NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 12. februára 2014 ( [1]1 ) Vec C-408/12 P YKK Corporation, YKK Holding Europe BV, YKK Stocko Fasteners GmbH proti Európskej komisii "Odvolanie -- Kartely -- Trhy so zipsami a s inými druhmi zapínadiel, ako aj so zosívackami -- Spoluzodpovednost -- Zákonná horná hranica pokuty -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Clánok 23 ods. 2 -- Pojem 'podnik` -- Osobná zodpovednost -- Zásada proporcionality -- Násobitel odstrasujúceho úcinku" 1. V tomto odvolaní YKK Corp., YKK Holding Europe BV (dalej len "YKK Holding") a YKK Stocko Fasteners GmbH (dalej len "YKK Stocko") navrhujú zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 27. júna 2012 ( [2]2 ). Vseobecný súd zamietol ich zalobu na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konecnom znení ( [3]3 ) v rozsahu, v akom sa ich týkalo, a subsidiárne, zrusit alebo znízit výsku pokuty, ktorá im bola ulozená týmto rozhodnutím. 2. Odvolanie nastoluje dôlezité otázky práva hospodárskej sútaze Európskej únie, o ktorých zatial Súdny dvor nerozhodoval, a to stanovenia zákonnej hornej hranice pokuty v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [4]4 ) v prípade spoluzodpovednosti v rámci toho istého kartelu, presnejsie, ak nad podnikom, ktorý sa podiela na porusení, zacne pocas trvania kartelu vykonávat kontrolu iný podnik, a uplatnenia násobitela odstrasujúceho úcinku pri výpocte pokuty v tomto kontexte. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 3. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie sú uvedené v bodoch 1 az 20 napadnutého rozsudku takto: "1 Zalobkyna v prvom rade YKK Corp. je japonská spolocnost. Je jedným zo svetových lídrov na trhu so zipsami, ale pôsobí tiez v sektore 'iných zapínadiel`. 2. Zalobkyna v druhom rade [YKK Holding] je podnik usadený v Holandsku. Má 24 dcérskych spolocností [vrátane] [YKK Stocko]. YKK Holding je 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti YKK Corp. Jej dcérske spolocnosti vyrábajú gombíky a zipsy. Samotná nevyrába, nepredáva ani iným spôsobom nedistribuuje ziadny z týchto výrobkov. Je výlucne financnou holdingovou spolocnostou. 3. Zalobkyna v tretom rade [YKK Stocko], predtým Stocko Fastener GmbH a Stocko Verschlußtechnik GmbH & Co. KG, je nemeckou spolocnostou so sídlom vo Wuppertale. Zalozená bola v roku 1901 a ako YKK Stocko Fastener bola zapísaná do obchodného registra v septembri 1995, ked YKK Holding odkúpila 76 % jej akcií, a to predtým, ako sa v marci 1997 stala jej 100 % vlastníkom. ... 10. Dna 16. septembra 2004 Komisia zaslala oznámenie o výhradách (dalej len 'oznámenie o výhradách`) týkajúce sa 'iných druhov zapínadiel`, zosívaciek a zipsov spolocnostiam Prym Fashion, William Prym, Éclair Prym, Fiocchi Prym, Fiocchi Snaps France, [YKK Stocko,] YKK Holding, YKK Corp., Coats, A. Raymond, Berning & Söhne, Berning France, Scovill Fasteners Europe (predtým Unifast), Scovill Fasteners, ako aj [Fachverband Verbindungs-und Befestigungstechnik (dalej len 'VBT`)]. ... 12. Dna 12. novembra 2004 skupina Prym, odvolávajúc sa na [oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ( [5]5 )], podala v mene vsetkých svojich dcérskych spolocností ziadost o oslobodenie alebo subsidiárne o znízenie výsky pokút týkajúcich sa 'iných druhov zapínadiel`. ... 14. Dna 18. februára 2005 skupina YKK, odvolávajúc sa na oznámenie o spolupráci z roku 2002, podala ziadost o znízenie výsky pokút týkajúcich sa 'iných druhov zapínadiel`. ... 16. Dôkazy predlozené na podporu ziadostí skupín Prym a YKK, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisii umoznili zaslat dotknutým spolocnostiam 7. marca 2006 dodatocné oznámenie o výhradách (dalej len 'dodatocné oznámenie o výhradách`). 17. Toto dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa 'iných druhov zapínadiel', zosívaciek a zipsov bolo zaslané spolocnostiam A. Raymond, Berning & Söhne a Berning France, Coats a Coats Deutschland a Éclair Prym, Prym Fashion, Fiocchi Prym, Scovill Fasteners Europe, Scovill Fasteners, William Prym, YKK Corp., YKK Holding a YKK Stocko..., ako aj VBT. ... 18. Dodatocné oznámenie o výhradách sa týkalo tých istých výrobkov ako oznámenie o výhradách, a tam kde to bolo potrebné, opravovalo, spresnovalo, spájalo a rozsirovalo výhrady, ktoré v nom boli formulované. ... 19. Dna 11. júla 2006 sa uskutocnilo pojednávanie. 20. Po konzultácii s poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie a vzhladom na záverecnú správu úradníka povereného vypocutím prijala Komisia 19. septembra 2007 [sporné] rozhodnutie..." 4. V spornom rozhodnutí Komisia uviedla, ze odvolatelky sa podielali na týchto troch poruseniach hospodárskej sútaze: -- spolupráca v období od mája 1991 do marca 2001 na trhu s kovovými a plastovými zapínadlami (dalej len "iné druhy zapínadiel") a zosívackami v okruhoch nazývaných "Bâle-Wuppertal a Amsterdam" (dalej len "spolupráca BWA"). V rámci tejto spolupráce dospeli úcastníci pocas stretnutí k dohode o koordinovanom zvysovaní cien a o výmene dôverných informácií o cenách a zvysovaní cien na nemeckej a európskej úrovni, -- spolupráca od roku 1999 do roku 2003 na trhu s "inými druhmi zapínadiel", na ktorom sa zúcastnili skupiny Prym a YKK (dalej len "dvojstranná spolupráca medzi Prym a YKK"). Toto porusenie spocívalo v dohodách a zosúladených postupoch na európskej a celosvetovej úrovni o rozdelovaní zákazníkov a stanovení cien, najmä minimálnych, priemerných a orientacných cien a kontrolách rastu cien prostredníctvom pravidelných výmen cenníkov a castých dvojstranných stykov, a nakoniec, -- spolupráca v období od apríla 1998 do novembra 1999 na trhu so zipsami, na ktorej sa zúcastnili skupiny YKK, Coats a Prym (dalej len "trojstranná spolupráca"). V rámci nej si tieto tri skupiny vymenili informácie o cenách a dohodli sa na postupe stanovenia minimálnych cien pre urcité výrobky na európskom trhu. 5. V dôsledku toho Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty za porusenie clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ ( [6]6 )) vypocítané na základe metódy stanovenej v usmerneniach ( [7]7 ) a v oznámení Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov ( [8]8 ) a oznámení o spolupráci z roku 2002. 6. Pokial ide o spoluprácu BWA, sporné rozhodnutie ulozilo tieto pokuty: -- A. Raymond Sarl: 8325000 eur, -- Berning & Söhne GmbH & Co. KG: 1123000 eur, -- Scovill Fasteners Europe SA a Scovill Fasteners Inc., zodpovedné spolocne a nerozdielne: 6002000 eur, -- William Prym GmbH & Co. KG a Prym Inovan GmbH & Co. KG, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 24913000 eur, -- YKK Stocko: 68250000 eur (z toho YKK Corp. a YKK Holding sú zodpovedné spolocne a nerozdielne za sumu vo výske 49000000 eur) a -- VBT: 1000 eur. 7. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze podla sporného rozhodnutia sa zalobkyna v tretom rade YKK Stocko podielala na porusení pocas celého jeho trvania deviatich rokov a deviatich mesiacov, zatial co YKK Corp. a YKK Holding, zalobkyna v prvom a zalobkyna v druhom rade, sa podielali na porusení (priamo alebo nepriamo) az po nadobudnutí spolocnosti YKK Stocko spolocnostou YKK Holding v roku 1997, a na porusení sa teda podielali styri roky (odôvodnenia 466 az 468 sporného rozhodnutia). To je dôvod, preco na jednej strane neboli YKK Corp. a YKK Holding zodpovedné za zaplatenie celej pokuty ulozenej YKK Stocko a preco na druhej strane YKK Stocko bola výlucne zodpovedná za zaplatenie zvysných 19250000 eur jej ulozenej pokuty. 8. Pokial ide o dvojstrannú spoluprácu medzi Prym a YKK, YKK Corp., YKK Holding a YKK Stocko boli zodpovedné spolocne a nerozdielne za zaplatenie pokuty vo výske 19500000 eur. Naopak, Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze skupina Prym splnila podmienky na úplné oslobodenie od pokuty. 9. Nakoniec, pokial ide o porusenia, ku ktorým doslo v rámci trojstrannej spolupráce, ulozené boli tieto pokuty: -- YKK Corp. a YKK Holding, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 62500000 eur, -- Coats Holdings Ltd. a Coats Deutschland GmbH, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 12155000 eur, -- William Prym GmbH & Co. KG a Prym Inovan GmbH & Co. KG, zodpovedné spolocne a nerozdielne: 6727500 eur (z toho Éclair Prym Group SA je zodpovedná spolocne a nerozdielne az do výsky 5850000 eur). II - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 10. Na podporu svojich zalôb pred Vseobecným súdom smerujúcich k zruseniu sporného rozhodnutia odvolatelky predlozili osem zalobných dôvodov, ktorých poradie preskúmania bolo pozmenené Vseobecným súdom a ktoré rozdelil do troch kategórií: -- prvá kategória obsahovala pät zalobných dôvodov týkajúcich sa trojstrannej spolupráce, zalozených v podstate na, po prvé, absencii dôkazov o existencii porusenia (prvý zalobný dôvod), po druhé, nesprávnom posúdení povahy a uskutocnenia porusenia na jednej strane a na skutocnom vplyve tohto porusenia na druhej strane (druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod), a po tretie, na nesprávnom uplatnení oznámení o spolupráci z rokov 1996 a 2002 (piaty zalobný dôvod), -- druhá kategória obsahovala dva zalobné dôvody týkajúce sa spolupráce BWA, kde bez toho, aby doslo k spochybneniu existencie porusenia, odvolatelky namietali na jednej strane proti nesprávnemu uplatneniu obmedzenia pokuty v rozsahu, v akom Komisia neuplatnila 10 % hornú hranicu na dcérsku spolocnost YKK Stocko za obdobie predchádzajúce roku 1997, ked spolocnost YKK Holding nadobudla YKK Stocko (siesty zalobný dôvod), a na druhej strane proti nesprávnemu uplatneniu násobitela pri výpocte pokuty ulozenej YKK Stocko za rovnaké obdobie predchádzajúce jej nadobudnutiu (siedmy zalobný dôvod), a nakoniec -- zalobkyne predlozili ôsmy zalobný dôvod spolocný pre vsetky porusenia súvisiace s trojstrannou spoluprácou a spoluprácou BWA, ktorý je zalozený na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality vo vztahu k uplatneniu násobitela odstrasujúceho úcinku 1,25 pri výpocte pokuty. 11. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol vsetky dôvody predlozené odvolatelkami, zamietol ich zalobu a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. III - O odvolaní 12. Odvolatelky a Komisia sa zúcastnili písomnej casti konania pred Súdnym dvorom a pojednávania, ktoré sa uskutocnilo 16. októbra 2013. 13. Na podporu svojho odvolania sa odvolatelky opierajú o styri odvolacie dôvody, ktoré sa týkajú len samotného výpoctu pokút, ktoré im boli ulozené v dôsledku trojstrannej spolupráce a spolupráce BWA. 14. V prvom rade tvrdia, ze napadnutý rozsudok primeraným spôsobom nevysvetluje dôvody, pre ktoré Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod týkajúci sa neprimeranej východiskovej sumy pokuty, kedze trojstranná spolupráca nemala nijaký vplyv na trh. V tomto zmysle podla nich Vseobecný súd porusil clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásadu proporcionality (prvý odvolací dôvod). Odvolatelky dalej tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost uviest odôvodnenie, ako aj zásadu lex mitior, pokial ide o uplatnitelnost oznámení o spolupráci z rokov 1996 a 2002 (druhý odvolací dôvod). Dalej tvrdia, ze odvolávaním sa na nesprávny výklad clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Vseobecný súd nerespektoval zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako ani zásadu osobnej zodpovednosti, ked odmietol uplatnit 10 % hornú hranicu len na obrat YKK Stocko za obdobie predchádzajúce jej nadobudnutiu spolocnostou YKK Holding (tretí odvolací dôvod). Nakoniec odvolatelky namietajú, ze sa Vseobecný súd dopustil porusenia povinnosti odôvodnenia, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality a osobnej zodpovednosti, pokial ide o uplatnenie násobitela odstrasujúceho úcinku na obdobie porusenia, ktoré predchádzalo nadobudnutiu YKK Stocko (stvrtý odvolací dôvod). A - O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa trojstrannej spolupráce, zalozenom na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku pri stanovení východiskovej sumy pokuty v súvislosti s vplyvom porusenia na trh a na porusení zásady proporcionality 1. