NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 12. marca 2015 ( [1]1 ) Vec C-497/12 Davide Gullotta, Farmacia di Gullotta Davide & C. Sas proti Ministero della Salute, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Sicilia (Taliansko)] "Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania -- Právomoc Súdneho dvora -- Prípustnost otázok -- Skutkové okolnosti konania vo veci samej obmedzené na vnútrostátnu sféru jedného clenského státu -- Rozsah pôsobnosti Charty základných práv Európskej únie -- Sloboda usadit sa -- Verejné zdravie -- Paralekárne" 1. Súdny dvor vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ze prejudiciálne konanie je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom Európskej únie a vnútrostátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva EÚ, ktorý potrebujú pre vyriesenie sporu, ktorý prejednávajú tieto súdy. ( [2]2 ) Súdny dvor tiez zdôraznil ducha spolupráce, na ktorom je toto konanie zalozené, ktorý vyzaduje, aby vnútrostátne súdy brali ohlad na úlohu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je pomáhat im pri výkone spravodlivosti v clenských státoch, a nie podávat poradné stanoviská k vseobecným alebo hypotetickým otázkam. ( [3]3 ) 2. Tieto zásady majú este väcsí význam v súcasnosti, kedze Súdny dvor má rok co rok vydat nebývalé mnozstvo rozhodnutí, z ktorých sa väcsina týka práve návrhov na zacatie prejudiciálneho konania. ( [4]4 ) V niektorých prejudiciálnych rozhodnutiach musí Súdny dvor podat výklad ustanovení v nových oblastiach práva EÚ a v iných prejudiciálnych rozhodnutiach musí uplatnit klúcové zásady právneho poriadku EÚ na nové okolnosti, ktoré môzu vyvolávat mimoriadne citlivé etické alebo sociopolitické otázky. ( [5]5 ) 3. Hoci Súdny dvor v minulosti pristupoval k odmietaniu výkonu právomoci podla clánku 267 ZFEÚ pomerne zdrzanlivo a prípustnost návrhov na zacatie prejudiciálneho konania posudzoval velkoryso, v súcasnosti je namieste polozit si otázku, ci by Súdny dvor nemal zaujat prísnejsie stanovisko k týmto otázkam. Ako som uz uviedol v inej veci, znacné rozsírenie právomoci Súdneho dvora v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v spojení s rozsirovaním Európskej únie za posledných desat rokov by mohlo mat znacný vplyv na schopnost Súdneho dvora rozhodovat s potrebnou rýchlostou a zároven zachovat kvalitu svojich rozhodnutí. ( [6]6 ) 4. Prejednávaná vec poskytuje podla môjho názoru prílezitost blizsie objasnit judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa týchto otázok, a to upriamením pozornosti na niektoré nedávne rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré podla vsetkého svedcia o urcitom vývoji. Tento vývoj je podla môjho názoru v súlade s analýzou navrhnutou v týchto návrhoch. I - Právny rámec 5. V Taliansku zákon c. 468/1913 vymedzil poskytovanie farmaceutických sluzieb ako "základnú cinnost státu", ktorú môzu vykonávat len obecné lekárne alebo súkromné lekárne na základe koncesie udelenej státom. Bol vytvorený administratívny nástroj na reguláciu ponuky s názvom "pianta organica", urcitá forma územnej siete, ktorá má zarucit rovnomernú distribúciu liekov na celom území státu. Treba poukázat na to, ze neskôr prijatý královský dekrét c. 1265/1934 obmedzil predaj vsetkých liekov výlucne na lekárne (clánok 122). 6. Zákonom c. 537/1993 boli neskôr lieky preklasifikované do týchto kategórií: kategória A, do ktorej patrili základné lieky a lieky na liecenie chronických chorôb, kategória B, ktorá zahrnala lieky so znacným liecebným významom (okrem liekov patriacich do kategórie A), a kategória C, do ktorej patrili lieky nezaradené do kategórie A ani B. Podla clánku 8 ods. 14 zákona c. 537/1993 lieky patriace do kategórií A alebo B plne hradí Servizio Sanitario Nazionale (taliansky národný zdravotnícky systém, dalej len "SSN"), zatial co lieky zaradené do kategórie C plne hradí pacient. 7. Clánkom 85 ods. 1 zákona c. 388/2000 bola následne zrusená kategória B, zatial co clánkom 1 zákona c. 311/2004 bola vytvorená nová kategória liekov - kategória Ca - zahrnajúca lieky, ktoré neboli viazané na lekársky predpis a ktoré na rozdiel od liekov zaradených do ostatných kategórií bolo mozné verejne propagovat (zvycajne oznacované ako "lieky urcené na pultový predaj"). Tak ako v prípade liekov kategórie C, aj lieky kategórie Ca hradil pacient. 8. Zákonný dekrét c. 223/2006, ktorý sa stal zákonom c. 248/2006, umoznil otvorenie nových predajní odlisných od lekární. Tieto predajne sa zvycajne oznacujú ako "paralekárne" a môzu predávat lieky urcené na pultový predaj (kategória Ca). 9. Zákonný dekrét c. 201/2011, ktorý sa stal zákonom c. 214/2011, neskôr dalej rozsíril kategórie liekov, ktoré môzu predávat paralekárne, takze v súcasnosti môzu verejnosti ponúkat niektoré lieky kategórie C, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis. Tento právny predpis bol vykonaný ministerským dekrétom z 18. apríla 2012. Napokon zákonný dekrét c. 1/2012, ktorý sa stal zákonom c. 27/2012, zvýsil pocet lekární zaradených do "pianta organica". Zákon teraz stanovuje, ze namiesto jednej lekárne na 4500 osôb má pripadat jedna lekáren na 3300 osôb. II - Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky 10. Davide Giuseppe Gullotta (dalej len "zalobca") je odborne spôsobilým farmaceutom zapísaným do Ordine dei Farmacisti di Catania (Komora farmaceutov Catanie) a prevádzkuje paralekáren v Taliansku. 11. Vo veci prejednávanej vnútrostátnym súdom zalobca napadol na Tribunale Amministrativo Regionale per la Sicilia (Regionálny správny súd pre Sicíliu, dalej len "TAR Sicilia") rozhodnutie Ministero della Salute (ministerstvo zdravotníctva) z 13. augusta 2011 c. 0034681 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým sa nevyhovelo ziadosti zalobcu o povolenie na predaj liekov viazaných na lekársky predpis, ktoré nie sú hradené prostredníctvom SSN. Zalobca tvrdil, ze talianske právne predpisy, ktoré Ministero della Salute uplatnilo v napadnutom rozhodnutí, sú z viacerých dôvodov nezlucitelné s právom EÚ. 12. V rámci tohto konania taliansky súd, ktorý mal pochybnosti o zlucitelnosti sporných talianskych právnych predpisov s právom EÚ, rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru tieto tri prejudiciálne otázky: "1. Bránia zásady slobody usadit sa, zákazu diskriminácie a ochrany hospodárskej sútaze podla clánku 49 ZFEÚ a nasl. vnútrostátnej právnej úprave, ktorá neumoznuje farmaceutovi odborne spôsobilému na vykonávanie povolania a zapísanému v príslusnej profesijnej komore, ktorý vsak neprevádzkuje lekáren zahrnutú do územnej siete ['pianta organica`], distribuovat v paralekárni, ktorej je majitelom, formou maloobchodu aj lieky viazané na lekársky predpis, ktoré sa vydávajú na 'biely recept` ['ricetta bianca`], teda tie, ktoré nie sú hradené v rámci talianskeho národného zdravotníckeho systému, ale plne si ich hradí obcan, pricom takáto vnútrostátna právna úprava stanovuje aj v tomto sektore zákaz predaja niektorých kategórií liekov a obmedzenie poctu predajní na území státu? 2. Má sa clánok 15 Charty základných práv Európskej únie [dalej len 'Charta`] vykladat v tom zmysle, ze zásada, ktorú stanovuje, sa uplatnuje bez obmedzení aj na povolanie farmaceuta, bez toho, aby verejný význam tohto povolania odôvodnoval odlisné rezimy vztahujúce sa na prevádzkovatelov lekární a prevádzkovatelov paralekární v oblasti predaja liekov uvedených v prvej otázke? 3. Majú sa clánky 102 [ZFEÚ] a 106 [ZFEÚ] vykladat v tom zmysle, ze zákaz zneuzitia dominantného postavenia sa bez obmedzení uplatnuje na povolanie farmaceuta, kedze farmaceuta prevádzkujúceho tradicnú lekáren, predávajúceho lieky na základe zmluvného vztahu so [SSN], zvýhodnuje zákaz predaja liekov kategórie C, ktorý platí pre prevádzkovatelov paralekární, pricom táto situácia sa nedá nálezite odôvodnit, a to napriek nepochybným osobitostiam povolania farmaceuta, ktoré sú výsledkom verejného záujmu na ochrane verejného zdravia?" 13. TAR Sicilia po dorucení rovnopisu rozsudku Súdneho dvora vo veci Venturini ( [7]7 ), ktorý sa týkal tej istej vnútrostátnej právnej úpravy, o akú ide v konaní pred ním, listom z 1. augusta 2014 informoval Súdny dvor, ze trvá na druhej a tretej prejudiciálnej otázke. 