiky. Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú skutocnost, ktorá by preukazovala, ze Komisia sa pokúsila kvantifikovat vzniknutú ujmu, ktorá sa vsak nevyhnutne musí porovnat s odhadovanými nákladmi na dodatocné náhrady za prepustenie, ktoré táto ujma odôvodnuje". 67. Vseobecný súd bez toho, aby hovoril o "presnej kvalifikácii", konstatoval, ze "Komisia sa v odôvodneniach 270 a 271 [sporného] rozhodnutia obmedzila na konstatovanie, ze sociálne napätie v rámci podniku, ktoré podla nej preukazuje sociálny konflikt, ktorý nastal v roku 2004, by v prípade likvidácie spolocnosti SNCM vyústilo do sociálnych nepokojov, ktoré by mohli poskodit dobrú povest jej materskej spolocnosti a jej posledného akcionára" ( [36]35 ). 68. Navyse na pojednávaní pred Vseobecným súdom Komisia pripustila, ze vôbec neskúmala existenciu primeranej pravdepodobnosti dosiahnutia sociálnych nákladov (napríklad strajkami) odôvodnujúcich vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie. ( [37]36 ) Zdá sa mi preto, ze Vseobecný súd vôbec neulozil nadmerné dôkazné bremeno a len konstatoval nedostatok odôvodnenia Komisie v tomto bode. c) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Francúzskej republiky 69. Ako uz bolo uvedené v bode 40 týchto návrhov, Francúzska republika vo svojom prvom odvolacom dôvode tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 87 ods. 1 ES tým, ze rozhodol, ze Komisia nemohla v rámci kritéria obozretného súkromného investora zohladnit riziko pre dobrú povest státu ako globálneho ekonomického hráca v trhovom hospodárstve. 70. Konkrétnejsie, v prvej casti tohto dôvodu Francúzska republika uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 90, 93 a 94 napadnutého rozsudku v skutocnosti poprel moznost clenského státu zohladnit riziko pre dobrú povest státu ako globálneho ekonomického hráca, pricom túto moznost mu zjavne priznal v bode 85 svojho rozsudku. 71. Francúzska republika sa domnieva, ze Komisia mala právo zohladnit takéto riziko pri urcení, ci vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie zodpovedá perspektívam výnosnosti z dlhodobého hladiska a ci by bol súkromný investor za podobných podmienok tiez motivovaný zaplatit takéto náhrady, aby chránil svoju dobrú povest. 72. Francúzska republika sa domnieva, ze vyplatenie dodatocných náhrad za prepustenie je nevyhnutné na ochranu dobrej povesti státu. Na podporu svojho tvrdenia odkazuje na riziko solidárnych strajkov, ktoré by sa rozsírili do celého verejného sektora, co by viedlo k paralyzovaniu hospodárskej cinnosti podnikov v tomto sektore. 73. V tomto kontexte Francúzska republika tvrdí, ze epidémia strajkov by viedla k závazným hospodárskym stratám státu. Odkazuje na náhle prerusenie zmluvných vztahov medzi strajkujúcimi podnikmi a ich dodávatelmi a zákazníkmi a na problémy s platením a zásobovaním, ktoré by prinútili súkromných zákazníkov verejných podnikov obrátit sa na konkurencné súkromné podniky. 74. Francúzska republika sa domnieva, ze zabránenie týmto nepriaznivým hospodárskym dôsledkom predstavuje nepriamy materiálny prospech, ktorý chcel stát získat vyplatením dodatocných náhrad za prepustenie. 75. S touto analýzou sa nestotoznujem. 76. Najskôr treba pripomenút, ze v bode 83 svojho rozsudku Vseobecný súd uznal, ze "clenské státy majú v prípade likvidácie verejného podniku tiez moznost vyplatit dodatocné náhrady za prepustenie, aj ked ich záväzky a priori nemôzu prekracovat prísne zákonné a zmluvné minimum". 77. V bode 84 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vsak dospel k záveru, ze v prípade neexistencie akejkolvek hospodárskej racionálnosti sa teda zohladnenie nákladov prekracujúcich rámec prísnych zákonných a zmluvných záväzkov musí povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pricom v bode 85 toho istého rozsudku doplnil, ze nestací strucne sa odvolat na dobrú povest clenského státu ako globálneho hráca, aby sa vyhlo oznaceniu za státnu pomoc. 78. V tom istom bode 85 Vseobecný súd rozhodol, ze s výnimkou osobitných okolností a bez osobitne presvedcivého odôvodnenia ochrana dobrej povesti clenského státu ako globálneho investora v hospodárstve nemôze predstavovat dostatocné odôvodnenie na preukázanie dlhodobej hospodárskej racionálnosti úhrady takých dodatocných nákladov, ako sú dodatocné náhrady za prepustenie. 79. Na rozdiel od toho, co tvrdí Francúzska republika, aj ak Vseobecný súd vyzaduje v prípade "osobitné okolnosti a osobitne presvedcivé odôvodnenie" ( [38]37 ), v zásade nevylúcil zohladnenie dobrej povesti clenského státu ako globálneho investora v hospodárstve v skutkovom a právnom kontexte, o aký ide v prejednávanej veci. Zdá sa mi, ze tento postoj Vseobecného súdu je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 80. Najskôr treba poznamenat, ze existuje len málo judikatúry týkajúcej sa dobrej povesti clenského státu ako globálneho hospodárskeho hráca. Prvý rozsudok, ktorý sa týkal tejto problematiky a ktorý Komisia spomenula v spornom rozhodnutí ( [39]38 ), je rozsudok Taliansko/Komisia, v ktorom Súdny dvor pripustil, ze rozhodnutie znásat straty "môze byt motivované nielen moznostou z nich získat nepriamy materiálny prospech, ale aj inými záujmami, ako je úsilie udrzat si imidz znacky skupiny alebo preorientovat svoje aktivity" ( [40]39 ). 81. Súdny dvor to vsak konstatoval v súvislosti so súkromným investorom, ktorý chce "zaistit prezitie podniku, ktorý je v prechodných tazkostiach", alebo "umoznit ukoncenie cinnosti [dcérskej spolocnosti] za najlepsích podmienok" ( [41]40 ). 