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu 15. V tejto casti odvolatelky namietajú, ze Vseobecný súd nedostatocne odôvodnil zamietnutie ich zalobného dôvodu týkajúceho sa neprimeranej východiskovej sumy pokuty vo výske 50 miliónov eur s ohladom na údajnú neexistenciu vplyvu predmetného porusenia na trh. Táto absencia odôvodnenia im podla nich znemoznila vediet, ci Vseobecný súd zamietol ich zalobný dôvod z dôvodu, ze Komisia na jednej strane dostatocne zohladnila vplyv porusenia na trh alebo ho na druhej strane nezohladnila, pretoze nebola povinná tak urobit. 16. Odvolatelky dodávajú, ze odôvodnenie Vseobecného súdu je mätúce, pretoze zmiesava "velmi závaznú" povahu porusenia a výpocet východiskovej sumy pokuty. 17. Nezastávam ich názor. 18. Na úvod je potrebné zdôraznit, ze odvolatelky výslovne upustili od tvrdenia, "ze trojstranná spolupráca nemohla byt vo svojej povahe kvalifikovaná ako 'velmi závazná`, vzhladom na nezohladnenie vplyvu zo strany Komisie" (bod 13 odvolania). Vzhladom na to, ze kvalifikácia porusenia nie je viac relevantná, toto odvolanie sa týka iba stanovenia východiskovej sumy pokuty vo výske 50 miliónov eur, ktorú Vseobecný súd údajne potvrdil bez to, aby sa dostatocne vyjadril k primeranému zohladneniu vplyvu predmetného porusenia na trh Komisiou alebo jej povinnosti zohladnit, prípadne nezohladnit tento vplyv. 19. V tejto súvislosti sa domnievam, ze Vseobecný súd dokonale vysvetlil, preco podla jeho názoru bola Komisia schopná kvalifikovat predmetné porusenie ako "velmi závazné" a stanovit východiskovú sumu pokuty na 50 miliónov eur bez toho, aby zohladnila vplyv tohto porusenia na trh, kedze nebola povinná tak urobit. 20. Vseobecný súd predovsetkým poznamenáva, ze "podla bodu 1.A prvého odseku usmernení pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde ho mozno merat, a velkost relevantného zemepisného trhu" (bod 125 napadnutého rozsudku), ale ze tri faktory v tomto skúmaní "nemajú rovnakú váhu pri celkovom skúmaní" (bod 126 napadnutého rozsudku). Najzávaznejsie porusenia ako "dohody alebo zosúladené postupy smerujúce okrem iného, podobne ako v prejednávanej veci, k urceniu cien môzu byt uz na základe ich povahy kvalifikované ako 'velmi závazné` bez toho, aby sa tieto správania museli vyznacovat ich osobitným vplyvom alebo geografickým rozsahom" (rovnaký bod 126 napadnutého rozsudku). 21. Pokial ide o zohladnenie skutocného vplyvu na trh, Vseobecný súd pokracoval vo svojom odôvodnení, pricom v bode 140 napadnutého rozsudku uviedol, ze tento vplyv musí byt zohladnený, len "ak ho mozno merat", pricom v bode 141 uvedeného rozsudku uviedol, ze Komisia sa nepokúsila "preukázat presné úcinky porusenia". Komisia jasne uviedla, ze pokial ide o dôkazy obsiahnuté v jej spise týkajúce sa trojstrannej spolupráce na trhu so zipsami, nemala k dispozícii dostatocné dôkazy o konecnej realizácii dohody o harmonizácii cien ( [9]9 ) (co bol jeden z aspektov dohody a ktorý pozostával tiez z výmeny citlivých informácií a diskusií o zvýsení cien ( [10]10 )). Ako Vseobecný súd konstatuje v bode 142 napadnutého rozsudku, nebránilo to vsak Komisii v tom, aby dospela k záveru, ze dohoda ako celok mala pravdepodobne vplyv na trh, hoci bol tento vplyv obmedzenejsí a kratsí, ako úcastníci zamýslali. ( [11]11 ) 22. Bez ohladu na to sa domnievam, ze Komisia bola schopná v rovnakom case stanovit, ze dohoda bola ako celok uskutocnená a mohla mat vplyv na trh, a tiez dodat, ze tento vplyv nebolo mozné vymedzit, pretoze nebolo mozné urcit s dostatocnou presnostou príslusné konkurencné parametre v prípade neexistencie porusení, ktoré Vseobecný súd jasne vysvetluje v bodoch 141 a 142 napadnutého rozsudku. 23. Dalej poznamenávam, ze odôvodnenie Vseobecného súdu je úplne v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. Vseobecný súd len pripomenul "zásadu, podla ktorej skutocný vplyv porusenia na trh nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokút" ( [12]12 ). 24. Súdny dvor dalej rozhodol vo svojom rozsudku Carbone-Lorraine/Komisia ( [13]13 ), ze "úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, napríklad rozdelovanie trhov". 25. Vseobecný súd vsak vo svojom rozsudku Sachsa Verpackung/Komisia ( [14]14 ) rozhodol, ze "tvrdenie zalobkyne, ze Vseobecný súd by v podstate mal znízit pokutu ulozenú Komisiou, ak vplyv porusenia na trh nemozno zmerat,... nemôze obstát". 26. Odvolatelky dalej uvádzajú, ze Vseobecný súd nezohladnil ich tvrdenie týkajúce sa proporcionality východiskovej sumy ako samostatnú výhradu. 27. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze takéto tvrdenie týkajúce sa proporcionality existuje, v kazdom prípade v prvej casti, len v spojitosti s neexistenciou vplyvu na trh alebo s povinnostou zohladnit takúto prípadnú neexistenciu. 28. Dospel som preto k záveru, ze prvú cast odvolacieho dôvodu týkajúcu sa neprimeranosti odôvodnenia napadnutého rozsudku treba zamietnut. 2. Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu 29. V tejto casti odvolatelky tvrdia, ze ak by z napadnutého rozsudku malo vyplývat, ze Komisia dostatocne zohladnila vplyv porusenia na trh, takýmto rozhodnutím by Vseobecný súd nesprávne vykladal sporné rozhodnutie a porusil by právo Únie, najmä clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, a ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ktorá vyzaduje, aby Komisia v prípade, ze povazuje za primerané zohladnit vplyv porusenia na trh na úcely zvýsenia východiskovej sumy pokuty nad úroven minimálnej moznej sumy 20 miliónov eur stanovenej v usmerneniach, musí uviest konkrétne, hodnoverné a dostatocné kritériá, na základe ktorých sa má posúdit, aký mohol byt skutocný vplyv porusenia na hospodársku sútaz na tomto trhu. 30. Toto tvrdenie je zjavne zalozené na chybnom výklade napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia. 31. Ako som uz poznamenal, pri posúdení kritéria závaznosti porusenia sa musí zohladnit jeho skutocný vplyv na trh, len ak ho mozno zmerat. 32. V prejednávanej veci Komisia vysvetlila - rovnako ako vo svojom rozhodnutí K(2004) 2826 ( [15]15 ) [ktoré viedlo k trom rozsudkom, a síce rozsudkom KME Germany a i./Komisia (C-272/09 P), Chalkor/Komisia a KME Germany a i.,/Komisia (C-389/10 P) ( [16]16 )) -, ze nebolo mozné presne vymedzit skutocný vplyv trojstrannej spolupráce (pozri odôvodnenia 507 a 509 sporného rozhodnutia). 33. Rovnakým spôsobom teda, ako tomu bolo v prípade zalobcov vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok KME Germany a i./Komisia, odvolatelky nesprávne vykladali napadnutý rozsudok, ked uviedli, "ze skutocný vplyv porusenia na trh by sa mal zohladnit na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená" ( [17]17 ). 34. Zastávam preto názor, ze Komisia bola rovnako ako v danej veci oprávnená dospiet v spornom rozhodnutí k záveru, ze porusenie malo pravdepodobne urcitý (nemeratelný) vplyv na trh ( [18]18 ), co zjavne nemozno zamenit s konstatovaním konkrétneho meratelného vplyvu porusenia na trh, ktorý nie je potrebný. ( [19]19 ) Ako uz bolo v rámci prvej casti vysvetlené a ako uz Súdny dvor v uvedenej veci potvrdil ( [20]20 ), po prvé, záver, ze skutocný vplyv nie je rozhodujúcim faktorom pri posúdení závaznosti, a po druhé konstatovanie, ze porusenie malo pravdepodobne urcitý vplyv, si vzájomne neodporujú. 35. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia a táto cast druhej casti prvého odvolacieho dôvodu (najmä body 17 az 22 odvolania) je zalozená na nesprávnom predpoklade. 36. Súhlasím tiez s názorom Komisie, ze toto uvazovanie nie je vyvrátené uz citovaným rozsudkom Prym a Prym Consumer/Komisia (najmä v jeho bodoch 81 a 82), na ktoré odkazujú odvolatelky (pozri body 23 az 30 odvolania). 37. Dôvod je jednoduchý. Vo svojom rozsudku Prym a Prym Consumer/Komisia ( [21]21 ) Vseobecný súd uviedol, ze Komisia netvrdila, ze konkrétny vplyv porusenia nebol meratelný ( [22]22 ), a teda s ohladom na skutocnost, ze Komisia sa pokúsila zohladnit a zmerat konkrétny vplyv, Vseobecný súd rozhodol, ze si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia ( [23]23 ) (hoci nakoniec Vseobecný súd neznízil výsku pokuty). ( [24]24 ) 38. Je teda zrejmé, ze uz citovaný rozsudok vo veci Prym a Prym Consumer/Komisia nemozno uplatnit na prejednávanú vec. 39. V kazdom prípade uz citovaný rozsudok Súdneho dvora Prym a Prym Consumer/Komisia (a konkrétnejsie jeho body 81 a 82 citované odvolatelkami) nemozno vykladat v tom zmysle, ze zistenie a preukázanie (iným spôsobom nez na základe predpokladov) skutocného meratelného vplyvu sú jedinými zákonnými dôvodmi na zvýsenie východiskovej sumy nad rámec minimálnej sumy vo výske 20 miliónov eur. 40. Cast 1.A stvrtý a siesty bod usmernení stanovuje, ze "taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom; tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok", a "ked sa priestupok týka viacerých podnikov (typu kartel), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov". 41. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze v uz citovaných rozsudkoch týkajúcich sa rozhodnutia "Medené instalacné rúry" Vseobecný súd a Súdny dvor akceptovali východiskovú sumu, ktorá bola vyssia nez "minimálna" suma 20 miliónov eur (v tomto prípade 35 miliónov eur), pricom skutocný (meratelný) dosah nebol zohladnený. 42. V kazdom prípade mozno pripomenút, ze "Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat svojím posúdením z dôvodov spravodlivosti posúdenie Vseobecného súdu, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva [Únie] v rámci plnej rozhodovacej právomoci" ( [25]25 ). 43. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho posúdenia, ked bez toho, aby zohladnil skutocný vplyv predmetného porusenia na trh, rozhodol, ze suma vo výske 50 miliónov eur predstavovala v prejednávanej veci primeranú východiskovú sumu pre pokutu. Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu preto musí byt zamietnutá. 3. Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu 44. V tejto casti odvolatelky po prvé tvrdia, ze za predpokladu (podla môjho názoru správneho, na rozdiel od predpokladu uvedeného vyssie v druhej casti), ze by napadnutý rozsudok mal preukázat, ze Komisia nezohladnila vplyv porusenia na trh, pretoze nebola povinná tak urobit, Vseobecný súd nesprávne uplatnil právo Únie, podla ktorého sankcie podla vnútrostátneho práva a práva Únie nemajú byt len úcinné a odstrasujúce, ale tiez primerané danému poruseniu. V tomto zmysle odvolatelky tvrdia, rovnako ako vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom, ze je neprimerané zmenit minimálnu moznú sumu vo výske 20 miliónov eur (aká je stanovená v usmerneniach za "velmi závazné" porusenia) na 50 miliónov eur (co predstavuje nárast o 250 %) bez zohladnenia absencie vplyvu dohody o trojstrannej spolupráci na trh. Ak by to bolo inak, napadnutý rozsudok by povazoval velkost podniku za významný faktor pri stanovení výsky pokuty, a bol by teda v rozpore s usmerneniami a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. 45. Komisia zastáva názor, ze odvolatelky sa snazia vzbudit dojem, ze suma 20 miliónov eur predstavuje základnú sumu pre výpocet a ze Komisia by mala výslovne odôvodnit kazdé "zvýsenie" nad rámec tejto sumy, v prejednávanej veci o 250 % alebo o 312,5 % podla velkosti podniku. ( [26]26 ) 46. Ako Komisia správne poznamenala, tento argument je zalozený na zámene medzi "východiskovou sumou" - stanovenou na základe rôznych faktorov specifických pre daný prípad a súvisiacou s porusením vrátane velkosti dotknutého trhu - a zaradením úcastníka kartelu do urcitej skupiny (dalej len "skupina") alebo uplatnením "násobitela odstrasujúceho úcinku" pri výpocte pokuty, ktorá má byt ulozená konkrétnemu podniku, teda v stádiu výpoctu pokuty, kde sa zohladnuje velkost podniku. 47. V prejednávanej veci velkost trhu so zipsami presiahla 400 miliónov eur (odôvodnenie 12 sporného rozhodnutia) a porusenie bolo oznacené ako "velmi závazné" so zretelom na vsetky osobitné skutocnosti a okolnosti prejednávanej veci. S ohladom na vsetky tieto skutocnosti východisková suma pokuty ulozenej prvej skupine podnikov bola stanovená na 50 miliónov eur. ( [27]27 ) 48. Vzhladom na to, ze odvolatelky boli najvýznamnejsími úcastníkmi kartelu, pokial ide o podiel na trhu so zipsami, boli umiestnené do tejto prvej skupiny (odôvodnenie 530 sporného rozhodnutia). Az do tohto stádia výpoctu sa celková velkost podniku neberie do úvahy. Násobitel odstrasujúceho úcinku vo výske 1,25 % bol následne uplatnený na danú sumu vzhladom na znacnú celkovú velkost skupiny YKK (odôvodnenia 537 az 539 sporného rozhodnutia). 