14. Písomné pripomienky v tomto konaní predlozili pán Gullotta, Federfarma, talianska, grécka a spanielska vláda, ako aj Komisia. Súdny dvor sa rozhodol, ze vo veci nenariadi pojednávanie. III - Analýza 15. Skôr nez postupne preskúmam kazdú z polozených otázok, povazujem za uzitocné uviest niekolko predbezných poznámok týkajúcich sa dvoch odlisných, ale úzko súvisiacich pojmov, ktorými sú právomoc Súdneho dvora podla clánku 267 ZFEÚ a prípustnost návrhov na zacatie prejudiciálneho konania. Úcastníci konania, ktorí v tomto konaní predlozili písomné pripomienky, si totiz zrejme do urcitej miery zamienajú tieto dva pojmy. Nie je to vôbec prekvapujúce, kedze Súdny dvor v minulosti vo svojej judikatúre nepouzíval vzdy koherentnú terminológiu. A - Úvodné poznámky o právomoci Súdneho dvora a prípustnosti návrhov na zacatie prejudiciálneho konania 16. Úloha a funkcie Súdneho dvora sa riadia zásadou zverenia právomocí, tak ako úloha a funkcie akejkolvek inej institúcie Európskej únie. V tejto súvislosti clánok 13 ods. 2 ZEÚ stanovuje, ze "kazdá institúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cielmi v nich ustanovenými". 17. Právomoc Súdneho dvora je teda vymedzená systémom prostriedkov nápravy v súdnom konaní ustanoveným Zmluvami, ktoré sú dostupné len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v príslusných ustanoveniach. ( [8]8 ) 18. Pokial ide o prejudiciálne konanie, clánok 267 ZFEÚ výslovne stanovuje, ze právomoc Súdneho dvora závisí od viacerých podmienok. ( [9]9 ) Konkrétnejsie podla prvého odseku tohto clánku sa polozené otázky musia týkat ustanovení práva EÚ, ktorých výklad alebo platnost je v konaní vo veci samej sporná. Okrem toho podla druhého odseku tohto clánku orgánom, ktorý podáva návrh na zacatie prejudiciálneho konania, musí byt vnútrostátny súdny orgán clenského státu a rozhodnutie o polozenej otázke musí byt nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia v konaní vo veci samej. Táto posledná podmienka najmä znamená, ze musí existovat skutocný spor, ktorý prejednáva vnútrostátny súd, a ze odpoved, ktorú má poskytnút Súdny dvor, musí byt relevantná pre vyriesenie tohto sporu. ( [10]10 ) 19. Tieto podmienky musia byt splnené nielen v okamihu, ked vnútrostátny súd podá návrh na Súdny dvor, ale aj pocas celého konania. Ak tieto podmienky nie sú alebo uz nie sú splnené, Súdny dvor musí odmietnut vykonávat právomoc a môze to urobit kedykolvek pocas konania. ( [11]11 ) 20. Ak na druhej strane informácie poskytnuté vnútrostátnym súdom nie sú dostatocné na to, aby Súdny dvor pozitívne zalozil svoju právomoc alebo - inak povedané - aby poskytol odpoved, ktorá môze byt uzitocná pre vnútrostátny súd, návrh na zacatie prejudiciálneho konania mozno vyhlásit za neprípustný. Informácie, ktoré musia byt uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, sú stanovené v clánku 94 rokovacieho poriadku. Tieto informácie v skutocnosti slúzia dvojakému úcelu - nielen na to, aby Súdny dvor mohol poskytnút uzitocné odpovede, ale aj na to, aby vlády clenských státov a iné oprávnené subjekty mohli predlozit pripomienky v súlade s clánkom 23 Statútu Súdneho dvora. ( [12]12 ) 21. Dve vyssie opísané situácie (nedostatok právomoci a neprípustnost návrhu) sa teda týkajú odlisných procesných otázok. Zatial co nedostatok právomoci v podstate vyjadruje obmedzenie právomoci Súdneho dvora, kedze Súdnemu dvoru nebola udelená právomoc rozhodnút v urcitých situáciách, neprípustnost spravidla vzniká z dôvodu procesného pochybenia, pre nedodrzanie procesných predpisov vnútrostátnym súdom. 22. Z teoretického hladiska preto tieto dve situácie treba rozlísit. ( [13]13 ) Toto rozlísenie vsak má aj praktickejsí aspekt. Vnútrostátny súd v zásade nemôze zhojit alebo napravit nedostatok právomoci. Návrh zamietnutý pre nedostatok právomoci teda Súdny dvor nemôze nikdy posúdit, pokial nie je zrejmé, ze Súdny dvor nevedel o klúcových skutkových okolnostiach. ( [14]14 ) Naopak vnútrostátny súd, o návrhu ktorého sa rozhodne, ze je neprípustný, môze v prípade potreby podat na Súdny dvor nový návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý splna vsetky podmienky uvedené v clánku 94 rokovacieho poriadku. ( [15]15 ) 23. Existuje urcitá podobnost medzi návrhmi na zacatie prejudiciálneho konania a priamymi zalobami. Aj v kontexte priamych zalôb súdy EÚ spravidla rozlisujú prípady, v ktorých nemajú právomoc, a prípady, v ktorých je zaloba neprípustná. Napríklad zaloba o neplatnost sa zamietne z dôvodu nedostatku právomoci, ak zalobca spochybní platnost aktov prijatých vnútrostátnymi orgánmi ( [16]16 ) alebo rozsudkov vydaných vnútrostátnymi súdmi ( [17]17 ) alebo inými medzinárodnými súdmi ( [18]18 ). Súdy EÚ tiez vyhlásili nedostatok svojej právomoci, pokial ide o zaloby o náhradu skody podané proti orgánom, ktoré nie sú orgánmi EÚ, ako sú správne orgány clenských státov. ( [19]19 ) 24. Naproti tomu procesné pochybenia, ktorých sa dopustil zalobca a ktoré bránia prejednaniu zaloby, vedú len k vyhláseniu zaloby za neprípustnú. Spravidla sa to týka napríklad zalôb o neplatnost podaných po uplynutí dvojmesacnej lehoty stanovenej v clánku 263 ZFEÚ ( [20]20 ), zalôb podaných jednotlivcami, ktorí nie sú zastúpení advokátom ( [21]21 ), alebo zalôb o nesplnenie povinnosti podaných bez riadneho dodrzania postupu pred podaním zaloby upraveného v clánku 258 ZFEÚ ( [22]22 ). 25. Napriek tomu rozdiel medzi nedostatkom právomoci a neprípustnostou netreba precenovat, kedze v praxi obe tieto situácie vedú k rovnakému výsledku. Súdny dvor zamietne návrh vnútrostátneho súdu bez prejednania polozených otázok z vecnej stránky. B - Prvá otázka 26. Svojou prvou otázkou TAR Sicilia v podstate ziada Súdny dvor o usmernenie týkajúce sa zlucitelnosti vnútrostátneho zákona, podla ktorého je predaj liekov viazaných na lekársky predpis, ktoré vsak nie sú hradené prostredníctvom SSN, ale ktoré si hradí pacient, vyhradený lekárnam, s normami EÚ o slobode usadit sa. 27. Hned teraz musím poukázat na to, ze podla môjho názoru treba vychádzat z toho, ze vnútrostátny súd vzal túto otázku spät. 28. TAR Lombardia polozil Súdnemu dvoru podobnú otázku vo vyssie uvedenej veci Venturini ( [23]23 ). Kancelária Súdneho dvora zaslala TAR Sicilia rovnopis rozsudku Súdneho dvora v tejto veci. TAR Sicilia v reakcii na jeho zaslanie uviedol, ze trvá na druhej a tretej otázke, hoci nezaujal výslovné stanovisko k prvej otázke. Z tejto odpovede preto mozno a contrario vyvodit, ze vnútrostátny súd mal v úmysle vziat prvú otázku spät. Celkový obsah vyjadrenia TAR Sicilia, v ktorom tento súd vzal na vedomie rozsudok Venturini, podla vsetkého podporuje taký výklad. 29. Prvou otázkou sa teda budem zaoberat len strucne, kedze mi to umozní zdôraznit niektoré dôlezité procesné otázky. 1. Právomoc Súdneho dvora 30. Federfarma spochybnuje prípustnost prvej otázky. Federfarma poukazuje na to, ze vsetky aspekty konania na vnútrostátnom súde sú obmedzené na Taliansko. Pokial teda nie sú uplatnitelné normy EÚ o slobode usadit sa, otázku treba povazovat za hypotetickú. 31. Je pravda, ze podla ustálenej judikatúry v prípade, ak skutkové okolnosti veci prejednávanej vnútrostátnym súdom nijako nesúvisia s výkonom základnej slobody, preskúmanie zlucitelnosti príslusných vnútrostátnych právnych predpisov s uvádzanými predpismi EÚ v zásade nie je nevyhnutné na to, aby vnútrostátny súd mohol vydat rozhodnutie. Kedze na vec prejednávanú vnútrostátnym súdom sa nevztahujú ustanovenia Zmluvy, odpoved na polozené otázky nie je relevantná pre vyriesenie sporu. ( [24]24 ) 32. Súdny dvor vo viacerých prípadoch predsa uznal svoju právomoc a vydal rozsudok napriek tomu, ze skutkové okolnosti boli obmedzené na vnútrostátnu sféru jedného clenského státu. 