82. Na základe tejto analýzy Súdny dvor rozhodol, ze "pokial vsak kapitálové vklady... neberú ohlad na nijakú perspektívu rentability ani z dlhodobého hladiska, takéto vklady treba pokladat za [státnu] pomoc" ( [42]41 ). V skutocnosti podla Súdneho dvora v tejto veci "sa vyrovnanie strát uskutocnilo za podmienok, ktoré by boli neprijatelné pre súkromného investora pracujúceho za normálnych trhových podmienok, a ze ziadny súkromný podnik ani priemyslová holdingová spolocnost by nezohladnili záujmy, ktoré mala spanielska a talianska vláda" ( [43]42 ), a síce rovnaké sociálne alebo regionálne úvahy ( [44]43 ), aké uvádza v tejto veci Francúzska republika. 83. Dobrá povest státu sa druhýkrát uplatnila v kontexte súkromného investora spanielskou vládou v rozsudku Spanielsko/Komisia ( [45]44 ). Spanielska vláda sa snazila odôvodnit kapitálovú injekciu do státnej spolocnosti Hytasa, vlastnenej prostredníctvom Patrimonio del Estado, pricom vysvetlila, ze "snaha uchovat dobrú povest skupiny predstavovala legitímny záujem. Povesti Patrimonio del Estado by bola spôsobená vázna ujma, pokial by ukoncila svoje cinnosti v oblasti s takou vysokou mierou nezamestnanosti a za tak zlozitých sociálnych podmienok. Akákolvek súkromná spolocnost v rovnakej situácii ako Patrimonio del Estado by bola tiez citlivá na nátlak vykonávaný odborovými alebo politickými skupinami" ( [46]45 ). 84. V tejto veci generálny advokát Jacobs v odpovedi na tvrdenie spanielskej vlády, podla ktorého jej správanie bolo správaním súkromného investora, pretoze alternatíva, a síce likvidácia spolocnosti Hytasa, by bola pre stát nákladnejsia, poznamenal, ze "treba rozlisovat medzi povinnostami, ktorým Patrimonio del Estado [musel] dostát ako vlastník akcií spolocnosti Hytasa, a povinnostami, ktoré [prinálezali] Spanielsku ako poskytovatelovi dávok sociálneho zabezpecenia a príspevkov v nezamestnanosti" ( [47]46 ). Podla generálneho advokáta "tento posledný uvedený druh povinností nemozno zohladnit pri uplatnení kritéria súkromného investora" ( [48]47 ). 85. Tvrdenie, podla ktorého kapitálový vklad do spolocnosti Hytasa bol odôvodnený ochranou dobrej povesti Patrimonio del Estado, povazoval teda za úplne irelevantné. Na tomto základe dospel k záveru, ze "nie je presvedcivé, aby holdingová spolocnost patriaca státu mala také obavy, ze konkurz vyhlásený na jeden z jej podnikov narusí jej dobrú povest na verejnosti, ze bola len z tohto dôvodu ochotná poskytnút enormné sumy penazí súkromnej spolocnosti, aby ju podnietila k prevzatiu uvedeného podniku" ( [49]48 ). 86. Súdny dvor dospel k rovnakému záveru ako generálny advokát, pricom tak ako on pochyboval o hospodárskej racionálnosti takéhoto správania státu. ( [50]49 ) 87. Koncept dobrej povesti státu sa v judikatúre Súdneho dvora opät objavil v návrhu na odklad výkonu rozhodnutia Komisie týkajúceho sa státnej pomoci, ktorú poskytla Spolková krajina Bavorsko nemeckému podniku, v ktorom mala podiel na základnom imaní vo výske 45 %. ( [51]50 ) Spolková krajina Bavorsko mu poskytla pôzicky, ktoré sa mali vrátit, len ak podnik dosiahol v predchádzajúcom roku zisk. ( [52]51 ) Nemecká vláda sa snazila odôvodnit toto správanie, ked uviedla, ze "likvidácia podniku by totiz viedla k dodatocným nákladom pre Spolkovú krajinu a tiez by významne poskodila jej dobrú povest ako podnikatela a zabránila by synergickým úcinkom, ktoré mali vyplynút z reorganizácie celej skupiny" ( [53]52 ). 88. V tomto uznesení predseda Súdneho dvora zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia podaný Spolkovou republikou Nemecko, pricom okrem iného rozhodol, ze "v medziach prvej analýzy nemôzu uvedené vseobecné úvahy týkajúce sa najmä ochrany dobrej povesti Spolkovej krajiny a reorganizácie jej cinností stacit na preukázanie zjavného nesprávneho posúdenia Komisie" ( [54]53 ). Predtým uviedol s ohladom na analýzu kritéria súkromného investora zo strany Komisie, ze sa nezdá, ze by "zalobkyna a vedlajsí úcastníci uplatn[ili] konkrétne a dostatocne významné dôkazy na podporu tvrdenia, podla ktorého Spolková krajina Bavorsko mohla právom ocakávat, ze pôzicka bude vrátená" ( [55]54 ). 89. V rámci konania pred Vseobecným súdom nemecká vláda zopakovala svoje tvrdenie zalozené na dobrej povesti státu ( [56]55 ). Vseobecný súd rozhodol, ze zalobkyne nepreukázali "v com spocíva dobrá povest Spolkovej krajiny Bavorsko ako súkromného podnikatela v [dotknutom priemyslovom odvetví, v prejednávanej veci v] oceliarskom odvetví, ani v com by úpadok [dotknutého podniku] mohol túto povest poskodit" ( [57]56 ). Vseobecný súd teda dospel k záveru, ze "nie je vierohodné, ze by Spolková krajina Bavorsko bola nútená zaplatit velkú penaznú sumu súkromnému podniku..., aby ho podnietila k prevzatiu [dotknutého podniku] a tak zabránila tomu, ze konkurz vyhlásený na tento podnik závazne poskodí dobrú povest Spolkovej krajiny" ( [58]57 ). 90. Odvolanie proti tomuto rozsudku Vseobecného súdu bolo zamietnuté uznesením Súdneho dvora bez toho, aby sa Súdny dvor vyslovil k relevantnosti dobrej povesti státu. ( [59]58 ) 91. Vzhladom na uvedené sa Vseobecný súd nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia tým, ze dospel k záveru, ze "ochrana dobrej povesti clenského státu ako globálneho investora v trhovom hospodárstve nemôze bez osobitných okolností a bez osobitne presvedcivého odôvodnenia predstavovat dostatocné odôvodnenie na preukázanie dlhodobej hospodárskej racionálnosti úhrady dodatocných nákladov, akými sú dodatocné náhrady za prepustenie" ( [60]59 ) a ze toto tvrdenie týkajúce sa dobrej povesti státu sa v kazdom prípade netýka spolocnosti CGMF, ktorá nemá v odvetví námornej dopravy ziadne iné aktíva. ( [61]60 ) 92. Bez toho, aby som zo zásady vylúcil moznost preukázania vyzadovanú Vseobecným súdom, uvádzam, ze sa mi zdá znacne nepravdepodobné, ze úvahy uvedené doteraz státmi z titulu ich dobrej povesti ako globálnych investorov v trhovom hospodárstve by mohli niekedy viest k tomu, ze ich rozhodnutia nebudú kvalifikované ako státna pomoc s ohladom na kritérium súkromného investora. 