49. V kazdom prípade treba pripomenút, ze je na Vseobecnom súde, aby preskúmal posúdenie primeranej povahy týchto súm, a ze v zásade "pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva [Únie] týmito podnikmi" ( [28]28 ). 50. Okrem toho odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nepocítal s moznostou povazovat nevykonanie ich dohody za polahcujúcu okolnost. 51. V tomto zmysle stací poznamenat, ako to uz správne urobil Vseobecný súd vo svojej judikatúre, ze "na úcely hodnotenia polahcujúcich okolností vrátane neuplatnovania dohôd nie je opodstatnené zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, ktoré sa musia brat do úvahy pri posúdení skutocného vplyvu porusenia na trh na úcely hodnotenia jeho závaznosti (bod 1 A prvý odsek usmernení), ale individuálne správanie kazdého podniku, aby sa preskúmala pomerná závaznost úcasti kazdého podniku na porusení" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) ( [29]29 ). 52. V uz citovanom rozsudku KME Germany a i./Komisia Súdny dvor potvrdil stanovisko Vseobecného súdu v rozsahu, v akom rozhodol, ze "pokial ide o prvé tvrdenie, týka sa bodu 127 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd odkazoval na judikatúru, podla ktorej na úcely uplatnenia polahcujúcej okolnosti podla bodu 3 druhej zarázky usmernení musia porusitelia preukázat, ze sa správali sútazne alebo aspon ze jasne a v znacnom rozsahu porusovali povinnosti vykonat kartel do takej miery, ze narusili jeho fungovanie, a ze k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky do vykonávania predmetného kartelu" ( [30]30 ). Z tohto dôvodu v bode 96 uvedeného rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze "Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked doslovne vykladal podmienky pozadované na priznanie polahcujúcej okolnosti podla bodu 3 druhej zarázky usmernení. Ako vsak Vseobecný súd uviedol v bode 128 napadnutého rozsudku, odvolatelky netvrdili, ze splnajú tieto podmienky. Prvé tvrdenie teda nie je dôvodné". 53. Vzhladom na to, ze odvolatelky nepreukázali - dokonca ani neuviedli - ziadnu z vyssie uvedených poziadaviek na úcely preukázania existencie polahcujúcich okolností, ich tvrdenie musí byt zamietnuté. 54. Pokial ide o porovnanie s vecami, v ktorých boli vyhlásené rozsudky Degussa/Komisia (takzvaný kartel "Metionínu"), ako aj Prym a Prym Consumer/Komisia (takzvaný kartel "Ihiel") ( [31]31 ), zastávam názor (podobne ako Komisia), ze prejednávaná vec je odlisná, pretoze tu nejde o otázku úplného nevykonania trojstrannej spolupráce na trhu so zipsami pocas urcitého obdobia (a navyse pomerne dlhého), ale len o neexistenciu dôkazov o konecnej realizácii jedného z jej prvkov (dohoda o harmonizácii cien). Okrem toho táto konkrétna okolnost bola zohladnená pri celkovom posúdení závaznosti. 55. Pokial ide o rozhodnutia K(2006) 1766 a K(2006) 5700 v konecnom znení ( [32]32 ), odvolatelky nemôzu namietat, ze velkost dotknutých trhov bola celkovo porovnatelná [340 miliónov eur v rámci trhu s peroxidom vodíka a 550 miliónov eur v rámci kombinovaného trhu s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou (BR/ESBR)]" s trhom so zipsami. Okrem toho úroven vykonania zo strany úcastníkov a posúdenie pravdepodobného, avsak nemeratelného vplyvu v týchto kartelových rozhodnutiach sa zásadne nelísili od tých, ktoré sú charakteristické pre prejednávanú vec. ( [33]33 ) 56. Z toho vyplýva, ze tretia cast prvého odvolacieho dôvodu, a teda celý prvý odvolací dôvod musia byt zamietnuté. B - O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa trojstrannej spolupráce, smerujúcom proti odôvodneniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom odmietol uplatnit oznámenie o spolupráci z roku 2002 (prvá cast) a nesprávne vylozil zásadu lex mitior (druhá cast) 57. Zastávam rovnako ako Komisia názor - aj za predpokladu, ktorý Komisia spochybnuje, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 mozno v tomto zmysle povazovat za "lex mitior" vo vztahu k oznámeniu o spolupráci z roku 1996 -, ze Vseobecný súd jednoznacne zamietol - aj ked tak urobil implicitne (v bodoch 184 a nasl. napadnutého rozsudku) - tvrdenie zalozené na zásade lex mitior z dôvodu, ze táto námietka bola bezpredmetná, pretoze Komisia poskytla odvolatelkám de facto ciastocné oslobodenie od pokuty tým, ze ich spoluprácu, ktorú nebolo mozné vziat do úvahy na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996, povazovala za polahcujúcu okolnost. Vseobecný súd poznamenáva, ze táto okolnost viedla k znízeniu pokuty vo výske 9375000 eur (bod 187 napadnutého rozsudku). 58. Navyse Vseobecný súd jasne vysvetlil, v akom rozsahu odvolatelky nedodrziavali poziadavky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 1996 (body 170 az 180 napadnutého rozsudku). 59. Komisia správne tvrdí, ze jedinou relevantnou otázkou (pri výklade druhej casti druhého odvolacieho dôvodu) je, ci Vseobecný súd mal výslovne vysvetlit, preco odvolatelky neboli oprávnené získat okrem (de facto) ciastocného oslobodenia dalsiu výhodu zalozenú na oznámení o spolupráci z roku 2002, a síce dodatocné znízenie výsky pokuty za poskytnutie informácií alebo dôkazov predstavujúcich významnú pridanú hodnotu, pokial ide o obdobie od 28. apríla 1998 do 2. júna 1999 (bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002). 60. Odvolatelky zastávajú v tomto smere názor, ze Vseobecný súd sa tým, ze namiesto oznámenia o spolupráci z roku 1996 neuplatnil oznámenie o spolupráci z roku 2002, dopustil nesprávneho výkladu práva Únie, najmä zásady lex mitior, tak ako je to stanovené v clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podla ktorého sa má spätne uplatnit najpriaznivejsie právo. Vzhladom na to, ze oznámenie o spolupráci z roku 1996, na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 2002, podmienovalo výhodu znízenia pokuty nespochybnením skutocností, bolo by v rozpore so zásadou lex mitior (body 62 az 65 odvolania), aby bola výhoda zamietnutá na základe skutocnosti, ktorá sa uz prestala uplatnovat. Odvolatelky dospeli k záveru, ze dôkaz, ktorý predlozili, predstavoval významnú pridanú hodnotu pre vysetrovanie v rozsahu, v akom umoznil Komisii preukázat, ze údajné porusenie trvalo dlhsie. Z tohto dôvodu mali teda mat nárok na dalsie znízenie výsky pokuty (okrem ciastocného oslobodenia, ktoré im bolo poskytnuté za preukázanie predlzenia trvania kartelu), teda na "dvojitú výhodu" za tú istú informáciu a dôkaz, ktorá mala pozostávat, po prvé, zo znízenia, a po druhé, z ciastocného oslobodenia od pokuty. 61. Predovsetkým je potrebné zdôraznit, ze právnym základom pokút ulozených v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej sútaze nie je oznámenie o spolupráci (ci uz z roku 1996, alebo z roku 2002), ale je ním clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003. Ako Komisia správne poznamenala, tento clánok nebol v priebehu casu zmenený a je v podstate totozný s clánkom 15 nariadenia c. 17 ( [34]34 ). Právny rámec pokút preto nebol podstatne zmenený. 62. Poznamenávam teda, po prvé, ze Prym a Coats podali ich prvú ziadost o zhovievavost pred 14. februárom 2002 a ze podla odseku 28 oznámenia o spolupráci z roku 2002 ( [35]35 ), je to práve oznámenie o spolupráci z roku 1996, ktoré bolo a zostalo uplatnitelné ratione temporis na celý kartel na trhu so zipsami. 63. Po druhé, poznamenávam, ze Súdny dvor ( [36]36 ) rozhodol, ze "pokial ide o spoluprácu podniku s Komisiou [ci uz podla oznámenia o spolupráci z roku 1996, alebo oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo ako polahcujúcu okolnost],... takýto príspevok môze odôvodnit znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci iba vtedy, ak skutocne Komisii umozní splnit jej úlohu spocívajúcu v konstatovaní porusenia a v jeho ukoncení". 64. V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze "Komisia má sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného útvarmi tejto institúcie. V tejto súvislosti Komisia musí vykonat komplexné skutkové posúdenia, akými sú posúdenia týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov" ( [37]37 ). 65. Po tretie, zo spisu vyplýva, ze vzhladom na to, ze odvolatelky nespochybnili body 170 az 181 napadnutého rozsudku, viac nenamietajú voci skutocnosti, ze Komisia nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 1996. 66. Po stvrté, je dôlezité zdôraznit, ze kvalitatívne poziadavky oznámení o spolupráci z rokov 1996 a 2002 sú celkovo porovnatelné (toto oznámenie z roku 2002 nie je menej prísne ako oznámenie z roku 1996 ( [38]38 )), takze nedodrzanie podmienok stanovených v oznámení o spolupráci z roku 1996 - osobitne skutocnost, ze odvolatelky spochybnili skutkové okolnosti - vedie ipso facto k nedodrzaniu podobných poziadaviek obsiahnutých v uvedenom oznámení z roku 2002. 67. Ako uviedla Komisia, bez ohladu na ciastocné oslobodenie od pokuty, ktoré uz nie je sporné, nie je v ziadnom prípade preukázané, ako to tvrdia odvolatelky (pozri bod 56 odvolania), ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 by k ním bolo zhovievavejsie, nez oznámenie z roku 1996. 68. Odvolatelky sa v podstate snazia argumentovat tým, ze ak podnik poskytne dôkaz o urcitom období trvania porusenia a tým Komisii umozní predlzit trvanie kartelu, musí mat nárok nielen na ciastocné oslobodenie od pokuty pocas daného obdobia, ale tiez nárok na dodatocnú výhodu, ktorou je percentuálne znízenie za porusenie, ktorého sa dopustil. 69. Okrem toho, ze sa domnievam, ze akákolvek dvojitá odmena je vylúcená, nemyslím si, ze takýto argument je v súlade s celkovým úcelom znízení poskytnutých za spoluprácu. Podnik by nemal byt odmenený za to, ze pomáhal Komisii preukázat existenciu porusenia v prípade, ze neposkytol ziadnu pridanú hodnotu vysetrovaniu Komisie týkajúcemu sa obdobia, za ktoré mu bola pripísaná zodpovednost (teda obdobia nasledujúce po období, za ktoré bol ciastocne oslobodený od pokuty). 70. V skutocnosti sa odvolatelky domáhajú uplatnenia obrátenej zásady ne bis in idem, teda znízenia pokuty za to, ze poskytli pridanú hodnotu vysetrovaniu Komisie, a oslobodenia za skutocnosti, ktoré prezradili! 71. Zdá sa mi, ze rovnaké informácie nemôzu byt odmenené podla oznámenia o spolupráci (získat percentuálne znízenie), ako aj mimo jeho rámca (získat ciastocné oslobodenie ako polahcujúcu okolnost za spoluprácu mimo zhovievavosti). ( [39]39 ) 72. Navyse si nemyslím, ze odvolatelky sa môzu v tejto súvislosti úcinne odvolávat na predchádzajúce rozhodnutia. 73. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok FRA.BO/Komisia ( [40]40 ) (kartel nazvaný ako kartel "Tvaroviek"), ciastocné oslobodenie nebolo kombinované so znízením z dôvodu zhovievavosti za rovnakú spoluprácu, pretoze ide o spoluprácu týkajúcu sa dvoch rozlicných období, pocas ktorých FRA.BO SpA získala znízenie z dôvodu zhovievavosti (za obdobie pred rokom 2001) a ciastocné oslobodenie od pokuty za spoluprácu mimo zhovievavosti (za dalsie obdobie od roku 2001 do roku 2004). 74. Vseobecný súd, na rozdiel od tvrdení odvolateliek, jasne potvrdil, ze nemôze existovat nijaká kumulatívna odmena. ( [41]41 ) V kazdom prípade mozno dodat, ze na rozdiel od FRA.BO SpA odvolatelky v danej veci spochybnujú skutocnosti týkajúce sa trojstrannej spolupráce na trhu so zipsami po 2. júni 1999 a ich právnu klasifikáciu ako porusovanie. 75. Nakoniec si nemyslím, ze informácie, ktoré odvolatelky poskytli Komisii, predstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 v rámci vysetrovania Komisie. 76. Pokial ide o obdobie pred 2. júnom 1999, je zrejmé, ze spolupráca bola odmenená (de facto) ciastocným oslobodením a neexistuje nijaký dôvod na udelenie dvojitej odmeny. Pokial ide o skutocnosti, ktoré nastali po tomto dátume, odvolatelky tieto skutocnosti spochybnujú. 77. Zastávam preto názor, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze spolupráca odvolateliek za obdobie pred 2. júnom 1999 nepomohla Komisii zistit skutkový stav a porusenie za obdobie po tomto dátume. Toto posúdenie je platné, ci uz v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 1996, alebo na základe kritérií stanovených v oznámení o spolupráci z roku 2002. 78. Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod musí byt zamietnutý. C - O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa spolupráce BWA a nesprávneho uplatnenia 10 % hornej hranice na obdobie predchádzajúce nadobudnutiu YKK Stocko spolocnostou YKK Holding 79. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol ich zalobný dôvod zalozený na údajne nesprávnom uplatnení 10 % hornej hranice za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu YKK Stocko spolocnostou YKK Holding - obdobie, pocas ktorého sa YKK Stocko povazuje za výlucne zodpovednú, -, porusil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásadu proporcionality, zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu individualizácie trestov. 80. V skutocnosti cast pokuty súvisiacej s pociatocným obdobím porusenia vo výske 19,25 milióna eur, ktorá predstavuje 55 % z celkového obratu YKK Stocko v roku 2006 (ktorý bol 34,91 milióna eur), v podstate prekracuje 10 % hornú hranicu stanovenú v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003. 81. Komisia namieta, ze tento argument je zalozený z právneho hladiska na nesprávnom pochopení úcelu 10 % hornej hranice uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, co by znamenalo, ze ak sa zmení struktúra podniku (napríklad po nadobudnutí dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou), má sa vypocítat samostatná pokuta pre kazdé z nasledujúcich období tejto zmeny (napríklad pred nadobudnutím a po nom). 82. Komisia naopak tvrdí, ze musí byt ulozená jediná pokuta, pretoze hranica stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nie je castou pokuty spojenou s tajným správaním pocas obdobia porusenia, ale je zákonným maximom súvisiacim s financnou schopnostou zaplatit pokutu a zameriava sa predovsetkým na ochranu podniku proti ulozeniu neúmernej pokuty s ohladom na jeho velkost. Rozhodujúcim faktorom je teda ekonomická sila podniku (ktorú naznacuje jeho celkový obrat) v case prijatia rozhodnutia o ulození pokuty. Tieto úvahy sú ako jediné schopné vysvetlit, preco na úcely výpoctu 10 % hornej hranice odkazuje predmetné ustanovenie výslovne na toto obdobie. V dôsledku toho nie je relevantnou skutocnost, ze podnik mal slabsiu financnú kapacitu v minulosti, napríklad pred jeho nadobudnutím inou spolocnostou, tak ako je to v prejednávanej veci. 83. Komisia dodáva, ze aj v prípade, ak sa materská spolocnost rozhodne, ze neposkytne financnú podporu svojej dcérskej spolocnosti, pokial ide o cast pokuty, za ktorej zaplatenie je táto dcérska spolocnost výlucne zodpovedná, pricom to môze ohrozit zivotaschopnost dcérskej spolocnosti, ide len o otázku uskutocnenia investicného rizika materskej spolocnosti spojenej s právnickou osobou (dcérskou spolocnostou), ktorá sa pred (ale aj po) nadobudnutí dopustila protisútazného správania sankcionovaného pokutami. Získaním kontroly nad dcérskou spolocnostou preberá materská spolocnost toto riziko, pricom ho vsak môze obmedzit tým, ze v kúpnej zmluve uzatvorenej s pôvodným majitelom zahrnie odskodnenie. 84. V súhrne mozno konstatovat, ze podla Komisie jedine podnik zodpovedný za posledné stádiá porusenia a v case prijatia konecného rozhodnutia je primeraným referencným podnikom pre posúdenie otázok zodpovednosti a odstrasujúceho úcinku, pokial Komisia preukáze, ze sa tento podnik (teda podnik, ktorý tvoria nové materské spolocnosti) sám zúcastnil na porusení. Z rovnakých dôvodov Komisia tvrdí, ze odvolatelky nemôzu úcinne tvrdit, ze pokuta bola ulozená v rozpore so zásadou proporcionality a zásadou rovnosti zaobchádzania. 85. Ako som uz v úvode týchto návrhov uviedol, odvolací dôvod nastoluje dôlezitú otázku v oblasti práva hospodárskej sútaze, ktorou sa Súdny dvor doposial nezaoberal, a to stanovenie zákonnej hranice pokuty, tak ako je to stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, v prípade spoluzodpovedností v rámci rovnakého kartelu, a presnejsie, kde podnik, ktorý sa zúcastnuje na porusení, zacne byt kontrolovaný iným podnikom pocas trvania kartelu. 86. Toto ustanovenie nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [podielajúcich sa na porusovaní - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 87. Súdny dvor má teda za úlohu po prvýkrát vykladat pojem "podnik podielajúci sa na porusovaní" v zmysle clánku 23 ods. 2 tohto nariadenia - najmä vo svetle zásady osobnej zodpovednosti (a to, ze sankcie musia byt specifické pre páchatela, ako aj pre trestný cin) - v situácii, ked bol dotknutý podnik výlucne zodpovedný za zaplatenie casti pokuty za urcité obdobie a následne doslo k jeho nadobudnutiu iným podnikom. 88. Na tomto mieste je potrebné poznamenat, ze táto otázka bola nedávno predlozená Súdnemu dvoru vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia. V skutocnosti sa touto otázkou starostlivo zaoberala generálna advokátka Sharpston vo svojich návrhoch v uvedenej veci. Az do rozsudku velkej komory (ktorý bol vyhlásený 26. novembra 2013) boli návrhy generálnej advokátky Sharpston prirodzene stredobodom diskusie na pojednávaní v danej veci, ktoré sa konalo 16. októbra 2013 ( [42]42 ). 89. Zial, velká komora odmietnutím súvisiacich argumentov ako neprípustných otázku nevyriesila. Je o to viac na skodu veci, ze Súdny dvor nikdy nemusel vykladat clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 za okolností, aké nastali vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia (alebo v prejednávanej veci), a ze prax Komisie a súvisiaca ustálená judikatúra Vseobecného súdu nie sú jednotné, s dôsledkami na právnu istotu, ktoré mozno odhadovat. 90. Zacnem odôvodnením generálnej advokátky Sharpston vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia. 91. Po prvé, ako uvádza v bode 83 svojich návrhov, "clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze 'pokuta ulozená kazdému podniku... [podielajúcemu sa na porusení - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku`. Vseobecný súd sám neuviedol výslovné konstatovanie, ale implicitne prijal konstatovanie Komisie uvedené v rozhodnutí, ze [Gascogne Sack Deutschland (GSD)] bola v celom rozsahu zodpovedná za porusenie v období pred jej nadobudnutím spolocnostou Groupe Gascogne... Kedze GSD bola podnikom podielajúcim sa na porusení pocas obdobia od 9. februára 1988 do 1. januára 1994, len GSD je zrejme "podnikom" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o porusenie spáchané pocas tohto obdobia". Navyse v bode 84 svojich návrhov uvádza, ze "pokial ide o neskorsie obdobie od 1. januára 1994 do 26. júna 2002, 'podnikom` podielajúcim sa na porusení bola (na základe domnienky rozhodujúceho vplyvu) Groupe Gascogne a (na základe skutocného konania) aj GSD. Za toto obdobie sú teda spolocne a nerozdielne zodpovedné obidve spolocnosti". 92. Po druhé, v bode 85 uvedených návrhov uvádza, ze "ak sa totoznost páchatela v priebehu porusenia zmení, lebo dcérsku spolocnost následne v celom rozsahu nadobudne materská spolocnost, pojem 'podnik` uvedený v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 je dostatocne siroký na to, aby pokryl túto 'zmenu situácie`". 93. Po tretie, podla bodu 86 týchto návrhov, "hoci pokuta sa týka konania dcérskej spolocnosti v minulosti, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze stanovuje 10 %-ný limit, vyzaduje, aby sa východiskový okamih stanovil v case prijatia rozhodnutia Komisie. V tejto súvislosti sa postavenie dcérskej spolocnosti nijako neodlisuje od postavenia akéhokolvek iného podniku, kedze 10 %-ný limit je stanovený na základe obratu v obchodnom roku, ktorý predchádzal prijatiu rozhodnutia Komisie. Preto je dôlezité odlísit obrat dcérskej spolocnosti od obratu jej materskej spolocnosti, pricom 10 %-ný limit uplatnený na túto dcérsku spolocnost vo vztahu k pokute ulozenej za obdobie pred jej nadobudnutím materskou spolocnostou by sa mal urcit len na základe jej obratu". 94. Po stvrté, ako generálna advokátka Sharpston uvádza v bode 87 svojich návrhov "takýto výklad zodpovedá cielom clánku 23 ods. 2 viac ako prístup Komisie [vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, rovnako ako v tejto otázke]. Úcelom 10 %-ného limitu je chránit podnik pred neprimeranými pokutami, ktoré by ho mohli z obchodného hladiska zlikvidovat. ( [43]43 ) Ak je dcérska spolocnost sankcionovaná za porusenie, za ktoré je v celom rozsahu zodpovedná, a to s prihliadnutím na hornú hranicu vypocítanú na základe celosvetového obratu celej skupiny, je pravdepodobnejsie, ze výsledkom bude vyssia hodnota (kedze 10 % celosvetového obratu skupiny spolocností spravidla bude viac ako 10 % obratu jednej dcérskej spolocnosti). Táto metóda výpoctu teda bude viest k ulozeniu vyssej pokuty ako v prípade, ak by sa 10 %-ný limit stanovil len na základe obratu dcérskej spolocnosti". 95. Generálna advokátka Sharpston v bode 89 svojich návrhov dodáva, ze "[sa] zdá opodstatnené domnievat sa, ze za takých okolností, o aké ide v prejednávanej veci, Komisia rozdelí zodpovednost za obdobia pred a po nadobudnutí dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou s cielom zohladnit zásadu osobnej zodpovednosti.[ ( [44]44 )] Práve z dôvodu, ze k protisútaznému správaniu dcérskej spolocnosti pocas skorsieho obdobia doslo pred týmto nadobudnutím a materská spolocnost tvorila ten istý podnik, sa nevyvodzuje spolocná a nerozdielna zodpovednost materskej spolocnosti za toto obdobie porusenia. Analogicky sa vsak domnievam, ze je velmi tazké odôvodnit zohladnenie celosvetového obratu skupiny na urcenie 10 %-ného limitu v súvislosti s pokutou, ktorú musí dcérska spolocnost sama zaplatit, ulozenou za porusenie, ktoré samotná materská spolocnost nespáchala a ktoré sa jej za predmetné obdobie nepripisuje". 96. V tomto zmysle súhlasím s posúdením generálnej advokátky Sharpston z nasledujúcich dôvodov. 1. Pojem "podnik" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 97. Po prvé, pojem "podnik" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 musí byt rovnaký ako pojem podnik zodpovedný na základe clánku 81 ES. 98. Poznamenávam, ze Komisia uviedla, ze YKK Stocko bola výlucne zodpovedná za zaplatenie casti pokuty, a to vo výske 19250000 eur. V clánku 1 ods. 1 a clánku 2 ods. 1 sporného rozhodnutia bola spolocnosti YKK Stocko ulozená pokuta vo výske 68250000 eur, za ktorej zaplatenie boli YKK Corp. a YKK Holding spolocne a nerozdielne zodpovedné vo výske 49000000 eur. Suma 19250000 eur teda zodpovedá priblizne 55 % obratu spolocnosti YKK Stocko v roku 2006. ( [45]45 ) 99. Zo sporného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia rozhodla, ze YKK Stocko je výlucne zodpovedná za zaplatenie tejto casti pokuty, pretoze YKK Stocko sa povazovala tiez za výlucne zodpovednú za cast obdobia, pocas ktorého boli spáchané konstatované porusenia v rámci spolupráce BWA. 100. Odôvodnenie 429 sporného rozhodnutia uvádza, ze YKK Corp., YKK Holding a YKK Stocko "by mali byt spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenia spáchané v rámci spolupráce [BWA] opísanej v casti 4.2 tohto rozhodnutia, a to od okamihu, ked sa [YKK Stocko] stala stopercentnou dcérskou spolocnostou [YKK Holding], a z tohto dôvodu [YKK Corp.], teda od marca 1997 do 15. marca 2001. [YKK Stocko] by preto mala niest zodpovednost za celé obdobie, pocas ktorého sa podielala na spolupráci [BWA], teda od 24. mája 1991 do 15. marca 2001" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 101. Dalej v poznámke pod ciarou 586 sporného rozhodnutia týkajúcej sa stanovenia pokuty pod názvom "Zvýsenie pokút v závislosti od doby trvania", Komisia uvádza, ze "východisková suma zvýsená o 40 % sa týka obdobia, pocas ktorého boli [YKK Stocko], [YKK Holding] a [YKK Corp.] spolocne a nerozdielne zodpovedné [teda obdobia styroch rokov]. Zvysok percentuálneho nárastu sa týka obdobia, pocas ktorého [YKK Stocko] bola výlucne zodpovedná" ( [46]46 ) (teda zvysných 55 %, co predstavuje pät rokov a devät mesiacov). 102. Komisia teda správne rozdelila zodpovednost kazdého podniku vzhladom na to, ze pred marcom 1997 (dátum nadobudnutia spolocnosti YKK Stocko spolocnostou YKK Holding) boli YKK Stocko a skupina YKK dve samostatné spolocnosti, teda predstavovali dva "hospodárske subjekty" alebo podniky v zmysle clánku 81 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. ( [47]47 ) 103. Kedze za prvých pät a pol roka spolupráce BWA (a za zaplatenie casti pokuty) Komisia oznacila YKK Stocko za výlucne zodpovednú, znamená to, ze islo o "ten istý hospodársky subjekt" (samostatný hospodársky subjekt) pocas tohto obdobia. 