33. V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Venturini, som sa pokúsil poskytnút strucný prehlad týchto vecí, pricom som ich rozdelil do troch hlavných skupín rozhodnutí. V prvej skupine rozhodnutí (dalej len "judikatúra Oosthoek") Súdny dvor poukázal na to, ze hoci skutkové okolnosti boli obmedzené na vnútrostátnu sféru jedného clenského státu, na základe informácií obsiahnutých v spise nebolo mozné vylúcit urcité cezhranicné úcinky napadnutej vnútrostátnej právnej úpravy. V druhej skupine rozhodnutí (dalej len "judikatúra Guimont") Súdny dvor konstatoval, ze prejudiciálne otázky sú prípustné, napriek vnútrostátnej povahe konania vo veci samej, kedze pozadovaný výklad práva EÚ sa zdal uzitocný pre vnútrostátny súd, lebo vnútrostátne právo mu ukladalo, aby státnemu príslusníkovi tohto clenského státu umoznil pozívanie tých istých práv, aké v rovnakej situácii pozíva státny príslusník iného clenského státu na základe práva EÚ, teda vnútrostátne právo zakazovalo obrátenú diskrimináciu vlastných státnych príslusníkov. Napokon v tretej skupine rozhodnutí (dalej len "judikatúra Thomasdünger") Súdny dvor konstatoval, ze má právomoc rozhodovat o návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva EÚ v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vo veci samej nachádza mimo rozsahu priamej pôsobnosti práva EÚ, avsak v ktorých sa ustanovenia práva EÚ stali uplatnitelné prostredníctvom vnútrostátneho právneho poriadku, ktorý prispôsobil riesenia cisto vnútrostátnych situácií rieseniam upraveným právom EÚ. ( [25]25 ) 34. Po vymedzení týchto skupín rozhodnutí som uviedol, ze predstavujú správne uplatnenie clánku 267 ZFEÚ. Týkali sa totiz prípadov, v ktorých napriek tomu, ze vsetky relevantné skutkové okolnosti boli obmedzené na vnútrostátnu sféru jediného clenského státu, relevantné právne okolnosti neboli takto obmedzené. Tiez som vsak dodal, ze Súdny dvor v niektorých z týchto prípadov zrejme zalozil svoju právomoc len na domnienkach bez toho, aby skutocne skúmal, ci sú splnené príslusné podmienky. Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania totiz neobsahovali nijaký údaj, ktorý by umoznoval Súdnemu dvoru pozitívne zalozit svoju právomoc. Tento prístup som povazoval - a dodnes stále povazujem - za problematický. ( [26]26 ) 35. Kedze právomoc Súdneho dvora v situáciách, ktoré sa týkajú výlucne jediného clenského státu, predstavuje výnimku zo vseobecnej zásady, vo veci Venturini som navrhol, aby Súdny dvor prísnejsie overoval, ci sú splnené príslusné podmienky. ( [27]27 ) Najmä som navrhol, aby Súdny dvor odmietol svoju právomoc v prípadoch, v ktorých v spise ani v znení návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nie sú uvedené dôvody, ktoré by vysvetlovali, preco by Súdny dvor mohol mat právomoc napriek výlucne vnútrostátnej povahe konania vo veci samej. V tejto súvislosti som zdôraznil, ze v takých situáciách by malo byt povinnostou vnútrostátneho súdu vysvetlit Súdnemu dvoru, preco napríklad uplatnovanie posudzovaného vnútrostátneho opatrenia môze bránit zahranicným hospodárskym subjektom vo výkone urcitej základnej slobody, alebo uviest, ze v jeho vnútrostátnom právnom poriadku existuje pravidlo alebo zásada zakazujúca obrátenú diskrimináciu, ktorú mozno uplatnit na posudzovanú situáciu. ( [28]28 ) 36. Generálna advokátka Kokott následne dospela vo veci Airport Shuttle Express k podobnému záveru. Aj ona vyjadrila vo svojich návrhoch urcitú kritiku v súvislosti s viacerými rozhodnutiami, v ktorých Súdny dvor odpovedal na polozené otázky napriek zjavnému nedostatku akéhokolvek cezhranicného aspektu skutkových okolností konania vo veci samej. Generálna advokátka Kokott navrhla, aby Súdny dvor dôkladnejsie posudzoval svoju právomoc podla clánku 267 ZFEÚ v prípadoch, ktoré sa zrejme týkajú výlucne jedného clenského státu. Uznala, ze Súdny dvor musí predsa odpovedat v niektorých z týchto prípadov, napríklad ked uplatnitelné vnútrostátne právo bráni obrátenej diskriminácii. Generálna advokátka Kokott vsak zdôraznila, ze za týchto okolností je úlohou vnútrostátneho súdu poskytnút Súdnemu dvoru podrobné, aktuálne a spolahlivé informácie o tomto aspekte vnútrostátneho práva. V prípade, ak také informácie nie sú uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, Súdny dvor by nemal jednoducho uznat svoju právomoc, a teda by vo vseobecnosti mal odmietnut odpovedat na polozené otázky. ( [29]29 ) 37. Odvtedy viaceré rozhodnutia vydané Súdnym dvorom nasvedcujú prísnejsiemu prístupu Súdneho dvora k hodnoteniu jeho právomoci podla clánku 267 ZFEÚ, ked napriek tomu, ze ide o cisto vnútrostátny spor, vnútrostátny súd ziada o výklad ustanovení Zmluvy o základných slobodách. 38. V rozsudku vo vyssie uvedenej veci Airport Shuttle Express sa totiz Súdny dvor stotoznil s návrhmi, ktoré v tejto veci predniesla generálna advokátka Kokott, a odmietol svoju právomoc v súvislosti s otázkou polozenou vnútrostátnym súdom týkajúcou sa výkladu clánku 49 ZFEÚ. Súdny dvor poznamenal, ze konanie vo veci samej sa týka situácie obmedzenej výlucne na Taliansko a ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijaké informácie o tom, ako vnútrostátne opatrenia napadnuté zalobcami môzu ovplyvnit zahranicné hospodárske subjekty. Súdny dvor preto dospel k záveru, ze pozadovaný výklad clánku 49 ZFEÚ nie je v rámci sporov prejednávaných na vnútrostátnom súde relevantný. ( [30]30 ) 39. Vo veci Tudoran Súdny dvor odmietol rozhodnút o otázke, ktorá sa týkala zlucitelnosti urcitých ustanovení rumunského obcianskeho súdneho poriadku s clánkami 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ, v rozsahu, v akom sa situácia posudzovaná v konaní vo veci samej týkala výlucne Rumunska a z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nevyplývalo, ze prichádza do úvahy ( [31]31 ) uplatnenie vyssie uvedenej judikatúry Guimont alebo Thomasdünger ( [32]32 ). 40. Vo veci Szabó Súdny dvor tiez odmietol svoju právomoc, pokial ide o jednu z polozených otázok, kedze konanie vo veci samej sa týkalo prípadu, ktorý bol obmedzený výlucne na Madarsko, a vnútrostátny súd nevysvetlil, preco sa predpisy EÚ, ktorých výklad pozadoval, mohli vztahovat na toto konanie. ( [33]33 ) 41. Súdny dvor pouzil podobný prístup v iných prípadoch, ktoré sa netýkali základných slobôd, ale v ktorých sa z dôvodu neexistencie akejkolvek súvislosti s právom EÚ konstatovalo, ze sa týkajú výlucne príslusného clenského státu. Napríklad vo veci C. Súdny dvor odmietol odpovedat na návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týkal výkladu ustanovenia smernice 2004/80/ES o odskodnovaní obetí trestných cinov ( [34]34 ), kedze zalobkyna v konaní vo veci samej bola obetou násilného trestného cinu, ktorý bol spáchaný na území clenského státu, v ktorom mala trvalé bydlisko. Súdny dvor po prvé zdôraznil, ze smernica 2004/80 upravuje náhradu skody len v prípade úmyselného násilného trestného cinu, ktorý bol spáchaný v inom clenskom státe, nez je stát, kde má obet zvycajné bydlisko. Dalej poukázal na to, ze podla ustálenej judikatúry môze Súdny dvor aj vo výlucne vnútrostátnej situácii poskytnút pozadované informácie, pokial vnútrostátne právo ukladá vnútrostátnemu súdu, aby zabránil obrátenej diskriminácii vlastných státnych príslusníkov. Súdny dvor vsak dodal, ze mu takáto iniciatíva neprinálezí, pokial z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nevyplýva, ze vnútrostátny súd skutocne má takúto povinnost. V rozhodnutí vnútrostátneho súdu v danej veci najmä nebolo spomenuté nic v tejto súvislosti. ( [35]35 ) 42. Okrem toho vo veci De Bellis a i. Súdny dvor vyhlásil, ze nemá právomoc odpovedat na otázku týkajúcu sa zásady ochrany legitímnych ocakávaní, kedze posudzovaná situácia nijako nesúvisela s právom EÚ a príslusné vnútrostátne predpisy neobsahovali nijaký výslovný odkaz na právo EÚ. Podmienky stanovené v judikatúre Thomasdünger teda neboli splnené. ( [36]36 ) 43. Vzhladom na tieto nedávne rozhodnutia som dospel k záveru, ze Súdny dvor zrejme v prípadoch, ktoré sú cisto vnútrostátne, uz nepredpokladá, ze podmienky výkonu jeho právomoci sú splnené, ak spis obsahuje v tomto smere len nejasné dôkazy. V takých prípadoch Súdny dvor teraz vyzaduje od vnútrostátnych súdov, aby poskytli komplexnejsie a opodstatnenejsie vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa domnievajú, ze Súdny dvor má právomoc. 