93. Toto kritérium minimálne vyzaduje, aby existovali perspektívy výnosnosti rekapitalizacných opatrení a vrátenia pozicaných súm, hoci aj z dlhodobého hladiska. Ako uz Súdny dvor uviedol v bode 26 svojho uz citovaného rozsudku Spanielsko/Komisia, "súkromný investor postupujúci v súlade so strukturálnou, globálnou alebo odvetvovou politikou, ktorá sa riadi výhladmi dlhodobej návratnosti vlozeného kapitálu, by si po rokoch nepretrzitých strát nemohol dovolit, ak by postupoval rozumne, uskutocnit kapitálový vklad, ktorý je z hospodárskeho hladiska nielenze nákladnejsí ako likvidácia aktív, ale navyse je spojený s predajom podniku, co ho pripravuje o akýkolvek výhlad zisku, a to aj casovo obmedzeného". To znamená, ze "pokial kapitálové vklady verejného investora neberú ohlad na nijakú perspektívu rentability, ani dlhodobej, takéto vklady treba pokladat za pomoc" ( [62]61 ). 94. Obavy clenských státov, pokial ide o ich dobrú povest ako globálneho investora v trhovom hospodárstve, hoci z iných hladísk by boli akokolvek uslachtilé, sú velmi vzdialené od obáv súkromného investora, a to nech uz ide o "politické náklady" (vedla hospodárskych a sociálnych nákladov) súvisiace so zatvorením podniku ( [63]62 ), "nátlak vykonávaný odborovými alebo politickými skupinami" ( [64]63 ), o to, ze sa podnik v tazkostiach nachádza "v sociálne krízovej oblasti" ( [65]64 ) alebo ako v prejednávanej veci o riziko solidárnych strajkov rozsírených do celého verejného sektora ( [66]65 ). V týchto úvahách chýbajú akékolvek vyhliadky na návratnost, hoci z dlhodobého hladiska, podniku, ktorý je príjemcom státneho opatrenia. 95. Navyse úplne súhlasím so Vseobecným súdom, ked rozhodol, ze "[potrebný úcinok pravidiel [Únie] v oblasti státnej pomoci by bol znacne oslabený, keby sa prijala argumentácia..., podla ktorej by akákolvek úcast státu v podniku umoznovala, prostredníctvom odkazu na povest dotknutého verejného orgánu a jeho dalsích úcastí, neobmedzené kapitálové vklady z verejných prostriedkov bez toho, aby boli tieto vklady povazované za pomoc" ( [67]66 ). 96. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby zamietol prvú cast prvého odvolacieho dôvodu Francúzskej republiky. d) O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM 97. Spolocnost SNCM vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil sporné rozhodnutie tým, ze v bode 93 svojho rozsudku uviedol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nedefinovala hospodárske aktivity státu, v prípade ktorých bolo treba hodnotit hospodársku racionálnost predaja za zápornú cenu. 98. Nie je prekvapujúce, ze spolocnost SNCM uvádza toto tvrdenie, lebo podla nej odkaz na dobrú povest státu, ktorú chápe tak, ze zahrna vsetky hospodárske cinnosti státu, stací na podporu sporného rozhodnutia. 99. V odpovedi na prvú cast prvého odvolacieho dôvodu som uviedol, ze to tak nie je. Vseobecný súd sa teda nedopustil skreslenia sporného rozhodnutia, ked konstatoval, ze tvrdenia a zovseobecnovania bez dôkazov nemozno povazovat za dostatocné odôvodnenie. B - O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa kapitálového vkladu vo výske 8,75 milióna eur spolocnostou CGMF 1. Sporné rozhodnutie 100. V odôvodneniach 355 az 360 sporného rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze kedze bol vklad súkromných nadobúdatelov vo výske 26,25 milióna eur významný a v rovnakom case, v prípade vkladu spolocnosti CGMF mozno hned vylúcit, ze slo o státnu pomoc. V odôvodneniach 361 az 365 sporného rozhodnutia Komisia tiez konstatovala, ze pevná miera výnosnosti vo výske 10 % predstavuje primeranú odplatu za investovaný kapitál a ze existencia dolozky o zrusení prevodu ( [68]67 ) nemohla spochybnit rovnost zaobchádzania. Dospela preto k záveru, ze kapitálový vklad spolocnosti CGMF vo výske 8,75 milióna eur nepredstavoval státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 101. Pokial ide o pevnú mieru výnosnosti vo výske 10 %, Komisia skúmala otázku, ci by bol pevný výnos vkladu spolocnosti CGMF prijatelný pre hypotetického súkromného investora. Dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze pevný výnos oslobodzoval spolocnost CGMF od rizika na úrovni plnenia obchodného plánu, predstavoval primeranú dlhodobú návratnost vlozeného kapitálu. Okrem toho expert Komisie usúdil, ze z hladiska rizikového profilu sa tento kapitálový vklad podobal viac na obligáciu s pevným úrokom nez na investíciu do akcií. 102. Pokial ide o dolozku o zrusení prevodu nachádzajúcu sa v zmluve o prevode SNCM, Komisia konstatovala, ze táto dolozka nemôze viest k spochybneniu rovnosti zaobchádzania s investormi. Podla Komisie sa totiz táto dolozka týkala úplného predaja spolocnosti SNCM súkromným nadobúdatelom a nie súbeznej investície súkromných nadobúdatelov a státu do sprivatizovanej spolocnosti SNCM. 2. Napadnutý rozsudok 103. Vseobecný súd najskôr poznamenal, ze Komisia uznala vo svojej písomnej odpovedi na jednu z otázok Vseobecného súdu, ze súbeznost súkromných a verejných investícií sama osebe - ani v prípade znacných súkromných investícií - nemôze byt postacujúca na konstatovanie o neexistencii pomoci v zmysle Zmluvy bez zohladnenia ostatných relevantných skutkových alebo právnych okolností. 104. Dalej preskúmal, ci Komisia pri svojom posúdení porovnatelnosti investicných podmienok súbezných kapitálových vkladov zohladnila vsetky relevantné skutocnosti, konkrétnejsie, otázku výnosov a existencie dolozky o zrusení prevodu. Dospel k záveru, ze nie. ( [69]68 ) 105. V bode 124 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nemohla v rámci skúmania rovnosti zaobchádzania vynechat podrobnú analýzu vplyvu rozdielov vo výnosoch z podielov spolocnosti CGMF a podielov súkromných nadobúdatelov. 