104. Na tomto základe mala Komisia namiesto výpoctu 10 % hornej hranice na základe obratu najväcsieho z dvoch podnikov (toho, ktorý vznikol v roku 1997 odkúpením YKK Stocko skupinou YKK) logicky uplatnit dve samostatné 10 % horné hranice. 105. Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pozaduje, aby "pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov, [ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiah[la] 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 106. Súdny dvor spresnil ( [48]48 ), ze úcelom hornej hranice [10 % týkajúcej sa obratu, ktorú stanovuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003,] je vyhnút sa práve tomu, aby pokuty [ulozené Komisiou] boli neproporcionálne v pomere k velkosti podniku" a aby "výska [pokuty nepresiahla] 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa podielal na porusení" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 107. Pri výklade tohto clánku je potrebné mat na pamäti zásadnú väzbu medzi zodpovednostou a pokutou. Zastávam názor, ze toto ustanovenie vyzaduje, po prvé, aby bolo mozné na úcely výpoctu 10 % hornej hranice zohladnit iba obrat zodpovedného podniku, a po druhé, aby sa v prípade, ak sa rôzne podniky striedavo podielali na kartelovej dohode, 10 % horná hranica vypocítala na základe ich jednotlivých obratov. 108. Dalej poznamenávam, ze rozhodovacia prax Komisie nie je v tomto ohlade ustálená. 109. V iných rozhodnutiach uz Komisia uplatnila rôzne 10 % horné hranice v závislosti od daného obdobia porusenia. 110. Vo svojom rozhodnutí 2005/349/ES (dalej len "rozhodnutie Organické peroxidy") ( [49]49 ) Komisia vypocítala 10 % obrat dcérskych spolocností za obdobie, pocas ktorého boli povazované za výlucne zodpovedné, zatial co za obdobie spolocnej zodpovednosti materskej a dcérskej spolocnosti vychádzala z obratu skupiny. 111. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, generálna advokátka Sharpston konstatovala, ze "sa domnieva, ze prístup uplatnený v rozhodnutí Organické peroxidy zodpovedá zneniu a cielom clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 viac ako prístup uplatnený v prejednávanom prípade". 112. Komisia zaujala rovnaké stanovisko v rozhodnutí v roku 2011 (dalej len "rozhodnutie Predpínacia ocel") ( [50]50 ). 113. V tomto rozhodnutí Komisia výslovne uznala opodstatnenost dôvodu, na ktorý odkazovali odvolatelky v prejednávanej veci (najmä odvolací dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení 10 % hornej hranice), a zmenila svoje pôvodné rozhodnutie znízením pokuty ulozenej niekolkým podnikom, ktorých výlucná zodpovednost bola preukázaná za obdobie pred ich nadobudnutím skupinou. K znízeniu zo strany Komisie doslo preto, "aby sa zabezpecilo, ze výska týchto pokút nebude neprimeraná vo vztahu k velkosti a obratu daných podnikov. ... Komisia znízila príslusné pokuty na 10 % obratov dotknutých právnických osôb" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) ( [51]51 ). 114. Meniaca sa prax Komisie prinajmensom dokazuje, ze v zásade nemá dôvod rozhodnút tak, ako to bolo v danej veci. Navyse tvrdenia, ktoré predkladá na úcely uplatnenia skôr jednej nez dvoch samostatných 10 % horných hraníc, nie sú velmi presvedcivé. 115. Na pojednávaní Komisia uviedla, ze vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí Organické peroxidy a Predpínacia ocel bola materská spolocnost spolocne a nerozdielne zodpovedná len za sedem z dvadsiatich siedmich a tri zo sedemnástich rokov, pocas ktorých doslo k porusovaniu, a predpokladala, ze zodpovedajúce císla v prejednávanej veci, teda styri roky z deviatich rokov a deviatich mesiacov porusenia, vyzadujú iný prístup. 116. Okrem zlozitosti stanovit alebo vyznacit takúto hranicu v presných císlach nevidím ziadny zásadný dôvod (a v prejednávanej veci ani ziadne odôvodnenie) na neuplatnenie dvoch samostatných 10 % horných hraníc, ktoré podla môjho názoru stanovujú správny výklad clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 117. Nezastávam ani názor, ze ostatné tvrdenia predlozené Komisiou (najmä zlozitost výpoctov a riziká zneuzitia) môzu odporovat vyssie uvedeným úvahám. Preco by boli výpocty v prejednávanej veci zlozitejsie ako v rozhodnutiach Organické peroxidy a Predpínacia ocel? ( [52]52 ) Pokial ide o riziko, ze materská alebo nástupnícka spolocnost umelo znízia obrat zodpovednej dcérskej spolocnosti, Komisia takéto riziko v spornom rozhodnutí neuviedla, a v danom spise neposkytla ziadny východiskový dôkaz. 118. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd porusil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pretoze iba dcérska spolocnost (YKK Stocko) mala byt povazovaná za "podnik, ktorý sa podielal na porusení" pocas prvého obdobia, a teda, ze jej obrat, mal byt zohladnený pri výpocte 10 % hornej hranice a nie obrat skupiny. 2. Zásada osobnej zodpovednosti a individualizácie sankcií 119. Zastávam tiez názor, ze prístup Komisie a Vseobecného súdu v prejednávanej veci je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti a individualizáciou sankcií. 120. Je zjavné, ze Komisia môze zaviazat podnik na zaplatenie pokuty, len ak vie preukázat, ze sa daný podnik dopustil porusenia stanoveného v clánku 81 ES alebo sa na nom podielal. Logický a právny vztah medzi vinou a zodpovednostou na jednej strane a trestom na druhej strane nutne znamená, ze pokuta musí byt stanovená vo vztahu k zodpovednému podniku (teda podniku, ktorý sa podielal na porusení). 121. Podla tejto základnej zásady, ktorá je predmetom ustálenej judikatúry a ktorá sa v kazdom prípade uplatnuje na správne konanie, v rámci ktorého je mozné ulozit sankcie podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, môze byt podnik potrestaný iba za ciny, ktoré sú mu individuálne vytýkané. ( [53]53 ) 122. Sankcie musia byt individualizované v tom zmysle, ze sa musia týkat samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov. ( [54]54 ) 123. Okrem toho za porusenie v zásade zodpovedá právnická alebo fyzická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie uz nezodpovedala za prevádzku podniku. ( [55]55 ) 124. Konkrétnejsie, Súdny dvor uz mal prílezitost rozhodnút, ze nástupnícka spolocnost nemôze byt zodpovedná za porusenia, ktorých sa nezávisle od seba dopustili dve z jej dcérskych spolocností pred ich nadobudnutím, a ze tieto dcérske spolocnosti samotné nesú zodpovedat za svoje protiprávne správanie, ktorého sa dopustili pred ich nadobudnutím nástupníckou spolocnostou, ktorá zan nemôze niest zodpovednost. ( [56]56 ) 125. Súdny dvor uz viackrát potvrdil, ze "ak... hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie" ( [57]57 ). 126. Z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (podla ktorého môze Komisia ulozit pokutu iba podnikom, ktoré sú zodpovedné) a zo základnej zásady individualizácie trestov a sankcií teda vyplýva, ze ulozenie pokuty podlieha priznaniu zodpovednosti podniku (ci uz ide o priamu, alebo hypotetickú zodpovednost) a ze výska pokuty, ktorej cielom je sankcionovat úcast podniku na porusení, musí byt stanovená na základe tejto zodpovednosti. Zastávam názor, ze táto zásada sa uplatnuje na výpocet 10 % hornej hranice obratu, ktorú pokuta nemôze prekrocit. 127. Inými slovami, ak sa porusenia, tak ako je tomu v prejednávanej veci, dopustila pocas urcitého obdobia dcérska spolocnost a nie materská spolocnost, na úcely výpoctu 10 % hornej hranice je relevantný len obrat zodpovednej dcérskej spolocnosti. 128. Vo svojom rozsudku Hoek Loos/Komisia ( [58]58 ) Vseobecný súd rozhodol, ze "Komisia musí na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % zohladnit obrat dotknutého podniku, a to podniku, ktorému sa pripísalo porusovanie, ktorý bol na základe toho vyhlásený za zodpovedný a ktorému bolo oznámené rozhodnutie o ulození pokuty" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 129. Skutocnost, ze úcelom 10 % hornej hranice je zabezpecit, aby pokuta nepresiahla platobnú schopnost podniku uznaného vinným z porusenia práva hospodárskej sútaze, aby sa zohladnil celkový obrat skupiny pri výpocte tejto hornej hranice v danej veci a na obdobie, v ktorom doslo k poruseniu iba dcérskou spolocnostou pred jej zaclenením do skupiny, má za následok zbavenie ochrany predpokladanej podnikom v prípade tejto hornej hranice alebo ulozenie sankcie novej materskej spolocnosti (ktorá vsak nebola zodpovedná za porusenie), aj ked dcérska spolocnost nie je schopná zaplatit pokutu tak, ako keby bola skupina povazovaná za spolocne a nerozdielne zodpovednú za celé porusenie. ( [59]59 ) 130. Na pojednávaní Komisia uviedla, ze by vypocítavala 10 % hornú hranicu obratu podniku YKK Stocko samostatne, ak by sa ostatné podniky skupiny vôbec nepodielali na porusení po zaclenení YKK Stocko do skupiny. Nerozumiem, ako môze skutocnost, ze ostatné podniky skupiny, ktoré boli alebo neboli spoluúcastníkmi na porusení po zaclenení YKK Stocko, ovplyvnit výpocet pokuty za obdobie, pocas ktorého YKK Stocko bola samostatná, a preto výlucne zodpovedná za porusenie, ktorého sa v danom case dopustila. 131. Na pojednávaní Komisia odkazovala tiez na rozsudok Vseobecného súdu Tokai Carbon a i./Komisia ( [60]60 ), aby sa distancovala od prístupu, ktorý prijala v rozhodnutiach Organické peroxidy alebo Predpínacia ocel, a uprednostnila stanovisko, ktoré pouzila vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, alebo v prejednávanej veci. 132. Ako generálna advokátka Sharpston vysvetlila vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia (bod 77 jej návrhov), vec, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, sa týkala znacne odlisnej, dokonca opacnej situácie. Hoci v tejto veci boli materská a dcérska spolocnost v case porusenia súcastou toho istého podniku, ich vztah sa zmenil v roku, ktorý bolo potrebné zohladnit na úcely výpoctu 10 % hornej hranice. V tomto stádiu nebola materská spolocnost viac zodpovedná za svoju predchádzajúcu dcérsku spolocnost: boli sesterskými spolocnostami. Obidve spolocnosti boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za obdobie trvania porusenia, ale rozhodnutie bolo adresované samostatne predchádzajúcej dcérskej spolocnosti a predchádzajúcej materskej spolocnosti a 10 % horná hranica sa uplatnovala na kazdú z nich. ( [61]61 ) 133. Rozsudok Vseobecného súdu preto pri uplatnení 10 % hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nerespektoval zásadu osobnej zodpovednosti a zásadu individualizácie sankcií. 3. Zásada rovnosti zaobchádzania a zásada proporcionality 134. Nakoniec si myslím, ze prístup Komisie potvrdený Vseobecným súdom nerespektuje zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 135. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnakým spôsobom, ak nie je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené. ( [62]62 ) 136. Napadnutý rozsudok vsak zaobchádza s porovnatelnými situáciami rozdielne, pretoze s dvoma podnikmi, ktoré sú obidva výlucne zodpovedné za to isté porusenie, sa zaobchádza odlisne z toho dôvodu, ze jeden z nich bol neskôr nadobudnutý skupinou podnikov. 137. Okrem toho ratio legis predmetného ustanovenia (najmä zákaz nadmerných pokút vo vztahu k velkosti a obratu dotknutého podniku), ako aj základná zásada proporcionality, o ktorú sa opiera, neumoznujú objektívne odôvodnit rozdielne zaobchádzanie v podobných situáciách. 138. V uz citovanom rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia Súdny dvor rozhodol, ze pokial ide o 10 % hornú hranicu stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, "ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. Táto horná hranica má teda odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia" ( [63]63 ). 139. Rovnako v uz citovanom rozsudku Tokai Carbon a i./Komisia Vseobecný súd v bode 389 rozhodol, ze "horná hranica smeruje najmä k ochrane podnikov proti nadmernej výske pokuty, ktorá by mohla znicit ich hospodársku podstatu". Inými slovami, 10 % horná hranica ma za ciel zabezpecit, aby výska sankcie neohrozila zivotaschopnost zodpovedného podniku. 140. Nakoniec zastávam podobne ako odvolatelky názor, ze rozsudky, na ktoré odkazuje Vseobecný súd na úcely zamietnutia ich zalobných dôvodov (teda rozsudok HFB a i./Komisia ( [64]64 ), ako aj uz citovaný rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia), sú irelevantné a ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho posúdenia relevantnosti uz citovaného rozsudku Súdneho dvora Cascades/Komisia. 