44. Tento vývoj v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa posudzovania jeho právomoci podla clánku 267 ZFEÚ treba privítat. Ochota Súdneho dvora spolupracovat s vnútrostátnymi súdmi podla môjho názoru nesmie viest k tomu, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré môzu byt hypotetické, a vtedy, ked je jeho právomoc ako taká, nanajvýs sporná. 45. V tomto kontexte, keby nedoslo k spätvzatiu tejto otázky, Súdny dvor by mozno mohol ex officio overit, ci má právomoc odpovedat na nu. ( [37]37 ) Je totiz nesporné, ze vsetky skutkové okolnosti konania vo veci samej sú obmedzené na Taliansko - zalobca je taliansky státny príslusník, ktorý býva v Taliansku a prevádzkuje tam paralekáren. V rozhodnutí vnútrostátneho súdu sa nenachádza nijaký odkaz na akýkolvek cezhranicný prvok. V tomto rozhodnutí nie sú uvedené ani nijaké informácie o tom, ci výklad clánku 49 ZFEÚ môze byt predsa uzitocný pre vyriesenie sporu. Najmä sa tam neuvádza, ze nejaké príslusné ustanovenie talianskeho práva sa má vykladat rovnakým spôsobom ako právo EÚ. Nikde navyse nie je uvedené, ze zalobcovia môzu byt vo veci prejednávanej vnútrostátnym súdom chránení vnútrostátnym predpisom zakazujúcim obrátenú diskrimináciu. 46. Skutocnost, ze v jednom alebo viacerých rozhodnutiach vnútrostátnych súdov pochádzajúcich z toho istého státu v minulosti mohol byt uvedený konkrétnejsí odkaz na pravidlo alebo zásadu zakazujúcu obrátenú diskrimináciu vlastných státnych príslusníkov, neodôvodnuje domnienku, ze také pravidlo alebo taká zásada by sa uplatnili aj v prípade, ktorý teraz prejednáva vnútrostátny súd. Taká domnienka by bola cistou spekuláciou, kedze Súdny dvor nie je (a nemôze byt) schopný s istotou poznat dosah tohto pravidla alebo tejto zásady, ich postavenie v hierarchii noriem alebo príslusný vývoj právnej úpravy alebo judikatúry v tomto clenskom státe. ( [38]38 ) 2. O veci samej 47. Pokial ide o vecnú stránku prvej polozenej otázky, ak by sa nou Súdny dvor chcel zaoberat - co je nepravdepodobné -, odpoved na nu je podla môjho názoru v kazdom prípade jasná. 48. Vo veci Venturini Súdny dvor rozhodol, ze sporná vnútrostátna právna úprava môze stazovat usadenie sa na talianskom území alebo môze spôsobit jeho mensiu prítazlivost v prípade farmaceuta pochádzajúceho z iného clenského státu, ktorý by tam chcel prevádzkovat paralekáren. Táto právna úprava teda predstavovala obmedzenie slobody usadit sa na úcely clánku 49 ZFEÚ. Súdny dvor vsak konstatoval, ze taká právna úprava je vhodná na zabezpecenie realizácie ciela zarucit spolahlivé a kvalitné zásobovanie liekmi obyvatelstva, a tým aj ochranu zdravia verejnosti, a nezdalo sa, ze by zachádzala nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela. ( [39]39 ) 49. Kedze vnútrostátna právna úprava relevantná pre konanie vo veci samej je rovnaká ako vnútrostátna právna úprava, ktorú skúmal Súdny dvor vo veci Venturini, odpoved na prvú otázku - ak by nedoslo k jej spätvzatiu - by musela byt zhodná: clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze s ním nie je v rozpore taká vnútrostátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, ktorá neumoznuje odborne spôsobilému farmaceutovi distribuovat v paralekárni, ktorej je majitelom, formou maloobchodu lieky, ktoré sú na lekársky predpis a nie sú hradené SSN, ale kupujúcim. C - Druhá otázka 50. Svojou druhou otázkou sa TAR Sicilia v podstate pýta, ci sa má clánok 15 Charty ("Slobodná volba povolania a právo na prácu") vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje vnútrostátna právna úprava, akú posudzuje vnútrostátny súd, ktorá rozlisuje v súvislosti s právom distribuovat lieky uvedené v prvej otázke farmaceutov, ktorí prevádzkujú lekárne, a farmaceutov, ktorí prevádzkujú paralekárne. 1. Právomoc Súdneho dvora 51. Talianska vláda a Komisia tvrdia, ze Súdny dvor nemá právomoc odpovedat na druhú otázku, ktorú polozil TAR Sicilia, kedze Charta sa nevztahuje na situáciu, o ktorú ide v konaní vo veci samej. 52. Domnievam sa, ze toto stanovisko nie je správne. 53. Podla judikatúry, ktorá je uz ustálená, je rozsah pôsobnosti Charty v súvislosti s konaním clenských státov uvedený v clánku 51 ods. 1 Charty, podla ktorého sú ustanovenia Charty urcené pre clenské státy výlucne vtedy, ak vykonávajú právo EÚ. ( [40]40 ) 54. Toto ustanovenie tiez potvrdzuje ustálenú judikatúru, podla ktorej sa základné práva zarucené v právnom poriadku EÚ majú uplatnit vo vsetkých situáciách, ktoré upravuje právo EÚ, avsak nemozno ich uplatnit mimo týchto situácií. ( [41]41 ) Pokial právna situácia nespadá do pôsobnosti práva EÚ, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnút a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôzu samy osebe túto právomoc zalozit. ( [42]42 ) 55. V tejto súvislosti treba tiez poukázat na to, ze pojem "vykonávanie práva Únie" v zmysle clánku 51 ods. 1 Charty vyzaduje existenciu súvisu urcitého stupna, presahujúceho podobnost dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej z oblastí na inú. ( [43]43 ) Na urcenie, ci vnútrostátna právna úprava predstavuje vykonanie práva EÚ v zmysle clánku 51 Charty, treba spomedzi iných kritérií preskúmat, ci i) je jej cielom vykonanie ustanovenia práva EÚ, ii) aká je povaha tejto právnej úpravy a ci táto právna úprava sleduje iné ciele nez tie, ktoré zahrna právo EÚ, hoci môze toto právo nepriamo ovplyvnit, ako aj to, ci iii) existuje osobitné ustanovenie práva EÚ v tejto oblasti alebo také, ktoré by ho mohlo ovplyvnit. ( [44]44 ) Súdny dvor najmä dospel k záveru, ze nie je mozné uplatnit základné práva EÚ vo vztahu k vnútrostátnej právnej úprave z dôvodu, ze ustanovenia EÚ v danej oblasti nestanovujú ziadnu povinnost clenským státom, pokial ide o situáciu, o ktorú ide vo veci samej. ( [45]45 ) 56. Teraz so zretelom na tieto zásady preskúmam, ci právna situácia, z ktorej vychádza konanie pred vnútrostátnym súdom, spadá do pôsobnosti práva EÚ v zmysle clánku 51 Charty. 57. Rozhodnutie vnútrostátneho súdu zial neobsahuje nijaké konkrétne informácie o tejto otázke. Napriek zjavným nedostatkom tohto rozhodnutia sa vsak domnievam, ze na túto otázku treba odpovedat kladne. Súvislost medzi skutkovými okolnostami veci a ustanoveniami práva EÚ uplatnitelnými v konaní vo veci samej chápem takto. 58. Na jednej strane sa zdá, ze úcelom spornej právnej úpravy nebolo stricto sensu vykonat právo EÚ. Táto právna úprava, ktorá sleduje vseobecnejsí ciel ochrany verejného zdravia, totiz upravuje maloobchodnú distribúciu liekov na celom území Talianska, aby sa zabezpecilo spolahlivé a kvalitné zásobovanie obyvatelstva liekmi. ( [46]46 ) 59. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na základe clánku 168 ods. 7 ZFEÚ sa pri cinnosti EÚ v oblasti verejného zdravia musí respektovat zodpovednost clenských státov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych sluzieb a zdravotnej starostlivosti. Zodpovednost clenských státov zahrna správu zdravotníckych sluzieb a zdravotnej starostlivosti, ako aj rozdelovanie zdrojov, ktoré sú im pridelené. Súdny dvor navyse rozhodol, ze v zásade prinálezí clenským státom rozhodnút o úrovni, na ktorej chcú zaistit ochranu verejného zdravia, ako aj o spôsobe, akým sa má táto úroven dosiahnut. Vzhladom na to, ze sa táto úroven môze v jednotlivých clenských státoch lísit, treba clenským státom priznat v tomto smere urcitú mieru volnej úvahy. ( [47]47 ) 60. Právo EÚ vsak na druhej strane obsahuje konkrétne normy - a to clánok 49 ZFEÚ a clánok 52 ods. 1 ZFEÚ -, ktoré v zásade môzu ovplyvnit uplatnitelnost právnej úpravy, o ktorú ide v konaní pred vnútrostátnym súdom. 