106. Pokial ide o dolozku o zrusení prevodu, Vseobecný súd rozhodol v bode 130 napadnutého rozsudku, ze dolozka o zrusení prevodu môze prinajmensom vylúcit akékolvek riziko pre súkromných nadobúdatelov v prípade, ak nastane jedna z udalostí, ktoré spôsobujú jej uplatnenie, a ze uvedená dolozka má v dôsledku toho skutocnú financnú hodnotu. Táto dolozka teda môze zmenit rizikové profily kapitálových vkladov súkromných nadobúdatelov a spolocnosti CGMF, a teda spochybnit porovnatelnost podmienok investovania. Za týchto okolností teda Komisia v kazdom prípade nemohla nevykonat podrobnú analýzu ekonomického dosahu dolozky o zrusení prevodu. 3. Analýza 107. Spolocnost SNCM sa domnieva, ze Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze Komisia nezohladnila vsetky relevantné skutocnosti, skreslil sporné rozhodnutie. Podla SNCM sa Komisia domnievala, ze pevný výnos vo výske 10 % kapitálovej investície státu do spolocnosti SNCM predstavoval pre súkromného investora primeranú dlhodobú návratnost vlozeného kapitálu. Spolocnost SNCM sa domnieva, ze pevný výnos na mimoriadne vysokej úrovni je teda pre tento typ investícií zaistený, co dokazuje, ze miera výnosnosti vo výske 10 % by bola pre hypotetického súkromného investora prijatelná. V prípade uplatnenia dolozky o zrusení prevodu, cím by doslo k retroaktívnemu zruseniu zmluvy o predaji, by bola státna investícia zrusená, a výnos by sa teda rovnal nule, co podla spolocnosti SNCM dokazuje, ze dosah dolozky o zrusení prevodu bol neutrálny a nevyzadoval dôkladnú analýzu zo strany Komisie. 108. Pokial ide o existenciu samotnej dolozky o zrusení prevodu, spolocnost SNCM a Francúzska republika sa domnievajú, ze pri nadobudnutí spolocnosti SNCM si súkromní nadobúdatelia zaistili moznost získat spät ich kapitálový vklad v prípade, ze nastane jedna z udalostí umoznujúcich uplatnenie tejto dolozky o zrusení prevodu. Dolozka o zrusení prevodu podla nich nespochybnuje rovnováhu investicných podmienok neskorsích kapitálových investícií súkromných nadobúdatelov a Francúzskej republiky. 109. Zastávam názor, ze Vseobecný súd nemal v bode 131 napadnutého rozsudku dospiet k záveru, ze Komisia vo svojom hodnotení porovnatelnosti investicných podmienok súbezných súkromných a verejných kapitálových vkladov nezohladnila vsetky relevantné skutocnosti, najmä výnosy, a ani a fortiori kvalifikovat toto opomenutie ako nesprávne posúdenie. 110. Jeho rozhodnutie vyhoviet výhrade spochybnujúcej dôvodnost analýzy Komisie, v ktorej dospela k záveru o dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania so súkromnými nadobúdatelmi a spolocnostou CGMF, ostáva dôvodné na základe iných právnych skutocností. ( [70]69 ) 111. Hoci Komisia vo svojom rozhodnutí spomenula otázku pevného výnosu a dosahu dolozky o zrusení prevodu, odôvodnenie jej záverov v týchto dvoch oblastiach neumoznovalo povazovat ich za dostatocne preukázané. 112. Pokial ide o otázku výnosov, Komisia sa v odôvodneniach 361 az 363 sporného rozhodnutia domnievala, ze pevná miera výnosnosti bola taká, ze súkromný investor by sa za týchto podmienok podielal na kapitálových vkladoch v prospech spolocnosti SNCM. Podla Komisie skutocnost, ze dolozka o zrusení prevodu môze byt uplatnená len súkromnými nadobúdatelmi, neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými investormi. 113. Tento záver mohol Vseobecný súd spochybnit z dôvodu nedostatku odôvodnenia, ked poznamenal, ze na rozdiel od Francúzskej republiky nie je výnos kapitálového vkladu súkromných nadobúdatelov stanovený memorandom o porozumení a ze "pevná úroková sadzba [Francúzskej republiky] [nebola] zarucená, kedze v prípade vykonania dolozky o zrusení prevodu... [by] sa pevný výnos prestal vyplácat" ( [71]70 ). Vseobecný súd tiez upozornil na existenciu nepomeru medzi kapitálovými vkladmi súkromných nadobúdatelov, ktorých protihodnotou sú podla jeho názoru "rozsiahl[e] záväzk[y] Francúzskej republiky v rôznych formách" ( [72]71 ). 114. Pokial ide o otázku dolozky o zrusení prevodu, Vseobecný súd uvádza chýbajúce odôvodnenie sporného rozhodnutia, "v ktorom sa len konstatuje, ze táto dolozka nemôze viest k spochybneniu rovnosti zaobchádzania so súbeznými investormi, ale neobsahuje nijakú ekonomickú analýzu" ( [73]72 ). Uvazovanie Komisie je nahustené do styroch riadkov odôvodnenia 364 sporného rozhodnutia, kde Komisia bez dalsieho konstatuje, ze predmetná dolozka "sa totiz vztahuje na úplný prevod SNCM na súkromných nadobúdatelov a nie na investície (35 miliónov eur) súbezne vykonané súkromnými nadobúdatelmi (26,25 milióna eur) a státom (8,75 milióna eur) do sprivatizovanej SNCM". 115. Dospel som teda k názoru, ze skutocnost, ze Vseobecný súd vyhovel danej výhrade, je odôvodnená nedostatkom odôvodnenia, lebo Komisia nepodlozila alebo dostatocne nepodporila svoje rozhodnutie o rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými investíciami do spolocnosti SNCM. C - O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa kontokorentu vo výske 38,5 milióna eur poskytnutého CGMF v prospech prepustených zamestnancov spolocnosti SNCM 1. Sporné rozhodnutie 116. V odôvodneniach 366 az 379 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze opatrenia pomoci jednotlivcom, ktoré idú nad rámec náhrad stanovených v právnych predpisoch zo sociálnej oblasti a uplatnitelných kolektívnych zmluvách, vo výske 38,5 milióna eur ulozených na viazaný úcet mali byt vykonané v prípade nového plánu znízenia stavu zamestnancov, o ktorom by rozhodli súkromní nadobúdatelia, a ze nemôzu zodpovedat vykonaniu znízenia stavu zamestnancov uvedeného v pláne z roku 2002. 