141. Komisia vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku HFB a i./Komisia, povazovala niektoré právnické osoby patriace do hospodárskeho subjektu klasifikovaného ako podnik za spolocne a nerozdielne zodpovedné. Z toho dôvodu, ako tomu nebolo v prípade, ked jeden z týchto podnikov bol výlucne zodpovedný za porusenie za obdobie predchádzajúce jeho zacleneniu do skupiny, Vseobecný súd následne v uz citovanom rozsudku HFB a i./Komisia neskúmal, ci sa majú zohladnit dve 10 % horné hranice. 142. Navyse na rozdiel od odôvodnenia Komisie odkaz na bod 390 uz citovaného rozsudku Tokai Carbon a i./Komisia (pozri bod 193 napadnutého rozsudku) potvrdzuje tvrdenie zalobkýn. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Tokai Carbon a i., vsetci adresáti rozhodnutia Komisie boli povazovaní za spolocne a nerozdielne zodpovedných pocas celého trvania porusenia. V tomto zmysle Vseobecný súd uviedol, ze "ciel sledovaný zavedením hornej hranice 10 % [mozno] dosiahnut len vtedy, ak sa horná hranica uplatní najskôr samostatne na kazdého adresáta rozhodnutia, ktorému bolo rozhodnutie ukladajúce pokutu urcené", a ze "len vtedy, ak sa neskôr ukáze, ze viaceré osoby, ktorým je rozhodnutie urcené, tvoria 'podnik`v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenie..., horná hranica [sa môze] vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V dôsledku toho uz citovaný rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia potvrdzuje, ze ak je podnik výlucne zodpovedný za porusenie za obdobie pred jeho nadobudnutím sirsou skupinou, 10 % horná hranicu musí byt vypocítaná na základe obratu dotknutého podniku, a nie skupiny, do ktorej patrí ku dnu prijatia rozhodnutia (pretoze iné právnické osoby patriace do tejto skupiny neboli v ziadnom prípade zodpovedné za porusenie). 143. Navyse podobne ako odvolatelky zastávam názor, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol bez dalsieho vysvetlenia v bode 194 napadnutého rozsudku, ze zalobkyne sa nemohli dovolávat uz citovaného rozsudku Cascades/Komisia, ( [65]65 )"pretoze YKK Holding a YKK Corp. nie sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie celej pokuty YKK Stocko". Naopak, ako som uz uviedol v bode 124 týchto návrhov, uz citovaný rozsudok Cascades/Komisia je relevantný, lebo uvádza, ze dcérska spolocnost má zodpovedat za porusenia spáchané pred jej nadobudnutím, pretoze nová materská spolocnost nemôze niest zodpovednost. Dcérska spolocnost je preto samotná povinná zaplatit pokutu, ktorá je jej ulozená ako samostatnému hospodárskemu subjektu. 144. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí odvolací dôvod je dôvodný v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho výkladu clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a porusenia vseobecnej zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie sankcií, proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Z toho dôvodu pokuta ulozená YKK Stocko za spoluprácu BWA musí byt obmedzená na 3,491 milióna eur, co predstavuje 10 % jej obratu v obchodnom roku kalendárneho roka pred prijatím sporného rozhodnutia. 145. Okrem toho odvolatelky poziadali - z revidovanej sumy 10 % ich obratu - o 20 % znízenie z dôvodu zhovievavosti, ktoré Komisia priznala skupine YKK, ktorá on poziadala v mene vsetkých odvolateliek (pozri odôvodnenia 657 az 664 sporného rozhodnutia). Domnievam sa, ze skutocnost, ze 10 % horná hranica mala byt vypocítaná iným spôsobom, nic nemení na uplatnení znízenia z dôvodu zhovievavosti a ze treba vyhoviet návrhu odvolateliek, ktorý Komisia okrem toho nespochybnila, a to ani subsidiárne, vo svojich písomných podaniach alebo na pojednávaní, a to ani pred Vseobecným súdom, ani pred Súdnym dvorom. Je to o to logickejsie, ze podla usmernení z roku 1998 Komisia ( [66]66 ) uplatnovala znízenie z dôvodu zhovievavosti (siesta etapa) po tom, ako overila, ci nedoslo k prekroceniu 10 % hornej hranice (co koresponduje s piatou etapou procesu). Treba preto uplatnit uvedené 20 % znízenie z dôvodu zhovievavosti na revidovanú sumu. Pokuta ulozená YKK Stocko teda predstavuje 2792800 eur. D - O stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa spolupráce BWA a vztahujúcom sa na uplatnenie násobitela odstrasujúceho úcinku za obdobie pred nadobudnutím YKK Stocko 146. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode odvolatelky poznamenávajú, po prvé, ze Vseobecný súd riadne neodôvodnil, preco zamietol ich zalobný dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení násobitela na obdobie pred nadobudnutím YKK Stocko. Po druhé, zastávajú názor, ze Vseobecný súd v kazdom prípade porusil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu individualizácie trestov a sankcií, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania, ked rozhodol, ze zvýsenie odstrasujúceho úcinku bolo odôvodnené na obdobie pred nadobudnutím YKK Stocko spolocnostou YKK Holding (obdobie, pocas ktorého je YKK Stocko výlucne zodpovedná). 147. Komisia popiera túto argumentáciu. Pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia, poukazuje najmä na to, ze z bodu 114 odvolania vyplýva, ze odvolatelky dokonale pochopili odôvodnenie Vseobecného súdu nachádzajúceho sa predovsetkým v bode 204 napadnutého rozsudku, podla ktorého prvkom, ktorý sa má zohladnit na úcely odstrasujúceho úcinku, je ekonomická kapacita dotknutého podniku v case prijatia rozhodnutia o ulození pokuty. Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa skutkovej podstaty, Komisia vysvetluje, ze násobitel odstrasujúceho úcinku nebol stanovený za urcité obdobie, napríklad za obdobie, pocas ktorého bola YKK Stocko výlucne zodpovedná, ale uplatnoval sa na východiskovú sumu spolocnú pre celú YKK skupinu (vrátane YKK Stocko), ktorá bola stanovená za porusenie ako celok. Komisia dodáva, ze odstrasujúci úcinok, ktorý je potrebné zabezpecit, sa týka dosahu na jeden hospodársky subjektu (podnik) v case prijatia rozhodnutia o ulození pokuty. V den prijatia rozhodnutia (a v skutocnosti styri roky pred skoncením samotného porusenia) sa vsak zodpovedný podnik zväcsil, pretoze zaclenil nielen YKK Stocko, ale aj jeho dve materské spolocnosti. Po jej nadobudnutí zo strany YKK Holding a YKK Corp. sa YKK Stocko uz nemohla posudzovat samostatne na úcely posúdenia vplyvu pokuty, a to ani pokial ide o tie casti pokuty, za ktorých platbu bola výlucne zodpovedná. 148. Zastávam názor, ze rovnaké úvahy ako tie, ktoré som predlozil v mojich návrhov týkajúcich sa tretieho odvolacieho dôvodu, sa majú mutatis mutandis uplatnit aj tu. 149. Ako odvolatelky správne uvádzajú, ustálená judikatúra Únie identifikovala dva dôvody, ked mozno uplatnit násobitel odstrasujúceho úcinku, a to po prvé, potreba zabezpecit, ze pokuta má významný vplyv, aj pokial ide o podniky s velkými financnými zdrojmi k dátumu prijatia rozhodnutia, a po druhé, skutocnost, ze velké podniky pocas obdobia porusovania ( [67]67 ) mali väcsie zdroje nez ich sútazitelia, a preto boli v lepsom postavení nez ich sútazitelia, pokial ide o znalost zákona a konania v jeho medziach. 150. To znamená, ze Komisia môze vziat do úvahy iba zdroje a financné prostriedky podniku, ktorý povazuje za zodpovedný za porusenie. ( [68]68 ) 151. V spornom rozhodnutí Komisia uplatnila násobitel 1,25 na základe jednak väcsích právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúr, ktoré uvedené podniky mali vo vztahu k ich sútazitelom, a jednak "velkých financných zdrojov", ktoré mali k dispozícii. 152. V tomto zmysle odôvodnenie 538 sporného rozhodnutia odkazuje, po prvé, na "velkost" skupiny YKK, a po druhé, na jej "globálne zdroje", výraz, ktorý pouzíval samotný Vseobecný súd vo svojom uz citovanom rozsudku Groupe Danone/Komisia ( [69]69 ) - rozsudok citovaný Komisiou v odôvodnení 537 sporného rozhodnutia na úcely odôvodnenia uplatnenia násobitela nielen na cast pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne odvolatelkám, ale aj na pokutu ulozenú YKK Stocko pocas porusenia, v rámci ktorého bola výlucne zodpovedná, teda pred marcom 1997. 153. Zastávam názor, ze aj ked z týchto dôvodov uplatnenie násobitela 1,25 by mohlo byt odôvodnené na obdobie po marci 1997 (YKK Stocko sa stala súcastou skupiny YKK), takéto zvýsenie nie je odôvodnené na obdobie predchádzajúce nadobudnutiu YKK Stocko. 154. Zo spisu vyplýva, ze az do jej nadobudnutia bola YKK Stocko malým podnikom s obmedzenými zdrojmi a bez právnych sluzieb. Je zrejmé, ze do marca 1997 nemala YKK Stocko velké financné zdroje. 155. V zmysle zásady rovnosti [vzhladom na znacné rozdiely v zdrojoch, ktoré YKK Stocko mala pocas obdobia porusenia, v rámci ktorého bola výlucne zodpovedná, a ktoré celá skupina YKK (vrátane YKK Stocko) mala pocas obdobia porusenia, v rámci ktorého boli spolocne a nerozdielne zodpovedné, teda po nadobudnutí YKK Stocko], ako aj v zmysle zásady individualizácie sankcií, ktorá vyzaduje, aby tieto sankcie boli prispôsobené v závislosti od správania a charakteristík dotknutých podnikov, ( [70]70 ) mal Vseobecný súd sankcionovat uplatnenie toho istého násobitela Komisiou na dve dotknuté obdobia porusenia. 156. Je zaujímavé nacrtnút paralelu medzi prejednávanou vecou a rozhodnutím prijatým Komisiou, pokial ide o kartel známy ako "Kyselina monochlóroctová" ( [71]71 ). V tomto rozhodnutí Komisia ulozila pokutu iba spolocnosti Arkema SA (dalej len "Arkema"), predtým Atofina SA (dalej len "Atofina"), dcérskej spolocnosti skupiny ELF/Total, pre opakované porusenie. 157. Pri výpocte uvedenej pokuty Komisia pre istotu vzala do úvahy - na úcely prispôsobenia východiskovej sumy pokuty na odstrasenie - násobitel, ktorý odrázal len ekonomickú schopnost Arkema [posúdenú bez ohladu na jej materskú spolocnost, teda Elf Aquitaine SA (dalej len "Elf")], a to bez ohladu na skutocnost, ze Arkena a Elf predstavovali jednu a tú istú hospodársku jednotku v case prijatia dotknutého rozhodnutia. 158. V poznámke pod ciarou 222 tohto rozhodnutia Komisia uvádza, ze "... násobitel 2,5 uplatnený v prípade spolocnosti Elf sa do výpoctu nezaráta. Namiesto toho sa na úcely výpoctu opakovaného porusenia pouzije násobitel 1,5, ktorý by sa bol býval uplatnil, ak by spolocnost Atofina bola jediným adresátom rozhodnutia (vzhladom na jej celosvetový obrat vo výske 17,8 miliardy eur). Z tohto dôvodu bude ulozená samostatná pokuta v tejto výske jedine spolocnosti Atofina". 159. Inými slovami, pri výpocte pokuty ulozenej iba dcérskej spolocnosti Komisia uplatnila násobitel 1,5 - odlisný od násobitela 2,5 uplatneného pri výpocte pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne materskej spolocnosti (Elf) a dcérskej spolocnosti (Arkema) -, aby zohladnila mensiu ekonomickú schopnost dcérskej spolocnosti nezávisle od svojej materskej spolocnosti. 160. Komisia tu neuviedla ziadne dôvody, ktoré by objasnili, preco tento prístup nebol zvolený pri výpocte pokuty, za ktorej zaplatenie bola YKK Stocko výlucne zodpovedná. 161. Pri rozdelení zodpovednosti odvolateliek v zmysle spolupráce BWA sporné rozhodnutie výslovne uznalo, ze pred marcom 1997 YKK Stocko predstavovala podnik oddelený od skupiny YKK. Okrem toho sporné rozhodnutie stanovuje existenciu porusení s rozdielnym trvaním, ktorých sa dopustili na jednej strane YKK Stocko a na druhej strane YKK Stocko v spojení so skupinou YKK. ( [72]72 ) Na úcely výpoctu pokuty, a najmä na úcely stanovenia násobitela odstrasenia, vsak Komisia vzala do úvahy len celkové zdroje skupiny YKK vrátane obdobia porusenia, ked podnik oznacený za zodpovedný za porusenie, nedisponoval týmito zdrojmi. 162. Spolocnost, ktorej velkost a celkové zdroje je potrebné vziat do úvahy na úcely stanovenia mozného násobitela odstrasujúceho úcinku, je podnikom zodpovedným v zmysle clánku 81 ES. 163. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla uplatnit násobitel 1,25 pri výpocte pokuty ulozenej výlucne YKK Stocko. 164. Ako vyplýva z vyssie uvedeného, zastávam názor, ze v prejednávanej veci nemozno odôvodnit ziadny násobitel na strane YKK Stocko. Výska pokuty za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu YKK Stocko skupinou YKK by preto mala byt pevne stanovená vo výske 2792800 eur. IV - O trovách 165. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Clánok 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelný na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. 166. V tomto prípade je potrebné uviest, po prvé, ze aj ked podla môjho názoru dvom zo styroch odvolacích dôvodov predlozených odvolatelkami treba vyhoviet a napadnutý rozsudok má byt vzhladom na to zrusený, neplatí to v prípade dalsích dvoch odvolacích dôvodov, ktoré navrhujem zamietnut. 167. Dalej, pokial ide o zalobu v konaní na prvom stupni, je potrebné uviest, ze znízením Súdny dvor vyhovie tiez dvom z ôsmich zalobných dôvodov uplatnených odvolatelkami. ( [73]73 ) Naopak, z napadnutého rozsudku, ktorý by nemal byt v týchto bodoch zrusený Súdnym dvorom, vyplýva, ze odvolatelky neboli úspesné v ostatných zalobných dôvodoch, ktoré predlozili v konaní na prvom stupni. 168. Za týchto podmienok a vzhladom na to, ze kazdý z úcastníkov konania bol ciastocne neúspesný vo svojich dôvodoch tak v konaní na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní, je potrebné rozhodnút, ze kazdý z nich znása vlastné trovy konania. V - Návrh 169. Navrhujem teda, aby Súdny dvor: -- zamietol prvý a druhý odvolací dôvod ako nedôvodný, -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 27. júna 2012, YKK a i./Komisia (T-448/07), v rozsahu, v akom sa pri výpocte pokuty ulozenej YKK Stocko Fasteners GmbH dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení 10 % hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES], ako aj násobitela odstrasujúceho úcinku, -- pokutu ulozenú YKK Stocko Fasteners GmbH za obdobie porusenia, pocas ktorého bola výlucne zodpovedná, stanovil vo výske 2792800 eur namiesto 19250000 eur, -- zaviazal Európsku komisiu znásat vlastné trovy konania tak v konaní na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní a nakoniec -- zaviazal YKK Corp., YKK Holding Europe BV a YKK Stocko Fasteners GmbH znásat vlastné trovy konania tak v konaní na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. __________________________________________________________________ ( [74]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [75]2 ) Rozsudok YKK a i./Komisia (T-448/07, dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [76]3 ) Rozhodnutie z 19. septembra 2007, týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES (vec KOMP/39.168 - PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Jeho zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. februára 2009 ([77]Ú. v. EÚ C 47, 2009, s. 8). Sporné rozhodnutie je súcastou série troch rozhodnutí Komisie v odvetví galantérie - konkrétne rozhodnutie K(2005) 3765 v konecnom znení zo 14. septembra 2005 (vec 38.337 - PO/Nite), rozhodnutie K(2004) 4221 v konecnom znení z 26. októbra 2004 (vec 38.338 - PO/Ihly) a sporné rozhodnutie -, vsetky boli prijaté po kontrolách vykonaných v novembri 2001 v priestoroch niekolkých výrobcov tvrdej galantérie. ( [78]4 ) Nariadenie Rady c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([79]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [80]5 ) [81]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002". ( [82]6 ) V týchto návrhoch budem pouzívat pôvodné císlovanie, pretoze sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe Zmluvy o ES. ( [83]7 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([84]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). ( [85]8 ) [86]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996". ( [87]9 ) Pozri bod 1.A prvý odsek usmernení, na ktoré odkazoval Súdny dvor v bode 38 rozsudku z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([88]C-389/10 P, Zb. s. I-13125), ako aj v bode 140 a citovanej judikatúre v napadnutom rozsudku. ( [89]10 ) Pozri odôvodnenie 508 sporného rozhodnutia. ( [90]11 ) Pozri odôvodnenie 509 sporného rozhodnutia. ( [91]12 ) Pozri rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný (bod 44) (nazývaný "Trh s priemyselnými a instalacnými medenými rúrami"). Pozri tiez body 97 a nasl. návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P). ( [92]13 ) Rozsudok z 12. novembra 2009 (C-554/08 P, bod 44). Pozri tiez rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia ([93]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118), ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia ([94]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 96). ( [95]14 ) Rozsudok zo 16. novembra 2011 (T-79/06, bod 118). Pozri tiez rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, uz citovaný. ( [96]15 ) Rozhodnutie Komisie z 3. septembra 2004 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené instalacné rúry) (dalej len "rozhodnutie Medené instalacné rúry"). Pozri odôvodnenie 629 rozhodnutia Medené instalacné rúry, ktoré stanovuje, ze "aj napriek tomu, ze spis obsahuje urcité prvky, ktoré umoznujú na obmedzenú dobu starostlivý odhad vplyvu kartelu na ceny, nie je mozné, aby Komisia presne stanovila, aký by bol vývoj cien pocas celého obdobia porusovania v prípade neexistencie kartelu". ( [97]16 ) Rozsudky z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([98]C-272/09 P, Zb. s. I-12789), Chalkor/Komisia ([99]C-386/10 P, Zb. s. I-13085) a KME Germany a i./Komisia, uz citovaný. ( [100]17 ) Rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný (bod 45). ( [101]18 ) Pozri odôvodnenia 629 a 673 rozhodnutia Medené instalacné rúry a odôvodnenie 507 sporného rozhodnutia. ( [102]19 ) Rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný (bod 41). ( [103]20 ) Tamze (bod 44). ( [104]21 ) Rozsudok z 12. septembra 2007 (T-30/05). ( [105]22 ) Pozri bod 109 tohto rozsudku s odkazom na odôvodnenia 318 az 320 rozhodnutia prijatého v tejto veci. Pozri tiez rozsudok Súdneho dvora Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný (bod 78). ( [106]23 ) Rozsudok Súdu prvého stupna Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný (body 111 a 112). ( [107]24 ) Tamze (bod 190). ( [108]25 ) Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([109]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 245). ( [110]26 ) Podla odvolateliek východisková suma pokuty vo výske 50 miliónov eur zodpovedá 250 % minimálnej východiskovej sumy za porusenia charakterizované ako "velmi závazné" alebo dokonca az 312,5 % s násobitelom 1,25. ( [111]27 ) Odôvodnenia 496, 497, 507 az 509, 514 az 516, 529 a 530 sporného rozhodnutia. ( [112]28 ) Rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný (bod 245). ( [113]29 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia ([114]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 384). Pozri tiez rozsudok Súdneho dvora KME Germany a i./Komisia, uz citovaný (body 93 a 96), ako aj rozsudok Vseobecného súdu z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia ([115]T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 244). ( [116]30 ) Pozri bod 93 tohto rozsudku. Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia ([117]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 292), a z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia ([118]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). ( [119]31 ) Rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia ([120]T-279/02, Zb. s. II-897), ako aj Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný. ( [121]32 ) Rozhodnutie Komisie z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP voci Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, Eka Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret SA, Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/C.38.620 -- Peroxid vodíka a perborát), zhrnutie uvedeného rozhodnutia uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([122]Ú. v. EÚ L 353, s 54), dostupné na internetovej stránke Generálneho riaditelstva pre "hospodársku sútaz" Komisie, a rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2006 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 - BR/ESBR), zhrnutie tohto rozhodnutia uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([123]Ú. v. EÚ C 7, 2008, s. 11), dostupné na internetovej stránke Generálneho riaditelstva pre "hospodársku sútaz" Komisie. ( [124]33 ) Pokial ide o rozhodnutie K(2006) 1766, pozri jeho odôvodnenie 455, a pokial ide o rozhodnutie K(2006) 5700 v konecnom znení, jeho odôvodnenie 462. ( [125]34 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([126]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [127]35 ) Cize "od 14. februára 2002 toto oznámenie nahrádza oznámenie z roku 1996 pre vsetky prípady, v ktorých ziaden podnik nekontaktoval Komisiu s cielom vyuzitia výhody priaznivého zaobchádzania uvedeného v tomto oznámení". ( [128]36 ) Pozri rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia ([129]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 83). Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia ([130]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36), ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný (bod 399). ( [131]37 ) Pozri rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný (bod 81). ( [132]38 ) Pozri body 21 a 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 v porovnaní s bodom 1.D oznámenia o spolupráci z roku 1996. Ako by bolo mozné napríklad dôvodne tvrdit, ze informácie, ktoré nesplnajú stanovenú podmienku, ktorá musí "prispievat k potvrdeniu existencie porusenia" (cast D oznámenia o spolupráci z roku 1996), by mohli predstavovat dôkaz, ktorý predstavuje "pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii"(bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002)? ( [133]39 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia ([134]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 588), v ktorom sa uvádza, ze "znízenie podla tohto ustanovenia [a to siesta zarázka bodu 3 usmernení o stanovení pokút, ktorá sa zaoberá spoluprácou mimo rámca oznámenia o spolupráci z roku 1996] nevyhnutne predpokladalo, ze predmetnú spoluprácu nemozno odmenit v rámci oznámenia o spolupráci". ( [135]40 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011 (T-381/06). ( [136]41 ) Rozsudok FRA.BO/Komisia, uz citovaný (body 93, 105 a 106). ( [137]42 ) Z dôvodu, ze dátum rozsudku nebol známy, nemohol som oznámit dátum mojich návrhov na pojednávaní. ( [138]43 ) Návrhy citujú v tomto bode rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný (body 280 a 281). ( [139]44 ) Generálna advokátka Sharpston v poznámke pod ciarou 39 tých istých návrhov dodáva, ze "pokial ide o vysvetlenie osobnej zodpovednosti v prípade pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti, pozri [rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Aliance One International a i. (C-628/10 a C-14/11 P)]". Odkazuje tiez na body 36 az 40 svojich návrhov vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia (C-50/12 P). ( [140]45 ) Podla sporného rozhodnutia sa odvolatelka v tretom rade YKK Stocko podielala na porusení pocas celého obdobia jeho trvania, teda devät rokov a devät mesiacov, zatial co YKK Corp. a YKK Holding, odvolatelky v prvom a druhom rade, sa zacali podielat na porusovaní (priamo alebo nepriamo) az po nadobudnutí nemeckej spolocnosti YKK Stocko Fasteners GmbH v roku 1997 (teraz YKK Stocko) a na porusení sa podielali styri roky (odôvodnenia 466 az 468 sporného rozhodnutia). To je dôvod, preco, po prvé, YKK Corp. a YKK Hoding nie sú zodpovedné za zaplatenie celej pokuty ulozenej YKK Stocko, a po druhé, YKK Stocko je výlucne zodpovedná za zaplatenie pokuty vo výske 19250000 eur. ( [141]46 ) Volný preklad, kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [142]47 ) Pozri najmä rozsudky z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia ([143]C-196/99 P, Zb. s. I-11005, body 95 az 99), ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný (bod 118). ( [144]48 ) Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia ([145]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 119 a 118 v uvedenom poradí). ( [146]49 ) Rozhodnutie z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES a podla clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy), [K(2003) 4570 v konecnom znení a korigendum K(2004) 4]. Jeho zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([147]Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44). ( [148]50 ) Rozhodnutie Komisie z 30. júna 2010 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a clánku 53 Dohody EHP proti podnikom