61. V tomto ohlade Súdny dvor rozhodol, ze pokial sa clenský stát na úcely odôvodnenia právnej úpravy, ktorá môze narusit výkon jednej zo základných slobôd, odvoláva na naliehavé dôvody vseobecného záujmu, toto odôvodnenie, ktoré je upravené právom EÚ, sa musí vykladat v súlade so vseobecnými zásadami práva EÚ a najmä základnými právami, ktoré sú teraz zarucené Chartou. Výnimky sa môzu na dotknutú vnútrostátnu právnu úpravu vztahovat len vtedy, ak je v súlade so základnými právami, ktorých dodrziavanie zabezpecuje Súdny dvor. ( [48]48 ) 62. Z toho vyplýva, ze táto povinnost súladu so základnými právami nepochybne spadá do pôsobnosti práva EÚ, a teda aj do pôsobnosti Charty. Uplatnenie výnimiek, ktoré právo EÚ stanovuje na úcely odôvodnenia zásahu do základnej slobody zarucenej Zmluvou, zo strany clenského státu preto treba povazovat - ako Súdny dvor konstatoval v rozsudku Pfleger - za "výkon práva Únie" v zmysle clánku 51 ods. 1 Charty. ( [49]49 ) 63. Co sa týka prejednávanej veci, clánok 49 ZFEÚ a clánok 52 ods. 1 ZFEÚ ukladajú talianskym orgánom urcité povinnosti v súvislosti so situáciou, ktorú prejednáva vnútrostátny súd. Opatrenie predstavujúce obmedzenie slobody usadit sa (obmedzenia maloobchodného predaja urcitých liekov) sa okrem iného musí uplatnovat nediskriminacne, musí byt spôsobilé zarucit dosiahnutie sledovaného legitímneho ciela verejnej politiky a nesmie íst nad rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné. ( [50]50 ) 64. Preto zastávam názor, ze Súdny dvor má právomoc odpovedat na druhú otázku, ktorú polozil TAR Sicilia. Mám vsak vázne pochybnosti, pokial ide o prípustnost tejto otázky. 2. Prípustnost 65. Podla ustálenej judikatúry v rámci spolupráce zavedenej clánkom 267 ZFEÚ, vzhladom na nevyhnutnost dospiet k takému výkladu práva EÚ, ktorý bude pre vnútrostátny súd uzitocný, sa vyzaduje, aby vnútrostátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky, resp. aby aspon objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa uvedené otázky zakladajú. ( [51]51 ) V tejto súvislosti Súdny dvor nástojil na dôlezitosti toho, aby vnútrostátny súd uviedol presné dôvody, pre ktoré povazuje výklad práva EÚ za sporný a polozenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru za potrebné. ( [52]52 ) Súdny dvor najmä zdôraznil, ze v rozhodnutí vnútrostátneho súdu musia byt aspon v minimálnej miere objasnené dôvody výberu ustanovení práva EÚ, o výklad ktorých sa ziada, ako aj súvislost, ktorá podla vnútrostátneho súdu existuje medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou uplatnitelnou v konaní pred ním. ( [53]53 ) 66. Ako bolo spomenuté v bode 20 týchto návrhov, tieto poziadavky na obsah návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v clánku 94 rokovacieho poriadku, ktorý má vnútrostátny súd - ako Súdny dvor nedávno zdôraznil - poznat a ktorý je povinný dôsledne dodrziavat. ( [54]54 ) 67. Vzhladom na tieto zásady sa domnievam, ze pokial ide o druhú otázku polozenú v prejednávanej veci, rozhodnutie vnútrostátneho súdu nesplna tieto poziadavky. 68. V rozhodnutí vnútrostátneho súdu nie je ani len strucne vysvetlené, preco vnútrostátny súd povazuje výklad clánku 15 Charty za nevyhnutný pre rozhodnutie sporu, ktorý prejednáva. Vnútrostátny súd len uvádza, ze má pochybnosti o tom, ci sa zásady zakotvené v tomto ustanovení môzu v celom rozsahu uplatnit na povolanie farmaceuta, aj ked pre toto povolanie bolo stanovených viacero povinností vo vseobecnom záujme. 69. V tejto súvislosti neváham povedat, ze akýkolvek pracovník a akýkolvek podnik pôsobiaci na vnútornom trhu - bez ohladu na to, ci má plnit jednu alebo viaceré povinnosti vo vseobecnom záujme - má pozívat právo zakotvené v clánku 15 Charty. Tiez povazujem za zlozité popriet, ze právna úprava, o ktorú ide v konaní pred vnútrostátnym súdom, je spôsobilá ciastocne obmedzit toto právo. ( [55]55 ) 70. Ak je vsak preukázané, ze toto obmedzenie je odôvodnené potrebou chránit verejné zdravie ( [56]56 ), nie je mi jasné, aké dalsie aspekty nezlucitelnosti spornej vnútrostátnej právnej úpravy s právom EÚ by mohli prípadne vyplynút z clánku 15 Charty. 71. Clánok 52 ods. 1 Charty totiz pripústa, ze výkonu práv, aké sú uvedené v clánku 15 Charty, mozno klást obmedzenia, ale musia byt stanovené zákonom, respektovat podstatu týchto práv a slobôd a - pri dodrzaní zásady proporcionality - byt nevyhnutné a skutocne zodpovedat cielom vseobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. ( [57]57 ) 72. V tejto súvislosti treba sotva poukazovat na to, ze Charta v clánku 35 tiez priznáva kazdému základné právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a základné právo vyuzívat lekársku starostlivost. 73. Za týchto okolností by sa ocakávalo, ze vnútrostátny súd vo svojom rozhodnutí uvedie nejaké vysvetlenie, preco sa domnieval, ze sporná vnútrostátna právna úprava nenastoluje nálezitú rovnováhu medzi týmito dvoma základnými právami, alebo preco táto právna úprava nerespektovala podstatu práva stanoveného v clánku 15 Charty. 74. Vzhladom na neexistenciu akéhokolvek vysvetlenia týchto klúcových aspektov musím konstatovat, ze druhá otázka, ktorú polozil TAR Sicilia, je neprípustná, kedze návrh na zacatie prejudiciálneho konania nie je v súlade s clánkom 94 rokovacieho poriadku. 3. O veci samej 75. Pokial ide o vecnú stránku problematiky, na ktorú vnútrostátny súd poukazuje v druhej otázke, svoju analýzu obmedzím na nasledujúce úvahy. 76. Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu ani z pripomienok, ktoré predlozil pán Gullotta, podla môjho názoru nevyplýva nic, co by spochybnovalo skutocnost, ze spornou vnútrostátnou právnou úpravou sa dosiahla spravodlivá a primeraná rovnováha medzi slobodnou volbou povolania a právom na prácu na jednej strane a právom na zdravotnú starostlivost na druhej strane. Tiez si myslím, ze nic nenasvedcuje tomu, ze právo stanovené v clánku 15 Charty bolo tak velmi obmedzené, ze podstatu tohto práva mozno povazovat za ohrozenú. 77. Na základe toho sa domnievam, ze clánku 15 Charty neodporuje právna úprava, o akú ide v konaní pred vnútrostátnym súdom. D - Tretia otázka 78. Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd napokon v podstate pýta, ci sa clánky 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze im odporuje vnútrostátna právna úprava, o akú ide v konaní vo veci samej, podla ktorej je maloobchodný predaj urcitých liekov vyhradený len pre lekárne, pricom paralekárne nemôzu predávat tieto lieky. 1. Prípustnost 79. Aj v súvislosti s tretou otázkou musím vyjadrit pochybnosti o jej prípustnosti. V rozhodnutí vnútrostátneho súdu opät nie je uvedené nijaké vysvetlenie, preco sa vnútrostátny súd domnieva, ze sporná právna úprava nie je v súlade s clánkami 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ. 80. V prvom rade, co sa týka clánku 102 ZFEÚ, nie je mi celkom jasné, ci sa podla názoru vnútrostátneho súdu má vychádzat z toho, ze kazdá (alebo niektoré) z viac ako 15000 lekární umiestnených na celom území Talianska má samostatné dominantné postavenie, alebo ci sa má vychádzat z toho, ze tieto subjekty majú spolocné dominantné postavenie. V druhom rade aj za predpokladu, ze by bolo mozné preukázat dominantné postavenie, bolo by este potrebné urcit, akým spôsobom by sa toto postavenie mohlo neoprávnene vyuzívat s cielom vylúcit hospodársku sútaz na jednom alebo viacerých relevantných trhoch. 81. Pokial ide dalej o clánok 106 ZFEÚ, treba poukázat na to, ze Súdny dvor nedávno opät potvrdil svoju judikatúru, podla ktorej clenský stát porusuje zákazy stanovené v clánku 106 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 102 ZFEÚ, ak prijme zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie, ktorý vyvoláva situáciu, v ktorej je verejný podnik alebo podnik, ktorému clenský stát priznal osobitné alebo výlucné práva, v dôsledku samotného výkonu prednostných práv, ktoré mu boli udelené, vedený k zneuzívaniu svojho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, na základe ktorej tento podnik pristúpi k takémuto zneuzitiu. Súdny dvor tiez jasne uviedol, ze predpokladom porusenia clánku 106 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 102 ZFEÚ je preukázanie potenciálneho alebo skutocného protisútazného úcinku, ktorý môze vyplynút zo skutocnosti, ze stát priznal niektorým podnikom osobitné alebo výlucné práva. ( [58]58 ) 82. Za týchto okolností je zrejmé, ze - pokial mozno vychádzat z toho, ze sporná právna úprava priznáva lekárnam osobitné alebo výlucné práva v zmysle clánku 106 ods. 1 ZFEÚ - by bolo este potrebné urcit, ako môzu udelené osobitné alebo výlucné práva podla názoru vnútrostátneho súdu viest lekárne k tomu, aby zneuzívali svoje dominantné postavenie. 