117. Túto pomoc mozno podla Komisie vyplatit len jednotlivcom, ktorých pracovný pomer so spolocnostou SNCM bol predtým skoncený. Tieto opatrenia teda nepredstavujú náklady, ktoré by vyplývali z obvyklého uplatnovania právnych predpisov zo sociálnej oblasti uplatnitelných v prípade skoncenia pracovného pomeru. Komisia dospela k záveru, ze táto pomoc jednotlivcom poskytnutá státom ako predstavitelom zvrchovanej moci a nie státom ako akcionárom teda spadá pod sociálnu politiku clenských státov a z tohto dôvodu nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2. Napadnutý rozsudok 118. V bodoch 142 az 147 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze v spornom rozhodnutí doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, lebo Komisia správne neurcila povahu a úcinky existencie viazaného úctu. 119. V prvom rade Vseobecný súd zastával názor, ze skutocnost, ze predmetné opatrenie nevyplýva z prísnych zákonných a zmluvných povinností, nemôze principiálne vylúcit, ze ide o státnu pomoc. V druhom rade sa domnieval, ze existencia viazaného úctu mohla motivovat zamestnancov spolocnosti SNCM, aby odisli z podniku bez rokovania o svojom odchode, najmä pokial ide o prípadné priznanie dodatocných náhrad za prepustenie, co podla Vseobecného súdu mohlo predstavovat nepriamu hospodársku výhodu pre spolocnost SNCM. 3. Analýza 120. Spolocnost SNCM vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil sporné rozhodnutie tým, ze dospel k záveru, ze Komisia tvrdila, ze samotná skutocnost, ze dotknuté opatrenie nevyplýva z cisto právnych a zmluvných povinností, môze vylúcit, ze toto opatrenie je státnou pomocou. Spolocnost SNCM sa tiez domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zasiahol do volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri posúdení komplexných hospodárskych situácií. Spolocnost SNCM a Francúzska republika nakoniec Vseobecnému súdu vytýkajú, ze neodôvodnil svoj rozsudok, pretoze kvalifikoval dotknuté opatrenie ako státnu pomoc bez toho, aby subsidiárne overil, ci toto opatrenie zodpovedá testu obozretného súkromného investora, alebo nie, ako to vsak Komisia tvrdila v odôvodnení 378 sporného rozhodnutia. 121. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol tretí odvolací dôvod z nasledujúcich dôvodov. a) O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM 122. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti SNCM zalozené na údajnom skreslení rozhodnutia Komisie, zastávam názor, ze v bode 143 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne pochopil stanovisko Komisie, podla ktorého na úcely vylúcenia charakteru pomoci predmetného opatrenia treba overit, "ci opatrenie neznizuje SNCM náklady spojené s bezným riadením, t. j. v tomto prípade náklady vyplývajúce z obvyklého uplatnovania právnych predpisov zo sociálnej oblasti, uplatnitelných na dané odvetvie v prípade skoncenia pracovného pomeru" ( [74]73 ). 123. Úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach 371 az 377 sporného rozhodnutia majú preukázat, ze predmetné opatrenie vyplýva z povinností, ktoré idú nad rámec náhrad stanovených v právnych predpisoch zo sociálnej oblasti a uplatnitelných v kolektívnych zmluvách. Je teda zrejmé, a to hlavne s ohladom na odôvodnenie 377 sporného rozhodnutia Komisie, ze Komisia sa domnievala, ze skutocnost, ze predmetné opatrenie nevyplývalo z prísnych zákonných a zmluvných záväzkov, umoznovalo vylúcit, ze slo o státnu pomoc. 124. Zastávam teda názor, ze Vseobecný súd nijakým spôsobom neskreslil rozhodnutie Komisie v zmysle navrhnutom v tretom odvolacom dôvode. b) O druhej casti tretieho dôvodu spolocnosti SNCM 125. Spolocnost SNCM tvrdí, ze v bode 144 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zasiahol do volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri posúdení komplexných hospodárskych situácií. 126. V uvedenom bode Vseobecný súd konstatuje, ze "existencia viazaného úctu môze motivovat zamestnancov spolocnosti SNCM, aby odisli z podniku alebo aspon aby z neho odisli bez rokovania o svojom odchode, najmä pokial ide o prípadné priznanie dodatocných náhrad za prepustenie..., pricom vsetky tieto skutocnosti predstavujú nepriamu hospodársku výhodu pre spolocnost SNCM". 127. Otázka, ci môze viazaný úcet motivovat zamestnancov spolocnosti SNCM, aby odisli z podniku bez rokovania o svojom odchode a ci vytvára nepriamu hospodársku výhodu pre SNCM, je zjavne konstatovaním týkajúcim sa skutkových okolností, ktoré nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania. 128. Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM je teda neprípustná a treba ju zamietnut. c) O tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM a tretom odvolacom dôvode Francúzskej republiky 129. Podla spolocnosti SNCM a Francúzskej republiky Vseobecný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie, ked kvalifikoval predmetné opatrenie ako státnu pomoc bez toho, aby subsidiárne overil, ci toto opatrenie zodpovedalo testu obozretného súkromného investora, alebo nie. 130. Podstatou tohto tvrdenia je dospiet k záveru, ze hoci existencia viazaného úctu viedla k znízeniu nákladov spolocnosti SNCM, toto opatrenie môze byt oslobodené vdaka pouzitiu kritéria súkromného investora. 131. Spolocnost SNCM a Francúzska republika sa domnievajú (ako Komisia v odôvodnení 378 sporného rozhodnutia), ze aj po pripocítaní sumy 38,5 milióna eur k zápornej predajnej cene, cize 158 milióna eur, je celková predajná cena, cize 196,5 milióna eur nizsia ako náklady na likvidáciu. To dokazuje, az súkromný investor by tiez prijal takéto opatrenie, ktoré teda nepredstavuje státnu pomoc. 