ArcelorMittal, Emesa/Galycas/ArcelorMittal (Spanielsko), GlobalSteelWire/Tycsa, Proderac, Companhia Previdente/Socitrel, Fapricela, Nedri/HIT Groep, WDI/Pampus, DWK/Saarstahl, voestalpine Austria Draht, Rautaruukki/Ovako, Italcables/Antonini, Redaelli, CB Trafilati Acciai, I. T. A. S., Ori Martin/Siderurgica Latina Martin, Emme Holding (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie zo 4. apríla 2011. Zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([149]Ú. v. EÚ C 339, s. 7) (odôvodnenie 8). ( [150]51 ) Pozri rozhodnutie Predpínacia ocel (odôvodnenie 8). Pozri odôvodnenie 1072a v pôvodnom znení rozhodnutia z 30. júna 2010 oznámeného pod císlom K(2010) 4387 v konecnom znení. ( [151]52 ) Aj ked clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyzaduje, aby pre výpocet 10 % hornej hranice bol referencným bodom obchodný rok kalendárneho roka predchádzajúceho rozhodnutiu Komisie, ktorým bola ulozená sankcia za porusenie, to nebráni tomu, aby horná hranica bola stanovená iba na základe obratu dcérskej spolocnosti, pokial ide o pokutu ulozenú výlucne jej, na obdobie, ktoré predchádza jej nadobudnutiu materskou spolocnostou. V tomto zmysle je potrebné dodat, ze v rámci tohto odvolania vsak odvolatelky nespochybnili skutocnost, ze príslusným kalendárnym rokom, ktorý sa má zohladnit pri spornom posúdení, je rok predchádzajúci spornému rozhodnutiu. ( [152]53 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia ([153]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). ( [154]54 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia ([155]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 44). ( [156]55 ) Rozsudky zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia ([157]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 71); Cascades/Komisia ([158]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 78 a 79); Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([159]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37); SCA Holding/Komisia, uz citovaný (bod 27), ako aj z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([160]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 143). ( [161]56 ) Pozri rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný (body 78 az 80). ( [162]57 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([163]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145); Cascades/Komisia, uz citovaný (bod 78); z 11. decembra 2007, ETI a i. ([164]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39); ako aj z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([165]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 56). ( [166]58 ) Rozsudok zo 4. júla 2006 ([167]T-304/02, Zb. s. II-1887, body 116 a 120). ( [168]59 ) Dalej by som chcel poznamenat, ze - na rozdiel od tvrdení Komisie - uplatnenie zákonnej hornej hranice na dcérsku spolocnost za porusenie, ktorého sa dopustila samostatne, vypocítanej na základe jej vlastného obratu, podla môjho názoru neohrozuje úcel odstrasenia od porusení. Nebráni to v tom, aby sa zohladnil aj obrat skupiny pri výpocte pokuty, pokial ide o pokutu, ktorá sa má ulozit tejto skupine za cast porusenia, ktorého sa dopustila. ( [169]60 ) Rozsudok z 15. júna 2005 (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03). Uvedený rozsudok bol uverejnený vo forme abstraktu. Úplné znenia sú dostupné v nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku na internetovej stránke Vseobecného súdu. ( [170]61 ) Rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, body 389 az 391. ( [171]62 ) Rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA ([172]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95), ako aj z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld ([173]C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56). ( [174]63 ) Body 281 a 282 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiez rozsudok Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný (bod 121), ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia ([175]T-33/02, Zb. s. II-4973, bod 35). ( [176]64 ) Rozsudok z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia ([177]T-9/99, Zb. s. II-1487). ( [178]65 ) Konkrétnejsie, body 77 az 80 tohto rozsudku. ( [179]66 ) "In setting fines under the 1998 Guidelines the Commission took a seven-stage approach. First, it evaluated the `objective' gravity of the infringement taken as a whole... Second, it determined an `individual starting amount' for each member of the cartel... Third, the Commission applied, when appropriate, an increase percentage to those individual starting amounts, which reflected the additional impact caused by the duration of the infringement committed by each cartel participant... Fourth, the Commission considered the `subjective' responsibility of each cartel participant... Fifth, it considered whether the upper limit of 10 per cent of the annual turnover applicable to the fine had been exceeded. Sixth, where relevant and as appropriate, it reduced the fine, in application of the Leniency Notice. Finally, the Commission took account of any exceptional circumstances justifying an adjustment to the final amount of the fine" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) (FAULL, J., a NIKPAY, A. (ed.): The EC law of competition, Oxford University Press, 2007, s. 1025 az 1026; tento komentár vypracovali úradníci Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz. Pozri tiez dalsí uznávaný komentár: BELLAMY, C., a CHILD, G. (ed.): European Union Law of Competition, Oxford University Press, 2013, s. 1095 az 1097. ( [180]67 ) Body 379 a 382 rozsudku Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia ([181]T-410/03, Zb. s. II-881), potvrdzujú, ze pokial ide o druhý dôvod zvýsenia, velkost dotknutých podnikov sa musí týkat ich situácie v case porusenia. ( [182]68 ) Pozri rozsudok Vseobecného súdu z 12. októbra 2011, Agroexpansión/Komisia ([183]T-38/05, Zb. s. II-7005, bod 215). ( [184]69 ) Bod 175, v ktorom uvádza, ze "odvolatelky disponovali právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré [im] umoznili lepsie posúdit protiprávny charakter [ich] správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze". ( [185]70 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný (bod 44). ( [186]71 ) Rozhodnutie Komisie 2006/897/ES z 19. januára 2005 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals BV, Akzo Nobel Functional Chemicals BV, Akzo Nobel Base Chemicals AB, Eka Chemicals AB, Akzo Nobel AB, Atofina SA, Elf Aquitaine SA, Hoechst AG, Clariant GmbH, Clariant AG (vec C.37.773 - AMCA) ([187]Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 12). ( [188]72 ) Odôvodnenie 541 sporného rozhodnutia. ( [189]73 ) Pozri druhú zarázku bodu 10 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#t-ECR_62012CC0408_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0001 75. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0002 76. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0003 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:047:TOC 78. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0004 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 80. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0005 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 82. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0006 83. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0007 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 85. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0008 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 87. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0009 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0010 90. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0011 91. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0012 92. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0013 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0014 96. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0015 97. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0016 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0017 101. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0018 102. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0019 103. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0020 104. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0021 105. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0022 106. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0023 107. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0024 108. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0025 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0026 111. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0027 112. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0028 113. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0029 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0030 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0031 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0032 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:007:TOC 124. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0033 125. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0034 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 127. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0035 128. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0036 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0037 132. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0038 133. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0039 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0040 136. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0041 137. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0042 138. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0043 139. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0044 140. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0045 141. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0046 142. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0047 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0048 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 146. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0049 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:110:TOC 148. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0050 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:339:TOC 150. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0051 151. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0052 152. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0053 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0054 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0055 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 159. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0056 162. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0057 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0058 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 168. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0059 169. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0060 170. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0061 171. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0062 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0303&locale=SK 174. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0063 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0033&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0064 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 178. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0065 179. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0066 180. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0067 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 182. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0068 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0038&locale=SK 184. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0069 185. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0070 186. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0071 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 188. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0072 189. file:///tmp/lynxXXXXpcQzwo/L92304-1560TMP.html#c-ECR_62012CC0408_SK_01-E0073