83. Ani jedna z týchto otázok vsak nie je vôbec vysvetlená. Za týchto okolností preto nie je mozné pochopit, preco alebo ako by vnútrostátna právna úprava, o akú ide v konaní pred vnútrostátnym súdom, mohla odporovat clánkom 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ. ( [59]59 ) 84. Poukazujem totiz na to, ze Súdnemu dvoru bola polozená relatívne podobná otázka vo veci Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, v ktorej sa jeden taliansky súd pýtal Súdneho dvora, ci clánky 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ bránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá vyhradzovala právo vykonávat urcité cinnosti v poradenstve a pomoci v danových veciach centrám danovej pomoci - akciovým spolocnostiam schváleným talianskym ministerstvom financií. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí zdôraznil, ze iba samotné vytvorenie dominantného postavenia udelením osobitných alebo výlucných práv nie je ako také nezlucitelné so Zmluvami. Predpokladom porusenia clánku 102 ZFEÚ a clánku 106 ods. 1 ZFEÚ je teda nielen to, ze úcinkom spornej vnútrostátnej právnej úpravy je udelenie osobitných alebo výlucných práv urcitým podnikom, ale aj to, ze takáto právna úprava môze viest tieto podniky k zneuzitiu dominantného postavenia. Súdny dvor vsak konstatoval, ze v rozhodnutí vnútrostátneho súdu ani v predlozených písomných pripomienkach neboli uvedené skutkové a právne okolnosti, ktoré by mu umoznili urcit, ci sú splnené podmienky týkajúce sa existencie dominantného postavenia alebo jeho zneuzívania v zmysle clánku 102 ZFEÚ a clánku 106 ods. 1 ZFEÚ. Súdny dvor teda vyhlásil túto otázku za neprípustnú. ( [60]60 ) 85. V prejednávanom prípade je podla môjho názoru opodstatnený ten istý záver. 2. O veci samej 86. Ako bolo uvedené vyssie, v rozhodnutí vnútrostátneho súdu ani v pripomienkach, ktoré predlozil pán Gullotta, nenachádzam nic, co by nasvedcovalo moznému poruseniu clánku 102 ZFEÚ a clánku 106 ods. 1 ZFEÚ. 87. Nevidím teda dôvod, preco by sa clánky 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ mali vykladat v tom zmysle, ze im odporuje vnútrostátna právna úprava, o akú ide v konaní pred vnútrostátnym súdom, podla ktorej je maloobchodný predaj urcitých liekov vyhradený len pre lekárne, pricom paralekárne nemôzu predávat tieto lieky. E - Záverecné poznámky 88. V roku 2014 bolo takmer 40 vecí, v ktorých Súdny dvor zamietol návrhy na zacatie prejudiciálneho konania bud preto, lebo boli úplne neprípustné, alebo pre jednoznacný nedostatok právomoci. V rovnako velkom pocte vecí boli návrhy vnútrostátnych súdov ciastocne zamietnuté z týchto dôvodov. Takmer vo vsetkých týchto veciach islo práve o tie procesné otázky, ktoré boli preskúmané v týchto návrhoch: i) otázky týkajúce sa výkladu základných slobôd napriek tomu, ze vsetky aspekty konania vo veci samej boli obmedzené na vnútrostátnu sféru jedného clenského státu ( [61]61 ), ii) otázky týkajúce sa výkladu Charty v prípadoch, v ktorých neexistovala jednoznacná súvislost s právom EÚ ( [62]62 ), alebo iii) návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, v ktorých nebol opísaný základný skutkový a právny rámec polozených otázok. ( [63]63 ) 89. Zial nie je nezvycajné, ze vnútrostátne súdy polozia Súdnemu dvoru otázky spochybnujúce zlucitelnost vnútrostátnych predpisov s právom EÚ, pricom poukázu na pomerne velký pocet ustanovení práva EÚ, ale nevysvetlia, preco kazdé z týchto ustanovení môze byt relevantné pre posudzovaný prípad. Obdobné problémy vyvolávajú návrhy, ktoré sa naopak týkajú zlucitelnosti vnútrostátnych predpisov s právom EÚ, ale nie sú v nich uvedené nijaké konkrétne ustanovenia práva EÚ. 90. Táto prax je neprijatelná. Kazdý návrh zamietnutý z procesných dôvodov spôsobuje znacné plytvanie zdrojmi tak vnútrostátneho súdu, ktorý podal návrh, ako aj súdov EÚ (najmä preto, lebo návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa musí prelozit do vsetkých úradných jazykov Európskej únie). Dochádza tiez k prietahom pri výkone spravodlivosti vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej, a to bez akýchkolvek prínosov. 91. Z clánku 19 ods. 1 ZEÚ vyplýva, ze dodrziavanie právneho poriadku a súdneho systému EÚ kontrolujú tak Súdny dvor, ako aj súdy clenských státov. Tak súdom Európskej únie, ako aj vnútrostátnym súdom totiz bola zverená úloha zabezpecit plné uplatnenie práva EÚ vo vsetkých clenských státoch a súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci z uvedeného práva vyplývajú. ( [64]64 ) 92. Vzhladom na túto klúcovú ústavnú zásadu je Súdny dvor ochotný urobit vsetko, co je v jeho silách, aby pomohol vnútrostátnym súdom plnit ich súdnu funkciu v rámci právneho poriadku EÚ. Súdny dvor si vsak tiez uvedomuje obmedzenia svojich vlastných cinností, ktoré vyplývajú zo Zmlúv. 93. Vnútrostátne súdy by si tiez mali uvedomovat tieto obmedzenia. Najmä by mali poznat nedávne rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze Súdny dvor postupuje pri posudzovaní svojej právomoci na zodpovedanie otázok podla clánku 267 ZFEÚ a prípustnosti takých otázok prísnejsie. 94. Vnútrostátne súdy by vo vseobecnosti vzdy mali mat na zreteli, ze zásada lojálnej spolupráce, na ktorej je zalozený postup upravený v clánku 267 ZFEÚ ( [65]65 ), sa uplatnuje vzájomne. Mali by pomáhat Súdnemu dvoru... pomáhat im. IV - Návrh 95. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor urcil, ze druhá a tretia prejudiciálna otázka, ktoré polozil Tribunale Amministrativo Regionale per la Sicilia vo veci C-497/12, sú neprípustné. __________________________________________________________________ ( [66]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [67]2 ) Pozri napríklad rozsudky The Chartered Institute of Patent Attorneys (C-307/10, [68]EU:C:2012:361, bod 31) a Danske Slagterier (C-445/06, [69]EU:C:2009:178, bod 65). Pozri tiez rozsudok Meilicke (C-83/91, [70]EU:C:1992:332, bod 22). ( [71]3 ) Pozri najmä rozsudky Kamberaj (C-571/10, [72]EU:C:2012:233, bod 41), Zurita García a Choque Cabrera (C-261/08 a C-348/08, [73]EU:C:2009:648, bod 36) a Schneider (C-380/01, [74]EU:C:2004:73, bod 23). ( [75]4 ) V ostatných rokoch stále stúpa pocet nových vecí. Tento jav dosiahol svoj vrchol v roku 2013, ked Súdny dvor vydal doteraz najväcsí pocet rozsudkov a tiez dostal zatial najviac návrhov na zacatie konania. V tomto roku predstavovali návrhy na zacatie prejudiciálneho konania takmer 60 % týchto návrhov (pozri výrocnú správu Súdneho dvora za rok 2013). ( [76]5 ) Napríklad rozsudky Pringle (C-370/12, [77]EU:C:2012:756), Z. (C-363/12, [78]EU:C:2014:159), D. (C-167/12, [79]EU:C:2014:169), International Stem Cell Corporation (C-364/13, [80]EU:C:2014:2451) a Gauweiler a i. (C-62/14, v konaní pred Súdnym dvorom). ( [81]6 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol v spojených veciach Venturini (C-159/12 az C-161/12, [82]EU:C:2013:529, body 22 az 25). ( [83]7 ) C-159/12 az C-161/12, [84]EU:C:2013:791. ( [85]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Unión de Pequeńos Agricultores/Rada (C-50/00 P, [86]EU:C:2002:462, body 44 a 45). ( [87]9 ) Porovnaj rozsudok Torralbo Marcos (C-265/13, [88]EU:C:2014:187, bod 27 a citovanú judikatúru). ( [89]10 ) Pozri v súvislosti s touto otázkou návrhy, ktoré som predniesol v spojených veciach Torresi (C-58/13 a C-59/13, [90]EU:C:2014:265, body 19 az 81). ( [91]11 ) Pozri clánok 100 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (dalej len "rokovací poriadok"). ( [92]12 ) Pozri okrem iného uznesenie Viacom (C-190/02, [93]EU:C:2002:569, bod 14 a citovanú judikatúru). ( [94]13 ) Tieto dve situácie sú totiz samostatne uvedené v clánku 53 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý znie: "Ak Súdny dvor zjavne nie je príslusný rozhodnút o veci alebo ak sú návrh alebo zaloba zjavne neprípustné, po vypocutí generálneho advokáta môze kedykolvek rozhodnút odôvodneným uznesením bez dalsieho konania." ( [95]14 ) Treba mat na zreteli, ze relevantné skutocnosti a uplatnitelné vnútrostátne predpisy uvedie vnútrostátny súd v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor spravidla nespochybnuje tieto aspekty návrhu. Pozri napríklad rozsudok Trespa International (C-248/07, [96]EU:C:2008:607, bod 36 a citovanú judikatúru). ( [97]15 ) Pozri v tomto zmysle NAÔMÉ, C.: Le renvoi préjudiciel en droit européen - Guide pratique. 