132. Z odôvodnenia 70 rozhodnutia a z poznámky 66 vsak jasne vyplýva, ze viazaný úcet bol vytvorený na úcely zaplatenia dodatocných náhrad za prepustenie. Pocas mojej analýzy prvého dôvodu som sa uz vyslovil k uplatneniu kritéria súkromného investora na tento typ náhrad. 133. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 51 az 63, a 79 az 96 týchto návrhov zastávam názor, ze Komisia dostatocne nepodporila svoje stanovisko, ze súkromný investor by za porovnatelných okolností tiez zaplatil takéto dodatocné náhrady za prepustenie, ani stanovisko, ze by a fortiori pripocítal hodnotu viazaného úctu k cene. 134. Spolocnost SNCM tiez uvádza, ze Vseobecný súd vôbec nepodporil alebo neodôvodnil svoju analýzu viazaného úctu zhrnutú v bode 144 napadnutého rozsudku. Podla môjho názoru dôvody, pre ktoré sa Vseobecný súd domnieval, ze viazaný úcet poskytoval spolocnosti SNCM nepriamu hospodársku výhodu, jasne vyplývajú z jeho uvazovania. 135. Ako uvádza spolocnost Corsica Ferries, Vseobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku prijal rovnaký postoj ako Komisia, a síce, ze "pojem pomoc nevyhnutne neznamená, ze ide o znásanie zákonnej povinnosti, ale skôr o zmiernenie nákladov, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku". To by bol prípad spolocnosti SNCM v prípade nového znízenia stavu zamestnancov. 136. To navyse jasne vyplýva z odôvodnení 374 a 375 sporného rozhodnutia, v ktorých Komisia pripustila, ze vytvorením viazaného úctu stát preberá náklady na dodatocné náhrady za prepustenie zamestnancov, ktorí budú prepustení po predaji spolocnosti SNCM súkromným nadobúdatelom. 137. Domnievam sa teda, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti dostatocne motivoval svoje rozhodnutie, a dospel som k záveru, ze tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti SNCM, ako aj tretí odvolací dôvod Francúzskej republiky treba zamietnut. D - O stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa restrukturalizacného zostatku vo výske 15,81 milióna eur 1. Sporné rozhodnutie 138. V odôvodnení 434 sporného rozhodnutia Komisia rozhodla, ze státna pomoc vo forme kapitálového vkladu vo výske 15,81 milióna eur ( [75]74 ) bola zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 2. Napadnutý rozsudok 139. V bode 149 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze analýza Komisie týkajúca sa tohto restrukturalizacného zostatku sa zakladala na predpoklade, ze privatizacný plán z roku 2006 nepredstavoval prvky státnej pomoci. V bodoch 152 a 153 tohto rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze v rozsahu, v akom sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a viacnásobného zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré mohli spochybnit tento predpoklad, analýza Komisie týkajúca sa restrukturalizacného zostatku nebola nálezite podlozená. 3. Analýza 140. Spolocnost SNCM a Francúzska republika súhlasia s tým, ze vyhovenie ich stvrtému odvolaciemu dôvodu závisí od toho, ci Súdny dvor vyhovie, alebo nevyhovie ostatným odvolacím dôvodom uvedeným v tomto odvolaní. 141. S ohladom na moju predchádzajúcu analýzu a môj návrh, aby Súdny dvor zamietol prvé tri odvolacie dôvody spolocnosti SNCM a Francúzskej republiky, zastávam názor, ze Vseobecný súd správne vyhovel zalobe spolocnosti Corsica Ferries smerujúcej k zruseniu sporného rozhodnutia. 142. Navrhujem preto Súdnemu dvoru zamietnut stvrtý odvolací dôvod spolocnosti SNCM a Francúzskej republiky. V - Návrh 143. Na základe uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby: -- zamietol odvolania, -- rozhodol, ze spolocnost Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) SA a Francúzska republika znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania spolocnosti Corsica Ferries Francúzsko SAS rovnakým dielom. __________________________________________________________________ ( [76]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [77]2 ) Rozsudok z 11. september 2012 (T-565/08). ( [78]3 ) [79]Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 180. ( [80]4 ) Pozri odôvodnenie 40 sporného rozhodnutia. ( [81]5 ) [82]Ú. v. EÚ L 61, 2004, s. 13. ( [83]6 ) Táto výska predstavuje rozdiel medzi cistou potrebnou likviditou spolocnosti SNCM, a síce 19,75 milióna eur, a cistým výnosom z predaja aktív podla rozhodnutia z roku 2003, a síce 3,94 milióna eur, zodpovedajúcich predaju jedného plavidla a podielov v troch spolocnostiach. Pozri poznámku 201 sporného rozhodnutia. ( [84]7 ) [85]Ú. v. EÚ L 19, 2005, s. 70. ( [86]8 ) Rozsudok Corsica Ferries France/Komisia ([87]T-349/03, Zb. s. II-2197). ( [88]9 ) Dalej budem v týchto návrhoch odkazovat na clánky Zmluvy o ES platné v case prijatia sporného rozhodnutia. ( [89]10 ) [90]Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322. ( [91]11 ) Pozri odôvodnenie 17 sporného rozhodnutia. ( [92]12 ) [93]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40. ( [94]13 ) [95]Ú. v. EÚ C 303, 2006, s. 53. ( [96]14 ) Pozri bod 82 napadnutého rozsudku. ( [97]15 ) Tamze (bod 83). ( [98]16 ) Tamze (bod 84). ( [99]17 ) Tamze (body 90 az 93). ( [100]18 ) Tamze (body 93 a 94). ( [101]19 ) Tamze (body 95 az 108). ( [102]20 ) Tamze (bod 109). ( [103]21 ) Tamze (bod 108). ( [104]22 ) Pozri rozsudky z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing ([105]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 57), a z 2. septembra 2010, Komisia/Scott ([106]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 66). ( [107]23 ) Rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný (bod 66). Pozri tiez rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. ([108]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 163). ( [109]24 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [110]25 ) Rozsudok z 8. mája 2003 ([111]C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 38). ( [112]26 ) Oznámenie Komisie clenským státom - Uplatnovanie clánkov 92 a 93 Zmluvy o EHS a clánku 5 smernice Komisie 80/723/EHS na verejné podniky vo výrobnom odvetví [neoficiálny preklad] ([113]Ú. v. ES C 307, 1993, s. 3, bod 14). ( [114]27 ) Bod 101 napadnutého rozsudku. ( [115]28 ) Tamze (bod 87). ( [116]29 ) Tamze (bod 96). ( [117]30 ) Tamze. ( [118]31 ) Pozri rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný (bod 66). ( [119]32 ) Pozri body 267 az 268 a 272 sporného rozhodnutia. ( [120]33 ) Pozri bod 97 napadnutého rozsudku. ( [121]34 ) Tamze (bod 96). ( [122]35 ) Tamze (bod 102). ( [123]36 ) Tamze (bod 105). ( [124]37 ) Pozri bod 85 napadnutého rozsudku. ( [125]38 ) Pozri poznámku pod ciarou 137 sporného rozhodnutia. ( [126]39 ) Rozsudok z 21. marca 1991 ([127]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 21). ( [128]40 ) Tamze. ( [129]41 ) Tamze (bod 22). ( [130]42 ) Tamze (bod 24). ( [131]43 ) Tamze (bod 18). ( [132]44 ) Rozsudok zo 14. septembra 1994 ([133]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103). ( [134]45 ) Bod 24 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Spanielsko/Komisia. ( [135]46 ) Tamze (bod 29). ( [136]47 ) Tamze. ( [137]48 ) Tamze (bod 30). ( [138]49 ) Rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný (body 25 a 26). ( [139]50 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 3. mája 1996, Nemecko/Komisia ([140]C-399/95 R, Zb. s. I-2441). ( [141]51 ) Tamze (bod 14). ( [142]52 ) Tamze (bod 32). ( [143]53 ) Tamze (bod 70). ( [144]54 ) Tamze (bod 66). ( [145]55 ) Pozri rozsudok z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia ([146]T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. s. II-17, bod 122). ( [147]56 ) Tamze (bod 126). ( [148]57 ) Tamze (bod 127). ( [149]58 ) Pozri uznesenie z 25. januára 2001, Lech-Stahlwerke/Komisia ([150]C-111/99 P, Zb. s. I-727). ( [151]59 ) Bod 85 napadnutého rozsudku. ( [152]60 ) Tamze (bod 91). ( [153]61 ) Rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný (bod 22). ( [154]62 ) Rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný (bod 24). ( [155]63 ) Bod 24 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Spanielsko/Komisia. ( [156]64 ) Rozsudok Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, uz citovaný (bod 122). ( [157]65 ) Pozri body 58 az 61 odvolania Francúzskej republiky. ( [158]66 ) Rozsudok Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, uz citovaný (bod 125). Pozri v tom istom zmysle bod 85 in fine napadnutého rozsudku. ( [159]67 ) Oddiel III.5 memoranda o porozumení zo 16. mája 2006 obsahuje dolozku o zrusení prevodu, na ktorú si môzu súcasne uplatnit právo nadobúdatelia v prípade, ze nastane niektorá z nasledujúcich udalostí: i) nepridelenie zmluvy o udelení oprávnenia na prevádzkovanie verejnej sluzby v oblasti zabezpecovania námorného spojenia s Korzikou na obdobie od 1. januára 2007 alebo ii) oznámenie rozhodnutia Komisie, ktoré vyhlasuje vsetky sumy vlozené Francúzskou republikou do spolocnosti SNCM alebo ich cast za státnu pomoc, ktorá je v rozpore s právom Únie. ( [160]68 ) Body 120 az 131 napadnutého rozsudku. ( [161]69 ) Pozri rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia ([162]C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28); z 15. decembra 1994, Finsider/Komisia ([163]C-320/92 P, Zb. s. I-5697, bod 37); z 12. novembra 1996, Ojha/Komisia ([164]C-294/95 P, Zb. s. I-5863, bod 52), a z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia ([165]C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58). ( [166]70 ) Bod 124 napadnutého rozsudku. ( [167]71 ) Tamze (bod 125). ( [168]72 ) Tamze (bod 127). ( [169]73 ) Odôvodnenie 371 sporného rozhodnutia. ( [170]74 ) Pozri poznámku pod ciarou 6 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0010 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0041 43. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0042 44. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0043 45. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0044 46. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0045 47. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0046 48. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0047 49. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0048 50. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0049 51. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0050 52. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0051 53. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0052 54. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0053 55. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0054 56. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0055 57. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0056 58. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0057 59. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0058 60. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0059 61. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0060 62. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0061 63. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0062 64. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0063 65. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0064 66. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0065 67. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0066 68. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0067 69. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0068 70. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0069 71. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0070 72. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0071 73. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0072 74. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0073 75. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#t-ECR_62012CC0533_SK_01-E0074 76. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0001 77. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0002 78. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0003 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:225:TOC 80. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0004 81. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0005 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:061:TOC 83. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0006 84. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0007 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:019:TOC 86. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0008 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0009 89. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0010 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 91. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0011 92. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0012 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 94. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0013 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:303:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0014 97. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0015 98. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0016 99. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0017 100. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0018 101. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0019 102. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0020 103. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0021 104. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0022 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0023 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0024 110. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0025 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0328&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0026 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:307:TOC 114. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0027 115. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0028 116. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0029 117. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0030 118. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0031 119. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0032 120. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0033 121. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0034 122. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0035 123. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0036 124. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0037 125. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0038 126. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0039 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0040 129. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0041 130. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0042 131. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0043 132. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0044 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 134. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0045 135. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0046 136. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0047 137. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0048 138. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0049 139. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0050 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0399&locale=SK 141. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0051 142. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0052 143. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0053 144. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0054 145. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0055 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0129&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0056 148. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0057 149. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0058 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0111&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0059 152. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0060 153. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0061 154. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0062 155. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0063 156. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0064 157. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0065 158. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0066 159. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0067 160. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0068 161. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0069 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0030&locale=SK 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0320&locale=SK 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0294&locale=SK 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0210&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0070 167. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0071 168. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0072 169. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0073 170. file:///tmp/lynxXXXXZq8XYU/L92296-8245TMP.html#c-ECR_62012CC0533_SK_01-E0074