2. vyd. Bruxelles: Larcier, 2010, s. 85 a 86. ( [98]16 ) Pozri uznesenie Killinger/Nemecko a i. (C-396/03 P, [99]EU:C:2005:355, body 15 a 26). ( [100]17 ) Pozri napríklad uznesenie Kauk/Nemecko (T-334/11, [101]EU:T:2011:408). ( [102]18 ) Pozri napríklad uznesenie Calvi/Európsky súd pre ludské práva (C-171/14 P, [103]EU:C:2014:2281). ( [104]19 ) Pozri najmä uznesenie Gluiber/Nemecko (T-126/98, [105]EU:T:1998:237). ( [106]20 ) Pozri napríklad uznesenie Alsharghawi/Rada (T-532/14 R, [107]EU:T:2014:732). ( [108]21 ) Ako sa uvádza v clánku 19 statútu. Pozri napríklad uznesenie ADR Center/Komisia (C-259/14 P, [109]EU:C:2014:2417). ( [110]22 ) Pozri napríklad rozsudok Komisia/Francúzsko (C-225/98, [111]EU:C:2000:494, bod 69). ( [112]23 ) [113]EU:C:2013:791. ( [114]24 ) Pozri okrem iného rozsudky USSL no 47 di Biella (C-134/95, [115]EU:C:1997:16, bod 19), RI.SAN. (C-108/98, [116]EU:C:1999:400, bod 23) a Omalet (C-245/09, [117]EU:C:2010:808, bod 12). ( [118]25 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Venturini ([119]EU:C:2013:529, body 32 az 52). ( [120]26 ) Tamze, body 53 az 55. ( [121]27 ) Tamze, body 24 a 55. ( [122]28 ) Tamze, body 38, 42 az 44, 50 a 51. ( [123]29 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach Airport Shuttle Express (C-162/12 a C-163/12, [124]EU:C:2013:617, body 26 az 60). ( [125]30 ) Pozri rozsudok Airport Shuttle Express (C-162/12 a C-163/12, [126]EU:C:2014:74, body 28 az 51). ( [127]31 ) Uznesenie Tudoran (C-92/14, [128]EU:C:2014:2051, body 34 az 42). ( [129]32 ) Pozri bod 33 týchto návrhov. ( [130]33 ) Uznesenie Szabó (C-204/14, [131]EU:C:2014:2220, body 15 az 25). ( [132]34 ) Smernica Rady z 29. apríla 2004 ([133]Ú. v. EÚ L 261, s. 15; Mim. vyd. 19/007, s. 65). ( [134]35 ) C-122/13, [135]EU:C:2014:59. ( [136]36 ) C-246/14, [137]EU:C:2014:2291. ( [138]37 ) Pozri napríklad rozsudok Romeo (C-313/12, [139]EU:C:2013:718, bod 20 a citovanú judikatúru). ( [140]38 ) Porovnaj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Venturini ([141]EU:C:2013:529, body 42 az 45), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach Airport Shuttle Express ([142]EU:C:2013:617, body 54 a 55). ( [143]39 ) [144]EU:C:2013:791. ( [145]40 ) Pozri napríklad rozsudok Ĺkerberg Fransson (C-617/10, [146]EU:C:2013:105, bod 17) a uznesenie Sociedade Agrícola e Imobiliária da Quinta de S. Paio (C-258/13, [147]EU:C:2013:810, bod 18). ( [148]41 ) Pozri okrem iného uznesenie Boncea a i. (C-483/11 a C-484/11, [149]EU:C:2011:832, bod 29) a rozsudok Ĺkerberg Fransson ([150]EU:C:2013:105, bod 19). ( [151]42 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie Currŕ a i. (C-466/11, [152]EU:C:2012:465, bod 26) a rozsudok Ĺkerberg Fransson ([153]EU:C:2013:105, bod 22). ( [154]43 ) Rozsudok Siragusa (C-206/13, [155]EU:C:2014:126, bod 24). Pozri tiez v tomto zmysle tam citovanú judikatúru. ( [156]44 ) Tamze, bod 25 a citovaná judikatúra. ( [157]45 ) Tamze, bod 26, a rozsudok Julián Hernández a i. (C-198/13, [158]EU:C:2014:2055, bod 35). ( [159]46 ) Porovnaj rozsudok Venturini ([160]EU:C:2013:791, body 40 a 63). ( [161]47 ) Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudky Blanco Pérez a Chao Gómez (C-570/07 a C-571/07, [162]EU:C:2010:300, bod 44) a Venturini ([163]EU:C:2013:791, bod 59). ( [164]48 ) Pozri rozsudok Pfleger a i. (C-390/12, [165]EU:C:2014:281, bod 35 a citovanú judikatúru). ( [166]49 ) Tamze, bod 36. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston v tej istej veci ([167]EU:C:2013:747, body 36 az 46). ( [168]50 ) Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky Hartlauer (C-169/07, [169]EU:C:2009:141, bod 44) a Apothekerkammer des Saarlandes a i. (C-171/07 a C-172/07, [170]EU:C:2009:316, bod 25). ( [171]51 ) Pozri napríklad rozsudok Mora IPR (C-79/12, [172]EU:C:2013:98, bod 35) a uznesenia Augustus (C-627/11, [173]EU:C:2012:754, bod 8) a Mlamali (C-257/13, [174]EU:C:2013:763, bod 18). ( [175]52 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok (Mora IPR, [176]EU:C:2013:98, bod 36) a uznesenia Mlamali ([177]EU:C:2013:763, bod 20) a Talasca (C-19/14, [178]EU:C:2014:2049, bod 19). ( [179]53 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Asemfo (C-295/05, [180]EU:C:2007:227, bod 33) a Mora IPR ([181]EU:C:2013:98, bod 37). Pozri tiez uznesenie Laguillaumie (C-116/00, [182]EU:C:2000:350, body 23 a 24). ( [183]54 ) Pozri uznesenie Talasca ([184]EU:C:2014:2049, bod 21). ( [185]55 ) Pozri body 48 a 49 týchto návrhov. ( [186]56 ) Tamze. ( [187]57 ) Pozri rozsudok Schaible (C-101/12, [188]EU:C:2013:661, bod 27 a citovanú judikatúru). ( [189]58 ) Pozri okrem iného rozsudky Komisia/DEI (C-553/12 P, [190]EU:C:2014:2083, body 41 az 46), MOTOE (C-49/07, [191]EU:C:2008:376, bod 49) a Connect Austria (C-462/99, [192]EU:C:2003:297, bod 80). ( [193]59 ) Súdny dvor totiz konstatoval, ze potreba presnosti v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, pokial ide o skutkový a právny rámec, sa uplatnuje osobitne v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá sa vyznacuje zlozitými skutkovými a právnymi situáciami - pozri uznesenie Laguillaumie ([194]EU:C:2000:350, bod 19 a citovanú judikatúru). ( [195]60 ) C-451/03, [196]EU:C:2006:208, body 20 az 26. ( [197]61 ) Pozri okrem iného rozsudok Airport Shuttle Express ([198]EU:C:2014:74) a uznesenia Tudoran ([199]EU:C:2014:2051) a Szabó ([200]EU:C:2014:2220). ( [201]62 ) Pozri okrem iného uznesenia Kárász (C-199/14, [202]EU:C:2014:2243), Panczyk (C-28/14, [203]EU:C:2014:2003) a Siroká (C-459/13, [204]EU:C:2014:2120). ( [205]63 ) Pozri okrem iného uznesenia Herrenknecht (C-366/14, [206]EU:C:2014:2353), Hunland-Trade, (C-356/14, [207]EU:C:2014:2340) a 3D I (C-107/14, [208]EU:C:2014:2117). ( [209]64 ) Porovnaj stanovisko 1/09 ([210]EU:C:2011:123, body 66 az 69). ( [211]65 ) Pozri bod 1 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#t-ECR_62012CC0497_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0001 67. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0002 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A178&lang=SK&format=pdf&target=null 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A332&lang=SK&format=pdf&target=null 71. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0003 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A648&lang=SK&format=pdf&target=null 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A73&lang=SK&format=pdf&target=null 75. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0004 76. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0005 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A756&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A159&lang=SK&format=pdf&target=null 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A169&lang=SK&format=pdf&target=null 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2451&lang=SK&format=pdf&target=null 81. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0006 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A529&lang=SK&format=pdf&target=null 83. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0007 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A791&lang=SK&format=pdf&target=null 85. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0008 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A462&lang=SK&format=pdf&target=null 87. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0009 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A187&lang=SK&format=pdf&target=null 89. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0010 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A265&lang=SK&format=pdf&target=null 91. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0011 92. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0012 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A569&lang=SK&format=pdf&target=null 94. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0013 95. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0014 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A607&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0015 98. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0016 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A355&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0017 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0018 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2281&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0019 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A237&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0020 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 108. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0021 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2417&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0022 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A494&lang=SK&format=pdf&target=null 112. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0023 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A791&lang=SK&format=pdf&target=null 114. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0024 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A16&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A400&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A808&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0025 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A529&lang=SK&format=pdf&target=null 120. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0026 121. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0027 122. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0028 123. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0029 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A617&lang=SK&format=pdf&target=null 125. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0030 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A74&lang=SK&format=pdf&target=null 127. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0031 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2051&lang=SK&format=pdf&target=null 129. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0032 130. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0033 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2220&lang=SK&format=pdf&target=null 132. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0034 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:261:TOC 134. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0035 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A59&lang=SK&format=pdf&target=null 136. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0036 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2291&lang=SK&format=pdf&target=null 138. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0037 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A718&lang=SK&format=pdf&target=null 140. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0038 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A529&lang=SK&format=pdf&target=null 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A617&lang=SK&format=pdf&target=null 143. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0039 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A791&lang=SK&format=pdf&target=null 145. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0040 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=null 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A810&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0041 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A832&lang=SK&format=pdf&target=null 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=null 151. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0042 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A465&lang=SK&format=pdf&target=null 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=null 154. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0043 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A126&lang=SK&format=pdf&target=null 156. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0044 157. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0045 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2055&lang=SK&format=pdf&target=null 159. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0046 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A791&lang=SK&format=pdf&target=null 161. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0047 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A300&lang=SK&format=pdf&target=null 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A791&lang=SK&format=pdf&target=null 164. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0048 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A281&lang=SK&format=pdf&target=null 166. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0049 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A747&lang=SK&format=pdf&target=null 168. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0050 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A141&lang=SK&format=pdf&target=null 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=null 171. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0051 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A98&lang=SK&format=pdf&target=null 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A754&lang=SK&format=pdf&target=null 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A763&lang=SK&format=pdf&target=null 175. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0052 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A98&lang=SK&format=pdf&target=null 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A763&lang=SK&format=pdf&target=null 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2049&lang=SK&format=pdf&target=null 179. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0053 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A227&lang=SK&format=pdf&target=null 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A98&lang=SK&format=pdf&target=null 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A350&lang=SK&format=pdf&target=null 183. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0054 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2049&lang=SK&format=pdf&target=null 185. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0055 186. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0056 187. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0057 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A661&lang=SK&format=pdf&target=null 189. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0058 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2083&lang=SK&format=pdf&target=null 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=null 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A297&lang=SK&format=pdf&target=null 193. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0059 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A350&lang=SK&format=pdf&target=null 195. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0060 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A208&lang=SK&format=pdf&target=null 197. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0061 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A74&lang=SK&format=pdf&target=null 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2051&lang=SK&format=pdf&target=null 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2220&lang=SK&format=pdf&target=null 201. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0062 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2243&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2003&lang=SK&format=pdf&target=null 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2120&lang=SK&format=pdf&target=null 205. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0063 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2353&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2340&lang=SK&format=pdf&target=null 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2117&lang=SK&format=pdf&target=null 209. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0064 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A123&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///tmp/lynxXXXXQL74Zb/L90970-5139TMP.html#c-ECR_62012CC0497_SK_01-E0065